12.5.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 118/45


ROZHODNUTIE KOMISIE

z 9. marca 2010

o pomoci udelenej v prospech spoločnosti Farm Dairy Flevoland (C 45/08)

[oznámené pod číslom K(2010) 1240]

(Iba holandské znenie je autentické)

(2010/269/EÚ)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) (1), a najmä na jej článok 108 ods. 2 prvý pododsek,

po vyzvaní zúčastnených strán na predloženie ich pripomienok v súlade s uvedeným článkom a so zreteľom na tieto pripomienky,

keďže:

I.   Postup

(1)

Pri preskúmaní informačného hárku zaslaného v rámci žiadosti o výnimku podľa nariadenia Komisie (ES) č. 68/2001 z 12. januára 2001 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy o ES na pomoc vzdelávaniu (2) Komisia získala informácie vo veci pomoci, ktorá bola alebo mala byť poskytnutá spoločnosti Farm Dairy Flevoland. Listom z 29. júna 2004 (ref.: AGR/16887) Komisia požiadala Holandsko o informácie o tomto opatrení.

(2)

Holandské orgány odpovedali listom z 28. novembra 2005, ktorý bol zaevidovaný 29. novembra 2005.

(3)

Komisia požiadala o ďalšie informácie listom z 22. mája 2007, na ktorý Holandsko odpovedalo listom z 22. júna 2007, ktorý bol zaevidovaný 25. júna 2007.

(4)

Opatrenie bolo zahrnuté do registra neoznámenej pomoci s číslom NN 97/05.

(5)

Rozhodnutie Komisie o začatí konania bolo prijaté 26. novembra 2008 a uverejnilo sa v Úradnom vestníku Európskej únie  (3). Komisia vyzvala ostatné členské štáty a iné zainteresované strany, aby k predmetnej pomoci vyjadrili svoje pripomienky.

(6)

Holandsko poslalo svoje pripomienky listom zaslaným a zaevidovaným 19. januára 2009.

(7)

Pripomienky spoločnosti Farm Dairy ako zúčastnenej strany boli Komisii doručené listom z 18. mája 2009. V súvislosti so žiadosťou o predĺženie lehoty, ktorú podala Farm Dairy, a vzhľadom na osobitné okolnosti, o ktorých sa zmienila, boli Komisii listom z 15. júna 2009 doručené dodatočné prílohy k listu z 18. mája 2009. List bol zaevidovaný 18. júna 2009. Tieto pripomienky boli holandským orgánom zaslané listom z 24. júna 2009. Holandské orgány odpovedali listom zaslaným a zaevidovaným 17. júla 2009.

(8)

V liste z 18. septembra 2009 Komisia položila holandským orgánom niekoľko doplňujúcich otázok. Holandsko požiadalo listom zo 16. októbra 2009 o predĺženie lehoty na odpoveď do 18. novembra 2009. Listom z 10. novembra 2009 im bola daná lehota priznaná. Holandsko poskytlo doplňujúce informácie v liste z 23. novembra, ktorý bol zaevidovaný v ten istý deň.

II.   Opis

II.1.   Súvislosti opatrenia

(9)

Spoločnosť Farm Dairy vyrába mliečne výrobky. Premiestnila sa na svoje súčasné pôsobisko v Lelystade (Flevoland), ktorý je regiónom zaradeným pod cieľ 1. 24. augusta 1998 spoločnosť Farm Dairy predložila žiadosť o pomoc na investície podľa bodu 3.3 jednotného programovacieho dokumentu (Enig Programmeringsdocument) regiónu Flevoland. Od zriadenia tejto spoločnosti sa očakávalo vytvorenie priamych a nepriamych pracovných miest v regióne.

(10)

Región schválil danú žiadosť o pomoc 23. septembra 1998. Rozhodnutie regiónu vychádzalo medziiným z priaznivej perspektívy, pokiaľ ide o vytvorenie pracovných miest, životné prostredie, zníženie nákladov na prevoz mlieka (až dovtedy sa mlieko vyprodukované vo Flevolande spracúvalo mimo tohto regiónu, dokonca až v Belgicku), a z predpokladov rentability spoločnosti. Spoločnosť Farm Dairy totiž plánovala nadviazať zmluvné vzťahy s producentmi mlieka z Flevolandu, ako aj dohody so známymi veľkoobchodnými reťazcami, čím by zabezpečila odbyt mliečnych výrobkov. Farm Dairy predpokladala, že ročne spracuje 48 miliónov kilogramov mlieka.

(11)

Región podal žiadosť o spolufinancovanie na ministerstve pôdohospodárstva (Ministerie voor Landbouw, Natuur and Voedselkwaliteit – LNV) a požiadal aj o posúdenie projektu. Región a „Directie Noordwest“ ministerstva LNV mali pravdepodobne na žiadosť o spolufinancovanie rozdielne názory, a to najmä pokiaľ ide o inovačný aspekt projektu. Z tohto dôvodu IKC vydal druhé stanovisko. V tomto stanovisku zo 17. decembra 1998 sú zhrnuté pozitíva projektu týkajúce sa zamestnanosti, odbytu, rentability. Uzatvára však, že projekt má slabiny, pokiaľ ide o inovačný charakter. Samotný výrobný postup skutočne nebol inovačný, hoci sa pri ňom používajú najmodernejšie metódy, ale súčasťou projektu bola inovácia trhu. V druhom stanovisku sa zohľadňujú viaceré kritériá, ako napríklad rozvoj regiónu a finančný vývoj projektu. Vzhľadom na to, že prospešnosť projektu sa prejaví najmä na regionálnej úrovni (a v menšej miere na celoštátnej), obvyklý vzorec rozdelenia spolufinancovania dotácií sa upravil smerom nadol tak, že regionálny podiel sa zvýšil.

(12)

Na základe uvedeného stanoviska holandského ministerstva pôdohospodárstva región vydal rozhodnutie o udelení dotácie spoločnosti Farm Dairy v celkovej výške 1 575 000 miliónov NLG (t. j. 715 909 EUR) a svoj úmysel udeliť dotáciu spoločnosti oznámil 3. marca 1999. Táto dotácia sa mala financovať príspevkami z EPUZF, štátnych prostriedkov a prostriedkov regiónu.

(13)

V dôsledku pochybností o možnosti získať schválenie tejto pomoci Európskou komisiou sa holandské ministerstvo pôdohospodárstva rozhodlo neposkytnúť financovanie z verejných zdrojov a regiónu to oznámilo listom zo 14. septembra 1999.

(14)

Po kontrole vykonanej GR pre poľnohospodárstvo Komisia rozhodla o tom, že projekt sa nemôže financovať prostredníctvom jednotného programovacieho dokumentu a v dôsledku toho sa neposkytne časť financovania pochádzajúca z EPUZF. Komisia toto rozhodnutie oznámila regiónu listom z 25. júna 1999.

(15)

Región však napriek tomu rozhodol o financovaní projektu výhradne z vlastných prostriedkov. Spoločnosť Farm Dairy bola informovaná o definitívnom poskytnutí dotácie a o jej vyplatení listom z 20. novembra 2000.

(16)

Na žiadosť predstaviteľov regiónu Flevoland sa 23. februára 2001 konalo neformálne stretnutie so zástupcami GR pre poľnohospodárstvo. Na tomto stretnutí zástupcovia Komisie poukázali na to, že pomoc spoločnosti Farm Dairy nie je zlučiteľná so spoločným trhom a mala by sa od príjemcu vymôcť a prípadne využiť dané prostriedky v rámci iného projektu.

