17.11.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 320/8


NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 1078/2012

zo 16. novembra 2012

o spoločnej bezpečnostnej metóde monitorovania vykonávaného železničnými podnikmi, manažérmi infraštruktúry po vydaní bezpečnostného osvedčenia alebo bezpečnostného povolenia a subjektmi zodpovednými za údržbu

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2004/49/ES z 29. apríla 2004 o bezpečnosti železníc Spoločenstva a o zmene a doplnení smernice Rady 95/18/ES o udeľovaní licencií železničným podnikom a smernici 2001/14/ES o prideľovaní kapacity železničnej infraštruktúry, vyberaní poplatkov za používanie železničnej infraštruktúry a bezpečnostnej certifikácii (Smernica o bezpečnosti železníc) (1), a najmä na jej článok 6,

keďže:

(1)

Komisia by mala na základe odporúčania Európskej železničnej agentúry (ďalej len „agentúra“) prijať druhý súbor spoločných bezpečnostných metód (CSM – common safety methods) vzťahujúci sa minimálne na metódy uvedené v článku 6 ods. 3 písm. c) smernice 2004/49/ES.

(2)

Komisia udelila 5. októbra 2009 Európskej železničnej agentúre mandát v súlade so smernicou 2004/49/ES na vypracovanie návrhu CSM na účely kontroly zhody prevádzky a štrukturálnych subsystémov s príslušnými základnými požiadavkami. V tejto CSM by mali byť stanovené metódy na kontrolu zhody prevádzky a štrukturálnych subsystémov s príslušnými základnými požiadavkami na bezpečnosť, ako aj na monitorovanie toho, že subsystémy a ich integrácia do systémov počas prevádzky a údržby naďalej spĺňajú požiadavky na bezpečnosť. Agentúra predložila Komisii svoje odporúčania týkajúce sa CSM podložené správou o posúdení vplyvu podľa mandátu od Komisie. Toto nariadenie je založené na odporúčaní agentúry.

(3)

Aby sa umožnila bezpečná integrácia, prevádzka a údržba štrukturálnych subsystémov v rámci železničných systémov a aby sa zabezpečilo splnenie základných požiadaviek počas prevádzky, systémy riadenia bezpečnosti železničných podnikov a manažérov infraštruktúry a systémy údržby subjektov zodpovedných za údržbu by mali zahŕňať všetky potrebné opatrenia vrátane postupov, procedúr, opatrení na kontrolu technických, prevádzkových a organizačných rizík. Monitorovanie správneho uplatňovania a efektívnosti systémov riadenia bezpečnosti železničných podnikov a manažérov infraštruktúry, ako aj systémov údržby subjektov zodpovedných za údržbu by sa preto malo týkať požiadaviek kladených na štrukturálne subsystémy v súvislosti s ich prevádzkou.

(4)

Týmto nariadením by sa malo umožniť efektívne riadenie bezpečnosti železničného systému počas jeho prevádzky a údržby a podľa potreby a uskutočniteľnosti by sa ním mal systém riadenia zlepšiť.

(5)

Toto nariadenie by takisto malo umožňovať odhaliť čo najskôr nedodržiavanie právnych predpisov počas uplatňovania systému riadenia spôsobmi, ktoré by mohli zapríčiniť nehody, incidenty, situácie, keď takmer došlo k havárii, alebo iné nebezpečné situácie. Na zvládnutie všetkých týchto foriem nedodržiavania právnych predpisov počas prevádzky a údržby by sa mal používať harmonizovaný postup monitorovacích činností. Predovšetkým by sa mal tento harmonizovaný postup uplatňovať na kontrolu dosiahnutia predpokladaných výsledkov systémov riadenia bezpečnosti železničných podnikov a manažérov infraštruktúry a na kontrolu dosiahnutia predpokladaného výsledku systémov údržby subjektov zodpovedných za údržbu.

(6)

Železničné podniky a manažéri infraštruktúry by mali monitorovať správne vykonávanie a výsledky opatrení, ktoré prijali v rámci celého svojho systému riadenia bezpečnosti, aby fungoval bezpečne, vrátane špecifických sietí.

