15.7.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 180/1

(1)

Smernica Rady 86/613/EHS z 11. decembra 1986 o uplatňovaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vykonávajúcimi činnosť ako samostatne zárobkovo činné osoby vrátane činnosti v poľnohospodárstve a o ochrane samostatne zárobkovo činných žien počas tehotenstva a materstva (3) zabezpečuje, že v členských štátoch sa uplatňuje zásada rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vykonávajúcimi činnosť ako samostatne zárobkovo činné osoby alebo prispievajúcimi k vykonávaniu takejto činnosti. Pokiaľ ide o samostatne zárobkovo činné osoby a ich manželov alebo manželky, smernica 86/613/EHS nebola veľmi účinná a rozsah jej pôsobnosti by sa mal prehodnotiť, keďže diskriminácia na základe pohlavia a obťažovanie sa vyskytujú aj mimo oblasti plateného zamestnania. V záujme zrozumiteľnosti by smernica 86/613/EHS mala byť nahradená touto smernicou.

(2)

Komisia vo svojom oznámení z 1. marca 2006 nazvanom „Plán uplatňovania rovnosti žien a mužov“ uviedla, že v záujme zlepšenia riadenia v oblasti rodovej rovnosti preskúma platné právne predpisy Únie v oblasti rodovej rovnosti, ktoré neboli zahrnuté do projektu prepracovania právnych predpisov v roku 2005 s cieľom tieto predpisy v prípade potreby aktualizovať, modernizovať a prepracovať. Smernica 86/613/EHS nebola zahrnutá do projektu prepracovania právnych predpisov.

(3)

Rada vo svojich záveroch z 5. a 6. decembra 2007 nazvaných Vyvážené úlohy žien a mužov v záujme zamestnanosti, rastu a sociálnej súdržnosti vyzvala Komisiu, aby zvážila potrebu prípadnej revízie smernice 86/613/EHS s cieľom zaručiť práva súvisiace s materstvom a otcovstvom samostatne zárobkovo činných osôb a im vypomáhajúcich manželov alebo manželiek.

(4)

Európsky parlament systematicky vyzýval Komisiu, aby preskúmala smernicu 86/613/EHS, najmä v záujme podpory ochrany samostatne zárobkovo činných žien v materstve a zlepšenia situácie manželov alebo manželiek samostatne zárobkovo činných osôb.

(5)

Európsky parlament svoje stanovisko k týmto otázkam zaujal už vo svojom uznesení z 21. februára 1997 o postavení vypomáhajúcich manželov/manželiek samostatne zárobkovo činných osôb (4).

(6)

Komisia vo svojom oznámení z 2. júla 2008 nazvanom Obnovená sociálna agenda: príležitosti, prístup a solidarita v Európe 21. storočia potvrdila potrebu prijať opatrenia v súvislosti s rozdielmi medzi ženami a mužmi v podnikaní, ako aj zlepšiť zosúladenie súkromného a pracovného života.

(7)

Existuje už celý rad právnych nástrojov na presadzovanie zásady rovnakého zaobchádzania, ktoré sa vzťahujú na samostatnú zárobkovú činnosť, najmä smernica Rady 79/7/EHS z 19. decembra 1978 o postupnom vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach súvisiacich so sociálnym zabezpečením (5) a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania (6). Táto smernica by sa preto nemala vzťahovať na oblasti, ktoré už spadajú do rozsahu pôsobnosti iných smerníc.

(8)

Táto smernica sa nedotýka právomocí členských štátov, pokiaľ ide o organizáciu ich systémov sociálnej ochrany. Do výlučnej právomoci členských štátov týkajúcej sa organizácie ich systémov sociálnej ochrany patria okrem iného rozhodnutia o vytvorení, financovaní a riadení takýchto systémov a súvisiacich inštitúcií, ako aj o podstate a zabezpečení výhod, výške príspevkov a podmienkach prístupu k nim.

(9)

Táto smernica by sa mala vzťahovať na samostatne zárobkovo činné osoby a ich manželov alebo manželky alebo – ak a pokiaľ to umožňuje vnútroštátne právo – ich životných partnerov alebo životné partnerky, ak sa za podmienok stanovených vnútroštátnymi právnymi predpismi zvyčajne podieľajú na podnikateľskej činnosti. Práca týchto manželov alebo manželiek a – ak a pokiaľ to umožňuje vnútroštátne právo – životných partnerov alebo životných partneriek samostatne zárobkovo činných osôb by sa v záujme zlepšenia ich situácie mala uznávať.

