10.12.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 328/36


NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 1286/2011

z 9. decembra 2011,

ktorým sa prijíma spoločná metodika vyšetrovania námorných nehôd a mimoriadnych udalostí vypracovaná podľa článku 5 ods. 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/18/ES

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/18/ES z 23. apríla 2009, ktorou sa ustanovujú základné zásady upravujúce vyšetrovanie nehôd v sektore námornej dopravy a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 1999/35/ES a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/59/ES (1), a najmä na jej článok 5 ods. 4,

keďže:

(1)

V smernici 2009/18/ES sa vyžaduje, aby Komisia prijala spoločnú metodiku vyšetrovania námorných nehôd a mimoriadnych udalostí, ktorou sa budú riadiť vyšetrovacie orgány pri bezpečnostnom vyšetrovaní.

(2)

Spoločná metodika vyšetrovania námorných nehôd a mimoriadnych udalostí by mala obsahovať spoločné normy uplatniteľné v zásade pri všetkých vyšetrovaniach vykonávaných v súlade so smernicou 2009/18/ES v záujme dosiahnutia ich vysokej kvality.

(3)

Všeobecné pravidlá stanovené v spoločnej metodike by mali priamo uplatňovať vyšetrovacie orgány členských štátov.

(4)

Opatrenia ustanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Výboru pre bezpečnosť na mori a pre zabránenie znečisťovaniu z lodí (2),

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Spoločná metodika vyšetrovania námorných nehôd a mimoriadnych udalostí podľa článku 5 ods. 4 smernice 2009/18/ES je stanovená v prílohe k tomuto nariadeniu.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 9. decembra 2011

Za Komisiu

predseda

José Manuel BARROSO


(1)  Ú. v. EÚ L 131, 28.5.2009, s. 114.

(2)  Ú. v. ES L 324, 29.11.2002, s. 1.


PRÍLOHA

SPOLOČNÁ METODIKA VYŠETROVANIA NÁMORNÝCH NEHÔD A MIMORIADNYCH UDALOSTÍ

A.   ÚČEL, ROZSAH PÔSOBNOSTI A UPLATŇOVANIE

Účelom bezpečnostných vyšetrovaní námorných nehôd je znížiť riziko budúcich nehôd a mimoriadnych udalostí a obmedziť ich vážne následky vrátane straty na životoch, straty lodí a znečistenia morského prostredia.

Účelom tohto dokumentu je poskytnúť vyšetrovacím orgánom členských štátov spoločnú metodiku na vykonávanie námorného bezpečnostného vyšetrovania v súlade so smernicou 2009/18/ES. Metodika vychádza z rozsahu pôsobnosti a vymedzenia pojmov smernice 2009/18/ES, pričom zohľadňuje nástroje IMO uvedené v tejto smernici.

Metodika sa zameriava na stanovenie spoločného prístupu v zásade uplatniteľného pri všetkých vyšetrovaniach vykonávaných v súlade s uvedenou smernicou, a načrtáva vlastnosti náležitého bezpečnostného vyšetrovania. Nejde však pritom o kontrolný zoznam. Vyšetrovatelia zisťujú skutkový stav jednotlivých prípadov podľa svojho odborného úsudku a na základe odbornej prípravy.

Takto by mal mať vyšetrovací orgán prostredníctvom uplatňovania spoločnej metodiky a objektívneho a systémového prístupu k vyšetrovaniu najlepšiu možnosť vyvodiť ponaučenia z každej nehody a zvyšovať tak námornú bezpečnosť.

Riadne stanovenie príčin námornej nehody alebo mimoriadnej udalosti si vyžaduje včasné a metodické vyšetrovanie, ktoré sa neopiera iba o bezprostredné dôkazy a zisťuje okolnosti, ktoré by mohli zapríčiniť podobné prípady v budúcnosti. Vyšetrovanie sa preto dá považovať za prostriedok zisťovania nielen bezprostredných príčin, ale aj problémov v celom príslušnom prostredí, počnúc reguláciou a politickým rámcom a končiac implementáciou.

B.   OBSAH

1.   Operačná pohotovosť

1.1

Každý vyšetrovací orgán plánuje svoju činnosť vopred s cieľom zabezpečiť, aby pri žiadnom vyšetrovaní po jeho oznámení a v jeho úvodnej fáze nedochádzalo k zdržaniam vyplývajúcim z nedostatku relevantných/nevyhnutne potrebných informácií, nepripravenosti alebo nevedomosti. Takýto plán pripravenosti zabezpečuje pokiaľ možno okamžitý prístup k zdrojom a postupom splňujúcim požiadavky vrátane dostatku primerane kvalifikovaných vyšetrovateľov a potrebnej koordinácie na vnútroštátnej a medzištátnej úrovni s cieľom pohotového prijatia počiatočných opatrení po nahlásení nehody alebo mimoriadnej udalosti.