(7)

Toto nariadenie by malo uľahčovať prístup na trh službám železničnej dopravy prostredníctvom harmonizácie postupu monitorovania, aby sa zabezpečilo nepretržité dosahovanie požadovaných výsledkov v oblasti bezpečnosti železničného systému. Toto nariadenie by malo navyše prispievať k vytváraniu vzájomnej dôvery a transparentnosti medzi členskými štátmi prostredníctvom harmonizovanej výmeny informácií týkajúcich sa bezpečnosti medzi jednotlivými aktérmi v železničnom odvetví s cieľom riadenia bezpečnosti v jednotlivých rozhraniach tohto odvetvia a prostredníctvom harmonizovanej evidencie uplatňovania postupu monitorovania.

(8)

Na účely poskytovania správ Komisii o efektívnosti a uplatňovaní tohto nariadenia a prípadne predkladania odporúčaní na jeho zlepšenie by agentúra mala byť schopná zhromažďovať príslušné informácie od rôznych zúčastnených aktérov vrátane národných bezpečnostných orgánov, orgánov udeľujúcich osvedčenia subjektom zodpovedným za údržbu nákladných vozňov a ďalších subjektov zodpovedných za údržbu, ktoré nepatria do rozsahu pôsobnosti nariadenia Komisie (EÚ) č. 445/2011 z 10. mája 2011 o systéme certifikácie subjektov zodpovedných za údržbu nákladných vozňov (2).

(9)

Opatrenia ustanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom výboru uvedeného v článku 27 ods. 1 smernice 2004/49/ES,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti

1.   Týmto nariadením sa ustanovuje spoločná bezpečnostná metóda (CSM) monitorovania umožňujúca efektívne riadenie bezpečnosti v železničnom systéme počas jeho prevádzky a údržby a podľa potreby sa ním zlepší systém riadenia.

2.   Toto nariadenie sa uplatňuje na tieto účely:

a)

kontrola správneho uplatňovania a efektívnosti všetkých postupov a procedúr systému riadenia vrátane opatrení na kontrolu technických, prevádzkových a organizačných rizík; v prípade železničných podnikov a manažérov infraštruktúry bude kontrola zahŕňať technické, prevádzkové a organizačné prvky, ktoré sú potrebné na vydanie osvedčenia/povolenia uvedeného v článku 10 ods. 2 písm. a) a 11 ods. 1 písm. a) a ustanovenia prijaté na získanie osvedčenia/povolenia uvedeného v článku 10 ods. 2 písm. b) a 11 ods. 1 písm. b) smernice 2004/49/ES;

b)

kontrola správneho uplatňovania systému riadenia ako celku a toho, či systém riadenia dosahuje predpokladané výsledky, a

c)

určenie a vykonávanie príslušných preventívnych, nápravných alebo obidvoch druhov opatrení, keď sa v rámci písmen a) a b) zistí relevantný prípad nedodržania právnych predpisov.

3.   Toto nariadenie sa vzťahuje na železničné podniky, manažérov infraštruktúry po vydaní bezpečnostného osvedčenia a subjekty zodpovedné za údržbu.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje vymedzenie pojmov podľa článku 3 smernice 2004/49/ES.

Okrem toho sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

a)

„systém riadenia“ znamená buď systémy riadenia bezpečnosti železničného podniku a manažérov infraštruktúry podľa vymedzenia pojmu v článku 3 písm. i) smernice 2004/49/ES, ktoré spĺňajú požiadavky stanovené v článku 9 a prílohe III k danej smernici, alebo systém údržby subjektov zodpovedných za údržbu, ktorý spĺňa požiadavky stanovené v článku 14a ods. 3 danej smernice;

b)

„monitorovanie“ znamená opatrenia, ktoré prijali železničné podniky, manažéri infraštruktúry alebo subjekty zodpovedné za údržbu, na kontrolu správneho uplatňovania a efektívnosti svojich systémov riadenia;

c)

„rozhrania“ znamenajú rozhrania podľa vymedzenia pojmu v článku 3 ods. 7 nariadenia Komisie (ES) č. 352/2009 (3).

