6.11.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 295/1


NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 1051/2013

z 22. októbra 2013,

ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 562/2006 s cieľom stanoviť spoločné pravidlá pri dočasnom obnovení kontroly vnútorných hraníc za výnimočných okolností

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 77 ods. 1 a 2,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (1),

keďže:

(1)

Jedným z hlavných úspechov Únie je vytvorenie priestoru, v rámci ktorého je zaručený voľný pohyb osôb cez vnútorné hranice. V priestore bez kontroly vnútorných hraníc je potrebné spoločne reagovať na situácie, ktoré závažne vplývajú na verejný poriadok alebo vnútornú bezpečnosť tohto priestoru, jeho častí alebo jedného či viacerých členských štátov, a to možnosťou dočasne obnoviť kontrolu vnútorných hraníc za výnimočných okolností, ale bez toho, aby bola ohrozená zásada voľného pohybu osôb. Vzhľadom na dosah, ktorý takáto posledná možnosť môže mať na všetky osoby, ktoré majú právo sa pohybovať v priestore bez kontroly vnútorných hraníc, by sa podmienky a postupy na obnovu takýchto opatrení mali stanoviť tak, aby mali výnimočný charakter a aby sa rešpektovala zásada proporcionality. Rozsah a trvanie dočasného obnovenia takýchto opatrení by sa malo obmedziť na nevyhnutné minimum potrebné na reakciu na závažné ohrozenie verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti.

(2)

Voľný pohyb osôb v rámci priestoru bez kontroly vnútorných hraníc je jedným z hlavných úspechov Únie. Keďže dočasné obnovenie kontroly vnútorných hraníc vplýva na voľný pohyb osôb, akékoľvek rozhodnutie o obnovení takejto kontroly by sa malo prijať v súlade so spoločne dohodnutými kritériami a malo by sa náležite oznámiť Komisii alebo by ho mala odporučiť inštitúcia Únie. V každom prípade by obnovenie kontroly vnútorných hraníc malo ostať výnimočným opatrením a malo by sa uskutočňovať len ako posledná možnosť, ktoré má prísne obmedzený rozsah a dĺžku trvania a ktoré vychádza z konkrétnych objektívnych kritérií a z posúdenia jeho nevyhnutnosti, čo by sa malo monitorovať na úrovni Únie. Ak si závažné ohrozenie verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti vyžaduje neodkladné opatrenia, členský štát by mal mať možnosť obnoviť kontrolu svojich vnútorných hraníc na dobu nie dlhšiu ako desať dní. Akékoľvek predĺžení uvedenej doby je potrebné monitorovať na úrovni Únie.

(3)

Nevyhnutnosť a primeranosť obnovenia kontroly vnútorných hraníc by mala byť vyvážená vzhľadom na ohrozenie verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti, ktoré podnieti potrebu takéhoto obnovenia, ako aj alternatívne opatrenia, ktoré možno prijať na vnútroštátnej úrovni alebo úrovni Únie alebo na oboch úrovniach, ako aj vplyv takejto kontroly na voľný pohyb osôb v priestore bez kontroly vnútorných hraníc.

(4)

Obnovenie kontroly vnútorných hraníc môže byť výnimočne nevyhnutné v prípade závažného ohrozenia verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti na úrovni priestoru bez kontroly vnútorných hraníc alebo na vnútroštátnej úrovni, najmä v nadväznosti na teroristické činy alebo hrozby, ako aj hrozby, ktoré predstavuje organizovaná trestná činnosť.

(5)

Migrácia a prekročenie vonkajších hraníc veľkým počtom štátnych príslušníkov tretej krajiny by sa samy osebe nemali považovať za ohrozenie verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti.

(6)

V súlade s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie sa odchýlenie od základnej zásady voľného pohybu osôb musí vykladať prísne a koncepcia verejného poriadku predpokladá existenciu skutočného, aktuálneho a dostatočne závažného ohrozenia, ktoré má vplyv na niektorý zo základných záujmov spoločnosti.

(7)

Vychádzajúc zo skúseností získaných pri fungovaní priestoru bez kontroly vnútorných hraníc a s cieľom pomôcť pri zabezpečovaní jednotného vykonávania schengenského acquis Komisia môže vypracovať usmernenia na obnovu kontrol vnútorných hraníc, a to v prípadoch, ktoré si vyžadujú takéto opatrenie ako dočasné východisko a v prípadoch, v ktorých sú potrebné neodkladné opatrenia. Tieto usmernenia by mali poskytovať jasné ukazovatele, ktoré by uľahčili posúdenie okolností, ktoré by mohli predstavovať závažné ohrozenie verejného poriadku a vnútornej bezpečnosti.

