23.11.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 306/12


NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 1175/2011

zo 16. novembra 2011,

ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 1466/97 o posilnení dohľadu nad stavmi rozpočtov a o dohľade nad hospodárskymi politikami a ich koordinácii

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 121 ods. 6,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky (1),

konajúc v súlade s riadnym legislatívny postupom (2),

keďže:

(1)

Koordinácia hospodárskych politík členských štátov v rámci Únie, ako sa ustanovuje v Zmluve o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“), by mala zahŕňať dodržiavanie hlavných zásad zameraných na stabilné ceny, zdravé verejné financie a menové podmienky a udržateľnú platobnú bilanciu.

(2)

Pakt stability a rastu pôvodne tvorilo nariadenie Rady (ES) č. 1466/97 zo 7. júla 1997 o posilnení dohľadu nad stavmi rozpočtov a o dohľade nad hospodárskymi politikami a ich koordinácii (3), nariadenie Rady (ES) č. 1467/97 zo 7. júla 1997 o urýchľovaní a objasňovaní vykonania postupu pri nadmernom schodku (4) a uznesenie Európskej rady zo 17. júna 1997 o Pakte stability a rastu (5). Nariadenia (ES) č. 1466/97 a (ES) č. 1467/97 boli v roku 2005 zmenené a doplnené nariadeniami (ES) č. 1055/2005 (6) a (ES) č. 1056/2005 (7). Rada okrem toho 20. marca 2005 prijala správu s názvom Zlepšenie vykonávania Paktu o stabilite a raste (8).

(3)

Cieľom Paktu stability a rastu sú zdravé verejné financie ako prostriedok posilňovania podmienok pre cenovú stabilitu a pevný udržateľný rast podporený finančnou stabilitou, čím sa podporí dosahovanie cieľov Únie v oblasti udržateľného rastu a zamestnanosti.

(4)

Preventívna časť Paktu stability a rastu vyžaduje, aby členské štáty dosiahli a udržali strednodobý rozpočtový cieľ a na tento účel predkladali programy stability a konvergenčné programy. Prínosom pre tento pakt by boli prísnejšie formy dohľadu s cieľom zabezpečiť súlad s rámcom Únie na koordináciu rozpočtov a jeho dodržiavanie v členských štátoch.

(5)

Obsah programov stability a konvergenčných programov, ako aj postup ich preskúmania treba ďalej rozvíjať na vnútroštátnej úrovni aj na úrovni Únie so zreteľom na skúsenosti získané pri uskutočňovaní Paktu stability a rastu.

(6)

V rozpočtových cieľoch programov stability a konvergenčných programov by sa mali výslovne zohľadňovať opatrenia prijaté v súlade s hlavnými smermi hospodárskych politík, usmerneniami členských štátov a Únie pre politiky zamestnanosti a vo všeobecnosti s programami reforiem jednotlivých členských štátov.

(7)

Programy stability a konvergenčné programy by sa mali predložiť a posúdiť pred prijatím kľúčových rozhodnutí o vnútroštátnych rozpočtoch na nasledujúce roky. Z tohto dôvodu by sa mal stanoviť vhodný termín na predloženie programov stability a konvergenčných programov. Vzhľadom na osobitosti rozpočtového roku Spojeného kráľovstva by sa mali zaviesť osobitné ustanovenia týkajúce sa dátumu predloženia jeho konvergenčných programov.

(8)

Zo skúseností získaných počas prvého desaťročia hospodárskej a menovej únie, ako aj z chýb urobených v danom období vyplýva potreba zlepšiť správu ekonomických záležitostí v Únii, ktorá by mala vychádzať z väčšej zodpovednosti jednotlivých členských štátov za spoločne dohodnuté pravidlá a politiky a z pevnejšieho rámca dohľadu nad vnútroštátnymi hospodárskymi politikami na úrovni Únie.

(9)

Zlepšený rámec správy ekonomických záležitostí by sa mal opierať o niekoľko vzájomne prepojených a súdržných politík v oblasti trvalo udržateľného rastu a zamestnanosti, najmä o stratégiu Únie pre rast a zamestnanosť s osobitným zameraním na rozvoj a posilnenie vnútorného trhu, podporu medzinárodného obchodu a konkurencieschopnosti, o európsky semester pre posilnenie koordinácie hospodárskych a rozpočtových politík (ďalej len „európsky semester“), o účinný rámec prevencie a nápravy nadmerného deficitu verejnej správy (Pakt stability a rastu), o pevný rámec prevencie a nápravy makroekonomických nerovnováh, o minimálne požiadavky na vnútroštátne rozpočtové rámce a o posilnenú reguláciu finančného trhu a dohľad nad ním vrátane makroprudenciálneho dohľadu zo strany Európskeho výboru pre systémové riziká.

(10)

Pakt stability a rastu a úplný rámec správy ekonomických záležitostí dopĺňajú a podporujú stratégiu Únie pre rast a zamestnanosť. Vzájomné vzťahy medzi rôznymi oblasťami by však nemali umožňovať výnimky z ustanovení Paktu stability a rastu.

(11)

Posilnenie správy ekonomických záležitostí by malo zahŕňať užšie a včasnejšie zapojenie Európskeho parlamentu a národných parlamentov. Zatiaľ čo príslušný výbor Európskeho parlamentu uznáva, že partnermi Európskeho parlamentu v rámci tohto dialógu sú príslušné inštitúcie Únie a ich zástupcovia, môže členskému štátu, ktorého sa týka odporúčanie Rady v súlade s článkom 6 ods. 2 alebo článkom 10 ods. 2, ponúknuť možnosť zúčastniť sa na výmene názorov. Účasť členského štátu v takejto výmene názorov je dobrovoľná.

(12)

Komisia by mala zohrávať významnejšiu úlohu v postupe zvýšeného dohľadu, pokiaľ ide o posúdenia každého jednotlivého členského štátu, monitorovanie, misie na mieste, odporúčania a napomenutia.

(13)

Programy stability a konvergenčné programy a národné programy reforiem by sa mali pripravovať koherentným spôsobom a malo by sa zosúladiť načasovanie ich predloženia. Tieto programy by sa mali predložiť Rade a Komisii. Tieto programy by sa mali zverejniť.

(14)

Cyklus dohľadu nad politikou a jej koordinácie sa začína v rámci európskeho semestra začiatkom roka horizontálnym preskúmaním, v rámci ktorého Európska rada určí na základe údajov od Komisie a Rady hlavné výzvy, ktorým čelí Únia a eurozóna, a poskytne strategické usmernenia k politikám. V dostatočnom časovom predstihu pred začatím diskusie v Európskej rade začiatkom ročného cyklu dohľadu by sa mala uskutočniť diskusia aj v Európskom parlamente. Členské štáty by mali pri príprave svojich programov stability alebo konvergenčných programov a národných programov reforiem zohľadniť horizontálne usmernenia Európskej rady.

(15)

S cieľom posilniť vlastnú zodpovednosť jednotlivých členských štátov za Pakt stability a rastu by vnútroštátne rozpočtové rámce mali byť plne v súlade s cieľmi mnohostranného dohľadu v Únii a najmä s európskym semestrom.

(16)

V súlade s právnymi a politickými ustanoveniami každého členského štátu by národné parlamenty mali byť riadne zapojené do európskeho semestra a prípravy programov stability, konvergenčných programov a národných programov reforiem s cieľom zvýšiť transparentnosť a vlastnú zodpovednosť a zodpovednosť za prijaté rozhodnutia. Ak je to vhodné, v rámci európskeho semestra by sa malo konzultovať s Hospodárskym a finančným výborom, Výborom pre hospodársku politiku, Výborom pre zamestnanosť a Výborom pre sociálnu ochranu. V prípade potreby by mali byť v súlade s ustanoveniami ZFEÚ a národnými právnymi a politickými opatreniami v rámci európskeho semestra zapojené v súvislosti s hlavnými politickými otázkami príslušné zainteresované strany, najmä sociálni partneri.