1.2

Prijmú sa opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby sa nehody a mimoriadne udalosti dali vyšetrovaciemu orgánu oznamovať 24 hodín denne.

2.   Počiatočné posúdenie stavu a reakcia

2.1

Po oznámení vyšetrovací orgán posúdi situáciu. Počiatočné posúdenie má rozhodujúci význam pre to, aby vyšetrovacie orgány čo najrýchlejšie získali prehľad o situácii, čo najväčšmi obmedzili možnosť straty dôkazov a určili rozsah informácií, ktoré budú potrebovať na to, aby mohli rozhodnúť o príslušných opatreniach.

2.2

Súčasťou tohto posúdenia by v čo najväčšej miere malo byť zistenie:

celkových udalostí,

kľúčových časových údajov,

dotknutých zamestnancov a

kategórie udalosti.

Pri rozhodovaní o tom, ktoré nie príliš vážne nehody alebo mimoriadne udalosti vyšetrovať, je možné okrem faktorov uvedených v článku 5 ods. 2 smernice 2009/18/ES zvážiť aj:

potenciálny prínos vedenia vyšetrovania pre oblasť bezpečnosti,

vnímanie nehody verejnosťou,

či je nehoda súčasťou identifikovateľného trendu,

možné následky nehody,

objem dostupných a plánovaných zdrojov v prípade konfliktu priorít a množstvo dosiaľ nevyšetrených prípadov,

riziká súvisiace s nevyšetrením prípadu,

vážne zranenia posádky a/alebo cestujúcich na palube,

znečistenie environmentálne citlivých oblastí,

lode, ktoré utrpeli značné štrukturálne škody,

či nehody, ktoré narúšajú, alebo by mohli narušiť, významné operácie v prístavoch.

2.3

Po prijatí rozhodnutia o vyšetrovaní vážnej nehody alebo inej námornej nehody alebo mimoriadnej udalosti prebieha vyšetrovanie za normálnych okolností s rovnakou naliehavosťou, ako keby išlo o veľmi vážnu nehodu.

Ak treba viesť vyšetrovanie, vyšetrovacie orgány prijmú v rámci možností okamžité opatrenia na zabezpečenie ochrany dôkazov, koordinácie s ďalšími podstatne zainteresovanými stranami a menovania vedúceho vyšetrujúceho štátu.

3.   Stratégia a zhromažďovanie dôkazov

3.1

Vyšetrovací orgán vedúceho vyšetrujúceho štátu vypracuje urýchlene v úzkej spolupráci s vyšetrovacími orgánmi ďalších podstatne zainteresovaných štátov stratégiu týkajúcu sa rozsahu, orientácie a harmonogramu vyšetrovania.

3.2

Vyšetrovací orgán v priebehu vyšetrovania tento plán neustále reviduje. Pred skončením fázy zhromažďovania údajov sa vyšetrovací orgán v rámci možností uistí o úplnosti dôkazov zo všetkých oblastí, ktoré by mohli mať vplyv na nehodu alebo mimoriadnu udalosť.

3.3

Rozsah a postup bezpečnostného vyšetrovania sú dostatočné na to, aby sa v maximálne možnej miere zabránilo neistote a nejasnostiam a aby tak bolo možné spoľahlivo logicky posúdiť príčinu námornej nehody alebo mimoriadnej udalosti.

3.4

Vyšetrovacie orgány podstatne zainteresovaných členských štátov podporujú vedúci vyšetrujúci členský štát včas v čo najvyššej možnej miere.

3.5

Vedúci vyšetrovací orgán menuje vyšetrovateľa, ktorý vykonáva vyšetrovanie, využíva vhodné zdroje a začína v čo najskoršom čase zhromažďovať dôkazy, keďže kvalita dôkazov sa môže, najmä v súvislosti so spoľahlivosťou ľudskej pamäte, postupom času rýchlo znižovať, ako aj vzhľadom na to, že nijaká loď, ktorej sa stala námorná nehoda alebo ktorá bola súčasťou mimoriadnej udalosti, by sa nemala zdržiavať dlhšie, ako je potrebné na zhromaždenie dôkazov.

3.6

V počiatočnej fáze každého vyšetrovania vyšetrovatelia zhromažďujú čo najviac relevantných dôkazov, ktoré by mohli prispieť k odhaleniu okolností a príčin nehody, pričom pamätajú na možnú komplexnosť každého vyšetrovania.

3.7

Okrem informácií v priebehu počiatočnej fázy oznámenia získavajú vyšetrovatelia potrebné informácie týkajúce sa okolností a referencií. Môžu sem patriť dôkazy alebo údaje z akéhokoľvek monitorovacieho systému, zo systému riadenia dopravy, od námornej správy, od záchranných služieb, od lodnej prepravnej spoločnosti a z plavidla, ktorému sa stala nehoda.