(8)

Ak sa v hodnotiacej správe pripravenej na základe nariadenia Rady (EÚ) č. 1053/2013 zo 7. októbra 2013, ktorým sa vytvára hodnotiaci a monitorovací mechanizmus na overenie uplatňovania schengenského acquis  (2) identifikujú závažné nedostatky pri vykonávaní kontroly vonkajších hraníc a s cieľom zabezpečiť súlad s odporúčaniami prijatými podľa uvedeného nariadenia, mala by sa na Komisiu preniesť vykonávacia právomoc odporučiť, aby hodnotený členský štát prijal určité konkrétne opatrenia, ako napríklad nasadenie tímov európskej pohraničnej stráže, predloženie strategických plánov alebo – ako posledná možnosť zohľadňujúc závažnosť situácie – uzavretie konkrétneho hraničného priechodu. Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (3). S ohľadom na podmienky stanovené v článku 2 ods. 2 písm. b) bode iii) uvedeného nariadenia by sa mal uplatniť postup preskúmania.

(9)

Dočasné obnovenie kontroly určitých vnútorných hraníc podľa osobitného postupu na úrovni Únie by mohlo byť tiež odôvodnené v prípade výnimočných okolností a ako posledná možnosť, ak by celkové fungovanie priestoru bez kontroly vnútorných hraníc bolo ohrozené v dôsledku pretrvávajúcich závažných nedostatkov súvisiacich s vonkajšími hranicami identifikovaných v kontexte prísneho hodnotiaceho procesu v súlade s článkami 14 a 15 nariadenia (EÚ) č. 1053/2013, pokiaľ by tieto okolnosti predstavovali závažné ohrozenie verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti v uvedenom priestore alebo v jeho častiach. Podnetom na takýto osobitný postup dočasného obnovenia kontroly určitých vnútorných hraníc by za tých istých podmienok mohlo byť závažné zanedbanie povinností zo strany hodnoteného členského štátu. Vzhľadom na politicky citlivú povahu takýchto opatrení, ktoré súvisia s vnútroštátnymi výkonnými právomocami a právomocami na presadzovanie v oblasti kontroly vnútorných hraníc, by sa vykonávacie právomoci na prijímanie odporúčaní podľa tohto osobitného postupu na úrovni Únie mali preniesť na Radu konajúcu na návrh Komisie.

(10)

Pred prijatím každého odporúčania o dočasnom obnovení kontrol na určitých vnútorných hraniciach by sa mala včas a v plnom rozsahu preskúmať možnosť využiť opatrenia zamerané na riešenie príslušnej situácie, a to vrátane pomoci zo strany orgánov Únie, úradov alebo agentúr ako je Európska agentúra pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach (Frontex) zriadená nariadením Rady (ES) č. 2007/2004 (4) alebo Európsky policajný úrad (Europol) zriadený rozhodnutím Rady 2009/371/SVV (5) a opatrenia technickej alebo finančnej podpory na vnútroštátnej úrovni, na úrovni Únie alebo na oboch úrovniach. Ak sa zistia závažné nedostatky, Komisia môže poskytnúť finančnú podporu s cieľom pomôcť dotknutému členskému štátu. Okrem toho by sa každé odporúčanie Komisie alebo Rady malo zakladať na podložených informáciách.

(11)

Komisia by mala mať možnosť prijímať okamžite uplatniteľné vykonávajúce akty v riadne odôvodnených naliehavých prípadoch súvisiacich s potrebou predĺženia doby kontrol vnútorných hraníc, ak sa to vyžaduje z vážnych a naliehavých dôvodov.

(12)

Hodnotiace správy a odporúčania uvedené v článkoch 14 a 15 nariadenia (EÚ) č. 1053/2013, by mali tvoriť základ na aktiváciu osobitných opatrení, a to v prípade závažných nedostatkov súvisiacich s kontrolou vonkajších hraníc, a osobitného postupu v prípade výnimočných okolností ohrozujúcich celkové fungovanie priestoru bez kontroly vnútorných hraníc podľa tohto nariadenia. Členské štáty a Komisia spoločne vykonávajú pravidelné, objektívne a nestranné hodnotenia s cieľom overiť správne uplatňovanie tohto nariadenia, pričom Komisia koordinuje hodnotenia v úzkej spolupráci s členskými štátmi. Tento hodnotiaci mechanizmus pozostáva z týchto prvkov: viacročné a ročné hodnotiace programy, ohlásené a neohlásené kontroly na mieste, ktoré vykonáva malý tím zástupcov Komisie a expertov určených členskými štátmi, správy o výsledkoch hodnotenia, ktoré prijíma Komisia, a odporúčania na nápravné opatrenia, ktoré prijíma Rada na návrh Komisie, vhodné nadväzujúce opatrenia, monitorovanie a podávanie správ.

