20.12.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 347/74


NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 1289/2013

z 11. decembra 2013,

ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 539/2001 uvádzajúce zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 77 ods. 2 písm. a),

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (1),

keďže:

(1)

Recipročný mechanizmus, ktorý by sa mal uplatniť, ak tretia krajina uvedená v prílohe II k nariadeniu Rady (ES) č. 539/2001 (2) uplatňuje vízovú povinnosť voči štátnym príslušníkom aspoň jedného členského štátu, je potrebné prispôsobiť vzhľadom na nadobudnutie platnosti Lisabonskej zmluvy a vzhľadom na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie o sekundárnych právnych základoch. Okrem toho je potrebné uvedený mechanizmus prispôsobiť tak, aby zabezpečil reakciu Únie ako akt solidarity, ak tretia krajina uvedená v prílohe II k nariadeniu (ES) č. 539/2001 uplatňuje vízovú povinnosť voči štátnym príslušníkom aspoň jedného členského štátu.

(2)

Po prijatí oznámenia od členského štátu, že tretia krajina uvedená v prílohe II k nariadeniu (ES) č. 539/2001 uplatňuje voči štátnym príslušníkom daného členského štátu vízovú povinnosť, by mali všetky členské štáty reagovať spoločne, a dať tým odpoveď Únie na situáciu, ktorá ovplyvňuje Úniu ako celok a podrobuje jej občanov odlišnému zaobchádzaniu.

(3)

Úplná vízová reciprocita je cieľom, ktorý by mala Únia vo svojich vzťahoch s tretími krajinami aktívne sledovať, a tým prispievať k zvýšeniu dôveryhodnosti a konzistentnosti vonkajšej politiky Únie.

(4)

Týmto nariadením by sa mal ustanoviť mechanizmus pre dočasné pozastavenie výnimky z vízovej povinnosti s treťou krajinou uvedenou v prílohe II k nariadeniu (ES) č. 539/2001 („mechanizmus pozastavenia“) v núdzovej situácii, ktorá si vyžaduje okamžitú reakciu s cieľom vyriešiť ťažkosti, ktorým čelí aspoň jeden členský štát, a s ohľadom na celkový dosah núdzovej situácie na Úniu ako celok.

(5)

Na účely mechanizmu pozastavenia výrazné a náhle zvýšenie znamená prekročenie hranice 50 %. Podľa uváženia Komisie v konkrétnom prípade, ktorý oznámi dotknutý členský štát, môže tiež znamenať menšie zvýšenie.

(6)

Na účely mechanizmu pozastavenia nízka miera uznaných žiadostí o azyl znamená podiel uznaných žiadostí o azyl na úrovni približne 3 alebo 4 %. Podľa uváženia Komisie v konkrétnom prípade, ktorý oznámi dotknutý členský štát, môže byť tento podiel aj vyšší.

(7)

Je potrebné predchádzať a bojovať proti každému zneužitiu vyplývajúcemu z oslobodenia od vízovej povinnosti na krátkodobý pobyt štátnych príslušníkov tretej krajiny, keď títo štátni príslušníci predstavujú ohrozenie verejného poriadku (ordre public) a vnútornej bezpečnosti dotknutého členského štátu.

(8)

V tomto nariadení by sa mal ustanoviť právny základ pre vízovú povinnosť alebo pre oslobodenie od uvedenej povinnosti pre držiteľov cestovných dokladov vydaných niektorými subjektmi uznanými dotknutým členským štátom ako subjekty medzinárodného práva, ktoré nie sú medzivládnymi medzinárodnými organizáciami.

(9)

Keďže pravidlá vzťahujúce sa na utečencov a osoby bez štátnej príslušnosti zavedené nariadením Rady (ES) č. 1932/2006 (3), sa nevzťahujú na takéto osoby, ak sa zdržiavajú v Spojenom kráľovstve alebo v Írsku, je potrebné vyjasniť situáciu v súvislosti s vízovou povinnosťou určitých utečencov a osôb bez štátnej príslušnosti, ktoré sa zdržiavajú v Spojenom kráľovstve alebo v Írsku. Týmto nariadením by sa mala členským štátom ponechať voľnosť rozhodnúť v súlade so svojimi medzinárodnými záväzkami o oslobodení týchto kategórií osôb od vízovej povinnosti. Členské štáty by mali takéto rozhodnutia oznámiť Komisii.

