23.11.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 306/25


NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 1176/2011

zo 16. novembra 2011

o prevencii a náprave makroekonomických nerovnováh

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 121 ods. 6,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky (1),

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (2),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (3),

keďže:

(1)

Koordinácia hospodárskych politík členských štátov Únie by mala prebiehať v kontexte hlavných smerov hospodárskych politík a usmernení politík zamestnanosti, ako sa ustanovuje v Zmluve o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“), a mala by zahŕňať dodržiavanie hlavných zásad zameraných na stabilné ceny, zdravé a udržateľné verejné financie a menové podmienky a trvalo udržateľnú platobnú bilanciu.

(2)

Je potrebné poučiť sa zo skúseností získaných počas prvého desaťročia fungovania hospodárskej a menovej únie a najmä zlepšiť správu ekonomických záležitostí v Únii, ktorá by mala vychádzať z posilnenej zodpovednosti jednotlivých členských štátov.

(3)

Dosiahnutie a udržanie dynamického vnútorného trhu by sa malo považovať za súčasť riadneho a bezproblémového fungovania hospodárskej a menovej únie.

(4)

Zlepšený rámec správy ekonomických záležitostí by sa mal opierať o niekoľko vzájomne prepojených a súdržných politík v oblasti trvalo udržateľného rastu a zamestnanosti, najmä o stratégiu Únie pre rast a zamestnanosť, s osobitným zameraním na rozvoj a posilnenie vnútorného trhu, podporu medzinárodného obchodu a konkurencieschopnosti, o európsky semester posilnenej koordinácie hospodárskych a rozpočtových politík (ďalej len „európsky semester“), o účinný rámec prevencie a nápravy nadmerného deficitu verejnej správy (Pakt stability a rastu), o pevný rámec prevencie a nápravy makroekonomických nerovnováh, o minimálne požiadavky na vnútroštátne rozpočtové rámce a o posilnenú reguláciu finančného trhu a dohľad nad ním vrátane makroprudenciálneho dohľadu zo strany Európskeho výboru pre systémové riziká.

(5)

Posilnenie správy ekonomických záležitostí by malo zahŕňať užšie a včasnejšie zapojenie Európskeho parlamentu a národných parlamentov. Aj s prihliadnutím na to, že protistrany Európskeho parlamentu v rámci tohto dialógu sú príslušné inštitúcie Únie a ich zástupcovia, príslušný výbor Európskeho parlamentu môže ponúknuť členskému štátu, ktorého sa týka odporúčanie alebo rozhodnutie Rady v súlade s článkom 7 ods. 2, článkom 8 ods. 2 alebo článkom 10 ods. 4 tohto nariadenia, možnosť zúčastniť sa na výmene názorov. Účasť členského štátu v takejto výmene názorov je dobrovoľná.

(6)

Komisia by mala zohrávať významnejšiu úlohu v postupe zvýšeného dohľadu, pokiaľ ide o posúdenie špecifické pre každý členský štát, monitorovanie, misie na mieste, odporúčania a napomenutia.

(7)

Dohľad nad hospodárskymi politikami členských štátov by sa mal najmä rozšíriť nad rámec rozpočtového dohľadu, aby zahŕňal podrobnejší a formálnejší rámec, s cieľom zabrániť vzniku nadmerných makroekonomických nerovnováh a pomôcť postihnutým členským štátom pri vypracúvaní nápravných plánov skôr než sa nežiaduce odchýlky zakorenia. Toto rozšírenie rámca dohľadu nad hospodárskymi politikami by sa malo uskutočňovať súčasne s prehlbovaním fiškálneho dohľadu.

(8)

S cieľom pomôcť k náprave takýchto nadmerných makroekonomických nerovnováh je potrebné ustanoviť v právnych predpisoch podrobný postup.

(9)

Je vhodné doplniť postup mnohostranného dohľadu uvedený v článku 121 ods. 3 a 4 ZFEÚ osobitnými predpismi na zisťovanie makroekonomických nerovnováh, ako aj na prevenciu a nápravu nadmerných makroekonomických nerovnováh v Únii. Je nevyhnutné, aby bol postup v súlade s ročným cyklom mnohostranného dohľadu.

(10)

Uvedeným postupom by sa mal zaviesť mechanizmus varovania na včasné zistenie vznikajúcich makroekonomických nerovnováh. Mal by vychádzať z použitia orientačnej a transparentnej hodnotiacej tabuľky obsahujúcej orientačné hraničné hodnoty v spojitosti s ekonomickým posúdením. V tomto posúdení by sa mala zohľadniť okrem iného nominálna a reálna konvergencia v rámci eurozóny a mimo nej.

