17.6.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 185/17

(1)

Nariadením Rady (ES) č. 1005/2008 (ďalej len „nariadenie o NNN rybolove“) sa zavádza systém Únie na zabraňovanie nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému rybolovu (ďalej len „NNN rybolov“), na odrádzanie od neho a jeho odstránenie.

(2)

V kapitole VI nariadenia o NNN rybolove sa stanovuje postup identifikácie nespolupracujúcich tretích krajín, krokov súvisiacich s krajinami identifikovanými ako nespolupracujúce tretie krajiny, vytvorenia zoznamu nespolupracujúcich krajín, vyradenia zo zoznamu nespolupracujúcich krajín, propagácie zoznamu nespolupracujúcich krajín a všetkých núdzových opatrení.

(3)

V súlade s článkom 32 nariadenia o NNN rybolove by Komisia mala poslať oznámenie tretím krajinám o možnosti ich identifikovania ako nespolupracujúcich krajín. Takéto oznámenie má predbežnú povahu. Oznámenie tretím krajinám o možnosti ich identifikovania ako nespolupracujúcich krajín vychádza z kritérií stanovených v článku 31 nariadenia o NNN rybolove. Komisia by zároveň mala podniknúť všetky kroky stanovené v článku 32 v súvislosti s danými krajinami. Do oznámenia by mala zahrnúť predovšetkým informácie týkajúce sa hlavných skutočností a faktorov odôvodňujúcich túto identifikáciu, možnosť daných krajín reagovať a poskytnúť dôkazy vyvracajúce túto identifikáciu alebo prípadne akčný plán na zlepšenie situácie a opatrenia prijaté na jej nápravu. Komisia by mala dotknutým tretím krajinám poskytnúť dostatočný čas na to, aby mohli na oznámenie reagovať, a primeranú lehotu na nápravu situácie.

(4)

Podľa článku 31 nariadenia o NNN rybolove Komisia môže identifikovať tretie krajiny, ktoré považuje za krajiny nespolupracujúce v boji proti NNN rybolovu. Tretiu krajinu možno označiť za nespolupracujúcu tretiu krajinu, ak si neplní záväzky, ktoré jej ako vlajkovému, prístavnému, pobrežnému alebo trhovému štátu vyplývajú z medzinárodného práva a na základe ktorých musí prijať opatrenia na zabránenie NNN rybolovu, odrádzanie od neho a jeho odstránenie.

(5)

Nespolupracujúce tretie krajiny sa identifikujú na základe preskúmania všetkých informácií podľa článku 31 ods. 2 nariadenia o NNN rybolove.

(6)

V súlade s článkom 33 nariadenia o NNN rybolove môže Rada vypracovať zoznam nespolupracujúcich krajín. Na tieto krajiny sa okrem iného vzťahujú opatrenia uvedené v článku 38 nariadenia o NNN rybolove.

(7)

Podľa článku 20 ods. 1 nariadenia o NNN rybolove vlajkové štáty – tretie krajiny musia Komisii oznámiť svoje opatrenia na vykonávanie, kontrolu a vynucovanie zákonov, iných právnych predpisov a opatrení v oblasti ochrany a riadenia, ktoré musia ich rybárske plavidlá dodržiavať.

(8)

Podľa článku 20 ods. 4 nariadenia o NNN rybolove Komisia administratívne spolupracuje s tretími krajinami v oblastiach týkajúcich sa vykonávania tohto nariadenia.

(9)

Oznámenie Filipínskej republiky ako vlajkového štátu Komisia akceptovala v súlade s článkom 20 nariadenia o NNN rybolove 15. januára 2010.

(10)

Komisia s podporou Európskej agentúry na kontrolu rybárstva od 23. do 27. januára 2012 vykonala misiu vo Filipínskej republike v rámci administratívnej spolupráce stanovenej v článku 20 ods. 4 nariadenia o NNN rybolove.

(11)

Účelom misie bolo overiť informácie týkajúce sa opatrení Filipínskej republiky v oblasti vykonávania, kontroly a vynucovania zákonov, iných právnych predpisov a opatrení v oblasti ochrany a riadenia, ktoré musia dodržiavať jej rybárske plavidlá, ako aj opatrení, ktoré Filipínska republika prijala s cieľom splniť si svoje záväzky v boji proti NNN rybolovu a požiadavky a úlohy týkajúce sa vykonávania systému Únie na osvedčovanie úlovkov.

(12)

Filipínska republika predložila doplňujúce informácie 3. februára 2012.

(13)

Záverečná správa o misii bola Filipínskej republike zaslaná 21. februára 2012.

(14)

Pripomienky Filipínskej republiky k záverečnej správe o misii boli prijaté 24. marca 2012.

(15)

Od 25. do 27. júna 2012 uskutočnila Komisia ďalšiu misiu vo Filipínskej republike s cieľom nadviazať na opatrenia prijaté v rámci prvej misie.

(16)

Komisia poskytla Filipínskej republike 28. júna 2012 písomné pripomienky k jej plánu na riešenie otázok NNN rybolovu.

(17)

Filipínska republika predložila doplňujúce informácie 4. októbra 2012, 12. decembra 2012 a 14. februára 2013.

(18)

Dňa 8. februára 2013 sa uskutočnila videokonferencia zástupcov Filipínskej republiky a útvarov Komisie.

(19)

Filipínska republika predložila doplňujúce informácie 22. apríla 2013.

(20)

Dňa 25. apríla 2013 sa v Bruseli konalo technické stretnutie, na ktorom Filipínska republika predložila doplňujúce informácie.

(21)

Ďalšie stretnutie medzi zástupcami Filipínskej republiky a útvarov Komisie sa konalo 11. júna 2013 v Bruseli.

(22)

Filipínska republika predložila doplňujúce informácie 14. júna 2013. Prostredníctvom týchto informácií orgány Filipínskej republiky informovali Komisiu o pokroku, ktorý sa dosiahol v plnení jej akčného plánu na riešenie otázok NNN rybolovu, a predložili návrh národného akčného plánu na boj proti NNN rybolovu a prvotný návrh na zmenu zákona o rybárstve.

(23)

Komisia s pomocou Európskej agentúry na kontrolu rybárstva a na žiadosť orgánov Filipínskej republiky usporiadala od 22. do 26. júla 2013 v Manile seminár o budovaní kapacít, ktorý bol zameraný na opatrenia prístavných štátov a analýzu rizika.

(24)

Filipínska republika predložila doplňujúce informácie 11. novembra 2013.

(25)

Stretnutie medzi zástupcami Filipínskej republiky a útvarov Komisie sa konalo 22. novembra 2013 v Bruseli.

(26)

V decembri 2013 informovali orgány Filipínskej republiky Komisiu o tom, že Filipínska republika podpísala vykonávacie nariadenie, ktorým bol prijatý národný akčný plán na boj proti NNN rybolovu. Orgány okrem toho Komisii poskytli memorandum o porozumení, podpísané 9. decembra 2013, ktorým sa zriaďuje spoločný výbor pre spoluprácu v sektore rybolovu medzi orgánmi Filipínskej republiky a Papuy-Novej Guiney.

(27)

Vo februári 2014 Komisia dostala oznámenie, ktoré obsahovalo najmä národný akčný plán na boj proti NNN rybolovu, nový návrh na zmenu zákona o rybárstve a návrh nariadenia o vysledovateľnosti. Návrh na zmenu zákona o rybárstve bol predložený senátu a snemovni reprezentantov Filipínskej republiky.

(28)

Dňa 5. marca 2014 sa v Bruseli uskutočnilo stretnutie medzi zástupcami Filipínskej republiky a útvarov Komisie. Filipínska republika predložila doplňujúce informácie 25. marca 2014, 3. mája 2014 a 15. mája 2014.

(29)

V priebehu uvedených kontaktov a korešpondencie využívala Filipínska republika pri spolupráci s Komisiou konštruktívny prístup. Podarilo sa dosiahnuť výrazný pokrok pri riešení hlavných problémov zistených počas misie priamo na mieste. Stále však existujú rôzne nedostatky, ktoré neboli v plnej miere odstránené.

(30)

Filipínska republika je členom Komisie pre rybolov v západnom a strednom Tichomorí (WCPFC), Medzinárodnej komisie pre zachovanie atlantických tuniakov (ICCAT) a Komisie pre tuniaky z Indického oceánu (IOTC). Takisto je spolupracujúcim nečlenom Komisie na ochranu tuniaka južného (CCSBT). Filipínska republika ratifikovala Dohovor Organizácie Spojených národov z roku 1982 o morskom práve (ďalej len „Dohovor OSN o morskom práve“).

(31)

Na účely vyhodnotenia plnenia medzinárodných záväzkov Filipínskej republiky, ktoré jej ako vlajkovému, prístavnému, pobrežnému alebo trhovému štátu vyplývajú z medzinárodných dohôd uvedených v odôvodnení 30 a stanovených príslušnými regionálnymi organizáciami pre riadenie rybárstva (ďalej len „organizácie RFMO“) uvedenými v odôvodnení 30, Komisia zhromaždila a zanalyzovala všetky informácie, ktoré považovala za nevyhnutné na účely tohto vyhodnotenia.

(32)

Komisia použila informácie získané z dostupných údajov uverejnených príslušnými organizáciami RFMO, ako aj verejne dostupné informácie.