(10)

Nariadením (ES) č. 539/2001 by nemalo byť dotknuté uplatňovanie medzinárodných dohôd, ktoré Európske spoločenstvo uzavrelo pred nadobudnutím účinnosti uvedeného nariadenia a podľa ktorých je nutné odchýliť sa od spoločných vízových pravidiel, pričom sa zohľadňuje judikatúra Súdneho dvora Európskej únie.

(11)

S cieľom zabezpečiť vhodné zapojenie Európskeho parlamentu a Rady do druhej fázy uplatňovania mechanizmu reciprocity vzhľadom na mimoriadne citlivú politickú povahu pozastavenia oslobodenia od vízovej povinnosti pre všetkých štátnych príslušníkov tretej krajiny uvedenej v prílohe II k nariadeniu (ES) č. 539/2001 a jeho horizontálne dôsledky pre členské štáty, štáty pridružené k schengenskému priestoru a samotnú Úniu, najmä pre ich vonkajšie vzťahy a celkové fungovanie schengenského priestoru, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únii, pokiaľ ide o niektoré prvky mechanizmu reciprocity. Priznaním tejto právomoci Komisii sa zohľadní potreba politickej diskusie o vízovej politike Únie v schengenskom priestore. Uvedené odráža aj potrebu zabezpečiť primeranú transparentnosť a právnu istotu pri uplatňovaní mechanizmu reciprocity na všetkých štátnych príslušníkov dotknutej tretej krajiny, najmä prostredníctvom zodpovedajúcej dočasnej zmeny prílohy II k nariadeniu (ES) č. 539/2001. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila náležité konzultácie, a to aj na úrovni expertov. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť, aby sa príslušné dokumenty súčasne, vo vhodnom čase a vhodným spôsobom postúpili Európskemu parlamentu a Rade.

(12)

S cieľom zabezpečiť účinné uplatňovanie mechanizmu pozastavenia, určitých ustanovení mechanizmu reciprocity a najmä s cieľom umožniť primerané zohľadnenie všetkých relevantných faktorov a prípadných dôsledkov uplatňovania uvedených mechanizmov, by sa na Komisiu mali preniesť vykonávacie právomoci, pokiaľ ide o určovanie kategórií dotknutých štátnych príslušníkov tretej krajiny, na ktorých by sa malo vzťahovať dočasné pozastavenie oslobodenia od vízovej povinnosti v rámci mechanizmu reciprocity, a o zodpovedajúcom trvaní danej výnimky, ako aj právomoc vykonávať mechanizmus pozastavenia. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (4). Na prijímanie takýchto vykonávacích aktov by sa mal uplatňovať postup preskúmania.

(13)

Pokiaľ ide o Island a Nórsko, toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Dohody uzavretej medzi Radou Európskej únie a Islandskou republikou a Nórskym kráľovstvom o pridružení Islandskej republiky a Nórskeho kráľovstva pri vykonávaní, uplatňovaní a rozvoji schengenského acquis  (5), ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bode B rozhodnutia Rady 1999/437/ES (6).

(14)

Pokiaľ ide o Švajčiarsko, toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Dohody medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis  (7), ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bode B rozhodnutia 1999/437/ES v spojení s článkom 3 rozhodnutia Rady 2008/146/ES (8).

(15)

Pokiaľ ide o Lichtenštajnsko, toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Protokolu medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom, Švajčiarskou konfederáciou a Lichtenštajnským kniežatstvom o pristúpení Lichtenštajnského kniežatstva k Dohode medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis  (9), ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bode B rozhodnutia 1999/437/ES v spojení s článkom 3 rozhodnutia Rady 2011/350/EÚ (10).

(16)

Toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis, na ktorom sa Spojené kráľovstvo nezúčastňuje v súlade s rozhodnutím Rady 2000/365/ES (11); Spojené kráľovstvo sa preto nezúčastňuje na jeho prijatí, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(17)

Toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis, na ktorom sa Írsko nezúčastňuje v súlade s rozhodnutím Rady 2002/192/ES (12). Írsko sa preto nezúčastňuje na jeho prijatí, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu,

(18)

Nariadenie (ES) č. 539/2001 by sa preto malo zodpovedajúcom spôsobom zmeniť,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Nariadenie (ES) č. 539/2001 sa týmto mení takto:

1.

