29.10.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 287/15

(1)

Európska únia a jej viac ako 50 inštitúcií a agentúr by mali naďalej disponovať vysoko kvalitnou európskou verejnou správou, aby mohli dosahovať svoje ciele, realizovať svoje politiky a aktivity a vykonávať svoje úlohy na najvyššej možnej úrovni v súlade so zmluvami s cieľom čeliť vnútorným aj vonkajším výzvam, ktoré na nich čakajú v budúcnosti, a slúžiť občanom Únie.

(2)

V dôsledku toho je potrebné zabezpečiť rámec pre pritiahnutie, prijímanie a udržanie si vysoko kvalifikovaných a viacjazyčných zamestnancov, vyberaných na čo najširšom geografickom základe spomedzi občanov členských štátov a s primeraným zohľadnením rodovej vyváženosti, ktorí sú nezávislí a spĺňajú najvyššie profesijné normy, a umožniť týmto zamestnancom, aby plnili svoje povinnosti čo najefektívnejšie a najúčinnejšie. V tomto zmysle je potrebné prekonať súčasné ťažkosti inštitúcií pri prijímaní úradníkov alebo zamestnancov z určitých členských štátov.

(3)

Vzhľadom na rozsah európskej verejnej služby v porovnaní s cieľmi Únie a počtom jej obyvateľov by znižovanie počtu zamestnancov v inštitúciách a agentúrach Únie nemalo viesť k žiadnemu narušeniu vykonávania ich úloh, povinností a funkcií v súlade so záväzkami a právomocami podľa zmlúv. V tejto súvislosti je potrebná transparentnosť nákladov na zamestnancov každej inštitúcie a agentúry pri všetkých kategóriách zamestnancov, ktoré tieto inštitúcie a agentúry zamestnávajú.

(4)

Od európskej verejnej služby sa očakáva, že bude dodržiavať najvyššie normy profesionálnej etiky a zostane za každých okolností nezávislá. Na tento účel je potrebné ďalej objasniť hlavu II služobného poriadku (4), v ktorej je ustanovený rámec pre práva a povinnosti. Úradníci alebo bývalí úradníci by mali byť v prípade akéhokoľvek porušenia týchto záväzkov disciplinárne stíhaní.

(5)

Hodnota európskej verejnej služby spočíva aj v jej kultúrnej a jazykovej rozmanitosti, ktorú možno zabezpečiť iba pri zaistení správnej rovnováhy, pokiaľ ide o štátnu príslušnosť úradníkov. Prijímaním do služobného pomeru a vymenovaním by sa malo zabezpečiť, aby boli zamestnanci zamestnávaní na čo najširšom geografickom základe spomedzi štátnych príslušníkov všetkých členských štátov Únie, avšak bez toho, aby sa pracovné miesta vyhradili pre štátnych príslušníkov určitého členského štátu. Na tento účel a s cieľom riešiť možnú výraznú nerovnováhu medzi štátnymi príslušnosťami úradníkov, ktorá nie je odôvodnená objektívnymi kritériami, by každá inštitúcia mala mať možnosť prijať odôvodnené a primerané opatrenia. Výsledkom týchto opatrení by nikdy nemali byť iné kritériá prijímania do služobného pomeru, než sú kritériá založené na zásluhách. Komisia by mala Európsky parlament a Radu informovať o tom, ako inštitúcie vykonávajú tieto primerané opatrenia.

(6)

S cieľom uľahčiť prijímanie zamestnancov na čo najširšom geografickom základe by sa inštitúcie mali snažiť podporovať viacjazyčné a multikultúrne vzdelávanie pre deti svojich zamestnancov. Je žiaduce, aby sa príspevok Únie k financovaniu európskych škôl, ktorý určí rozpočtový orgán v súlade s príslušnými pravidlami, účtoval na ťarchu rozpočtu Únie. V prípade, že je to v záujme fungovania inštitúcií potrebné, Komisia by mala mať možnosť požiadať zodpovedné orgány o prehodnotenie umiestnenia novej európskej školy.

(7)

Širším cieľom by mala byť optimalizácia riadenia ľudských zdrojov v európskej verejnej službe vyznačujúcej sa excelentnosťou, spôsobilosťou, nezávislosťou, lojálnosťou, nestrannosťou a stálosťou, ako aj kultúrnou a jazykovou rozmanitosťou a atraktívnymi podmienkami pri prijímaní do služobného pomeru.

(8)

Úradníci by mali odpracovať deväťmesačnú skúšobnú dobu. Pri rozhodovaní o trvalom prijatí úradníka by mal menovací orgán zohľadňovať správu o skúšobnej dobe vypracovanú na konci tejto doby a správanie sa úradníka v skúšobnej dobe so zreteľom na jeho povinnosti podľa služobného poriadku. Ak je práca úradníka v skúšobnej dobe zjavne neuspokojivá, malo by byť možné kedykoľvek o ňom vypracovať správu. Inak by sa mala správa vypracovať na konci skúšobnej doby.

(9)

V záujme zabezpečenia toho, aby sa kúpna sila úradníkov a ostatných zamestnancov Európskej únie vyvíjala súbežne s kúpnou silou štátnych zamestnancov ústredných štátnych správ členských štátov, je dôležité dodržiavať zásadu mechanizmu viacročnej aktualizácie platov, známeho ako „metóda“, zabezpečením jeho uplatňovania do konca roku 2023 s preskúmaním na začiatku roku 2022, pričom sa zároveň zahrnie mechanizmus na dočasné predĺženie platnosti metódy. Okrem toho by sa v záujme odstránenia ťažkostí, ktoré sa v minulosti pri uplatňovaní metódy vyskytli, mala ustanoviť taká metóda, ktorá by umožnila každý rok automaticky aktualizovať všetky platy, dôchodky a príspevky, spolu s automatickou krízovou doložkou. Na tento účel by sa príslušné sumy uvedené v služobnom poriadku a Podmienkach zamestnávania ostatných zamestnancov Európskej únie mali považovať za referenčné sumy, ktoré sa budú pravidelne a automaticky aktualizovať. Tieto aktualizované sumy by mala Komisia uverejniť pre informáciu v sérii C Úradného vestníka Európskej únie. Tento mechanizmus aktualizácie by sa mal rovnako používať vo všetkých ostatných prípadoch, v ktorých je ustanovená takáto aktualizácia.

(10)

Je dôležité zabezpečiť kvalitu štatistických údajov používaných pri aktualizácii odmien a dôchodkov. Národné štatistické úrady alebo iné príslušné orgány v členských štátoch by mali v súlade so zásadou nestrannosti zhromažďovať údaje na vnútroštátnej úrovni a posielať ich Eurostatu.

(11)

Potenciálne výhody pre úradníkov a ostatných zamestnancov Európskej únie vyplývajúce z uplatňovania metódy by sa mali vykompenzovať obnovením používania systému „dane“. Uplatňovanie solidárnej dane možno podobne ako v prípade metódy dočasne predĺžiť. Za súčasných okolností sa zdá byť vhodné zvýšiť solidárnu daň v porovnaní s úrovňou osobitného príspevku platnou v rokoch 2004 až 2012 a ustanoviť progresívnejšiu sadzbu. Cieľom je zohľadniť mimoriadne náročnú hospodársku a sociálnu situáciu v Únii a jej dôsledky na verejné financie v celej Únii. Potreba konsolidovať verejné financie v Únii, a to aj z krátkodobého hľadiska, si vyžaduje, aby zamestnanci inštitúcií Únie vyvinuli urýchlené a osobitné úsilie týkajúce sa solidarity. Táto solidárna daň by sa preto mala uplatňovať na všetkých úradníkov a ostatných zamestnancov Únie od 1. januára 2014.

(12)

Európska rada vo svojich záveroch z 8. februára 2013 o viacročnom finančnom rámci upozornila, že potreba konsolidovať verejné financie v krátkodobom, strednodobom a dlhodobom horizonte si vyžaduje osobitné úsilie zo strany každého orgánu verejnej správy a jeho zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť a účinnosť a prispôsobiť sa meniacemu sa hospodárskemu prostrediu. V tejto výzve v skutočnosti potvrdila cieľ návrhu Komisie z roku 2011 na zmenu Služobného poriadku úradníkov Európskej únie a Podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov Európskej únie, a ktorého zámerom je zabezpečiť nákladovú účinnosť, a uznala, že problémy, ktorým v súčasnosti Európska únia čelí, si vyžadujú vynakladanie mimoriadneho úsilia zo strany všetkých orgánov štátnej správy a všetkých jej zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť a prispôsobiť sa meniacemu sa hospodárskemu a sociálnemu prostrediu v Európe. Európska rada navyše požadovala, aby sa ako súčasť reformy služobného poriadku pozastavila úprava odmien a dôchodkov všetkých zamestnancov inštitúcií Únie, ktorá sa vykonáva prostredníctvom metódy, na dva roky a aby sa ako súčasť reformy metódy úpravy platov opätovne zaviedla nová solidárna daň.

(13)

S ohľadom na tieto závery a s cieľom reagovať na budúce rozpočtové obmedzenia, ako aj preukázať solidaritu európskej verejnej služby s prísnymi opatreniami, ktoré členské štáty prijali v dôsledku bezpríkladnej finančnej krízy a osobitne ťažkej sociálnej a hospodárskej situácie v členských štátoch a Únii ako celku, je potrebné ustanoviť pozastavenie tejto metódy na dva roky pre všetky odmeny, dôchodky a príspevky úradníkov a uplatňovať solidárnu daň napriek tomuto pozastaveniu.

(14)

Demografické zmeny a meniaca sa veková štruktúra dotknutého obyvateľstva vyžadujú, aby sa zvýšil vek odchodu do dôchodku, ale za podmienky prijatia prechodných opatrení pre úradníkov a ostatných zamestnancov Európskej únie, ktorí už sú v služobnom pomere. Tieto prechodné opatrenia sú potrebné na účely rešpektovania nadobudnutých práv úradníkov, ktorí už sú v služobnom pomere a ktorí prispievali do fiktívneho dôchodkového fondu pre úradníkov Európskej únie. Mala by sa tiež zvýšiť flexibilita veku odchodu do dôchodku, a to tým, že sa zamestnancom uľahčí dobrovoľné pokračovanie v práci až do veku 67 rokov a že sa im za výnimočných okolností a za osobitných podmienok umožní pracovať až do veku 70 rokov.

(15)

Keďže dôchodkový systém Európskej únie je v poistno-matematickej rovnováhe a táto rovnováha sa musí zachovať v krátkodobom aj dlhodobom horizonte, zamestnancom v služobnom pomere pred 1. januárom 2014 by sa mala poskytnúť kompenzácia za ich dôchodkové príspevky prostredníctvom takých prechodných opatrení, akými je upravená prírastková miera za roky aktívneho služobného pomeru odpracované po dosiahnutí veku odchodu do dôchodku (barcelonská iniciatíva), a uplatňovaním polovičného zníženia v prípade predčasného odchodu do dôchodku vo veku od 60 rokov do dosiahnutia zákonného veku odchodu do dôchodku.

(16)

Všeobecne prijatá poistno-matematická prax vyžaduje, aby sa pre úrokové sadzby a rast platov využili skúsenosti získané za posledných 20 až 40 rokov, s cieľom zabezpečiť rovnováhu dôchodkových systémov. Preto by sa mali pohyblivé priemery pre úrokové sadzby a rast platov rozšíriť na 30 rokov so sedemročným prechodným obdobím.

(17)

Rada požiadala Komisiu, aby vypracovala štúdiu a predložila príslušné návrhy k článku 5 ods. 4, prílohe I oddiele A a článku 45 ods. 1 služobného poriadku s cieľom ustanoviť jednoznačné prepojenie medzi zodpovednosťou a platovou triedou a na účely kladenia väčšieho dôrazu na stupeň zodpovednosti pri porovnávaní zásluh v súvislosti s povýšením.