(33)

Na základe článku 31 ods. 3 nariadenia o NNN rybolove Komisia zanalyzovala záväzky Filipínskej republiky ako vlajkového, prístavného, pobrežného alebo trhového štátu. Na účely tejto kontroly Komisia zohľadnila parametre uvedené v článku 31 ods. 4 až 7 nariadenia o NNN rybolove.

(34)

Pokiaľ ide o plavidlá plaviace sa pod vlajkou Filipínskej republiky, na základe informácií získaných zo zoznamov plavidiel organizácií RFMO sa zistilo, že na predbežných ani konečných zoznamoch plavidiel vykonávajúcich NNN rybolov sa tieto plavidlá nenachádzajú, ani neexistujú žiadne dôkazy o minulých prípadoch plavidiel plaviacich sa pod vlajkou Filipínskej republiky vykonávajúcich NNN rybolov, ktoré by Komisii umožnili analyzovať konanie Filipínskej republiky v súvislosti s opakovanými činnosťami NNN rybolovu v súlade s článkom 31 ods. 4 písm. a).

(35)

Podľa článku 31 ods. 4 písm. b) Komisia preskúmala aj opatrenia, ktoré Filipínska republika prijala v súvislosti s prístupom produktov rybolovu pochádzajúcich z NNN rybolovu na jej trh.

(36)

Komisia sa na základe posúdenia všetkých informácií, ktoré má k dispozícii, domnieva, že Filipínska republika nemôže zabezpečiť, že produkty rybolovu prichádzajúce do Filipínskej republiky alebo do spracovateľských podnikov vo Filipínskej republike nepochádzajú z NNN rybolovu. Je to spôsobené systémovými problémami, ktoré orgánom Filipínskej republiky bránia sledovať úlovky z dôvodu nedostatku dostupných oficiálnych informácií, ktoré majú tieto orgány k dispozícii o vylodených, dovezených a/alebo spracovaných rybách. Hlavné prvky hodnotenia Komisie sú zhrnuté ďalej v texte.

(37)

Filipínska republika má veľkú rybársku flotilu, ktorá loví ryby vo vodách patriacich do jej jurisdikcie, ako aj na šírom mori a vo vodách, ktoré patria do jurisdikcie iných štátov. Podľa informácií poskytnutých počas prvej misie Komisie v roku 2012 a podľa verejne dostupných informácií pozostávala táto flotila približne z 9 300 komerčných rybárskych plavidiel a približne zo 470 000„bancas“ (malých plavidiel vykonávajúcich drobný rybolov) (2). Drobní rybári nepôsobia vo vodách mimo jurisdikcie Filipínskej republiky a aspoň časť ich úlovku sa vyváža do EÚ. Filipínska republika má veľkú diaľkovú flotilu, ktorá v marci 2014 pozostávala zo 68 plavidiel zameraných na tuniaka (tzv. plavidiel na lov tuniaka), ktoré sú zapísané v zozname oprávnených rybárskych plavidiel komisie IOTC, a z 18 plavidiel na lov tuniaka, ktoré sú zapísané v zozname oprávnených rybárskych plavidiel komisie ICCAT. Podľa informácií, ktoré Filipínska republika predložila komisii WCPFC v rámci svojich výročných správ o rybolove za roky 2012 a 2013, bolo vo Filipínskej republike k 1. júlu 2012 zaregistrovaných 622 rybárskych plavidiel (vrátane prepravných a nákladných plavidiel) a k 11. júnu 2013 bolo v príslušnej organizácii RFMO zaregistrovaných 722 rybárskych plavidiel (3). Plavidlá Filipínskej republiky sa zameriavajú najmä na tuniaka. Ročné údaje o úlovkoch tuniaka predkladané Filipínskou republikou zahŕňajú všetky úlovky tuniaka, ktoré sa vykladajú v prístavoch Filipínskej republiky, bez ohľadu na to, kde boli ulovené, pričom sa tieto úlovky nerozlišujú ani podľa pôvodu, ani podľa vlajky, pod ktorou sa rybárske plavidlo plavilo. Dochádza tak k pochybnostiam o schopnosti účinne sledovať tieto úlovky, ako to bude podrobnejšie vysvetlené v odôvodneniach 46 až 55.

(38)

Na základe údajov filipínskeho úradu pre rybolov a vodné zdroje (Bureau of Fisheries and Aquatic Resources – BFAR) patria medzi zvyčajné medzinárodné rybolovné zóny plavidiel Filipínskej republiky tieto oblasti: Celebeské more, indonézske vody, malajzijské vody, palauské vody, Papua-Nová Guinea, západný Tichý oceán a oblasti ICCAT a IOTC. Filipínska republika uzavrela rybárske dohody s Papuou-Novou Guineou, Kiribati a Šalamúnovými ostrovmi. Podľa informácií poskytnutých na stretnutí 5. marca 2014 väčšina rybárskych plavidiel (plavidiel s vakovými sieťami) pôsobí vo vodách Papuy-Novej Guiney 46 a zónach na šírom mori patriacich do oblasti WCPFC (33). Doteraz pôsobili vo vodách Šalamúnových ostrovov len dve rybárske plavidlá. Úlovky vylodené na Papue-Novej Guinei sa takisto dostávajú na trh EÚ (ako konzervovaný tuniak). Okrem toho pôsobí od marca 2014 v oblasti IOTC šesť filipínskych plavidiel a v oblasti ICCAT osem plavidiel. Jedinými zahraničnými prenajatými rybárskymi plavidlami sú rybárske nákladné plavidlá, ktoré pôsobia len v oblasti WCPFC. Vo výhradnej hospodárskej zóne (ďalej len „VHZ“) Filipínskej republiky nesmú v súčasnosti loviť žiadne zahraničné rybárske plavidlá.

(39)

Zloženie flotily Filipínskej republiky v kombinácii s rôznymi zdrojmi produktov rybolovu, ktoré vstupujú do dodávateľského reťazca, a s nedostatočným systémom vysledovateľnosti predstavuje jasné riziko prístupu produktov NNN rybolovu na trh vo Filipínskej republike.

(40)

So zreteľom na priemysel spracovávania tuniaka vo Filipínskej republike Komisia zanalyzovala situáciu týkajúcu sa činností tohto priemyslu a vplyv, ktorý tieto činnosti môžu mať v súvislosti s prístupom produktov rybolovu pochádzajúcich z NNN rybolovu na jej trh.

(41)

Medzinárodný akčný plán na zabraňovanie nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému rybolovu, odrádzanie od neho a jeho odstránenie (ďalej len „medzinárodný akčný plán proti NNN rybolovu“) poskytuje usmernenia k medzinárodne dohodnutým trhovým opatreniam, ktoré podporujú zníženie alebo odstránenie obchodu s rybami a produktami z rýb pochádzajúcimi z NNN rybolovu. V jeho bode 71 sa navrhuje, že štáty by mali prijať opatrenia na zvýšenie transparentnosti svojich trhov, s cieľom umožniť vysledovateľnosť rýb alebo výrobkov z nich. Kódex správania pre zodpovedný rybolov organizácie FAO, najmä jeho bod 11, sa takisto zaoberá osvedčenými postupmi pre zodpovedný medzinárodný obchod po výlove rýb. V bode 11.1.11 sa od štátov žiada, aby zabezpečili, aby sa s rybami a produktami rybolovu obchodovalo v medzinárodnom meradle a na domácom trhu v súlade s osvedčenými postupmi ochrany a riadenia prostredníctvom lepšej identifikácie pôvodu rýb a produktov rybolovu.

(42)

Spracovateľské podniky získavajú suroviny od plavidiel plaviacich sa pod vlajkou Filipínskej republiky, ktoré pôsobia vo vodách patriacich do národnej jurisdikcie Filipínskej republiky, na šírom mori a vo vodách, ktoré patria do jurisdikcie tretích štátov, ako aj od plavidiel plaviacich sa pod zahraničnou vlajkou, ktoré ryby vo Filipínskej republike vyloďujú, a z dovozu.

(43)

Niektoré plavidlá, ktoré vyloďujú ryby vo Filipínskej republike, sa plavia pod vlajkami Južnej Kórey a Papuy-Novej Guiney. V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že Komisia informovala 26. novembra 2013 (4) Kóreu o tom, že ju považuje za krajinu, ktorá by mohla byť identifikovaná ako nespolupracujúca tretia krajina podľa nariadenia Rady (ES) č. 1005/2008, ktorým sa ustanovuje systém Spoločenstva na zabraňovanie nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému rybolovu, pričom Komisia notifikovala Papuu-Novú Guineu v ten istý deň ako Filipínsku republiku. Ryby takisto pochádzajú z filipínskych rybárskych spoločností, ktoré pôsobia na Papue-Novej Guinei (5).

(44)

Ryby dovážané do Filipínskej republiky a spracovávané vo Filipínskej republike môžu navyše pochádzať z tretích krajín vrátane krajín, ktoré Komisia nenotifikovala, ako napríklad Vanuatu, Kiribati a Mikronézske federatívne štáty (6). V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že Vanuatu, Kiribati a Mikronézske federatívne štáty nemôžu vyvážať produkty rybolovu do Európskej únie, keďže ich oznámenia ako vlajkového štátu v súlade s článkom 20 nariadenia o NNN rybolove Komisia neakceptovala.

