17.11.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 354/1

(1)

Nariadenie (ES) č. 1005/2008 (nariadenie o NNN rybolove) ustanovuje systém Spoločenstva na zabraňovanie nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému rybolovu, na odrádzanie od neho a jeho odstránenie.

(2)

V kapitole VI nariadenia o NNN rybolove sa stanovuje postup identifikácie nespolupracujúcich tretích krajín, krokov súvisiacich s krajinami identifikovanými ako nespolupracujúce tretie krajiny, vytvorenia zoznamu nespolupracujúcich krajín, vyradenia zo zoznamu nespolupracujúcich krajín, propagácie zoznamu nespolupracujúcich krajín a všetkých núdzových opatrení.

(3)

V súlade s článkom 32 nariadenia o NNN rybolove by Komisia mala poslať oznámenie tretím krajinám o možnosti ich identifikovania ako nespolupracujúcich krajín. Takéto oznámenie je predbežné. Oznámenie tretím krajinám o možnosti ich identifikovania ako nespolupracujúcich krajín vychádza z kritéria stanoveného v článku 31 nariadenia o NNN rybolove. Komisia by mala zohľadniť aj všetky kroky stanovené v článku 32 v súvislosti s danými krajinami. Komisia by predovšetkým mala do oznámenia zahrnúť predovšetkým informácie týkajúce sa hlavných skutočností a názorov, zdôvodňujúcich takéto oznámenie, možnosť daných krajín reagovať a poskytnúť dôkazy vyvracajúce takúto identifikáciu, alebo ak je to vhodné, akčný plán na zlepšenie a opatrenia prijaté na nápravu situácie. Komisia by mala tretím krajinám poskytnúť primeraný čas, aby mohli reagovať na oznámenie a primeraný čas na nápravu situácie.

(4)

Podľa článku 31 nariadenia o NNN rybolove Európska komisia môže identifikovať tretie krajiny, ktoré považuje za krajiny nespolupracujúce v boji proti NNN rybolovu. Tretiu krajinu možno označiť za nespolupracujúcu tretiu krajinu, ak si neplní povinnosti, ktoré pre ňu vyplývajú z medzinárodného práva ako pre vlajkový, prístavný, pobrežný alebo trhový štát a podľa ktorých musí prijať opatrenia na zabránenie NNN rybolovu, odrádzanie od neho a jeho odstránenie.

(5)

Identifikácia nespolupracujúcich tretích krajín bude vychádzať z preskúmania všetkých informácií podľa článku 31 ods. 2 nariadenia o NNN rybolove.

(6)

Rada môže v súlade s článkom 33 nariadenia o NNN rybolove vytvoriť zoznam nespolupracujúcich krajín. Na tieto krajiny sa okrem iného uplatňujú opatrenia uvedené v článku 38 nariadenia o NNN rybolove.

(7)

Podľa článku 20 ods. 1 nariadenia o NNN rybolove vlajkové štáty tretích krajín musia Komisii oznámiť svoje opatrenia na vykonávanie, kontrolu a vynucovanie právnych predpisov, nariadení a opatrení v oblasti ochrany a riadenia, ktoré musia ich rybárske plavidlá dodržiavať.

(8)

Podľa článku 20 ods. 4 nariadenia o NNN rybolove Komisia administratívne spolupracuje s tretími krajinami v oblastiach týkajúcich sa vykonávania tohto nariadenia.

(9)

Oznámenie Belize ako vlajkového štátu Komisia akceptovala v súlade s článkom 20 nariadenia o NNN rybolove 17. marca 2010.

(10)

Komisia s podporou Európskej agentúry pre kontrolu rybného hospodárstva od 8. do 12. novembra 2010 vykonala misiu v Belize v rámci administratívnej spolupráce stanovenej v článku 20 ods. 4 nariadenia o NNN rybolove.

(11)

Účelom misie bolo overiť informácie týkajúce sa opatrení Belize v oblasti vykonávania, kontroly a vynucovania právnych predpisov, nariadení a opatrení v oblasti ochrany a riadenia, ktoré musia dodržiavať jeho rybárske plavidlá, ako aj opatrení, ktoré Belize prijalo s cieľom splniť záväzky v rámci boja proti NNN rybolovu a požiadavky a úlohy týkajúce sa vykonávania systému Únie na osvedčovanie úlovkov.

(12)

Záverečná správa o misii bola Belize zaslaná 7. februára 2011.

(13)

Pripomienky Belize k záverečnej správe z misie boli prijaté 23. februára 2011.

(14)

Od 7. do 10. júna 2011 Komisia vykonala ďalšiu misiu do Belize s cieľom nadviazať na kroky prijaté na prvej misii.

(15)

Belize predložilo ďalšie písomné pripomienky 4. apríla 2011, 12. júla 2011, 14. novembra 2011 a 27. januára 2012.

(16)

Belize je zmluvná strana Medziamerickej komisie pre tropické tuniaky (IATTC), Medzinárodnej komisie pre zachovanie atlantických tuniakov (ICCAT), Komisie pre tuniaky z Indického oceánu (IOTC) a Regionálnej organizácie pre riadenie rybného hospodárstva v južnej časti Tichého oceánu (SPRFMO). Je spolupracujúcim nečlenom Komisie pre rybolov v západnom a strednom Tichomorí (WCPFC). Belize ratifikovalo dohovor OSN o morskom práve (UNCLOS) a Dohodu OSN o populáciách rýb (UNFSA). V roku 2003 prijalo dohodu Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) na podporu dodržiavania medzinárodných ochranných a riadiacich opatrení rybárskymi plavidlami na otvorenom mori (dohoda FAO o dodržiavaní opatrení).

(17)

V záujme vyhodnotenia plnenia medzinárodných záväzkov Belize ako vlajkového, prístavného, pobrežného alebo trhového štátu (2) vyplývajúcich z medzinárodných dohôd uvedených v odôvodnení 16 a stanovených regionálnymi organizáciami pre riadenie rybného hospodárstva (RFMO) uvedenými v odôvodneniach 16 a 18 Komisia zhromaždila a zanalyzovala všetky informácie, ktoré považovala za nevyhnutné na účely takéhoto vyhodnotenia.

(18)

Komisia použila informácie z dostupných údajov zverejnených komisiami ICCAT, WCPFC, IOTC, IATTC, Komisiou pre rybolov v severovýchodnom Atlantiku (NEAFC) a Organizáciou pre rybolov v juhovýchodnom Atlantiku (SEAFO), a to buď v podobe správ o plnení záväzkov, alebo v podobe zoznamov plavidiel vykonávajúcich NNN rybolov, ako aj verejne dostupných informácií zo správy Ministerstva Spojených štátov pre obchod vypracovanej pre Kongres v januári 2011 podľa oddielu 403 písm. a) zákona Magnusona-Stevensa o ochrane rybolovu a opätovnej autorizácii riadenia z roku 2006 (správa Americkej národnej služby pre morský rybolov).

(19)

Komisia zanalyzovala v súlade s článkom 31 ods. 3 nariadenia o NNN rybolove záväzky Belize ako vlajkového, prístavného, pobrežného alebo trhového štátu. Na účely tejto kontroly zohľadnila parametre uvedené v článku 31 ods. 4 až 7 nariadenia o NNN rybolove.

(20)

Komisia na základe informácií získaných zo zoznamov plavidiel vykonávajúcich NNN rybolov, zostavených regionálnymi organizáciami na riadenie rybného hospodárstva (RFMO), konštatovala, že väčší počet plavidiel uvedených v týchto zoznamoch sa plavil pod vlajkou Belize po zaradení do predmetných zoznamov (3). Ide o tieto plavidlá: Goidau Ruey No 1, Orca, Reymar 6, Sunny Jane, Tching Ye No. 6, Wen Teng No. 688.

(21)

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa článku 18 ods. 1 a 2 dohody UNFSA je vlajkový štát zodpovedný za svoje plavidlá plaviace sa na otvorenom mori. Komisia sa domnieva, že prítomnosť plavidiel vykonávajúcich NNN rybolov v zoznamoch plavidiel vykonávajúce NNN rybolov, zostavených organizáciami RFMO, ktoré sa po zaradení do predmetných zoznamov plavili pod vlajkou Belize, zreteľne dokazuje, že Belize nesplnilo svoje záväzky vlajkového štátu vyplývajúce z medzinárodného práva. Skutočnosť, že Belize má uvedený počet plavidiel vykonávajúcich NNN rybolov, dokazuje, že nie je schopné účinne plniť svoje povinnosti realizovať ochranné a riadiace opatrenia RFMO a zaistiť, aby sa jeho plavidlá nepodieľali na žiadnej činnosti, ktorá znižuje účinnosť takýchto opatrení.

(22)

Vlajkový štát je podľa článku 19 ods. 1 a 2 dohody UNFSA povinný zabezpečiť, aby plavidlá plaviace sa pod jeho vlajkou dodržiavali pravidlá RFMO v oblasti ochrany a riadenia. Vlajkové štáty sú tiež povinné vykonávať urýchlené vyšetrovania a súdne konania. Vlajkový štát by mal tiež zabezpečiť primerané sankcie, odrádzať od opakovania porušení a zbaviť narušiteľov výhod z týchto nezákonných činností. V tomto ohľade sa konštatuje, že existencia viacerých plavidiel vykonávajúcich NNN rybolov v zoznamoch plavidiel vykonávajúcich NNN rybolov, zostavených organizáciami RFMO, ktoré sa plavili pod vlajkou Belize po zaradení do týchto zoznamov, poukazuje na to, že Belize si neplní svoje povinnosti podľa článku 19 ods. 1 a 2 dohody UNFSA. Skutočnosť, že Belize si neplní svoje povinnosti týkajúce sa dodržiavania a vynucovania, je takisto v rozpore s článkom III ods. 8 dohody FAO o dodržiavaní opatrení, v ktorom je uvedené, že každá strana prijme opatrenia na vynucovanie vzťahujúce sa na rybárske plavidlá oprávnené plaviť sa pod jej vlajkou, ktoré konajú v rozpore s ustanoveniami dohody FAO o dodržiavaní opatrení, prípadne aj pokiaľ ide o prípady, keď rozpor s týmito ustanoveniami predstavuje trestný čin podľa vnútroštátnych právnych predpisov. Sankcie, ktoré sa uplatňujú pri takýchto porušeniach, musia byť dostatočne prísne na to, aby účinne zabezpečili súlad s požiadavkami dohody FAO o dodržiavaní opatrení a zbavili narušiteľov výhod vyplývajúcich z ich nelegálnej činnosti.

(23)

Skutočnosť, že Belize si neplnilo svoje povinnosti v oblasti dodržiavania a vynucovania podľa článku 19 dohody UNFSA, potvrdzujú aj informácie zhromaždené počas misie, ktorá sa konala od 8. do 12. novembra 2010. Na tejto misii sa zistilo, že príslušné belizské orgány neboli oprávnené získavať informácie od prevádzkovateľov, registrovaných vlastníkov a oprávnených vlastníkov rybárskych plavidiel plaviacich sa pod vlajkou Belize a vykonávať ich administratívne vyšetrovanie. Na tejto misii sa odhalili aj nedostatky systému poverených pozorovateľov vykonávajúcich overovanie činností hospodárskych subjektov najmä s ohľadom na vykládky mimo belizskej výhradnej hospodárskej zóny, keďže niektorí poverení pozorovatelia zároveň pôsobili ako zástupcovia oprávnených vlastníkov plavidiel plaviacich sa pod vlajkou Belize. V tejto súvislosti treba poznamenať, že význam účinných krokov voči oprávneným vlastníkom je potvrdený v dokumentáciách organizácie FAO a Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), v ktorých sa vyzdvihuje význam informácií o oprávnených vlastníkoch v boji proti nezákonným činnostiam (4) a význam potreby záznamov o rybárskych plavidlách a oprávnenom vlastníctve (5).

(24)

Ďalej podľa článku 20 dohody UNFSA musia štáty spolupracovať buď priamo, alebo prostredníctvom regionálnych organizácií RFMO pri dodržiavaní a vynucovaní opatrení príslušných organizácií RFMO v oblasti ochranných a riadiacich opatrení. Súbor osobitných požiadaviek uvedených v predmetnom článku stanovuje povinnosti štátov v oblasti vyšetrovania, vzájomnej spolupráce a udeľovania sankcií za NNN rybolovnú činnosť. Taktiež sa predpokladá, že štáty by mohli pri plavidlách, ktoré sa budú podieľať na činnostiach znižujúcich účinnosť opatrení príslušných RFMO v oblasti ochrany a riadenia, uplatniť postupy organizácií RFMO s cieľom odradiť takéto plavidlá dovtedy, kým vlajkový štát neprijme primerané opatrenia. V tejto súvislosti sa konštatuje, že existencia viacerých plavidiel vykonávajúcich NNN rybolov v zoznamoch plavidiel vykonávajúcich NNN rybolov, zostavených organizáciami RFMO, ktoré sa plavili pod vlajkou Belize po ich zaradení do týchto zoznamov, dokazuje, že Belize neplní povinnosti vyplývajúce z medzinárodného práva v oblasti medzinárodnej spolupráce pri vynucovaní.

(25)

Taktiež treba pripomenúť, že Belize musí v súlade s článkom 118 dohovoru UNCLOS spolupracovať pri ochrane a riadení živých zdrojov v oblastiach na otvorenom mori. V tejto súvislosti existencia väčšieho počtu plavidiel vykonávajúcich NNN rybolov, ktoré sa plavili pod vlajkou Belize po zaradení do zoznamov plavidiel vykonávajúcich NNN rybolov, zostavených organizáciami RFMO, a ktoré stále pokračujú v rybolovnej činnosti, dokazuje skutočnosť, že Belize neplní povinnosti vlajkového štátu. Rozpoznané rybárske plavidlá vykonávajúce NNN rybolov takisto narúšajú ochranu a riadenie živých zdrojov.

(26)

Nesplnenie povinností zo strany Belize, pokiaľ ide o plavidlá vykonávajúce NNN rybolov, ktoré sú zaradené v zoznamoch zostavených organizáciami RFMO zahŕňajúcich plavidlá vykonávajúce NNN rybolov a ktoré sa plavili pod vlajkou Belize po zaradení do týchto zoznamov, znamená aj porušenie článku 217 dohovoru UNCLOS, ktorý požaduje, aby vlajkové štáty prijali špecifické vynucujúce opatrenia s cieľom zaistiť dodržiavanie medzinárodných predpisov, vyšetrovanie údajných porušení a uplatnenie primeraných sankcií za prípadné porušenia.

(27)

Existencia viacerých plavidiel vykonávajúcich NNN rybolov v zoznamoch plavidiel vykonávajúcich NNN rybolov, zostavených organizáciami RFMO, ktoré sa plavili pod vlajkou Belize po zaradení do týchto zoznamov, taktiež dokazuje neschopnosť Belize plniť odporúčania uvedené v medzinárodnom akčnom pláne organizácie FAO na zabraňovanie NNN rybolovu, odrádzanie od neho a jeho odstránenie (ďalej len „medzinárodný akčný plán“). V bode 34 medzinárodného akčného plánu sa ďalej odporúča členským štátom, aby zaistili, že sa rybárske plavidlá, ktoré sú oprávnené na plavbu pod ich vlajkou, nebudú podieľať na NNN rybolove ani ho nebudú podporovať.

(28)

Ďalej je nutné sa zmieniť, že Belize bolo spomenuté v správe služby NMFS. Podľa správy služby NMFS francúzske orgány spozorovali dve plavidlá plaviace sa pod vlajkou Belize v oblasti dohovoru IATTC. Obvinenia týkajúce sa NNN rybolovnej činnosti týchto dvoch plavidiel boli zamietnuté, keďže Belize poskytlo vysvetľujúce informácie. Orgány Spojených štátov však Belize identifikovali ako krajinu „záujmu“ (6).

(29)

So zreteľom na situáciu vysvetlenú v tomto oddiele rozhodnutia a na základe všetkých skutočností, ktoré zhromaždila Komisia, ako aj všetkých vyhlásení dotknutej krajiny možno podľa článku 31 ods. 3 a článku 31 ods. 4 písm. a) nariadenia o NNN rybolove konštatovať, že Belize nesplnilo povinnosti vlajkového štátu vyplývajúce z medzinárodného práva, pokiaľ ide o plavidlá vykonávajúce NNN rybolov a NNN rybolov uskutočňovaný alebo podporovaný rybárskymi plavidlami, ktoré sa plavia pod jeho vlajkou, resp. jeho štátnymi príslušníkmi, a neprijalo primerané opatrenia na boj proti zdokumentovanému a opakovanému NNN rybolovu uskutočňovanému plavidlami, ktoré sa predtým plavili pod jeho vlajkou.

(30)

Komisia analyzovala, či Belize prijalo účinné vynucujúce opatrenia voči prevádzkovateľom zodpovedným za NNN rybolov a či sa uplatnili dostatočne prísne sankcie, ktoré narušiteľov zbavia výhod získaných NNN rybolovom.

(31)

Dostupné dôkazy potvrdzujú, že Belize si nesplnilo povinnosti vyplývajúce z medzinárodného práva, pokiaľ ide o účinné vynucujúce opatrenia. V tejto súvislosti sa pripomína, že v zoznamoch plavidiel vykonávajúcich NNN rybolov, zostavených organizáciami RFMO, je viacero plavidiel vykonávajúcich NNN rybolov, ktoré sa plavili pod vlajkou Belize po zaradení do týchto zoznamov. Existencia takýchto plavidiel vykonávajúcich NNN rybolov zdôrazňuje skutočnosť, že Belize si neplnilo svoje záväzky stanovené v článku 18 ods. 1 a 2 dohody UNFSA, pokiaľ ide o jeho plavidlá pôsobiace na otvorenom mori. Táto situácia je ďalej jasným znakom toho, že Belize neplní požiadavky vyplývajúce z článku 19 ods. 1 dohody UNFSA, v ktorom sú stanovené pravidlá pre vlajkové štáty v oblasti dodržiavania a vynucovania. Konanie Belize v tejto veci je takisto v rozpore s požiadavkami uvedenými v článku 19 ods. 2 dohody UNFSA, v ktorom je okrem iného stanovené, že sankcie by mali byť dostatočne prísne a mali by narušiteľov zbaviť výhod získaných nelegálnymi činnosťami.

(32)

Keďže Belize konalo opísaným spôsobom, nepreukázalo, že plní podmienky článku 94 ods. 2 písm. b) dohovoru UNCLOS, ktorý stanovuje, že vlajkový štát uplatňuje jurisdikciu podľa svojho vnútroštátneho práva nad každou loďou plaviacou sa pod jeho vlajkou, ako aj nad jej kapitánom, dôstojníkmi a posádkou. Existencia viacerých plavidiel vykonávajúcich NNN rybolov v zoznamoch plavidiel vykonávajúcich NNN rybolov, zostavených organizáciami RFMO, ktoré sa plavili pod vlajkou Belize po zaradení do týchto zoznamov, predstavuje podporný dôkaz toho, že Belize nad svojimi rybárskymi plavidlami plne neuplatňovala jurisdikciu.

(33)

Konanie Belize v súvislosti s účinnými vynucujúcimi opatreniami navyše nie je ani v súlade s odporúčaniami uvedenými v bode 21 medzinárodného akčného plánu, v ktorom sa štátom odporúča, aby zaistili, že sankcie za NNN rybolov uskutočňovaný rybárskymi plavidlami a v najväčšej možnej miere voči štátnym príslušníkom, ktorí patria pod ich jurisdikciu, budú dostatočne prísne na to, aby účinne zabránili NNN rybolovu, odradili od neho a odstránili ho a aby zbavili páchateľov výhod, ktoré takýmto rybolovom získali.

(34)

Pokiaľ ide o priebeh, charakter, okolnosti, rozsah a závažnosť prejavov predmetného NNN rybolovu, Komisia zohľadnila pravidelné a opakujúce sa NNN rybolovné činnosti plavidiel plaviacich sa pod vlajkou Belize do roku 2012.

(35)

V súvislosti s existujúcou kapacitou belizských orgánov treba uviesť, že podľa indexu ľudského rozvoja OSN (7) sa Belize považuje za krajinu s vysokým ľudským rozvojom (93. miesto spomedzi 187 krajín). Potvrdzuje to aj príloha II k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1905/2006 z 18. decembra 2006, ktorým sa ustanovuje nástroj financovania rozvojovej spolupráce (8), v ktorom je Belize zaradené do kategórie krajín s nižšími strednými príjmami. Vzhľadom na takéto postavenie nie je nutné analyzovať existujúcu kapacitu belizských príslušných orgánov. Dôvodom je, že úroveň rozvoja Belize, ako sa to dokázalo v tomto odôvodnení, nemožno považovať za faktor, ktorý by oslaboval schopnosť príslušných orgánov spolupracovať s inými krajinami a uplatňovať vynucujúce opatrenia.

(36)

Bez ohľadu na analýzu uvedenú v odôvodnení 35 treba takisto poznamenať, že podľa informácií získaných počas misie v novembri 2010 sa nemožno domnievať, že belizské orgány nemajú dostatočné finančné zdroje. Chýba im však potrebné právne a administratívne prostredie a právomoci na vykonávanie ich povinností.

(37)

So zreteľom na situáciu vysvetlenú v tomto oddiele rozhodnutia a na základe všetkých skutočností, ktoré zhromaždila Komisia, ako aj všetkých vyhlásení dotknutej krajiny možno podľa článku 31 ods. 3 a článku 31 ods. 5 písm. b) c) a d) nariadenia o NNN rybolove konštatovať, že Belize nesplnilo povinnosti vlajkového štátu, ktoré mu vyplývajú z medzinárodného práva, pokiaľ ide o spoluprácu a vynucovanie.

(38)

Belize ratifikovalo dohovor UNCLOS a dohodu UNFSA. Prijalo dohodu FAO o dodržiavaní opatrení. Okrem toho je Belize zmluvnou stranou komisie IATTC, komisie ICCAT, komisie IOTC a organizácie SPRFMO. Je aj spolupracujúcim nečlenom komisie WCPFC. Do konca roku 2011 bolo Belize aj spolupracujúcim nečlenom komisie NEAFC. Komisia NEAFC však na rok 2012 neobnovila status Belize ako spolupracujúceho nečlena.

(39)

Komisia analyzovala všetky informácie, ktoré považovala za relevantné z hľadiska statusu Belize ako zmluvného člena komisie IOTC a komisie ICCAT a ako spolupracujúceho nečlena komisie WCPFC. Keďže Belize bolo do konca roku 2011 spolupracujúcim nečlenom komisie NEAFC, Komisia analyzovala aj informácie, ktoré považovala za relevantné v súvislosti s danou organizáciou RFMO.

(40)

Komisia analyzovala aj všetky informácie, ktoré považovala za relevantné z hľadiska súhlasu Belize s uplatňovaním opatrení v oblasti ochrany a riadenia prijaté komisiami IOTC, ICCAT, WCPFC a NEAFC.

(41)

Treba pripomenúť, že komisia ICCAT poslala Belize list, v ktorom vyjadruje znepokojenie týkajúce sa nedostatkov pri oznamovaní v roku 2010 (9). Belize bolo v tomto liste identifikované ako krajina, ktorá nedostatočne a neúčinne plnila svoj záväzok nahlasovať štatistické údaje uvedené v odporúčaní komisie ICCAT 05-09 na účely zriadenia programu na obnovu populácií tuniaka dlhoplutvého v severnej časti Atlantického oceánu. Komisia ICCAT v tomto istom liste zdôraznila, že Belize neposkytlo všetky potrebné informácie a správy napríklad o úlohe II (vzorky veľkostí) a že tabuľky zhody predložilo po príslušnej lehote.

(42)

V ďalšom liste, v ktorom komisia ICCAT vyjadrila znepokojenie a ktorý poslala v roku 2011 (10), bolo Belize opäť identifikované ako krajina, ktorá nedostatočne a neúčinne plní svoje povinnosti v oblasti nahlasovania štatistických údajov (odporúčanie komisie ICCAT 05-09). Okrem toho Belize neposkytlo v lehote všetky potrebné informácie a správy napríklad o úlohe I týkajúcej sa tuniaka veľkookého (štatistické údaje týkajúce sa flotíl), správu o interných opatreniach pre plavidlá dlhšie ako 20 m a zoznamy plavidiel.

(43)

V liste s napomenutím, ktorý komisia ICCAT poslala v roku 2012 (11), bolo Belize identifikované ako krajina, ktorá si nedostatočne a neúčinne plní povinnosti podľa odporúčania 09-05. Ďalej sa zistilo, že Belize prekročilo svoju kvótu pre severného tuniaka dlhoplutvého. Belize bolo požiadané, aby predložilo plán hospodárenia pre svoj rybolov severného tuniaka dlhoplutvého vrátane harmonogramu na splatenie prekročeného množstva.

(44)

Komisia analyzovala aj informácie komisie ICCAT o tom, ako Belize dodržiava pravidlá a záväzky komisie ICCAT v oblasti nahlasovania. Komisia na tento účel použila súhrnné tabuľky zhody podľa ICCAT z roku 2010 (12), ako aj súhrnné tabuľky zhody ICCAT z roku 2011 (13).

(45)

Predovšetkým podľa dostupných informácií Belize komisii ICCAT v roku 2010 nepredložilo správu o interných opatreniach pre plavidlá nad 20 m, ktoré sa týkajú opatrení v oblasti ochrany a riadenia. Navyše v roku 2010 boli údaje o úlohe I BET (BET Task I – štatistické údaje týkajúce sa flotily) odoslané po uplynutí príslušnej lehoty. Interné opatrenia a zoznam plavidiel boli takisto predložené neskoro.

(46)

Okrem toho boli počas misie do Belize v novembri roku 2010 odhalené viaceré skutočnosti. Pokiaľ ide o prevádzkovú spôsobilosť systému monitorovania plavidiel (VMS), v určitých prípadoch boli odhalené problémy s absenciou alebo prerušením signálu VMS počas lovnej sezóny. Systém VMS sa používal pomerne pasívne a nepoužíval sa náležite na kontrolu toho, či boli rybolovné činnosti v súlade s rozsahom rybárskych licencií. Pokiaľ ide o systém oprávnených pozorovateľov, zistilo sa niekoľko situácií konfliktov záujmov, keď určití pozorovatelia vykonávajúci overovanie činností hospodárskych subjektov, najmä vykládok mimo belizskej výhradnej hospodárskej zóny, pôsobili súčasne ako zástupcovia oprávnených vlastníkov plavidiel plaviacich sa pod vlajkou Belize.

(47)

Z informácií dostupných od komisie WCPFC (14) vyplýva, že Belize bolo vyzvané, aby predložilo ďalšie chýbajúce informácie v súvislosti s poskytnutím všetkých dostupných údajov o prevádzkovej úrovni (denník) za roky 2009 až 2011, ako aj o poskytnutie čísla/typu a názvu rybárskych plavidiel, ktoré by pôsobili v oblasti dohovoru komisie WCPFC, ak by bol obnovený status Belize ako jej spolupracujúceho nečlena (15).

(48)

Z návrhu správy komisie WCPFC o systéme monitorovania dodržiavania za rok 2010 (16) vyplýva, že Belize neposkytlo úplné informácie o VMS. Ďalšie informácie boli vyžiadané na účely zabezpečenia toho, aby plavidlá boli vybavené automatickými komunikátormi na určenie polohy (ALC – Automatic Localisation Communicators) na otvorenom mori určenými komisiou WCPFC, a zabezpečenia súladu s požiadavkami na systém VMS stanovenými komisiou WCPFC. Vyžiadané boli aj ďalšie informácie týkajúce sa dodržiavania ochranných a riadiacich opatrení a vybavenia prístrojmi automatickej lokalizácie uvedenými v predpise komisie WCPFC (nariadenie 2007-2).

(49)

Komisia WCPFC vyžiadala od Belize aj dodatočné informácie o viacerých ďalších záležitostiach. Požadovali sa ďalšie informácie v súvislosti so súčasným rybolovným úsilím plavidiel na lov tuniaka dlhoplutvého v severnom Tichomorí, (nariadenie komisie WCPFC 2005-3 o tuniakovi dlhoplutvom v severnom Tichomorí, ako aj úplné informácie o počte plavidiel na lov marlína pruhovaného v období 2000 až 2004 (nariadenie komisie WCPFC 2006-4 o marlínovi pruhovanom v juhozápadnom Tichomorí). Vyžiadalo sa ďalšie vysvetlenie, pokiaľ ide o presunutie rybolovného úsilia do oblastí N v 20S (nariadenie komisie WCPFC 2009-3 o mečiarovi v južnom Tichomorí). Boli vyžiadané doplňujúce informácie o uplatňovaní 5 % pomeru plutvy k hmotnosti (nariadenie komisie WCPFC 2009-4 o žralokoch). Pokiaľ ide o nahlasovanie úlovkov a úsilia, boli vyžiadané ďalšie informácie o nahlasovaní počtu plavidiel v porovnaní s ročným limitom (nariadenie komisie WCPFC 2005-02 pre tuniaka dlhoplutvého v južnom Tichomorí). Belize bolo identifikované ako krajina, ktorá nedodržiava povinnosti týkajúce sa nahlasovania úlovkov tuniaka dlhoplutvého v severnom Tichomorí každých 6 mesiacov pre malý pobrežný rybolov (nariadenie komisie WCPFC 2005-03 o tuniakovi dlhoplutvom v severnom Tichomorí). Ďalšie informácie boli vyžiadané v súvislosti s nahlasovaním všetkých úlovkov tuniaka dlhoplutvého na sever od rovníka a všetkého rybolovného úsilia zameraného na tuniaka dlhoplutvého na sever od rovníka ročne podľa typu výstroja (nariadenie komisie WCPFC 2005-03 o tuniakovi dlhoplutvom v severnom Tichomorí). Pokiaľ ide o priestorové a časové výluky a obmedzenia výstroja, od Belize boli vyžiadané ďalšie informácie o monitorovaní zmierňovacích opatrení (nariadenie komisie WCPFC 2007-04 o zmierňovaní vplyvu na morských vtákov). Napokon, pokiaľ ide o unášané siete, od Belize boli vyžiadané ďalšie informácie v súvislosti so zákazom používania veľkých unášaných sietí na otvorenom mori v oblasti dohovoru (nariadenie komisie WCPFC 2008-04).

(50)

Podľa informácií vyplývajúcich zo správy komisie IOTC o plnení záväzkov za rok 2010 (17) bolo Belize identifikované ako krajina nedodržujúca opatrenia, pretože sa nezúčastnila na zasadnutí vedeckého výboru a na 13. zasadnutí vedeckého výboru nepredložila svoju národnú správu.

(51)

Belize navyše v roku 2010 nedodržiavalo alebo len čiastočne dodržiavalo viaceré uznesenia prijaté komisiou IOTC. Konkrétne, pokiaľ ide o uznesenie 09/02 a skoršie uznesenia o obmedzení kapacity rybolovu, osem plavidiel, ktoré boli nahlásené ako plavidlá loviace tropického tuniaka v roku 2006, bolo nahlásených aj na lov tuniaka dlhoplutvého a mečiara v roku 2007 (čo predstavuje len čiastočné dodržiavanie). To viedlo k dvojitému započítaniu. Pokiaľ ide o uznesenie 07/02 o zázname komisie IOTC o plavidlách oprávnených pôsobiť v oblasti dohovoru IOTC, niektoré informácie predložené zo strany Belize nezodpovedali norme komisie IOTC (čiastočné dodržiavanie). Pokiaľ ide o uznesenie 09/03 o vytvorení zoznamu plavidiel, o ktorých sa predpokladá, že vykonávali NNN rybolov v oblasti dohovoru IOTC, Belize nepredložilo svoje stanovisko k žiadosti komisie IOTC o zrušenie registrácie dvoch plavidiel uvedených v zozname plavidiel 2010 IOTC NNN (čiastočné dodržiavanie). Pokiaľ ide o uznesenie 08/02 o regionálnom programe pozorovateľov na monitorovanie námorných prekládkových lodí, Belize vykonalo v roku 2010 dve prekládky v rámci regionálneho programu pozorovateľov, ale tieto prekládky na mori boli len v čiastočnom súlade s regionálnym programom pozorovateľov komisie IOTC na monitorovanie prekládok na mori. Pokiaľ ide o uznesenia 01/02 a 05/07 týkajúce sa noriem riadenia a kontrol rybárskych plavidiel, Belize neposkytlo žiadne informácie o úrovni vykonávania počas roka 2009. Pokiaľ ide o uznesenie 10/02 a tiež uznesenia 05/05, 09/06 a 10/06 o povinných štatistických požiadavkách, Belize poskytlo len čiastočné informácie o vedľajších úlovkoch žralokov (čiastočné dodržiavanie) a nepredložilo informácie o frekvencii veľkostí, vedľajších úlovkoch morských korytnačiek a vedľajších úlovkoch morských vtákov (nedodržiavanie). Pokiaľ ide o uznesenia 01/06 a 03/03 o programe komisie IOTC v súvislosti so štatistickými dokumentmi o tuniakoch okatých, Belize komisii IOTC nenahlásilo svoje vyhodnotenie údajov o vývoze v porovnaní s údajmi o dovoze (čiastočné dodržiavanie).