(18)

Berúc do úvahy túto požiadavku je vhodné, aby povýšenie do vyššej platovej triedy bolo podmienené osobnou angažovanosťou, zlepšovaním zručností a schopností a vykonávaním povinností, ktorých význam odôvodňuje vymenovanie úradníka do tejto vyššej platovej triedy.

(19)

Služobný postup vo funkčných skupinách AD a AST by sa mal reštrukturalizovať takým spôsobom, aby boli najvyššie platové triedy vyhradené pre obmedzený počet úradníkov nesúcich zodpovednosť najvyššieho stupňa. Administrátori preto môžu postúpiť iba do platovej triedy AD 12, pokiaľ nie sú vymenovaní na osobitné pracovné miesto nad touto platovou triedou, a platové triedy AD 13 a 14 by mali byť vyhradené pre zamestnancov, ktorých postavenie nesie významnú zodpovednosť. Podobne môžu byť úradníci v platovej triede AST 9 povýšení do platovej triedy AST 10 len v súlade s postupom ustanoveným v článku 4 a v článku 29 ods. 1 služobného poriadku.

(20)

S cieľom ešte viac prispôsobiť profesionálne zloženie zamestnancov v súčasnej skupine AST rôznym stupňom zodpovednosti a ako nevyhnutný príspevok na zníženie administratívnych výdavkov by sa mala vytvoriť nová funkčná skupina „AST/SC“ pre tajomníkov a administratívnych pracovníkov. Platy a sadzby uplatniteľné pri povýšení by mali byť v primeranom súlade so stupňom zodpovednosti a výškou odmeny. Takým spôsobom bude možné zachovať stabilnú a súdržnú európsku verejnú službu. Komisia by mala posúdiť rozsah a účinky zavedenia tejto novej funkčnej skupiny, pričom by mala osobitne zohľadniť situáciu žien, aby bolo možné zaručiť zachovanie stabilnej a komplexnej európskej verejnej služby, a mala by o výsledkoch tohto posúdenia podať správu.

(21)

S cieľom umožniť rýchlejšie povýšenie vysoko výkonných zamestnancov sa zachováva požiadavka odpracovať aspoň dva roky v platovej triede pred povýšením úradníka do ďalšej platovej triedy. Každá inštitúcia by mala zabezpečiť, aby jej vnútorná politika v oblasti ľudských zdrojov využívala možnosti, ktoré ustanovuje služobný poriadok, s cieľom umožniť vhodný služobný postup úradníkom, ktorí majú veľký potenciál a vysokú výkonnosť.

(22)

Pracovná doba uplatňovaná v inštitúciách by sa mala zosúladiť s pracovnou dobou platnou v určitých členských štátoch Európskej únie, aby sa vykompenzovalo zníženie počtu zamestnancov v inštitúciách. V rámci tohto zosúladenia by sa mala zohľadniť pracovná doba uplatňovaná vo verejnej službe v členských štátoch. Zavedenie minimálneho počtu pracovných hodín za týždeň zabezpečí, že zamestnanci inštitúcií budú schopní niesť pracovné zaťaženie vyplývajúce z politických cieľov Európskej únie, a zároveň zosúladí pracovné podmienky v inštitúciách v záujme solidarity v celej verejnej službe Únie.

(23)

Mechanizmy pružného pracovného času predstavujú významný prvok modernej a účinnej verejnej správy poskytujúci pracovné podmienky priaznivé pre rodinný život a umožňujúci dosiahnutie vhodnej rodovej rovnováhy v rámci inštitúcií. Preto je potrebné uviesť v služobnom poriadku výslovný odkaz na tieto mechanizmy.

(24)

Pravidlá týkajúce sa času na cestu a ročného preplácania cestovných výdavkov medzi miestom výkonu práce a miestom pôvodu by sa mali zmodernizovať, zracionalizovať a prepojiť s expatriáciou, aby sa ich uplatňovanie stalo jednoduchším a transparentnejším. Predovšetkým by sa mal ročný čas na cestu nahradiť dovolenkou na návštevu domova a obmedziť maximálne na dva a pol dňa.

(25)

Podobne by sa mali zjednodušiť pravidlá preplácania nákladov na sťahovanie, aby sa uľahčilo ich uplatňovanie tak pre administratívu, ako aj pre dotknutých zamestnancov. V tejto súvislosti by sa mali zaviesť maximálne limity nákladov, ktoré zohľadňujú rodinnú situáciu úradníka alebo zamestnanca, priemerné náklady na sťahovanie a súvisiace poistenie.

(26)

Niektorí zamestnanci musia často odchádzať na služobné cesty do hlavných pracovísk ich inštitúcie. Táto skutočnosť sa v súčasnosti v pravidlách o služobných cestách dostatočne nezohľadňuje. Preto by sa mali tieto pravidlá upraviť tak, aby v týchto prípadoch umožňovali preplatenie nákladov na ubytovanie na základe paušálnej sumy.

(27)

Je vhodné modernizovať pracovné podmienky pre zamestnancov zamestnaných v tretích krajinách a zabezpečiť ich väčšiu nákladovú účinnosť pri súčasnom vytváraní úspor nákladov. Mal by sa tiež upraviť nárok na riadnu dovolenku a mala by sa ustanoviť možnosť zahrnúť širokú škálu parametrov na stanovenie príspevku na životné podmienky bez toho, aby to malo vplyv na celkový cieľ vytvárania úspor nákladov. Mali by sa prehodnotiť podmienky poskytovania príspevku na ubytovanie s cieľom lepšie zohľadniť miestne podmienky a znížiť administratívnu záťaž.

(28)

Je vhodné zabezpečiť pružnejší rámec pre zamestnávanie zmluvných zamestnancov. Inštitúcie Únie by preto mali mať možnosť prijímať zmluvných zamestnancov na maximálne obdobie šiestich rokov na účely vykonávania úloh pod dohľadom úradníkov alebo dočasných zamestnancov. Okrem toho, napriek tomu, že drvivá väčšina úradníkov sa aj naďalej prijíma na základe verejného výberového konania, inštitúcie by mali byť oprávnené organizovať interné výberové konania, ktoré by výnimočne a za osobitných podmienok mohli byť otvorené pre zmluvných zamestnancov.

(29)

Mali by sa stanoviť prechodné ustanovenia, ktoré by umožňovali postupné uplatňovanie nových pravidiel a opatrení a zároveň rešpektovanie nadobudnutých práv a oprávnených očakávaní zamestnancov prijatých pred nadobudnutím účinnosti týchto zmien služobného poriadku.

(30)

Podobne ako ostatní zamestnanci, na ktorých sa vzťahuje služobný poriadok, patria aj zamestnanci agentúr do dôchodkového systému Únie. Agentúry, ktoré sú úplne samofinancované, v súčasnosti odvádzajú do tohto systému príspevok zamestnávateľov. Agentúry, ktoré sú čiastočne financované zo všeobecného rozpočtu Európskej únie, by mali v záujme zaistenia rozpočtovej transparentnosti a vyváženejšieho rozdelenia záťaže platiť túto časť príspevkov zamestnávateľa, ktorá zodpovedá pomernej časti medzi príjmami agentúry bez dotácie zo všeobecného rozpočtu Európskej únie a jej celkovými príjmami. Vzhľadom na to, že toto nové ustanovenie by si mohlo vyžiadať úpravu príslušných pravidiel o poplatkoch, ktoré vyberajú agentúry, malo by sa uplatňovať až od 1. januára 2016. V prípade potreby by Komisia mala predložiť návrhy na úpravu týchto pravidiel.

(31)

Pravidlá prijaté Komisiou na účely vykonávania služobného poriadku by sa mali v záujme zjednodušenia a jednotnej personálnej politiky analogicky uplatňovať aj na agentúry. Na prípadné zohľadnenie osobitnej situácie agentúr by však agentúry mali mať možnosť požiadať Komisiu o povolenie prijať odlišné vykonávacie pravidlá než sú pravidlá prijaté Komisiou alebo neuplatňovať pravidlá Komisie vôbec.

(32)

Mal by sa zriadiť register všetkých pravidiel prijatých na účely vykonávania služobného poriadku a tento register by mal spravovať Súdny dvor Európskej únie. Tento register, do ktorého by mali môcť nahliadnuť všetky inštitúcie, agentúry a členské štáty, umožní dosiahnutie transparentnosti a podporí jednotné uplatňovanie služobného poriadku.

(33)

Na účely zosúladenia a objasnenia pravidiel o prijímaní vykonávacích ustanovení a vzhľadom na ich vnútorný a administratívny charakter je vhodné udeliť príslušné rozhodovacie právomoci menovaciemu orgánu a orgánu oprávnenému uzatvárať zmluvy.

(34)

Vzhľadom na vysoký počet dočasných zamestnancov v agentúrach a vzhľadom na potrebu vymedziť zhodnú personálnu politiku je nevyhnutné vytvoriť novú kategóriu dočasných zamestnancov a stanoviť osobitné pravidlá pre túto kategóriu.

(35)

Komisia by mala aj naďalej monitorovať rozpočtovú situáciu spoločného systému zdravotného poistenia a v prípade štrukturálnej nerovnováhy systému prijať všetky potrebné opatrenia.

(36)

V článku 15 Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie sa ustanovuje, že určité údaje o úradníkoch a ostatných zamestnancoch sa oznamujú vládam členských štátov.

(37)

S cieľom dosiahnuť ciele stanovené v služobnom poriadku by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o určité aspekty pracovných podmienok. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť, aby sa príslušné dokumenty súčasne, vo vhodnom čase a vhodným spôsobom postúpili Európskemu parlamentu a Rade,

1.

Článok 1d sa mení takto:

2.

V článku 1e sa odsek 1 nahrádza takto:

„1.   Úradníci v aktívnom pracovnom pomere majú prístup k opatreniam sociálneho charakteru vrátane osobitných opatrení na zosúladenie pracovného a rodinného života schváleným inštitúciami a k službám poskytovaným orgánmi sociálnej starostlivosti uvedenými v článku 9. Bývalí úradníci môžu mať prístup k obmedzeným osobitným opatreniam sociálnej povahy.“.

3.

Článok 5 sa mení takto:

4.

Článok 6 sa nahrádza takto:

„Článok 6

1.   Počet pracovných miest v každej platovej triede a v každej funkčnej skupine sa uvádza v pláne pracovných miest pripojenom k rozpočtovému oddielu každej inštitúcie.

2.   Bez toho, aby bola dotknutá zásada povýšenia podľa zásluh stanovená v článku 45, tento plán zabezpečí, aby počet voľných pracovných miest v každej platovej triede plánu pracovných miest k 1. januáru každého roka zodpovedal pre každú inštitúciu počtu úradníkov v nižšej platovej triede, ktorí boli v aktívnom pracovnom pomere k 1. januáru predchádzajúceho roka, vynásobenému sadzbami stanovenými pre túto platovú triedu v prílohe I oddiele B. Tieto sadzby sa uplatňujú na základe päťročného priemeru od 1. januára 2014.

3.   Sadzby stanovené v prílohe I oddiele B sú súčasťou správy uvedenej v článku 113.

4.   Súčasťou správy uvedenej v článku 113 je vykonávanie ustanovení týkajúcich sa funkčnej skupiny AST/SC a prechodných opatrení stanovených v článku 31 prílohy XIII, pričom sa zohľadní vývoj potrieb zamestnancov na vykonávanie tajomníckych a kancelárskych úloh vo všetkých inštitúciách a vývoj trvalých a dočasných pracovných miest vo funkčných skupinách AST a AST/SC.“.

5.