(45)

V súlade so základnými zásadami bodu 11.1.11 Kódexu správania pre zodpovedný rybolov organizácie FAO by Filipínska republika mala byť schopná sledovať pôvod rýb a produktov rybolovu a následne zaručiť, že ryby, ktoré nespĺňajú požiadavky EÚ, sa do nej nedovážajú. Filipínska republika však nepoužíva systém vysledovateľnosti, vďaka ktorému by mohla predchádzať tomu, aby do EÚ nedovážala a opätovne nevyvážala suroviny a produkty z rýb z nenotifikovaných krajín a krajín, ktoré boli identifikované ako nespolupracujúce krajiny. Fungujúci systém vysledovateľnosti by bol skutočne potrebný od fázy vylodenia po fázu vývozu alebo od fázy dovozu po fázu následného vývozu. Takýto systém však nie je vo Filipínskej republike zavedený a chýbajúca kontrola a monitorovanie rybolovných činností, predovšetkým vylodenia, nedostatok inšpekcií na mori a v prístavoch a nedostatok kontrol lodných denníkov znamenajú, že produkty NNN rybolovu sa môžu ľahko dostať do Filipínskej republiky a na trh EÚ. Okrem toho je bežnou obchodnou praxou, že ryby pochádzajúce z plavidiel plaviacich sa pod vlajkou Filipínskej republiky sa ulovia vo vodách tretích krajín a následne buď vylodia v tretích krajinách na účely ďalšieho spracovania, alebo preložia vo vodách tretích krajín a následne zašlú do inej krajiny na ďalšie spracovanie. Mnohé rizikové transakcie sa teda vykonávajú mimo vôd Filipínskej republiky. Od orgánov Filipínskej republiky sa očakáva, že v súlade s článkom 94 Dohovoru OSN o morskom práve prevezmú plnú zodpovednosť za svoje plavidlá. Filipínska republika však neuplatňuje žiadne opatrenie, ktorým by sa zabezpečilo, že orgány kontrolujú správnosť informácií, ako aj vysledovateľnosť transakcií týkajúcich sa činností jej plavidiel.

(46)

Filipínska republika prijala správne nariadenie v oblasti rybárstva č. 241 týkajúce sa zavedenia systému monitorovania plavidiel na šírom mori. Aj napriek tomu nemá operačný prístup k potrebným informáciám o polohe či činnostiach niektorých jej vlastných plavidiel pôsobiacich vo vodách tretích krajín, ako napríklad na Papue-Novej Guinei. Oslabuje sa tým schopnosť Filipínskej republiky ako vlajkového štátu prevziať plnú zodpovednosť za správne vydávanie osvedčení o úlovku. Podrobnejšia analýza problémov týkajúcich sa monitorovania, kontroly a dozoru sa nachádza v oddiele 3.2.

(47)

Hoci sú vyhlásenia o vylodení mimoriadne dôležité na účely vysledovateľnosti s cieľom zabezpečiť kontrolu, a teda nestratiť prehľad o vstupoch a výstupoch spoločností, tieto vyhlásenia sa nepoužívajú pri všetkých úlovkoch vylodených vo Filipínskej republike. Na to, aby bol obsah takéhoto dokumentu úplne spoľahlivý (z hľadiska množstva ulovených rýb a druhov), musí ho skontrolovať a potvrdiť nezávislý orgán a nestačí spoliehať sa iba na údaje, ktoré poskytne spoločnosť, tak ako to často robí Filipínska republika. Aby bolo možné účinne monitorovať rybolovné činnosti, podávanie vyhlásení o vylodení by malo byť pre rybárske plavidlá povinné bez ohľadu na miesto vylodenia úlovku. V súčasnosti sa táto požiadavka uplatňuje len v prípade vylodenia úlovku vo Filipínskej republike. Orgány Filipínskej republiky nezaviedli žiaden jednotný súbor opatrení na kontrolu dokladov v prípade vylodenia alebo prekládky v tretích krajinách. Pokiaľ ide o úlovky s pôvodom na Papue-Novej Guinei, Komisia počas svojej prvej misie vo Filipínskej republike v roku 2012 zistila, že orgány nie vždy vedeli, či ryby boli pred zaslaním do Filipínskej republiky vylodené na Papue-Novej Guinei alebo preložené v jej vodách.

(48)

Filipínska republika zaviedla do svojich právnych predpisov systém osvedčovania úlovkov. Článkom 13 správneho nariadenia pre oblasť rybárstva č. 238 o pravidlách a predpisoch na vykonávanie nariadenia Rady (ES) č. 1005/2008 o systéme osvedčovania úlovkov sa zaviedlo „osvedčenie o úlovku“ (CVC), premenované správnym nariadením pre oblasť rybárstva č. 238-1 na „vyhlásenie o pôvode úlovku pri vylodení“ (COLD). Používanie vyhlásenia COLD ako istého typu vyhlásenia pri vylodení je povinné len v prípade plavidiel, ktoré úlovok vyloďujú v konkrétnom prístave vo Filipínskej republike. Tým sa vylučuje uplatňovanie nariadenia č. 238-1 na plavidlá plaviace sa pod vlajkou Filipínskej republiky, ktoré svoj úlovok vyloďujú v iných krajinách, k čomu aj pravidelne dochádza.

(49)

V prípade komerčných rybárskych plavidiel sa osvedčenie o vylodení rýb vypĺňa pri vylodení a podpisujú ho inšpektori úradu BFAR. Problémom je, že osvedčenie o vylodení obsahuje informácie o loviacich plavidlách aj v prípade, keď sa úlovok vyloďuje z nákladných plavidiel. Preto môže dôjsť k situácii, keď inšpektori osvedčujú vylodenia rybárskych plavidiel, ktoré sú ešte na mori, bez toho, aby mali informácie o ich rybolovných operáciách. Súčasný systém osvedčovania vylodených rýb navyše nezabezpečuje dostatočnú vysledovateľnosť, pretože vzájomne neprepája všetky dostupné a relevantné informácie, napríklad o vyloďujúcom plavidle a spracovateľskom podniku, pre ktorý je úlovok určený.

(50)

V prípade drobného rybolovu neexistujú takmer žiadne kontroly na mori ani v mieste vylodenia a správy o úlovkoch rýb nepodpisujú miestne orgány, ale potvrdzujú ich spracovateľské podniky pri prijatí surovín. Orgány vysvetlili, že v dôsledku nedostatku zdrojov je veľmi zriedkavé, že je pri vylodení prítomný zástupca príslušného verejného orgánu. To znamená, že v prípade neprítomnosti oficiálneho zástupcu orgánov v čase vyplnenia správy o úlovkoch rýb môže dôjsť k deklarovaniu niekoľkých vylodení z jedného rybárskeho plavidla, pričom sa môžu zmiešať úlovky z registrovaných plavidiel a plavidiel s licenciou, s úlovkami z drobných plavidiel bez licencie a drobných neregistrovaných plavidiel. Ide o problematickú prax, keďže tieto správy sú jedným z hlavných dokladov používaných na vydávanie zjednodušeného osvedčenia o úlovku.

(51)

Úrad BFAR vychádza z informácií, ktoré poskytli prevádzkovatelia alebo spracovateľské podniky, namiesto toho, aby údaje v osvedčeniach o úlovku overil a potvrdil na základe vlastného hodnotenia. Filipínska republika nedokázala vypracovať jednotný systém kontroly, na základe ktorého by preskúmala postupy, ktorými spoločnosti zabezpečujú vysledovateľnosť. Aj napriek veľkému počtu dokladov požadovaných pred potvrdením (pravidelného a zjednodušeného) osvedčenia o úlovku, totiž úrad BFAR nemôže overiť správnosť hmotnosti uvedenej v osvedčení o úlovku, pretože v závodoch nevykonáva žiadne kontroly. Potvrdenie osvedčenia o úlovku sa teda vydáva „naslepo“ a existuje reálne riziko, že úlovky z NNN rybolovu smerujú do vývozných tokov.

(52)

Prvá misia Komisie v roku 2012 odhalila prípady nedostatočnej kontroly spracovaných množstiev, keďže množstvá po spracovaní boli väčšinou rovnaké ako pred spracovaním. V prípade konzervovaného tuniaka to nie je možné, keďže niektoré časti tela rýb sa musia odhodiť. Z toho vyplýva možnosť, že sa do výroby a vývozu dostávajú produkty pochádzajúce z NNN rybolovu.

(53)

Počas prvej misie Komisie v roku 2012 sa takisto zistilo, že spoločnosti žiadajúce o osvedčenie o úlovku sú neoficiálne oprávnené vydávať číslo osvedčenia o úlovku, ktoré musí pozostávať zo súboru osobitných kódov predpísaných úradom BFAR (aby sa umožnila identifikácia napr. vývozcu alebo regiónu) a po sebe idúcich sériových čísel. Vzhľadom na to, že neexistuje databáza ani elektronický systém, nemožno tieto čísla skontrolovať, čím vzniká isté riziko použitia toho istého čísla na rôzne zásielky.

(54)

Problém vysledovateľnosti zhoršuje aj vykonávanie nekontrolovaných prekládok na mori. Prístup produktov rybolovu na trh Filipínskej republiky je možný prostredníctvom nákladných plavidiel a vzhľadom na nedostatky v oblasti kontroly a vysledovateľnosti vylodenia, vysvetlené v odôvodnení 49, tu existuje riziko dovozu rýb pochádzajúcich z NNN rybolovu do Filipínskej republiky. Prekládky sú rozšírené, keďže väčšina rybárskych operácií komerčnej flotily, s výnimkou veľkých plavidiel s lovnými šnúrami, ktoré pôsobia v oblasti IOTC, je podporovaná nákladnými člnmi, ktoré naloďujú ryby z loviacich plavidiel a privážajú ich do prístavu alebo spracovateľských zariadení.