3.8

Vyšetrovací orgán prehľadáva v prípade potreby databázy vrátane databázy Európskej informačnej platformy o námorných nehodách a iné zdroje informácií v záujme odhalenia potenciálnych bezpečnostných problémov, ktoré by mohli súvisieť s vyšetrovanou námornou nehodou alebo mimoriadnou udalosťou.

3.9

Vyšetrovatelia, ak je to možné, v zásade navštevujú miesto nehody a/alebo mimoriadnej udalosti, aby získali nedotknuté dôkazy a prvý dojem z nehody. V prípade, že nebolo možné zachovať toto miesto v nezmenenej podobe, treba, ak je to možné, prijať opatrenia na získanie náležitej dokumentácie miesta, napríklad fotografií, audiovizuálnych záznamov, náčrtkov alebo iných dostupných prostriedkov s cieľom zhromaždiť dôležité dôkazy a prípadne rekonštruovať priebeh udalosti v neskoršej fáze.

3.10

Ak je loď vybavená zapisovačom údajov o plavbe (VDR), vyšetrovatelia vykonajú, čo je v ich silách, aby získali a uchovali zaznamenané informácie. Predovšetkým prijmú včasné opatrenia na zabezpečenie uloženia údajov vo VDR a na zabránenie ich prepísania. Vynaložia takisto všetky sily na získanie všetkých relevantných informácií z elektronických zdrojov na lodi, ako aj na pevnine. V poradí, ktoré považujú za vhodné, preskúmajú všetky relevantné dokumenty, postupy a záznamy.

3.11

Vypočutí by mali byť všetci dostupní svedkovia, ktorých vedúci vyšetrovací orgán považuje za relevantných. Vyšetrovatelia určia svedkov, ktorých chcú na začiatku vypočuť, a zostavia plán vypočutí. Tento plán okrem iného zohľadňuje vyčerpanosť (svedkov, ako aj vyšetrovateľov), nespoľahlivosť výpovedí a plánované zmeny miesta pobytu potenciálnych svedkov.

Okrem iných osôb môžu medzi potenciálnych svedkov patriť:

osoby priamo zúčastnené na námornej nehode alebo mimoriadnej udalosti a jej následkoch,

očití svedkovia námornej nehody alebo mimoriadnej udalosti,

zamestnanci pohotovostnej služby,

zamestnanci spoločnosti, prístavní úradníci, konštruktéri, opravári, technici.

Ak nie je možné hovoriť s niektorými svedkami priamo, vedúci vyšetrovací orgán podnikne kroky na získanie svedectva iným spôsobom.

Takéto svedectvo je možné získať prostredníctvom telefonického rozhovoru alebo obrátením sa so žiadosťou na iných vyškolených bezpečnostných vyšetrovateľov so žiadosťou, aby tieto osoby vypočuli v mene vedúceho vyšetrujúceho štátu. Osobu, ktorá vykoná vypočutie, bude musieť vyšetrovateľ v prípade takejto žiadosti dôkladne inštruovať. Prípadne môže byť potrebné mnohých svedkov vypočuť znovu, a to možno viackrát.

3.12

Informácie treba vždy, ak je to možné, overiť. Výpovede jednotlivých svedkov si môžu odporovať a môže byť potrebné získať ďalšie podklady. Aby sa zaistilo odhalenie všetkých relevantných faktov, treba zistiť odpovede na otázky „kto“, „čo“, „kedy“, „ako“ a „prečo“.

3.13

Ľudské faktory sú neoddeliteľnou súčasťou väčšiny vyšetrovaní a bezpečnostní vyšetrovatelia musia byť na ne náležite pripravení. Úspech vyšetrovania ľudských faktorov závisí vo veľkej miere od druhu a kvality získaných informácií. Keďže nikde sa nenájdu dve rovnaké udalosti, vyšetrovací orgán určuje druh a kvalitu údajov, ktoré treba získať a preskúmať. Vyšetrovateľ spočiatku spravidla zhromažďuje všetky možné informácie a v priebehu vyšetrovania z nich vyraďuje nadbytočné údaje.

3.14

Vyšetrovací orgán musí podľa potreby zaisťovať niektoré fyzické dôkazy, predovšetkým s cieľom podrobiť ich vedeckému preskúmaniu, inšpekcii alebo testovaniu na pevnine. V týchto prípadoch vyšetrovatelia pamätajú na to, že časom sa môžu dostupné dôkazy znečistiť, a preto je potrebné odobrať ich čo najskôr. Ak je to možné, treba takéto dôkazy pred ich premiestnením vyfotografovať na pôvodnom mieste. Ich premiestnenie a uloženie treba vykonať s potrebnou opatrnosťou, aby sa ním negatívne neovplyvnilo ich preskúmanie.

