9.1.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 4/13


ROZHODNUTIE RADY

zo 17. decembra 2012

o pristúpení Európskej únie k Protokolu o ochrane Stredozemného mora pred znečisťovaním spôsobeným prieskumom a využívaním kontinentálneho šelfu a morského dna a jeho podložia

(2013/5/EÚ)

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä jej článok 192 ods. 1 v spojení s článkom 218 ods. 6 písm. a),

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

so zreteľom na súhlas Európskeho parlamentu (1),

keďže:

(1)

Dohovor o ochrane Stredozemného mora pred znečisťovaním, ktorého názov bol neskôr zmenený na Dohovor o ochrane morského prostredia a pobrežných oblastí Stredozemného mora (ďalej len „Barcelonský dohovor“), bol uzavretý v mene Európskeho spoločenstva formou rozhodnutia Rady 77/585/EHS (2) a zmeny a doplnenia Barcelonského dohovoru boli schválené vo forme rozhodnutia Rady 1999/802/ES (3).

(2)

V súlade s článkom 7 Barcelonského dohovoru majú zmluvné strany prijať všetky vhodné opatrenia na prevenciu a zmiernenie znečisťovania oblastí Stredozemného mora spôsobeného prieskumom a využívaním kontinentálneho šelfu a morského dna a jeho podložia, na boj proti nemu a na jeho eliminovanie v čo najväčšej miere.

(3)

Jeden z protokolov Barcelonského dohovoru sa zaoberá ochranou Stredozemného mora pred znečisťovaním spôsobeným prieskumom a využívaním kontinentálneho šelfu a morského dna a jeho podložia (ďalej len „Protokol o pobrežiach“). Protokol o pobrežiach nadobudol účinnosť 24. marca 2011. Doteraz ho ratifikovali Albánsko, Cyprus, Líbya, Maroko, Sýria a Tunisko. Okrem Cypru niektoré ďalšie členské štáty, ktoré sú zmluvnými stranami Barcelonského dohovoru, nedávno takisto oznámili svoj zámer ratifikovať protokol.

(4)

Odhaduje sa, že v Stredozemí je inštalovaných viac ako 200 aktívnych morských plošín, a o inštalácii ďalších sa uvažuje. Po objavení veľkých ložísk fosílnych palív v Stredozemí sa očakáva nárast činností zameraných na prieskum a využívanie uhľovodíkov. Vzhľadom na polouzavretý charakter Stredozemného mora a osobitné hydrodynamické pomery by mala havária podobného typu ako havária, ktorá sa stala v Mexickom zálive v roku 2010, bezprostredné cezhraničné nepriaznivé následky na ekonomiku stredomorských krajín a na krehké morské a pobrežné ekosystémy. Je pravdepodobné, že v strednodobom horizonte budú aj ďalšie nerastné zdroje, ktoré sa nachádzajú v hĺbke mora, ako aj morské dno a jeho podložie, predmetom činností zameraných na ich prieskum a využívanie.

(5)

Neschopnosť účinne riešiť riziká spojené s týmito činnosťami by mohla vážne ohroziť úsilie všetkých členských štátov, ktoré majú povinnosť prijať potrebné opatrenia na dosiahnutie a udržanie svojich morských vôd v Stredozemí v dobrom environmentálnom stave, ako to požaduje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/56/ES zo 17. júna 2008, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva v oblasti morskej environmentálnej politiky (rámcová smernica o morskej stratégii) (4). Prijatie potrebných opatrení by okrem toho prispelo k splneniu záväzkov a dodržaniu povinností, ku ktorým sa Grécko, Španielsko, Francúzsko, Taliansko, Cyprus, Malta, Slovinsko a Únia ako celok zaviazali ako zmluvné strany Barcelonského dohovoru.

(6)

Protokol o pobrežiach zahŕňa široký rozsah ustanovení, ktoré sa budú musieť implementovať na rôznych úrovniach štátnej správy. Únia by mala podporovať bezpečnosť činností zameraných na prieskum a využívanie pobreží s tým, že environmentálne problémy spojené s podobnými činnosťami majú okrem iného s vysokou pravdepodobnosťou cezhraničné vplyvy, pričom členské štáty a ich dotknuté príslušné orgány by mali byť zodpovedné za vykonávanie niektorých podrobných opatrení stanovených v Protokole o pobrežiach.

(7)

V oznámení Komisie z 12. októbra 2010 nazvanom „Otázky bezpečnosti prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori“ sa upozorňuje na potrebu medzinárodnej spolupráce na podporu bezpečnosti a schopnosti reakcie na mori v celosvetovom meradle, pričom jednou zo súvisiacich činností je preskúmanie potenciálu regionálnych dohovorov. V uvedenom oznámení Komisie sa odporúča, aby sa v tesnej spolupráci s príslušnými členskými štátmi opätovne začal proces, ktorý povedie k nadobudnutiu účinnosti Protokolu o pobrežiach.

(8)

Rada v záveroch o otázkach bezpečnosti prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori, ktoré boli prijaté 3. decembra 2010, vyhlásila, že Únia a jej členské štáty by mali naďalej zohrávať kľúčovú úlohu v úsilí o dosiahnutie najvyšších bezpečnostných noriem v rámci medzinárodných iniciatív, fór a regionálnej spolupráce, napríklad v rámci spolupráce v Stredozemí. Rada tiež vyzvala Komisiu a členské štáty, aby čo najlepšie využívali existujúce medzinárodné dohovory.

(9)

Európsky parlament vo svojom uznesení z 13. septembra 2011 zdôraznil, že je dôležité, aby doteraz neratifikovaný Protokol o pobrežiach, ktorý je zameraný na ochranu pred znečisťovaním spôsobeným prieskumom a využívaním, nadobudol plnú účinnosť.

(10)

Jedným z cieľov environmentálnej politiky Únie je podporovať opatrenia na medzinárodnej úrovni, ktoré sa zaoberajú regionálnymi problémami v oblasti životného prostredia. Vo vzťahu k Protokolu o pobrežiach je mimoriadne dôležité uvedomiť si vysokú pravdepodobnosť cezhraničných environmentálnych vplyvov v prípade havárií v polouzavretom mori, akým je aj Stredozemné more. Preto je potrebné, aby Únia prijala všetky opatrenia potrebné na podporu bezpečnosti činností zameraných na prieskum a využívanie pobreží a na ochranu morského prostredia Stredozemného mora.

(11)

Komisia tiež navrhuje nariadenie o bezpečnosti činností vyhľadávania, prieskumu a ťažby ropy a zemného plynu v mori (ďalej len „navrhované nariadenie“).

(12)

Protokol o pobrežiach sa dotýka oblasti, na ktorú sa vo veľkej miere vzťahuje právo Únie. Zahŕňa napríklad aspekty, akými sú ochrana morského prostredia, posúdenie vplyvu na životné prostredie a environmentálna zodpovednosť. Protokol o pobrežiach, ktorý však podlieha konečnému rozhodnutiu v legislatívnom procese v súvislosti s navrhovaným nariadením, je okrem toho v súlade s jeho cieľmi, vrátane tých, ktoré sa týkajú povoľovania, posudzovania vplyvu na životné prostredie a technickej a finančnej kapacity hospodárskych subjektov.

(13)

Je dôležité zabezpečiť úzku spoluprácu medzi členskými štátmi a inštitúciami Únie v procese rokovaní a uzatvárania dohôd, ako aj pri plnení prijatých záväzkov. Táto povinnosť spolupráce vyplýva z požiadavky na jednotné medzinárodné zastupovanie Únie. Členské štáty, ktoré sú zmluvnými stranami Barcelonského dohovoru a ktoré tak ešte neurobili, by preto mali prijať opatrenia potrebné na ukončenie procesu ratifikácie Protokolu o pobrežiach alebo na pristúpenie k nemu.

(14)

Únia by preto mala pristúpiť k Protokolu o pobrežiach,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Týmto sa v mene Únie schvaľuje pristúpenie Európskej únie k Protokolu o ochrane Stredozemného mora pred znečisťovaním spôsobeným prieskumom a využívaním kontinentálneho šelfu a morského dna a jeho podložia.

Text Protokolu o pobrežiach je pripojený k tomuto rozhodnutiu.

Článok 2

Týmto sa predseda Rady poveruje určiť osobu(-y) splnomocnenú(-é) uložiť v mene Únie listinu o schválení u vlády Španielska, ktorá preberá funkciu depozitára podľa článku 32 ods. 2 Protokolu o pobrežiach, s cieľom vyjadriť súhlas Únie s tým, že bude Protokolom o pobrežiach (5) viazaná.

Článok 3

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom jeho prijatia.

V Bruseli 17. decembra 2012

Za Radu

predseda

S. ALETRARIS


(1)  Súhlas z 20. novembra 2012 (ešte neuverejnený v úradnom vestníku).

(2)  Ú. v. ES L 240, 19.9.1977, s. 1.

