ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012, pokiaľ ide o regulačné technické normy týkajúce sa požiadaviek na centrálne protistrany

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 zo 4. júla 2012 o mimoburzových derivátoch, centrálnych protistranách a archívoch obchodných údajov (2), a najmä na jeho článok 25 ods. 8, článok 26 ods. 9, článok 29 ods. 4, článok 34 ods. 3, článok 41 ods. 5, článok 42 ods. 5, článok 44 ods. 2, článok 45 ods. 5, článok 46 ods. 3, článok 47 ods. 8 a článok 49 ods. 4,

Žiadosť o uznanie predložená centrálnou protistranou usadenou v tretej krajine musí obsahovať aspoň tieto informácie:

1. Kľúčové zložky systému riadenia centrálnej protistrany, ktoré vymedzujú jej organizačnú štruktúru, a jasne opísané a dobre zdokumentované politiky, postupy a procesy, ktorými sa riadia jej rada a vrcholový manažment, zahŕňajú:

2. Centrálna protistrana musí mať primeraných zamestnancov na splnenie všetkých povinností vyplývajúcich z tohto nariadenia a z nariadenia (EÚ) č. 648/2012. Centrálna protistrana nesmie zdieľať svojich zamestnancov s inými subjektmi v skupine s výnimkou prípadu, keď to umožňujú podmienky dohody týkajúcej sa externého zabezpečovania činností v súlade s článkom 35 nariadenia (EÚ) č. 648/2012.

3. Centrálna protistrana vytvorí línie zodpovednosti, ktoré sú zreteľné, konzistentné a dobre zdokumentované. Centrálna protistrana zaistí, aby funkcie hlavného manažéra zodpovedného za riadenie rizík, hlavného manažéra pre súlad s predpismi a hlavného manažéra pre technológie vykonávali odlišní jednotlivci, ktorí musia byť zamestnancami centrálnej protistrany poverenými výhradnou zodpovednosťou za vykonávanie týchto funkcií.

4. Centrálna protistrana, ktorá je súčasťou skupiny, zohľadní akékoľvek vplyvy skupiny na jej vlastný systém riadenia vrátane toho, či má potrebnú úroveň nezávislosti na plnenie svojich regulačných povinností ako samostatná právnická osoba a či by jej nezávislosť mohla byť ohrozená štruktúrou skupiny alebo tým, že akýkoľvek člen rady by bol zároveň členom rady iných subjektov v rovnakej skupine. Takáto centrálna protistrana musí zvážiť najmä osobitné postupy na účel predchádzania a riadenia konfliktov záujmov, a to aj pokiaľ ide o opatrenia týkajúce sa externého zabezpečovania činností.

5. V prípade, že centrálna protistrana má dvojúrovňový systém rady, úloha a povinnosti rady, ktoré sa stanovujú v tomto nariadení a v nariadení (EÚ) č. 648/2012, sa náležitým spôsobom prideľujú dozornej rade a riadiacej rade.

6. Politiky, postupy, systémy a kontroly riadenia rizík sú súčasťou súdržného a jednotného rámca riadenia, ktorý sa pravidelne skúma a aktualizuje.

1. Centrálna protistrana musí mať spoľahlivý rámec na komplexné riadenie všetkých závažných rizík, ktorým je alebo ktorým by mohla byť vystavená. Centrálna protistrana zavedie zdokumentované politiky, postupy a systémy na identifikovanie, meranie, monitorovanie a riadenie takýchto rizík. Pri zavádzaní politík, postupov a systémov riadenia rizík centrálna protistrana vytvára takú ich štruktúru, aby sa zabezpečilo, že zúčtovací členovia riadne riadia a obmedzujú riziká, ktoré predstavujú pre centrálnu protistranu.

2. Centrálna protistrana musí mať integrovaný a komplexný prehľad o všetkých príslušných rizikách. Tieto riziká zahŕňajú riziká, ktoré znáša od zúčtovacích členov a ktoré pre nich predstavuje, a v praktickom rozsahu riziká, ktoré znáša od klientov a ktoré pre nich predstavuje, ako aj riziká, ktoré znáša a ktoré predstavuje pre iné subjekty, ako napríklad okrem iných pre interoperabilné centrálne protistrany, zúčtovacie a platobné systémy cenných papierov, zúčtovacie banky, poskytovateľov likvidity, centrálnych depozitárov cenných papierov, miesta obchodovania, ktoré obsluhuje centrálna protistrana, a ostatných poskytovateľov kritických služieb.

3. Centrálna protistrana vypracuje primerané nástroje na riadenie rizík, aby bola schopná riadiť a ohlasovať všetky príslušné riziká. Tieto nástroje zahŕňajú identifikáciu a riadenie systému, trhu alebo iné vzájomné závislosti. Ak centrálna protistrana poskytuje služby súvisiace so zúčtovaním, ktoré predstavujú odlišný rizikový profil od jej funkcií a potenciálne pre ňu predstavujú významné dodatočné riziká, centrálna protistrana musí uvedené dodatočné riziká primerane riadiť. To môže zahŕňať právne oddelenie dodatočných služieb, ktoré centrálna protistrana poskytuje od jej základných funkcií.

4. Systémom riadenia sa zabezpečí, aby rada centrálnej protistrany prevzala konečnú zodpovednosť a zodpovednosť za riadenie rizík centrálnej protistrany. Rada vymedzí, určí a zdokumentuje primeranú úroveň tolerancie voči riziku a kapacity na ochranu pred rizikami pre centrálnu protistranu. Rada a vrcholový manažment zabezpečia, aby boli politiky, postupy a kontroly centrálnej protistrany v súlade s toleranciou voči riziku a kapacitou na ochranu pred rizikami centrálnej protistrany a aby riešili spôsob, ktorým centrálna protistrana identifikuje, vykazuje, monitoruje a riadi riziká.

5. Centrálna protistrana zavedie spoľahlivé informačné systémy a systémy na kontrolu rizík, aby sa centrálnej protistrane a v prípade potreby jej zúčtovacím členom, a ak je to možné, klientom poskytla kapacita na včasné získanie informácií a náležité uplatňovanie politík a postupov riadenia rizík. Týmito systémami sa zabezpečí minimálne to, aby sa priebežne monitorovali kreditné expozície a expozície likvidity na úrovni centrálnej protistrany, ako aj na úrovni zúčtovacieho člena a v možnom rozsahu na úrovni klienta.

6. Centrálna protistrana zabezpečí, aby funkcia riadenia rizík mala potrebnú právomoc, zdroje, odborné znalosti a prístup k všetkým príslušným informáciám a aby bola dostatočne nezávislá od ostatných funkcií centrálnej protistrany. Hlavný manažér centrálnej protistrany zodpovedný za riadenie rizík uplatňuje rámec riadenia rizík vrátane politík a postupov stanovených radou.

7. Centrálna protistrana má primerané mechanizmy vnútornej kontroly na pomoc rade pri monitorovaní a posudzovaní primeranosti a účinnosti jej politík, postupov a systémov riadenia rizík. Tieto mechanizmy zahŕňajú spoľahlivé administratívne a účtovné postupy, spoľahlivú funkciu dodržiavania súladu s predpismi a nezávislú funkciu vnútorného auditu a potvrdzovania alebo preskúmavania.

8. Finančné výkazy centrálnej protistrany sa vypracúvajú ročne a sú predmetom auditu štatutárnymi audítormi alebo audítorskými spoločnosťami v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES (5).

1. Centrálna protistrana zavedie, vykonáva a udržiava primerané politiky a postupy určené na zistenie akéhokoľvek rizika nedodržania povinností centrálnej protistrany podľa tohto nariadenia, nariadenia (EÚ) č. 648/2012 a vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 1248/2012 centrálnou protistranou a jej zamestnancami, ako aj súvisiacich rizík, a zavedie primerané opatrenia a postupy na minimalizovanie týchto rizík, ktoré príslušným orgánom umožnia, aby účinne vykonávali svoje právomoci podľa týchto nariadení.

2. Centrálna protistrana zabezpečí, aby boli jej pravidlá, postupy a zmluvné dojednania zrozumiteľné a komplexné a aby sa nimi zabezpečil súlad s týmto nariadením, nariadením (EÚ) č. 648/2012 a vykonávacím nariadením č. 1249/2012, ako aj so všetkými ostatnými platnými regulačnými požiadavkami a požiadavkami dohľadu.

Pravidlá, postupy a zmluvné dojednania centrálnej protistrany sa musia zaznamenávať v písomnej forme alebo na inom trvalom médiu. Tieto pravidlá, postupy a zmluvné dojednania a akýkoľvek sprievodný materiál musia byť presné, aktuálne a ihneď k dispozícii príslušnému orgánu, zúčtovacím členom, a ak je to vhodné, klientom.

Centrálna protistrana identifikuje a analyzuje spoľahlivosť pravidiel, postupov a zmluvných dojednaní centrálnej protistrany. V prípade potreby sa na účel tejto analýzy zabezpečia nezávislé právne stanoviská. Centrálna protistrana musí disponovať procesom navrhovania a vykonávania zmien vo svojich pravidlách a postupoch a pred vykonaním akýchkoľvek závažných zmien konzultuje so všetkými dotknutými zúčtovacími členmi a predkladá navrhované zmeny príslušnému orgánu.

3. Pri vypracúvaní svojich pravidiel, postupov a zmluvných dojednaní centrálna protistrana zohľadní príslušné regulačné zásady a odvetvové normy a trhové protokoly a zreteľne uvedie prípady, v ktorých boli tieto postupy začlenené do dokumentácie, ktorou sa riadia práva a povinnosti centrálnej protistrany, jej zúčtovacích členov a ostatných príslušných tretích strán.

4. Centrálna protistrana identifikuje a analyzuje možné konflikty zákonných otázok a vypracuje pravidlá a postupy na zníženie právneho rizika vyplývajúceho z týchto otázok. V prípade potreby centrálna protistrana na účel tejto analýzy zabezpečí nezávislé právne stanoviská.

V pravidlách a postupoch centrálnej protistrany sa jasne uvedie právo, ktoré sa má uplatňovať na jednotlivé aspekty činností a operácií centrálnej protistrany.

1. Centrálna protistrana vytvorí a udržiava stálu a účinnú funkciu dodržiavania súladu s predpismi, ktorá pôsobí nezávisle od ostatných funkcií centrálnej protistrany. Zabezpečí, aby mala funkcia dodržiavania súladu s predpismi potrebnú právomoc, zdroje, odborné znalosti a prístup ku všetkým relevantným informáciám.

Pri vytváraní funkcie dodržiavania súladu s predpismi centrálna protistrana zohľadní povahu, rozsah a zložitosť svojej obchodnej činnosti a povahu a škálu služieb a činností vykonávaných v rámci takejto obchodnej činnosti.

1. Centrálna protistrana vymedzí zloženie, úlohu a povinnosti rady a vrcholového manažmentu a akýchkoľvek výborov rady. Tieto opatrenia musia byť jasne špecifikované a dobre zdokumentované. Rada vytvorí minimálne výbor pre audit a výbor pre odmeňovanie. Výbor pre riziká zriadený v súlade s článkom 28 nariadenia (EÚ) č. 648/2012 je poradným výborom rady.

4. V prípade, že rada deleguje úlohy na výbory alebo podvýbory, zachová si právomoc schvaľovať rozhodnutia, ktoré by mohli mať významný vplyv na rizikový profil centrálnej protistrany.

5. Opatrenia, ktorými sa riadi rada a vrcholový manažment, zahŕňajú postupy na identifikovanie, riešenie a riadenie možných konfliktov záujmov členov rady a vrcholového manažmentu.