(17)

Región sa rozhodol prideliť spoločnosti Farm Dairy pomoc v podobe odškodnenia za ujmu spôsobenú odvolaním rozhodnutia o udelení pomoci. Výška tohto odškodnenia bola rovnaká ako suma, ktorú by spoločnosť Farm Dairy bola dostala v prípade schválenia pomoci. Keďže v rozhodnutí o udelení pomoci sa nepredpokladala možnosť odobratia pomoci, región usúdil, že je daným rozhodnutím zaviazaný a povinný poskytnúť pomoc, aby sa nevystavil súdnemu stíhaniu zo strany Farm Dairy. Región oznámil Farm Dairy svoj návrh na odškodnenie listom z 10. mája 2001. Farm Dairy tento návrh prijala listom z 21. mája 2001.

II.2.   Právny základ

(18)

Pomoc bola pôvodne udelená v rámci jednotného programovacieho dokumentu regiónu Flevoland ako pomoc na investície na základe bodu 3.3 uvedeného dokumentu. Neskôr sa z uvedených dôvodov pomoc poskytla ako odškodnenie za straty spôsobené rozhodnutím o odvolaní poskytnutia pomoci.

II.3.   Výška pomoci

(19)

Výška pomoci je 1 575 000 NLG, teda 715 909 EUR. Táto suma zodpovedá 8,5 % sumy všetkých investícií, ktoré predstavujú 18 597 000 NLG čiže 8 438 951 EUR.

II.4.   Príjemca pomoci

(20)

Príjemcom pomoci je Farm Dairy Holding B.V. v Lelystade. Ide o spoločnosť vyrábajúcu mliečne výrobky (napr. jogurty a iné mliečne dezerty).

II.5.   Trvanie opatrenia

(21)

Pomoc bola pridelená na obdobie od 1. októbra 1998 do 1. mája 2000 podľa dátumov začiatku a ukončenia projektu Farm Dairy. Samotné rozhodnutie o udelení pomoci bolo prijaté 3. marca 1999.

III.   Argumenty predložené Komisiou v rámci začatia konania vo veci zisťovania

(22)

Komisia začala konanie vo veci zisťovania ustanovené v článku 108 ods. 2 ZFEÚ, pretože mala vážne pochybnosti o zlučiteľnosti tejto pomoci s vnútorným trhom.

(23)

Komisia najmä predbežne preskúmala zlučiteľnosť predmetných opatrení z hľadiska pomoci na investície a pomoci v podobe odškodnenia za straty.

(24)

V prípade pomoci na investície Komisia uplatnila pravidlá platné v čase udelenia pomoci, teda rámcové pravidlá pre štátnu pomoc týkajúcu sa investícií v odvetví spracovania a uvádzania na trh poľnohospodárskych produktov (4) (ďalej len „rámcové pravidlá“), keďže išlo o investíciu. Tieto rámcové pravidlá vo všeobecnosti vylučujú pomoc na investície v odvetví kravského mlieka a výrobkov z neho okrem výnimiek uvedených v bode 2.3 prílohy k rozhodnutiu Komisie 94/173/ES z 22. marca 1994 o stanovení výberových kritérií, ktoré sa majú zohľadniť pri investíciách na zlepšenie podmienok spracovania a uvádzania na trh poľnohospodárskych produktov a produktov lesného hospodárstva (5). Uvedené výnimky sa týkajú aj investícií s výrazným podielom inovácií. Komisia v tejto súvislosti urobila v prvotnom rozhodnutí záver, že nemá dostatok informácií na to, aby z nich mohla vyvodiť, že predmetná pomoc spĺňa podmienky na udelenie jednej z ustanovených výnimiek. V bode 3 písm. d) rámcových pravidiel sa umožňuje vyhlásiť určitú pomoc za zlučiteľnú, ak je oprávnená na spolufinancovanie. Komisia v prvotnom rozhodnutí uzavrela, že táto možnosť sa nedá uplatniť na daný prípad, keďže v liste Komisie Holandsku z 25. júna 1999 sa zamietalo akékoľvek financovanie prostredníctvom jednotného programovacieho dokumentu.

(25)

Komisia zároveň posúdila argument holandských orgánov, podľa ktorého bola pomoc poskytnutá ako odškodnenie za škody vzniknuté v dôsledku administratívnej chyby, keď bola udelená pomoc, ktorá sa neskôr ukázala v rozpore s pravidlami a možno nezlučiteľná. Skonštatovala, že spoločnosť, ktorá bola príjemcom danej pomoci, nemohla mať legitímnu dôveru v zákonnosť pomoci, ktorá nebola udelená v súlade s ustanoveným postupom. Komisia v dôsledku toho vyjadrila pochybnosti o tom, či odškodnenie predstavuje adekvátne odôvodnenie umožňujúce dospieť k záveru, že predmetné opatrenie nepredstavovalo pomoc.

(26)

Keďže holandské orgány neuviedli iný právny základ, Komisia uzavrela, že pochybnosti o zlučiteľnosti predmetných opatrení pretrvávajú, a domnieva sa, že nie je vylúčené, že môže ísť o prevádzkovú pomoc.

IV.   Pripomienky tretích strán

(27)

Farm Dairy na začiatok vyjadrila svoje prekvapenie nad uverejnením rozhodnutia o začatí konania vo veci formálneho zisťovania. Spoločnosť bola presvedčená, že spis bol už dávno uzavretý. Zároveň s poľutovaním uviedla, že nemohla zasiahnuť do korešpondencie medzi regiónom Flevoland a Komisiou, keďže o vyšetrovaní Komisie sa dozvedela, až keď sa začalo konanie vo veci formálneho zisťovania.

(28)

Spoločnosť Farm Dairy zhrnula svoje pripomienky do štyroch okruhov: po prvé všeobecný kontext opatrenia a legitímna dôvera príjemcu, po druhé uplatňovanie opatrení jednotného programovacieho dokumentu Flevoland, po tretie posúdenie so zreteľom na rozhodnutie 94/173/ES a po štvrté námietka voči uplatneniu zloženého úroku v prípade záporného rozhodnutia s vymáhaním pomoci.

IV.1.   Všeobecný kontext opatrenia

(29)

Spoločnosť Farm Dairy požiadala v auguste 1998 región Flevoland o subvenciu v rámci jednotného programovacieho dokumentu na roky 1994 – 1999. V tomto dokumente sa zdôrazňovala potreba rozšíriť možnosti spracovania a uvádzania poľnohospodárskych výrobkov na trh v regióne Flevoland. Projekt Farm Dairy sa zdal v tejto súvislosti obzvlášť nosný, pretože sa zameriaval na vybudovanie samostatného závodu na spracovanie mlieka v Lelystade.

(30)

Spoločnosť spätne zhrnula pozitíva, ktoré vyplynuli z postavenia závodu v Lelystade: vznik hospodárskej súťaže na holandskom trhu s mliečnymi výrobkami, ktorý vtedy ovládali Friesland Coberco a Campina Melkunie; blízkosť dodávateľov mlieka; inovácie (make-to-order system); zavedenie dvojlitrových obalov na holandský trh; nárast zamestnanosti v regióne patriacom pod „cieľ 1“; stimulovanie hospodárskeho rastu. Zámerom Farm Dairy v danom období bolo vyvinúť rad osobitných a novátorských výrobkov na holandskom trhu.