(11)

Na to, aby hodnotiaca tabuľka slúžila ako účinný základ pre mechanizmus varovania, mala by pozostávať z obmedzeného súboru hospodárskych, finančných a štrukturálnych ukazovateľov relevantných pri zisťovaní makroekonomických nerovnováh so zodpovedajúcimi orientačnými hraničnými hodnotami. Ukazovatele a hraničné hodnoty by sa mali v prípade potreby upravovať tak, aby sa zohľadnili zmeny povahy makroekonomických nerovnováh, okrem iného z dôvodu vyvíjajúcich sa hrozieb týkajúcich sa makroekonomickej stability alebo rozšírenia dostupnosti relevantných štatistických údajov. Tieto ukazovatele by sa nemali vnímať ako ciele hospodárskej politiky, ale ako nástroje na zohľadnenie meniacej sa povahy makroekonomických nerovnováh v Únii.

(12)

Komisia by mala pri vypracúvaní hodnotiacej tabuľky a súboru makroekonomických a makrofinančných ukazovateľov pre členské štáty úzko spolupracovať s Európskym parlamentom a Radou. Komisia by mala predložiť návrhy pripomienok k plánom na stanovenie a úpravu ukazovateľov a hraničných hodnôt príslušným výborom Európskeho parlamentu a Rade. Komisia by mala informovať Európsky parlament a Radu o zmenách ukazovateľov a hraničných hodnôt a vysvetliť svoje dôvody na takéto zmeny.

(13)

Pri zostavovaní hodnotiacej tabuľky by sa mala náležitá pozornosť venovať aj zohľadneniu heterogénnych hospodárskych okolností vrátane účinkov vyrovnávania rozdielov.

(14)

Prekročenie jednej alebo niekoľkých orientačných hraničných hodnôt nemusí nevyhnutne znamenať, že vznikajú makroekonomické nerovnováhy, keďže hospodárska politika by mala zohľadňovať vzájomné prepojenie medzi makroekonomickými premennými. Závery by sa nemali vyvodzovať z mechanického čítania hodnotiacej tabuľky: ekonomické posúdenie by malo zaistiť, aby sa všetky informácie bez ohľadu na to, či ide alebo nejde o informácie obsiahnuté v tejto tabuľke, dali do súvislosti a stali sa súčasťou súhrnnej analýzy.

(15)

Komisia by na základe postupu mnohostranného dohľadu a mechanizmu varovania alebo v prípade neočakávaného a závažného hospodárskeho vývoja, ktorý si na účely tohto nariadenia vyžaduje naliehavú analýzu, mala určiť členské štáty, ktoré by sa mali podrobiť hĺbkovému preskúmaniu. Hĺbkové preskúmanie by sa malo vykonať bez predpokladu, že existuje nerovnováha, a malo by zahŕňať podrobnú analýzu zdrojov nerovnováh v členskom štáte, v ktorom sa preskúmanie vykonáva, a to pri náležitom zohľadnení hospodárskych podmienok a okolností špecifických pre jednotlivé štáty, ako aj širšieho súboru analytických nástrojov, ukazovateľov a kvalitatívnych informácií špecifických pre jednotlivé štáty. Pri vykonávaní hĺbkového preskúmania Komisiou by členské štáty mali spolupracovať s cieľom zabezpečiť, aby informácie, ktoré sú Komisii dostupné, boli čo najúplnejšie a najpresnejšie. Okrem toho by Komisia mala náležite zvážiť všetky ostatné informácie, ktoré sú podľa názoru dotknutého členského štátu relevantné a ktoré členský štát predložil Rade a Komisii.

(16)

Hĺbkové preskúmanie by sa v prípade členských štátov, ktorých menou je euro, malo prerokovať v Rade a Euroskupine. V hĺbkovom preskúmaní by sa v prípade potreby mali zohľadniť odporúčania alebo výzvy Rady adresované členským štátom, v ktorých sa preskúmanie vykonáva, prijaté v súlade s článkami 121, 126 a 148 ZFEÚ a podľa článkov 6, 7, 8 a 10 tohto nariadenia, ako aj politické zámery členského štátu, v ktorom sa preskúmanie vykonáva, uvedené v jeho národnom programe reforiem, a medzinárodné najlepšie postupy, pokiaľ ide o ukazovatele a metodiky. Ak sa Komisia v prípade závažného a neočakávaného hospodárskeho vývoja, ktorý si vyžaduje naliehavú analýzu, rozhodne vykonať hĺbkové preskúmanie, mala by informovať dotknuté členské štáty.

(17)

Pri posudzovaní makroekonomických nerovnováh by sa mala zohľadniť ich závažnosť a možné negatívne hospodárske a finančné účinky presahovania, ktoré zvyšujú zraniteľnosť ekonomiky Únie a predstavujú hrozbu pre bezproblémové fungovanie hospodárskej a menovej únie. Vo všetkých členských štátoch, a to najmä v eurozóne, sú potrebné opatrenia na riešenie makroekonomických nerovnováh a rozdielov v konkurencieschopnosti. Charakter, dôležitosť a naliehavosť politických výziev sa môže podstatne líšiť v závislosti od dotknutého členského štátu. Vzhľadom na slabé miesta a rozsah nevyhnutných úprav je potreba politických opatrení obzvlášť naliehavá v členských štátoch, ktoré trvalo vykazujú veľké deficity bežného účtu a stratu konkurencieschopnosti. Okrem toho by sa členské štáty s veľkými prebytkami bežného účtu mali zameriavať na určovanie a vykonávanie opatrení, ktoré pomáhajú posilniť ich domáci dopyt a potenciál rastu.