Článok 1 sa mení takto:

a)

odsek 4 sa nahrádza takto:

„4.   Ak tretia krajina uvedená v prílohe II uplatňuje vízovú povinnosť voči štátnym príslušníkom aspoň jedného členského štátu, uplatňujú sa tieto ustanovenia:

a)

dotknutý členský štát to písomne oznámi Európskemu parlamentu, Rade a Komisii do 30 dní od zavedenia vízovej povinnosti treťou krajinou alebo v prípadoch, keď sa vízová povinnosť existujúca k 9. januára 2014 zachováva, do 30 dní od uvedeného dátumu.

Uvedené oznámenie:

i)

obsahuje informácie upresňujúce dátum zavedenia vízovej povinnosti a druhoch dotknutých cestovných dokladov a víz;

ii)

obsahuje podrobné vysvetlenie predbežných opatrení, ktoré dotknutý členský štát prijal na účely zabezpečenia bezvízového styku s dotknutou treťou krajinou, a všetky relevantné informácie.

Komisia v Úradnom vestníku Európskej únie bezodkladne uverejní informáciu o uvedenom oznámení vrátane informácií o dátume zavedenia vízovej povinnosti a druhoch dotknutých cestovných dokladov a víz.

Ak sa tretia krajina rozhodne zrušiť vízovú povinnosť pred uplynutím lehoty uvedenej v prvom pododseku tohto písmena, oznámenie sa nepodá alebo sa vezme späť a informácia sa neuverejní;

b)

Komisia bezodkladne po dátume uverejnenia informácie podľa tretieho pododseku písmena a) a po porade s dotknutým členským štátom podnikne s orgánmi dotknutej tretej krajiny kroky najmä v politickej, hospodárskej a obchodnej oblasti s cieľom obnoviť alebo zaviesť bezvízový styk a bezodkladne o uvedených krokoch informuje Európsky parlament a Radu;

c)

ak tretia krajina v lehote 90 dní od dátumu uverejnenia informácie podľa tretieho pododseku písmena a) a napriek všetkým krokom podniknutým v súlade s písmenom b) vízovú povinnosť nezruší, môže dotknutý členský štát požiadať Komisiu, aby pozastavila oslobodenie od vízovej povinnosti pre určité kategórie štátnych príslušníkov uvedenej tretej krajiny. Ak členský štát podá takúto žiadosť, informuje o tom Európsky parlament aj Radu;

d)

Komisia pri zvažovaní ďalších krokov v súlade s písmenom e), f) alebo h) zohľadní výsledok opatrení, ktoré prijal dotknutý členský štát s ohľadom na zabezpečenie bezvízového styku s dotknutou treťou krajinou, kroky podniknuté podľa písmena b) a dôsledky pozastavenia oslobodenia od vízovej povinnosti pre vonkajšie vzťahy Únie a jej členských štátov s dotknutou treťou krajinou;

e)

ak dotknutá tretia krajina vízovú povinnosť nezrušila, Komisia najneskôr do šiestich mesiacov od dátumu uverejnenia informácie podľa tretieho pododseku písmena a) a následne v intervaloch nepresahujúcich šesť mesiacov v rámci celkovej lehoty, ktorá nepresiahne deň nadobudnutia účinnosti delegovaného aktu uvedeného v písmene f) alebo sa voči nemu vznesie námietka:

i)

prijme na žiadosť dotknutého členského štátu alebo z vlastného podnetu vykonávací akt, ktorým sa dočasne na obdobie nepresahujúce šesť mesiacov pozastaví oslobodenie od vízovej povinnosti pre určité kategórie štátnych príslušníkov dotknutej tretej krajiny. V uvedenom vykonávacom akte sa stanoví dátum v rámci obdobia 90 dní od nadobudnutia jeho účinnosti, ku ktorému pozastavenie oslobodenia od vízovej povinnosti nadobudne účinnosť, pričom sa zohľadnia dostupné zdroje na konzulátoch členských štátov. Pri prijímaní následných vykonávacích aktov môže Komisia obdobie uvedeného pozastavenia predlžovať o ďalšie obdobia nepresahujúce šesť mesiacov a meniť kategórie štátnych príslušníkov dotknutej tretej krajiny, pre ktoré sa oslobodenie od vízovej povinnosti pozastavuje.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 4a ods. 2. Bez toho, aby bolo dotknuté uplatňovanie článku 4, sa počas trvania pozastavenia od všetkých kategórií štátnych príslušníkov dotknutej tretej krajiny uvedených vo vykonávacom akte, vyžaduje, aby mali pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov víza; alebo