(13)

Keďže cieľ tohto nariadenia, a to stanoviť spoločné pravidlá pri dočasnom obnovení kontroly vnútorných hraníc za výnimočných okolností je možné dosiahnuť len na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 ZEÚ. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku, toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(14)

V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu č. 22 o postavení Dánska, ktorý je pripojený k ZEÚ a ZFEÚ, sa Dánsko nezúčastňuje na prijatí tohto nariadenia, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu. Vzhľadom na to, že toto nariadenie je založené na schengenskom acquis, sa Dánsko v súlade s článkom 4 uvedeného protokolu rozhodne v lehote šiestich mesiacov po rozhodnutí Rady o tomto nariadení, či ho bude transponovať do svojho vnútroštátneho práva.

(15)

Toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis, na ktorom sa Spojené kráľovstvo nezúčastňuje v súlade s rozhodnutím Rady 2000/365/ES z 29. mája 2000, ktoré sa týka požiadavky Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska zúčastňovať sa na niektorých ustanoveniach schengenského acquis  (6). Spojené kráľovstvo sa preto nezúčastňuje na jeho prijatí, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(16)

Toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis, na ktorom sa Írsko nezúčastňuje v súlade s rozhodnutím Rady 2002/192/ES z 28. februára 2002 o požiadavke Írska zúčastňovať sa na niektorých ustanoveniach schengenského acquis  (7). Írsko sa preto nezúčastňuje na jeho prijatí, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(17)

Pokiaľ ide o Island a Nórsko, toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Dohody uzatvorenej medzi Radou Európskej únie a Islandskou republikou a Nórskym kráľovstvom o pridružení Islandskej republiky a Nórskeho kráľovstva pri vykonávaní, uplatňovaní a vývoji schengenského acquis  (8), ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bod A rozhodnutia Rady 1999/437/ES (9) o určitých opatreniach pre uplatňovanie uvedenej dohody.

(18)

Pokiaľ ide o Švajčiarsko, toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Dohody medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis  (10), ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bod A rozhodnutia 1999/437/ES v spojení s článkom 3 rozhodnutia Rady 2008/146/ES (11).

(19)

Pokiaľ ide o Lichtenštajnsko, toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Protokolu medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom, Švajčiarskou konfederáciou a Lichtenštajnským kniežatstvom o pristúpení Lichtenštajnského kniežatstva k Dohode medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis  (12), ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bod A rozhodnutia 1999/437/ES v spojení s článkom 3 rozhodnutia Rady 2011/350/EÚ (13).

(20)

Pokiaľ ide o Cyprus, toto nariadenie predstavuje akt, ktorý je založený na schengenskom acquis alebo s ním inak súvisí v zmysle článku 3 ods. 2 Aktu o pristúpení z roku 2003.

(21)

Pokiaľ ide o Bulharsko a Rumunsko, toto nariadenie predstavuje akt, ktorý je založený na schengenskom acquis alebo s ním inak súvisí v zmysle článku 4 ods. 2 aktu o pristúpení z roku 2005.

(22)

Pokiaľ ide o Chorvátsko, toto nariadenie predstavuje akt, ktorý je založený na schengenskom acquis alebo s ním inak súvisí v zmysle článku 4 ods. 2 aktu o pristúpení z roku 2011.

(23)

Toto nariadenie rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané najmä Chartou základných práv Európskej únie vrátane práva na slobodný pohyb osôb a pobyt. Toto nariadenie sa musí vykonávať v súlade s uvedenými právami a zásadami.

(24)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 562/2006 z 15. marca 2006, ktorým sa ustanovuje kódex Spoločenstva o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc) (14) by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Nariadenie (ES) č. 562/2006 sa mení takto:

1.

V hlave II sa dopĺňa táto kapitola:

KAPITOLA IVa

Osobitné opatrenia v prípade závažných nedostatkov týkajúcich sa kontroly vonkajších hraníc

Článok 19a

Opatrenia na vonkajších hraniciach a podpora od agentúry

1.   Ak sú v hodnotiacej správe vypracovanej v súlade s článkom 14 nariadenia Rady (EÚ) č. 1053/2013 zo 7. októbra 2013 ktorým sa vytvára hodnotiaci a monitorovací mechanizmus na overenie uplatňovania schengenského acquis  (15) uvedené závažné nedostatky zistené pri vykonávaní kontroly vonkajších hraníc, môže Komisia na účely zabezpečenia dodržiavania odporúčaní uvedených v článku 15 uvedeného nariadenia odporučiť prostredníctvom vykonávacieho aktu, aby hodnotený členský štát prijal určité konkrétne opatrenia, medzi ktoré môže patriť:

a)

iniciovanie nasadenia tímov európskej pohraničnej stráže v súlade s ustanoveniami nariadenia (ES) č. 2007/2004;

b)

predloženie strategických plánov vychádzajúcich z posúdenia rizík, ako aj informácií o nasadení personálu a vybavenia, agentúre so žiadosťou o stanovisko.

Uvedený vykonávací akt sa prijme v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 33a ods. 2.

2.   Komisia pravidelne informuje výbor zriadený na základe článku 33a ods. 1 o pokroku pri vykonávaní opatrení uvedených v odseku 1 tohto článku a o ich vplyve na zistené nedostatky.