6. Centrálna protistrana má jasné a priame hierarchické línie medzi svojou radou a vrcholovým manažmentom, aby sa zabezpečilo, že vrcholový manažment je zodpovedný za svoje výsledky. Hierarchické línie pre riadenie rizík, dodržiavanie súladu s predpismi a vnútorný audit musia byť jasné a oddelené od hierarchických línií pre ostatné činnosti centrálnej protistrany. Hlavný manažér zodpovedný za riadenie rizík podlieha rade buď priamo, alebo prostredníctvom predsedu výboru pre riziko. Hlavný manažér pre súlad s predpismi a funkcia vnútorného auditu podlieha priamo rade.

1. Výbor pre odmeňovanie navrhuje a ďalej rozvíja politiku odmeňovania, dohliada na jej uplatňovanie vrcholovým manažmentom a pravidelne skúma jej praktické fungovanie. Samotná politika musí byť zdokumentovaná a preskúmaná najmenej raz za rok.

2. Politika odmeňovania musí byť navrhnutá tak, aby spájala úroveň a štruktúru odmeňovania s obozretným riadením rizík. V politike sa zohľadňujú budúce riziká, ako aj existujúce riziká a výsledky týkajúce sa rizík. Harmonogramy vyplácania musia byť citlivé na časový horizont rizík. Osobitne v prípade variabilného odmeňovania sa v politike musí náležite zohľadniť možná nerovnováha medzi obdobiami výkonnosti a obdobiami rizík a musí sa zabezpečiť, aby boli platby náležite časovo rozlíšené. Pevné a variabilné zložky celkového odmeňovania musia byť vyvážené a musia zodpovedať rozmiestneniu riziku.

3. Politikou odmeňovania sa zabezpečí, aby zamestnanci pôsobiaci vo funkciách riadenia rizík, dodržiavania súladu s predpismi a vnútorného auditu boli odmeňovaní spôsobom, ktorý je nezávislý od obchodných výsledkov centrálnej protistrany. Úroveň odmeňovania musí byť primeraná, pokiaľ ide o zodpovednosť, ako aj v porovnaní s úrovňou odmeňovania v oblastiach podnikania.

4. Politika odmeňovania je každoročne predmetom nezávislému auditu. Výsledky týchto auditov sa sprístupnia príslušnému orgánu.

1. Centrálna protistrana navrhne a zabezpečí, aby jej systémy informačných technológií boli spoľahlivé a bezpečné, ako aj schopné spracúvať informácie, ktoré sú potrebné na to, aby centrálna protistrana vykonávala svoje činnosti a operácie bezpečným a efektívnym spôsobom.

Architektúra informačných technológií musí byť dobre zdokumentovaná. Systémy musia byť navrhnuté tak, aby riešili prevádzkové potreby centrálnej protistrany a riziká, ktorým centrálna protistrana čelí, boli odolné, a to aj za stresových trhových podmienok, a v prípade potreby škálovateľné, aby dokázali spracovať dodatočné informácie. Centrálna protistrana zabezpečí postupy a plánovanie kapacít, ako aj dostatočnú nadbytočnú kapacitu, aby systém mohol spracovať všetky zvyšné transakcie pred koncom dňa za okolností, keď sa vyskytne závažný výpadok. Centrálna protistrana zabezpečí postupy na zavedenie novej technológie vrátane jasných plánov návratu do pôvodného stavu.

2. Na zabezpečenie vysokej miery bezpečnosti spracovania informácií a s cieľom umožniť konektivitu so svojimi zúčtovacími členmi a klientmi, ako aj so svojimi poskytovateľmi služieb centrálna protistrana založí svoje systémy informačných technológií na medzinárodne uznaných technických normách a osvedčených odvetvových postupoch. Centrálna protistrana podrobí svoje systémy prísnemu testovaniu so simuláciou stresových podmienok, a to pred začatím používania, po uskutočnení významných zmien a po výskyte závažného výpadku. Zúčtovací členovia a klienti, interoperabilné centrálne protistrany a ostatné zúčastnené strany sa podľa potreby zapoja do návrhu a vykonávania týchto testov.

3. Centrálna protistrana udržiava odolný rámec bezpečnosti informácií, ktorým sa náležite riadi jej riziko v oblasti bezpečnosti informácií. Tento rámec zahŕňa náležité mechanizmy, politiky a postupy na ochranu informácií pred nepovoleným zverejnením, na zabezpečenie presnosti a integrity údajov a na zaručenie dostupnosti služieb centrálnej protistrany.

5. Systémy informačných technológií a rámec bezpečnosti informácií sa preskúmavajú minimálne raz za rok. Podliehajú posúdeniam nezávislým auditom. Výsledky týchto posúdení sa oznamujú rade a sprístupnia sa príslušnému orgánu.

V prípade, že sa príslušný orgán s centrálnou protistranou dohodne, že ktorákoľvek z informácií v písmene b) alebo c) tohto odseku môže ohroziť obchodné tajomstvá alebo bezpečnosť a spoľahlivosť centrálnej protistrany, centrálna protistrana sa môže rozhodnúť zverejniť uvedené informácie spôsobom, ktorým sa zabráni týmto rizikám alebo ktorým sa tieto riziká znižujú, alebo tieto informácie nezverejniť.

2. Centrálna protistrana bezplatne zverejní informácie týkajúce sa významných zmien v jej systéme riadenia, cieľoch, stratégiách a hlavných politikách, ako aj v jej platných pravidlách a postupoch.

3. Informácie, ktoré má centrálna protistrana zverejniť, musia byť dostupné na jej webovej stránke. Informácie musia byť dostupné minimálne v jazyku zvyčajnom vo sfére medzinárodných financií.

1. Centrálna protistrana zavedie a udržiava funkciu vnútorného auditu, ktorá je oddelená a nezávislá od ostatných funkcií a činností centrálnej protistrany a ktorá má tieto úlohy:

2. Funkcia vnútorného auditu musí mať na výkon svojich funkcií potrebnú právomoc, zdroje, odborné znalosti a prístup k všetkým relevantným dokumentom. Musí byť dostatočne nezávislá od manažmentu a podlieha priamo rade.

3. Vnútorným auditom sa posudzuje účinnosť postupov riadenia rizík a kontrolných mechanizmov centrálnej protistrany spôsobom, ktorý je primeraný rizikám, ktorým čelia rôzne obchodné útvary, a nezávisle od posudzovaných oblastí podnikania. Funkcia vnútorného auditu musí mať potrebný prístup k informáciám, aby mohla skúmať všetky činnosti a operácie, procesy a systémy centrálnej protistrany vrátane externe zabezpečovaných činností.

4. Posúdenia vnútorného auditu sú založené na komplexnom pláne auditu, ktorý sa preskúmava a oznamuje príslušnému orgánu minimálne raz ročne. Centrálna protistrana zabezpečí, aby sa osobitné audity mohli vykonávať na základe konkrétnych udalostí v krátkom čase. Plánovanie a preskúmanie auditu schvaľuje rada.

5. Zúčtovacie operácie, postupy riadenia rizík a mechanizmy vnútornej kontroly a účty centrálnej protistrany sú predmetom nezávislého auditu. Nezávislé audity sa vykonávajú aspoň raz ročne.

1. Centrálna protistrana uchováva záznamy na trvalom médiu, ktoré umožňuje poskytovať informácie príslušným orgánom, ESMA a príslušným členom Európskeho systému centrálnych bánk (ESCB), a v takej forme a takým spôsobom, aby boli splnené tieto podmienky:

2. V prípade, že záznamy alebo informácie nie sú staršie ako šesť mesiacov, poskytujú sa orgánom uvedeným v odseku 1 čo najskôr a najneskôr do konca pracovného dňa nasledujúceho po žiadosti od príslušného orgánu.

3. V prípade, že záznamy alebo informácie sú staršie ako šesť mesiacov, poskytujú sa orgánom uvedeným v odseku 1 čo najskôr a v lehote piatich pracovných dní od žiadosti príslušného orgánu.

4. Ak záznamy spracúvané centrálnou protistranou obsahujú osobné údaje, centrálna protistrana zohľadní svoje povinnosti podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES (6) a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 (7).

5. V prípade, že centrálna protistrana uchováva záznamy mimo Únie, zabezpečí, aby príslušný orgán, ESMA a príslušní členovia ESCB mali prístup k záznamom v rovnakom rozsahu a v rovnakých lehotách, ako keby sa uchovávali v rámci Únie.

6. Každá centrálna protistrana uvedie mená príslušných osôb, ktoré môžu v rámci lehoty stanovenej v odsekoch 2 a 3 na poskytnutie príslušných záznamov vysvetliť obsah jej záznamov príslušným orgánom.

7. Všetky záznamy, ktorých uchovávanie centrálnou protistranou sa vyžaduje podľa tohto nariadenia, sú k dispozícii na kontrolu zo strany príslušného orgánu. Centrálna protistrana na požiadanie poskytuje príslušnému orgánu priamy dátový prístup k záznamom požadovaným podľa článkov 13 a 14.

1. Centrálna protistrana vedie záznamy o všetkých transakciách vo všetkých zmluvách, ktoré zúčtováva, a zabezpečí, aby jej záznamy obsahovali všetky informácie potrebné na vykonanie komplexnej a presnej rekonštrukcie zúčtovacieho procesu každej zmluvy a aby každý záznam o každej transakcii bol jedinečne identifikovateľný a vyhľadateľný aspoň podľa všetkých polí týkajúcich sa centrálnej protistrany, interoperabilnej centrálnej protistrany, zúčtovacieho člena, klienta, ak je centrálnej protistrane známy, a finančného nástroja.

2. V súvislosti s každou transakciou prijatou na zúčtovanie centrálna protistrana ihneď pri prijatí príslušných informácií vyhotoví a udržiava aktuálny záznam s týmito informáciami:

1. Centrálna protistrana vedie záznamy o pozíciách v držbe každého zúčtovacieho člena. Pre každý účet vedený v súlade s článkom 39 nariadenia (EÚ) č. 648/2012 sa vedú samostatné záznamy a centrálna protistrana zabezpečí, aby jej záznamy obsahovali všetky potrebné informácie na vykonanie komplexnej a presnej rekonštrukcie transakcií, ktoré vytvorili pozíciu, a aby bol každý záznam identifikovateľný a vyhľadateľný aspoň podľa všetkých polí týkajúcich sa centrálnej protistrany, interoperabilnej centrálnej protistrany, zúčtovacieho člena, klienta, ak je centrálnej protistrane známy, a finančného nástroja.

2. Na konci pracovného dňa centrálna protistrana urobí záznam o každej pozícii vrátane nasledujúcich informácií v rozsahu, v akom sú spojené s danou pozíciou:

3. Centrálna protistrana vypracúva a udržiava aktualizovaný záznam o výške marží, príspevkoch do fondu pre prípad zlyhania a ďalších finančných zdrojoch uvedených v článku 43 nariadenia (EÚ) č. 648/2012 použitých centrálnou protistranou a o zodpovedajúcej sume skutočne zloženej zúčtovacím členom na konci dňa a o zmenách uvedenej sumy, ktoré sa môžu vyskytnúť v priebehu dňa, pokiaľ ide o každého jedného zúčtovacieho člena a účet klienta, ak je centrálnej protistrane známy.

1. Centrálna protistrana vedie primerané a riadne záznamy o činnostiach týkajúcich sa jej podnikateľskej činnosti a vnútornej organizácie.

2. Záznamy uvedené v odseku 1 sa robia vždy, keď sa vyskytne závažná zmena v príslušných dokumentoch, a obsahujú aspoň:

Centrálna protistrana identifikuje a zachováva všetky informácie a údaje, ktoré je potrebné ohlásiť v súlade s článkom 9 nariadenia (EÚ) č. 648/2012 spolu so záznamom o dátume a čase nahlásenia transakcie.

1. Centrálna protistrana musí mať politiku kontinuity podnikateľskej činnosti a plán obnovy po havárii, ktoré sú schválené radou. Politika kontinuity podnikateľskej činnosti a plán obnovy po havárii sú predmetom nezávislých preskúmaní, ktoré sa oznamujú rade.