Článok 9 sa mení takto:

6.

V článku 10 prvom odseku druhej vete sa slovo „inštitúcie“ nahrádza slovami „menovacie orgány inštitúcií“.

7.

Článok 11 sa nahrádza takto:

„Článok 11

Úradník vykonáva svoje povinnosti a správa sa výlučne v súlade so záujmami Únie. Nevyžaduje ani neprijíma pokyny od vlády, orgánu, organizácie alebo osôb mimo svojej inštitúcie. Pridelené povinnosti si plní vecne, nestranne a so zreteľom na svoju povinnosť lojality voči Únii.

Úradník bez povolenia menovacieho orgánu neprijme od žiadnej vlády ani od žiadneho iného zdroja mimo inštitúcie, ku ktorej patrí, žiadnu poctu, vyznamenanie, láskavosť, dar ani platbu akéhokoľvek druhu, pokiaľ ich nezíska za služby poskytnuté pred jeho vymenovaním alebo počas mimoriadnej dovolenky na vojenskú alebo inú štátnu službu a vo vzťahu k takejto službe.

Pred prijatím úradníka menovací orgán preskúma, či má uchádzač nejaký osobný záujem, ktorý by mohol narušiť jeho nezávislosť, alebo či má nejaký iný konflikt záujmov. Na tento účel uchádzač prostredníctvom osobitného formulára informuje menovací orgán o každom skutočnom alebo potenciálnom konflikte záujmov. V takýchto prípadoch to menovací orgán vezme do úvahy v riadne odôvodnenom stanovisku. V prípade potreby menovací orgán prijme opatrenia uvedené v článku 11a ods. 2.

Tento článok sa analogicky uplatňuje na úradníkov, ktorí sa vracajú z pracovného voľna z osobných dôvodov.“.

8.

Článok 16 sa nahrádza takto:

„Článok 16

Úradník je aj po odchode zo služby viazaný povinnosťou správať sa čestne a rozvážne, pokiaľ ide o prijatie niektorých funkcií alebo výhod.

Úradníci, ktorí majú v úmysle do dvoch rokov od svojho odchodu zo služby vykonávať zárobkovú alebo nezárobkovú pracovnú činnosť, musia o tom informovať svoju inštitúciu s použitím osobitného formulára. Ak táto činnosť súvisí s prácou, ktorú úradník vykonával počas posledných troch rokov služby, a mohla by viesť ku konfliktu s legitímnymi záujmami inštitúcie, menovací orgán mu môže so zreteľom na záujmy služby buď zakázať vykonávanie tejto činnosti, alebo vydať súhlas za podmienok, ktoré pokladá za primerané. Menovací orgán po konzultácii so spoločným výborom oznámi svoje rozhodnutie do 30 pracovných dní od prijatia uvedenej informácie. Ak sa takéto oznámenie nevykoná do skončenia tejto lehoty, pokladá sa to za nepriamy súhlas.

V prípade bývalých vysokých úradníkov, ako sú vymedzení vo vykonávacích opatreniach, menovací orgán im v zásade zakáže vykonávať počas 12 mesiacov po odchode zo služby činnosť v oblasti lobovania alebo zastupovania vo vzťahu k zamestnancom ich predchádzajúcej inštitúcie pre svoj podnik, pre svojich klientov alebo zamestnávateľov vo veciach, za ktoré boli zodpovední počas posledných troch rokov služby.

V súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 (5) každá inštitúcia zverejní každoročne informácie o vykonávaní tretieho odseku vrátane zoznamu posudzovaných prípadov.

9.

V článku 18 sa odsek 1 nahrádza takto:

„1.   Všetky práva na akékoľvek písomnosti alebo iné práce vytvorené ktorýmkoľvek úradníkom pri plnení jeho povinností sú majetkom Európskej únie, ak takéto písomnosti alebo práce súvisia s jej činnosťou, alebo Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu, ak takéto písomnosti alebo práce súvisia s činnosťou tohto spoločenstva. Únia alebo prípadne Európske spoločenstvo pre atómovú energiu majú právo na povinné nadobudnutie autorských práv vyplývajúcich z takýchto prác.“.

10.

Článok 19 sa nahrádza takto:

„Článok 19

Úradník neposkytne bez povolenia menovacieho orgánu zo žiadneho dôvodu v žiadnom súdnom konaní informácie, o ktorých vie v dôsledku plnenia svojich povinností. Povolenie sa zamietne, len ak to vyžadujú záujmy Únie, a toto zamietnutie nemá za následok trestnoprávne dôsledky pre dotknutého úradníka. Úradník zostane viazaný touto povinnosťou aj po odchode zo služby.

Ustanovenia prvého odseku sa nevzťahujú na úradníka alebo bývalého úradníka vypovedajúceho pred Súdnym dvorom Európskej únie alebo pred disciplinárnou komisiou inštitúcie vo veci, ktorá sa týka zamestnanca alebo bývalého zamestnanca Európskej únie.“.

11.

V článku 21a sa dopĺňa tento odsek:

„3.   Úradník, ktorý informuje svojich nadriadených o pokynoch, ktoré pokladá za neštandardné alebo o ktorých sa domnieva, že by mohli viesť k vážnym problémom, nesmie byť z tohto dôvodu vystavený zaujatému zaobchádzaniu.“.

12.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 22c

V súlade s článkami 24 a 90 každá inštitúcia zavedie postup zaobchádzania so sťažnosťami úradníkov, ktoré sa týkajú spôsobu, akým sa s nimi zaobchádza po splnení si povinností podľa článku 22a alebo článku 22b alebo v dôsledku splnenia si týchto povinností. Dotknutá inštitúcia zabezpečí, aby boli tieto sťažnosti vybavované dôverne, a ak si to budú okolnosti vyžadovať, pred uplynutím lehôt stanovených v článku 90.

Menovací orgán každej inštitúcie zavedie interné pravidlá, ktoré sa okrem iného týkajú:

13.

V článku 26a sa slovo „inštitúcie“ nahrádza slovami „menovacie orgány inštitúcií“.

14.

Článok 27 sa nahrádza takto:

„Článok 27

Cieľom prijímania do služobného pomeru je zabezpečiť pre inštitúciu služby úradníkov s najvyššou úrovňou spôsobilosti, výkonnosti a bezúhonnosti, prijatých na čo najširšom možnom geografickom základe spomedzi štátnych príslušníkov členských štátov Únie. Žiadne pracovné miesta sa nevyhradia pre štátnych príslušníkov určitého členského štátu.

Zásada rovnosti občanov Únie umožňuje každej inštitúcii prijímať vhodné opatrenia na základe pozorovania výraznej nerovnováhy medzi štátnymi príslušnosťami úradníkov, ktorá nie je odôvodnená objektívnymi kritériami. Tieto vhodné opatrenia musia byť odôvodnené a nesmú nikdy viesť k iným kritériám prijímania do služobného pomeru ako tým, ktoré sú založené na zásluhách. Menovací orgán dotknutej inštitúcie prijme pred prijatím takýchto vhodných opatrení všeobecné ustanovenia na vykonanie tohto odseku v súlade s článkom 110.

Po uplynutí trojročného obdobia, ktoré začína plynúť 1. januára 2014, Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o vykonávaní druhého odseku.

S cieľom uľahčiť prijímanie do služobného pomeru na čo najširšom geografickom základe sa inštitúcie snažia podporovať viacjazyčné a multikultúrne vzdelávanie detí svojich zamestnancov.“.

15.

V článku 29 sa odsek 1 nahrádza takto:

„1.   Pred obsadením voľného pracovného miesta v inštitúcii menovací orgán najprv posúdi:

alebo sa riadiť postupom pre výberové konania na základe odborných predpokladov alebo skúšok, alebo odborných predpokladov a skúšok zároveň. Postup pri výberovom konaní je ustanovený v prílohe III.

Tento postup sa môže použiť aj na účely vytvorenia rezervy pre budúce prijímanie do služobného pomeru.

Zachovávajúc zásadu, že drvivá väčšina úradníkov sa má prijímať na základe verejného výberového konania, menovací orgán môže odchylne od písmena d) a iba vo výnimočných prípadoch rozhodnúť o uskutočnení interného výberového konania inštitúcie, ktoré bude otvorené aj pre zmluvných zamestnancov uvedených v článkoch 3a a 3b Podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov Európskej únie. Na týchto zmluvných zamestnancov sa vzťahujú obmedzenia v súvislosti s touto možnosťou, ako je stanovené v článku 82 ods. 7 Podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov Európskej únie, a v súvislosti s osobitnými úlohami, ktoré mohli plniť ako zmluvní zamestnanci.“.

16.

Článok 30 sa nahrádza takto:

„Článok 30

Menovací orgán vymenuje výberovú komisiu pre každé výberové konanie. Táto komisia vypracuje zoznam vhodných uchádzačov.

Menovací orgán rozhodne, ktorí z týchto uchádzačov budú vymenovaní na voľné pracovné miesta.

Títo uchádzači majú prístup k príslušným informáciám o vhodných voľných pracovných miestach uverejnených inštitúciami a agentúrami.“.

17.

V článku 31 ods. 2 prvý pododsek sa prvá veta nahrádza takto:

„Bez toho, aby bol dotknutý článok 29 ods. 2, úradníci sú prijímaní do služobného pomeru len do platových tried SC 1 až SC 2, AST 1 až AST 4 alebo AD 5 až AD 8.“.

18.

V článku 32 treťom odseku sa slovo „orgánom“ nahrádza slovami „menovacím orgánom každej inštitúcie“.

19.

Článok 34 sa nahrádza takto:

„Článok 34

1.   Pred prijatím do trvalého pracovného pomeru musia úradníci odpracovať deväťmesačnú skúšobnú dobu. Rozhodnutie prijať úradníka do trvalého pracovného pomeru sa prijme na základe správy uvedenej v odseku 3, ako aj na základe faktorov dostupných menovaciemu orgánu a ktoré sa týkajú správania úradníka v skúšobnej dobe, pokiaľ ide o ustanovenia hlavy II.

Ak počas skúšobnej doby nemôže úradník v dôsledku choroby, materskej dovolenky podľa článku 58 alebo úrazu plniť svoje povinnosti nepretržite aspoň počas jedného mesiaca, menovací orgán môže predĺžiť jeho skúšobnú dobu o zodpovedajúce obdobie. Celková dĺžka skúšobnej doby v žiadnom prípade nepresiahne 15 mesiacov.

2.   Správa o úradníkovi v skúšobnej dobe môže byť vypracovaná kedykoľvek pred skončením skúšobnej doby, ak je jeho práca zjavne neuspokojivá.

Táto správa sa poskytne dotknutej osobe, ktorá má právo predložiť svoje písomné pripomienky do ôsmich pracovných dní. Priamy nadriadený úradníka v skúšobnej dobe bezodkladne predloží správu a pripomienky menovaciemu orgánu, ktorý do troch týždňov získa vyjadrenie spoločného výboru pre správy o potrebných opatreniach. Menovací orgán môže rozhodnúť o prepustení úradníka v skúšobnej dobe pred skončením skúšobnej doby s jednomesačnou výpovednou dobou alebo môže úradníka na zostávajúcu časť skúšobnej doby prideliť do iného oddelenia.

3.   Najneskôr mesiac pred skončením skúšobnej doby sa vypracuje správa o spôsobilosti úradníka v skúšobnej dobe plniť si povinnosti spojené s jeho pracovným miestom, ako aj o jeho výkonnosti a správaní v službe. Táto správa sa poskytne úradníkovi v skúšobnej dobe, ktorý má právo predložiť svoje pripomienky písomne do ôsmich pracovných dní.