ii)

predloží výboru uvedenému v článku 4a ods. 1 správu, v ktorej zhodnotí situáciu a uvedie dôvody, prečo rozhodla, že nepozastaví oslobodenie od vízovej povinnosti, a informuje o tom Európsky parlament a Radu.

V tejto správe sa zohľadnia všetky relevantné faktory, ako tie, ktoré sú uvedené v písmene d). Európsky parlament a Rada môžu na základe uvedenej správy uskutočniť politické rokovania;

f)

ak v lehote 24 mesiacov od dátumu uverejnenia informácie podľa tretieho pododseku písmena a) dotknutá tretia krajina nezruší vízovú povinnosť, prijme Komisia v súlade s článkom 4b delegovaný akt, ktorým sa na 12 mesiacov dočasne pozastaví uplatňovanie prílohy II na štátnych príslušníkov uvedenej tretej krajiny. V delegovanom akte sa stanoví dátum v rámci obdobia 90 dní od jeho nadobudnutia účinnosti, ku ktorému má pozastavenie uplatňovania prílohy II nadobudnúť účinnosť, pričom sa zohľadnia dostupné zdroje na konzulátoch členských štátov, a zodpovedajúcim spôsobom sa ním zmení príloha II. Uvedená zmena sa vykoná tak, že k názvu dotknutej tretej krajiny sa vloží poznámka pod čiarou, v ktorej sa uvedie, že oslobodenie od vízovej povinnosti je vo vzťahu k danej tretej krajine pozastavené a trvanie uvedeného pozastavenia.

Dňom, keď pozastavenie uplatňovania prílohy II na štátnych príslušníkov uvedenej tretej krajiny nadobudne účinnosť alebo keď sa voči delegovanému aktu vznesie námietka podľa článku 4b ods. 5, sa skončí platnosť vykonávacieho aktu prijatého podľa písmena e) týkajúceho sa dotknutej tretej krajiny.

Ak Komisia predloží legislatívny návrh podľa písmena h), predĺži sa obdobie pozastavenia uvedené v prvom pododseku tohto písmena o šesť mesiacov. Poznámka pod čiarou uvedená v uvedenom pododseku sa zodpovedajúcim spôsobom zmení.

Bez toho, aby bolo dotknuté uplatňovanie článku 4, počas trvania uvedeného pozastavenia sa od štátnych príslušníkov dotknutej tretej krajiny, na ktorých sa vzťahuje delegovaný akt, vyžaduje, aby mali pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov víza;

g)

každé následné oznámenie, ktoré vykoná iný členský štát podľa písmena a) a ktoré sa týka rovnakej tretej krajiny, počas obdobia uplatňovania opatrení prijatých v súlade s písmenom e) alebo f) vo vzťahu k uvedenej tretej krajine, sa spojí s prebiehajúcimi postupmi bez toho, aby sa predĺžili lehoty alebo obdobia ustanovené v uvedených písmenách;

h)

ak počas šiestich mesiacov od nadobudnutia účinnosti delegovaného aktu uvedeného v písmene f) dotknutá tretia krajina nezruší vízovú povinnosť, môže Komisia predložiť legislatívny návrh na zmenu tohto nariadenia s cieľom presunúť odkaz na tretiu krajinu z prílohy II do prílohy I;

i)

postupmi uvedenými v písmenách e), f) a h) nie je dotknuté právo Komisie kedykoľvek predložiť legislatívny návrh na zmenu tohto nariadenia s cieľom presunúť odkaz na dotknutú tretiu krajinu z prílohy II do prílohy I;

j)

ak dotknutá tretia krajina zruší vízovú povinnosť, dotknutý členský štát to bezodkladne oznámi Európskemu parlamentu, Rade a Komisii. Komisia toto oznámenie bezodkladne uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie.