Článok 3

Postup monitorovania

1.   Každý železničný podnik, manažér infraštruktúry a subjekt zodpovedný za údržbu:

a)

zodpovedá za vykonanie postupu monitorovania uvedeného v prílohe;

b)

zabezpečuje, aby sa v súlade s týmto nariadením monitorovali aj opatrenia na kontrolu rizík, ktoré prijímajú jeho subdodávatelia; na tento účel uplatňuje postup monitorovania uvedený v prílohe, alebo vyžaduje od svojich subdodávateľov, aby tento postup uplatňovali prostredníctvom zmluvných ustanovení.

2.   Postup monitorovania zahŕňa tieto činnosti:

a)

stanovenie stratégie, priorít a plánu(-ov) monitorovania;

b)

zhromažďovanie a analýza informácií;

c)

vypracovanie akčného plánu pre prípady neakceptovateľného neplnenia požiadaviek stanovených v rámci systému riadenia;

d)

vykonávanie akčného plánu, ak bol vypracovaný;

e)

vyhodnocovanie efektívnosti opatrení akčného plánu, ak bol takýto plán vypracovaný.

Článok 4

Výmena informácií medzi zúčastnenými aktérmi

1.   Železničné podniky, manažéri infraštruktúry a subjekty zodpovedné za údržbu vrátane subdodávateľov zabezpečujú prostredníctvom zmluvných ustanovení vzájomnú výmenu všetkých príslušných informácií týkajúcich sa bezpečnosti vyplývajúcich z uplatňovania postupu monitorovania uvedeného v prílohe, aby druhá strana mohla prijať všetky nápravné opatrenia potrebné na zabezpečenie kontinuálneho dosahovania požadovaných výsledkov v oblasti bezpečnosti železničného systému.

2.   Keď železničné podniky, manažéri infraštruktúry a subjekty zodpovedné za údržbu v priebehu uplatňovania postupu monitorovania zistia akékoľvek riziko, pokiaľ ide o poruchy a konštrukčné nezrovnalosti alebo nesprávne fungovanie technického vybavenia, a to aj v rámci štrukturálnych subsystémov, oznamujú tieto riziká druhým zúčastneným stranám, aby mohli prijať všetky nápravné opatrenia potrebné na zabezpečenie kontinuálneho dosahovania požadovaných výsledkov v oblasti bezpečnosti železničného systému.

Článok 5

Podávanie správ

1.   Manažéri infraštruktúry a železničné podniky podávajú národným bezpečnostným orgánom správy o vykonávaní tohto nariadenia prostredníctvom výročných správ o bezpečnosti v súlade s článkom 9 ods. 4 smernice 2004/49/ES.

2.   Národný bezpečnostný orgán podáva správy o vykonávaní tohto nariadenia železničnými podnikmi, manažérmi infraštruktúry a, pokiaľ má informácie, subjektmi zodpovednými za údržbu v súlade s článkom 18 smernice 2004/49/ES.

3.   Výročná správa o údržbe, ktorú podávajú subjekty zodpovedné za údržbu nákladných vozňov uvedené v časti I bode 7.4 písm. k) prílohy III k nariadeniu (EÚ) č. 445/2011, obsahuje informácie o skúsenostiach subjektov zodpovedných za údržbu s uplatňovaním tohto nariadenia. Agentúra zhromažďuje tieto informácie v spolupráci s príslušnými certifikačnými orgánmi.

4.   Iné subjekty zodpovedné za údržbu, ktoré nepatria do rozsahu pôsobnosti nariadenia (EÚ) č. 445/2011, si takisto s agentúrou vymieňajú skúsenosti o vykonávaní tohto nariadenia. Agentúra koordinuje výmenu skúseností s týmito subjektmi zodpovednými za údržbu.

5.   Agentúra zhromažďuje všetky informácie o skúsenostiach z uplatňovania tohto nariadenia a podľa potreby vydáva odporúčania Komisii s cieľom toto nariadenie zlepšiť.