Informuje o tom aj Európsky parlament a Radu.

3.   Ak sa v hodnotiacej správe uvedenej v odseku 1 konštatuje, že hodnotený členský štát vážne zanedbáva svoje povinnosti a preto musí v lehote troch mesiacov podať správu o vykonávaní príslušného akčného plánu v súlade s článkom 16 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 1053/2013, a ak Komisia zistí, že po uplynutí doby troch mesiacov uvedená situácia pretrváva, môže začať uplatňovať postup ustanovený v článku 26 tohto nariadenia, a to za predpokladu, že sú na to splnené všetky podmienky.

2.

Články 23 až 27 sa nahrádzajú takto:

„Článok 23

Všeobecný rámec pre dočasné obnovenie kontroly vnútorných hraníc

1.   Ak existuje v priestore bez kontroly vnútorných hraníc závažné ohrozenie verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti v niektorom z členských štátov, tento členský štát môže výnimočne obnoviť kontrolu hraníc na celej dĺžke alebo na určitých úsekoch svojich vnútorných hraníc na obmedzenú dobu najviac 30 dní, alebo na predvídateľné trvanie tohto závažného ohrozenia, ak jeho trvanie prekročí 30 dní. Rozsah a trvanie dočasného obnovenia kontroly vnútorných hraníc neprekročí nevyhnutne potrebné minimum na reakciu na závažné ohrozenie.

2.   Kontrola vnútorných hraníc sa obnoví len ako posledná možnosť a v súlade s článkami 24, 25 a 26. Ak sa uvažuje o prijatí rozhodnutia o obnovení kontroly vnútorných hraníc v súlade s článkami 24, 25 alebo 26, musia sa v každom prípade zohľadniť kritériá uvedené v článkoch 23a a 26a.

3.   Ak závažné ohrozenie verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti v dotknutom členskom štáte trvá dlhšie než je doba stanovená v odseku 1 tohto článku, môže tento členský štát po zohľadnení kritérií uvedených v článku 23a a v súlade s článkom 24, ako aj po zohľadnení akýchkoľvek nových skutočností predĺžiť dobu kontroly svojich vnútorných hraníc na základe rovnakých dôvodov, ako sú dôvody uvedené v odseku 1 tohto článku, na dobu v trvaní najviac 30 dní, a to aj opakovane.

4.   Celková doba obnovenia kontroly vnútorných hraníc, vrátane všetkých predĺžených dôb kontroly v zmysle odseku 3, nesmie prekročiť 6 mesiacov. V prípade výnimočných okolností uvedených v článku 26 možno uvedenú celkovú dobu predĺžiť najviac na dva roky v súlade s odsekom 1 uvedeného článku.

Článok 23a

Kritériá pre dočasné obnovenie kontroly vnútorných hraníc

Ak členský štát rozhodne ako o poslednej možnosti o dočasnom obnovení kontroly hraníc na jednej jeho vnútornej hranici alebo viacerých jeho vnútorných hraniciach alebo na ich úsekoch, alebo rozhodne o predĺžení doby takéhoto obnovenia v súlade s článkom 23 alebo 25 ods. 1, posúdi rozsah, v ktorom takéto opatrenie môže vhodným spôsobom zmierniť ohrozenie verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti, a zároveň posúdi primeranosť uvedeného opatrenia vo vzťahu k tomuto ohrozeniu. Pri takomto posudzovaní členský štát zohľadní predovšetkým tieto aspekty:

a)

pravdepodobný dosah akýchkoľvek hrozieb na verejný poriadok alebo vnútornú bezpečnosť v dotknutom členskom štáte, a to vrátane hrozieb v nadväznosti na teroristické činy alebo hrozby a tiež vrátane hrozieb, ktoré predstavuje organizovaná trestná činnosť;

b)

pravdepodobný dosah takéhoto opatrenia na voľný pohyb osôb v priestore bez kontroly vnútorných hraníc.

Článok 24

Postup pri dočasnom obnovení kontroly vnútorných hraníc podľa článku 23 ods. 1

1.   Ak členský štát plánuje obnoviť kontrolu vnútorných hraníc v zmysle článku 23 ods. 1, oznámi túto skutočnosť ostatným členským štátom a Komisii najneskôr štyri týždne pred plánovaným obnovením kontroly alebo v kratšom čase, ak sú okolnosti vyvolávajúce potrebu obnoviť kontrolu vnútorných hraníc známe neskôr ako štyri týždne pred plánovaným obnovením kontroly. Členský štát poskytne na tento účel tieto informácie:

a)

dôvody navrhovaného obnovenia kontroly vrátane všetkých relevantných podrobností o udalostiach, ktoré predstavujú vážne ohrozenie jeho verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti;

b)

rozsah navrhovaného obnovenia kontroly s uvedením úseku alebo úsekov vnútorných hraníc, na ktorých sa má kontrola obnoviť;

c)

názvy schválených priechodov;

d)

dátum a trvanie plánovaného obnovenia kontroly;

e)

prípadne opatrenia, ktoré majú prijať ostatné členské štáty.