(18)

Mala by sa takisto zohľadniť schopnosť hospodárstva prispôsobiť sa a to, ako dotknutý členský štát plnil predchádzajúce odporúčania vydané na základe tohto nariadenia a ďalšie odporúčania vydané podľa článku 121 ZFEÚ v rámci mnohostranného dohľadu, najmä by sa tiež mali zohľadniť hlavné smery hospodárskych politík členských štátov a Európskej únie.

(19)

Postup monitorovania a odstraňovania škodlivých makroekonomických nerovnováh s preventívnymi a nápravnými prvkami bude vyžadovať rozšírenie nástrojov dohľadu založené na nástrojoch používaných pri mnohostrannom dohľade. Mohli by to byť misie zvýšeného dohľadu v členských štátoch, ktoré by Komisia mala vykonávať v spolupráci s Európskou centrálnou bankou (ďalej len „ECB“) v rámci členských štátov, ktorých menou je euro alebo členských štátov zúčastnených na dohode zo 16. marca 2006 medzi Európskou centrálnou bankou a národnými centrálnymi bankami členských štátov nepatriacich do eurozóny o prevádzkových postupoch pre mechanizmus výmenných kurzov v tretej etape hospodárskej a menovej únie (4) (ďalej len „ERM II“), ako aj dodatočné správy členského štátu v prípade vážnych nerovnováh vrátane nerovnováh ohrozujúcich riadne fungovanie hospodárskej a menovej únie. Do dialógu by preto mali byť v prípade potreby zapojení sociálni partneri a ďalšie zainteresované strany z vnútroštátnej úrovne.

(20)

Ak sa zistia makroekonomické nerovnováhy, dotknutému členskému štátu by sa mali adresovať odporúčania, v prípade potreby vypracované za účasti príslušných výborov, týkajúce sa vhodných politických opatrení. Politické opatrenie dotknutého členského štátu by mali byť včasné a mali by využiť všetky dostupné politické nástroje pod kontrolou verejných orgánov. V prípade potreby by v súlade so ZFEÚ a vnútroštátnymi právnymi a politickými opatreniami mali byť zapojené aj príslušné zainteresované strany vrátane sociálnych partnerov. Politické opatrenia by mali byť prispôsobené konkrétnemu prostrediu a okolnostiam dotknutého členského štátu a mali by sa vzťahovať na hlavné oblasti hospodárskej politiky vrátane fiškálnej a mzdovej politiky, trhu práce, trhov výrobkov a služieb, ako aj reguláciu finančného sektora. Mali by sa zohľadniť záväzky prijaté v rámci dohôd týkajúcich sa ERM II.

(21)

Varovania a odporúčania Európskeho výboru pre systémové riziká určené členským štátom alebo Únii sa týkajú rizík makrofinančnej povahy. V prípade potreby by mali takisto umožňovať vhodné nadväzujúce opatrenia zo strany Komisie v kontexte dohľadu nad makroekonomickými nerovnováhami. Nezávislosť a režim dôvernosti Európskeho výboru pre systémové riziká by sa mali prísne dodržiavať.

(22)

Ak sa zistia závažné makroekonomické nerovnováhy vrátane nerovnováh, ktoré ohrozujú riadne fungovanie hospodárskej a menovej únie, mal by sa začať postup pri nadmernej nerovnováhe, ktorý môže zahŕňať vydanie odporúčaní členskému štátu, rozšírenie požiadaviek na dohľad a monitorovanie a v prípade členských štátov, ktorých menou je euro, možnosť presadzovania v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1174/2011 zo 16. novembra 2011 o opatreniach na presadzovanie vykonávania nápravy nadmernej makroekonomickej nerovnováhy v rámci eurozóny (5), ak pretrváva neschopnosť prijať nápravné opatrenie.

(23)

Členský štát, v ktorom sa uplatňuje postup pri nadmerných nerovnováhach, by mal zostaviť plán nápravných opatrení obsahujúci podrobné informácie o politikách štátu určených na vykonanie odporúčaní Rady. Plán nápravných opatrení by mal obsahovať harmonogram vykonávania predpokladaných opatrení. Plán by mala schváliť Rada prostredníctvom odporúčania. Uvedené odporúčanie by sa malo zaslať Európskemu parlamentu.

(24)

Na Radu by sa mala preniesť právomoc prijímať individuálne rozhodnutia o nedodržaní odporúčaní prijatých Radou v rámci plánu nápravných opatrení. V rámci koordinácie hospodárskych politík členských štátov vykonávanej v Rade, ako je ustanovené v článku 121 ods. 1 ZFEÚ, sú tieto individuálne rozhodnutia neoddeliteľnou súčasťou opatrení v nadväznosti na uvedené odporúčania prijaté Radou na základe článku 121 ods. 4 ZFEÚ v rámci plánu nápravných opatrení.