(52)

Podľa správy komisie IOTC o plnení záväzkov za rok 2011 (18) Belize navyše v roku 2011 stále nedodržiavalo alebo len čiastočne dodržiavalo viaceré uznesenia prijaté komisiou IOTC. Pokiaľ ide o uznesenie komisie IOTC 07/02 o zozname oprávnených plavidiel s celkovou dĺžkou 24 m alebo viac, chýbali najmä niektoré povinné informácie a neboli poskytnuté žiadne údaje o fungujúcich prístavoch (čiastočné dodržiavanie). Pokiaľ ide o uznesenie komisie IOTC 06/03 o prijatí VMS pre všetky plavidlá s celkovou dĺžkou viac ako 15 metrov, neboli poskytnuté žiadne informácie o technických poruchách (čiastočné dodržiavanie). Pokiaľ ide o povinné štatistické požiadavky a uznesenie komisie IOTC 10/02, údaje o úlovkoch a úsilí nezodpovedali norme komisie IOTC. Údaje boli poskytnuté za činnosti jednotlivých plavidiel, a nie ako súhrnné informácie (čiastočné dodržiavanie). Údaje o frekvencii veľkostí takisto nezodpovedali norme komisie IOTC. Údaje boli opäť poskytnuté za činnosti jednotlivých plavidiel, a nie ako súhrnné informácie (čiastočné dodržiavanie). Pokiaľ ide o vykonávanie zmierňovacích opatrení a vedľajšie úlovky druhov, ktoré nepatria do pôsobnosti komisie IOTC, Belize len čiastočne dodržiavalo uznesenie komisie IOTC 05/05 o predkladaní údajov v súvislosti so žralokmi. Pokiaľ ide o pozorovateľov, uznesenie komisie IOTC 11/04 o regionálnom programe pozorovateľov a povinných 5 % na mori pre plavidlá dlhšie ako 24 m, Belize v minulosti oznámilo, že malo pozorovateľov, ktorí museli byť umiestnení na jeho lodiach. Podľa súčasného plánu sa však má program začať až v roku 2013. V dôsledku toho Belize nedodržuje požiadavky komisie IOTC. Pokiaľ ide o pozorovateľov, Belize navyše nedodržuje uznesenie komisie IOTC 11/04 o nahlasovacej povinnosti pozorovateľov. Pokiaľ ide o program pre štatistické dokumenty, Belize nedodržuje uznesenie komisie IOTC 01/06, keďže neposkytlo žiadne informácie o ročnej správe.

(53)

Pokiaľ ide o komisiu NEAFC, Belize bolo spolupracujúcim nečlenom komisie NEAFC do konca roku 2011. Z dôvodu nedodržiavania pravidiel komisie NEAFC však táto komisia neobnovila status Belize ako spolupracujúceho nečlena na rok 2012. Neboli dodržané najmä povinnosti týkajúce sa nahlasovania. Okrem toho sa vyskytli problémy týkajúce sa dodržiavania požiadaviek na VMS. Zaznamenané boli aj problémy s kontrolným systémom. Inšpektori EÚ nedostali potrebné informácie vrátane údajov o VMS a správach o prekládkach. Malo to negatívny vplyv na systém kontroly oblasti, ktorá podlieha komisii NEAFC. Z dôvodu zistených problémov bola žiadosť Belize o obnovenie zamietnutá v hlasovaní, ktoré sa konalo na 30. výročnom zasadnutí komisie NEAFC (19).

(54)

Neposkytovanie údajov uvedených v odôvodneniach 41 až 45 komisii ICCAT zo strany Belize naznačuje, že Belize neplní svoje záväzky vlajkového štátu ustanovené v dohovore UNCLOS a dohode UNFSA.

(55)

Nedostatky odhalené počas misie vykonanej Komisiou v novembri roku 2010 a uvedené v odôvodnení 46 poskytujú ďalší dôkaz o tom, že Belize nedodržiava povinnosti vlajkového štátu ustanovené v dohode UNFSA.

(56)

Zo skutočnosti, že Belize včas neposkytlo informácie o ochranných a riadiacich opatreniach, o štatistických údajoch, zoznamoch plavidiel a tabuľkách zhody, oslabuje schopnosť Belize plniť svoje povinnosti podľa článkov 117 a 118 dohovoru UNCLOS, v ktorých sú stanovené povinnosti štátov prijímať opatrenia týkajúce sa ich štátnych príslušníkov v záujme ochrany živých zdrojov na otvorenom mori a spolupracovať pri opatreniach v oblasti ochrany a riadenia živých zdrojov v oblastiach na otvorenom mori.

(57)

Prvky uvedené v oddiele 3.3 rozhodnutia dokazujú, že konanie Belize je v rozpore s požiadavkami uvedenými v článku 18 ods. 3 dohody UNFSA.

(58)

Pokiaľ ide o nepredloženie informácií o prekládkach komisii ICCAT, Belize koná v rozpore s článkom 18 ods. 3 písm. a) dohody UNFSA, v ktorom sa požaduje, aby štáty, ktorých plavidlá vykonávajú rybolov na otvorenom mori, prijali kontrolné opatrenia na zaistenie toho, že tieto plavidlá budú dodržiavať pravidlá organizácie RFMO.

(59)

Belize nedodržiava požiadavky článku 18 ods. 3 písm. e) dohody UNFSA týkajúce sa zaznamenávania a včasného nahlasovania, keďže komisii ICCAT nepredložilo informácie o ročných správach, úlohe I (charakteristiky flotily), úlohe II (údaje o vzorkách veľkostí), správach o interných opatreniach pre plavidlá dlhšie ako 20 m, tabuľkách zhody a zoznamoch plavidiel.

(60)

So zreteľom na informácie o monitorovacích, kontrolných a dozorných kapacitách belizských orgánov, ktoré boli zhromaždené počas misie vykonanej Komisiou v novembri 2010, Belize nespĺňa podmienky stanovené v článku 18 ods. 3 písm. g) dohody UNFSA.

(61)

Okrem toho, ako je vysvetlené v odôvodneniach 47 až 52, informácie od komisie WCPFC a komisie IOTC naznačujú, že Belize si neplní povinnosti podľa článku 117 dohovoru UNCLOS a článku 18 dohody UNFSA, pokiaľ ide o ochranné a riadiace opatrenia.

(62)

Belize navyše nedodržiava článok 18 ods. 3 písm. f) dohody UNFSA, keďže komisia NEAFC zistila nedostatky, ktoré viedli k zamietnutiu statusu Belize ako spolupracujúceho nečlena na rok 2012. Ide konkrétne o nenahlasovanie komisii NEAFC, ako aj o nedostatky zistené v programe pozorovateľov vrátane údajov VMS a prekládok na mori.

(63)

Navyše počas misie v novembri 2010 sa ďalej zistilo, že Belize ponecháva zodpovednosť za registráciu plavidiel na Medzinárodnom registri obchodných lodí, ktorý nezabezpečuje, že plavidlá plaviace sa pod vlajkou Belize majú s touto krajinou skutočnú väzbu. Neexistencia takejto skutočnej väzby medzi týmto štátom a plavidlami, ktoré sú zaevidované v jeho registri, je v rozpore s podmienkami stanovenými pre štátnu príslušnosť lodí v článku 91 dohovoru UNCLOS. Tento záver ďalej potvrdzuje Medzinárodná federácia pracovníkov v doprave, ktorá Belize považuje za tzv. výhodnú vlajku (20).

(64)

So zreteľom na situáciu vysvetlenú v tomto oddiele rozhodnutia a na základe všetkých skutočností, ktoré zhromaždila Komisia, ako aj všetkých vyhlásení dotknutej krajiny možno podľa článku 31 ods. 3 a 6 nariadenia o NNN rybolove konštatovať, že Belize nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z medzinárodného práva, pokiaľ ide o medzinárodné predpisy, nariadenia a ochranné a riadiace opatrenia.

(65)

Pripomína sa, že podľa indexu ľudského rozvoja OSN (21) sa Belize považuje za krajinu s vysokým ľudským rozvojom (93. miesto spomedzi 187 krajín). Pripomína sa aj to, že podľa nariadenia (ES) č. 1905/2006 je Belize zaradené do kategórie krajín s nižšími strednými príjmami.

(66)

So zreteľom na uvedené zaradenie nemožno Belize považovať za krajinu s osobitnými prekážkami priamo vyplývajúcimi zo stupňa jeho rozvoja. Neboli zistené žiadne skutočnosti naznačujúce, že neplnenie povinností, ktoré pre Belize vyplývajú z medzinárodného práva, je dôsledkom nedostatočného rozvoja tejto krajiny. Podobne neexistujú žiadne konkrétne dôkazy, ktoré by potvrdili súvislosť zistených nedostatkov v oblasti monitorovania, kontroly a dohľadu nad rybolovnou činnosťou s nedostatočnými kapacitami a infraštruktúrou.

(67)

So zreteľom na situáciu vysvetlenú v tomto oddiele rozhodnutia a na základe všetkých skutočností, ktoré zhromaždila Komisia, ako aj všetkých vyhlásení dotknutej krajiny možno podľa článku 31 ods. 7 nariadenia o NNN rybolove konštatovať, že vývojový status a celkový postup Belize, pokiaľ ide o rybolov, nie sú úrovňou jeho rozvoja oslabené.

(68)

Komisia vykonala od 18. do 20. októbra 2011 misiu do Kambodžského kráľovstva (Kambodža) v rámci administratívnej spolupráce stanovenej v článku 20 ods. 4 nariadenia o NNN rybolove.

(69)

Účelom misie bolo overiť informácie týkajúce sa opatrení Kambodže na vykonávanie, kontrolu a vynucovanie právnych predpisov, nariadení a opatrení v oblasti ochrany a riadenia, ktoré musia dodržiavať jej rybárske plavidlá, ako aj opatrení, ktoré Kambodža prijala na plnenie svojich záväzkov v boji proti NNN rybolovu.

(70)

Kambodža súhlasila s tým, že Komisii zašle akčný plán k prerokúvaným záležitostiam spolu s úplným zoznamom rybárskych plavidiel vrátane chladiarenských plavidiel a rybárskych nákladných plavidiel. Kambodža po misii neposlala Komisii žiadnu odpoveď ani nadväzujúci list.

(71)

Kambodža nepodpísala ani neratifikovala žiadnu medzinárodnú dohodu v oblasti rybného hospodárstva, medzi inými ani dohovor UNCLOS, dohodu UNFSA, dohodu FAO o dodržiavaní záväzkov, ratifikovala však Ženevskú dohodu o otvorenom mori z roku 1958 (22) a pristúpila k Dohovoru o výsostných vodách a priľahlom pásme z roku 1958 (23) a prijala regionálny akčný plán na podporovanie zodpovedných rybárskych postupov vrátane boja proti NNN rybolovu v Ázijsko-tichomorskom výbore pre rybolov (APFIC) (APFIC RPOA) (24), ako aj regionálne usmernenia pre zodpovedné rybárske činnosti v juhovýchodnej Ázii (RGRFO-SEA) (25), ktoré vydalo Stredisko pre rozvoj rybolovu v juhovýchodnej Ázii (SEAFDEC) (26). Výbor APFIC, ktorého je Kambodža členom, je poradný orgán, ktorého cieľom je zlepšiť porozumenie, informovanosť a spoluprácu v oblasti rybného hospodárstva v ázijsko-tichomorskom regióne. Stredisko SEAFDEC, ktorého je Kambodža členom, je poradný orgán podporujúci rozvoj udržateľného rybného hospodárstva.

(72)

V záujme vyhodnotenia plnenia medzinárodných povinností Kambodže ako vlajkového, prístavného, pobrežného alebo trhového štátu Komisia považovala za vhodné uplatniť ako primárny základný medzinárodný právny text dohovor UNCLOS, konkrétne články 91, 94, 117 a 118, v ktorých príslušné organizácie RFMO stanovujú povinnosti štátov spoločne s rámcom zriadeným výborom APFIC a strediskom SEAFDEC uvedeným v odôvodnení 71. Ustanovenia dohovoru UNCLOS o navigácii na otvorenom mori (články 86 až 115 dohovoru UNCLOS) boli uznané ako medzinárodné zvykové právo. Týmito ustanoveniami sa kodifikujú už existujúce pravidlá medzinárodného zvykového práva a takmer doslovne sa v nich preberá znenie Dohody o otvorenom mori a Dohovoru o výsostných vodách a priľahlom pásme, ktoré Kambodža ratifikovala a pristúpila k nim. Nie je preto podstatné, či Kambodža skutočne ratifikovala dohovor UNCLOS. Komisia získala a analyzovala všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na tento účel.

(73)

Komisia použila informácie z dostupných údajov zverejnených organizáciami RFMO, konkrétne komisiou ICCAT, Komisiou pre ochranu živých morských zdrojov v Atlantickom oceáne (CCAMLR), komisiou WCPFC, komisiou NEAFC, organizáciami NAFO a SEAFO, vo forme správ o plnení záväzkov alebo vo forme zoznamov plavidiel vykonávajúcich NNN rybolov a tiež z verejne dostupných informácií získaných zo správy služby NMFS.

(74)

Komisia zanalyzovala v súlade s článkom 31 ods. 3 nariadenia o NNN rybolove záväzky Kambodže ako vlajkového, prístavného, pobrežného alebo trhového štátu. Na účely tejto kontroly zohľadnila parametre uvedené v článku 31 ods. 4 až 7 nariadenia o NNN rybolove.

(75)

Komisia na základe informácií získaných zo zoznamov plavidiel vykonávajúcich NNN rybolov, zostavených organizáciami RFMO, konštatovala viacero prípadov výskytu NNN činností zo strany plavidiel plaviacich sa pod vlajkou Kambodže (27) alebo plavidiel, ktoré mali kambodžskú rybársku licenciu. Rybárske plavidlo Draco-1 (súčasný názov: Xiong Nu Baru 33) bolo spozorované, ako vykonáva nezákonný rybolov v oblasti dohovoru CCAMLR v januári 2010 (28) a v apríli 2010 (29), pričom sa plavilo pod vlajkou Kambodže. Okrem toho bol spozorovaný nezákonný rybolov rybárskeho plavidla Trosky (súčasný názov: Yangzi Hua 44) v oblasti dohovoru CCAMLR v apríli 2010 (30), pričom sa plavilo pod vlajkou Kambodže.

(76)

V rámci práce vykonanej v súvislosti s domnelými NNN rybolovnými činnosťami Komisia na základe osvedčení Únie o úlovku zhromaždila vecné dôkazy o opakovaných porušeniach opatrení komisie ICCAT v oblasti ochrany a riadenia zo strany kambodžských plavidiel, čo viedlo k ich klasifikovaniu ako NNN rybolovných činností. Tieto porušenia sa týkali kambodžského nákladného plavidla, ktoré získalo ryby na mori od plavidiel používajúcich kruhové záťahové siete. Podľa odporúčania komisie ICCAT 06-11 plavidlá používajúce kruhové záťahové siete nesmú prekladať tuniaky na mori v oblasti dohovoru ICCAT. Kambodžské nákladné plavidlo nebolo navyše nahlásené v registri komisie ICCAT pre nákladné plavidlá oprávnené pôsobiť v oblasti dohovoru ICCAT, ako je stanovené v oddiele 3 odporúčania komisie ICCAT 06-11.

(77)

V tejto súvislosti sa pripomína, že podľa článku 94 ods. 2 písm. b) dohovoru UNCLOS vlajkový štát uplatňuje jurisdikciu podľa príslušného vnútroštátneho práva nad každou loďou plaviacou sa pod jeho vlajkou, ako aj nad jej kapitánom, dôstojníkmi a posádkou. Táto základná zásada je potvrdená v bode 7.1 plánu APFIC RPOA a v bode 8.2.2 usmernení RGRFO-SEA. Komisia sa domnieva, že existencia plavidiel vykonávajúcich NNN rybolov v zoznamoch plavidiel vykonávajúcich NNN rybolov, zostavených organizáciami RFMO, ktoré sa plavili pod vlajkou Kambodže po svojom zaradení do týchto zoznamov, ako aj spozorovaný výskyt NNN činností vykonávaných jej plavidlami v organizáciách RFMO zreteľne dokazuje, že Kambodža nesplnila záväzky vlajkového štátu vyplývajúce z medzinárodného práva. Skutočnosť, že Kambodža má viacero plavidiel vykonávajúcich NNN rybolov, dokazuje, že nie je schopná účinne plniť svoje povinnosti, realizovať opatrenia príslušných organizácií RFMO v oblasti ochrany a riadenia ani zaistiť, aby sa jej plavidlá nepodieľali na žiadnej činnosti, ktorá znižuje účinnosť takýchto opatrení.

(78)

Treba poznamenať, že vlajkový štát má povinnosť prijímať také opatrenia alebo spolupracovať s ostatnými štátmi pri prijímaní takých opatrení týkajúcich sa jeho štátnych príslušníkov, aké sú potrebné na ochranu živých zdrojov na otvorenom mori. Táto základná zásada je potvrdená v bodoch 3.1 a 4.1 plánu APFIC RPOA a bode 8.1.4 usmernení RGRFO-SEA. V súlade s článkom 94 dohovoru UNCLOS v spojení s bodom 7.1 plánu APFIC RPOA a bodom 8.2.7 usmernení RGRFO-SEA je vlajkový štát povinný zabezpečiť, aby plavidlá plaviace sa pod jeho vlajkou dodržiavali pravidlá organizácie RFMO v oblasti ochrany a riadenia.

(79)

Existencia plavidiel vykonávajúcich NNN rybolov v zoznamoch plavidiel vykonávajúcich NNN rybolov, zostavených organizáciami RFMO, ktoré sa plavili pod vlajkou Kambodže po svojom zaradení do týchto zoznamov, takisto dokazuje neschopnosť Kambodže uplatňovať odporúčania uvedené v medzinárodnom akčnom pláne. Bod 34 medzinárodného akčného plánu odporúča členským štátom, aby zaistili, že sa rybárske plavidlá, ktoré sú oprávnené na plavbu pod ich vlajkou, nebudú podieľať na NNN rybolove ani ho nebudú podporovať. Táto zásada je vyjadrená aj v bode 7.1 plánu APFIC RPOA.

(80)

Ďalej sa treba zmieniť, že Kambodža bola spomenutá v správe služby NMFS. Podľa správy NMFS niekoľké plavidlá plaviace sa pod vlajkou Kambodže vykonávali rybolovné činnosti, ktoré boli v rozpore s opatreniami komisie CCAMLR v oblasti ochrany a riadenia (31). V správe služby NMFS Kambodža nie je identifikovaná ako krajina s plavidlami vykonávajúcimi NNN rybolovnú činnosť. Dôvodom je skutočnosť, že Kambodža prijala určité kroky (zrušenie registrácie) na boj proti nezákonným rybolovným činnostiam týchto plavidiel plaviacich sa pod vlajkou Kambodže. V správe služby NMFS je však vyjadrené znepokojenie nad tým, že proti NNN rybolovným činnostiam Kambodža zasiahla zrušením registrácie plavidiel namiesto toho, aby uplatnila iné sankcie, a preto orgány USA identifikovali Kambodžu ako „krajinu záujmu“.

(81)

So zreteľom na situáciu vysvetlenú v tomto oddiele rozhodnutia a na základe všetkých skutočností, ktoré zhromaždila Komisia, ako aj na základe všetkých vyhlásení dotknutej krajiny možno podľa článku 31 ods. 3 a článku 31 ods. 4 písm. a) nariadenia o NNN rybolove konštatovať, že Kambodža nesplnila povinnosti vlajkového štátu vyplývajúce z medzinárodného práva, pokiaľ ide o plavidlá vykonávajúce NNN rybolov a NNN rybolov uskutočňovaný alebo podporovaný rybárskymi plavidlami plaviacimi sa pod jej vlajkou, resp. jej štátnymi príslušníkmi ani nepodnikla primerané opatrenia na boj proti zdokumentovanému a opakovanému NNN rybolovu uskutočňovanému plavidlami plaviacimi sa pod jej vlajkou.

(82)

Komisia analyzovala, či Kambodža prijala účinné vynucujúce opatrenia voči prevádzkovateľom zodpovedným za NNN rybolov a či sa uplatnili dostatočne prísne sankcie, ktoré narušiteľov zbavia výhod získaných NNN rybolovom.

(83)

Dostupné dôkazy potvrdzujú, že Kambodža si neplnila svoje povinnosti vyplývajúce z medzinárodného práva, pokiaľ ide o účinné vynucujúce opatrenia. V tejto súvislosti sa pripomína, že v zoznamoch plavidiel vykonávajúcich NNN rybolov, zostavených organizáciami RFMO, sú uvedené plavidlá vykonávajúce NNN rybolov, ktoré sa plavili pod vlajkou Kambodže po zaradení do týchto zoznamov alebo v čase svojho zaradenia do týchto zoznamov. Existencia takýchto plavidiel vykonávajúcich NNN rybolov poukazuje na to, že Kambodža si neplnila svoje záväzky, pokiaľ ide o jej plavidlá pôsobiace na otvorenom mori, ako je uvedené v článku 94 dohovoru UNCLOS v spojení s bodom 7.1 plánu APFIC RPOA a bodom 8.2.7 usmernení RGRFO-SEA.

(84)

Pokiaľ ide o dodržiavanie a vynucovanie, počas misie uvedenej v odôvodnení 68 sa zistilo, že Kambodža nemá žiadne osobitné právne predpisy určené na boj proti NNN rybolovným činnostiam. Jediným prijatým opatrením je zrušenie registrácie rybárskych plavidiel. Tento krok však nezahŕňa vedenie vyšetrovaní nezákonných rybolovných činností vykonávaných týmito plavidlami ani uvalenie sankcií za zistené porušenia. Zrušením registrácie rybárskeho plavidla sa nezabezpečí uloženie sankcií voči páchateľom porušenia za ich konanie a nezbaví ich to výhod získaných takýmto konaním. V prípade Kambodže je to ešte významnejšie, keďže Kambodža, ako je vysvetlené v odôvodnení 96, vedie Medzinárodný register lodí zodpovedný za registráciu plavidiel, ktorý je umiestnený mimo Kambodže a ktorý nezabezpečuje, že plavidlá plaviace sa pod vlajkou Kambodže majú skutočnú väzbu s krajinou. Jednoduché administratívne rozhodnutie o odstránení rybárskeho plavidla z registra bez zabezpečenia možnosti uvaliť iné tresty predstavuje opatrenie, ktoré nezaistí odrádzajúce účinky. Takýto krok vlajkovému štátu nezaistí ani kontrolu nad rybárskymi plavidlami, ako sa to požaduje v článku 94 dohovoru UNCLOS. Konanie Kambodže týkajúce sa dodržiavania a vynucovania je navyše v rozpore s bodom 18 medzinárodného akčného plánu, v ktorom je stanovené, že so zreteľom na ustanovenia dohovoru UNCLOS by mal každý štát prijať opatrenia alebo spolupracovať s cieľom zaistiť, aby štátni príslušníci patriaci do jeho jurisdikcie nepodporovali NNN rybolov ani sa na ňom nepodieľali. Postup Kambodže v tejto súvislosti je tiež v rozpore s odporúčaniami uvedenými v bode 21 medzinárodného akčného plánu, ktorý odporúča štátom, aby zaistili, že sankcie za NNN rybolov uskutočňovaný rybárskymi plavidlami a v najväčšej možnej miere voči štátnym príslušníkom, ktorí patria pod ich jurisdikciu, boli dostatočne prísne na účinné zabraňovanie NNN rybolovu, odrádzanie od neho a jeho odstránenie a aby zbavili páchateľov výhod, ktoré svojou nelegálnou činnosťou získali. Táto zásada sa opakuje v bode 8.2.7 usmernení RGRFO-SEA.

(85)

Pokiaľ ide o priebeh, charakter, okolnosti, rozsah a závažnosť prejavov posudzovaného NNN rybolovu, Komisia zohľadnila pravidelné a opakujúce sa NNN rybolovné činností plavidiel plaviacich sa pod vlajkou Kambodže do roku 2012.

(86)

Pokiaľ ide o existujúcu kapacitu kambodžských orgánov, treba poznamenať, že podľa indexu ľudského rozvoja OSN (32) sa Kambodža považuje za krajinu so stredným ľudským rozvojom (139. miesto spomedzi 187 krajín). Na druhej strane Kambodža je v prílohe II k nariadeniu (ES) č. 1905/2006 uvedená v kategórii najmenej rozvinutých krajín. So zreteľom na uvedené skutočnosti možno prekážky finančnej a administratívnej kapacity príslušných orgánov považovať za jeden z faktorov, ktorý znižuje schopnosť Kambodže plniť záväzky v oblasti spolupráce a vynucovania. Napriek tomu však treba opätovne pripomenúť, že nedostatky v oblasti spolupráce a vynucovania nesúvisia ani tak s existujúcou kapacitou príslušných orgánov ako skôr s neexistenciou adekvátneho právneho rámca, ktorý by umožňoval prijať primerané následné opatrenia.

(87)

So zreteľom na situáciu vysvetlenú v tomto oddiele rozhodnutia a na základe všetkých skutočností, ktoré zhromaždila Komisia, ako aj všetkých vyhlásení dotknutej krajiny možno podľa článku 31 ods. 3 a článku 31 ods. 5 písm. b), c) a d) nariadenia o NNN rybolove konštatovať, že Kambodža nesplnila povinnosti vlajkového štátu vyplývajúce z medzinárodného práva, pokiaľ ide o spoluprácu a vynucovanie.

(88)

Kambodža nepodpísala ani neratifikovala žiadnu medzinárodnú dohodu, ktorá by výslovne upravovala rybné hospodárstvo. Kambodža ratifikovala Ženevskú dohodu o otvorenom mori z roku 1958 a pristúpila k Dohovoru o výsostných vodách a priľahlom pásme z roku 1958. Kambodža je členom dvoch poradných orgánov, a to strediska SEAFDEC, v rámci ktorého prijala usmernenia RGRFO-SEA, a výboru APFIC, v rámci ktorého prijala plán APFIC RPOA.

(89)

Počas misie do Kambodže, ktorú vykonala Komisia, sa nezistilo, že by Kambodža prijala nejaké kroky na vykonávanie plánu APFIC RPOA alebo usmernení RGRFO-SEA.

(90)

Komisia analyzovala informácie, ktoré považovala za relevantné, z dostupných údajov zverejnených organizáciami RFMO, konkrétne komisiami ICCAT a CCAMLR.

(91)

Pripomína sa, že Kambodža má dlhú históriu listov s napomenutím, ktoré vydala komisia ICCAT. Prvý takýto list bol Kambodži poslaný v roku 2006. Komisia ICCAT zaslala Kambodži posledný list s napomenutím roku 2011 (33). V tomto liste je vyjadrené znepokojenie s ohľadom na možné NNN činnosti rybárskych plavidiel plaviacich sa pod vlajkou Kambodže. Kambodža neodpovedala na doplňujúcu žiadosť o informácie uvedenú v listoch s napomenutím od komisie ICCAT zo 16. decembra 2009, 4. októbra 2010 a 18. januára 2011. Keďže komisia ICCAT nedostala od Kambodže odpoveď s požadovanými doplňujúcimi informáciami, rozhodla sa ponechať identifikáciu Kambodže aj v roku 2012. Komisia ICCAT navyše vyjadrila vážne znepokojenie nad možnými prekládkami vykonávanými kambodžskými plavidlami používajúcimi kruhové záťahové siete v Guinejskom zálive.

(92)

Komisia ICCAT na svojom výročnom zasadnutí v roku 2012 požadovala od Kambodže podrobné informácie o údajných prekládkach v Guinejskom zálive, o všetkých krokoch, ktoré Kambodža prijala ako reakciu, o opatreniach Kambodže v oblasti monitorovania, kontroly a dohľadu a o pravidlách registrácie plavidiel s cieľom preskúmať situáciu v Kambodži.

(93)

Skutočnosť, že Kambodža komisii ICCAT neposkytla informácie uvedené v odôvodneniach 91 a 92, dokazuje neschopnosť Kambodže plniť si akýkoľvek typ povinností vlajkového štátu týkajúcich sa riadiacich a ochranných opatrení ustanovených v dohovore UNCLOS. Toto konanie je aj v rozpore s odporúčaniami plánu APFIC RPOA (bod 7.1) a usmernení RGRFO-SEA (bod 8.2.7).

(94)

Komisia CCAMLR okrem toho v roku 2010 oznámila viacero prípadov spozorovania plavidiel plaviacich sa pod vlajkou Kambodže. Tieto oznámenia je možné nájsť v obežníkoch komisie CCAMLR, ktoré zaslala svojim členom (34), a to COMM CIRC 10/11 Spozorovania plavidiel uvedených v zozname plavidiel vykonávajúcich NNN rybolov Typhoon-1 a Draco I, 10/45 Spozorovania plavidiel uvedených v zozname plavidiel vykonávajúcich NNN rybolov Draco I a Trosky.

(95)

Keďže Kambodža konala spôsobom opísaným v predchádzajúcom odôvodnení, nepreukázala, že plní podmienky článku 94 ods. 2 písm. b) dohovoru UNCLOS, ktorý stanovuje, že vlajkový štát uplatňuje jurisdikciu podľa príslušného vnútroštátneho práva nad každou loďou plaviacou sa pod jeho vlajkou, ako aj nad jej kapitánom, dôstojníkmi a posádkou. Samotné zrušenie registrácie rybárskeho plavidla nie je dostatočným opatrením, aké má vlajkový štát prijať, keďže toto opatrenie nie je zamerané na NNN činnosť, nezaisťuje potrestanie NNN rybolovných činností uplatnením administratívnych a/alebo trestných sankcií stanovených v právnych predpisoch a ponecháva rybárskemu plavidlu možnosť pokračovať v porušovaní medzinárodne stanovených opatrení v oblasti ochrany a riadenia.

(96)

Navyše misia uvedená v odôvodnení 68 odhalila, že Kambodža ponecháva zodpovednosť za registráciu plavidiel na Medzinárodnom registri obchodných lodí, ktorý sa nachádza mimo Kambodže a ktorý nezabezpečuje, že plavidlá plaviace sa pod vlajkou Kambodže majú s touto krajinou skutočnú väzbu. Neexistencia takejto skutočnej väzby medzi týmto štátom a plavidlami, ktoré sú zaevidované v jeho registri, je v rozpore s podmienkami stanovenými pre štátnu príslušnosť lodí v článku 91 dohovoru UNCLOS. Tento záver ďalej potvrdzuje Medzinárodná federácia pracovníkov v doprave, ktorá Belize považuje za tzv. výhodnú vlajku (35).

(97)

Napokon treba poznamenať, že v rozpore s odporúčaniami uvedenými v bodoch 25, 26 a 27 medzinárodného akčného plánu Kambodža nevypracovala národný akčný plán na boj proti NNN rybolovu.

(98)

So zreteľom na situáciu vysvetlenú v tomto oddiele rozhodnutia a na základe všetkých skutočností, ktoré zhromaždila Komisia, ako aj na základe všetkých vyhlásení dotknutej krajiny možno podľa článku 31 ods. 3 a 6 nariadenia o NNN rybolove konštatovať, že Kambodža nesplnila povinnosti vyplývajúce z medzinárodného práva, pokiaľ ide o medzinárodné predpisy, nariadenia a riadiace a ochranné opatrenia.

(99)

Pripomína sa, že podľa indexu ľudského rozvoja OSN (36) sa Kambodža považuje za krajinu so stredným ľudským rozvojom (139. miesto spomedzi 187 krajín). Na druhej strane Kambodža je v prílohe II k nariadeniu (ES) č. 1905/2006 uvedená v kategórii najmenej rozvinutých krajín. Komisia zohľadnila hodnotenie Kambodže a analyzovala, či zhromaždené informácie môžu súvisieť s osobitnými prekážkami rozvojovej krajiny.

