20.12.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 347/303


NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 1302/2013

zo 17. decembra 2013,

ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1082/2006 o Európskom zoskupení územnej spolupráce (EZÚS), pokiaľ ide o vyjasnenie, zjednodušenie a zlepšenie zakladania a fungovania takýchto zoskupení

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 175 tretí odsek,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

zo zreteľom na stanovisko Výboru regiónov (2),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)

V súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1082/2006 (3) Komisia 29. júla 2011 prijala správu o uplatňovaní uvedeného nariadenia adresovanú Európskemu parlamentu a Rade. Komisia v tejto správe oznámila svoj zámer navrhnúť obmedzený počet úprav nariadenia (ES) č. 1082/2006 s cieľom uľahčiť zakladanie a fungovanie EZÚS a zároveň navrhla objasniť niektoré existujúce ustanovenia. Mali by sa odstrániť prekážky zakladania nových EZÚS a zároveň by sa mala zachovať kontinuita fungovania existujúcich EZÚS a uľahčiť ich prevádzka, aby sa tak umožnilo širšie využitie EZÚS s cieľom prispieť k lepšej politickej súdržnosti a spolupráci medzi verejnými orgánmi bez vytvárania dodatočnej záťaže pre vnútroštátnu verejnú správu alebo správu Únie.

(2)

Založenie EZÚS je záležitosť, o ktorej by mali rozhodnúť jej členovia a ich národné orgány a nespája sa automaticky s právnymi alebo finančnými výhodami na úrovni Únie.

(3)

Lisabonskou zmluvou sa do politiky súdržnosti vniesol územný rozmer a „Spoločenstvo“ sa nahradilo „Úniou“. Preto by sa táto nová terminológia mala zaviesť v nariadení (ES) č. 1082/2006.

(4)

EZÚS môžu potenciálne rozširovať podporu a podnecovať dosahovanie harmonického rozvoja Únie ako celku a najmä hospodársku, sociálnu a územnú spoluprácu jej regiónov a prispievať k plneniu cieľov stratégie Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (ďalej len „stratégia Európa 2020“). EZÚS môžu tiež pozitívne prispievať k zmierňovaniu prekážok územnej spolupráce medzi regiónmi, ktoré majú vážne a stále prírodné a demografické nevýhody, vrátane špecifickej situácie najvzdialenejších regiónov, a môžu byť nástrojom na posilňovanie spolupráce s tretími krajinami, zámorskými krajinami a územiami (ďalej len „ZKÚ“) a okrajovými regiónmi Únie, a to aj prostredníctvom využitia programov vonkajšej spolupráce Únie.

(5)

Skúsenosti s doteraz založenými EZÚS ukazujú, že ako právny nástroj sa EZÚS využívajú aj na spoluprácu v kontexte politík Únie iných ako je politika súdržnosti, a to aj prostredníctvom realizácie programov alebo časti programov s finančnou podporou Únieinou, ako sa poskytuje v rámci politiky súdržnosti. Mala by sa zvýšiť účinnosť a efektívnosť EZÚS rozšírením charakteru EZÚS, odstránením zostávajúcich prekážok a uľahčením zakladania a fungovania EZÚS, pričom by sa členským štátom mala ponechať schopnosť obmedziť /opatrenia, ktoré sú EZÚS schopné vykonávať bez finančnej podpory Únie. Podľa nariadenia (ES) č. 1082/2006 majú EZÚS v každom členskom štáte najrozsiahlejšiu právnu spôsobilosť poskytnutú právnickým osobám podľa vnútroštátneho práva tohto členského štátu, vrátane možnosti uzatvárať dohody s inými EZÚS a inými právnymi subjektmi na účely vykonávania projektov spoločnej spolupráce s cieľom zabezpečiť okrem iného účinnejšie fungovanie makroregionálnych stratégií.

(6)

Podľa vymedzenia pojmu, EZÚS pôsobia vo viac ako jednom členskom štáte. Preto nariadenie (ES) č. 1082/2006 poskytuje možnosť uviesť v dohovore a stanovách EZÚS rozhodné právo v súvislosti s určitými otázkami. Mali by sa objasniť prípady, v akých sa takéto prehlásenia majú uprednostňovať, v rámci hierarchie rozhodného práva stanoveného v uvedenom nariadení, vnútroštátne právne predpisy členského štátu, v ktorom má EZÚS svoje sídlo. Ustanovenia nariadenia (ES) č. 1082/2006 o rozhodnom práve by sa zároveň mali rozšíriť na akty a činnosti EZÚS na základe právneho dohľadu vykonávaného v každom jednotlivom prípade členskými štátmi.

(7)

Výsledkom rozdielneho postavenia miestnych a regionálnych subjektov v členských štátoch je, že kompetencie, ktoré sú na jednej strane hranice regionálne, môžu byť na druhej strane národné, najmä v menších alebo centralizovaných členských štátoch. Preto by národné orgány mali byť spôsobilé stať sa členmi EZÚS popri členskom štáte.

(8)

Aj napriek tomu, že nariadenie (ES) č. 1082/2006 umožňuje subjektom založeným podľa súkromného práva stať sa členmi EZÚS za predpokladu, že sa považujú za subjekty, ktoré sa riadia verejným právom v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES (4), malo by sa umožniť, aby sa EZÚS využívali v budúcnosti na spoločné riadenie verejných služieb s osobitným dôrazom na služby všeobecného hospodárskeho záujmu alebo na infraštruktúru. Preto by sa aj iní aktéri založení podľa súkromného alebo verejného práva mohli stať členmi EZÚS. Z tohto dôvodu by mali byť zahrnuté aj „verejné podniky“ v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/17/ES (5) a podniky poverené vykonávaním služieb všeobecného hospodárskeho záujmu v takých oblastiach, ako sú vzdelávanie a odborná príprava, zdravotná starostlivosť, sociálne potreby v súvislosti so zdravotnou starostlivosťou a dlhodobou starostlivosťou, starostlivosťou o deti, prístupom k trhu práce a opätovnou integráciou do ňho, v súvislosti so sociálnym bývaním a starostlivosťou a sociálnym začleňovaním zraniteľných skupín.

(9)

Nariadenie (ES) č. 1082/2006 neobsahuje podrobné pravidlá týkajúce sa účasti subjektov z tretích krajín na EZÚS vytvorenom v súlade s uvedeným nariadením, t. j. medzi členmi aspoň z dvoch členských štátov. Vzhľadom na ďalšie zosúlaďovanie pravidiel upravujúcich spoluprácu medzi jedným alebo viacerými členskými štátmi a jednou alebo viacerými tretími krajinami, najmä v kontexte cezhraničnej spolupráce v rámci nástroja európskeho susedstva (ENI) a nástroja predvstupovej spolupráce (IPA II), ale aj v kontexte doplnkového financovania z Európskeho rozvojového fondu a v kontexte nadnárodnej spolupráce v rámci cieľa Európska územná spolupráca, kde sa príspevky z ENI a IPA II majú presunúť tak, aby sa zoskupili s príspevkami z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR) v rámci programov spoločnej spolupráce, sa výslovne umožňuje účasť členov z tretích krajín susediacich s členským štátom vrátane jeho najvzdialenejších regiónov na EZÚS založenom aspoň medzi dvomi členskými štátmi. Táto možnosť by mala existovať, ak to povoľujú právne predpisy tretej krajiny alebo dohody medzi aspoň jedným zúčastňujúcim sa členským štátom a treťou krajinou.