(10)

Táto smernica by sa nemala vzťahovať na záležitosti spadajúce do rozsahu pôsobnosti iných smerníc, ktorými sa presadzuje zásada rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami, najmä smernice Rady 2004/113/ES z 13. decembra 2004 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania medzi mužmi a ženami v prístupe k tovaru a službám a k ich poskytovaniu (7). Naďalej sa uplatňuje okrem iného článok 5 smernice 2004/113/ES týkajúci sa poistných zmlúv a súvisiacich finančných služieb.

(11)

Aby sa zabránilo diskriminácii na základe pohlavia, táto smernica by sa mala vzťahovať tak na priamu, ako aj na nepriamu diskrimináciu. Obťažovanie a sexuálne obťažovanie by sa malo považovať za diskrimináciu, a preto by malo byť zakázané.

(12)

Táto smernica by sa nemala dotýkať práv a povinností vyplývajúcich z manželského alebo rodinného stavu vymedzeného vo vnútroštátnom práve.

(13)

Zásada rovnakého zaobchádzania by sa mala vzťahovať na vzťahy medzi samostatne zárobkovými činnými osobami a tretími stranami v rámci pôsobnosti tejto smernice, ale nie na vzťahy medzi samostatne zárobkovo činnými osobami a ich manželmi/manželkami alebo životnými partnermi/životnými partnerkami.

(14)

Uplatňovanie zásady rovnakého zaobchádzania v oblasti samostatnej zárobkovej činnosti znamená, že nesmie dochádzať k žiadnej diskriminácii na základe pohlavia, napríklad v súvislosti so zakladaním, zariaďovaním alebo rozširovaním podniku alebo so začatím alebo rozširovaním akejkoľvek inej formy samostatnej zárobkovej činnosti.

(15)

Členské štáty môžu podľa článku 157 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie zachovať alebo prijať opatrenia stanovujúce osobitné výhody s cieľom uľahčiť nedostatočne zastúpenému pohlaviu vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť alebo predchádzať znevýhodneniu či vyrovnávať znevýhodnenie v ich profesijnej kariére. Opatrenia, ako napríklad pozitívne kroky zamerané na dosiahnutie rodovej rovnosti v praxi, by sa v zásade nemali považovať za porušenie právnej zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami.

(16)

Je nevyhnutné zabezpečiť, aby podmienky pre založenie spoločnosti s manželom/manželkou alebo – ak a pokiaľ to umožňuje vnútroštátne právo – so životným partnerom/životnou partnerkou neboli viac obmedzujúce ako podmienky pre zakladanie spoločnosti s inými osobami.

(17)

Manželia/manželky alebo – ak a pokiaľ to umožňuje vnútroštátne právo – životní partneri/životné partnerky samostatne zárobkovo činných osôb, ktorí majú prístup k systému sociálnej ochrany, by mali tiež mať právo využívať sociálnu ochranu, ak sa podieľajú na činnosti rodinného podniku. Od členských štátov by sa malo vyžadovať prijatie potrebných opatrení na organizovanie tejto sociálnej ochrany v súlade s vnútroštátnym právom. Členské štáty by najmä mali rozhodnúť o tom, či sa táto sociálna ochrana má realizovať na povinnom alebo dobrovoľnom základe. Členské štáty môžu stanoviť, že táto sociálna ochrana môže byť úmerná účasti na činnosti samostatne zárobkovo činnej osoby a/alebo výške príspevku.

(18)

Hospodárska a fyzická zraniteľnosť tehotných samostatne zárobkovo činných žien, tehotných manželiek a – ak a pokiaľ to umožňuje vnútroštátne právo – tehotných životných partneriek samostatne zárobkovo činných osôb si vyžaduje, aby sa im priznalo právo na dávky v materstve. Za predpokladu, že sú splnené minimálne požiadavky tejto smernice, členské štáty majú aj naďalej právomoc organizovať takéto dávky vrátane ustanovenia výšky príspevkov a všetkých modalít týkajúcich sa dávok a platieb. Môžu predovšetkým určiť, v ktorom období pred pôrodom a/alebo po ňom sa prizná právo na dávky v materstve.

(19)

Dĺžka obdobia, počas ktorého sú samostatne zárobkovo činné ženy a manželky alebo – ak a pokiaľ to umožňuje vnútroštátne právo – životné partnerky samostatne zárobkovo činných osôb oprávnené poberať dávky v materstve, je podobná ako dĺžka poberania dávok v materstve pre zamestnankyne platná v súčasnosti na úrovni Únie. V prípade, že sa dĺžka materskej dovolenky na úrovni Únie zmení, Komisia by mala Európskemu parlamentu a Rade podať správu, v ktorej zhodnotí, či je potrebné zmeniť dĺžku poberania dávok v materstve pre samostatne zárobkovo činné ženy a manželky a životné partnerky samostatne zárobkovo činných osôb uvedené v článku 2.