(100)

Hoci vo všeobecnosti môžu existovať osobitné prekážky kapacity, pokiaľ ide o kontrolu a monitorovanie, špecifické prekážky Kambodže vyplývajúce z úrovne rozvoja nemôžu odôvodniť neexistenciu osobitných ustanovení vo vnútroštátnom právnom rámci, ktoré by odkazovali na medzinárodné nástroje boja proti NNN rybolovným činnostiam, odrádzali od takýchto činností a obmedzovali ich. Uvedené obmedzenia nemôžu odôvodniť ani neschopnosť Kambodže zaviesť systém sankcií za porušenie medzinárodných opatrení v oblasti ochrany a riadenia v súvislosti s rybolovnými činnosťami uskutočňovanými na otvorenom mori.

(101)

So zreteľom na situáciu vysvetlenú v tomto oddiele rozhodnutia a na základe všetkých skutočností, ktoré zhromaždila Komisia, ako aj všetkých vyhlásení dotknutej krajiny možno podľa článku 31 ods. 7 nariadenia o NNN rybolove konštatovať, že príčinou zhoršenia rozvojového štatútu Kambodže môže byť stupeň jej rozvoja. Vzhľadom na povahu zistených nedostatkov Kambodže nemôže stupeň rozvoja tejto krajiny ospravedlniť či inak zdôvodniť celkový postup Kambodže ako vlajkového štátu v oblasti rybného hospodárstva ani nedostatočnosť jej opatrení na zabraňovanie NNN rybolovu, odrádzanie od neho a jeho odstránenie.

(102)

Oznámenie Fidžijskej republiky (Fidži) ako vlajkového štátu Komisia akceptovala v súlade s článkom 20 nariadenia o NNN rybolove 1. januára 2010.

(103)

Komisia s podporou Európskej agentúry pre kontrolu rybného hospodárstva od 16. do 20. januára 2012 vykonala misiu na Fidži v rámci administratívnej spolupráce stanovenej v článku 20 ods. 4 nariadenia o NNN rybolove.

(104)

Účelom misie bolo overiť informácie týkajúce sa opatrení Fidži na vykonávanie, kontrolu a vynucovanie právnych predpisov, nariadení a opatrení v oblasti ochrany a riadenia, ktoré musia dodržiavať jeho rybárske plavidlá, opatrení, ktoré Fidži prijalo s cieľom splniť záväzky v boji proti NNN rybolovu a požiadavky a úlohy týkajúce sa vykonávania systému Únie na osvedčovanie úlovkov.

(105)

Záverečná správa z misie bola Fidži zaslaná 9. februára 2012.

(106)

Pripomienky Fidži k záverečnej správe z misie boli prijaté 8. marca 2012.

(107)

Fidži je členom komisie WCPFC. Fidži ratifikovalo dohovor UNCLOS a dohodu UNFSA.

(108)

V záujme vyhodnotenia plnenia medzinárodných povinností Fidži ako vlajkového, prístavného, pobrežného alebo trhového štátu vyplývajúcich z medzinárodných dohôd uvedených v odôvodnení 107 a stanovených príslušnými organizáciami RFMO uvedenými v odôvodnení 107 Komisia zhromaždila a zanalyzovala všetky informácie, ktoré považovala za nevyhnutné na účely takéhoto vyhodnotenia.

(109)

Komisia použila informácie z dostupných údajov zverejnených komisiou WCPFC.

(110)

Komisia v súlade s článkom 31 ods. 3 nariadenia o NNN rybolove analyzovala povinnosti Fidži ako vlajkového, prístavného, pobrežného alebo trhového štátu. Na účely tohto preskúmania Komisia zohľadnila parametre uvedené v článku 31 ods. 4 až 7 nariadenia o NNN rybolove.

(111)

Pokiaľ ide o plavidlá vykonávajúce NNN rybolov plaviace sa pod vlajkou Fidži, konštatuje sa, že na základe informácií získaných zo zoznamov plavidiel RFMO neexistujú v predbežných alebo konečných zoznamoch plavidiel vykonávajúcich NNN rybolov takéto plavidlá a neexistujú žiadne dôkazy o minulých prípadoch plavidiel vykonávajúcich NNN rybolov plaviacich sa pod vlajkou Fidži, ktoré by Komisii umožnili analyzovať konanie Fidži v súvislosti s opakovanými NNN rybolovnými činnosťami.

(112)

S ohľadom na neexistenciu informácií a dôkazov, ako je vysvetlené v predchádzajúcom odôvodnení, sa dospelo k záveru, že podľa článku 31 ods. 3 a článku 31 ods. 4 písm. a) nie je potrebné hodnotiť dodržiavanie povinností vyplývajúcich pre Fidži ako vlajkový štát z medzinárodného práva, pokiaľ ide o zabraňovanie NNN rybolovu, odrádzanie od neho a jeho odstraňovanie, v súvislosti s plavidlami vykonávajúcimi NNN rybolov a s NNN rybolovom, ktorý vykonávajú alebo podporujú rybárske plavidlá plaviace sa pod jeho vlajkou alebo jeho štátni príslušníci.

(113)

Komisia analyzovala, či Fidži prijalo účinné vynucujúce opatrenia voči prevádzkovateľom zodpovedným za NNN rybolov a či sa uplatnili dostatočne prísne sankcie, ktoré narušiteľov zbavia výhod získaných NNN rybolovom.

(114)

Dostupné dôkazy potvrdzujú, že Fidži si nesplnilo povinnosti vyplývajúce z medzinárodného práva, pokiaľ ide o účinné vynucujúce opatrenia. Komisia počas svojej misie uvedenej v odôvodnení 103 zistila, že Fidži do svojho vnútroštátneho práva (zákon o morských oblastiach a zákon o rybnom hospodárstve) nezaviedlo žiadne konkrétne opatrenia na riadenie a kontrolu plavidiel plaviacich sa pod vlajkou Fidži mimo vôd, na ktoré sa vzťahuje jurisdikcia Fidži.

(115)

Komisia počas misie uvedenej v odôvodnení 103 zistila, že v právnom systéme Fidži nie sú žiadne osobitné pravidlá ani opatrenia na osobitný boj proti porušeniam v súvislosti s NNN rybolovom spáchaným na otvorenom mori a na zabraňovanie NNN rybolovným činnostiam, odrádzanie od nich a ich odstránenie. Tiež je jasné, že v legislatíve Fidži neexistujú žiadne opatrenia na ukladanie sankcií plavidlám plaviacim sa pod vlajkou Fidži ani fidžijským štátnym príslušníkom zapojeným do NNN rybolovných činností spáchaných mimo vôd, ktoré spadajú pod jurisdikciu Fidži.

(116)

Neexistencia osobitných právnych ustanovení o porušeniach predpisov v oblasti NNN rybolovu na otvorenom mori jasne svedčí o tom, že Fidži neplní podmienky článku 94 ods. 2 písm. b) dohovoru UNCLOS, ktorý stanovuje, že vlajkový štát uplatňuje jurisdikciu podľa svojho vnútroštátneho práva nad každou loďou plaviacou sa pod jeho vlajkou, ako aj nad jej kapitánom, dôstojníkmi a posádkou. Neexistencia osobitných právnych ustanovení o porušeniach predpisov v oblasti NNN rybolovu na otvorenom mori poukazuje aj na skutočnosť, že Fidži si neplní povinnosti voči svojim plavidlám prevádzkovaným na otvorenom mori vyplývajúce z článku 18 ods. 1 dohody UNFSA. Absencia právneho rámca na vynucovanie a kontrolu činností rybárskych plavidiel je ďalej v rozpore s článkom 217 dohovoru UNCLOS, ktorý požaduje, aby členské štáty prijali osobitné donucovacie opatrenia s cieľom zaistiť dodržiavanie medzinárodných predpisov, vyšetrovanie údajných porušení a uplatnenie primeraných sankcií za prípadné porušenia.

(117)

Fidži takisto nepreukázalo, že dodržuje odporúčania uvedené v bode 18 medzinárodného akčného plánu, v ktorom sa stanovuje, že so zreteľom na ustanovenia dohovoru UNCLOS by mal každý štát prijať opatrenia alebo spolupracovať s cieľom zaistiť, aby štátni príslušníci patriaci do jeho jurisdikcie nepodporovali NNN rybolov ani sa na ňom nepodieľali. Fidži navyše nedokázalo ani to, že spolupracuje s ostatnými štátmi a koordinuje činnosti pri zabraňovaní NNN rybolovu, odrádzaní od neho a jeho odstraňovaní spôsobom stanoveným v bode 28 medzinárodného akčného plánu.

(118)

So zreteľom na situáciu vysvetlenú v odôvodneniach 113 až 117 možno konštatovať, že úroveň sankcií za porušenia v súvislosti s NNN rybolovom stanovená v legislatíve Fidži nie je v súlade s článkom 19 ods. 2 dohody UNFSA, v ktorom sa uvádza, že sankcie uplatniteľné na porušenia by mali byť dostatočne prísne, aby účinne zaistili dodržiavanie a odrádzali od porušení všade, kde sa vyskytnú, a mali by narušiteľov zbaviť výhod získaných ich nezákonnou činnosťou. Postup Fidži v súvislosti s účinnými vynucujúcimi opatreniami navyše nie je ani v súlade s odporúčaniami uvedenými v bode 21 medzinárodného akčného plánu, ktorý štátom odporúča zaistiť, aby sankcie za NNN rybolov vykonávaný rybárskymi plavidlami a v najväčšej možnej miere voči štátnym príslušníkom, ktorí patria pod ich jurisdikciu, boli dostatočne prísne na účinné zabraňovanie NNN rybolovu, odrádzanie od neho a jeho odstránenie a aby zbavili páchateľov výhod, ktoré takýmto rybolovom získali.

(119)

V tejto súvislosti sa tiež pripomína, že organizácia FAO už v roku 2007, keď poskytovala Fidži podporu pri vypracovaní jeho národného akčného plánu na zabraňovanie NNN rybolovu, odrádzanie od neho a jeho odstránenie (ďalej len „NPOA NNN“), naliehavo vyzývala Fidži, aby zjednotilo a aktualizovalo svoje právne predpisy týkajúce sa riadenia rybného hospodárstva a aby posilnilo svoje mechanizmy vynucovania na zabezpečenie dodržiavania opatrení v oblasti ochrany a riadenia (37). Napriek žiadosti organizácie FAO a záväzku Fidži v jeho pláne NPOA NNN prijatom v roku 2009 nebola legislatíva Fidži stále revidovaná, a nie je tak v súlade s odporúčaniami organizácie FAO.

(120)

Pokiaľ ide o existujúcu kapacitu fidžijských orgánov, treba poznamenať, že podľa indexu ľudského rozvoja OSN (38) sa Fidži považuje za krajinu so stredným ľudským rozvojom (100. miesto spomedzi 187 krajín). Potvrdzuje sa to aj v prílohe II k nariadeniu (ES) č. 1905/2006, v ktorej je Fidži zaradené do kategórie krajín s vyššími strednými príjmami.

(121)

Na základe informácií získaných počas misie uvedenej v odôvodnení 103 sa nemožno domnievať, že nedostatky opísané v tomto oddiele rozhodnutia vyplývajú z chýbajúcich financií, keďže nedostatočné vynucovanie a následná spolupráca zreteľne súvisia s chýbajúcim právnym a administratívnym rámcom.

(122)

Ďalej treba zdôrazniť, že Únia v súlade s odporúčaniami uvedenými v bodoch 85 a 86 medzinárodného akčného plánu týkajúcimi sa osobitných požiadaviek na rozvojové krajiny už financovala osobitný program technickej pomoci v oblasti boja proti NNN rybolovu (39). Fidži tento program využilo.

(123)

So zreteľom na situáciu vysvetlenú v tomto oddiele rozhodnutia a na základe všetkých skutočností, ktoré zhromaždila Komisia, ako aj všetkých vyhlásení dotknutej krajiny možno podľa článku 31 ods. 3 a článku 31 ods. 5 písm. b) a d) nariadenia o NNN rybolove konštatovať, že Fidži nesplnilo povinnosti vlajkového štátu vyplývajúce z medzinárodného práva, pokiaľ ide o spoluprácu a vynucovanie.

(124)

Fidži ratifikovalo dohovor UNCLOS a dohodu UNFSA. Fidži je aj zmluvným členom komisie WCPFC.

(125)

Komisia analyzovala všetky informácie, ktoré považovala za významné z hľadiska štatútu Fidži ako zmluvného člena komisie WCPFC.

(126)

Komisia analyzovala aj všetky informácie, ktoré považovala za významné s ohľadom na súhlas Fidži s uplatňovaním opatrení v oblasti ochrany a riadenia prijatých komisiou WCPFC.

(127)

S cieľom posúdiť úroveň dodržiavania predpisov komisie WCPFC v oblasti ochrany a riadenia a povinností nahlasovania zo strany Fidži uplatnila Komisia návrh správy o systéme monitorovania dodržiavania za rok 2010 (40) a návrh záverečnej správy o systéme monitorovania dodržiavania za rok 2010 (41).

(128)

Podľa dostupných informácií Fidži nedodržiavalo požiadavku nahlasovať počet plavidiel loviacich mečiara, ako je stanovené v opatrení komisie WCPFC v oblasti ochrany a riadenia (CMM) 2009-03. Nedodržiavalo ani požiadavku poskytovať údaje o love a rybolovnom úsilí a údaje o zloženiach z hľadiska veľkosti pre tuniaka okatého a tuniaka žltoplutvého, ako je stanovené v opatrení komisie WCPFC v oblasti ochrany a riadenia 2008-01. Nedodržiavalo ani požiadavku podávať správy o vykonávaní usmernení organizácie FAO a poskytovať informácie o interakcii s morskými korytnačkami, ako je stanovené v opatrení komisie WCPFC v oblasti ochrany a riadenia (CMM) 2008-03. Nedodržiavalo ani opatrenie komisie WCPFC CMM 2007-01 a normy VMS, špecifikácie a postupy definované v bodoch 7.2.2, 7.2.4 a 7.2.3 noriem komisie WCPFC pre špecifikáciu postupov VMS (SSP). Napokon Fidži nedodržiavalo požiadavku, aby pozorovatelia neboli štátnymi príslušníkmi, ustanovenú v regionálnom programe pozorovateľov podľa definície v opatrení komisie WCPFC CMM 2007-01.

(129)

Skutočnosť, že Fidži neposkytlo komisii WCPFC informácie uvedené v odôvodnení 128, dokazuje, že Fidži nedodržalo svoje záväzky vlajkového štátu, ktoré mu vyplývajú z dohovoru UNCLOS a dohody UNFSA.

(130)

Skutočnosť, že Fidži nenahlasovalo údaje o love a rybolovnom úsilí, ako je ustanovené v opatreniach komisie WCPFC v oblasti ochrany a riadenia, nezabezpečilo správne uplatňovanie pravidiel VMS a nevykonávalo riadne regionálny program pozorovateľov, oslabuje predpoklady Fidži plniť povinnosti podľa článkov 117 a 118 dohovoru UNCLOS, ktoré stanovujú povinnosti štátov prijímať opatrenia týkajúce sa ich štátnych príslušníkov v záujme ochrany živých zdrojov na otvorenom mori a spolupracovať pri opatreniach v oblasti ochrany a riadenia, pokiaľ ide o živé zdroje v oblastiach na otvorenom mori.

(131)

Nedostatočné vykonávanie opatrení komisie WCPFC v oblasti ochrany a riadenia zo strany Fidži je v rozpore s požiadavkami článku 18 ods. 3 dohody UNFSA.

(132)

Fidži v skutočnosti koná v rozpore s článkom 18 ods. 3 písm. e) dohody UNFSA, keďže nenahlasuje pozície plavidiel, údaje o love a údaje o rybolovnom úsilí plavidiel vykonávajúcich lov na otvorenom mori spôsobom, ktorý by bol v súlade s pravidlami príslušnej organizácie RFMO.

(133)

Keďže Fidži nevykonáva správne regionálny program pozorovateľov príslušnej organizácie RFMO, koná aj v rozpore s článkom 18 ods. 3 písm. g) bodom ii) dohody UNFSA.

(134)

Fidži navyše tým, že neuplatňuje správne systém VMS príslušnej organizácie RFMO, koná aj v rozpore s článkom 18 ods. 3 písm. g) bodom iii) dohody UNFSA.

(135)

Fidži napokon neplní podmienky uvedené v článku 18 písm. h) dohody UNFSA, keďže informácie získané počas misie uvedenej v odôvodnení 103 odhalili úplnú neexistenciu právnych ustanovení upravujúcich prekládky na otvorenom mori.

(136)

So zreteľom na situáciu vysvetlenú v tomto oddiele rozhodnutia a na základe všetkých skutočností, ktoré zhromaždila Komisia, ako aj všetkých vyhlásení dotknutej krajiny možno podľa článku 31 ods. 3 a 6 konštatovať, že Fidži nesplnilo povinnosti vyplývajúce z medzinárodného práva, pokiaľ ide o medzinárodné predpisy, nariadenia a riadiace a ochranné opatrenia.

(137)

Pripomína sa, že podľa indexu ľudského rozvoja OSN (42) sa Fidži považuje za krajinu so stredným ľudským rozvojom (100. miesto spomedzi 187 krajín). Potvrdené to je aj v prílohe II k nariadeniu (ES) č. 1905/2006, v ktorej je Fidži zaradené do kategórie krajín s vyššími strednými príjmami.

(138)

Z hľadiska uvedených hodnotení nemožno Fidži považovať za krajinu s osobitnými prekážkami priamo vyplývajúcimi zo stupňa jeho rozvoja. Neexistujú žiadne dôkazy na podporu tvrdenia, že neschopnosť Fidži plniť povinnosti vyplývajúce z medzinárodného práva je dôsledkom nedostatočného rozvoja tejto krajiny. Podobne neexistujú žiadne konkrétne dôkazy, ktoré by potvrdili priamu súvislosť zistených nedostatkov v oblasti monitorovania, kontroly a dohľadu nad rybolovnou činnosťou s nedostatočnými kapacitami a infraštruktúrou. Na základe dôvodov vysvetlených v predchádzajúcom odôvodnení sa zdá, že nedodržiavanie medzinárodných predpisov priamo súvisí s chýbajúcimi primeranými právnymi nástrojmi, najmä osobitnými ustanoveniami vo vnútroštátnom právnom rámci týkajúcimi sa opatrení zameraných na boj proti NNN rybolovných činnostiam, odrádzanie od nich a ich odstraňovanie

(139)

Pokiaľ ide o kapacity kontroly a riadenia, je zrejmé, že významný nárast plavidiel plaviacich sa pod vlajkou Fidži, ako organizácia FAO poznamenala v októbri 2009 vo svojom prehľade národných odvetví rybolovu (43), musí byť spojený s príslušnými opatreniami na posilnenie účinného monitorovania, kontroly a dohľadu nad rybolovnými činnosťami. Fidži je krajinou s vyššími strednými príjmami a neexistujú žiadne podporné dôkazy, ktoré by potvrdzovali, že prekážky súvisiace s rozvojom sú priamo spojené s jej výkonnosťou. V skutočnosti treba zdôrazniť, že povolením výrazného nárastu registrovanej rybárskej flotily bez prispôsobenia kontrolného systému a právneho rámca medzinárodnému právnemu rámcu pre rybné hospodárstvo konalo Fidži spôsobom, ktorý nezodpovedá jeho medzinárodným povinnostiam.

(140)

Treba tiež poznamenať, že Únia v roku 2012 už financovala osobitnú technickú pomoc pre Fidži týkajúcu sa boja proti NNN rybolovu (44).

(141)

So zreteľom na situáciu vysvetlenú v tomto oddiele rozhodnutia a na základe všetkých skutočností, ktoré zhromaždila Komisia, ako aj všetkých vyhlásení dotknutej krajiny možno podľa článku 31 ods. 7 nariadenia o NNN rybolove konštatovať, že príčinou zhoršenia rozvojového štatútu a celkového postupu Fidži v oblasti rybného hospodárstva nie je stupeň jeho rozvoja.

(142)

Oznámenie Guinejskej republiky (Guinea) ako vlajkového štátu Komisia akceptovala v súlade s článkom 20 nariadenia o NNN rybolove 1. januára 2010.

(143)

Komisia s podporou Európskej agentúry pre kontrolu rybného hospodárstva od 16. do 20. mája 2011 vykonala misiu v Guinei v rámci administratívnej spolupráce ustanovenej v článku 20 ods. 4 nariadenia o NNN rybolove.

(144)

Účelom misie bolo overiť informácie, ktoré Guinea oznámila Komisii, týkajúce sa opatrení Guiney na vykonávanie, kontrolu a vynucovanie právnych predpisov, nariadení a opatrení v oblasti ochrany a riadenia, ktoré musia dodržiavať jej rybárske plavidlá, opatrení, ktoré Guinea prijala s cieľom splniť záväzky v boji proti NNN rybolovu a požiadavky a úlohy týkajúce sa vykonávania systému Únie na osvedčovanie úlovkov.

(145)

Záverečná správa z misie bola Guinei zaslaná 2. augusta 2011.

(146)

Od 27. do 30. septembra 2011 vykonala Komisia ďalšiu misiu v Guiney s cieľom nadviazať na kroky prijaté na prvej misii.

(147)

Pripomienky Guiney k záverečnej správe z misie boli prijaté 15. novembra 2011.

(148)

Guinea predložila ďalšie písomné pripomienky 21. novembra 2011, 1. decembra 2011, 26. marca 2012 a 22. mája 2012.

(149)

Guinea je zmluvnou stranou komisie ICCAT a komisie IOTC. Guinea ratifikovala dohovor UNCLOS a dohodu UNFSA. Guinea je tiež členom Výboru pre rybolov v stredovýchodnom Atlantiku (CECAF), ktorý je subregionálnym poradným orgánom pre rybné hospodárstvo. Cieľom výboru CECAF je podporovať udržateľné využívanie živých morských zdrojov v rámci svojej oblasti pôsobnosti správnym riadením a rozvojom rybného hospodárstva a rybolovných činností.

(150)

V záujme vyhodnotenia plnenia medzinárodných povinností Guiney ako vlajkového, prístavného, pobrežného alebo trhového štátu vyplývajúcich z medzinárodných dohôd uvedených v odôvodnení 149 a stanovených príslušnými organizáciami RFMO uvedenými v odôvodneniach 149 a 151 Komisia zhromaždila a zanalyzovala všetky informácie, ktoré považovala za nevyhnutné na účely takéhoto vyhodnotenia.

(151)

Komisia použila informácie získané z dostupných údajov zverejnených komisiou ICCAT, komisiou NEAFC, organizáciami NAFO a SEAFO vo forme správ o plnení záväzkov alebo vo forme zoznamov plavidiel vykonávajúcich NNN rybolov a tiež z verejne dostupných informácií získaných zo správy služby NMFS.

(152)

Komisia v súlade s článkom 31 ods. 3 nariadenia o NNN rybolove analyzovala povinnosti Guiney ako vlajkového, prístavného, pobrežného a trhového štátu. Na účely tohto preskúmania Komisia zohľadnila parametre uvedené v článku 31 ods. 4 až 7 nariadenia o NNN rybolove.

(153)

Komisia na základe informácií získaných zo zoznamov plavidiel vykonávajúcich NNN rybolov, zostavených organizáciami RFMO (45), konštatovala, že v príslušných zoznamoch boli dve plavidlá vykonávajúce NNN rybolov plaviace sa pod vlajkou Guiney (46). Tieto plavidlá sú DANIAA (predchádzajúce meno: CARLOS) a MAINE.

(154)

Komisia na základe informácií získaných zo zoznamov plavidiel vykonávajúcich NNN rybolov, zostavených organizáciami RFMO (47), konštatovala, že jedno plavidlo vykonávajúce NNN rybolov v príslušných zoznamoch (RED, predtým KABOU) sa plavilo pod vlajkou Guiney po svojom zaradení do týchto zoznamov (48).

(155)

Okrem toho plavidlá používajúce kruhové záťahové siete plaviace sa pod vlajkou Guiney od 1. januára 2010 do 1. júna 2011 vykonávali lov tuniakov v oblasti dohovoru ICCAT bez toho, aby mali medzinárodnú rybársku licenciu vydanú vlajkovým štátom, ktorý je zmluvnou stranou komisie ICCAT. Tieto plavidlá mali v danom období len rybárske licencie zodpovedajúce rybárskym licenciám, ktoré vydalo Togo pre rybolovné činnosti v rámci výhradnej hospodárskej zóny Toga, ktoré nie je zmluvnou a ani spolupracujúcou stranou komisie ICCAT. Tieto plavidlá navyše v oblasti dohovoru ICCAT lovili od 1. januára 2010 do 1. júna 2011 bez toho, aby mali na palube nainštalované prístroje VMS, čo je v rozpore s odporúčaním komisie ICCAT 03-14. Po oficiálnych žiadostiach Komisie adresovaných guinejským orgánom v súlade s článkom 26 nariadenia o NNN rybolove 14. marca 2011, 26. júla 2011 a 20. septembra 2011 guinejské orgány uplatnili v apríli 2011 v súlade s príslušnými právnymi ustanoveniami Guiney administratívne sankcie voči týmto plavidlám za skutočnosti uvedené v tomto odôvodnení. Podľa dostupných informácií boli okrem toho v júni roku 2011 na paluby týchto lodí nainštalované prístroje systému monitorovania plavidiel (VMS). Tieto tri plavidlá navyše od 1. januára 2010 do 29. mája 2011 vykonávali v oblasti dohovoru ICCAT opakované nelegálne prekládky na mori na nákladné plavidlo, ktoré nie je v registri komisie ICCAT pre nákladné plavidlá (49) oprávnené vykonávať činnosť v oblasti ICCAT, ako je stanovené v odporúčaní komisie ICCAT 06-11. V súlade s týmto odporúčaním plavidlá používajúce kruhové záťahové siete nesmú v oblasti dohovoru ICCAT prekladať tuniaky na mori. Komisia zistila, že opakované prekládky na mori sa vykonávali v rozpore s odporúčaním komisie ICCAT 06-11 od januára 2010 do mája 2011, keď bolo zdokumentovaných viac ako 30 takýchto prekládok.

(156)

V tomto ohľade sa pripomína, že podľa článku 18 ods. 1 a 2 dohody UNFSA je vlajkový štát zodpovedný za svoje plavidlá plaviace sa na otvorenom mori. Komisia sa domnieva, že existencia plavidiel vykonávajúcich NNN rybolov v zoznamoch plavidiel vykonávajúcich NNN rybolov, zostavených organizáciami RFMO, ktoré sa v súčasnosti plavia pod vlajkou Guiney alebo ktoré sa plavili pod vlajkou Guiney po zaradení do týchto zoznamov, jasne dokazuje, že Guinea si neplnila svoje povinnosti vlajkového štátu podľa medzinárodného práva. Keďže Guinea mala uvedený počet plavidiel vykonávajúcich NNN rybolov, zlyhala v účinnom plnení svojich povinností dodržiavať ochranné a riadiace opatrenia organizácie RFMO, aby sa jej plavidlá nezúčastňovali na nijakej činnosti, ktorá narúša účinnosť týchto opatrení.

(157)

Vlajkový štát je podľa článku 19 ods. 1 a 2 dohody UNFSA povinný zabezpečiť, aby plavidlá plaviace sa pod jeho vlajkou dodržiavali pravidlá organizácie RFMO v oblasti ochrany a riadenia. Vlajkové štáty tiež musia vykonávať urýchlené vyšetrovania a súdne konania. Vlajkový štát by mal tiež zabezpečiť primerané sankcie, odrádzať od opakovania porušení a zbaviť narušiteľov výhod z týchto nezákonných činností. V tomto ohľade sa konštatuje, že existencia plavidiel vykonávajúcich NNN rybolov v zoznamoch plavidiel vykonávajúcich NNN rybolov, zostavených organizáciami RFMO, ktoré sa plavili pod vlajkou Guiney, poukazuje na to, že Guinea si neplní svoje povinnosti podľa článku 19 ods. 1 a 2 dohody UNFSA.

(158)

Ďalej podľa článku 20 dohody UNFSA musia štáty spolupracovať buď priamo, alebo prostredníctvom regionálnych organizácií RFMO pri dodržiavaní a vynucovaní opatrení príslušných organizácií RFMO v oblasti ochrany a riadenia. Súbor osobitných požiadaviek uvedených v predmetnom článku stanovuje povinnosti štátov v oblasti vyšetrovania, vzájomnej spolupráce a udeľovania sankcií za NNN rybolovnú činnosť. Taktiež sa predpokladá, že štáty by mohli pri plavidlách, ktoré sa budú podieľať na činnostiach znižujúcich účinnosť opatrení príslušných RFMO v oblasti ochrany a riadenia, uplatniť postupy organizácií RFMO s cieľom odradiť takéto plavidlá dovtedy, kým vlajkový štát neprijme primerané opatrenia. V tomto ohľade sa konštatuje, že existencia plavidiel vykonávajúcich NNN rybolov, ktoré sa v súčasnosti plavia pod vlajkou Guiney alebo sa pod jej vlajkou plavili v minulosti (po zaradení do zoznamov plavidiel vykonávajúcich NNN rybolov, zostavených organizáciami RFMO), v zoznamoch plavidiel vykonávajúcich NNN rybolov, zostavených organizáciami RFMO, ktoré stále vykonávajú lov, dokazuje, že Guinea si neplní svoje povinnosti vyplývajúce z medzinárodného práva, pokiaľ ide o medzinárodnú spoluprácu vo vynucovaní.

(159)

Pripomína sa aj skutočnosť, že štáty musia v súlade s článkom 118 dohovoru UNCLOS spolupracovať pri ochrane a riadení živých zdrojov v oblastiach na otvorenom mori. Skutočnosť, že existujú plavidlá vykonávajúce NNN rybolov, ktoré sa v súčasnosti plavia pod vlajkou Guiney alebo sa pod jej vlajkou plavili v minulosti (po zaradení do zoznamov RFMO zahŕňajúcich plavidlá vykonávajúce NNN rybolov), v zoznamoch RFMO zahŕňajúcich plavidlá vykonávajúce NNN rybolov, ktoré stále vykonávajú rybolovné činnosti, v tejto súvislosti zdôrazňuje zlyhanie Guiney, pokiaľ ide o plnenie povinností vlajkového štátu. Uznané rybárske plavidlá vykonávajúce NNN rybolov tiež narúšajú ochranu a riadenie živých zdrojov.

(160)

Nedodržiavanie zo strany Guiney, pokiaľ ide o plavidlá vykonávajúce NNN rybolov plaviace sa pod vlajkou Guiney uvedené v zoznamoch RFMO, je taktiež v rozpore s článkom 217 dohovoru UNCLOS, ktorý požaduje, aby členské štáty prijali osobitné vynucujúce opatrenia s cieľom zaistiť dodržiavanie medzinárodných predpisov, vyšetrovanie údajných porušení a uplatnenie primeraných sankcií za prípadné porušenia.

(161)

Existencia plavidiel vykonávajúcich NNN rybolov, ktoré sa v súčasnosti plavia pod vlajkou Guiney alebo sa pod vlajkou Guiney plavili v minulosti, v zoznamoch plavidiel vykonávajúcich NNN rybolov, zostavených organizáciami RFMO, takisto dokazuje neschopnosť Guiney vykonávať odporúčania uvedené v medzinárodnom akčnom pláne. Bod 34 medzinárodného akčného plánu odporúča členským štátom, aby zaistili, že sa rybárske plavidlá, ktoré sú oprávnené na plavbu pod ich vlajkou, nebudú podieľať na NNN rybolove ani ho nebudú podporovať.

(162)

Skutočnosť, že Guinea si ako vlajkový štát neplnila svoje povinnosti v oblasti dodržiavania a vynucovania stanovené v článku 19 dohody UNFSA, potvrdzujú aj informácie zhromaždené počas misie vykonanej v máji 2011 a informácie zhromaždené Komisiou v súlade s článkom 25 nariadenia o NNN rybolove. Ako je vysvetlené v odôvodneniach 174 a 175, Komisia konštatovala, že rybárske plavidlá plaviace sa pod jej vlajkou opakovane vykonávali NNN rybolovné činnosti. Táto situácia viedla k začatiu postupov podľa článkov 26 a 27 nariadenia o NNN rybolove. V súčasnosti prebiehajú postupy podľa článku 27 s cieľom zistiť, či sa za NNN rybolovné činnosti ukladajú dostatočné sankcie spôsobom, ktorý zaistí dodržiavanie, odradí od porušení a narušiteľov zbaví výhod získaných nezákonnými činnosťami.