(25)

Rada a Komisia by pri uplatňovaní tohto nariadenia mali v plnej miere rešpektovať úlohu národných parlamentov a sociálnych partnerov ako aj rozdiely vo vnútroštátnych systémoch, akými sú systémy tvorby miezd.

(26)

Ak Rada zastáva názor, že členský štát už nie je postihnutý nadmernou makroekonomickou nerovnováhou, postup pri nadmernej nerovnováhe by sa mal ukončiť po tom, čo Rada na základe odporúčania Komisie zruší jej príslušné odporúčania. Toto zrušenie by malo vychádzať z komplexnej analýzy Komisie, ktorou sa preukáže, že členský štát konal v súlade s príslušnými odporúčaniami Rady a že základné príčiny a s nimi spojené riziká identifikované v odporúčaní Rady, na základe ktorého sa začal uplatňovať postup pri nadmernej nerovnováhe, už neexistujú, pričom sa zohľadní makroekonomický vývoj, vyhliadky a účinky presahovania. Ukončenie postupu pri nadmernej nerovnováhe by sa malo zverejniť.

(27)

Keďže cieľ tohto nariadenia, a to vytvorenie účinného rámca na zisťovanie makroekonomických nerovnováh a na prevenciu a nápravu nadmerných makroekonomických nerovnováh, nemožno uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov z dôvodu hlbokej vzájomnej previazanosti v obchodnej a finančnej oblasti medzi členskými štátmi a negatívnych vedľajších účinkov národných hospodárskych politík na Úniu a eurozónu ako celok, a možno ho lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA I

PREDMET ÚPRAVY A VYMEDZENIE POJMOV

Článok 1

Predmet nariadenia

1.   V tomto nariadení sa ustanovujú podrobné pravidlá na zisťovanie makroekonomických nerovnováh, ako aj na prevenciu a nápravu nadmerných makroekonomických nerovnováh v rámci Únie.

2.   Toto nariadenie sa uplatňuje v kontexte európskeho semestra, ako je stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1175/2011 zo 16. novembra 2011, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 1466/97 o posilnení dohľadu nad stavmi rozpočtov a o dohľade nad hospodárskymi politikami a ich koordinácii (6).

3.   Pri uplatňovaní tohto nariadenia sa plne rešpektuje článok 152 ZFEÚ a v odporúčaniach vydaných podľa tohto nariadenia sa rešpektujú vnútroštátne postupy a inštitúcie pre tvorbu miezd. Toto nariadenie zohľadňuje článok 28 Charty základných práv Európskej únie, a nie je ním tak dotknuté právo vyjednávať, uzatvárať a presadzovať kolektívne zmluvy, ani právo na kolektívne akcie v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a postupmi.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia:

1.

„nerovnováhy“ znamenajú akýkoľvek trend vedúci k vzniku makroekonomického vývoja, ktorý nepriaznivo ovplyvňuje alebo by mohol nepriaznivo ovplyvniť riadne fungovanie hospodárstva členského štátu alebo hospodárskej a menovej únie alebo Únie ako celku;

2.

„nadmerné nerovnováhy“ znamenajú vážne nerovnováhy vrátane nerovnováh, ktoré ohrozujú riadne fungovanie hospodárskej a menovej únie alebo predstavujú takéto riziko.

KAPITOLA II

ZISŤOVANIE NEROVNOVÁH

Článok 3

Mechanizmus varovania

1.   Na uľahčenie včasného zistenia a monitorovania nerovnováh sa zriaďuje mechanizmus varovania. Komisia vypracúva výročnú správu, ktorá obsahuje kvalitatívne hospodárske a finančné hodnotenie založené na hodnotiacej tabuľke so súborom ukazovateľov, ktorých hodnoty sa porovnávajú s ich orientačnými hraničnými hodnotami, ako sa ustanovuje v článku 4. Výročná správa vrátane hodnôt ukazovateľov hodnotiacej tabuľky sa zverejní.

2.   Výročná správa Komisie obsahuje hospodárske a finančné hodnotenie so zreteľom na vývoj ukazovateľov, pričom pri posudzovaní vývoja nerovnováh vychádza v prípade potreby z ďalších relevantných hospodárskych a finančných ukazovateľov. Závery sa nevyvodzujú z mechanického čítania ukazovateľov hodnotiacej tabuľky. Pri hodnotení sa zohľadňuje vývoj nerovnováh v Únii a v eurozóne. V správe sa tiež uvedie, či prekročenie hraničných hodnôt v jednom alebo viacerých členských štátoch naznačuje možný vznik nerovnováh. Posúdenie členských štátov, ktoré vykazujú veľké deficity bežného účtu, sa môže líšiť od posúdenia členských štátov, ktoré hospodária s veľkými prebytkami bežného účtu.