(17)

Plnenie strednodobého cieľa pre stavy rozpočtov by členským štátom malo umožniť vytvorenie bezpečnej rezervy so zreteľom na referenčnú hodnotu 3 % HDP s cieľom zabezpečiť udržateľné verejné financie alebo rýchly pokrok smerom k udržateľnosti a zároveň zachovať priestor na rozpočtové manévrovanie, najmä so zreteľom na potreby verejných investícií. Strednodobý rozpočtový cieľ by sa mal pravidelne aktualizovať na základe spoločne dohodnutej metodiky, pričom by sa mali primerane zohľadňovať riziká explicitných a implicitných záväzkov pre verejné financie uvedených v cieľoch Paktu stability a rastu.

(18)

Povinnosť dosiahnuť a udržiavať strednodobý rozpočtový cieľ je potrebné uplatniť formou vymedzenia zásad postupu pri prispôsobovaní sa strednodobému cieľu. Tieto zásady by mali okrem iného zabezpečiť, aby sa neočakávané príjmy, konkrétne príjmy presahujúce bežne očakávané príjmy z hospodárskeho rastu, použili na zníženie dlhu.

(19)

Povinnosť dosiahnuť a udržiavať strednodobý rozpočtový cieľ by sa mala vzťahovať na všetky členské štáty.

(20)

Dostatočný pokrok pri dosahovaní strednodobého rozpočtového cieľa by sa mal zhodnotiť na základe celkového posúdenia, ktoré bude zahŕňať analýzu výdavkov bez diskrečných príjmových opatrení, pričom referenčnou hodnotou bude štrukturálne saldo. Pokiaľ sa v tejto súvislosti strednodobý rozpočtový cieľ nedosiahne, tempo rastu výdavkov verejnej správy by zvyčajne nemalo prekročiť referenčné strednodobé tempo potenciálneho rastu HDP, pričom zvýšenie nad rámec tohto pravidla sa vyváži diskrečným zvýšením príjmov verejnej správy a diskrečné zníženie príjmov sa kompenzuje znížením výdavkov. Referenčné strednodobé tempo potenciálneho rastu HDP by sa malo vypočítať podľa spoločne odsúhlasenej metodiky. Komisia by mala zverejniť jej metódu výpočtu týchto projekcií a výsledné referenčné strednodobé tempo potenciálneho rastu HDP. Mala by sa zohľadniť potenciálne veľmi vysoká variabilita investičných výdavkov, a to najmä v prípade malých členských štátov.

(21)

Od členských štátov s úrovňou dlhu prekračujúcou 60 % HDP alebo so zreteľnými rizikami vzhľadom na celkovú udržateľnosť dlhu by sa malo vyžadovať rýchlejšie prispôsobenie sa strednodobému rozpočtovému cieľu.

(22)

Dočasný odklon od postupu prispôsobovania sa strednodobému rozpočtovému cieľu by sa mal povoliť, ak odklon vyplýva z neobvyklej udalosti, ktorú dotknutý členský štát nemôže ovplyvniť, ktorá má zásadný vplyv na finančnú pozíciu verejnej správy, alebo v prípade prudkého hospodárskeho poklesu v eurozóne alebo Únie ako celku, ak to neohrozí udržateľnosť financií zo strednodobého hľadiska, s cieľom uľahčiť oživenie hospodárstva. Pri povoľovaní dočasného odklonu od strednodobého rozpočtového cieľa alebo od primeraného postupu prispôsobovania sa tomuto cieľu by sa malo zohľadniť aj uskutočňovanie zásadných štrukturálnych reforiem, ak sa zachová bezpečnostná rezerva s prihliadnutím na referenčnú hodnotu deficitu. Osobitná pozornosť by sa v tejto súvislosti mala venovať systémovým dôchodkovým reformám, v prípade ktorých by mal odklon odzrkadľovať priame prírastkové náklady presmerovania príspevkov z verejne spravovaného piliera do kapitalizačného piliera. Opatrenia, ktorými sa presúvajú aktíva z plne financovaného piliera späť do verejne spravovaného piliera, by sa mali považovať v podstate za jednorazové a dočasné, a preto by nemali byť zahrnuté do štrukturálneho salda používaného na posúdenie pokroku pri prispôsobovaní sa strednodobému rozpočtovému cieľu.

(23)

V prípade výraznej odchýlky od postupu prispôsobovania sa strednodobému rozpočtovému cieľu by Komisia mala adresovať dotknutému členskému štátu napomenutie, po ktorom by do jedného mesiaca nasledovalo preskúmanie situácie zo strany Rady a odporúčanie pre nevyhnutné opatrenia zamerané na prispôsobenie sa. V odporúčaní by sa mala stanoviť lehota najviac piatich mesiacov na riešenie danej odchýlky. Dotknutý členský štát by mal Rade podať správu o prijatých opatreniach. Ak dotknutý členský štát v lehote stanovenej Radou nevykoná náležité opatrenia, Rada by mala prijať rozhodnutie stanovujúce, že neboli prijaté žiadne účinné opatrenia, a podať o tom správu Európskej rade. Je dôležité, aby sa včas stanovilo, že členské štáty neprijali náležité opatrenia, najmä ak tento stav pretrváva. Komisia by mala mať možnosť odporučiť Rade, aby prijala revidované odporúčania. V prípade potreby by Komisia mala mať možnosť vyzvať ECB, aby sa zúčastnila na dozornej misii v členských štátoch eurozóny a členských štátoch zúčastnených na dohode zo 16. marca 2006 medzi Európskou centrálnou bankou a národnými centrálnymi bankami členských štátov nepatriacich do eurozóny o prevádzkových postupoch pre mechanizmus výmenných kurzov v tretej etape hospodárskej a menovej únie (9) (ďalej len „ERM2“). Komisia podá Rade správu o výsledku misie a prípadne môže rozhodnúť o zverejnení svojich zistení.

(24)

Rade by sa mala udeliť právomoc prijímať individuálne rozhodnutia, ktorými sa vyhlasujú za nesplnené odporúčania prijaté Radou na základe článku 121 ods. 4 ZFEÚ, ktorým sa ustanovujú politické opatrenia v prípade, že členský štát sa podstatne odchýli od postupu prispôsobovania sa strednodobému rozpočtovému cieľu. Ako súčasť koordinácie hospodárskych politík členských štátov vykonávanej v rámci Rady, ako sa uvádza v článku 121 ods. 1 ZFEÚ, tieto individuálne rozhodnutia neodlučiteľne nadväzujú na uvedené odporúčania prijaté Radou na základe článku 121 ods. 4 ZFEÚ. Pozastavenie hlasovacích práv členov Rady zastupujúcich členské štáty, ktorých menou nie je euro, pokiaľ ide o prijatie rozhodnutia Rady, ktorým sa vyhlasujú za nesplnené odporúčania adresované na základe článku 121 ods. 4 ZFEÚ členskému štátu, ktorého menou je euro, je priamym dôsledkom uvedeného rozhodnutia neodlučiteľne nadväzujúceho na uvedené odporúčanie a ustanovenia článku 139 ods. 4 ZFEÚ, podľa ktorého sa právo hlasovať o týchto odporúčaniach vyhradzuje členským štátom, ktorých menou je euro.

(25)

S cieľom zabezpečiť súlad s rámcom rozpočtového dohľadu Únie pre členské štáty, ktorých menou je euro, treba zriadiť osobitný mechanizmus presadzovania na základe článku 136 ZFEÚ pre prípady, keď prevláda významná odchýlka od postupu prispôsobovania sa strednodobému rozpočtovému cieľu.

(26)

Odkazy uvedené v nariadení (ES) č. 1466/97 by mali zohľadňovať nové číslovanie článkov v ZFEÚ.

(27)

Nariadenie (ES) č. 1466/97 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Nariadenie (ES) č. 1466/97 sa týmto mení a dopĺňa takto:

1.