(163)

Komisia na základe informácií zhromaždených počas misie v máji 2011 zistila, že Guinea neprijala primerané opatrenia na zabraňovanie NNN rybolovným činnostiam vykonávaným rybárskymi plavidlami vo svojich vodách, na ich odhaľovanie a ukladanie sankcií. Dostupné informácie v skutočnosti potvrdzujú, že napriek dostupnosti informácií dostatočných na oznámenie porušení, ktoré cudzie rybárske plavidlá vykonali v jej vodách, najmä správ pozorovateľov a správ o úlovkoch, príslušné guinejské orgány nezačali konania a predmetným plavidlám neuložili sankcie. Navyše existujú dôkazy, že guinejské orgány riadne presadzujú ustanovenia štátnej dohody medzi Guineou a cudzou krajinou.

(164)

So zreteľom na situáciu vysvetlenú v tomto oddiele rozhodnutia a na základe všetkých skutočností, ktoré zhromaždila Komisia, ako aj všetkých vyhlásení dotknutej krajiny možno podľa článku 31 ods. 3 a článku 31 ods. 4 písm. a) nariadenia o NNN rybolove konštatovať, že Guinea si nesplnila povinnosti vlajkového a pobrežného štátu vyplývajúce z medzinárodného práva, pokiaľ ide o plavidlá vykonávajúce NNN rybolov alebo NNN rybolov vykonávaný alebo podporovaný rybárskymi plavidlami plaviacimi sa pod jej vlajkou alebo loviacimi v jej morských vodách alebo jej štátnymi príslušníkmi, ani neprijala primerané opatrenia na boj proti zdokumentovanému a opakovanému NNN rybolovu vykonávanému plavidlami plaviacimi sa pod jej vlajkou alebo loviacimi v jej vodách.

(165)

Pokiaľ ide o to, či Guinea účinne spolupracuje s Komisiou pri vyšetrovaní NNN rybolovu a súvisiacich činností, možno konštatovať, že dôkazy zhromaždené Komisiou dosvedčujú, že Guinea nesplnila záväzky vlajkového štátu vyplývajúce z medzinárodného práva.

(166)

Pripomína sa situácia opísaná v odôvodnení 154 v súvislosti s tromi plavidlami používajúcimi kruhové záťahové siete, ktoré sa plavili pod vlajkou Guiney. V tejto súvislosti sa poznamenáva, že s ohľadom na to, že guinejské orgány nespolupracovali v súlade s článkom 26 nariadenia o NNN rybolove, Komisia začala voči predmetnému prevádzkovateľovi postup podľa článku 27 tohto nariadenia.

(167)

Skutočnosti opísané v odôvodneniach 154 a 166 naznačujú, že Guinea po náležitých žiadostiach Európskej komisie neprijala vynucujúce opatrenia v reakcii na takýto NNN rybolov.

(168)

Zo skutočností opísaných v odôvodneniach 154 a 166 vyplýva, že Guinea neplnila podmienky článku 94 ods. 2 písm. b) dohovoru UNCLOS, ktorý stanovuje, že vlajkový štát uplatňuje jurisdikciu podľa príslušného vnútroštátneho práva nad každou loďou plaviacou sa pod jeho vlajkou, ako aj nad jej kapitánom, dôstojníkmi a posádkou. Guinea ďalej neplní svoje záväzky vlajkového štátu v oblasti dodržiavania a vynucovania stanovené v článku 19 dohody UNFSA, keďže nepreukázala, že konala a pôsobila v súlade s podrobnými pravidlami stanovenými v tomto článku.

(169)

Z toho vyplýva, že Guinea nespolupracovala a nekoordinovala svoje činnosti s ostatnými štátmi pri zabraňovaní NNN rybolovu, odrádzaní od neho a jeho odstraňovaní tak, ako je stanovené v bode 28 medzinárodného akčného plánu. Guinea takisto nezohľadnila ani odporúčania uvedené v bode 24 medzinárodného akčného plánu, v ktorom sa vlajkovým štátom odporúča zabezpečiť úplné a účinné monitorovanie, kontrolu a dohľad nad rybolovom od jeho začiatku cez miesto vykládky po konečnú destináciu vrátane uplatňovania systému monitorovania plavidiel (VMS) v súlade s príslušnými vnútroštátnymi, regionálnymi a medzinárodnými normami a požiadavkou, aby plavidlá patriace do jeho jurisdikcie mali na palube VMS. Guinea takisto nezohľadnila odporúčania uvedené v bode 45 medzinárodného akčného plánu, v ktorom sa vlajkovým štátom odporúča zabezpečiť, aby všetky plavidlá oprávnené plaviť sa pod jeho vlajkou a vykonávajúce rybolov vo vodách mimo jeho zvrchovanosti alebo jurisdikcie mali platné oprávnenie na lov vydané príslušným vlajkovým štátom.

(170)

Komisia analyzovala, či Guinea prijala účinné vynucujúce opatrenia voči prevádzkovateľom zodpovedným za NNN rybolov a či sa uplatnili dostatočne prísne sankcie, ktoré narušiteľov zbavia výhod získaných NNN rybolovom.

(171)

Poznamenáva sa, že dostupné dôkazy potvrdzujú, že Guinea si neplnila povinnosti vyplývajúce z medzinárodného práva, pokiaľ ide o účinné vynucujúce opatrenia. V tejto súvislosti sa pripomína, že v zoznamoch plavidiel vykonávajúcich NNN rybolov, zostavených organizáciami RFMO, sú plavidlá, ktoré sa v súčasnosti plavia pod vlajkou Guiney alebo ktoré sa plavili pod vlajkou Guiney po zaradení do týchto zoznamov. Existencia takýchto plavidiel vykonávajúcich NNN rybolov poukazuje na to, že Guinea si neplní záväzky, pokiaľ ide o jej plavidlá loviace na otvorenom mori, ako je uvedené v článku 18 ods. 1 a 2 dohody UNFSA. Táto situácia ďalej svedčí o tom, že Guinea nedodržuje požiadavky uvedené v článku 19 ods. 1 dohody UNFSA, v ktorom sú stanovené pravidlá pre vlajkové štáty v oblasti dodržiavania a vynucovania. Konanie Guiney v tejto veci je takisto v rozpore s požiadavkami uvedenými v článku 19 ods. 2 dohody UNFSA, v ktorom je okrem iného stanovené, že sankcie by mali byť dostatočne prísne a mali by narušiteľov zbaviť výhod získaných NNN rybolovom.

(172)

Konanie Guiney v súvislosti s účinnými vynucujúcimi opatreniami je navyše v rozpore s odporúčaniami uvedenými v bode 21 medzinárodného akčného plánu, ktorý štátom odporúča zaistiť, aby sankcie za NNN rybolov vykonávaný rybárskymi plavidlami a v najväčšej možnej miere voči štátnym príslušníkom, ktorí patria pod ich jurisdikciu, boli dostatočne prísne na účinné zabraňovanie NNN rybolovu, odrádzanie od neho a jeho odstraňovanie a aby zbavili páchateľov výhod, ktoré takýmto rybolovom získali.

(173)

Komisia počas svojej misie, ktorú vykonala v máji 2011, zistila, že je potrebné revidovať sankcie uplatniteľné na porušenia, ako je ustanovené v guinejskom dekréte D/97/017/PRG/SGG z 19. februára 1977. Guinea vykonala reformu svojho systému sankcií, keď 1. marca 2012 prijala nový dekrét, ktorým sa zrušuje predchádzajúci dekrét (spomenutý v predchádzajúcom odôvodnení) a ktorým sa zvyšujú úrovne sankcií v súlade s požiadavkami článku 19 dohody UNFSA. Stále však neexistujú konkrétne informácie o spôsobe uplatňovania tohto nového právneho rámca.

(174)

Na základe písomných dôkazov zhromaždených v súlade s kapitolami III a V nariadenia o NNN rybolove sa v tejto súvislosti zistilo, že tri plavidlá plaviace sa pod vlajkou Guiney uvedené v odôvodnení 166, ktoré od 1. januára 2010 do 1. júna 2011 lovili v oblasti ICCAT bez toho, žeby na palube mali nainštalované prístroje VMS, čo je v rozpore s odporúčaním komisie ICCAT 03-14, ulovili v roku 2010 najmenej 8 922 ton tuniakov (najmä tuniaka pruhovaného). Táto situácia viedla k začatiu postupov podľa článkov 26 a 27 nariadenia o NNN rybolove. V súčasnosti prebieha postup podľa článku 27.

(175)

Na základe písomných dôkazov zhromaždených v súlade s kapitolou III a V nariadenia o NNN rybolove sa tiež zistilo, že tieto tri plavidlá plaviace sa pod vlajkou Guiney uvedené v odôvodnení 166 vykonali od januára 2010 do mája 2011 viac ako 30 prekládok na mori, čo predstavuje 14 200 ton tuniakov v rozpore s odporúčaním komisie ICCAT 06-11. Táto situácia viedla k začatiu postupov podľa článkov 26 a 27 nariadenia o NNN rybolove. V súčasnosti prebieha postup podľa článku 27.

(176)

Komisia počas misie vykonanej v máji 2011 zistila, že napriek dostupnosti informácií dostatočných na oznámenie porušení, ktoré cudzie rybárske plavidlá vykonali vo vodách Guiney, najmä správ pozorovateľov a správ o úlovkoch, príslušné guinejské orgány neprijali urýchlené opatrenia na začatie konaní a na prípadné uloženie sankcií predmetným plavidlám. Podľa článku 62 dohovoru UNCLOS musí pobrežný štát presadzovať cieľ optimálneho využívania živých zdrojov vo výhradnej hospodárskej zóne. Štátni príslušníci ostatných štátov vykonávajúcich rybolov vo výhradnej hospodárskej zóne musia dodržiavať opatrenia v oblasti ochrany a ostatné požiadavky a podmienky stanovené v právnych predpisoch a nariadeniach pobrežného štátu. V tejto súvislosti nie sú administratívne postupy zistené v Guinei v súlade s medzinárodnými povinnosťami pobrežných štátov vyplývajúcimi z dohovoru UNCLOS.

(177)

Štáty musia podľa článku 20 dohody UNFSA urýchlene a pohotovo spolupracovať na zabezpečení dodržiavania a vynucovania riadiacich a ochranných opatrení a opatrení na riešenie všetkých údajných porušení.

(178)

Po posúdení situácie opísanej v tomto oddiele rozhodnutia sa konštatuje, že postupy vynucovania uplatnené zo strany Guiney ako pobrežného štátu nie sú v súlade s dohodou UNFSA. Dôvodom je, že politika, ktorú Guinea vykonáva, neuplatňuje urýchlenú medzinárodnú spoluprácu vo vynucovaní, čo následne narúša účinnosť akýchkoľvek vynucujúcich opatrení týkajúcich sa prevádzkovateľov zodpovedných za NNN rybolov.

(179)

Pokiaľ ide o priebeh, charakter, okolnosti, rozsah a závažnosť prejavov posudzovaného NNN rybolovu, Komisia vzala do úvahy pravidelné a opakujúce sa NNN rybolovné činností plavidiel plaviacich pod vlajkou Guiney do roku 2012.

(180)

Pokiaľ ide o existujúcu kapacitu Guiney ako rozvojovej krajiny, treba poznamenať, že podľa indexu ľudského rozvoja OSN (50) sa Guinea považuje za krajinu s nízkym ľudským rozvojom (178. miesto spomedzi 187 krajín). Potvrdzuje to aj príloha II k nariadeniu (ES) č. 1905/2006, v ktorej je Guinea zaradená do kategórie najmenej rozvinutých krajín. So zreteľom na uvedené skutočnosti možno prekážky finančnej a administratívnej kapacity príslušných orgánov považovať za jeden z faktorov, ktorý znižuje schopnosť Guiney plniť záväzky v oblasti spolupráce a vynucovania. Malo by sa však vziať do úvahy, že administratívnu kapacitu Guiney počas posledných 3 rokov posilnila finančná a technická pomoc Únie v rámci Dohody o partnerstve v odvetví rybolovu, ktorá bola účinná v roku 2009 (51), a program technickej pomoci v oblasti boja proti NNN rybolovu (52).

(181)

So zreteľom na situáciu vysvetlenú v tomto oddiele rozhodnutia a na základe všetkých skutočností, ktoré zhromaždila Komisia, ako aj všetkých vyhlásení dotknutej krajiny možno podľa článku 31 ods. 3 a 5 nariadenia o NNN rybolove konštatovať, že Guinea nesplnila povinnosti vlajkového štátu vyplývajúce z medzinárodného práva, pokiaľ ide o spoluprácu a vynucovanie.

(182)

Guinea ratifikovala dohovor UNCLOS a dohodu UNFSA. Guinea je aj zmluvným členom komisie IOTC a komisie ICCAT.

(183)

Komisia analyzovala všetky informácie, ktoré považovala za významné z hľadiska štatútu Guiney ako zmluvného člena komisií IOTC a ICCAT.

(184)

Komisia analyzovala aj všetky informácie, ktoré považovala za významné s ohľadom na súhlas Guiney uplatňovať opatrenia v oblasti ochrany a riadenia prijaté komisiami ICCAT a IOTC.

(185)

Pripomína sa, že komisia ICCAT poslala Guinei list s napomenutím, ktorý sa týkal jej nedostatkov oznámených v roku 2010 (53). V tomto liste s napomenutím sa poukazuje na nedostatky Guiney pri dodržiavaní povinností nahlasovať štatistické údaje, ako je uvedené v odporúčaní komisie ICCAT 05-09. Komisia ICCAT v tomto istom liste zdôraznila, že Guinea neposkytla sekretariátu komisie ICCAT všetky potrebné údaje a informácie, ako napríklad ročnú správu, tabuľky zhody, údaje o úlohe I (štatistické údaje týkajúce sa flotily) a o úlohe II (veľkosť úlovkov), informácie týkajúce sa opatrení v oblasti riadenia veľkých plavidiel s lovnými šnúrami na lov tuniakov a správu o interných opatreniach pre plavidlá dlhšie ako 20 metrov. Príslušné požiadavky sú stanovené v súbore uznesení a odporúčaní komisie ICCAT uvedených v odôvodneniach 188 a 190. Treba tiež poznamenať, že komisia ICCAT identifikovala Guineu v roku 2009 a táto identifikácia zostala zachovaná v rokoch 2010 a 2011.

(186)

Komisia analyzovala aj informácie od komisie ICCAT o tom, ako Guinea dodržiava pravidlá komisie ICCAT a povinnosti v oblasti nahlasovania. Komisia na tento účel použila súhrnné tabuľky zhody od komisie ICCAT na rok 2010 (54) a tiež súhrnné tabuľky zhody od komisie ICCAT na rok 2011 (55).

(187)

Pokiaľ ide o rok 2010, Guinea nepredložila: ročné správy a štatistické údaje, informácie o ochranných a riadiacich opatreniach a tabuľky zhody. Guinea okrem toho komisii ICCAT nenahlásila opatrenia prijaté v súvislosti s plavidlom uvedeným v zozname ICCAT zahŕňajúcom plavidlá vykonávajúce NNN rybolov.

(188)

Podľa dostupných informácií Guinea komisii ICCAT nepredložila v roku 2010 konkrétne tieto informácie: ročné správy (vedecké) (stanovené v dohovore ICCAT, uznesenie 01-06 a odkaz 04-17), ročné správy (komisia ICCAT) (stanovené v dohovore komisie ICCAT, uznesenie 01-06 a odkaz 04-17), ročné správy (komisia ICCAT) (stanovené pre dohovor komisie ICCAT, uznesenie 01-06 a odkaz 04-17), predloženie údajov o dovozoch a vykládkach podľa obchodných opatrení (stanovené v odporúčaní 06-13), vyhlásenia o prekládkach (na mori) (ustanovené v odporúčaní 06-11), správy o prekládkach (stanovené v odporúčaní 06-11), údaje o nedodržiavaní (stanovené v odporúčaní 08-09), správy o interných opatreniach pre plavidlá dlhšie ako 20 m (stanovené v odporúčaní 02-22/09-08), ročný zoznam plavidiel loviacich tuniaka dlhoplutvého (stanovené v odporúčaní 98-08), zoznam plavidiel loviacich Med-SWO (mečiar) (stanovené v odporúčaní 09-04/09-08), norma riadenia pre veľké rybárske plavidlá s lovnými šnúrami na lov tuniakov (stanovené v odporúčaní 01-20), prenajímanie plavidiel (stanovené v odporúčaní 02-21), plavidlá vykonávajúce NNN rybolov (stanovené v odporúčaní 09-10), správy o domnelom NNN rybolove (stanovené v odporúčaní 09-10), spozorovanie plavidiel (stanovené v uznesení Res 94-09), správy o kontrolách v prístave (stanovené v odporúčaní 97-10), údaje z programov komisie ICCAT pre štatistické dokumenty (stanovené v odporúčaní 01-21 a odporúčaní 01-22), potvrdzujúce pečate a podpisy dokumentov o úlovkoch tuniaka modroplutvého (BCD) (stanovené v odporúčaní 08-12/09-11), kontaktné miesta pre BCD (ustanovené v odporúčaní 08-12/09-11), legislatíva týkajúca sa BCD (stanovené v odporúčaní 08-12/09-11), zhrnutie označenia pre BCD (stanovené v odporúčaní 08-12/09-11), dokumenty o úlovkoch tuniaka modroplutvého (stanovené v odporúčaní 08-12/09-11), ročná správa o BCD (stanovené v odporúčaní 08-12/09-11), dodržiavanie sezónnej závierky pre med SWO (mečiar) (stanovené v odporúčaní 09-04), vnútorný postup zhody s uzavretými oblasťami/sezónami v Guinejskom zálive rešpektovanie (stanovené v odporúčaní 09-04), tabuľky zhody (stanovené v odporúčaní 98-14), predloženie informácií o tuniakovi modroplutvom vo východnom Atlantiku a Stredozemnom mori (stanovené v odporúčaní 06-07, 08/05 a 09-11).

(189)

Pokiaľ ide o rok 2011, Guinea nepredložila: ročnú správu, údaje o úlohe I týkajúce sa charakteristík flotily a o úlohe II (veľkosť úlovkov), informácie týkajúce sa opatrení v oblasti ochrany a riadenia pre plavidlá dlhšie ako 20 metrov a tabuľky zhody. Guinea okrem toho komisii ICCAT nenahlásila opatrenia prijaté v súvislosti s plavidlom uvedeným v zozname ICCAT zahŕňajúcom plavidlá vykonávajúce NNN rybolov.

(190)

Podľa dostupných informácií Guinea komisii ICCAT nepredložila v roku 2011 konkrétne tieto informácie: ročné správy (vedecké) (stanovené v dohovore komisie ICCAT, uznesenie 01-06 a odkaz 04-17), ročné správy (komisia ICCAT) (stanovené v dohovore komisie ICCAT, uznesenie 01-06 a odkaz 04-17), vyhlásenia o prekládkach (na mori) (stanovené v odporúčaní 06-11), správy o prekládkach (stanovené v odporúčaní 06-11), prekládkové (nákladné) plavidlá (stanovené v odporúčaní 06-11), plavidlá dlhšie ako 20 m (stanovené v odporúčaní 09-08), správy o interných opatreniach pre plavidlá dlhšie ako 20 m (stanovené v odporúčaní 02-22/09-08), ročný zoznam plavidiel loviacich tuniaka dlhoplutvého (stanovené v odporúčaní 98-08), norma riadenia pre veľké plavidlá s lovnými šnúrami na lov tuniakov (stanovené v odporúčaní 01-20), prenajímanie plavidiel (stanovené v odporúčaní 02-21), alternatívny postup vedeckého monitorovania (stanovené v odporúčaní 10-10), vnútorný postup zhody s uzavretými oblasťami/sezónami v Guinejskom zálive (stanovené v odporúčaní 09-04), tabuľky zhody (stanovené v odporúčaní 98-14), predloženie informácií o tuniakovi modroplutvom vo východnom Atlantiku a v Stredozemnom mori (stanovené v odporúčaní 06-07, odporúčaní 08/05 a 09-11).

(191)

Počas misie, ktorú v Guinei uskutočnila Komisia v máji 2011, boli ďalej odhalené viaceré prvky. Hoci prístroje systému monitorovania plavidiel (VMS) musia byť nainštalované na palube lodí loviacich v oblasti ICCAT (v súlade s odporúčaním komisie ICCAT 03-14), počas misie sa zistilo, že systém VMS v guinejskom stredisku na monitorovanie rybného hospodárstva nefungoval. Na základe konkrétnych prípadov sa zistilo, že čiastočne k dispozícii boli len historické údaje za rok 2010. Technické problémy spôsobili, že systém VMS sa nemohol používať na monitorovanie činností guinejských plavidiel loviacich na otvorenom mori ani na monitorovanie činností cudzích rybárskych plavidiel loviacich v guinejských vodách.

(192)

Počas misie, ktorú Komisia uskutočnila v máji 2011, sa takisto zistilo, že Guinea nemonitorovala prekládkové činnosti na mori, ktoré vykonávali plavidlá používajúce kruhové záťahové siete plaviace sa pod jej vlajkou a pôsobiace v oblasti dohovoru ICCAT. V tejto súvislosti povolili porušenia odporúčania komisie ICCAT 06-11 dokonca guinejské orgány, ktoré potvrdili 22 osvedčení o úlovku, v ktorých sa spomínajú prekládky na mori vykonané 3 guinejskými plavidlami s kruhovými záťahovými sieťami loviacimi v oblasti dohovoru ICCAT.

(193)

Počas misie, ktorú Komisia uskutočnila v máji 2011, sa ďalej zistilo, že prevádzkové a finančné prostriedky na vykonávanie dohľadu nad činnosťami na mori neboli dostatočné na zaistenie účinného monitorovania činností vykonávaných cudzími rybárskymi plavidlami v ich vodách. Zistilo sa tiež, že guinejské orgány nevykonávali a nevynucovali niektoré ustanovenia guinejského zákona o rybolove. Guinejské orgány nevykonávali a nevynucovali ustanovenia, ktoré zahŕňajú povinnosť predkladať rybolovné denníky po každej lovnej sezóne a povinnosť vykonávať prekládky len v prístave, ako je stanovené v guinejskom Plan de pêche. Zanedbanie vynucovania týchto ustanovení zo strany guinejských orgánov teda znížilo účinnosť platných zákonov a nariadení.

(194)

Komisia počas svojej misie, ktorú vykonala v máji 2011, takisto zistila, že napriek prostriedkom na monitorovanie, kontrolu a dohľad a napriek relevantnému vedeckému poradenstvu na určenie povoleného výlovu živých zdrojov vo výhradnej hospodárskej zóne Guiney (od roku 2009 sa nevykonal priamy odhad populácií) Guinea vydala v roku 2010 povolenia na výlov pre viac ako 60 cudzích rybárskych plavidiel a v júni 2011 pre 56 takýchto plavidiel. Rozhodnutie guinejských orgánov vydať tieto povolenia teda znížilo účinnosť platných zákonov a nariadení.

(195)

Komisia analyzovala aj informácie od komisie IOTC o tom, ako Guinea dodržiava pravidlá komisie IOTC a povinnosti v oblasti nahlasovania. Komisia IOTC opísala všeobecnú úroveň vykonávania opatrení komisie IOTC v oblasti ochrany a riadenia zo strany Guiney v roku 2011 takto: „Všeobecné nedodržiavanie opatrení komisie IOTC a nedostatočné odozvy“ a „žiadna správa o vykonávaní a neprítomnosť pri diskusii o otázke dodržiavania“. Otázku identifikovaného nedodržiavania zo strany Guiney v roku 2012 opísala komisia IOTC takto: „Všeobecné nedodržiavanie opatrení komisie IOTC a nedostatočné odozvy“ (56).

(196)

V správe o plnení záväzkov (57), ktorú komisia IOTC vydala v súvislosti s Guineou v roku 2011, sa zdôraznilo mnoho bodov nedodržiavania, pokiaľ ide o ročné správy, nahlasovanie zoznamu aktívnych plavidiel loviacich tuniaky a mečiara (uznesenie 09/02), monitorovanie domácich plavidiel a nahlasovanie zoznamu aktívnych plavidiel (uznesenie 09/02), fungujúci VMS, keďže neboli nahlásené žiadne informácie (uznesenie 06/03), nahlasovanie úlovkov, vedľajších úlovkov a údajov o rybolovnom úsilí (uznesenie 10/02), regionálny program pozorovateľov, keďže neboli poskytnuté údaje o úrovni vykonávania (uznesenie 10/04), zaznamenávanie úlovkov podľa rybárskych plavidiel, keďže neboli poskytnuté údaje o úrovni vykonávania (uznesenie 10/03), zníženie náhodných vedľajších úlovkov morských vtákov v rybolove s lovnou šnúrou, keďže neboli poskytnuté informácie (uznesenie 10/06), úroveň účasti v komisii IOTC.

(197)

V správe o plnení záväzkov (58), ktorú komisia IOTC vydala pre Guineu v roku 2012, bolo zdôraznených mnoho bodov nedodržiavania, pokiaľ ide o ročné správy, označovanie plavidiel, označovanie výstroja a denníka na palube, keďže v tejto súvislosti neboli poskytnuté žiadne informácie (uznesenie 01/02), oznámenie zákonných a administratívnych opatrení na vykonanie uzavretia oblasti (uznesenie 10/01), nahlasovanie zoznamu aktívnych plavidiel (uznesenie 10/08), nahlasovanie zoznamu aktívnych plavidiel loviacich tuniaky a mečiara (uznesenie 09/02), monitorovanie domácich plavidiel a nahlasovanie zoznamu aktívnych plavidiel (uznesenie 09/02), zavedenie VMS pre plavidlá dlhšie ako 15 metrov, keďže neboli nahlásené žiadne informácie (uznesenie 06/03), štatistické požiadavky (uznesenie 10/02), zavedenie zmierňovacích opatrení a vedľajšie úlovky druhov mimo pôsobnosti komisie IOTC, regionálny program pozorovateľov, keďže neboli poskytnuté údaje o úrovni vykonávania (uznesenie 10/04).

(198)

Zo skutočnosti, že Guinea neposkytla komisii ICCAT a komisii IOTC informácie uvedené v odôvodneniach 185 až 197, vyplýva, že si neplnila svoje záväzky vlajkového štátu stanovené v dohovore UNCLOS a dohode UNFSA.

(199)

Nedostatky odhalené počas misie v máji roku 2011 a uvedené v odôvodneniach 191 až 194 poskytujú ďalšie dôkazy o tom, že Guinea si neplnila svoje záväzky vlajkového štátu stanovené v dohode UNFSA.

(200)

Zo skutočnosti, že Guinea neposkytla informácie o opatreniach v oblasti ochrany a riadenia, kvótach a limitoch úlovkov a ročné správy a štatistické údaje, vyplýva narušená schopnosť Guiney plniť si povinnosti podľa článkov 117 a 118 dohovoru UNCLOS, ktoré stanovujú povinnosti štátov prijímať opatrenia týkajúce sa ich štátnych príslušníkov v záujme ochrany živých zdrojov v otvorených moriach a spolupracovať pri opatreniach v oblasti ochrany a riadenia živých zdrojov v oblastiach na otvorenom mori.

(201)

Konanie Guiney, ako je vysvetlené v tomto oddiele rozhodnutia, je v rozpore s požiadavkami uvedenými v článku 18 ods. 3 dohody UNFSA.

(202)

Keďže Guinea nedostatočne kontrolovala plavidlá na otvorenom mori podľa pravidiel organizácie RFMO a nezabezpečila dodržiavanie odporúčaní komisie ICCAT zo strany plavidiel plaviacich sa pod jej vlajkou, koná v rozpore s článkom 18 ods. 3 písm. a) dohody UNFSA, v ktorom sa požaduje, aby štáty, ktorých plavidlá vykonávajú lov na otvorenom mori, prijali kontrolné opatrenia na zabezpečenie toho, aby tieto plavidlá dodržiavali pravidlá organizácie RFMO.

(203)

Guinea nedodržuje požiadavky článku 18 ods. 3 písm. e) dohody UNFSA týkajúce sa zaznamenávania a včasného nahlasovania, keďže komisii ICCAT nepredložila informácie o ročných správach, úlohe I (charakteristiky flotily), správach o vnútorných opatreniach pre plavidlá dlhšie ako 20 m, tabuľkách zhody a informácie týkajúce sa opatrení v oblasti riadenia pre veľké plavidlá s lovnými šnúrami na lov tuniakov.

(204)

Guinea si ďalej neplní svoje povinnosti podľa článku 18 ods. 3 písm. f) a i) a článku 18 ods. 4 dohody UNFAS, keďže komisii IOTC nenahlásila údaje týkajúce sa úlovkov, údaje o národných programoch pozorovateľov, zoznam aktívnych plavidiel a údaje o úlovkoch, vedľajších úlovkoch a rybolovnom úsilí.

(205)

Guinea neplní podmienky stanovené v článku 18 ods. 3 písm. g) dohody UNFSA s ohľadom na informácie zhromaždené počas misie v máji roku 2011 o kapacitách guinejských orgánov v súvislosti s monitorovaním, kontrolou a dohľadom, o skutočnosti, že Guinea komisii IOTC nenahlásila informácie o uplatňovaní VMS, a o nevykonávaní odporúčania komisie ICCAT (uznesenie 10/02) o dohľade VMS nad plavidlami pôsobiacimi v oblasti dohovoru ICCAT.

(206)

Konanie Guiney, ako je vysvetlené v tomto oddiele rozhodnutia, je v rozpore s požiadavkami dohody UNCLOS týkajúcimi sa pobrežných štátov.

(207)

Podľa článku 61 dohovoru UNCLOS musí pobrežný štát určiť povolený výlov živých zdrojov vo svojej výhradnej hospodárskej zóne. Pobrežný štát musí po zohľadnení najlepších vedeckých dôkazov prostredníctvom náležitých opatrení v oblasti ochrany a riadenia zabezpečiť, aby nadmerný výlov neohrozil zachovanie živých zdrojov vo výhradnej hospodárskej zóne. Absencia priameho odhadu populácií rýb v Guinei od roku 2009, nedostatočné vynucovanie platných predpisov s ohľadom na predkladanie rybolovných denníkov a oznamovanie prekládok na mori a nezačatie konaní alebo neuvalenie sankcií v prípade zistených porušení sú v tejto súvislosti v rozpore s medzinárodnými povinnosťami pobrežných štátov podľa dohovoru UNCLOS.

(208)

Nedostatočná účinná medzinárodná spolupráca v oblasti vynucovania týkajúceho sa opatrení ochrany a riadenia, ako je vysvetlené v odôvodnení 175, dokazuje skutočnosť, že Guinea nedodržuje požiadavky uvedené v článkoch 61 a 62 dohovoru UNCLOS. Guinea ako pobrežný štát takisto nezohľadnila odporúčania uvedené v bode 51 medzinárodného akčného plánu, v ktorom sa pobrežným štátom odporúča zaviesť opatrenia na zabraňovanie NNN rybolovu vo výhradnej hospodárskej zóne, odrádzanie od neho a jeho odstraňovanie. Medzi opatrenia, ktoré by pobrežné štáty mali zvážiť, patri účinné monitorovanie, kontrola a dohľad nad rybolovnými činnosťami vo výhradnej hospodárskej zóne, zabezpečenie, aby prekládky na mori vo vodách pobrežného štátu tento štát povolil alebo aby sa vykonávali v súlade s príslušnými predpismi o riadení, úprava prístupu k rybolovu vo vodách tohto štátu spôsobom, ktorý podporí zabraňovanie NNN rybolovu, odrádzanie od neho a jeho odstraňovanie.

(209)

Treba tiež poznamenať, že v rozpore s odporúčaniami uvedenými v bodoch 25, 26 a 27 medzinárodného akčného plánu Guinea nevypracovala národný akčný plán na boj proti NNN rybolovu.

(210)

Komisia napokon počas svojej misie, ktorú vykonala v máji roku 2011, zistila, že guinejské právne predpisy umožňujú udelenie dočasnej registrácie pod vlajkou Guiney s možnosťou obnovy tejto dočasnej registrácie každých 6 mesiacov bez obmedzenia. Táto možnosť navyše nepodlieha bežným podmienkam zrušenia registrácie predchádzajúcej vlajky a nevyžaduje skutočnú identifikáciu oprávneného vlastníka plavidla. Guinejská správa v skutočnosti vedie záznamy len o totožnosti guinejského zástupcu plavidla v Guinei. V tejto súvislosti treba poznamenať, že význam účinných krokov voči oprávneným vlastníkom je potvrdený aj v príslušných dokumentáciách organizácií FAO a OECD, v ktorých sa vyzdvihuje význam informácií o oprávnených vlastníkoch priv boji proti nezákonným činnostiam (59) a potreba záznamov o rybárskych plavidlách a oprávnenom vlastníctve (60). Tento administratívny postup, ktorý by mohol podnietiť prevádzkovateľov NNN rybolovu k registrácii plavidiel vykonávajúcich NNN rybolov, je v rozpore s bodom 94 dohovoru UNCLOS.