3.   Vo výročnej správe sa určia členské štáty, o ktorých sa Komisia domnieva, že by mohli byť postihnuté nerovnováhami alebo že by im mohlo hroziť riziko postihnutia nerovnováhami.

4.   Komisia včas predloží výročnú správu Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru.

5.   Rada v rámci mnohostranného dohľadu v súlade s článkom 121 ods. 3 ZFEÚ výročnú správu Komisie prerokuje a vykoná jej celkové hodnotenie. Euroskupina správu prerokuje, ak sa týka členských štátov, ktorých menou je euro.

Článok 4

Hodnotiaca tabuľka

1.   Hodnotiaca tabuľka obsahujúca súbor ukazovateľov sa používa ako nástroj na uľahčenie včasného zisťovania a monitorovania nerovnováh.

2.   Hodnotiaca tabuľka obsahuje malý počet relevantných, praktických, jednoduchých, merateľných a dostupných makroekonomických a makrofinančných ukazovateľov pre členské štáty. Umožňuje včasné zistenie makroekonomických nerovnováh, ktoré sa objavujú krátkodobo, ako aj tých, ktoré vznikajú v dôsledku štrukturálnych a dlhodobých trendov.

3.   Hodnotiaca tabuľka okrem iného obsahuje ukazovatele, ktoré sú užitočné pri včasnom zisťovaní:

a)

vnútorných nerovnováh vrátane tých, ktoré môžu vzniknúť v dôsledku verejného i súkromného zadlženia, vývoja na finančnom trhu a na trhu s aktívami vrátane bývania, vývoja úverových tokov v súkromnom sektore a vývoja nezamestnanosti;

b)

vonkajších nerovnováh vrátane tých, ktoré môžu vzniknúť v dôsledku vývoja stavov bežného účtu a čistých investícií členských štátov, reálnych efektívnych výmenných kurzov, podielov na vývoznom trhu, zmien vo vývoji cien a nákladov a necenovej konkurencieschopnosti, s prihliadnutím k rôznym zložkám produktivity.

4.   Pri ekonomickom čítaní hodnotiacej tabuľky v rámci mechanizmu varovania Komisia venuje dôkladnú pozornosť vývoju reálnej ekonomiky vrátane ekonomického rastu, výsledkom v oblasti zamestnanosti a nezamestnanosti, nominálnej a reálnej konvergencii vnútri aj mimo eurozóny, vývoju produktivity a jej príslušným stimulom, ako je výskum a vývoj a zahraničné a domáce investície, ako aj vývoju jednotlivých odvetví, ktoré majú vplyv na HDP a výkonnosť bežného účtu, vrátane energetiky.

Hodnotiaca tabuľka obsahuje aj orientačné hraničné hodnoty uvedených ukazovateľov, ktoré slúžia ako varovné úrovne. Výber ukazovateľov a hraničných hodnôt má prispievať k podpore konkurencieschopnosti v Únii.

Hodnotiaca tabuľka ukazovateľov má horné a dolné varovné hraničné hodnoty, okrem prípadu, že sú nevhodné, ktoré sú odlišné pre členské štáty, ktorých menou je euro, a členské štáty, ktorých menou nie je euro, ak je to odôvodnené osobitosťami menovej únie a relevantnými hospodárskymi okolnosťami. Pri zostavovaní hodnotiacej tabuľky sa náležitá pozornosť venuje aj zohľadneniu heterogénnych hospodárskych okolností vrátane účinkov vyrovnávania rozdielov.

5.   Pri navrhovaní ukazovateľov týkajúcich sa stability finančných trhov sa náležite zohľadní činnosť Európskeho výboru pre systémové riziká. Komisia vyzve Európsky výbor pre systémové riziká, aby poskytol stanovisko k návrhu ukazovateľa, ktorý je relevantný pre stabilitu finančného trhu.

6.   Komisia zverejní súbor ukazovateľov a hraničné hodnoty hodnotiacej tabuľky.

7.   Komisia pravidelne posudzuje vhodnosť hodnotiacej tabuľky vrátane zloženia ukazovateľov, stanovených hraničných hodnôt a použitej metodiky a v prípade potreby ich upraví alebo zmení. Komisia zverejní zmeny vykonané v podkladovej metodike a zložení hodnotiacej tabuľky a súvisiacich prahových hodnôt.

8.   Komisia aktualizuje hodnoty ukazovateľov v hodnotiacej tabuľke aspoň raz ročne.

Článok 5

Hĺbkové preskúmanie

1.   Komisia pri náležitom zohľadnení rokovaní v Rade a Euroskupine uvedených v článku 3 ods. 5, alebo v prípade neočakávaného a závažného hospodárskeho vývoja, ktorý si na účely tohto nariadenia vyžaduje naliehavú analýzu, uskutoční hĺbkové preskúmanie pre každý členský štát, o ktorom sa domnieva, že môže byť postihnutý nerovnováhami alebo že mu môže hroziť riziko postihnutia nerovnováhami.