Článok 1 sa nahrádza takto:

„Článok 1

Toto nariadenie stanovuje pravidlá zahŕňajúce obsah, predkladanie, kontrolu a monitorovanie programov stability a konvergenčných programov ako súčasti mnohostranného dohľadu vykonávaného Radou a Komisiou s cieľom včas predchádzať vzniku nadmerných deficitov verejnej správy a posilniť dohľad nad hospodárskymi politikami a ich koordináciu, čím sa podporí dosahovanie cieľov Únie v oblasti rastu a zamestnanosti.“

2.

Článok 2 sa nahrádza takto:

„Článok 2

Na účely tohto nariadenia:

a)

‚zúčastnené členské štáty‘ sú členské štáty, ktorých menou je euro;

b)

‚nezúčastnené členské štáty‘ sú členské štáty iné ako členské štáty, ktorých menou je euro.“

3.

Vkladá sa tento oddiel:

„ODDIEL 1-A

EURÓPSKY SEMESTER PRE KOORDINÁCIU HOSPODÁRSKYCH POLITÍK

Článok 2-a

1.   S cieľom zabezpečiť užšiu koordináciu hospodárskych politík a nepretržitú konvergenciu hospodárskej výkonnosti členských štátov Rada vykonáva mnohostranný dohľad ako neoddeliteľnú súčasť európskeho semestra pre koordináciu hospodárskych politík v súlade s cieľmi a požiadavkami stanovenými v Zmluve o fungovaní Európskej únie (ďalej len ‚ZFEÚ‘).

2.   Súčasťou európskeho semestra je:

a)

sformulovanie hlavných smerov hospodárskych politík členských štátov a Únie (ďalej len ‚hlavné smery hospodárskych politík‘) a dohľad nad ich vykonávaním v súlade s článkom 121 ods. 2 ZFEÚ;

b)

sformulovanie a skúmanie vykonávania usmernení politík zamestnanosti, ktoré musia členské štáty zobrať do úvahy v súlade s článkom 148 ods. 2 ZFEÚ (ďalej len ‚usmernenia politík zamestnanosti‘);

c)

predloženie a posúdenie programov stability alebo konvergenčných programov členských štátov v súlade s týmto nariadením;

d)

predloženie a posúdenie národných programov reforiem členských štátov, ktoré podporujú stratégiu Únie pre rast a zamestnanosť a ktoré boli vytvorené v súlade s usmerneniami uvedenými v písmenách a) a b) a so všeobecným usmernením určeným členským štátom, ktoré vydali Komisia a Európska rada na začiatku ročného cyklu dohľadu;

e)

dohľad v záujme prevencie a nápravy makroekonomických nerovnováh podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1176/2011 zo 16. novembra 2011 o prevencii a náprave makroekonomických nerovnováh (10).

3.   V priebehu európskeho semestra s cieľom zabezpečiť včasné a integrované politické poradenstvo o makrofiškálnych a makroštrukturálnych politických zámeroch adresuje Rada spravidla po posúdení týchto programov na základe odporúčaní Komisie usmernenia členským štátom, ktoré v plnom rozsahu využívajú právne nástroje podľa článkov 121 a 148 ZFEÚ a podľa tohto nariadenia a nariadenia (EÚ) č. 1176/2011.

Členské štáty predtým, ako prijmú kľúčové rozhodnutia o vnútroštátnych rozpočtoch na nadchádzajúce roky, pri vypracúvaní svojich hospodárskych a rozpočtových politík a politík zamestnanosti náležite zohľadnia odporúčania, ktoré im boli adresované. Dosiahnutý pokrok monitoruje Komisia.

Ak členský štát nekoná podľa usmernení, ktoré mu boli doručené, môže to viesť k:

a)

ďalším odporúčaniam, aby prijal konkrétne opatrenia;

b)

napomenutiu zo strany Komisie podľa článku 121 ods. 4 TFEÚ;

c)

opatreniam podľa tohto nariadenia, nariadenia (ES) č. 1467/97 alebo nariadenia (EÚ) č. 1176/2011.

Komisia vo zvýšenej miere monitoruje vykonávanie týchto opatrení a môže vykonávať dozorné misie podľa článku -11 tohto nariadenia.

4.   Európsky parlament je náležite zapojený do európskeho semestra s cieľom zvýšiť transparentnosť a vlastnú zodpovednosť a zodpovednosť v súvislosti s prijímanými rozhodnutiami, najmä prostredníctvom hospodárskeho dialógu vedeného podľa článku 2-ab tohto nariadenia. Ak je to vhodné, v rámci európskeho semestra sa konzultuje s Hospodárskym a finančným výborom, Výborom pre hospodársku politiku, Výborom pre zamestnanosť a Výborom pre sociálnu ochranu. V prípade potreby sú v súlade s ustanoveniami ZFEÚ a národnými právnymi a politickými opatreniami v rámci európskeho semestra zapojené v súvislosti s hlavnými politickými otázkami príslušné zainteresované strany, najmä sociálni partneri.

V súlade s článkom 121 ZFEÚ predseda Rady a predseda Komisie a prípadne predseda Euroskupiny každoročne podávajú Európskemu parlamentu a Európskej rade správu o výsledkoch mnohostranného dohľadu. Tieto správy by mali byť súčasťou hospodárskeho dialógu uvedeného v článku 2-ab tohto nariadenia.

4.

Vkladá sa tento oddiel:

„ODDIEL 1-AA

HOSPODÁRSKY DIALÓG

Článok 2-ab

1.   S cieľom posilniť dialóg medzi inštitúciami Únie, najmä medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou, a zabezpečiť väčšiu transparentnosť a zodpovednosť môže príslušný výbor Európskeho parlamentu vyzvať predsedu Rady, Komisie a prípade predsedu Európskej rady alebo predsedu Euroskupiny, aby sa dostavili do výboru na prerokovanie:

a)

informácií, ktoré výboru poskytla Rada, o hlavných smeroch hospodárskych politík podľa článku 121 ods. 2 ZFEÚ;

b)

všeobecných usmernení pre členské štáty, ktoré Komisia vydala na začiatku ročného cyklu dohľadu;

c)

záverov Európskej rady k základným smerom hospodárskych politík v kontexte európskeho semestra;

d)

výsledkov mnohostranného dohľadu vykonaného podľa tohto nariadenia;

e)

záverov Európskej rady k základným smerom mnohostranného dohľadu a jeho výsledkov;

f)

preskúmania vykonávania mnohostranného dohľadu na konci európskeho semestra;

g)

odporúčaní Rady adresovaných členským štátom v súlade s článkom 121 ods. 4 ZFEÚ v prípade výraznej odchýlky a správy Rady pre Európsku radu, ako je vymedzené v článku 6 ods. 2 a článku 10 ods. 2 tohto nariadenia.

2.   Od Rady sa očakáva, že sa spravidla riadi odporúčaniami a návrhmi Komisie alebo verejne objasní svoju pozíciu.

3.   Príslušný výbor Európskeho parlamentu môže členskému štátu, ktorého sa týka odporúčanie Rady podľa článku 6 ods. 2 alebo článku 10 ods. 2, ponúknuť možnosť zúčastniť sa na výmene názorov.

4.   Rada a Komisia pravidelne informujú Európsky parlament o uplatňovaní tohto nariadenia.“

5.

Článok 2a sa nahrádza takto:

„Článok 2a

Každý členský štát má pre svoju rozpočtovú pozíciu odlišný strednodobý cieľ. Tieto strednodobé rozpočtové ciele špecifické pre jednotlivé štáty sa môžu líšiť od požiadavky pozície takmer vyrovnaného alebo prebytkového rozpočtu, pričom poskytujú bezpečnostnú rezervu s ohľadom na 3 % hranicu pomeru deficitu verejnej správy k HDP. Strednodobé rozpočtové ciele zabezpečujú udržateľnosť verejných financií alebo rýchle napredovanie smerom k takejto udržateľnosti, pričom ponechávajú priestor na rozpočtové manévrovanie, najmä so zreteľom na potrebu verejných investícií.