6.   Národné bezpečnostné orgány podporujú agentúru pri zhromažďovaní informácií od železničných podnikov a manažérov infraštruktúry.

7.   Najneskôr do troch rokov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia predloží agentúra Komisii správu obsahujúcu analýzu efektívnosti metódy a skúseností železničných podnikov, manažérov infraštruktúry a subjektov zodpovedných za údržbu z vykonávania tohto nariadenia.

Článok 6

Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Nariadenie sa uplatňuje od 7. júna 2013.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 16. novembra 2012

Za Komisiu

predseda

José Manuel BARROSO


(1)  Ú. v. EÚ L 164, 30.4.2004, s. 44.

(2)  Ú. v. EÚ L 122, 11.5.2011, s. 22.

(3)  Ú. v. EÚ L 108, 29.4.2009, s. 4.


PRÍLOHA

POSTUP MONITOROVANIA

1.   Všeobecné

1.1.

V rámci postupu monitorovania by sa mali zohľadňovať všetky postupy a procedúry systému riadenia vrátane opatrení na kontrolu technických, prevádzkových a organizačných rizík.

1.2.

Činnosti v rámci postupu monitorovania uvedené v článku 3 ods. 2 sú opísané v oddieloch 2 až 6.

1.3.

Postup monitorovania je opakovaný, ako je možné vidieť na schéme uvedenej v prílohe.

2.   Stanovenie stratégie, priorít a plánu(-ov) monitorovania

2.1.

Každý železničný podnik, manažér infraštruktúry a subjekt zodpovedný za údržbu je v rámci svojho systému riadenia zodpovedný za stanovenie stratégie, priorít a plánu(-ov) monitorovania.

2.2.

Pri rozhodovaní o prioritách sa zohľadňujú informácie z oblastí, ktoré predstavujú najväčšie riziko a ktoré by v prípade neefektívneho monitorovania mohli mať nepriaznivé následky pre bezpečnosť. Stanovuje sa poradie priorít monitorovacích činností a určuje sa potrebný čas, úsilie a zdroje. Pri určovaní priorít sa prihliada aj na výsledky z predchádzajúceho vykonávania postupu monitorovania.

2.3.

V rámci postupu monitorovania sa čo najskôr určia možné prípady nedodržiavania právnych predpisov prostredníctvom uplatňovania systému riadenia, ktoré by mohli zapríčiniť nehody, incidenty, situácie, keď takmer došlo k havárii, alebo iné nebezpečné situácie. Výsledkom by malo byť prijatie opatrení na nápravu takýchto situácií nedodržiavania právnych predpisov.

2.4.

V stratégii a pláne(-och) monitorovania sú určené kvantitatívne alebo kvalitatívne ukazovatele alebo kombinácia oboch, na základe ktorých je možné:

a)

včasne varovať pred každou odchýlkou od predpokladaného výsledku alebo uistiť sa o plánovanom dosiahnutí predpokladaného výsledku;

b)

informovať o nežiaducom výsledku;

c)

podporovať rozhodovanie.

3.   Zhromažďovanie a analýza informácií

3.1.

Zhromažďovanie a analýza informácií sa vykonáva podľa stratégie, priorít a plánu(-ov) stanovených pre monitorovanie.

3.2.

V prípade každého stanoveného ukazovateľa uvedeného v bode 2.4 sa vykonáva:

a)

zhromažďovanie potrebných informácií;

b)

vyhodnocovanie správneho vykonávania postupov, procedúr, opatrení na kontrolu technických, prevádzkových a organizačných rizík;

c)

kontrola efektívnosti postupov, procedúr, opatrení na kontrolu technických, prevádzkových a organizačných rizík a toho, či sa prostredníctvom nich dosahujú predpokladané výsledky;

d)

vyhodnocovanie správneho uplatňovania systému riadenia ako celku a toho, či sa prostredníctvom neho dosahujú predpokladané výsledky;

e)

analýza a vyhodnotenie prípadov zisteného nesplnenia ustanovení písmen b), c) a d), ako aj určenie ich príčin.

