20.12.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 347/238

(1)

V nadväznosti na oznámenie Komisie z 29. júna 2011 s názvom Rozpočet stratégie Európa 2020, v ktorom sa odporúča zracionalizovať a zjednodušiť finančné nástroje Únie a spresniť ich zameranie na prínos Únie, ako aj na vplyv a výsledky, sa týmto nariadením zriaďuje program Európskej únie v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie (ďalej len „program“) s cieľom zaistiť pokračovanie a rozvoj činností vykonávaných na základe rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 1672/2006/ES (4), nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 492/2011 (5), vykonávacieho rozhodnutia Komisie 2012/733/EÚ (6) a rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 283/2010/EÚ, ktorým bol zriadený európsky nástroj mikrofinancovania Progress v oblasti zamestnanosti a sociálneho začleňovania (7) (ďalej len „nástroj“).

(2)

Európska rada schválila 17. júna 2010 návrh Komisie o stratégii Európa 2020 pre zamestnanosť a inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast (ďalej len „stratégia Európa 2020“), v ktorej sa stanovilo päť hlavných cieľov (vrátane tých, ktoré sú zamerané na zamestnanosť, boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu a vzdelávanie) a sedem hlavných iniciatív a ktorá tak vytvára celistvý politický rámec na nastávajúce desaťročie. Európska rada sa zasadila za plnú mobilizáciu príslušných nástrojov Únie a politík s cieľom podporiť dosahovanie spoločných cieľov a vyzvala členské štáty, aby zvyšovali koordinované opatrenia.

(3)

V súlade s článkom 148 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) Rada 21. októbra 2010 prijala usmernenia pre politiky zamestnanosti, ktoré spolu s hlavnými smermi hospodárskych politík členských štátov a Únie prijatými v súlade s článkom 121 ZFEÚ tvoria integrované usmernenia stratégie Európa 2020. Program by mal prispieť k dosiahnutiu cieľov stratégie Európa 2020, najmä cieľa zníženia chudoby a cieľov v oblasti zamestnanosti, ako sa uvádza v usmerneniach politík zamestnanosti. Na tento účel by mal program podporovať vykonávanie hlavných iniciatív s osobitným zameraním na Európsku platformu proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, Program pre nové zručnosti a nové pracovné miesta, iniciatívu Mládež v pohybe a balík opatrení pre zamestnanosť mladých ľudí.

(4)

Hlavné iniciatívy stratégie Európa 2020 nazvané Európska platforma proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu a Inovácia v Únii vymedzujú sociálnu inováciu ako silný nástroj na riešenie sociálnych výzev vyplývajúcich zo starnutia populácie, chudoby, nezamestnanosti, nových pracovných modelov a životných štýlov a z očakávaní občanov, čo sa týka sociálnej spravodlivosti, vzdelávania a zdravotnej starostlivosti. Programom by sa mali podporiť opatrenia na zvýšenie sociálnej inovácie ako reakcia na sociálne potreby, ktoré sa neplnia alebo sa plnia nedostatočne, pokiaľ ide o boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, propagovanie vysokej úrovne kvalitnej a udržateľnej zamestnanosti, zaručenie primeranej sociálnej ochrany, ktorou sa predchádza chudobe, zlepšenie pracovných podmienok a uľahčenie prístupu zraniteľných skupín obyvateľstva k odbornej príprave, pričom sa náležite zohľadní úloha regionálnych a miestnych orgánov. Program by mal takisto pôsobiť ako katalyzátor pri vytváraní nadnárodných partnerstiev a sietí medzi činiteľmi z verejného, súkromného a tretieho sektora a podporovať ich v zapájaní sa do vyvíjania a zavádzania nových prístupov na riešenie naliehavých sociálnych potrieb a výziev.

(5)

Program by mal predovšetkým pomôcť nachádzať a analyzovať inovačné riešenia a intenzívnejšie využívať ich zavádzanie do praxe prostredníctvom experimentovania v sociálnej oblasti, aby sa v prípade potreby členské štáty podporili pri zvyšovaní efektívnosti ich pracovných trhov a ďalej zlepšovali ich politiky v oblasti sociálnej ochrany a začleňovania. Experimentovanie v sociálnej oblasti znamená projektové testovanie sociálnych inovácii v praxi. Umožňuje to získať poznatky o uskutočniteľnosti sociálnych inovácií. Malo by sa umožniť, aby sa úspešné nápady uplatňovali v širšom rozsahu s finančnou podporou z Európskeho sociálneho fondu (ESF), ako aj z ďalších zdrojov.

(6)

Otvorená metóda koordinácie, ktorá sa osvedčila svojou pružnosťou a operačnou účinnosťou v oblasti zamestnanosti a sociálnej politiky, by sa mala využívať v širokej miere a mala by ťažiť z opatrení podporovaných prostredníctvom programu.