(211)

So zreteľom na situáciu vysvetlenú v tomto oddiele rozhodnutia a na základe všetkých skutočností, ktoré Komisia zhromaždila, ako aj všetkých vyhlásení dotknutej krajiny možno podľa článku 31 ods. 3 a 6 nariadenia o NNN rybolove konštatovať, že Guinea nesplnila povinnosti vyplývajúce z medzinárodného práva, pokiaľ ide o medzinárodné predpisy, nariadenia a ochranné a riadiace opatrenia.

(212)

Pripomína sa, že podľa indexu ľudského rozvoja OSN (61) sa Guinea považuje za krajinu s nízkym ľudským rozvojom (178. miesto spomedzi 187 krajín). Potvrdzuje to aj príloha II k nariadeniu (ES) č. 1905/2006, v ktorej je Guinea zaradená do kategórie najmenej rozvinutých krajín. Komisia zohľadnila hodnotenie Guiney a analyzovala, či zhromaždené informácie môžu súvisieť s osobitnými prekážkami rozvojovej krajiny.

(213)

Treba poznamenať, že oznámenie Guiney ako vlajkového štátu Komisia akceptovala v súlade s článkom 20 nariadenia o NNN rybolove 1. januára 2010. Guinea následne potvrdila, ako je stanovené v článku 20 ods. 1 nariadenia o NNN rybolove, že zaviedla vnútroštátne opatrenia na vykonávanie, kontrolu a vynucovanie zákonov, iných právnych predpisov a opatrení v oblasti ochrany a riadenia, ktoré musia jej rybárske plavidlá dodržiavať.

(214)

Komisia informovala Guineu o rôznych nedostatkoch, ktoré zistila počas svojich dvoch misií. Komisia sa usilovala o dosiahnutie spolupráce s guinejskými orgánmi a o pokrok pri nápravných opatreniach v súvislosti s nedostatkami, ktoré zistila. Guinea doteraz neprijala konkrétne nápravné opatrenia a nedosiahla pozitívny vývoj pri náprave zistených nedostatkov okrem nedávnej revízie svojho systému sankcií (dekrét z 1. marca 2012), ktorej cieľom je stanoviť sankcie v súlade s požiadavkami článku 19 dohody UNFSA.

(215)

Administratívnu kapacitu Guiney navyše nedávno posilnila finančná a technická pomoc Únie poskytnutá v priebehu posledných rokov. Táto pomoc sa týkala dohody o partnerstve v odvetví rybolovu medzi Úniou a Guineou, ktorá sa vykonávala jeden rok, a to v roku 2009, a technickej pomoci poskytnutej v súvislosti s bojom proti NNN rybolovu v roku 2012 (62).

(216)

Komisia preto zohľadnila prekážky v rozvoji Guiney a poskytla jej primeraný čas na vykonanie opatrení s cieľom napraviť situáciu, keď svoje záväzky podľa medzinárodného práva nedodržiava jasným, účinným a priaznivým spôsobom.

(217)

So zreteľom na situáciu vysvetlenú v tomto oddiele rozhodnutia a na základe všetkých skutočností, ktoré zhromaždila Komisia, ako aj všetkých vyhlásení dotknutej krajiny možno podľa článku 31 ods. 7 nariadenia o NNN rybolove konštatovať, že príčinou zhoršenia rozvojového štatútu Guiney môže byť stupeň jej rozvoja. Vzhľadom na povahu zistených nedostatkov Guiney, pomoc, ktorú poskytla Únia, ako aj opatrenia prijaté na nápravu situácie, nemôže stupeň rozvoja tejto krajiny v plnej miere ospravedlniť či inak zdôvodniť celkový postup Guiney ako vlajkového alebo pobrežného štátu v oblasti rybného hospodárstva ani nedostatočnosť jej opatrení na zabraňovanie NNN rybolovu, odrádzanie od neho a jeho odstránenie.

(218)

Oznámenie Panamskej republiky (Panama) ako vlajkového štátu Komisia akceptovala v súlade s článkom 20 nariadenia o NNN rybolove 3. februára 2010.

(219)

Komisia s podporou Európskej agentúry pre kontrolu rybného hospodárstva od 21. do 25. júna 2010 vykonala v Paname misiu v rámci administratívnej spolupráce stanovenej v článku 20 ods. 4 nariadenia o NNN rybolove.

(220)

Účelom misie bolo overiť informácie týkajúce sa opatrení Panamy na vykonávanie, kontrolu a vynucovanie právnych predpisov, nariadení a opatrení v oblasti ochrany a riadenia, ktoré musia dodržiavať jej rybárske plavidlá, opatrení, ktoré Panama prijala s cieľom splniť záväzky v boji proti NNN rybolovu a požiadavky a úlohy týkajúce sa vykonávania systému Únie na osvedčovanie úlovkov.

(221)

Záverečná správa z misie bola Paname zaslaná 29. novembra 2010.

(222)

Od 13. do 16. apríla 2011 vykonala Komisia v Paname ďalšiu misiu s cieľom nadviazať na kroky prijaté na prvej misii.

(223)

Pripomienky Panamy k záverečnej správe z misie boli prijaté 10. mája 2011.

(224)

Panama predložila ďalšie písomné komentáre 15. apríla 2011, 12. novembra 2011 a 5. januára 2012. Poskytla aj odpovede počas stretnutí, ktoré sa konali v Bruseli 18. júla 2011, 21. septembra 2011, 13. októbra 2011, 14. októbra 2011, 23. novembra 2011, 6. marca 2012 a 20. júna 2012.

(225)

Panama je zmluvnou stranou komisie IATTC, komisie ICCAT a je spolupracujúcim nečlenom komisie WCPFC. Panama ratifikovala dohovor UNCLOS a dohodu UNFSA.

(226)

V záujme vyhodnotenia plnenia medzinárodných povinností Panamy ako vlajkového, prístavného, pobrežného alebo trhového štátu vyplývajúcich z medzinárodných dohôd uvedených v odôvodnení 225 a stanovených príslušnými organizáciami RFMO uvedenými v odôvodneniach 225 a 227 Komisia zhromaždila a zanalyzovala všetky informácie, ktoré považovala za nevyhnutné na účely takéhoto vyhodnotenia.

(227)

Komisia použila informácie získané z dostupných údajov zverejnených komisiou ICCAT, komisiou CCAMLR, komisiou WCPFC, komisiou NEAFC, organizáciami NAFO a SEAFO vo forme správ o plnení záväzkov alebo vo forme zoznamov plavidiel vykonávajúcich NNN rybolov a tiež z verejne dostupných informácií získaných zo správy služby NMFS.

(228)

Komisia v súlade s článkom 31 ods. 3 nariadenia o NNN rybolove analyzovala povinnosti Panamy ako vlajkového, prístavného, pobrežného alebo trhového štátu. Na účely tohto preskúmania Komisia zohľadnila parametre uvedené v článku 31 ods. 4 až 7 nariadenia o NNN rybolove.

(229)

Komisia na základe informácií získaných zo zoznamov plavidiel vykonávajúcich NNN rybolov zostavených RFMO zistila (63), že v príslušných zoznamoch plavidiel vykonávajúcich NNN rybolov sa nachádza väčší počet plavidiel vykonávajúcich NNN rybolov, ktoré sa plavia pod panamskou vlajkou (64). Ide o tieto plavidlá: Alboran II (predchádzajúci názov: White Enterprise), Challenge (predchádzajúce názvy: Mila/Perseverance), Eros Dos (predchádzajúci názov: Furabolos), Heavy Sea (predchádzajúce názvy: Duero/Keta), Iannis 1, Red (predchádzajúci názov: Kabou), Senta (predchádzajúci názov: Shin Takara Maru) a Yucatan Basin (predchádzajúce názvy: Enxembre/Fonte Nova).

(230)

Komisia na základe informácií získaných zo zoznamov plavidiel vykonávajúcich NNN rybolov, zostavených organizáciami RFMO, zistila (65), že v príslušných zoznamoch plavidiel vykonávajúcich NNN rybolov sa nachádza väčší počet plavidiel vykonávajúcich NNN rybolov, ktoré sa plavili pod panamskou vlajkou po zaradení do uvedených zoznamov (66). Ide o tieto plavidlá: Lila No 10, Melilla No 101, Melilla No 103, No. 101 Gloria (predchádzajúci názov: Golden Lake), Sima Qian Baru 22 (predchádzajúce názvy: Corvus/Galaxy), Tching Ye No. 6, Xiong Nu Baru 33 (predchádzajúce názvy: Draco-1, Liberty).

(231)

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa článku 18 ods. 1 a 2 dohody UNFSA vlajkový štát zodpovedá za svoje plavidlá pôsobiace na otvorenom mori. Komisia sa domnieva, že existencia plavidiel vykonávajúcich NNN rybolov, ktoré sa v súčasnosti plavia pod vlajkou Panamy, alebo plavidiel, ktoré sa plavili pod vlajkou Panamy po zaradení do zoznamov plavidiel vykonávajúcich NNN rybolov, zostavených organizáciami RFMO, zreteľne dokazuje, že Panama si nesplnila svoje povinnosti vlajkového štátu vyplývajúce z medzinárodného práva. Vzhľadom na uvedený počet plavidiel vykonávajúcich NNN rybolov Panama nie je schopná účinne plniť svoje povinnosti, realizovať opatrenia príslušných organizácií RFMO v oblasti ochrany a riadenia ani zaistiť, aby sa jej plavidlá nepodieľali na žiadnej činnosti, ktorá znižuje účinnosť takýchto opatrení.

(232)

Okrem toho sa v marci 2011 v jednom členskom štáte uskutočnila inšpekcia jedného nákladného plavidla plaviaceho sa pod panamskou vlajkou. Inšpekcia odhalila informácie, ktoré svedčia o možnom NNN rybolove a súvisiacich činnostiach. Predmetné plavidlo nemalo platnú licenciu na prepravu, prekládku a podporu rybolovnej činnosti vydanú Panamou. Plavidlo uskutočnilo neoprávnené prekládky vo vodách výhradnej hospodárskej zóny Guinejsko-bissauskej republiky (Guinea-Bissau) a prevzalo ryby ulovené plavidlami vo vodách, na ktoré Libérijská republika (Libéria) uplatňuje osobitné opatrenia v oblasti ochrany a riadenia, v rozpore s týmito opatreniami. Rybárske plavidlá, ktoré nezákonne pôsobili v libérijských vodách a nákladné plavidlá, na ktorých sa zhromaždili príslušné produkty rybného hospodárstva, oprávnene vlastnila rovnaká právnická osoba. Dňa 21. marca 2011 informovali príslušné orgány členského štátu panamské úrady o rybolovnej prepravnej činnosti. Panamské úrady 15. apríla 2011 odpovedali, že neposkytli platnú licenciu na prepravu, prekládku a podporu rybolovnej činnosti a že nie sú informované o povoleniach na prekládku, ktoré by pre dané nákladné plavidlo vydala Guinea-Bissau, Guinea alebo Libéria. Napriek tomuto konštatovaniu predmetné plavidlo pokračovalo v bežnej činnosti v západnej Afrike po celý rok 2011, pričom Panama neoznámila prijatie nijakého konkrétneho opatrenia v tejto veci.

(233)

Podľa článku 19 ods. 1 a 2 dohody UNFSA je vlajkový štát povinný zaistiť, aby plavidlá plaviace sa pod jeho vlajkou dodržiavali predpisy v oblasti ochrany a riadenia príslušných organizácií RFMO. Vlajkové štáty sú taktiež povinné vykonávať rýchle vyšetrovania a viesť súdne spory. Vlajkový štát musí zaistiť uplatnenie primeraných sankcií, zabrániť opakovanému porušovaniu predpisov a zbaviť páchateľov výhod, ktoré získali svojou protiprávnou činnosťou. V tejto súvislosti treba konštatovať, že zaradenie viacerých plavidiel vykonávajúcich NNN rybolov plaviacich sa pod panamskou vlajkou do zoznamu plavidiel vykonávajúcich NNN rybolov, zostaveného regionálnymi organizáciami RFMO, poukazuje na skutočnosť, že Panama neplní záväzky vyplývajúce z článku 19 ods. 1 a 2 dohody UNFSA.

(234)

Skutočnosť, že Panama neplní záväzky v oblasti súladu a donucovania vyplývajúce z článku 19 dohody UNFSA, potvrdzujú taktiež informácie zhromaždené v priebehu misie, ktorá sa uskutočnila v júni 2010. Misia zistila, že príslušné panamské orgány neboli oprávnené uskutočňovať príslušné administratívne vyšetrovania s cieľom zhromaždiť hlavné dôkazy od právnických alebo fyzických osôb; nejavilo sa, že by skutočné uhradenie udelených pokút bolo účinné a v prípadoch, keď prevádzkovatelia alebo oprávnení vlastníci nesídlili v Paname, ale pôsobili v právnej forme, v ktorej nespadali pod jurisdikciu Panamy, nebolo dostatočne zaistené presadzovanie rozhodnutí o uplatnení sankcií, a to z dôvodu chýbajúcich primeraných mechanizmov spolupráce medzi Panamou a príslušnými tretími krajinami. V tejto súvislosti treba uviesť, že význam účinných opatrení voči oprávneným vlastníkom potvrdzujú príslušné dokumenty Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) a Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), ktoré poukazujú na význam informovania oprávnených vlastníkov s cieľom bojovať proti nedovoleným činnostiam (67), ako aj na potrebu viesť záznamy o rybárskych plavidlách a oprávnenom vlastníctve (68).

(235)

Ďalej podľa článku 20 dohody UNFSA musia štáty spolupracovať buď priamo, alebo prostredníctvom regionálnych organizácií RFMO pri dodržiavaní a vynucovaní opatrení príslušných organizácií RFMO v oblasti ochrany a riadenia. Súbor osobitných požiadaviek uvedených v predmetnom článku stanovuje povinnosti štátov v oblasti vyšetrovania, vzájomnej spolupráce a udeľovania sankcií za NNN rybolovnú činnosť. Taktiež sa predpokladá, že štáty by mohli pri plavidlách, ktoré sa budú podieľať na činnostiach znižujúcich účinnosť opatrení príslušných RFMO v oblasti ochrany a riadenia, uplatniť postupy organizácií RFMO s cieľom odradiť takéto plavidlá dovtedy, kým vlajkový štát neprijme primerané opatrenia. V tejto súvislosti možno konštatovať, že pokračujúce pôsobenie viacerých plavidiel vykonávajúcich NNN rybolov, ktoré sa v súčasnosti plavia pod vlajkou Panamy alebo mali vlajku Panamy po zaradení do zoznamov plavidiel vykonávajúcich NNN rybolov, zostavených regionálnymi organizáciami RFMO, dokazuje, že Panama neplní povinnosti vyplývajúce z medzinárodného práva v oblasti medzinárodnej spolupráce pri vynucovaní.

(236)

Taktiež treba pripomenúť, že v súlade s článkom 118 dohovoru UNCLOS musia štáty spolupracovať pri ochrane a riadení živých zdrojov v oblastiach na otvorenom mori. V tejto súvislosti existencia väčšieho počtu plavidiel vykonávajúcich NNN rybolov, ktoré sa v súčasnosti plavia pod vlajkou Panamy alebo mali vlajku Panamy po zaradení do zoznamov plavidiel vykonávajúcich NNN rybolov, zostavených regionálnymi organizáciami RFMO, a ktoré pokračujú v rybolovnej činnosti dokazuje skutočnosť, že Panama neplní povinnosti vlajkového štátu. Rozpoznané rybárske plavidlá vykonávajúce NNN rybolov narušujú ochranu a riadenie živých zdrojov.

(237)

Nesplnenie povinností zo strany Panamy, pokiaľ ide o plavidlá vykonávajúce NNN rybolov, ktoré sa plavia pod panamskou vlajkou a ktoré sú zaradené do zoznamov zostavených organizáciami RFMO, znamená taktiež porušenie článku 217 dohovoru UNCLOS, ktorý požaduje, aby vlajkové štáty prijali osobitné vynucujúce opatrenia s cieľom zaistiť dodržiavanie medzinárodných predpisov, vyšetrovanie údajných porušení a uplatnenie primeraných sankcií za prípadné porušenia.

(238)

Existencia viacerých plavidiel vykonávajúcich NNN rybolov, ktoré sa v súčasnosti plavia pod panamskou vlajkou alebo mali vlajku Panamy po zaradení do zoznamov plavidiel vykonávajúcich NNN rybolov, zostavených regionálnymi organizáciami RFMO, taktiež dokazuje, že Panama nie je schopná plniť odporúčania medzinárodného akčného plánu. Bod 34 medzinárodného akčného plánu odporúča členským štátom, aby zaistili, že sa rybárske plavidlá, ktoré sú oprávnené na plavbu pod ich vlajkou, nebudú podieľať na NNN rybolove ani ho nebudú podporovať.

(239)

Navyše je nutné uviesť, že správa služby NMFS označila Panamu ako krajinu, ktorej plavidlá sa podieľajú na NNN rybolovných činnostiach. Podľa správy služby NMFS sa niekoľko plavidiel pod panamskou vlajkou podieľalo na rybolovnej činnosti, ktorá porušovala opatrenia komisie IATTC (69) v oblasti ochrany a riadenia. Okrem toho správa služby NMFS poukázala na ďalšie informácie o nezákonných rybolovných činnostiach, ktoré porušujú predpisy dohovoru IATTC, ako aj pozorovania pôsobenia plavidiel plaviacich sa pod panamskou vlajkou zaradených do zoznamu plavidiel vykonávajúcich NNN rybolov, zostaveného komisiou CCAMLR, v oblasti Dohovoru o ochrane živých antarktických morských zdrojov (CCAMLR) (70). Tieto informácie potvrdzujú zistené skutočnosti o tom, že Panama neplní záväzky vlajkového štátu, pokiaľ ide o NNN rybolov.

(240)

So zreteľom na situáciu vysvetlenú v tomto oddiele rozhodnutia a na základe všetkých skutočností, ktoré zhromaždila Komisia, ako aj všetkých vyhlásení dotknutej krajiny, je podľa článku 31 ods. 3 a článku 31 ods. 4 písm. a) nariadenia o nezákonnom, nenahlásenom a neregulovanom rybolove možné konštatovať, že Panama nesplnila povinnosti vlajkového štátu vyplývajúce z medzinárodného práva, pokiaľ ide o plavidlá vykonávajúce NNN rybolov a rybolov NNN uskutočňovaný alebo podporovaný rybárskymi plavidlami, ktoré sa plavia pod panamskou vlajkou, resp. panamskými štátnymi príslušníkmi, a neprijala primerané opatrenia na boj proti zdokumentovanému a opakovanému NNN rybolovu uskutočňovanému plavidlami plaviacimi sa pod jej vlajkou.

(241)

Pokiaľ ide o to, či Panama účinne spolupracuje s Komisiou pri vyšetrovaní NNN rybolovu a súvisiacich činností, možno konštatovať, že dôkazy zhromaždené Komisiou dosvedčujú, že Panama neplní záväzky vlajkového štátu vyplývajúce z medzinárodného práva.

(242)

Pokiaľ ide o otázku vysvetlenú v odôvodnení 231, možno konštatovať, že Komisia 28. októbra 2011 predložila Paname oficiálnu žiadosť o uskutočnenie vyšetrovania podľa článku 26 nariadenia o NNN rybolove. Dňa 21. novembra 2011 Panama odpovedala, že vec vyšetrí, informuje vlastníka dotknutého plavidla a stanoví lehotu 20 dní na odpoveď. Komisia zaslala pripomienku svojej žiadosti 16. decembra 2011. Panamské orgány reagovali 11. januára 2012 tak, že znova zaslali kópiu listu z 21. novembra 2011. Panamským úradom sa poskytla dodatočná lehota šiestich týždňov na doručenie odpovede. Keďže panamské úrady neprijali žiadne urýchlené opatrenie ani nezaslali žiadnu odpoveď, Komisia začala 2. marca 2012 voči dotknutému prevádzkovateľovi postup podľa článku 27 nariadenia o NNN rybolove. Dňa 2. mája 2012, teda päť mesiacov po prvom oznámení Komisie, panamské úrady informovali Komisiu o uložení pokuty, ktorá pokryla len časť vykonaných priestupkov, keďže postihla len to, že prevádzkovateľ nemal príslušnú licenciu na uskutočnenie prepravy a prekládky produktov rybného hospodárstva na mori. Pokuta však nezohľadnila zhromažďovanie produktov rybného hospodárstva na mori, ktoré boli nezákonne ulovené v Libérii, pričom došlo k porušeniu platného moratória na priemyselné rybolovné činnosti. Keďže rybárske plavidlá zabezpečujúce rybolov a zberné nákladné plavidlo vlastnila rovnaká právnická osoba, akýkoľvek predpokladaný argument bona fide, ktorý by vysvetlil správanie sa hospodárskeho subjektu, by nebol fakticky podložený. Postup podľa článku 27 stále pokračuje, fakty však ukazujú, že Panama nedokázala v lehote, ktorá bola dlhšia ako primeraná, rýchlo zareagovať na žiadosť Komisie o vyšetrenie prípadu, poskytnutie spätnej väzby alebo následných opatrení v oblasti NNN rybolovu a súvisiacich činností. Navyše poskytnuté odpovede nereagovali na všetky zistenia NNN činností.

(243)

Opísaný spôsob postupu zo strany Panamy svedčí o tom, že Panama neplní podmienky článku 94 ods. 2 písm. b) dohovoru UNCLOS, ktorý stanovuje, že vlajkový štát uplatňuje jurisdikciu podľa svojho vnútroštátneho práva nad každou loďou plaviacou sa pod jeho vlajkou, ako aj nad jej kapitánom, dôstojníkmi a posádkou. Prípad opísaný v odôvodnení 242 dokazuje, že Panama nepozná povahu činností, ktoré vykonávajú plavidlá plaviace sa pod jej vlajkou. V uvedenom prípade si panamské úrady neboli vedomé skutočnosti, že dotknuté plavidlo sa niekoľko rokov podieľalo na prekládkach a preprave produktov rybného hospodárstva, pričom ide o činnosti, ktorých sa týkajú osobitné licencie a predpisy.

(244)

Prípad vysvetlený v odôvodnení 242 naznačuje, že Panama neplní odporúčania uvedené v bode 18 medzinárodného akčného plánu v rámci odseku 18, ktoré stanovujú, že so zreteľom na ustanovenia dohovoru UNCLOS musí každý štát prijať opatrenia alebo spolupracovať s cieľom zaistiť, aby žiadny štátny príslušník patriaci do jeho jurisdikcie nepodporoval NNN rybolov ani sa na ňom nepodieľal. Panama taktiež nepreukázala, že spolupracuje a koordinuje svoju činnosť s ostatnými štátmi pri zabraňovaní nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému rybolovu, pri odrádzaní od neho a jeho odstraňovaní spôsobom stanoveným v bode 28 medzinárodného akčného plánu. Panama nezohľadnila ani odporúčania uvedené v bode 48 medzinárodného akčného plánu, ktoré radia vlajkovým štátom, aby zaistili, že prepravné a podporné plavidlá nebudú podporovať NNN rybolov ani sa na ňom nebudú nepodieľať, ako aj v bode 49 medzinárodného akčného plánu, ktorý inter alia radí vlajkovým štátom, aby zaistili, že prepravné a podporné plavidlá podieľajúce sa na prekládke na mori najskôr získajú povolenie na prekládku vydané príslušným vlajkovým štátom.

(245)

Komisia analyzovala, či Panama prijala účinné donucovacie opatrenia voči prevádzkovateľom zodpovedným za NNN rybolov a či uplatnila dostatočne prísne sankcie, ktoré páchateľov zbavia výhod získaných NNN rybolovom. Možno konštatovať, že dostupné dôkazy potvrdzujú, že Panama nesplnila svoje povinnosti vyplývajúce z medzinárodného práva, pokiaľ ide o účinné donucovacie opatrenia. V tejto súvislosti treba znova pripomenúť viacero plavidiel vykonávajúcich NNN rybolov, ktoré sa v súčasnosti plavia pod panamskou vlajkou alebo sa pod ňou plavili po zaradení do zoznamov plavidiel vykonávajúcich NNN rybolov, zostavených regionálnymi organizáciami RFMO. Existencia takýchto plavidiel poukazuje na skutočnosť, že Panama neplní svoje povinnosti voči svojim plavidlám prevádzkovaným na otvorenom mori vyplývajúce z článku 18 ods. 1 a 2 dohody UNFSA.

(246)

Okrem toho situácia vysvetlená v predchádzajúcom odôvodnení jasne ukazuje, že Panama neplní požiadavky článku 19 ods. 1 dohody UNFSA, ktorý stanovuje predpisy pre členské štáty v oblasti súladu a vynucovania. Postup Panamy v tejto veci nie je v súlade s požiadavkami článku 19 ods. 2 dohody UNFSA, ktorý inter alia stanovuje, že sankcie musia byť primerane prísne a musia zbaviť páchateľov výhod získaných protiprávnymi činnosťami. Ani postup Panamy z hľadiska účinných vynucovacích opatrení nie je v súlade s odporúčaniami bodu 21 medzinárodného akčného plánu, ktorý odporúča štátom, aby zaistili, že sankcie za NNN rybolov uskutočňovaný rybárskymi plavidlami a v najväčšej možnej miere voči štátnym príslušníkom, ktorí patria pod ich jurisdikciu, budú dostatočne prísne na to, aby účinne zabránili nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému rybolovu, odradili od neho a odstránili ho a aby zbavili páchateľov výhod, ktoré takýmto rybolovom získali.

(247)

Pokiaľ ide o históriu, povahu, okolnosti, rozsah a závažnosť prejavov predmetného NNN rybolovu, Komisia zohľadnila pravidelné a opakujúce sa NNN rybolovné činnosti plavidiel plaviacich sa pod panamskou vlajkou do roku 2012.

(248)

V súvislosti s existujúcou kapacitou panamských úradov treba uviesť, že podľa indexu ľudského rozvoja OSN (71) sa Panama považuje za krajinu s vysokým ľudským rozvojom (58. miesto zo 187 krajín). Túto skutočnosť potvrdila aj príloha II k nariadeniu (ES) č. 1905/2006, v ktorej je Panama zaradená do kategórie krajín s vyššími strednými príjmami. Vzhľadom na takéto postavenie nie je nutné analyzovať existujúcu kapacitu príslušných panamských orgánov. Dôvodom je, že úroveň rozvoja Panamy, ako dokázalo toto odôvodnenie, nemožno považovať za faktor, ktorý by oslaboval schopnosť príslušných úradov spolupracovať s inými krajinami a uplatňovať vynucujúce opatrenia.

(249)

Podľa informácií získaných počas misie v júni 2010 sa nemožno domnievať, že panamské úrady nemajú dostatok financií. Chýba im však nevyhnutne potrebné právne a administratívne prostredie a právomoci na plnenie povinností.

(250)

Ďalej treba zdôrazniť, že Európska únia v súlade s odporúčaniami uvedenými v bodoch 85 a 86 medzinárodného akčného plánu týkajúcimi sa osobitných požiadaviek na rozvojové krajiny finančne podporila osobitný program technickej pomoci v oblasti boja proti NNN rybolovu (72). Panama čerpala príspevok z tohto programu.

(251)

So zreteľom na situáciu vysvetlenú v tomto oddiele rozhodnutia a na základe všetkých skutočností, ktoré zhromaždila Komisia, ako aj všetkých vyhlásení dotknutej krajiny, možno podľa článku 31 ods. 3 a 5 nariadenia o NNN rybolove konštatovať, že Panama nesplnila povinnosti vlajkového štátu vyplývajúce z medzinárodného práva, pokiaľ ide o spoluprácu a vynucovanie.

(252)

Panama ratifikovala dohovor UNCLOS a dohodu UNFSA. Panama je aj zmluvným členom komisie IATTC a ICCAT a spolupracujúcim nečlenom komisie WCPFC.

(253)

Komisia zanalyzovala všetky informácie, ktoré pokladala za relevantné z hľadiska štatútu Panamy ako zmluvného člena komisií IATTC a ICCAT a spolupracujúceho nečlena komisie WCPFC.

(254)

Komisia taktiež zanalyzovala všetky informácie, ktoré pokladala za relevantné z hľadiska súhlasu Panamy s uplatňovaním opatrení komisií IATTC, ICCAT a WCPFC v oblasti ochrany a riadenia.

(255)

Treba pripomenúť, že komisia ICCAT vydala pre Panamu list s napomenutím týkajúci sa nedostatkov pri oznamovaní v roku 2010 (73). List s napomenutím poukazuje na nedostatky Panamy pri plnení povinnosti oznamovať štatistické údaje v súlade s odporúčaním 05-09 komisie ICCAT. Komisia ICCAT v uvedenom liste taktiež poukázala na to, že Panama nepredložila všetky potrebné údaje a informácie, napríklad výročnú správu, neskoro zaslala údaje o úlohe I (štatistiky týkajúce sa údajov o flotile), zaslala po termíne, resp. vôbec nezaslala údaje o úlohe II (údaje o veľkosti úlovkov), nezaslala tabuľky zhody ani nepredložila sekretariátu komisie ICCAT informácie o normách riadenia veľkotonážnych plavidiel s lovnými šnúrami na lov tuniakov. Príslušné požiadavky sú uvedené v súbore uznesení komisie ICCAT a v odporúčaniach uvedených v odôvodneniach 258 a 260. Taktiež je vhodné uviesť, že v roku 2009 komisia ICCAT napomenula Panamu, pričom napomenutie predĺžila na roky 2010 a 2011.

(256)

Komisia taktiež analyzovala informácie dostupné od komisie ICCAT o miere plnenia pravidiel ICCAT v oblasti ochrany a riadenia a oznamovacích povinností zo strany Panamy. Na tento účel Komisia použila súhrnné tabuľky zhody ICCAT z roku 2010 (74), ako aj súhrnné tabuľky zhody ICCAT za rok 2011 (75).

(257)

Pokiaľ ide o rok 2010, Panama nepredložila: výročné správy a štatistiky, informácie o ochranných a riadiacich opatreniach a informácie o kvótach a limitoch pre úlovky.

(258)

Podľa dostupných informácií Panama nepredložila komisii ICCAT v roku 2010 konkrétne tieto informácie: výročné správy (vedecké) (stanovené v dohovore ICCAT, uznesenie 01-06 a odkaz 04-17), výročné správy (komisia ICCAT) (stanovené v dohovore ICCAT, uznesenie 01-06 a odkaz 04-17), predloženie údajov v oblasti obchodných opatrení o dovoze a vykládke (stanovené v odporúčaní 06-13), vyhlásenia o prekládke (na mori) (stanovené v odporúčaní 06-11), správy o prekládke (stanovené v odporúčaní 06-11), údaje o nesúlade (stanovené v odporúčaní 08-09), správy o vnútornej činnosti plavidiel s dĺžkou 20 m (stanovené v odporúčaní 02-22/09-08), výročný zoznam plavidiel loviacich tuniaka dlhoplutvého (stanovené v odporúčaní 98-08), prekládkové plavidlá – informácie predložené len pre prijímajúce plavidlá (stanovené v odporúčaní 06-11), zoznam plavidiel Med-SWO (mečiar) (stanovené v odporúčaní 09-04/09-08), normy riadenia veľkotonážnych rybárskych plavidiel s lovnými šnúrami na lov tuniaka (LSTLV) (stanovené v odporúčaní 01-20), norma riadenia (stanovené v uznes. 01-20), prenajímanie plavidiel (stanovené v odporúčaní 02-21), plavidlá podieľajúce sa na NNN rybolove (stanovené v odporúčaní 09-10), správy o údajnom NNN rybolove (stanovené v odporúčaní 09-10), spozorovanie plavidiel (stanovené v uzn. 94-09), správy o prístavných inšpekciách (stanovené v odporúčaní 97-10), údaje z programov štatistických dokumentov ICCAT (stanovené v odporúčaní 01-21 a 01-22), oprávňujúce pečiatky a podpisy na dokumentoch povoľujúcich lov modroplutvého tuniaka (BCD), (stanovené v odporúčaní 08-12/09-11), kontaktné miesta BCD (stanovené v odporúčaní 08-12/09-11), legislatíva BCD (stanovené v odporúčaní 08-12/09-11), súhrn označenia BCD (stanovené v odporúčaní 08-12/09-11), dokument o úlovkoch modroplutvého tuniaka (stanovené v odporúčaní 08-12/09-11), výročná správa BCD (stanovené v odporúčaní 08-12/09-11), zhoda so sezónnym uzavretím med SWO (mečiar) (stanovené v odporúčaní 09-04), vnútorný postup zhody s uzavretými oblasťami/sezónami v Guinejskom zálive (stanovené v odporúčaní 09-04).