Pri zohľadnení týchto faktorov sa pre zúčastnené členské štáty a pre členské štáty zapojené do ERM2 strednodobé rozpočtové ciele špecifické pre jednotlivé štáty spresňujú v rámci vymedzeného rozsahu od -1 % HDP až po rovnováhu alebo prebytok, a to v cyklicky upravenom vyjadrení bez jednorazových a dočasných opatrení.

Strednodobý rozpočtový cieľ sa reviduje každé tri roky. Strednodobý rozpočtový cieľ členského štátu sa môže ďalej revidovať v prípade, že sa uskutočňuje štrukturálna reforma s výrazným vplyvom na udržateľnosť verejných financií.

Dodržiavanie strednodobého rozpočtového cieľa je súčasťou vnútroštátnych strednodobých rozpočtových rámcov v súlade s kapitolou IV smernice Rady 2011/85/EÚ z 8. novembra 2011 o požiadavkách na rozpočtové rámce členských štátov (11).

6.

Článok 3 sa mení a dopĺňa takto:

a)

odsek 1 sa nahrádza takto:

„1.   Každý zúčastnený členský štát predkladá Rade a Komisii v pravidelných intervaloch podľa článku 121 ZFEÚ informácie potrebné na mnohostranný dohľad, a to vo forme programu stability, ktorý poskytuje základ pre udržateľnosť verejných financií, ktorá vedie k cenovej stabilite, silnému udržateľnému rastu a tvorbe pracovných miest.“;

b)

v odseku 2 sa písmená a), b) a c) nahrádzajú takto:

„a)

strednodobý rozpočtový cieľ a postup pri prispôsobovaní sa tomuto cieľu pre saldo verejnej správy ako percentuálny podiel na HDP, očakávaný vývoj pomeru verejného dlhu k HDP, plánovaný vývoj rastu výdavkov verejnej správy vrátane zodpovedajúceho vyčlenenia prostriedkov na tvorbu hrubého fixného kapitálu, najmä so zreteľom na podmienky a kritériá na určenie rastu výdavkov podľa článku 5 ods. 1, plánovaný vývoj rastu príjmov verejnej správy pri nezmenenej politike a vyčíslenie plánovaných diskrečných príjmových opatrení;

aa)

informácie o implicitných záväzkoch súvisiacich so starnutím obyvateľstva a o podmienených záväzkoch, ako sú verejné záruky, ktoré môžu mať značný dosah na účty verejnej správy;

ab)

informácie o súlade programu stability s hlavnými smermi hospodárskych politík a národným programom reforiem;

b)

hlavné predpoklady očakávaného hospodárskeho vývoja a dôležitých ekonomických premenných vzťahujúcich sa na dosahovanie programu stability, ako sú investičné výdavky verejnej správy, reálny rast HDP, zamestnanosť a inflácia;

c)

kvantitatívne posudzovanie prijímaných alebo navrhovaných rozpočtových a iných opatrení hospodárskej politiky na dosiahnutie cieľov programu zahŕňajúce analýzu nákladov a prínosov hlavných štrukturálnych reforiem, ktoré majú priamy dlhodobý pozitívny vplyv na rozpočet, a to aj zvýšením potenciálneho udržateľného rastu;“

c)

vkladá sa tento odsek:

„2a.   Program stability je založený na najpravdepodobnejšom makrofiškálnom scenári alebo na obozretnejšom scenári. Makroekonomické a rozpočtové prognózy sa porovnajú s najaktuálnejšími prognózami Komisie a v prípade potreby s prognózami ďalších nezávislých subjektov. Výrazné rozdiely medzi zvoleným makrofiškálnym scenárom a prognózou Komisie sa opíšu a odôvodnia, najmä ak sa úroveň alebo rast externých predpokladov výrazne líši od hodnôt uvádzaných v prognózach Komisie.

Presný charakter informácií uvedených v odseku 2 písmenách a), a. a.), b), c) a d) je stanovený v harmonizovanom rámci vytvorenom Komisiou v spolupráci s členskými štátmi.“;

d)

odsek 3 sa nahrádza takto:

„3.   Informácie o vývoji salda verejnej správy a miery zadlženosti, raste výdavkov verejnej správy, plánovanom vývoji rastu príjmov verejnej správy pri nezmenenej politike, vhodne kvantifikovaných plánovaných diskrečných príjmových opatreniach a hlavných hospodárskych predpokladoch uvedených v odseku 2 písmenách a) a b) sa predkladajú raz ročne a zahŕňajú predchádzajúci rok, bežný rok a najmenej tri nasledujúce roky.

4.   Každý program obsahuje informácie o jeho postavení v rámci vnútroštátnych postupov, najmä či bol program predložený národnému parlamentu a či mal národný parlament príležitosť prerokovať stanovisko Rady k predchádzajúcemu programu alebo prípadne akékoľvek odporúčanie alebo napomenutie a či parlament program schválil.“

7.

Článok 4 sa nahrádza takto:

„Článok 4

1.   Programy stability sa predkladajú raz ročne v apríli, a to prednostne do polovice apríla, najneskôr však do 30. apríla.

2.   Členské štáty uverejnia svoje programy stability.“

8.

Článok 5 sa nahrádza takto:

„Článok 5

1.   Na základe posúdenia Komisie a Hospodárskeho a finančného výboru Rada v rámci mnohostranného dohľadu podľa článku 121 ZFEÚ preskúma strednodobé rozpočtové ciele predstavené dotknutými členskými štátmi v ich programoch stability, posúdi, či sú ekonomické predpoklady, na ktorých je program stability založený, prijateľné, či je postup prispôsobenia sa strednodobému rozpočtovému cieľu primeraný, pričom posúdi s tým súvisiaci vývoj miery zadlženia, a či sú prijímané alebo navrhované opatrenia súvisiace s týmto postupom dostatočné na dosiahnutie strednodobého rozpočtového cieľa v priebehu hospodárskeho cyklu.

Rada a Komisia pri posudzovaní postupu prispôsobovania sa strednodobému rozpočtovému cieľu preskúmajú, či dotknutý členský štát dosahuje primerané ročné zlepšenie cyklicky upraveného salda rozpočtu bez jednorazových a iných dočasných opatrení, ktoré je potrebné na dosiahnutie strednodobého rozpočtového cieľa s referenčnou hodnotou 0,5 % HDP. V prípade členských štátov, ktoré čelia vysokej úrovni zadlženosti, ktorá prekračuje 60 % HDP, alebo nadmernému riziku udržateľnosti celkového dlhu Rada a Komisia preskúmajú, či je ročné zlepšenie cyklicky upraveného salda rozpočtu bez jednorazových a iných dočasných opatrení vyššie ako 0,5 % HDP. Rada a Komisia zohľadnia, či sa počas hospodársky priaznivých období vynakladá vyššie úsilie na prispôsobenie sa, kým v hospodársky nepriaznivých obdobiach môže byť toto úsilie menšie. Zohľadnia sa najmä neočakávané príjmy a výpadky príjmov.

Či je pokrok v dosahovaní strednodobého rozpočtového cieľa dostatočný sa posúdi na základe celkového hodnotenia, v ktorom sa ako referenčná hodnota použije štrukturálne saldo a analýza výdavkov bez diskrečných opatrení na strane príjmov. Na tento účel Rada a Komisia posúdia, či je vývoj rastu výdavkov verejnej správy spolu s účinkom vykonávaných alebo plánovaných opatrení na strane príjmov v súlade s týmito podmienkami:

a)

v prípade členských štátov, ktoré splnili ich strednodobý rozpočtový cieľ, neprekročí ročný rast výdavkov referenčné strednodobé tempo potenciálneho rastu HDP, okrem prípadov, keď je prekročenie vyvážené diskrečnými opatreniami na strane príjmov;

b)

v prípade členských štátov, ktoré dosiaľ nesplnili strednodobý rozpočtový cieľ, neprekročí ročný rast výdavkov tempo pod referenčným strednodobým tempom potenciálneho rastu HDP, okrem prípadov, keď je prekročenie vyvážené diskrečnými opatreniami na strane príjmov. Veľkosť schodku tempa rastu výdavkov verejnej správy v porovnaní s referenčným strednodobým tempom potenciálneho rastu HDP sa stanoví tak, aby sa zabezpečil vhodný postup prispôsobovania sa strednodobému rozpočtovému cieľu;

c)

v prípade členských štátov, ktoré dosiaľ nesplnili strednodobý rozpočtový cieľ, sú diskrečné zníženia príjmových položiek verejných financií vyvážené buď znížením výdavkov, alebo diskrečným zvýšením v iných príjmových položkách verejných financií, alebo oboma spôsobmi.