Ak sa odporučí prepustenie alebo za výnimočných okolností predĺženie skúšobnej doby v súlade s článkom 1, priamy nadriadený úradníka v skúšobnej dobe bezodkladne predloží správu a pripomienky menovaciemu orgánu, ktorý do troch týždňov prekonzultuje potrebné opatrenia so spoločným výborom pre správy.

Úradník v skúšobnej dobe, ktorého práca alebo správanie nesplnili požiadavky na prijatie do trvalého pracovného pomeru na príslušnom pracovnom mieste, bude prepustený.

4.   Ak prepustený úradník v skúšobnej dobe nie je schopný okamžite pokračovať v pracovnej činnosti inde, dostane kompenzáciu vo výške trojmesačného základného platu, ak odpracoval viac ako jeden rok služby, vo výške dvojmesačného základného platu, ak odpracoval aspoň šesť mesiacov služby, a vo výške jednomesačného základného platu, ak odpracoval menej ako šesť mesiacov služby.

5.   Odseky 2, 3 a 4 sa neuplatňujú v prípade úradníkov, ktorí odstúpia z funkcie pred uplynutím ich skúšobnej doby.“.

20.

V článku 35 sa dopĺňa toto písmeno:

21.

V článku 37 písm. b) druhej zarážke sa slovo „orgánmi“ nahrádza slovami „menovacími orgánmi inštitúcií“.

22.

Článok 40 sa mení takto:

23.

Článok 42a sa nahrádza takto:

„Článok 42a

Úradník má na každé dieťa nárok najviac na šesť mesiacov rodičovskej dovolenky bez základného platu, pričom túto dovolenku si vyberie počas prvých dvanástich rokov po narodení alebo osvojení dieťaťa. Trvanie dovolenky môže byť zdvojnásobené pre osamelých rodičov uznaných podľa všeobecných vykonávacích ustanovení, ktoré schválil menovací orgán každej inštitúcie, a pre rodičov nezaopatrených detí so zdravotným postihnutím alebo závažným ochorením, ktoré potvrdil lekár inštitúcie. Minimálna dovolenka čerpaná kedykoľvek nesmie byť kratšia ako jeden mesiac.

Počas rodičovskej dovolenky členstvo úradníka v systéme sociálneho zabezpečenia zostáva; nadobudnutie práva na dôchodok, prídavku na nezaopatrené dieťa a príspevku na vzdelanie zostáva zachované. Úradník si zachová svoje pracovné miesto a má naďalej nárok na postup do vyššieho platového stupňa alebo vyššej platovej triedy. Dovolenka sa môže čerpať v celom alebo polovičnom rozsahu. Ak sa rodičovská dovolenka čerpá v polovičnom rozsahu, maximálna dĺžka dovolenky stanovená v prvom odseku sa zdvojnásobí. Počas rodičovskej dovolenky majú úradníci nárok na príspevok vo výške 911,73 EUR mesačne alebo 50 % tejto sumy, ak čerpajú dovolenku v polovičnom rozsahu, ale nesmú vykonávať žiadnu inú zárobkovú pracovnú činnosť. Celý príspevok do systému sociálneho zabezpečenia uvedený v článkoch 72 a 73 zaplatí inštitúcia a vypočítava sa zo základného platu úradníka. V prípade čerpania dovolenky v polovičnom rozsahu sa však toto ustanovenie uplatňuje len na rozdiel medzi celým základným platom a pomerne zníženým základným platom. Pre časť skutočne prijatého základného platu sa príspevok úradníka vypočíta pomocou rovnakých percentuálnych sadzieb, ako keby bol zamestnaný na plný úväzok.

Príspevok je 1 215,63 EUR mesačne alebo 50 % z tejto sumy, ak úradník čerpá dovolenku v polovičnom rozsahu, pre osamelých rodičov a rodičov nezaopatrených detí so zdravotným postihnutím alebo závažným ochorením, ktoré potvrdil lekár, ako je uvedené v prvom odseku, a počas prvých troch mesiacov rodičovskej dovolenky, ak túto dovolenku čerpá otec počas materskej dovolenky alebo niektorý z rodičov ihneď po materskej dovolenke, alebo v priebehu, alebo bezprostredne po skončení dovolenky v prípade osvojenia dieťaťa.

Rodičovská dovolenka môže byť predĺžená o ďalších šesť mesiacov s príspevkom obmedzeným na 50 % zo sumy uvedenej v druhom odseku. Pre osamelých rodičov, ako je uvedené v prvom odseku, môže byť rodičovská dovolenka predĺžená o ďalších dvanásť mesiacov s príspevkom obmedzeným na 50 % zo sumy uvedenej v treťom odseku.

Sumy uvedené v tomto článku sa upravujú podľa výšky odmeny.“.

24.

V hlave III sa v kapitole 2 dopĺňa tento oddiel:

„Oddiel 7

Pracovné voľno zo služobných dôvodov

Článok 42c

Najskôr päť rokov pred dosiahnutím svojho veku odchodu do dôchodku môže úradník, ktorý odpracoval v službe najmenej desať rokov, nastúpiť rozhodnutím menovacieho orgánu na pracovné voľno zo služobných dôvodov pre organizačné potreby spojené so získavaním nových spôsobilostí v rámci inštitúcií.

Celkový počet úradníkov, ktorí majú pracovné voľno zo služobných dôvodov, nepresiahne každý rok 5 % z úradníkov vo všetkých inštitúciách, ktorí odišli do dôchodku v predchádzajúcom roku. Takto vypočítaný celkový počet sa pridelí každej inštitúcii podľa jej príslušného počtu úradníkov k 31. decembru predchádzajúceho roku. Výsledok takéhoto pridelenia sa zaokrúhli nahor na najbližšie celé číslo v každej inštitúcii.

Toto pracovné voľno nepredstavuje disciplinárne opatrenie.

Trvanie pracovného voľna v zásade zodpovedá obdobiu, pokým úradník nedosiahne vek odchodu do dôchodku. Vo výnimočných situáciách však menovací orgán môže rozhodnúť, že toto pracovné voľno ukončí a úradníka opätovne dosadí na jeho pracovné miesto.

Keď úradník, ktorý má pracovné voľno zo služobných dôvodov, dosiahne vek odchodu do dôchodku, automaticky odíde do dôchodku.

Pracovné voľno zo služobných dôvodov sa riadi týmito pravidlami:

Úradník, ktorý dostal toto pracovné voľno, dostane príspevok vypočítaný v súlade s prílohou IV.

Na žiadosť úradníka sa z tohto príspevku platia príspevky do systému dôchodkového zabezpečenia vypočítané na základe uvedeného príspevku. V takomto prípade sa obdobie služby úradníka, ktorý nastúpil na pracovné voľno zo služobných dôvodov, zohľadňuje na účely výpočtu rokov služby potrebných pre odchod do dôchodku v zmysle článku 2 prílohy VIII.

Na príspevok sa neuplatní opravný koeficient.“.

25.

Článok 43 sa nahrádza takto:

„Článok 43

Spôsobilosť, výkonnosť a správanie každého úradníka v službe sú predmetom pravidelnej ročnej správy vypracovanej menovacím orgánom každej inštitúcie v súlade s článkom 110. V tejto správe sa uvedie, či úroveň výkonnosti úradníka bola uspokojivá alebo nie. Menovací orgán každej inštitúcie určí ustanovenia o práve podať odvolanie v rámci postupu na predkladanie správ, ktoré musí byť uplatnené pred podaním sťažnosti uvedenej v článku 90 ods. 2.

Od platovej triedy AST 5 môže správa obsahovať aj stanovisko, či má úradník na základe svojej výkonnosti predpoklady pre vykonávanie funkcie administrátora.

Správa sa poskytuje danému úradníkovi. Úradník má právo predložiť k nej akékoľvek pripomienky, ktoré pokladá za dôležité.“.

26.

Článok 44 sa nahrádza takto:

„Článok 44

Úradník, ktorý je na jednom platovom stupni v rámci svojej platovej triedy dva roky, automaticky postúpi na nasledujúci stupeň v tejto triede, s výnimkou prípadu, že jeho výkonnosť bola podľa poslednej výročnej správy uvedenej v článku 43 vyhodnotená ako neuspokojivá. Úradník postúpi do ďalšieho platového stupňa vo svojej platovej triede po najviac štyroch rokoch, s výnimkou prípadu uplatnenia postupu uvedeného v článku 51 ods. 1.

Ak je úradník vymenovaný za vedúceho útvaru, riaditeľa alebo generálneho riaditeľa v tej istej platovej triede a ak svoje povinnosti plnil uspokojivo v zmysle článku 43 počas prvých deviatich mesiacov po svojom vymenovaní, je so spätnou platnosťou povýšený o jeden platový stupeň v platovej triede, ktorú mal v čase nadobudnutia platnosti vymenovania. Toto povýšenie vedie k zvýšeniu jeho základného mesačného platu, ktoré zodpovedá percentuálnemu rozdielu medzi prvým a druhým platovým stupňom v každej platovej triede. Ak zvýšenie platu je nižšie alebo ak úradník je v tom čase už v poslednom platovom stupni svojej platovej triedy, prizná sa mu zvýšenie základného platu zabezpečujúce zvýšenie medzi prvým a druhým platovým stupňom do dňa, keď nadobudne účinnosť jeho nasledujúce povýšenie.“.

27.

Článok 45 sa mení takto:

28.

Článok 45a sa mení takto:

29.

V článku 48 treťom odseku sa slová „funkčnej skupine AST“ nahrádzajú slovami „funkčných skupinách AST a AST/SC“.

30.

V článku 50 ôsmom odseku sa číslica „55“ nahrádza číslicou „58“.

31.

Článok 51 sa nahrádza takto:

„Článok 51

1.   Menovací orgán každej inštitúcie určí postupy pre včasné a dostatočné zistenie, riešenie a nápravu prípadov nespôsobilosti.

Menovací orgán každej inštitúcie pri prijímaní vnútorných ustanovení dodržiava tieto požiadavky:

2.   Úradník má právo získať svoj úplný osobný spis a vyhotoviť si kópie všetkých dokumentov týkajúcich sa daného postupu. Na prípravu obhajoby má aspoň 15 dní, najviac však 30 dní odo dňa prijatia návrhu. Môže mu pomáhať osoba, ktorú si sám vyberie. Úradník môže predložiť písomné pripomienky. Spoločný poradný výbor ho vypočuje. Úradník si môže prizvať aj svedkov.

3.   Inštitúcia je pred spoločným poradným výborom zastúpená úradníkom, ktorého na tento účel určí menovací orgán. Tento úradník má rovnaké práva ako dotknutý úradník.

4.   Na základe návrhu podľa odseku 1 písm. b) a všetkých písomných a ústnych vyhlásení dotknutého úradníka alebo svedkov spoločný poradný výbor vydá väčšinovým rozhodnutím odôvodnené stanovisko určujúce opatrenie, ktoré pokladá za primerané z hľadiska skutočností zistených na jeho žiadosť. Toto stanovisko predloží menovaciemu orgánu a dotknutému úradníkovi do dvoch mesiacov odo dňa, keď mu záležitosť bola postúpená. Predseda nehlasuje o rozhodnutiach spoločného poradného výboru, s výnimkou procesných záležitostí a rovnakého počtu hlasov.

5.   Úradník prepustený pre nespôsobilosť má počas obdobia vymedzeného v odseku 6 nárok na mesačný príspevok v prípade prepustenia, ktorý zodpovedá základnému mesačnému platu úradníka v prvom platovom stupni platovej triedy AST 1. Úradník má počas rovnakého obdobia aj nárok na rodinné prídavky ustanovené v článku 67. Príspevok na domácnosť sa vypočíta zo základného mesačného platu úradníka v platovej triede AST 1 v súlade s článkom 1 prílohy VII.