3.15

Ak to vyšetrovacie orgány v rámci vyšetrovania pokladajú za dôležité v súvislosti s danou udalosťou, môžu vykonať odborné preskúmanie, najmä technickú prehliadku plavidla, jeho jednotlivých systémov a vybavenia, alebo v prípade potreby nariadiť jeho vykonanie príslušným expertom.

3.16

V rámci zhromažďovania dôkazov sa vyšetrovacie orgány pokúšajú zistiť prípadné chýbajúce dôkazy.

4.   Analýza

4.1

Po zhromaždení dôkazov a súvisiacich dodatočných údajov vykoná vyšetrovací orgán vedúceho vyšetrujúceho štátu v prípade potreby v spolupráci s ďalšími podstatne zainteresovanými štátmi ich analýzu, ktorej cieľom je stanovenie príčinných a sprievodných súvislostí.

V tejto súvislosti vyšetrovatelia zohľadňujú rozdielnu hodnotu zhromaždených dôkazov a zvažujú najlepší spôsob riešenia ich nejasností alebo rozporov.

4.2

Riadne stanovenie príčinných súvislostí si vyžaduje včasné a metodické vyšetrovanie, ktoré sa neopiera iba o bezprostredné dôkazy a zisťuje okolnosti, ktoré sa môžu nachádzať mimo miesta námornej nehody alebo mimoriadnej udalosti a ktoré by mohli zapríčiniť iné námorné nehody a mimoriadne udalosti v budúcnosti. Námorné bezpečnostné vyšetrovania by preto mali byť v zásade nielen prostriedkom na určenie bezprostredných príčinných súvislostí, ale aj podmienok, ktoré by mohli existovať v rámci celého operačného postupu. V záujme toho musí byť analýza zhromaždených dôkazov dôkladná a iteračná.

4.3

Ak sa medzera v informáciách dá vyplniť iba logickou extrapoláciou a logickými hypotézami, takúto extrapoláciu a hypotézy treba v texte správy jasne označiť. V rámci toho môže byť užitočné stanoviť všetky možnosti a analyticky ich obmedziť s cieľom dopracovať sa k najpravdepodobnejším hypotézam.

5.   Bezpečnostné odporúčania

5.1

Všetky bezpečnostné odporúčania sa musia zakladať na analýze. Musia byť adresované organizáciám alebo jednotlivcom s najlepšou možnosťou vykonať nápravné opatrenia.

5.2

Môžu vychádzať z bezpečnostných vyšetrovaní, alebo z výskumu a abstrakčnej analýzy údajov. Formulovať ich možno v spolupráci so zainteresovanými stranami a po konzultácii s nimi, pretože práve ony majú často najlepšiu možnosť určiť a vykonať príslušné bezpečnostné opatrenia. Konečné rozhodnutie o obsahu a adresátoch bezpečnostných odporúčaní však prijme vedúci vyšetrovací orgán.

5.3

Ak sa príčinná alebo sprievodná súvislosť považuje za tak vážnu, že jej riešenie by malo byť okamžité, treba prijať príslušné následné opatrenia, napríklad vydať predbežné bezpečnostné odporúčanie.

5.4

Aby sa čo najviac uľahčila prípadná akceptácia a vykonávanie príjemcami, každé odporúčanie musí byť:

nevyhnutné,

s dostatočnou pravdepodobnosťou účinné,

vykonateľné,

relevantné,

účelné,

jasne, stručne a priamočiaro formulované,

formulované tak, aby mohlo byť základom plánov nápravných opatrení, pričom sa dôraz kladie na bezpečnostné nedostatky, ktoré treba odstrániť.

6.   Správy

6.1

Vyšetrovací orgán vedúceho vyšetrujúceho členského štátu vypracuje v spolupráci s ďalšími podstatne zainteresovanými štátmi návrh správy. Návrh, formulovaný konzistentným a stručným spôsobom, obsahuje jasné fakty a analýzu, na základe ktorých sa dospelo k uvedeným záverom a odporúčaniam.

6.2

Ak je to možné, treba návrh správy alebo jeho príslušné časti doručiť dôverným spôsobom na účely konzultácie každej osobe alebo organizácii, ktorej by sa mohla týkať. Vyšetrovací orgán uverejní záverečnú správu, v prípade potreby v znení zmien a doplnení.

7.   Následné opatrenia

Vyšetrovacie orgány urobia všetko preto, aby sa oboznámili s podrobnosťami opatrenia, ktoré bolo prijaté v reakcii na bezpečnostné odporúčania.