Oznámenie podľa prvého pododseku môžu spoločne predložiť aj dva alebo viaceré členské štáty.

Komisia môže v prípade potreby vyžadovať od dotknutého členského štátu (dotknutých členských štátov) dodatočné informácie.

2.   Informácie uvedené v odseku 1 sa predložia Európskemu parlamentu a Rade zároveň, ako sa oznámia ostatným členským štátom a Komisii podľa uvedeného odseku.

3.   Členský štát, ktorý podáva oznámenie podľa odseku 1 môže v prípade potreby a v súlade s vnútroštátnym právom rozhodnúť o utajení častí uvedeného oznámenia.

Takéto utajenie nebráni tomu, aby Komisia informácie sprístupnila Európskemu parlamentu. Postúpenie a manipulácia s informáciami a dokumentmi sprístupnenými Európskemu parlamentu podľa tohto článku musia byť v súlade s platnými pravidlami postupovania utajovaných skutočností medzi Európskym parlamentom a Komisiou a manipulácii s týmito utajovanými skutočnosťami.

4.   Po oznámení dotknutého členského štátu podľa odseku 1 tohto článku a s ohľadom na konzultácie ustanovené v odseku 5 tohto článku môže Komisia alebo ktorýkoľvek z ostatných členských štátov, bez tohto, aby bol dotknutý článok 72 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, vydať stanovisko.

Ak má Komisia na základe informácií uvedených v oznámení alebo akýchkoľvek iných informácií, ktoré prijala, obavy súvisiace s nevyhnutnosťou alebo primeranosťou plánovaného obnovenia kontroly vnútorných hraníc, alebo ak sa domnieva, že by bola vhodná konzultácia o niektorých aspektoch oznámenia, vydá na tento účel stanovisko.

5.   Informácie uvedené v odseku 1 a každé stanovisko Komisie alebo členského štátu podľa odseku 4, sú predmetom konzultácií, vrátane prípadných spoločných zasadnutí medzi členským štátom, ktorý plánuje obnoviť kontrolu vnútorných hraníc, ostatnými členskými štátmi, najmä tými, na ktoré majú takéto opatrenia priamy vplyv a Komisiou s cieľom zorganizovať v príslušných prípadoch vzájomnú spoluprácu medzi členskými štátmi a preskúmať primeranosť opatrení k udalostiam, ktoré podnietili obnovenie kontroly hraníc, a k ohrozeniu verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti.

6.   Konzultácia uvedená v odseku 5 sa uskutoční najmenej desať dní pred dátumom plánovaného obnovenia kontroly hraníc.

Článok 25

Osobitný postup v prípadoch vyžadujúcich si neodkladné opatrenia

1.   Ak si závažné ohrozenie verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti členského štátu vyžaduje prijať neodkladné opatrenia, dotknutý členský štát môže výnimočne okamžite obnoviť kontrolu vnútorných hraníc na obmedzenú dobu najviac desať dní.

2.   Ak členský štát obnoví kontrolu vnútorných hraníc, zároveň oznámi zodpovedajúcim spôsobom túto skutočnosť ostatným členským štátom a Komisii a poskytne informácie uvedené v článku 24 ods. 1 a uvedie dôvody, ktoré opodstatňujú využitie postupu ustanoveného v tomto článku. Po prijatí tohto oznámenia môže Komisia okamžite konzultovať ostatné členské štáty.

3.   Ak závažné ohrozenie verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti trvá dlhšie, ako je doba stanovená v odseku 1, môže príslušný členský štát rozhodnúť o predĺžení doby kontroly vnútorných hraníc na dobu v trvaní najviac 20 dní, a to aj opakovane. Dotknutý členský štát pritom zohľadní kritériá uvedené v článku 23a vrátane aktualizovaného posúdenia nevyhnutnosti a primeranosti daného opatrenia, ako aj všetky nové prvky.

V prípade takéhoto predĺženia sa mutatis mutandis uplatňujú ustanovenia článku 24 ods. 4 a 5 a konzultácia sa uskutoční bezodkladne po oznámení rozhodnutia o predĺžení Komisii a členským štátom.

4.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 23 ods. 4, celkové trvanie obnovenia kontroly vnútorných hraníc, ktoré pozostáva z počiatočnej doby v zmysle odseku 1 a jednotlivých predĺžení v zmysle odseku 3, neprekročí 2 mesiace.