(31)

Spoločnosť uvádza, že región a ministerstvo pôdohospodárstva (LNV) posúdili žiadosť o pomoc kladne na základe nezávislého stanoviska IKC, v ktorom sa konštatovalo, že projekt je čiastočne inovačný. 24. februára 1999 sa teda podpísal dohovor medzi regiónom Flevoland a spoločnosťou Farm Dairy o udelení subvencie v rámci opatrenia 3.3 jednotného programovacieho dokumentu Flevolandu. Farm Dairy zdôrazňuje, že región Flevoland ju upovedomil o tom, že pomoc nie je vzhľadom na pravidlá o štátnej pomoci povolená, až v roku 2001. Aby sa vyhol súdnemu procesu, región navrhol vyplatiť odškodnenie. Farm Dairy uvádza, že v rozhodnutí o začatí konania je zmienka o tom, že v priebehu konverzácie medzi predstaviteľmi regiónu a zástupcami Komisie sa spomenula nezlučiteľnosť pomoci. Predstaviteľ regiónu uviedol spoločnosti Farm Dairy, že úradník Komisie údajne navrhol možné vyplatenie odškodnenia. Na základe týchto skutočností sa Farm Dairy domnieva, že mala dôvod na legitímnu dôveru v to, že spis bol uzavretý.

(32)

Pokiaľ ide o intenzitu pomoci, podľa údajov Farm Dairy bola konečná intenzita pomoci na úrovni […] (6) % skutočných investičných nákladov oproti odhadovaným 8,5 % investičných nákladov. Tento percentuálny podiel je výrazne nižší ako povolený podiel (napr. pre malé a stredné podniky).

IV.2.   Pripomienky Farm Dairy týkajúce sa posúdenia so zreteľom na jednotný programovací dokument Flevolandu

(33)

Región Flevoland posúdil opatrenie so zreteľom na opatrenie 3.3 jednotného programovacieho dokumentu Flevolandu, ktorého cieľom je podporovať nové poľnohospodárske činnosti zamerané na tvorbu pracovných miest a environmentálne ciele. Farm Dairy prekvapilo, že podľa Komisie bolo potrebné posúdiť opatrenie so zreteľom na bod 3.2 jednotného programovacieho dokumentu Flevolandu týkajúceho sa nariadenia Rady (EHS) č. 866/90 z 29. marca 1990 o zlepšení podmienok spracovania a uvádzania na trh poľnohospodárskych produktov (7). Dôsledkom posúdenia z tohto hľadiska je povinnosť dodržiavať kritériá pre investície uvedené v bode 2.3 prílohy k rozhodnutiu 94/173/ES.

(34)

Farm Dairy uvádza, že podľa jej názoru sú podmienky ustanovené v bode 3.3 jednotného programovacieho dokumentu splnené: konkrétne v roku 2000 Farm Dairy vytvorila 61 miest (namiesto pôvodne plánovaných 35) a investovala celkovo […] miliónov NLG namiesto pôvodne plánovaných 18,5 milióna. Investícia mala navyše pozitívny vplyv na životné prostredie: znížili sa emisie CO2 a obmedzilo sa používanie palív vďaka blízkej vzdialenosti dodávateľov mlieka. Inovačným charakterom systému „make-to-order“ sa zmenšila potreba chladiarenských kapacít zariadení, ktoré majú vysokú spotrebu energie.

(35)

Na záver tohto bodu Farm Dairy konštatuje, že Komisia mala subvenciu schváliť na základe opatrenia 3.3, a nie 3.2 jednotného programovacieho dokumentu Flevolandu.

IV.3.   Pripomienky Farm Dairy týkajúce sa posúdenia so zreteľom na rozhodnutie 94/173/ES

(36)

Spoločnosť Farm Dairy sa na úvod domnieva, že pomoc je zlučiteľná s kritériami vymenovanými v bode 1.1 rozhodnutia 94/173/ES. Ako už bolo predtým uvedené, investícia mala priaznivý vplyv na životné prostredie a zaviedla inovácie z hľadiska technológií. Blízkosť dodávateľov mlieka zároveň umožnila znížiť preklenovacie náklady na zber mlieka a centralizovaný charakter výrobného reťazca v podniku umožňoval priamu distribúciu.

(37)

Farm Dairy sa zároveň domnieva, že predmetná pomoc zodpovedá požiadavkám kladeným v kritériách uvedených v bode 2.3 prílohy k uvedenému rozhodnutiu 94/173/ES.

(38)

Spoločnosť hlavne tvrdí, že inovácie sú významným podielom danej investície, a to z dvoch dôvodov: po prvé vnútorný postup fungovania spoločnosti sa zakladá na systéme „make-to-order“. Znamená to, že surovina – mlieko – sa spracúva v rámci podniku na konečný výrobok, ktorý sa na mieste zabalí a bezodkladne naloží do chladiarenských kamiónov. Úplne sa tak odstránila potreba využiť logistické distribučné centrum. Tento systém zároveň umožňuje, aby pôvodný prísun mlieka presne zodpovedal množstvu daných objednávok. Dôsledkom toho sú výrazne nižšie chladiarenské náklady spojené s prepravou mlieka z podniku. Farm Dairy zdôrazňuje, že spoločnosť investovala do moderných pasterizačných liniek s vyššou výkonnosťou vzhľadom na spotrebu energie. Tento výrobný postup prispel k vyššej kvalite výrobkov Farm Dairy.

(39)

Ako druhý bod Farm Dairy uvádza, že vykonala inovácie aj na výrobnej úrovni tým, že na holandský trh uviedla dvojlitrové polyetylénové obaly. V roku 1999 bola Farm Dairy prvou spoločnosťou, ktorá na trh uviedla tento typ obalov. V danom čase boli k dispozícii len menšie kartónové obaly. Farm Dairy na tento účel doviezla zo Spojených štátov špeciálny stroj na výrobu uvedených obalov. Dopyt po takýchto obaloch však v roku 1999 ešte nebol výrazný, značne narástol až v roku 2004. Od roku 2004 Farm Dairy plní viac ako […] miliónov litrov mlieka do dvojlitrových obalov, čo predstavuje […] % jej celkovej produkcie mlieka. Farm Dairy pripája k svojim pripomienkam novinový článok, v ktorom sa píše o tejto inovácií, ako aj o štatistických údajoch spoločnosti ukazujúcich nárast množstva mlieka uvádzaného na trh v dvojlitrových nádobách počas obdobia rokov 1999 – 2008.

(40)

Farm Dairy pripája k svojim pripomienkam aj správu pod názvom Inovácie uskutočnené spoločnosťou Farm Dairy v období podania žiadosti DOCUP v roku 1998, ktorej autorom je […], vtedajší […] v konkurenčnej spoločnosti […]. Farm Dairy zdôrazňuje, že sa v tejto nezávislej správe uvádza, že uvedenie dvojlitrových nádob z polyetylénu na holandský trh predstavovalo takú revolúciu, že sa obe dominantné strany (Friesland Coberco a Campina Melkunie) usilovali o zdržanie uvedenia tohto obalu na trh. Táto nádoba predstavovala v porovnaní s vtedajšími kartónovými nádobami na trhu mnoho výhod. Farm Dairy bola v skutočnosti prvá spoločnosť, ktorá túto nádobu uviedla na holandský trh. Okrem toho je vďaka logistickému konceptu spoločnosti (výrobný reťazec v rámci jedného podniku) lehota uchovávania mlieka dlhšia, pretože nie sú potrebné centrálne logistické distribučné centrá ani rozsiahle zásobovacie linky.

