30.1.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 28/12

(1)

Podľa smernice 95/46/ES sú členské štáty povinné zabezpečiť, aby sa osobné údaje mohli poskytnúť tretej krajine len vtedy, ak príslušná tretia krajina zabezpečí primeranú úroveň ochrany a ak sú pred poskytnutím údajov dodržané právne predpisy členských štátov, ktorými sa vykonávajú iné ustanovenia uvedenej smernice.

(2)

Komisia môže konštatovať, že tretia krajina zabezpečuje primeranú úroveň ochrany. V takom prípade môžu členské štáty prenášať osobné údaje bez potreby dodatočných záruk.

(3)

Podľa smernice 95/46/ES by sa úroveň ochrany údajov mala hodnotiť na základe všetkých okolností, ktoré sprevádzajú operáciu prenosu údajov alebo súbor operácií prenosu údajov, a osobitná pozornosť by sa mala venovať niektorým uvedeným prvkom relevantným pre prenos.

(4)

Vzhľadom na rozdielny prístup k ochrane údajov v tretích krajinách by sa hodnotenie primeranosti a prijatie a presadzovanie akéhokoľvek rozhodnutia na základe smernice 95/46/ES mali vykonať tak, aby nedochádzalo k svojvoľnej alebo neodôvodnenej diskriminácii tretích krajín alebo medzi tretími krajinami, v ktorých existujú podobné podmienky, ani k vytváraniu skrytej prekážky obchodu vzhľadom na súčasné medzinárodné záväzky Európskej únie.

(5)

Nový Zéland je bývalá britská kolónia. Stal sa nezávislým územím v roku 1907, ale formálne svoje ústavné prepojenie s Veľkou Britániou zrušil až v roku 1947. Nový Zéland je unitárny štát, ktorý nemá písanú ústavu v konvenčnom zmysle zavedeného ústavného dokumentu. Štátnym zriadením je konštitučná monarchia a parlamentná demokracia na základe westminsterského modelu, pričom hlavou štátu je kráľovná Nového Zélandu.

(6)

Krajina funguje na princípe parlamentnej zvrchovanosti. Napriek tomu na základe konvencie existuje viacero zákonov, ktoré sú mimoriadne dôležité a sú považované za „vyššie právo”. To znamená, že predstavujú časť ústavného poriadku alebo usporiadania a ovplyvňujú činnosť vlády a prijímanie ďalších zákonov V prípade zmeny a doplnenia alebo zrušenia týchto zákonov sa očakáva konsenzus naprieč celým politickým spektrom. Viacero týchto zákonov – Listina práv z 28. augusta 1990 (Zákon č. 109 z roku 1990, Zákon o ľudských právach z 10. augusta1993 (Zákon č. 82 z roku 1993) a Zákon o ochrane súkromia zo 17. mája 1993 (Zákon č. 28 z roku 1993) – súvisí s ochranou údajov. Ústavný význam týchto zákonov sa prejavuje v konvencii, že musia byť zohľadnené pri tvorbe alebo navrhovaní nových zákonov.

(7)

Právne zásady pre ochranu osobných údajov na Novom Zélande sú primárne ustanovené v Zákone o ochrane súkromia, ktorý bol zmenený a doplnený pozmeňujúcim Zákonom o cezhraničných informáciách zo 7. septembra 2010 (Zákon č. 113 z roku 2010). Vznikol skôr ako smernica 95/46/ES a neobmedzuje sa na automaticky spracované údaje alebo štruktúrované údaje v evidenčnom systéme, ale vzťahuje sa na všetky osobné údaje v akejkoľvek podobe alebo forme. Vzťahuje sa na celý verejný a súkromný sektor s niekoľkými osobitnými výnimkami vo verejnom záujme, ktoré je v demokratickej spoločnosti možné očakávať.

(8)

Otázky súkromia v súvislosti s politikou, pravidlami alebo jurisdikciou na Novom Zélande upravuje viacero regulačných rámcov. Niektoré sú upravené zákonmi, kým iné sú samoregulačnými subjektmi v rámci priemyselných odvetví vrátane regulácie médií, priameho marketingu, nevyžiadaných elektronických správ, prieskumu trhu, zdravia a postihnutí, bankovníctva, poisťovníctva a sporenia.