Príspevok sa nezaplatí, ak úradník odstúpi z funkcie po začatí konania uvedeného v odsekoch 1 a 2, alebo ak má nárok na bezprostrednú výplatu plnej výšky dôchodku. Ak má nárok na dávku v nezamestnanosti z národného systému nezamestnanosti, výška tejto dávky sa odpočíta od uvedeného príspevku.

6.   Obdobie, počas ktorého sa budú uskutočňovať platby uvedené v odseku 5, bude:

7.   Úradníci, ktorí sú preradení do nižšej platovej triedy pre nespôsobilosť, môžu po uplynutí šiestich rokov požiadať, aby boli z ich osobných spisov všetky zmienky o tomto opatrení odstránené.

8.   Úradníci majú nárok na náhradu odôvodnených výdavkov, ktoré vynaložili z vlastného podnetu v priebehu konania, vrátane poplatkov obhajcovi, ktorý nepatrí k inštitúcii, ak konanie uvedené v tomto článku skončí bez prijatia rozhodnutia o prepustení alebo preradení do nižšej platovej triedy.“.

32.

Článok 52 sa nahrádza takto:

„Článok 52

Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 50, úradník odchádza do dôchodku:

Úradník však môže na vlastnú žiadosť, a ak to menovací orgán pokladá za odôvodnené v záujme služby, pokračovať v práci až do veku 67 rokov alebo výnimočne do veku 70 rokov a v tom prípade odíde do dôchodku automaticky v posledný deň mesiaca, v ktorom dosiahne tento vek.

Ak sa menovací orgán rozhodne povoliť úradníkovi zotrvanie v služobnom pomere po dosiahnutí veku 66 rokov, toto povolenie sa udelí najviac na obdobie jedného roka. Na žiadosť úradníka možno toto rozhodnutie obnoviť.“.

33.

Článok 55 sa mení takto:

34.

V článku 55a sa odsek 2 nahrádza takto:

„2.   Úradník má nárok na povolenie v týchto prípadoch:

Ak je čiastočný úväzok požadovaný z dôvodu účasti na ďalšej odbornej príprave, alebo počas posledných troch rokov pred dosiahnutím veku odchodu do dôchodku, ale nie pred dosiahnutím veku 58 rokov, môže menovací orgán odmietnuť vydať povolenie alebo odložiť dátum jeho účinnosti len v mimoriadnych prípadoch a zo závažných služobných dôvodov.

Ak sa tento nárok na povolenie uplatňuje z dôvodu starostlivosti o vážne chorú alebo zdravotne postihnutú manželku alebo manžela, príbuzného vo vzostupnej línii, príbuzného v zostupnej línii, brata alebo sestru, alebo z dôvodu účasti na ďalšej odbornej príprave, všetky tieto obdobia spolu nemôžu presiahnuť päť rokov počas služobnej kariéry príslušného úradníka.“.

35.

V článku 56 sa tretí odsek nahrádza takto:

„V súlade s ustanovením prílohy VI úradníci v platových triedach SC 1 až SC 6 a platových triedach AST 1 až AST 4 majú za odpracované nadčasy nárok na náhradné voľno alebo na odmenu, ak požiadavky služby neumožňujú čerpanie náhradného voľna počas dvoch mesiacov nasledujúcich po mesiaci, v ktorom boli nadčasy odpracované.“.

36.

V článku 56a sa druhý odsek nahrádza takto:

„Komisia po porade s Výborom pre služobný poriadok stanoví prostredníctvom delegovaných aktov v súlade s článkami 111 a 112 kategórie úradníkov, ktorí majú nárok na tieto príspevky, a určí podmienky udeľovania týchto príspevkov a ich sadzby.“.

37.

V článku 56b sa druhý odsek nahrádza takto:

„Komisia po porade s Výborom pre služobný poriadok stanoví prostredníctvom delegovaných aktov v súlade s článkami 111 a 112 kategórie úradníkov, ktorí majú nárok na tieto príspevky, podmienky udeľovania týchto príspevkov a ich sadzby.“.

38.

V článku 56c sa druhý odsek nahrádza takto:

„Komisia po porade s Výborom pre služobný poriadok stanoví prostredníctvom delegovaných aktov v súlade s článkami 111 a 112 kategórie úradníkov, ktorí majú nárok na tieto osobitné príspevky, podmienky udeľovania týchto príspevkov a ich sadzby.“.

39.

V článku 57 sa v prvom odseku slovo „orgánov“ nahrádza slovami „menovacích orgánov inštitúcií“.

40.

Článok 58 sa nahrádza takto:

„Článok 58

Tehotné ženy majú po predložení lekárskeho potvrdenia okrem nároku na dovolenku podľa článku 57 navyše nárok na 20 týždňov dovolenky. Táto dovolenka sa začína najskôr šesť týždňov pred predpokladaným termínom pôrodu uvedeným v lekárskom potvrdení a skončí najskôr 14 týždňov po termíne pôrodu. V prípade viacnásobného alebo predčasného pôrodu alebo pôrodu dieťaťa so zdravotným postihnutím alebo závažným ochorením je dĺžka dovolenky 24 týždňov. Predčasný pôrod je na účely tohto ustanovenia pôrod, ktorý sa uskutoční pred koncom 34. týždňa tehotenstva.“.

41.

Článok 61 sa nahrádza takto:

„Článok 61

Zoznamy sviatkov sa vypracujú na základe dohody medzi menovacími orgánmi inštitúcií Únie po porade s Výborom pre služobný poriadok“.

42.

Článok 63 sa nahrádza takto:

„Článok 63

Odmena úradníka je vyjadrená v eurách. Vypláca sa v mene krajiny, v ktorej úradník plní svoje povinnosti, alebo v eurách.

Odmena vyplatená v inej mene ako v eurách sa vypočíta na základe výmenných kurzov používaných pri plnení všeobecného rozpočtu Európskej únie k 1. júlu príslušného roku.

Výmenné kurzy sa aktualizujú každý rok so spätnou platnosťou v čase ročnej aktualizácie odmien ustanovenej v článku 65.“.

43.

Článok 64 sa nahrádza takto:

„Článok 64

Odmena úradníka vyjadrená v eurách sa po povinných zrážkach uvedených v tomto služobnom poriadku alebo v akýchkoľvek vykonávacích nariadeniach určí pomocou opravného koeficientu, ktorý je vyšší, nižší alebo rovný 100 %, v závislosti od životných podmienok v jednotlivých miestach výkonu práce.

Opravné koeficienty sa vytvárajú či rušia a každý rok aktualizujú v súlade s prílohou XI. Na účely aktualizácie sa všetky hodnoty považujú za referenčné hodnoty. Komisia na účely informovania uverejní aktualizované hodnoty v sérii C Úradného vestníka Európskej únie do dvoch týždňov od aktualizácie.

V Belgicku a Luxembursku sa nepoužije žiaden opravný koeficient, a to s ohľadom na osobitnú referenčnú úlohu týchto miest výkonu práce ako hlavných a pôvodných sídiel väčšiny inštitúcií.“.

44.

Článok 65 sa nahrádza takto:

„Článok 65

1.   Odmeny úradníkov a ostatných zamestnancov Európskej únie sa aktualizujú každý rok pri zohľadnení hospodárskej a sociálnej politiky Únie. Do úvahy sa vezmú najmä všetky zvýšenia platov vo verejnej službe členských štátov a potreby prijatia nových úradníkov. Aktualizácia odmien sa vykonáva v súlade s prílohou XI. Táto aktualizácia sa uskutoční pred koncom každého roku na základe správy Komisie vychádzajúcej zo štatistických údajov pripravených Štatistickým úradom Európskej únie po dohode s národnými štatistickými úradmi členských štátov; štatistické údaje odzrkadľujú situáciu v jednotlivých členských štátoch k 1. júlu. Táto správa obsahuje údaje týkajúce sa rozpočtového vplyvu odmien a dôchodkov úradníkov Únie. Postupuje sa Európskemu parlamentu a Rade.

Sumy uvedené v článku 42a druhom a treťom odseku, článkoch 66 a 69, článku 1 ods. 1, článku 2 ods. 1, článku 3 ods. 1 a 2, článku 4 ods. 1, článku 7 ods. 2, článku 8 ods. 2, článku 10 ods. 1 prílohy VII a článku 8 ods. 2 prílohy XIII a sumy uvedené v pôvodnom článku 4a prílohy VII sa aktualizujú v súlade s článkom 18 ods. 1 prílohy XIII, sumy uvedené v článku 24 ods. 3, článku 28a ods. 3 druhom pododseku, článku 28a ods. 7, článkoch 93 a 94, článku 96 ods. 3 druhom pododseku a článku 96 ods. 7, článkoch 133, 134 a 136 Podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov, sumy uvedené v článku 1 ods. 1 prvom pododseku nariadenia Rady (ESUO, EHS, Euratom) č. 300/76 (6) a koeficient pre sumy uvedené v článku 4 nariadenia Rady (EHS, Euratom, ESUO) č. 260/68 (7) sa aktualizujú každý rok v súlade s prílohou XI. Na účely informovania Komisia uverejní aktualizované sumy v sérii C Úradného vestníka Európskej únie do dvoch týždňov od aktualizácie.

2.   V prípade podstatnej zmeny životných nákladov sa sumy uvedené v odseku 1 a opravné koeficienty uvedené v článku 64 aktualizujú v súlade s prílohou XI. Na účely informovania Komisia uverejní aktualizované sumy a opravné koeficienty v sérii C Úradného vestníka Európskej únie do dvoch týždňov od aktualizácie.

3.   Sumy uvedené v odseku 1 a opravné koeficienty uvedené v článku 64 sa považujú za také sumy a opravné koeficienty, ktorých skutočná hodnota v určitom časovom bode podlieha aktualizácii bez toho, aby bol na to potrebný iný právny akt.

4.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 3 ods. 5 a 6 prílohy XI, aktualizácia uvedená v odsekoch 1 a 2 sa nevykonáva v rokoch 2013 a 2014.

45.

Článok 66 sa mení takto:

46.

Článok 66a sa nahrádza takto:

„Článok 66a

1.   Odchylne od článku 3 ods. 1 nariadenia (EHS, Euratom, ESUO) č. 260/68 a na účely zohľadnenia uplatňovania metódy aktualizácie odmien a dôchodkov úradníkov bez toho, aby bol dotknutý článok 65 ods. 3, dočasné opatrenie týkajúce sa odmien, ktoré Únia platí zamestnancom v aktívnom pracovnom pomere, známe ako „solidárna daň“, sa vzťahuje na obdobie od 1. januára 2014 do 31. decembra 2023.

2.   Sadzba tejto solidárnej dane, ktorá sa použije pre základ definovaný v odseku 3, je 6 %. Od platovej triedy AD 15, platový stupeň 2 a vyššie sa však uplatňuje sadzba 7 %.

4.   Solidárna daň sa odvádza mesačne zo zdroja príjmu; príjmy z dane sa vykážu ako príjmy všeobecného rozpočtu Európskej únie.“.

47.

V článku 67 sa odsek 3 nahrádza takto:

„3.   Príspevok na nezaopatrené dieťa môže byť zdvojnásobený na základe osobitného odôvodneného rozhodnutia menovacieho orgánu vychádzajúceho z lekárskych dokladov, ktoré potvrdzujú, že príslušné dieťa je zdravotne postihnuté alebo má dlhodobé ochorenie, z čoho pre úradníka vyplývajú vysoké finančné výdavky.“.

48.

Článok 72 sa mení takto:

49.

V článku 73 sa v odseku 1 slovo „orgánov“ nahrádza slovami „menovacích orgánov inštitúcií“.

50.

V článku 76a sa v druhej vete slovo „inštitúciami“ nahrádza slovami „menovacími orgánmi inštitúcií“.