(41)

Farm Dairy poskytla aj tabuľku, v ktorej sú špecifické investičné náklady na výrobu dvojlitrových nádob oddelené od ostatných investičných nákladov. Pri výstavbe Farm Dairy sa postavili štyri stáčacie linky, z ktorých bola jedna priamo určená na stáčanie do dvojlitrových fliaš. Tieto náklady boli takisto oddelené od ostatných investičných nákladov.

(42)

Farm Dairy takisto uvádza, že v čase podania investičnej žiadosti mala v pláne uviesť na trh nový rad osobitných výrobkov: smotana v téglikoch, ovocné jogurty a iné dezerty na báze smotany a ovocia.

(43)

Ako reakciu na kritérium uvedené v bode 2.3 prílohy k rozhodnutiu 94/173/ES o vývoji dopytu Farm Dairy uvádza, že dopyt pochádza najmä zo supermarketov, ktoré boli nadšené pri predstave, že sa na trhu objaví nový aktér. Hneď od začiatku mala spoločnosť Farm Dairy dodávateľské zmluvy s hlavnými supermarketmi, ktoré pôsobia v Holandsku.

(44)

Pokiaľ ide o výnimku týkajúcu sa nedostačujúcej kapacity, ako aj existencie skutočných a efektívnych odbytísk, z reakcie supermarketov uvedených v odôvodnení 43 vyplýva, že existencia skutočných a efektívnych odbytísk sa zreteľne dokázala. Nedostačujúca kapacita vyplýva podľa Farm Dairy z rozhodnutia holandských orgánov pre hospodársku súťaž (NMa) z 23. decembra 1998 v rámci odkúpenia spoločnosti s produkciou mliečnych výrobkov De Kievit spoločnosťou Friesland Coberco Dairy Foods. Holandsko dováža viac mlieka na priemyselné spracovanie, ako ho vyváža. Účtovný zostatok za dovoz-vývoz ukazuje, že 2,5 % mlieka spracovaného v Holandsku sa doviezlo. Farm Dairy z týchto všetkých informácií vyvodzuje, že trh s čerstvým mliekom v Holandsku nemal prebytočné kapacity.

(45)

Farm Dairy zároveň poznamenáva, že dodávatelia mlieka z Flevolandu sa rozhodli, že už nebudú dodávať mlieko spoločnosti Campina Melkunie, ich zákazníkovi, a budú dodávať mlieko spoločnosti Comelco v Belgicku. Odkúpenie spoločnosti Comelco spoločnosťou Campina Melkunie v roku 1991 a konečná realizácia tohto odkúpenia v roku 1996 však prinútili dodávateľov mlieka, aby hľadali inú alternatívu. Touto alternatívou sa stal príchod spoločnosti Farm Dairy na trh v roku 1999.

(46)

Na záver Farm Dairy poukazuje na ťažkosti pri hľadaní presnejších informácií 10 rokov po vzniku skutočností a spochybňuje dĺžku trvania konania medzi Komisiou a Holandskom.

IV.4.   Platenie zloženého úroku

(47)

Farm Dairy sa odvoláva na dĺžku trvania konania a na svoju legitímnu dôveru v to, že spis považovali za uzavretý, aby tak vyjadrila svoj nesúhlas s uložením zloženého úroku odo dňa poskytnutia pomoci. Spoločnosť Farm Dairy sa nemôže považovať za zodpovednú za fakt, že spis zostal dlho odložený, čo spôsobilo nárast úrokovej sadzby. Preto spoločnosť Farm Dairy žiada o uplatnenie jednoduchej úrokovej sadzby vzhľadom na skutočnosť, že keby bývali mali informácie o tom, že pomoc je protizákonná, a pokiaľ by mali na výber, rozhodli by sa uhradiť sumu skôr.

(48)

Farm Dairy zakladá svoju žiadosť na oznámení Komisie z 8. mája 2003, podľa ktorého až dosiaľ nebolo jasné, aký typ úrokovej sadzby sa má použiť. Vzhľadom na princíp rovnosti Farm Dairy žiada, aby Komisia rozhodla, že na obdobie pred 8. májom 2003 sa neuplatní zložená úroková sadzba.

V.   Pripomienky predložené Holandskom

(49)

Holandsko predložilo listom z 19. januára 2009 svoje pripomienky k rozhodnutiu Komisie začať konanie ustanovené v článku 108 ods. 2 ZFEÚ voči neoznámenej pomoci. Reakcia Holandska sa obmedzuje na zhrnutie, že už nemá čo dodať, pretože všetky informácie už boli poskytnuté v rámci konania predbežného vyšetrovania.

(50)

Na základe pripomienok spoločnosti Farm Dairy Komisia požadovala ďalšie vysvetlenia. Na tento účel požiadala Holandsko, aby jej oznámilo, či uvedenie dvojlitrových fliaš na trh bolo inováciou, tak ako to uvádza Farm Dairy, a či tento aspekt zohľadnili holandské orgány pri hodnotení projektu. Pokiaľ ide o postup make-to-order, Komisia požiadala Holandsko, aby sa vyjadrilo k informáciám, ktoré poskytla spoločnosť Farm Dairy a podľa ktorých tento proces predstavoval v čase podania investičnej žiadosti inováciu. Komisia nakoniec požiadala Holandsko, aby sa vyjadrilo k existencii skutočných odbytísk a nedostačujúcej kapacite v čase poskytnutia pomoci a aby poskytlo akúkoľvek štúdiu alebo dokument, ktoré by mohli byť v tejto veci prínosné.

(51)

Holandsko uviedlo, že pokiaľ ide o dvojlitrové nádoby, v roku 1999 išlo naozaj o inováciu. V tejto veci sa opiera o štúdie uskutočnené firmou TNO (8), organizáciou Nederlandse Zuivel Organisatie (NZO) a [x], reťazcami supermarketov. Holandsko poskytlo Komisii správu TNO, ako aj listy, ktoré predložili NZO a [x]. Z týchto informácií vyplýva, že Farm Dairy bola vskutku prvá spoločnosť, ktorá uviedla dvojlitrové nádoby na holandský trh, a že v roku 1999 tieto nádoby predstavovali inováciu, keďže predtým sa mlieko predávalo iba v kartónových nádobách s objemom jeden alebo jeden a pol litra.

(52)

IKC pri svojom hodnotení nezobral tento aspekt do úvahy a provincia nebola o tomto aspekte informovaná. Holandsko uviedlo, že tento aspekt by v danom období bezpochybne zmenil stanovisko IKC, a tým aj stanovisko týkajúce sa inovatívneho charakteru projektu. Keďže IKC už neexistuje, nemožno ho požiadať o druhé stanovisko.

(53)

Na žiadosť Komisie zaslalo Holandsko podrobnosti o nákladoch súvisiacich výlučne so špecifickou investíciou na uvedenie dvojlitrových nádob na trh. Podľa týchto údajov bola čiastka 1 840 000 FL (t. j. 834 956 EUR) určená na špecifické investície na výrobu dvojlitrových nádob. Holandské orgány k tomu pripočítali náklady na štvrtinu stáčacích liniek, keďže zo štyroch stáčacích liniek bola jedna určená výlučne na plnenie dvojlitrových fliaš. Táto čiastka predstavuje 2 936 250 FL (t. j. 1 332 412 EUR). Celková čiastka teda predstavuje 4 776 250 FL (t. j. 2 167 367 EUR).