(7)

Pokrok smerom k sociálne a environmentálne udržateľnému rozvoju v Európe si vyžaduje predvídanie a rozvoj nových zručností a kompetencií, čo povedie k zlepšeniu podmienok tvorby pracovných miest, kvality zamestnanosti a pracovných podmienok prostredníctvom sprievodného vzdelávania, politík trhu práce a sociálnych politík v súvislosti s transformáciou priemyselných odvetví a služieb. Program by mal preto prispievať k podpore vytvárania kvalitných a udržateľných tzv. zelených a bielych pracovných miest a pracovných miest v oblasti IKT, ako aj k predvídaniu a rozvoju nových zručností a kompetencií pre nové kvalitné a udržateľné pracovné miesta prepájaním politiky zamestnanosti a sociálnej politiky s priemyselnými a štrukturálnymi politikami a podporovaním prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo, v ktorom sa efektívne využívajú zdroje. Program by mal pôsobiť ako katalyzátor pri skúmaní potenciálu tvorby pracovných miest v rámci ekologických a sociálnych investícií verejného sektora a v rámci miestnych a regionálnych iniciatív zamestnanosti.

(8)

Program by mal v náležitých prípadoch zohľadňovať územný rozmer nezamestnanosti, chudoby a sociálneho vylúčenia, a najmä vzrastajúce nerovnosti medzi regiónmi a v rámci nich, medzi vidieckymi oblasťami a mestami, ako aj v rámci miest.

(9)

Je nutné konsolidovať sociálny rozmer vnútorného trhu. Vzhľadom na potrebu posilnenia dôvery vo vnútorný trh, vrátane voľného pohybu služieb prostredníctvom zaistenia dodržiavania práv pracovníkov je nutné zaistiť rovnaký status zodpovedajúcim právam na voľný pohyb pracovníkov i podnikateľov na celom území Únie.

(10)

V nadväznosti na stratégiu Európa 2020 by mal program využívať celistvý prístup na podporu kvalitnej a udržateľnej zamestnanosti, ako aj na boj proti sociálnemu vylúčeniu a chudobe a ich predchádzanie, a to so zreteľom na potrebu dodržiavať rovnosť medzi ženami a mužmi. Vykonávanie programu by sa malo racionalizovať a zjednodušiť, a to predovšetkým prostredníctvom zavedenia súboru všeobecných ustanovení vrátane všeobecných cieľov a pravidiel monitorovania a hodnotenia. Program by sa mal zameriavať na projekty s jasnou pridanou hodnotou Únie bez ohľadu na ich veľkosť. S cieľom znížiť administratívne zaťaženie by mal program podporovať vytváranie a rozvoj sietí a partnerstiev. Okrem toho by sa mali viac využívať zjednodušené možnosti pokrytia nákladov (financovanie jednorazovou sumou a paušálne financovanie), najmä pokiaľ ide o vykonávanie programov mobility, pričom treba zabezpečiť transparentnosť postupov. Program by mal byť pre poskytovateľov mikrofinancovania spoločným východiskovým miestom na úrovni Únie, ktoré poskytuje finančné prostriedky na mikroúvery a sociálne podnikanie, uľahčuje prístup k úveru a poskytuje technickú pomoc.

(11)

So zreteľom na obmedzené finančné prostriedky, ktoré sú pre tento program k dispozícii, a keďže tieto prostriedky sú vopred prideľované na rôzne osi, mala by sa pri financovaní dávať prednosť rozvoju štruktúr s jasným multiplikačným efektom, ktorý prinesie úžitok ďalším činnostiam a iniciatívam. Mali by sa tiež zaviesť primerané opatrenia, aby sa predišlo akémukoľvek možnému prekrývaniu financovania alebo dvojitému financovaniu s inými fondmi alebo programami, najmä s ESF.

(12)

Únia by sa mala vyzbrojiť poznatkami založenými na spoľahlivej analýze s cieľom podporiť tvorbu politík v oblasti zamestnanosti a v sociálnej oblasti, pričom osobitnú pozornosť je potrebné venovať dosahu finančnej a hospodárskej krízy. Tieto poznatky zvyšujú hodnotu vnútroštátnych opatrení tým, že poskytujú rozmer Únie a porovnanie zberu údajov a vyvíjajú štatistické nástroje a metódy a spoločné ukazovateľe s cieľom vytvoriť celistvý obraz situácie v oblasti zamestnanosti, sociálnej politiky a pracovných podmienok v rámci Únie a zabezpečiť vysoko kvalitné hodnotenie účinnosti a pôsobnosti programov a politík, aby boli okrem iného dosiahnuté ciele stratégie Európa 2020.

(13)

Únia má jedinečné postavenie na to, aby poskytla platformu pre výmenu politík a vzájomné vzdelávanie medzi krajinami účastniacimi sa programu v oblasti zamestnanosti, sociálnej ochrany a sociálneho začlenenia, ako aj sociálneho podnikania. Spoznávanie politík uplatnených v iných krajinách a ich výsledkov vrátane tých, ktoré sa dosiahli prostredníctvom experimentovania v oblasti sociálnej politiky na miestnej, regionálnej a celoštátnej úrovni, rozširuje tvorcom politík škálu možností, čím sa podnecuje nový politický vývoj.