(10)

S cieľom posilniť hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť Únie a tým posilniť najmä účinnosť územnej spolupráce vrátane foriem cezhraničnej, nadnárodnej a medziregionálnej spolupráce medzi členmi EZÚS, mala by sa povoliť v EZÚS účasť tretích krajín susediacich s členským štátom, vrátane jeho najvzdialenejších regiónov. Operácie v rámci programov Európskej územnej spolupráce, ak ich spolufinancuje Únia, by preto mali naďalej postupovať podľa cieľov politiky súdržnosti Únie, aj keď sa sčasti alebo úplne uplatňujú mimo územia Únie, čím sa činnosti EZÚS tiež vykonávajú aspoň v nejakom rozsahu mimo územia Únie. V tomto kontexte, a keď je to relevantné, je prípadný prínos vznikajúci činnosťami EZÚS, ktorého členmi sú tiež tretie krajiny susediace s aspoň jedným členským štátom, vrátane jeho najvzdialenejších regiónov, k cieľom politík vonkajšej činnosti Únie, ako sú ciele rozvojovej spolupráce alebo hospodárskej, finančnej a technickej spolupráce, čisto náhodný, ťažisko daných programov spolupráce, a tým aj činností tohto EZÚS by sa malo prvotne zamerať na ciele politiky súdržnosti Únie.V súlade s tým sú akékoľvek ciele rozvojovej spolupráce alebo hospodárskej, finančnej a technickej spolupráce medzi len jedným členským štátom, vrátane jeho najvzdialenejších regiónov, a jednou alebo viacerými tretími krajinami len doplnkom k cieľom územnej spolupráce založenej na politike súdržnosti medzi členskými štátmi vrátane ich najvzdialenejších regiónov. Preto článok 175 tretí odsek Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) je dostatočným právnym základom na prijatie tohto nariadenia.

(11)

Na základe povolenia účasti národných, regionálnych, subregionálnych a miestnych orgánov a organizácií a tiež prípadne ostatných orgánov verejnej správy alebo inštitúcií, vrátane poskytovateľov verejných služieb, zo ZKÚ na EZÚS na základe rozhodnutia Rady 2013/755/EÚ (6) a zohľadňujúc, že v prípade programového obdobia 2014 až 2020 osobitné dodatočné rozpočtové prostriedky v rámci viacročného finančného rámca majú posilniť spoluprácu najvzdialenejších regiónov Únie so susednými tretími krajinami a niektorými ZKÚ a susediacimi s týmito najvzdialenejšími regiónmi, by sa mal EZÚS ako právny nástroj otvoriť aj pre členov zo ZKÚ. Na účely právnej istoty a transparentnosti by sa mali stanoviť osobitné procesy schvaľovania pristúpenia členov zo ZKÚ k EZÚS vrátane osobitných pravidiel o rozhodnom práve pre príslušné EZÚS s členmi zo ZKÚ, ak je to potrebné.

(12)

Nariadenie (ES) č. 1082/2006 rozlišuje medzi dohovorom, ktorým sa stanovujú konštitučné prvky budúceho EZÚS, a stanovami, ktorými sa stanovujú realizačné prvky. Stanovy však v zmysle uvedeného nariadenia, v súčasnosti musia obsahovať všetky ustanovenia dohovoru. Napriek tomu, že tak dohovor ako aj stanovy sa majú zasielať členským štátom, sú to samostatné dokumenty a schvaľovací postup by sa mal obmedziť na dohovor. Navyše na niektoré prvky, na ktoré sa v súčasnosti vzťahujú stanovy, by sa mal namiesto toho vzťahovať dohovor.

(13)

Skúsenosti získané zo zakladania EZÚS ukazujú, že trojmesačná lehota na schvaľovací postup členským štátom bola zriedkavo dodržaná. Uvedená lehota by sa preto malo predĺžiť na šesť mesiacov. Na druhej strane, s cieľom zabezpečiť právnu istotu po tejto lehote by sa dohovor mal považovať za schválený tichým súhlasom, ak je to možné, v súlade s vnútroštátnym právom príslušných členských štátov, vrátane príslušných ústavných požiadaviek. Členský štát, v ktorom sa má nachádzať navrhované sídlo EZÚS, však musí dohovor formálne schváliť. Kým členské štáty by mali uplatňovať vnútroštátne pravidlá na postup schválenia účasti perspektívneho člena v EZÚS alebo vytvoriť osobitné pravidlá v rámci vnútroštátnych pravidiel, ktorými sa vykonáva nariadenie (ES) č. 1082/2006, mali by sa vylúčiť odchýlky od ustanovenia týkajúceho sa tichého súhlasu po uplynutí lehoty šiestich mesiacov, okrem prípadov stanovených v tomto nariadení.

(14)

Mal by sa stanoviť dôvody, pre ktoré členský štát odmietne schválenie účasti perspektívneho člena alebo dohovor. Nemalo by sa však zohľadniť akékoľvek vnútroštátne právo, ktoré vyžaduje iné pravidlá a postupy pri uvedenom schvaľovaní ako tie, ktoré sa stanovujú v nariadení (ES) č. 1082/2006.

(15)

Keďže nariadenie (ES) č. 1082/2006 sa nemôže uplatňovať v tretích krajinách, členský štát, v ktorom sa má nachádzať navrhované sídlo EZÚS, by sa mal presvedčiť pri schvaľovaní účasti perspektívnych členov z tretích krajín založených podľa práva týchto tretích krajín na základe konzultácie s tými členskými štátmi, podľa práva ktorých boli iní perspektívni členovia EZÚS založení, že tretie krajiny uplatňujú podmienky a postupy rovnocenné tým, ktoré sú stanovené v nariadení (ES) č. 1082/2006 alebo konajú v súlade s medzinárodnými dvojstrannými alebo viacstrannými dohodami uzatvorenými medzi členskými štátmi Rady Európy, či už sú, alebo nie sú členskými štátmi Únie, a to na základe Európskeho rámcového dohovoru o cezhraničnej spolupráci medzi územnými celkami alebo orgánmi, podpísanej v Madride 21. mája 1980 a ďalších protokolov prijatých na jeho základe. V prípade účasti viacerých členských štátov Únie a jednej alebo viacerých tretích krajín by malo byť postačujúce, aby bola takáto dohoda uzatvorená medzi príslušnou treťou krajinou a jedným zúčastneným členským štátom Únie.