(54)

Čo sa týka konceptu „make-to-order“, Komisia požiadala Holandsko, aby sa vyjadrilo k jeho inovatívnemu charakteru a uviedlo, či pripomienky predložené spoločnosťou Farm Dairy mohli zmeniť hodnotenie uskutočnené predtým, podľa ktorého mal projekt slabiny z hľadiska svojho inovatívneho charakteru. Holandsko poslalo odpoveď, že IKC sa domnieval, že projekt je čiastočne inovatívny v tom zmysle, že inovatívny charakter nepredstavujú inovácie výrobkov, ale inovácia trhu. Hodnotenie sa uskutočnilo v rámci žiadosti ministerstva poľnohospodárstva o spolufinancovaní. Holandsko sa však odvoláva na ďalšie argumenty, aby tak podalo dôkaz o inovatívnom charaktere projektu: systém „make-to-order“ údajne zefektívnil dodávku mlieka tým, že umožnil uchovávanie mlieka počas dlhšieho obdobia, a to v krajine, kde sa konzumuje prevažne pasterizované mlieko (miesto sterilizovaného mlieka, ktoré sa uchováva dlhšie). Holandsko cituje aj štúdiu uskutočnenú firmou TNO o inovatívnom charaktere systému „make-to-order“. V tejto štúdii sa uvádza, že v tom čase bol hlavným systémom systém „make-to-stock“, v rámci ktorého sa určité množstvo ponechá na sklade, odkiaľ sa predáva neskôr. Lehota dodania výrobkov sa skracuje, ale flexibilita, pokiaľ ide o potreby zákazníkov, ako napr. supermarkety, sa tým takisto znižuje. Systém „make-to-order“ umožňuje reagovať na túto potrebu flexibility. Holandsko preto došlo k záveru, že tento koncept má inovatívny charakter.

(55)

Pokiaľ ide o existenciu odbytísk a neexistenciu nadmerných kapacít, Holandsko cituje správu ústavu Rabobank International z apríla 1999, v ktorej sa uvádza, že 2,5 % celkového množstva spracúvaného surového mlieka sa dováža. Ak vezmeme do úvahy aj mlieko zo závodu (t. j. pasterizované mlieko určené na dlhšiu prepravu), dováža sa 10,5 % celkového množstva spracúvaného mlieka. Podľa Holandska to ilustruje neexistenciu nadmerných kapacít v Holandsku. Pokiaľ ide o existenciu odbytísk, Holandsko potvrdzuje analýzu, ktorú uskutočnila spoločnosť Farm Dairy (pozri odôvodnenia 44 a 45). Okrem toho štatistické údaje spoločnosti Farm Dairy uvádzajú možnosti odbytísk. Aj z listu od [x] vyplýva, že predaj dvojlitrových fliaš vyrábaných spoločnosťou Farm Dairy zvýšil obrat.

VI.   Posúdenie opatrenia

(56)

Komisia konštatuje, že články 92, 93 a 94 Zmluvy o ES (teraz články 107, 108 a 109 ZFEÚ) boli uplatniteľné na výrobu mliečnych výrobkov a iných mliečnych dezertov podľa článku 23 nariadenia Rady (EHS) č. 804/68 z 27. júna 1968, ktorým sa zaviedla spoločná organizácia trhov s mliekom a mliečnymi výrobkami (9), ktoré boli uplatniteľné v čase poskytnutia pomoci.

VI.1.   Existencia štátnej pomoci v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ

(57)

V súlade s článkom 107 ods. 1 ZFEÚ je pomoc poskytovaná členským štátom alebo akoukoľvek formou zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru, nezlučiteľná s vnútorným trhom, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi.

(58)

Opatrenie poskytnuté štátom: Táto podmienka je splnená, keďže opatrenie poskytla provincia Flevoland.

(59)

Opatrenie, ktoré vedie k ovplyvňovaniu obchodu medzi členskými štátmi a ktoré narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže: Odvetvie mliečnych výrobkov je otvorené hospodárskej súťaži na úrovni Spoločenstva (10), a teda vnímavé voči každému opatreniu v prospech výroby v tom či onom členskom štáte. Okrem toho bolo v tomto prípade zámerom spracúvať mlieko v provincii Flevoland, zatiaľ čo predtým sa mlieko spracúvalo čiastočne v Belgicku. Toto opatrenie preto môže narúšať hospodársku súťaž na trhu s mliekom a mliečnymi výrobkami.

(60)

Opatrenie, ktoré zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru: pomoc je udelená v prospech jedinej spoločnosti Farm Dairy.

(61)

Z týchto dôvodov dochádza Komisia k záveru, že dotknuté opatrenie patrí do oblasti pôsobnosti článku 107 ods. 1 ZFEÚ a predstavuje štátnu pomoc. Pripomienky prijaté na základe začatia konania túto kvalifikáciu nespochybnili.

VI.2.   Kvalifikovanie opatrenia ako protiprávna pomoc

(62)

Vzhľadom na to, že pomoc bola udelená a vyplatená bez predchádzajúceho oznámenia Komisii, ide o protiprávnu pomoc v zmysle článku 1 písm. f) nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES (11).

VI.3.   Posúdenie zlučiteľnosti opatrenia pomoci

(63)

V uvedenom rozhodnutí o začatí konania sa do úvahy brali dve možné odôvodnenia na poskytnutie pomoci, ktoré predložili holandské orgány. V prvom rade, t. j. pri poskytnutí pomoci, orgány uviedli, že ide o investičnú pomoc, ktorá by mala spadať do rámca dokumentu DOCUP Flevoland (pozri vyššie uvedené odôvodnenie 9). Neskôr orgány provincie Flevoland zmenili túto investičnú pomoc na náhradu za škody spôsobené neposkytnutím pomoci. Informácie poskytnuté spoločnosťou Farm Dairy v rámci začatia konania sa posúdia podľa časti týkajúcej sa zlučiteľnosti pomoci ako investičnej pomoci. Posúdenie zlučiteľnosti opatrenia pomoci bude obsahovať dve časti: zlučiteľnosti pomoci ako investičnej pomoci (VI.3.1) a ako náhrady (VI.3.2).

(64)

Komisia by však na začiatok chcela posúdiť argument predložený spoločnosťou Farm Dairy, ktorým spochybňuje kvalifikovanie opatrenia Komisiou ako opatrenia patriaceho pod bod 3.2 dokumentu DOCUP Flevoland, zatiaľ čo provincia predložila Komisii opatrenie ako opatrenie patriace pod bod 3.3 DOCUP Flevoland (pozri odôvodnenie 33 a nasledujúce).