(14)

Ústrednou črtou sociálnej politiky Únie je zabezpečovanie zavádzania minimálnych noriem a nepretržité zlepšovanie pracovných podmienok v Únii. Únia zohráva dôležitú úlohu pri zabezpečovaní prispôsobovania legislatívneho rámca vyvíjajúcim sa pracovným modelom a novým rizikám v oblasti zdravia a bezpečnosti so zreteľom na „dôstojnú prácu“, ako aj zásady inteligentnej regulácie. Únia zohráva dôležitú úlohu aj pri financovaní opatrení na zlepšenie súladu s pracovnými normami podľa ratifikovaných dohôd Medzinárodnej organizácie práce (MOP) a s pravidlami Únie o ochrane práv pracovníkov. To sú najmä prípady opatrení na zvyšovanie informovanosti (napríklad prostredníctvom sociálneho označenia), na šírenie informácií a podporu diskusie o kľúčových výzvach a otázkach politiky v súvislosti s pracovnými podmienkami, a to aj medzi sociálnymi partnermi a ostatnými zainteresovanými stranami, ako aj opatrení zameraných na podporu rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom, podnecovanie preventívnych činností a podporovanie kultúry prevencie v oblasti zdravia a bezpečnosti pri práci.

(15)

Sociálni partneri a organizácie občianskej spoločnosti zohrávajú kľúčovú úlohu pri podporovaní kvalitných pracovných miest a boji proti sociálnemu vylúčeniu a chudobe, ako aj proti nezamestnanosti. Sociálni partneri a organizácie občianskej spoločnosti by sa preto v náležitých prípadoch mali zapájať do procesu vzájomného učenia a do rozvoja, vykonávania a šírenia nových politík. Komisia by mala sociálnych partnerov a organizácie občianskej spoločnosti v Únii informovať o výsledkoch vykonávania programu a vymieňať si s nimi v tejto súvislosti názory.

(16)

Únia sa zaviazala posilňovať sociálny rozmer globalizácie a bojovať proti sociálnemu dumpingu prostredníctvom propagovania dôstojnej práce a pracovných noriem nielen v krajinách účastniacich sa programu, ale aj v medzinárodnom meradle buď priamo vo vzťahu s tretími krajinami alebo nepriamo prostredníctvom spolupráce s medzinárodnými organizáciami. V tejto súvislosti je potrebné vytvoriť primerané vzťahy s tretími krajinami, ktoré sa nezúčastňujú na programe s cieľom napomôcť dosiahnutie jeho cieľov so zreteľom na všetky príslušné zmluvy medzi týmito krajinami a Úniou. Jednou z možností je účasť predstaviteľov týchto tretích krajín na podujatiach v spoločnom záujme (ako sú konferencie, odborná príprava a semináre), ktoré sa konajú v krajinách účastniacich sa programu. Okrem toho by sa mala vytvoriť spolupráca s príslušnými medzinárodnými organizáciami, najmä s Medzinárodnou organizáciou práce (MOP) a ostatnými príslušnými orgánmi OSN, Radou Európy a Organizáciou pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), s cieľom vykonávať program takým spôsobom, v rámci ktorého sa zohľadní úloha týchto organizácií.

(17)

V súlade s článkami 45 a 46 ZFEÚ sa v nariadení (EÚ) č. 492/2011 zavádzajú ustanovenia na dosiahnutie slobody pohybu pracovníkov na nediskriminačnom základe prostredníctvom zabezpečenia úzkej spolupráce medzi ústrednými službami zamestnanosti členských štátov navzájom a s Komisiou. EURES, ktorá je sieťou európskych služieb zamestnanosti, by mala podporovať zlepšovanie fungovania pracovných trhov tak, že sa zjednoduší dobrovoľná medzištátna cezhraničná geografická mobilita pracovníkov, vytvorí sa väčšia transparentnosť na pracovnom trhu, zabezpečí sa obsadzovanie voľných pracovných miest a žiadosti o zamestnanie a podporné činnosti v oblasti umiestňovania pracovníkov, prijímania nových pracovníkov, služby poradenstva a pomoci na vnútroštátnej a cezhraničnej úrovni, a prispievať tak k napĺňaniu cieľov stratégie Európa 2020. Členské štáty by sa mali podporovať v tom, aby v náležitých prípadoch zlúčili služby siete EURES a sprístupnili ich v jednotnom kontaktom mieste.

(18)

Rozsah pôsobnosti siete EURES by sa mal rozšíriť tak, aby v nadväznosti na výzvy na predkladanie návrhov zahŕňal vytváranie a podporu cielených programov mobility na úrovni Únie s cieľom obsadzovať voľné pracovné miesta tam, kde boli na pracovných trhoch zistené nedostatky. V súlade s článkom 47 ZFEÚ tieto programy by mali podporovať uľahčovanie dobrovoľnej mobility mladých pracovníkov v Únii. Cielené programy mobility, ako napríklad také, ktoré sú založené na prípravnej akcii Tvoje prvé pracovné miesto prostredníctvom siete EURES, by mali mladým ľuďom uľahčovať prístup k pracovným príležitostiam a zamestnaniu v inom členskom štáte a mali by podporovať zamestnávateľov pri vytváraní pracovných miest pre mladých mobilných pracovníkov. Programy mobility by však nemali viesť k tomu, aby Úniu a členské štáty odradzovali od poskytovania pomoci mladým ľuďom pri hľadaní zamestnania v ich domovskej krajine.