51.

Článok 77 sa nahrádza takto:

„Článok 77

Úradník, ktorý ukončil aspoň 10-ročnú službu, má nárok na starobný dôchodok. Na tento dôchodok má však nárok bez ohľadu na dĺžku služby, ak presiahol vek odchodu do dôchodku, ak nemohol byť opätovne vymenovaný na svoje pracovné miesto počas obdobia zaradenia mimo činnej služby alebo ak odišiel do dôchodku v záujme služby.

Maximálny starobný dôchodok je 70 % z posledného základného platu vyplateného v rámci poslednej platovej triedy, v ktorej bol úradník zaradený aspoň jeden rok. 1,80 % z tohto posledného základného platu sa zaplatí úradníkovi za každý rok služby uznaný podľa článku 3 prílohy VIII.

Avšak v prípade úradníkov, ktorí pracujú ako asistenti osoby vykonávajúcej funkciu ustanovenú v Zmluve o Európskej únii alebo v Zmluve o fungovaní Európskej únie, voleného predsedu jednej z inštitúcií alebo jedného z orgánov Únie alebo voleného predsedu jednej z politických skupín v Európskom parlamente, nárok na dôchodok zodpovedajúci počtu služobných rokov potrebných na odchod do dôchodku a získaný počas práce v tejto funkcii sa vypočíta na základe posledného základného platu, ktorý úradník poberal počas tohto obdobia, ak je tento základný plat vyšší ako plat použitý ako základ na účely druhého odseku tohto článku.

Starobný dôchodok nesmie byť nižší ako 4 % výšky životného minima za rok služby.

Vek odchodu do dôchodku je 66 rokov.

Od 1. januára 2014 sa každých päť rokov vykoná prehodnotenie veku odchodu do dôchodku na základe správy, ktorú Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade. V správe sa posúdi predovšetkým vývoj veku odchodu do dôchodku zamestnancov verejnej služby členských štátov a vývoj priemernej dĺžky života úradníkov inštitúcií.

V prípade potreby navrhne Komisia zmenu veku odchodu do dôchodku v súlade so závermi tejto správy, pričom osobitnú pozornosť venuje vývoju v členských štátoch.“.

52.

Článok 78 sa nahrádza takto:

„Článok 78

Úradník má nárok za podmienok stanovených v článkoch 13 až 16 prílohy VIII na invalidný dôchodok v prípade celkovej trvalej invalidity, ktorá mu bráni v plnení povinností zodpovedajúcich pracovnému miestu v jeho funkčnej skupine.

Článok 52 sa uplatňuje obdobne na príjemcov podpory v invalidite. Ak príjemca podpory v invalidite odíde do dôchodku pred dosiahnutím veku 66 rokov bez toho, aby dosiahol nárok na maximálny dôchodok, uplatňujú sa všeobecné predpisy o starobných dôchodkoch. Výška starobného dôchodku vychádza z výšky platu pre platovú triedu a platový stupeň, v ktorých bol úradník zaradený, keď sa stal invalidom.

Výška podpory v invalidite zodpovedá 70 % posledného základného platu úradníka. Nesmie byť však nižšia ako životné minimum.

Z podpory v invalidite sa platia príspevky do systému dôchodkového zabezpečenia, vypočítané na základe uvedenej podpory.

Ak invalidita vznikne v dôsledku úrazu počas plnenia alebo v súvislosti s plnením pracovných povinností úradníka, choroby z povolania, verejnej prospešnej činnosti alebo ohrozenia vlastného života pri záchrane iného ľudského života, podpora v invalidite nesmie byť nižšia ako 120 % výšky životného minima. V takýchto prípadoch sa príspevky do systému dôchodkového zabezpečenia zaplatia v plnej výške z rozpočtu inštitúcie alebo orgánu uvedeného v článku 1b.“.

53.

V článku 80 sa šiesty odsek nahrádza takto:

„Nárok ustanovený v prvom, druhom a treťom odseku sa uplatní v prípade úmrtia bývalého úradníka, ktorý má nárok na príspevok podľa článku 50 služobného poriadku, článku 5 nariadenia Rady (EHS, Euratom, ESUO) č. 259/68 (8), článku 3 nariadenia Rady (Euratom, ESUO, EHS) č. 2530/72 (9) alebo článku 3 nariadenia Rady (ESUO, EHS, Euratom) č. 1543/73 (10), a v prípade úmrtia bývalého úradníka, ktorý odišiel zo služby pred dosiahnutím veku odchodu do dôchodku a požiadal o odloženie svojho starobného dôchodku k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom dovŕšil vek odchodu do dôchodku.

54.

V článku 81a sa odsek 1 mení takto:

55.

V článku 82 sa odsek 2 nahrádza takto:

„2.   Ak sa odmeny aktualizujú v súlade s článkom 65 ods. 1, rovnako sa aktualizujú aj dôchodky.“.

56.

V článku 83 ods. 1 sa vypúšťa druhý pododsek.

57.

V článku 83a sa odseky 2, 3, 4 a 5 nahrádzajú takto:

„2.   Agentúry, ktoré nedostávajú dotáciu zo všeobecného rozpočtu Európskej únie, zaplatia do tohto rozpočtu celú sumu príspevkov potrebných na financovanie systému. Agentúry, ktoré sú čiastočne financované z tohto rozpočtu, zaplatia od 1. januára 2016 časť príspevkov zamestnávateľa, ktorá zodpovedá podielu príjmov agentúry bez dotácie zo všeobecného rozpočtu Európskej únie a jej celkových príjmov.

3.   Rovnováha systému dôchodkového zabezpečenia sa zaručí vekom odchodu do dôchodku a sadzbou príspevkov do systému. Pri príležitosti poistno-matematického hodnotenia, ktoré sa uskutoční každých päť rokov podľa prílohy XII, sa sadzba príspevkov do systému dôchodkového zabezpečenia aktualizuje s cieľom zabezpečiť rovnováhu systému.

4.   Komisia každý rok aktualizuje poistno-matematické hodnotenie uvedené v odseku 3 v súlade s článkom 1 ods. 2 prílohy XII. Ak sa preukáže, že medzi sadzbou príspevkov uplatňovanou v danom čase a sadzbou požadovanou na zachovanie poistno-matematickej rovnováhy existuje rozdiel v hodnote minimálne 0,25 bodov, sadzba sa upraví v súlade s opatreniami stanovenými v prílohe XII.

5.   Na účely odsekov 3 a 4 tohto článku sa aktualizuje referenčný údaj stanovený v článku 83 ods. 2. Komisia na účely informovania uverejní výslednú aktualizovanú sadzbu príspevkov v sérii C Úradného vestníka Európskej únie do dvoch týždňov od aktualizácie.“.

58.

Hlava VIII sa vypúšťa.

59.

Článok 110 sa nahrádza takto:

„Článok 110

1.   Všeobecné vykonávacie ustanovenia k tomuto služobnému poriadku prijíma menovací orgán každej inštitúcie po porade s Výborom zamestnancov a Výborom pre služobný poriadok.

2.   Vykonávacie predpisy prijaté Komisiou na účely vykonávania tohto služobného poriadku vrátane všeobecných vykonávacích ustanovení uvedených v odseku 1 sa analogicky vzťahujú aj na agentúry. Preto Komisia informuje agentúry o každom takomto vykonávacom predpise okamžite po jeho prijatí.

Tieto vykonávacie predpisy nadobúdajú účinnosť v agentúrach deväť mesiacov po nadobudnutí ich účinnosti v Komisii alebo deväť mesiacov po dátume, keď Komisia informovala agentúry o prijatí príslušného vykonávacieho predpisu, podľa toho, ktorý dátum je neskorší. Odchylne od uvedeného môže agentúra rozhodnúť o tom, že takéto vykonávacie predpisy nadobudnú účinnosť skôr.

Odchylne od toho však môže agentúra pred uplynutím deväťmesačného obdobia uvedeného v druhom pododseku tohto odseku a po porade s Výborom zamestnancov predložiť Komisii na schválenie vykonávacie predpisy, ktoré sa líšia od vykonávacích predpisov prijatých Komisiou. Za rovnakých podmienok môže agentúra požiadať Komisiu o súhlas s neuplatňovaním určitých z týchto vykonávacích predpisov. V tomto prípade Komisia môže namiesto schválenia alebo zamietnutia žiadosti požiadať agentúru o to, aby jej predložila na schválenie vykonávacie predpisy, ktoré sa líšia od vykonávacích predpisov prijatých Komisiou.

Plynutie deväťmesačnej lehoty uvedenej v druhom pododseku tohto odseku sa pozastaví od dátumu, keď agentúra požiada Komisiu o schválenie, až do dátumu, keď Komisia vyjadrí svoje stanovisko.

Agentúra takisto môže po porade so svojím Výborom zamestnancov predložiť Komisii na schválenie vykonávacie predpisy, ktoré sa týkajú iných oblastí ako vykonávacie predpisy, ktoré prijala Komisia.

Na účely prijatia vykonávacích predpisov zastupuje agentúry správna rada alebo rovnocenný orgán uvedený v akte Únie, ktorým sa agentúry zriaďujú.

3.   Na účely prijímania predpisov dohodou medzi inštitúciami sa agentúry za inštitúcie nepovažujú. Komisia však tieto predpisy pred ich prijatím prerokuje s agentúrami.

4.   Zamestnanci dostanú na vedomie vykonávacie predpisy tohto služobného poriadku vrátane všeobecných vykonávacích ustanovení uvedených v odseku 1, ako aj predpisy prijaté na základe dohody medzi menovacími orgánmi inštitúcií.

5.   Administratívne oddelenia inštitúcií a agentúr navzájom pravidelne konzultujú uplatňovanie tohto služobného poriadku. Agentúry sú na týchto konzultáciách zastúpené spoločne v súlade s predpismi, ktoré sa pevne stanovia na základe ich vzájomnej dohody.

6.   Súdny dvor Európskej únie vedie register predpisov prijatých menovacím orgánom každej inštitúcie na účely vykonávania tohto služobného poriadku, ako aj predpisov prijatých agentúrami, ktoré sa odchyľujú od predpisov prijatých Komisiou, v súlade s postupom uvedeným v odseku 2, vrátane všetkých zmien týchto predpisov. Inštitúcie a agentúry majú priamy prístup k tomuto registru a plné právo meniť svoje vlastné predpisy. Členské štáty majú k tomuto registru priamy prístup. Navyše, každé tri roky predloží Komisia Európskemu parlamentu a Rade správu o predpisoch prijatých menovacím orgánom každej inštitúcie na účely vykonávania tohto služobného poriadku.“.

60.

Dopĺňajú sa tieto články:

„Článok 111

Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 112 prijímať delegované akty týkajúce sa určitých aspektov pracovných podmienok, určitých aspektov vykonávania predpisov o odmeňovaní a systému sociálneho zabezpečenia.

Článok 112

1.   Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.   Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článkoch 56a, 56b a 56c služobného poriadku, v článku 13 ods. 3 jeho prílohy VII a v článku 9 jeho prílohy XI a v článku 28a ods. 11 a článku 96 ods. 11 Podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú od 1. januára 2014.

3.   Delegovanie právomoci uvedené v článkoch 56a, 56b a 56c služobného poriadku, v článku 13 ods. 3 jeho prílohy VII a v článku 9 jeho prílohy XI a v článku 28a ods. 11 a článku 96 ods. 11 Podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci v ňom uvedenej. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.   Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po jeho prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

5.   Delegovaný akt prijatý podľa článkov 56a, 56b a 56c služobného poriadku, článku 13 ods. 3 jeho prílohy VII alebo článku 9 jeho prílohy XI alebo článkov 28a ods. 11 alebo článku 96 ods. 11 Podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

Článok 113

Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade do 31. decembra 2020 správu, v ktorej zhodnotí fungovanie tohto služobného poriadku.“.