2. V politike kontinuity podnikateľskej činnosti sa identifikujú všetky kritické funkcie podnikania a súvisiace systémy a zahŕňa stratégiu, politiku a ciele centrálnej protistrany na zabezpečenie kontinuity týchto funkcií a systémov.

3. V politike kontinuity podnikateľskej činnosti sa zohľadňujú externé prepojenia a vzájomné súvislosti s finančnou infraštruktúrou vrátane miest obchodovania zúčtovávaných centrálnou protistranou, zúčtovacích a platobných systémov cenných papierov a úverových inštitúcií, ktoré používa centrálna protistrana alebo prepojená centrálna protistrana. Takisto sa v nej zohľadňujú kritické funkcie alebo služby, ktoré sú zabezpečované prostredníctvom poskytovateľských tretích strán.

4. Politika kontinuity podnikateľskej činnosti a plán obnovy po havárii obsahuje jasne vymedzené a zaznamenané opatrenia, ktoré sa použijú v prípade ohrozenia kontinuity podnikateľskej činnosti, katastrofy alebo krízy a ktoré sú navrhnuté tak, aby zabezpečili minimálnu úroveň služby kritických funkcií.

5. V pláne obnovy po havárii sa identifikujú a do plánu sa zahrnú ciele bodov obnovy a časové ciele obnovy kritických funkcií a stanoví sa najvhodnejšia stratégia obnovy pre každú z týchto funkcií. Tieto opatrenia musia byť navrhnuté tak, aby sa zabezpečilo, že v extrémnych scenároch budú kritické funkcie dokončené včas a že budú splnené dohodnuté úrovne služieb.

6. V politike kontinuity podnikateľskej činnosti centrálnej protistrany sa určí maximálny prípustný čas nefungovania kritických funkcií a systémov. Maximálny čas obnovy kritických funkcií centrálnej protistrany, ktorý sa zahrnie do politiky kontinuity podnikateľskej činnosti, nesmie byť viac ako 2 hodiny. Postupy a platby vykonávané na konci dňa sa dokončia v požadovaný čas a deň za všetkých okolností.

7. Centrálna protistrana zohľadní pri určovaní časov obnovy pre každú funkciu možný celkový vplyv na efektívnosť trhov.

1. Centrálna protistrana vykoná analýzu dosahu činnosti, ktorá je určená na identifikovanie funkcií podnikania, ktoré sú kritické na zabezpečenie služieb centrálnej protistrany. Súčasťou analýzy je kritickosť týchto funkcií pre iné inštitúcie a funkcie vo finančnej infraštruktúre.

2. Centrálna protistrana použije analýzu rizík na základe scenárov, ktorá je určená na identifikovanie toho, ako rôzne scenáre ovplyvňujú riziká týkajúce sa jej kritických funkcií podnikania.

3. Pri posudzovaní rizík centrálna protistrana zohľadní závislosti na externých poskytovateľoch vrátane verejných služieb. Centrálna protistrana prijme opatrenia na riadenie takýchto závislostí primeranými zmluvnými a organizačnými dojednaniami.

4. Analýza dosahu činnosti a analýza scenárov sa udržiavajú v aktualizovanej podobe, musia sa preskúmať aspoň raz ročne a po incidente alebo významných organizačných zmenách. V analýzach sa zohľadní každý príslušný vývoj vrátane vývoja trhov a technológií.

1. Centrálna protistrana musí mať zavedené opatrenia na zabezpečenie kontinuity svojich kritických funkcií na základe havarijných scenárov. Týmito opatreniami sa rieši aspoň dostupnosť primeraných ľudských zdrojov, maximálny čas nefunkčnosti kritických funkcií a prechodu a obnovy na sekundárnom mieste.

2. Centrálna protistrana udržiava sekundárne miesto spracovania v stave schopnom zabezpečiť kontinuitu všetkých kritických funkcií centrálnej protistrany rovnako ako primárne miesto. Sekundárne miesto musí mať odlišný geografický rizikový profil od geografického rizikového profilu primárneho miesta.

3. Centrálna protistrana udržiava alebo má okamžitý prístup k sekundárnemu obchodnému miestu aspoň tak, aby sa zamestnancom umožnilo zabezpečiť kontinuitu služieb, ak nie je k dispozícii primárne miesto podnikania.

4. Potrebu ďalších miest spracovania centrálna protistrana zváži, najmä ak rozmanitosť rizikových profilov primárneho a sekundárneho miesta neposkytuje dostatočnú istotu, že ciele kontinuity podnikateľskej činnosti centrálnej protistrany budú splnené v prípade všetkých scenárov.

1. Centrálna protistrana testuje a monitoruje svoju politiku kontinuity podnikateľskej činnosti a plán obnovy po havárii v pravidelných intervaloch a po významných úpravách alebo zmenách systémov alebo súvisiacich funkcií, aby sa zabezpečilo, že politikou kontinuity podnikateľskej činnosti sa dosahujú stanovené ciele vrátane cieľa týkajúceho sa maximálne 2-hodinového času obnovy. Testy musia byť plánované a zdokumentované.

2. Testovanie politiky kontinuity podnikateľskej činnosti a plánu obnovy po havárii spĺňa tieto podmienky:

1. Centrálna protistrana pravidelne skúma a aktualizuje svoju politiku kontinuity podnikateľskej činnosti tak, aby zahŕňala všetky kritické funkcie a najvhodnejšiu stratégiu ich obnovy.

2. Centrálna protistrana pravidelne skúma a aktualizuje svoj plán obnovy po havárii tak, aby zahŕňal najvhodnejšiu stratégiu obnovy všetkých kritických funkcií.

3. V aktualizáciách politiky kontinuity podnikateľskej činnosti a plánu obnovy po havárii sa zohľadní výsledok testov a odporúčaní nezávislých preskúmaní a ostatných preskúmaní a odporúčaní príslušných orgánov. Centrálne protistrany preskúmajú svoju politiku kontinuity podnikateľskej činnosti a plán obnovy po havárii po každom významnom výpadku, aby sa identifikovali príčiny a akékoľvek potrebné zlepšenia činností, politiky kontinuity podnikateľskej činnosti a plánu obnovy po havárii centrálnej protistrany.

1. Centrálna protistrana musí mať funkciu krízového riadenia, ktorá koná v prípade núdze. Postup krízového riadenia musí byť jasný a zdokumentovaný v písomnej forme. Rada monitoruje funkciu krízového riadenia a pravidelne dostáva a skúma správy o nej.

2. Funkcia krízového riadenia obsahuje dobre štruktúrované a jasné postupy riadenia interných a externých krízových komunikácií počas krízovej udalosti.

3. Po krízovej udalosti vykoná centrálna protistrana preskúmanie toho, ako zvládla krízu. Preskúmanie zahŕňa, ak je to vhodné, príspevky od zúčtovacích členov a ostatných externých zainteresovaných strán.

1. Centrálna protistrana musí mať komunikačný plán, v ktorom sa zdokumentuje spôsob, prostredníctvom ktorého budú vrcholový manažment, rada a príslušné externé zainteresované strany vrátane príslušných orgánov, zúčtovacích členov, klientov, zúčtovacích agentov, zúčtovacích a platobných systémov cenných papierov a miest obchodovania priebežne primerane informované počas krízy.

2. Rade sa podávajú správy o analýze scenárov, analýze rizík, preskúmaniach a výsledkoch monitorovania a testov.

1. Centrálna protistrana počíta počiatočné marže na krytie expozícií vyplývajúcich z pohybov trhu pre každý finančný nástroj, ktorý je kolateralizovaný na produktovej báze, za časové obdobie vymedzené v článku 25 a s predpokladaným časovým horizontom uzavretia pozície vymedzeným v článku 26. Pri výpočte počiatočných marží centrálna protistrana dodržiava aspoň tieto intervaly spoľahlivosti:

2. Na účel stanovenia primeraného intervalu spoľahlivosti centrálna protistrana pre každú triedu finančných nástrojov, ktoré zúčtováva, okrem toho zohľadní aspoň tieto faktory:

3. Centrálna protistrana informuje svoj príslušný orgán a svojich zúčtovacích členov o zvažovaných kritériách na určenie percentuálnej hodnoty použitej na výpočet marží pre každú triedu finančných nástrojov.

4. V prípade, že centrálna protistrana zúčtováva mimoburzové deriváty s rovnakými rizikovými charakteristikami ako deriváty obchodované na regulovaných trhoch alebo na rovnocennom trhu tretej krajiny, na základe posúdenia rizikových faktorov uvedených v odseku 2 môže centrálna protistrana pre tieto zmluvy použiť alternatívny interval spoľahlivosti najmenej 99 %, ak sú riziká zmlúv o mimoburzových derivátoch, ktoré zúčtováva, náležite zmiernené s použitím daného intervalu spoľahlivosti a sú dodržané podmienky uvedené v odseku 2.

1. Centrálna protistrana zaistí, aby sa podľa jej modelovej metodiky a jej procesu potvrdenia stanoveného v súlade s kapitolou XII počiatočné marže kryli aspoň s intervalom spoľahlivosti vymedzeným v článku 24 a na obdobie likvidácie vymedzené v článku 26 expozície vyplývajúce z historickej volatility vypočítanej na základe údajov vzťahujúcich sa najmenej na posledných 12 mesiacov.

Centrálna protistrana zabezpečí, aby údaje použité na výpočet historickej volatility zachytávali celú škálu trhových podmienok vrátane stresových období.

2. Centrálna protistrana môže na výpočet historickej volatility použiť akýkoľvek iný časový horizont za predpokladu, že výsledkom použitia tohto časového horizontu budú maržové požiadavky, ktoré budú aspoň také vysoké ako maržové požiadavky získané s časovým obdobím vymedzeným v odseku 1.

3. Parametre marží pre finančné nástroje bez obdobia historického pozorovania musia byť založené na konzervatívnych predpokladoch. Centrálna protistrana ihneď prispôsobí výpočet požadovaných marží na základe analýzy cenovej histórie nových finančných nástrojov.

1. Centrálna protistrana vymedzí časové horizonty pre obdobie likvidácie so zohľadnením charakteristík zúčtovávaného finančného nástroja, trhu, na ktorom sa s ním obchoduje, a obdobia na výpočet a inkasovanie marží. Tieto obdobia likvidácie trvajú aspoň:

2. Vo všetkých prípadoch centrálna protistrana na účel určenia primeraného obdobia likvidácie posúdi a zhrnie aspoň:

3. Pri hodnotení období vymedzených v odseku 2 centrálna protistrana zohľadní aspoň faktory uvedené v článku 24 ods. 2 a časové obdobie na výpočet historickej volatility vymedzené v článku 25.

4. V prípade, že centrálna protistrana zúčtováva mimoburzové deriváty s rovnakými rizikovými charakteristikami ako deriváty obchodované na regulovaných trhoch alebo na rovnocennom trhu tretej krajiny, môže pre obdobie likvidácie použiť odlišný časový horizont od horizontu uvedeného v odseku 1 za predpokladu, že môže svojmu príslušnému orgánu preukázať, že:

1. Centrálna protistrana môže umožniť vzájomné započítania alebo zníženia požadovanej marže v rámci finančných nástrojov, ktoré zúčtováva, ak je cenové riziko jedného finančného nástroja alebo súboru finančných nástrojov významne a spoľahlivo korelované alebo založené na rovnocennom štatistickom parametri závislosti s cenovým rizikom iných finančných nástrojov.

2. Centrálna protistrana zdokumentuje svoj prístup k stanovovaniu marží pre portfólio a zabezpečí aspoň to, aby sa korelácia alebo rovnocenný štatistický parameter závislosti medzi dvomi alebo viacerými zúčtovávanými finančnými nástrojmi preukázali ako spoľahlivé počas spätného referenčného obdobia vypočítaného v súlade s článkom 25 a vykazovali odolnosť počas stresových historických a hypotetických scenárov. Centrálna protistrana preukáže existenciu ekonomického zdôvodnenia cenového vzťahu.