4.   Vypracovanie akčného plánu

4.1.

Akčný plán sa vypracuje pre určené prípady nedodržiavania právnych predpisov, ktoré sa považujú za neakceptovateľné. Akčný plán:

a)

vedie k presadzovaniu správne vykonávaných postupov, procedúr, opatrení na kontrolu technických, prevádzkových a organizačných rizík podľa ich špecifikácie, alebo

b)

zlepšuje existujúce postupy, procedúry, opatrenia na kontrolu technických, prevádzkových a organizačných rizík, alebo

c)

určujú sa v ňom a vykonávajú sa prostredníctvom neho dodatočné opatrenia na kontrolu rizík.

4.2.

Akčný plán musí obsahovať predovšetkým tieto informácie:

a)

ciele a predpokladané výsledky;

b)

nápravné, preventívne alebo obidva druhy potrebných opatrení;

c)

osoby zodpovedné za vykonávanie činností;

d)

dátumy, dokedy treba činnosti vykonať;

e)

osobu zodpovednú za vyhodnotenie efektívnosti opatrení akčného plánu v súlade s oddielom 6;

f)

revíziu vplyvu akčného plánu na stratégiu, priority a plán(-y) monitorovania.

4.3.

Na účely riadenia bezpečnosti na rozhraniach železničný podnik, manažér infraštruktúry alebo subjekt zodpovedný za údržbu rozhodne po dohode s ďalšími zúčastnenými aktérmi o tom, kto bude poverený vykonávaním potrebného akčného plánu alebo jeho častí.

5.   Vykonávanie akčného plánu

5.1.

Akčný plán definovaný v oddiele 4 sa vykonáva tak, aby sa napravili určené prípady nedodržiavania právnych predpisov.

6.   Vyhodnotenie efektívnosti opatrení akčného plánu

6.1.

Správne vykonávanie, primeranosť a efektívnosť opatrení stanovených v akčnom pláne sa kontrolujú prostredníctvom toho istého postupu monitorovania, ktorý je opísaný v tejto prílohe.

6.2.

Vyhodnotenie efektívnosti akčného plánu musí zahŕňať predovšetkým tieto činnosti:

a)

overenie správneho vykonania akčného plánu a jeho ukončenia podľa harmonogramu;

b)

overenie dosiahnutia predpokladaného výsledku;

c)

overenie toho, či sa medzičasom nezmenili počiatočné podmienky a či sú opatrenia na kontrolu rizík stanovené v akčnom pláne ešte stále vhodné vzhľadom na dané okolnosti;

d)

overenie toho, či nie sú potrebné iné opatrenia na kontrolu rizík.

7.   Evidencia uplatňovania postupu monitorovania

7.1.

Postup monitorovania sa dokumentuje, aby sa preukázalo jeho správne vykonávanie. Táto dokumentácia sa sprístupňuje hlavne na účely interného posudzovania. Na požiadanie:

a)

železničné podniky a manažéri infraštruktúry túto dokumentáciu sprístupnia národnému bezpečnostnému orgánu;

b)

subjekty zodpovedné za údržbu túto dokumentáciu sprístupnia certifikačnému orgánu. Keď sa rozhrania riadia prostredníctvom zmlúv, subjekty zodpovedné za údržbu túto dokumentáciu sprístupnia príslušným železničným podnikom a manažérom infraštruktúry.

7.2.

Dokumentácia vypracovaná v rámci bodu 7.1 obsahuje predovšetkým:

a)

opis organizácie a zamestnancov menovaných na vykonávanie postupu monitorovania;

b)

výsledky jednotlivých činností postupu monitorovania uvedených v článku 3 ods. 2 a najmä prijaté rozhodnutia;

c)

pokiaľ ide o zistené prípady nedodržiavania právnych predpisov, ktoré sa považujú za neakceptovateľné, zoznam všetkých potrebných opatrení, ktoré treba vykonať na dosiahnutie požadovaného výsledku.

Dodatok

Rámec postupu monitorovania

Image