61.

Príloha I sa mení takto:

62.

Príloha II sa mení takto:

63.

Jediný článok prílohy IV sa mení takto:

64.

Príloha IVa sa mení takto:

65.

Príloha V sa mení takto:

66.

Príloha VI sa mení takto:

67.

Príloha VII sa mení takto:

68.

Príloha VIII sa mení takto:

69.

Príloha IX sa mení takto:

70.

Príloha X sa mení takto:

71.

Príloha XI sa nahrádza takto:

72.

Príloha XII sa mení takto:

73.

Príloha XIII sa mení takto:

1.

V článku 1 sa vypúšťa druhá zarážka.

2.

V článku 2 sa dopĺňa toto písmeno:

3.

Článok 3 sa vypúšťa.

4.

V článku 3b písm. b) sa bod i) nahrádza takto:

5.

V článku 8 sa v prvom odseku slová „článok 2 písm. a)“ nahrádzajú slovami „článok 2 písm. a) alebo článok 2 písm. f)“.

6.

V článku 10 sa vypúšťa odsek 4.

7.

Článok 11 sa mení takto:

8.

Článok 12 sa mení takto:

9.

Článok 14 sa nahrádza takto:

„Článok 14

1.   Dočasný zamestnanec odpracuje deväťmesačnú skúšobnú dobu.

Ak dočasný zamestnanec počas tejto skúšobnej doby nemôže z dôvodu choroby, materskej dovolenky podľa článku 58 služobného poriadku alebo úrazu plniť svoje povinnosti počas nepretržitého obdobia v dĺžke aspoň jedného mesiaca, orgán uvedený v článku 6 prvom odseku môže predĺžiť jeho skúšobnú dobu o zodpovedajúce obdobie. Celková dĺžka skúšobnej doby v žiadnom prípade nepresiahne 15 mesiacov.

2.   Správa o dočasnom zamestnancovi sa môže vypracovať kedykoľvek pred skončením skúšobnej doby, ak je jeho práca zjavne nedostatočná.

Táto správa sa poskytne dotknutej osobe, ktorá má právo predložiť svoje písomné pripomienky do ôsmich pracovných dní. Správu a pripomienky odovzdá priamy nadriadený dočasného zamestnanca bezodkladne orgánu uvedenému v článku 6 prvom odseku. Na základe tejto správy môže orgán uvedený v článku 6 prvom odseku rozhodnúť o prepustení dočasného zamestnanca pred uplynutím skúšobnej doby s jednomesačnou výpovednou dobou, alebo môže priradiť dočasného zamestnanca na zvyšný čas skúšobnej doby do iného oddelenia.

3.   Aspoň mesiac pred uplynutím skúšobnej doby sa vypracuje správa o spôsobilosti dočasného zamestnanca plniť povinnosti spojené s jeho pracovným miestom, ako aj o jeho výkonnosti a správaní v službe. Táto správa sa poskytne dočasnému zamestnancovi, ktorý má právo predložiť svoje písomné pripomienky do ôsmich pracovných dní.

V prípade návrhu na prepustenie alebo vo výnimočných prípadoch na predĺženie skúšobnej doby v súlade s odsekom 1 priamy nadriadený dočasného zamestnanca bezodkladne odovzdá správu a pripomienky orgánu uvedenému v článku 6 prvom odseku.

Dočasný zamestnanec, ktorého práca alebo správanie sa ukázali ako nevyhovujúce pre jeho zotrvanie na pracovnom mieste, bude prepustený.

Konečné rozhodnutie sa prijme na základe správy uvedenej v tomto odseku, ako aj na základe faktorov, ktoré má k dispozícii orgán uvedený v článku 6 prvom odseku a ktoré sa týkajú správania dočasného zamestnanca, pričom sa berú do úvahy ustanovenia hlavy II rokovacieho poriadku.

4.   Prepustený dočasný zamestnanec má nárok na odmenu zodpovedajúcu jednej tretine jeho základnej mzdy za každý mesiac odpracovanej skúšobnej doby.“.

10.

V článku 15 ods. 1 sa v prvom pododseku dopĺňa táto veta:

„Dočasní zamestnanci zaradení do tried v súlade s kritériami na zaradenie prijatými orgánom uvedeným v článku 6 prvom odseku si zachovajú započítanú prax v rámci daného platového stupňa dosiahnutú v tejto funkcii, ak budú vymenovaní za dočasných zamestnancov v rovnakej triede bezprostredne po skončení predchádzajúceho obdobia ich dočasnej služby.“.

11.

Článok 16 sa nahrádza takto:

„Článok 16

Články 42a, 42b a 55 až 61 služobného poriadku, týkajúce sa dovolenky, pracovného času, nadčasu, práce na zmeny, pohotovosti na pracovisku alebo doma a štátnych sviatkov, sa uplatňujú analogicky. Osobitná dovolenka, rodičovská a rodinná dovolenka sa nepredlžujú nad obdobie trvania zmluvy. Okrem toho sa články 41, 42, 45 a 46 služobného poriadku uplatňujú analogicky na dočasných zamestnancov uvedených v článku 29 prílohy XIII k služobnému poriadku, bez ohľadu na dátum ich prijatia.

Pracovné voľno zo zdravotných dôvodov s nárokom na náhradu mzdy, ustanovené v článku 59 služobného poriadku, však nesmie presiahnuť tri mesiace alebo obdobie odpracované dočasným zamestnancom, ak je toto druhé obdobie dlhšie. Toto pracovné voľno nesmie presiahnuť dobu platnosti jeho zmluvy.

Po uplynutí týchto lehôt zamestnancovi, ktorého zmluva je ešte platná, bez ohľadu na to, že nie je schopný pokračovať v plnení svojich povinností, sa poskytne pracovné voľno bez nároku na náhradu mzdy.

Ak však zamestnanec ochorie na chorobu z povolania alebo utrpí úraz pri plnení svojich povinností, prináleží mu naďalej plná mzda počas celého obdobia práceneschopnosti, až kým mu nebude priznaný invalidný dôchodok podľa článku 33.“.

12.

Článok 17 sa nahrádza takto:

„Článok 17

V mimoriadnych prípadoch môže byť dočasnému zamestnancovi na jeho žiadosť poskytnuté pracovné voľno bez nároku na náhradu mzdy z vážnych osobných dôvodov. Článok 12b služobného poriadku sa uplatňuje aj počas pracovného voľna bez nároku na náhradu mzdy z osobných dôvodov.

Povolenie podľa článku 12b sa dočasnému zamestnancovi neposkytuje na účely jeho zapojenia do zárobkovej alebo nezárobkovej pracovnej činnosti, ktorá zahŕňa lobovanie alebo zastupovanie vo vzťahu k jeho inštitúcii a ktorá by mohla viesť k existencii či možnosti vzniku konfliktu s legitímnymi záujmami inštitúcie.

Orgán uvedený v článku 6 prvom odseku určí dĺžku takéhoto pracovného voľna, ktoré nesmie presiahnuť jednu štvrtinu obdobia, ktoré zamestnanec už odpracoval, alebo:

Obdobie pracovného voľna poskytnutého v súlade s prvým odsekom sa nezapočíta na účely uplatňovania článku 44 prvého odseku služobného poriadku.

Počas pracovného voľna dočasného zamestnanca bez nároku na náhradu mzdy je jeho členstvo v systéme sociálneho zabezpečenia podľa článku 28 prerušené.

Dočasný zamestnanec, ktorý nie je zárobkovo činný, však môže najneskôr jeden mesiac po mesiaci, v ktorom nastúpi na pracovné voľno bez nároku na náhradu mzdy, požiadať o zachovanie svojho poistenia rizík uvedených v článku 28, ak uhradí polovicu nákladov na príspevky stanovené v uvedenom článku počas trvania jeho pracovného voľna; príspevok sa vypočíta podľa jeho posledného základného platu.

Dočasný zamestnanec, pre ktorého platí článok 2 písm. c) alebo d) a ktorý preukáže, že nemôže nadobudnúť dôchodkové práva v rámci iného dôchodkového systému, môže okrem toho požiadať o povolenie nadobúdať ďalšie dôchodkové práva počas celého obdobia pracovného voľna bez nároku na náhradu mzdy, ak uhradí náklady na príspevok zodpovedajúce trojnásobku sadzby stanovenej v článku 41; príspevky sa vypočítajú podľa základného platu pre jeho triedu a stupeň.

Ženy, ktorých materská dovolenka sa začína pred skončením platnosti ich zmluvy, majú nárok na materskú dovolenku a materské príspevky.“.

13.

Článok 20 sa mení takto:

14.

Článok 28a sa mení takto:

15.

V článku 33 ods. 1 sa v druhom pododseku slová „veku 65 rokov“ nahrádzajú slovami „veku 66 rokov“.

16.

Článok 34 sa nahrádza takto:

„Článok 34

Oprávnené osoby po zosnulom zamestnancovi, uvedené v kapitole 4 prílohy VIII k služobnému poriadku, majú nárok na pozostalostný dôchodok uvedený v článkoch 35 až 38.

V prípade úmrtia bývalého zamestnanca, ktorý poberal podporu v invalidite, alebo bývalého zamestnanca podľa článku 2 písm. a), c) d), e) alebo f), ktorý poberal starobný dôchodok alebo ktorý odišiel zo služby pred dosiahnutím veku odchodu do dôchodku a požiadal, aby bol jeho starobný dôchodok odložený do prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom dosiahne vek odchodu do dôchodku, majú oprávnené osoby po zosnulom zamestnancovi, uvedené v kapitole 4 prílohy VIII k služobnému poriadku, nárok na pozostalostný dôchodok ustanovený v uvedenej prílohe.

Ak je miesto pobytu dočasného zamestnanca alebo bývalého dočasného zamestnanca poberajúceho podporu v invalidite alebo starobný dôchodok, alebo bývalého dočasného zamestnanca, ktorý odišiel zo služby pred dosiahnutím veku odchodu do dôchodku a požiadal, aby bol jeho starobný dôchodok odložený do prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom dosiahne vek odchodu do dôchodku, neznáme dlhšie ako jeden rok, uplatnia sa ustanovenia kapitol 5 a 6 prílohy VIII k služobnému poriadku, týkajúce sa dočasných dôchodkov, analogicky na jeho manžela/manželku a osoby uznané za jeho nezaopatrené osoby.“.

17.

V článku 36 prvom odseku sa v tretej vete slová „článku 2 písm. a), c) alebo d)“ nahrádzajú slovami „článku 2 písm. a), c), d), e) alebo f)“.

18.

V článku 37 sa v štvrtom odseku slová „vek 63 rokov“ a „veku 63 rokov“ nahrádzajú slovami „vek odchodu do dôchodku“ a „veku odchodu do dôchodku“ a slová „článku 2 písm. a), c) alebo d)“ sa nahrádzajú slovami „článku 2 písm. a), c), d), e) alebo f)“.

19.

V článku 39 sa odsek 1 nahrádza takto:

„1.   Po odchode zo služby má zamestnanec v zmysle článku 2 nárok na starobný dôchodok, prevod poistno-matematického ekvivalentu alebo na výplatu odchodného v súlade s kapitolou 3 hlavy V a prílohou VIII k služobnému poriadku. Ak má zamestnanec nárok na starobný dôchodok, jeho práva na dôchodok sa znížia v pomere k sumám vyplateným v súlade s článkom 42.“.

20.

V článku 42 sa prvý odsek nahrádza takto:

„V súlade s podmienkami, ktoré určí orgán uvedený v článku 6 prvom odseku, môže zamestnanec požiadať tento orgán o vykonanie všetkých platieb, ktoré sa od neho požadujú, aby si vytvoril alebo ponechal dôchodkové práva vo svojej krajine pôvodu.“.