(3)  Ú. v. ES L 322, 14.12.1999, s. 32.

(4)  Ú. v. EÚ L 164, 25.6.2008, s. 19.

(5)  Dátum nadobudnutia platnosti Protokolu o pobrežiach pre Úniu bude uverejnený generálnym sekretariátom Rady v Úradnom vestníku Európskej únie.


PROTOKOL

o ochrane Stredozemného mora pred znečisťovaním spôsobeným prieskumom a využívaním kontinentálneho šelfu a morského dna a jeho podložia

PREAMBULA

ZMLUVNÉ STRANY TOHTO PROTOKOLU,

SÚC ZMLUVNÝMI STRANAMI Dohovoru o ochrane Stredozemného mora pred znečisťovaním, ktorý bol prijatý v Barcelone 16. februára 1976,

MAJÚC NA PAMÄTI článok 7 uvedeného dohovoru,

MAJÚC NA PAMÄTI nárast činností týkajúcich sa prieskumu a využívania dna a podložia Stredozemného mora,

UZNÁVAJÚC, že znečistenie, ktoré môže byť výsledkom takýchto činností, predstavuje vážne nebezpečenstvo pre životné prostredie a pre ľudí,

ŽELAJÚC si zachovanie a ochranu Stredozemného mora pred znečistením spôsobeným činnosťami prieskumu a využívania,

BERÚC DO ÚVAHY protokoly týkajúce sa Dohovoru o ochrane Stredozemného mora pred znečistením, a najmä Protokol týkajúci sa spolupráce v boji proti znečisteniu Stredozemného mora ropou a inými škodlivými látkami v prípade havárie, prijatý v Barcelone 16. februára 1976 a Protokol týkajúci sa osobitne chránených stredomorských oblastí, prijatý v Ženeve 3. apríla 1982,

MAJÚC NA PAMÄTI príslušné ustanovenia Dohovoru Organizácie spojených národov o morskom práve, uzavretého v Montego Bay 10. decembra 1982 a podpísaného mnohými zmluvnými stranami,

UZNÁVAJÚC rozdiely v úrovniach vývoja pobrežných štátov a so zreteľom na hospodárske a sociálne požiadavky rozvojových krajín,

SA DOHODLI TAKTO:

ODDIEL I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto protokolu:

a)

„dohovor“ je Dohovor o ochrane Stredozemného mora pred znečisťovaním, prijatý v Barcelone 16. februára 1976;

b)

„organizácia“ je orgán uvedený v článku 17 dohovoru;

c)

„zdroje“ sú všetky zdroje nerastných surovín, tuhých, kvapalných alebo plynných;

d)

„činnosti týkajúce sa prieskumu a/alebo využívania zdrojov v oblasti, na ktorú sa vzťahuje tento protokol“ (ďalej len „činnosti“) sú:

i)

činnosti vedeckého výskumu týkajúce sa zdrojov morského dna a jeho podložia;

ii)

činnosti prieskumu:

seizmologické činnosti; prieskumy morského dna a jeho podložia; odber vzoriek,

prieskumné vrty;

iii)

činnosti využívania:

vytvorenie inštalácie na účely ťažby nerastných surovín a činnosti s tým súvisiace,

rozvojové vrty,

ťažba, spracovanie a uskladnenie,

preprava na pobrežie potrubím a nakladanie na lode,

údržba, oprava a iné pomocné operácie;

e)

„znečistenie“, tak ako je vymedzené v článku 2 písm. a) dohovoru;

f)

„inštalácia“ je akákoľvek upevnená alebo plávajúca konštrukcia a každá jej súčasť, ktorá sa podieľa na činnostiach a zahŕňa najmä:

i)

upevnené alebo mobilné vrtné súpravy na mori;

ii)

upevnené alebo plávajúce výrobné súpravy vrátane dynamicky polohovateľných súprav;

iii)

zásobníky na mori vrátane lodí používaných na tieto účely;

iv)

nakladacie terminály a prepravné systémy na mori pre vyťažené produkty, napríklad podmorské potrubie;

v)

prístroje pripojené k inštalácii a zariadenie na prekládku, spracovanie, uskladnenie a likvidáciu látok vyťažených z morského dna alebo jeho podložia;

g)

„prevádzkovateľ“ je:

i)

každá fyzická alebo právnická osoba, ktorej zmluvná strana s jurisdikciou nad oblasťou, v ktorej sa činnosti vykonávajú (ďalej len „zmluvná strana“), v súlade s týmto protokolom vydala oprávnenie vykonávať činnosti a/alebo takéto činnosti vykonáva, alebo

ii)

každá osoba, ktorá nemá povolenie v zmysle tohto protokolu, ale de facto riadi takéto činnosti;

h)

„bezpečnostná zóna“ je zóna, ktorá je vytvorená okolo inštalácií v súlade s ustanoveniami všeobecného medzinárodného práva a technickými požiadavkami a je primerane označená s cieľom zaručiť bezpečnosť plavby aj samotných inštalácií;

i)

„odpad“ sú látky a materiály akéhokoľvek druhu, formy alebo povahy, vznikajúce z činností podliehajúcich tomuto protokolu, ktoré sa likvidujú, sú určené na likvidáciu, alebo ktorých likvidácia sa vyžaduje;

j)

„nebezpečné alebo škodlivé látky a materiály“ sú látky a materiály akéhokoľvek druhu, formy alebo povahy, ktoré môžu spôsobiť znečistenie, ak vniknú do oblasti, na ktorú sa vzťahuje tento protokol;

k)

„plán použitia chemických látok“ je plán vypracovaný prevádzkovateľom každej inštalácie na mori, ktorý obsahuje:

i)

chemické látky, ktoré prevádzkovateľ plánuje použiť v prevádzkach;

ii)

účel alebo účely, na ktoré prevádzkovateľ plánuje použiť chemické látky;

iii)

maximálne koncentrácie chemických látok, ktoré prevádzkovateľ plánuje použiť v rámci akýchkoľvek iných látok a maximálne množstvá určené na použitie v špecifikovanom období;

iv)

oblasť, v ktorej môžu chemické látky uniknúť do morského prostredia;

l)

„ropa“ je ropa v akejkoľvek forme vrátane surovej ropy, motorovej nafty, ropného kalu, ropného odpadu a rafinovaných produktov a bez toho, aby sa obmedzila všeobecnosť uvedených kategórií, zahŕňa aj látky uvedené v dodatku k tomuto protokolu;

m)

„ropná zmes“ je zmes s akýmkoľvek obsahom ropy;

n)

„odpadové vody“ sú:

i)

kanalizačný alebo iný odpad z ľubovoľnej formy toaliet, pisoárov a odpadových otvorov WC;

ii)

odpadové vody odvádzané zo zdravotníckych zariadení (ošetrovní, nemocníc atď.) pomocou umývadiel, drezov na umývanie a odvodňovacích otvorov nachádzajúcich sa v týchto zariadeniach;

iii)

iné odpadové vody, ak sú zmiešané s odpadovými vodami vymedzenými vyššie;

o)

„komunálny odpad“ sú všetky druhy odpadu z potravín, z domácností a prevádzok vyprodukované počas bežnej prevádzky inštalácie, ktoré sa musia likvidovať priebežne alebo pravidelne, s výnimkou látok vymedzených alebo uvedených v inej časti tohto protokolu;

p)

„hranica sladkej vody“ je miesto na vodnom toku, kde je pri plnom odlive a v období nízkeho prietoku sladkej vody zjavná zvýšená slanosť vody v dôsledku prítomnosti morskej vody.

Článok 2

Rozsah územnej pôsobnosti

1.   Oblasť, na ktorú sa vzťahuje tento protokol (v tomto protokole označovaná ako „oblasť protokolu“), tvoria:

a)

oblasť Stredozemného mora vymedzená v článku 1 dohovoru vrátane kontinentálneho šelfu, morského dna a jeho podložia;

b)

vody vrátane morského dna a jeho podložia od línie, od ktorej je meraná šírka teritoriálnych vôd k pevnine, a v prípade vodných tokov siahajúca až po hranicu sladkej vody.

2.   Každá zmluvná strana tohto protokolu (v tomto protokole označená ako „zmluvná strana“) môže do oblasti protokolu zahrnúť mokrade alebo pobrežné oblasti svojho územia.

3.   Žiadna časť tohto protokolu, ani žiaden akt prijatý na základe tohto protokolu nesmie ovplyvniť práva žiadneho štátu týkajúce sa vymedzenia kontinentálneho šelfu.

Článok 3

Všeobecné záväzky

1.   Zmluvné strany, individuálne alebo prostredníctvom dvojstrannej alebo multilaterálnej spolupráce, prijmú všetky vhodné opatrenia s cieľom zabrániť, zmierniť, odstrániť a kontrolovať znečistenie v oblasti protokolu spôsobené činnosťami, okrem iného tak, že zabezpečia, aby sa na tieto účely použili najlepšie dostupné postupy, ktoré budú ekologicky účinné a vhodné z ekonomického hľadiska.