Zo sumy výdavkov sa vylúčia výdavky na úroky, výdavky na programy Únie plne hradené z fondov Únie a nediskrečné zmeny vo výdavkoch na dávky v nezamestnanosti.

Prekročenie referenčnej strednodobej hodnoty rastu výdavkov sa nepovažuje za porušenie referenčnej hodnoty, pokiaľ je plne kompenzované zvýšením príjmov zo zákona.

Referenčné strednodobé tempo potenciálneho rastu HDP sa určí na základe výhľadových projekcií a spätných odhadov. Projekcie sa pravidelne aktualizujú. Komisia zverejní jej metódu výpočtu týchto projekcií a z toho vyplývajúce referenčné strednodobé tempo potenciálneho rastu HDP.

Pri vymedzení postupu prispôsobovania sa strednodobému rozpočtovému cieľu pre členské štáty, ktoré tento cieľ zatiaľ nedosiahli, a pri povoľovaní dočasnej odchýlky od tohto cieľa pre členské štáty, ktoré ho už dosiahli, ak sa zachová primeraná bezpečnostná rezerva so zreteľom na referenčnú hodnotu deficitu a ak sa rozpočtová pozícia v programovom období vráti k strednodobému rozpočtovému cieľu, Rada a Komisia zohľadnia uskutočňovanie hlavných štrukturálnych reforiem s priamym dlhodobým pozitívnym vplyvom na rozpočet aj prostredníctvom zvýšenia potenciálneho udržateľného rastu, a teda s overiteľným vplyvom na dlhodobú udržateľnosť verejných financií.

Osobitná pozornosť sa venuje dôchodkovej reforme, v rámci ktorej sa zavádza systém viacerých pilierov, ktorý zahŕňa povinný kapitalizačný pilier. Členské štáty, ktoré uskutočňujú takéto reformy, majú povolené odchýliť sa od postupu prispôsobovania sa strednodobému rozpočtovému cieľu alebo od samotného cieľa, pričom odchýlka je odrazom rozsahu priameho dodatočného vplyvu reformy na saldo verejnej správy, ak sa zachová primeraná bezpečnostná rezerva so zreteľom na referenčnú hodnotu deficitu.

Rada a Komisia tiež preskúmajú, či program stability uľahčuje dosiahnutie udržateľnej a reálnej konvergencie v eurozóne a užšiu koordináciu hospodárskych politík a či sú hospodárske politiky dotknutého členského štátu v súlade s hlavnými smermi hospodárskych politík a usmerneniami politík zamestnanosti členských štátov a Únie.

V prípade nezvyčajnej udalosti mimo kontroly dotknutého členského štátu, ktorá závažne vplýva na stav verejných financií alebo v obdobiach prudkého hospodárskeho poklesu v eurozóne alebo v Únii ako celku sa môže členským štátom dočasne povoliť odklon od postupu prispôsobovania sa strednodobému rozpočtovému cieľu uvedenému v treťom pododseku, ak to neohrozí udržateľnosť financií zo strednodobého hľadiska.

2.   Rada a Komisia preskúmajú program stability do najviac troch mesiacov od jeho predloženia. Rada na základe odporúčania Komisie a po konzultáciách s Hospodárskym a finančným výborom podľa potreby prijme stanovisko k programu. Ak sa Rada v súlade s článkom 121 ZFEÚ domnieva, že ciele a obsah programu treba posilniť konkrétnym odkazom na postup prispôsobovania sa strednodobému rozpočtovému cieľu, vyzve vo svojom stanovisku dotknutý členský štát, aby svoj program upravil.“

9.

Článok 6 sa nahrádza takto:

„Článok 6

1.   V rámci mnohostranného dohľadu v súlade s článkom 121 ods. 3 ZFEÚ Rada a Komisia monitorujú uskutočňovanie programov stability na základe informácií poskytnutých zúčastnenými členskými štátmi, ako aj posúdení Komisie a Hospodárskeho a finančného výboru, najmä na účely zistenia skutočného alebo predpokladaného závažného odklonu rozpočtovej pozície od strednodobého rozpočtového cieľa alebo od primeraného postupu prispôsobovania sa tomuto cieľu.

2.   Komisia v prípade závažnej zistenej odchýlky od postupu prispôsobovania sa strednodobému rozpočtovému cieľu uvedenému v článku 5 ods. 1 treťom pododseku tohto nariadenia a s cieľom predísť vzniku nadmerného deficitu adresuje v súlade s článkom 121 ods. 4 ZFEÚ dotknutému členskému štátu napomenutie.

Rada do jedného mesiaca odo dňa prijatia napomenutia uvedeného v prvom pododseku preskúma situáciu a na základe odporúčania Komisie vychádzajúceho z článku 121 ods. 4 ZFEÚ prijme odporúčanie pre nevyhnutné politické opatrenia. V odporúčaní sa stanoví lehota najviac päť mesiacov na riešenie danej odchýlky. Lehota sa skráti na tri mesiace, ak sa Komisia vo svojom napomenutí domnieva, že situácia je obzvlášť závažná a vyžaduje si bezodkladné opatrenia. Rada na návrh Komisie odporúčanie zverejní.

V lehote stanovenej Radou v odporúčaní podľa článku 121 ods. 4 ZFEÚ dotknutý členský štát podá Rade správu o opatreniach prijatých ako reakcia na odporúčanie.

Ak dotknutý členský štát neprijme vhodné opatrenia v lehote stanovenej v odporúčaní Rady podľa druhého pododseku, Komisia bezodkladne odporučí Rade, aby kvalifikovanou väčšinou prijala rozhodnutie, v ktorom sa konštatuje, že neboli prijaté žiadne účinné opatrenia. Komisia môže zároveň Rade odporučiť, aby prijala revidované odporúčanie podľa článku 121 ods. 4 ZFEÚ o nevyhnutných politických opatreniach.

V prípade, ak Rada neprijme na základe odporúčania Komisie rozhodnutie o tom, že neboli prijaté žiadne účinné opatrenia, a ak naďalej pretrváva stav, že dotknutý členský štát neprijal náležité opatrenia, Komisia po uplynutí jedného mesiaca od svojho predchádzajúceho odporúčania odporučí Rade, aby prijala rozhodnutie stanovujúce, že neboli prijaté žiadne účinné opatrenia. Rozhodnutie sa považuje za prijaté Radou, pokiaľ Rada jednoduchou väčšinou nerozhodne o zamietnutí odporúčania do desiatich dní od jeho prijatia Komisiou. Komisia môže zároveň Rade odporučiť, aby prijala revidované odporúčanie podľa článku 121 ods. 4 ZFEÚ o nevyhnutných politických opatreniach.

Pri prijímaní rozhodnutia o tom, že neboli prijaté žiadne účinné opatrenia, uvedeného vo štvrtom a piatom pododseku hlasujú len členovia Rady zastupujúci zúčastnené členské štáty, ktorých menou je euro. Rada pritom nezohľadňuje hlasovanie člena Rady zastupujúceho dotknutý členský štát.

Rada predloží Európskej rade formálnu správu o náležite prijatých rozhodnutiach.

3.   Odchýlka od strednodobého rozpočtového cieľa alebo od postupu prispôsobovania sa strednodobému rozpočtovému cieľu sa posúdi na základe celkového hodnotenia, v ktorom sa ako referenčná hodnota použije štrukturálne saldo, vrátane analýzy výdavkov bez diskrečných opatrení na strane príjmov, ako sa uvádza v článku 5 ods. 1.