(20)

V záujme zohľadnenia osobitostí samostatne zárobkovej činnosti by samostatne zárobkovo činné ženy a manželky alebo – ak a pokiaľ to umožňuje vnútroštátne právo – životné partnerky samostatne zárobkovo činných osôb mali mať prístup ku všetkým existujúcim službám zabezpečujúcimi dočasné zastúpenie, ktoré umožňuje prerušenie profesionálnej činnosti z dôvodu tehotenstva alebo materstva, alebo ku všetkým existujúcim vnútroštátnym sociálnym službám. Prístup k uvedeným službám môže byť alternatívou alebo časťou dávok v materstve.

(21)

Osoby diskriminované na základe pohlavia by mali mať k dispozícii vhodné prostriedky právnej ochrany. Na zabezpečenie účinnejšej ochrany by mali mať združenia, organizácie a iné právne subjekty oprávnenie zapojiť sa do konania, ak tak rozhodnú členské štáty, buď v mene alebo na podporu obete bez toho, aby boli dotknuté vnútroštátne procesné pravidlá týkajúce sa zastupovania a obhajoby na súdoch.

(22)

Ochrana samostatne zárobkovo činných osôb a manželov alebo manželiek a – ak a pokiaľ to umožňuje vnútroštátne právo – životných partnerov alebo životných partneriek samostatne zárobkovo činných osôb pred diskrimináciou na základe pohlavia by mala byť posilnená existenciou subjektu alebo subjektov v každom členskom štáte, ktoré by boli oprávnené analyzovať vzniknuté problémy, skúmať možné riešenia a poskytovať praktickú pomoc obetiam. Takýto subjekt alebo subjekty môžu byť rovnaké ako tie, ktoré sú na vnútroštátnej úrovni zodpovedné za presadzovanie zásady rovnakého zaobchádzania.

(23)

Táto smernica ustanovuje minimálne požiadavky, a tým dáva členským štátom možnosť prijať alebo zachovať priaznivejšie ustanovenia.

(24)

Keďže cieľ požadovaných opatrení, teda zabezpečenie jednotnej vysokej úrovne ochrany pred diskrimináciou vo všetkých členských štátoch, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov a možno ho lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa,

a)

samostatne zárobkovo činné osoby, teda všetky osoby vykonávajúce zárobkovú činnosť na vlastný účet v súlade s podmienkami ustanovenými vnútroštátnymi právnymi predpismi;

b)

manželov alebo manželky alebo – ak a pokiaľ to umožňuje vnútroštátne právo – životných partnerov alebo životné partnerky samostatne zárobkovo činných osôb, ktorí nie sú zamestnancami alebo podnikateľskými partnermi a ktorí sa zvyčajne za podmienok ustanovených vnútroštátnymi právnymi predpismi podieľajú na činnostiach samostatne zárobkovo činnej osoby a vykonávajú rovnaké alebo pomocné úlohy.

a)

dávke, ktorú by dotknutá osoba dostávala v prípade prerušenia svojej činnosti z dôvodov spojených s jej zdravotným stavom, a/alebo

b)

priemernej strate príjmu alebo zisku v pomere k porovnateľnému predchádzajúcemu obdobiu, s tým, že sa vo vnútroštátnych právnych predpisoch môže stanoviť limit, a/alebo

c)

akejkoľvek inej rodinnej dávke stanovenej vnútroštátnymi právnymi predpismi, s tým, že sa vo vnútroštátnych právnych predpisoch môže stanoviť limit.

a)

poskytovanie nezávislej pomoci obetiam diskriminácie pri podávaní sťažností týkajúcich sa diskriminácie bez toho, aby boli dotknuté práva obetí a združení, organizácií alebo iných právnych subjektov uvedených v článku 9 ods. 2;

b)

vykonávanie nezávislých prieskumov týkajúcich sa diskriminácie;

c)

uverejňovanie nezávislých správ a vypracúvanie odporúčaní k akejkoľvek otázke, ktorá sa vzťahuje na takúto diskrimináciu;

d)

vymieňanie dostupných informácii na príslušnej úrovni so zodpovedajúcimi európskymi subjektmi, ako je napr. Európsky inštitút pre rodovú rovnosť.