(65)

Komisia predovšetkým zastáva názor, že táto diskusia súvisí s pridelením prostriedkov Spoločenstva, čo nie je predmetom tohto rozhodnutia, ktoré posudzuje opatrenie poskytnuté výhradne z prostriedkov provincie po tom, čo ministerstvo LNV zaprotokolovalo odmietnutie Komisie poskytnúť prostriedky Spoločenstva. Posúdenie dôvodov, kvôli ktorým Komisia odmietla poskytnúť prostriedky Spoločenstva, nespadá do rámca tohto rozhodnutia a malo sa včas spochybniť v rámci postupov uplatniteľných pri poskytovaní prostriedkov Spoločenstva. Keďže odmietnutie Komisie poskytnúť prostriedky Spoločenstva sa Holandsku oznámilo listom z 25. júna 1999 a Holandsko toto vzalo na vedomie bez toho, aby sa snažilo proti tomuto opatreniu protestovať (12), nemožno už toto rozhodnutie spochybniť v rámci tohto rozhodnutia.

(66)

Komisia však poznamenáva, že kritériá použité na posúdenie opatrení z hľadiska pravidiel o štátnej pomoci v oblasti investícií odkazujú späť na tie isté kritériá ako použité v prípade posúdenia z hľadiska bodu 2.3 DOCUP. Pravidlá o štátnej pomoci uplatniteľné v čase poskytnutia pomoci sú totiž obsiahnuté v rámcových pravidlách a odkazujú v bode 3 písm. b) na body 1.2 a 2 rozhodnutia 94/173/ES. V tomto rozhodnutí ide vo všeobecnosti o výberových kritériách Spoločenstva na výber investícií, ktoré by sa mohli financovať Spoločenstvom na základe nariadenia (EHS) č. 866/90 a nariadenia Rady (EHS) č. 867/90 z 29. marca 1990 o zlepšení podmienok spracovania a uvádzania na trh výrobkov lesného hospodárstva (13). A to s cieľom dosiahnuť súdržnosť medzi prostriedkami Spoločenstva a vnútroštátnymi prostriedkami. Komisia však zdôrazňuje, že neuplatňuje rozhodnutie 94/173/ES ako také, ale uplatňuje ho iba v prípade, keď sa naň rámcové pravidlá odvolávajú.

VI.3.1.   Pomoc na investície

(67)

Komisia prešetrila opatrenia na základe rámcových pravidiel uplatniteľných v čase poskytnutia pomoci, t. j. 3. marca 1999.

(68)

Podľa bodu 3 písm. b) rámcových pravidiel sa investičná pomoc v prospech investícií uvedených v bode 1.2 druhej a tretej zarážke prílohy k rozhodnutiu 94/173/ES nemôže pokladať za zlučiteľnú s vnútorným trhom. Rovnako aj investície, ktoré sú vylúčené na základe bodu 2 tej istej prílohy, sa považujú za nezlučiteľné so spoločným trhom, ak nie sú splnené osobitné podmienky uvedené v uvedenej prílohe.

(69)

V bode 2.3 prílohy k rozhodnutiu 94/173/ES sa stanovuje: „V odvetví kravského mlieka a výrobkov z kravského mlieka sa vylučujú tieto investície:

[…]

investície týkajúce sa týchto výrobkov: maslo, práškové sérum, práškové mlieko, maslový olej, laktóza, kazeín, kazeinát,

investície spojené s výrobou čerstvých výrobkov alebo syrov okrem tej výroby, ktorá zahŕňa výrazný podiel inovácií v súlade s vývojom dopytu okrem výrobkov, pri ktorých je dokázaná nedostačujúca kapacita, ako aj existencia skutočných a efektívnych odbytísk, a takisto okrem výroby produktov podľa tradičných alebo biologických postupov, tak ako sú ustanovené právnymi predpismi Spoločenstva.

Zákazy uvedené v predchádzajúcich zarážkach sa netýkajú nasledujúcich investícií za predpokladu, že tieto investície nespôsobujú zvýšenie kapacity:

investície zamerané na dodržiavanie zdravotných noriem Spoločenstva,

investície zamerané na ochranu životného prostredia.“

(70)

Z toho a priori vyplýva, že pomoc na investície, pokiaľ ide o výrobu čerstvých výrobkov, ako je v tomto prípade prešetrená pomoc, je zlučiteľná s vnútorným trhom, iba ak táto investícia spadá do jednej z výnimiek uvedených v bode 2.3 prílohy k rozhodnutiu 94/173/ES.

(71)

Jednou z hlavných otázok položených v rozhodnutí o začatí konania bola otázka, či je splnená jedna z výnimiek uvedených v bode 2.3 prílohy k rozhodnutiu 94/173/ES. V tomto rozhodnutí sa preto posúdia všetky tri výnimky: výrazný podiel inovácií vo výrobe v súlade s vývojom dopytu, nedostačujúca kapacita a existencia skutočných a efektívnych odbytísk, výroba produktov podľa tradičných alebo biologických postupov, tak ako sú ustanovené právnymi predpismi Spoločenstva.

a)   Kritérium o výraznom podiele inovácií v súlade s dopytom

(72)

Z dokumentov, ktoré Holandsko poskytlo Komisii v roku 2005, vyplývalo, že výrobný postup nie je inovatívny s ohľadom na informácie poskytnuté v danom období. Tak ako sa uvádza v rozhodnutí o začatí konania, IKC sa domnieval, že projekt nie je úplne inovatívny. Projekt najmä neprezentoval inovatívne výrobky, ale trhové inovácie a výrobný proces neboli inovatívne, ale použili sa najmodernejšie technológie. S ohľadom na skutočnosť, že ostatné prehodnotené kritériá boli splnené, však IKC došiel k záveru, že projekt spĺňa kritériá na získanie pomoci, ale znížil jej podiel (pozri vyššie uvedené odôvodnenie 11).

(73)

Otázkou je, či skutočnosti uvedené spoločnosťou Farm Dairy a Holandskom v rámci začatia konania môžu spochybniť analýzu, ktorá sa vtedy vykonala v rámci posúdenia kritérií o hodnotení subvencií DOCUP. Tieto skutočnosti (pozri odôvodnenia 36 až 46) potvrdili, že časť investície, ktorá bola určená na nové dvojlitrové nádoby z polyetylénu, bola úplne inovatívna a že Farm Dairy bol prvá spoločnosť, ktorá tento výrobok vyrábala a uviedla na holandský trh. Správa, ktorú poskytla Farm Dairy na tento účel, opisuje inovatívny charakter a táto správa sa zdá byť vierohodná, keďže ju vyhotovil expert daného odboru, ktorý vtedy pracoval pre konkurenčnú firmu spoločnosti Farm Dairy. Uvedená správa nespochybňuje analýzu, ktorú v danom období uskutočnilo IKC a ministerstvo LNV, ale obsahuje skutočnosť, ktorá sa Komisii neoznámila pred rozhodnutím o začatí konania a ktorá sa neuviedla v dokumentoch, ktoré sa Komisii predtým predložili. Uvedená dvojlitrová nádoba mala už vtedy veľký úspech na britskom a americkom trhu. Farm Dairy bola prvá spoločnosť, ktorá tento typ nádoby uviedla na trh. Neskôr sa ukázalo, že Farm Dairy bola priekopníkom, keďže dvojlitrová nádoba sa stala na holandskom trhu bežnou záležitosťou.

(74)

Na základe judikatúry Súdneho dvora Európskej únie je Komisia povinná brať do úvahy rôzne skutočnosti, ktoré sa jej predložia, a preskúmať všetky potrebné stanoviská, vyžiadajúc si najmä informácie od príjemcov, aby mohla v deň prijatia rozhodnutia (14) rozhodnúť na základe úplnej znalosti relevantných vecných skutočností.