Pri posudzovaní toho, či je odchýlka závažná, sa zohľadňujú najmä tieto kritériá:

a)

v prípade členského štátu, ktorý nesplnil strednodobý rozpočtový cieľ, sa pri posudzovaní zmeny štrukturálneho salda posúdi, či odchýlka predstavuje najmenej 0,5 % HDP v jedinom roku alebo priemerne prinajmenšom 0,25 % HDP ročne v dvoch po sebe nasledujúcich rokoch;

b)

pri posudzovaní vývoja výdavkov bez diskrečných opatrení na strane príjmov sa posúdi, či celkový vplyv odchýlky na saldo verejnej správy predstavuje aspoň 0,5 % HDP v jedinom roku alebo kumulatívne za dva po sebe nasledujúce roky.

Odchýlka od vývoja výdavkov sa nepovažuje za závažné, ak dotknutý členský štát prekročil strednodobý rozpočtový cieľ, pričom sa zohľadňuje možnosť značných neplánovaných príjmov, a ak rozpočtové plány predložené v rámci programu stability neohrozujú tento cieľ v priebehu programového obdobia.

Podobne sa odchýlka nemusí zohľadňovať, ak vyplýva z nezvyčajnej udalosti mimo kontroly dotknutého členského štátu, ktorá závažne vplýva na finančný stav verejnej správy alebo v prípade prudkého hospodárskeho poklesu v eurozóne alebo Únie ako celku, ak to neohrozí udržateľnosť financií zo strednodobého hľadiska.“

10.

Článok 7 sa mení a dopĺňa takto:

a)

odsek 1 sa nahrádza takto:

„1.   Každý nezúčastnený členský štát predkladá Rade a Komisii v pravidelných intervaloch podľa článku 121 ZFEÚ informácie potrebné na mnohostranný dohľad, a to formou konvergenčného programu, ktorý poskytuje nevyhnutný základ pre udržateľnosť verejných financií a ktorý vedie k cenovej stabilite, silnému udržateľnému rastu a tvorbe pracovných miest.“;

b)

v odseku 2 sa písmená a), b) a c) nahrádzajú takto:

„a)

strednodobý rozpočtový cieľ a postup pri prispôsobovaní sa tomuto cieľu pre saldo verejnej správy ako percentuálny podiel na HDP, očakávaný vývoj miery celkovej štátnej zadlženosti, plánovaný vývoj rastu výdavkov verejnej správy, vrátane vyčlenenia zodpovedajúcich prostriedkov na tvorbu hrubého fixného kapitálu, najmä pri zohľadnení podmienok a kritérií na zabezpečenie rastu výdavkov podľa článku 9 ods. 1, plánovaný vývoj rastu príjmov verejnej správy pri nezmenenej politike a vyčíslenie plánovaných diskrečných opatrení na strane príjmov; strednodobé ciele menovej politiky, vzťah týchto cieľov k cenovej stabilite a stabilite výmenného kurzu a k dosiahnutiu udržateľnej konvergencie;

aa)

informácie o implicitných záväzkoch súvisiacich so starnutím obyvateľstva a podmienených záväzkoch, ako sú verejné záruky, ktoré môžu mať značný dosah na účty verejnej správy;

ab)

informácie o súlade konvergenčného programu s hlavnými smermi hospodárskych politík a národným programom reforiem;

b)

hlavné predpoklady očakávaného hospodárskeho vývoja a dôležitých ekonomických premenných, ktoré sú dôležité pre dosiahnutie konvergenčného programu, ako napríklad verejné investičné výdavky, rast reálneho HDP, zamestnanosť a inflácia;

c)

kvantitatívne posudzovanie navrhovaných alebo vykonávaných rozpočtových a iných opatrení hospodárskej politiky na dosiahnutie cieľov programu zahŕňajúce analýzu nákladov a prínosov hlavných štrukturálnych reforiem, ktoré majú priamy dlhodobý pozitívny vplyv na rozpočet, a to aj prostredníctvom zvýšenia udržateľného rastu;“

c)

vkladá sa tento odsek:

„2a.   Konvergenčný program je založený na najpravdepodobnejšom makrofiškálnom scenári alebo na obozretnejšom scenári. Makroekonomické a rozpočtové prognózy sa porovnajú s najaktuálnejšími prognózami Komisie a v prípade potreby s prognózami ďalších nezávislých subjektov. Výrazné rozdiely medzi zvoleným makrofiškálnym scenárom a prognózou Komisie sa opíšu a odôvodnia, najmä ak sa úroveň alebo rast externých predpokladov výrazne líši od hodnôt uvádzaných v prognózach Komisie.

Presná povaha informácií uvedených v odseku 2 písmenách a), a. a.), b) c) a d) sa stanoví v harmonizovanom rámci, ktorý Komisia vypracuje v spolupráci s členskými štátmi.“;

d)

odsek 3 sa nahrádza takto:

„3.   Informácie o vývoji salda verejnej správy a miery zadlženosti, raste verejných výdavkov, plánovanom vývoji rastu príjmov štátu pri nezmenenej politike, plánovaných diskrečných opatreniach na strane príjmov, náležite vyčíslených, a hlavných hospodárskych predpokladoch uvedených v odseku 2 písmenách a) a b) sa predkladajú raz ročne a zahŕňajú predchádzajúci rok, bežný rok a najmenej tri nasledujúce roky.

4.   Každý program obsahuje informácie o jeho postavení v rámci vnútroštátnych postupov, najmä či bol predložený národnému parlamentu a či mal národný parlament možnosť prerokovať stanovisko Rady k predchádzajúcemu programu alebo prípadne akékoľvek odporúčanie alebo napomenutie, a či parlament program schválil.“

11.

Článok 8 sa nahrádza takto:

„Článok 8

1.   Konvergenčné programy sa predkladajú raz ročne v apríli, a to prednostne do polovice apríla, najneskôr však do 30. apríla.

2.   Členské štáty zverejnia svoje konvergenčné programy.“

12.

Článok 9 sa nahrádza takto:

„Článok 9

1.   Na základe posúdení Komisie a Hospodárskeho a finančného výboru Rada v rámci mnohostranného dohľadu podľa článku 121 ZFEÚ preskúma strednodobé rozpočtové ciele predstavené dotknutými členskými štátmi v ich konvergenčných programoch, posúdi, či sú ekonomické predpoklady, na ktorých je program založený, prijateľné, či sú postupy prispôsobovania sa strednodobému rozpočtovému cieľu primerané, pričom posúdi s tým súvisiaci vývoj miery zadlženia, a či sú prijímané alebo navrhované opatrenia súvisiace s týmito postupmi dostatočné na dosiahnutie strednodobého rozpočtového cieľa počas celého cyklu a na dosiahnutie udržateľného zbližovania.

Rada a Komisia pri posudzovaní postupu prispôsobovania sa strednodobému rozpočtovému cieľu zohľadnia, či sa v hospodársky priaznivých obdobiach vynakladá vyššie úsilie na prispôsobenie sa, kým v hospodársky nepriaznivých obdobiach môže byť toto úsilie obmedzenejšie. Zohľadnia sa najmä neočakávané príjmy a výpadky príjmov. V prípade členských štátov, ktoré čelia vysokej úrovni zadlženosti, ktorá prekračuje 60 % HDP, alebo nadmernému riziku udržateľnosti celkového dlhu Rada a Komisia preskúmajú, či je ročné zlepšenie cyklicky upraveného salda rozpočtu bez jednorazových a iných dočasných opatrení vyššie ako 0,5 % HDP. V prípade členských štátov, ktoré sú zapojené do ERM2, Rada a Komisia preskúmajú, či dotknutý členský štát dosahuje primerané ročné zlepšenie cyklicky upraveného salda bez jednorazových a iných dočasných opatrení potrebné na splnenie strednodobého rozpočtového cieľa s referenčnou hodnotou 0,5 % HDP.