(19)

Vo viacerých pohraničných regiónoch zohrávajú cezhraničné partnerstvá siete EURES dôležitú úlohu pri vytváraní skutočného európskeho trhu práce. Cezhraničné partnerstvá siete EURES zapájajú minimálne dva členské štáty alebo členský štát a ďalšiu zúčastnenú krajinu. Preto majú jasný horizontálny charakter a predstavujú zdroj pridanej hodnoty Únie. Cezhraničné partnerstvá siete EURES by sa preto aj naďalej mali podporovať horizontálnymi činnosťami Únie, ktoré by mohli dopĺňať vnútroštátne zdroje alebo ESF.

(20)

Hodnotenie činností siete EURES by malo zohľadňovať kvalitatívne aj kvantitatívne kritériá. Keďže odchod pracovníka z jedného členského štátu má za následok príchod pracovníka do iného členského štátu a v závislosti od neustále sa meniacej situácie na pracovnom trhu a príslušných systémov mobility by sa hodnotenie nemalo zameriavať len na umiestňovania pracovníkov v súvislosti s ich príchodom do jednotlivých členských štátov alebo s ich odchodom z týchto štátov, ale aj na súhrnné údaje na úrovni Únie. Okrem toho malo by sa pamätať na to, že výsledkom poradenstva nemusí byť vždy merateľná mobilita alebo pracovné umiestnenie.

(21)

V stratégii Európa 2020, a najmä v usmernení 7 stanovenom v rozhodnutí Rady 2010/707/EÚ (8), sa samostatne zárobková činnosť a podnikanie chápu ako podstatné pri dosahovaní inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu.

(22)

Nedostatočný prístup k úverom, nedostatočný vlastný kapitál alebo kvázi vlastný kapitál je jednou z hlavných prekážok vytvárania podnikov, predovšetkým pokiaľ ide o osoby, ktoré sú pracovnému trhu najvzdialenejšie. Úsilie na úrovni Únie a na vnútroštátnej úrovni v tejto oblasti je potrebné zintenzívniť s cieľom zvýšiť ponuku mikrofinancovania a prístup k nemu a reagovať tak na dopyt zo strany tých, ktorí ho potrebujú najviac, a to najmä nezamestnaní, ženy a zraniteľní ľudia, ktorí by si chceli založiť alebo rozvinúť mikropodnik vrátane samostatnej zárobkovej činnosti, ale ktorí nemajú prístup k úveru. Okrem toho mikropodniky tvoria väčšinu novovytvorených spoločností v Únii. Preto by sa malo umožniť, aby sa prostredníctvom mikroúverov rýchlo dosiahla pridaná hodnota a konkrétne výsledky. V roku 2010 Európsky parlament a Rada urobili v tomto smere prvý krok a zriadili nástroj mikrofinancovania. Mali by sa zlepšiť komunikačné opatrenia týkajúce sa možností mikrofinancovania na úrovni Únie a členských štátov, aby sa tak mikrofinancovanie lepšie dostalo k tým, ktorí ho potrebujú.

(23)

Mikrofinancovanie a podpora sociálnych podnikov by sa mali dostať k potenciálnym príjemcom a mali by mať dlhodobý vplyv. Mali by prispievať k vysokej miere kvalitnej a udržateľnej zamestnanosti a slúžiť ako katalyzátor hospodárskej politiky a politiky miestneho rozvoja. S cieľom maximalizovať príležitosti na vytváranie životaschopných podnikov by činnosti zahŕňajúce mikrofinancovanie a sociálne podnikanie mali byť sprevádzané programami mentorstva a odbornej prípravy a všetkými potrebnými informáciami, ktoré by mal pravidelne aktualizovať a sprístupňovať verejnosti príslušný poskytovateľ finančných prostriedkov. Na tento účel je nevyhnutné v prípade potreby poskytovať primerané finančné prostriedky, predovšetkým prostredníctvom ESF.

(24)

Vytvorenie väčšej dostupnosti mikrofinancovania na mladom trhu Únie v oblasti mikrofinancovania si vyžaduje zvýšenie inštitucionálnej kapacity poskytovateľov mikrofinancovania a predovšetkým nebankových inštitúcií mikrofinancovania v súlade s oznámením Komisie z 13. novembra 2007 s názvom Európska iniciatíva za rozvoj mikroúverov na podporu rastu a zamestnanosti a so správou Komisie z 25. júla 2008 s názvom Podpora inovácií a podnikania žien.

(25)

Sociálne hospodárstvo a sociálne podnikanie sú neoddeliteľnou súčasťou európskeho pluralistického sociálneho trhového hospodárstva a zohrávajú dôležitú úlohu pri zabezpečovaní väčšieho sociálneho zbližovania v Európe. Sú založené na zásadách solidarity a zodpovednosti a nadradenosti jednotlivca a sociálneho cieľa nad kapitálom a na podpore sociálnej zodpovednosti, sociálnej súdržnosti a sociálneho začlenenia. Sociálne podniky sú schopné pôsobiť ako nositelia sociálnej zmeny ponúkaním inovačných riešení, podporujú inkluzívne trhy práce a sociálne služby prístupné pre všetkých. Preto cenne prispievajú k napĺňaniu cieľov stratégie Európa 2020. Program by mal zlepšiť prístup sociálnych podnikov k rôznym druhom financovania poskytnutím vhodných nástrojov na splnenie ich konkrétnych finančných potrieb počas ich celého životného cyklu.