Hĺbkové preskúmanie sa opiera o podrobnú analýzu okolností špecifických pre jednotlivé štáty vrátane jednotlivých východiskových pozícií členských štátov; preskúma celý rad ekonomických veličín a používajú sa analytické nástroje a kvalitatívne informácie špecifické pre jednotlivé štáty. Pri preskúmaní sa zohľadňujú národné charakteristiky, pokiaľ ide o priemyselné vzťahy a sociálny dialóg.

Komisia tiež náležite zváži všetky ostatné informácie, ktoré dotknutý členský štát považuje za relevantné a ktoré oznámil Komisii.

Komisia uskutoční svoje hĺbkové preskúmanie v spojení s misiami zvýšeného dohľadu do dotknutého členského štátu v súlade s článkom 13.

2.   Hĺbkové preskúmanie Komisie obsahuje hodnotenie, či dotknutý členský štát postihli nerovnováhy a či ide o nadmerné nerovnováhy. Preskúma pôvod zistených nerovnováh na pozadí prevládajúcich hospodárskych podmienok vrátane hĺbkových obchodných a finančných prepojení medzi členskými štátmi a účinkov presahovania hospodárskych politík jednotlivých členských štátov. Hĺbkové preskúmanie analyzuje relevantný vývoj týkajúci sa stratégie Únie pre rast a zamestnanosť. Zváži sa pri ňom aj význam hospodárskeho vývoja v Únii a eurozóne ako celku. Zohľadní najmä:

a)

podľa potreby odporúčania alebo výzvy Rady adresované členským štátom, v ktorých sa preskúmanie vykonáva, prijaté v súlade s článkami 121, 126 a 148 ZFEÚ a článkami 6, 7, 8 a 10 tohto nariadenia;

b)

politické zámery členského štátu, v ktorom sa preskúmanie vykonáva, uvedené v jeho národných programoch reforiem a v prípade potreby v jeho programe stability a konvergenčnom programe;

c)

všetky varovania alebo odporúčania Európskeho výboru pre systémové riziká týkajúce sa systémových rizík, ktoré sa riešia alebo ktoré sa vzťahujú na preskúmavaný členský štát. Dodržiava sa režim dôvernosti Európskeho výboru pre systémové riziká.

3.   Komisia informuje Európsky parlament a Radu o výsledkoch hĺbkového preskúmania a zverejní ich.

Článok 6

Preventívne opatrenia

1.   Ak Komisia na základe hĺbkového preskúmania uvedeného v článku 5 dospeje k záveru, že v členskom štáte existujú nerovnováhy, informuje o tom Európsky parlament, Radu a Euroskupinu. Rada na základe odporúčania Komisie môže dotknutému členskému štátu adresovať potrebné odporúčania v súlade s postupom stanoveným v článku 121 ods. 2 ZFEÚ.

2.   Rada informuje o odporúčaní Európsky parlament a zverejní ho.

3.   Odporúčania Rady a Komisie plne rešpektujú článok 152 ZFEÚ a zohľadňujú článok 28 Charty základných práv Európskej únie.

4.   Rada svoje odporúčanie každoročne posúdi v kontexte európskeho semestra a môže ho podľa potreby upraviť v súlade s odsekom 1.

KAPITOLA III

POSTUP PRI NADMERNEJ NEROVNOVÁHE

Článok 7

Začatie postupu pri nadmernej nerovnováhe

1.   Ak Komisia na základe hĺbkového preskúmania uvedeného v článku 5 dospeje k záveru, že dotknutý členský štát je postihnutý nadmernými nerovnováhami, informuje o tom Európsky parlament, Radu a Euroskupinu.

Komisia tiež informuje príslušné európske orgány dohľadu a Európsky výbor pre systémové riziká. Európsky výbor pre systémové riziká je vyzvaný na prijatie opatrení, ktoré považuje za potrebné.

2.   Rada môže na základe odporúčania Komisie v súlade s článkom 121 ods. 4 ZFEÚ prijať odporúčanie, v ktorom vyhlási existenciu nadmernej nerovnováhy a odporučí, aby dotknutý členský štát vykonal nápravné opatrenia.

V odporúčaní Rady sa stanoví povaha a dôsledky nerovnováh a vymedzí súbor politických odporúčaní, ktoré sa majú vykonať, ako aj lehota, v ktorej musí dotknutý členský štát predložiť plán nápravných opatrení. Rada môže podľa článku 121 ods. 4 ZFEÚ svoje odporúčanie zverejniť.

Článok 8

Plán nápravných opatrení

1.   Každý členský štát, v ktorom sa začne postup pri nadmernej nerovnováhe, predloží Rade a Komisii plán nápravných opatrení v lehote stanovenej v odporúčaní Rady uvedenom v článku 7 ods. 2 V pláne nápravných opatrení sa stanovia osobitné politické opatrenia, ktoré dotknutý členský štát vykonal alebo má v úmysle vykonať, a jeho súčasťou je aj harmonogram týchto opatrení. Plán nápravných opatrení zohľadňuje hospodársky a sociálny vplyv týchto politických opatrení a je v súlade s hlavnými smermi hospodárskych politík a usmerneniami politík zamestnanosti.