(259)

Pokiaľ ide o rok 2011, Panama nepredložila: čiastočné informácie o výročných správach a štatistikách, informácie týkajúce sa opatrení v oblasti ochrany a riadenia a informácie o kvótach a limitoch pre úlovky.

(260)

Podľa dostupných informácií Panama nepredložila konkrétne tieto informácie: výročné správy (vedecké) (stanovené v dohovore ICCAT, uznesenie 01-06 a odkaz 04-17), výročné správy (komisia ICCAT) (stanovené v dohovore ICCAT, uznesenie 01-06 a odkaz 04-17), tabuľky zhody (odporúčanie 98-14), správa o vnútorných činnostiach plavidiel s dĺžkou 20 m (odporúčanie 09-08), normy riadenia veľkotonážnych plavidiel s lovnými šnúrami na lov tuniakov (LSTLV) (stanovené v odporúčaní 01-20), norma riadenia (uznes. 01-20), údaje z vnútroštátnych programov sledovania (odporúčanie 10-04).

(261)

Okrem toho Komisia odhalila ďalšie skutočnosti v rámci misie v Paname v júni 2010. Pokiaľ ide o prevádzkové schopnosti systému monitorovania plavidiel, zistilo sa, že v určitých prípadoch panamské úrady nemali k dispozícii polohu plavidiel pôsobiacich v oblasti dohovoru ICCAT podľa systému monitorovania plavidiel. Pri iných plavidlách boli polohy dostupné len prostredníctvom online systému internetového prístupu, v ktorom údaje neboli k dispozícii v rámci vizuálneho mapovania a mohli sa obnoviť len na obdobie dvoch mesiacov predchádzajúcich kontrole polohy plavidla. Pokiaľ ide o inšpekčné schémy, zistilo sa, že neexistovali žiadne inšpekčné schémy pre plavidlá pôsobiace na otvorenom mori, neboli vypracované žiadne vzorové formuláre, usmernenia ani metodika, ktoré by pomohli pri inšpekciách, ani žiadne vzdušné či námorné operačné prostriedky na uskutočňovanie inšpekcií. Pokiaľ ide o vykládku, zistilo sa, že neboli k dispozícii prostriedky na zaistenie dohľadu nad vykládkou v rôznych prístavoch mimo výhradnej hospodárskej zóny Panamy. Zistilo sa viacero nedostatkov v oblasti monitorovania, kontroly a dohľadu. Niekoľko testov uskutočnených v konkrétnych prípadoch odhalilo, že neboli k dispozícii určité údaje pre plavidlá pôsobiace v oblasti dohovoru ICCAT. A napokon, pokiaľ ide o reguláciu prekládok, dostupné informácie predložené Panamou naznačujú, že Panama zo svojho registra odstránila päť podporných rybárskych plavidiel v Stredozemnom mori z dôvodu nedostatočnej kapacity pri regulácii prekládok.

(262)

Pokiaľ ide o komisiu WCPFC, dostupné informácie (76) poukazujú, že Panama neposkytovala informácie v súlade s predpismi stanovenými komisiou WCPFC. Panama bola požiadaná, aby doplnila informácie o plavidlách NNN v súlade s bodom 3 písm. c) opatrenia komisie WCPFC v oblasti ochrany a riadenia 2009-11 a aby predložila správy podľa časti I a časti II za rok 2011.

(263)

Pokiaľ ide o komisiu IATTC, dostupné informácie odvodené zo správy služby NMFS, vysvetlené v odôvodnení 239, ako aj informácie od komisie IATTC (77) svedčia o porušení opatrení v oblasti ochrany a riadenia plavidlami plaviacimi sa pod panamskou vlajkou.

(264)

Neschopnosť Panamy poskytnúť Komisii ICCAT informácie uvedené v odôvodneniach 258 až 260 svedčí o tom, že Panama neplní povinnosti vlajkového štátu stanovené v dohovore UNCLOS a dohode UNFSA.

(265)

Nedostatky uvedené v odôvodnení 261, ktoré zistila misia v júni 2010, poskytujú ďalší dôkaz o neschopnosti Panamy plniť povinnosti vlajkového štátu vyplývajúce z dohody UNFSA.

(266)

Neposkytnutie informácií o opatreniach na ochranu a riadiacich opatreniach, kvótach a limitoch pre úlovky a výročných správ a štatistík zhoršuje schopnosť Panamy plniť povinnosti vyplývajúce z článku 117 a 118 dohovoru UNCLOS, ktoré stanovujú, že štáty sú povinné prijať vnútroštátne opatrenia týkajúce sa ich štátnych príslušníkov v záujme ochrany živých zdrojov na otvorenom mori a spolupracovať pri opatreniach v oblasti ochrany a riadenia pre živé zdroje v oblastiach na otvorenom mori.

(267)

Postup Panamy vysvetlený v tomto oddiele rozhodnutia je v rozpore s požiadavkami článku 18 ods. 3 dohody UNFSA.

(268)

Pokiaľ ide o nedostatočnú kontrolu plavidiel na otvorenom mori v súlade s predpismi regionálnych organizácií RFMO, Panama koná v rozpore s článkom 18 ods. 3 písm. a) dohody UNFSA požadujúcim od štátov, ktorých plavidlá vykonávajú lov na otvorenom mori, aby prijali kontrolné opatrenia s cieľom zaistiť dodržiavanie predpisov organizácií RFMO uvedenými plavidlami.

(269)

Panama nespĺňa požiadavky zaznamenávania a včasného oznamovania vyplývajúce z článku 18 ods. 3 písm. e) dohody UNFSA, keďže nepredložila komisii ICCAT informácie o výročných správach, úlohe I (charakteristiky flotily), správy o vnútornej činnosti pre plavidlá dlhšie ako 20 m, tabuľky zhody ani normy riadenia veľkotonážnych plavidiel s lovnými šnúrami na lov tuniakov.

(270)

Okrem toho Panama neplní povinnosti vyplývajúce z článku 18 ods. 3 písm. f) dohody UNFSA, keďže neoznámila komisii ICCAT údaje týkajúce sa úlovkov, údaje o národných programoch pozorovateľov ani informácie o záležitostiach týkajúcich sa prekládok, keďže nemá inšpekčné schémy, nemá prostriedky na zaistenie dohľadu nad vykládkami v prístavoch mimo svojho územia a nevedie trhové štatistiky údajov o dovoze a vykládkach.

(271)

Panama nespĺňa podmienky stanovené v článku 18 ods. 3 písm. g) dohody UNFSA so zreteľom na informácie zhromaždené počas misie v júni 2010 týkajúce sa schopnosti monitorovania, kontroly a dohľadu zo strany panamských úradov.

(272)

Panama neplní povinnosti vyplývajúce z článku 23 dohody UNFSA vzhľadom na skutočnosť, že komisii ICCAT nepredložila správu o prístavnej inšpekcii za rok 2010.

(273)

Okrem toho, ako objasňujú odôvodnenia 262 a 263, informácie od komisie WCPFC a IATTC naznačujú, že Panama neplní povinnosti vyplývajúce z článku 117 dohovoru UNCLOS a článku 18 dohody UNFSA týkajúce sa opatrení na ochranu a riadiacich opatrení.

(274)

Misia v júni 2010 taktiež zistila, že panamský lodný register nezaisťuje skutočné spojenie plavidiel plaviacich sa pod panamskou vlajkou s Panamou. Chýbajúce skutočné spojenie medzi štátom a plavidlami zaregistrovanými v jeho registri porušuje podmienky týkajúce sa štátnej príslušnosti lodí podľa článku 91 dohovoru UNCLOS. Tento záver potvrdzuje aj vyšetrovacia pracovná skupina, ktorá považuje panamskú vlajku za tzv. výhodnú vlajku (78).

(275)

Napokon treba uviesť, že Panama v rozpore s odporúčaniami uvedenými v bodoch 25, 26 a 27 medzinárodného akčného plánu nevypracovala národný akčný plán boja proti NNN rybolovu.

(276)

So zreteľom na situáciu vysvetlenú v tomto oddiele rozhodnutia a na základe všetkých skutočností, ktoré zhromaždila Komisia, ako aj všetkých vyhlásení dotknutej krajiny možno podľa článku 31 ods. 3 a 6 nariadenia o NNN rybolove konštatovať, že Panama nesplnila povinnosti vyplývajúce z medzinárodného práva, pokiaľ ide o medzinárodné predpisy, nariadenia a ochranné a riadiace opatrenia.

(277)

Znova treba pripomenúť, že podľa indexu ľudského rozvoja OSN (79) sa Panama považuje za krajinu s vysokým ľudským rozvojom (58. miesto zo 187 krajín). Rovnako je nutné opakovane uviesť, že podľa prílohy II k nariadeniu (ES) č. 1905/2006 je Panama zaradená do kategórie krajín s vyššími strednými príjmami.

(278)

Z hľadiska uvedených hodnotení nemožno Panamu považovať za krajinu s osobitnými prekážkami priamo vyplývajúcimi zo stupňa jej rozvoja. Neexistujú žiadne dôkazy na podporu tvrdenia, že neschopnosť Panamy plniť povinnosti vyplývajúce z medzinárodného práva je dôsledkom nedostatočného rozvoja tejto krajiny. Podobne neexistujú žiadne konkrétne dôkazy, ktoré by potvrdili súvislosť zistených nedostatkov v oblasti monitorovania, kontroly a dohľadu nad rybolovnou činnosťou s nedostatočnými kapacitami a infraštruktúrou.

(279)

Opäť treba zopakovať, že Európska únia financovala v Paname osobitnú akciu technickej pomoci týkajúcu sa boja proti NNN rybolovu (80). Neexistujú žiadne dôkazy o tom, že by Panama zohľadnila odporúčania na vyriešenie uvedených nedostatkov alebo požiadala Európsku úniu o následné opatrenia s cieľom vybudovať kapacity.

(280)

So zreteľom na situáciu vysvetlenú v tomto oddiele rozhodnutia a na základe všetkých skutočností, ktoré zhromaždila Komisia, ako aj všetkých vyhlásení dotknutej krajiny možno podľa článku 31 ods. 7 nariadenia o NNN rybolove konštatovať, že príčinou zhoršenia rozvojového štatútu a celkového postupu Panamy v oblasti rybného hospodárstva nie je stupeň jej rozvoja.

(281)

Komisia prijala oznámenie Srílanskej demokratickej socialistickej republiky (Srí Lanky) ako vlajkového štátu v súlade s článkom 20 nariadenie o NNN rybolove 1. januára 2010.

(282)

V dňoch 29. novembra až 3. decembra 2010 Komisia vykonala s podporou Európskej agentúry pre kontrolu rybného hospodárstva (EFCA) misiu na Srí Lanke v rámci administratívnej spolupráce stanovenej v článku 20 ods. 4 nariadenia o NNN rybolove.

(283)

Účelom misie bolo overiť informácie týkajúce sa opatrení Srí Lanky v oblasti vykonávania, kontroly a vynucovania právnych predpisov, nariadení a opatrení v oblasti ochrany a riadenia, ktoré musia dodržiavať jej rybárske plavidlá, ako aj opatrení, ktoré Srí Lanka prijala s cieľom splniť záväzky v rámci boja proti NNN rybolovu a požiadavky a úlohy týkajúce sa vykonávania systému Únie na osvedčovanie úlovkov.

(284)

Záverečná správa misie bola Srí Lanke zaslaná 3. februára 2011. Keďže Srí Lanka neinformovala Komisiu o zmene generálneho riaditeľa oddelenia pre rybolov a vodné zdroje, správa nezastihla svojho adresáta a bola následne znovu odoslaná 7. apríla 2011.

(285)

Pripomienky Srí Lanky k záverečnej správe misie boli doručené 12. mája 2011.

(286)

Následná misia Komisie na Srí Lanke na účely kontroly ďalších opatrení, ktoré Srí Lanka prijala po prvej misii, sa uskutočnila v 5. až 7. októbra 2011.

(287)

Srí Lanka predložila dodatočné písomné pripomienky 15. novembra 2011.

(288)

Srí Lanka je členom Komisie pre tuniaky z Indického oceánu (IOTC). Srí Lanka ratifikovala dohovor UNCLOS a dohodu UNFSA a pristúpila k dohode organizácie FAO o opatreniach prístavných štátov.

(289)

Komisia v záujme vyhodnotenia plnenia medzinárodných povinností Srí Lanky ako vlajkového, prístavného, pobrežného alebo trhového štátu vyplývajúcich z medzinárodných dohôd uvedených v odôvodnení 288 a stanovených komisiou IOTC zhromaždila a zanalyzovala všetky informácie, ktoré považovala za nevyhnutne potrebné na účely takéhoto vyhodnotenia.

(290)

Komisia použila informácie z dostupných údajov zverejnených komisiou IOTC, ako aj z misií, ktoré uskutočnila na Srí Lanke.

(291)

Komisia zanalyzovala v súlade s článkom 31 ods. 3 nariadenia o NNN rybolove povinnosti Srí Lanky ako vlajkového, prístavného, pobrežného alebo trhového štátu. Na účely tejto kontroly zohľadnila parametre uvedené v článku 31 ods. 4 až 7 nariadenia o NNN rybolove.

(292)

Počas misie, ako aj na základe informácií získaných komisiou IOTC sa zistilo, že Srí Lanka nemá žiadnu legislatívu, ktorá by upravovala poskytovanie licencií na rybolov na otvorenom mori (81). Dôsledkom tejto skutočnosti je, že všetkých 3 307 plavidiel, ktoré Srí Lanka uviedla v zozname oprávnených plavidiel zostavenom komisiou IOTC, loví nezákonne v prípade, že sa rybolovná činnosť uskutočňuje v oblasti dohovoru IOTC, mimo výhradnej hospodárskej zóny Srí Lanky. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa článku 18 ods. 3 písm. b) bodu ii) dohody UNFSA musí vlajkový štát prijať opatrenia na zákaz rybolovu na otvorenom mori pre plavidlá, ktoré nemajú riadnu licenciu alebo povolenie na rybolov. Skutočnosť, že Srí Lanka zapísala viac ako 3 000 plavidiel do zoznamu oprávnených plavidiel komisie IOTC, pričom nemá legislatívu, ktorá by uvedeným plavidlám poskytla zákonné licencie, jasne dokazuje, že Srí Lanka nekoná v súlade s povinnosťami vlajkového štátu.

(293)

Okrem toho Komisia na základe informácií získaných od komisie IOTC (82) konštatovala, že určité pobrežné štáty pristihli a pokutovali viacero plavidiel plaviacich sa pod vlajkou Srí Lanky v súvislosti s nelegálnym rybolovom v oblasti dohovoru IOTC. Ide o tieto rybárske plavidlá: Lek Sauro, Madu Kumari 2, Anuska Putha 1, Sudeesa Marine 5, Rashmi, Chmale, Shehani Duwa, Dory II, Randika Putah 1 a Vissopa Matha v roku 2010, Sudharma, Speed Bird 7, Pradeepa 2, Kasun Putha 1, Win Marine 1, Speed Bird 3, Muthu Kumari a Little Moonshine v roku 2011 a Helga Siril v roku 2012.

(294)

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa článku 18 ods. 1 a 2 dohody UNFSA vlajkový štát zodpovedá za svoje plavidlá pôsobiace na otvorenom mori. Komisia sa domnieva, že pokračujúca prítomnosť plavidiel, ktoré sa plavia pod vlajkou Srí Lanky a protiprávne lovia v oblasti dohovoru IOTC, zreteľne dokazuje, že Srí Lanka nesplnila záväzky vlajkového štátu vyplývajúce z medzinárodného práva. Vzhľadom na uvedený počet plavidiel loviacich bez licencie, a teda protiprávne, nie je Srí Lanka schopná účinne plniť svoje povinnosti v súvislosti s dodržiavaním opatrení na ochranu a riadiacich opatrení organizácií RFMO ani zaistiť, aby sa jej plavidlá nepodieľali na žiadnej činnosti, ktorá znižuje účinnosť takýchto opatrení.

(295)

Podľa článku 19 ods. 1 a 2 dohody UNFSA je vlajkový štát povinný zaistiť, aby plavidlá plaviace sa pod jeho vlajkou dodržiavali predpisy v oblasti ochrany a riadenia príslušných organizácií RFMO. Vlajkové štáty sú taktiež povinné vykonávať rýchle vyšetrovania a viesť súdne spory. Vlajkový štát by mal tiež zaistiť uplatnenie primeraných sankcií, zabrániť opakovanému porušovaniu predpisov a zbaviť páchateľov výhod, ktoré získali svojou protiprávnou činnosťou. V tejto súvislosti treba poznamenať, že Srí Lanka nemá nijakú legislatívu, ktorá by upravovala poskytovanie licencií na rybolov plavidlám plaviacim sa pod srílanskou vlajkou pri pôsobení mimo výhradnej hospodárskej zóny Srí Lanky. Zaradenie viac ako 3 000 srílanských rybárskych plavidiel do zoznamu oprávnených plavidiel zostaveného komisiou IOTC jasne dokazuje, že Srí Lanka povoľuje svojim plavidlám rybolov na otvorenom mori v rozpore s predpismi komisie IOTC, keďže nemá žiadnu legislatívu upravujúcu poskytovanie licencií na rybolovnú činnosť na otvorenom mori. To jasne poukazuje na neschopnosť Srí Lanky plniť povinnosti vyplývajúce z článku 19 ods. 1 a 2 dohody UNFSA.

(296)

Ďalej podľa článku 20 dohody UNFSA musia štáty spolupracovať buď priamo, alebo prostredníctvom RFMO pri dodržiavaní a vynucovaní opatrení príslušných organizácií RFMO v oblasti ochrany a riadenia. Súbor osobitných požiadaviek uvedených v predmetnom článku stanovuje povinnosti štátov v oblasti vyšetrovania, vzájomnej spolupráce a udeľovania sankcií za NNN rybolovnú činnosť. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že Srí Lanka mala v návrhu zoznamu plavidiel vykonávajúcich NNN rybolov pre výročné zasadnutie komisie IOTC v marci 2011 (83) zapísaných 13 plavidiel. Komisia IOTC súhlasila, hoci sa nedosiahol konsenzus, že tieto plavidlá do zoznamu nezaradí. Požiadala však Srí Lanku, aby mesačne hlásila miesta výskytu uvedených plavidiel, ako aj konečné rozhodnutia srílanských súdov o jednotlivých plavidlách. Treba poznamenať, že Srí Lanka nesplnila svoje povinnosti vyplývajúce z medzinárodného práva, pokiaľ ide o medzinárodnú spoluprácu pri vynucovaní, keďže oznámila komisii IOTC len údaje za štyri z 12 mesiacov, a to napriek požiadavke komisie IOTC.

(297)

Taktiež treba pripomenúť, že v súlade s článkom 118 dohovoru UNCLOS musia štáty spolupracovať pri ochrane a riadení živých zdrojov v oblastiach na otvorenom mori. Prítomnosť plavidiel plaviacich sa pod srílanskou vlajkou, ktoré nezákonne lovia v oblasti dohovoru IOTC, poukazuje na skutočnosť, že Srí Lanka neplní povinnosti vlajkového štátu. Rybárske plavidlá pristihnuté pri nezákonnom rybolove narušujú tiež ochranu a riadenie živých zdrojov.

(298)

Nesplnenie povinností zo strany Srí Lanky, pokiaľ ide o plavidlá vykonávajúce nezákonný rybolov v oblasti dohovoru IOTC, ktoré sa plavia pod srílanskou vlajkou, znamená taktiež porušenie článku 217 dohovoru UNCLOS, ktorý požaduje, aby vlajkové štáty prijali osobitné vynucujúce opatrenia s cieľom zaistiť dodržiavanie medzinárodných predpisov, vyšetrenie údajných porušení a udelenie primeraných sankcií za prípadné porušenia.

(299)

Existencia viacerých plavidiel plaviacich sa pod srílanskou vlajkou, ktoré nezákonne lovia v oblasti dohovoru IOTC, taktiež dokazuje, že Srí Lanka nie je schopná dodržiavať odporúčania medzinárodného akčného plánu. Bod 34 medzinárodného akčného plánu odporúča štátom, aby zaistili, že rybárske plavidlá, ktoré sú oprávnené na plavbu pod ich vlajkou, sa nebudú podieľať na NNN rybolove ani ho nebudú podporovať.

(300)

So zreteľom na situáciu vysvetlenú v tomto oddiele rozhodnutia a na základe všetkých skutočností, ktoré zhromaždila Komisia, ako aj všetkých vyhlásení dotknutej krajiny možno podľa článku 31 ods. 3 a článku 31 ods. 4 písm. a) nariadenia o NNN rybolove konštatovať, že Srí Lanka nesplnila povinnosti vlajkového štátu vyplývajúce z medzinárodného práva, pokiaľ ide o plavidlá vykonávajúce NNN rybolov a NNN rybolov uskutočňovaný alebo podporovaný rybárskymi plavidlami, ktoré sa plavia pod srílanskou vlajkou, resp. srílanskými štátnymi príslušníkmi, a neprijala primerané opatrenia na boj proti zdokumentovanému a opakovanému NNN rybolovu uskutočňovanému plavidlami plaviacimi sa pod jej vlajkou.

(301)

Pokiaľ ide o to, či Srí Lanka účinne spolupracuje s Komisiou pri vyšetrovaní NNN rybolovu a súvisiacich činností, možno konštatovať, že dôkazy zhromaždené Komisiou dosvedčujú, že Srí Lanka nesplnila záväzky vlajkového štátu vyplývajúce z medzinárodného práva.

(302)

Ako uvádza odôvodnenie 296, Srí Lanka mala v návrhu zoznamu plavidiel vykonávajúcich NNN rybolov, pripraveného pre výročné zasadnutie v marci 2011, 13 plavidiel. Komisia IOTC súhlasila, hoci sa nedosiahol konsenzus, že uvedené plavidlá do zoznamu nezaradí. Dôrazne však požiadala Srí Lanku, aby mesačne hlásila miesta výskytu uvedených plavidiel, ako aj konečné rozhodnutia srílanských súdov o jednotlivých plavidlách. Srí Lanka však oznámila komisii IOTC údaje len za štyri z dvanástich mesiacov, a to napriek žiadosti komisie IOTC.

(303)

Postup Srí Lanky opísaný v predchádzajúcom odôvodnení svedčí o tom, že Srí Lanka neplní podmienky článku 94 ods. 2 písm. b) dohovoru UNCLOS, ktorý stanovuje, že vlajkový štát uplatňuje jurisdikciu podľa svojho vnútroštátneho práva nad každou loďou plaviacou sa pod jeho vlajkou, ako aj nad jej kapitánom, dôstojníkmi a posádkou.

(304)

Srí Lanka nepreukázala, že plní odporúčania uvedené v bode 18 medzinárodného akčného plánu, ktoré stanovujú, že so zreteľom na ustanovenia dohovoru UNCLOS musí každý štát prijať opatrenia alebo spolupracovať s cieľom zaistiť, aby štátni príslušníci patriaci do jeho jurisdikcie nepodporovali NNN rybolov ani sa na ňom nepodieľali. Srí Lanka taktiež nepreukázala, že spolupracuje a koordinuje svoju činnosť s ostatnými štátmi pri zabraňovaní NNN rybolovu, pri odrádzaní od neho a jeho odstraňovaní spôsobom stanoveným v bode 28 medzinárodného akčného plánu.

(305)

Komisia analyzovala, či Srí Lanka prijala účinné vynucujúce opatrenia voči prevádzkovateľom zodpovedným za NNN rybolov a či uplatnila dostatočne prísne sankcie, ktoré páchateľov zbavia výhod získaných NNN rybolovom.

(306)

Možno konštatovať, že dostupné dôkazy potvrdzujú, že Srí Lanka nesplnila svoje povinnosti vyplývajúce z medzinárodného práva, pokiaľ ide o efektívne donucovacie opatrenia. V tejto súvislosti ukazujú informácie získané zo správ úradov určitých pobrežných štátov o colných kontrolách plavidiel (84) uskutočnených na palube plavidiel plaviacich sa pod srílanskou vlajkou, ktoré nezákonne lovili mimo výhradnej hospodárskej zóny Srí Lanky, že Srí Lanka nepresadzuje označovanie plavidiel ani požiadavku mať na palube dokumentáciu vrátane lodných denníkov. Prítomnosť srílanských plavidiel bez správneho označenia a dokumentácie na palube v oblasti dohovoru IOTC poukazuje na skutočnosť, že Srí Lanka neplní povinnosti podľa článku 18 ods. 1, 2 a 3 dohody UNFSA voči svojim plavidlám prevádzkovaným na otvorenom mori.

(307)

Okrem toho prítomnosť plavidiel plaviacich sa pod srílanskou vlajkou, ktoré nezákonne lovia v oblasti dohovoru IOTC, jasne poukazuje, že Srí Lanka neplní požiadavky článku 19 ods. 1 dohody UNFSA, ktorý stanovuje predpisy pre vlajkové štáty v oblasti súladu a vynucovania. Postup Srí Lanky v tejto veci nie je ani v súlade s požiadavkami článku 19 ods. 1 dohody UNFSA, ktorý inter alia stanovuje, že sankcie by mali byť primerane prísne a zbavia páchateľov výhod získaných protiprávnymi činnosťami. Ani postup Srí Lanky z hľadiska účinných vynucujúcich opatrení nie je v súlade s odporúčaniami bodu 21 medzinárodného akčného plánu, ktorý odporúča štátom, aby zaistili, že sankcie za NNN rybolov uskutočňovaný rybárskymi plavidlami a v najväčšej možnej miere voči štátnym príslušníkom, ktorí patria pod ich jurisdikciu, budú dostatočne prísne na to, aby účinne zabránili NNN rybolovu, odradili od neho a odstránili ho a aby zbavili páchateľov výhod, ktoré takýmto rybolovom získali.

(308)

Pokiaľ ide o priebeh, povahu, okolnosti, rozsah a závažnosť prejavov predmetného NNN rybolovu, Komisia zohľadnila pravidelné a opakujúce sa NNN rybolovné činnosti plavidiel plaviacich sa pod srílanskou vlajkou do roku 2012.

(309)

V súvislosti s existujúcou kapacitou srílanských úradov treba uviesť, že podľa indexu ľudského rozvoja OSN (85) sa Srí Lanka považuje za krajinu so stredným ľudským rozvojom (97. miesto zo 187 krajín). Túto skutočnosť potvrdila aj príloha II k nariadeniu (ES) č. 1905/2006, v ktorej je Srí Lanka zaradená do kategórie krajín s nižšími strednými príjmami.

(310)

Podľa informácií získaných počas prvej misie sa nemožno domnievať, že srílanské úrady nemajú dostatok financií. Chýba im však nevyhnutné právne a administratívne prostredie a ľudské zdroje na plnenie povinností.

(311)

Ďalej treba zdôrazniť, že Európska únia v súlade s odporúčaniami uvedenými v bodoch 85 a 86 medzinárodného akčného plánu týkajúcich sa osobitných požiadaviek rozvojových krajín finančne podporila osobitný program technickej pomoci v oblasti boja proti NNN rybolovu (86).

(312)

So zreteľom na situáciu vysvetlenú v tomto oddiele rozhodnutia a na základe všetkých skutočností, ktoré zhromaždila Komisia, ako aj všetkých vyhlásení dotknutej krajiny možno podľa článku 31 ods. 3 a 5 nariadenia o NNN rybolove konštatovať, že Srí Lanka nesplnila povinnosti vlajkového štátu vyplývajúce z medzinárodného práva, pokiaľ ide o spoluprácu a vynucovanie.

(313)

Srí Lanka ratifikovala dohovor UNCLOS a dohodu UNFSA. Srí Lanka je okrem toho členom komisie IOTC.

(314)

Komisia analyzovala informácie, ktoré považovala za relevantné so zreteľom na štatút Srí Lanky ako člena komisie IOTC.

(315)

Komisia taktiež zanalyzovala všetky informácie, ktoré pokladala za relevantné z hľadiska súhlasu Srí Lanky s uplatňovaním opatrení komisie IOTC v oblasti ochrany a riadenia.

(316)

Treba pripomenúť, že komisia IOTC zaslala 22. marca 2011 Srí Lanke list s upozornením (87) týkajúci sa správy o plnení rozhodnutí komisie za rok 2011. List upozorňoval predovšetkým na oneskorenie pri predložení správy o vykonávaní, mieru dodržiavania predpisov srílanskými plavidlami so zreteľom na VMS a programy pozorovateľov, nezrovnalosti v pláne rozvoja flotily, skutočnosť, že Srí Lanka neoznamuje vedľajšie úlovky korytnačiek a morských vtákov, nedostatok informácií o vykládkach plavidiel tretích krajín v srílanských prístavoch a čiastočné splnenie požiadaviek o oznamovaní štatistík.

(317)

Okrem situácie vysvetlenej v predchádzajúcom odôvodnení Komisia taktiež zanalyzovala informácie dostupné od komisie IOTC o miere plnenia ochranných a riadiacich opatrení a oznamovacích povinností zo strany Srí Lanky. Na tento účel Komisia použila správu o plnení rozhodnutí komisie IOTC za rok 2011 (88), ako aj správu o plnení rozhodnutí komisie IOTC za rok 2012 (89).

(318)

Pokiaľ ide o správu o plnení rozhodnutí komisie za rok 2011, Srí Lanka nepredložila: výročné správy a štatistiky, informácie týkajúce sa ochranných a riadiacich opatrení a informácie o kvótach a limitoch pre úlovky.

(319)

Podľa dostupných informácií Srí Lanka nepredložila komisii IOTC v roku 2010 konkrétne tieto informácie: správu o vykonávaní a národnú správu pre vedecký výbor; plán rozvoja flotily, zoznam aktívnych plavidiel zameraných na tropické tuniaky v roku 2006, zoznam aktívnych plavidiel zameraných na mečiare a tuniaky dlhoplutvé v roku 2007 (stanovené v uznesení 09/02); zoznam aktívnych plavidiel (stanovené v uznesení10/08); návrh zoznamu plavidiel vykonávajúcich NNN rybolov, hoci mala v tomto zozname 13 vlastných plavidiel (určené uznesením 09/03); vedľajšie úlovky korytnačiek a morských vtákov (stanovené v uznesení 10/02); záznamy o úlovkoch rybárskych plavidiel (stanovené v uznesení 10/03); poverené prístavy (stanovené v uznesení 10/11).

(320)

Pokiaľ ide o správu o plnení rozhodnutí komisie za rok 2012, Srí Lanka nepredložila: všetky požadované informácie o štatistikách, informácie týkajúce sa ochranných a riadiacich opatrení a informácie o kvótach a limitoch pre úlovky.

(321)

Podľa dostupných informácií Srí Lanka nepredložila komisii IOTC v roku 2011 žiadne informácie alebo predložila len čiastočné informácie v týchto oblastiach: prijatie VMS pre všetky plavidlá dlhšie ako 15 metrov a súhrnný prehľad záznamov VMS (stanovené v uzneseniach 06/03 a 10/01); plán rozvoja flotily (stanovené v uznesení 09/02); zoznam aktívnych plavidiel (stanovené v uznesení 10/08); správu o zákaze lovu všetkých druhov žraloka líščieho a morských korytnačiek (stanovené v uzneseniach 10/12 a 09/06); schémy regionálnych pozorovateľov (stanovené v uznesení 11/04); správy povereného príslušného orgánu a správy o inšpekciách v prístavoch (stanovené v uznesení 10/11); zoznam plavidiel a štátnych príslušníkov, ktorí sa preukázateľne podieľali na NNN rybolove (stanovené v uzneseniach 11/03 a 07/01).

(322)

Okrem toho sa v rámci prvej misie na Srí Lanke zistilo viacero skutočností. Z dôvodu chýbajúceho VMS nebolo možné monitorovať srílanské rybárske plavidlá pôsobiace v oblasti dohovoru IOTC mimo výhradnej hospodárskej zóny Srí Lanky. Srí Lanka nemala žiadnu legislatívu, ktorá by upravovala oznamovanie úlovkov. Neexistovali žiadne usmernenia ani metodika pre vykládky plavidiel tretích strán, predovšetkým v prípadoch zamietnutia vykládky, ktoré sa neoznamujú vlajkovému štátu príslušného plavidla. Misia jasne určila viacero nedostatkov v oblasti monitorovania, kontroly a dohľadu.

