28.7.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 196/21

(1)

Podľa článku 3 ods. 2 druhého pododseku smernice 2001/95/ES sa výrobok považuje za bezpečný, ak je v súlade s nezáväznými vnútroštátnymi normami, ktorými sa transponujú európske normy, na ktoré boli odkazy uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie.

(2)

Uvedené európske normy musia stanoviť európske normalizačné orgány na základe osobitných požiadaviek na bezpečnosť, ktoré určí Komisia.

(3)

Mnoho domácností má žalúzie a iné okenné zábrany svetla so šnúrami, ktoré sa používajú na vytiahnutie alebo spustenie výrobku (ovládacia šnúra) alebo na spojenie jednotlivých častí výrobku (vnútorná šnúra). Tieto šnúry predstavujú pre deti nebezpečenstvo uškrtenia, pretože sa z nich môžu vytvoriť slučky, do ktorých sa deti môžu zamotať počas hry v blízkosti okna. Deti môžu aj vyliezť na parapety alebo nábytok, odkiaľ majú prístup k šnúram. K nehodám môže dôjsť aj vtedy, keď sú postele alebo detské postieľky umiestnené v blízkosti okien a šnúry sú v dosahu detí.

(4)

V roku 1998 bolo vo vzorke nemocníc v 15 členských štátoch Európskej únie hospitalizovaných 129 detí v dôsledku zranenia súvisiaceho so slučkou vytvorenou zo šnúry clony alebo závesu (2). Podľa odhadov v Spojenom kráľovstve zomrie každý rok jedno alebo dve deti tak, že sa zamotajú do šnúr clony. Komisia najnovšie zaznamenala desať smrteľných nehôd detí vo veku od 15 do 36 mesiacov v Írsku, vo Fínsku, v Holandsku, Spojenom kráľovstve a Turecku v období od roku 2008 do roku 2010. V Spojených štátoch bolo od roku 1999 nahlásených 119 smrteľných prípadov a 111 nehôd odvrátených v poslednej chvíli, ktoré súviseli s okennými zábranami svetla so šnúrami. V Kanade sa od roku 1986 s rovnakými výrobkami spája 28 smrteľných prípadov a 23 nehôd odvrátených v poslednej chvíli. V Austrálii sa od roku 2000 nešťastnou náhodou šnúrami clôn uškrtilo najmenej 10 detí (3). Tieto údaje však zachytávajú iba časť celého problému, pretože mnohé takéto nehody neboli nahlásené (4).

(5)

Z výskumu vyplýva, že k väčšine smrteľných nehôd súvisiacich so šnúrami clôn dochádza v spálni a obeťami sú deti vo veku od 16 do 36 mesiacov. Viac ako polovica týchto nehôd sa stane deťom vo veku zhruba 23 mesiacov. Napriek tomu, že sú deti v tomto veku úplne mobilné, je pre ne ťažké vyslobodiť sa, keď sa zamotajú do šnúr, pretože ich hlava má v porovnaní s telom stále väčšiu hmotnosť ako hlava dospelého človeka a nemajú ešte úplne rozvinutú schopnosť ovládať svoje svaly. Navyše sa im ešte úplne nevyvinuli ani priedušnice, takže sú menšie a menej pevné ako priedušnice dospelých a starších detí, a preto sa rýchlejšie zadusia, ak majú zovretý krk (5).

(6)

Európska norma EN 13120:2009 obsahuje funkčné a bezpečnostné požiadavky na vnútorné clony. Niektoré modely clôn, ktoré sa spájajú s nehodami, však nepatria do rozsahu pôsobnosti tejto normy.

(7)

Európska norma EN 13120:2009 sa týka ručne aj elektricky ovládaných vnútorných clôn, pričom elektricky ovládané clony sa riešia v súvislosti so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2006/42/ES zo 17. mája 2006 o strojových zariadeniach (6).

(8)

Táto smernica však nezahŕňa bezpečnosť detí v súvislosti s osobitným rizikom uškrtenia a nevzťahuje sa na ručne ovládané clony so šnúrami. Motorizáciou možno odstrániť riziká spojené s ovládacími šnúrami, ale nie riziká týkajúce sa vnútorných šnúr.

(9)

Aj iné okenné zábrany svetla s nebezpečnými voľne prístupnými šnúrami predstavujú pre deti podobné riziko.

(10)

V správach o nehodách súvisiacich so šnúrami sa ako príčina smrti uvádza vnútorné udusenie. Existujúce európske normy týkajúce sa okenných zábran svetla a clôn neobsahujú požiadavky na riešenie tohto rizika.

(11)

S cieľom vyriešiť riziko nesprávnej inštalácie alebo nenainštalovania by mali výrobcovia zlepšiť dizajn bezpečnostných zariadení alebo okenných zábran svetla, aby sa zabránilo použitiu výrobku v prípade, že bezpečnostné zariadenia nie sú správne nainštalované.

(12)

Preto je potrebné stanoviť požiadavky na bezpečnosť, aby sa zabezpečilo, že vnútorné clony a iné okenné zábrany svetla so šnúrami budú automaticky bezpečné pre deti, a aby sa odstránilo riziko uškrtenia a vnútorného udusenia v dôsledku prístupných šnúr a malých častí.

(13)

Popri požiadavkách týkajúcich sa bezpečného ovládania okenných zábran svetla so šnúrami a clôn sa musia vypracovať aj požiadavky na bezpečnosť výrobku v prípade bezpečnostných zariadení a informácie o bezpečnosti uvedených výrobkov.

(14)

Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom výboru zriadeného podľa článku 15 smernice 2001/95/ES a Európsky parlament ani Rada proti nim nevzniesli žiadne námietky,

a)

„vnútorné clony“ sú výrobky na zaclonenie okien nainštalované kdekoľvek na vnútornom povrchu budovy;

b)

„okenné zábrany svetla so šnúrami“ sú výrobky, ktoré sa používajú na zaclonenie okna, obsahujúce voľne prístupné šnúry s výnimkou vnútorných clôn. Okenné zábrany svetla môžu byť umiestnené z vonkajšej strany okna, medzi dvoma okennými tabuľami alebo pred oknom;

c)

„nebezpečná slučka“ je slučka vytvorená z voľne prístupnej šnúry, reťaze alebo podobne, prípadne v kombinácii s tkaninou, a mohla by sa cez ňu pretiahnuť hlava alebo krk malého dieťaťa, čím by sa vytvorilo nebezpečenstvo uškrtenia;

d)

„bezpečnostné zariadenia“ sú zariadenia alebo dizajn, ktorý chráni malé dieťa pred rizikom uškrtenia napríklad tým, že bráni vytvoreniu nebezpečnej slučky zo šnúry alebo reťaze, prerušuje nebezpečnú slučku, uvoľňuje šnúru alebo reťaz, keď sa vytvorí nebezpečná slučka alebo keď sa šnúra alebo reťaz zaťaží bremenom, bráni prístupu dieťaťa k šnúre alebo reťazi, bráni zamotaniu šnúr;

e)

„voľne prístupné šnúry, reťaze, guľôčkové reťaze a podobne“ sú šnúry, reťaze, guľôčkové reťaze a podobne, ktoré sú voľne prístupné spredu, zozadu alebo zboku clony alebo okennej zábrany svetla a ktoré môže malé dieťa dočiahnuť a ťahať, a preto predstavujú nebezpečenstvo uškrtenia. Výška sa nepovažuje za obmedzenie prístupnosti.