2.   Rada posúdi na základe správy Komisie plán nápravných opatrení do dvoch mesiacov od jeho predloženia. Ak Rada na základe odporúčania Komisie považuje plán nápravných opatrení za dostatočný, schváli ho prostredníctvom odporúčania, v ktorom sa uvedú požadované osobitné opatrenia a lehoty na ich vykonanie, a pri náležitom zohľadnení transmisných kanálov vypracuje harmonogram dohľadu, pričom si je vedomá toho, že medzi prijatím nápravného opatrenia a skutočným riešením nerovnováh môže dôjsť k značnému časovému odstupu.

3.   Ak Rada na základe odporúčania Komisie považuje opatrenia alebo harmonogram predpokladané v pláne nápravných opatrení za nedostatočné, prijme odporúčanie adresované členskému štátu, aby v lehote, ktorá je spravidla dva mesiace, predložil nový plán nápravných opatrení. Rada preskúma nový plán nápravných opatrení v súlade s postupom ustanoveným v tomto článku.

4.   Plán nápravných opatrení, správa Komisie a odporúčanie Rady uvedené v odsekoch 2 a 3 sa zverejnia.

Článok 9

Monitorovanie nápravných opatrení

1.   Komisia monitoruje vykonávanie odporúčania Rady prijatého podľa článku 8 ods. 2 Členský štát na tento účel pravidelne podáva Rade a Komisii správy o pokroku podľa rozvrhu stanoveného Radou v odporúčaní uvedenom v článku 8 ods. 2

2.   Rada zverejní správy o pokroku členského štátu.

3.   Komisia môže v dotknutom členskom štáte uskutočniť misie zvýšeného dohľadu, ktoré v prípade členských štátov, ktorých menou je euro alebo ktoré sú zapojené do mechanizmu ERM II, realizuje v spojení s ECB, s cieľom monitorovať plnenie plánu nápravných opatrení. Komisia v prípade potreby zapojí do dialógu počas týchto misií sociálnych partnerov a ďalšie vnútroštátne zainteresované strany.

4.   V prípade podstatnej veľkej zmeny hospodárskej situácie môže Rada na odporúčanie Komisie zmeniť a doplniť odporúčania prijaté podľa článku 8 ods. 2 v súlade s postupom ustanoveným v uvedenom článku. Rada v prípade potreby vyzve dotknutý členský štát, aby predložil revidovaný plán nápravných opatrení a posúdi tento revidovaný plán nápravných opatrení v súlade s postupom ustanoveným v článku 8.

Článok 10

Posudzovanie nápravných opatrení

1.   Rada na základe správy Komisie posúdi, či dotknutý členský štát prijal odporúčané nápravné opatrenia v súlade s odporúčaním Rady vydaným podľa článku 8 ods. 2.

2.   Komisia svoju správu zverejní.

3.   Rada vykoná posúdenie v lehote stanovenej v odporúčaniach Rady prijatých v súlade s článkom 8 ods. 2.

4.   Ak sa Rada domnieva, že členský štát nevykonal odporúčané nápravné opatrenia, prijme na základe odporúčania Komisie rozhodnutie o nedodržaní súladu spolu s odporúčaním, v ktorom stanoví nové lehoty na vykonanie nápravných opatrení. V tomto prípade Rada informuje Európsku radu a zverejní závery misií dohľadu uvedené v článku 9 ods. 3.

Odporúčanie Komisie o nedodržaní súladu sa považuje za prijaté Radou, pokiaľ Rada nerozhodne kvalifikovanou väčšinou do desiatich dní od jeho prijatia Komisiou, že odporúčanie zamietne. Dotknutý členský štát môže požiadať o zvolanie zasadnutia Rady v uvedenej lehote, aby na ňom o rozhodnutí hlasovala.

5.   Keď sa Rada na základe správy Komisie uvedenej v odseku 1 domnieva, že členský štát vykonal nápravné opatrenia odporúčané v súlade s článkom 8 ods. 2, postup pri nadmernej nerovnováhe sa považuje za splnený a pozastaví sa. Monitorovanie však pokračuje v súlade s harmonogramom stanoveným podľa článku 8 ods. 2 Rada zverejní svoje dôvody na pozastavenie postupu a na uznanie nápravných politických opatrení, ktoré vykonal dotknutý členský štát.

Článok 11

Ukončenie postupu pri nadmernej nerovnováhe

Rada na základe odporúčania Komisie zruší odporúčania vydané podľa článkov 7, 8 alebo 10 hneď ako dospeje k názoru, že dotknutý členský štát už nie je postihnutý nadmernými nerovnováhami, ako sa uvádza v odporúčaní uvedenom v článku 7 ods. 2 Rada vydá verejné vyhlásenie vyjadrujúce túto skutočnosť.