(55)

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že nedostatok kontroly prekládky oslabuje schopnosť orgánov kontrolovať úlovky plavidiel s vakovými sieťami, a preto tu existuje riziko nedostatočného nahlasovania úlovkov. Činnosti NNN rybolovu môže podporovať aj obmedzená prítomnosť hliadkovacích plavidiel, obmedzená prítomnosť pozorovateľov na palube [s výnimkou obdobia, keď nemožno používať zariadenia na zhlukovanie rýb (FAD), napr. v letnom období] a súčasný slabý prevádzkový stav systému VMS. Vyskytujú sa tu aj nedostatky pri kontrole drobného rybolovu, ako napríklad obmedzená kontrola pri vylodení a obmedzený námorný dozor. Okrem toho systém udeľovania licencií nebol zatiaľ zavedený vo všetkých miestnych samosprávach.

(56)

Orgány Filipínskej republiky vo viacerých svojich oznámeniach uznali nedostatky svojich systémov v oblasti vysledovateľnosti. Vo svojom oznámení z 25. februára Filipínska republika predložila nariadenie o vysledovateľnosti. Komisia však doteraz v oblasti vysledovateľnosti nezaznamenala žiaden viditeľný pokrok.

(57)

Ako sa uvádza v odôvodneniach 46 až 54, nedostatok kontroly nad osvedčeniami o úlovkoch pri dovoze a nad spracovateľskými podnikmi, ako aj množstvo kanálov, z ktorých môžu ryby pochádzať, sú stimulmi pre diaľkové flotily, aby spolu s rybami ulovenými legálne v domácich či zahraničných vodách, vyvážali aj produkty z NNN rybolovu. Problém ďalej zhoršuje obmedzený dozor nad činnosťami na mori (nad rybolovom a prekládkami), ako sa uvádza v odôvodneniach 67 až 75 v oddiele 3.2.

(58)

V Kódexe správania pre zodpovedný rybolov Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) sa odporúča transparentnosť v právnych predpisoch vzťahujúcich sa na rybolov a pri ich príprave, ako aj v príslušných postupoch tvorby politiky, prijímania rozhodnutí a riadenia (bod 6.13 a bod 7.1.9). Obsahuje zásady a normy uplatniteľné na ochranu, riadenie a rozvoj všetkých rybolovných zdrojov a vzťahuje sa okrem iného aj na výlov rýb, spracovávanie rýb a produktov rybolovu a obchodovanie s nimi, na rybárske operácie a výskum rybolovu. V bodoch 11.2 a 11.3 sa bližšie uvádza, že medzinárodný obchod s rybami a produktmi rybolovu by nemal ohrozovať udržateľný rozvoj rybolovných zdrojov, mal by sa zakladať na transparentných opatreniach, ako aj na transparentných, jednoduchých a komplexných zákonoch, iných právnych predpisoch a administratívnych postupoch.

(59)

Hoci sa Filipínska republika snaží vytvoriť spoločný systém registrácie rybárskych plavidiel, v súčasnosti existuje systém registrácie plavidiel na registračnom orgáne (Maritime Industry Authority – MARINA) a systém udeľovania licencií na rybolov. Ako sa zistilo počas prvej misie Komisie v roku 2012, vyskytujú sa tu významné nedostatky v systéme registrácie plavidiel. Existuje tu problém nezrovnalosti v počte plavidiel zaregistrovaných orgánom MARINA a dvomi orgánmi, ktoré udeľujú licencie na rybolov [ministerstvom poľnohospodárstva (úradom BFAR)/miestnymi samosprávnymi jednotkami], ako aj absencia štruktúrovanej spolupráce medzi týmito subjektmi. V nadväznosti na misiu Komisie úrad BFAR a orgán MARINA uzavreli memorandum o porozumení o vzájomnej spolupráci. Vysoký počet malých plavidiel loviacich vo vodách miestnych samospráv navyše nie je registrovaný na príslušnej miestnej samosprávnej jednotke (ich počet sa odhaduje až na 50 %), čo sťažuje ich kontrolu. Komisia počas svojich misií okrem toho zistila nedostatky v správe licencií na rybolov, keďže čísla na vydaných licenciách a údaje zaznamenané orgánmi nie sú úplné.

(60)

Podmienky registrácie plavidiel by mali byť prepojené na licencie na rybolov, tak ako sa uvádza v bode 40 medzinárodného akčného plánu proti NNN rybolovu, a mali by byť jasné, transparentné a verejne dostupné. Vo Filipínskej republike boli však zaznamenané veľké nezrovnalosti medzi počtom registrovaných komerčných rybárskych plavidiel a plavidiel, ktoré majú licenciu na rybolov v tejto krajine. Podľa orgánu MARINA bolo v roku 2010 registrovaných iba 3 700 rybárskych plavidiel vrátane člnov na drobný rybolov, zatiaľ čo v roku 2011 získalo licenciu takmer 8 000 komerčných rybárskych plavidiel. Z toho vyplýva, že databáza, ktorú spravuje orgán MARINA, nie je aktualizovaná, pretože vykazuje viac rybárskych plavidiel s licenciou, než registrovaných plavidiel, čo je v skutočnosti nemožné. Zahrnutie plavidiel na drobný rybolov a komerčných plavidiel do rovnakej databázy nie je vhodné, keďže miestne samosprávne jednotky pravidelne nezasielajú presné údaje. V dôsledku toho je celkový číselný údaj nesprávny. To vedie k záveru, že register nie je aktualizovaný.

(61)

Rozmanitosť druhov rybárskych plavidiel (pôsobiacich v rybolovných zónach miestnych samospráv a komerčných rybolovných zónach, ktoré sa ďalej rozdeľujú na malé, stredné a veľké plavidlá), ako aj licencií na rybolov (vydávaných úradom BFAR pre komerčné rybárske plavidlá a ľubovoľne vydávaných miestnymi samosprávnymi jednotkami pre plavidlá na drobný rybolov) a výsledná zložitosť systému udeľovania licencií znižuje možnosť sledovať rybárske činnosti a oslabuje úsilie o monitorovanie, kontrolu a dozor. Nedostatok spoľahlivých a úplných informácií o registrácii plavidiel a licenciách má priamy vplyv na možnosť vydávať správne osvedčenia o úlovku.

(62)

Vzhľadom na zistenú nedostatočnú vysledovateľnosť a nedostatok informácií, ktoré majú orgány Filipínskej republiky k dispozícii o vylodených rybách, nemôžu tieto orgány zabezpečiť, že produkty rybolovu prichádzajúce do Filipínskej republiky alebo do spracovateľských podnikov vo Filipínskej republike nepochádzajú z NNN rybolovu, tak ako sa uvádza v odôvodneniach 43 až 56.

(63)

So zreteľom na situáciu vysvetlenú v tomto oddieli rozhodnutia a na základe všetkých faktov, ktoré Komisia zhromaždila, ako aj vyhlásení dotknutej krajiny možno podľa článku 31 ods. 3 a článku 31 ods. 4 písm. b) nariadenia o NNN rybolove konštatovať, že Filipínska republika si nesplnila záväzky, ktoré jej ako pobrežnému a trhovému štátu vyplývajú z medzinárodného práva v oblasti zabraňovania prístupu produktov rybolovu pochádzajúcich z NNN rybolovu na jej trh.

(64)

Po prvé, Komisia skúmala, či orgány Filipínskej republiky účinne spolupracujú s Komisiou tak, že reagujú na jej žiadosti o vyšetrovanie, poskytujú spätnú väzbu alebo podnikajú nadväzujúce kroky týkajúce sa NNN rybolovu a súvisiacich činností.

(65)

Orgány Filipínskej republiky zapojené do používania systému osvedčovania úlovkov v zmysle nariadenia EÚ o NNN rybolove vo všeobecnosti spolupracujú a reagujú na žiadosti o informácie alebo overenie. Spoľahlivosť ich odpovedí však znižuje nedostatočná transparentnosť a malé, resp. žiadne možnosti zabezpečenia vysledovateľnosti produktov rybolovu, tak ako sa uvádza v oddiele 3.1 tohto rozhodnutia.

(66)

Po druhé, Komisia v rámci celkového hodnotenia plnenia záväzkov Filipínskej republiky ako vlajkového, prístavného a pobrežného štátu takisto analyzovala, či Filipínska republika spolupracuje v boji proti NNN rybolovu s ostatnými vlajkovými štátmi.

(67)

Ako sa uvádza v odôvodnení 46, Filipínska republika nemá prístup k potrebným informáciám o polohe či činnostiach svojich vlastných plavidiel pôsobiacich vo vodách tretích krajín, ako napríklad na Papue-Novej Guinei. Vzhľadom na nedostatočnú spoluprácu Filipínska republika plavidlám plaviacim sa pod jej vlajkou naďalej umožňuje rybolov vo vodách tretích krajín, a preto ako vlajkový štát nemôže prevziať plnú zodpovednosť za operácie svojich plavidiel mimo svojich vôd, ani za vierohodnosť informácií pri potvrdzovaní osvedčení o úlovku.