5.   Komisia o oznámeniach vydaných podľa tohto článku bezodkladne informuje Európsky parlament.

Článok 26

Osobitný postup v prípade, ak výnimočné okolnosti ohrozujú celkové fungovanie priestoru bez kontroly vnútorných hraníc

1.   Za výnimočných okolností, ak je ohrozené celkové fungovanie priestoru bez kontroly vnútorných hraníc v dôsledku trvalých závažných nedostatkov týkajúcich sa kontroly vonkajších hraníc, ako sa uvádza v článku 19a, a pokiaľ by tieto okolnosti predstavovali závažné ohrozenie verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti v priestore bez kontroly vnútorných hraníc alebo v ich častiach, členské štáty môžu v súlade s odsekom 2 tohto článku obnoviť kontrolu vnútorných hraníc na dobu najviac šesť mesiacov. Túto dobu môžu predĺžiť o ďalšiu dobu v trvaní najviac šiestich mesiacov, najviac trikrát, ak tieto výnimočné okolnosti pretrvávajú.

2.   Rada môže ako poslednú možnosť a ako opatrenie na ochranu spoločných záujmov v priestore bez kontroly vnútorných hraníc v prípade, ak všetky ďalšie opatrenia, najmä opatrenia podľa článku 19a ods. 1, nie sú účinné na zmiernenie zistených závažných ohrození odporučiť, aby jeden alebo viaceré členské štáty rozhodli o obnovení kontroly všetkých alebo konkrétnych úsekov svojich vnútorných hraníc. Toto odporúčanie Rady vychádza z návrhu Komisie. Členské štáty môžu požiadať Komisiu, aby Rade predložila takýto návrh na odporúčanie.

V svojom odporúčaní Rada uvedie aspoň informácie uvedené v článku 24 ods. 1 písm. a) až e).

Rada môže odporučiť predĺženie za podmienok a v súlade s postupom ustanoveným v tomto článku.

Predtým ako členský štát obnoví kontrolu hraníc na všetkých alebo na konkrétnych úsekoch svojich vnútorných hraníc podľa tohto odseku, oznámi to ostatným členským štátom, Európskemu parlamentu a Komisii.

3.   V prípade, že členský štát nevykoná odporúčanie uvedené v odseku 2, tento členský štát bezodkladne písomne informuje Komisiu o svojich dôvodoch.

Komisia v takom prípade predloží Európskemu parlamentu a Rade správu, v ktorej posúdi dôvody, ktoré dotknutý členský štát uviedol, ako aj dôsledky z hľadiska ochrany spoločných záujmov priestoru bez kontroly vnútorných hraníc.

4.   Na základe náležite opodstatnených naliehavých dôvodov týkajúcich sa situácií, v ktorých sú okolnosti vyvolávajúce potrebu predĺžiť dobu kontroly vnútorných hraníc v súlade s odsekom 2 známe neskôr ako 10 dní pred ukončením predchádzajúceho obdobia obnovenia, môže Komisia prijať akékoľvek potrebné odporúčania prostredníctvom okamžite uplatniteľných vykonávajúcich aktov v súlade s postupom uvedeným v článku 33a ods. 3. Komisia predloží Rade návrh odporúčania v súlade s odsekom 2 do 14 dní od prijatia takéhoto odporúčania.

5.   Týmto článkom nie sú dotknuté opatrenia, ktoré môžu členské štáty prijať v prípade závažného ohrozenia verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti podľa článkov 23, 24 a 25.

Článok 26a

Kritériá pre dočasné obnovenie kontroly vnútorných hraníc, ak výnimočné okolnosti ohrozujú celkové fungovanie priestoru bez kontroly vnútorných hraníc

1.   Ak Rada ako poslednú možnosť v súlade s článkom 26 ods. 2 odporučí dočasné obnovenie kontroly hraníc na jednej vnútornej hranici alebo viacerých vnútorných hraniciach alebo na ich úsekoch, posúdi rozsah, v ktorom je pravdepodobné, že takéto opatrenie primerane zmierni ohrozenie verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti v priestore bez kontroly vnútorných hraníc, a zároveň posúdi primeranosť uvedeného opatrenia vo vzťahu k tomuto ohrozeniu. Uvedené posúdenie vychádza z podrobných informácií predložených dotknutým členským štátom/dotknutými členskými štátmi a Komisiou alebo z akýchkoľvek iných relevantných informácií vrátane akýchkoľvek informácií získaných podľa odseku 2 tohto článku. Pri tomto posúdení sa zohľadní najmä:

a)

dostupnosť opatrení technickej a finančnej podpory, ku ktorým by sa mohlo prikročiť, alebo ku ktorým sa prikročilo na vnútroštátnej úrovni alebo na úrovni Únie alebo na oboch úrovniach, vrátane pomoci orgánov, úradov alebo agentúr Únie, ako je napríklad agentúra, Európsky podporný úrad pre azyl zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 439/2010 (16) alebo Európsky policajný úrad (Europol), zriadený rozhodnutím Rady 2009/371/SVV (17), a rozsah, v akom je pravdepodobné, že takéto opatrenia primerane zmiernia ohrozenie verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti v rámci priestoru bez kontroly vnútorných hraníc;

b)

súčasný a pravdepodobný budúci dosah akýchkoľvek vážnych nedostatkov týkajúcich sa kontroly vonkajších hraníc identifikovaných v kontexte hodnotení vykonaných na základe nariadenia (EÚ) č. 1053/2013 a rozsah, v akom tieto závažné nedostatky predstavujú závažné ohrozenie verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti v rámci priestoru bez kontroly vnútorných hraníc;

c)

pravdepodobný dosah obnovenia kontroly vnútorných hraníc na voľný pohyb osôb v priestore bez kontroly vnútorných hraníc.