(16)

S cieľom podporiť pristúpenie nových členov k existujúcemu EZÚS by sa mal zjednodušiť postup zmeny dohovorov v takýchto prípadoch. Takéto zmeny by sa v prípade nového člena z členského štátu, ktorý už schválil dohovor, preto nemali oznamovať všetkým zúčastneným členským štátom, ale iba členskému štátu, podľa ktorého právnych predpisov je nový perspektívny člen založený a členskému štátu, v ktorom má EZÚS registrované sídlo. Akákoľvek následná zmena dohovoru by sa mala oznamovať všetkým dotknutým členským štátom. Takéto zjednodušenie postupu zmeny by sa však nemalo uplatňovať v prípade nového budúceho člena z členského štátu, ktorý zatiaľ neschválil dohovor, tretej krajiny alebo ZKÚ, pretože je nevyhnutné umožniť všetkým členským štátom, aby mohli skontrolovať, či je takéto pristúpenie v súlade s jeho verejným záujmom alebo verejným poriadkom.

(17)

Vzhľadom na prepojenie medzi členskými štátmi a ZKÚ, by sa na postupoch schvaľovania účasti perspektívnych členov zo ZKÚ mali zúčastňovať aj tieto členské štáty. V súlade s osobitným vzťahom riadenia medzi členským štátom a ZKÚ, členský štát by mal buď schváliť účasť perspektívneho člena zo ZKÚ, alebo by mal predložiť písomné potvrdenie členskému štátu, v ktorom sa má nachádzať navrhované sídlo EZÚS, o tom, že príslušné orgány v ZKÚ schválili účasť perspektívneho člena v súlade s podmienkami a postupmi rovnocennými tým, ktoré sú stanovené v nariadení (ES) č. 1082/2006. Rovnaký postup by sa mal uplatňovať v prípade perspektívneho člena zo ZKÚ, ktorý sa chce pripojiť k existujúcemu EZÚS.

(18)

Keďže stanovy už nemajú viac obsahovať všetky ustanovenia dohovoru, dohovor aj stanovy by sa mali zaregistrovať alebo zverejniť alebo oboje. Okrem toho by sa z dôvodov transparentnosti oznámenie týkajúce sa rozhodnutia o založení EZÚS malo zverejniť v sérii C Úradného vestníka Európskej únie. V záujme dôslednosti by toto oznámenie malo obsahovať údaje stanovené v prílohe k nariadeniu (ES) č. 1082/2006 v znení zmenenom týmto nariadením.

(19)

Účel EZÚS by sa mal rozšíriť tak, aby zahŕňal uľahčovanie a podporu územnej spolupráce vo všeobecnosti vrátane strategického plánovania a riadenia regionálnych a miestnych záujmov v súlade s politikou súdržnosti a inými politikami Únie a tak prispieval k plneniu stratégie Európa 2020 alebo realizácii makroregionálnych stratégií. EZÚS by preto malo mať možnosť vykonávať operácie s finančnou podporou inou, ako umožňuje politika súdržnosti Únie. Okrem toho by sa od každého člena v každom zastúpenom členskom štáte alebo tretej krajine malo požadovať, aby mal všetky kompetencie potrebné na účinné fungovanie EZÚS, pokiaľ členský štát alebo tretia krajina neschváli účasť člena založeného podľa jeho vnútroštátneho práva, aj keď tento člen nie je kompetentný vykonávať všetky úlohy vymedzené v dohovore.

(20)

EZÚS ako právny nástroj nie je určený na obchádzanie rámca stanoveného acquis Rady Európy, ktoré poskytuje rôzne príležitosti a rámce, v ktorých môžu regionálne a miestne orgány cezhranične spolupracovať vrátane najnovších zoskupení euroregionálnej spolupráce (7), alebo na to, aby poskytoval súbor osobitných spoločných pravidiel, ktoré by jednotne upravovali všetky takéto dojednania v celej Únii.

(21)

Osobitné úlohy EZÚS a možnosť členských štátov obmedziť činnosti, ktoré môžu EZÚS vykonávať bez finančnej podpory Únie, by mali byť v súlade s ustanoveniami upravujúcimi ERDF, Európsky sociálny fond a Kohézny fond počas programového obdobia 2014 – 2020.

(22)

Aj keď je v nariadení (ES) č. 1082/2006 stanovené, že úlohy EZÚS sa netýkajú okrem iného „regulačných právomocí“, ktoré môžu mať rôzne právne následky v rôznych členských štátoch, napriek tomu by zhromaždenie EZÚS malo byť schopné, ak je to osobitne stanovené dohovorom a v súlade s právom Únie a vnútroštátnym právom, určiť podmienky použitia položky infraštruktúry, ktorú riadi EZÚS, alebo podmienky, podľa ktorých možno poskytovať službu všeobecného hospodárskeho záujmu, vrátane taríf a poplatkov, ktoré musia zaplatiť používatelia.

(23)

V dôsledku otvorenia EZÚS pre členov z tretích krajín alebo ZKÚ by dohovor mal upravovať podrobné ustanovenia o ich účasti.

(24)

V dohovore by sa malo okrem odkazu na rozhodné právo vo všeobecnosti, ako sa stanovuje v článku 2 nariadenia (ES) č. 1082/2006, uvádzať aj právo Únie a vnútroštátne právo uplatniteľné na EZÚS. Navyše by mala existovať možnosť, aby toto vnútroštátne právo bolo právom členského štátu, v ktorom orgány EZÚS vykonávajú svoje právomoci, najmä v prípade zamestnancov, za prácu ktorých zodpovedá riaditeľ, a ktorí sa nachádzajú v inom členskom štáte, ako je členský štát, v ktorom má EZÚS registrované svoje sídlo. V dohovore by sa tiež malo uvádzať rozhodné právo Únie alebo vnútroštátne právo priamo súvisiace s činnosťami EZÚS vykonávanými v rámci úloh vymedzených v dohovore, a to aj vtedy, ak EZÚS riadi verejné služby všeobecného záujmu alebo infraštruktúry.

(25)

Toto nariadenie by sa nemalo vzťahovať na problémy spojené s cezhraničným obstarávaním, s ktorými sa stretávajú EZÚS.

(26)

Vzhľadom na význam pravidiel vzťahujúcich sa na zamestnancov EZÚS a zásady upravujúce ustanovenia týkajúce sa personálneho manažmentu a výberových konaní, tieto pravidlá a zásady by sa mali vymedziť namiesto stanov v dohovore. Mala by existovať možnosť stanoviť v dohovore rôzne možnosti, čo sa týka výberu pravidiel vzťahujúcich sa na zamestnancov EZÚS. Osobitné ustanovenia týkajúce sa personálneho manažmentu a výberových konaní by sa mali riešiť v stanovách.

(27)

V tejto súvislosti by členské štáty mali ďalej využívať možnosti stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 (8) s cieľom umožniť spoločnú dohodu o výnimkách týkajúcich sa určenia uplatniteľných právnych predpisov podľa uvedeného nariadenia v záujme určitých osôb alebo kategórií osôb a s cieľom považovať zamestnancov EZÚS za takúto kategóriu osôb.