2.   Zmluvné strany zabezpečia prijatie všetkých potrebných opatrení s cieľom zaistiť, aby činnosti nespôsobovali znečistenie.

ODDIEL II

SYSTÉM POVOLENÍ

Článok 4

Všeobecné zásady

1.   Všetky činnosti v oblasti protokolu vrátane stavby inštalácií na mieste podliehajú predchádzajúcemu písomnému povoleniu na prieskum alebo využívanie od príslušného orgánu. Tento orgán sa pred udelením povolenia musí ubezpečiť, že inštalácia bola vybudovaná v súlade s medzinárodnými štandardmi a praxou a že prevádzkovateľ má spôsobilosť v technickej oblasti a finančnú kapacitu na vykonávanie činností. Toto povolenie sa udeľuje v rámci primeraného postupu, ktorý určí príslušný orgán.

2.   Príslušný orgán odmietne udeliť povolenie, ak existujú náznaky, že navrhované činnosti môžu vyvolať značné nepriaznivé účinky na životné prostredie, ktorým by nebolo možné predísť splnením podmienok stanovených v povolení a uvedených v článku 6 ods. 3 tohto protokolu.

3.   Zmluvná strana počas schvaľovania lokality inštalácie zabezpečí, aby umiestnenie inštalácie nemalo žiadne škodlivé účinky na existujúce zariadenia, najmä na potrubie a káble.

Článok 5

Požiadavky na povolenie

1.   Zmluvná strana stanoví, že v rámci každej žiadosti o povolenie alebo obnovenie povolenia musí prevádzkovateľ, ktorý žiadosť podáva, predložiť príslušnému orgánu projekt a každá žiadosť musí obsahovať najmä:

a)

štúdiu týkajúcu sa účinkov navrhovaných činností na životné prostredie; príslušný orgán môže vzhľadom na povahu, rozsah, trvanie a použité technické postupy v rámci činností a vzhľadom na charakteristiku oblasti vyžadovať vypracovanie posúdenia vplyvu na životné prostredie v súlade s prílohou IV k tomuto protokolu;

b)

presné vymedzenie zemepisných oblastí, v ktorých sa činnosť plánuje, vrátane bezpečnostných zón;

c)

podrobné údaje o odborných a technických kvalifikáciách prevádzkovateľa, ktorý podáva žiadosť, a zamestnancov na inštalácii spolu so zložením pracovného tímu;

d)

bezpečnostné opatrenia uvedené v článku 15;

e)

prevádzkovateľov plán nepredvídaných udalostí uvedený v článku 16;

f)

monitorovacie postupy uvedené v článku 19;

g)

plány odstránenia inštalácií uvedené v článku 20;

h)

preventívne opatrenia pre osobitne chránené oblasti uvedené v článku 21;

i)

poistenie alebo iné finančné zabezpečenie na krytie zodpovednosti upravené v článku 27 ods. 2 písm. b).

2.   Príslušný orgán môže v prípade činností vedeckého výskumu a činností prieskumu rozhodnúť o obmedzení rozsahu požiadaviek stanovených v odseku 1 tohto článku vzhľadom na povahu, rozsah, trvanie a použité technické postupy v rámci činností a vzhľadom na charakteristiku oblasti.

Článok 6

Udelenie povolenia

1.   Povolenia uvedené v článku 4 je možné udeliť iba po preskúmaní požiadaviek uvedených v článku 5 a prílohe IV príslušným orgánom.

2.   V každom povolení sa musia špecifikovať činnosti a dĺžka platnosti povolenia, vymedziť zemepisné hranice oblasti, na ktorú sa povolenie vzťahuje, a špecifikovať technické požiadavky a povolené inštalácie. Potrebné bezpečnostné zóny sa vytvoria v primeranej neskoršej fáze.

3.   V povolení sa môžu uložiť podmienky týkajúce sa opatrení, postupov alebo metód určených na minimalizovanie rizík znečistenia v dôsledku činností a škôd, ktoré takéto znečistenie môže spôsobiť.

4.   Zmluvné strany organizácii čo najskôr oznámia udelené alebo obnovené povolenia. Organizácia vedie register všetkých povolených inštalácií v oblasti, na ktorú sa vzťahuje tento protokol.

Článok 7

Sankcie

Každá zmluvná strana stanoví sankcie, ktoré uloží za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto protokolu alebo za nedodržanie vnútroštátnych právnych predpisov, ktorými sa vykonáva tento protokol, alebo za nesplnenie osobitných podmienok pripojených k povoleniu.

ODDIEL III

ODPAD A NEBEZPEČNÉ ALEBO ŠKODLIVÉ LÁTKY A MATERIÁLY

Článok 8

Všeobecná povinnosť

Bez toho, aby boli dotknuté iné normy alebo povinnosti uvedené v tomto oddiele, zmluvné strany uložia prevádzkovateľom všeobecnú povinnosť používať najlepšie dostupné postupy, ktoré budú ekologicky účinné a vhodné z ekonomického hľadiska, a dodržiavať medzinárodne uznávané normy týkajúce sa odpadu, ako aj používania, uskladnenia a likvidácie nebezpečných alebo škodlivých látok a materiálov, s cieľom minimalizovať riziko znečistenia.

Článok 9

Nebezpečné alebo škodlivé látky a materiály

1.   Použitie a uskladnenie chemických látok na účely činností musí schváliť príslušný orgán na základe plánu použitia chemických látok.

2.   Zmluvná strana môže regulovať, obmedziť alebo zakázať použitie chemických látok na účely činností v súlade s usmerneniami, ktoré prijmú zmluvné strany.

3.   Na účely ochrany životného prostredia zmluvné strany zabezpečia, aby každú látku a materiál používaný v rámci činností sprevádzal opis zloženia, ktorý poskytne subjekt vyrábajúci danú látku alebo materiál.

4.   Likvidácia nebezpečných alebo škodlivých látok a materiálov z činností, na ktoré sa vzťahuje tento protokol a ktoré sú uvedené v prílohe I k tomuto protokolu, v oblasti, na ktorú sa vzťahuje tento protokol, je zakázaná.

5.   Likvidácia nebezpečných alebo škodlivých látok a materiálov z činností, na ktoré sa vzťahuje tento protokol a ktoré sú uvedené v prílohe II k tomuto protokolu, v oblasti, na ktorú sa vzťahuje tento protokol, si v každom prípade vyžaduje predchádzajúce osobitné povolenie od príslušného orgánu.

6.   Likvidácia iných nebezpečných alebo škodlivých látok a materiálov z činností, na ktoré sa vzťahuje tento protokol a ktoré môžu spôsobiť znečistenie, si vyžaduje predchádzajúce všeobecné povolenie od príslušného orgánu.

7.   Povolenia uvedené v odsekoch 5 a 6 sa môžu vydať iba po dôkladnom zvážení všetkých faktorov stanovených v prílohe III k tomuto protokolu.

Článok 10

Ropa a ropné zmesi a vrtné kvapaliny a úlomky

1.   Zmluvné strany sformulujú a prijmú spoločné normy pre likvidáciu ropy a ropných zmesí z inštalácií v oblasti, na ktorú sa vzťahuje tento protokol:

a)

tieto spoločné normy sa vytvoria v súlade s ustanoveniami prílohy V bodu A;

b)

tieto spoločné normy nesmú byť najmä menej obmedzujúce ako tieto požiadavky:

i)

pre kanalizačné systémy strojného zariadenia, maximálny obsah ropy 15 mg na liter v nezriedenom stave;

ii)

pre vodu používanú pri produkcii, maximálny obsah ropy 40 mg na liter ako priemer každého kalendárneho mesiaca; obsah nesmie nikdy prekročiť hodnotu 100 mg na liter;

c)

zmluvné strany na základe spoločnej dohody určia, aký postup použijú na analýzu obsahu ropy.

2.   Zmluvné strany sformulujú a prijmú spoločné normy pre likvidáciu vrtných kvapalín a úlomkov v oblasti, na ktorú sa vzťahuje tento protokol. Tieto spoločné normy sa vytvoria v súlade s ustanoveniami prílohy V bodu B.

3.   Každá zmluvná strana prijme primerané opatrenia s cieľom presadzovať spoločné normy prijaté podľa tohto článku, alebo presadzovať prísnejšie normy, ktoré mohla prijať.

Článok 11

Odpadové vody

1.   Zmluvná strana zakáže vypúšťanie odpadových vôd z inštalácií, na ktorých trvalo pracuje 10 alebo viac osôb do oblasti, na ktorú sa vzťahuje tento protokol, s výnimkou prípadov keď:

a)

inštalácia vypúšťa odpadové vody po spracovaní schválenom príslušným orgánom vo vzdialenosti najmenej štyri námorné míle od najbližšej pevniny alebo stálej rybárskej inštalácie, pričom zmluvná strana o schválení rozhoduje od prípadu k prípadu, alebo

b)

odpadové vody sa nespracúvajú, ale vypúšťanie sa uskutočňuje v súlade s medzinárodnými pravidlami a normami, alebo

c)

odpadové vody prešli schváleným zariadením na úpravu odpadových vôd, ktoré certifikoval príslušný orgán.

2.   Zmluvná strana podľa potreby prijme prísnejšie ustanovenia, ak ich uzná za potrebné, okrem iného pre systém prúdov v oblasti alebo pre blízkosť k oblasti uvedenej v článku 21.

3.   Výnimky uvedené v odseku 1 sa neuplatňujú, ak sa pri vypúšťaní produkujú viditeľné plávajúce tuhé látky alebo vzniká sfarbenie, strata farby alebo zakalenie okolitých vôd.

4.   Ak sa odpadové vody zmiešavajú s odpadom a nebezpečnými alebo škodlivými látkami a materiálmi, pre ktoré platia iné požiadavky na likvidáciu, uplatnia sa prísnejšie požiadavky.

Článok 12

Komunálny odpad

1.   Zmluvná strana zakáže v oblasti, na ktorú sa vzťahuje tento protokol, likvidáciu týchto produktov a materiálov:

a)

všetkých plastov vrátane, ale nie výhradne, syntetických povrazov, syntetických rybárskych sietí a plastových vriec na komunálny odpad;

b)

všetkých ostatných druhov komunálneho odpadu, ktoré nie sú biologicky rozložiteľné, vrátane výrobkov z papiera, handier, skla, kovu, fliaš, keramických výrobkov, ochranných vankúšov pre náklad, obkladových a baliacich materiálov.

2.   Likvidácia potravinového odpadu v oblasti, na ktorú sa vzťahuje tento protokol, sa v súlade s medzinárodnými pravidlami a normami musí uskutočniť čo najďalej od pevniny.

3.   Ak sa komunálny odpad zmiešava s iným odpadom, pre ktorý platia iné požiadavky na likvidáciu alebo vypúšťanie, uplatnia sa prísnejšie požiadavky.

Článok 13

Zberné zariadenia, pokyny a sankcie

Zmluvné strany zabezpečia, aby:

a)

prevádzkovatelia uspokojujúco likvidovali všetok odpad a nebezpečné alebo škodlivé látky a materiály v určených zberných zariadeniach na pevnine s výnimkou prípadov, ktoré povoľujú ustanovenia protokolu;

b)

všetci pracovníci dostali pokyny o správnom spôsobe likvidácie;

c)

sa za nezákonnú likvidáciu ukladali sankcie.

Článok 14

Výnimky

1.   Ustanovenia tohto oddielu sa neuplatňujú v prípade

a)

vyššej moci, a najmä v prípadoch likvidácie:

na účely záchrany ľudského života,

na účely zaistenia bezpečnosti inštalácií,

v prípade poškodenia inštalácie alebo jej zariadenia;

pod podmienkou, že po zistení poškodenia alebo po vykonaní likvidácie boli vykonané všetky primerané predbežné opatrenia s cieľom znížiť negatívne účinky.

b)

vypustenia do mora látok obsahujúcich ropu alebo nebezpečné alebo škodlivé látky alebo materiály, ktoré sa na základe predchádzajúceho povolenia príslušného orgánu používajú na účely zníženia vplyvu osobitných prípadov znečistenia s cieľom minimalizovať škody spôsobené znečistením.

2.   Ustanovenia tohto oddielu sa však uplatňujú v každom prípade, keď prevádzkovateľ konal so zámerom spôsobiť škodu alebo nedbanlivo a s vedomím, že pravdepodobne spôsobí škodu.

3.   Likvidácia vykonaná za okolností uvedených v odseku 1 tohto článku sa musí ihneď oznámiť organizácii a to buď prostredníctvom organizácie, alebo priamo, každej zmluvnej strane alebo zmluvným stranám, ktoré môžu byť postihnuté, spolu s úplnými podrobnými údajmi o okolnostiach a povahe a o vypustenom množstve odpadu alebo nebezpečných a škodlivých látok alebo materiálov.

ODDIEL IV

ZÁRUKY

Článok 15

Bezpečnostné opatrenia

1.   Zmluvná strana, v ktorej jurisdikcii sa činnosti plánujú alebo vykonávajú, zabezpečí, aby sa prijali bezpečnostné opatrenia v súvislosti s návrhom, vybudovaním, umiestnením, zariadením, označením, prevádzkou a údržbou inštalácií.

2.   Zmluvná strana zabezpečí, aby mal prevádzkovateľ na inštaláciách vždy primerané zariadenie a prístroje udržiavané v dobrom funkčnom stave na ochranu ľudského života, prevenciu a boj so znečistením z ekologických havárií, ktoré umožnia rýchlu reakciu na núdzový stav, v súlade s najlepšími dostupnými ekologicky účinnými a ekonomicky vhodnými postupmi a ustanoveniami prevádzkovateľovho plánu nepredvídaných udalostí uvedeného v článku 16.

3.   Príslušný orgán musí vyžadovať osvedčenie o bezpečnosti a vhodnosti na dané účely (ďalej len „osvedčenie“), ktoré vydal uznaný orgán a ktoré sa musí predložiť v súvislosti s výrobnými plošinami, mobilnými vrtnými súpravami na mori, zásobníkmi na mori, nakladacími systémami na mori a potrubím a v súvislosti s podobnými inštaláciami, ktoré môže zmluvná strana špecifikovať.

4.   Zmluvné strany inšpekciami zabezpečia, aby prevádzkovatelia vykonávali uvedené činnosti v súlade s týmto článkom.

Článok 16

Plánovanie nepredvídaných udalostí

1.   V núdzových prípadoch zmluvné strany mutatis mutandis uplatnia ustanovenia Protokolu týkajúceho sa spolupráce v boji proti znečisteniu Stredozemného mora ropou a inými škodlivými látkami v prípade havárie.

2.   Každá zmluvná strana musí od prevádzkovateľov zodpovedných za inštalácie v jej jurisdikcii vyžadovať, aby mali plán nepredvídaných udalostí na boj proti znečisteniu z ekologických havárií koordinovaný s plánom nepredvídaných udalostí zmluvnej strany vytvoreným v súlade s Protokolom týkajúcim sa spolupráce v boji proti znečisteniu Stredozemného mora ropou a inými škodlivými látkami v prípade havárie a schváleným v súlade s postupmi stanovenými príslušnými orgánmi.

3.   Každá zmluvná strana vytvorí koordináciu vývoja a implementácie plánov nepredvídaných udalostí. Tieto plány sa vytvoria v súlade s usmerneniami schválenými príslušnou medzinárodnou organizáciou. Musia byť najmä v súlade s ustanoveniami prílohy VII k tomuto protokolu.

Článok 17

Oznamovanie

Každá zmluvná strana bude od prevádzkovateľov zodpovedných za riadenie inštalácií v jej jurisdikcii vyžadovať, aby príslušnému orgánu bezodkladne oznámili:

a)

každú udalosť na svojich inštaláciách, ktorá spôsobí, alebo môže spôsobiť znečistenie oblasti, na ktorú sa vzťahuje tento protokol;

b)

každú spozorovanú udalosť na mori, ktorá spôsobí, alebo môže spôsobiť znečistenie v oblasti, na ktorú sa vzťahuje tento protokol.

Článok 18

Vzájomná pomoc v núdzových prípadoch

V núdzových prípadoch zmluvná strana požadujúca pomoc s cieľom zabrániť, zmierniť alebo odstrániť znečistenie spôsobené činnosťami môže o pomoc požiadať iné zmluvné strany, buď priamo, alebo prostredníctvom Regionálneho centra pre urgentnú akciu proti morskému znečisťovaniu pre Stredozemné more (REMPEC) a požiadané zmluvné strany vykonajú všetko, čo je v ich silách, aby jej vyžiadanú pomoc poskytli.

Na tieto účely zmluvná strana, ktorá je zároveň zmluvnou stranou Protokolu týkajúceho sa spolupráce v boji proti znečisteniu Stredozemného mora ropou a inými škodlivými látkami v prípade havárie, uplatní vhodné ustanovenia uvedeného protokolu.

Článok 19

Monitorovanie

1.   Od prevádzkovateľa sa vyžaduje, aby zmeral, alebo si kvalifikovaným subjektom, ktorý je v danej veci expertom, nechal zmerať účinky činností na životné prostredie vzhľadom na povahu, rozsah, trvanie a použité technické postupy v rámci činností a vzhľadom na charakteristiku oblasti a o výsledkoch pravidelne alebo na žiadosť príslušného orgánu na účely hodnotenia príslušným orgánom, v súlade s postupom stanoveným príslušným orgánom, podával správy v rámci jeho systému schvaľovania.

2.   Ak je to vhodné, príslušný orgán vytvorí vnútroštátny monitorovací systém, aby mohol pravidelne monitorovať inštalácie a vplyv činností na životné prostredie s cieľom uistiť sa, že podmienky spojené s udelením povolenia sú splnené.

Článok 20

Odstránenie inštalácií

1.   Príslušný orgán musí od prevádzkovateľa vyžadovať, aby odstránil každú opustenú alebo nepoužívanú inštaláciu s cieľom zabezpečiť bezpečnosť plavby a so zreteľom na usmernenia a normy prijaté príslušnou medzinárodnou organizáciou. Pri takomto odstránení inštalácie sa zároveň musia riadne zohľadniť iné oprávnené druhy využitia mora, najmä rybolov, ochrana morského prostredia a práva a povinnosti iných zmluvných strán. Pred takýmto odstránením inštalácie prevádzkovateľ na vlastnú zodpovednosť prijme všetky nevyhnutné opatrenia s cieľom zabrániť rozliatiu alebo presiaknutiu z miesta činností.

2.   Príslušný orgán musí od prevádzkovateľa vyžadovať, aby odstránil opustené alebo nepoužívané potrubie v súlade s odsekom 1 tohto článku, alebo aby ho vyčistil z vnútornej strany a opustil, alebo vyčistil z vnútornej strany a zakopal tak, aby nespôsobil znečistenie, neohrozil plavbu, nebránil rybolovu, neohrozoval morské prostredie, ani nenarúšal iné oprávnené druhy využitia mora alebo práva a povinnosti iných zmluvných strán. Príslušný orgán zabezpečí primerané zverejnenie hĺbky, polohy a rozmerov každého zakopaného potrubia a zaistí, aby sa tieto údaje uviedli v tabuľkách a oznámili organizácii a iným príslušným medzinárodným organizáciám a zmluvným stranám.

3.   Ustanovenia tohto článku sa vzťahujú aj na nepoužívané a opustené inštalácie, ktorých prevádzkovateľ mohol mať odobrané alebo pozastavené povolenie v súlade s článkom 7.

4.   Príslušný orgán môže uviesť prípadné zmeny, ktoré je potrebné vykonať, pokiaľ ide o úroveň činností a opatrenia na ochranu morského prostredia, ktoré boli pôvodne stanovené.

5.   Príslušný orgán môže upraviť podmienky pre postúpenie povolených činností iným osobám, alebo pre ich prevod na iné osoby.

6.   Ak prevádzkovateľ nedodrží ustanovenia tohto článku, príslušný orgán takéto opatrenie alebo opatrenia, ktoré môžu byť nevyhnutné pre nápravu nečinnosti prevádzkovateľa, vykoná na náklady prevádzkovateľa.

Článok 21

Osobitne chránené oblasti

Na ochranu oblastí vymedzených v Protokole týkajúcom sa osobitne chránených stredomorských oblastí a každej inej oblasti vymedzenej zmluvnou stranou a na podporu cieľov v ňom uvedených zmluvné strany prijmú osobitné opatrenia v zhode s medzinárodným právom, buď jednotlivo, alebo prostredníctvom mnohostrannej alebo dvojstrannej spolupráce, s cieľom zabrániť, zmierniť, odstrániť a kontrolovať znečistenie spôsobené činnosťami v týchto oblastiach.

Popri opatreniach uvedených v Protokole týkajúcom sa osobitne chránených stredomorských oblastí môžu na účely udelenia povolenia k takýmto opatreniam, okrem iných, patriť tieto kroky:

a)

osobitné obmedzenia alebo podmienky pri udeľovaní povolení pre takéto oblasti:

i)

príprava a hodnotenie posúdení vplyvu na životné prostredie;

ii)

vypracovanie osobitných ustanovení v takýchto oblastiach týkajúcich sa monitorovania, odstránenia inštalácií a zákazu vypúšťania;

b)

zintenzívnená výmena informácií medzi prevádzkovateľmi, príslušnými orgánmi, zmluvnými stranami a organizáciou v súvislosti s otázkami, ktoré môžu mať vplyv na takéto oblasti.

ODDIEL V

SPOLUPRÁCA

Článok 22

Štúdie a výskumné programy

Zmluvné strany v súlade s článkom 13 dohovoru v prípade potreby spolupracujú na podpore štúdií a realizácii programov vedeckého a technického výskumu na účely vývoja nových metód:

a)

vykonávania činností spôsobom, ktorým sa minimalizuje riziko znečistenia;

b)

zabránenia, zmiernenia, odstránenia a kontroly znečistenia, najmä v núdzových prípadoch.

Článok 23

Medzinárodné pravidlá, normy a odporúčaná prax a postupy

1.   Zmluvné strany sa podieľajú na spolupráci, buď priamo, alebo prostredníctvom organizácie alebo iných príslušných medzinárodných organizácií, s cieľom:

a)

vytvoriť vhodné vedecké kritériá pre formuláciu a vypracovanie medzinárodných pravidiel, noriem a odporúčanej praxe a postupov na dosiahnutie cieľov tohto protokolu;

b)

sformulovať a vypracovať takéto medzinárodné pravidlá, normy a odporúčanú prax a postupy;

c)

sformulovať a prijať usmernenia v súlade s medzinárodnou praxou a postupmi s cieľom zabezpečiť dodržiavanie ustanovení prílohy VI.

2.   Zmluvné strany čo najskôr vynaložia úsilie s cieľom harmonizovať svoje zákony a predpisy s medzinárodnými pravidlami, normami a odporúčanou praxou a postupmi, uvedenými v odseku 1 tohto článku.

3.   Zmluvné strany vynaložia čo najväčšie úsilie na výmenu informácií týkajúcich sa ich domácich politík, zákonov a predpisov a harmonizácie uvedenej v odseku 2 tohto článku.

Článok 24

Vedecká a technická pomoc pre rozvojové krajiny

1.   Zmluvné strany priamo alebo prostredníctvom príslušných regionálnych alebo iných medzinárodných organizácií spolupracujú na formulovaní a, pokiaľ je to možné, aj uskutočňovaní programov pomoci pre rozvojové krajiny, najmä v oblastiach vedy, práva, vzdelávania a technológií, s cieľom zabrániť, zmierniť, odstrániť a kontrolovať znečistenie spôsobené činnosťami v oblasti, na ktorú sa vzťahuje tento protokol.

2.   Technická pomoc zahŕňa najmä odborné vzdelávanie vedeckých, právnych a technických pracovníkov, ako aj nadobúdanie, využívanie a výrobu vhodných zariadení týmito krajinami za výhodných podmienok, na ktorých sa zmluvné strany dohodnú.

Článok 25

Vzájomné informovanie

Zmluvné strany sa navzájom informujú priamo alebo prostredníctvom organizácie o prijatých opatreniach, dosiahnutých výsledkoch a prípadne ťažkostiach, s ktorými sa stretnú pri uplatňovaní tohto protokolu. Postup zberu a predkladania týchto informácií sa ustanoví na zasadnutiach zmluvných strán.

Článok 26

Cezhraničné znečisťovanie

1.   Každá zmluvná strana prijme všetky nevyhnutné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby sa činnosti v jej jurisdikcii vykonávali tak, aby nespôsobovali znečistenie za hranicami jej jurisdikcie.

2.   Zmluvná strana, v ktorej jurisdikcii sa činnosti plánujú, alebo vykonávajú, zohľadní všetky nepriaznivé účinky na životné prostredie a nebude pritom rozlišovať, či sa takéto účinky môžu prejaviť v hraniciach jej jurisdikcie alebo za nimi.

3.   Ak zmluvná strana získa informácie o prípadoch, keď je morské prostredie v bezprostrednom ohrození, alebo v ňom už vznikajú, alebo vznikli škody v dôsledku znečistenia, bezodkladne to oznámi iným zmluvným stranám, ktoré podľa jej názoru môžu byť postihnuté týmito škodami, ako aj Regionálnemu centru pre urgentnú akciu proti morskému znečisťovaniu pre Stredozemné more (REMPEC) a poskytne im včasné informácie, ktoré im umožnia v prípade potreby vykonať primerané opatrenia. Centrum REMPEC informácie ihneď distribuuje všetkým príslušným zmluvným stranám.

4.   Zmluvné strany sa v súlade so svojimi právnymi systémami prípadne na základe dohody snažia o to, aby osobám v iných štátoch, ktoré môžu byť postihnuté znečistením alebo inými nepriaznivými účinkami spôsobenými navrhovanými alebo existujúcimi prevádzkami, zaručili rovnaký prístup k administratívnym postupom a rovnaké zaobchádzanie.

5.   Ak znečistenie pochádza z územia štátu, ktorý nie je zmluvnou stranou tohto protokolu, každá postihnutá zmluvná strana sa vynasnaží spolupracovať s daným štátom s cieľom umožniť uplatňovanie tohto protokolu.

Článok 27

Zodpovednosť a kompenzácia

1.   Zmluvné strany sa zaväzujú, že budú čo najskôr spolupracovať na formulovaní a prijatí primeraných pravidiel a postupov pre určenie zodpovednosti a kompenzácie za škody spôsobené činnosťami, na ktoré sa vzťahuje tento protokol, v zhode s článkom 16 dohovoru.

2.   Počas vývoja takýchto postupov každá zmluvná strana:

a)

prijme všetky nevyhnutné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby sa zodpovednosť za škody spôsobené činnosťami pripísala prevádzkovateľom a aby sa od nich vyžadovala rýchla úhrada primeranej kompenzácie;

b)

prijme všetky nevyhnutné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby prevádzkovatelia vždy mali poistné krytie alebo mali iné finančné zabezpečenie takéhoto druhu a s takými podmienkami, aké určí zmluvná strana tak, aby zabezpečila kompenzáciu škôd spôsobených činnosťami, na ktoré sa vzťahuje tento protokol.

ODDIEL VI

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 28

Menovanie príslušných orgánov

Každá zmluvná strana vymenuje jeden alebo viac príslušných orgánov, ktoré budú:

a)

udeľovať, obnovovať a registrovať povolenia stanovené v oddiele II tohto protokolu;

b)

vydávať a registrovať osobitné a všeobecné povolenia uvedené v článku 9 tohto protokolu;

c)

vydávať povolenia uvedené v prílohe V k tomuto protokolu;

d)

schvaľovať systém spracovania a certifikovať zariadenie na spracovanie odpadových vôd uvedené v článku 11 ods. 1 tohto protokolu;

e)

udeľovať predchádzajúce povolenie na výnimočné vypustenie uvedené v článku 14 ods. 1 písm. b) tohto protokolu;

f)

plniť úlohy súvisiace s bezpečnostnými opatreniami uvedenými v článku 15 ods. 3 a 4 tohto protokolu;

g)

vykonávať funkcie týkajúce sa plánovania nepredvídaných udalostí opísaného v článku 16 a prílohe VII k tomuto protokolu;

h)

vytvárať monitorovacie postupy stanovené v článku 19 tohto protokolu;

i)

vykonávať dohľad nad operáciami odstránenia inštalácií, ako sa stanovuje v článku 20 tohto protokolu.

Článok 29

Prechodné opatrenia

Každá zmluvná strana vypracuje postupy a predpisy týkajúce sa činností, povolených aj nepovolených, ktoré sa začali skôr, ako tento protokol nadobudol účinnosť, s cieľom zabezpečiť v čo najväčšej miere ich súlad s ustanoveniami tohto protokolu.

Článok 30

Zasadnutia

1.   Riadne zasadnutia zmluvných strán sa konajú v spojitosti s riadnymi zasadnutiami zmluvných strán dohovoru, ktoré sa konajú podľa článku 18 dohovoru. Zmluvné strany môžu zvolať aj mimoriadne zasadnutia v súlade s článkom 18 dohovoru.

2.   Cieľom zasadnutí zmluvných strán tohto protokolu je okrem iného:

a)

kontrolovať vykonávanie tohto protokolu a posudzovať účinnosť prijatých opatrení a potrebu akýchkoľvek ďalších opatrení, najmä vo forme príloh a dodatkov;

b)

revidovať, meniť a dopĺňať určité prílohy alebo dodatky k tomuto protokolu;

c)

zvažovať informácie týkajúce sa udelených alebo obnovených povolení v súlade s oddielom II tohto protokolu;

d)

zvažovať informácie týkajúce sa vydaných povolení a udelených súhlasov v súlade s oddielom III tohto protokolu;

e)

prijímať usmernenia uvedené v článku 9 ods. 2 a článku 23 ods. 1 písm. c) tohto protokolu;

f)

zvažovať záznamy o plánoch nepredvídaných udalostí a spôsoboch intervencie v núdzových prípadoch prijatých v súlade s článkom 16 tohto protokolu;

g)

určovať kritériá a formulovať medzinárodné pravidlá, normy a odporúčanú prax a postupy v súlade s článkom 23 ods. 1 tohto protokolu v akejkoľvek forme, na ktorej sa zmluvné strany dohodnú;

h)

uľahčovať vykonávanie politík a dosahovanie cieľov uvedených v oddiele V, najmä harmonizáciu vnútroštátnych právnych predpisov s predpismi Európskeho spoločenstva v súlade s článkom 23 ods. 2 tohto protokolu;

i)

skúmať dosiahnutý pokrok v implementácii článku 27 tohto protokolu;

j)

vykonávať podľa potreby ostatné funkcie na uplatňovanie tohto protokolu.

Článok 31

Vzťahy s dohovorom

1.   Ustanovenia dohovoru, ktoré sa vzťahujú na každý protokol, sa uplatňujú s ohľadom na tento protokol.

2.   Rokovací poriadok a finančné pravidlá prijaté podľa článku 24 dohovoru sa uplatňujú s ohľadom na tento protokol, pokiaľ sa zmluvné strany nedohodnú inak.

Článok 32

Záverečné ustanovenia

1.   Tento protokol je otvorený na podpísanie v Madride od 14. októbra 1994 do 14. októbra 1995 pre všetky štáty, ktoré sú zmluvnými stranami dohovoru a ktoré boli pozvané na Konferenciu splnomocnených zástupcov pobrežných štátov stredozemného regiónu o Protokole o ochrane Stredozemného mora pred znečistením spôsobeným prieskumom a využívaním morského dna a jeho podložia, ktorá sa konala v Madride 13. a 14. októbra 1994. Otvorený na podpísanie je v rovnakom termíne aj pre Európske spoločenstvo a každé podobné regionálne hospodárske zoskupenie, ktorého aspoň jeden členský štát je pobrežným štátom oblasti protokolu a ktoré má kompetencie v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje tento protokol v zhode s článkom 30 dohovoru.

2.   Tento protokol podlieha ratifikácii, prijatiu alebo schváleniu. Listiny o ratifikácii, prijatí alebo schválení sú uložené u španielskej vlády, ktorá preberie funkcie depozitára.

3.   Od 15. októbra 1995 je tento protokol otvorený na pristúpenie pre štáty uvedené v odseku 1, pre Európske spoločenstvo a každé zoskupenie uvedené v tom istom odseku.

4.   Tento protokol nadobúda platnosť tridsiatym dňom odo dňa uloženia aspoň šiestich listín o ratifikácii, prijatí alebo schválení, alebo pristúpení k protokolu zmluvnými stranami uvedenými v odseku 1 tohto článku.

NA DÔKAZ TOHO podpísaní, riadne oprávnení zástupcovia podpísali tento protokol.

PRÍLOHA I

Nebezpečné alebo škodlivé látky a materiály, ktorých likvidácia v oblasti, na ktorú sa vzťahuje tento protokol, je zakázaná

A.

Tento zoznam látok, materiálov a ich zlúčenín sa uvádza na účely článku 9 ods. 4 tohto protokolu. Látky, materiály a ich zlúčeniny boli vybrané najmä na základe ich toxicity, perzistentnosti a bioakumulácie:

1.

Ortuť a zlúčeniny ortuti.

2.

Kadmium a zlúčeniny kadmia.

3.

Organociničité zlúčeniny a látky, ktoré môžu tvoriť takéto zlúčeniny v morskom prostredí (1).

4.

Organofosforové zlúčeniny a látky, ktoré môžu tvoriť takéto zlúčeniny v morskom prostredí (1)

5.

Organohalogénové zlúčeniny a látky, ktoré môžu tvoriť takéto zlúčeniny v morskom prostredí (1)

6.

Surová ropa, motorová nafta, ropný kal, použité mazacie oleje a rafinované produkty.

7.

Nerozložiteľné syntetické materiály, ktoré môžu plávať, klesnúť ku dnu, alebo sa vo vode vznášať a ktoré môžu narušiť akékoľvek oprávnené využitie mora.

8.

Látky s preukázanými karcinogénnymi, teratogénnymi alebo mutagénnymi vlastnosťami v morskom prostredí alebo prostredníctvom morského prostredia.

9.

Rádioaktívne látky, vrátane ich odpadu, keď ich likvidácia nie je v súlade s pravidlami ochrany pred žiarením, ako sa vymedzuje príslušnými medzinárodnými organizáciami, berúc do úvahy ochranu morského prostredia.

B.

Táto príloha sa nevzťahuje na vypúšťanie látok uvedených v oddiele A, ktoré sú v rámci limitov spoločne vymedzených zmluvnými stranami, a pokiaľ ide o ropu, v rámci limitov vymedzených v článku 10 tohto protokolu.


(1)  S výnimkou tých, ktoré sú biologicky neškodné, alebo sa rýchlo premieňajú na biologicky neškodné látky.

PRÍLOHA II

Nebezpečné alebo škodlivé látky a materiály, ktorých likvidácia v oblasti, na ktorú sa vzťahuje tento protokol, podlieha osobitnému povoleniu

A.

Tieto látky, materiály a ich zlúčeniny boli vybrané na účely článku 9 ods. 5 tohto protokolu.

1.

Arzén

2.

Olovo

3.

Meď

4.

Zinok

5.

Berýlium

6.

Nikel

7.

Vanád

8.

Chróm

9.

Biocídy a ich deriváty neuvedené v prílohe I

10.

Selén

11.

Antimón

12.

Molybdén

13.

Titán

14.

Cín

15.

Bárium (okrem síranu bárnatého)

16.

Bór

17.

Urán

18.

Kobalt

19.

Tálium

20.

Telúr

21.

Striebro

22.

Kyanidy

B.

Kontrola a prísne obmedzenie vypúšťania látok uvedených v oddiele A sa musí vykonávať v súlade s prílohou III.

PRÍLOHA III

FAKTORY, KTORÉ JE POTREBNÉ ZOHĽADNIŤ PRI VYDÁVANÍ POVOLENÍ

Na účely vydania povolenia potrebného na základe článku 9 ods. 7 sa zohľadňujú najmä tieto faktory:

A.

Charakteristika a zloženie odpadu:

1.

typ a veľkosť zdroja odpadu (napr. priemyselný proces);

2.

typ odpadu (pôvod, priemerné zloženie);

3.

forma odpadu (tuhý, kvapalný, kal, suspenzia, plynný);

4.

celkové množstvo (vypustený objem napr. za rok);

5.

vzor vypúšťania (nepretržité, prerušované, sezónne variabilné atď.);

6.

koncentrácie vzhľadom na hlavné zložky, látky uvedené v prílohe I, látky uvedené v prílohe II a prípadne iné látky;

7.

fyzikálne, chemické a biochemické vlastnosti odpadu.

B.

Charakteristika zložiek odpadu vzhľadom na ich škodlivosť:

1.

perzistentnosť (fyzikálna, chemická, biologická) v morskom prostredí;

2.

toxicita a iné škodlivé účinky;

3.

akumulácia v biologických materiáloch alebo sedimentoch;

4.

biochemická transformácia, ktorou vznikajú škodlivé zlúčeniny;

5.

nepriaznivý vplyv na obsah a bilanciu kyslíka;

6.

náchylnosť k fyzikálnym, chemickým a biochemickým zmenám a interakcii vo vodnom prostredí s inými zložkami morskej vody, ktoré môžu spôsobiť škodlivé biologické alebo iné účinky na akýkoľvek spôsob využívania uvedený v oddiele E.

C.

Charakteristika miesta vypúšťania a prijímacieho morského prostredia:

1.

hydrografické, meteorologické, geologické a topografické charakteristiky oblasti;

2.

miesto a spôsob vypúšťania (ústie rieky, kanál, výpust atď.) a jeho poloha vzhľadom na ostatné oblasti (ako sú oblasti prírodných krás, neresenia, sádok pre ryby a oblasti rybolovu, chovu mäkkýšov) a iné vypúšťania;

3.

počiatočné zriedenie dosiahnuté v bode vypúšťania do prijímacieho morského prostredia;

4.

rozptylové vlastnosti, ako sú vplyvy prúdov, prílivu a odlivu a vetra na horizontálny transport a vertikálne miešanie;

5.

charakteristika prijímacej vody s ohľadom na fyzikálne, chemické, biologické a ekologické podmienky v oblasti vypúšťania;

6.

schopnosť prijímacieho morského prostredia prijať vypustený odpad bez neželaných účinkov.

D.

Dostupnosť technológií na spracovanie odpadu

Metódy na zníženie množstva odpadu a priemyselných odpadových vôd, ako aj splaškových odpadových vôd z domácností by sa mali vybrať na základe dostupnosti a uskutočniteľnosti:

a)

alternatívnych procesov čistenia;

b)

metód pre opätovné využívanie alebo zneškodňovanie;

c)

alternatívnych spôsobov pre likvidáciu na pevnine;

d)

vhodných nízkoodpadových technológií.

E.

Potenciálne poškodzovanie morského ekosystému a využívania morskej vody

1.

Vplyv na ľudské zdravie zapríčinený znečistením pôsobiacim prostredníctvom:

a)

jedlých morských organizmov;

b)

vôd slúžiacich na kúpanie;

c)

estetických hľadísk.

2.

Vplyv na morské ekosystémy, najmä biotické zdroje, ohrozené druhy a kritické biotopy.

3.

Vplyv na ďalšie oprávnené využívanie mora v zhode s medzinárodným právom.

PRÍLOHA IV

POSÚDENIE VPLYVU NA ŽIVOTNÉ PROSTREDIE

1.

Každá zmluvná strana musí vyžadovať, aby posúdenie vplyvu na životné prostredie obsahovalo aspoň tieto položky:

a)

opis zemepisných hraníc oblasti, v ktorej sa činnosti majú vykonávať vrátane bezpečnostných zón, ak je to vhodné;

b)

opis počiatočného stavu životného prostredia oblasti;

c)

opis povahy, cieľov, rozsahu a dĺžky trvania navrhovaných činností;

d)

opis postupov, inštalácií a ostatných prostriedkov, ktoré sa majú použiť, možné alternatívne postupy a prostriedky;

e)

opis predvídateľných priamych alebo nepriamych, krátkodobých alebo dlhodobých účinkov navrhovaných činností na životné prostredie vrátane fauny, flóry a na ekologickú rovnováhu;

f)

vyhlásenie, v ktorom sa stanovia opatrenia navrhované na minimalizáciu rizika poškodenia životného prostredia v dôsledku vykonávania navrhovaných činností vrátane možných alternatívnych opatrení;

g)

opis údajov, ktoré sa prijmú na ochranu životného prostredia pred znečistením a inými nepriaznivými účinkami počas a po skončení navrhovaných činností;

h)

odkaz na metodiku použitú pri posúdení vplyvu na životné prostredie;

i)

informácie o tom, či je pravdepodobné, že navrhovanými činnosťami bude postihnuté životné prostredie ktoréhokoľvek iného štátu.

2.

Každá zmluvná strana uverejní normy, v ktorých sa zohľadnia medzinárodné pravidlá, normy a odporúčaná prax a postupy prijaté v súlade s článkom 23 protokolu, podľa ktorých sa majú vyhodnocovať posúdenia vplyvu na životné prostredie.

PRÍLOHA V

ROPA A ROPNÉ ZMESI A VRTNÉ KVAPALINY A ÚLOMKY

Zmluvné strany v súlade s článkom 10 predpíšu tieto ustanovenia:

A.

Ropa a ropné zmesi

1.

Únik s veľkým obsahom ropy do kanalizácie pri spracovaní a kanalizácie plošiny sa musí zachytiť, odkloniť a následne spracovať ako časť produktu, ale zvyšok sa musí pred vypustením spracovať na prijateľnú úroveň v súlade s dobrou praxou na ropných poliach.

2.

Ropný odpad a kaly zo separačného procesu sa musia prepraviť na pevninu.

3.

Prijmú sa všetky nevyhnutné preventívne opatrenia s cieľom minimalizovať únik ropy vyťaženej alebo spálenej pri testovacích vrtoch do mora.

4.

Prijmú sa všetky nevyhnutné preventívne opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby sa každý plyn, ktorý vznikne pri ropných činnostiach, spálil alebo použil primeraným spôsobom.

B.

Vrtné kvapaliny a úlomky

1.

Vrtné kvapaliny a úlomky na báze vody podliehajú týmto požiadavkám:

a)

použitie a likvidácia takýchto vrtných kvapalín podlieha plánu použitia chemických látok a ustanoveniam článku 9 tohto protokolu;

b)

likvidácia vrtných úlomkov sa vykonáva buď na pevnine alebo na mori na vhodnom mieste alebo vo vhodnej oblasti stanovenej príslušným orgánom.

2.

Vrtné kvapaliny a úlomky na báze oleja podliehajú týmto požiadavkám:

a)

takéto kvapaliny sa môžu použiť iba vtedy, ak majú dostatočne nízku toxicitu a až keď prevádzkovateľ dostane povolenie od príslušného orgánu, ktorý nízku toxicitu overil;

b)

likvidácia takýchto vrtných tekutín vypustením do mora je zakázaná;

c)

likvidácia vrtných úlomkov do mora je povolená iba pod podmienkou, že je nainštalované efektívne zariadenie kontroly tuhých látok a správne funguje, že bod vypustenia je dostatočne hlboko pod hladinou mora a obsah ropy je menej ako 100 gramov na kilogram suchých úlomkov;

d)

likvidácia vrtných úlomkov v osobitne chránených oblastiach je zakázaná;

e)

v prípade produkčných alebo rozvojových vrtov sa musí vykonať program odberu vzoriek a analýzy morského dna v súvislosti so zónou kontaminácie.

3.

Vrtné kvapaliny na báze nafty:

Použitie vrtných kvapalín na báze nafty je zakázané. Naftový olej sa môže výnimočne pridať do vrtných kvapalín za podmienok, ktoré môžu stanoviť zmluvné strany.

PRÍLOHA VI

BEZPEČNOSTNÉ OPATRENIA

Zmluvné strany v súlade s článkom 15 predpíšu tieto ustanovenia:

a)

inštalácia musí byť bezpečná a spĺňať účel, na ktorý sa má používať, musí byť najmä navrhnutá a vybudovaná tak, aby odolala spolu s maximálnym nákladom akýmkoľvek prírodným podmienkam, konkrétnejšie maximálnemu vetru a vlnám na základe historických vzorov počasia, možností zemetrasenia, podmienok a stability morského dna a hĺbky mora;

b)

všetky fázy činností vrátane uskladnenia a prepravy čerpaných zdrojov musia byť správne pripravené, celá činnosť musí byť otvorená kontrole z bezpečnostných dôvodov a musí sa vykonávať čo najbezpečnejšie a prevádzkovateľ musí pri všetkých činnostiach uplatňovať monitorovací systém;

c)

musia sa používať najvyspelejšie bezpečnostné systémy a pravidelne sa testovať s cieľom minimalizovať nebezpečenstvo presiaknutia, vyliatia, náhodného vypustenia, ohňa, explózií, erupcií alebo akýchkoľvek iných hrozieb pre bezpečnosť ľudí alebo pre životné prostredie, na prevádzke a údržbe týchto systémov musí pracovať vyškolený špecializovaný tím a tento tím musí vykonávať pravidelné cvičenia. V prípade schválených inštalácií, na ktorých zamestnanci nepracujú nepretržite, sa musí zabezpečiť nepretržitá dostupnosť špecializovaného tímu;

d)

inštalácia a v prípade potreby aj vytvorená bezpečnostná zóna musia byť označené v súlade s medzinárodnými odporúčaniami s cieľom poskytnúť primerané upozornenie o ich prítomnosti a dostatočné údaje na ich identifikáciu;

e)

v súlade s medzinárodnou námornou praxou musia byť inštalácie vyznačené na mapách a oznámené zainteresovaným stranám;

f)

s cieľom zaistiť dodržiavanie vyššie uvedených ustanovení osoba a/alebo osoby zodpovedné za inštaláciu a/alebo činnosti vrátane osoby zodpovednej za protierupčné zariadenie musia mať kvalifikácie, ktoré vyžaduje príslušný orgán, a k dispozícii musia byť nepretržite dostatočne kvalifikovaní pracovníci. K týmto kvalifikáciám patrí najmä priebežné školenie v bezpečnostných otázkach a otázkach ochrany životného prostredia.

PRÍLOHA VII

PLÁN NEPREDVÍDANÝCH UDALOSTÍ

A.   Prevádzkovateľov plán nepredvídaných udalostí

1.

Prevádzkovatelia majú povinnosť zabezpečiť:

a)

aby boli na inštalácii k dispozícii najvhodnejšie poplašné a komunikačné systémy a aby boli v dobrom funkčnom stave;

b)

aby sa pri vzniku núdzového stavu okamžite spustil poplach a aby sa každý núdzový stav ihneď oznámil príslušnému orgánu;

c)

aby v koordinácii s príslušným orgánom bolo možné bez meškania zorganizovať a dohliadať na prenos výstrahy a primeranej pomoci a na koordináciu pomoci;

d)

aby sa tímu, ktorý pracuje na inštalácii, a príslušnému orgánu ihneď poskytli informácie o povahe a rozsahu núdzového stavu;

e)

aby bol príslušný orgán neustále informovaný o vývoji boja proti vzniknutému núdzovému stavu;

f)

aby boli po celý čas k dispozícii dostatočné a najvhodnejšie materiály a zariadenie vrátane záchranných člnov a leteckých prostriedkov na použitie núdzového plánu;

g)

aby špecializovaný tím poznal najvhodnejšie metódy a postupy podľa prílohy VI bodu c) s cieľom bojovať proti presiaknutiu, vyliatiu, náhodnému vypusteniu, ohňu, explóziám, erupciám a akýmkoľvek iným hrozbám pre život ľudí alebo pre životné prostredie;

h)

aby najvhodnejšie metódy a postupy poznal špecializovaný tím zodpovedný za zníženie a prevenciu dlhodobých nepriaznivých účinkov na životné prostredie;

i)

aby bol tím dôkladne oboznámený s prevádzkovateľovým plánom nepredvídaných udalostí, aby sa pravidelne konali poplachové cvičenia, aby mal tím dôkladnú pracovnú znalosť zariadenia a postupov a aby každý pracovník presne poznal svoju úlohu v rámci plánu.

2.

Prevádzkovateľ musí na inštitucionálnej báze spolupracovať s inými prevádzkovateľmi alebo subjektmi, ktoré sú schopné poskytnúť potrebnú pomoc, s cieľom zabezpečiť, aby bolo možné poskytnúť pomoc v prípadoch, keď rozsah alebo povaha núdzového prípadu vytvára riziko, pre ktoré sa vyžaduje, alebo môže vyžadovať pomoc.

B.   Koordinácia a riadenie na vnútroštátnej úrovni

Príslušný orgán pre núdzové prípady zmluvnej strany zabezpečí:

a)

koordináciu vnútroštátneho plánu nepredvídaných udalostí a/alebo postupov a prevádzkovateľovho plánu nepredvídaných udalostí a kontroly vykonávania činností, najmä v prípade významných nepriaznivých účinkov núdzového stavu;

b)

pokyny pre prevádzkovateľa, aby vykonal určité kroky, ktoré môže určiť v priebehu prevencie, zmierňovania alebo boja proti znečisteniu alebo pri príprave ďalších krokov na tieto účely, vrátane vydania príkazu pre záchrannú vrtnú plošinu, alebo zabráni prevádzkovateľovi vo vykonaní určitých krokov;

c)

koordináciu opatrení v priebehu prevencie, zmierňovania alebo boja proti znečisteniu alebo pri príprave ďalších krokov na tieto účely v rámci vnútroštátnej jurisdikcie s takýmito opatreniami vykonávanými v rámci jurisdikcie iných štátov alebo medzinárodnými organizáciami;

d)

zber a okamžitú dostupnosť všetkých potrebných informácií týkajúcich sa existujúcich činností;

e)

poskytnutie aktuálneho zoznamu osôb a subjektov, ktoré je potrebné informovať a upozorniť na núdzový prípad, jeho vývoj a vykonané opatrenia;

f)

zber všetkých potrebných informácií týkajúcich sa rozsahu a spôsobu boja proti nepredvídaným udalostiam a šírenie týchto informácií medzi zainteresovanými zmluvnými stranami;

g)

koordináciu a dohľad nad pomocou uvedenou v časti A v spolupráci s prevádzkovateľom;

h)

organizáciu a v prípade potreby koordináciu určených opatrení vrátane intervencie technických expertov a vyškolených pracovníkov s potrebným zariadením a materiálmi;

i)

okamžité oznámenie príslušným orgánom iných zmluvných strán, ktoré môžu byť postihnuté nepredvídanou udalosťou, s cieľom umožniť im v prípade potreby prijať vhodné opatrenia;

j)

poskytnutie technickej pomoci iným zmluvným stranám, ak je to potrebné;

k)

okamžité oznámenie príslušným medzinárodným organizáciám s cieľom zabrániť ohrozeniu plavby a podobných záujmov.

Dodatok

ZOZNAM DRUHOV ROPY  (1)

 

Asfaltové roztoky

 

Zmiešavacie zložky

 

Asfaltové zmiešavacie zložky

 

Priame rezíduum

 

Ropa

 

Prečistená

 

Surová ropa

 

Zmesi obsahujúce surovú ropu

 

Motorová nafta

 

Palivová nafta č. 4

 

Palivová nafta č. 5

 

Palivová nafta č. 6

 

Zvyšková palivová nafta

 

Cestný olej

 

Transformátorový olej

 

Aromatický olej (okrem rastlinného oleja)

 

Mazacie oleje a zmiešavacie zložky

 

Minerálny olej

 

Motorový olej

 

Penetračný olej

 

Vretenový olej

 

Turbínový olej

 

Destiláty

 

Priame destiláty

 

Vrstvené suroviny

 

Plynový olej

Krakované

 

Letecký petrolej

 

JP-1 (Kerozín)

 

JP-3

 

JP-4

 

JP-5 (Kerozín, ťažký)

 

Turbopalivo

 

Kerozín

 

Minerálny lieh

 

Nafta

 

Rozpúšťadlo

 

Petrolej

 

Ropné destiláty tzv. Heartcut

 

Benzínové zmiešavacie zložky

 

Alkyláty – palivo

 

Reformáty

 

Polyméry – palivo

 

Benzíny

 

Zemný plyn (prírodný)

 

Automobilové

 

Letecké

 

Priame destiláty

 

Palivová nafta č. 1 (Kerozín)

 

Palivová nafta č. 1-D

 

Palivová nafta č. 2

 

Palivová nafta č. 2-D


(1)  Zoznam druhov ropy by sa nemal nevyhnutne považovať za taxatívny.