2.   Pred prijatím návrhu odporúčania Rady v súlade s článkom 26 ods. 2 Komisia môže:

a)

požiadať členské štáty, agentúru, Europol alebo iné orgány, úrady alebo agentúry Únie, aby jej poskytli ďalšie informácie;

b)

vykonať kontroly na mieste s podporou expertov z členských štátov a z agentúry, Europolu alebo ktoréhokoľvek iného relevantného orgánu, úradu alebo relevantnej agentúry Únie s cieľom získať alebo overiť informácie, ktoré sú podstatné pre uvedené odporúčanie.

Článok 27

Informovanie Európskeho parlamentu a Rady

Komisia a dotknutý členský štát alebo dotknuté členské štáty čo najskôr oznámia Európskemu parlamentu a Rade akékoľvek dôvody, ktoré môžu mať za následok uplatnenie článkov 19a a 23 až 26a.

3.

Články 29 a 30 sa nahrádzajú takto:

„Článok 29

Správa o obnovení kontroly vnútorných hraníc

Členský štát, ktorý vykonával kontrolu vnútorných hraníc, najneskôr do štyroch týždňov od jej zrušenia predloží Európskemu parlamentu, Rade a Komisii správu o obnovení kontroly vnútorných hraníc, v ktorej opíše najmä počiatočné posúdenie a dodržanie kritérií uvedených v článkoch 23a, 25 a 26a, fungovanie hraničných kontrol, praktickú spoluprácu so susednými členskými štátmi, výsledný vplyv na voľný pohyb osôb, účinnosť obnovenia kontroly vnútorných hraníc, a to vrátane posúdenia ex post týkajúceho sa primeranosti obnovenia kontroly hraníc.

Komisia môže k uvedenému posúdeniu ex post týkajúcemu sa dočasného obnovenia kontroly hraníc na jednej vnútornej hranici alebo viacerých vnútorných hraniciach alebo na ich úsekoch vydať stanovisko.

Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade aspoň raz ročne správu o fungovaní priestoru bez kontroly vnútorných hraníc. Správa musí obsahovať zoznam všetkých rozhodnutí o obnovení kontroly vnútorných hraníc prijatých počas príslušného roka.

Článok 30

Informovanie verejnosti

Pokiaľ neexistujú závažné bezpečnostné dôvody na opačný postup, Komisia a dotknutý členský štát koordinovaným spôsobom informujú verejnosť o rozhodnutí o obnovení kontroly vnútorných hraníc a oznámia predovšetkým začiatočný a konečný dátum vykonávania takéhoto opatrenia.“.

4.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 33a

Postup výboru

1.   Komisii pomáha výbor. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (18).

2.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011. Ak výbor nevydá žiadne stanovisko, Komisia neprijme návrh vykonávacieho aktu a uplatňuje sa článok 5 ods. 4 tretí pododsek nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

3.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 8 nariadenia (EÚ) č. 182/2011 v spojení s jeho článkom 5.

5.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 37a

Hodnotiaci mechanizmus

1.   V súlade so Zmluvou o fungovaní Európskej únie a Zmluvou o Európskej únii a bez toho, aby boli dotknuté ich ustanovenia o postupoch pri porušení, sa vykonávanie tohto nariadenia každým členským štátom hodnotí prostredníctvom hodnotiaceho mechanizmu.

2.   Pravidlá týkajúce sa hodnotiaceho mechanizmu sa ustanovujú v nariadení (EÚ) č. 1053/2013. V súlade s uvedeným hodnotiacim mechanizmom členské štáty a Komisia spoločne vykonávajú pravidelné, objektívne a nestranné hodnotenia s cieľom overiť správne uplatňovanie tohto nariadenia, pričom Komisia ich koordinuje v úzkej spolupráci s členskými štátmi. V rámci tohto mechanizmu hodnotenie každého členského štátu vykonáva aspoň raz za päť rokov malý tím zložený zo zástupcov Komisie a expertov určených členskými štátmi.

Hodnotenia môžu pozostávať z ohlásených alebo neohlásených kontrol na mieste na vonkajších alebo vnútorných hraniciach.

V súlade s týmto hodnotiacim mechanizmom je Komisia zodpovedná za prijímanie viacročných a ročných hodnotiacich programov a hodnotiacich správ.