(75)

V tomto prípade Komisia požiadala Holandsko, aby potvrdilo skutočnosti predložené spoločnosťou Farm Dairy. Holandsko tieto skutočnosti potvrdilo a poskytlo tri samostatné dokumenty (pozri vyššie uvedené odôvodnenia 51 až 53), ktorými sa potvrdil inovatívny charakter investície do dvojlitrových nádob. Z týchto informácií na jednu stranu vyplýva, že Holandsko nezobralo pri posudzovaní inovatívneho charakteru do úvahy investíciu, ktorá bola určená na dvojlitrové nádoby, bezpochyby z toho dôvodu, že posúdenie sa uskutočnilo na základe kritérií dokumentu DOCUP, a nie osobitne podľa uvedených rámcových pravidiel. Na druhú stranu sa Holandsko odvolalo na nezávislých expertov so znalosťou trhu a spôsobu, ktorým sa mliečne výrobky uvádzali na trh. Štúdiami uskutočnenými expertmi sa ukázalo, že Farm Dairy bola naozaj prvá spoločnosť, ktorá tento typ nádob uviedla na holandský trh.

(76)

Na základe týchto nových skutočností predložených orgánmi a spoločnosťou Farm Dairy po začatí konania sa Komisia domnieva, že uvedenie na trh a výroba dvojlitrových nádob predstavuje inovatívny charakter.

(77)

Pokiaľ ide o koncept „make-to-order“, otázka znie takto: došlo by v dôsledku spresnení, ktoré uviedla spoločnosť Farm Dairy a Holandsko, k zmene hodnotenia Komisie pri príležitosti začatia konania?

(78)

Na rozdiel od prípadu dvojlitrových nádob Holandsko v priebehu posudzovania žiadosti o subvencie v roku 1998 zohľadnilo koncept „make-to-order“. Vtedy sa došlo k záveru, že výrobný postup nie je inovatívny sám osebe, ale že sa pri ňom používajú tie najmodernejšie technológie a že je vysokoúčinný z hľadiska zníženia spotreby energie a priaznivejšie prispieva k ochrane životného prostredia. Tieto argumenty použilo Holandsko aj spoločnosť Farm Dairy už vo svojej predchádzajúcej korešpondencii. V prípade konceptu „make-to-order“ sa nedokázala žiadna iná inovácia.

(79)

Je takisto dôležité overiť, či je výroba v súlade s vývojom dopytu, ak to požaduje prvá výnimka uvedená v rozhodnutí 94/173/ES. Z informácií poskytnutých Komisii (pozri odôvodnenie 43) vyplýva, že dopyt po týchto výrobkoch pochádzal najmä zo supermarketov a že sa uzatvorili zmluvy najmenej s piatimi supermarketmi. Komisia sa domnieva, že táto skutočnosť je spoľahlivým ukazovateľom toho, že inovácia je v súlade s vývojom dopytu. Toto potvrdzuje skutočnosť, že [x] citovaný Holandskom (pozri odôvodnenie 55) významne zvýšil svoj obrat vďaka mlieku predávanému spoločnosťou Farm Dairy.

(80)

V dôsledku toho sa Komisia domnieva, že v tomto konkrétnom prípade sa spĺňajú podmienky prvej výnimky pre tú časť investície, ktorá bola určená na dvojlitrové nádoby, keďže investícia má inovatívny charakter v súlade s vývojom dopytu. Komisia nemôže na základe informácií, ktoré sa jej poskytli po začatí konania formálneho vyšetrovania, dospieť k záveru, že podmienky tejto prvej výnimky nie sú splnené. Úlohou Komisie nie je skúmať, ktoré skutočnosti sa jej mohli predložiť, ale Komisia musí na jednej strane preskúmať všetky potrebné stanoviská a na strane druhej vychádzať z informácií, ktoré má k dispozícii v čase prijatia rozhodnutia (15). V tomto prípade Komisia na jednej strane začala konanie a listom z 18. septembra 2009 požiadala Holandsko o potvrdenie niektorých skutočností, ktoré uviedla spoločnosť Farm Dairy vo svojich pripomienkach. Takto Komisia využila všetky prostriedky, ktoré mala k dispozícii na získanie informácií od zúčastnených strán alebo členského štátu. Na strane druhej Komisia v tomto rozhodnutí vychádza zo všetkých informácií, ktoré získala po začatí konania. Nezískala však ani jednu protikladnú informáciu, ktorá by vypovedala o tom, že investícia určená na dvojlitrové nádoby nie je inovatívna ani nie je v súlade s vývojom dopytu.

(81)

Vzhľadom na to, že kritériá uvedené v rámcových pravidlách v spojení s rozhodnutím 94/173/ES sú splnené, pokiaľ ide o inovatívny charakter investície týkajúcej sa dvojlitrových fliaš, ale nie sú splnené v prípade zvyšnej časti investície, je dôležité oddeliť náklady na túto investíciu, aby z toho bolo možné odvodiť maximálnu intenzitu pomoci.

(82)

Holandské orgány uviedli, že na špecifické investície na výrobu dvojlitrových nádob sa pridelila čiastka 1 840 000 FL (t. j. 834 956 EUR). Holandské orgány k tomu pripočítali náklady na štvrtinu stáčacích liniek, keďže zo štyroch stáčacích liniek bola jedna určená výlučne na plnenie dvojlitrových fliaš. Táto suma predstavuje 2 936 250 FL (t. j. 1 332 412 EUR). Celková suma teda predstavuje 4 776 250 FL (t. j. 2 167 367 EUR) (pozri odôvodnenie 53). K tejto celkovej sume sa nepripočítali žiadne všeobecné náklady (ako napr. náklady na stavbu alebo pozemky).

(83)

Maximálna intenzita pomoci sa preto musí posúdiť so zreteľom na tieto oprávnené náklady. Flevoland je región, ktorý bol pri podaní investičnej žiadosti zaradený pod cieľ 1, a teda sa pomoc môže udeliť až do výšky 75 % oprávnených nákladov. Udelená pomoc, ktorá je vo výške 715 909 EUR, predstavuje menej ako 75 % oprávnených nákladov. Navrhnutá investícia je preto zlučiteľná s pravidlami o štátnej pomoci.

b)   Existencia odbytísk a nedostačujúca kapacita

(84)

Keďže podmienky prvej výnimky uvedené v bode 2.3 prílohy k rozhodnutiu 94/173/ES sú splnené, čo umožňuje schváliť udelenú pomoc v plnej výške, nie je potrebné vyjadrovať sa k skutočnosti, že ostatné podmienky výnimiek sú splnené.

c)   Výroba produktov podľa tradičných alebo biologických postupov, tak ako sú ustanovené právnymi predpismi Spoločenstva.

(85)

Tak ako v písmene b), analýza tejto tretej výnimky nie je potrebná, keďže analýza prvej výnimky umožnila dokázať zlučiteľnosť príslušnej pomoci. Okrem toho sa tento bod nezdá byť relevantný vzhľadom na príslušný investičný projekt, ktorý sa vôbec netýka výroby produktov podľa tradičných alebo biologických postupov.