Platnosť každého vykonávacieho alebo delegovaného aktu prijatého podľa písmena e) alebo f) týkajúceho sa dotknutej tretej krajiny sa skončí sedem dní po uverejnení oznámenia podľa prvého pododseku tohto písmena. Ak dotknutá tretia krajina zaviedla vízovú povinnosť pre štátnych príslušníkov dvoch alebo viacerých členských štátov, platnosť vykonávacieho alebo delegovaného aktu týkajúceho sa uvedenej tretej krajiny skončí sedem dní po uverejnení oznámenia týkajúceho sa posledného dotknutého členského štátu, ktorého štátni príslušníci podliehali vízovej povinnosti uvedenej tretej krajiny. Poznámka pod čiarou uvedená v prvom pododseku písmena f) sa vypúšťa po uplynutí platnosti príslušného delegovaného aktu. Komisia bezodkladne uverejní informáciu o uvedenom skončení platnosti v Úradnom vestníku Európskej únie.

Ak dotknutá tretia krajina zruší vízovú povinnosť a dotknutý členský štát to neoznámi podľa prvého pododseku tohto písmena, Komisia z vlastného podnetu bezodkladne uverejní informáciu podľa uvedeného pododseku a uplatní sa druhý pododsek tohto písmena.“;

b)

odsek 5 sa vypúšťa.

2.

Vkladajú sa tieto články:

„Článok 1a

1.   Odchylne od článku 1 ods. 2 sa ako krajné riešenie v núdzových situáciách v súlade s týmto článkom dočasne pozastaví oslobodenie od vízovej povinnosti pre štátnych príslušníkov tretej krajiny uvedenej v prílohe II.

2.   Členský štát môže oznámiť Komisii, ak čelí v priebehu šiestich mesiacov oproti rovnakému obdobiu v predchádzajúcom roku alebo oproti posledným šiestim mesiacom pred začatím uplatňovania oslobodenia štátnych príslušníkov tretej krajiny uvedenej v prílohe II od vízovej povinnosti jednej alebo viacerým z týchto okolností vyvolávajúcich núdzovú situáciu, ktorú nedokáže sám napraviť, a to výraznému a náhlemu zvýšeniu počtu:

a)

štátnych príslušníkov uvedenej tretej krajiny, o ktorých sa zistilo, že sa neoprávnene zdržiavajú na území tohto členského štátu;

b)

žiadostí o azyl od štátnych príslušníkov uvedenej tretej krajiny, pri ktorej je miera uznaných žiadostí o azyl nízka, ak toto zvýšenie vedie k osobitnému tlaku na azylový systém členského štátu;

c)

zamietnutých žiadostí o readmisiu podaných členským štátom voči uvedenej tretej krajine vo vzťahu k jej štátnym príslušníkom.

Porovnanie s obdobím šiestich mesiacov pred začatím uplatňovania oslobodenia od vízovej povinnosti ako sa uvádza v prvom pododseku sa uplatňuje len počas obdobia siedmich rokov od začatia uplatňovania oslobodenia štátnych príslušníkov uvedenej tretej krajiny od vízovej povinnosti.

Oznámenie uvedené v prvom pododseku uvádza dôvody, na ktorých je založené a obsahuje relevantné informácie a štatistické údaje, ako aj podrobné vysvetlenie predbežných opatrení, ktoré dotknutý členský štát prijal s cieľom napraviť situáciu. Komisia ihneď informuje Európsky parlament a Radu o takomto oznámení.

3.   Komisia preskúma každé oznámenie zaslané podľa odseku 2, pričom prihliada na:

a)

či nastala jedna zo situácií opísaných v odseku 2;

b)

počet členských štátov, ktorých sa týka niektorá zo situácií opísaných v odseku 2;

c)

celkový vplyv týchto zvýšení uvedených v odseku 2 na migračnú situáciu v Únii, ako vyplýva z údajov poskytnutých členskými štátmi;

d)

správy vypracované Európskou agentúrou pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie, Európskym podporným úradom pre azyl alebo Európskym policajným úradom (Europol), ak si to okolnosti v konkrétnom oznámenom prípade vyžadujú;

e)

celkovú otázku verejného poriadku a vnútornej bezpečnosti po konzultácii s dotknutým členským štátom.