(68)

Po tretie, medzi povinnosti vlajkového štátu patrí povinnosť účinne vykonávať svoje právomoci a dozor v administratívnych, technických a sociálnych záležitostiach nad plavidlami plaviacimi sa pod jeho vlajkou, tak ako sa uvádza v článku 94 Dohovoru OSN o morskom práve a v medzinárodnom akčnom pláne proti NNN rybolovu. V bode 24 medzinárodného akčného plánu proti NNN rybolovu sa vlajkovým štátom odporúča, aby zabezpečili úplné a účinné monitorovanie, kontrolu a dozor nad rybolovom od miesta vylodenia po miesto konečného určenia, okrem iného prostredníctvom zavedenia systému monitorovania plavidiel (VMS) v súlade s príslušnými národnými, regionálnymi a medzinárodnými normami. Patrí sem aj požiadavka, aby plavidlá patriace do ich jurisdikcie mali na palube systém VMS. Tiež sem patrí povinnosť pravidelne predkladať informácie o úlovkoch z lodného denníka. Komisia počas prvej misie v januári 2012 zistila, že to sa vo Filipínskej republike deje len v čase obnovenia licencie, k čomu dochádza raz za tri roky. Ako bude uvedené ďalej v texte, Filipínska republika si neplní záväzky podľa Dohovoru OSN o morskom práve, keďže nevzala do úvahy odporúčania zahrnuté do medzinárodného akčného plánu proti NNN rybolovu, najmä pokiaľ ide o kontrolu nad jej flotilou a prijaté a uplatňované monitorovacie, kontrolné a dozorné opatrenia.

(69)

Problémy, ktoré má Filipínska republika pri kontrole svojej flotily, sú čiastočne spôsobené chýbajúcimi administratívnymi kapacitami, pretože veľkosť jej rybárskej flotily prevyšuje jej schopnosť plavidlá kontrolovať. Komisia zaznamenala značný nepomer medzi administratívnymi kapacitami Filipínskej republiky na monitorovanie a kontrolu rybolovných činností plavidiel pôsobiacich v jej vodách a počtom registrovaných plavidiel/udelených licencií na rybolov (ide približne o 9 300 komerčných rybárskych plavidiel a približne 470 000„bancas“). Táto situácia potvrdzuje, že v porovnaní s objemom rybolovných činností vo vodách patriacich do jej jurisdikcie má Filipínska republika nedostatočné kapacity na presadzovanie právnych predpisov, a to napriek nárastu ľudských a rozpočtových zdrojov naplánovaných na rok 2014. Komisia sa domnieva, že tento nedostatok prostriedkov na zasahovanie na mori ohrozuje všetky snahy o presadzovanie právnych predpisov.

(70)

Filipínska republika prijala v roku 2012 „správne nariadenie pre oblasť rybárstva č. 241 týkajúce sa pravidiel a zavedenia systému monitorovania plavidiel na šírom mori“. V nariadení sa vyžaduje, aby sa povinnosť mať na palube systém VMS uplatňovala na všetky komerčné rybárske plavidlá s licenciou plaviace sa pod vlajkou Filipínskej republiky, ktorým úrad BFAR povolil prevádzku na šírom mori, ako aj na tie rybárske plavidlá, ktoré majú právo na prístup k rybolovu vo výhradných hospodárskych zónach iných krajín. Ako sa uvádza v nariadení, povinnosť mať na palube systém VMS sa bude najskôr uplatňovať na všetky plavidlá plaviace sa pod vlajkou Filipínskej republiky, ktoré sú oprávnené loviť tuniaka na šírom mori alebo ktoré majú právo vykonávať rybolov vo výhradných hospodárskych zónach iných krajín. Následne sa harmonogram uplatňovania povinnosti mať na palube systém VMS na ostatné rybárske plavidlá/výstroj vo všetkých ostatných rybolovných zónach určí po budúcich konzultáciách so zainteresovanými stranami, ak nie je stanovené inak v iných právnych predpisoch a platných správnych nariadení pre oblasť rybárstva. Z doteraz zistených skutočností vyplýva, že aj napriek existujúcim pravidlám si Filipínska republika svoje záväzky týkajúce sa systému VMS plní len čiastočne.

(71)

Ako sa uvádza v národnom akčnom pláne Filipínskej republiky na boj proti NNN rybolovu, ktorý bol predložený Komisii, systém VMS sa vzťahuje na rybárske plavidlá plaviace sa pod vlajkou Filipínskej republiky pôsobiace v zóne na šírom mori číslo 1 a rybolovných zónach patriacich do jurisdikcie ostatných organizácií RFMO. Na základe správneho nariadenia pre oblasť rybárstva č. 241 sa od všetkých rybárskych plavidiel plaviacich sa pod vlajkou Filipínskej republiky pôsobiacich na šírom mori vyžaduje, aby mali nainštalovaný transpondér VMS. Filipínska republika však Komisii nepredložila informácie o svojich úmysloch a plánoch na postupné rozšírenie povinnosti mať na palube systém VMS aj na rybárske plavidlá pôsobiace vo VHZ Filipínskej republiky, ako sa to vyžaduje v článku 94 Dohovoru OSN o morskom práve a bode 24 medzinárodného akčného plánu proti NNN rybolovu v záujme zabezpečenia komplexného a účinného monitorovania, kontroly a dozoru nad rybolovom.

(72)

Počas svojej prvej misie vo Filipínskej republike v roku 2012 Komisia zistila, že stredisko monitorovania rybolovu (FMC) bolo iba v počiatočnej/pilotnej fáze rozvoja. Takisto zistila, že stredisku monitorovania rybolovu Filipínskej republiky neboli dostupné prevádzkové údaje VMS, najmä v prípade plavidiel plaviacich sa pod vlajkou Filipínskej republike pôsobiacich vo vodách Papuy-Novej Guiney. Okrem toho v prípade mnohých plavidiel nie je povinné mať na palube systém VMS. Počet plavidiel, ktoré orgánom Filipínskej republiky údaje naozaj nahlasovali, bol zanedbateľný. Podľa informácií získaných počas misie v roku 2012 mali orgány Filipínskej republiky len tzv. náhľadový prístup k systému VMS v prípade len 53 zo 613 plavidiel plaviacich sa pod vlajkou Filipínskej republiky, ktoré boli v tom čase zaregistrované vo WCPFC. V praxi tento tzv. náhľadový prístup pozostával zo snímky obrazovky s informáciami o plavidlách, ktoré vstupujú do medzinárodných vôd, na ktoré sa vzťahuje dohovor WCPFC, alebo sa v nich nachádzajú, a nie z informácií o skutočnej polohe plavidiel. Boli zaznamenané aj problémy týkajúce sa pokrytia rybárskych plavidiel pôsobiacich v oblastiach ICCAT a IOTC systémom VMS. Vo svojom oznámení z 15. mája 2014 Filipínska republika informovala o tom, že príslušný orgán v súčasnosti dostáva od orgánov Papuy-Novej Guiney údaje o polohe zo systému VMS len v prípade niektorých filipínskych loviacich plavidiel. Podľa informácií, ktoré poskytla Filipínska republika, príslušný orgán navyše nedostáva informácie VMS od nákladných plavidiel, ktoré pôsobia spolu s loviacimi plavidlami vo vodách Papuy-Novej Guiney.

(73)

Orgány Filipínskej republiky okrem toho nemali úplný prehľad o svojich plavidlách, ani o plavidlách tretích krajín pôsobiacich v jej VHZ.

(74)

Príslušné orgány takisto nemajú informácie o rybolovnom úsilí plavidiel Filipínskej republiky vo vodách Papuy-Novej Guiney.

(75)

Vo všetkých uvedených prípadoch Filipínska republika nezabezpečila súlad s ustanoveniami článku 94 Dohovoru OSN o morskom práve. Tieto prevádzkové nedostatky navyše nie sú v súlade s bodom 24 medzinárodného akčného plánu proti NNN rybolovu.

(76)

Po štvrté, v súvislosti s opatreniami na účinné presadzovanie právnych predpisov sa v bode 21 medzinárodného akčného plánu proti NNN rybolovu štátom odporúča zabezpečiť dostatočne prísne sankcie za NNN rybolov, aby NNN rybolovu efektívne predchádzali, odrádzali od neho a odstraňovali ho a aby páchateľov oberali o výhody plynúce z takéhoto rybolovu. Ako bude uvedené ďalej v texte, Filipínska republika nemá právny rámec ani kontrolu nad svojou flotilou a svojimi vodami, ktoré sú potrebné na primerané sankcionovanie páchateľov.

(77)

Na základe informácií získaných počas misií Komisie sa takisto zistilo, že v prípade činností NNN rybolovu existuje nedostatočný systém sankcií a tieto sankcie nie sú účinné pri zabezpečovaní dodržiavania predpisov, neodrádzajú od ich porušovania všade tam, kde k nemu dochádza, ani páchateľov neoberajú o výhody plynúce z nezákonnej činnosti.

(78)

Pokiaľ ide o opatrenia na presadzovanie právnych predpisov, ktoré Filipínska republika prijala, v rámci misií Komisie sa ukázalo, že je potrebné prehodnotiť sankcie uplatniteľné v prípade porušení, ktoré sú stanovené v zákone Filipínskej republiky č. 8550 alebo v zákone Filipínskej republiky o rybárstve z roku 1998 (RA 8550), ktoré sú hlavnými, v súčasnosti platnými právnymi predpismi vzťahujúcimi sa na oblasť rybárstva v tejto krajine.