(28)

Vzhľadom na význam ustanovení týkajúcich sa zodpovednosti členov, tieto ustanovenia by sa mali vymedziť namiesto stanov v dohovore.

(29)

Ak je výlučným cieľom EZÚS riadenie programu spolupráce alebo jeho časti podporovanej EFRR, alebo ak sa EZÚS zaoberá spoluprácou alebo sieťami medzi regiónmi, informácie týkajúce sa územia, na ktorom EZÚS môže vykonávať svoju úlohu, by sa nemali požadovať. V prvom prípade by sa mal rozsah územia vymedziť, a ak je to vhodné, zmenil by sa v príslušnom programe spolupráce. V druhom prípade by požiadavka takýchto informácií, aj keď sa primárne týkajú nehmotných činností, ohrozila pristúpenie nových členov k medziregionálnej spolupráci alebo sieťam.

(30)

Je dôležité stanoviť rôzne opatrenia týkajúce sa na jednej strane kontroly riadenia verejných finančných prostriedkov a na druhej strane auditu účtovníctva EZÚS.

(31)

EZÚS, ktorého členovia ručia v obmedzenom rozsahu, by sa mali jasnejšie odlíšiť od tých, ktorých členovia ručia v neobmedzenom rozsahu. Navyše s cieľom umožniť EZÚS, ktorých členovia ručia v obmedzenom rozsahu, vykonávať činnosti, ktoré by potenciálne mohli vytvárať dlhy, by sa členským štátom malo dovoliť, aby od takýchto EZÚS vyžadovali vhodné poistenie alebo aby boli takéto EZÚS kryté vhodnou finančnou zárukou na ochranu proti rizikám špecifikým pre ich činnosti.

(32)

Členské štáty by mali predložiť Komisii všetky ustanovenia, ako aj ich zmeny, prijaté na vykonávanie nariadenia (ES) č. 1082/2006. S cieľom zlepšiť výmenu informácií a koordináciu medzi členskými štátmi, Komisiou a Výborom regiónov, by Komisia mala predložiť takéto ustanovenia členským štátom a Výboru regiónov. Výbor regiónov zriadil platformu EZÚS, ktorá všetkým zainteresovaným stranám umožňuje výmenu ich skúseností a osvedčených postupov a zlepšenie komunikácie o príležitostiach a výzvach EZÚS uľahčením výmeny skúseností so zakladaním EZÚS na územnej úrovni a zdieľať poznatky o najlepšej praxi týkajúcej sa územnej spolupráce.

(33)

Mala by sa určiť nová lehota na predloženie správy o uplatňovaní nariadenia (ES) č. 1082/2006. V súlade so smerovaním Komisie k tvorbe politiky vychádzajúcej z dôkazov by sa v tejto správe mali riešiť hlavné otázky hodnotenia vrátane účinnosti, efektívnosti, významu, európskej pridanej hodnoty a rozsahu pre zjednodušenie. a udržateľnosť. Účinnosť by sa mala posudzovať z hľadiska, okrem iného, charakteru snáh v rámci rôznych útvarov Komisie a medzi Komisiou a inými orgánmi, napríklad Európskou službou pre vonkajšiu činnosť, šíriť poznatky o nástroji EZÚS. Komisia by mala postúpiť túto správu Európskemu parlamentu, Rade a podľa článku 307 prvého odseku ZFEÚ Výboru regiónov. do 1. augusta 2018.

(34)

S cieľom stanoviť zoznam ukazovateľov, ktoré sa majú použiť pri hodnotení a príprave správy o upatňovaní nariadenia (ES) č. 1082/2006 by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť, aby sa príslušné dokumenty súčasne, vo vhodnom čase a vhodným spôsobom postúpili Európskemu parlamentu a Rade.

(35)

Existujúce EZÚS by nemali byť povinné prispôsobiť svoj dohovor a stanovy zmenám nariadenia (ES) č. 1082/2006 zavedeným týmto nariadením.

(36)

Je nevyhnutné stanoviť, podľa akého súboru pravidiel by sa mali schváliť EZÚS, pri ktorých sa začal schvaľovací postup pred začiatkom dátumu uplatňovania tohto nariadenia.

(37)

S cieľom prispôsobiť existujúce vnútroštátne pravidlá tak, aby sa toto nariadenie vykonalo skôr, ako je potrebné Komisii predložiť programy v rámci cieľa Európska územná spolupráca, by sa toto nariadenie malo začať uplatňovať šesť mesiacov po dátume jeho nadobudnutia účinnosti. Členské štáty by pri úprave svojich existujúcich vnútroštátnych pravidiel mali zaistiť, že sa stanovia príslušné orgány zodpovedné za schvaľovanie EZÚS a že v súlade s ich zákonným a administratívnym usporiadaním tieto orgány sú rovnaké orgány ako tie, ktoré zodpovedajú za prijatie oznámení v súlade s článkom 4 nariadenia (ES) č. 1082/2006.

(38)

Keďže cieľ tohto nariadenia, a to zlepšenie právneho nástroja EZÚS, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, ale ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa, keďže využívanie EZÚS je dobrovoľné, a to v súlade s ústavným systémom každého členského štátu.

(39)

Nariadenie (ES) č. 1082/2006 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Zmeny nariadenia (ES) č. 1082/2006

Nariadenie (ES) č. 1082/2006 sa mení takto:

1.

Článok 1 sa mení takto:

a)

odseky 1 a 2 sa nahrádzajú takto:

"1.   Európske zoskupenie územnej spolupráce (ďalej len „EZÚS“) môže byť založené na území Únie v súlade s podmienkami a ustanoveniami tohto nariadenia.

2.   Cieľom EZÚS je uľahčovať a podporovať najmä územnú spoluprácu vrátane jednej alebo viacerých foriem cezhraničnej, nadnárodnej a medziregionálnej spolupráce medzi svojimi členmi, ako je stanovené v článku 3 ods. 1, s cieľom posilniť hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť Únie.";

b)

dopĺňa sa tento odsek:

„5.   Sídlo EZÚS sa musí nachádzať v členskom štáte, podľa právnych predpisov ktorého je založený aspoň jeden člen EZÚS.“.

2.

Článok 2 sa mení takto:

a)

odsek 1 sa nahrádza takto:

„1.   Činnosť orgánov EZÚS sa riadi:

a)

týmto nariadením;

b)

dohovorom uvedeným v článku 8, ak sa to podľa tohto nariadenia výslovne povoľuje; a

c)

v prípadoch, na ktoré sa toto nariadenie nevzťahuje, alebo sa vzťahuje iba čiastočne, vnútroštátnym právom členského štátu, v ktorom má EZÚS svoje sídlo.

Ak je potrebné stanoviť rozhodné právo podľa práva Únie alebo medzinárodného práva súkromného, EZÚS sa považuje za subjekt členského štátu, v ktorom má svoje sídlo.“;

b)

vkladá sa tento odsek:

„1a.   Činnosti EZÚS súvisiace s vykonávaním úloh uvedených v článku 7 ods. 2 a 3 vnútri Únie sa riadia rozhodným právom Únie a vnútroštátnym právom v zmysle dohovoru uvedeného v článku 8.