(86)

Komisia nakoniec posúdila predmetnú pomoc z hľadiska článku 3 písm. d) uvedených rámcových pravidiel, v ktorom sa uvádza, že „Komisia posudzuje prípad od prípadu každé opatrenie pomoci, ktoré možno pri uplatnení týchto rámcových pravidiel a týchto potrebných opatrení vylúčiť, ale ktoré je v podstate oprávnené na spolufinancovanie zo strany Spoločenstva podľa ustanovení nariadenia Rady (EHS) č. 2328/91 (16)“. Z listu, ktorý Komisia poslala Holandsku 25. júna 1999, vyplýva, že projekt sa nemohol financovať prostredníctvom DOCUP. Preto Komisia v tejto fáze usudzuje, že v prípade predmetného opatrenia nemožno uplatniť výnimky podľa bodu 3 písm. d) uvedených rámcových pravidiel.

VI.3.2.   Ďalšie argumenty posudzované pri príležitosti začatia konania, týkajúce sa zlučiteľnosti pomoci v celej výške

(87)

Pri príležitosti začatia konania Komisia posudzovala náhradu za škody spôsobené neposkytnutím pomoci ako základ schválenia investície v celej jej výške. Počas úvodnej fázy holandské orgány uviedli, že pomoc bola poskytnutá ako náhrada za škody vzniknuté v dôsledku chyby orgánu, ktorý najprv pomoc udelil, no neskôr sa táto pomoc ukázala ako nezákonná a možno nezlučiteľná.

(88)

Súdny dvor uviedol, že náhrada škôd nie je pomocou (17). Súdny dvor sa opieral o skutočnosť, že štátna pomoc má úplne inú právnu povahu ako náhrady škôd, ktoré by štátne orgány mali prípadne vyplatiť súkromným osobám ako náhradu kvôli ujme, ktorú by im spôsobili. Preto náhrada škôd v zásade neposkytuje príjemcom zvýhodnenie, pretože ide iba o kompenzáciu jeho práva.

(89)

V tomto prípade sa ťažko hovorí o práve na odškodnenie v prípade príjemcu, keďže toto údajné právo je už od začiatku založené na protiprávnom správaní členského štátu. Z judikatúry však jasne vyplýva, že vzhľadom na záväzný charakter kontrol štátnej pomoci, ktoré Komisia vykonáva podľa článku 108 ZFEÚ, spoločnosti, ktorým bola udelená pomoc, v zásade môžu legitímne predpokladať, že pomoc je zákonná, iba ak bola udelená v súlade s postupom ustanoveným v uvedenom článku. Okrem toho platí, že zodpovedný hospodársky subjekt musí byť za bežných okolností schopný overiť si, či sa tento postup dodržal (18).

(90)

V tomto prípade je takisto dôležité zdôrazniť, že poskytnutie náhrady by viedlo k obchádzaniu zákazu poskytovať pomoc bez schválenia Komisie. To potvrdzuje aj skutočnosť, že v čase, keď provincia Flevoland uviedla, že predmetná pomoc bola udelená ako odškodnenie za chybu spôsobenú administratívou, provincia si bola veľmi dobre vedomá toho, že pomoc mala byť pred uskutočnením predložená Komisii na schválenie.

(91)

Komisia sa preto domnieva, že investícia v celej výške sa nemôže považovať za zlučiteľnú, keďže predmetná pomoc by predstavovala náhradu za ujmu, ktorú utrpel príjemca.

VI.3.3.   Ďalšie argumenty predložené spoločnosťou Farm Dairy v rámci začatia konania

(92)

Spoločnosť Farm Dairy spochybnila použitie zloženého úroku v prípade záporného rozhodnutia Komisie s vymáhaním pomoci (pozri vyššie uvedené odôvodnenie 47). Keďže predmetným rozhodnutím sa vyhlasuje pomoc za zlučiteľnú, vymáhanie protiprávnej pomoci sa nepredpokladá a pripomienky spoločnosti Farm Dairy už preto nie sú relevantné.

VII.   Záver

(93)

Štátna pomoc v prospech Farm Dairy, ktorú poskytlo Holandsko, je zlučiteľná iba v prípade tej časti investície, ktorá bola určená na nové dvojlitrové nádoby. Pôvodná výška pomoci sa preto prepočítala so zreteľom na túto časť celkových investícií a z tohto výpočtu vyplýva, že udelená pomoc je zlučiteľná s požiadavkami rámcových pravidiel štátnej pomoci na investície v odvetví spracovania a uvádzania poľnohospodárskych výrobkov na trh.

(94)

Komisia však ľutuje, že Holandsko poskytlo uvedenú pomoc v rozpore s článkom 108 ods. 3 ZFEÚ,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Štátna pomoc Holandska v prospech spoločnosti Farm Dairy v sume 715 909 EUR nie je zlučiteľná s vnútorným trhom.

Článok 2

Toto rozhodnutie je určené Holandskému kráľovstvu.

V Bruseli 9. marca 2010

Za Komisiu

Dacian CIOLOŞ

člen Komisie


(1)  Od 1. decembra 2009 sa z článkov 87 a 88 Zmluvy o ES stali články 107 a 108 ZFEÚ. Obe série ustanovení sú v podstate totožné. Pre potreby tohto rozhodnutia sa odkazmi na články 107 a 108 ZFEÚ prípadne rozumejú odkazy na články 87 a 88 Zmluvy o ES.

(2)  Ú. v. ES L 10, 13.1.2001, s. 20.

(3)  Ú. v. EÚ C 87, 16.4.2009, s. 5.

(4)  Ú. v. ES C 29, 2.2.1996, s. 4.

(5)  Ú. v. ES L 79, 23.3.1994, s. 29.

(6)  Informácia, na ktorú sa vzťahuje povinnosť profesionálneho tajomstva.

(7)  Ú. v. ES L 91, 6.4.1990, s. 1.

(8)  TNO je nezávislá poradenská firma, ktorej úlohou je docieliť, aby bol vedecký výskum použiteľný na zvýšenie inovatívneho potenciálu spoločností a verejných orgánov (www.tno.nl).

(9)  Ú. v. ES L 148, 28.6.1968, s. 13.

(10)  Podľa jurisdikcie Súdneho dvora zlepšenie konkurenčnej pozície podniku po udelení štátnej pomoci svedčí vo všeobecnosti o narušení hospodárskej súťaže s inými konkurenčnými podnikmi, ktoré takúto pomoc nedostali (vec 730/79, Zb. 1980, s. 2671, body 11 a 12). Pokiaľ ide o existenciu obchodu s mliekom v rámci Spoločenstva, pozri odôvodnenia 44, 45 a 55, ktoré Komisia považuje za opodstatnené.

(11)  Ú. v. ES L 83, 27.3.1999, s. 1.

(12)  Ministerstvo LNV totiž vo svojom liste z 15. júla 1999, ktorý zaslalo provincii Flevoland, uvádza, že Komisia projekt neschválila, a z tohto dôvodu ho ministerstvo odmieta financovať.

(13)  Ú. v. ES L 91, 6.4.1990, s. 7.

(14)  SPS, 9. septembra 2009, vec T-369/06, Holland Malt / Komisia, bod 195 (zatiaľ neuverejnené).

(15)  SPS, 9. septembra 2009, vec T-369/06, Holland Malt / Komisia, body 195 – 198 (zatiaľ neuverejnené).

(16)  Ú. v. ES L 218, 6.8.1991, s. 1.

(17)  SDES, spojené veci 106/87 – 120/87, Asteris a ostatní/Grécko a Európske hospodárske spoločenstvo, Zb. 1988, s. I-5515.

(18)  SDES, vec C-169/95, Španielsko/Komisia, Zb. 1997, s. I-135.