3. Všetky finančné nástroje, na ktoré sa uplatňuje stanovovanie marží pre portfólio, musia byť kryté rovnakým fondom pre prípad zlyhania. Odchylne od týchto ustanovení, ak centrálna protistrana môže svojmu príslušnému orgánu a svojim zúčtovacím členom vopred preukázať, ako by sa potenciálne straty rozdelili medzi jednotlivé fondy pre prípad zlyhania, a má vo svojich pravidlách stanovené nevyhnutné ustanovenia, stanovovanie marží pre portfólio sa môže uplatniť na finančné nástroje kryté rozličnými fondmi pre prípad zlyhania.

4. V prípade, že stanovovanie marží pre portfólio zahŕňa viacero nástrojov, výška znížení marží nesmie byť väčšia ako 80 % rozdielu medzi sumou marží pre každý produkt vypočítanou na individuálnom základe a maržou vypočítanou na základe kombinovaného odhadu expozície pre kombinované portfólio. V prípade, že centrálna protistrana nie je vystavená žiadnemu možnému riziku zníženia marží, môže uplatňovať zníženie do výšky 100 % tohto rozdielu.

5. Zníženia marží súvisiace so stanovením marží pre portfólio sú predmetom spoľahlivého programu stresového testovania v súlade s kapitolou XII.

1. Centrálna protistrana zabezpečí, aby jej politika výberu a revízie intervalu spoľahlivosti, obdobia likvidácie a spätného referenčného obdobia poskytovala stabilné a obozretné maržové požiadavky zamerané do budúcnosti, ktoré obmedzujú procyklickosť v takom rozsahu, aby nebola nepriaznivo ovplyvnená spoľahlivosť a finančná bezpečnosť centrálnej protistrany. To zahŕňa predchádzanie možným narúšajúcim alebo veľkým zmenám v maržových požiadavkách, keď je to možné, a stanovenie transparentných a predvídateľných postupov na prispôsobenie maržových požiadaviek v reakcii na meniace sa trhové podmienky. Pritom centrálna protistrana využije aspoň jednu z týchto možností:

2. V prípade, že centrálna protistrana reviduje parametre modelu marží, aby lepšie odzrkadľoval súčasné trhové podmienky, v tejto revízii zohľadní akékoľvek možné procyklické vplyvy.

1. Na účel stanovenia minimálnej veľkosti fondu pre prípad zlyhania a výšky ďalších finančných zdrojov potrebných na splnenie požiadaviek článkov 42 a 43 nariadenia (EÚ) č. 648/2012 so zohľadnením skupinových závislostí centrálna protistrana zavedie rámec vnútornej politiky na vymedzenie typov extrémnych, ale realistických trhových podmienok, ktoré by ju mohli vystaviť najväčšiemu riziku.

2. Rámec musí obsahovať vyhlásenie, v ktorom sa opisuje, ako centrálna protistrana vymedzuje extrémne, ale realistické trhové podmienky. Musí byť plne zdokumentovaný a uchovávaný v súlade s článkom 12.

3. O rámci rokuje výbor pre riziká a schvaľuje ho rada. Odolnosť rámca a jeho schopnosť odzrkadľovať pohyby na trhu podlieha preskúmaniu aspoň raz ročne. O preskúmaní rokuje výbor pre riziká a oznamuje sa rade.

1. Rámec opísaný v článku 29 odzrkadľuje rizikový profil centrálnej protistrany so zohľadnením cezhraničných a krížových menových expozícií, ak je to potrebné. Identifikujú sa v ňom trhové riziká, ktorým by bola centrálna protistrana vystavená po zlyhaní jedného alebo viacerých zúčtovacích členov vrátane nepriaznivých pohybov trhových cien zúčtovávaných nástrojov, zníženej trhovej likvidity týchto nástrojov a poklesov likvidačnej hodnoty kolaterálu. Rámec odzrkadľuje aj dodatočné riziká centrálnej protistrany vyplývajúce zo súčasného zlyhania subjektov v skupine neplniaceho zúčtovacieho člena.

2. V rámci sa individuálne identifikujú všetky trhy, ktorým je centrálna protistrana vystavená v scenári zlyhania zúčtovacieho člena. Pre každý identifikovaný trh centrálna protistrana spresní extrémne, ale realistické podmienky aspoň na základe:

3. V rámci sa takisto kvantitatívne aj kvalitatívne zohľadní rozsah, v akom by sa extrémne cenové pohyby mohli vyskytnúť naraz na viacerých identifikovaných trhoch. V rámci sa pripustí, že historické cenové korelácie môžu za extrémnych, ale realistických trhových podmienok zlyhať.

Postupy opísané v článku 30 centrálna protistrana pravidelne preskúma so zohľadnením celého príslušného vývoja trhov a rozsahu a koncentrácie expozícií zúčtovacím členom. Súbor historických a hypotetických scenárov, ktoré používa centrálna protistrana na identifikovanie extrémnych, ale realistických trhových podmienok, centrálna protistrana preskúma a konzultuje pritom s výborom pre riziká, a to najmenej raz ročne a častejšie v prípade, keď vývoj na trhu alebo závažné zmeny súboru zmlúv zúčtovávaných centrálnou protistranou ovplyvňujú predpoklady tvoriace základ scenárov, a tým si vyžadujú prispôsobenie scenárov. O významných zmenách rámca sa podáva správa rade.

1. Centrálna protistrana vytvorí odolný rámec riadenia rizika likvidity, ktorý zahŕňa účinné prevádzkové a analytické nástroje na identifikovanie, meranie a monitorovanie jej tokov vyrovnania a financovania na priebežnom a včasnom základe vrátane jej používania likvidity v rámci dňa. Centrálne protistrany pravidelne skúmajú návrh a fungovanie svojho rámca riadenia likvidity a zohľadnia aj výsledky stresových testov.

2. Rámec riadenia rizika likvidity centrálnej protistrany musí byť primerané robustný na to, aby zabezpečoval, že centrálna protistrana je schopná vykonávať platobné povinnosti a povinnosti týkajúce sa vyrovnania vo všetkých príslušných menách podľa ich splatnosti, a to aj v rámci dňa, ak je to potrebné. Rámec riadenia rizika likvidity centrálnej protistrany obsahuje aj posúdenie jej možných budúcich potrieb likvidity v širokej škále možných stresových scenárov. Stresový scenár zahŕňa zlyhanie zúčtovacích členov podľa článku 44 nariadenia (EÚ) č. 648/2012 od dátumu zlyhania do konca obdobia likvidácie a riziko likvidity spôsobené investičnou politikou a postupmi centrálnej protistrany za extrémnych, ale realistických trhových podmienok.

3. Rámec riadenia rizika likvidity obsahuje plán likvidity, ktorý je zdokumentovaný a uchováva sa v súlade s článkom 12. Súčasťou obsahu plánu likvidity musia byť aspoň postupy centrálnej protistrany na:

Plán schváli rada centrálnej protistrany po konzultácii s výborom pre riziká.

4. Centrálna protistrana posúdi riziko likvidity, ktorému čelí, a to aj v prípade, že centrálna protistrana alebo jej zúčtovací členovia nemôžu vyrovnať svoje platobné záväzky v čase splatnosti ako súčasť procesu zúčtovania alebo vyrovnania, a to aj so zohľadnením investičnej činnosti centrálnej protistrany. Rámcom riadenia rizík sa riešia potreby likvidity vyplývajúce zo vzťahov centrálnej protistrany s akýmkoľvek subjektom, voči ktorému má centrálna protistrana expozíciu likvidity vrátane:

5. Centrálna protistrana zohľadní akékoľvek vzájomné závislosti medzi subjektmi uvedenými v odseku 4 a rôzne vzťahy, ktoré subjekt uvedený v odseku 4 môže mať s centrálnou protistranou v jej rámci riadenia rizika likvidity.

6. Centrálna protistrana zavedie dennú správu o potrebách a zdrojoch podľa odseku 3 písm. a), b) a c) a štvrťročnú správu o svojom pláne likvidity podľa odseku 3 písm. d) až h). Správy sa musia zdokumentovať a uchovávať v súlade s kapitolou IV.

1. Centrálna protistrana udržiava v každej príslušnej mene likvidné zdroje úmerné svojím požiadavkám na likviditu vymedzeným v súlade s článkom 44 nariadenia (EÚ) č. 648/2012 a článkom 32 tohto nariadenia. Tieto likvidné zdroje sa vzťahujú len na:

2. Centrálna protistrana venuje pozornosť menám, v ktorých sú denominované jej záväzky, a zohľadňuje možný vplyv stresových podmienok na jej schopnosť prístupu k devízovým trhom spôsobom, ktorý je v súlade so zúčtovacími cyklami cenných papierov pre devízy a zúčtovacími systémami cenných papierov.

3. Viazané úverové linky, ktoré sa poskytujú na základe kolaterálu poskytnutého zúčtovacími členmi, sa nesmú počítať dvojmo ako likvidné zdroje. Centrálna protistrana príjme opatrenia na monitorovanie a kontrolu koncentrácie expozícií riziku likvidity voči jednotlivým poskytovateľom likvidity.

4. Centrálna protistrana uskutoční prísnu hĺbkovú analýzu, že jej poskytovatelia likvidity majú dostatočnú kapacitu na plnenie podľa dojednaní o likvidite.

5. Centrálna protistrana pravidelne testuje svoje postupy prístupu k vopred dohodnutým dojednaniam o financovaní. Toto môže zahŕňať čerpanie testovacích súm komerčných úverových liniek, kontrola rýchlosti dostupnosti zdrojov a spoľahlivosti postupov.

6. Centrálna protistrana má vo svojom pláne likvidity podrobné postupy na používanie svojich likvidných finančných prostriedkov na splnenie si platobných povinností počas nedostatku likvidity. V postupoch v oblasti likvidity sa musí zreteľne uviesť, kedy by sa mali použiť určité zdroje. V postupoch sa takisto opíše, ako sa dostať k hotovostným vkladom alebo investíciám hotovostných vkladov cez noc, ako uskutočňovať trhové transakcie v rámci rovnakého dňa alebo ako čerpať vopred dohodnuté línie likvidity. Tieto postupy sa pravidelne testujú. Centrálna protistrana zavedie primeraný plán na obnovu dojednaní o financovaní pred ich uplynutím.

1. Centrálna protistrana dôkladne monitoruje a kontroluje koncentráciu svojej expozície voči riziku likvidity vrátane expozícií voči subjektom uvedeným v článku 32 ods. 4 a subjektom v rovnakej skupine.

2. Rámec riadenia rizika likvidity centrálnej protistrany zahŕňa uplatňovanie medzí expozície a koncentrácie.

3. Centrálna protistrana vymedzí procesy a postupy v prípade porušenia medzí koncentrácie.

Výpočet výšky vlastných zdrojov centrálnej protistrany, ktoré sa majú použiť v postupnosti pri zlyhaní

1. Centrálna protistrana vedie a uvádza oddelene vo svojej súvahe výšku účelových vlastných zdrojov na účel stanovený v článku 45 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 648/2012.

2. Centrálna protistrana vypočítava minimálnu výšku uvedenú v odseku 1 tak, že sumu minimálneho kapitálu vrátane nerozdeleného zisku a rezerv držaných v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 648/2012 a delegovaného nariadenia (ES) č. 152/2013 (8) vynásobí faktorom 25 %.

3. V prípade, že centrálna protistrana vytvorila viac ako jeden fond pre prípad zlyhania pre rôzne triedy finančných nástrojov, ktoré zúčtováva, celkové účelové vlastné zdroje vypočítané podľa odseku 1 sa pridelia každému z fondov pre prípad zlyhania pomerne k veľkosti každého fondu pre prípad zlyhania, čo sa oddelene uvedie v jej súvahe a použije na zlyhania objavujúce sa v rôznych segmentoch trhu, na ktoré sa fondy pre prípad zlyhania vzťahujú.