21.

Článok 47 sa nahrádza takto:

„Článok 47

Okrem zániku v prípade úmrtia, pracovný pomer dočasných zamestnancov zaniká:

22.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 48a

V ktoromkoľvek volebnom období sa môže analogicky uplatniť článok 50 služobného poriadku maximálne na päť samostatných dočasných zamestnancov politických skupín v Európskom parlamente, ktorí sú v platovej triede AD 15 alebo AD 16, za predpokladu, že dosiahli vek 55 rokov, majú odpracovaných 20 rokov služby v inštitúciách a najmenej 2,5 roka započítanej praxe vo svojej poslednej platovej triede.“.

23.

V článku 50c sa vypúšťa odsek 2.

24.

V hlave II sa dopĺňa táto kapitola:

„KAPITOLA 11

OSOBITNÉ USTANOVENIA PRE DOČASNÝCH ZAMESTNANCOV UVEDENÝCH V ČLÁNKU 2 PÍSM. F)

Článok 51

Článok 37 s výnimkou prvého odseku písm. b) a článok 38 služobného poriadku sa uplatňujú analogicky na dočasných zamestnancov uvedených v článku 2 písm. f).

Článok 52

Odchylne od článku 17 tretieho odseku sa môže dočasným zamestnancom uvedeným v článku 2 písm. f) so zmluvou na dobu neurčitú, nezávisle od ich postavenia, poskytnúť pracovné voľno bez nároku na náhradu mzdy na obdobie neprekračujúce jeden rok.

Celkové obdobie takéhoto pracovného voľna nesmie prekročiť 12 rokov počas celej zamestnancovej kariéry.

Na pracovné miesto dočasného zamestnanca sa môže prijať iná osoba.

Po ukončení pracovného voľna musí byť dočasný zamestnanec opätovne umiestnený na prvé pracovné miesto zodpovedajúce jeho platovej triede, ktoré sa uvoľní v jeho funkčnej skupine, ak spĺňa požiadavky na toto miesto. Ak odmietne ponúknuté miesto, zachová si právo na opätovné umiestnenie, keď sa uvoľní ďalšie pracovné miesto zodpovedajúce jeho platovej triede v jeho funkčnej skupine za rovnakých podmienok. Ak odmietne druhý raz, inštitúcia môže ukončiť služobný pomer bez výpovednej doby. Kým zamestnanec nie je opätovne umiestnený alebo vyslaný, zostáva na pracovnom voľne z osobných dôvodov bez nároku na náhradu mzdy.

Článok 53

Dočasní zamestnanci uvedení v článku 2 písm. f) sa prijímajú na základe výberového konania organizovaného jednou alebo viacerými agentúrami. Európsky úrad pre výber pracovníkov na žiadosť príslušnej agentúry alebo agentúr poskytne agentúram pomoc, predovšetkým vymedzením obsahu testov a organizovaním výberového konania. Európsky úrad pre výber pracovníkov zabezpečuje transparentnosť výberového konania.

V prípade externého výberového konania sa dočasní zamestnanci uvedení v článku 2 písm. f) prijímajú len do platových tried SC1 až SC2, AST 1 až AST 4 alebo AD 5 až AD 8. Agentúra však môže vo vhodných a opodstatnených prípadoch povoliť prijatie do platovej triedy AD 9, AD 10, AD 11 alebo výnimočne aj do platovej triedy AD 12 na pracovné miesta so zodpovedajúcimi povinnosťami a v medziach schváleného plánu pracovných miest. Celkový počet prijatí do platových tried AD 9 až AD 12 v jednej agentúre neprekročí 20 % celkového počtu prijatí dočasných zamestnancov do funkčnej skupiny AD, vypočítaného za nepretržité päťročné obdobie.

Článok 54

V prípade dočasných zamestnancov uvedených v článku 2 písm. f) sa zaradenie do najbližšej vyššej platovej triedy uskutočňuje výhradne výberom spomedzi zamestnancov, ktorí spĺňajú minimálnu prax dvoch rokov vo svojej platovej triede, po zhodnotení porovnateľných zásluh týchto dočasných zamestnancov a správ o nich. Článok 45 ods. 1 posledná veta a článok 45 ods. 2 služobného poriadku sa uplatňujú analogicky. Nesmú sa prekročiť multiplikačné sadzby pre riadenie rovnocennosti priemernej kariéry stanovené pre úradníkov v oddiele B prílohy I k služobnému poriadku.

V súlade s článkom 110 služobného poriadku každá agentúra prijme všeobecné vykonávacie ustanovenia pre tento článok.

Článok 55

Ak dočasný zamestnanec uvedený v článku 2 písm. f) prejde po internom zverejnení pracovného miesta na nové pracovné miesto v rámci svojej funkčnej skupiny, nezaradí sa do platovej triedy alebo stupňa, ktoré by boli nižšie ako jeho predchádzajúce pracovné miesto, pod podmienkou, že jeho platová trieda je jednou z platových tried uvedených v oznámení o voľnom pracovnom mieste.

Rovnaké ustanovenia sa analogicky uplatňujú vtedy, keď takýto dočasný zamestnanec uzatvorí novú zmluvu s agentúrou okamžite po predchádzajúcej zmluve tohto dočasného zamestnanca s inou agentúrou.

Článok 56

V súlade s článkom 110 ods. 2 služobného poriadku každá agentúra prijme všeobecné ustanovenia o postupoch, ktoré sa uplatňujú pri prijímaní a využívaní dočasných zamestnancov uvedených v článku 2 písm. f).“.

25.

Hlava III sa vypúšťa.

26.

V článku 79 ods. 2 sa slová „Každá inštitúcia“ nahrádzajú slovami „Orgán uvedený v článku 6 prvom odseku“.

27.

Článok 80 sa mení takto:

28.

Článok 82 sa mení takto:

29.

Článok 84 sa nahrádza takto:

„Článok 84

1.   Zmluvný zamestnanec, ktorého zmluva je uzatvorená aspoň na jeden rok, pracuje v skúšobnej dobe počas prvých šiestich mesiacov pracovného pomeru, ak je zaradený do funkčnej skupiny I, a počas prvých deviatich mesiacov, ak je zaradený do ktorejkoľvek inej funkčnej skupiny.

Ak počas tejto skúšobnej doby zmluvný zamestnanec nemôže z dôvodu choroby, materskej dovolenky podľa článku 58 služobného poriadku alebo úrazu plniť svoje povinnosti počas nepretržitého obdobia v trvaní aspoň jedného mesiaca, orgán uvedený v článku 6 prvom odseku môže predĺžiť jeho skúšobnú dobu o zodpovedajúce obdobie. Celková dĺžka skúšobnej doby v žiadnom prípade nepresiahne 15 mesiacov.

2.   Správa o zmluvnom zamestnancovi sa môže vypracovať kedykoľvek pred skončením skúšobnej doby, ak je jeho práca zjavne nedostatočná.

Táto správa sa poskytne dotknutej osobe, ktorá má právo predložiť svoje písomné pripomienky do ôsmich pracovných dní. Priamy nadriadený zmluvného zamestnanca bezodkladne odovzdá správu a pripomienky orgánu uvedenému v článku 6 prvom odseku. Na základe tejto správy môže orgán uvedený v článku 6 prvom odseku rozhodnúť o prepustení zmluvného zamestnanca pred uplynutím skúšobnej doby s jednomesačnou výpovednou dobou, alebo môže priradiť zmluvného zamestnanca na zvyšný čas skúšobnej doby do iného oddelenia.

3.   Aspoň mesiac pred uplynutím skúšobnej doby sa vypracuje správa o spôsobilosti zmluvného zamestnanca plniť povinnosti spojené s jeho pracovným miestom, ako aj o jeho výkonnosti a správaní v službe. Táto správa sa poskytne zmluvnému zamestnancovi, ktorý má právo predložiť svoje písomné pripomienky do ôsmich pracovných dní.

V prípade návrhu na prepustenie alebo vo výnimočných prípadoch na predĺženie skúšobnej doby v súlade s odsekom 1 priamy nadriadený zmluvného zamestnanca bezodkladne odovzdá správu a pripomienky orgánu uvedenému v článku 6 prvom odseku.

Zmluvný zamestnanec, ktorého práca alebo správanie sa ukázali ako nevyhovujúce pre jeho zotrvanie na danom pracovnom mieste, bude prepustený.

Konečné rozhodnutie sa prijme na základe správy uvedenej v tomto odseku, ako aj na základe faktorov, ktoré má k dispozícii orgán uvedený v článku 6 prvom odseku a ktoré sa týkajú správania zmluvného zamestnanca, pričom sa berú do úvahy ustanovenia hlavy II služobného poriadku.

4.   Prepustený zmluvný zamestnanec má nárok na odmenu zodpovedajúcu jednej tretine jeho základnej mzdy za každý mesiac odpracovanej skúšobnej doby.“.

30.

V článku 85 ods. 3 sa slová „článku 314 Zmluvy o ES“ nahrádzajú slovami „článku 55 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii“.

31.

V článku 86 sa odsek 1 mení takto:

32.

V článku 88 prvom odseku sa v písmene b) slová „tri roky“ nahrádzajú slovami „šesť rokov“.

33.

Článok 91 sa nahrádza takto:

„Článok 91

Články 16 až 18 sa uplatňujú analogicky.

Článok 55 ods. 4 druhá veta služobného poriadku sa neuplatňuje analogicky v prípade zmluvných zamestnancov.

Za odpracovaný nadčas nemajú zmluvní zamestnanci vo funkčných skupinách III a IV žiadny nárok na kompenzáciu ani odmenu.

Podľa podmienok stanovených v prílohe VI služobného poriadku majú zmluvní zamestnanci vo funkčných skupinách I a II za odpracovaný nadčas nárok buď na náhradné voľno, alebo na odmenu, ak požiadavky služby neumožňujú čerpanie náhradného voľna počas dvoch mesiacov nasledujúcich po mesiaci, v ktorom bol nadčas odpracovaný.“.

34.

V článku 95 sa slová „veku 63 rokov“ nahrádzajú slovami „veku odchodu do dôchodku“.

35.

Článok 96 sa mení takto:

36.

V článku 101 ods. 1 druhom pododseku sa v druhej vete slová „veku 65 rokov“ nahrádzajú slovami „veku 66 rokov“.

37.

Článok 103 sa mení takto:

38.

V článku 106 ods. 4 sa slová „veku 63 rokov“ a „vek 63 rokov“ nahrádzajú slovami „veku odchodu do dôchodku“ a „vek odchodu do dôchodku“.

39.

V článku 120 sa slová „každý orgán“ nahrádzajú slovami „orgán uvedený v článku 6 prvom odseku“.

40.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 132a

V súlade s vykonávacími opatreniami uvedenými v článku 125 ods. 1 a na výslovnú žiadosť príslušného poslanca alebo poslancov, ktorým akreditovaní asistenti pomáhajú, môže byť týmto akreditovaným asistentom poslancov vyplatený z príspevku na asistentskú výpomoc príslušného poslanca iba raz buď príspevok na usídlenie, alebo príspevok na presťahovanie na základe dôkazov, že bola nutná zmena miesta bydliska. Výška príspevku nepresiahne mesačný základný plat asistenta.“.

41.

Článok 139 sa mení takto:

42.

V článku 141 sa slová „každý orgán“ nahrádzajú slovami „orgán uvedený v článku 6 prvom odseku“.

43.

Dopĺňa sa tento článok:

„Článok 142a

Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade do 31. decembra 2020 správu, v ktorej posúdi fungovanie týchto podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov.“.

44.

Príloha sa mení takto: