29.12.2012 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
L 360/1 |
NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 1254/2012
z 11. decembra 2012,
ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1126/2008, ktorým sa v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 prijímajú určité medzinárodné účtovné štandardy, pokiaľ ide o medzinárodný štandard finančného výkazníctva 10, medzinárodný štandard finančného výkazníctva 11, medzinárodný štandard finančného výkazníctva 12, medzinárodný účtovný štandard 27 (2011) a medzinárodný účtovný štandard 28 (2011)
(Text s významom pre EHP)
EURÓPSKA KOMISIA,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,
so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 z 19. júla 2002 o uplatňovaní medzinárodných účtovných noriem (1), a najmä na jeho článok 3 ods. 1,
keďže:
(1) |
Nariadením Komisie (ES) č. 1126/2008 (2) sa prijali určité medzinárodné štandardy a interpretácie, ktoré existovali k 15. októbru 2008. |
(2) |
Dňa 12. mája 2011 Rada pre medzinárodné účtovné štandardy (IASB) uverejnila medzinárodný štandard finančného výkazníctva (IFRS) 10 Konsolidovaná účtovná závierka, IFRS 11 Spoločné dohody, IFRS 12 Zverejňovanie podielov v iných účtovných jednotkách, ako aj zmenený a doplnený medzinárodný účtovný štandard (IAS) 27 Individuálna účtovná závierka a IAS 28 Investície do pridružených podnikov a spoločných podnikov. Cieľom IFRS 10 je poskytnúť jednotný model konsolidácie, v ktorom sa ovládanie určuje za základ pre konsolidáciu všetkých druhov účtovných jednotiek. Štandardom IFRS 10 sa nahrádza IAS 27 Konsolidovaná a individuálna účtovná závierka a interpretácia 12 Stáleho interpretačného výboru (SIC) Konsolidácia – subjekty špeciálneho určenia (SIC-12). V IFRS 11 sa stanovujú zásady finančného vykazovania pre strany spoločnej dohody a nahrádza sa ním IAS 31 Podiely na spoločnom podnikaní a SIC-13 Spoločne kontrolované subjekty – nepeňažné vklady spoločníkov. V IFRS 12 sa spájajú, posilňujú a nahrádzajú požiadavky na zverejnenie vzťahujúce sa na dcérske spoločnosti, spoločné dohody, pridružené podniky a nekonsolidované štruktúrované účtovné jednotky. V dôsledku týchto nových IFRS IASB vydala aj zmenené a doplnené štandardy IAS 27 a IAS 28. |
(3) |
Týmto nariadením sa schvaľujú IFRS 10, IFRS 11, IFRS 12 a zmenené a doplnené štandardy IAS 27 a IAS 28, ako aj z nich vyplývajúce zmeny a doplnenia iných štandardov a interpretácií. Uvedené štandardy a zmeny a doplnenia existujúcich štandardov alebo interpretácií obsahujú niekoľko odkazov na IFRS 9, ktoré v súčasnosti nie je možné uplatňovať, keďže Únia ešte neprijala IFRS 9. Akýkoľvek odkaz na IFRS 9 by sa v súlade s prílohou k tomuto nariadeniu mal preto vykladať ako odkaz na IAS 39 Finančné nástroje: Vykazovanie a oceňovanie. Ďalej platí, že akékoľvek následné zmeny a doplnenia IFRS 9 vyplývajúce z prílohy k tomuto nariadeniu nie je možné uplatňovať. |
(4) |
Konzultácia so skupinou odborných znalcov (TEG) Európskej poradnej skupiny pre finančné výkazníctvo (EFRAG) potvrdzuje, že IFRS 10, IFRS 11, IFRS 12 a zmenené a doplnené štandardy IAS 27 a IAS 28 spĺňajú technické kritériá na prijatie ustanovené v článku 3 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1606/2002. |
(5) |
Nariadenie (ES) č. 1126/2008 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť. |
(6) |
Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Regulačného výboru pre účtovníctvo, |
PRIJALA TOTO NARIADENIE:
Článok 1
1. Príloha k nariadeniu (ES) č. 1126/2008 sa mení a dopĺňa takto:
a) |
Vkladá sa medzinárodný štandard finančného výkazníctva (IFRS) 10 Konsolidovaná účtovná závierka v súlade s prílohou k tomuto nariadeniu; |
b) |
IFRS 1, IFRS 2, IFRS 3, IFRS 7, medzinárodný účtovný štandard (IAS) 1, IAS 7, IAS 21, IAS 24, IAS 27, IAS 32, IAS 33, IAS 36, IAS 38, IAS 39 a interpretácia 5 Výboru pre interpretáciu medzinárodného finančného výkazníctva (IFRIC 5) sa menia a dopĺňajú a interpretácia 12 Stáleho interpretačného výboru (SIC-12) sa nahrádza podľa IFRS 10 v súlade s prílohou k tomuto nariadeniu; |
c) |
Vkladá sa IFRS 11 Spoločné dohody v súlade s prílohou k tomuto nariadeniu; |
d) |
IFRS 1, IFRS 2, IFRS 5, IFRS 7, IAS 7, IAS 12, IAS 18, IAS 21, IAS 24, IAS 32, IAS 33, IAS 36, IAS 38, IAS 39, IFRIC 5, IFRIC 9, a IFRIC 16 sa menia a dopĺňajú a IAS 31 a SIC-13 sa nahrádzajú podľa IFRS 11 v súlade s prílohou k tomuto nariadeniu; |
e) |
Vkladá sa IFRS 12 Zverejňovanie podielov v iných účtovných jednotkách v súlade s prílohou k tomuto nariadeniu; |
f) |
IAS 1 a IAS 24 sa menia a dopĺňajú podľa IFRS 12 v súlade s prílohou k tomuto nariadeniu; |
g) |
Vkladá sa zmenený a doplnený štandard IAS 27 Individuálna účtovná závierka v súlade s prílohou k tomuto nariadeniu; |
h) |
Vkladá sa zmenený a doplnený štandard IAS 28 Investície do pridružených podnikov a spoločných podnikov v súlade s prílohou k tomuto nariadeniu. |
2. Akýkoľvek odkaz na IFRS 9 sa v súlade s prílohou k tomuto nariadeniu vykladá ako odkaz na IAS 39 Finančné nástroje: Vykazovanie a oceňovanie.
3. Akékoľvek následné zmeny a doplnenia IFRS 9 vyplývajúce z prílohy k tomuto nariadeniu sa neuplatňujú.
Článok 2
Každá spoločnosť uplatňuje IFRS 10, IFRS 11, IFRS 12, zmenený a doplnený IAS 27, zmenený a doplnený IAS 28 a vyplývajúce zmeny a doplnenia uvedené v článku 1 ods. 1 písm. b), d) a f) najneskôr od dátumu začiatku svojho prvého finančného roka, ktorý sa začína 1. januára 2014 alebo po tomto dátume.
Článok 3
Toto nariadenie nadobúda účinnosť tretím dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.
V Bruseli 11. decembra 2012
Za Komisiu
predseda
José Manuel BARROSO
(1) Ú. v. ES L 243, 11.9.2002, s. 1.
(2) Ú. v. EÚ L 320, 29.11.2008, s. 1.
PRÍLOHA
MEDZINÁRODNÉ ÚČTOVNÉ ŠTANDARDY
IFRS 10 |
|
||
IFRS 11 |
|
||
IFRS 12 |
|
||
IAS 27 |
|
||
IAS 28 |
|
„Reprodukcia povolená v rámci Európskeho hospodárskeho priestoru. Všetky existujúce práva vyhradené mimo EHP, s výnimkou práva reprodukovania na účely osobného použitia alebo iného riadneho nakladania. Ďalšie informácie je možné získať od IASB na adrese www.iasb.org.“
MEDZINÁRODNÝ ŠTANDARD FINANČNÉHO VÝKAZNÍCTVA 10
Konsolidovaná účtovná závierka
CIEĽ
1 |
Cieľom tohto IFRS je stanoviť zásady prezentácie a prípravy konsolidovanej účtovnej závierky, keď účtovná jednotka ovláda jednu alebo viac ďalších účtovných jednotiek. |
Plnenie cieľa
2 |
Na splnenie cieľa v odseku 1 sa v tomto IFRS:
|
3 |
Tento IFRS sa nezaoberá účtovnými požiadavkami pre podnikové kombinácie a ich vplyvom na konsolidáciu, vrátane goodwillu, ktorý vzniká pri podnikovej kombinácii (pozri IFRS 3 Podnikové kombinácie). |
ROZSAH PÔSOBNOSTI
4 |
Účtovná jednotka, ktorá je materskou spoločnosťou, prezentuje konsolidovanú účtovnú závierku. Tento IFRS platí pre všetky účtovné jednotky s výnimkou týchto prípadov:
|
Ovládanie
5 |
Investor určuje, bez ohľadu na povahu svojho podielu v inej účtovnej jednotke (subjektu, do ktorého investuje), či je materskou spoločnosťou tým, že posúdi, či subjekt, do ktorého investuje, ovláda. |
6 |
Investor ovláda subjekt, do ktorého investuje, keď je angažovaný na variabilných výnosoch z podielu v subjekte, do ktorého investuje, alebo má na tieto výnosy právo a je schopný tieto výnosy ovplyvňovať prostredníctvom právomocí nad subjektom, do ktorého investuje. |
7 |
Investor preto ovláda subjekt, do ktorého investuje, vtedy a len vtedy, keď spĺňa všetky tieto podmienky:
|
8 |
Investor pri posudzovaní, či ovláda subjekt, do ktorého investuje, zváži všetky skutočnosti a okolnosti. Investor opätovne posúdi, či ovláda subjekt, do ktorého investuje, ak skutočnosti alebo okolnosti naznačujú, že došlo k zmene jedného alebo viacerých z troch prvkov ovládania uvedených v odseku 7 (pozri odseky B80 až B85). |
9 |
Dvaja alebo viacerí investori spoločne ovládajú subjekt, do ktorého investujú, keď musia pri riadení relevantných činností konať spoločne. V takých prípadoch žiadny investor jednotlivo neovláda subjekt, do ktorého investujú, pretože nemôže riadiť jeho činnosť bez spolupráce s ostatnými investormi. Každý investor by mal pri účtovaní svojho podielu v subjekte, do ktorého investuje, postupovať v súlade s príslušnými štandardmi IFRS, ako je IFRS 11 Spoločné dohody, IAS 28 Podiely v pridružených podnikoch alebo IFRS 9 Finančné nástroje. |
Právomoci
10 |
Investor má právomoci nad subjektom, do ktorého investuje, keď má existujúce práva, ktoré mu umožňujú riadiť v príslušnom čase relevantné činnosti, t. j. činnosti, ktoré významne ovplyvňujú výnosy subjektu, do ktorého investuje. |
11 |
Právomoci vyplývajú z práv. Niekedy je posúdenie právomocí jednoduché, ako napríklad keď sú právomoci nad subjektom, do ktorého sa investuje, získané priamo a výlučne z hlasovacích práv priznaných nástrojmi vlastného imania, ako sú akcie, a môže sa posúdiť zvážením hlasovacích práv vyplývajúcich z držby týchto podielov. V ostatných prípadoch bude toto posúdenie zložitejšie a vyžiada si zváženie viac ako jedného faktora, napríklad keď právomoci vyplývajú z jednej alebo viacerých zmluvných dohôd. |
12 |
Investor, ktorý je schopný riadiť v príslušnom čase relevantné činnosti, má právomoci dokonca aj vtedy, keď si svoje práva na riadenie ešte len musí uplatniť. Dôkaz, že investor riadi relevantné činnosti, môže pomôcť určiť, či má právomoci, ale tento dôkaz nie je pri zisťovaní, či má právomoci nad subjektom, do ktorého investuje, sám o sebe rozhodujúci. |
13 |
Ak dvaja alebo viacerí investori majú existujúce práva, ktoré im jednostranne umožňujú riadiť rozličné relevantné činnosti, investor, ktorý je schopný riadiť v príslušnom čase činnosti, ktoré najvýznamnejšie ovplyvňujú výnosy subjektu, do ktorého investujú, má právomoci nad subjektom, do ktorého investujú. |
14 |
Investor môže mať právomoci nad subjektom, do ktorého investuje, dokonca aj vtedy, keď iné účtovné jednotky majú existujúce práva, ktoré im umožňujú podieľať sa v príslušnom čase na riadení relevantných činností, napríklad keď má iná účtovná jednotka podstatný vplyv. Investor, ktorý vlastní len práva ochranného charakteru, však nemá právomoci nad subjektom, do ktorého investuje (pozri odseky B26 až B28), a preto neovláda subjekt, do ktorého investuje. |
Výnosy
15 |
Investor je angažovaný na variabilných výnosoch z podielu v subjekte, do ktorého investuje, alebo má na tieto výnosy právo, keď výnosy investora z jeho podielu v subjekte, do ktorého investuje, majú potenciál meniť sa v dôsledku výkonnosti subjektu, do ktorého investuje. Výnosy investora môžu byť len kladné, len záporné alebo celkovo kladné i záporné. |
16 |
Hoci subjekt, do ktorého sa investuje, môže ovládať len jeden investor, podiely na výnosoch subjektu, do ktorého investuje, môže mať viac ako jedna strana. Napríklad podiel na zisku alebo na vyplácaných dividendách subjektu, do ktorého investuje, môžu mať držitelia nekontrolných podielov. |
Vzťah medzi právomocami a výnosmi
17 |
Investor ovláda subjekt, do ktorého investuje, nielen vtedy, keď má právomoci nad subjektom, do ktorého investuje, a je angažovaný na variabilných výnosoch zo svojho podielu v subjekte, do ktorého investuje, alebo má na tieto výnosy právo, ale aj vtedy, keď je schopný využiť svoje právomoci na ovplyvnenie svojich výnosov z podielu v subjekte, do ktorého investuje. |
18 |
Investor s rozhodovacími právami preto určuje, či koná ako hlavný zodpovedný alebo ako zástupca. Investor, ktorý je zástupcom v súlade s odsekmi B58 až B72, pri výkone rozhodovacích práv, ktoré mu boli zverené, neovláda subjekt, do ktorého investuje. |
ÚČTOVNÉ POŽIADAVKY
19 |
Materská spoločnosť pripravuje konsolidovanú účtovnú závierku použitím rovnakých účtovných politík pre podobné transakcie a iné udalosti za podobných okolností. |
20 |
Konsolidácia subjektu, do ktorého sa investuje, sa začne odo dňa, keď investor získa kontrolu nad subjektom, do ktorého investuje, a skončí sa v deň, keď investor stratí kontrolu nad subjektom, do ktorého investuje. |
21 |
V odsekoch B86 až B93 sa uvádza návod na prípravu konsolidovanej účtovnej závierky. |
Nekontrolné podiely
22 |
Materská spoločnosť prezentuje nekontrolné podiely v konsolidovanom výkaze o finančnej situácii v rámci vlastného imania, oddelene od vlastného imania vlastníkov materskej spoločnosti. |
23 |
Zmeny vlastníckeho podielu materskej spoločnosti v dcérskej spoločnosti, ktoré nemajú za následok stratu ovládania dcérskej spoločnosti materskou spoločnosťou, sa účtujú ako transakcie s vlastným imaním (t. j. transakcie s vlastníkmi, ktorí konajú v rámci svojich právomocí ako vlastníci). |
24 |
V odsekoch B94 až B96 sa uvádza návod na účtovanie nekontrolných podielov v konsolidovanej účtovnej závierke. |
Strata kontroly
25 |
Ak materská spoločnosť stratí kontrolu nad dcérskou spoločnosťou, materská spoločnosť:
|
26 |
V odsekoch B97 až B99 sa uvádza návod na účtovanie v prípade straty kontroly. |
Dodatok A
Vymedzenie pojmov
Tento dodatok je neoddeliteľnou súčasťou tohto IFRS.
Konsolidovaná účtovná závierka |
Účtovná závierka skupiny, v ktorej sa prezentujú aktíva, záväzky, vlastné imanie, príjmy, náklady a finančné toky materskej spoločnosti a jej dcérskych spoločností ako aktíva, záväzky, vlastné imanie, príjmy, náklady a finančné toky jedného hospodárskeho subjektu. |
Ovládanie subjektu, do ktorého sa investuje |
Investor ovláda subjekt, do ktorého investuje, keď je angažovaný na variabilných výnosoch zo svojho podielu v subjekte, do ktorého investuje, alebo má na tieto výnosy právo a je schopný tieto výnosy ovplyvňovať prostredníctvom svojich právomocí nad subjektom, do ktorého investuje. |
Subjekt s rozhodovacími právomocami |
Účtovná jednotka s rozhodovacími právami, ktorá buď koná ako hlavný zodpovedný alebo ako zástupca iných strán. |
Skupina |
Materská spoločnosť a jej dcérske spoločnosti. |
Nekontrolný podiel |
Vlastné imanie dcérskej spoločnosti, ktoré nie je priamo alebo nepriamo priraditeľné materskej spoločnosti. |
Materská spoločnosť |
Účtovná jednotka, ktorá ovláda jednu alebo viacero účtovných jednotiek. |
Právomoci |
Existujúce práva, ktoré umožňujú riadiť v príslušnom čase relevantné činnosti. |
Práva ochranného charakteru |
Práva určené na ochranu záujmov strany, ktorá vlastní tieto práva bez toho, aby dávali tejto strane právomoci nad subjektom, ktorého sa tieto práva týkajú. |
Relevantné činnosti |
Na účely tohto IFRS relevantné činnosti sú činnosti subjektu, do ktorého sa investuje, ktoré majú podstatný vplyv na výnosy subjektu, do ktorého sa investuje. |
Práva na odvolávanie |
Práva na zbavenie rozhodovacích právomoci subjektu s rozhodovacími právomocami. |
Dcérska spoločnosť |
Účtovná jednotka, ktorú ovláda iná účtovná jednotka. |
Ďalej uvedené pojmy sú vymedzené v IFRS 11, IFRS 12 Zverejňovanie podielov v iných účtovných jednotkách, IAS 28 (v znení zmien a doplnení z roku 2011) alebo IAS 24 Zverejnenia o spriaznených stranách a sú použité v tomto IFRS v zmysle uvedenom v týchto štandardoch IFRS:
— |
pridružený podnik |
— |
podiel v inej účtovnej jednotke |
— |
spoločný podnik |
— |
kľúčoví členovia manažmentu |
— |
spriaznená osoba |
— |
podstatný vplyv. |
Dodatok B
Návod na uplatňovanie
Tento dodatok je neoddeliteľnou súčasťou tohto IFRS. Opisuje sa v ňom uplatňovanie odsekov 1 až 26 a má rovnakú právoplatnosť ako ostatné časti tohto IFRS.
B1 |
Príklady v tomto dodatku predstavujú hypotetické situácie. Hoci niektoré aspekty príkladov sa môžu vyskytnúť v skutočných prípadoch, pri uplatňovaní štandardu IFRS 10 bude potrebné vyhodnotiť všetky skutočnosti a okolnosti konkrétneho prípadu. |
POSUDZOVANIE OVLÁDANIA
B2 |
Na určenie, či investor ovláda subjekt, do ktorého investuje, posúdi, či spĺňa tieto podmienky:
|
B3 |
Pri tomto určovaní môže pomôcť posúdenie týchto faktorov:
|
B4 |
Investor pri posudzovaní ovládania subjektu, do ktorého investuje, zváži povahu svojho vzťahu s ostatnými stranami (pozri odseky B73 až B75). |
Účel a plánovaný zámer subjektu, do ktorého sa investuje
B5 |
Investor pri posudzovaní ovládania subjektu, do ktorého investuje, zváži účel a plánovaný zámer subjektu, do ktorého investuje, aby identifikoval relevantné činnosti, aby zistil, ako sa prijímajú rozhodnutia o príslušných činnostiach; kto je schopný riadiť v príslušnom čase tieto činnosti a kto dostáva výnosy z týchto činností. |
B6 |
Keď sa posúdi účel a plánovaný zámer subjektu, do ktorého sa investuje, môže byť jasné, že tento subjekt je ovládaný prostredníctvom nástrojov vlastného imania, ktoré priznávajú držiteľovi primerané hlasovacie práva, ako sú kmeňové akcie subjektu, do ktorého sa investuje. V tomto prípade pri neexistencii žiadnych ďalších dohôd, ktoré menia rozhodovanie, sa posúdenie ovládania zameria na zistenie, ktorá prípadná strana môže vykonávať hlasovacie práva, ktoré sú dostatočné na rozhodovanie o prevádzkových a finančných politikách subjektu, do ktorého sa investuje (pozri odseky B34 až B50). V najjednoduchšom prípade investor, ktorý vlastní väčšinu týchto hlasovacích práv, pri neexistencii žiadnych ďalších faktorov, ovláda subjekt, do ktorého investuje. |
B7 |
Na určenie, či investor ovláda subjekt, do ktorého investuje, môže byť v zložitejších prípadoch potrebné zvážiť niektoré alebo všetky ďalšie faktory uvedené v odseku B3. |
B8 |
Subjekt, do ktorého sa investuje, môže byť navrhnutý tak, aby hlasovacie práva neboli dominantným faktorom pri rozhodovaní o tom, kto ovláda subjekt, do ktorého sa investuje, ako napríklad keď sa niektoré hlasovacie práva týkajú len administratívnych úloh a relevantné činnosti sa riadia prostredníctvom zmluvných dohôd. V takých prípadoch investor pri posudzovaní účelu a plánovaného zámeru subjektu, do ktorého investuje, zoberie do úvahy aj riziká, ktorým by mal byť subjekt, do ktorého sa investuje, vystavený, riziká, ktoré mal preniesť na strany prepojené so subjektom, do ktorého sa investuje, a či je investor vystavený niektorým alebo všetkým týmto rizikám. Posudzovanie rizík zahŕňa nielen riziko zníženia hodnoty, ale aj potenciál zvýšenia hodnoty. |
Právomoci
B9 |
Na to, aby mal investor právomoci nad subjektom, do ktorého investuje, musí mať existujúce práva, ktoré mu umožňujú riadiť v príslušnom čase relevantné činnosti. Na účely posúdenia právomocí sa berú do úvahy len podstatné práva a práva, ktoré nie sú ochranného charakteru (pozri odseky B22 až B28). |
B10 |
Určenie, či má investor právomoci, závisí od relevantných činností, od spôsobu, akým sa prijímajú rozhodnutia o príslušných činnostiach a od práv, ktoré má investor a ostatné strany vo vzťahu k subjektu, do ktorého investuje. |
Relevantné činnosti a riadenie relevantných činností
B11 |
Pri mnohých subjektoch, do ktorých sa investuje, má významný vplyv na ich výnosy celý rad prevádzkových a finančných činností. Medzi príklady činností, ktoré v závislosti od okolností môžu byť relevantnými činnosťami, okrem iného patria:
|
B12 |
Medzi príklady rozhodnutí o relevantných činnostiach okrem iného patria:
|
B13 |
V niektorých situáciách sa môžu za relevantné činnosti považovať aj činnosti pred a po vzniku určitého súboru okolností alebo keď nastane nejaká udalosť. Keď sú dvaja alebo viacerí investori schopní riadiť v príslušnom čase relevantné činnosti a tieto činnosti sa vyskytnú v rozličnom čase, investori určia, ktorý investor môže riadiť činnosti, ktoré najvýznamnejšie ovplyvňujú tieto výnosy, v súlade s výkonom zodpovedajúcich rozhodovacích práv (pozri odsek 13). Investori opätovne zvážia toto posúdenie po určitom čase, keď sa zmenia relevantné skutočnosti alebo okolnosti. |
Príklad 1
Dvaja investori vytvoria subjekt, do ktorého sa investuje, na vývoj určitého medicínskeho produktu a jeho uvádzanie na trh. Jeden investor je zodpovedný za vývoj a získanie schválenia medicínskeho produktu regulačným orgánom – táto zodpovednosť zahŕňa jednostrannú schopnosť prijímať všetky rozhodnutia týkajúce sa vývoja produktu a získania súhlasu regulačného orgánu. Po schválení produktu regulačným orgánom ho druhý investor vyrobí a uvedie na trh – tento investor má jednostrannú schopnosť prijímať všetky rozhodnutia o výrobe a marketingu projektu. Ak sú všetky tieto činnosti – vývoj a získanie súhlasu regulačného orgánu, ako aj výroba a uvedenie medicínskeho produktu na trh – relevantnými činnosťami, každý investor musí určiť, či je schopný riadiť činnosti, ktoré majú najvýznamnejší vplyv na výnosy subjektu, do ktorého investujú. Každý investor preto potrebuje zvážiť, či je vývoj a získanie súhlasu regulačného orgánu alebo výroba a uvedenie medicínskeho produktu na trh činnosťou, ktorá má najvýznamnejší vplyv na výnosy subjektu, do ktorého investujú, a či je schopný riadiť túto činnosť. Pri rozhodovaní, ktorý investor má právomoci, by investori mali zobrať do úvahy:
a) |
účel a plánovaný zámer subjektu, do ktorého sa investuje, |
b) |
faktory, ktoré rozhodujú o ziskovom rozpätí, výnosoch a hodnote subjektu, do ktorého investujú, ako aj o hodnote medicínskeho produktu, |
c) |
vplyv na výnosy subjektu, do ktorého investujú, vyplývajúci z rozhodovacích právomocí každého investora, pokiaľ ide faktory uvedené v písm. b) a |
d) |
angažovanosť investorov na premenlivosti výnosov. |
V tomto konkrétnom príklade by investori zobrali do úvahy aj:
e) |
neistotu spojenú so získaním súhlasu regulačného orgánu a úsilia, ktoré si jeho získanie vyžaduje (berúc do úvahy aj úspešnosť investora v minulosti, pokiaľ ide o vývoj a získavanie schválení medicínskych produktov regulačným orgánom) a |
f) |
ktorý investor riadi medicínsky produkt po úspešnom ukončení vývojovej fázy. |
Príklad 2
Investičná spoločnosť (subjekt, do ktorého sa investuje) je vytvorená a financovaná z dlhového nástroja, ktorý má v držbe investor (dlhový investor), a z nástrojov vlastného imania, ktoré má v držbe niekoľko ďalších investorov. Účelom tranže vlastného imania je pokryť prvé straty a absorbovať akékoľvek zvyšné výnosy subjektu, do ktorého sa investuje. Jeden z investorov do vlastného imania, ktorý vlastní 30 percent vlastného imania, je aj správcom aktív. Subjekt, do ktorého sa investuje, používa svoje výnosy na nákup portfólia finančných aktív, čo vystavuje subjekt, do ktorého sa investuje, úverovému riziku spojenému s možným nesplácaním istiny a splátok úrokov z týchto aktív. Transakcia sa predá dlhovému investorovi ako investícia s minimálnym vystavením úverovému riziku spojenému s možným zlyhaním aktív v portfóliu z dôvodu povahy týchto aktív a pretože tranža vlastného imania je určená na pokrytie prvých strát subjektu, do ktorého sa investuje. Výnosy subjektu, do ktorého sa investuje, sú významne ovplyvnené riadením portfólia aktív subjektu, do ktorého sa investuje, ktoré zahŕňa rozhodnutia o výbere, nadobudnutí a vyradení aktív v súlade s usmerneniami k správe aktív, a riadením v prípade zlyhania akýchkoľvek aktív z portfólia. Všetky tieto činnosti riadi správca aktív dovtedy, kým prípady zlyhania dosiahnu stanovený podiel hodnoty portfólia (t. j. keď je hodnota portfólia taká, že sa minie tranža vlastného imania subjektu, do ktorého sa investuje). Od tohto času spravuje aktíva nezávislý správca podľa pokynov dlhového investora. Riadenie portfólia aktív subjektu, do ktorého sa investuje, je relevantnou činnosťou subjektu, do ktorého sa investuje. Správca aktív môže riadiť relevantné činnosti dovtedy, kým nevýkonné aktíva nedosiahnu stanovený podiel hodnoty portfólia, dlhový investor môže riadiť relevantné činnosti dovtedy, keď nevýkonné aktíva presiahnu stanovený podiel hodnoty portfólia. Tak správca aktív, ako aj dlhový investor potrebujú určiť, či sú schopní riadiť činnosti, ktoré majú najvýznamnejší vplyv na výnosy subjektu, do ktorého sa investuje, vrátane zohľadnenia účelu a plánovaného zámeru subjektu, do ktorého sa investuje, ako aj angažovanosti každej strany na premenlivosti výnosov.
Práva, ktoré investorovi dávajú právomoci nad subjektom, do ktorého investuje
B14 |
Právomoci vyplývajú z práv. Na to, aby mal investor právomoci nad subjektom, do ktorého investuje, musí mať existujúce práva, ktoré mu umožňujú riadiť v príslušnom čase relevantné činnosti. Práva, ktoré dávajú investorovi právomoci, sa môžu líšiť medzi jednotlivými subjektmi, do ktorých sa investuje. |
B15 |
Medzi príklady práv, ktoré môžu buď jednotlivo alebo v kombinácii dať investorovi právomoci, okrem iného patria:
|
B16 |
Vo všeobecnosti, keď subjekt, do ktorého sa investuje, vykonáva celý rad prevádzkových a finančných činností, ktoré majú významný vplyv na výnosy subjektu, do ktorého sa investuje, a keď sa v súvislosti s týmito činnosťami vyžaduje dôležité rozhodovanie, budú to hlasovacie alebo podobné práva, ktoré investorovi udelia právomoci buď individuálne alebo v kombinácii s inými dohodami. |
B17 |
Keď hlasovacie práva nemajú podstatný vplyv na výnosy subjektu, do ktorého sa investuje, ako napríklad v prípade, keď sa hlasovacie práva týkajú len administratívnych úloh a o riadení relevantných činnosti rozhodujú zmluvné dohody, na účely určenia, či má investor dostatočné práva na to, aby mal právomoci nad subjektom, do ktorého investuje, musí tieto zmluvné dohody posúdiť. Na účely určenia, či má investor dostatočné práva na to, aby mal právomoci nad subjektom, do ktorého investuje, musí zvážiť účel a plánovaný zámer subjektu, do ktorého investuje (pozri odseky B5 až B8) a požiadavky odsekov B51 až B54 spolu s odsekmi B18 až B20. |
B18 |
Za určitých okolností môže byť problematické určiť, či má investor práva dostatočné na to, aby mal právomoci nad subjektom, do ktorého investuje. V takých prípadoch, aby bolo možné posúdiť právomoci, ktoré sa majú uplatňovať, investor musí zvážiť dôkazy, či má reálnu schopnosť riadiť relevantné činnosti jednostranne. Zváženie, okrem iného, aj ďalej uvedených skutočností, spolu so zohľadnením práv a indikátorov v odsekoch B19 a B20, môže poskytnúť dôkaz, že práva investora sú dostatočné na to, aby mal právomoci nad subjektom, do ktorého investuje:
|
B19 |
Niekedy budú existovať náznaky, že investor má špeciálny vzťah so subjektom, do ktorého investuje, ktoré svedčia o tom, že investor má viac ako len pasívny podiel v subjekte, do ktorého investuje. Existencia akéhokoľvek indikátora alebo konkrétnej kombinácie indikátorov nevyhnutne neznamená, že kritérium právomocí je splnené. Ak však investor má viac ako len pasívny podiel v subjekte do ktorého investuje, môže to naznačovať, že investor má iné súvisiace práva dostatočné na to, aby mal právomoci, alebo to slúži ako dôkaz existencie právomoci nad subjektom, do ktorého investuje. Ďalej uvedené skutočnosti napríklad môžu naznačovať, že investor má viac ako len pasívny podiel v subjekte, do ktorého investuje, a v kombinácii s ostatnými právami môžu svedčiť o právomociach:
|
B20 |
Čím väčšia je angažovanosť investora na premenlivosti výnosov z podielu v subjekte, do ktorého investuje, alebo jeho práva na tieto výnosy, tým väčšia je motivácia investora získať práva dostatočné na získanie právomocí. Preto je veľká angažovanosť na premenlivosti výnosov indikátorom, že investor môže mať právomoci. Rozsah angažovanosti investora však sám o sebe nerozhoduje o tom, či má investor právomoci nad subjektom, do ktorého investuje. |
B21 |
Keď sa faktory uvedené v odseku B18 a indikátory uvedené v odsekoch B19 a B20 zohľadňujú spolu s právami investora, väčšia váha sa prikladá dôkazu o právomociach, ktorý je opísaný v odseku B18. |
Podstatné práva
B22 |
Investor pri posudzovaní, či má právomoci, zoberie do úvahy len podstatné práva týkajúce sa subjektu, do ktorého investuje (ktoré má investor a ostatní). Na to, aby sa právo považovalo za podstatné, jeho držiteľ musí mať reálnu možnosť toto právo si uplatňovať. |
B23 |
Rozhodnutie, či sú práva podstatné, si vyžaduje posúdenie, berúc pri tom do úvahy všetky skutočnosti a okolnosti. Medzi faktory, ktoré je potrebné zobrať do úvahy pri tomto určovaní, okrem iného patria:
|
B24 |
Na to, aby práva boli podstatné, budú musieť byť vykonateľné aj vtedy, keď bude potrebné prijímať rozhodnutia o riadení relevantných činností. Na to, aby práva boli podstatné, musia byť bežne uplatniteľné. Niekedy však práva môžu byť podstatné dokonca aj vtedy, keď nie sú bežne uplatniteľné. |
Príklad 3
Subjekt, do ktorého sa investuje, zvoláva každý rok zhromaždenia akcionárov, na ktorých sa prijímajú rozhodnutia o riadení relevantných činností. Nasledujúce plánované zhromaždenie akcionárov sa bude konať o osem mesiacov. Akcionári, ktorí jednotlivo alebo spoločne vlastnia aspoň 5 percent hlasovacích práv, však môžu zvolať mimoriadne zhromaždenie, aby zmenili existujúce politiky týkajúce sa relevantných činností, ale požiadavka zaslať oznámenie ostatným akcionárom znamená, že takéto zhromaždenie sa môže konať najskôr o 30 dní neskôr. Politiky týkajúce sa príslušných činností sa môžu zmeniť len na mimoriadnom alebo riadnom zhromaždení akcionárov. Patrí sem schvaľovanie významných predajov aktív, ako aj rozhodnutí o investovaní alebo o predaji významných investícií.
Uvedený prípad sa týka príkladov 3A až 3D opísaných ďalej v texte. Každý príklad sa posudzuje samostatne.
Príklad 3A
Investor vlastní väčšinu hlasovacích práv v subjekte, do ktorého investuje. Hlasovacie práva investora sú podstatné, pretože investor je schopný prijímať rozhodnutia o smerovaní relevantných činností, keď je to potrebné. Skutočnosť, že investor si môže uplatniť svoje hlasovacie práva až po 30 dňoch, investorovi nebráni, aby bol schopný riadiť v príslušnom čase relevantné činnosti od momentu, keď sa stane akcionárom.
Príklad 3B
Investor je zmluvnou stranou forwardovej zmluvy na nadobudnutie väčšiny akcií v subjekte, do ktorého investuje. Dátum vysporiadania forwardu je o 25 dní. Existujúci akcionári nie sú schopní zmeniť existujúce politiky týkajúce sa relevantných činností, pretože mimoriadne zhromaždenie sa nemôže konať skôr ako o 30 dní, keď už forward bude vysporiadaný. Takže investor má práva, ktoré sú v podstate rovnocenné právam väčšinového akcionára v príklade 3A (t. j. investor, ktorý vlastní forward, môže prijímať rozhodnutia o smerovaní relevantných činností, keď je to potrebné). Forward investora je podstatným právom, ktoré investorovi umožňuje riadiť v príslušnom čase relevantné činnosti dokonca ešte pred vysporiadaním forwardu.
Príklad 3C
Investor má dôležitú opciu na nadobudnutie väčšiny akcií v subjekte, do ktorého investuje, ktorá je uplatniteľná o 25 dní a je hlboko v peniazoch. Dosiahol by sa rovnaký záver ako v príklade 3B.
Príklad 3D
Investor je zmluvnou stranou forwardovej zmluvy na nadobudnutie väčšiny akcií v subjekte, do ktorého investuje, pričom nemá v subjekte, do ktorého investuje, žiadne ďalšie práva. Dátum vysporiadania forwardu je o šesť mesiacov. Na rozdiel od už uvedených príkladov investor nie je schopný riadiť v príslušnom čase relevantné činnosti. Existujúci akcionári sú schopní riadiť v príslušnom čase relevantné činnosti, pretože môžu zmeniť existujúce politiky týkajúce sa relevantných činností pred vysporiadaním forwardu.
B25 |
Podstatné práva uplatniteľné inými stranami môžu investorovi brániť v tom, aby ovládal subjekt, do ktorého investuje a ktorého sa tieto práva týkajú. Takéto podstatné práva nevyžadujú od ich držiteľov, aby boli schopní iniciovať rozhodnutia. Pokiaľ tieto práva nie sú len právami ochranného charakteru (pozri odseky B26 až B28), podstatné práva, ktoré majú ostatné strany, môžu investorovi brániť v tom, aby ovládal subjekt, do ktorého investuje, dokonca aj vtedy, keď držiteľom umožňujú schvaľovať alebo blokovať rozhodnutia, ktoré sa týkajú relevantných činností. |
Práva ochranného charakteru
B26 |
Pri hodnotení, či práva dávajú investorovi právomoci nad subjektom, do ktorého investuje, investor posúdi, či jeho práva a práva, ktoré majú iní, sú práva ochranného charakteru. Práva ochranného charakteru sa týkajú základných zmien činností subjektu, do ktorého sa investuje, alebo sa uplatňujú za výnimočných okolností. Nie všetky práva, ktoré sa uplatňujú za výnimočných okolností alebo sú podmienené udalosťami, sú však právami ochranného charakteru (pozri odseky B13 a B53). |
B27 |
Keďže práva ochranného charakteru sú určené na ochranu záujmov ich držiteľa bez toho, aby mu dávali právomoci nad subjektom, do ktorého investuje a ktorého sa tieto práva týkajú, investor, ktorý má len práva ochranného charakteru, nemôže mať právomoci alebo brániť inej strane v tom, aby mala právomoci nad subjektom, do ktorého investuje (pozri odsek 14). |
B28 |
Medzi príklady práv ochranného charakteru okrem iného patria:
|
Franchisingové licencie
B29 |
Franchisingová licenčná zmluva, na základe ktorej je subjekt, do ktorého sa investuje, nadobúdateľom licencie, dáva poskytovateľovi licencie práva, ktoré sú určené na ochranu franchisingovej značky. Franchisingové licenčné zmluvy obvykle dávajú poskytovateľom licencie určité rozhodovacie právomoci v súvislosti s činnosťou nadobúdateľa licencie. |
B30 |
Práva poskytovateľa licencie vo všeobecnosti neobmedzujú schopnosť strán iných, ako je poskytovateľ licencie, robiť rozhodnutia, ktoré majú významný vplyv na výnosy nadobúdateľa licencie. Rovnako tak ani práva poskytovateľa licencie vo franchisingovej licenčnej dohode nevyhnutne neumožňujú poskytovateľovi licencie riadiť v príslušnom čase činnosti, ktoré majú významný vplyv na výnosy nadobúdateľa licencie. |
B31 |
Je potrebné rozlišovať medzi schopnosťou robiť v príslušnom čase rozhodnutia, ktoré majú významný vplyv na výnosy nadobúdateľa licencie, a medzi schopnosťou robiť rozhodnutia, ktoré chránia franchisingovú značku. Poskytovateľ licencie nemá právomoci nad nadobúdateľom licencie, ak ostatné strany majú existujúce práva, ktoré im umožňujú riadiť v príslušnom čase relevantné činnosti nadobúdateľa licencie. |
B32 |
Uzatvorením franchisingovej licenčnej zmluvy nadobúdateľ licencie urobil jednostranné rozhodnutie, že bude vykonávať svoju podnikateľskú činnosť v súlade s podmienkami franchisingovej licenčnej zmluvy, ale na svoj vlastný účet. |
B33 |
O kontrole nad takými základnými rozhodnutiami, ako je právna forma nadobúdateľa licencie a štruktúra jeho financovania, môžu rozhodovať strany iné, ako je poskytovateľ licencie, a môžu významne ovplyvňovať výnosy nadobúdateľa licencie. Čím je nižšia úroveň finančnej podpory poskytovanej poskytovateľom licencie a čím je nižšia angažovanosť poskytovateľa licencie na premenlivosti výnosov z činnosti nadobúdateľa licencie, tým je pravdepodobnejšie, že poskytovateľ má len práva ochranného charakteru. |
Hlasovacie práva
B34 |
Investor je často schopný riadiť v príslušnom čase relevantné činnosti prostredníctvom hlasovacích alebo podobných práv. Investor zváži požiadavky uvedené v tejto časti (odseky B35 až B50), ak sú relevantné činnosti subjektu, do ktorého investuje, riadené prostredníctvom hlasovacích práv. |
Právomoci s väčšinou hlasovacích práv
B35 |
Investor, ktorý má viac ako polovicu hlasovacích práv v subjekte, do ktorého investuje, má právomoci v týchto situáciách, pokiaľ sa neuplatní odsek B36 alebo odsek B37:
|
Väčšina hlasovacích práv, ale žiadne právomoci
B36 |
Aby investor, ktorý má viac ako polovicu hlasovacích práv v subjekte, do ktorého investuje, mal právomoci nad subjektom, do ktorého investuje, hlasovacie práva investora musia byť podstatné v súlade s odsekmi B22 až B25 a musia investorovi umožňovať schopnosť riadiť v príslušnom čase relevantné činnosti, čo sa často bude diať prostredníctvom určovania prevádzkových a finančných politík. Ak má iná účtovná jednotka existujúce práva, ktoré tejto účtovnej jednotke dávajú právo riadiť relevantné činnosti, a táto účtovná jednotka nie je zástupcom investora, investor nemá právomoci nad subjektom, do ktorého investuje. |
B37 |
Investor nemá právomoci nad subjektom, do ktorého investuje, dokonca ani v takom prípade, keď má väčšinu hlasovacích práv v subjekte, do ktorého investuje, ale tieto hlasovacie práva nie sú podstatné. Napríklad, investor, ktorý má viac ako polovicu hlasovacích práv v subjekte, do ktorého investuje, nemôže mať právomoci, ak relevantné činnosti podliehajú riadeniu vládou, súdom, správcom, správcom konkurznej podstaty, likvidátorom alebo regulačným orgánom. |
Právomoci bez väčšiny hlasovacích práv
B38 |
Investor môže mať právomoci dokonca aj vtedy, keď má v subjekte, do ktorého investuje, menej ako väčšinu hlasovacích práv. Investor môže mať právomoci s menej ako väčšinou hlasovacích práv v subjekte, do ktorého investuje, prostredníctvom:
|
Zmluvná dohoda s ostatnými držiteľmi hlasovacích práv
B39 |
Zmluvná dohoda medzi investorom a ostatnými držiteľmi hlasovacích práv môže dať investorovi právo vykonávať hlasovacie práva dostatočné na to, aby dávali investorovi právomoci, dokonca aj vtedy, keď investor nemá hlasovacie práva dostatočné na to, aby mu dávali právomoci bez zmluvnej dohody. Zmluvná dohoda by však mohla zabezpečiť, aby investor mohol usmerňovať dostatočný počet ostatných držiteľov hlasovacích práv o tom, ako majú hlasovať, aby umožnili investorovi robiť rozhodnutia o relevantných činnostiach. |
Práva z ostatných zmluvných dohôd
B40 |
Ostatné rozhodovacie práva môžu v kombinácii s hlasovacími právami zabezpečiť, že investor bude mať schopnosť riadiť v príslušnom čase relevantné činnosti. Napríklad práva vymedzené v zmluvnej dohode môžu byť v kombinácii s hlasovacími právami dostatočné na to, aby mal investor schopnosť riadiť v príslušnom čase výrobné postupy subjektu, do ktorého investuje, alebo riadiť ostatné prevádzkové alebo finančné činnosti subjektu, do ktorého investuje, ktoré majú významný vplyv na výnosy subjektu, do ktorého investuje. Pri neexistencii žiadnych ďalších práv však ekonomická závislosť subjektu, do ktorého investor investuje, od investora (ako sú napríklad vzťahy dodávateľa s jeho hlavným zákazníkom), nevedie k tomu, aby investor mal právomoci nad subjektom, do ktorého investuje. |
Hlasovacie práva investora
B41 |
Investor s menej ako väčšinou hlasovacích práv má práva, ktoré stačia na to, aby mal právomoci, keď má reálnu schopnosť riadiť relevantné činnosti jednostranne. |
B42 |
Pri posudzovaní, či sú hlasovacie práva investora dostatočné na to, aby mal právomoci, investor zváži všetky skutočnosti a okolnosti vrátane:
|
B43 |
Keď o smerovaní relevantných činností rozhoduje väčšina hlasov a investor má podstatne viac hlasovacích práv, ako ktorýkoľvek iný držiteľ hlasovacích práv alebo organizovaná skupina držiteľov hlasovacích práv, a ostatné akcionárske podiely sú veľmi rozptýlené, môže byť po zvážení samotných faktorov uvedených v odsekoch 42 písm. a) až c) jasné, že investor má právomoci nad subjektom, do ktorého investuje. |
Príklad 4
Investor nadobudol 48 percent hlasovacích práv v subjekte, do ktorého investuje. Zvyšné hlasovacie práva majú v držbe tisícky akcionárov, pričom žiadny z nich individuálne nemá v držbe viac ako 1 percento hlasovacích práv. Žiadny z akcionárov nemá žiadne dohody so žiadnym z ostatných akcionárov o konzultovaní alebo prijímaní spoločných rozhodnutí. Pri posudzovaní podielu hlasovacích práv, ktoré má investor nadobudnúť, na základe relatívnej veľkosti podielov ostatných akcionárov, investor zistil, že 48-percentný podiel by bol dostatočný na to, aby ovládal subjekt, do ktorého investuje. V tomto prípade na základe absolútnej veľkosti svojho podielu a relatívnej veľkosti podielov ostatných akcionárov investor dospel k záveru, že má dostatočný dominantný hlasovací podiel, aby spĺňal kritérium právomoci bez potreby zvážiť akýkoľvek ďalší dôkaz o právomociach.
Príklad 5
Investor A má 40 percent hlasovacích práv v subjekte, do ktorého investuje, a dvanásť ďalších investorov má po 5 percent hlasovacích práv v subjekte, do ktorého investujú. Akcionárska zmluva udeľuje investorovi A právo vymenovávať, odvolávať a stanovovať odmeny členom manažmentu, ktorí sú zodpovední za riadenie relevantných činností. Na zmenu dohody je potrebná dvojtretinová väčšina hlasov akcionárov. V takom prípade investor A dochádza k záveru, že samotná absolútna veľkosť podielu investora a relatívna veľkosť podielov ostatných akcionárov nie sú rozhodujúce pri rozhodovaní, či investor má práva dostatočné na to, aby mal právomoci. Investor A však zistí, že jeho zmluvné právo vymenovávať, odvolávať a stanovovať odmeny manažmentu stačí na vyvodenie záveru, že má právomoci nad subjektom, do ktorého investuje. Skutočnosť, že investor A nemusel vykonávať toto právo alebo pravdepodobnosť, či investor A vykonáva svoje právo vyberať, vymenovávať alebo odvolávať členov manažmentu, sa pri posudzovaní, či investor A má právomoci, nemusí brať do úvahy.
B44 |
V ostatných situáciách môže byť po zvážení samotných faktorov uvedených v odseku B42 písm. a) až c) jasné, že investor nemá právomoci. |
Príklad 6
Investor A má 45 percent hlasovacích práv v subjekte, do ktorého investuje. Dvaja ďalší investori majú po 26 percent hlasovacích práv v tomto subjekte, do ktorého investujú. Zvyšné hlasovacie práva majú traja ďalší akcionári, každý 1 percento. Neexistujú žiadne ďalšie dohody, ktoré majú vplyv na rozhodovanie. V tomto prípade veľkosť podielu investora A na hlasovacích právach a jeho veľkosť v pomere k podielom ostatných akcionárov stačia na to, aby investor A mohol dospieť k záveru, že nemá právomoci. Stačí len spolupráca ďalších dvoch investorov na to, aby mohli zabrániť investorovi A rozhodovať o smerovaní relevantných činností v subjekte, do ktorého investujú.
B45 |
Samotné faktory uvedené v odseku B42 písm. a) až c) však nemusia byť rozhodujúce. Ak investorovi po posúdení týchto faktorov nie je jasné, či má právomoci, posúdi dodatočné skutočnosti a okolnosti, ako napríklad, či ostatní akcionári sú pasívni, ako to ukazuje spôsob hlasovania na predchádzajúcich zhromaždeniach akcionárov. Zahŕňa to posúdenie faktorov uvedených v odseku B18 a indikátorov uvedených v odsekoch B19 a B20. Čím menej hlasovacích práv investor má a čím menej strán by muselo konať spoločne, aby prehlasovali investora, tým väčší dôraz by sa kládol na ďalšie skutočnosti a okolnosti pri posudzovaní, či sú práva investora dostatočné na to, aby mal právomoci. Keď sa skutočnosti a okolnosti uvedené v odsekoch B18 až B20 zohľadňujú spolu s právami investora, väčšia váha sa prikladá dôkazu o právomociach uvedenému v odseku B18, ako indikátorom právomocí opísaným v odsekoch B19 a B20. |
Príklad 7
Investor má 45 percent hlasovacích práv v subjekte, do ktorého investuje. Ďalších jedenásť akcionárov má po 5 percent hlasovacích práv v tomto subjekte, do ktorého investujú. Žiadny z akcionárov nemá žiadne zmluvné dohody so žiadnym z ostatných akcionárov o konzultovaní alebo prijímaní spoločných rozhodnutí. V takom prípade samotná absolútna veľkosť podielu investora a relatívna veľkosť podielov ostatných akcionárov nie sú pri rozhodovaní, či investor má práva dostatočné na to, aby mal právomoci nad subjektom, do ktorého investuje, rozhodujúce. Je potrebné zvážiť ďalšie skutočnosti a okolnosti, ktoré môžu poskytnúť dôkaz, či investor má alebo nemá právomoci.
Príklad 8
Investor má 35 percent hlasovacích práv v subjekte, do ktorého investuje. Traja ďalší akcionári majú po 5 percent hlasovacích práv v tomto subjekte, do ktorého investujú. Zvyšné hlasovacie práva má v držbe veľký počet ďalších akcionárov, pričom žiadny z nich individuálne nemá v držbe viac ako 1 percento hlasovacích práv. Žiadny z akcionárov nemá žiadne dohody so žiadnym z ostatných akcionárov o konzultovaní alebo prijímaní spoločných rozhodnutí. Rozhodnutia o relevantných činnostiach subjektu, do ktorého investujú, sa schvaľujú väčšinou hlasovacích práv na príslušných zhromaždeniach akcionárov – na predchádzajúcich príslušných zhromaždeniach akcionárov bolo odovzdaných 75 percent hlasovacích práv v subjekte, do ktorého investujú. V takom prípade aktívna účasť ostatných akcionárov na predchádzajúcich zhromaždeniach akcionárov naznačuje, že investor nie je prakticky schopný riadiť relevantné činnosti jednostranne, bez ohľadu na to, či investor riadil relevantné činnosti, pretože dostatočný počet ostatných akcionárov hlasovalo rovnako ako investor.
B46 |
Ak nie je jasné, po zvážení faktorov uvedených v odseku B42 písm. a) až d), či investor má právomoci, investor neovláda subjekt, do ktorého investuje. |
Potenciálne hlasovacie práva
B47 |
Pri posudzovaní ovládania, investor zváži potenciálne hlasovacie práva, ako aj potenciálne hlasovacie práva, ktoré majú iné strany, aby určil, či má právomoci. Potenciálne hlasovacie práva sú práva na získanie hlasovacích práv v subjekte, do ktorého investuje, a to napríklad tie, ktoré vyplývajú z konvertibilných nástrojov alebo opcií vrátane forwardov. Tieto potenciálne hlasovacie práva sa zohľadňujú len vtedy, keď sú podstatné (pozri odseky B22 až B25). |
B48 |
Pri zohľadňovaní potenciálnych hlasovacích práv investor berie do úvahy účel a plánovaný zámer nástroja, ako aj účel a plánovaný zámer akejkoľvek inej účasti investora v subjekte, do ktorého investuje. Patrí sem aj posúdenie rozličných podmienok nástroja, ako aj zjavné očakávania investora, jeho motivácia a dôvody, prečo s týmito podmienkami súhlasil. |
B49 |
Ak investor má aj hlasovacie alebo iné rozhodovacie práva týkajúce sa činností subjektu, do ktorého investuje, posúdi, či mu tieto práva v kombinácii s potenciálnymi hlasovacími právami dávajú právomoci. |
B50 |
Samotné potenciálne hlasovacie práva alebo tieto práva v kombinácii s ostatnými právami, môžu zabezpečiť, že investor bude mať schopnosť riadiť v príslušnom čase relevantné činnosti. Môže to byť pravdepodobne prípad, keď investor má 40 percent hlasovacích práv subjektu, do ktorého investuje, a podľa odseku B23 má podstatné práva vyplývajúce z opcií nadobudnúť ďalších 20 percent hlasovacích práv. |
Príklad 9
Investor A má 70 percent hlasovacích práv v subjekte, do ktorého investuje. Investor B má 30 percent hlasovacích práv v tomto subjekte, do ktorého investuje, ako aj opciu na nadobudnutie polovice hlasovacích práv investora A. Opciu si môže uplatniť počas nasledujúcich dvoch rokov za pevne stanovenú cenu, ktorá je hlboko mimo peňazí (a očakáva sa, že takou zostane počas uvedeného dvojročného obdobia). Investor A uplatňuje svoje hlasy a aktívne rozhoduje o smerovaní relevantných činnosti subjektu, do ktorého investuje. V takom prípade investor A pravdepodobne spĺňa kritérium právomoci, pretože sa zdá, že má schopnosť aktívne riadiť relevantné činnosti. Hoci investor B má v súčasnosti uplatniteľné opcie na nákup ďalších hlasovacích práv (ktoré by mu, ak by si ich uplatnil, zabezpečili väčšinu hlasovacích práv v subjekte, do ktorého investujú), podmienky spojené s týmito opciami sú také, že opcie sa nepovažujú za podstatné.
Príklad 10
Investor A a ďalší dvaja investori majú 45 percent hlasovacích práv v subjekte, do ktorého investujú. Obchodná činnosť subjektu, do ktorého investujú, úzko súvisí s investorom A. Okrem svojich nástrojov vlastného imania investor A vlastní dlhové nástroje, ktoré možno kedykoľvek vymeniť za kmeňové akcie subjektu, do ktorého investuje, za pevnú cenu, ktorá je mimo peňazí (ale nie hlboko mimo peňazí). Po konverzii dlhových nástrojov by investor mal 60 percent hlasovacích práv v subjekte, do ktorého investuje. Investor A by mal prospech z realizácie synergií, ak by sa dlhové nástroje konvertovali do kmeňových akcií. Investor A má právomoci nad subjektom, do ktorého investuje, pretože má hlasovacie práva v subjekte, do ktorého investuje, spolu s podstatnými potenciálnymi hlasovacími právami, na základe ktorých je schopný riadiť v príslušnom čase relevantné činnosti.
Právomoci, keď hlasovacie alebo podobné práva nemajú významný vplyv na výnosy subjektu, do ktorého sa investuje
B51 |
Pri posudzovaní účelu a plánovaného zámeru subjektu, do ktorého sa investuje (pozri odseky B5 až B8), investor berie do úvahy angažovanosť a rozhodnutia robené pri zakladaní subjektu, do ktorého investuje, ako súčasť jeho zámeru a vyhodnotí, či transakčné podmienky a vlastnosti angažovanosti dávajú investorovi práva, ktoré sú dostatočné na to, aby mal právomoci. Samotná účasť pri zakladaní subjektu, do ktorého investuje, nestačí na to, aby ho investor ovládal. Účasť na plánovaní však môže naznačovať, že investor mal príležitosť získať práva, ktoré sú dostatočné na to, aby mal právomoci nad subjektom, do ktorého investuje. |
B52 |
Investor okrem toho zoberie do úvahy zmluvné dohody, ako sú práva na kúpu, práva na predaj a likvidačné práva zriadené pri zakladaní podnikania. Keď tieto zmluvné dohody zahŕňajú činnosti, ktoré úzko súvisia so subjektom, do ktorého investuje, potom sú tieto činnosti v podstate neoddeliteľnou súčasťou celkových činností subjektu, do ktorého investuje, dokonca aj keď sa môžu vyskytovať mimo právnych hraníc subjektu, do ktorého investuje. Preto sa explicitné alebo implicitné rozhodovacie práva zakotvené v zmluvných dohodách, ktoré úzko súvisia so subjektom, do ktorého sa investuje, nemusia brať do úvahy ako relevantné činnosti pri zisťovaní právomocí v tomto subjekte. |
B53 |
V prípade niektorých subjektov, do ktorých sa investuje, sa relevantné činnosti môžu vyskytovať len vtedy, keď nastanú určité okolnosti alebo udalosti. Subjekt, do ktorého sa investuje, môže byť navrhnutý tak, aby riadenie jeho činností a jeho výnosy boli vopred určené, pokiaľ nenastanú tieto osobitné okolnosti alebo udalosti a kým budú trvať. V takom prípade môžu výnosy významne ovplyvniť len rozhodnutia o činnostiach subjektu, do ktorého sa investuje, keď nastanú tieto okolnosti alebo udalosti, a teda môžu byť relevantnými činnosťami. Okolnosti alebo udalosti nemusia nastať, aby investor so schopnosťou robiť tieto rozhodnutia mal právomoci. Skutočnosť, že právo robiť rozhodnutia je podmienené vznikom okolností alebo výskytom udalosti samo o sebe nerobí tieto práva právami ochranného charakteru. |
Príklad 11
Jedinou podnikateľskou činnosťou subjektu, do ktorého sa investuje, ktorá je uvedená v jeho zakladateľských dokumentoch, je nákup pohľadávok a ich každodenná bežná správa za investorov. Každodenná bežná správa zahŕňa výber istiny a úrokov k dátumom splatnosti a ich odovzdávanie investorom. V prípade neplnenia pohľadávky subjekt, do ktorého sa investuje, automaticky predá pohľadávku investorovi, ako je dohodnuté osobitne v zmluve na opčný predaj uzatvorenej medzi investorom a subjektom, do ktorého sa investuje. Jedinou relevantnou činnosťou je správa pohľadávok v prípade neplnenia, pretože to je jediná činnosť, ktorá môže významne ovplyvniť výnosy subjektu, do ktorého sa investuje. Správa pohľadávok pred neplnením nie je relevantnou činnosťou, pretože si nevyžaduje prijímanie dôležitých rozhodnutí, ktoré by mohli významne ovplyvniť výnosy subjektu, do ktorého sa investuje – činnosti pred neplnením sú vopred určené a predstavujú len výber peňažných tokov v čase ich splatnosti a ich postupovanie investorovi. Preto by sa pri posudzovaní celkových činností subjektu, do ktorého sa investuje a ktoré majú významný vplyv na výnosy subjektu, do ktorých sa investuje, malo zohľadňovať len právo investora riadiť aktíva v prípade ich neplnenia. V tomto príklade plánovaný zámer subjektu, do ktorého sa investuje, zabezpečuje, že investor má rozhodovaciu právomoc nad činnosťami, ktoré majú významný vplyv na výnosy len vtedy, keď je táto rozhodovacia právom potrebná. Podmienky dohody na opčný predaj sú neoddeliteľnou súčasťou celkovej transakcie a vzniku subjektu, do ktorého investuje. Preto podmienky na opčný predaj spolu so zakladateľskými dokumentmi subjektu, do ktorého sa investuje, vedú k záveru, že investor má právomoci nad subjektom, do ktorého investuje, dokonca aj vtedy, keď investor preberie vlastníctvo pohľadávok v prípade ich neplnenia a spravuje neplnené pohľadávky mimo právneho rámca subjektu, do ktorého investuje.
Príklad 12
Jedinými aktívami subjektu, do ktorého sa investuje, sú pohľadávky. Po zvážení účelu a plánovaného zámeru subjektu, do ktorého sa investuje, sa zistí, že jedinou relevantnou činnosťou je správa pohľadávok v prípade ich neplnenia. Strana, ktorá je schopná riadiť neplnené pohľadávky, má právomoci nad subjektom, do ktorého sa investuje, bez ohľadu na to, či je ktorýkoľvek z dlžníkov v neplnení.
B54 |
Investor môže mať explicitný alebo implicitný záväzok zabezpečiť, aby subjekt, do ktorého investuje, pokračoval vo svojej činnosti, ako sa plánovalo. Takýto záväzok môže zvýšiť angažovanosť investora na premenlivosti výnosov, a tým zvýšiť motiváciu, aby investor získal práva dostatočné na to, aby mal právomoci. Preto záväzok zabezpečiť, aby subjekt, do ktorého sa investuje, pokračoval v činnosti, ako sa plánovalo, môže byť indikátorom, že investor má právomoci, ale sám o sebe nedáva investorovi právomoci, ani nebráni inej strane, aby mala právomoci. |
Angažovanosť na variabilných výnosoch subjektu, do ktorého sa investuje, alebo práva na tieto výnosy
B55 |
Pri posudzovaní, či investor ovláda subjekt, do ktorého investuje, investor zisťuje, či je angažovaný na variabilných výnosoch zo svojho podielu v subjekte, do ktorého investuje, alebo má na tieto výnosy právo. |
B56 |
Variabilné výnosy sú výnosy, ktoré nie sú pevne stanovené a majú potenciál sa meniť dôsledkom výkonnosti subjektu, do ktorého sa investuje. Variabilné výnosy investora môžu byť len kladné, len záporné alebo celkovo kladné i záporné (pozri odsek 15). Investor posudzuje, či výnosy zo subjektu, do ktorého investuje, sú variabilné a nakoľko sú tieto výnosy variabilné na základe podstaty dohody a bez ohľadu na právnu formu výnosov. Investor môže napríklad vlastniť dlhopis s pevne stanovenými platbami úrokov. Pevne stanovené platby úrokov sú na účely tohto IFRS variabilnými výnosmi, pretože podliehajú riziku neplnenia a investora vystavujú úrokovému riziku emitenta dlhopisu. Rozsah premenlivosti (t. j. nakoľko sú tieto výnosy premenlivé) závisí od úverového rizika dlhopisu. Podobne, pevne stanovené poplatky za výkonnosť účtované za správu aktív subjektu, do ktorého sa investuje, sú variabilné výnosy, pretože vystavujú investora riziku výkonnosti aktív subjektu, do ktorého investuje. Rozsah premenlivosti závisí od schopnosti subjektu, do ktorého sa investuje, vytvárať príjem dostatočný na platenie poplatku. |
B57 |
Medzi príklady výnosov patria:
|
Vzťah medzi právomocami a výnosmi
Delegované právomoci
B58 |
Keď investor s rozhodovacími právami (subjekt s rozhodovacími právomocami) posudzuje, či ovláda subjekt, do ktorého investuje, musí určiť, či koná ako hlavný zodpovedný alebo ako zástupca. Investor musí takisto určiť, či iný subjekt s rozhodovacími právami koná ako zástupca investora. Zástupca je strana, ktorej predmetom činnosti je predovšetkým konať v mene a v prospech inej strany alebo strán [hlavného zodpovedného subjektu (hlavných zodpovedných subjektov)], a preto subjekt, do ktorého investuje, neovláda, keď vykonáva svoje rozhodovacie právomoci (pozri odseky 17 a 18). Preto niekedy právomoci subjektu, ktorý koná ako hlavný zodpovedný, môže mať a vykonávať zástupca, ale v mene hlavného zodpovedného. Subjekt s rozhodovacími právomocami nie je zástupca jednoducho preto, že z rozhodnutí, ktoré robí, môžu mať prospech iné strany. |
B59 |
Investor môže delegovať svoje rozhodovacie právomoci na zástupcu, pokiaľ ide o niektoré konkrétne záležitosti alebo všetky relevantné činnosti. Investor pri posudzovaní, či ovláda subjekt, do ktorého investuje, zaobchádza s rozhodovacími právami delegovanými na svojho zástupcu, ako s právami, ktoré vlastní priamo on sám. V situáciách, keď je viac ako jeden hlavný zodpovedný, každý z týchto subjektov posúdi, či má právomoci nad subjektom, do ktorého investuje, berúcu pritom do úvahy požiadavky uvedené v odsekoch B5 až B54. Odseky B60 až B72 poskytujú usmernenie ako určiť, či je subjekt s rozhodovacími právomocami zástupcom alebo hlavným zodpovedným. |
B60 |
Subjekt s rozhodovacími právomocami zohľadní pri rozhodovaní, či je zástupcom, celkový vzťah medzi ním, subjektom, do ktorého investuje a ktorý riadi, a ostatnými stranami zainteresovanými na činnosti subjektu, do ktorého investuje, a najmä všetky ďalej uvedené faktory:
Každému faktoru sa priradí iná váha na základe konkrétnych skutočností a okolností. |
B61 |
Rozhodovanie, či je subjekt s rozhodovacími právomocami zástupcom, si vyžaduje vyhodnotenie všetkých faktorov uvedených v odseku B60, pokiaľ podstatné práva na odvolanie subjektu s rozhodovacími právomocami (práva na odvolávanie) nevlastní jedna strana, ktorá môže odvolať subjekt s rozhodovacími právomocami bez príčiny (pozri odsek B65). |
Rozsah rozhodovacích právomocí
B62 |
Rozsah rozhodovacích právomocí subjektu s rozhodovacími právomocami sa hodnotí posúdením:
|
B63 |
Subjekt s rozhodovacími právomocami zváži účel a plánovaný zámer subjektu, do ktorého investuje, riziká, ktorým mal byť subjekt, do ktorého investuje, vystavený, riziká, ktoré mal preniesť na strany prepojené so subjektom, do ktorého investuje, a úroveň angažovanosti investora s rozhodovacími právami, ktoré mal pri zakladaní subjektu, do ktorého investuje. Napríklad, keď sa subjekt s rozhodovacími právomocami významne podieľal na zakladaní subjektu, do ktorého investuje (vrátane určovania rozsahu rozhodovacích právomocí), táto angažovanosť môže znamenať, že subjekt s rozhodovacími právomocami mal príležitosť a motiváciu získať práva, ktoré majú za následok, že subjekt s rozhodovacími právomocami je schopný riadiť relevantné činnosti. |
Práva v držbe iných strán
B64 |
Podstatné práva v držbe iných strán môžu mať vplyv na schopnosť subjektu s rozhodovacími právomocami riadiť relevantné činnosti subjektu, do ktorého investuje. Významné právo na odvolanie alebo iné významné práva môžu naznačovať, že subjekt s rozhodovacími právomocami je zástupcom. |
B65 |
Keď podstatné práva na odvolávanie má jedna strana a môže odvolať subjekt s rozhodovacími právomocami bez príčiny, to samo o sebe stačí na vyvodenie záveru, že subjekt s rozhodovacími právomocami je zástupcom. Ak má takéto práva viac ako jedna strana (a žiadna jedna strana nemôže sama odvolať subjekt s rozhodovacími právomocami bez dohody s ostatnými stranami), tieto práva nie sú samé o sebe postačujúce na určenie, či subjekt s rozhodovacími právomocami koná predovšetkým v mene a vo prospech iných. Okrem toho, čím väčší počet strán musí konať pri uplatnení práva na odvolanie subjektu s rozhodovacími právomocami spoločne a čím väčší rozsah a premenlivosť sú spojené s ostatnými ekonomickými záujmami subjektu s rozhodovacími právomocami (t. j. odmeňovanie a ostatné podiely), tým menšia váha sa prikladá tomuto faktoru. |
B66 |
Pri hodnotení, či je subjekt s rozhodovacími právomocami zástupcom, sa podstatné práva, ktoré majú ostatné strany a ktoré obmedzujú voľné uváženie subjektu s rozhodovacími právomocami, majú posudzovať podobným spôsobom ako práva na odvolávanie. Napríklad subjekt s rozhodovacími právomocami, od ktorého sa vyžaduje, aby na svoju činnosť získal súhlas malého počtu ostatných strán, je vo všeobecnosti zástupca. (Ďalšie usmernenie k právam a či sú tieto práva podstatné pozri v odsekoch B22 až B25.) |
B67 |
Úvahy o právach, ktoré majú ostatné strany, musia zahŕňať aj posúdenie akýchkoľvek práv vykonateľných predstavenstvom (alebo iným riadiacim orgánom) subjektu, do ktorého sa investuje, a ich vplyvu na rozhodovacie právomoci (pozri odsek B23 písm. b)). |
Odmeňovanie
B68 |
Čím väčší rozsah a premenlivosť sú spojené s odmeňovaním subjektu s rozhodovacími právomocami v porovnaní s výnosmi očakávanými z činností subjektu, do ktorého sa investuje, tým väčšia je pravdepodobnosť, že subjekt s rozhodovacími právomocami koná ako hlavný zodpovedný. |
B69 |
Subjekt s rozhodovacími právomocami pri rozhodovaní, či koná ako hlavný zodpovedný alebo ako zástupca, posúdi aj splnenie týchto podmienok:
|
B70 |
Subjekt s rozhodovacími právomocami nemôže byť zástupcom, pokiaľ nie sú splnené podmienky uvedené v odseku B69 písm. a) a b). Splnenie týchto podmienok však samo o sebe nestačí na vyvodenie záveru, že subjekt s rozhodovacími právomocami je zástupcom. |
Angažovanosť na premenlivosti výnosov z iných podielov
B71 |
Subjekt s rozhodovacími právomocami, ktorý vlastní ďalšie podiely v subjekte, do ktorého investuje (napr. investície v subjekte, do ktorého investuje, alebo poskytuje záruky v súvislosti s výkonnosťou subjektu, do ktorého investuje), zváži pri posudzovaní, či je zástupcom, svoju angažovanosť na premenlivosti výnosov z týchto podielov. Držba iných podielov v subjekte, do ktorého investuje, naznačuje, že subjekt s rozhodovacími právomocami môže byť hlavným zodpovedným. |
B72 |
Subjekt s rozhodovacími právomocami pri hodnotení svojej angažovanosti na premenlivosti výnosov z iných podielov v subjekte, do ktorého investuje, zváži nasledujúce skutočnosti:
Subjekt s rozhodovacími právomocami vyhodnotí svoju angažovanosť súvisiacu s celkovou premenlivosťou výnosov zo subjektu, do ktorého sa investuje. Toto hodnotenie sa robí najmä na základe výnosov očakávaných z činností subjektu, do ktorého sa investuje, ale nemá ignorovať maximálnu angažovanosť na premenlivosti výnosov subjektu, do ktorého investuje prostredníctvom ďalších podielov, ktoré subjekt s rozhodovacími právomocami vlastní. |
Príklad 13
Subjekt s rozhodovacími právomocami (správca fondu) zriadil, ponúka na trhu a spravuje verejne obchodovateľný regulovaný fond podľa presne vymedzených parametrov uvedených v mandáte na investovanie, ako si to vyžadujú miestne zákony a predpisy. Fond bol ponúknutý na trhu investorom ako investícia do diverzifikovaného portfólia majetkových cenných papierov verejne obchodovateľných subjektov. V rámci definovaných parametrov má správca fondu voľné uváženie, do akých aktív môže investovať. Správca fondu investoval do fondu pro rata 10 percent a dostáva za svoje služby poplatok porovnateľný s poplatkom na trhu rovnajúci sa jednému percentu čistej hodnoty aktív fondu. Poplatky zodpovedajú poskytovaným službám. Správca fondu nie je povinný kryť straty presahujúce jeho desaťpercentnú investíciu. Fond nie je povinný zriadiť, a ani nezriadil nezávislé predstavenstvo. Investori nemajú žiadne podstatné práva, ktoré by mali vplyv na rozhodovacie právomoci správcu fondu, ale môžu si nechať vyplatiť svoje podiely v určitých lehotách stanovených fondom.
Hoci správca fondu pôsobí v rámci parametrov stanovených v mandáte na investovanie a v súlade s požiadavkami regulačných orgánov, má rozhodovacie právomoci, ktoré mu umožňujú riadiť v príslušnom čase relevantné činnosti fondu – investori nemajú podstatné práva, ktoré by mohli mať vplyv na rozhodovacie právomoci správcu fondu. Správca fondu dostáva za svoje služby poplatok podobný poplatkom na trhu, ktorý zodpovedá poskytovaným službám, a uskutočnil pro rata investíciu do fondu. Odmeňovanie a investičná angažovanosť správcu fondu na premenlivosti výnosov z činností fondu sú takého rozsahu, že nevzniká angažovanosť takého významu, ktorá by naznačovala, že správca fondu je hlavným zodpovedným.
V tomto príklade posúdenie angažovanosti správcu fondu na premenlivosti výnosov z fondu spolu s jeho rozhodovacími právomocami v rámci obmedzených parametrov naznačuje, že správca fondu je zástupcom. Správca fondu preto vyvodí záver, že fond neovláda.
Príklad 14
Subjekt s rozhodovacími právomocami zriadi, ponúka na trhu a spravuje fond, ktorý poskytuje investičné príležitosti celému radu investorov. Subjekt s rozhodovacími právomocami (správca fondu) musí robiť rozhodnutia v najlepšom záujme všetkých investorov a v súlade s dohodami o riadení fondu. Správca fondu má napriek tomu pri rozhodovaní rozsiahlu voľnosť uváženia. Správca fondu dostáva za svoje služby poplatok zodpovedajúci poplatkom na trhu rovnajúci sa jednému percentu spravovaných aktív a 20 percent celkového zisku fondu, ak dosiahne stanovenú úroveň ziskovosti. Poplatky zodpovedajú poskytovaným službám.
Hoci správca fondu musí robiť rozhodnutia v najlepšom záujme všetkých investorov, má rozsiahle rozhodovacie právomoci na riadenie relevantných činností fondu. Správca fondu dostáva platby pevne stanovených poplatkov a poplatkov v závislosti od výkonnosti aktív, ktoré zodpovedajú poskytovaným službám. Odmeňovanie okrem toho zlaďuje záujmy správcu fondu so záujmami ostatných investorov na zvýšení hodnoty fondu, bez toho aby vznikla angažovanosť na premenlivosti výnosov z činností fondu, ktorá by bola taká významná, že by odmeňovanie, pri posúdení oddelene, naznačovalo, že správca fondu je hlavným zodpovedným.
Uvedený prípad a analýza sa vzťahuje aj na príklady 14A až 14C opísané ďalej v texte. Každý príklad sa posudzuje samostatne.
Príklad 14A
Správca fondu má vo fonde aj dvojpercentnú investíciu, ktorá zlaďuje jeho záujmy so záujmami ostatných investorov. Správca fondu nie je povinný kryť straty presahujúce jeho dvojpercentnú investíciu. Investori môžu odvolať správcu fondu jednoduchou väčšinou hlasov, ale len za porušenie zmluvy.
Dvojpercentná investičná angažovanosť správcu fondu zvyšuje jeho angažovanosť na premenlivosti výnosov z činností fondu bez toho, že by vznikla angažovanosť takého významu, ktorý by naznačoval, že správca fondu je hlavným zodpovedným. Práva ostatných investorov odvolať správcu fondu sa považujú za práva ochranného charakteru, pretože sú uplatniteľné len pri porušení zmluvy. Hoci má správca fondu v tomto príklade rozsiahle rozhodovacie právomoci a je angažovaný na premenlivosti výnosov zo svojho podielu a odmeňovania, angažovanosť správcu fondu naznačuje, že je zástupcom. Správca fondu preto vyvodí záver, že fond neovláda.
Príklad 14B
Správca fondu má vo fonde významnejšiu pro rata investíciu, ale nemá žiadnu povinnosť kryť straty presahujúce túto investíciu. Investori môžu odvolať správcu fondu jednoduchou väčšinou hlasov, ale len za porušenie zmluvy.
V tomto príklade sa práva ostatných investorov odvolať správcu fondu považujú za práva ochranného charakteru, pretože sú uplatniteľné len pri porušení zmluvy. Hoci správca fondu dostáva pevne stanovené poplatky a poplatky v závislosti od výkonnosti, ktoré zodpovedajú poskytovaným službám, kombinácia investície správcu fondu spolu s jeho odmeňovaním by mohli viesť k angažovanosti na premenlivosti výnosov z činností fondu, ktorá by bola takého významu, že by naznačovala, že správca fondu je hlavným zodpovedným. Čím väčší rozsah a premenlivosť sú spojené s ekonomickými záujmami správcu fondu (berúc do úvahy jeho odmeňovanie a iné podiely spolu), tým väčší dôraz by správca fondu pri analýze kládol na tieto ekonomické záujmy a tým väčšia je pravdepodobnosť, že správca fondu je hlavným zodpovedným.
Napríklad po zvážení svojho odmeňovania a ostatných faktorov môže správca fondu považovať svoju dvadsaťpercentnú investíciu za dostatočnú na to, aby vyvodil záver, že fond ovláda. Avšak za iných okolností (t. j. odmeňovanie alebo iné faktory sú iné) ovládanie môže vzniknúť vtedy, keď by bola výška investície iná.
Príklad 14C
Správca fondu má vo fonde dvadsaťpercentnú pro rata investíciu, ale nemá žiadnu povinnosť kryť straty presahujúce túto dvadsaťpercentnú investíciu. Fond má predstavenstvo, ktorého všetci členovia sú nezávislí od správcu fondu a vymenovávajú ich ostatní investori. Predstavenstvo každý rok vymenováva správcu fondu. Keď sa predstavenstvo rozhodne neobnoviť správcovi fondu zmluvu, služby vykonávané správcom fondu môžu vykonávať iní správcovia z daného odvetvia.
Hoci správca fondu dostáva pevne stanovené poplatky a poplatky v závislosti od výkonnosti, ktoré zodpovedajú poskytovaným službám, kombinácia dvadsaťpercentnej investície správcu fondu spolu s jeho odmeňovaním vedú k angažovanosti na premenlivosti výnosov z činností fondu, ktorá je takého významu, že naznačuje, že správca fondu je hlavným zodpovedným. Investori však majú významné právo odvolať správcu fondu – predstavenstvo je mechanizmom na zabezpečenie, aby investori mohli odvolať správcu fondu, ak sa rozhodnú tak urobiť.
V tomto príklade správca fondu kladie pri analýze väčší dôraz na významné právo odvolať ho. Preto, hoci má správca fondu v tomto príklade rozsiahle rozhodovacie právomoci a je angažovaný na premenlivosti výnosov z fondu zo svojho odmeňovania a investície, významné práva, ktoré majú ostatní investori, naznačuje, že správca fondu je zástupcom. Správca fondu preto vyvodí záver, že fond neovláda.
Príklad 15
Subjekt, do ktorého sa investuje, bol vytvorený, aby kúpil portfólio cenných papierov s pevným výnosom kryté aktívami a ktorý je financovaný dlhovými nástrojmi s pevnou sadzbou a nástrojmi vlastného imania. Nástroje vlastného imania sú určené na zabezpečenie ochrany dlhových investorov proti prvým stratám a na absorbovanie akýchkoľvek zvyšných výnosov subjektu, do ktorého sa investuje. Transakcia bola ponúknutá na trhu potenciálnym dlhovým investorom ako investícia do portfólia cenných papierov krytých aktívami s vystavením sa úverovému riziku spojenému s možným zlyhaním emitentov cenných papierov krytých aktívami v portfóliu a úrokovému riziku spojenému so správou portfólia. Pri vzniku fondu predstavujú nástroje vlastného imania 10 percent hodnoty nakúpených aktív. Subjekt s rozhodovacími právomocami (správca aktív) spravuje aktívne portfólio aktív robením investičných rozhodnutí v rámci parametrov stanovených v prospekte subjektu, do ktorého sa investuje. Za tieto služby dostáva správca aktív pevne stanovený poplatok zodpovedajúci poplatkom na trhu (t. j. jedno percento spravovaných aktív) a poplatok súvisiaci s výkonnosťou (t. j. 10 percent zisku), ak zisk subjektu, do ktorého sa investuje, dosiahne stanovenú úroveň. Poplatky zodpovedajú poskytovaným službám. Správca aktív vlastní 35 percent vlastného imania subjektu, do ktorého sa investuje.
Zvyšných 65 percent vlastného imania a všetky ostatné dlhové nástroje vlastní veľký počet veľmi rozptýlených nespriaznených investorov, ktorí sú treťou stranou. Správca aktív môže byť odvolaný bez príčiny rozhodnutím jednoduchej väčšiny ostatných investorov.
Správca aktív dostáva platby pevne stanovených poplatkov a poplatkov v závislosti od výkonnosti aktív, ktoré sú úmerné poskytovaným službám. Odmeňovanie zlaďuje záujmy správcu fondu so záujmami ostatných investorov s cieľom zvýšiť hodnotu fondu. Správca aktív je angažovaný na premenlivosti výnosov z činností fondu, pretože vlastní 35 percent vlastného imania, a zo svojho odmeňovania.
Hoci pôsobí v rámci parametrov stanovených v prospekte subjektu, do ktorého sa investuje, správca aktív je schopný robiť v príslušnom čase investičné rozhodnutia, ktoré majú významný vplyv na výnosy subjektu, do ktorého sa investuje – práva na odvolanie, ktoré majú ostatní investori, majú v tejto analýze len malú váhu, pretože tieto práva vlastní veľký počet veľmi rozptýlených investorov. V tomto príklade správca aktív kladie väčší dôraz na svoju angažovanosť na premenlivosti výnosov zo svojho podielu na vlastnom imaní fondu, ktorý je podriadený dlhovým nástrojom. Držba 35 percent vlastného imania vytvára podriadenú angažovanosť na stratách a právach na výnosy subjektu, do ktorého sa investuje, ktorú sú takého významu, že naznačujú, že správca aktív je hlavným zodpovedným. Správca aktív preto vyvodí záver, že fond ovláda.
Príklad 16
Subjekt s rozhodujúcimi právomocami (sponzor) sponzoruje sprostredkovateľskú spoločnosť s viacerými predávajúcimi, ktorá vydáva krátkodobé dlhové nástroje pre nespriaznených investorov, ktorí sú treťou stranou. Táto transakcia sa ponúkla na trhu potenciálnym investorom ako investícia do portfólia strednodobých aktív s vysokým ratingom s minimálnym vystavením sa úverovému riziku spojenému s možným zlyhaním emitentov aktív v portfóliu. Sprostredkovateľskej spoločnosti predávajú portfóliá vysokokvalitných strednodobých aktív rozličné subjekty prevádzajúce aktíva. Každý prevádzajúci zabezpečuje služby spojené s portfóliom aktív, ktoré predáva sprostredkovateľskej spoločnosti a spravuje pohľadávky v prípade zlyhania za poplatok za služby porovnateľný s poplatkami na trhu. Každý prevádzajúci zároveň zabezpečuje ochranu proti prvým úverovým stratám z portfólia svojich aktív pomocou kolateralizácie aktív prevedených na sprostredkovateľskú spoločnosť. Sponzor stanovuje podmienky sprostredkovateľskej spoločnosti a riadi činnosť sprostredkovateľskej spoločnosti za poplatok podobný poplatkom na trhu. Poplatok zodpovedá poskytovaným službám. Sponzor schvaľuje predávajúcich, ktorí môžu predávať sprostredkovateľskej spoločnosti, schvaľuje aktíva, ktoré má sprostredkovateľská spoločnosť kupovať, a robí rozhodnutia o financovaní sprostredkovateľskej spoločnosti. Sponzor musí konať v najlepšom záujme všetkých investorov.
Sponzor má nárok na zostatkovú hodnotu sprostredkovateľskej spoločnosti a sprostredkovateľskej spoločnosti zabezpečuje aj zníženie úverového rizika a nástroje likvidity. Zníženie úverového rizika, ktoré zabezpečuje sponzor, absorbuje straty do 5 percent všetkých aktív sprostredkovateľskej spoločnosti po absorbovaní strát subjektmi prevádzajúcimi aktíva. Nástroje likvidity neslúžia ako záloha proti nevýkonným aktívam. Investori nemajú podstatné práva, ktoré by mohli ovplyvniť rozhodovacie právomoci sponzora.
Dokonca aj keď sponzor dostáva za svoje služby poplatok porovnateľný s poplatkami na trhu, ktorý zodpovedá poskytnutým službám, sponzor je angažovaný na výnosoch z činnosti sprostredkovateľskej spoločnosti z dôvodu svojich práv na zostatkové výnosy sprostredkovateľskej spoločnosti, zabezpečenia zníženia úverového rizika a nástrojov likvidity (t. j. sprostredkovateľská spoločnosť je vystavená riziku likvidity pretože používa krátkodobé dlhové nástroje na financovanie strednodobých aktív). Dokonca aj keď každý zo subjektov prevádzajúcich aktíva má rozhodovacie práva, ktoré majú vplyv na hodnotu aktív sprostredkovateľskej spoločnosti, sponzor má rozsiahle rozhodovacie právomoci, ktoré mu zabezpečujú schopnosť riadiť v príslušnom čase činnosti, ktoré majú najvýznamnejší vplyv na výnosy sprostredkovateľskej spoločnosti [t. j. sponzor stanovil podmienky sprostredkovateľskej spoločnosti, má právo robiť rozhodnutia o aktívach (schvaľovaním kupovaných aktív a subjektov prevádzajúcich aktíva) a financuje sprostredkovateľskú spoločnosť (pre ktorú musí pravidelne hľadať nové investície)]. Právo na zostatkové výnosy sprostredkovateľskej spoločnosti a zabezpečenie zníženia úverového rizika a nástrojov likvidity, majú za následok angažovanosť sponzora na premenlivosti výnosov z činností sprostredkovateľskej spoločnosti, ktoré sa líši od angažovanosti ostatných investorov. Preto táto angažovanosť naznačuje, že sponzor je hlavným zodpovedným, a sponzor preto vyvodí záver, že sprostredkovateľskú spoločnosť ovláda. Povinnosť sprostredkovateľa konať v najlepšom záujme všetkých investorov nebráni sponzorovi v tom, aby bol hlavným zodpovedným.
Vzťahy s ostatnými stranami
B73 |
Investor pri posudzovaní ovládania zohľadní povahu svojho vzťahu s ostatnými stranami a či tieto ostatné strany konajú v mene investora (t. j. sú „de facto zástupcovia“). Určenie, či ostatné strany konajú ako de facto zástupcovia, si vyžaduje posúdenie, berúc do úvahy nielen povahu vzťahu, ale aj skutočnosť, ako tieto strany na seba navzájom pôsobia a ako pôsobia navzájom s investorom. |
B74 |
Takýto vzťah nemusí byť nevyhnutne založený na zmluvnej dohode. Strana je de facto zástupcom, keď investor alebo tí, ktorí riadia činnosti investora, majú možnosť riadiť túto stranu tak, aby konala v mene investora. Za týchto okolností zoberie investor pri posudzovaní ovládania subjektu, do ktorého investuje, do úvahy rozhodovacie práva svojho de facto zástupcu a nepriamu angažovanosť na variabilných výnosoch alebo práva na tieto výnosy prostredníctvom tohto de facto sprostredkovateľa. |
B75 |
Ďalej sú uvedené príklady takýchto ďalších strán, ktoré by vzhľadom na povahu svojho vzťahu mohli konať ako de facto zástupcovia investora:
|
Riadenie určitých aktív
B76 |
Investor posúdi, či zaobchádza s časťou subjektu, do ktorého investuje, ako s domnelou samostatnou účtovnou jednotkou, a ak áno, či ovláda túto domnelú osobitnú účtovnú jednotku. |
B77 |
Investor zaobchádza s časťou subjektu, do ktorého investuje, ako s domnelou samostatnou účtovnou jednotkou vtedy a len vtedy, ak je splnená táto podmienka: Určité aktíva subjektu, do ktorého sa investuje (a prípadné súvisiace formy zníženia úverového rizika) sú jediným zdrojom platieb určitých záväzkov alebo určité ďalšie podiely v subjekte, do ktorého sa investuje. Iné strany, ako sú strany s určitými záväzkami, nemajú práva alebo povinnosti spojené s určitými aktívami alebo zostatkovými peňažnými tokmi plynúcimi z týchto aktív. V podstate zvyšná časť subjektu, do ktorého sa investuje, nemôže použiť žiadny z výnosov z týchto určitých aktív a žiadny zo záväzkov domnelej samostatnej účtovnej jednotky nie je splatný z aktív zvyšnej časti subjektu, do ktorého sa investuje. Preto sú v podstate všetky aktíva, záväzky a vlastné imanie tejto domnelej samostatnej účtovnej jednotky vyhradené z celkového subjektu, do ktorého sa investuje. Takáto domnelá samostatná účtovná jednotka sa často nazýva „silo“. |
B78 |
Keď je splnená podmienka uvedená v odseku B77, investor identifikuje činnosti, ktoré majú podstatný vplyv na výnosy domnelej samostatnej účtovnej jednotky, a ako sa tieto činnosti riadia, s cieľom posúdiť či má právomoci nad danou časťou subjektu, do ktorého investuje. Pri posudzovaní ovládania domnelej samostatnej účtovnej jednotky investor takisto zoberie do úvahy angažovanosť na variabilných výnosoch z svojho podielu v tejto domnelej samostatnej účtovnej jednotke alebo práva na tieto výnosy a možnosť využiť svoje právomoci nad touto časťou subjektu, do ktorého sa investuje, s cieľom ovplyvniť výšku výnosov investora. |
B79 |
Ak investor ovláda domnelú samostatnú účtovnú jednotku, investor má konsolidovať časť subjektu, do ktorého investuje. V takom prípade ostatné strany vylúčia túto časť subjektu, do ktorého investujú, z posudzovania ovládania a konsolidovania subjektu, do ktorého investujú. |
Nepretržité posudzovanie
B80 |
Investor opätovne posúdi, či ovláda subjekt, do ktorého investuje, ak skutočnosti a okolnosti naznačujú, že došlo k zmene jedného alebo viacerých z troch prvkov ovládania uvedených v odseku 7. |
B81 |
Ak dôjde k zmene, ako možno vykonávať právomoci nad subjektom, do ktorého investor investuje, táto zmena sa musí odraziť v tom, ako investor posúdi svoje právomoci nad subjektom, do ktorého investuje. Napríklad, zmeny rozhodovacích práv môžu znamenať, že relevantné činnosti sa už ďalej neriadia prostredníctvom hlasovacích práv, ale namiesto toho iné dohody, ako sú zmluvy, v súčasnosti umožnia inej strane alebo stranám riadiť relevantné činnosti. |
B82 |
To, že investor získa alebo stratí právomoci nad subjektom, do ktorého investuje, môže spôsobiť nejaká udalosť bez toho, aby sa na tejto udalosti podieľal investor. Napríklad investor môže získať právomoci nad subjektom, do ktorého investuje, pretože sa skončila platnosť rozhodovacích práv, ktoré vlastnila iná strana alebo strany, ktoré predtým bránili investorovi, aby ovládal subjekt, do ktorého investuje. |
B83 |
Investor môže takisto zobrať do úvahy zmeny, ktoré majú vplyv na jeho angažovanosť na variabilných výnosoch zo svojho podielu v subjekte, do ktorého investuje, alebo na jeho práva na tieto výnosy. Investor, ktorý má právomoci nad subjektom, do ktorého investuje, môže napríklad stratiť kontrolu nad subjektom, do ktorého investuje, ak investor prestane mať nárok na výnosy alebo prestane mať povinnosti, pretože prestal spĺňať odsek 7 písm. b) (napr. ak sa skončí platnosť zmluvy, na základe ktorej dostáva poplatky súvisiace s výkonnosťou). |
B84 |
Investor zváži, či sa zmenilo jeho posúdenie, či koná ako zástupca alebo ako hlavný zodpovedný. Zmeny celkového vzťahu medzi investorom a ostatnými stranami môžu znamenať, že investor už nekoná ako zástupca, dokonca aj keď predtým konal ako zástupca, a naopak. Napríklad, ak dôjde k zmenám práv investora alebo ostatných strán, investor opätovne posúdi svoje postavenie, či koná ako hlavný zodpovedný alebo ako zástupca. |
B85 |
Počiatočné posúdenie ovládania investorom alebo jeho postavenia ako investora, ktorý koná ako hlavný zodpovedný alebo ako zástupca, sa nezmení len z dôvodu zmeny trhových podmienok (napr. zmena výnosov subjektu, do ktorého investuje, spôsobená zmenou trhových podmienok), pokiaľ zmena trhových podmienok nezmení jeden alebo viacero z troch prvkov ovládania uvedených v odseku 7 alebo nezmení celkový vzťah medzi hlavným zodpovedným a sprostredkovateľom. |
ÚČTOVNÉ POŽIADAVKY
Postupy konsolidácie
B86 |
Konsolidovaná účtovná závierka:
|
Rovnaké účtovné politiky
B87 |
Ak niektorý člen skupiny používa účtovné politiky, ktoré sa líšia od tých, ktoré sú prijaté v konsolidovanej účtovnej závierke pre podobné transakcie a udalosti za podobných okolností, pri zostavovaní konsolidovanej účtovnej závierky sa vykonajú vhodné úpravy účtovnej závierky tohto člena skupiny tak, aby sa zabezpečil súlad s účtovnými politikami skupiny. |
Oceňovanie
B88 |
Účtovná jednotka zahŕňa výnosy a náklady dcérskej spoločnosti do konsolidovanej účtovnej závierky od dátumu, keď získa kontrolu nad dcérskou spoločnosťou až do dátumu, keď materská spoločnosť prestane dcérsku spoločnosť ovládať. Výnosy a náklady dcérskej spoločnosti sa zakladajú na hodnotách aktív a záväzkov vykázaných v konsolidovanej účtovnej závierke materskej spoločnosti k dátumu nadobudnutia. Napríklad odpisy vykázané v konsolidovanom výkaze komplexného výsledku po dátume nadobudnutia sa zakladajú na reálnych hodnotách príslušného odpisovaných aktív vykázaných v konsolidovanej účtovnej závierke k dátumu nadobudnutia. |
Potenciálne hlasovacie práva
B89 |
Keď existujú potenciálne hlasovacie práva alebo iné deriváty obsahujúce potenciálne hlasovacie práva, podiel na zisku alebo strate a zmeny vlastného imania rozdelené medzi materskú spoločnosť a nekontrolné podiely sa pri zostavovaní konsolidovanej účtovnej závierky určujú výlučne na základe existujúcich vlastníckych podielov a neodzrkadľujú možné uplatnenie alebo prevod potenciálnych hlasovacích práv a iných derivátov, pokiaľ sa neuplatní odsek B90. |
B90 |
Za určitých okolností má účtovná jednotka v podstate existujúci vlastnícky podiel v dôsledku transakcie, ktorá v súčasnosti účtovnej jednotke umožňuje prístup k výnosom spojeným s vlastníckym podielom. Za takých okolností sa podiel priradený pri zostavovaní konsolidovanej účtovnej závierke materskej spoločnosti a nekontrolný podiel určí tak, že sa zoberie do úvahy prípadné uplatnenie týchto potenciálnych hlasovacích práv a iných derivátov, ktoré v súčasnosti umožňujú účtovnej jednotke prístup k výnosom. |
B91 |
Štandard IFRS 9 sa neuplatňuje na podiely v dcérskych spoločnostiach, ktoré sa konsolidujú. Keď nástroje obsahujúce potenciálne hlasovacie práva v podstate v súčasnosti umožňujú prístup k výnosom spojeným s vlastníckym podielom v dcérskej spoločnosti, tieto nástroje nepodliehajú požiadavkám štandardu IFRS 9. Vo všetkých ostatných prípadoch sa nástroje obsahujúce potenciálne hlasovacie práva účtujú v súlade so štandardom IFRS 9. |
Dátum vykazovania
B92 |
Účtovné závierky materskej spoločnosti a jej dcérskych spoločností použité pri zostavovaní konsolidovanej účtovnej závierky sa zostavujú k rovnakému dátumu vykazovania. Ak je koniec obdobia vykazovania materskej spoločnosti a dcérskej spoločnosti rozdielny, dcérska spoločnosť pripraví na účely konsolidácie dodatočné informácie k rovnakému dátumu, ako je účtovná závierka materskej spoločnosti, aby materská spoločnosť mohla konsolidovať finančné informácie dcérskej spoločnosti, pokiaľ to nie je nevykonateľné. |
B93 |
Ak to je nevykonateľné, materská spoločnosť konsoliduje finančné informácie dcérskej spoločnosti použitím najnovšej účtovnej závierky dcérskej spoločnosti upravenej o vplyvy významných transakcií alebo udalostí, ku ktorým dôjde v čase od dátumu tejto účtovnej závierky do dátumu konsolidovanej účtovnej závierky. Rozdiel medzi dátumom účtovnej závierky dcérskej spoločnosti a dátumom konsolidovanej účtovnej závierky nemôže byť v žiadnom prípade viac ako tri mesiace a dĺžka obdobia vykazovania a akýkoľvek rozdiel medzi dátumami účtovnej závierky musia byť v jednotlivých obdobiach rovnaké. |
Nekontrolné podiely
B94 |
Účtovná jednotka rozdelí hospodársky výsledok a každú zložku ostatných súčastí komplexného výsledku medzi vlastníkov materskej spoločnosti a nekontrolné podiely. Účtovná jednotka zároveň rozdelí celkový komplexný výsledok medzi vlastníkov materskej spoločnosti a nekontrolné podiely, a to i v prípade, keď to má za následok mínusový zostatok nekontrolných podielov. |
B95 |
Ak má dcérska spoločnosť nesplatené kumulované prioritné akcie, ktoré sú klasifikované ako vlastné imanie a sú držané vlastníkmi nekontrolných podielov, materská spoločnosť vypočítava svoj podiel na hospodárskom výsledku upravenom o dividendy z takýchto akcií bez ohľadu na to, či sa dividendy deklarovali alebo nie. |
Zmeny podielu držaného vlastníkmi nekontrolných podielov
B96 |
Keď sa zmení podiel na vlastnom imaní v držbe vlastníkov nekontrolných podielov, účtovná jednotka upraví účtovné hodnoty kontrolných a nekontrolných podielov tak, aby odzrkadľovali zmeny ich relatívnych podielov v dcérskej spoločnosti. Účtovná jednotka vykáže priamo vo vlastnom imaní akýkoľvek rozdiel medzi sumou, o ktorú sú nekontrolné podiely upravené, a reálnou hodnotou zaplateného alebo prijatého plnenia a priradí ho vlastníkom materskej spoločnosti. |
Strata kontroly
B97 |
Materská spoločnosť by mohla stratiť kontrolu nad dcérskou spoločnosťou na základe dvoch alebo viacerých dohôd (transakcií). Niekedy však okolnosti naznačujú, že viacnásobné dohody by sa mali účtovať ako jediná transakcia. Pri určení toho, či účtovať dohody ako jedinú transakciu, materská spoločnosť posúdi všetky podmienky dohôd a ich ekonomické účinky. Jedna alebo viacero z týchto okolností naznačujú, že materská spoločnosť by mala účtovať viacnásobné dohody ako jednu transakciu:
|
B98 |
Ak materská spoločnosť stratí kontrolu nad dcérskou spoločnosťou:
|
B99 |
Ak materská spoločnosť stratí kontrolu nad dcérskou spoločnosťou, zaúčtuje všetky sumy predtým vykázané v ostatných súčastiach komplexného výsledku vo vzťahu k tejto dcérskej spoločnosti na rovnakom základe, ako by sa vyžadovalo v prípade, keď by materská spoločnosť priamo vyradila súvisiace aktíva alebo záväzky. Preto v prípade, keď by sa zisk alebo strata z vyradenia súvisiacich aktív alebo záväzkov predtým vykázaných v ostatných súčastiach komplexného výsledku preklasifikovali do hospodárskeho výsledku, materská spoločnosť preklasifikuje zisk alebo stratu z vlastného imania do hospodárskeho výsledku (ako úpravu z preklasifikovania) vtedy, keď stratí kontrolu nad dcérskou spoločnosťou. Ak by sa prebytok z precenenia z vyradenia aktíva, ktoré bolo predtým vykázané v ostatných súčastiach komplexného výsledku, previedol priamo do nerozdelených ziskov, materská spoločnosť prevedie prebytok z precenenia priamo do nerozdelených ziskov, keď stratí kontrolu nad dcérskou spoločnosťou. |
Dodatok C
Dátum nadobudnutia účinnosti a prechodné ustanovenia
Tento dodatok tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto IFRS a má rovnakú platnosť, ako ostatné časti tohto IFRS.
DÁTUM NADOBUDNUTIA ÚČINNOSTI
C1 |
Účtovná jednotka uplatní tento IFRS na ročné obdobia, ktoré sa začínajú 1. januára 2013 alebo neskôr. Skoršie uplatňovanie je povolené. Ak účtovná jednotka uplatní tento IFRS skôr, zverejní túto skutočnosť a súčasne uplatní IFRS 11, IFRS 12, IAS 27 Individuálna účtovná závierka a IAS 28 (v znení zmien a doplnení z roku 2011). |
PRECHODNÉ USTANOVENIA
C2 |
Účtovná jednotka úplatní tento IFRS so spätnou platnosťou v súlade so štandardom IAS 8 Účtovné politiky, zmeny v účtovných odhadoch a chyby, okrem výnimiek uvedených v odsekoch C3 až C6. |
C3 |
Pri uplatnení tohto IFRS po prvýkrát sa od účtovnej jednotky nevyžaduje, aby robila úpravy účtovania svojho podielu buď
|
C4 |
Ak uplatnenie tohto IFRS po prvýkrát vedie k tomu, že investor konsoliduje subjekt, do ktorého investuje, ktorý predtým nekonsolidoval v súlade so štandardom IAS 27 a SIC-12, investor:
Investor vykáže každý prípadný rozdiel medzi hodnotou aktív, záväzkov a nekontrolných podielov vykázanou k predpokladanému dátumu nadobudnutia a predchádzajúcimi vykázanými hodnotami podielu, ako úpravu vlastného imania za dané obdobie. Okrem toho investor poskytne porovnávacie informácie a zverejnenia v súlade so štandardom IAS 8. |
C5 |
Keď uplatnenie tohto IFRS po prvýkrát vedie k tomu, že investor už nekonsoliduje subjekt, do ktorého investuje a ktorý konsolidoval v súlade so štandardom IAS 27 (v znení zmien a doplnení z roku 2008) a SIC-12, investor ocení svoj ponechaný podiel v subjekte, do ktorého investuje, k dátumu prvotného uplatnenia, sumou, ktorou by bol ocenený, ak by boli požiadavky tohto IFRS účinné v čase, keď investor získal podiel v subjekte, do ktorého investuje, alebo keď stratil kontrolu nad týmto subjektom. Ak ocenenie ponechaného podielu nie je uskutočniteľné (ako je vymedzené v štandarde IAS 8), investor uplatní požiadavky tohto IFRS na účtovanie straty ovládania na začiatku najskoršieho obdobia, v ktorom je možné uplatniť tento IFRS, ktoré môže byť bežným obdobím. Investor vykáže každý prípadný rozdiel medzi predchádzajúcou vykázanou hodnotou aktív, záväzkov a nekontrolných podielov a účtovnou hodnotou podielu investora v subjekte, do ktorého investuje, ako úpravu vlastného imania za dané obdobie. Okrem toho investor poskytne porovnávacie informácie a zverejnenia v súlade so štandardom IAS 8. |
C6 |
Odseky 23, 25, B94 a B96 až B99 sú zmeny a doplnenia štandardu IAS 27 urobené v roku 2008, ktoré sa preniesli do štandardu IFRS 10. S výnimkou prípadu, keď účtovná jednotka uplatňuje odsek C3, účtovná jednotka uplatní požiadavky uvedené v týchto odsekoch takto:
|
Odkazy na IFRS 9
C7 |
Ak účtovná jednotka uplatní tento IFRS, ale zatiaľ neuplatňuje IFRS 9, každý odkaz v tomto IFRS na IFRS 9 sa považuje za odkaz na štandard IAS 39 Finančné nástroje: vykazovanie a oceňovanie. |
UKONČENIE PLATNOSTI INÝCH IFRS
C8 |
Týmto IFRS sa nahrádzajú požiadavky týkajúce sa konsolidovanej účtovnej závierky v IAS 27 (v znení zmien a doplnení z roku 2008). |
C9 |
Týmto IFRS sa nahrádza aj SIC-12 Konsolidácia – subjekty špeciálneho určenia. |
Dodatok D
Zmeny a doplnenia iných IFRS
V tomto dodatku sú uvedené zmeny a doplnenia iných IFRS, ktoré sú dôsledkom vydania tohto IFRS radou. Účtovná jednotka uplatní tieto zmeny a doplnenia na ročné obdobia začínajúce sa 1. januára 2013 alebo neskôr. Ak účtovná jednotka uplatní tento IFRS na skoršie obdobie, uplatní v tom skoršom období aj tieto zmeny a doplnenia. V zmenených a doplnených odsekoch je nový text podčiarknutý a vypustený text je preškrtnutý.
IFRS 1 Prvé uplatnenie medzinárodných štandardov finančného výkazníctva
D1 |
Dopĺňa sa tento odsek 39I:
|
D2 |
V dodatku B sa odsek B7 mení a dopĺňa takto:
|
D3 |
V dodatku C sa odsek C1 mení a dopĺňa takto:
|
IFRS 2 Platby na základe podielov
D4 |
Dopĺňa sa tento odsek 63A:
V dodatku A sa poznámka pod čiarou k definícii „dohoda o zaplatení na základe podielov“ mení a dopĺňa takto:
|
IFRS 3 Podnikové kombinácie
D5 |
Odsek 7 sa mení a dopĺňa a pridáva sa tento odsek 64E:
|
D6 |
[Neuplatňuje sa na požiadavky] |
D7 |
V dodatku A sa vymedzenie pojmu „ovládanie“ vypúšťa. |
D8 |
V dodatku B sa odsek B13 a odsek B63 písm. e) menia a dopĺňajú takto:
|
IFRS 7 Finančné nástroje: zverejnenia
D9 |
Odsek 3 písm. a) sa mení a dopĺňa a pridáva sa tento odsek 44O:
|
IFRS 9 Finančné nástroje (v znení vydanom v novembri 2009)
D10 |
Dopĺňa sa tento odsek 8.1.2:
|
D11 |
V dodatku C sa odseky C18 a C19 a nadpisy nad odsekmi C18 a C19 vypúšťajú a odsek C8 sa mení a dopĺňa takto:
|
IFRS 9 Finančné nástroje (v znení vydanom v októbri 2010)
D12 |
Odsek 3.2.1 sa mení a dopĺňa a pridáva sa tento odsek 7.1.2:
|
D13 |
V dodatku B sa odseky B3.2.1 až B3.2.3 a B5.7.15 menia a dopĺňajú takto: V odseku B3.2.1 sa vypúšťa text „(vrátane všetkých SPE)“ v prvom rámčeku diagramu.
|
D14 |
V dodatku C sa vypúšťajú odseky C23 a C24 a nadpis nad odsekom C23, a odseky C11 a C30 sa menia a dopĺňajú takto:
|
IAS 1 Prezentácia účtovnej závierky
D15 |
Odseky 4 a 123 sa menia a dopĺňajú a vkladá sa tento odsek 139H:
|
IAS 7 Výkaz peňažných tokov
D16 |
Odsek 42B sa mení a dopĺňa a pridáva sa tento odsek 57:
|
IAS 21 Vplyvy zmien kurzov cudzích mien
D17 |
[Neuplatňuje sa na požiadavky] |
D18 |
Odseky 19, 45 a 46 sa menia a dopĺňajú a vkladá sa tento odsek 60F:
|
IAS 24 Zverejnenia o spriaznených osobách
D19 |
Odsek 3 sa mení a dopĺňa takto:
V odseku 9 sa vypúšťa vymedzenie pojmov „ovládanie“, „spoločné ovládanie“ a „podstatný vplyv“ a vkladá sa táto veta: Pojmy „ovládanie“, „spoločné ovládanie“ a „podstatný vplyv“ sú vymedzené v štandarde IFRS 10, IFRS 11 Spoločné dohody a IAS 28 Podiely v pridružených podnikoch a spoločných podnikoch a v tomto štandarde sa používajú v zmysle vymedzenom v uvedených štandardoch IFRS. Dopĺňa sa tento odsek 28A:
|
IAS 27 Konsolidovaná a individuálna účtovná závierka
D20 |
V štandarde IAS 27 Konsolidovaná a individuálna účtovná závierka sa vypúšťajú požiadavky týkajúce sa konsolidovanej účtovnej závierky a presúvajú sa, kde to prichádza do úvahy, do štandardu IFRS 10. Požiadavky na účtovanie a zverejňovanie pre individuálnu účtovnú závierku ostávajú v štandarde IAS 27, názov sa mení na Individuálna účtovná závierka, zvyšné odseky sú chronologicky prečíslované, rozsah pôsobnosti sa upravuje a vykonali sa ďalšie redakčné zmeny. Požiadavky na účtovanie a zverejňovanie, ktoré zostali v štandarde IAS 27 (v znení zmien a doplnení z roku 2011) sa takisto aktualizujú tak, aby odrážali usmernenia k štandardom IFRS 10, IFRS 11, IFRS 12 a IAS 28 (v znení zmien a doplnení z roku 2011). Podrobné informácie o zoradení odsekov v štandarde IAS 27 (v znení zmien a doplnení z roku 2008) sú uvedené v tabuľke zhody, ktorá tvorí prílohu štandardu IAS 27 (v znení zmien a doplnení z roku 2011). |
IAS 32 Finančné nástroje: prezentácia
D21 |
Odsek 4 písm. a) sa mení a dopĺňa a vkladá sa tento odsek 97I:
|
D22 |
V dodatku sa odsek AG29 mení a dopĺňa takto:
|
IAS 33 Zisk na akciu
D23 |
Odsek 4 sa mení a dopĺňa a vkladá sa tento odsek 74B:
|
IAS 36 Zníženie hodnoty majetku
D24 |
Odsek 4 písm. a) sa mení a dopĺňa a vkladá sa tento odsek 140H:
|
D25 |
[Neuplatňuje sa na požiadavky] |
IAS 38 Nehmotný majetok
D26 |
Odsek 3 písm. e) sa mení a dopĺňa a vkladá sa tento odsek 130F:
|
IAS 39 Finančné nástroje: vykazovanie a oceňovanie (v znení zmien a doplnení z októbra 2009)
D27 |
Odsek 2 písm. a) a odsek 15 sa menia a dopĺňajú a vkladá sa tento odsek 103P:
|
D28 |
V dodatku A sa odseky AG36 až AG38 menia a dopĺňajú takto: V odseku AG36 sa vypúšťa text „(vrátane všetkých SPE)“ v prvom rámčeku diagramu.
|
IFRIC 5 Práva na podiely z fondov určených na ukončenie prevádzky, recykláciu a na obnovu životného prostredia
D29 |
V časti „odkazy“ sa vypúšťajú odkazy na štandardy IAS 27 a IAS 31, odkaz na štandard IAS 28 sa mení a dopĺňa takto: „IAS 28 Podiely v pridružených podnikoch a spoločných podnikoch“ a vkladajú sa odkazy na štandardy IFRS 10 Konsolidovaná účtovná závierka a IFRS 11 Spoločné dohody. Odsek 8 sa mení a dopĺňa a vkladá sa tento odsek 14B:
|
IFRIC 17 Rozdelenia nepeňažných aktív vlastníkom
D30 |
V časti "Odkazy" sa vkladá odkaz na štandard „IFRS 10 Konsolidovaná účtovná závierka". Odsek 7 sa mení a dopĺňa a vkladá sa tento odsek 19:
|
MEDZINÁRODNÝ ŠTANDARD FINANČNÉHO VÝKAZNÍCTVA 11
Spoločné dohody
CIEĽ
1 |
Cieľom tohto IFRS je stanoviť zásady finančného vykazovania pre účtovné jednotky, ktoré majú záujem o dohody, ktoré sú ovládané spoločne (t. j. spoločné dohody). |
Plnenie cieľa
2 |
Na splnenie cieľa v odseku 1 sa v tomto IFRS vymedzuje spoluovládanie a vyžaduje sa, aby účtovná jednotka, ktorá je stranou spoločnej dohody, určila typ spoločnej dohody, na ktorej sa podieľa, posúdením svojich práv a povinností a aby účtovala tieto práva a povinnosti v súlade s týmto typom spoločnej dohody. |
ROZSAH PÔSOBNOSTI
3 |
Tento IFRS uplatňujú všetky účtovné jednotky, ktoré sú stranou spoločnej dohody. |
SPOLOČNÉ DOHODY
4 |
Spoločná dohoda je dohoda, ktorú spoluovládajú dve alebo viaceré strany. |
5 |
Spoločná dohoda má tieto charakteristiky:
|
6 |
Spoločnou dohodou môže byť buď spoločná prevádzka alebo spoločný podnik. |
Spoluovládanie
7 |
Spoluovládanie je zmluvne dohodnuté podieľanie sa na ovládaní dohody, ktoré existuje len v prípade, keď si rozhodnutia o relevantných činnostiach vyžadujú jednomyseľný súhlas strán, ktoré sa na tomto spoluovládaní podieľajú. |
8 |
Účtovná jednotka, ktorá je stranou dohody, posúdi, či zmluvná dohoda umožňuje všetkým stranám alebo skupine strán ovládať dohodu spoločne. Všetky strany alebo skupina strán ovládajú dohodu spoločne, keď musia konať spoločne pri riadení činností, ktoré významne ovplyvňujú výnosy z dohody (t. j. relevantné činnosti). |
9 |
Keď sa určí, že všetky strany alebo skupina strán ovládajú dohodu spoločne, spoluovládanie existuje len vtedy, keď si rozhodnutia o relevantných činnostiach vyžadujú jednomyseľný súhlas strán, ktoré ovládajú dohodu spoločne. |
10 |
Pri spoločnej dohode žiadna zo strán neovláda dohodu sama. Strana, ktorá spoluovláda dohodu, môže zabrániť ktorejkoľvek z ostatných strán alebo skupine strán, aby ovládali dohodu. |
11 |
Dohoda môže byť spoločnou dohodou dokonca aj vtedy, keď nie všetky jej strany dohodu spoluovládajú. V tomto IFRS sa rozlišuje medzi stranami, ktoré spoluovládajú spoločnú dohodu (spoloční prevádzkovatelia alebo spoločníci) a strany, ktoré sa podieľajú na spoločnej dohode, ale nepodieľajú sa na spoluovládaní. |
12 |
Pri posudzovaní, či všetky strany alebo skupina strán spoluovládajú dohodu, bude účtovná jednotka musieť uplatniť úsudok. Účtovná jednotka to posúdi zvážením všetky skutočností a okolností (pozri odseky B5 až B11). |
13 |
Ak sa skutočnosti a okolnosti zmenia, účtovná jednotka opätovne posúdi, či stále dohodu spoluovláda. |
Typy spoločných dohôd
14 |
Účtovná jednotka určí typ spoločnej dohody, na ktorej sa podieľa. Klasifikácia spoločnej dohody ako spoločnej prevádzky alebo spoločného podniku závisí od práv a povinností strán dohody. |
15 |
Spoločná prevádzka je spoločná dohoda, pri ktorej strany, ktoré dohodu spoluovládajú, majú práva na aktíva a povinnosti spojené so záväzkami súvisiacimi s dohodou. Tieto strany sa nazývajú spoloční prevádzkovatelia. |
16 |
Spoločný podnik je spoločná dohoda, pri ktorej strany, ktoré dohodu spoluovládajú, majú práva na čisté aktíva, súvisiace s dohodou. Tieto strany sa nazývajú spoločníci. |
17 |
Pri posudzovaní, či je spoločná dohoda spoločnou prevádzkou alebo spoločným podnikom, uplatní účtovná jednotka úsudok. Účtovná jednotka určí typ spoločnej dohody, na ktorej sa podieľa, posúdením svojich práv a povinností vyplývajúcich z dohody. Účtovná jednotka posúdi svoje práva a povinnosti zvážením štruktúry a právnej formy dohody, podmienok dohodnutých stranami v zmluvnej dohode, a keď to prichádza do úvahy, aj ostatných skutočností a okolností (pozri odseky B12 až B33). |
18 |
Niekedy sú strany viazané rámcovou dohodou, ktorá stanovuje všeobecné zmluvné podmienky vykonávania jednej alebo viacerých činností. V rámcovej dohode sa môže stanoviť, že strany uzavrú rozličné spoločné dohody na riešenie špecifických činností, ktoré tvoria súčasť dohody. Dokonca aj keď sa tieto spoločné dohody týkajú tej istej rámcovej dohody, ich typ sa môže líšiť, keď sa líšia práva a povinnosti strán pri vykonávaní rozličných činností, ktoré sa riešia v rámcovej dohode. Z toho vyplýva, že spoločné prevádzky a spoločné podniky môžu existovať súčasne, keď strany vykonávajú rozličné činnosti, ktoré tvoria súčasť tej istej rámcovej dohody. |
19 |
Ak sa skutočnosti a okolnosti zmenia, účtovná jednotka opätovne posúdi, či sa zmenil typ spoločnej dohody, na ktorej sa podieľa. |
ÚČTOVNÁ ZÁVIERKA STRÁN SPOLOČNEJ DOHODY
Spoločné prevádzky
20 |
Spoločný prevádzkovateľ vykáže v súvislosti so svojim podielom na spoločnej prevádzke:
|
21 |
Spoločný prevádzkovateľ účtuje aktíva, záväzky, výnosy a náklady týkajúce sa jeho podielu v spoločnej prevádzke v súlade so štandardom IFRS uplatniteľnými na konkrétne aktíva, záväzky, výnosy a náklady. |
22 |
Účtovanie transakcií, ako je predaj, vklad alebo nákup aktív medzi účtovnou jednotkou a spoločnou prevádzkou, v ktorej je spoločným prevádzkovateľom, je špecifikované v odsekoch B34 až B37. |
23 |
Strana, ktorá sa podieľa na spoločnej prevádzke, ale túto spoločnú prevádzku spoločne neovláda, taktiež účtuje svoj podiel na spoločnej dohode v súlade s odsekmi 20 až 22, ak táto zmluvná strana má práva na aktíva a povinnosti spojené so záväzkami týkajúce sa spoločnej prevádzky. Ak strana, ktorá sa podieľa na spoločnej prevádzke, ale ju neovláda spoločne s inými, nemá práva na aktíva a povinnosti spojené so záväzkami týkajúce sa spoločnej prevádzky, účtuje svoj podiel v spoločnej prevádzke v súlade so štandardmi IFRS, ktoré sa na tento podiel uplatňujú. |
Spoločné podniky
24 |
Spoločník vykáže svoj podiel v spoločnom podniku ako investíciu a túto investíciu účtuje použitím metódy vlastného imania v súlade so štandardom IAS 28 Podiely v pridružených podnikoch a spoločných podnikoch, pokiaľ sa na túto účtovnú jednotku nevzťahuje výnimka z uplatňovania metódy vlastného imania, ako sa špecifikuje v uvedenom štandarde. |
25 |
Strana, ktorá sa podieľa na spoločnom podniku, ale ho neovláda spoločne, účtuje svoj podiel na dohode v súlade so štandardom IFRS 9 Finančné nástroje, pokiaľ nemá podstatný vplyv nad spoločným podnikom, v opačnom prípade účtuje svoj podiel v súlade so štandardom IAS 28 (v znení zmenenom a doplnenom v roku 2011). |
INDIVIDUÁLNA ÚČTOVNÁ ZÁVIERKA
26 |
V individuálnej účtovnej závierke spoločný prevádzkovateľ alebo spoločník účtujú svoj podiel v:
|
27 |
V individuálnej účtovnej závierke strana, ktorá sa podieľa na spoločnej dohode, ale ju spoločne neovláda, účtuje svoj podiel v:
|
Dodatok A
Vymedzenie pojmov
Tento dodatok je neoddeliteľnou súčasťou tohto IFRS.
Spoločná dohoda |
Dohoda, ktorú spoluovládajú dve alebo viaceré strany. |
Spoluovládanie |
Zmluvne dohodnuté podieľanie sa na ovládaní dohody, ktorá existuje len v prípade, keď si rozhodnutia o relevantných činnostiach vyžadujú jednomyseľný súhlas strán, ktoré sa na tomto spoločnom ovládaní podieľajú. |
Spoločná prevádzka |
Spoločná dohoda, pri ktorej strany, ktoré spoluovládajú dohodu, majú práva na aktíva a povinnosti spojené so záväzkami súvisiacimi s dohodou. |
Spoločný prevádzkovateľ |
Strana spoločnej prevádzky, ktorá spoluovláda túto spoločnú prevádzku. |
Spoločný podnik |
Spoločná dohoda, pri ktorej strany, ktoré dohodu spoluovládajú, majú práva na čisté aktíva súvisiace s dohodou. |
Spoločník |
Strana spoločného podniku, ktorá tento spoločný podnik spoluovláda. |
Strana spoločnej dohody |
Účtovná jednotka, ktorá sa zúčastňuje na spoločnej dohode bez ohľadu na to, či dohodu spoluovláda. |
Osobitný subjekt |
Samostatne identifikovateľná finančná štruktúra vrátane samostatných právnych subjektov alebo subjektov uznaných zákonom bez ohľadu na to, či tieto subjekty majú právnu subjektivitu. |
Ďalej uvedené pojmy sú vymedzené v IAS 27 (v znení zmenenom a doplnenom v roku 2011), IAS 28 (v znení zmenenom a doplnenom v roku 2011) alebo IFRS 10 Konsolidovaná účtovná závierka a sú použité v tomto IFRS v zmysle vymedzenom v uvedených štandardoch IFRS:
— |
ovládanie subjektu, do ktorého sa investuje |
— |
metóda vlastného imania |
— |
právomoci |
— |
práva ochranného charakteru |
— |
relevantné činnosti |
— |
individuálna účtovná závierka |
— |
podstatný vplyv. |
Dodatok B
Návod na uplatňovanie
Tento dodatok je neoddeliteľnou súčasťou IFRS. Opisuje sa v ňom uplatňovanie odsekov 1 až 27 a má rovnakú právoplatnosť ako ostatné časti tohto IFRS.
B1 |
Príklady v tomto dodatku predstavujú hypotetické situácie. Hoci niektoré aspekty príkladov sa môžu vyskytnúť v skutočných prípadoch, pri uplatňovaní štandardu IFRS 11 bude potrebné vyhodnotiť všetky relevantné skutočnosti a okolnosti konkrétneho prípadu. |
SPOLOČNÉ DOHODY
Zmluvná dohoda (odsek 5)
B2 |
Zmluvné dohody možno preukázať niekoľkými spôsobmi. Vymáhateľná zmluvná dohoda je často, ale nie vždy písomná, obvykle vo forme zmluvy alebo zdokumentovanej diskusie strán. Aj zákonné mechanizmy môžu vytvárať vymáhateľné dohody, a to samostatne alebo v spojení so zmluvami medzi stranami. |
B3 |
Keď sa spoločné dohody realizujú prostredníctvom osobitného subjektu (pozri odseky B19 až B33), zmluvná dohoda alebo niektoré aspekty zmluvnej dohody budú v niektorých prípadoch zahrnuté v stanovách, charte alebo interných nariadeniach osobitného subjektu. |
B4 |
V zmluvnej dohode sa stanovujú podmienky, za ktorých sa strany zúčastňujú na činnosti, ktorá je predmetom dohody. Zmluvná dohoda sa vo všeobecnosti zaoberá záležitosťami ako napríklad:
|
Spoluovládanie (odseky 7 až 13)
B5 |
Účtovná jednotka pri posudzovaní, či dohodu spoluovláda, najprv posúdi, či dohodu ovládajú všetky strany alebo skupina strán. Pojem ovládanie sa vymedzuje v štandarde IFRS 10 a používa sa na určenie, či sa všetky strany alebo skupina strán angažujú na variabilných výnosoch z ich podielu na dohode alebo či majú na tieto podiely právo, a či sú schopné tieto výnosy ovplyvniť pomocou svojich právomocí v rámci dohody. Keď všetky strany alebo skupina strán sú ako celok schopné riadiť činnosti, ktoré majú významný vplyv na výnosy z dohody (t. j. relevantné činnosti), strany ovládajú dohodu spoločne. |
B6 |
Potom, ako účtovná jednotka dospeje k záveru, že všetky strany alebo skupina strán ovládajú dohodu spoločne, účtovná jednotka posúdi, či spoluovláda dohodu. Spoluovládanie existuje len v prípade, keď si rozhodnutia o relevantných činnostiach vyžadujú jednomyseľný súhlas strán, ktoré dohodu spoločne ovládajú. Posúdenie, či je dohoda spoluovládaná všetkými stranami alebo skupinou strán alebo je ovládaná len jednou zo strán, si môže vyžadovať úsudok. |
B7 |
Niekedy rozhodovací proces, na ktorom sa strany v zmluvnej dohode dohodnú, implicitne vedie k spoluovládaniu. Napríklad, predpokladajme, že dve strany uzavrú dohodu, na základe ktorej má každá strana 50 percent hlasovacích práv a v zmluvnej dohode medzi nimi sa uvádza, že na prijímanie rozhodnutí o relevantných činnostiach sa vyžaduje aspoň 51 percent hlasovacích práv. V takom prípade sa strany implicitne dohodli, že dohodu spoluovládajú, pretože rozhodnutia o relevantných činnostiach sa nemôžu prijímať bez súhlasu oboch strán. |
B8 |
Za takých okolností sa v zmluvnej dohode na prijímanie rozhodnutí o relevantných činnostiach vyžaduje minimálny podiel hlasovacích práv. Keď tento minimálny požadovaný podiel hlasovacích práv možno dosiahnuť viac ako jednou kombináciou spoločnej dohody strán, táto dohoda nie je spoločnou dohodou, pokiaľ sa v zmluvnej dohode nešpecifikuje, od ktorých strán (alebo kombinácie strán) sa na rozhodnutia o relevantných činnostiach v rámci dohody vyžaduje jednomyseľný súhlas. |
Príklad 1
Predpokladajme, že dohodu uzavrú tri strany. Strana A má v rámci dohody 50 percent hlasovacích práv, strana B má 30 percent a strana C má 20 percent. V zmluvnej dohode medzi A, B a C sa uvádza, že na prijímanie rozhodnutí o relevantných činnostiach v rámci dohody sa vyžaduje aspoň 75 percent hlasovacích práv. Aj keď strana A môže blokovať akékoľvek rozhodnutie, neovláda dohodu, pretože potrebuje súhlas strany B. Podmienky ich zmluvnej dohody, ktoré na prijímanie rozhodnutí o relevantných činnostiach vyžadujú aspoň 75 percent hlasovacích práv, znamenajú, že strany A a B spoluovládajú dohodu, pretože rozhodnutia o relevantných činnostiach dohody nemožno prijímať bez súhlasu obdivoch strán, A i B.
Príklad 2
Predpokladajme, že dohoda má tri strany: Strana A má v rámci dohody 50 percent hlasovacích práv, strany B a C majú po 25 percent. V zmluvnej dohode medzi A, B a C sa uvádza, že na prijímanie rozhodnutí o relevantných činnostiach v rámci dohody sa vyžaduje aspoň 75 percent hlasovacích práv. Aj keď strana A môže blokovať akékoľvek rozhodnutie, neovláda dohodu, pretože potrebuje súhlas strany B alebo strany C. V tomto príklade strany A, B a C spoločne ovládajú dohodu. Existuje však viac ako jedna kombinácia strán, ktoré sa môžu dohodnúť, aby dosiahli 75 percent hlasovacích strán (t. j. buď A a B alebo A a C). V takej situácii, aby bola zmluvná dohoda medzi týmito stranami spoločnou dohodou, muselo by sa v nej špecifikovať, ktorá kombinácia strán sa vyžaduje na jednomyseľné schvaľovanie rozhodnutí o relevantných činnostiach v rámci dohody.
Príklad 3
Predpokladajme dohodu, v rámci ktorej majú strany A a B po 35 percent hlasovacích práv a zvyšných 30 percent je veľmi rozptýlených. Rozhodnutia o relevantných činnostiach si vyžadujú schválenie väčšinou hlasovacích práv. Strany A a B spoluovládajú dohodu len vtedy, keď sa v zmluvnej dohode špecifikuje, že rozhodnutia o relevantných činnostiach v rámci dohody vyžadujú schválenie oboma stranami, A i B.
B9 |
Požiadavka jednomyseľného súhlasu znamená, že ktorákoľvek strana spoluovládajúca dohodu môže zabrániť ktorejkoľvek inej strane alebo skupine strán, aby bez jej súhlasu prijali jednostranné rozhodnutia (o relevantných činnostiach). Ak sa požiadavka jednomyseľného súhlasu týka len rozhodnutí, ktoré priznávajú niektorej strane práva ochranného charakteru, a nie rozhodnutí o relevantných činnostiach v rámci dohody, takáto strana nie je stranou spoluovládajúcou dohodu. |
B10 |
Zmluvná dohoda môže obsahovať doložky o riešení sporov, ako napr. o rozhodcovskom konaní. Tieto ustanovenia môžu umožniť, aby sa rozhodnutia prijímali bez jednomyseľného súhlasu strán, ktoré dohodu spoluovládajú. Existencia takýchto ustanovení nebráni tomu, aby bola dohoda spoluovládaná a následne aby bola spoločnou dohodou. |
Posúdenie spoluovládania
B11 |
Keď dohoda nepatrí do pôsobnosti štandardu IFRS 11, účtovná jednotka účtuje svoj podiel v dohode v súlade s príslušnými štandardmi IFRS, ako je IFRS 10, IAS 28 (v znení zmenenom a doplnenom v roku 2011) alebo IFRS 9. |
TYPY SPOLOČNÝCH DOHÔD (ODSEKY 14 AŽ 19)
B12 |
Spoločné dohody sa uzatvárajú na rôzne účely (napr. spôsob, ako strany zdieľajú náklady a riziká alebo spôsob poskytovania prístupu stranám k novým technológiám alebo na nové trhy) a môžu sa uzatvárať tak, že využívajú rozličné štruktúry a právne formy. |
B13 |
Niektoré dohody nevyžadujú, aby činnosť, ktorá je predmetom dohody, vykonával osobitný subjekt. Iné dohody si však vyžadujú založenie osobitného subjektu. |
B14 |
Klasifikácia spoločných dohôd, ktorú si vyžaduje tento IFRS, závisí od práv a povinností strán vyplývajúcich z dohody v rámci bežného podnikania. V tomto IFRS sa spoločné dohody klasifikujú buď ako spoločné prevádzky alebo ako spoločné podniky. Keď má účtovná jednotka práva na aktíva a povinnosti spojené so záväzkami týkajúce sa dohody, táto dohoda je spoločnou prevádzkou. Keď má účtovná jednotka práva na čisté aktíva vyplývajúce z dohody, táto dohoda je spoločným podnikom. V odsekoch B16 až B33 sa uvádza posúdenie, ktoré účtovná jednotka vykonáva pri určovaní, či má podiel v spoločnej prevádzke alebo podiel v spoločnom podniku. |
Klasifikácia spoločnej dohody
B15 |
Ako sa uvádza v odseku B14, klasifikácia spoločných dohôd si vyžaduje, aby strany posúdili svoje práva a povinnosti vyplývajúce z dohody. Pri posudzovaní účtovná jednotka zváži tieto skutočnosti:
|
Štruktúra spoločnej dohody
Spoločné dohody nevytvorené prostredníctvom osobitného subjektu
B16 |
Spoločná dohoda, ktorá sa nerealizuje prostredníctvom osobitného subjektu, je spoločná prevádzka. V takých prípadoch zakladá zmluvná dohoda práva strán na aktíva a ukladá povinnosti súvisiace so záväzkami týkajúce sa dohody a práva strán na zodpovedajúce výnosy a povinnosti za zodpovedajúce náklady. |
B17 |
V zmluvnej dohode je často opísaná povaha činností, ktoré sú predmetom dohody, a ako stany zamýšľajú tieto činnosti vykonávať spoločne. Niektoré strany spoločnej dohody by sa mohli napríklad dohodnúť na spoločnej výrobe nejakého výrobku, pričom každá strana je zodpovedná za konkrétnu úlohu a každá používa svoje vlastné aktíva a znáša svoje vlastné záväzky. V zmluvnej dohode by sa mohlo takisto špecifikovať, ako sa majú strany podieľať na výnosoch a nákladoch, ktoré sú spoločné. V takom prípade každý spoločný prevádzkovateľ vykáže vo svojej účtovnej závierke aktíva a záväzky spojené s konkrétnou úlohou a vykáže svoj podiel na nákladoch a výnosoch v súlade so zmluvnou dohodou. |
B18 |
V iných prípadoch by sa strany spoločnej dohody mohli dohodnúť napríklad na spoločnom zdieľaní a prevádzke aktíva. V takom prípade zmluvná dohoda zakladá práva strán na aktívum, ktoré prevádzkujú spoločne, a stanovuje, ako sa medzi tieto strany rozdelí produkcia alebo výnosy z tohto aktíva a prevádzkové náklady. Každý spoločný prevádzkovateľ účtuje svoj podiel na spoločnom aktíve a svoj dohodnutý podiel na akýchkoľvek záväzkoch a vykáže svoj podiel na produkcii, výnosoch a nákladoch v súlade so zmluvnou dohodou. |
Spoločné dohody vytvorené prostredníctvom osobitného subjektu
B19 |
Spoločná dohoda, v rámci ktorej sa aktíva a záväzky týkajúce sa dohody držia v osobitnom subjekte, môže byť buď spoločným podnikom alebo spoločnou prevádzkou. |
B20 |
To, či je strana spoločným prevádzkovateľom alebo spoločníkom závisí od práv tejto strany na aktíva a od jej povinností spojených so záväzkami súvisiacimi s dohodou, ktoré sú držané v osobitnom subjekte. |
B21 |
Ako sa uvádza v odseku B15, keď strany realizujú spoločnú dohodu ako osobitný subjekt, strany musia posúdiť, či im právna forma osobitného subjektu, podmienky zmluvnej dohody, a kde je to relevantné, akékoľvek ďalšie skutočnosti a okolnosti dávajú:
|
Klasifikácia spoločnej dohody: posúdenie práv a povinností strán vyplývajúcich z dohody
Právna forma osobitného subjektu
B22 |
Právna forma osobitného subjektu je pri posudzovaní typu spoločnej dohody dôležitá. Právna forma pomáha pri prvotnom posúdení práv strán na aktíva a povinností spojených so záväzkami držanými v osobitnom subjekte, ako napríklad, či strany majú podiely na aktívach v držbe osobitného subjektu a či sú zodpovedné za záväzky v držbe osobitného subjektu. |
B23 |
Strany by napríklad mohli vykonávať spoločnú dohodu prostredníctvom osobitného subjektu, ktorého právna forma je dôvodom, že sa tento osobitný subjekt posudzuje samostatne (t. j. aktíva a záväzky držané v osobitnom subjekte sú aktívami a záväzkami osobitného subjektu a nie aktívami a záväzkami strán). V takom prípade posúdenie práv a povinností delegovaných na strany právnou formou osobitného subjektu naznačuje, že táto dohoda je spoločným podnikom. Avšak podmienky dohodnuté stranami v ich zmluvnej dohode (pozri odseky B25 až B28) a, keď je to relevantné, aj ďalšie skutočnosti a okolností (pozri odseky B29 až B33) môžu prevážiť posúdenie práv a povinností delegovaných na strany právnou formou osobitného subjektu. |
B24 |
Posúdenie práv a povinností delegovaných na strany právnou formou osobitného subjektu stačí na vyvodenie záveru, že dohoda je spoločnou prevádzkou len vtedy, keď strany vykonávajú spoločnú dohodu v osobitnom subjekte, ktorého právna forma nerozlišuje medzi stranami a osobitným subjektom (t. j. aktíva a záväzky v držbe osobitného subjektu sú aktívami a záväzkami strán). |
Posudzovanie podmienok zmluvnej dohody
B25 |
V mnohých prípadoch práva a povinnosti, na ktorých sa strany vo svojich zmluvných dohodách dohodli, zodpovedajú alebo nie sú v rozpore s právami a povinnosťami vyplývajúcimi pre tieto strany z právnej formy osobitného subjektu, v rámci ktorého sa dohoda realizuje. |
B26 |
V iných prípadoch strany využívajú zmluvnú dohodu na zvrátenie alebo zmenu práv a povinností vyplývajúcich z právnej formy osobitného subjektu, v rámci ktorého sa dohoda realizuje. |
Príklad 4
Predpokladajme, že dve strany realizujú spoločnú dohodu prostredníctvom subjektu zapísaného do obchodného registra. Každá strana má 50 percent vlastníckeho podielu v tomto subjekte. Zápis v obchodnom registri umožňuje oddelenie subjektu od jeho vlastníkov, a preto aktíva a záväzky v držbe tohto subjektu sú aktívami a záväzkami subjektu zapísaného v obchodnom registri. V takom prípade posúdenie práv a povinností delegovaných na strany právnou formou osobitného subjektu naznačuje, že strany majú práva na čisté aktíva vyplývajúce z dohody.
Strany však upravia vlastnosti spoločnosti prostredníctvom svojej zmluvnej dohody tak, aby každá strana mala stanovený podiel na aktívach samostatného subjektu a každá bola stanoveným podielom zodpovedná za záväzky samostatného subjektu. Takéto zmluvné úpravy vlastností spoločnosti môžu spôsobiť, že dohoda bude spoločnou prevádzkou.
B27 |
V nasledujúcej tabuľke sú porovnané bežné podmienky zmluvných dohôd strán spoločnej prevádzky a bežné podmienky zmluvných dohôd strán spoločného podniku. Príklady zmluvných podmienok uvedené v tabuľke nie sú vyčerpávajúce. Posudzovanie podmienok zmluvnej dohody
|
B28 |
Keď sa v zmluvnej dohode špecifikuje, že strany majú práva na aktíva a povinnosti spojené so záväzkami týkajúce sa dohody, tieto strany sú stranami spoločnej prevádzky a na účely klasifikácie spoločnej dohody sa už nemusia zvažovať ďalšie skutočnosti a okolnosti (odseky B29 a B33). |
Posudzovanie ďalších skutočností a okolností
B29 |
Keď sa v podmienkach zmluvnej dohody nešpecifikuje, že strany majú práva na aktíva a povinnosti spojené so záväzkami týkajúce sa dohody, strany na účely posúdenia, či je dohoda spoločnou prevádzkou alebo spoločným podnikom, zvážia ďalšie skutočnosti a okolnosti. |
B30 |
Spoločná dohoda sa môže realizovať prostredníctvom osobitného subjektu, ktorého právna forma rozlišuje medzi stranami a osobitným subjektom. Zmluvné podmienky dohodnuté stranami nemusia špecifikovať práva strán na aktíva a povinnosti spojené so záväzkami, zatiaľ čo posúdenie ďalších skutočností a okolností môže viesť k záveru, že sa táto dohoda bude klasifikovať ako spoločná prevádzka. Bude to prípad, keď ďalšie skutočnosti a okolnosti dávajú stranám práva na aktíva a ukladajú im povinnosti spojené so záväzkami týkajúce sa dohody. |
B31 |
Keď sú činnosti dohody v prvom rade určené na zabezpečovanie produkcie pre strany, naznačuje to, že strany majú práva v podstate na všetky ekonomické úžitky z aktív dohody. Strany takejto dohody často zabezpečujú prístup k produkcii zabezpečovanej dohodou tým, že bránia predaju produkcie tretím stranám. |
B32 |
Účinkom dohody s takýmto zámerom a účelom je, že záväzky, ktoré vzniknú na základe dohody sa v podstate uspokojujú z peňažných tokov získaných od strán prostredníctvom nákupu produkcie týmto stranami. Keď sú strany v podstate jediným zdrojom peňažných tokov prispievajúcich k zabezpečeniu kontinuity činností v rámci dohody, naznačuje to, že strany sú zodpovedné za záväzky súvisiace s dohodou. |
Príklad 5
Predpokladajme, že dve strany realizujú spoločnú dohodu prostredníctvom subjektu zapísaného v obchodnom registri (subjekt C), v ktorom má každá strana 50 percentný vlastnícky podiel. Účelom dohody je výroba materiálov, ktoré strany potrebujú pre svoje vlastné individuálne výrobné postupy. Dohoda zabezpečuje, že strany prevádzkujú zariadenie, ktoré vyrába materiály podľa špecifikácií strán týkajúcich sa kvantity a kvality.
Právna forma subjektu C (spoločnosť zapísaná v obchodnom registri), prostredníctvom ktorého sa uskutočňujú činnosti, spočiatku naznačuje, že aktíva a záväzky v držbe subjektu C sú aktívami a záväzkami subjektu C. V zmluvnej dohode medzi stranami sa nešpecifikuje, že strany majú práva na aktíva alebo povinnosti spojené so záväzkami subjektu C. Právna forma subjektu C a podmienky zmluvnej dohody preto naznačujú, že dohoda je spoločným podnikom.
Strany preto posúdia tieto aspekty dohody:
— |
Strany sa dohodli, že odkúpia všetku produkciu subjektu C v podiele 50:50. Subjekt C nemôže predať žiadnu časť produkcie tretím stranám bez súhlasu ostatných dvoch strán dohody. Keďže účelom dohody je zabezpečovať stranám produkciu, ktorú potrebujú, predpokladá sa, že predaj produkcie tretím stranám nebude bežný a bude nepodstatný. |
— |
Cena za produkciu predanú stranám je stanovená oboma stranami na úrovni, ktorá ma pokryť náklady na produkciu a administratívne náklady, ktoré vzniknú subjektu C. Podľa tohto modelu fungovania má dohoda fungovať na prahu rentability. |
Pre uvedený príklad sú dôležité tieto skutočnosti a okolnosti:
— |
Povinnosť strán kupovať všetky výstupy produkcie subjektu C odráža výlučnú závislosť subjektu C od peňažných tokov strán, a preto sú strany povinné financovať vysporiadavanie záväzkov subjektu C. |
— |
Skutočnosť, že strany majú právo na všetku výslednú produkciu subjektu C, znamená, že strany spotrebovávajú všetky ekonomické úžitky vyplývajúce z aktív subjektu C, a teda majú právo na tieto úžitky. |
Tieto skutočnosti a okolnosti naznačujú, že dohoda je spoločnou prevádzkou. Záver o klasifikácii spoločnej dohody by sa za týchto okolností nezmenil ani v prípade, ak by strany nevyužili svoj podiel produkcie vo svojom vlastnom následnom výrobnom procese, ale by namiesto toho svoj podiel produkcie predali tretím stranám.
Ak by strany zmenili podmienky zmluvnej dohody tak, aby bolo možné predávať produkciu vyrobenú na základe dohody tretím stranám, viedlo by to k tomu, že by subjekt C prevzal riziko spojené s dopytom, riziko spojené so zásobami a úverové riziko. Pri tomto scenári by si takáto zmena skutočností a okolnosti vyžiadala opätovné posúdenie klasifikácie spoločnej dohody. Tieto skutočnosti a okolnosti by naznačovali, že dohoda je spoločným podnikom.
B33 |
V nasledujúcom diagrame je znázornený postup účtovnej jednotky pri posudzovaní klasifikácie dohody, keď sa spoločná dohoda realizuje prostredníctvom osobitného subjektu: Klasifikácia spoločnej dohody vykonávanej prostredníctvom osobitného subjektu
|
ÚČTOVNÁ ZÁVIERKA STRÁN SPOLOČNEJ DOHODY (ODSEK 22)
Účtovanie predaja alebo vkladu aktív do spoločnej prevádzky
B34 |
Keď účtovná jednotka uskutoční transakciu so spoločnou prevádzkou, ktorej je spoločným prevádzkovateľom, ako je napríklad predaj alebo vklad aktív, uskutočňuje transakciu s ostatnými stranami spoločnej prevádzky, a preto spoločný prevádzkovateľ vykáže zisky a straty vyplývajúce z takejto transakcie iba do výšky podielov ostatných strán v spoločnej prevádzke. |
B35 |
Keď takéto transakcie poskytnú dôkaz o znížení čistej realizovateľnej hodnoty aktív, ktoré má predať alebo vložiť do spoločnej prevádzky, alebo o strate v dôsledku zníženia hodnoty týchto aktív, tieto straty vykáže v plnom rozsahu spoločný prevádzkovateľ. |
Účtovanie nákupu aktív od spoločnej prevádzky
B36 |
Keď účtovná jednotka uskutoční transakciu so spoločnou prevádzkou, ktorej je spoločným prevádzkovateľom, ako je napríklad nákup aktív, nevykáže svoj podiel na ziskoch alebo stratách, pokiaľ tieto aktíva nepredá ďalej tretej strane. |
B37 |
Keď takéto transakcie poskytnú dôkaz o znížení čistej realizovateľnej hodnoty aktív, ktoré má kúpiť, alebo o strate v dôsledku zníženia hodnoty týchto aktív, spoločný prevádzkovateľ vykáže svoj podiel na týchto stratách. |
Dodatok C
Dátum nadobudnutia účinnosti, prechodné ustanovenia a ukončenie platnosti iných IFRS
Tento dodatok tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto IFRS a má rovnakú platnosť, ako ostatné časti tohto IFRS.
DÁTUM NADOBUDNUTIA ÚČINNOSTI
C1 |
Účtovná jednotka uplatní tento IFRS na ročné obdobia, ktoré sa začínajú 1. januára 2013 alebo neskôr. Skoršie uplatňovanie je povolené. Ak účtovná jednotka uplatní tento IFRS skôr, zverejní túto skutočnosť a súčasne uplatní IFRS 10, IFRS 12 Zverejňovanie podielov v ostatných subjektoch, IAS 27 (v znení zmenenom a doplnenom v roku 2011) a IAS 28 (v znení zmenenom a doplnenom v roku 2011). |
PRECHODNÉ USTANOVENIA
Spoločné podniky – prechod od metódy podielovej konsolidácie na metódu vlastného imania
C2 |
Pri zmene z metódy podielovej konsolidácie na metódu vlastného imania účtovná jednotka vykáže svoj podiel v spoločnom podniku tak, ako na začiatku prvého prezentovaného obdobia. Počiatočná investícia sa ocení ako súhrn účtovných hodnôt aktív a záväzkov, ktoré účtovná jednotka predtým podielovo konsolidovala vrátane prípadného goodwillu vyplývajúceho z akvizície. Keď goodwill predtým patril väčšej peňazotvornej jednotke alebo skupine peňazotvorných jednotiek, účtovná jednotka pridelí goodwill spoločnému podniku na základe relatívnych účtovných hodnôt spoločného podniku a peňazotvornej jednotky alebo skupiny peňazotvorných jednotiek, ku ktorým patril. |
C3 |
Počiatočný zostatok investície určený v súlade s odsekom C2 sa pri prvotnom vykázaní považuje za reprodukčnú cenu investície. Účtovná jednotka uplatní odseky 40 až 43 štandardu IAS 28 (v znení zmenenom a doplnenom v roku 2011) na počiatočný zostatok investície, aby posúdila, či došlo k zníženiu hodnoty investície a prípadnú stratu zo zníženia hodnoty vykáže na začiatku prvého prezentovaného obdobia ako úpravu nerozdelených ziskov. Výnimka z prvotného vykázania uvedená v odsekoch 15 a 24 štandardu IAS 12 Dane z príjmov sa neuplatní, keď účtovná jednotka vykáže investíciu do spoločného podniku ako dôsledok uplatnenia prechodných požiadaviek na spoločné podniky, ktoré sa predtým konsolidovali podielovo. |
C4 |
Keď sú výsledkom súhrnu všetkých pôvodne podielovo konsolidovaných aktív a záväzkov záporné čisté aktíva, účtovná jednotka posúdi, či má zákonné alebo mimozmluvné povinnosti v súvislosti so zápornými čistými aktívami, a ak áno, účtovná jednotka vykáže zodpovedajúci záväzok. Ak účtovná jednotka dôjde k záveru, že nemá zákonné ani mimozmluvné povinnosti v súvislosti so zápornými čistými aktívami, nevykáže zodpovedajúci záväzok, ale upraví nerozdelené zisky na začiatku prvého prezentovaného obdobia. Účtovná jednotka zverejní túto skutočnosť zároveň s kumulovaným nevykázaným podielom na stratách svojich spoločných podnikov rovnako ako na začiatku prvého prezentovaného obdobia a k dátumu, keď po prvýkrát uplatní tento IFRS. |
C5 |
Účtovná jednotka zverejní členenie aktív a záväzkov, ktoré sa zhrnuli do jednej položky zostatku investície ako na začiatku prvého prezentovaného obdobia. Tieto zverejnené údaje sa pripravia agregovaným spôsobom za všetky spoločné podniky, na ktoré účtovná jednotka uplatňuje prechodné požiadavky uvedené v odsekoch C2 až C6. |
C6 |
Po prvotnom vykázaní účtovná jednotka účtuje svoju investíciu do spoločného podniku použitím metódy vlastného imania v súlade so štandardom IAS 28 (v znení zmenenom a doplnenom v roku 2011). |
Spoločné prevádzky – prechod od metódy vlastného imania k účtovaniu aktív a záväzkov
C7 |
Pri zmene z metódy vlastného imania na účtovanie aktív a záväzkov v súvislosti s podielom v spoločnej prevádzke účtovná jednotka prestane na začiatku prvého prezentovaného obdobia vykazovať investíciu, ktorú predtým účtovala použitím metódy vlastného imania, a akékoľvek ďalšie položky, ktoré tvorili súčasť čistej investície účtovnej jednotky v dohode v súlade s odsekom 38 štandardu IAS 28 (v znení zmenenom a doplnenom v roku 2011) a vykáže svoj podiel na každom z aktív a záväzkov v súvislosti so svojim podielom v spoločnej prevádzke vrátane akéhokoľvek goodwillu, ktorý by mohol tvoriť súčasť účtovnej hodnoty investície. |
C8 |
Účtovná jednotka určí svoj podiel na aktívach a záväzkoch týkajúcich sa spoločnej prevádzky na základe práv a povinností v podiele stanovenom v súlade so zmluvnou dohodou. Účtovná jednotka ocení počiatočné účtovné hodnoty aktív a záväzkov ich vyčlenením z účtovnej hodnoty investície na začiatku prvého prezentovaného obdobia na základe informácií, ktoré účtovná jednotka použila pri uplatňovaní metódy vlastného imania. |
C9 |
Každý rozdiel vyplývajúci z investície, ktorá sa predtým účtovala použitím metódy vlastného imania, spolu s akýmikoľvek ďalšími položkami, ktoré tvorili súčasť čistej investície účtovnej jednotky v dohode v súlade s odsekom 38 štandardu IAS 28 (v znení zmenenom a doplnenom v roku 2011), a čistou hodnotou vykázaných aktív a záväzkov vrátane goodwillu sa
|
C10 |
Účtovná jednotka, ktorá prechádza z metódy vlastného imania na účtovanie aktív a záväzkov, uvedie zosúhlasenie medzi investíciou, ktorú prestala vykazovať, a vykázanými aktívami a záväzkami, spolu s akýmkoľvek zostávajúcim rozdielom upraveným o nerozdelené zisky, na začiatku prvého prezentovaného obdobia. |
C11 |
Výnimka z prvotného vykázania uvedená v odsekoch 15 a 24 štandardu IAS 12 sa neuplatní, keď účtovná jednotka vykáže aktíva a záväzky týkajúce sa jej podielu v spoločnej prevádzke. |
Prechodné ustanovenia v individuálnej účtovnej závierke účtovnej jednotky
C12 |
Účtovná jednotka, ktorá predtým účtovala vo svojej individuálnej účtovnej závierke svoj podiel v spoločnej prevádzke v súlade s odsekom 10 štandardu IAS 27 ako investíciu v obstarávacej cene alebo v súlade so štandardom IFRS 9:
|
C13 |
Výnimka z prvotného vykázania uvedená v odsekoch 15 a 24 štandardu IAS 12 sa neuplatní, keď účtovná jednotka vykazuje aktíva a záväzky týkajúce sa jej podielu v spoločnej prevádzke v individuálnej účtovnej závierke v dôsledku uplatnenia prechodných požiadaviek pre spoločné prevádzky uvedených v odseku C12. |
Odkazy na IFRS 9
C14 |
Ak účtovná jednotka uplatní tento IFRS, ale zatiaľ neuplatňuje IFRS 9, každý odkaz na IFRS 9 sa považuje za odkaz na štandard IAS 39 Finančné nástroje: vykazovanie a oceňovanie. |
UKONČENIE PLATNOSTI INÝCH IFRS
C15 |
Týmto IFRS sa nahrádzajú tieto IFRS:
|
Dodatok D
Zmeny a doplnenia iných IFRS
V tomto dodatku sú uvedené zmeny a doplnenia iných IFRS, ktoré sú dôsledkom vydania IFRS 11 radou. Účtovná jednotka uplatní tieto zmeny a doplnenia na ročné obdobia začínajúce sa 1. januára 2013 alebo neskôr. Ak účtovná jednotka uplatní IFRS 11 na skoršie obdobie, uplatní v tom skoršom období aj tieto zmeny a doplnenia. V zmenených a doplnených odsekoch je nový text podčiarknutý a vypustený text je preškrtnutý.
D1 |
V tejto tabuľke je uvedené, ako sa uvedené odkazy zmenili v ostatných IFRS.
|
IFRS 1 Prvé uplatnenie medzinárodných štandardov finančného výkazníctva
D2 |
Vkladá sa tento odsek 39I:
|
D3 |
Odsek D1 sa mení a dopĺňa takto:
|
D4 |
Za odsek D30 sa vkladá nadpis a odsek D31. Spoločné dohody
|
IFRS 2 Platby na základe podielov
D5 |
Vkladá sa tento odsek 63A:
|
IFRS 5 Dlhodobý majetok držaný na predaj a ukončenie činnosti
D6 |
Odsek 28 sa mení a dopĺňa takto:
|
D7 |
Vkladá sa tento odsek 44G:
|
IFRS 7 Finančné nástroje: zverejňovanie
D8 |
V odseku 3 sa písm. a) sa mení a dopĺňa takto:
|
D9 |
Vkladá sa tento odsek 44O:
|
IFRS 9 Finančné nástroje (v znení vydanom v novembri 2009)
D10 |
Vkladá sa tento odsek 8.1.2:
|
D11 |
V dodatku C odseku C8 sa zmeny a doplnenia odseku 3 písm. a) štandardu IFRS 7 Finančné nástroje: zverejňovanie menia a dopĺňajú takto:
|
D12 |
Nadpis nad odsekom C20 a odseky C20 a C21 sa vypúšťajú. |
D13 |
Nadpis nad odsekom C22 a odseky C22 a C23 sa vypúšťajú. |
IFRS 9 Finančné nástroje (v znení vydanom v októbri 2010)
D14 |
Vkladá sa tento odsek 7.1.2:
|
D15 |
V dodatku C odseku C11 sa zmeny a doplnenia odseku 3 písm. a) štandardu IFRS 7 Finančné nástroje: zverejňovanie menia a dopĺňajú takto:
|
D16 |
Nadpis nad odsekom C25 a odseky C25 a C26 sa vypúšťajú. |
D17 |
Nadpis nad odsekom C27 a odseky C27 a C28 sa vypúšťajú. |
D18 |
V odseku C30 sa zmeny a doplnenia odseku 4 písm. a) štandardu IAS 32 Finančné nástroje: prezentácia menia a dopĺňajú takto:
|
IAS 7 Výkaz peňažných tokov
D19 |
[Neuplatňuje sa na požiadavky] |
D20 |
Odseky 37 a 38 sa menia a dopĺňajú takto:
|
D21 |
V odseku 50 sa vypúšťa písm. b). |
D22 |
Vkladá sa tento odsek 57:
|
IAS 12 Dane z príjmov
D23 |
[Neuplatňuje sa na požiadavky] |
D24 |
[Neuplatňuje sa na požiadavky] |
D25 |
Odsek 39 sa mení a dopĺňa takto:
|
D26 |
Odsek 43 sa mení a dopĺňa takto:
|
D27 |
Vkladá sa tento odsek 98A:
|
IAS 18 Výnosy
D28 |
[Neuplatňuje sa na požiadavky] |
D29 |
Vkladá sa tento odsek 41:
|
IAS 21 Vplyvy zmien kurzov cudzích mien
D30 |
[Neuplatňuje sa na požiadavky] |
D31 |
V odseku 3 písm. b) a odseku 44 sa vypúšťajú slová „podielová konsolidácia“ a v odseku 33 sa vypúšťajú slová „konsolidujú podielovo“. |
D32 |
V odseku 45 sa vypúšťa odkaz na „IAS 31 Podiely na spoločnom podnikaní“. |
D33 |
V odseku 46 sa posledná veta mení a dopĺňa takto:
|
D34 |
Odsek 48A sa mení a dopĺňa takto:
|
D35 |
Vkladá sa tento odsek 60F:
|
IAS 24 Zverejnenia o spriaznených osobách
D36 |
Odsek 3 sa mení a dopĺňa takto:
|
D37 |
Odsek 19 sa mení a dopĺňa takto:
|
D38 |
Odsek 25 sa mení a dopĺňa takto:
|
D39 |
Vkladá sa tento odsek 28A:
|
IAS 32 Finančné nástroje: prezentácia
D40 |
V odseku 4 sa písm. a) mení a dopĺňa takto:
|
D41 |
Vkladá sa tento odsek 97I:
|
IAS 33 Zisk na akciu
D42 |
Odseky 40 a A11 sa menia a dopĺňajú a vkladá sa tento odsek 74B:
|
IAS 36 Zníženie hodnoty majetku
D43 |
Vkladá sa tento odsek 140H:
|
IAS 38 Nehmotný majetok
D44 |
V odseku 3 sa písm. e) mení a dopĺňa takto:
|
D45 |
Vkladá sa tento odsek 130F:
|
IAS 39 Finančné nástroje: vykazovanie a oceňovanie (v znení zmien a doplnení z októbra 2009)
D46 |
V odseku 2 sa písm. a) mení a dopĺňa takto:
|
D47 |
Odseky AG3 a AG4I písm. a) sa menia a dopĺňajú takto:
|
D48 |
Vkladá sa tento odsek 103P:
|
IFRIC 5 Práva na podiely z fondov určených na ukončenie prevádzky, recykláciu a obnovu životného prostredia
D49 |
Odseky 8 a 9 sa menia a dopĺňajú takto:
|
D50 |
Vkladá sa tento odsek 14B:
|
IFRIC 9 Prehodnocovanie vložených derivátov
D51 |
[Neuplatňuje sa na požiadavky] |
D52 |
Vkladá sa tento odsek 12:
|
IFRIC 16 Zabezpečenie čistej investície do zahraničnej prevádzky
D53 |
Poznámka pod čarou k odseku 2 sa mení a dopĺňa takto:
|
MEDZINÁRODNÝ ŠTANDARD FINANČNÉHO VÝKAZNÍCTVA 12
Zverejňovanie podielov v iných účtovných jednotkách
CIEĽ
1 |
Cieľom tohto IFRS je vyžadovať od účtovných jednotiek, aby vo svojich účtovných závierkach poskytovali informácie, ktoré používateľom umožnia zhodnotiť:
|
Plnenie cieľa
2 |
Na splnenie cieľa v odseku 1 účtová jednotka zverejňuje:
|
3 |
Ak zverejnenia požadované v súlade s týmto IFRS spolu so zverejneniami požadovanými inými IFRS nestačia na splnenie cieľa uvedeného v odseku 1, účtovná jednotka zverejní akékoľvek doplňujúce informácie potrebné na splnenie tohto cieľa. |
4 |
Účtovná jednotka zváži úroveň podrobnosti potrebnú na splnenie cieľa zverejňovania informácií a dôraz, aký má klásť na každú z požiadaviek uvedených v tomto IFRS. Informácie zverejňuje súhrnne alebo v členení, aby sa užitočné informácie nestrácali buď uvedením veľkého počtu nevýznamných informácií alebo zoskupením položiek, ktoré majú rozličné charakteristiky (pozri odseky B2 až B6). |
ROZSAH PÔSOBNOSTI
5 |
Tento IFRS uplatňuje účtovná jednotka, ktorá má podiel v niektorej z týchto účtovných jednotiek:
|
6 |
Tento IFRS sa nevzťahuje na:
|
VÝZNAMNÉ POSÚDENIA A PREDPOKLADY
7 |
Účtovná jednotka zverejní informácie o významných posúdeniach a predpokladoch, ktoré urobila (a o zmenách týchto posúdení a predpokladov) pri rozhodovaní:
|
8 |
Medzi významné posúdenia a predpoklady zverejňované v súlade s odsekom 7 patria posúdenia a predpoklady, ktoré účtovná jednotka urobí, keď sa skutočnosti a okolnosti zmenia tak, že sa počas obdobia vykazovania zmení záver o tom, či ovláda alebo spoluovláda inú účtovnú jednotku alebo má na ňu podstatný vplyv. |
9 |
Na splnenie odseku 7 účtovná jednotka zverejní napríklad významné posúdenia a predpoklady urobené pri rozhodovaní, či:
|
PODIELY V DCÉRSKYCH SPOLOČNOSTIACH
10 |
Účtovná jednotka zverejní informácie, ktoré používateľom jej konsolidovanej účtovnej závierky umožnia
|
11 |
Keď sa na prípravu konsolidovanej účtovnej závierky použije účtovná závierka dcérskej spoločnosti zostavená k inému dňu alebo za iné obdobie ako konsolidovaná účtovná závierka (pozri odseky B92 a B93 štandardu IFRS 10), účtovná jednotka zverejní:
|
Podiel, ktorý majú nekontrolné podiely na činnosti a peňažných tokoch skupiny
12 |
Účtovná jednotka zverejní informácie za každú zo svojich dcérskych spoločností, ktoré majú nekontrolné podiely a ktoré sú pre vykazujúcu účtovnú jednotku podstatné:
|
Povaha a rozsah významných obmedzení
13 |
Účtovná jednotka zverejní:
|
Povaha rizík spojených s podielmi účtovnej jednotky v konsolidovaných štruktúrovaných účtovných jednotkách
14 |
Účtovná jednotka zverejní podmienky zmluvných dohôd, ktoré by mohli vyžadovať, aby materská spoločnosť alebo jej dcérske spoločnosti poskytli finančnú podporu štruktúrovanej účtovnej jednotke, vrátane udalosti alebo okolností, ktoré by mohli vystaviť vykazujúcu účtovnú jednotku strate (napr. dohody týkajúce sa likvidity alebo udalosti spúšťajúce zmeny úverových ratingov spojené s povinnosťami kúpiť aktíva štruktúrovanej účtovnej jednotky alebo poskytnúť jej finančnú podporu). |
15 |
Ak počas obdobia vykazovania materská spoločnosť alebo ktorákoľvek z jej dcérskych spoločností poskytne konsolidovanej štruktúrovanej účtovnej jednotke finančnú alebo inú podporu bez toho, aby mala zmluvnú povinnosť tak urobiť (napr. nakúpi aktíva štruktúrovanej účtovnej jednotky alebo nástroje vydané štruktúrovanou účtovnou jednotkou), účtovná jednotka zverejní:
|
16 |
Ak počas obdobia vykazovania materská spoločnosť alebo ktorákoľvek z jej dcérskych spoločností poskytne predtým nekonsolidovanej štruktúrovanej účtovnej jednotke finančnú alebo inú podporu bez toho, aby mala zmluvnú povinnosť tak urobiť, a toto poskytnutie podpory bude mať za následok ovládanie štruktúrovanej účtovnej jednotky, účtovná jednotka zverejní vysvetlenie relevantných faktorov, ktoré viedli k prijatiu tohto rozhodnutia. |
17 |
Účtovná jednotka zverejní akékoľvek súčasné úmysly poskytnúť finančnú alebo inú podporu konsolidovanej štruktúrovanej účtovnej jednotke vrátane úmyslu poskytnúť štruktúrovanej účtovnej jednotke pomoc pri získavaní finančnej podpory. |
Následky zmien vlastníckeho podielu materskej spoločnosti v dcérskej spoločnosti, ktoré nemajú za následok stratu ovládania
18 |
Účtovná jednotka prezentuje zoznam, v ktorom znázorní účinky akýchkoľvek prípadných zmien svojho vlastníckeho podielu v dcérskej spoločnosti, ktoré nemajú za následok stratu ovládania, na vlastné imanie, ktoré možno pripísať vlastníkom materskej spoločnosti. |
Následky straty ovládania dcérskej spoločnosti počas obdobia vykazovania
19 |
Účtovná jednotka zverejní prípadný zisk alebo stratu, vypočítané v súlade s odsekom 25 štandardu IFRS 10 a:
|
PODIELY V SPOLOČNÝCH DOHODÁCH A V PRIDRUŽENÝCH SPOLOČNOSTIACH
20 |
Účtovná jednotka zverejní informácie, ktoré používateľom jej účtovnej závierky umožnia zhodnotiť:
|
Povaha, rozsah a finančné účinky podielov účtovnej jednotky v spoločných dohodách a pridružených podnikoch
21 |
Účtovná jednotka zverejní:
|
22 |
Účtovná jednotka zverejňuje aj:
|
Riziká spojené s podielmi účtovnej jednotky v spoločných podnikoch a pridružených podnikoch
23 |
Účtovná jednotka zverejní:
|
PODIELY V NEKONSOLIDOVANÝCH ŠTRUKTÚROVANÝCH ÚČTOVNÝCH JEDNOTKÁCH
24 |
Účtovná jednotka zverejní informácie, ktoré používateľom jej účtovnej závierky umožnia:
|
25 |
Informácie, ktoré sa vyžadujú v odseku 24 písm. b), zahŕňajú informácie o vystavení účtovnej jednotky riziku z účasti, ktorú účtovná jednotka mala v nekonsolidovaných štruktúrovaných účtovných jednotkách počas predchádzajúcich období (napr. sponzorovanie štruktúrovanej účtovnej jednotky), dokonca aj vtedy, keď účtovná jednotka už nemá ku dňu vykazovania na štruktúrovanej účtovnej jednotke žiadnu zmluvnú účasť. |
Povaha podielov
26 |
Účtovná jednotka zverejní kvalitatívne a kvantitatívne informácie o svojich podieloch v nekonsolidovanej štruktúrovanej účtovnej jednotke, okrem iného vrátane povahy, účelu, veľkosti a činností štruktúrovanej účtovnej jednotky a spôsobu jej financovania. |
27 |
Ak účtovná jednotka sponzoruje nekonsolidovanú štruktúrovanú účtovnú jednotku, za ktorú neposkytuje informácie, ktoré sa vyžadujú v odseku 29 (napr. preto, lebo nemá ku dňu vykazovania podiel v účtovnej jednotke), účtovná jednotka zverejní:
|
28 |
Účtovná jednotka prezentuje informácie uvedené v odseku 27 písm. b) a c) v podobe tabuliek, pokiaľ nie je vhodnejší iný formát, a klasifikuje svoje sponzorské činnosti do príslušných kategórií (pozri odseky B2 až B6). |
Povaha rizík
29 |
Účtovná jednotka zverejní v podobe tabuliek, pokiaľ nie je vhodnejšia iná forma, zhrnutie obsahujúce:
|
30 |
Ak počas obdobia vykazovania účtovná jednotka poskytne finančnú alebo inú podporu nekonsolidovanej štruktúrovanej účtovnej jednotke, v ktorej v minulosti mala alebo v súčasnosti má podiel, bez toho aby mala zmluvnú povinnosť tak urobiť (napr. nakúpi aktíva štruktúrovanej účtovnej jednotky alebo nástroje vydané štruktúrovanou účtovnou jednotkou), účtovná jednotka zverejní:
|
31 |
Účtovná jednotka zverejní akékoľvek súčasné úmysly poskytnúť finančnú alebo inú podporu nekonsolidovanej štruktúrovanej účtovnej jednotke vrátane úmyslu poskytnúť štruktúrovanej účtovnej jednotke pomoc pri získavaní finančnej podpory. |
Dodatok A
Vymedzenie pojmov
Tento dodatok je neoddeliteľnou súčasťou tohto IFRS.
Príjem zo štruktúrovanej účtovnej jednotky |
Na účely tohto IFRS zahŕňa príjem zo štruktúrovanej účtovnej jednotky okrem iného opakujúce sa a neopakujúce sa poplatky, úroky, dividendy, zisky alebo straty z precenenia alebo ukončenia vykazovania podielov v štruktúrovaných účtovných jednotkách a zisky alebo straty z prevodu aktív a záväzkov na štruktúrované účtovné jednotky. |
Podiel v inej účtovnej jednotke |
Na účely tohto IFRS znamená podiel v inej účtovnej jednotke zmluvnú a nezmluvnú účasť, ktorá vystavuje účtovnú jednotku riziku premenlivosti výnosov z výkonnosti tejto inej účtovnej jednotky. Podiel v inej účtovnej jednotke možno okrem iného dokladovať držbou nástrojov vlastného imania alebo dlhových nástrojov, ako aj inými formami účasti, ako je poskytovanie finančných prostriedkov, podpora likvidity, zníženie úverového rizika a záruky. Zahŕňa spôsob, akým účtovná jednotka ovláda alebo spoluovláda alebo má podstatný vplyv na druhú účtovnú jednotku. Účtovná jednotka nemá nevyhnutne podiel v inej účtovnej jednotke len z dôvodu typického vzťahu medzi dodávateľom a zákazníkom. V odsekoch B7 až B9 sa poskytujú ďalšie informácie o podieloch v iných účtovných jednotkách. V odsekoch B55 až B57 štandardu IFRS 10 je vysvetlený pojem premenlivosti výnosov. |
Štruktúrovaná účtovná jednotka |
Účtovná jednotka, ktorá bola navrhnutá tak, aby hlasovacie alebo podobné práva neboli dominantným faktorom pri rozhodovaní o tom, kto túto účtovnú jednotku ovláda, ako napríklad, keď sa niektoré hlasovacie práva týkajú len administratívnych úloh a relevantné činnosti sa riadia prostredníctvom zmluvných dohôd. V odsekoch B22 až B24 sa poskytujú ďalšie informácie o štruktúrovaných účtovných jednotkách. |
Ďalej uvedené pojmy sú vymedzené v IAS 27 (v znení zmenenom a doplnenom v roku 2011), IFRS 10 a IFRS 11 Spoločné dohody a sú použité v tomto IFRS v zmysle vymedzenom v uvedených IFRS:
— |
pridružený podnik |
— |
konsolidovaná účtovná závierka |
— |
ovládanie účtovnej jednotky |
— |
metóda vlastného imania |
— |
skupina |
— |
spoločná dohoda |
— |
spoluovládanie |
— |
spoločná prevádzka |
— |
spoločný podnik |
— |
nekontrolný podiel |
— |
materská spoločnosť |
— |
práva ochranného charakteru |
— |
relevantné činnosti |
— |
individuálna účtovná závierka |
— |
osobitný subjekt |
— |
podstatný vplyv |
— |
dcérska spoločnosť. |
Dodatok B
Návod na uplatňovanie
Tento dodatok je neoddeliteľnou súčasťou tohto IFRS. Opisuje sa v ňom uplatňovanie odsekov 1 až 31 a má rovnakú právoplatnosť ako ostatné časti tohto IFRS.
B1 |
Príklady v tomto dodatku predstavujú hypotetické situácie. Hoci niektoré aspekty príkladov sa môžu vyskytnúť v skutočných prípadoch, pri uplatňovaní štandardu IFRS 12 bude potrebné vyhodnotiť všetky relevantné skutočnosti a okolnosti konkrétneho prípadu. |
AGREGÁCIA (ODSEK 4)
B2 |
Účtovná jednotka rozhodne, so zreteľom na svoju situáciu, o miere podrobnosti poskytovaných informácií, aby vyhovela potrebám používateľov, o tom, aký dôraz kladie na rôzne aspekty daných požiadaviek, a o spôsobe agregovania týchto informácií. Je nevyhnutné nájsť rovnováhu medzi preťažením účtovnej závierky nadmernými podrobnosťami, ktoré nemusia pomáhať používateľom účtovnej závierky, a zahmlievaním dôležitých informácií v dôsledku prílišného zoskupovania. |
B3 |
Účtovná jednotka môže agregovať zverejňované informácie vyžadované podľa tohto IFRS za podiely v podobných účtovných jednotkách, ak je agregovanie v súlade s cieľom zverejňovania a požiadavkou uvedenou v odseku B4 a nezahmlievajú sa ním poskytované informácie. Účtovná jednotka zverejní, ako agregovala svoje podiely v podobných účtovných jednotkách. |
B4 |
Účtovná jednotka prezentuje informácie osobitne za podiely v:
|
B5 |
Účtovná jednotka pri rozhodovaní, či má informácie agregovať, zváži kvantitatívne a kvalitatívne informácie o rozličných charakteristikách rizík a výnosov každej účtovnej jednotky, o ktorej uvažuje na účely agregovania, a význam každej takejto účtovnej jednotky pre vykazujúcu účtovnú jednotku. Účtovná jednotka prezentuje zverejnenia spôsobom, ktorý jasne vysvetľuje používateľom účtovnej závierky povahu a rozsah podielov v týchto iných účtovných jednotkách. |
B6 |
Medzi príklady úrovne agregácie v rámci tried účtovných jednotiek uvedených v odseku B4, ktoré by mohli byť vhodné, patria:
|
PODIELY V INÝCH ÚČTOVNÝCH JEDNOTKÁCH
B7 |
Podiel v inej účtovnej jednotke znamená zmluvnú a nezmluvnú zainteresovanosť, ktorá účtovnú jednotku vystavuje riziku premenlivosti výnosov z výkonnosti tejto druhej účtovnej jednotky. Zváženie účelu a plánovaného zámeru inej účtovnej jednotky môže vykazujúcej účtovnej jednotke pomôcť pri posudzovaní, či má podiel v tejto účtovnej jednotke, a teda či je povinná zverejňovať informácie podľa tohto IFRS. Súčasťou tohto posúdenia je zváženie rizík, ktoré mala táto iná účtovná jednotka vytvoriť, a rizík, ktoré mala táto iné účtovná jednotka postúpiť na vykazujúcu účtovnú jednotku a ostatné strany. |
B8 |
Vykazujúca účtovná jednotka je obvykle vystavená riziku premenlivosti výnosov z výkonnosti inej účtovnej jednotky držbou nástrojov (ako sú napríklad nástroje vlastného imania alebo dlhové nástroje vydané touto inou účtovnou jednotkou) alebo z dôvodu inej účasti, ktorá absorbuje premenlivosť. Predpokladajme napríklad, že štruktúrovaná účtovná jednotka má v držbe úverové portfólio. Štruktúrovaná účtovná jednotka získa swap na kreditné zlyhanie od inej účtovnej jednotky (vykazujúcej účtovnej jednotky) na svoju ochranu pred nesplácaním istiny a splátok úrokov z úverov. Vykazujúca účtovná jednotka má účasť v inej účtovnej jednotke, čo ju vystavuje riziku premenlivosti výnosov z výkonnosti štruktúrovanej účtovnej jednotky, pretože swap na kreditné zlyhanie absorbuje premenlivosť výnosov štruktúrovanej účtovnej jednotky. |
B9 |
Niektoré nástroje sú určené na prevod rizika z vykazujúcej účtovnej jednotky na inú účtovnú jednotku. Takéto nástroje spôsobujú premenlivosť výnosov z tejto inej účtovnej jednotky, ale obvykle nevystavujú vykazujúcu účtovnú jednotku premenlivosti výnosov z výkonnosti tejto inej účtovnej jednotky. Predpokladajme napríklad, že štruktúrovaná účtovná jednotka bola zriadená na to, aby poskytovala investičné príležitosti pre investorov, ktorí si želajú znášať úverové riziko účtovnej jednotky Z (účtovná jednotka Z nie je spriaznenou stranou žiadnej strany zúčastňujúcej sa na dohode). Štruktúrovaná účtovná jednotka získa finančné prostriedky vydaním poukážok, ktoré sú viazané na úverové riziko účtovnej jednotky Z, investorom (úverovo viazané poukážky) a výnosy používa na investovanie do portfólia bezrizikových finančných aktív. Štruktúrovaná účtovná jednotka sa vystaví úverovému riziku účtovnej jednotky Z uzatvorením swapu na kreditné zlyhanie (CDS) s druhou zmluvnou stranou swapu. CDS postupuje úverové riziko účtovnej jednotky Z na štruktúrovanú účtovnú jednotku za poplatok zaplatený druhej zmluvnej strane swapu. Investori do štruktúrovanej účtovnej jednotky získavajú vyššiu návratnosť, ktorá odráža tak výnosy štruktúrovanej účtovnej jednotky z jej portfólia aktív, ako aj poplatok za CDS. Zmluvná strana swapu nemá účasť v štruktúrovanej účtovnej jednotke, ktorá by ju vystavovala riziku premenlivosti výnosov z výkonnosti štruktúrovanej účtovnej jednotky, pretože CDS skôr prevádza premenlivosť na štruktúrovanú účtovnú jednotku a neabsorbuje premenlivosť výnosov štruktúrovanej účtovnej jednotky. |
ZHRNUTIE FINANČNÝCH INFORMÁCIÍ ZA DCÉRSKE SPOLOČNOSTI, SPOLOČNÉ PODNIKY A PRIDRUŽENÉ PODNIKY (ODSEKY 12 A 21)
B10 |
Za každú dcérsku spoločnosť, ktorá má nekontrolné podiely, ktoré sú pre vykazujúcu účtovnú jednotku podstatné, účtovná jednotka zverejní:
|
B11 |
Zhrnutie finančných informácií, ktoré sa vyžadujú v odseku B10 písm. b), obsahuje sumy pred vnútroskupinovými elimináciami. |
B12 |
Za každý spoločný podnik a pridružený podnik, ktoré sú pre vykazujúcu účtovnú jednotku podstatné, účtovná jednotka zverejní:
|
B13 |
Okrem zhrnutia finančných informácií, ktoré sa vyžadujú v odseku B12, účtovná jednotka zverejní za každý spoločný podnik, ktorý je pre vykazujúcu účtovnú jednotku podstatný, hodnotu:
|
B14 |
Zhrnutie finančných informácií prezentované v súlade s odsekmi B12 a B13 musí obsahovať sumy zahrnuté v účtovnej závierke spoločného podniku alebo pridruženého podniku podľa štandardov IFRS (a nie podiel účtovnej jednotky na týchto sumách). Ak účtovná jednotka účtuje svoje podiely v spoločnom podniku alebo pridruženom podniku použitím metódy vlastného imania:
|
B15 |
Účtovná jednotka môže prezentovať zhrnutie finančných informácií, ktoré sa vyžadujú v odsekoch B12 a B13, na základe účtovnej závierky spoločného podniku alebo pridruženého podniku, ak:
V takom prípade účtovná jednotka zverejní, na akom základe pripravila zhrnutie finančných informácií. |
B16 |
Účtovná jednotka zverejní súhrn účtovnej hodnoty všetkých podielov vo všetkých individuálne nepodstatných spoločných podnikoch alebo pridružených podnikoch, ktoré účtuje použitím metódy vlastného imania. Účtovná jednotka zverejní osobitne súhrnnú sumu svojho podielu v týchto spoločných podnikoch alebo pridružených podnikoch na:
Účtovná jednotka zverejní informácie osobitne za spoločné podniky a pridružené podniky. |
B17 |
Keď je podiel účtovnej jednotky v dcérskej spoločnosti, spoločnom podniku alebo pridruženom podniku (alebo časť jej podielu v spoločnom podniku alebo pridruženom podniku) klasifikovaný ako držaný na predaj v súlade so štandardom IFRS 5 Dlhodobý majetok držaný na predaj a ukončenie činnosti, účtovná jednotka nie je povinná zverejniť zhrnutie finančných informácií za túto dcérsku spoločnosť, spoločný podnik alebo pridružený podnik v súlade s odsekmi B10 až B16. |
ZÁVÄZKY ZA SPOLOČNÉ PODNIKY (ODSEK 23 PÍSM. A))
B18 |
Účtovná jednotka zverejní celkové záväzky, ktoré prijala, ale ktoré k dátumu vykazovania nevykázala (vrátane svojho podielu na záväzkoch prijatých spolu s ostatnými investormi spoluovládajúcimi spoločný podnik) súvisiace s jej podielmi v spoločných podnikoch. Záväzky sú také záväzky, ktoré môžu viesť k budúcemu odlevu peňažných prostriedkov alebo iných zdrojov. |
B19 |
Medzi nevykázané záväzky, ktoré môžu viesť k budúcemu odlevu peňažných prostriedkov alebo iných zdrojov, patria:
|
B20 |
Požiadavky a príklady uvedené v odsekoch B18 a B19 ilustrujú niektoré typy zverejnení, ktoré sa vyžadujú v odseku 18 štandardu IAS 24 Zverejnenia o spriaznených osobách. |
PODIELY V NEKONSOLIDOVANÝCH ŠTRUKTÚROVANÝCH ÚČTOVNÝCH JEDNOTKÁCH (ODSEKY 24 AŽ 31)
Štruktúrované účtovné jednotky
B21 |
Štruktúrovaná účtovná jednotka je účtovná jednotka, ktorá bola navrhnutá tak, aby hlasovacie alebo podobné práva neboli dominantným faktorom pri rozhodovaní o tom, kto túto účtovnú jednotku ovláda, ako napríklad keď sa niektoré hlasovacie práva týkajú len administratívnych úloh a relevantné činnosti sa riadia prostredníctvom zmluvných dohôd. |
B22 |
Štruktúrovaná účtovná jednotka má často niektoré alebo všetky z týchto vlastností alebo atribútov:
|
B23 |
Medzi príklady účtovných jednotiek, ktoré sa považujú za štruktúrované účtovné jednotky, okrem iného patria:
|
B24 |
Účtovná jednotka, ktorá je ovládaná prostredníctvom hlasovacích práv, nie je štruktúrovanou účtovnou jednotkou jednoducho preto, že napríklad dostáva finančné prostriedky od tretích strán po reštrukturalizácii. |
Povaha rizík z podielov v nekonsolidovaných štruktúrovaných účtovných jednotkách (odseky 29 až 31)
B25 |
Okrem informácií, ktoré sa vyžadujú v odsekoch 29 až 31, účtovná jednotka zverejní doplňujúce informácie, ktoré sú potrebné na splnenie cieľa zverejňovania uvedeného v odseku 24 písm. b). |
B26 |
Príkladmi doplňujúcich informácií, ktoré by v závislosti od okolností mohli byť relevantné pre posúdenie rizík, ktorým je účtovná jednotka vystavená, keď má podiel v nekonsolidovanej štruktúrovanej účtovnej jednotke, sú:
|
Dodatok C
Dátum nadobudnutia účinnosti a prechodné ustanovenia
Tento dodatok tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto IFRS a má rovnakú platnosť, ako ostatné časti tohto IFRS.
DÁTUM ÚČINNOSTI A PRECHODNÉ USTANOVENIA
C1 |
Účtovná jednotka uplatní tento IFRS na ročné obdobia, ktoré sa začínajú 1. januára 2013 alebo neskôr. Skoršie uplatňovanie je povolené. |
C2 |
Účtovnej jednotke sa odporúča, aby poskytovala informácie požadované v tomto IFRS skôr ako za ročné obdobia začínajúce sa 1. januára 2013 alebo po tomto dátume. Poskytovanie niektorých zo zverejnení, ktoré sa vyžadujú týmto IFRS, nenúti účtovnú jednotku, aby začala spĺňať všetky požiadavky tohto IFRS alebo uplatňovať IFRS 10, IFRS 11, IAS 27 (v znení zmenenom a doplnenom v roku 2011) a IAS 27 (v znení zmenenom a doplnenom v roku 2011) skôr. |
ODKAZY NA IFRS 9
C3 |
Ak účtovná jednotka uplatní tento IFRS, ale zatiaľ neuplatňuje IFRS 9, každý odkaz na IFRS 9 sa považuje za odkaz na štandard IAS 39 Finančné nástroje: vykazovanie a oceňovanie. |
Dodatok D
Zmeny a doplnenia iných IFRS
V tomto dodatku sú uvedené zmeny a doplnenia iných IFRS, ktoré sú dôsledkom vydania IFRS 12 radou. Účtovná jednotka uplatní tieto zmeny a doplnenia na ročné obdobia začínajúce sa 1. januára 2013 alebo neskôr. Ak účtovná jednotka uplatní IFRS 12 na skoršie obdobie, uplatní v tom skoršom období aj tieto zmeny a doplnenia. V zmenených a doplnených odsekoch je nový text podčiarknutý a vypustený text je preškrtnutý.
IAS 1 Prezentácia účtovnej závierky
D1 |
Odseky 119 a 124 sa menia a dopĺňajú a vkladá sa tento odsek 139H:
|
IAS 24 Zverejnenia o spriaznených osobách
D2 |
Odsek 15 sa mení a dopĺňa a vkladá sa tento odsek 28A:
|
MEDZINÁRODNÝ ÚČTOVNÝ ŠTANDARD 27
Individuálna účtovná závierka
ÚČEL
1 |
Účelom tohto štandardu je predpísať požiadavky na účtovanie a zverejňovanie investícií do dcérskych spoločností, spoločných podnikov a pridružených podnikov, keď účtovná jednotka zostavuje individuálnu účtovnú závierku. |
ROZSAH PÔSOBNOSTI
2 |
Tento štandard sa uplatňuje pri účtovaní investícií do dcérskych spoločností, spoločných podnikov a pridružených podnikov, keď sa účtovná jednotka rozhodne, alebo je podľa miestnych právnych predpisov povinná, predkladať individuálnu účtovnú závierku. |
3 |
V tomto štandarde sa neurčuje, ktoré účtovné jednotky zostavujú individuálnu účtovnú závierku. Tento štandard sa uplatňuje, keď účtovná jednotka zostavuje individuálnu účtovnú závierku, ktorá je v súlade s medzinárodnými štandardmi finančného výkazníctva. |
VYMEDZENIA POJMOV
4 |
Ďalej uvedené pojmy sa v tomto štandarde používajú v týchto významoch:
|
5 |
V dodatku A k štandardu IFRS 10 Konsolidovaná účtovná závierka, dodatku A k štandardu IFRS 11 Spoločné úpravy a odseku 3 štandardu IAS 28 Investície do pridružených podnikov a spoločných podnikov sa vymedzujú tieto pojmy:
|
6 |
Individuálna účtovná závierka je účtovná závierka, ktoré sa predkladá popri konsolidovanej účtovnej závierke alebo popri účtovnej závierke, v ktorej sa investície do pridružených podnikov alebo spoločných podnikov účtujú metódou vlastného imania, okrem okolností uvedených v odseku 8. Individuálna účtovná závierka nemusí byť priložená k tejto závierke, resp. ju nemusí sprevádzať. |
7 |
Účtovná závierka, v ktorej sa uplatňuje metóda vlastného imania, nie je individuálna účtovná závierka. Podobne platí, že účtovná závierka účtovnej jednotky, ktorá nemá dcérsku spoločnosť, pridružený podnik alebo spoločnícky podiel v spoločnom podniku, nie je individuálnou účtovnou závierkou. |
8 |
Účtovná jednotka, ktorá je v súlade s odsekom 4 písm. a) štandardu IFRS 10 vyňatá z konsolidácie alebo ktorá je v súlade s odsekom 17 štandardu IAS 28 (v znení zmien a doplnení z roku 2011) vyňatá z uplatňovania metódy vlastného imania, môže individuálnu účtovnú závierku predložiť ako svoju jedinú účtovnú závierku. |
ZOSTAVENIE INDIVIDUÁLNEJ ÚČTOVNEJ ZÁVIERKY
9 |
Individuálna účtovná závierka sa zostavuje v súlade so všetkými uplatniteľnými štandardmi IFRS s výnimkou ustanovení odseku 10. |
10 |
Keď účtovná jednotka zostavuje individuálnu účtovnú závierku, investície do dcérskych spoločností, spoločných podnikov a pridružených podnikov účtuje buď:
Účtovná jednotka uplatňuje rovnaké účtovanie pri každej kategórii investícií. Investície účtované v obstarávacej cene sa účtujú v súlade so štandardom IFRS 5 Dlhodobý majetok držaný na predaj a ukončené činnosti, keď sú klasifikované ako držané na predaj (alebo sú zaradené do skupiny na vyradenie, ktorá je klasifikovaná ako držaná na predaj). Oceňovanie investícií účtovaných v súlade so štandardom IFRS 9 nie je za týchto okolností zmenené. |
11 |
Ak sa účtovná jednotka rozhodne v súlade s odsekom 18 štandardu IAS 28 (v znení zmien a doplnení z roku 2011) oceňovať svoje investície do pridružených podnikov alebo spoločných podnikov reálnou hodnotou prostredníctvom hospodárskeho výsledku v súlade so štandardom IFRS 9, rovnakým spôsobom takéto investície zaúčtuje aj v individuálnej účtovnej závierke. |
12 |
Účtovná jednotka vykazuje dividendu z dcérskej spoločnosti, spoločného podniku alebo pridruženého podniku v hospodárskom výsledku vo svojej individuálnej účtovnej závierke, ak je ustanovené jej právo dostávať dividendu. |
13 |
Keď materská spoločnosť reorganizuje štruktúru svojej skupiny ustanovením novej účtovnej jednotky za svoju materskú spoločnosť spôsobom, ktorý spĺňa tieto kritéria:
a nová materská spoločnosť účtuje svoju investíciu do pôvodnej materskej spoločnosti v súlade s odsekom 10 písm. a) vo svojej individuálnej účtovnej závierke, nová materská spoločnosť stanoví obstarávaciu cenu v účtovnej hodnote svojho podielu na položkách vlastného imania vykázaných v individuálnej účtovnej závierke pôvodnej materskej spoločnosti k dátumu reorganizácie. |
14 |
Podobne platí, že účtovná jednotka, ktorá nie je materskou spoločnosťou, môže ustanoviť novú účtovnú jednotku za svoju materskú spoločnosť spôsobom, ktorý spĺňa kritériá uvedené v odseku 13. Požiadavky stanovené v odseku 13 sa rovnakým spôsobom uplatňujú na takéto reorganizácie. V takýchto prípadoch sú odkazy na „pôvodnú materskú spoločnosť“ a „pôvodnú skupinu“ odkazmi na „pôvodnú účtovnú jednotku“. |
ZVEREJŇOVANIE
15 |
Účtovná jednotka uplatňuje pri zverejňovaní vo svojej individuálnej účtovnej závierke všetky uplatniteľné štandardy IFRS vrátane požiadaviek stanovených v odsekoch 16 a 17. |
16 |
Keď sa materská spoločnosť v súlade s odsekom 4 písm. a) štandardu IFRS 10 rozhodne nezostavovať konsolidovanú účtovnú závierku a namiesto toho zostaví individuálnu účtovnú závierku, v tejto individuálnej účtovnej závierke zverejní:
|
17 |
Keď materská spoločnosť (iná ako materská spoločnosť, na ktorú sa vzťahuje odsek 16) alebo investor so spoločnou kontrolou nad podnikom, do ktorého sa investuje, alebo s podstatným vplyvom na takýto podnik zostavuje individuálnu účtovnú závierku, materská spoločnosť alebo investor identifikuje účtovnú závierku zostavenú v súlade so štandardmi IFRS 10, IFRS 11 alebo IAS 28 (v znení zmien a doplnení z roku 2011), na ktorú sa daná individuálna účtovná závierka vzťahuje. Materská spoločnosť alebo investor vo svojej individuálnej účtovnej závierke takisto zverejní:
Materská spoločnosť alebo investor takisto identifikuje účtovnú závierku zostavenú v súlade so štandardmi IFRS 10, IFRS 11 alebo IAS 28 (v znení zmien a doplnení z roku 2011), na ktorú sa daná individuálna účtovná závierka vzťahuje. |
DÁTUM NADOBUDNUTIA ÚČINNOSTI A PRECHODNÉ USTANOVENIA
18 |
Účtovná jednotka uplatňuje tento štandard na ročné účtovné obdobia, ktoré sa začínajú 1. januára 2013 alebo neskôr. Skoršie uplatňovanie je povolené. Ak účtovná jednotka uplatňuje tento štandard skôr, túto skutočnosť zverejní a zároveň uplatňuje aj štandardy IFRS 10, IFRS 11, IFRS 12 Zverejnenie podielov na iných účtovných jednotkách a IAS 28 (v znení zmien a doplnení z roku 2011). |
Odkazy na štandard IFRS 9
19 |
Ak účtovná jednotka uplatňuje tento štandard, ale ešte neuplatňuje štandard IFRS 9, akýkoľvek odkaz na štandard IFRS 9 sa bude chápať ako odkaz na štandard IAS 39 Finančné nástroje: vykazovanie a oceňovanie. |
UKONČENIE PLATNOSTI ŠTANDARDU IAS 27 (2008)
20 |
Tento štandard sa vydáva súčasne so štandardom IFRS 10. Tieto dva štandardy spolu nahrádzajú štandard IAS 27 Konsolidované a individuálne účtovné závierky (v znení zmien a doplnení z roku 2008). |
MEDZINÁRODNÝ ÚČTOVNÝ ŠTANDARD 28
Investície do pridružených podnikov a spoločných podnikov
ÚČEL
1 |
Účelom tohto štandardu je predpísať spôsob účtovania investícií do pridružených podnikov a stanoviť požiadavky na uplatňovanie metódy vlastného imania pri účtovaní investícií do pridružených podnikov a spoločných podnikov. |
ROZSAH PÔSOBNOSTI
2 |
Tento štandard uplatňujú všetky účtovné jednotky, ktoré sú investormi so spoločnou kontrolou nad podnikom, do ktorého sa investuje, alebo s podstatným vplyvom na takýto podnik. |
VYMEDZENIA POJMOV
3 |
Ďalej uvedené pojmy sa v tomto štandarde používajú v týchto významoch:
|
4 |
V odseku 4 štandardu IAS 27 Individuálna účtovná závierka a dodatku A k štandardu IFRS 10 Konsolidovaná účtovná závierka sa vymedzujú tieto pojmy, ktoré sa v tomto štandarde používajú vo význame špecifikovanom v štandardoch IFRS, v ktorých sa vymedzujú:
|
PODSTATNÝ VPLYV
5 |
Ak účtovná jednotka priamo alebo nepriamo (napríklad prostredníctvom dcérskych spoločností) vlastní 20 percent alebo viac hlasovacích práv podniku, do ktorého sa investuje, predpokladá sa, že účtovná jednotka má podstatný vplyv, s výnimkou prípadov, keď môže byť jasne preukázané, že tomu tak nie je. Naopak, ak účtovná jednotka priamo alebo nepriamo (napríklad prostredníctvom dcérskych spoločností) vlastní menej ako 20 percent hlasovacích práv podniku, do ktorého sa investuje, predpokladá sa, že účtovná jednotka nemá podstatný vplyv, s výnimkou prípadov, keď takýto vplyv môže byť jasne preukázaný. Podstatné alebo väčšinové vlastníctvo iným investorom nutne neznemožňuje účtovnej jednotke mať podstatný vplyv. |
6 |
Existencia podstatného vplyvu účtovnej jednotky sa obvykle dokazuje jedným alebo viacerými z týchto spôsobov:
|
7 |
Účtovná jednotka môže vlastniť varanty, kúpne opcie na akcie, dlhové nástroje alebo nástroje vlastného imania, ktoré sú konvertibilné na kmeňové akcie, alebo iné podobné nástroje, ktoré majú potenciál, pokiaľ sú uplatnené alebo konvertované, dať účtovnej jednotke ďalšiu právomoc hlasovať alebo obmedziť právomoc inej strany hlasovať o finančných a prevádzkových zámeroch inej účtovnej jednotky (t. j. potenciálne hlasovacie práva). Existencia a vplyv potenciálnych hlasovacích práv, ktoré sú aktuálne uplatniteľné alebo konvertibilné, vrátane potenciálnych hlasovacích práv iných účtovných jednotiek, sa zvažuje pri posudzovaní toho, či účtovná jednotka má podstatný vplyv. Potenciálne hlasovacie práva nie sú aktuálne uplatniteľné alebo konvertibilné, ak sa napríklad nemôžu uplatniť alebo konvertovať až do nejakého budúceho dátumu, alebo až do okamihu, keď nastane nejaká budúca udalosť. |
8 |
Pri posudzovaní toho, či potenciálne hlasovacie práva prispievajú k podstatnému vplyvu, účtovná jednotka skúma všetky skutočnosti a okolnosti (vrátane podmienok uplatnenia potenciálnych hlasovacích práv a iných zmluvných dohôd posudzovaných individuálne alebo v kombinácii), ktoré ovplyvňujú potenciálne práva, s výnimkou zámerov manažmentu a finančnej schopnosti uplatniť alebo konvertovať dané potenciálne práva. |
9 |
Účtovná jednotka stratí podstatný vplyv na podnik, do ktorého sa investuje, ak stratí právomoc podieľať sa na rozhodovaní o finančných a prevádzkových zámeroch daného podniku. Strata podstatného vplyvu môže nastať so zmenou alebo bez zmeny v absolútnych alebo relatívnych úrovniach vlastníctva. Môže k nej dôjsť napríklad vtedy, keď sa pridružený podnik dostane pod kontrolu vlády, súdu, správneho alebo regulačného orgánu. Môže byť aj výsledkom zmluvnej dohody. |
METÓDA VLASTNÉHO IMANIA
10 |
Podľa metódy vlastného imania sa investícia do pridruženého podniku alebo spoločného podniku prvotne vykáže v obstarávacej cene a účtovná hodnota sa zvýši alebo zníži o vykázaný podiel investora na hospodárskom výsledku podniku, do ktorého sa investuje, po dátume jeho nadobudnutia. Podiel investora na hospodárskom výsledku podniku, do ktorého investuje, sa vykazuje v rámci hospodárskeho výsledku investora. Prijaté rozdelenia prostriedkov z podniku, do ktorého sa investuje, znižujú účtovnú hodnotu investície. Úpravy účtovnej hodnoty môžu byť nevyhnutné aj pri zmenách v pomernom podiele investora v podniku, do ktorého sa investuje, ktoré vznikli v dôsledku zmien v ostatných súčastiach komplexného výsledku podniku, do ktorého sa investuje. Medzi tieto zmeny patria zmeny vznikajúce z precenenia nehnuteľností, strojov a zariadení a z rozdielov z prepočtu cudzích mien. Podiel investora na týchto zmenách sa vykazuje v jeho ostatných súčastiach komplexného výsledku (pozri IAS 1 Prezentácia účtovnej závierky). |
11 |
Vykazovanie výnosu na základe prijatých rozdelení nemusí byť adekvátnym ocenením výnosu investora z investície do pridruženého podniku alebo spoločného podniku, pretože prijaté rozdelenia môžu nedostatočne vyjadrovať výkonnosť pridruženého podniku alebo spoločného podniku. Keďže investor má nad podnikom, do ktorého sa investuje, spoločnú kontrolu, alebo má naň podstatný vplyv, má podiel na výkonnosti pridruženého podniku alebo spoločného podniku a v dôsledku toho na návratnosti svojej investície. Investor účtuje tento podiel tak, že rozšíri rozsah svojej účtovnej závierky, aby obsahovala jeho podiel na hospodárskom výsledku takéhoto podniku, do ktorého sa investuje. Výsledkom je, že uplatnením metódy vlastného imania sa pri vykazovaní čistých aktív a hospodárskeho výsledku investora poskytuje viac informácií. |
12 |
Ak existujú potenciálne hlasovacie práva alebo iné deriváty obsahujúce potenciálne hlasovacie práva, podiel účtovnej jednotky v pridruženom podniku alebo spoločnom podniku sa určuje výlučne na základe existujúcich vlastníckych podielov a neodzrkadľuje sa v ňom možné uplatnenie alebo konverzia potenciálnych hlasovacích práv alebo derivátových nástrojov, s výnimkou prípadov, keď sa uplatňuje ods. 13. |
13 |
Účtovná jednotka má za určitých okolností v podstate existujúce vlastníctvo, a to v dôsledku transakcie, ktorá jej aktuálne umožňuje prístup k výnosom spojeným s vlastníckym podielom. Za týchto okolností sa pomer pridelený účtovnej jednotke určuje zohľadnením prípadného uplatnenia daných potenciálnych hlasovacích práv a iných derivátových nástrojov, ktoré účtovnej jednotke aktuálne umožňujú prístup k výnosom. |
14 |
Štandard IFRS 9 Finančné nástroje sa neuplatňuje na podiely v pridružených podnikoch alebo spoločných podnikoch, ktoré sa účtujú použitím metódy vlastného imania. Keď nástroje obsahujúce potenciálne hlasovacie práva v podstate aktuálne umožňujú prístup k výnosom spojeným s vlastníckym podielom v pridruženom podniku alebo spoločnom podniku, tieto nástroje nepodliehajú štandardu IFRS 9. Nástroje obsahujúce potenciálne hlasovacie práva v pridružených podnikoch alebo spoločných podnikoch sa vo všetkých ostatných prípadoch účtujú v súlade so štandardom IFRS 9. |
15 |
Pokiaľ investícia do pridruženého podniku alebo spoločného podniku alebo časť takejto investície nie je klasifikovaná ako držaná na predaj v súlade so štandardom IFRS 5 Dlhodobý majetok držaný na predaj a ukončenie činnosti, investícia neklasifikovaná ako držaná na predaj alebo akýkoľvek ponechaný podiel v rámci takejto investície sa klasifikuje ako dlhodobý majetok. |
UPLATŇOVANIE METÓDY VLASTNÉHO IMANIA
16 |
Účtovná jednotka so spoločnou kontrolu nad podnikom, do ktorého sa investuje, alebo s podstatným vplyvom na takýto podnik účtuje svoje investície v pridruženom podniku alebo spoločnom podniku použitím metódy vlastného imania s výnimkou prípadov, keď investícia spĺňa podmienky na udelenie výnimky v súlade s odsekmi 17 – 19. |
Výnimky z uplatňovania metódy vlastného imania
17 |
Účtovná jednotka nemusí na svoju investíciu do pridruženého podniku alebo spoločného podniku uplatňovať metódu vlastného imania, ak je materskou spoločnosťou, ktorá je oslobodená od zostavovania konsolidovanej účtovnej závierky na základe rozsahovej výnimky podľa odseku 4 písm. a) štandardu IFRS 10 alebo ak sú splnené všetky tieto podmienky:
|
18 |
Keď investíciu do pridruženého podniku alebo spoločného podniku drží alebo nepriamo drží účtovná jednotka, ktorá je organizáciou rizikového kapitálu alebo spoločným fondom, podielovým fondom alebo podobnou účtovnou jednotkou vrátane poistných fondov viazaných na investície, účtovná jednotka sa môže rozhodnúť oceňovať investície do daných pridružených podnikov a spoločných podnikov reálnou hodnotou v rámci hospodárskeho výsledku v súlade so štandardom IFRS 9. |
19 |
Keď má účtovná jednotka investíciu v pridruženom podniku, ktorej časť je držaná nepriamo prostredníctvom organizácie rizikového kapitálu alebo spoločným fondom, podielovým fondom, alebo podobnou účtovnou jednotkou vrátane poistných fondov viazaných na investície, účtovná jednotka sa môže rozhodnúť oceňovať danú časť investície do pridruženého podniku reálnou hodnotou v rámci hospodárskeho výsledku v súlade so štandardom IFRS 9 nezávisle od toho, či má organizácia rizikového kapitálu alebo spoločný fond, podielový fond a podobné účtovné jednotky vrátane poistných fondov viazaných na investície podstatný vplyv na danú časť investície. Ak sa účtovná jednotka rozhodne takto postupovať, metódu vlastného imania uplatní na akúkoľvek zostávajúcu časť investície do pridruženého podniku, ktorá nie je držaná prostredníctvom organizácie rizikového kapitálu alebo spoločného fondu, podielového fondu alebo podobných účtovných jednotiek vrátane poistných fondov viazaných na investície. |
Klasifikácia ako majetok držaný na predaj
20 |
Účtovná jednotka uplatňuje štandard IFRS 5 na investíciu alebo časť investície do pridruženého podniku alebo spoločného podniku, ktorá spĺňa kritériá na klasifikovanie ako majetok držaný na predaj. Akákoľvek ponechaná časť investície do pridruženého podniku alebo spoločného podniku, ktorá nebola klasifikovaná ako majetok držaný na predaj, sa účtuje použitím metódy vlastného imania, až pokiaľ sa neuskutoční vyradenie časti, ktorá je klasifikovaná ako majetok držaný na predaj. Po vyradení účtovná jednotka účtuje akékoľvek ponechané podiely v pridruženom podniku alebo spoločnom podniku v súlade so štandardom IFRS 9, s výnimkou prípadov, keď ponechaný podiel naďalej zostáva pridruženým podnikom alebo spoločným podnikom, pričom v danom prípade účtovná jednotka používa metódu vlastného imania. |
21 |
Keď investícia do pridruženého podniku alebo spoločného podniku, ktorá bola predtým klasifikovaná ale držaná na predaj, alebo časť takejto investície už ďalej nespĺňa kritériá takejto klasifikácie, účtuje sa použitím metódy vlastného imania, a to so spätnou platnosťou odo dňa, keď bola klasifikovaná ako držaná na predaj. Účtovná závierka za obdobie od klasifikácie ako držanej na predaj sa príslušne upraví. |
Ukončenie používania metódy vlastného imania
22 |
Účtovná jednotka ukončí používanie metódy vlastného imania odo dňa, keď jej investícia prestane byť pridruženým podnikom alebo spoločným podnikom, a to takto:
|
23 |
Preto ak by zisk alebo strata, ktoré podnik, do ktorého sa investuje, predtým vykázal v ostatných súčastiach komplexného výsledku, boli reklasifikované do hospodárskeho výsledku z vyradenia súvisiacich aktív alebo pasív, účtovná jednotka by reklasifikovala zisk alebo stratu z vlastného imania do hospodárskeho výsledku (ako reklasifikačnú úpravu), keď prestane používať metódu vlastného imania. Napríklad ak má pridružený podnik alebo spoločný podnik kumulatívne kurzové rozdiely vzťahujúce sa na operáciu v cudzej mene a účtovná jednotka prestane používať metódu vlastného imania, účtovná jednotka reklasifikuje zisk alebo stratu, ktoré sa predtým vykázali v ostatných súčastiach komplexného výsledku vo vzťahu k danej operácii v cudzej mene, do hospodárskeho výsledku. |
24 |
Ak sa investícia do pridruženého podniku stane investíciou do spoločného podniku alebo investícia do spoločného podniku stane investíciou do pridruženého podniku, účtovná jednotka bude naďalej používať metódu vlastného imania a neprecení ponechaný podiel. |
Zmeny vlastníckeho podielu
25 |
Ak sa zmenší vlastnícky podiel účtovnej jednotky v pridruženom podniku alebo spoločnom podniku, ale účtovná jednotka naďalej uplatňuje metódu vlastného imania, účtovná jednotka reklasifikuje zisk alebo stratu v rozsahu, v akom sa predtým vykázali v ostatných súčastiach komplexného výsledku vo vzťahu k danému zmenšeniu vlastníckeho podielu do hospodárskeho výsledku, ak by sa v prípade vyradenia súvisiacich aktív alebo pasív vyžadovalo, aby sa daný zisk alebo strata reklasifikovali do hospodárskeho výsledku. |
Postupy metódy vlastného imania
26 |
Mnohé postupy vhodné pri uplatňovaní metódy vlastného imania sú podobné postupom konsolidácie opísaným v štandarde IFRS 10. Okrem toho sa základné koncepcie postupov použitých pri účtovaní nadobudnutia dcérskej spoločnosti takisto uplatňujú pri účtovaní nadobudnutia investície v pridruženom podniku alebo spoločnom podniku. |
27 |
Podiel skupiny v pridruženom podniku alebo spoločnom podniku je súhrnom držaných podielov materskej spoločnosti a jej dcérskych spoločností v tomto pridruženom podniku alebo spoločnom podniku. Držané podiely ostatných pridružených podnikov alebo spoločných podnikov patriacich do skupiny sa na tento účel neberú do úvahy. Keď má pridružený podnik alebo spoločný podnik dcérske spoločnosti, pridružené podniky alebo spoločné podniky, pri uplatňovaní metódy vlastného imania sa berú do úvahy hospodárske výsledky, ostatné súčasti komplexného výsledku a čistý majetok, ktoré sú vykázané v účtovnej závierke pridruženého podniku alebo spoločného podniku (vrátane podielu tohto pridruženého podniku alebo spoločného podniku na hospodárskom výsledku, ostatných súčastiach komplexného výsledku a čistom majetku jeho pridružených podnikov a spoločných podnikov) po všetkých úpravách nevyhnutných na zjednotenie účtovných postupov (pozri odseky 35 a 36). |
28 |
Zisky a straty vyplývajúce z transakcií „po vlastníckej osi nahor“ a „po vlastníckej osi nadol“ medzi účtovnou jednotkou (vrátane jej konsolidovaných dcérskych spoločností) a jej pridruženým podnikom alebo spoločným podnikom sa vykazujú v účtovnej závierke účtovnej jednotky iba v rozsahu nesúvisiacich podielov investora v pridruženom podniku alebo spoločnom podniku. Transakciou „po vlastníckej osi nahor“ je napríklad predaj aktív pridruženého podniku alebo spoločného podniku investorovi. Transakciou „po vlastníckej osi nadol“ je napríklad predaj aktív investora jeho pridruženému podniku alebo spoločnému podniku alebo vklad aktív investora do takéhoto podniku. Podiel investora na ziskoch alebo stratách pridruženého podniku alebo spoločného podniku, ktoré sú výsledkom týchto transakcií, sa odúčtuje. |
29 |
Keď transakcie „po vlastníckej osi nadol“ poskytujú dôkaz o znížení čistej realizovateľnej hodnoty aktív, ktoré sa majú predať alebo vložiť, alebo straty hodnoty týchto aktív zo znehodnotenia, investor tieto straty vykáže v plnej miere. Keď transakcie „po vlastníckej osi nahor“ poskytujú dôkaz o znížení čistej realizovateľnej hodnoty aktív, ktoré sa majú kúpiť, alebo straty hodnoty týchto aktív zo znehodnotenia, investor vykáže svoj podiel na týchto stratách. |
30 |
Vklad nepeňažného aktíva do pridruženého podniku alebo spoločného podniku výmenou za podiel na vlastnom imaní pridruženého podniku alebo spoločného podniku sa účtuje v súlade s odsekom 28 s výnimkou prípadov, keď takémuto vkladu chýba komerčná podstata v súlade s vymedzením tohto pojmu v štandarde IAS 16 Nehnuteľnosti, stroje a zariadenia. Ak takémuto vkladu chýba komerčná podstata, zisk alebo strata sa považujú za nerealizované a nevykazujú sa, s výnimkou prípadov, keď sa uplatňuje aj odsek 31. Takéto nerealizované zisky alebo straty sa odúčtujú proti investícii zaúčtovanej použitím metódy vlastného imania a nevykazujú sa ako odložené zisky alebo straty v konsolidovanom výkaze finančnej situácie účtovnej jednotky alebo vo výkaze finančnej situácie účtovnej jednotky, v ktorej sa investície účtujú použitím metódy vlastného imania. |
31 |
Ak účtovná jednotka okrem podielu na vlastnom imaní pridruženého podniku alebo spoločného podniku dostane aj peňažné alebo nepeňažné aktíva, v hospodárskom výsledku v plnej miere vykáže časť zisku alebo straty z nepeňažného vkladu vzťahujúcu sa na prijaté peňažné alebo nepeňažné aktíva. |
32 |
Investícia sa účtuje použitím metódy vlastného imania odo dňa, od ktorého sa stáva pridruženým podnikom alebo spoločným podnikom. Pri nadobudnutí investície sa každý rozdiel medzi obstarávacou cenou investície a podielom účtovnej jednotky na čistej reálnej hodnote identifikovateľných aktív a pasív podniku, do ktorého sa investuje, účtuje takto:
Príslušné úpravy podielu účtovnej jednotky na hospodárskom výsledku pridruženého podniku alebo spoločného podniku po nadobudnutí sa vykonávajú s cieľom zohľadniť napríklad odpisovanie odpisovateľných aktív vychádzajúce z ich reálnej hodnoty ku dňu nadobudnutia. Podobne platí, že príslušné úpravy podielu účtovnej jednotky na hospodárskom výsledku pridruženého podniku alebo spoločného podniku po nadobudnutí sa vykonajú vzhľadom na straty zo znehodnotenia, napríklad pokiaľ ide o goodwill alebo nehnuteľnosti, stroje a zariadenia. |
33 |
Pri metóde vlastného imania účtovná jednotka používa posledné dostupné účtovné závierky pridruženého podniku alebo spoločného podniku. Ak je koniec obdobia vykazovania účtovnej jednotky odlišný od konca obdobia vykazovania pridruženého podniku alebo spoločného podniku, pridružený podnik alebo spoločný podnik zostaví na účely použitia účtovnou jednotkou účtovnú závierku k rovnakému dátumu, ako je účtovná závierka účtovnej jednotky, s výnimkou prípadov, keď je to nevykonateľné. |
34 |
Keď je v súlade s odsekom 33 pri uplatňovaní metódy vlastného imania použitá účtovná závierka pridruženého podniku alebo spoločného podniku zostavená k inému dátumu, ako je dátum, ktorý použila účtovná jednotka, vykonajú sa úpravy účinkov podstatných transakcií alebo udalostí, ktoré nastanú medzi týmto dátumom a dátumom účtovnej závierky účtovnej jednotky. V každom prípade nesmie byť rozdiel medzi koncom obdobia vykazovania pridruženého podniku alebo spoločného podniku a koncom obdobia vykazovania účtovnej jednotky dlhší ako tri mesiace. Dĺžka období vykazovania a akýkoľvek rozdiel medzi koncami období vykazovania musia byť v jednotlivých obdobiach rovnaké. |
35 |
Pri zostavovaní účtovnej závierky účtovnej jednotky sa na podobné transakcie a udalosti za podobných okolností použijú rovnaké účtovné postupy. |
36 |
Ak pridružený podnik alebo spoločný podnik používa na podobné transakcie a udalosti za podobných okolností iné účtovné postupy ako účtovná jednotka, vykonajú sa vhodné úpravy, aby účtovné postupy pridruženého podniku alebo spoločného podniku boli v súlade s účtovnými postupmi účtovnej jednotky vtedy, keď účtovná jednotka použije pri uplatňovaní metódy vlastného imania účtovnú závierku pridruženého podniku alebo spoločného podniku. |
37 |
Ak má pridružený podnik alebo spoločný podnik nesplatené kumulované prioritné akcie, ktoré sú držané tretími stranami inými ako účtovná jednotka a klasifikované ako vlastné imanie, účtovná jednotka vypočíta svoj podiel na hospodárskom výsledku po úprave o dividendy z takýchto akcií bez ohľadu na to, či dividendy boli alebo neboli deklarované. |
38 |
Ak sa podiel účtovnej jednotky na stratách pridruženého podniku alebo spoločného podniku rovná jeho podielu v pridruženom podniku alebo spoločnom podniku alebo ho prevyšuje, účtovná jednotka prestane vykazovať svoj podiel na ďalších stratách. Podiel v pridruženom podniku alebo spoločnom podniku je účtovnou hodnotou investície v pridruženom podniku alebo spoločnom podniku určenou podľa metódy vlastného imania spolu s akýmikoľvek dlhodobými podielmi, ktoré v podstate tvoria časť čistej investície účtovnej jednotky do pridruženého podniku alebo spoločného podniku. Napríklad položka, ktorej vysporiadanie nie je ani plánované ani pravdepodobné v blízkej budúcnosti, je v podstate zvýšením investície účtovnej jednotky do tohto pridruženého podniku alebo spoločného podniku. Takéto položky môžu zahŕňať prioritné akcie a dlhodobé pohľadávky alebo úvery, ale nezahŕňajú pohľadávky z obchodného styku, záväzky z obchodného styku alebo akékoľvek dlhodobé pohľadávky, pre ktoré existuje primerané zabezpečenie, ako napr. zabezpečené úvery. Straty vykázané podľa metódy vlastného imania, ktoré prevyšujú investíciu účtovnej jednotky do kmeňových akcií, sa uplatnia voči iným zložkám podielu účtovnej jednotky v pridruženom podniku alebo spoločnom podniku v opačnom poradí doby ich trvania (t. j. priority pri likvidácii). |
39 |
Po znížení podielu účtovnej jednotky na nulu sú ďalšie straty zabezpečené a záväzok sa vykazuje iba v takom rozsahu, v akom účtovnej jednotke vznikli právne alebo mimozmluvné povinnosti, alebo boli vykonané platby v mene pridruženého podniku alebo spoločného podniku. Ak pridružený podnik alebo spoločný podnik následne vykazuje zisky, účtovná jednotka znova začne vykazovať svoj podiel na týchto ziskoch až vtedy, keď sa jej podiel na týchto ziskoch vyrovná jej nevykázanému podielu na stratách. |
Straty zo znehodnotenia
40 |
Po uplatnení metódy vlastného imania vrátane vykázania strát pridruženého podniku alebo spoločného podniku podľa odseku 38 účtovná jednotka uplatňuje na určenie toho, či je potrebné vykázať akúkoľvek ďalšiu stratu zo znehodnotenia vzťahujúcu sa na jej čistú investíciu do pridruženého podniku alebo spoločného podniku, štandard IAS 39 Finančné nástroje: Vykazovanie a oceňovanie. |
41 |
Účtovná jednotka takisto uplatňuje štandard IAS 39 s cieľom určiť, či je nevyhnutné vykázať akúkoľvek ďalšiu stratu zo znehodnotenia vzťahujúcu sa na jej podiel v pridruženom podniku alebo spoločnom podniku, ktorá netvorí časť čistej investície, a sumu tejto straty zo zníženia hodnoty. |
42 |
Keďže goodwill, ktorý je súčasťou účtovnej hodnoty investície do pridruženého podniku alebo spoločného podniku, sa nevykazuje samostatne, nevykonáva sa osobitne ani jeho testovanie na znehodnotenie podľa požiadaviek na testovanie znehodnotenia goodwillu podľa štandardu IAS 36 Zníženie hodnoty majetku. Namiesto toho sa celá účtovná hodnota investície testuje na znehodnotenie v súlade so štandardom IAS 36 ako jedno aktívum, a to porovnaním jej spätne získateľnej sumy (vyššia hodnota z hodnoty z používania a reálnej hodnoty bez nákladov na predaj) s jej účtovnou hodnotou, a to vždy, keď uplatňovanie štandardu IAS 39 naznačí, že by mohlo dôjsť k znehodnoteniu investície. Strata zo znehodnotenia vykázaná za takýchto okolností nie je priradená k žiadnemu aktívu (vrátane goodwillu), ktoré je súčasťou účtovnej hodnoty investície do pridruženého podniku alebo spoločného podniku. Akékoľvek zrušenie takejto straty zo znehodnotenia sa preto vykazuje v súlade so štandardom IAS 36 tak, že spätne získateľná suma investície sa následne zvýši. Pri určovaní hodnoty z používania investície účtovná jednotka odhaduje:
Pri správnych predpokladoch vedú obe metódy k rovnakým výsledkom. |
43 |
Spätne získateľná suma investície do pridruženého podniku alebo spoločného podniku sa posudzuje pre každý pridružený podnik alebo spoločný podnik, s výnimkou prípadov, keď pridružený podnik alebo spoločný podnik nevytvára príjmy peňažných prostriedkov z pokračujúceho používania, ktoré sú viac-menej nezávislé od príjmov z iných aktív účtovnej jednotky. |
INDIVIDUÁLNA ÚČTOVNÁ ZÁVIERKA
44 |
Investícia do pridruženého podniku alebo spoločného podniku sa účtuje v individuálnej účtovnej závierke účtovnej jednotky v súlade s ods. 10 štandardu IAS 27 (v znení zmien a doplnení z roku 2011). |
DÁTUM NADOBUDNUTIA ÚČINNOSTI A PRECHODNÉ USTANOVENIA
45 |
Účtovná jednotka uplatňuje tento štandard na ročné účtovné obdobia, ktoré sa začínajú 1. januára 2013 alebo neskôr. Skoršie uplatňovanie je povolené. Ak účtovná jednotka uplatňuje tento štandard skôr, túto skutočnosť zverejní a zároveň uplatňuje aj štandardy IFRS 10, IFRS 11 Spoločné organizácie IFRS 12 Zverejnenie podielov na iných účtovných jednotkách a IAS 27 (v znení zmien a doplnení z roku 2011). |
Odkazy na štandard IFRS 9
46 |
Ak účtovná jednotka uplatňuje tento štandard, ale ešte neuplatňuje štandard IFRS 9, akýkoľvek odkaz na štandard IFRS 9 sa bude chápať ako odkaz na štandard IAS 39. |
UKONČENIE PLATNOSTI ŠTANDARDU IAS 28 (2003)
47 |
Týmto štandardom sa nahrádza štandard IAS 28 Investície do pridružených podnikov (v znení revízie z roku 2003). |