(26)

S cieľom využiť skúsenosti subjektov, ako je skupina Európskej investičnej banky, by opatrenia súvisiace s mikrofinancovaním a sociálnym podnikaním mala Komisia vykonať nepriamo tak, že zverí vykonávanie rozpočtových úloh týmto subjektom v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (9) (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“). Využívaním zdrojov Únie sa sústreďuje sila medzinárodných finančných inštitúcií a ďalších investorov, vytvára sa súčinnosť medzi činnosťami členských štátov a Únie a zjednocujú sa prístupy. Zlepšuje sa tak prístup k financovaniu najmä rizikových skupín a mladých ľudí ako aj dostupnosť mikrofinancovania pre nich. Prístup k financovaniu mikropodnikov vrátane samostatne zárobkovo činných osôb a sociálnych podnikov sa tiež zlepšuje. Príspevky od Únie teda pomáhajú pri vývoji novo vznikajúceho sektoru sociálnych podnikov a trhu mikrofinancovania v Únii a podporujú cezhraničné činnosti. Činnosti Únie by mali dopĺňať využívanie finančných nástrojov mikrofinancovania a sociálneho podnikania členskými štátmi. Subjekty poverené vykonávaním činností by mali zaistiť, že pridajú hodnotu a nebudú duplikovať financovania zo zdrojov Únie.

(27)

Program by mal v súlade so stratégiou Európa 2020 prispieť k riešeniu naliehavého problému nezamestnanosti mladých ľudí. Mladí ľudia by preto mali dostať šancu na lepšiu budúcnosť a perspektívu, aby mohli zohrávať kľúčovú úlohu pri rozvoji spoločnosti a hospodárstva v Európe, čo je v tomto čase krízy mimoriadne dôležité.

(28)

Program by mal takisto poukázať na osobitnú úlohu a význam malých podnikov, pokiaľ ide o odbornú prípravu, odborné znalosti a tradičné know-how, a mal by zabezpečiť prístup mladých ľudí k mikrofinancovaniu. Mal by zjednodušiť výmenu najlepších postupov medzi členskými štátmi a ďalšími krajinami účastniacimi sa programu vo všetkých uvedených oblastiach.

(29)

Opatreniami v rámci programu by sa malo podporovať vykonávanie odporúčania Rady z 22. apríla 2013 (10) týkajúceho sa záruky pre mladých ľudí členskými štátmi a aktérmi pracovného trhu. Uvedené odporúčanie uvádza, že všetci mladí ľudia vo veku do 25 rokov by mali dostať kvalitnú ponuku zamestnania, ďalšieho vzdelávania, učňovskej prípravy alebo stáže do štyroch mesiacov po strate zamestnania alebo ukončení formálneho vzdelávania. Program by mal uľahčovať výmenu najlepších postupov medzi členskými štátmi a ďalšími krajinami účastniacimi sa programu v tejto oblasti.

(30)

Podľa článku 3 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii (Zmluva o EÚ) a článku 8 ZFEÚ je potrebné zabezpečiť, aby program prispieval k podpore rovnosti žien a mužov vo všetkých svojich osiach a činnostiach, a to aj prostredníctvom uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti a v príslušných prípadoch i prostredníctvom konkrétnych opatrení na podporu zamestnanosti a sociálneho začleňovania žien. V súlade s článkom 10 ZFEÚ by mal program zabezpečiť, aby vykonávanie jeho priorít prispievalo k boju proti diskriminácii na základe pohlavia, rasy alebo etnického pôvodu, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie. Malo by sa vykonávať monitorovanie a hodnotenie s cieľom posúdiť spôsob, akým sa v rámci činností programu pristupuje k otázkam antidiskriminácie.

(31)

Program Progress na obdobie rokov 2007 - 2013 obsahuje oddiely s názvom „Antidiskriminácia a rozmanitosť“ a „Rodová rovnosť“, v ktorých sa má pokračovať a ktoré sa majú ďalej rozvíjať v rámci programu Práva, rovnosť a občianstvo na obdobie rokov 2014 - 2020. Je však mimoriadne dôležité aj naďalej sa dôsledne zameriavať na otázky rovnosti žien a mužov a antidiskriminácie vo všetkých príslušných iniciatívach a činnostiach v rámci tohto programu, predovšetkým v oblasti zvýšenia účasti žien na pracovnom trhu, zlepšenia ich pracovných podmienok a presadzovania lepšej rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom.

(32)

Podľa článku 9 ZFEÚ a cieľov stratégie Európa 2020 by mal program prispievať k zabezpečeniu vysokej úrovne kvalitnej a udržateľnej zamestnanosti, zaručeniu primeranej sociálnej ochrany, k boju proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu a mal by zohľadniť požiadavky spojené s vysokou úrovňou ochrany ľudského zdravia.

(33)

Program by mal dopĺňať iné programy Únie a zároveň by sa malo uznávať, že každý nástroj by mal fungovať v súlade s vlastnými špecifickými postupmi. Tie isté oprávnené náklady by nemali spôsobiť duplicitné financovanie. S cieľom pridať hodnotu a dosiahnuť výrazný vplyv prostredníctvom financovania z Únie by sa medzi programom, ostatnými programami Únie a štrukturálnymi fondmi, najmä ESF a iniciatívou zamestnanosť mládeže, mala vyvíjať úzka súčinnosť. Program by mal dopĺňať ďalšie programy a iniciatívy Únie, ktoré sa zameriavajú na boj proti nezamestnanosti mládeže.

(34)

Program by sa mal vykonávať tak, aby sa uľahčilo príslušnému orgánu alebo orgánom každého členského štátu prispieť k plneniu cieľov programu.

(35)

S cieľom zabezpečiť efektívnejšiu komunikáciu so širokou verejnosťou a intenzívnejšiu súčinnosť medzi komunikačnými činnosťami vykonávanými v rámci iniciatívy Komisie, zdroje vyčlenené na informačné a komunikačné činnosti v rámci tohto programu by mali tiež prispieť k horizontálnej komunikácii o politických prioritách Únie a k poskytnutiu informácií o politických prioritách, ktoré sa týkajú všeobecných cieľov tohto programu.

(36)

Týmto nariadením sa stanovuje finančné krytie pre celé trvanie programu, ktoré predstavuje hlavnú referenčnú sumu v zmysle bodu 17 Medziinštitucionálnej dohody [z 2. decembra 2013] medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení (11) pre Európsky parlament a Radu v priebehu ročného rozpočtového postupu.

(37)

Finančné záujmy Únie by sa mali chrániť prostredníctvom primeraných opatrení v celom výdavkovom cykle vrátane predchádzania, odhaľovania a vyšetrovania nezrovnalostí, vymáhania stratených, neoprávnene vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov a v príslušných prípadoch sankcií v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách.

(38)

S cieľom zabezpečiť dostatočnú pružnosť programu, aby mohol reagovať na meniace sa potreby a príslušné politické priority počas celého svojho trvania, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o prideľovanie finančných prostriedkov na osi a jednotlivé tematické sekcie v rámci osí programu. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť, aby sa príslušné dokumenty súčasne, včas a vhodným spôsobom postúpili Európskemu parlamentu a Rade.

(39)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (12).

(40)

Keďže ciele tohto nariadenia nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, ale z dôvodov ich rozsahu a dôsledkov ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o EÚ. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov,

(1)

„sociálny podnik“ je podnik, ktorý bez ohľadu na svoju právnu formu:

(2)

„mikroúver“ je pôžička do výšky 25 000 EUR;

(3)

„mikropodnik“ je podnik, vrátane samostatne zárobkovo činnej osoby, zamestnávajúci menej ako 10 ľudí, a ktorého ročný obrat alebo celková ročná súvaha neprekračuje 2 milióny EUR, v súlade s odporúčaním Komisie 2003/361/ES (13);

(4)

„mikrofinancovanie“ zahŕňa záruky, mikroúvery, vlastný kapitál a kvázi vlastný kapitál rozšírený na osoby a mikropodniky, ktoré majú ťažkosti s prístupom k úveru;

(5)

„sociálne inovácie“ sú inovácie, ktoré sú sociálne z hľadiska svojho účelu i potrieb a predovšetkým tie, ktoré súvisia s vývojom a realizáciou nových zámerov (týkajúce sa produktov, služieb a modelov), ktoré súčasne spĺňajú sociálne potreby a vytvárajú nové sociálne vzťahy alebo spoluprácu; čím sú prospešné pre spoločnosť a zvyšujú jej schopnosť konať;

(6)

„experimentovanie v oblasti sociálnej politiky“ sú opatrenia v oblasti politiky, ktoré ponúkajú inovačné odpovede na sociálne potreby a ktoré sa uskutočňujú v malom rozsahu a v podmienkach, ktoré umožňujú hodnotenie ich vplyvu pred tým, než sa zopakujú vo väčšom rozsahu, ak sa výsledky ukážu ako presvedčivé.

a)

os Progress, ktorou sa podporuje vývoj, vykonávanie, monitorovanie a hodnotenie nástrojov a politík Únie uvedených v článku 1 a príslušného práva Únie, a ktorou sa podporuje tvorba politík, sociálne inovácie a sociálny pokrok založené na poznatkoch, a to v spolupráci so sociálnymi partnermi, organizáciami občianskej spoločnosti a verejnými a súkromnými subjektmi;

b)

os EURES, ktorou sa podporujú činnosti vykonávané v rámci siete EURES, t. j. špecializované služby zriadené štátmi EHP a Švajčiarskou konfederáciou, spolu so sociálnymi partnermi, ďalšími poskytovateľmi služieb v oblasti zamestnanosti a s inými zainteresovanými stranami s cieľom rozvinúť výmenu informácií a ich šírenie a ďalšie formy spolupráce, ako sú cezhraničné partnerstvá, na podporu dobrovoľnej geografickej mobility pracovníkov na spravodlivom základe a na prispievanie k vysokej úrovni kvalitných a udržateľných pracovných miest;

c)

os Mikrofinancovanie a sociálne podnikanie, ktorá zvyšuje prístup k finančným prostriedkom a dostupnosť finančných prostriedkov pre právnické a fyzické osoby podľa článku 26.