(323)

Neschopnosť Srí Lanky poskytnúť komisii IOTC informácie uvedené v odôvodneniach 316 až 321 svedčí o tom, že Srí Lanka neplní povinnosti vlajkového štátu stanovené v dohovore UNCLOS a dohode UNFSA.

(324)

Nedostatky, ktoré zistila prvá misia a ktoré sú uvedené v odôvodnení 322, poskytujú ďalší dôkaz o neschopnosti Srí Lanky plniť povinnosti vlajkového štátu vyplývajúce z dohody UNFSA.

(325)

Neposkytovanie informácií o opatreniach na ochranu a riadiacich opatreniach, kvótach a limitoch pre úlovky a výročných správ a štatistík oslabuje schopnosť Srí Lanky plniť povinnosti vyplývajúce z článku 117 a 118 dohovoru UNCLOS, ktoré stanovujú, že štáty sú povinné prijať vnútroštátne opatrenia týkajúce sa ich štátnych príslušníkov v záujme ochrany živých zdrojov na otvorenom mori a spolupracovať pri opatreniach v oblasti ochrany a riadenia pre živé zdroje na otvorenom mori.

(326)

Srí Lanka nekontroluje plavidlá na otvorenom mori v rozpore s ustanoveniami článku 18 ods. 3 písm. a) dohody UNFSA. Srí Lanka predložila zoznam viac ako 3 000 oprávnených plavidiel do záznamu komisie IOTC, hoci nemá žiadne právne predpisy, ktoré by upravovali poskytovanie zákonných licencií na rybolov takýmto plavidlám. To znamená, že časť srílanskej flotily vybavená licenciou oprávňujúcou na pobyt na mori dlhšie ako 1 deň vykonáva rybolov vo vodách oblasti dohovoru IOTC, mimo výhradnej hospodárskej zóny Srí Lanky, protiprávne.

(327)

Srí Lanka neplní povinnosti vyplývajúce z článku 18 ods. 3 písm. b) dohody UNFSA, keďže nemá legislatívu upravujúcu poskytovanie licencií a pôsobenie plavidiel plaviacich sa pod jej vlajkou, ktoré vykonávajú rybolov na otvorenom mori.

(328)

Srí Lanka nespĺňa požiadavky zaznamenávania a včasného oznamovania vyplývajúce z článku 18 ods. 3 písm. e) dohody UNFSA, keďže nepredložila komisii IOTC informácie o pláne rozvoja flotily, zoznam aktívnych plavidiel a správu o morských korytnačkách.

(329)

Okrem toho Srí Lanka neplní povinnosti vyplývajúce z článku 18 ods. 3 písm. f) dohody UNFSA, pretože nesplnila požiadavky komisie IOTC týkajúce sa systému monitorovania vlastných plavidiel, keďže nemá inšpekčné schémy ani prostriedky na zaistenie dohľadu nad vykládkami v prístavoch mimo srílanského územia.

(330)

Srí Lanka nespĺňa podmienky stanovené v článku 18 ods. 3 písm. g) dohody UNFSA, keďže nemá programy pozorovateľov v súlade s požiadavkami komisie IOTC a taktiež so zreteľom na informácie zhromaždené počas prvej misie týkajúce sa schopnosti monitorovania, kontroly a dohľadu zo strany srílanských úradov.

(331)

Analýza odôvodnení 326 až 330 jasne ukazuje, že postup Srí Lanky je v rozpore s článkom 18 ods. 3 dohody UNFSA.

(332)

Srí Lanka neplní povinnosti vyplývajúce z článku 23 dohody UNFSA, keďže komisii IOTC nepredložila plán prístavných inšpekcií.

(333)

Okrem toho, ako vysvetľujú odôvodnenia 316 až 321, informácie komisie IOTC naznačujú, že Srí Lanka neplní povinnosti vyplývajúce z článku 117 dohovoru UNCLOS a článku 18 dohody UNFSA týkajúce sa opatrení na ochranu a riadiacich opatrení.

(334)

Napokon treba uviesť, že Srí Lanka v rozpore s odporúčaniami uvedenými v bodoch 25, 26 a 27 medzinárodného akčného plánu nevypracovala národný akčný plán boja proti NNN rybolovu.

(335)

So zreteľom na situáciu vysvetlenú v tomto oddiele rozhodnutia a na základe všetkých skutočností, ktoré zhromaždila Komisia, ako aj všetkých vyhlásení dotknutej krajiny možno podľa článku 31 ods. 3 a 6 nariadenia o NNN rybolove konštatovať, že Srí Lanka nesplnila povinnosti vyplývajúce z medzinárodného práva, pokiaľ ide o medzinárodné predpisy, nariadenia a ochranné a riadiace opatrenia.

(336)

Znova treba pripomenúť, že podľa indexu ľudského rozvoja OSN (90) sa Srí Lanka považuje za krajinu so stredným ľudským rozvojom (97. miesto zo 187 krajín). Túto skutočnosť potvrdila aj príloha II k nariadeniu (ES) č. 1905/2006, v ktorej je Srí Lanka zaradená do kategórie krajín s nižšími strednými príjmami.

(337)

Z hľadiska uvedených hodnotení nemožno Srí Lanku považovať za krajinu s osobitnými prekážkami priamo vyplývajúcimi zo stupňa jej rozvoja. Neexistujú žiadne dôkazy, ktoré by naznačovali, že neschopnosť Srí Lanky plniť povinnosti vyplývajúce z medzinárodného práva je dôsledkom nedostatočného rozvoja. Podobne neexistujú žiadne konkrétne dôkazy, ktoré by potvrdili súvislosť zistených nedostatkov v oblasti monitorovania, kontroly a dohľadu nad rybolovnou činnosťou s nedostatočnými kapacitami a infraštruktúrou. Na základe dôvodov vysvetlených v predchádzajúcom odôvodnení sa zdá, že nedodržiavanie medzinárodných predpisov priamo súvisí s chýbajúcimi primeranými právnymi nástrojmi a neochotou prijať účinné opatrenia.

(338)

Opäť treba pripomenúť, že Európska únia v roku 2012 financovala na Srí Lanke osobitnú akciu technickej pomoci týkajúcu sa boja proti NNN rybolovu (91).

(339)

So zreteľom na situáciu vysvetlenú v tomto oddiele a na základe všetkých skutočností, ktoré zhromaždila Komisia, ako aj všetkých vyhlásení dotknutej krajiny možno podľa článku 31 ods. 7 nariadenia o NNN rybolove konštatovať, že príčinou zhoršenia rozvojového štatútu a celkového postupu Srí Lanky v oblasti rybného hospodárstva nie je stupeň jej rozvoja.

(340)

V dňoch 29. marca až 1. apríla 2011 Komisia vykonala s podporou Európskej agentúry pre kontrolu rybného hospodárstva (EFCA) misiu v Togskej republike (Togo) v rámci administratívnej spolupráce stanovenej v článku 20 ods. 4 nariadenia o NNN rybolove.

(341)

Účelom misie bolo overiť informácie týkajúce sa opatrení Toga v oblasti vykonávania, kontroly a vynucovania právnych predpisov, nariadení a opatrení v oblasti ochrany a riadenia, ktoré musia dodržiavať jeho rybárske plavidlá, ako aj opatrení, ktoré Togo prijalo s cieľom splniť záväzky v rámci boja proti NNN rybolovu a požiadavky a úlohy týkajúce sa vykonávania systému Únie na osvedčovanie úlovkov.

(342)

V nadväznosti na túto misiu požiadala Komisia Togo 11. mája 2011 a 5. júla 2011 o písomné vysvetlenie.

(343)

Togo predložilo písomné pripomienky a informácie 17. mája 2011, 14. júla 2011, 19. júla 2011 a 26. júla 2011.

(344)

Togo nie je zmluvnou stranou ani spolupracujúcim nečlenom žiadnej regionálnej organizácie pre riadenie rybného hospodárstva. Togo je členom dvoch poradných orgánov pre rybné hospodárstvo na subregionálnej úrovni: Výboru pre rybolov v stredovýchodnom Atlantiku (CECAF) a Výboru pre rybolov v stredozápadnom Guinejskom zálive (FCWC). Cieľom výboru CECAF je podporovať trvalo udržateľné využívanie živých morských zdrojov v oblasti jeho pôsobnosti primeraným riadením a rozvojom rybného hospodárstva a rybolovných činností. Podobne je úlohou výboru FCWC podporovať spoluprácu medzi zmluvnými stranami s cieľom zaistiť primeraným riadením ochranu a optimálne využitie živých morských zdrojov v pôsobnosti dohovoru FCWC a podporiť udržateľný rozvoj rybného hospodárstva na základe týchto zdrojov.

(345)

Togo ratifikovalo dohovor UNCLOS.

(346)

V záujme vyhodnotenia plnenia medzinárodných povinností Toga ako vlajkového, prístavného, pobrežného alebo trhového štátu vyplývajúcich z medzinárodných dohôd uvedených v predchádzajúcom odôvodnení a stanovených príslušnými organizáciami RFMO uvedenými v odôvodnení 347 Komisia zhromaždila a zanalyzovala všetky informácie, ktoré považovala za nevyhnutné na účely takéhoto vyhodnotenia.

(347)

Komisia použila informácie z dostupných údajov zverejnených organizáciami RFMO, konkrétne ICCAT, CCAMLR, WCPFC, NEAFC, NAFO a SEAFO, a to buď v podobe správ o dodržiavaní predpisov, alebo v podobe zoznamov plavidiel vykonávajúcich NNN rybolov, ako aj verejne dostupné informácie získané zo správy služby NMFS a záverečnej technickej správy s názvom Pomoc pri vykonávaní regionálneho akčného plánu FCWC v oblasti NNN rybolovu, ktorú uverejnil výbor FCWC.

(348)

Komisia zanalyzovala v súlade s článkom 31 ods. 3 nariadenia o NNN rybolove záväzky Toga ako vlajkového, prístavného, pobrežného alebo trhového štátu. Na účely tejto kontroly zohľadnila parametre uvedené v článku 31 ods. 4 až 7 nariadenia o NNN rybolove.

(349)

Komisia na základe informácií získaných zo zoznamov plavidiel vykonávajúcich NNN rybolov zostavených regionálnymi organizáciami na riadenie rybného hospodárstva (RFMO) konštatovala, že väčší počet plavidiel uvedených v týchto zoznamoch sa plavil pod vlajkou Toga po zaradení do predmetných zoznamov (92). Ide o tieto plavidlá: Aldabra (zaradené do zoznamu pod togskou vlajkou), Amorinn, Cherne, Kuko (zaradené do zoznamu pod togskou vlajkou), Lana, Limpopo, Murtosa (zaradené do zoznamu pod togskou vlajkou), Pion, Seabull 22, Tchaw (zaradené do zoznamu pod togskou vlajkou), Xiong Nu Baru 33 (zaradené do zoznamu pod togskou vlajkou).

(350)

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa článku 94 ods. 1 a 2 dohovoru UNCLOS musí každý štát účinne uplatňovať svoju jurisdikciu a kontrolovať plavidlá plaviace sa pod jeho vlajkou. Komisia sa domnieva, že prítomnosť plavidiel vykonávajúcich NNN rybolov v zoznamoch plavidiel vykonávajúcich NNN rybolov, zostavených organizáciami RFMO, ktoré sa po zaradení do predmetných zoznamov plavili pod vlajkou Toga, zreteľne dokazuje, že Togo nesplnilo záväzky vlajkového štátu vyplývajúce z medzinárodného práva. Skutočnosť, že Togo má uvedený počet plavidiel opakovane vykonávajúcich NNN rybolov, dokazuje, že nie je schopné účinne plniť svoje povinnosti, realizovať opatrenia príslušných organizácií RFMO v oblasti ochrany a riadenia ani zaistiť, aby sa jeho plavidlá nepodieľali na žiadnej činnosti, ktorá znižuje účinnosť takýchto opatrení.

(351)

Podľa článku 94 dohovoru UNCLOS musí vlajkový štát zaistiť dodržiavanie predpisov zo strany plavidiel plaviacich sa pod jeho vlajkou a uplatňovať jurisdikciu podľa svojich vnútroštátnych nariadení nad plavidlami plaviacimi sa pod jeho vlajkou a ich kapitánmi, dôstojníkmi a posádkou. Navyše podľa článku 117 dohovoru UNCLOS je vlajkový štát povinný prijať také opatrenia pre štátnych príslušníkov, ktoré sú nutne potrebné na zachovanie živých zdrojov otvoreného mora, alebo spolupracovať s ostatnými štátmi na prijatí takých opatrení. V tejto súvislosti treba konštatovať, že dlhodobá existencia viacerých plavidiel vykonávajúcich NNN rybolov, ktoré sa plavili pod vlajkou Toga po zaradení do zoznamov plavidiel vykonávajúcich NNN rybolov, zostavených organizáciami RFMO, poukazuje na skutočnosť, že Togo neplní záväzky vyplývajúce z dohovoru UNCLOS.

(352)

Taktiež treba pripomenúť, že v súlade s článkom 118 dohovoru UNCLOS musia štáty spolupracovať pri ochrane a riadení živých zdrojov v oblastiach na otvorenom mori. V tejto súvislosti je zrejmé, že prítomnosť viacerých plavidiel v zoznamoch plavidiel vykonávajúcich NNN rybolov, zostavených regionálnymi organizáciami RFMO, ktoré sa plavili pod vlajkou Toga po zaradení do uvedených zoznamov a ktoré stále vykonávajú rybolovnú činnosť, poukazuje na neschopnosť Toga plniť povinnosti vlajkového štátu. Rozpoznané rybárske plavidlá vykonávajúce NNN rybolov narušujú ochranu a riadenie živých zdrojov.

(353)

Prítomnosť viacerých plavidiel v zoznamoch plavidiel vykonávajúcich NNN rybolov, zostavených organizáciami RFMO, ktoré sa plavili pod vlajkou Toga po zaradení do uvedených zoznamov, znamená taktiež porušenie článku 217 dohovoru UNCLOS, ktorý požaduje, aby vlajkové štáty prijali osobitné vynucujúce opatrenia s cieľom zaistiť dodržiavanie medzinárodných predpisov, vyšetrovanie údajných porušení a udelenie primeraných sankcií za prípadné porušenia.

(354)

Prítomnosť viacerých plavidiel vykonávajúcich NNN rybolov v zoznamoch plavidiel vykonávajúcich NNN rybolov, zostavených organizáciami RFMO, ktoré sa plavili pod vlajkou Toga po zaradení do uvedených zoznamov, taktiež potvrdzuje, že Togo nedokáže plniť odporúčania medzinárodného akčného plánu. Bod 34 medzinárodného akčného plánu štátom odporúča, aby zaistili, že sa rybárske plavidlá, ktoré sú oprávnené na plavbu pod ich vlajkou, nebudú podieľať na NNN rybolove ani ho nebudú podporovať.

(355)

Okrem toho treba zdôrazniť, že Togo bolo zahrnuté do správy služby NMFS. Podľa správy služby NMFS sa niekoľko plavidiel pod togskou vlajkou podieľalo na rybolovnej činnosti, ktorá porušovala ochranné a riadiace opatrenia dohovoru CCAMLR (93). Správa NMFS neidentifikuje Togo ako krajinu, ktorej plavidlá sa podieľajú na NNN rybolovnej činnosti, a to vzhľadom na prijatie určitých opatrení (zrušenie registrácie) s cieľom riešiť problém nelegálnej rybolovnej činnosti uvedených plavidiel plaviacich sa pod togskou vlajkou. Vyjadruje však znepokojenie nad riešením problému NNN rybolovnej činnosti formou zrušenia registrácie plavidiel namiesto uplatnenia iných sankcií.

(356)

So zreteľom na situáciu vysvetlenú v tomto oddiele rozhodnutia a na základe všetkých skutočností, ktoré zhromaždila Komisia, ako aj všetkých vyhlásení dotknutej krajiny možno podľa článku 31 ods. 3 a článku 31 ods. 4 písm. a) nariadenia o NNN rybolove konštatovať, že Togo nesplnilo povinnosti vlajkového štátu vyplývajúce z medzinárodného práva, pokiaľ ide o plavidlá vykonávajúce NNN rybolov a rybolov NNN uskutočňovaný alebo podporovaný rybárskymi plavidlami, ktoré sa plavia pod jeho vlajkou, resp. togskými štátnymi príslušníkmi, ani neprijalo primerané opatrenia na boj proti zdokumentovanému a opakovanému NNN rybolovu uskutočňovanému plavidlami, ktoré sa predtým plavili pod jeho vlajkou.

(357)

Pokiaľ ide o to, či Togo účinne spolupracuje s Komisiou pri vyšetrovaní NNN rybolovu a súvisiacich činností, možno konštatovať, že dôkazy zhromaždené Komisiou dosvedčujú, že Togo nesplnilo záväzky vlajkového štátu vyplývajúce z medzinárodného práva.

(358)

Komisia pri niekoľkých príležitostiach požiadala Togo, aby prijalo potrebné nápravné opatrenia, pokiaľ ide o plavidlá plaviace sa pod vlajkou Toga, ktoré pôsobia v oblasti dohovoru CCAMLR a ktoré sú uvedené v zozname plavidiel vykonávajúcich NNN rybolov zostavenom dohovorom CCAMLR. Až po zaslaní troch listov s pripomenutím Komisiou vydalo Togo osvedčenia o zrušení registrácie pre deväť zo svojich plavidiel vykonávajúcich NNN rybolov, pričom v odôvodnení certifikátov o zrušení registrácie uviedlo listy Komisie. Registrácia ďalších dvoch togských plavidiel vykonávajúcich NNN rybolov bola zrušená po niekoľkých vysvetleniach ich štatútu, ktoré si vyžiadala Komisia. Okrem uvedeného zrušenia registrácie plavidiel Togo neprijalo žiadne ďalšie opatrenia na riešenie problému potvrdeného a opakovaného NNN rybolovu.

(359)

Postup Toga opísaný v predchádzajúcom odôvodnení svedčí o tom, že Togo neplní podmienky článku 94 ods. 2 písm. b) dohovoru UNCLOS, ktorý stanovuje, že vlajkový štát uplatňuje jurisdikciu podľa svojho vnútroštátneho práva nad každou loďou plaviacou sa pod jeho vlajkou, ako aj nad jej kapitánom, dôstojníkmi a posádkou.

(360)

Komisia analyzovala, či Togo prijalo účinné donucovacie opatrenia voči prevádzkovateľom zodpovedným za NNN rybolov a či uplatnilo dostatočne prísne sankcie, ktoré páchateľov zbavia výhod získaných NNN rybolovom.

(361)

Dostupné dôkazy potvrdzujú, že Togo nesplnilo povinnosti vyplývajúce z medzinárodného práva, pokiaľ ide o efektívne vynucujúce opatrenia. V tejto súvislosti treba znova pripomenúť zaradenie viacerých plavidiel do zoznamov plavidiel vykonávajúcich NNN rybolov, zostavených regionálnymi organizáciami RFMO, ktoré sa plavili pod vlajkou Toga po zaradení do uvedených zoznamov. Existencia takýchto plavidiel vykonávajúcich NNN rybolov poukazuje na skutočnosť, že Togo neplní povinnosti voči svojim plavidlám pôsobiacim na otvorenom mori vyplývajúce z článku 94 dohovoru UNCLOS.

(362)

Pokiaľ ide o dodržiavanie predpisov a ich vynucovanie, misia zistila, že Togo nemá nijakú osobitnú legislatívu, ktorá by upravovala NNN rybolovné činnosti. Jediným prijatým opatrením je zrušenie registrácie rybárskych plavidiel. Tento krok však nezahŕňa ani vyšetrenie nezákonných rybolovných činností vykonávaných plavidlami, ani uplatnenie sankcií za potvrdené porušenia. Zrušenie registrácie rybárskych plavidiel nezaručuje postih páchateľov porušenia za ich činnosť ani zbavenie páchateľov výhod, ktoré takouto činnosťou získali. Prosté administratívne rozhodnutie o vyčiarknutí rybárskeho plavidla z registra, ktoré nezaručuje možnosť uplatnenia ďalších trestov, je postup bez odrádzajúceho účinku. Nezaručuje kontrolu vlajkového štátu nad rybárskymi plavidlami, ako to vyžaduje článok 94 dohovoru UNCLOS. Togo nepreukázalo, že by plnilo ustanovenia týkajúce sa dodržiavania predpisov a ich vynucovania uvedené v bode 18 medzinárodného akčného plánu, ktoré stanovujú, že so zreteľom na ustanovenia dohovoru UNCLOS musí každý štát prijať opatrenia alebo spolupracovať s cieľom zaistiť, aby štátni príslušníci patriaci do jeho jurisdikcie nepodporovali NNN rybolov ani sa na ňom nepodieľali. Postup Toga v tejto súvislosti nie je ani v súlade s odporúčaniami bodu 21 medzinárodného akčného plánu, ktorý odporúča štátom, aby zaistili, že sankcie za NNN rybolov uskutočňovaný rybárskymi plavidlami a v najväčšej možnej miere voči štátnym príslušníkom, ktorí patria pod ich jurisdikciu, budú dostatočne prísne na to, aby účinne zabránili NNN rybolovu, odradili od neho a odstránili ho a aby zbavili páchateľov výhod, ktoré svojou nezákonnou činnosťou získali.

(363)

Neschopnosť Toga plniť vynucujúce povinnosti potvrdzuje korešpondencia medzi Komisiou a Togom, ako aj diskusia, ktorá sa uskutočnila počas misie Komisie v Togu. Togo pri viacerých príležitostiach konštatovalo, že jeho právne predpisy neukladajú sankcie páchateľom NNN rybolovu.

(364)

Pokiaľ ide o priebeh, povahu, okolnosti, rozsah a závažnosť prejavov predmetného NNN rybolovu, Komisia zohľadnila pravidelné a opakujúce sa NNN rybolovné činnosti plavidiel plaviacich sa pod togskou vlajkou do roku 2012.

(365)

V súvislosti s existujúcou kapacitou togských úradov treba uviesť, že podľa indexu ľudského rozvoja OSN (94) sa Togo považuje za krajinu s nízkym ľudským rozvojom (162. miesto zo 187 krajín). Túto skutočnosť potvrdila aj príloha II k nariadeniu (ES) č. 1905/2006, v ktorej je Togo zaradené do kategórie najmenej rozvinutých krajín. So zreteľom na uvedené skutočnosti možno prekážky finančnej a administratívnej kapacity príslušných orgánov považovať za jeden z faktorov, ktorý znižuje schopnosť Toga plniť záväzky v oblasti spolupráce a vynucovania. Napriek tomu však treba opätovne pripomenúť, že nedostatky v oblasti spolupráce a vynucovania nesúvisia ani tak s existujúcou kapacitou príslušných orgánov ako skôr s neexistenciou adekvátneho právneho rámca, ktorý by umožňoval prijať primerané následné opatrenia.

(366)

Ďalej treba zdôrazniť, že Európska únia v súlade s odporúčaniami uvedenými v bodoch 85 a 86 medzinárodného akčného plánu týkajúcimi sa osobitných požiadaviek na rozvojové krajiny pomohla Togu pri uplatňovaní nariadenia o NNN rybolove prostredníctvom osobitného programu technickej pomoci financovaného Komisiou (95).

(367)

So zreteľom na situáciu vysvetlenú v tomto oddiele rozhodnutia a na základe všetkých skutočností, ktoré zhromaždila Komisia, ako aj všetkých vyhlásení dotknutej krajiny, možno podľa článku 31 ods. 3 a 5 nariadenia o NNN rybolove konštatovať, že Togo nesplnilo povinnosti vlajkového štátu vyplývajúce z medzinárodného práva, pokiaľ ide o spoluprácu a vynucovanie.

(368)

Togo ratifikovalo len dohovor UNCLOS a nie je zmluvnou stranou ani spolupracujúcim nečlenom žiadnej regionálnej organizácie pre riadenie rybného hospodárstva.

(369)

Komisia zanalyzovala všetky informácie získané od výboru FCWC a z dohovoru CCAMLR, ktoré pokladala za relevantné v súvislosti s Togom.

(370)

V tejto súvislosti treba poznamenať, že Togo je členom výboru FCWC, ktorý funguje ako poradný orgán pre rybné hospodárstvo na subregionálnej úrovni. Tretie zasadnutie ministerskej konferencie výboru FCWC sa uskutočnilo v decembri 2009 a prijalo regionálny akčný plán FCWC pre NNN rybolov v námorných zónach členských štátov výboru FCWC (FCWC RPOA). Ministri poverili predsedu ministerskej konferencie a generálneho tajomníka FCWC, aby „prijali všetky nevyhnutné opatrenia na vykonanie regionálneho plánu“ (96). Prvé zasadnutie pracovnej skupiny výboru FCWC pre boj proti NNN rybolovu sa uskutočnilo v Ghane 28. až 30. apríla 2010. Na zasadnutí sa odporúčal a schválil pracovný harmonogram, ktorý zahŕňa určité výstupné opatrenia (metódy registrácie plavidiel, spoluprácu medzi členskými štátmi výboru FCWC na zvýšení informovanosti, dohodu o opatreniach prístavných štátov a presunutie prípravy zoznamu priemyselných plavidiel, ktoré majú oprávnenie v jednotlivých členských štátoch FCWC, na vnútroštátnu úroveň) (97).

(371)

So zreteľom na situáciu vysvetlenú v predchádzajúcom odôvodnení treba poznamenať, že korešpondencia a misia Komisie v Togu neviedli v tejto krajine k prijatiu žiadnych opatrení na účely vykonávania FCWC RPOA či odporúčaní prvého zasadnutia pracovnej skupiny FCWC pre NNN rybolov.

(372)

Okrem toho v rokoch 2010 a 2011 dohovor CCAMLR oznámil niekoľko pozorovaní viacerých plavidiel plaviacich sa pod vlajkou Toga vykonávajúcich NNN rybolov alebo plavidiel zo zoznamov plavidiel vykonávajúcich NNN rybolov, zostavených regionálnymi organizáciami RFMO, ktoré sa plavili pod vlajkou Toga po zaradení do uvedených zoznamov. Príklady takýchto oznámení sa nachádzajú v obežníkoch CCAMLR rozoslaných členom dohovoru (98): dokument COMM CIRC 10/11 Pozorovanie plavidiel uvedených v zoznamoch plavidiel vykonávajúcich NNN rybolov Typhoon-1 a Draco I, dokument 10/23 Pozorovanie plavidiel uvedených v zoznamoch plavidiel vykonávajúcich NNN rybolov Typhoon-1 a Draco I, dokument 10/37 Pozorovanie plavidla Bigaro uvedeného v zoznamoch plavidiel vykonávajúcich NNN rybolov, dokument 10/38 Aktualizácia zoznamu plavidiel mimozmluvných strán vykonávajúcich NNN rybolov – Triton I (zmenený názov – Zeus a vlajka – Togo), dokument 10/72 Pozorovanie plavidla Bigaro uvedeného v zoznamoch plavidiel vykonávajúcich NNN rybolov, dokument 10/133 Pozorovanie plavidla uvedeného v zoznamoch plavidiel vykonávajúcich NNN rybolov Kuko (bývalý Typhoon 1), dokument 11/03 Pozorovanie plavidiel uvedených v zoznamoch plavidiel vykonávajúcich NNN rybolov a aktualizácia zoznamu plavidiel mimozmluvných strán vykonávajúcich NNN rybolov – Typhoon-1, Zeus a Bigaro.

(373)

Výbor CCAMLR taktiež zohľadnil informácie, že v roku 2010 Togo údajne odňalo vlajku plavidlám Bigaro, Carmela, Typhoon-1, Chu Lim, Rex a Zeus, pričom všetky boli uvedené v zozname plavidiel mimozmluvných strán vykonávajúcich NNN rybolov. V niekoľkých následných správach o pozorovaniach sa však uviedlo, že väčší počet dotknutých plavidiel sa naďalej plavil pod togskou vlajkou (ako uvádza dokument CCAMLR SCIC-10/4) (99).

(374)

Okrem toho misia Komisie zistila, že togským úradom chýba právny rámec a potrebné monitorovacie a dozorné kapacity, aby mohli plniť povinnosti vlajkového štátu.

(375)

Postup Toga opísaný v tomto oddiele rozhodnutia svedčí o tom, že Togo nepreukázalo splnenie podmienok článku 94 ods. 2 písm. b) dohovoru UNCLOS, ktorý stanovuje, že vlajkový štát uplatňuje jurisdikciu podľa svojho vnútroštátneho práva nad každou loďou plaviacou sa pod jeho vlajkou, ako aj nad jej kapitánom, dôstojníkmi a posádkou. Zrušenie registrácie rybárskych plavidiel per se nepredstavuje dostatočné opatrenie vlajkového štátu, keďže nerieši problém NNN činnosti, nezaručuje postih za NNN rybolovné činnosti formou uplatnenia administratívnych alebo trestnoprávnych sankcií stanovených právnymi predpismi a umožňuje ďalšie voľné pôsobenie rybárskeho plavidla v rozpore s medzinárodnými opatreniami v oblasti ochrany a riadenia.

(376)

Ďalej Komisia na svojej misii zistila, že togské postupy registrácie plavidiel nezohľadňujú prípadné minulé NNN činnosti plavidiel. Tento administratívny postup, ktorý mohol byť výhodný pre prevádzkovateľov pri registrácii plavidiel vykonávajúcich NNN rybolov, nie je v súlade s článkom 94 dohovoru UNCLOS.

(377)

Napokon treba uviesť, že Togo v rozpore s odporúčaniami uvedenými v bodoch 25, 26 a 27 medzinárodného akčného plánu nevypracovalo národný akčný plán boja proti NNN rybolovu.

(378)

So zreteľom na situáciu vysvetlenú v tomto oddiele rozhodnutia a na základe všetkých skutočností, ktoré zhromaždila Komisia, ako aj všetkých vyhlásení dotknutej krajiny možno podľa článku 31 ods. 3 a 6 nariadenia o NNN rybolove konštatovať, že Togo nesplnilo povinnosti vyplývajúce z medzinárodného práva, pokiaľ ide o medzinárodné predpisy, nariadenia a ochranné a riadiace opatrenia.

(379)

Znova treba pripomenúť, že podľa indexu ľudského rozvoja OSN (100) sa Togo považuje za krajinu s nízkym ľudským rozvojom (162. miesto zo 187 krajín). Túto skutočnosť potvrdila aj príloha II k nariadenu (ES) č. 1905/2006, v ktorej je Togo zaradené do kategórie najmenej rozvinutých krajín. Komisia zohľadnila hodnotenie Toga a analyzovala, či zhromaždené informácie môžu súvisieť s osobitnými prekážkami rozvojovej krajiny.

(380)

Hoci vo všeobecnosti môžu existovať osobitné prekážky kapacity, pokiaľ ide o kontrolu a monitorovanie, špecifické prekážky Toga vyplývajúce z úrovne rozvoja nemôžu odôvodniť neexistenciu osobitných ustanovení vo vnútroštátnom právnom rámci, ktoré by odkazovali na medzinárodné nástroje boja proti NNN rybolovným činnostiam, odrádzali od takýchto činností a obmedzovali ich. Uvedené obmedzenia nemôžu odôvodniť ani neschopnosť Toga zaviesť systém sankcií za porušenie medzinárodných opatrení v oblasti ochrany a riadenia v súvislosti s rybolovnými činnosťami uskutočňovanými na otvorenom mori.

(381)

Togo požiadalo o pomoc Európskej únie v boji proti NNN rybolovu. V tejto súvislosti treba poznamenať, že Európska únia už financovala akciu osobitnej technickej pomoci Revízia a aktualizácia právneho nariadenia o rybnom hospodárstve z roku 1998 a jeho vykonávacích nariadení v Togskej republike (101), ako aj opatrenie osobitnej technickej pomoci v Togu týkajúce sa boja proti NNN rybolovu (102).

(382)

Po tom, ako Komisia uskutočnila misiu, Togo oznámilo prijatie určitých opatrení týkajúcich sa jeho plavidiel, ktoré patria zahraničným spoločnostiam. Dodnes však nebol zavedený ani presadený žiadny jasný právny rámec. Keďže Komisia zohľadnila rozvojové nedostatky Toga a ponúkla mu adekvátnu pomoc, Togo nemôže odôvodňovať neplnenie medzinárodných záväzkov svojou nedostatočnou administratívnou kapacitou.