4. Na dodržanie požiadavky v odseku 1 sa nesmú použiť žiadne iné zdroje než kapitál vrátane nerozdelených ziskov a rezerv, ako sa uvádza v článku 16 nariadenia (EÚ) č. 648/2012.

Udržiavanie výšky vlastných zdrojov centrálnej protistrany, ktoré sa majú použiť v postupnosti pri zlyhaní

1. Centrálna protistrana ihneď informuje príslušný orgán, ak výška účelových vlastných zdrojov v držbe klesne pod sumu požadovanú v článku 35, spolu s dôvodmi porušenia a úplným opisom opatrení a časového harmonogramu doplnenia tejto sumy v písomnej forme.

2. V prípade, že nastane následné zlyhanie jedného alebo viacerých zúčtovacích členov predtým, ako centrálna protistrana obnoví účelové vlastné zdroje, na účel článku 45 nariadenia (EÚ) č. 648/2012 sa použije len zostatková suma pridelených účelových vlastných zdrojov.

3. Centrálna protistrana obnoví účelové vlastné zdroje najmenej v lehote jedného mesiaca od dátumu oznámenia podľa odseku 1.

Centrálna protistrana vytvorí a uplatňuje transparentné a predvídateľné politiky a postupy na posudzovanie a nepretržité monitorovanie likvidity aktív akceptovaných ako kolaterál a v prípade potreby prijme nápravné opatrenia.

Centrálna protistrana najmenej raz ročne preskúma svoje politiky a postupy v oblasti oprávnených aktív. Toto preskúmanie sa vykonáva takisto vždy vtedy, keď sa vyskytne závažná zmena, ktorá ovplyvňuje expozíciu centrálnej protistrany voči rizikám.

Na účely článku 46 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 648/2012 je vysoko likvidný kolaterál vo forme peňažných prostriedkov denominovaný v jednej z týchto mien:

Na účely článku 46 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 648/2012 sa finančné nástroje, bankové záruky a zlato, ktoré spĺňajú podmienky stanovené v prílohe I, považujú za vysoko likvidný kolaterál.

1. Na účely určovania hodnoty vysoko likvidného kolaterálu vymedzeného v článku 37 centrálna protistrana zavedie a uplatňuje politiky a postupy na monitorovanie úverovej kvality, trhovej likvidity a cenovej volatility každého aktíva prijatého ako kolaterál, a to takmer v reálnom čase. Centrálna protistrana pravidelne a najmenej raz ročne monitoruje primeranosť svojich politík a postupov určovania hodnoty. Takéto preskúmanie sa vykonáva takisto vždy vtedy, keď sa vyskytne závažná zmena, ktorá ovplyvňuje expozíciu centrálnej protistrany voči rizikám.

2. Centrálna protistrana oceňuje svoj kolaterál trhovou cenou takmer v reálnom čase, a ak to nie je možné, centrálna protistrana musí byť schopná preukázať príslušným orgánom, že je schopná riadiť riziká.

1. Centrálna protistrana vytvorí a uplatňuje politiky a postupy na určenie obozretných znížení hodnoty (haircuts), ktoré sa uplatnia na hodnotu kolaterálu.

2. V zníženiach hodnoty (haircuts) sa uzná, že kolaterál možno bude potrebné likvidovať v stresových trhových podmienkach, a zohľadní sa čas potrebný na jeho likvidáciu. Centrálna protistrana príslušnému orgánu preukáže, že zníženia hodnoty (haircuts) sú vypočítané konzervatívne, aby sa čo najviac obmedzili možné procyklické vplyvy. Pre každé kolaterálové aktívum sa určí zníženie hodnoty (haircut) so zohľadnením príslušných kritérií vrátane:

3. Centrálna protistrana pravidelne monitoruje primeranosť znížení hodnoty (haircuts). Centrálna protistrana preskúma politiky a postupy znížení hodnoty aspoň raz ročne a vždy vtedy, ak sa vyskytne závažná zmena, ktorá ovplyvňuje rizikovú expozíciu centrálnej protistrany, ale pokiaľ je to možné, malo by sa zabrániť možným rušivým alebo veľkým zmenám v zníženiach hodnoty (haircuts), ktoré by mohli spôsobiť procyklickosť. Politiky a postupy zníženia hodnoty (haircut) by mali byť nezávisle potvrdzované aspoň raz ročne.

1. Centrálna protistrana zavedie a uplatňuje politiky a postupy na zabezpečenie toho, že kolaterál zostane dostatočne diverzifikovaný, aby mohol byť zlikvidovaný vo vymedzenej lehote držby bez významného trhového vplyvu. V politikách a postupoch sa určia opatrenia na zmiernenie rizika, ktoré sa budú uplatňovať v prípade prekročenia medzí koncentrácie uvedených v odseku 2.

3. Medze koncentrácie sa určujú konzervatívne so zohľadnením všetkých príslušných kritérií vrátane:

4. Centrálna protistrana zabezpečí, aby jedna úverová inštitúcia alebo rovnocenná finančná inštitúcia tretej krajiny alebo subjekt, ktorý je súčasťou rovnakej skupiny ako úverová inštitúcia alebo finančná inštitúcia tretej krajiny, neručili za viac ako 10 % jej kolaterálu. V prípade, že kolaterál prijatý centrálnou protistranou vo forme komerčných bankových záruk je vyšší ako 50 % celkového kolaterálu, táto medza sa môže stanoviť do 25 %.

5. Pri výpočte medzí uvedených v odseku 2 centrálna protistrana zahrnie celkovú expozíciu centrálnej protistrany voči emitentovi vrátane výšky kumulatívnych úverových liniek, depozitných certifikátov, termínovaných vkladov, sporiacich účtov, vkladových účtov, bežných účtov, nástrojov peňažného trhu a reverzných repo operácií, ktoré využíva centrálna protistrana. Tieto medze sa neuplatňujú na kolaterál v držbe centrálnej protistrany nad rámec minimálnych požiadaviek na marže, fond pre prípad zlyhania alebo ďalšie finančné zdroje.

6. Pri určovaní medze koncentrácie expozície centrálnej protistrany voči jednému emitentovi centrálna protistrana zhrnie a posudzuje ako jedno riziko svoju expozíciu voči všetkým finančným nástrojom emitovaným emitentom alebo subjektom zo skupiny, za ktoré výslovne ručí emitent alebo subjekt zo skupiny, a voči finančným nástrojom emitovaným podnikmi, ktorých výhradným účelom je vlastniť výrobné prostriedky, ktoré sú nevyhnutné na podnikanie emitenta.

7. Centrálna protistrana pravidelne monitoruje primeranosť svojich politík a postupov v oblasti medzí koncentrácie. Centrálna protistrana preskúma svoju politiku a postupy medzí koncentrácie najmenej raz ročne a vždy vtedy, keď nastane významná zmena, ktorá ovplyvní rizikovú expozíciu centrálnej protistrany.

8. Centrálna protistrana informuje príslušný orgán a zúčtovacích členov o platných medziach koncentrácie a o akejkoľvek zmene a doplnení týchto medzí.

9. Ak centrálna protistrana závažne poruší medze koncentrácie stanovené vo svojich politikách a postupoch, ihneď o tom informuje príslušný orgán. Centrálna protistrana porušenie čo najskôr napraví.

1. Na účely článku 47 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 648/2012 sa dlhové nástroje môžu považovať za vysoko likvidné s minimálnym kreditným a trhovým rizikom, ak ide o dlhové nástroje spĺňajúce každú z podmienok stanovených v prílohe II.

1. Ak centrálna protistrana nie je schopná uložiť finančné nástroje uvedené v článku 45 alebo finančné nástroje jej zložené ako marže, príspevky do fondu pre prípad zlyhania alebo príspevky k ďalším finančným zdrojom, a to vo forme prevodu nároku aj záložného práva prevádzkovateľom zúčtovacieho systému cenných papierov, ktorý zabezpečuje úplnú ochranu uvedených nástrojov, tieto finančné nástroje sa uložia v ktorejkoľvek z týchto inštitúcií:

2. V prípade, že sa finančné nástroje uložia v súlade s odsekom 1 písmenom b) alebo c), musia byť v držbe v súlade s opatreniami, ktorými sa zabráni akýmkoľvek stratám centrálnej protistrany z dôvodu zlyhania alebo platobnej neschopnosti finančnej inštitúcie, ktorej bolo udelené povolenie.

3. Vysoko bezpečné mechanizmy týkajúce sa vkladu finančných nástrojov zložených ako marže, príspevky do fondu pre prípad zlyhania alebo príspevky k ďalším finančným zdrojom musia umožňovať centrálnej protistrane opätovné použitie týchto finančných nástrojov len v prípade splnenia podmienok článku 39 ods. 8 nariadenia (EÚ) č. 648/2012 a v prípade, že účelom opätovného použitia je úhrada platieb, riadenie zlyhania zúčtovacieho člena alebo vykonávanie interoperabilného dojednania.

1. Na účely článku 47 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 648/2012 platí, že v prípade uloženia peňažných prostriedkov inak než v centrálnej banke musí tento vklad spĺňať každú z týchto podmienok:

2. V prípade, že sa peňažné prostriedky uchovávajú cez noc v súlade s odsekom 1, najmenej 95 % týchto finančných prostriedkov vypočítaných počas priemerného obdobia jedného kalendárneho mesiaca sa ukladá prostredníctvom opatrení, ktorými sa zabezpečí kolateralizácia peňažných prostriedkov vysoko likvidnými finančnými nástrojmi, ktoré spĺňajú požiadavky článku 45 okrem požiadavky odseku 1 písm. c) uvedeného článku.

1. Centrálna protistrana zavedie a uplatňuje politiky a postupy na zabezpečenie toho, aby finančné nástroje, v ktorých sú investované jej finančné zdroje, zostali dostatočne diverzifikované.

2. Centrálna protistrana stanoví medze koncentrácie a monitoruje koncentráciu svojich finančných zdrojov na úrovni:

4. V politikách a postupoch sa určia opatrenia na zmiernenie rizika, ktoré sa budú uplatňovať v prípade prekročenia medzí koncentrácie.

5. Pri určovaní medze koncentrácie pre expozíciu centrálnej protistrany jednotlivému emitentovi alebo depozitárovi centrálna protistrana zhrnie a posudzuje ako jedno riziko expozíciu voči všetkým finančným nástrojom emitovaným alebo výslovne zaručeným emitentom a všetky finančné zdroje uložené u depozitára.

6. Centrálna protistrana pravidelne monitoruje primeranosť svojich politík a postupov v oblasti medzí koncentrácie. Okrem toho centrálna protistrana preskúma svoju politiku a postupy medzí koncentrácie najmenej raz ročne a vždy vtedy, keď nastane významná zmena, ktorá ovplyvní rizikovú expozíciu centrálnej protistrany.

7. Ak centrálna protistrana poruší medze koncentrácie stanovené vo svojich politikách a postupoch, ihneď o tom informuje príslušný orgán. Centrálna protistrana porušenie čo najskôr napraví.

Ak je prijatý kolaterál vo forme finančných nástrojov v súlade s ustanoveniami kapitoly X, uplatňujú sa len články 44 a 45.

1. Centrálna protistrana vykoná komplexné potvrdenie svojich modelov, ich metodík a rámca riadenia rizika likvidity používaných na vyčíslenie, agregovanie a riadenie svojich rizík. Všetky podstatné revízie alebo úpravy jej modelov, ich metodík a rámca riadenia rizika likvidity podliehajú náležitému riadeniu vrátane využívania poradenstva výboru pre riziká a pred uplatnením ich potvrdzuje kvalifikovaná a nezávislá strana.

2. Proces potvrdzovania centrálnej protistrany sa musí zdokumentovať a musia sa v ňom určiť aspoň politiky používané na testovanie marže, fondu pre prípad zlyhania a metodík ďalších finančných zdrojov a rámca pre výpočet likvidných finančných zdrojov centrálnej protistrany. Všetky podstatné revízie alebo úpravy týchto politík podliehajú náležitému riadeniu vrátane využívania poradenstva výboru pre riziká a pred uplatnením ich potvrdzuje kvalifikovaná a nezávislá strana.