a)

posilniť zmysel pre zodpovednosť medzi tvorcami politík na všetkých úrovniach a prijať konkrétne, koordinované a inovačné opatrenia na úrovni Únie a členských štátov, pokiaľ ide o ciele Únie v oblastiach uvedených v článku 1, a to v úzkej spolupráci so sociálnymi partnermi, ako aj s organizáciami občianskej spoločnosti a verejnými a súkromnými subjektmi;

b)

podporovať tvorbu vhodných, dostupných a účinných systémov sociálnej ochrany a pracovných trhov a napomáhať reformu politiky v oblastiach uvedených v článku 1, najmä propagovaním dôstojnej práce a dôstojných pracovných podmienok, kultúry prevencie v oblasti zdravia a bezpečnosti pri práci, zdravšej rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom a dobrej správy sociálnych cieľov vrátane konvergencie, ako aj vzájomného učenia a sociálnej inovácie;

c)

zabezpečovať účinné uplatňovanie práva Únie v oblastiach uvedených v článku 1 a v prípade potreby prispieť k modernizácii práva Únie v súlade so zásadami dôstojnej práce, pričom sa zohľadnia zásady inteligentnej regulácie;

d)

propagovať dobrovoľnú geografickú mobilitu pracovníkov na spravodlivom základe a zvyšovať pracovné príležitosti prostredníctvom vytvárania kvalitných a inkluzívnych pracovných trhov v Únii, ktoré sú otvorené a prístupné pre všetkých, pri rešpektovaní práv pracovníkov v celej Únii; vrátane slobody pohybu;

e)

propagovať zamestnanosť a sociálne začlenenie zvýšením dostupnosti a prístupnosti mikrofinancovania pre zraniteľné osoby, ktoré by chceli založiť mikropodnik, ako aj pre existujúce mikropodniky a zvýšením prístupu sociálnych podnikov k financovaniu;

a)

venovanie osobitnej pozornosti zraniteľných skupín, ako sú mladí ľudia;

b)

podporovanie rovnosti medzi ženami a mužmi, a to aj uplatňovaním hľadiska rodovej rovnosti a v príslušných prípadoch i prostredníctvom rodového rozpočtovania;

c)

boj proti diskriminácii na základe pohlavia, rasy alebo etnického pôvodu, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie;

d)

pri vymedzovaní a vykonávaní politík a činností Únie presadzovanie vysokej úrovne kvalitnej a udržateľnej zamestnanosti, zaručenie primeranej a dôstojnej sociálnej ochrany a boj proti dlhodobej nezamestnanosti, chudobe a sociálnemu vylúčeniu.

a)

61 % pre os Progress;

b)

18 % pre os EURES;

c)

21 % pre os Mikrofinancovanie a sociálne podnikanie.

a)

zamestnanosť: najmä na účely boja proti nezamestnanosti mladých ľudí: 20 %;

b)

sociálna ochrana, sociálne začlenenie, znižovanie chudoby a predchádzanie chudobe: 50 %;

c)

pracovné podmienky: 10 %.

a)

rozvíjať a šíriť vysoko kvalitné komparatívne analytické poznatky s cieľom zaručiť, aby sa politiky Únie v oblastiach uvedených v článku 1 zakladali na dôveryhodných údajoch a reagovali na potreby, výzvy a podmienky v jednotlivých členských štátoch a ostatných krajinách účastniacich sa programu;

b)

umožňovať účinnú a začleňujúcu výmenu informácií, vzájomné učenie a dialóg o politikách Únie v oblastiach uvedených v článku 1 na úrovni Únie, vnútroštátnej a medzinárodnej úrovni s cieľom podporovať členské štáty a ďalšie krajiny účastniace sa programu pri rozvíjaní ich politík a členské štáty pri vykonávaní právnych predpisov Únie;

c)

poskytovať finančnú podporu na testovanie inovácií v oblasti sociálnej politiky alebo politiky pracovného trhu a v prípade potreby zväčšovať schopnosti hlavných činiteľov v oblasti tvorby a vykonávania experimentovania v sociálnej politike a sprístupniť príslušné vedomosti a odborné poznatky;

d)

poskytovať organizáciám Únie a národným organizáciám finančnú podporu na zvýšenie ich schopnosti tvoriť, propagovať a podporovať vykonávanie nástrojov a politík Únie uvedených v článku 1 a príslušného práva Únie.

1.

Analytické činnosti:

2.

Vzájomné učenie a činnosti zamerané na zvýšenie informovanosti a šírenie informácií:

3.