(79)

Orgány Filipínskej republiky vo svojich oznámeniach uznali, že nemajú zavedený systém odrádzajúcich sankcií. Súčasná výška sankcií je neaktuálna a neprimeraná závažnosti daných porušení predpisov, možnému vplyvu týchto porušení na zdroje a potenciálnemu zisku, ktorý môžu páchatelia z nezákonnej činnosti získať. Ako príklad možno uviesť, že v prípade zničenia koralových útesov na pobreží provincie Cotabato, ktorých hodnota sa odhaduje na 11,5 miliardy EUR, by sa páchateľ dopustil priestupku, ktorý by bol potrestaný len pokutou vo výške 2 000 PhP (približne 32 EUR) až 20 000 PhP (približne 320 EUR).

(80)

V nadväznosti na misiu Komisie v roku 2012 orgány Filipínskej republiky predložili návrh na zmenu zákona Filipínskej republiky o rybárstve z roku 1998. Zdá sa, že navrhované pokuty, hoci vyššie ako tie, ktoré v súčasnosti stanovujú záväzné právne predpisy, stále nie sú dostatočne prísne na to, aby dokázali páchateľov účinne obrať o výhody plynúce z NNN rybolovu. V návrhu na zmenu zákona sa napríklad stanovuje pokuta za použitie výstroja, ktorý poškodzuje koralové útesy a iné morské biotopy. Ide o jednu z najvyšších pokút v danom návrhu, vo výške trojnásobku hodnoty rýb vylovených v rámci danej rybolovnej operácie alebo vo výške dvoch miliónov PhP (približne 35 000 EUR) podľa toho, ktorá hodnota je vyššia. Vzhľadom na vysokú hospodársku hodnotu koralových útesov uvedenú v odôvodnení 79 by takáto pokuta zjavne nebola dostatočná. Návrh bol síce predložený v senáte a snemovni reprezentantov, ale zatiaľ nebol prijatý, a preto nie je právne záväzný. Orgány Filipínskej republiky nepredložili jasný časový plán na schválenie a vykonávanie tohto návrhu.

(81)

Súčasné právne predpisy navyše neobsahujú vymedzenie pojmu „NNN rybolov“, ustanovenia o závažných porušeniach, ani konkrétne sankcie pre recidívnych páchateľov. Nový návrh na zmenu zákona obsahuje vymedzenie pojmu „NNN rybolov“ a zaoberá sa aj opakovanými porušeniami. Neobsahuje ale žiadne systematické sprievodné správne opatrenia. Zatiaľ čo návrhom na zmenu zákona, ktorý predložila Filipínska republika, sa rozširuje rozsah uplatňovania zákona o rybárstve z roku 1998 aj na činy spáchané na šírom mori alebo vo vodách tretích krajín, v súčasnosti platné právne predpisy sa vzťahujú len na vody patriace do jurisdikcie Filipínskej republiky. Preto v súčasnosti neexistuje žiaden právny základ, vďaka ktorému by orgány Filipínskej republiky mohli plavidlám plaviacim sa pod jej vlajkou, ktoré pôsobia mimo jej národnej jurisdikcie, ukladať sankcie za činnosti NNN rybolovu.

(82)

Sankcie v ich súčasnej podobe preto nie sú dostatočne komplexné ani prísne na to, aby mohli plniť svoju odrádzajúcu funkciu. Výška sankcií samozrejme nepostačuje na zabezpečenie dodržiavania predpisov, ani na odradenie od porušovania všade tam, kde k nemu dochádza, ani na obranie páchateľov o výhody plynúce z nezákonnej činnosti, v zmysle požiadaviek článku 25 ods. 7 dohovoru WCPFC. Možnosť ukladať sankcie a účinne riešiť porušovanie predpisov je navyše oslabovaná nedostatkom jasnosti a transparentnosti právnych predpisov a postupov, najmä vo vzťahu k registrácii plavidiel a udeľovaniu licencií, vysledovateľnosti a spoľahlivosti informácií a údajov o vylodeniach a úlovkoch (ako sa uvádza v odôvodneniach 45 až 62), ako aj vo vzťahu k ochrane a riadeniu zdrojov (ako bude uvedené v odôvodneniach 100 až 102). Táto situácia sťažuje účinné presadzovanie právnych predpisov a dokazovanie NNN rybolovu. Kroky Filipínskej republiky v súvislosti s opatreniami na účinné presadzovanie právnych predpisov nie sú v súlade s jej záväzkami podľa článku 94 Dohovoru OSN o morskom práve, ani v súlade s odporúčaniami v bode 21 medzinárodného akčného plánu proti NNN rybolovu.

(83)

Podľa článkov 63 a 64 Dohovoru OSN o morskom práve musia pobrežné a vlajkové štáty spolupracovať v súvislosti s transzonálnymi druhmi rýb a druhmi rýb migrujúcich na veľké vzdialenosti. V bode 7.1.3 Kódexu správania FAO sa odporúča, aby štáty, ktoré využívajú transzonálne populácie rýb a populácie migrujúcich rýb, uzavreli bilaterálnu dohodu o organizačných opatreniach, ktorou sa zabezpečí účinná spolupráca s cieľom dosiahnuť efektívnu ochranu a riadenie zdrojov. To je bližšie špecifikované v bodoch 28 a 51 medzinárodného akčného plánu proti NNN rybolovu, v ktorých sú stanovené podrobné postupy na priamu spoluprácu medzi štátmi vrátane výmeny údajov alebo informácií, ktorými pobrežné štáty disponujú. Tým, že si Filipínska republika a Papua-Nová Guinea nevymieňajú informácie, ktoré by umožnili vykonať krížovú kontrolu informácií potrebných na potvrdenie osvedčení o úlovku, je ohrozené uplatňovanie uvedených ustanovení.

(84)

V tejto súvislosti sa v článku 25 ods. 10 dohovoru WCPFC (7) stanovuje, že každý člen komisie WCPFC, ktorý má opodstatnené dôvody domnievať sa, že rybárske plavidlo plaviace sa pod vlajkou iného štátu vykonáva akúkoľvek činnosť, ktorá oslabuje účinnosť ochranných a riadiacich opatrení prijatých pre danú oblasť dohovoru, musí na túto skutočnosť upozorniť dotknutý vlajkový štát. Papua-Nová Guinea a Filipínska republika však vzájomne nespolupracujú pri výmene informácií zo systému VMS, ktoré sa považujú za mimoriadne dôležité z hľadiska zabezpečenia súladu plavidiel s ochrannými a riadiacimi opatreniami. To má nepriaznivý vplyv na vykonávanie tohto ustanovenia.

(85)

Vzhľadom na výskyt, charakter, okolnosti, rozsah a závažnosť posudzovaných prejavov NNN rybolovu je možnosť posúdiť tieto aspekty rovnako ohrozená uvedeným nedostatkom jasnosti a transparentnosti. V dôsledku týchto nedostatkov nie je možné spoľahlivo určiť potenciálny rozsah činností súvisiacich s NNN rybolovom. Je však celkom isté, že nedostatok transparentnosti v kombinácii s nemožnosťou vykonávať účinnú kontrolu podporuje nezákonné správanie.

(86)

Pokiaľ ide o existujúcu kapacitu orgánov Filipínskej republiky, treba uviesť, že podľa indexu ľudského rozvoja OSN (8) sa Filipínska republika považuje za krajinu so stredným ľudským rozvojom (114. miesto zo 186 krajín v roku 2012). Potvrdzuje to aj príloha II k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1905/2006 z 18. decembra 2006, ktorým sa ustanovuje nástroj financovania rozvojovej spolupráce (9), v ktorom je Filipínska republika zaradená do kategórie krajín a území s nižšími strednými príjmami. Potvrdzujú to aj informácie OECD/DAC z 1. januára 2013 týkajúce sa roku 2012 (10). So zreteľom na uvedené skutočnosti možno prekážky finančnej a administratívnej kapacity príslušných orgánov považovať za jeden z faktorov, ktorý znižuje schopnosť Filipínskej republiky plniť si záväzky v oblasti spolupráce a presadzovania právnych predpisov.

(87)

Treba ale vziať do úvahy skutočnosť, že administratívna kapacita Filipínskej republiky sa neustále zvyšuje vďaka finančnej a technickej pomoci Únie. Okrem toho Únia už vo Filipínskej republike v roku 2011 financovala osobitnú akciu technickej pomoci týkajúcu sa boja proti NNN rybolovu (11). Komisia s pomocou Európskej agentúry na kontrolu rybárstva a na žiadosť orgánov Filipínskej republiky okrem toho usporiadala od 22. do 26. júla 2013 v Manile seminár o budovaní kapacít, ktorý bol zameraný na opatrenia prístavných štátov a analýzu rizika.

(88)

Bez ohľadu na analýzu uvedenú v odôvodnení 86 a 87 treba takisto poznamenať, že na základe informácií získaných počas misií v roku 2012 sa nemožno domnievať, že orgány Filipínskej republiky nemajú dostatok finančných zdrojov. Chýba im skôr nevyhnutné právne a administratívne prostredie a efektívne a účinné vykonávanie povinností.

(89)

So zreteľom na situáciu vysvetlenú v tomto oddiele rozhodnutia a na základe všetkých faktov, ktoré Komisia zhromaždila, ako aj všetkých vyhlásení dotknutej krajiny možno podľa článku 31 ods. 3 a článku 31 ods. 5 písm. a), b), c) a d) nariadenia o NNN rybolove konštatovať, že Filipínska republika si neplní záväzky, ktoré jej ako pobrežnému a trhovému štátu vyplývajú z medzinárodného práva v oblasti spolupráce a úsilia o presadzovanie právnych predpisov.

(90)

Filipínska republika ratifikovala Dohovor OSN o morskom práve. Je zmluvnou stranou komisií ICCAT, IOTC a WCPFC, ako aj spolupracujúcim nečlenom komisie CCSBT.