(383)

So zreteľom na situáciu vysvetlenú v tomto oddiele rozhodnutia a na základe všetkých skutočností, ktoré zhromaždila Komisia, ako aj vyhlásení dotknutej krajiny, možno podľa článku 31 ods. 7 nariadenia o NNN rybolove konštatovať, že príčinou zhoršenia rozvojového štatútu Toga môže byť stupeň jeho rozvoja. Vzhľadom na povahu zistených nedostatkov Toga, pomoc, ktorú poskytla Európska únia, ako aj opatrenia prijaté na nápravu situácie, nemôže stupeň rozvoja tejto krajiny v plnej miere ospravedlniť či inak zdôvodniť celkový postup Toga ako vlajkového alebo pobrežného štátu v oblasti rybného hospodárstva ani nedostatočnosť jeho opatrení na zabraňovanie NNN rybolovu, odrádzanie od neho a jeho odstránenie.

(384)

V dňoch 23. až 25. januára 2012 Komisia vykonala s podporou Európskej agentúry pre kontrolu rybného hospodárstva (EFCA) misiu vo Vanuatskej republike (Vanuatu) v rámci administratívnej spolupráce stanovenej v článku 20 ods. 4 nariadenia o NNN rybolove.

(385)

Účelom misie bolo overiť informácie týkajúce sa opatrení Vanuatu v oblasti vykonávania, kontroly a vynucovania právnych predpisov, nariadení, opatrení v oblasti ochrany a riadenia, ktoré musia dodržiavať jeho rybárske plavidlá, ako aj opatrení, ktoré Vanuatu prijalo s cieľom splniť záväzky v rámci boja proti NNN rybolovu a požiadavky a úlohy týkajúce sa vykonávania systému Únie na osvedčovanie úlovkov.

(386)

Záverečná správa misie bola Vanuatu zaslaná 14. februára 2012.

(387)

Pripomienky Vanuatu k záverečnej správe misie boli doručené 11. mája 2012.

(388)

Vanuatu je zmluvnou stranou IATTC, ICCAT, WCPFC a IOTC. Vanuatu je spolupracujúcou mimozmluvnou stranou dohovoru CCAMLR. Vanuatu ratifikovalo dohovor UNCLOS a podpísalo dohodu UNFSA.

(389)

V záujme vyhodnotenia plnenia medzinárodných povinností Vanuatu ako vlajkového, prístavného, pobrežného alebo trhového štátu vyplývajúcich z medzinárodných dohôd uvedených v odôvodnení 388 a stanovených príslušnými organizáciami RFMO uvedenými v odôvodnení 388 Komisia zhromaždila a zanalyzovala všetky informácie, ktoré považovala za nevyhnutné na účely takéhoto vyhodnotenia.

(390)

Komisia použila informácie odvodené z dostupných údajov, ktoré zverejnili organizácie ICCAT, IOTC a WCPFC.

(391)

Komisia zanalyzovala v súlade s článkom 31 ods. 3 nariadenia o NNN rybolove záväzky Vanuatu ako vlajkového, prístavného, pobrežného alebo trhového štátu. Na účely tejto kontroly zohľadnila parametre uvedené v článku 31 ods. 4 až 7 nariadenia o NNN rybolove.

(392)

Komisia na základe informácií získaných zo zoznamov plavidiel vykonávajúcich NNN rybolov, zostavených regionálnymi organizáciami na riadenie rybného hospodárstva (RFMO), konštatovala, že v roku 2010 bolo v zozname plavidiel vykonávajúcich NNN rybolov jedno vanuatské plavidlo (103). Išlo o plavidlo Jupiter No. 1. Následne sa komisia IOTC na 14. zasadnutí rozhodla vyčiarknuť toto plavidlo zo zoznamu plavidiel vykonávajúcich NNN rybolov so zreteľom na záväzok Vanuatu zrušiť registráciu tohto plavidla vo vanuatskom registri plavidiel a informovať komisiu WCPFC o situácii plavidla (104).

(393)

Komisia na základe informácií zo zoznamov plavidiel vykonávajúcich NNN rybolov, zostavených organizáciami RFMO, tiež konštatovala, že jedno plavidlo s názvom Balena (105), zaregistrované vo Vanuatu a zapojené do NNN rybolovných činností v juhoafrických vodách, bolo uvedené v zozname plavidiel vykonávajúcich NNN rybolov zostavenom komisiou IOTC v roku 2010, následne však bolo z uvedeného zoznamu vyčiarknuté na základe zrušenia osvedčenia pre toto plavidlo vo Vanuatu (106).

(394)

Toto plavidlo bolo taktiež v roku 2010 zaradené do zoznamu plavidiel vykonávajúcich NNN rybolov, zostaveného Úniou (107), z tohto zoznamu však bolo vyčiarknuté v roku 2011.

(395)

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa článku 18 ods. 1 a 2 dohody UNFSA vlajkový štát zodpovedá za svoje plavidlá pôsobiace na otvorenom mori. Komisia sa domnieva, že prítomnosť plavidiel plaviacich sa pod vlajkou Vanuatu, ktoré vykonávali nezákonný rybolov v oblasti dohovoru IOTC, je jasným dôkazom, že Vanuatu nedokáže účinne plniť svoje povinnosti, dodržiavať opatrenia organizácií RFMO v oblasti ochrany a riadenia ani zaistiť, aby sa jeho plavidlá nepodieľali na žiadnej činnosti, ktorá znižuje účinnosť takýchto opatrení.

(396)

Podľa článku 19 ods. 1 a 2 dohody UNFSA je vlajkový štát povinný zaistiť, aby plavidlá plaviace sa pod jeho vlajkou dodržiavali predpisy v oblasti ochrany a riadenia príslušných organizácií RFMO. Vlajkové štáty sú taktiež povinné vykonávať rýchle vyšetrovania a viesť súdne konania. Vlajkový štát by mal zaistiť aj uplatnenie primeraných sankcií, zabrániť opakovanému porušovaniu predpisov a zbaviť páchateľov výhod, ktoré získali svojou protiprávnou činnosťou. V tejto súvislosti treba konštatovať, že zaradenie viacerých plavidiel vykonávajúcich NNN rybolov plaviacich sa pod vanuatskou vlajkou do zoznamu plavidiel vykonávajúcich NNN rybolov, zostaveného regionálnymi organizáciami RFMO, poukazuje na skutočnosť, že Vanuatu neplní záväzky vyplývajúce z článku 19 ods. 1 a 2 dohody UNFSA. Zdá sa, že činnosti Vanuatu sa zameriavajú len na nápravné opatrenia súvisiace s organizáciou RFMO a nevenujú sa úplnému súboru adekvátnych postihov za vykonané porušenia.

(397)

Neschopnosť Vanuatu plniť povinnosti v oblasti súladu a donucovania podľa článku 19 dohody UNFSA potvrdzujú aj informácie zhromaždené pri misii, ktorú uskutočnila Komisia. Ako podrobne vysvetľujú odôvodnenia 402 a 403, počas misie sa zistilo, že príslušné vanuatské úrady konali v rozpore so všetkými požiadavkami stanovenými v článku 19 ods. 1 a 2 dohody UNFSA a porušili tak povinnosti Vanuatu ako vlajkového štátu riešiť každú NNN rybolovnú činnosť, ktorú vykonávali plavidlá plaviace sa pod jeho vlajkou.

(398)

So zreteľom na situáciu vysvetlenú v tomto oddiele rozhodnutia a na základe všetkých skutočností, ktoré zhromaždila Komisia, ako aj vyhlásení dotknutej krajiny možno podľa článku 31 ods. 3 a článku 31 ods. 4 písm. a) nariadenia o NNN rybolove konštatovať, že Vanuatu nesplnilo povinnosti vlajkového štátu vyplývajúce z medzinárodného práva, pokiaľ ide o plavidlá vykonávajúce NNN rybolov a NNN rybolov uskutočňovaný alebo podporovaný rybárskymi plavidlami, ktoré sa plavia pod jeho vlajkou, resp. vanuatskými štátnymi príslušníkmi, ani neprijalo primerané opatrenia na boj proti zdokumentovanému a opakovanému NNN rybolovu uskutočňovanému plavidlami, ktoré sa predtým plavili pod jeho vlajkou.

(399)

Komisia analyzovala, či Vanuatu prijalo účinné vynucujúce opatrenia voči prevádzkovateľom zodpovedným za NNN rybolov a či uplatnilo dostatočne prísne sankcie, ktoré páchateľov zbavia výhod získaných NNN rybolovom.

(400)

Treba poznamenať, že Vanuatu nesplnilo požiadavky uznesenia komisie IOTC 09/03 o zostavení zoznamu plavidiel, ktoré sú podozrivé z vykonávania NNN rybolovných činností v oblasti dohovoru IOTC. Vanuatu nesplnilo požiadavku uloženú komisiou IOTC, aby komisii IOTC predložilo stanovisko k vyčiarknutiu niekoľkých plavidiel vykonávajúcich NNN rybolov z rôznych krajín zo zoznamu plavidiel vykonávajúcich NNN rybolov zostaveného komisiou IOTC za rok 2011 (108).

(401)

Postup Vanuatu opísaný v predchádzajúcom odôvodnení preukázal, že táto krajina nie je schopná plniť požiadavky článku 20 dohody UNSFA stanovujúceho predpisy a postupy, ktoré štáty musia dodržiavať v oblasti medzinárodnej spolupráce pri vynucovaní s cieľom zaistiť dodržiavanie a vynucovanie opatrení v oblasti ochrany a riadenia na regionálnej a subregionálnej úrovni.

(402)

Pokiaľ ide o vynucujúce opatrenia prijaté zo strany Vanuatu, misia Komisie vo Vanuatu zistila, že aj keď plavidlá plaviace sa pod vanuatskou vlajkou oprávnené vykonávať rybolov v medzinárodných vodách musia splniť medzinárodné záväzky, právny systém Vanuatu neobsahuje žiadne osobitné predpisy a opatrenia určené najmä na riešenie priestupkov týkajúcich sa NNN rybolovu na otvorenom mori a predchádzania NNN rybolovným činnostiam, odrádzania od nich a ich obmedzovania. Informácie zhromaždené počas misie ukazujú, že zrejme nikdy sa neuplatnili sankcie na plavidlá plaviace sa pod vanuatskou vlajkou, ktoré lovili mimo vôd patriacich pod vanuatskú jurisdikciu. Navyše, hoci Vanuatu podpísalo dohodu UNFSA, ktorá predstavuje rozsiahly medzinárodne uznávaný právny nástroj na riadenie transzonálnych populácií rýb a riadenie rybolovných činností v medzinárodných vodách, nedokázalo prebrať túto dohodu do svojho právneho systému.

(403)

Neexistencia osobitných právnych ustanovení o porušeniach predpisov v oblasti NNN rybolovu na otvorenom mori jasne svedčí o tom, že Vanuatu neplní podmienky článku 94 ods. 2 písm. b) dohovoru UNCLOS, ktorý stanovuje, že vlajkový štát uplatňuje jurisdikciu podľa svojho vnútroštátneho práva nad každou loďou plaviacou sa pod jeho vlajkou, ako aj nad jej kapitánom, dôstojníkmi a posádkou. Neexistencia osobitných právnych ustanovení o porušeniach predpisov v oblasti NNN rybolovu na otvorenom mori poukazuje aj na skutočnosť, že Vanuatu si neplní povinnosti voči svojim plavidlám prevádzkovaným na otvorenom mori vyplývajúce z článku 18 ods. 1 dohody UNFSA.

(404)

Vanuatu takisto nepreukázalo, že plní odporúčania uvedené v bode 18 medzinárodného akčného plánu, ktoré stanovujú, že so zreteľom na ustanovenia dohovoru UNCLOS musí každý štát prijať opatrenia alebo spolupracovať s cieľom zaistiť, aby štátni príslušníci patriaci do jeho jurisdikcie nepodporovali NNN rybolov ani sa na ňom nepodieľali. Vanuatu navyše neprijalo národný akčný plán na odradenie od NNN rybolovu, zabraňovanie takémuto rybolovu a jeho odstránenie. Vanuatu taktiež nepreukázalo, že spolupracuje a koordinuje svoju činnosť s ostatnými štátmi pri zabraňovaní NNN rybolovu, pri odrádzaní od neho a jeho odstraňovaní spôsobom stanoveným v bode 28 medzinárodného akčného plánu.

(405)

Ukázalo sa, že Vanuatu nemá administratívne postihy, ktorými by finančne potrestalo prevádzkovateľov vykonávajúcich nezákonné rybolovné činnosti. Trestné postihy zakotvené v právnom systéme Vanuatu sú minimálne. Misia uskutočnená Komisiou ukázala, že hoci vanuatská legislatíva stanovuje všeobecnú maximálnu výšku pokuty za porušenie podmienok platných pre udelenie medzinárodného rybolovného povolenia (109) na 100 000 000 VUV (približne 830 000 EUR), žiadne plavidlo nikdy nebolo postihnuté sankciou, ktorá by zodpovedala uvedenej maximálnej pokute za nezákonné činnosti na otvorenom mori. Maximálna výška pokuty sa neuplatňuje ani na súbor najzávažnejších a najčastejších porušení medzinárodných záväzkov, ako je napríklad neposkytnutie údajov o úlovkoch alebo nespolupracovanie pri vyšetrovaniach. Vo všetkých uvedených prípadoch boli udelené veľmi nízke pokuty a dosiahli maximálnu úroveň 1 000 000 VUV (približne 8 300 EUR) (110). Úroveň takýchto sankcií je preukázateľne neadekvátna a zjavne neprimeraná závažnosti daných porušení predpisov, možnému vplyvu porušení a potenciálnym výhodám, ktoré z takejto nezákonnej činnosti možno získať.

(406)

So zreteľom na situáciu vysvetlenú v predchádzajúcom odôvodnení treba konštatovať, že úroveň sankcií za porušenie predpisov o NNN rybolove stanovených legislatívou Vanuatu nie je v súlade s článkom 19 ods. 2 dohody UNFSA, ktorý stanovuje, že sankcie, ktoré sa uplatňujú pri takýchto porušeniach, musia byť dostatočne prísne na to, aby efektívne zaisťovali súlad s požiadavkami tejto dohody, odrádzali od porušení bez na ohľadu na miesto uskutočnenia a zbavili narušiteľov výhod vyplývajúcich z ich nelegálnej činnosti. Ani postup Vanuatu z hľadiska účinných vynucujúcich opatrení nie je v súlade s odporúčaniami bodu 21 medzinárodného akčného plánu, ktorý odporúča štátom, aby zaistili, že sankcie za NNN rybolov uskutočňovaný rybárskymi plavidlami a v najväčšej možnej miere voči štátnym príslušníkom, ktorí patria pod ich jurisdikciu, budú dostatočne prísne na to, aby účinne zabránili NNN rybolovu, odradili od neho a odstránili ho a aby zbavili páchateľov výhod, ktoré takýmto rybolovom získali.

(407)

V súvislosti s existujúcou kapacitou vanuatských úradov treba uviesť, že podľa indexu ľudského rozvoja OSN (111) sa Vanuatu považuje za krajinu so stredným ľudským rozvojom (125. miesto zo 187 krajín). Na druhej strane je Vanuatu uvedené v prílohe II k nariadeniu (ES) č. 1905/2006 ako krajina zaradená do kategórie najmenej rozvinutých krajín.

(408)

Na základe informácií získaných počas misie vykonanej Komisiou nemožno dospieť k záveru, že vysvetlené nedostatky sú dôsledkom chýbajúcich financií, keďže nedostatočné vynucovanie a následná spolupráca zreteľne súvisia s chýbajúcim právnym a administratívnym rámcom.

(409)

Ďalej treba zdôrazniť, že Európska únia v súlade s odporúčaniami uvedenými v bodoch 85 a 86 medzinárodného akčného plánu týkajúcimi sa osobitných požiadaviek na rozvojové krajiny už finančne podporila osobitný program technickej pomoci v oblasti boja proti NNN rybolovu (112).

(410)

So zreteľom na situáciu vysvetlenú v tomto oddiele rozhodnutia a na základe všetkých skutočností, ktoré zhromaždila Komisia, ako aj vyhlásení dotknutej krajiny možno podľa článku 31 ods. 3 a článku 31 ods. 5 písm. b) a d) nariadenia o NNN rybolove konštatovať, že Vanuatu nesplnilo povinnosti vlajkového štátu vyplývajúce z medzinárodného práva, pokiaľ ide o spoluprácu a vynucovanie.

(411)

Vanuatu ratifikovalo dohovor UNCLOS a dohodu UNFSA. Vanuatu je taktiež zmluvným členom komisií IATTC, WCPFC, IOTC a ICCAT a spolupracujúcou mimozmluvnou stranou dohovoru CCAMLR.

(412)

Komisia zanalyzovala všetky informácie, ktoré pokladala za relevantné z hľadiska štatútu Vanuatu ako zmluvného člena komisií IATTC, WCPFC, IOTC a ICCAT a spolupracujúcej mimozmluvnej strany dohovoru CCAMLR.

(413)

Komisia taktiež zanalyzovala všetky informácie, ktoré pokladala za relevantné z hľadiska súhlasu Vanuatu s uplatňovaním opatrení komisií IATTC, WCPFC, IOTC a ICCAT v oblasti ochrany a riadenia.

(414)

Treba pripomenúť, že komisia ICCAT vydala pre Vanuatu list s napomenutím týkajúci sa nedostatkov pri oznamovaní (113). List s napomenutím poukazuje na nedostatky Vanuatu pri plnení povinnosti oznamovať štatistické údaje v súlade s odporúčaním 05-09 komisie ICCAT. Komisia ICCAT v uvedenom liste poukázala na to, že Vanuatu nepredložilo všetky potrebné údaje a informácie, napríklad výročnú správu, údaje o úlohe I (štatistiky týkajúce flotily), údaje o úlohe II (veľkosť úlovkov), tabuľky zhody ani niektoré vyhlásenia alebo správy o vykládkach, ktoré stanovuje odporúčanie 06-11 komisie ICCAT.

(415)

Komisia taktiež zanalyzovala informácie dostupné od komisie ICCAT o plnení ochranných a riadiacich opatrení ICCAT a oznamovacích povinností zo strany Vanuatu. Na tento účel použila tabuľky zhody priložené k správam komisie ICCAT za rok 2010 (114) a 2011 (115).

(416)

Pokiaľ ide o rok 2010, Vanuatu nepredložilo komisii ICCAT určité dokumenty požadované v rámci výročnej správy (stanovené v dohovore ICCAT, uznesení 01-06 a odkaze 04-17), štatistiky týkajúce sa údajov o flotile (úloha I) a údaje o veľkosti úlovkov (úloha II) stanovené v odporúčaní ICCAT 05-09.

(417)

Podľa dostupných informácií Vanuatu v roku 2010 nepredložilo konkrétne komisii ICCAT údaje o flotile, veľkosti úlovkov (stanovené v odporúčaní ICCAT 05-09), údaje o dodržiavaní predpisov (stanovené v odporúčaní ICCAT 08-09), správu o vnútorných činnostiach pre plavidlá dlhšie ako 20 metrov a normu riadenia veľkotonážnych plavidiel s lovnými šnúrami na lov tuniakov (stanovené v odporúčaní ICCAT 02-22/09-08) (116).

(418)

Pokiaľ ide o rok 2011, Vanuatu nepredložilo komisii ICCAT určité dokumenty požadované v rámci výročnej správy (stanovené v odporúčaní ICCAT 01-06 a odkaze 04-17), štatistiky týkajúce sa údajov o flotile (úloha I) a údaje o veľkosti úlovkov (úloha II) stanovené v odporúčaní ICCAT 05-09. Okrem toho Vanuatu nepredložilo tabuľky zhody týkajúce sa kvót a limitov na úlovky (stanovené v odporúčaní ICCAT 98-14) ani vyhlásenia o prekládkach (stanovené v odporúčaní ICCAT 06-11) (117).

(419)

Pokiaľ ide o komisiu WCPFC, treba uviesť, že Vanuatu nesplnilo určitý počet opatrení v oblasti ochrany a riadenia prijatých uvedenou regionálnou organizáciou. Komisia posudzovala mieru plnenia ochranných a riadiacich opatrení komisie WCPFC a oznamovacích povinností zo strany Vanuatu a na tento účel použila návrh správy o systéme monitorovania zhody vypracovaný uvedenou regionálnou organizáciou pred výročným zasadnutím v roku 2012 (118).

(420)

Pokiaľ ide o rok 2010, Vanuatu nesplnilo tieto požiadavky: opatrenia WCPFC v oblasti ochrany a riadenia (ďalej len „OOOR“) týkajúce sa žralokov, ktoré predpisujú zavedenie hmotnostného pomeru pre žraločie plutvy [OOOR 2009-4(7)], OOOR WCPFC týkajúce sa tuniaka dlhoplutvého v južnom Tichomorí, ktoré predpisujú povinnosť predkladať správy o počte plavidiel loviacich tento druh (OOOR 2005-02), OOOR WCPFC týkajúce sa znižovania úlovkov morských vtákov predpisujúce oznamovanie interakcií s morskými vtákmi a vedľajších úlovkov morských vtákov [OOOR 2007-04 (9)], viacero OOOR WCPFC týkajúcich sa tuniaka okatého (BET) a tuniaka žltoplutvého, ktoré predpisujú povinnosť predkladať výročné správy o úlovkoch podľa druhov na základe vykládok a prekládok, predpisujú zavedenie opatrení na zníženie úmrtnosti BET spôsobenej kruhovými záťahovými sieťami a predpisujú uzavretie ohraničených oblastí na otvorenom mori pre plavidlá s kruhovými záťahovými sieťami [OOOR 2008-01 (18), (22) a (43)], ako aj OOOR WCPFC týkajúce sa zariadení na zhlukovanie rýb a zadržiavanie úlovkov, ktoré predpisujú povinnosť predkladať systematické správy o odvrhnutých úlovkoch, pričom vytlačenú verziu je potrebné postúpiť komisii WCPFC [OOOR 2009-02 (12) a (13)]. Vanuatu nesplnilo ani OOOR WCPFC týkajúce sa unášaných sietí, ktoré predpisuje povinnosť predkladať správy o opatreniach v rámci systému riadenia a kontroly používania veľkých unášaných sietí na otvorenom mori [OOOR 2008-04 (5)].

(421)

Pokiaľ ide o komisiu IOTC, treba pripomenúť, že Vanuatu nesplnilo niektoré opatrenia prijaté uvedenou regionálnou organizáciou. Komisia posudzovala mieru plnenia ochranných a riadiacich opatrení komisie IOTC a oznamovacích povinností zo strany Vanuatu a na tento účel použila správu o plnení záväzkov pripravenú počas ôsmeho zasadnutia Výboru pre plnenie záväzkov komisie IOTC v roku 2011 (119).

(422)

Pokiaľ ide o rok 2011, Vanuatu nesplnilo povinnosť predložiť správu o vykonávaní opatrení komisie IOTC v oblasti ochrany a riadenia. Vanuatu sa nezúčastnilo zasadnutia vedeckého výboru komisie IOTC, nepredložilo vedeckému výboru komisie IOTC svoju národnú správu ani dotazník o zhode. Navyše, pokiaľ ide o uznesenia prijaté komisiou IOTC o regulácii rybolovnej kapacity a povinnosti vlajkového štátu, Vanuatu nepostúpilo niektoré povinné informácie požadované uznesením IOTC 07/02 o zaznamenávaní plavidiel oprávnených pôsobiť v oblasti dohovoru IOTC.

(423)

Počas misie, ktorú uskutočnila Komisia, sa ďalej zistilo, že opatrenia v oblasti ochrany a riadenia prijaté organizáciami RFMO, ktorých je Vanuatu členom, neboli vôbec prebraté do vanuatského práva.

(424)

Pokiaľ ide o riadenie vanuatskej rybárskej flotily, misia uskutočnená Komisiou vo Vanuatu zistila, že vanuatské postupy registrácie plavidiel nezohľadňujú prípadné minulé NNN činnosti plavidiel žiadajúcich o vlajku Vanuatu. Vanuatu nemá ani osobitné predpisy, ktoré by zaistili, že plavidlá zaregistrované pod jeho vlajkou spĺňajú ustanovenia o riadení kapacity prijaté príslušnými regionálnymi organizáciami, ktorých je Vanuatu zmluvným členom alebo spolupracujúcou mimozmluvnou stranou. Misia uskutočnená Komisiou taktiež zistila, že Vanuatu nezaviedlo opatrenia na zaistenie dohľadu nad vykládkami plavidiel plaviacich sa pod vanuatskou vlajkou v prístavoch mimo Vanuatu.

(425)

Neschopnosť Vanuatu poskytnúť komisiám IOTC, WCPFC a ICCAT informácie uvedené v odôvodneniach 414 až 423 svedčí o tom, že Vanuatu neplní povinnosti vlajkového štátu stanovené v dohovore UNCLOS a dohode UNFSA.

(426)

Neposkytovanie informácií o opatreniach v oblasti ochrany a riadenia, kvótach a limitoch pre úlovky a výročných správ a štatistík oslabuje schopnosť Vanuatu plniť povinnosti vyplývajúce z článku 117 a 118 dohovoru UNCLOS, ktoré stanovujú, že štáty sú povinné prijať vnútroštátne opatrenia týkajúce sa ich štátnych príslušníkov v záujme ochrany živých zdrojov na otvorenom mori a spolupracovať pri opatreniach v oblasti ochrany a riadenia pre živé zdroje v oblastiach na otvorenom mori.

(427)

Postup Vanuatu je v rozpore s požiadavkami článku 18 ods. 1 a 2 dohody UNFSA, keďže Vanuatu z dôvodov vysvetlených v odôvodnení 424 nedokáže účinne plniť svoje povinnosti, pokiaľ ide o plavidlá zaregistrované pod jeho vlajkou.

(428)

Postup Vanuatu je aj v rozpore s požiadavkami článku 18 ods. 3 dohody UNFSA.

(429)

Vanuatu nespĺňa požiadavky na kontrolu svojich plavidiel na otvorenom mori v súlade s predpismi organizácií RFMO stanovenými v článku 18 ods. 3 písm. a) dohody UNFSA, keďže nepredložilo komisii ICCAT informácie o prekládkach.

(430)

Vanuatu nespĺňa požiadavky zaznamenávania a včasného oznamovania vyplývajúce z článku 18 ods. 3 písm. e) dohody UNFSA, keďže nepredložilo komisii ICCAT informácie o výročných správach, úlohe I (charakteristiky flotily), správy o vnútornej činnosti pre plavidlá dlhšie ako 20 m, tabuľky zhody ani normy riadenia veľkotonážnych plavidiel s lovnými šnúrami na lov tuniakov.

(431)

Okrem toho Vanuatu neplní povinnosti vyplývajúce z článku 18 ods. 3 písm. f) dohody UNFSA, keďže neoznámilo komisiám ICCAT, WCPFC a IOTC údaje týkajúce sa úlovkov, neposkytlo komisii ICCAT informácie o záležitostiach týkajúcich sa prekládok a nemá prostriedky na zaistenie dohľadu nad vykládkami v prístavoch mimo Vanuatu, ako vyšlo najavo v priebehu misie uskutočnenej Komisiou.

(432)

Počas misie, ktorú uskutočnila Komisia, sa taktiež zistilo, že vanuatský lodný register sa nachádza mimo Vanuatu a nezaisťuje skutočné spojenie plavidiel plaviacich sa pod vanuatskou vlajkou s Vanuatu. Neexistujúce funkčné spojenie medzi štátom a plavidlami v jeho registri je v rozpore s podmienkami stanovenými pre štátnu príslušnosť lodí podľa článku 91 dohovoru UNCLOS. Tento záver potvrdzuje aj vyšetrovacia pracovná skupina, ktorá považuje vanuatskú za tzv. výhodnú vlajku (120).

(433)

Napokon treba uviesť, že Vanuatu v rozpore s odporúčaniami uvedenými v bodoch 25, 26 a 27 medzinárodného akčného plánu nevypracovalo národný akčný plán boja proti NNN rybolovu.

(434)

So zreteľom na situáciu vysvetlenú v tomto oddiele rozhodnutia a na základe všetkých skutočností, ktoré zhromaždila Komisia, ako aj vyhlásení dotknutej krajiny možno podľa článku 31 ods. 3 a 6 nariadenia o NNN rybolove konštatovať, že Vanuatu nesplnilo povinnosti vyplývajúce z medzinárodného práva, pokiaľ ide o medzinárodné predpisy, nariadenia a ochranné a riadiace opatrenia.

(435)

Znova treba pripomenúť, že podľa indexu ľudského rozvoja OSN (121) sa Vanuatu považuje za krajinu so stredným ľudským rozvojom (125. miesto zo 187 krajín). Na druhej strane je Vanuatu uvedené v prílohe II k nariadeniu (ES) č. 1905/2006 ako krajina zaradená do kategórie najmenej rozvinutých krajín. Komisia zohľadnila hodnotenie Vanuatu a analyzovala, či zhromaždené informácie môžu súvisieť s osobitnými prekážkami rozvojovej krajiny.

(436)

V tejto súvislosti treba poznamenať, že neplnenie povinností vyplývajúcich z medzinárodného práva primárne súvisí s chýbajúcimi osobitnými ustanoveniami vnútroštátneho právneho rámca odkazujúcimi na opatrenia na boj proti NNN rybolovným činnostiam, odrádzanie od nich a ich odstraňovanie, ako aj s neuspokojivou úrovňou dodržiavania predpisov organizácií RFMO. Zdá sa, že existencii účinného monitorovania, kontroly a dohľadu nad rybolovnými činnosťami v skutočnosti bráni veľký počet plavidiel zaregistrovaných pod vanuatskou vlajkou pôsobiacich na otvorenom mori. Skutočnosť, že lodný register neobsahuje žiadne obmedzenia, nezodpovedá zdrojom vyčleneným vo Vanuatu na rozvoj opatrení a prostriedkov kontroly, sledovania a dohľadu na základe medzinárodných povinností vlajkového štátu. Z toho vyplýva, že hoci Vanuatu môže mať rozvojové nedostatky, politika tohto štátu v oblasti rozvoja odvetvia rybolovu sa nezhoduje s vyčlenenými financiami a štátnymi prioritami riadenia rybného hospodárstva.

(437)

Opäť treba zopakovať, že Európska únia už v roku 2012 financovala vo Vanuatu osobitnú akciu technickej pomoci týkajúcu sa boja proti NNN rybolovu (122).

(438)

So zreteľom na situáciu vysvetlenú v tomto oddiele rozhodnutia a na základe všetkých skutočností, ktoré zhromaždila Komisia, ako aj vyhlásení dotknutej krajiny možno podľa článku 31 ods. 7 nariadenia o NNN rybolove konštatovať, že príčinou zhoršenia rozvojový status a celkový postup Vanuatu, pokiaľ ide o rybolov, nie sú úrovňou jeho rozvoja oslabené.

(439)

So zreteľom na dosiahnuté závery a vzhľadom na neschopnosť Belize, Kambodže, Fidži, Guiney, Panamy, Srí Lanky, Toga a Vanuatu plniť povinnosti vyplývajúce z medzinárodného práva pre uvedené krajiny ako vlajkové, prístavné, pobrežné alebo trhové štáty a prijať opatrenia na zabraňovanie nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému rybolovu, na odrádzanie od neho a jeho odstránenie by sa malo týmto krajinám poslať oznámenie v súlade s článkom 32 nariadenia o NNN rybolove o možnosti ich identifikácie ako krajín, ktoré Komisia považuje na nespolupracujúce tretie krajiny v boji proti NNN rybolovu.

(440)

V súlade s článkom 32 ods. 1 nariadenia o NNN rybolove by Komisia mala informovať Belize, Kambodžu, Fidži, Guineu, Panamu, Srí Lanku, Togo a Vanuatu o možnosti ich identifikácie ako nespolupracujúcich tretích krajín. Komisia by mala taktiež uskutočniť všetky kroky uvedené v článku 32 nariadenia o NNN rybolove súvisiace s Belize, Kambodžou, Fidži, Guineou, Panamou, Srí Lankou, Togom a Vanuatu. V záujme riadnej správy treba pevne stanoviť lehotu, v ktorej môžu uvedené krajiny písomne odpovedať na oznámenie a napraviť danú situáciu.

(441)

Okrem toho treba konštatovať, že informovanie Belize, Kambodže, Fidži, Guiney, Panamy, Srí Lanky, Toga a Vanuatu o možnosti ich identifikácie ako krajín, ktoré Komisia považuje za nespolupracujúce na účely tohto rozhodnutia, nevylučuje ani automaticky nezahŕňa žiadny z následných krokov prijatých Komisiou alebo Radou na účely zostavenia zoznamu nespolupracujúcich krajín,