4. Centrálna protistrana stanoví kritériá, na základe ktorých posúdi, či jej modely, ich metodiky a rámec riadenia rizika likvidity môžu byť úspešne potvrdené. Kritériá zahŕňajú úspešné výsledky testovania.

5. V prípade, že údaje o tvorbe cien nie sú okamžite dostupné alebo spoľahlivé, centrálna protistrana rieši tieto obmedzenia v oblasti tvorby cien a prijme aspoň konzervatívne predpoklady na základe pozorovaných korelujúcich alebo súvisiacich trhov a súčasného správania sa trhu.

6. V prípade, že údaje o tvorbe cien nie sú okamžite dostupné alebo spoľahlivé, systémy a modely určovania hodnoty používané na tento účel podliehajú náležitému riadeniu vrátane využívania poradenstva výboru pre riziká, ako aj potvrdeniu a testovaniu. Centrálna protistrana musí mať vlastné modely určovania hodnoty potvrdené v škále trhových scenárov kvalifikovanou a nezávislou stranou, aby sa zabezpečilo, že jej modely presne vytvárajú primerané ceny, a v prípade potreby upraví svoj výpočet počiatočných marží, aby sa zohľadnilo akékoľvek zistené riziko modelu.

7. Centrálna protistrana pravidelne vykonáva posúdenie teoretických a empirických vlastností svojho modelu marží pre všetky finančné nástroje, ktoré zúčtováva.

1. Centrálna protistrana zavedie politiky a postupy, v rámci ktorých sa podrobne opíšu programy stresového a spätného testovania, ktoré realizuje na posúdenie primeranosti, presnosti, spoľahlivosti a odolnosti modelov a ich metodík používaných na výpočet svojich mechanizmov kontroly rizík vrátane marže, príspevkov do fondu pre prípad zlyhania a ďalších finančných zdrojov v širokej škále trhových podmienok.

2. V politikách a postupoch centrálnej protistrany sa takisto podrobne opisuje program stresového testovania, ktorý realizuje na posúdenie primeranosti, presnosti, spoľahlivosti a odolnosti rámca riadenia rizika likvidity.

3. Politiky a postupy obsahujú aspoň metodiky na zahrnutie výberu a vývoja vhodného testovania vrátane výberu údajov o portfóliu a trhu, pravidelnosti testov, špecifických rizikových charakteristík zúčtovávaných finančných nástrojov, analýzy výsledkov a výnimiek testovania a príslušných potrebných nápravných opatrení.

4. Centrálna protistrana zahrnie do vykonávania všetkých testov akékoľvek pozície klienta.

1. Centrálna protistrana posúdi svoje krytie marží vykonaním ex post porovnania pozorovaných výsledkov s očakávanými výsledkami získanými z používania modelov marží. Táto analýza spätného testovania sa vykonáva každý deň, aby sa posúdilo, či existujú akékoľvek výnimky testovania vzťahujúce sa na krytie marže. Krytie sa hodnotí na základe súčasných pozícií finančných nástrojov, zúčtovacích členov a do úvahy sa vezmú možné vplyvy vyplývajúce zo stanovenia marže pre portfólio a v prípade potreby interoperabilné centrálne protistrany.

2. Centrálna protistrana zváži primerané historické časové horizonty týkajúce sa jej programu spätného testovania, aby zabezpečila, že používaný úsek pozorovania je dostatočný na zmiernenie akéhokoľvek nepriaznivého vplyvu na štatistický význam.

3. Centrálna protistrana zváži vo svojom programe spätného testovania aspoň jasné štatistické testy a výkonnostné kritériá, ktoré vymedzia centrálne protistrany, na posúdenie výsledkov spätného testovania.

4. Centrálna protistrana pravidelne podáva výboru pre riziká správy o výsledkoch a analýzach spätného testovania vo forme, ktorou sa neporuší dôvernosť, aby využila jeho poradenstvo v oblasti preskúmania svojho modelu marží.

5. Výsledky a analýza spätného testovania sa sprístupnia všetkým zúčtovacím členom, ako aj klientom, ak sú centrálnej protistrane známi. Všetkým ostatným klientom sprístupnia výsledky a analýzu spätného testovania príslušní zúčtovací členovia na požiadanie. Tieto informácie sa agregujú vo forme, ktorou sa neporušuje dôvernosť, a zúčtovací členovia spolu s klientmi majú prístup k podrobným výsledkom a analýze spätného testovania, len pokiaľ ide o ich vlastné portfóliá.

6. Centrálna protistrana vymedzí postupy na podrobné opísanie opatrení, ktoré môže podniknúť vzhľadom na výsledky analýzy spätného testovania.

1. Centrálna protistrana vykoná testy a analýzy citlivosti, aby posúdila krytie svojho modelu marží v rôznych trhových podmienkach s využitím historických údajov zo zrealizovaných stresových trhových podmienok a hypotetických údajov z nezrealizovaných stresových trhových podmienok.

2. Centrálna protistrana využije širokú škálu parametrov a predpokladov, aby zachytila rôznorodosť historických a hypotetických podmienok vrátane období s najvyššou volatilitou, ktoré boli zaznamenané na trhoch, ktoré obsluhuje, a extrémnych zmien korelácií medzi cenami zmlúv zúčtovávaných centrálnou protistranou, aby porozumela tomu, ako môže byť úroveň krytia marží ovplyvnená vysoko stresovými trhovými podmienkami a zmenami dôležitých parametrov modelu.

3. Analýza citlivosti sa vykonáva na niekoľkých skutočných a reprezentatívnych portfóliách zúčtovacích členov. Reprezentatívne portfóliá sa vyberajú na základe ich citlivosti voči významným rizikovým faktorom a koreláciám, voči ktorým má centrálna protistrana expozíciu. Toto testovanie a analýza citlivosti musia byť navrhnuté na testovanie kľúčových parametrov a predpokladov modelu počiatočnej marže v niekoľkých intervaloch spoľahlivosti, aby sa určila citlivosť systému na chyby v nastavení týchto parametrov a predpokladov. Primerane sa musí zvážiť časová štruktúra rizikových faktorov a predpokladaná korelácia medzi rizikovými faktormi.

4. Centrálna protistrana vyhodnotí možné straty v pozíciách zúčtovacích členov.

5. V prípade potreby zváži centrálna protistrana parametre odzrkadľujúce simultánne zlyhanie zúčtovacích členov, ktorí emitujú finančné nástroje zúčtovávané centrálnou protistranou, alebo podkladových aktív derivátov zúčtovávaných centrálnou protistranou. V prípade potreby sa zváži aj vplyv zlyhania klienta, ktorý emituje finančné nástroje zúčtovávané centrálnou protistranou, alebo podkladové aktíva derivátov zúčtovávaných centrálou protistranou.

6. Centrálna protistrana pravidelne podáva výboru pre riziká správy o výsledkoch a analýzach testovania citlivosti vo forme, ktorou sa neporuší dôvernosť, aby využila jeho poradenstvo v oblasti preskúmania svojho modelu marží.

7. Centrálna protistrana vymedzí postupy na podrobné opísanie opatrení, ktoré by mohla podniknúť vzhľadom na výsledky analýzy testovania citlivosti.

1. V stresových testoch centrálnej protistrany sa uplatňujú stresové parametre, predpoklady a scenáre pre modely využívané na odhadovanie rizikových expozícii s cieľom uistiť sa, že finančné zdroje sú dostatočné na krytie uvedených expozícií aj za extrémnych, ale realistických trhových podmienok.

2. V programe stresového testovania centrálnej protistrany sa vyžaduje, aby centrálna protistrana pravidelne vykonávala škálu stresových testov, v rámci ktorých sa zohľadní produktový mix centrálnej protistrany a všetky prvky jej modelov a ich metodík a jej rámec riadenia rizika likvidity.

3. V programe stresového testovania centrálnej protistrany sa musí stanoviť, že stresové testy sa vykonávajú podľa vymedzených scenárov stresového testovania na základe minulých aj hypotetických extrémnych, ale realistických trhových podmienok v súlade s kapitolou VII. Ak je to vhodné, minulé podmienky, ktoré sa majú použiť, sa preskúmajú a prispôsobia. Centrálna protistrana zváži aj iné formy vhodných scenárov stresového testovania, ktoré zahŕňajú okrem iného technické alebo finančné zlyhanie jej zúčtovacích bánk, nostro agentov, správcovských bánk, poskytovateľov likvidity alebo interoperabilných centrálnych protistrán.

4. Centrálna protistrana musí mať kapacitu na rýchle prispôsobenie svojich stresových testov tak, aby zahŕňali nové alebo vznikajúce riziká.

5. Centrálna protistrana musí zvážiť možné straty vyplývajúce zo zlyhania klienta, ktorý zúčtováva prostredníctvom viacerých zúčtovacích členov, ak je známy.

6. Centrálna protistrana pravidelne podáva výboru pre riziká správy o výsledkoch a analýzach stresového testovania vo forme, ktorou sa neporuší dôvernosť, aby využila jeho poradenstvo v oblasti preskúmania svojich modelov, svojich metodík a svojho rámca riadenia rizika likvidity.

7. Výsledky a analýza stresového testovania sa sprístupnia všetkým zúčtovacím členom, ako aj klientom, ak sú centrálnej protistrane známi. Všetkým ostatným klientom sprístupnia výsledky a analýzu spätného testovania príslušní zúčtovací členovia na požiadanie. Tieto informácie sa agregujú vo forme, ktorou sa neporušuje dôvernosť, a zúčtovací členovia spolu s klientmi majú prístup k podrobným výsledkom a analýze stresového testovania, len pokiaľ ide o ich vlastné portfóliá.

8. Centrálna protistrana vymedzí postupy na podrobné opísanie opatrení, ktoré by mohla podniknúť vzhľadom na výsledky analýzy stresového testovania.

1. Centrálna protistrana určí relevantné rizikové faktory špecifické pre zmluvy, ktoré zúčtováva, ktoré by mohli ovplyvniť jej straty, a zároveň disponuje primeranou metódou na meranie týchto rizikových faktorov. V príslušných prípadoch by sa v stresových testoch centrálnej protistrany mali zohľadniť aspoň rizikové faktory špecifikované pre tento typ finančných nástrojov:

2. Vo svojich stresových testoch musí centrálna protistrana takisto primerane zvážiť aspoň:

1. Programom stresového testovania centrálnej protistrany sa zabezpečí, aby kombinácia marže, príspevkov do fondu pre prípad zlyhania a ďalších finančných zdrojov bola dostatočná na krytie zlyhania aspoň dvoch zúčtovacích členov, voči ktorým má centrálna protistrana za extrémnych, ale realistických trhových podmienok najväčšie expozície. Programom stresového testovania sa preskúmajú aj možné straty vyplývajúce zo zlyhania subjektov v rovnakej skupine, ako sú dvaja zúčtovací členovia, voči ktorým má za extrémnych, ale realistických trhových podmienok najväčšie expozície.

2. Programom stresového testovania centrálnej protistrany sa zabezpečí, aby boli jej marže a fond pre prípad zlyhania dostatočné aspoň na krytie zlyhania zúčtovacieho člena, voči ktorému má najväčšie expozície, alebo druhého a tretieho najväčšieho zúčtovacieho člena, ak je súčet ich expozícií väčší, v súlade s článkom 42 nariadenia (EÚ) č. 648/2012.

3. Centrálna protistrana vykoná dôkladnú analýzu možných strát, ktoré by mohla utrpieť, a vyhodnotí možné straty v pozíciách zúčtovacích členov vrátane rizika, že uzatváranie týchto pozícií by mohlo mať vplyv na trh a na úroveň krytia marže centrálnej protistrany.