3.   V prípade zistenia nedostatkov možno dotknutým členským štátom adresovať odporúčania na nápravné opatrenia.

Ak sa v hodnotiacej správe prijatej Komisiou v súlade s článkom 14 nariadenia (EÚ) č. 1053/2013, identifikovali závažné nedostatky vo vykonávaní kontroly vonkajších hraníc, uplatňujú sa články 19a a 26 tohto nariadenia.

4.   Európsky parlament a Rada sú vo všetkých fázach hodnotenia informovaní a sprístupňujú sa im všetky relevantné dokumenty, a to v súlade s pravidlami o utajovaných dokumentoch.

5.   Európsky parlament je bezodkladne a v plnom rozsahu informovaný o každom návrhu na zmenu alebo nahradenie pravidiel stanovených v nariadení (EÚ) č. 1053/2013.“

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné v členských štátoch v súlade so zmluvami.

V Štrasburgu 22. októbra 2013

Za Európsky parlament

predseda

M. SCHULZ

Za Radu

predseda

V. LEŠKEVIČIUS


(1)  Pozícia Európskeho parlamentu z 12. júna 2013 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady zo 7. októbra 2013.

(2)  Pozri stranu 27 tohto úradného vestníka.

(3)  Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13.

(4)  Nariadenie Rady (ES) č. 2007/2004 z 26. októbra 2004 o zriadení Európskej agentúry pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie (Ú. v. EÚ L 349, 25.11.2004, s. 1).

(5)  Rozhodnutie Rady 2009/371/SVV zo 6. apríla 2009 o zriadení Európskeho policajného úradu (Europol) (Ú. v. EÚ L 121, 15.5.2009, s. 37).

(6)  Ú. v. ES L 131, 1.6.2000, s. 43.

(7)  Ú. v. ES L 64, 7.3.2002, s. 20.

(8)  Ú. v. ES L 176, 10.7.1999, s. 36.

(9)  Ú. v. ES L 176, 10.7.1999, s. 31.

(10)  Ú. v. EÚ L 53, 27.2.2008, s. 52.

(11)  Ú. v. EÚ L 53, 27.2.2008, s. 1.

(12)  Ú. v. EÚ L 160, 18.6.2011, s. 21.

(13)  Ú. v. EÚ L 160, 18.6.2011, s. 19.

(14)  Ú. v. EÚ L 105, 13.4.2006, s. 1.

(15)  Ú. v. EÚ L 295, 6.11.2013, s. 27.“

(16)  Ú. v. EÚ L 132, 29.5.2010, s. 11.

(17)  Ú. v. EÚ L 121, 15.5.2009, s. 37.“.

(18)  Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13.“.


Vyhlásenie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie

Európsky parlament, Rada a Komisia vítajú prijatie nariadenia, ktorým sa mení Kódex schengenských hraníc s cieľom stanoviť spoločné pravidlá pri dočasnom obnovení kontroly vnútorných hraníc za výnimočných okolností, a nariadenia, ktorým sa vytvára hodnotiaci a monitorovací mechanizmus na overenie uplatňovania schengenského acquis. Nazdávajú sa, že uvedenými novými mechanizmami sa primerane reaguje na požiadavku Európskej rady, ktorá vo svojich záveroch z 24. júna 2011 v snahe zabezpečiť presadzovanie spoločných pravidiel a posilniť, prispôsobiť a rozšíriť kritériá vychádzajúce z acquis EÚ vyzvala na posilňovanie spolupráce a vzájomnej dôvery medzi členskými štátmi v schengenskom priestore a na vytvorenie účinného a spoľahlivého systému monitorovania a hodnotenia, pričom pripomenula, že vonkajšie hranice Európy musia byť riadené účinným a jednotným spôsobom na základe spoločnej zodpovednosti, solidarity a praktickej spolupráce.

Vyhlasujú, že touto zmenou Kódexu schengenských hraníc sa posilní koordinácia a spolupráca na úrovni Únie tým, že sa na jednej strane stanovia kritériá pre akékoľvek prípadné obnovenie hraničných kontrol členskými štátmi a na druhej strane vytvorí mechanizmus EÚ, prostredníctvom ktorého bude možné reagovať na skutočne kritické situácie, v ktorých je ohrozené celkové fungovanie oblasti bez kontroly vnútorných hraníc.

Zdôrazňujú, že tento nový systém hodnotenia je mechanizmom EÚ, bude sa vzťahovať na všetky aspekty schengenského acquis a zapoja sa doň experti z členských štátov, Komisie a príslušných agentúr EÚ.

Súhlasia s tým, že každý budúci návrh Komisie na zmenu tohto systému hodnotenia sa predloží na konzultáciu Európskemu parlamentu, aby sa pred prijatím záverečného znenia mohlo v čo najväčšej možnej miere zohľadniť jeho stanovisko.