Či je pokrok v dosahovaní strednodobého rozpočtového cieľa dostatočný sa posúdi na základe celkového hodnotenia, v ktorom sa ako referenčná hodnota použije štrukturálne saldo a analýza výdavkov bez diskrečných opatrení na strane príjmov. Na tento účel Rada a Komisia posúdia, či je vývoj rastu výdavkov verejnej správy spolu s účinkom vykonávaných alebo plánovaných opatrení na strane príjmov v súlade s týmito podmienkami:

a)

v prípade členských štátov, ktoré dosiahli strednodobý rozpočtový cieľ, ročný rast výdavkov neprekročí referenčné strednodobé tempo potenciálneho rastu HDP, okrem prípadov, keď je prekročenie vyvážené diskrečnými opatreniami na strane príjmov;

b)

v prípade členských štátov, ktoré dosiaľ nesplnili strednodobý rozpočtový cieľ, ročný rast výdavkov neprekročí tempo pod referenčným strednodobým tempom potenciálneho rastu HDP, okrem prípadov, keď je prekročenie vyvážené diskrečnými opatreniami na strane príjmov. Veľkosť schodku tempa rastu výdavkov verejnej správy v porovnaní s referenčným strednodobým tempom potenciálneho rastu HDP sa stanoví tak, aby sa zabezpečilo primerané prispôsobenie sa strednodobému rozpočtovému cieľu;

c)

v prípade členských štátov, ktoré dosiaľ nesplnili strednodobý rozpočtový cieľ, sú diskrečné zníženia príjmových položiek verejných financií vyvážené buď znížením výdavkov, alebo diskrečným zvýšením v iných príjmových položkách štátu, alebo oboma spôsobmi.

Zo sumy výdavkov sa vylúčia výdavky na úroky, výdavky na programy Únie plne hradené z fondov Únie a nediskrečné zmeny vo výdavkoch na dávky v nezamestnanosti.

Prekročenie strednodobej referenčnej hodnoty rastu výdavkov sa nepovažuje za porušenie referenčnej hodnoty, pokiaľ je plne kompenzované zvýšením príjmov zo zákona.

Referenčné strednodobé tempo potenciálneho rastu HDP sa určí na základe výhľadových projekcií a spätných odhadov. Projekcie sa pravidelne aktualizujú. Komisia zverejní jej metódu výpočtu týchto projekcií a z toho vyplývajúce referenčné strednodobé tempo potenciálneho rastu HDP.

Pri vymedzení postupu prispôsobovania sa strednodobému rozpočtovému cieľu pre členské štáty, ktoré tento cieľ zatiaľ nedosiahli, a pri povoľovaní dočasnej odchýlky od tohto cieľa pre členské štáty, ktoré ho už dosiahli, a ak sa zachová primeraná bezpečnostná rezerva so zreteľom na referenčnú hodnotu deficitu a ak sa rozpočtová pozícia v programovom období vráti k strednodobému rozpočtovému cieľu, Rada a Komisia zohľadnia uskutočňovanie hlavných štrukturálnych reforiem s priamymi dlhodobými pozitívnym vplyvom na rozpočet aj prostredníctvom zvýšenia potenciálneho udržateľného rastu, a teda s overiteľným vplyvom na dlhodobú udržateľnosť verejných financií.

Osobitná pozornosť sa venuje dôchodkovým reformám, v rámci ktorých sa zavádza systém viacerých pilierov, ktorý zahŕňa povinný kapitalizačný pilier. Členské štáty, ktoré uskutočňujú takéto reformy, majú povolené odchýliť sa od postupu prispôsobovania sa strednodobému rozpočtovému cieľu alebo od samotného cieľa, pričom odchýlka je odrazom rozsahu priameho dodatočného vplyvu reformy na saldo verejnej správy, ak sa zachová primeraná bezpečnostná rezerva so zreteľom na referenčnú hodnotu deficitu.

Rada a Komisia tiež preskúmajú, či konvergenčný program uľahčuje dosiahnuť udržateľnú a reálnu konvergenciu a užšiu koordináciu hospodárskych politík a či sú hospodárske politiky dotknutého členského štátu v súlade s hlavnými smermi hospodárskych politík a usmerneniami politík zamestnanosti členských štátov a Únie. Okrem toho pri členských štátoch zapojených do ERM2 Rada preskúma, či konvergenčný program zaručuje bezproblémové zapojenie do mechanizmu výmenného kurzu.

V prípade nezvyčajnej udalosti mimo kontroly dotknutého členského štátu, ktorá závažne vplýva na stav verejných financií alebo v obdobiach prudkého hospodárskeho poklesu v eurozóne alebo v Únii ako celku, sa môže členským štátom dočasne povoliť odklon od postupu prispôsobovania sa strednodobému cieľu uvedenému v treťom pododseku, ak to neohrozí udržateľnosť financií zo strednodobého hľadiska.

2.   Rada a Komisia preskúmajú konvergenčný program do najviac troch mesiacov od jeho predloženia. Rada na základe odporúčania Komisie a po konzultáciách s Hospodárskym a finančným výborom podľa potreby prijme stanovisko k programu. Ak sa Rada v súlade s článkom 121 ZFEÚ domnieva, že ciele a obsah programu treba posilniť konkrétnym odkazom na postup prispôsobovania sa strednodobému rozpočtovému cieľu, vyzve vo svojom stanovisku dotknutý členský štát, aby program upravil.“

13.

Článok 10 sa nahrádza takto:

„Článok 10

1.   V rámci mnohostranného dohľadu v súlade s článkom 121 ods. 3 ZFEÚ Rada a Komisia monitorujú uskutočňovanie konvergenčných programov na základe informácií poskytnutých členskými štátmi s výnimkou, ako aj posúdení Komisie a Hospodárskeho a finančného výboru, najmä na účely zistenia skutočného alebo predpokladaného výrazného odklonu rozpočtovej pozície od strednodobého rozpočtového cieľa alebo od primeraného postupu prispôsobovania sa tomuto cieľu.

Rada a Komisia okrem toho monitorujú hospodárske politiky nezúčastnených členských štátov so zreteľom na ciele konvergenčných programov, aby zabezpečili, že ich politiky sú zamerané na stabilitu s cieľom predchádzať nezrovnalostiam reálneho výmenného kurzu a nadmerným výkyvom nominálneho výmenného kurzu.

2.   Komisia v prípade závažnej zistenej odchýlky od postupu prispôsobovania sa strednodobému rozpočtovému cieľu uvedeného v článku 9 ods. 1 treťom pododseku tohto nariadenia a s cieľom predchádzať vzniku nadmerného deficitu adresuje v súlade s článkom 121 ods. 4 ZFEÚ dotknutému členskému štátu napomenutie.

Rada do jedného mesiaca odo dňa prijatia napomenutia uvedeného v prvom pododseku preskúma situáciu a na základe odporúčania Komisie vychádzajúceho z článku 121 ods. 4 ZFEÚ prijme odporúčanie pre nevyhnutné politické opatrenia. V odporúčaní sa stanoví lehota najviac päť mesiacov na riešenie danej odchýlky. Lehota sa skráti na tri mesiace, ak sa Komisia vo svojom napomenutí domnieva, že situácia je obzvlášť závažná a vyžaduje si bezodkladné opatrenia. Rada na návrh Komisie odporúčanie zverejní.

V lehote stanovenej Radou v odporúčaní podľa článku 121 ods. 4 ZFEÚ dotknutý členský štát podá Rade správu o opatreniach prijatých ako reakcia na odporúčanie.

Ak dotknutý členský štát neprijme vhodné opatrenia v lehote stanovenej v odporúčaní Rady podľa druhého pododseku, Komisia bezodkladne odporučí Rade, aby kvalifikovanou väčšinou prijala rozhodnutie, v ktorom sa konštatuje, že neboli prijaté žiadne účinné opatrenia. Komisia môže zároveň Rade odporučiť, aby prijala revidované odporúčanie podľa článku 121 ods. 4 ZFEÚ o nevyhnutných politických opatreniach.