4. V prípade potreby zváži centrálna protistrana vo svojich stresových testoch vplyv zlyhania zúčtovacieho člena, ktorý emituje finančné nástroje zúčtovávané centrálnou protistranou, alebo podkladových aktív derivátov zúčtovávaných centrálnou protistranou. V prípade potreby sa zváži aj vplyv zlyhania klienta, ktorý emituje finančné nástroje zúčtovávané centrálnou protistranou, alebo podkladové aktíva derivátov zúčtovávaných centrálou protistranou.

5. V stresových testoch centrálnej protistrany sa zváži obdobie likvidácie stanovené v článku 26.

1. Programom stresového testovania likvidných finančných zdrojov centrálnej protistrany sa zabezpečí, aby boli tieto zdroje dostatočné v súlade s požiadavkami stanovenými v kapitole VIII.

2. Centrálna protistrana má jasné a transparentné pravidlá a postupy na riešenie nedostatočných likvidných finančných zdrojov, ktoré vyplynuli zo stresových testov, aby sa zabezpečilo vyrovnanie platobných záväzkov.

Centrálna protistrana má takisto jasné postupy využívania výsledkov a analýzy svojich stresových testov na vyhodnotenie a prispôsobenie primeranosti svojho rámca riadenia rizika likvidity a poskytovateľov likvidity.

3. V scenároch stresového testovania požívaných v stresovom testovaní likvidných finančných zdrojov sa zváži návrh a fungovanie centrálnej protistrany a zahrnú sa do nich všetky subjekty, ktoré môžu pre ňu predstavovať závažné riziko likvidity. V týchto stresových testoch sa zvážia aj akékoľvek silné prepojenia alebo podobné expozície medzi zúčtovacími členmi vrátane iných subjektov, ktoré sú súčasťou rovnakej skupiny, a posúdi sa pravdepodobnosť viacerých zlyhaní a nákazlivý účinok medzi jej zúčtovacími členmi, ktorý môžu tieto zlyhania spôsobiť.

1. Centrálna protistrana zavedie a udržiava postupy na rozpoznávanie zmien trhových podmienok vrátane zvýšení volatility alebo znížení likvidity finančných nástrojov, ktoré zúčtováva, aby mohla okamžite upraviť výpočet svojej maržovej požiadavky s cieľom primerane zohľadniť nové trhové podmienky.

2. Centrálna protistrana vykonáva testy svojich znížení hodnoty (haircuts), aby zabezpečila, že kolaterál sa môže za pozorovaných a extrémnych, ale realistických trhových podmienok zlikvidovať aspoň za svoju zníženú hodnotu.

3. Ak centrálna protistrana inkasuje maržu na úrovni portfólia, nie na úrovni produktu, musí nepretržite skúmať a testovať vzájomné započítavanie medzi produktmi. Centrálna protistrana musí založiť tieto vzájomné započítania na obozretnej a hospodársky zmysluplnej metodike, v ktorej sa premieta stupeň cenovej závislosti medzi produktmi. Centrálna protistrana testuje najmä to, ako sa správajú korelácie počas období skutočných a hypotetických nepriaznivých trhových podmienok.

1. Centrálna protistrana má jasné postupy na určenie výšky dodatočnej marže, ktorú možno potrebuje vybrať, a to aj v rámci dňa, a na opätovné nastavenie svojho modelu marží v prípade, že zo spätného testovania vyplynie, že model nedosiahol očakávané výsledky a neurčuje primeranú výšku počiatočnej marže potrebnú na dosiahnutie plánovanej úrovne spoľahlivosti. V prípade, že centrálna protistrana určí, že je potrebné vyzvať na úhradu dodatočnej marže, musí tak urobiť do najbližšej výzvy na úhradu marže.

2. Centrálna protistrana vyhodnotí zdroj výnimiek testovania, ktoré vyplynuli z jej spätných testov. V závislosti od zdroja výnimiek musí centrálna protistrana určiť, či je potrebné urobiť zásadnú zmenu v modeli marží alebo v modeloch, ktoré preň predstavujú vstupné údaje, a či je potrebné opätovné nastavenie aktuálnych parametrov.

3. Centrálna protistrana vyhodnotí zdroj výnimiek testovania, ktoré vyplynuli z jej stresových testov. Na základe zdrojov výnimiek centrálna protistrana určí, či je potrebné urobiť zásadnú zmenu v jej modeloch, ich metodikách alebo jej rámci riadenia rizika likvidity, alebo či je potrebné opätovné nastavenie aktuálnych parametrov alebo predpokladov.

4. Ak z výsledkov testov vyplynie nedostatočné krytie marže, fondu pre prípad zlyhania alebo ďalších finančných zdrojov, centrálna protistrana zvýši do ďalšej výzvy na úhradu marže celkové krytie vlastných finančných zdrojov na prijateľnú úroveň. Ak z výsledkov testov vyplynú nedostatočné likvidné finančné zdroje, centrálna protistrana zvýši svoje likvidné finančné zdroje na prijateľnú úroveň hneď, ako to bude možné.

5. Centrálna protistrana v rámci skúmania svojich modelov, ich metodík a rámca riadenia rizík likvidity sleduje frekvenciu opakovaného výskytu výnimiek z testovania s cieľom identifikovať a náležite vyriešiť otázky bez zbytočného odkladu.

1. Centrálna protistrana vykoná reverzné stresové testy, ktoré sú navrhnuté na identifikovanie toho, za akých trhových podmienok môže kombinácia marže, fondu pre prípad zlyhania a ďalších finančných zdrojov poskytovať nedostatočné krytie kreditných expozícií a pre ktoré môžu byť jej likvidné finančné zdroje nedostatočné. Pri vykonávaní týchto testov vytvorí centrálna protistrana model extrémnych trhových podmienok, ktoré presahujú trhové podmienky považované za realistické, aby určila limity svojich modelov, svojho rámca riadenia rizika likvidity, svojich finančných zdrojov a svojich likvidných finančných zdrojov.

2. Centrálna protistrana vypracuje reverzné stresové testy prispôsobené osobitným rizikám trhov a zmlúv, pre ktoré poskytuje zúčtovacie služby.

3. Centrálna protistrana využije podmienky uvedené v odseku 1 a výsledky a analýzu svojich reverzných stresových testov, ktoré jej pomôžu určiť extrémne, ale realistické scenáre v súlade s kapitolou VII.

4. Centrálna protistrana pravidelne podáva výboru pre riziká správy o výsledkoch a analýze reverzného stresového testovania vo forme, ktorou sa neporuší dôvernosť, aby využila jeho poradenstvo vo svojom preskúmaní.

1. Centrálna protistrana testuje a preskúma svoje postupy pri zlyhaní, aby zabezpečila ich praktickosť aj účinnosť. Centrálna protistrana vykoná ako súčasť testovania svojich postupov pri zlyhaní simulačné cvičenia.

2. Centrálna protistrana po testovaní svojich postupov pri zlyhaní identifikuje akékoľvek neistoty a náležite prispôsobí svoje postupy tak, aby sa táto neistota zmiernila.

3. Centrálna protistrana prostredníctvom vykonania simulačných cvičení overí, či sú všetci zúčtovací členovia, v prípade potreby klienti a iné príslušné strany vrátane interoperabilnej centrálnej protistrany a akýchkoľvek súvisiacich poskytovateľov služieb, riadne informovaní a poznajú postupy zahrnuté v scenári zlyhania.

1. Centrálna protistrana aspoň raz ročne vykonáva komplexné potvrdenie svojich modelov a ich metodík.

2. Centrálna protistrana aspoň raz ročne vykonáva komplexné potvrdenie svojho rámca riadenia rizika likvidity.

3. Centrálna protistrana aspoň raz ročne vykonáva úplné potvrdenie svojich modelov určovania hodnoty.

4. Centrálna protistrana aspoň raz ročne preskúmava primeranosť politík uvedených v článku 51.

5. Centrálna protistrana aspoň raz denne analyzuje a monitoruje výkonnosť svojich modelov a krytie finančnými zdrojmi v prípade zlyhaní spätného testovania krytia marže a aspoň raz denne vykonáva stresové testovanie s využitím štandardných a vopred stanovených parametrov a predpokladov.

6. Centrálna protistrana analyzuje a monitoruje svoj rámec riadenia rizika likvidity prostredníctvom stresových testov svojich likvidných finančných zdrojov, ktoré vykonáva aspoň raz denne.

7. Centrálna protistrana aspoň raz za mesiac vykonáva podrobnú dôkladnú analýzu výsledkov testovania, aby sa zabezpečila správnosť scenárov stresového testovania, modelov, rámca riadenia rizika likvidity, podkladových parametrov a predpokladov. Táto analýza sa musí vykonávať častejšie v stresových trhových podmienkach, a to aj vtedy, keď zúčtovávané finančné nástroje alebo obsluhované trhy vo všeobecnosti vykazujú vysokú volatilitu, zníži sa ich likvidita, alebo keď sa veľkosť alebo koncentrácie pozícií v držbe jej zúčtovacích členov výrazne zvýšia, alebo keď sa predpokladá, že centrálna protistrana bude čeliť stresovým trhovým podmienkam.

8. Analýza citlivosti sa vykonáva aspoň raz za mesiac, s využitím výsledkov testov citlivosti. Táto analýza sa má vykonávať častejšie v prípade, že sú trhy nezvyčajne volatilné alebo menej likvidné, alebo v prípade, že sa veľkosť alebo koncentrácie pozícií v držbe jej zúčtovacích členov výrazne zvýšia.

9. Centrálna protistrana aspoň raz ročne testuje vzájomné započítavanie medzi finančnými nástrojmi, a najmä to, ako sa správajú korelácie počas období skutočných a hypotetických nepriaznivých trhových podmienok.

10. Zníženia hodnoty (haircuts) centrálnej protistrany sa testujú aspoň raz za mesiac.

11. Centrálna protistrana aspoň raz za štvrťrok vykonáva reverzné stresové testy.

12. Centrálna protistrana v súlade s článkom 61 aspoň raz za štvrťrok testuje a preskúma svoje postupy pri zlyhaní a aspoň raz ročne vykoná simulačné cvičenia. Centrálna protistrana takisto vykoná simulačné cvičenia po akejkoľvek závažnej zmene vo svojich postupoch pri zlyhaní.

1. Časové horizonty používané pri stresových testoch sa vymedzia v súlade s kapitolou VII a obsahujú extrémne, ale realistické trhové podmienky zamerané do budúcnosti.

2. Historické časové horizonty používané na spätné testy zahŕňajú údaje aspoň za posledný rok alebo za také obdobie, počas ktorého centrálna protistrana zúčtováva príslušný finančný nástroj, ak je kratšie ako rok.

1. Centrálna protistrana zverejní všeobecné zásady, ktoré tvoria základ jej modelov a ich metodík, povahu vykonávaných testov a všeobecné zhrnutie výsledkov testov a akékoľvek vykonané nápravné opatrenia.

2. Centrálna protistrana zverejní kľúčové aspekty svojich postupov pri zlyhaní vrátane:

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Písmeno h) oddielu 2 prílohy I sa s ohľadom na transakcie s derivátmi uplatňuje po uplynutí troch rokov od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia, ako sa uvádza v písmenách b) a d) článku 2 ods. 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1227/2011 (10).