Činnosti EZÚS, ktoré sú spolufinancované z rozpočtu Únie, musia spĺňať požiadavky stanovené v uplatniteľnom práve Únie a vnútroštátnom práve týkajúcom sa uplatňovania tohto práva Únie.“.

3.

Článok 3 sa mení takto:

a)

v odseku 1 sa prvý pododsek nahrádza takto:

„1.   Členmi EZÚS sa môžu stať tieto subjekty:

a)

členské štáty alebo orgány na národnej úrovni;

b)

regionálne orgány;

c)

miestne orgány;

d)

verejné podniky v zmysle článku 2 ods. 1 písm. b) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/17/ES (9) alebo orgány, ktoré sa riadia verejným právom v zmysle článku 1 ods. 9 druhý pododsek smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES (10);

e)

podniky poverené prevádzkovaním služieb všeobecného hospodárskeho záujmu v súlade s uplatniteľným právom Únie a vnútroštátnym právom;

f)

národné, regionálne alebo miestne orgány alebo subjekty alebo verejné podniky z tretích krajín rovnocenné orgánom, subjektom alebo podnikom uvedeným v písmene d), podľa podmienok stanovených v článku 3a.

(9)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/17/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov obstarávania subjektov pôsobiacich v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb (Ú. v. EÚ L 134, 30.4.2004, s. 1)."

(10)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby (Ú. v. EÚ L 134, 30.4.2004, s. 114).“;"

b)

odsek 2 sa nahrádza takto:

„2.   EZÚS tvoria členovia, ktorí sa nachádzajú na území aspoň dvoch členských štátov, s výnimkou ustanovení článku 3a ods. 2 a 5.“;

4.

vkladá sa tento článok:

„Článok 3a

Pristúpenie členov z tretích krajín alebo zámorských krajín alebo území (ZKÚ)

1.   V súlade s článkom 4 ods. 3a môžu EZÚS tvoriť členovia, ktorí sa nachádzajú na území aspoň dvoch členských štátov a jednej alebo viacerých tretích krajín susediacich s aspoň jedným z týchto členských štátov, vrátane ich najvzdialenejších regiónov, ak tieto členské štáty a tretie krajiny spoločne vykonávajú opatrenia územnej spolupráce alebo realizujú programy podporované Úniou.

Na účely tohto nariadenia sa tretia krajina alebo ZKÚ považuje za susediacu s členským štátom, vrátane jeho najvzdialenejších regiónov, ak má tretia krajina alebo ZKÚ spoločnú pozemnú hranicu s týmto členským štátom alebo ak tretia krajina alebo ZKÚ a členský štát sú oprávnené v rámci spoločného námorného cezhraničného alebo nadnárodného programu v rámci cieľ Európska územná spolupráca alebo sú oprávnené v rámci iného programu spolupráce prekračujúceho hranice, more alebo morskú panvu vrátane prípadu, keď sú oddelené medzinárodnými vodami.

2.   EZÚS môžu tvoriť členovia, ktorí sa nachádzajú na území iba jedného členského štátu a jednej alebo viacerých tretích krajín susediacich s týmto členským štátom, vrátane jeho najvzdialenejších regiónov, ak príslušný členský štát považuje tento EZÚS za zoskupenie v súlade s rozsahom svojej územnej spolupráce v kontexte cezhraničnej alebo nadnárodnej spolupráce alebo dvojstranných vzťahov s príslušnými tretími krajinami.

3.   Na účely odsekov 1 a 2 tretie krajiny susediace s členským štátom, vrátane jeho najvzdialenejších regiónov, zahŕňajú námorné hranice medzi príslušnými krajinami.

4.   V súlade s článkom 4a a za podmienok stanovených v odseku 1 tohto článku môžu EZÚS tvoriť aj členovia, ktorí sa nachádzajú na území aspoň dvoch členských štátov, vrátane ich najvzdialenejších regiónov a jedného alebo viacerých ZKÚ spolu s členmi z jednej alebo viacerých tretích krajín alebo bez nich.

5.   V súlade s článkom 4a a za podmienok stanovených v odseku 2 tohto článku môžu EZÚS tvoriť aj členovia, ktorí sa nachádzajú na území len jedného členského štátu, vrátane jeho najvzdialenejších regiónov, a jedného alebo viacerých ZKÚ s členmi z jednej alebo viacerých tretích krajín alebo bez nich.

6.   EZÚS nesmie byť zriadené len medzi členmi z členského štátu a jedného alebo viacerých ZKÚ spojených s tým istým členským štátom.“.

5.

Článok 4 sa mení takto:

a)

odsek 3 sa nahrádza takto:

„3.   Po oznámení perspektívneho člena podľa odseku 2 členský štát, ktorý prijal uvedené oznámenie, vzhľadom na svoju ústavnú štruktúru schváli účasť perspektívneho člena v EZÚS a dohovor, okrem prípadu, keď uvedený členský štát posúdi, že:

a)

takáto účasť alebo dohovor nie je v súlade ani s jedným z nasledujúcich:

i)

týmto nariadením,

ii)

iným právom Únie týkajúcim sa aktov a činností EZÚS;

iii)

vnútroštátnym právom súvisiacim s právomocami a kompetenciami perspektívneho člena;

b)

takáto účasť nie je odôvodnená verejným záujmom ani verejným poriadkom príslušného členského štátu; alebo

c)

stanovy nie sú v súlade s dohovorom.

V prípade neschválenia členský štát oznámi svoje dôvody odmietnutia schválenia a v prípade potreby navrhne potrebné zmeny dohovoru.

Členský štát prijme svoje rozhodnutie v súvislosti so schválením v lehote do šiestich mesiacov odo dňa prijatia oznámenia v súlade s odsekom 2. Ak členský štát, ktorý prijal oznámenie, nevyjadrí žiadnu výhradu v uvedenej lehote, účasť perspektívneho člena a dohovor sa považujú za schválené. Členský štát, v ktorom sa má nachádzať sídlo EZÚS, však formálne schváli dohovor, aby sa umožnilo založenie EZÚS.

Všetky žiadosti o ďalšie informácie od členského štátu perspektívnemu členovi prerušujú plynutie lehoty uvedenej v treťom pododseku. Obdobie prerušenia začne plynúť odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorý členský štát poslal svoje výhrady perspektívnemu členovi, a trvá do vtedy, kým perspektívny člen odpovie na výhrady.

K prerušeniu lehoty uvedenej v treťom pododseku však nedôjde, ak perspektívny člen predloží odpoveď na výhrady členského štátu do desiatich pracovných dní od začatia plynutia obdobia prerušenia.