Článok 12

Hlasovanie v Rade

V súvislosti s opatreniami uvedenými v článkoch 7 až 11 koná Rada bez prihliadnutia na hlas člena Rady zastupujúceho dotknutý členský štát.

KAPITOLA IV

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 13

Misie dohľadu

1.   Komisia zaisťuje nepretržitý dialóg s orgánmi členských štátov v súlade s cieľmi tohto nariadenia. Komisia na tento účel vykonáva najmä misie s cieľom zhodnotiť ekonomickú situáciu v členskom štáte a zistiť všetky riziká alebo ťažkosti spojené s plnením cieľov tohto nariadenia.

2.   Komisia môže vykonávať misie zvýšeného dohľadu v prípade členských štátov, ktoré sú predmetom odporúčania, pokiaľ ide o existenciu nadmernej nerovnováhy podľa článku 7 ods. 2 na účely kontroly na mieste.

3.   Keď dotknutý členský štát je členským štátom, ktorého menou je euro alebo ktorý sa zúčastňuje na ERM II, Komisia môže v prípade, že je to vhodné, pozvať zástupcov Európskej centrálnej banky, aby sa zúčastnili na misiách dohľadu.

4.   Komisia predloží Rade správu o výsledku misií uvedených v odseku 2 a prípadne sa môže rozhodnúť zverejniť svoje zistenia.

5.   Komisia pri organizovaní misií uvedených v odseku 2 zasiela svoje predbežné zistenia dotknutým členským štátom na pripomienkovanie.

Článok 14

Hospodársky dialóg

1.   S cieľom posilniť dialóg medzi inštitúciami Únie, najmä medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou, a zabezpečiť väčšiu transparentnosť a zodpovednosť môže príslušný výbor Európskeho parlamentu vyzvať predsedu Rady, Komisie a, ak je to vhodné, predsedu Európskej rady alebo predsedu Euroskupiny, aby sa dostavili do výboru na prerokovanie:

a)

informácií, ktoré výboru poskytla Rada, o hlavných smeroch hospodárskych politík podľa článku 121 ods. 2 ZFEÚ;

b)

všeobecných usmernení pre členské štáty, ktoré Komisia vydala na začiatku ročného cyklu dohľadu;

c)

záverov Európskej rady k základným smerom hospodárskych politík v kontexte európskeho semestra;

d)

výsledkov mnohostranného dohľadu vykonaného podľa tohto nariadenia;

e)

záverov Európskej rady k základným smerom a výsledkom mnohostranného dohľadu;

f)

preskúmania vykonávania mnohostranného dohľadu na konci európskeho semestra;

g)

odporúčaní prijatých podľa článku 7 ods. 2, článku 8 ods. 2 a článku 10 ods. 4 tohto nariadenia.

2.   Príslušný výbor Európskeho parlamentu môže ponúknuť členskému štátu, ktorého sa týka odporúčanie alebo rozhodnutie Rady podľa článku 7 ods. 2, článku 8 ods. 2 alebo článku 10 ods. 4, možnosť zúčastniť sa na výmene názorov.

3.   Rada a Komisia pravidelne informujú Európsky parlament o výsledkoch uplatňovania tohto nariadenia.

Článok 15

Každoročné podávanie správ

Komisia každoročne podáva správu o uplatňovaní tohto nariadenia vrátane aktualizácie hodnotiacej tabuľky podľa článku 4 a predkladá svoje zistenia Európskemu parlamentu a Rade v kontexte európskeho semestra.

Článok 16

Preskúmanie

1.   Do 14. december 2014 a následne každých päť rokov Komisia preskúma uplatňovanie tohto nariadenia a podá o jeho uplatňovaní správu.

V uvedených správach sa okrem iného hodnotí:

a)

účinnosť tohto nariadenia;

b)

pokrok v zabezpečovaní užšej koordinácie hospodárskych politík a trvalej konvergencie hospodárskej výkonnosti členských štátov v súlade so ZFEÚ.

V prípade potreby sa k uvedeným správam pripojí návrh na zmeny a doplnenia tohto nariadenia.

2.   Komisia zašle správy uvedené v odseku 1 Európskemu parlamentu a Rade.

Článok 17

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Štrasburgu 16. novembra 2011

Za Európsky parlament

predseda

J. BUZEK

Za Radu

predseda

W. SZCZUKA


(1)  Ú. v. EÚ C 150, 20.5.2011, s. 1.

(2)  Ú. v. EÚ C 218, 23.7.2011, s. 53.

(3)  Pozícia Európskeho parlamentu z 28. septembra 2011 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady z 8. novembra 2011.

(4)  Ú. v. EÚ C 73, 25.3.2006, s. 21.

(5)  Pozri s. 8 tohto úradného vestníka.

(6)  Pozri s. 12 tohto úradného vestníka.