PRÍLOHA I

Podmienky vzťahujúce sa na finančné nástroje, bankové záruky a zlato považované za vysoko likvidný kolaterál

ODDIEL 1

Finančné nástroje

Na účely článku 46 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 648/2012 musia vysoko likvidný kolaterál vo forme finančných nástrojov predstavovať finančné nástroje spĺňajúce podmienky v bode 1 prílohy II tohto nariadenia alebo prevoditeľné cenné papiere a nástroje peňažného trhu, ktoré spĺňajú každú z týchto podmienok:

centrálna protistrana môže príslušnému orgánu preukázať, že finančné nástroje emitoval emitent s nízkym kreditným rizikom na základe primeraného vnútorného posúdenia centrálnou protistranou. Pri vykonávaní tohto posúdenia centrálna protistrana využíva vymedzenú a objektívnu metodiku, ktorá sa nespolieha v celom rozsahu na externé stanoviská a v ktorej sa zohľadňuje riziko vyplývajúce z usadenia emitenta v konkrétnej krajine;

centrálna protistrana môže príslušnému orgánu preukázať, že finančné nástroje majú nízke trhové riziko na základe primeraného vnútorného posúdenia centrálnou protistranou. Pri vykonávaní tohto posúdenia centrálna protistrana využíva vymedzenú a objektívnu metodiku, ktorá sa nespolieha v celom rozsahu na externé stanoviská;

sú denominované v jednej z týchto mien:

i)	v mene, o riziku ktorej vie centrálna protistrana príslušným orgánom preukázať, že je schopná ho riadiť;

ii)	v mene, v ktorej centrálna protistrana zúčtováva zmluvy, v rámci obmedzenia kolaterálu potrebného na krytie expozícií centrálnej protistrany v danej mene;

d)	sú voľne prevoditeľné a bez akéhokoľvek regulačného alebo právneho obmedzenia alebo nárokov tretej strany, ktoré zhoršujú likvidáciu;

e)	majú aktívny úplný predajný trh alebo trh s dohodami o spätnej kúpe s rozmanitou skupinou kupujúcich a predávajúcich, ku ktorým vie centrálna protistrana preukázať spoľahlivý prístup, a to aj v stresových podmienkach;

f)	ich spoľahlivé cenové údaje sa pravidelne uverejňujú;

neemituje ich:

i)	zúčtovací člen poskytujúci kolaterál alebo subjekt, ktorý je súčasťou rovnakej skupiny ako zúčtovací člen, s výnimkou krytého dlhopisu a len vtedy, ak sú aktíva zabezpečujúce daný dlhopis náležite oddelené v rámci spoľahlivého právneho rámca a spĺňajú požiadavky stanovené v tomto oddiele;

ii)	centrálna protistrana alebo subjekt v rovnakej skupine ako centrálna protistrana;

iii)	subjekt, ktorého podnikateľská činnosť zahŕňa poskytovanie kritických služieb pre fungovanie centrálnej protistrany, pokiaľ uvedeným subjektom nie je centrálna banka EHP alebo centrálna banka emitujúca menu, v ktorej má centrálna protistrana expozície;

h)	inak nie sú predmetom významného rizika nesprávnej voľby.

ODDIEL 2

Bankové záruky

Komerčná banková záruka so zohľadnením obmedzení dohodnutých s príslušným orgánom musí spĺňať nasledujúce podmienky, aby bola prijatá ako kolaterál podľa článku 46 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 648/2012:

a)	je emitovaná na zaručenie nefinančného zúčtovacieho člena;

emituje ju emitent, o ktorom centrálna protistrana môže príslušnému orgánu preukázať, že má nízke kreditné riziko na základe primeraného vnútorného posúdenia centrálnou protistranou. Pri vykonávaní tohto posúdenia centrálna protistrana využíva vymedzenú a objektívnu metodiku, ktorá sa nespolieha v celom rozsahu na externé stanoviská a v ktorej sa zohľadňuje riziko vyplývajúce z usadenia emitenta v konkrétnej krajine;

je denominovaná v jednej z týchto mien:

i)	v mene, o riziku ktorej vie centrálna protistrana príslušným orgánom preukázať, že je schopná ho primerane riadiť;

ii)	v mene, v ktorej centrálna protistrana zúčtováva zmluvy, v rámci obmedzenia kolaterálu potrebného na krytie expozícií centrálnej protistrany v danej mene;

d)	je neodvolateľná, bezpodmienečná a emitent sa nesmie spoliehať na žiadnu právnu alebo zmluvnú výnimku alebo obhajobu na namietanie platby záruky;

e)	môže byť splnená na požiadanie v období likvidácie portfólia neplniaceho zúčtovacieho člena, ktorý ju poskytuje bez akéhokoľvek regulačného, právneho alebo prevádzkového obmedzenia;

neemituje ju:

i)	subjekt, ktorý je súčasťou rovnakej skupiny ako nefinančný zúčtovací člen krytý zárukou;

ii)	subjekt, ktorého podnikateľská činnosť zahŕňa poskytovanie kritických služieb pre fungovanie centrálnej protistrany, pokiaľ uvedeným subjektom nie je centrálna banka EHP alebo centrálna banka emitujúca menu, v ktorej má centrálna protistrana expozície;

g)	inak nie je predmetom významného rizika nesprávnej voľby;

je úplne zaistená kolaterálom, ktorý spĺňa tieto podmienky:

i)	nepodlieha riziku nesprávnej voľby na základe korelácie s bonitou ručiteľa alebo nefinančného zúčtovacieho člena, pokiaľ nebolo uvedené riziko nesprávnej voľby primerane zmiernené znižovaním hodnoty kolaterálu;

ii)	centrálna protistrana má k nemu okamžitý prístup a je odolný voči úpadku v prípade súčasného zlyhania zúčtovacieho člena a ručiteľa;

i)	udržateľnosť ručiteľa potvrdila rada centrálnej protistrany po plnom preskúmaní emitenta a právneho, zmluvného a prevádzkového rámca záruky s cieľom získať vysokú úroveň ubezpečenia o účinnosti záruky a bola oznámená príslušnému orgánu.

Banková záruka emitovaná centrálnou bankou musí spĺňať nasledujúce podmienky, aby bola prijatá ako kolaterál podľa článku 46 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 648/2012:

a)	je emitovaná centrálnou bankou EHP alebo centrálnou bankou emitujúcou menu, v ktorej má centrálna protistrana expozície;

je denominovaná v jednej z týchto mien:

i)	v mene, o riziku ktorej vie centrálna protistrana príslušným orgánom preukázať, že je schopná ho primerane riadiť;

ii)	v mene, v ktorej centrálna protistrana zúčtováva transakcie, v rámci obmedzenia kolaterálu potrebného na krytie expozícií centrálnej protistrany v danej mene;

c)	je neodvolateľná, bezpodmienečná a emitujúca centrálna banka sa nesmie spoliehať na žiadnu právnu alebo zmluvnú výnimku alebo obhajobu na namietanie platby záruky;

d)	môže byť splnená v období likvidácie portfólia neplniaceho zúčtovacieho člena, ktorý ju poskytuje, bez toho, aby sa na ňu vzťahovalo akékoľvek regulačné, právne alebo prevádzkové obmedzenie alebo nárok tretej strany.

ODDIEL 3

Zlato

Zlatom sú zlaté tehly čistého zlata uznaného dobrého pôvodu a musí spĺňať nasledujúce podmienky, aby bolo akceptované ako kolaterál podľa článku 46 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 648/2012:

a)	je v priamej držbe centrálnej protistrany;

b)	je uložené v centrálnej banke EHP alebo centrálnej banke emitujúcej menu, v ktorej má centrálna protistrana expozície, ktorá má primerané opatrenia, aby ochránila vlastnícke práva zúčtovacieho člena alebo klientov na zlato, a umožňuje centrálnej protistrane rýchly prístup k zlatu v prípade potreby;

je uložené v úverovej inštitúcii, ktorej bolo udelené povolenie, vymedzenej v smernici 2006/48/ES, ktorá má primerané opatrenia, aby chránila vlastnícke práva zúčtovacieho člena alebo klientov na zlato, a umožňuje centrálnej protistrane rýchly prístup k zlatu v prípade potreby a centrálna protistrana vie príslušnému orgánu preukázať, že má nízke kreditné riziko na základe vnútorného primeraného posúdenia centrálnou protistranou. Pri vykonávaní tohto posúdenia centrálna protistrana využíva vymedzenú a objektívnu metodiku, ktorá sa nespolieha v celom rozsahu na externé stanoviská a v ktorej sa zohľadňuje riziko vyplývajúce z usadenia úverovej inštitúcie v konkrétnej krajine;

je uložené v úverovej inštitúcii tretej krajiny, ktorá podlieha prudenciálnym pravidlám, ktoré príslušné orgány považujú aspoň za také prísne ako pravidlá stanovené v smernici 2006/48/ES, a dodržiava ich a ktorá má spoľahlivé účtovné postupy, postupy úschovy a vnútorné kontroly, ktorá má primerané opatrenia, aby chránila vlastnícke práva zúčtovacieho člena alebo klientov na zlato, a umožňuje centrálnej protistrane rýchly prístup k zlatu v prípade potreby a centrálna protistrana vie príslušnému orgánu preukázať, že má nízke kreditné riziko na základe vnútorného posúdenia centrálnou protistranou. Pri vykonávaní tohto posúdenia centrálna protistrana využíva vymedzenú a objektívnu metodiku, ktorá sa nespolieha v celom rozsahu na externé stanoviská a v ktorej sa zohľadňuje riziko vyplývajúce z usadenia úverovej inštitúcie v konkrétnej krajine.

PRÍLOHA II

Podmienky vzťahujúce sa na vysoko likvidné finančné nástroje

Na účely článku 47 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 648/2012 sa finančné nástroje môžu považovať za vysoko likvidné finančné nástroje s minimálnym kreditným a trhovým rizikom, ak ide o dlhové nástroje, ktoré spĺňajú každú z týchto podmienok:

sú emitované alebo výslovne zaručené:

vládou;

ii)	centrálnou bankou;

iii)	multilaterálnou rozvojovou bankou, ako sa uvádza v prílohe VI časti 1 oddiele 4.2 smernice 2006/48/ES;

iv)	Európskym nástrojom finančnej stability alebo Európskym mechanizmom pre stabilitu, ak je to vhodné;

centrálna protistrana vie preukázať, že majú nízke kreditné a trhové riziko na základe vnútorného posúdenia centrálnou protistranou. Pri vykonávaní tohto posúdenia centrálna protistrana využíva vymedzenú a objektívnu metodiku, ktorá sa nespolieha v celom rozsahu na externé stanoviská a v ktorej sa zohľadňuje riziko vyplývajúce z usadenia emitenta v konkrétnej krajine;

c)	priemerná splatnosť portfólia centrálnej protistrany nepresahuje dva roky;

sú denominované v jednej z týchto mien:

i)	v mene, o rizikách ktorej vie centrálna protistrana preukázať, že je schopná ho riadiť, alebo

ii)	v mene, v ktorej centrálna protistrana zúčtováva transakcie, v rámci obmedzenia kolaterálu prijatého v danej mene;

e)	sú voľne prevoditeľné a bez akýchkoľvek regulačných nárokov alebo nárokov tretej strany, ktoré zhoršujú likvidáciu;

f)	majú aktívny úplný predajný trh alebo trh s dohodami o spätnej kúpe s rozmanitou skupinou kupujúcich a predávajúcich, a to aj v stresových podmienkach, ku ktorému má centrálna protistrana spoľahlivý prístup;

g)	o týchto nástrojoch sa pravidelne zverejňujú spoľahlivé cenové údaje.

Na účely článku 47 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 648/2012 sa derivátové zmluvy takisto môžu považovať za vysoko likvidné finančné nástroje s minimálnym kreditným a trhovým rizikom, ak sa uzatvárajú na účel:

a)	zabezpečenia portfólia zúčtovacieho člena, ktorý zlyhal ako súčasť postupu riadenia centrálnej protistrany pri zlyhaní, alebo

b)	zabezpečenia menového rizika vyplývajúceho z rámca riadenia likvidity stanoveného v súlade s kapitolou VIII.

V prípade, že sa za týchto okolností používajú derivátové zmluvy, ich používanie sa obmedzuje na derivátové zmluvy, v súvislosti s ktorými sú pravidelne uverejňované spoľahlivé cenové údaje a na časové obdobie potrebné na zníženie kreditného a trhového rizika, ktorému je centrálna protistrana vystavená.

Politika centrálnej protistrany na používanie derivátových zmlúv musí byť schválená radou po konzultácii s výborom pre riziká.