(9)

Okrem právnych predpisov schválených novozélandským parlamentom existuje v krajine rozsiahle zvykové právo, ktoré má pôvod v anglickom zvykovom práve, v ktorom sú zakotvené zásady zvykového práva a pravidlá súvisiace s ochranou údajov. Medzi základné zásady zvykového práva patrí, že dôstojnosť človeka je najvyšším záujmom práva. Táto zásada zvykového práva je kľúčovým prvkom východísk, z ktorých súdy na Novom Zélande všeobecne čerpajú dôvody pre svoje rozhodnutia. Judikatúra na Novom Zélande, ktorá vychádza zo zvykového práva okrem toho obsahuje mnoho iných aspektov súkromia vrátane narušenia súkromia, porušenia dôvery a doplnkovej ochrany v súvislosti s ohováraním, urážkou na cti, obťažovaním, urážlivým klamstvom, nedbalosťou a inými.

(10)

Právne normy na ochranu údajov uplatňované na Novom Zélande zahŕňajú všetky základné zásady potrebné na dosiahnutie primeranej úrovne ochrany fyzických osôb a stanovujú aj výnimky a obmedzenia na zabezpečenie významných verejných záujmov. V týchto právnych normách na ochranu údajov a výnimkách sa zohľadňujú zásady stanovené v smernici 95/46/ES.

(11)

Uplatňovanie týchto právnych noriem ochrany údajov je zaručené správnymi a súdnymi opravnými prostriedkami a nezávislým dohľadom vykonávaným dozorným orgánom, komisárom pre súkromie, ktorý má právomoci rovnakého druhu ako sú ustanovené v článku 28 smernice 95/46/ES, a ktorý koná úplne nezávisle. Akákoľvek zainteresovaná strana má okrem toho právo vymáhať súdnou cestou náhradu škody, ktorú utrpela v dôsledku protiprávneho spracovania jej osobných údajov.

(12)

Nový Zéland by sa preto mal považovať za krajinu, ktorá poskytuje primeranú úroveň ochrany osobných údajov, ako je uvedené v smernici 95/46/ES.

(13)

Toto rozhodnutie sa týka primeranosti ochrany poskytovanej na Novom Zélande so zreteľom na splnenie požiadaviek článku 25 ods. 1 smernice 95/46/ES. Nemalo by mať vplyv na podmienky alebo obmedzenia, ktorými sa vykonávajú iné ustanovenia uvedenej smernice, ktoré sa vzťahujú na spracovanie osobných údajov v členských štátoch.

(14)

V záujme transparentnosti a s cieľom zaručiť schopnosť príslušných orgánov v členských štátoch zabezpečiť ochranu jednotlivcov v súvislosti so spracovaním ich osobných údajov je nevyhnutné vymedziť výnimočné okolnosti, za ktorých môže byť pozastavenie toku určitých údajov opodstatnené, a to bez ohľadu na existenciu primeranej ochrany.

(15)

Pracovná skupina pre ochranu jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov zriadená podľa článku 29 smernice 95/46/ES vydala kladné stanovisko k úrovni primeranosti ochrany osobných údajov na Novom Zélande (2), ktoré bolo zohľadnené pri príprave tohto vykonávacieho rozhodnutia.

(16)

Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom výboru zriadeného podľa článku 31 ods. 1 smernice 95/46/ES,

a)

ak príslušný orgán na Novom Zélande zistil, že príjemca nedodržiava uplatniteľné normy ochrany, alebo

b)

ak je pravdepodobné, že normy ochrany sa porušujú, ak existujú dostatočné dôvody na podozrenie, že príslušný orgán na Novom Zélande nevykonáva alebo nevykoná príslušné včasné kroky na vyriešenie tohto prípadu, ak by pokračovanie v prenose vytvorilo bezprostredné riziko spôsobenia vážnej ujmy dotknutým osobám a príslušné orgány v členských štátoch vyvinuli za daných okolností primerané úsilie, aby o tom upovedomili stranu zodpovednú za spracovanie na Novom Zélande a poskytli jej možnosť reagovať.