(91)

Po prvé, Komisia analyzovala všetky informácie, ktoré považovala za významné z hľadiska statusu Filipínskej republiky ako zmluvného člena komisií IOTC a WCPFC.

(92)

V správe komisie IOTC o plnení záväzkov Filipínskou republikou, ktorú vydal výbor pre plnenie záväzkov na svojom zasadnutí v roku 2012 (12), sa uvádza, že Filipínska republika nezačlenila do vnútroštátnych právnych predpisov ustanovenia ochranných a riadiacich opatrení komisie IOTC, ktoré sa vzťahujú na morské korytnačky a alopie okaté (uznesenie 10/6 a 10/12 o morských vtákoch a alopiách okatých). Ďalej sa v nej uvádza, že Filipínska republika nezabezpečila plný súlad s požiadavkami komisie IOTC v oblasti nahlasovania údajov, najmä štatistických tabuliek o veľkosti ulovených rýb, ktoré boli nahlásené len čiastočne. Výbor naliehal na Filipínsku republiku, aby zlepšila zber údajov a nahlasovanie údajov (uznesenie 10/02 o minimálnych požiadavkách na nahlasovanie údajov). Filipínska republika nepredložila svoj zoznam aktívnych plavidiel za rok 2011 (uznesenie 10/08 o zozname aktívnych plavidiel). Taktiež nepredložila správy od pozorovateľov (uznesenie 11/04 o regionálnom programe pozorovateľov). Predseda komisie IOTC oznámil obavy výboru týkajúce sa miery plnenia záväzkov Filipínskou republikou tejto krajine listom z 22. marca 2011, ktorý sa týkal úrovne implementácie ochranných a riadiacich opatrení IOTC, ktorú výbor pre plnenie záväzkov zistil na svojom 8. zasadnutí v roku 2011.

(93)

Podľa informácií získaných zo správy komisie IOTC o plnení záväzkov, ktorá bola vydaná 10. marca 2012 (13), si Filipínska republika nesplnila svoje povinnosti v oblasti nahlasovania údajov, a to: uznesenie 09/02 o pláne rozvoja flotily – nepredložené; uznesenie 07/02 o zozname povolených plavidiel s dĺžkou nad 24 m – niektoré povinné informácie chýbali alebo nespĺňali normy komisie IOTC. Pokiaľ ide o systém VMS, Filipínska republika nezabezpečila súlad s uznesením 10/01 a uznesením 06/03, pretože správa o vykonávaní neobsahovala informácie o zhrnutí záznamov VMS, ani správu o pokroku a realizácii systému VMS. Filipínska republika okrem toho nezabezpečila súlad s uznesením 10/12 o zákaze vzťahujúcom sa na všetky druhy žralokov čeľade Alopiidae, ani s uznesením 10/06 o správe o morských vtákoch a vykonávaní zmierňovacích opatrení južne od 25° j. z. š., pretože neposkytla požadované informácie. Pokiaľ ide o pozorovateľov, Filipínska republika nezabezpečila súlad s uznesením 11/04: neposkytla informácie o miere pokrytia, ani správy od pozorovateľov. Filipínska republika takisto nezabezpečila súlad s uznesením 01/06 o programe štatistických dokumentov, pretože nepredložila výročnú správu.

(94)

V správe komisie IOTC o plnení záväzkov Filipínskou republikou, ktorá bola vydaná 2. apríla 2013 (14), výbor pre plnenie záväzkov uvádza, že predseda výboru listom z 26. apríla 2012 oznámil Filipínskej republike obavy týkajúce sa plnenia záväzkov Filipínskou republikou, ktoré výbor zistil a uviedol v správe o plnení záväzkov za rok 2012. Po tom, ako výbor pre plnenie záväzkov preskúmal správu o plnení záväzkov Filipínskou republikou za rok 2013, zistil závažné porušenia predpisov. Filipínska republika netransponovala do svojich vnútroštátnych právnych predpisov zákaz veľkoplošných unášaných sietí podľa uznesenia 12/11. Nezaviedla program pozorovateľov, tak ako sa požaduje v uznesení 11/04. Nepredložila povinnú správu o prekládkach vykonaných na mori, tak ako sa požaduje v uznesení 12/05. Filipínska republika ďalej neposkytla povinnú správu o pokroku a realizácii systému VMS, tak ako sa požaduje v uznesení 06/03. Taktiež nepredložila povinnú správu o porovnaní vývozu a dovozu, tak ako sa požaduje v uznesení 01/06.

(95)

Z informácií získaných zo správy komisie IOTC o plnení záväzkov vydanej 2. apríla 2013 okrem toho vyplýva, že Filipínska republika nezabezpečila súlad, resp. zabezpečila len čiastočný súlad s uznesením 10/08 o zozname aktívnych plavidiel a s uznesením 07/02 o zozname povolených plavidiel s dĺžkou nad 24 m, a to v dôsledku neuvedenia povinných informácií, ako napríklad vlastníka plavidla, cieľových druhov, hrubej tonáže, povoleného obdobia rybolovu, prevádzkového prístavu. Pokiaľ ide o systém VMS, Filipínska republika obdobne ako v uplynulých rokoch nezabezpečila súlad s uznesením 06/03 a uznesením 12/13, pretože správa o vykonávaní neobsahovala žiadne informácie o zhrnutí záznamov VMS ani žiadnu správu o realizácii systému VMS. Filipínska republika zabezpečila len čiastočný súlad s povinnými štatistickými požiadavkami vyplývajúcimi z uznesenia 10/02. Filipínska republika takisto nezabezpečila súlad s uznesením 12/05 o prekládkach na mori, keďže nepredložila povinné požadované informácie. Pokiaľ ide o pozorovateľov, Filipínska republika nezabezpečila súlad, resp. zabezpečila len čiastočný súlad s uznesením 11/04; konkrétne neposkytla údaje o pokrytí pozorovateľmi tak, ako sa to požaduje vzhľadom na skutočnosť, že Indický oceán je vysoko riziková oblasť. Takisto neposkytla povinné správy od pozorovateľov, ani výročnú správu.

(96)

Niektoré z uvedených problémov popritom, že porušujú pravidlá organizácií RFMO, takisto porušujú všeobecné záväzky podľa Dohovoru OSN o morskom práve, tak ako sa uvádza ďalej v texte.

(97)

Skutočnosť, že Filipínska republika netransponovala do svojich vnútroštátnych právnych predpisov zákaz veľkoplošných unášaných sietí podľa uznesenia 12/11 komisie IOTC, tak ako sa uvádza v odôvodnení 94, oslabuje schopnosť Filipínskej republiky plniť si záväzky, ktoré jej vyplývajú z článku 118 Dohovoru OSN o morskom práve, v ktorom sa stanovuje povinnosť spolupráce medzi štátmi pri ochrane a riadení živých zdrojov v oblastiach na šírom mori.

(98)

Ako sa uvádza v odôvodneniach 93 až 97, Filipínska republika takisto nezabezpečila súlad s požiadavkami na zaznamenávanie a včasné nahlasovanie údajov komisii IOTC. V prvom rade komisii IOTC nepredložila informácie o štatistike, pláne rozvoja flotily, nahlasovaní a zaznamenávaní údajov systému VMS, správy od pozorovateľov ani správy o prekládkach. Tieto nedostatky nie sú v súlade s článkom 119 ods. 2 Dohovoru OSN o morskom práve, v ktorom sa stanovuje, že prostredníctvom príslušných medzinárodných organizácií – subregionálnych, regionálnych alebo celosvetových – sa pravidelne zhromažďujú a vymieňajú dostupné vedecké informácie, štatistiky o úlovkoch a rybolovnom úsilí a ďalšie údaje potrebné na ochranu populácií rýb.

(99)

Okrem toho nenahlásenie zhrnutia záznamov VMS a správy o VMS komisii IOTC, ako aj všeobecný problém orgánov Filipínskej republiky s prijímaním signálov VMS od plavidiel plaviacich sa pod vlajkou Filipínskej republiky pôsobiacich vo vodách tretích krajín nie je v súlade s článkom 62 ods. 4 písm. e) Dohovoru OSN o morskom práve vzhľadom na požiadavku požadovať hlásenia VMS o polohe od rybárskych plavidiel. Tento nedostatok navyše nie je v súlade s bodom 24 ods. 3 medzinárodného akčného plánu proti NNN rybolovu, v ktorom sa vlajkovým štátom odporúča zabezpečiť úplné a účinné monitorovanie, kontrolu a dozor nad rybolovom od jeho začiatku cez miesto vylodenia po miesto konečného určenia, okrem iného aj zavedením systému VMS, ktorý je v súlade s príslušnými vnútroštátnymi, regionálnymi alebo medzinárodnými normami vrátane požiadavky, aby plavidlá patriace do ich jurisdikcie mali na palube systém VMS.

(100)

Podľa článku 62 ods. 1 Dohovoru OSN o morskom práve a relevantných pravidiel stanovených v dohovore WCPFC (najmä článkoch 2, 5, 7 a 8) je zrejmou povinnosťou každého pobrežného štátu prijať opatrenia zlučiteľné s opatreniami, ktoré sa uplatňujú v danom regióne a na šírom mori, na zabezpečenie dlhodobej udržateľnosti transzonálnych populácií rýb a populácií rýb migrujúcich na veľké vzdialenosti, ako aj podporovať cieľ, ktorým je ich optimálne využívanie. Právny rámec Filipínskej republiky stanovuje pre všetky vody patriace do jej jurisdikcie len obmedzené ochranné a riadiace opatrenia. Tieto opatrenia nie sú v súlade so záväzkami Filipínskej republiky, ktoré jej vyplývajú z medzinárodného práva a pravidiel organizácií RFMO.