Komisia o výsledkoch jej preskúmania informuje Európsky parlament a Radu.

4.   Ak Komisia na základe preskúmania uvedeného v odseku 3, a pri zohľadnení dôsledkov pozastavenia oslobodenia od vízovej povinnosti na vonkajšie vzťahy Únie a jej členských štátov s dotknutou treťou krajinou a v úzkej spolupráci s uvedenou treťou krajinou s cieľom nájsť alternatívne dlhodobé riešenia, rozhodne, že je potrebné prijať opatrenia, do troch mesiacov od doručenia oznámenia uvedeného v odseku 2 prijme vykonávací akt, ktorým sa dočasne pozastaví oslobodenie štátnych príslušníkov dotknutej tretej krajiny od vízovej povinnosti na obdobie šiestich mesiacov. Uvedený vykonávací akt sa prijme v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 4a ods. 2. Vo vykonávacom akte sa stanoví dátum, ku ktorému pozastavenie oslobodenia od vízovej povinnosti nadobudne účinnosť.

Bez toho, aby bolo dotknuté uplatňovanie článku 4, sú štátni príslušníci tretej krajiny dotknutej vykonávacím aktom povinní v priebehu obdobia uvedeného pozastavenia mať víza pri prekročení vonkajších hraníc členských štátov.

5.   Pred skončením platnosti vykonávacieho aktu prijatého podľa odseku 4 Komisia v spolupráci s dotknutým členským štátom predloží Európskemu parlamentu a Rade správu. K správe môže byť pripojený legislatívny návrh na zmenu tohto nariadenia s cieľom presunúť odkaz na dotknutú tretiu krajinu z prílohy II do prílohy I.

6.   Ak Komisia predloží legislatívny návrh podľa odseku 5, môže predĺžiť platnosť vykonávacieho aktu prijatého podľa odseku 4 o obdobie nepresahujúce 12 mesiacov. Rozhodnutie predĺžiť platnosť vykonávacieho aktu sa prijme v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 4a ods. 2.

Článok 1b

Komisia do 10. januára 2018 predloží Európskemu parlamentu a Rade správu, v ktorej posúdi efektívnosť mechanizmu reciprocity uvedeného v článku 1 ods. 4 a mechanizmu pozastavenia stanoveného v článku 1a, a podľa potreby predloží legislatívny návrh na zmenu tohto nariadenia. Európsky parlament a Rada o takomto návrhu rozhodnú v súlade s riadnym legislatívnym postupom.“.

3.

Článok 4 sa mení takto:

a)

odsek 1 sa nahrádza takto:

„1.   Členský štát môže ustanoviť výnimky z vízovej povinnosti ustanovenej v článku 1 ods. 1 alebo z oslobodenia od vízovej povinnosti ustanoveného v článku 1 ods. 2 pre:

a)

držiteľov diplomatických pasov, služobných/úradných pasov alebo špeciálnych pasov;

b)

členov civilnej posádky lietadiel a námorných lodí pri ich výkone služby;

c)

členov civilnej posádky lodí pri vystúpení na breh, ak sú držiteľmi preukazu totožnosti námorníka vydaného v súlade s dohovormi Medzinárodnej organizácie práce č. 108 z 13. mája 1958 alebo č. 185 zo 16. júna 2003 alebo s Dohovorom Medzinárodnej námornej organizácie o uľahčení medzinárodnej námornej dopravy z 9. apríla 1965;

d)

posádku a členov núdzových alebo záchranných misií v prípade katastrofy alebo nehody;

e)

civilnú posádku lodí plaviacich sa v medzinárodných vnútrozemských vodách;

f)

držiteľov cestovných dokladov vydaných medzivládnymi medzinárodnými organizáciami, ktorých členom je aspoň jeden členský štát, alebo inými subjektmi, ktoré dotknutý členský štát uznáva ako subjekty medzinárodného práva, úradníkov uvedených organizácií alebo subjektov.“;

b)

v odseku 2 sa dopĺňa toto písmeno:

„d)

osoby, ktorým je priznané postavenie utečenca, a osoby bez štátnej príslušnosti a iné osoby, ktoré nie sú štátnymi príslušníkmi žiadnej krajiny a zdržiavajú sa v Spojenom kráľovstve alebo v Írsku, ktoré sú držiteľmi cestovného dokladu vydaného Spojeným kráľovstvom alebo Írskom, ktorý je uznaný dotknutým členským štátom, a to bez toho, by boli dotknuté požiadavky vyplývajúce z Európskeho dohovoru o zrušení víz pre utečencov podpísanej 20. apríla 1959 v Štrasburgu.“.