V prípade, ak Rada neprijme na základe odporúčania Komisie rozhodnutie o tom, že neboli prijaté žiadne účinné opatrenia, a ak naďalej pretrváva stav, že dotknutý členský štát neprijal náležité opatrenia, Komisia po uplynutí jedného mesiaca od svojho predchádzajúceho odporúčania odporučí Rade, aby prijala rozhodnutie stanovujúce, že neboli prijaté žiadne účinné opatrenia. Rozhodnutie sa považuje za prijaté Radou, pokiaľ Rada jednoduchou väčšinou nerozhodne o zamietnutí odporúčania do desiatich dní od jeho prijatia Komisiou. Komisia môže zároveň Rade odporučiť, aby prijala revidované odporúčanie podľa článku 121 ods. 4 ZFEÚ o nevyhnutných politických opatreniach.

Pri prijímaní rozhodnutia o neprijatí opatrení uvedených vo štvrtom a piatom pododseku Rada koná bez toho, aby zohľadnila hlas člena Rady zastupujúceho dotknutý členský štát.

Rada predloží Európskej rade formálnu správu o náležite prijatých rozhodnutiach.

3.   Odchýlka od strednodobého rozpočtového cieľa alebo od primeraného postupu prispôsobovania sa tomuto cieľu sa vyhodnotí na základe celkového posúdenia, v ktorom sa ako referenčná hodnota použije štrukturálne saldo, vrátane analýzy výdavkov bez diskrečných príjmových opatrení, ako sa uvádza v článku 9 ods. 1.

Pri posudzovaní toho, či je odchýlka závažná, sa zohľadňujú najmä tieto kritériá:

a)

v prípade členského štátu, ktorý nesplnil strednodobý rozpočtový cieľ, sa pri posudzovaní zmeny štrukturálneho salda posúdi, či odchýlka predstavuje minimálne 0,5 % HDP v jednom samostatnom roku alebo minimálne priemerne 0,25 % HDP za rok v dvoch po sebe nasledujúcich rokoch;

b)

pri posudzovaní vývoja výdavkov bez diskrečných opatrení na strane príjmov sa posúdi, či celkový vplyv odchýlky na saldo verejnej správy predstavuje aspoň 0,5 % HDP v jedinom roku alebo kumulatívne za dva po sebe nasledujúce roky.

Odchýlka vo vývoji výdavkov sa nepovažuje za významnú, ak dotknutý členský štát prekročil strednodobý rozpočtový cieľ, pričom sa zohľadňuje možnosť značných neočakávaných príjmov, a rozpočtové plány uvedené v konvergenčnom programe neohrozujú tento cieľ v období programu.

Podobne sa odchýlka nemusí zohľadňovať, ak je dôsledkom neobvyklej udalosti, ktorú dotknutý členský štát nemôže ovplyvniť a ktorá má zásadný vplyv na finančnú pozíciu štátnej správy, alebo v prípade prudkého hospodárskeho poklesu v eurozóne alebo Únii ako celku, a to za predpokladu, že to neohrozí fiškálnu udržateľnosť v strednodobom horizonte.“

14.

Vkladá sa tento oddiel:

„ODDIEL 3A

ZÁSADA NEZÁVISLOSTI V ŠTATISTICKEJ OBLASTI

Článok 10a

S cieľom zaručiť, aby bol mnohostranný dohľad založený na spoľahlivých a nezávislých štatistických údajoch, členské štáty zabezpečia odbornú nezávislosť vnútroštátnych štatistických orgánov v súlade s Kódexom postupov pre európsku štatistiku, ktorý je ustanovený v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 223/2009 z 11. marca 2009 o európskej štatistike (12). Toto si vyžiada minimálne:

a)

transparentné postupy prijímania a prepúšťania zamestnancov, ktoré musia byť založené len na kritériu odbornosti;

b)

prideľovanie rozpočtových prostriedkov, ktoré sa musí uskutočňovať na ročnom alebo viacročnom základe;

c)

dátum zverejnenia kľúčových štatistických informácií, ktorý musí byť určený s výrazným predstihom.

15.

Vkladá sa tento článok:

„Článok -11

1.   Komisia zabezpečí stály dialóg s príslušnými orgánmi členských štátov v súlade s cieľmi tohto nariadenia. Na tento účel Komisia najmä vykoná misie na účely posúdenia hospodárskej situácie v danom členskom štáte a určenia akýchkoľvek rizík alebo ťažkostí spojených s plnením cieľov tohto nariadenia.

2.   Komisia môže vykonávať misie zvýšeného dohľadu v členských štátoch, na ktoré sa vzťahujú odporúčania vydané podľa článku 6 ods. 2 alebo článku 10 ods. 2, na účely monitorovania na mieste. Dotknuté členské štáty poskytnú všetky informácie potrebné na prípravu a vedenie týchto misií.

3.   V prípade, že dotknutý členský štát je zúčastneným členským štátom alebo je členským štátom, ktorý je zapojený do ERM2, Komisia môže vyzvať zástupcov Európskej centrálnej banky, ak to považuje za vhodné, aby sa zúčastnili na misiách dohľadu.

4.   Komisia podá Rade správu o výsledku misií uvedených v odseku 2 a prípadne môže rozhodnúť o zverejnení svojich zistení.

5.   Pri organizovaní misií uvedených v odseku 2 Komisia zašle svoje predbežné zistenia príslušným členským štátom na pripomienkovanie.“

16.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 12a

1.   Do 14. novembra 2014 a každých päť rokov potom Komisia zverejní správu o uplatňovaní tohto nariadenia.

V tejto správe, okrem iného, vyhodnotí:

a)

účinnosť tohto nariadenia, najmä či sa ustanovenia upravujúce rozhodovanie ukázali dostatočne rozsiahle;

b)

napredovanie pri zabezpečovaní užšej spolupráce v hospodárskych politikách a nepretržitej konvergencie hospodárskej výkonnosti členských štátov v súlade so ZFEÚ.

2.   V prípade potreby sa k uvedenej správe pripojí návrh na zmeny a doplnenia tohto nariadenia vrátane postupov rozhodovania.

3.   Správa sa zašle Európskemu parlamentu a Rade.“

17.

Všetky odkazy na „článok 99 zmluvy“ sa v celom texte nariadenia nahrádzajú odkazmi na „článok 121 ZFEÚ“.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Štrasburgu 16. novembra 2011

Za Európsky parlament

predseda

J. BUZEK

Za Radu

predseda

W. SZCZUKA


(1)  Ú. v. EÚ C 150, 20.5.2011, s. 1.

(2)  Pozícia Európskeho parlamentu z 28. septembra 2011 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady z 8. novembra 2011.

(3)  Ú. v. ES L 209, 2.8.1997, s. 1.

(4)  Ú. v. ES L 209, 2.8.1997, s. 6.

(5)  Ú. v. ES C 236, 2.8.1997, s. 1.

(6)  Nariadenie Rady (ES) č. 1055/2005 z 27. júna 2005, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1466/97 o posilnení dohľadu nad stavmi rozpočtov a o dohľade nad hospodárskymi politikami a ich koordinácii (Ú. v. EÚ L 174, 7.7.2005, s. 1).

(7)  Nariadenie Rady (ES) č. 1056/2005 z 27. júna 2005, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1467/97 o urýchľovaní a objasňovaní vykonania postupu pri nadmernom schodku (Ú. v. EÚ L 174, 7.7.2005, s. 5).

(8)  Pozri dokument 7423/5/05 na http://www.consilium.europa.eu/documents.aspx?lang=sk.

(9)  Ú. v. EÚ C 73, 25.3.2006, s. 21.

(10)  Ú. v. EÚ L 306, 23.11.2011, s. 25.“

(11)  Ú. v. EÚ L 306, 23.11.2011, s. 41.“

(12)  Ú. v. EÚ L 87, 31.3.2009, s. 164.“