(101)

Platí najmä, že vody patriace do jurisdikcie Filipínskej republiky sa označujú ako pobrežné vody, súostrovné vody a VHZ. Podľa článku 3 dohovoru WCPFC zahŕňa oblasť pôsobnosti WCPFC v zásade všetky vody Tichého oceánu (ohraničené na juhu a východe presne vymedzenými líniami) vrátane vôd patriacich do jurisdikcie Filipínskej republiky. Keďže Filipínska republika sa domnieva, že pravidlá komisie WCPFC sa v plnom rozsahu nevzťahujú na vody patriace do jurisdikcie Filipínskej republiky, nie je úplne jasné, aké údaje sa zhromažďujú a oznamujú komisii WCPFC. Nevzťahuje sa to na hodnotenia všetkých rybolovných zón Filipínskej republiky. Filipínska republika tým, že svoje súostrovné vody považuje za vody, ktoré sú mimo rozsahu uplatňovania opatrení WCPFC, tieto opatrenia porušuje.

(102)

Okrem toho, ako sa zistilo počas prvej misie Komisie v roku 2012, existuje len niekoľko ochranných opatrení a väčšina z nich má veľmi obmedzené účinky. Úloha miestnych vlád pri zavádzaní ochranných opatrení v komunálnych vodách je aj naďalej nejasná. Existuje 915 miestnych vlád; zdá sa, že konajú nezávisle od úradu BFAR, ktorý im nemôže diktovať politiky ani pravidlá v záležitostiach, ktoré patria do ich právomoci (t. j. komunálne vody).

(103)

Táto situácia vedie k nedostatku jasnosti a transparentnosti, ktorý spolu s nedostatočnou transparentnosťou právnych predpisov a postupov Filipínskej republiky týkajúcich sa registrácie rybárskych plavidiel a udeľovania licencií na rybolov, ako je vysvetlené v oddieloch 3.1 a 3.2 tohto rozhodnutia, ohrozuje a oslabuje možnosť účinného vykonávania efektívnej ochrany a riadenia rybolovných zdrojov Filipínskej republiky.

(104)

Kroky Filipínskej republiky pri využívaní medzinárodných nástrojov nie sú v súlade s odporúčaniami uvedenými v bode 10 medzinárodného akčného plánu proti NNN rybolovu, v ktorom sa štátom odporúča, aby čo najskôr ratifikovali alebo prijali dohodu UNFSA alebo k nej pristúpili. Komisia sa domnieva, že v prípade Filipínskej republiky, ktorá má významnú flotilu rybárskych lodí zapojených do rybolovných operácií týkajúcich sa druhov rýb migrujúcich na veľké vzdialenosti (najmä tuniaka v oblastiach ICCAT, IOTC a WCPFC), je toto odporúčanie obzvlášť dôležité.

(105)

So zreteľom na situáciu vysvetlenú v tomto oddiele rozhodnutia a na základe všetkých faktov, ktoré Komisia zhromaždila, ako aj všetkých vyhlásení dotknutej krajiny možno podľa článku 31 ods. 3 a 6 nariadenia o NNN rybolove konštatovať, že Filipínska republika si nesplnila záväzky vyplývajúce z medzinárodného práva týkajúce sa medzinárodných pravidiel, právnych predpisov a ochranných a riadiacich opatrení.

(106)

Znova treba pripomenúť, že podľa indexu ľudského rozvoja OSN (15) sa Filipínska republika považuje za krajinu so stredným ľudským rozvojom (114. miesto zo 186 krajín v roku 2012). Potvrdzuje to aj príloha II k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1905/2006 z 18. decembra 2006, ktorým sa ustanovuje nástroj financovania rozvojovej spolupráce , v ktorom je Filipínska republika zaradená do kategórie krajín a území s nižšími strednými príjmami a potvrdzujú to aj informácie OECD/DAC z 1. januára 2013 týkajúce sa roku 2012 (16).

(107)

Treba uviesť, že oznámenie Filipínskej republiky ako vlajkového štátu Komisia akceptovala v súlade s článkom 20 nariadenia o NNN rybolove 15. januára 2010. Filipínska republika potvrdila, že v súlade s článkom 20 ods. 1 nariadenia o NNN rybolove zaviedla vnútroštátne opatrenia na vykonávanie, kontrolu a vynucovanie zákonov, iných právnych predpisov a opatrení v oblasti ochrany a riadenia, ktoré musia jej rybárske plavidlá dodržiavať.

(108)

Komisia informovala Filipínsku republiku o rôznych nedostatkoch, ktoré zistila počas svojej prvej misie, ktorú uskutočnila v januári 2012. O niekoľko mesiacov neskôr, počas druhej misie v júni 2012 Komisia zistila, že situácia vo Filipínskej republike sa nezmenila. Komisia sa usilovala nadviazať spoluprácu s orgánmi Filipínskej republiky a dosiahnuť pokrok pri nápravných opatreniach v súvislosti so zistenými nedostatkami. Filipínska republika neprijala dostatočné nápravné opatrenia ani nezabezpečila pozitívny vývoj pri náprave zistených nedostatkov.

(109)

Treba takisto uviesť, že Únia už vo Filipínskej republike v roku 2011 financovala osobitnú akciu technickej pomoci týkajúcu sa boja proti NNN rybolovu (17).

(110)

Komisia s pomocou Európskej agentúry na kontrolu rybárstva a na žiadosť orgánov Filipínskej republiky okrem toho usporiadala od 22. do 26. júla 2013 v Manile seminár o budovaní kapacít, ktorý bol zameraný na opatrenia prístavných štátov a analýzu rizika.

(111)

Komisia zohľadnila prekážky v rozvoji Filipínskej republiky a od roku 2012 jej poskytla primeraný čas na prijatie opatrení na zabezpečenie plnenia záväzkov, ktoré Filipínskej republike vyplývajú z medzinárodného práva, koherentným, účinným a neškodlivým spôsobom.

(112)

So zreteľom na situáciu vysvetlenú v tomto oddiele rozhodnutia a na základe všetkých faktov, ktoré Komisia zhromaždila, ako aj všetkých vyhlásení dotknutej krajiny možno podľa článku 31 ods. 7 nariadenia o NNN rybolove konštatovať, že stupeň rozvoja riadenia rybárstva Filipínskej republiky môže byť oslabený úrovňou jej celkového rozvoja. Avšak vzhľadom na povahu zistených nedostatkov vo Filipínskej republike, pomoc získanú od Únie a opatrenia prijaté na nápravu situácie nebolo možné získať žiadne potvrdzujúce dôkazy, ktoré by naznačovali, že by neschopnosť plniť záväzky, ktoré Filipínskej republike vyplývajú z medzinárodného práva, boli výsledkom nedostatočného rozvoja. Úroveň rozvoja Filipínskej republiky neospravedlňuje ani neodôvodňuje celkovú výkonnosť Filipínskej republiky ako vlajkového a pobrežného štátu v oblasti rybárstva, ani nedostatočnosť jej činností zameraných na zabránenie NNN rybolovu, odrádzanie od neho a jeho odstránenie a na zabezpečenie účinného monitorovania, kontroly a dozoru nad rybolovnými činnosťami vo vodách v rámci jej právomoci.

(113)

So zreteľom na situáciu vysvetlenú v tomto oddiele rozhodnutia a na základe všetkých faktov, ktoré Komisia zhromaždila, ako aj všetkých vyhlásení dotknutej krajiny možno podľa článku 31 ods. 7 nariadenia o NNN rybolove konštatovať, že stupeň rozvoja a celková výkonnosť Filipínskej republiky nie sú z hľadiska rybárstva oslabené úrovňou jej rozvoja.

(114)

So zreteľom na dosiahnuté závery a vzhľadom na neschopnosť Filipínskej republiky plniť si záväzky, ktoré jej ako vlajkovému, prístavnému, pobrežnému alebo trhovému štátu vyplývajú z medzinárodného práva, a prijať opatrenia na zabránenie NNN rybolovu, na odrádzanie od neho a jeho odstránenie, by sa malo tejto krajine poslať oznámenie v súlade s článkom 32 nariadenia o NNN rybolove o možnosti jej identifikácie ako krajiny, ktorú Komisia považuje za nespolupracujúcu v boji proti NNN rybolovu.

(115)

V súlade s článkom 32 ods. 1 nariadenia o NNN rybolove by Komisia mala Filipínskej republike poslať oznámenie o možnosti jej identifikovania ako nespolupracujúcej tretej krajiny. Komisia by takisto mala voči Filipínskej republike podniknúť všetky kroky uvedené v článku 32 nariadenia o NNN rybolove. V záujme riadnej správy treba pevne stanoviť lehotu, v rámci ktorej môžu dané krajiny písomne odpovedať na oznámenie a napraviť danú situáciu.

(116)

Oznámenie Filipínskej republike o možnosti jej identifikácie ako krajiny, ktorú Komisia považuje za nespolupracujúcu na účely tohto rozhodnutia, nevylučuje ani automaticky nezahŕňa žiadne následné opatrenia prijaté Komisiou alebo Radou na účely identifikácie a zostavenia zoznamu nespolupracujúcich krajín,