Podpora s ohľadom na:

a)

členské štáty;

b)

krajiny EHP v súlade s dohodou o EHP a členské štáty EZVO;

c)

kandidátske krajiny a potenciálnych kandidátov v súlade so všeobecnými zásadami a všeobecnými podmienkami stanovenými v rámcových dohodách o ich účasti na programoch Únie, ktoré s nimi boli uzatvorené.

a)

vnútroštátne, regionálne a miestne orgány;

b)

služby zamestnanosti;

c)

špecializované orgány zriadené podľa právnych predpisov Únie;

d)

sociálni partneri;

e)

mimovládne organizácie;

f)

inštitúcie vyššieho vzdelávania a výskumné ústavy;

g)

odborníci na hodnotenie a posudzovanie vplyvu;

h)

vnútroštátne štatistické úrady;

i)

médiá.

a)

transparentnosť, pokiaľ ide o voľné pracovné miesta, žiadosti a ďalšie súvisiace informácie pre žiadateľov a zamestnávateľov: 32 %;

b)

rozvoj služieb v oblasti prijímania a umiestňovania pracovníkov do zamestnania obsadzovaním voľných pracovných miest a prostredníctvom žiadostí na úrovni Únie, najmä cielených programov mobility: 30 %;

c)

cezhraničné partnerstvá: 18 %.

a)

zabezpečiť, aby boli voľné pracovné miesta a žiadosti o zamestnanie a príslušné informácie a odporúčania, ako aj akékoľvek súvisiace informácie, napríklad tie, ktoré sa týkajú životných a pracovných podmienok, sprehľadnené pre potenciálnych žiadateľov a zamestnávateľov. Tento cieľ sa dosiahne prostredníctvom výmeny a šírenia týchto informácií na nadnárodnej, medziregionálnej a cezhraničnej úrovni pomocou použitia zaužívaných foriem interoperability v prípade voľných pracovných miest a žiadostí o zamestnanie a pomocou ďalších vhodných prostriedkov, ako sú individuálne poradenstvo a mentorstvo, najmä v prípade nízkokvalifikovaných osôb;

b)

podporovať poskytovanie služieb EURES v oblasti prijímania pracovníkov a umiestňovania pracovníkov do kvalitného a udržateľného zamestnania prostredníctvom obsadzovania voľných pracovných miest a žiadostí o zamestnanie; podpora služieb EURES sa rozšíri na rôzne fázy umiestňovania od prípravy na prijímanie pracovníkov až po pomoc po umiestnení s cieľom úspešne začleniť žiadateľa o prácu do pracovného trhu; takéto služby podpory môžu zahŕňať cielené programy mobility zamerané na obsadzovanie voľných pracovných miest v určitom odvetví, profesii, krajine alebo skupine krajín alebo pre konkrétne skupiny pracovníkov, napríklad mladých ľudí so sklonom k mobilite, v prípadoch, keď sa preukázala jasná hospodárska potreba.

a)

rozvoj a činnosti cezhraničných partnerstiev EURES v prípade žiadosti zo strany služieb, ktoré sú územne zodpovedné za hraničné regióny;

b)

poskytovanie informácií, poradenstvo a služby v oblasti umiestňovania a prijímania pracovníkov v prípade cezhraničných pracovníkov;

c)

vytvorenie viacjazyčnej digitálnej platformy pre obsadzovanie voľných pracovných miest a vybavovanie žiadostí;

d)

rozvoj cielených programov mobility na základe výziev na predkladanie návrhov s cieľom obsadzovať voľné pracovné miesta na pracovných trhoch so zistenými nedostatkami a/alebo pomôcť pracovníkom, ktorí majú sklon k mobilite, v prípade, že sa preukázala jasná hospodárska potreba;

e)

vzájomné učenie medzi aktérmi siete EURES a odborná príprava poradcov siete EURES vrátane poradcov cezhraničných partnerstiev siete EURES;

f)

činnosti v oblasti informovania a komunikácie zamerané na zvyšovanie informovanosti o výhodách geografickej a profesijnej mobility vo všeobecnosti a o činnostiach a službách poskytovaných v rámci siete EURES.

a)

členské štáty;

b)

krajiny EHP v súlade s dohodou o EHP a Švajčiarsku konfederáciu v súlade s dohodou medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a so Švajčiarskou konfederáciou na druhej strane o voľnom pohybe osôb (18).

a)

vnútroštátne, regionálne a miestne orgány;

b)

služby zamestnanosti;

c)

organizácie sociálnych partnerov a ďalšie zainteresované strany.

a)

mikrofinancovanie určené pre zraniteľné skupiny a mikropodniky: 45 %;

b)

sociálne podnikanie: 45 %.

a)

zvýšiť prístupnosť a dostupnosť mikrofinancovania pre:

b)

budovať inštitucionálne kapacity poskytovateľov mikroúverov;

c)

podporovať vytvorenie trhu sociálnych investícií a uľahčovať sociálnym podnikom prístup k financovaniu sprístupnením vlastného kapitálu, kvázi vlastného kapitálu, úverových nástrojov a grantov do výšky 500 000 EUR sociálnym podnikom, ktorých ročný obrat buď nepresiahne 30 miliónov EUR alebo ktorých celková súvaha za daný rok nepresiahne 30 miliónov EUR a ktoré nie sú podnikmi kolektívneho investovania.

a)

mikrofinancovanie určené pre osoby a mikropodniky; a/alebo

b)

financovanie sociálnych podnikov.

(1)

V článku 5 sa odsek 4 nahrádza takto:

„4.   Zostatok splatný Únii po vypršaní platnosti nástroja sa vyčlení na mikrofinancovanie a podporu sociálnych podnikov v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1296/2013 z 11 decembra 2013 o programe Európskej únie v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie (EaSI) (19).

(19)  Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 238“;"

(2)

V článku 8 sa odseky 3 a 4 vypúšťajú.