4.

Vkladajú sa tieto články:

„Článok 4a

1.   Komisii pomáha výbor. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (13).

2.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

3.   Ak výbor nevydá žiadne stanovisko, Komisia neprijme návrh vykonávacieho aktu a uplatňuje sa článok 5 ods. 4 tretí pododsek nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Článok 4b

1.   Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.   Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 1 ods. 4 písm. f) sa Komisii udeľuje na obdobie piatich rokov odo dňa 9. januára 2014. Komisia predloží správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje na rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.

3.   Delegovanie právomoci uvedené v článku 1 ods. 4 písm. f) môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.   Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

5.   Delegovaný akt prijatý podľa článku 1 ods. 4 písm. f) nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote štyroch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

(13)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).“."

Článok 2

Článok 1a nariadenia (ES) č. 539/2001 v znení zmien podľa tohto nariadenia, a najmä ustanovenia odseku 2 druhého pododseku sa uplatňujú aj na tretie krajiny, voči štátnym príslušníkom ktorých sa oslobodenie od vízovej povinnosti zaviedlo pred 9. januára 2014.

Článok 3

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné v členských štátoch v súlade so zmluvami.

V Štrasburgu 11. decembra 2013

Za Európsky parlament

predseda

M. SCHULZ

Za Radu

predseda

V. LEŠKEVIČIUS


(1)  Pozícia Európskeho parlamentu z 12. septembra 2013 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady z 5. decembra 2013.

(2)  Nariadenie Rady (ES) č. 539/2001 z 15. marca 2001 uvádzajúce zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti (Ú. v. ES L 81, 21.3.2001, s. 1).

(3)  Nariadenie Rady (ES) č. 1932/2006 z 21. decembra 2006, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 539/2001 uvádzajúce zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc, a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti (Ú. v. EÚ L 405, 30.12.2006, s. 23).

(4)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

(5)  Ú. v. ES L 176, 10.7.1999, s. 36.

(6)  Rozhodnutie Rady 1999/437/ES zo 17. mája 1999 o určitých vykonávacích predpisoch k dohode uzavretej medzi Radou Európskej únie a Islandskou republikou a Nórskym kráľovstvom o pridružení týchto dvoch štátov pri vykonávaní, uplatňovaní a vývoji schengenského acquis (Ú. v. ES L 176, 10.7.1999, s. 31).

(7)  Ú. v. EÚ L 53, 27.2.2008, s. 52.

(8)  Rozhodnutie Rady 2008/146/ES z 28. januára 2008 o uzavretí v mene Európskeho spoločenstva Dohody medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis (Ú. v. EÚ L 53, 27.2.2008, s. 1).

(9)  Ú. v. EÚ L 160, 18.6.2011, s. 21.

(10)  Rozhodnutie Rady 2011/350/EÚ zo 7. marca 2011 o uzavretí v mene Európskej únie Protokolu medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom, Švajčiarskou konfederáciou a Lichtenštajnským kniežatstvom o pristúpení Lichtenštajnského kniežatstva k Dohode medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k implementácii, uplatňovaniu a rozvoju schengenského acquis, ktoré sa vzťahuje na zrušenie kontrol na vnútorných hraniciach a pohyb osôb (Ú. v. EÚ L 160, 18.6.2011, s. 19).

(11)  Rozhodnutie Rady 2000/365/ES z 29. mája 2000, ktoré sa týka požiadavky Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska zúčastňovať sa na niektorých ustanoveniach schengenského acquis (Ú. v. ES L 131, 1.6.2000, s. 43).

(12)  Rozhodnutie Rady 2002/192/ES z 28. februára 2002 o požiadavke Írska zúčastňovať sa na niektorých ustanoveniach schengenského acquis (Ú. v. ES L 64, 7.3.2002, s. 20).