Pri rozhodovaní o účasti perspektívneho člena v EZÚS môžu členské štáty uplatniť svoje vnútroštátne pravidlá.“;

b)

vkladá sa tento odsek:

„3a.   V prípade EZÚS s perspektívnymi členmi z jednej alebo viacerých tretích krajín členský štát, v ktorom sa má nachádzať navrhované sídlo EZÚS, po konzultáciách s ostatnými príslušnými členskými štátmi, sa presvedčí, že sú splnené podmienky stanovené v článku 3a a že každá tretia krajina schválila účasť perspektívnych členov v súlade:

a)

s podmienkami a postupmi rovnocennými s tými, ktoré sú stanovené v tomto nariadení, alebo

b)

s dohodou uzatvorenou aspoň medzi jedným členským štátom, podľa ktorého práva je perspektívny člen založený a príslušnou treťou krajinou.“;

c)

odseky 5 a 6 sa nahrádzajú takto:

„5.   Členovia sa dohodnú na dohovore uvedenom v článku 8 a zároveň zabezpečia súlad so schválením v súlade s odsekom 3 tohto článku.

6.   Každú zmenu dohovoru alebo stanov EZÚS oznámi členským štátom, podľa ktorého práva sú členovia EZÚS založení. Každú zmenu dohovoru, iba okrem prípadu pristúpenia nového člena podľa odseku 6a písm. a), schvália tieto členské štáty v súlade s postupom stanoveným v tomto článku.“;

d)

dopĺňa sa tento odsek:

„6a.   Nasledovné ustanovenia sa uplatňujú v prípade pristúpenia nových členov do existujúceho EZÚS:

a)

v prípade pristúpenia nového člena z členského štátu, ktorý už dohovor schválil, takéto pristúpenie schvaľuje iba členský štát, podľa ktorého práva je nový člen založený, v súlade s postupom stanoveným v odseku 3 a oznamuje EZÚS členskému štátu, v ktorom má EZÚS svoje sídlo;

b)

v prípade pristúpenia nového člena z členského štátu, ktorý ešte dohovor neschválil, uplatňuje sa postup stanovený v odseku 6;

c)

v prípade pristúpenia nového člena z tretej krajiny k existujúcemu EZÚS, takéto pristúpenie posudzuje členský štát, v ktorom má EZÚS svoje sídlo v súlade s postupom stanoveným v odseku 3a.“;

6.

vkladá sa tento článok:

„Článok 4a

Účasť členov zo ZKÚ

V prípade EZÚS s perspektívnym členom zo ZKÚ, členský štát, s ktorým je ZKÚ spojené, sa presvedčí, že sú splnené podmienky uvedené v článku 3a, a s prihliadnutím na jeho vzťah so ZKÚ buď:

a)

schváli účasť perspektívneho člena v súlade s článkom 4 ods. 3; alebo

b)

písomne potvrdí členskému štátu, kde sa má nachádzať navrhované sídlo EZÚS, že príslušné orgány ZKÚ schválili účasť perspektívneho člena v súlade s podmienkami a postupmi rovnocennými s tými, ktoré sú stanovené v tomto nariadení.“.

7.

Článok 5 sa nahrádza takto:

„Článok 5

Nadobudnutie právnej subjektivity a uverejnenie v úradnom vestníku

1.   Dohovor a stanovy a ich všetky ďalšie zmeny sa registrujú alebo zverejňujú, prípadne registrujú aj zverejňujú, v členskom štáte, v ktorom má príslušné EZÚS sídlo, v súlade s uplatniteľnými vnútroštátnymi právnym právom tohto členského štátu. EZÚS získa právnu subjektivitu dátumom registrácie alebo uverejnenia dohovoru a stanov, podľa toho, čo nastane skôr. Členovia informujú dotknuté členské štáty a Výbor regiónov o registrácii alebo uverejnení dohovoru a stanov.

2.   EZÚS zabezpečí, aby sa do desiatich pracovných dní od registrácie alebo uverejnenia dohovoru a stanov poslala Výboru regiónov žiadosť podľa vzoru stanoveného v prílohe k tomuto nariadeniu. Výbor regiónov potom uvedenú žiadosť predloží Úradu pre vydávanie publikácií Európskej únie, ktorý uverejní oznámenie v sérii C Úradného vestníka Európskej únie, v ktorom oznámi založenie EZÚS spolu s údajmi stanovenými v prílohe k tomuto nariadeniu.“.

8.

V článku 6 sa odsek 4 nahrádza takto:

„4.   Bez ohľadu na odseky 1, 2 a 3 tohto článku sa na úlohy EZÚS uvedené v článku 7 ods. 3, ktoré zahŕňajú činnosti spolufinancované Úniou, vzťahujú príslušné právne predpisy týkajúce sa kontroly finančných prostriedkov poskytovaných Úniou.“.

9.

Článok 7 sa mení takto:

a)

odseky 2 a 3 sa nahrádzajú takto:

„2.   EZÚS koná v rozsahu pridelených úloh, a to uľahčovania a podpory územnej spolupráce s cieľom posilniť hospodársku a sociálnu a územnú súdržnosť Únie a prekonávanie prekážok vnútorného trhu. Každú úlohu určujú jeho členovia tak, aby patrila do kompetencie každého člena, pokiaľ členský štát alebo tretia krajina neschváli účasť člena založeného podľa svojho vnútroštátneho práva aj vtedy, ak tento člen nie je kompetentný pre všetky úlohy uvedené v dohovore.

3.   EZÚS môže vykonávať osobitné činnosti územnej spolupráce medzi svojimi členmi pri dosahovaní cieľa uvedeného v článku 1 ods. 2 s finančným príspevkom Únie alebo bez neho.

Úlohy EZÚS sa môžu týkať predovšetkým realizácie programov spolupráce alebo ich častí alebo realizácie operácií podporovaných Úniou prostredníctvom EFRR, Európskeho sociálneho fondu a/alebo Kohézneho fondu.

Členské štáty môžu obmedziť úlohy, ktoré EZÚS môžu vykonávať bez finančnej podpory Únie. Členské štáty však bez toho, aby bol dotknutý článok 13, nevylúčia úlohy, ktoré sa týkajú investičných priorít uvedených v článku 7 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1299/2013 (11).

(11)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1299/2013 z 17 december 2013 o osobitných ustanoveniach na podporu cieľa Európska územná spolupráca z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (Ú. v. EÚ 347, 20.12.2013, s. 259).“;"

b)

v odseku 4 sa dopĺňa tento pododsek:

„Zhromaždenie EZÚS uvedené v článku 10 ods. 1 písm. a), však môže v súlade s uplatniteľným právom Únie a vnútroštátnym právom, určiť podmienky použitia položky infraštruktúry, ktorú riadi EZÚS, alebo podmienky, podľa ktorých sa poskytujú služby všeobecného hospodárskeho záujmu, vrátane taríf a poplatkov, ktoré musia zaplatiť používatelia.“;

10.

v článku 8 sa odsek 2 nahrádza takto:

„2.   Dohovor uvádza:

a)

názov EZÚS a jeho sídlo;

b)

rozsah územia, na ktorom môže EZÚS vykonávať svoje úlohy;

c)

cieľ a úlohy EZÚS;

d)

doba trvania EZÚS a podmienky jeho rozpustenia;

e)

zoznam členov EZÚS;

f)

zoznam orgánov EZÚS a ich príslušných právomoci;

g)

uplatniteľné právo Únie a vnútroštátne právo členského štátu, v ktorom má EZÚS sídlo na účely výkladu a presadzovania dohovoru;

h)

uplatniteľné právo Únie a vnútroštátne právo členského štátu, v ktorom konajú orgány EZÚS;

i)

opatrenia týkajúce sa zapojenia členov z tretích krajín alebo zo ZKÚ, ak je to vhodné, vrátane určenia rozhodného práva, ak EZÚS vykonáva úlohy v tretích krajinách alebo ZKÚ;

j)

uplatniteľné právo Únie a vnútroštátne právo priamo súvisiace s činnosťami EZÚS vykonávanými v rámci úloh stanovených v dohovore;

k)

pravidlá uplatniteľné na zamestnancov EZÚS ako aj zásady upravujúce ustanovenia týkajúce sa personálneho manažmentu a výberových konaní;

l)

ustanovenia o ručení EZÚS a jeho členov v súlade s článkom 12;

m)

príslušné dojednania o vzájomnom uznávaní vrátane finančnej kontroly riadenia verejných finančných prostriedkov; a

n)

postupy na prijatie stanov a zmien dohovoru, ktoré musia byť v súlade s povinnosťami stanovenými v článkoch 4 a 5.

3.   Informácie podľa odseku 2 písm. b) sa však nevyžadujú, ak sa úlohy EZÚS týkajú len riadenia programu spolupráce alebo jeho časti podľa nariadenia (EÚ) č. 1299/2013, alebo ak sa EZÚS zaoberá medziregionálnou spoluprácou alebo sieťami.“;

11.

Článok 9 sa nahrádza takto:

„Článok 9

Stanovy

1.   Stanovy EZÚS sa prijímajú jednomyseľne jeho členovia na základe dohovoru a v súlade s ním.

2.   V stanovách EZÚS sa uvádza aspoň toto:

a)

ustanovenia o činnosti jeho orgánov a právomociach týchto orgánov, ako aj počet zástupcov členov v príslušných orgánoch;

b)

jeho rozhodovacích postupoch;

c)

jeho pracovnom jazyku alebo jazykoch;

d)

ustanovenia o jeho fungovaní;

e)

postupy týkajúce sa personálneho manažmentu a náboru zamestnancov;

f)

ustanovenia o finančných príspevkoch členov;

g)

uplatniteľné účtovné a rozpočtové pravidlá pre jeho členov;

h)

určenie nezávislého externého audítora jeho účtovnej závierky; a

i)

postupy na zmenu jeho stanov, ktoré musia byť v súlade s povinnosťami stanovenými v článkoch 4 a 5.“.

12.

V článku 11 sa odsek 2 nahrádza takto:

„2.   Zostavenie účtovnej závierky, vrátane prípadnej požadovanej sprievodnej výročnej správy, audit a uverejnenie účtovnej závierky sa riadi vnútroštátnym právom členského štátu, v ktorom má EZÚS sídlo.“.

13.

Článok 12 sa mení takto:

a)

v odseku 1 sa dopĺňa tento pododsek:

„EZÚS ručí za všetky svoje dlhy.“;

b)

odsek 2 sa nahrádza takto:

„2.   Bez toho, aby bol dotknutý odsek 3 členovia EZÚS ručia v rozsahu, v akom aktíva EZÚS nestačia na pokrytie jeho záväzkov, za jeho dlhy bez ohľadu na povahu týchto dlhov, pričom podiel každého člena sa stanoví úmerne k jeho finančnému príspevku. V stanovách sa uvedú ustanovania týkajúce sa finančných príspevkov.

Členovia EZÚS môžu v stanovách určiť, že po skončení členstva v EZÚS majú ručiť za záväzky, ktoré vyplynuli z činností EZÚS počas ich členstva.

2a.   Ak je na základe vnútroštátneho práva, podľa ktorého bol člen založený, obmedzené ručenie aspoň jedného člena EZÚS z členského štátu, ostatní členovia môžu v dohovore svoje ručenie takisto obmedziť, ak to umožňujú vnútroštátne právne predpisy, ktorými sa vykonáva toto nariadenie.

Názov EZÚS, ktorého členovia ručia v obmedzenom rozsahu, obsahuje slová „s ručením obmedzeným“.

Požiadavky uverejnenia dohovoru, stanov a účtovnej závierky EZÚS, ktorého členovia ručia obmedzene, sú aspoň také ako v prípade iných právnych subjektov s ručením obmedzeným podľa práva členského štátu, v ktorom má EZÚS svoje sídlo.

V prípade EZÚS, ktorého členovia ručia obmedzene, môže každý príslušný členský štát vyžadovať, aby si EZÚS vhodným spôsobom poistilo riziká špecifické pre jeho činnosti, alebo aby bolo kryté zárukou poskytovanou bankou alebo inou finančnou inštitúciou so sídlom v členskom štáte, alebo aby bolo kryté nástrojom, ktoré verejný subjekt alebo členský štát poskytuje ako záruku.“.

14.

V článku 15 ods. 2 sa prvý pododsek nahrádza takto:

„2.   Ak toto nariadenie neustanovuje inak, na spory týkajúce sa EZÚS sa uplatňuje právo Únie o súdnej právomoci. V každom prípade, ktorý nie je ustanovený v takomto práve Únie, sú príslušnými súdmi na riešenie sporov súdy členského štátu, v ktorom má EZÚS svoje sídlo.“.

15.

Článok 16 sa mení takto:

a)

odsek 1 sa nahrádza takto:

„1.   Členské štáty prijmú ustanovenia na zabezpečenie účinného uplatňovania tohto nariadenia, to vrátane určenia príslušných orgánov zodpovedných za schvaľovací postup v súlade so svojim zákonným a administratívnym usporiadaním.

Ak sa to podľa vnútroštátneho práva daného členského štátu vyžaduje, členský štát môže vytvoriť komplexný zoznam úloh, ktoré už majú členovia EZÚS v zmysle článku 3 ods. 1, založení podľa jeho práva, ak ide o územnú spoluprácu v rámci tohto členského štátu.

Členský štát predloží Komisii všetky ustanovenia prijaté podľa tohto článku ako aj všetky ich zmeny. Komisia postúpi tieto ustanovenia ostatným členským štátom a Výboru regiónov.“;

b)

vkladá sa tento odsek:

„1a.   Ustanoveniami uvedenými v odseku 1, vzhľadom na to, že sa týkajú členského štátu, s ktorým je ZKÚ prepojená, berúc do úvahy vzťah členského štátu s touto ZKÚ, sa zabezpečuje aj účinné uplatňovanie tohto nariadenia, čo sa týka tejto ZKÚ, susediacich ďalších členských štátov alebo najodľahlejších regiónov týchto členských štátov.“.

16.

Článok 17 sa nahrádza takto:

„Článok 17

Správa

Komisia do 1. augusta 2018 predloží Európskemu parlamentu, Rade a Výboru regiónov správu o uplatňovaní tohto nariadenia, v ktorej uvedie hodnotenie jeho účinnosti, efektívnosti, význame, európskej pridanej hodnote a priestore na zjednodušenie na základe ukazovateľov.

Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 17a, v ktorých stanoví kritériá uvedené v prvom odseku“.

17.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 17a

Delegovanie právomocí

1.   Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.   Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 17 druhom odseku sa Komisii udeľuje na obdobie piatich rokov od 21 december 2013

3.   Delegovanie právomoci uvedené v článku 17 druhom odseku môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať.Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomocí, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po uverejnení rozhodnutia v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom uvedený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.   Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

5.   Delegovaný akt prijatý podľa článku 17 druhého odseku nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote troch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o tri mesiace.“.

Článok 2

Prechodné ustanovenia

1.   EZÚS založené pred 21 december 2013 nie sú povinné zosúladiť svoj dohovor a stanovy s ustanoveniami nariadenia (ES) č. 1082/2006, zmeneného týmto nariadením.

2.   V prípade EZÚS, ohľadom ktorých sa postup podľa článku 4 nariadenia (ES) č. 1082/2006 začal pred 22 júna 2014 a zostáva už len registrácia alebo uverejnenie podľa článku 5 nariadenia (ES) č. 1082/2006, sa ich dohovor a stanovy zaregistrujú alebo uverejnia alebo oboje, v súlade s ustanoveniami nariadenia (ES) č. 1082/2006 pred jeho zmenou týmto nariadením.

3.   EZÚS, v prípade ktorých sa postup podľa článku 4 nariadenia (ES) č. 1082/2006 začal viac ako šesť mesiacov pred 22 júna 2014, sa schvália v súlade s ustanoveniami nariadenia (ES) č. 1082/2006 pred jeho zmenou týmto nariadením.

4.   EZÚS iné ako tie, ktoré sú uvedené v odsekoch 2 a 3 tohto článku, v prípade ktorých sa postup podľa článku 4 nariadenia (ES) č. 1082/2006 začal pred 22 júna 2014, sa schvália v súlade s ustanoveniami nariadenia (ES) č. 1082/2006 zmeneného týmto nariadením.

5.   Členské štáty predložia Komisii potrebné zmeny vnútroštátnych ustanovení prijaté v súlade s článkom 16 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1082/2006 zmenenom týmto nariadením najneskôr 22 júna 2014

Článok 3

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 22 júna 2014.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 17. decembra 2013

Za Európsky parlament

predseda

M. SCHULZ

Za Radu

predseda

R. ŠADŽIUS


(1)  Ú. v. EÚ C 191, 29.6.2012, s. 53.

(2)  Ú. v. EÚ C 113, 18.4.2012, s. 22.

(3)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1082/2006 z 5. júla 2006 o Európskom zoskupení územnej spolupráce (EZÚS) (Ú. v. EÚ L 210, 31.7.2006, s. 19).

(4)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby (Ú. v. EÚ L 134, 30.4.2004, s. 114).

(5)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/17/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov obstarávania subjektov pôsobiacich v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb (Ú. v. EÚ L 134, 30.4.2004, s. 1).

(6)  Rozhodnutie Rady 2013/755/EÚ z 25 novembra 2013 o pridružení zámorských krajín a území k Európskej únii („rozhodnutie o pridružení zámoria“) (Ú. v. EÚ L 344, 19.12.2013, s. 1).

(7)  Protokol č. 3 k Európskemu rámcovému dohovoru o cezhraničnej spolupráci medzi územnými spoločenstvami alebo orgánmi, ktorý sa týka zoskupení euroregionálnej spolupráce (ZES), otvorený na podpis 16. novembra 2009.

(8)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (Ú. v. EÚ L 166, 30.4.2004, s. 1).


PRÍLOHA

Vzor informácií, ktoré sa majú predložiť podľa článku 5 ods. 2

ZALOŽENIE EURÓPSKEHO ZOSKUPENIA ÚZEMNEJ SPOLUPRÁCE (EZÚS)

Názov EZÚS, ktorého členovia ručia v obmedzenom rozsahu, obsahuje slová „s ručením obmedzeným“ (článok 12 ods. 2a)

Povinné políčka sú označené hviezdičkou*.

Image

Image

Image


Spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, ktoré sa týka zlepšovania informovanosti a článkov 4 a 4a nariadenia o EZÚS

Európsky parlament, Rada a Komisia súhlasia s tým, že vyvinú jednotnejšie úsilie zamerané na zvýšenie povedomia inštitúcií a členských štátov s cieľom viac zviditeľniť možnosti využitia EZÚS ako dobrovoľného nástroja, ktorý je dostupný pre územnú spoluprácu vo všetkých oblastiach politiky EÚ.

V tejto súvislosti Európsky parlament, Rada a Komisia vyzývajú členské štáty, aby predovšetkým prijali náležité kroky na zabezpečenie koordinácie a komunikácie medzi vnútroštátnymi orgánmi a orgánmi jednotlivých členských štátov s cieľom zabezpečiť jasné, účinné a transparentné postupy povoľovania nových EZÚS v rámci stanovených lehôt.


Spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, ktoré sa týka článku 1 ods. 9 nariadenia o EZÚS

Európsky parlament, Rada a Komisia súhlasia s tým, že pri uplatňovaní článku 9 ods. 2 písm. i) nariadenia (EÚ) č. 1082/2006 v znení zmien sa členské štáty pri hodnotení predpisov, ktoré sa vzťahujú na zamestnancov EZÚS, ako sa navrhuje v návrhu dohovoru, budú usilovať o zváženie rozličných dostupných možností režimu pracovného pomeru, ktorý môže EZÚS zvoliť, či už v zmysle súkromného alebo verejného práva.

V prípade, že sa pracovné zmluvy zamestnancov EZÚS riadia súkromným právom, členské štáty zohľadnia aj príslušné právo EÚ, napr. nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 593/2008 z 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I), ako aj súvisiace právne postupy ostatných členských štátov zastúpených v EZÚS.

Európsky parlament, Rada a Komisia ďalej zastávajú názor, že ak sa pracovné zmluvy riadia verejným právom, budú sa uplatňovať vnútroštátne právne predpisy toho členského štátu, v ktorom sa nachádza príslušný orgán EZÚS. Vnútroštátne právne predpisy toho členského štátu, v ktorom má EZÚS sídlo, sa však môžu vzťahovať na zamestnancov EZÚS, na ktorých sa vzťahovali ešte predtým, než sa stali zamestnancami EZÚS.


Spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, ktoré sa týka úlohy Výboru regiónov v rámci platformy EZÚS

Európsky parlament, Rada a Komisia berú na vedomie cenné úsilie, ktoré vyvíja Výbor regiónov v rámci platformy EZÚS pod jej dohľadom, a povzbudzujú Výbor regiónov k ďalšiemu sledovaniu činností už existujúcich EZÚS a tých, ktorých zakladanie ešte prebieha, k organizácii výmeny osvedčených postupov a k identifikácii spoločných problematík.