21.1.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 16/3

(1)

Smernica 89/398/EHS sa týka potravín určených na osobitné výživové účely, ktoré pre svoje špeciálne zloženie alebo výrobný proces vyhovujú osobitným výživovým požiadavkám špecifických kategórií obyvateľstva. Osoby postihnuté celiakiou tvoria takúto špecifickú skupinu obyvateľstva trpiacu trvalou neznášanlivosťou gluténu.

(2)

Potravinársky priemysel vyvinul škálu výrobkov označovaných pojmom „bezgluténový“ alebo podobnými pojmami. Rozdiely vo vnútroštátnych právnych predpisoch týkajúcich sa podmienok použitia týchto označení môžu brániť voľnému pohybu príslušných výrobkov a nemusia spotrebiteľom zaručovať rovnakú úroveň ochrany. V záujme jasnosti a s cieľom zabrániť dezorientácii spotrebiteľov rôznymi druhmi označení výrobkov na vnútroštátnej úrovni by mali byť podmienky použitia pojmov pre označenie výrobkov neobsahujúcich glutén stanovené na úrovni Spoločenstva.

(3)

Pšenica (t. j. všetky odrody Triticum, ako sú pšenica tvrdá, pšenica špalda a kamut), raž a jačmeň boli identifikované ako obilie, ktoré podľa vedeckých správ obsahuje lepok. Glutén obsiahnutý v tomto obilí môže mať škodlivé účinky na zdravie osôb trpiacich neznášanlivosťou gluténu, a preto by sa mu tieto osoby mali vyhýbať.

(4)

Odstránenie gluténu z obilia, ktoré ho obsahuje, je veľmi náročné z technického aj finančného hľadiska, a preto je výroba bezgluténových potravín, ktoré glutén vôbec neobsahujú, zložitá. V dôsledku toho môže mnoho potravín na trhu určených na tento osobitný výživový účel obsahovať nízke zostatkové množstvá gluténu.

(5)

Väčšina osôb trpiacich neznášanlivosťou gluténu môže do svojej stravy zaradiť ovos bez škodlivých účinkov na svoje zdravie. Táto otázka je predmetom prebiehajúceho štúdia a výskumu vedcov. Hlavným problémom je však kontaminácia ovsa pšenicou, ražou alebo jačmeňom, ku ktorej môže dôjsť počas ich žatvy, prepravy, skladovania a spracovania. Preto by sa malo pri označovaní výrobkov prihliadať na riziko kontaminácie výrobkov, ktoré obsahujú ovos, gluténom.

(6)

Rôzne osoby trpiace neznášanlivosťou gluténu môžu znášať rôzne malé množstvá gluténu v obmedzenom rozsahu. Aby spotrebitelia na trhu našli škálu potravín zodpovedajúcich ich potrebám a citlivosti, mala by existovať ponuka výrobkov s rôzne nízkym obsahom gluténu v takomto obmedzenom rozsahu. Je však dôležité rozličné výrobky riadne označiť, aby sa zaistilo ich správne použitie osobami trpiacimi neznášanlivosťou gluténu, čo by mali členské štáty podporiť posilnením informačných kampaní.

(7)

Potraviny na osobitné výživové účely so špeciálnym zložením, ktoré sú spracované alebo pripravené tak, aby spĺňali výživové potreby osôb trpiacich neznášanlivosťou gluténu, a s ktorými sa ako takými obchoduje, by mali byť v súlade s ustanoveniami tohto nariadenia označené buď ako výrobky s „veľmi nízkym obsahom gluténu“, alebo ako „bezgluténové“ výrobky. Tieto ustanovenia možno realizovať použitím potravín, ktoré boli špeciálne spracované tak, aby v nich bol znížený obsah gluténu v jednej alebo niekoľkých zložkách obsahujúcich glutén, a/alebo potravín, v ktorých boli zložky obsahujúce glutén nahradené inými zložkami, ktoré sú prirodzene bezgluténové.

(8)

Článok 2 ods. 3 smernice 89/398/EHS stanovuje, že v prípade potravín určených na bežnú spotrebu, ktoré sú vhodné na osobitné výživové účely, možno túto vhodnosť uviesť. Preto by malo byť možné, aby bežné potraviny, ktoré sú vhodné na spotrebu ako súčasť bezgluténovej diéty, keďže neobsahujú zložky získané z obilia obsahujúceho glutén alebo ovos, boli označené pojmami uvádzajúcimi, že výrobok neobsahuje glutén. V smernici Európskeho parlamentu a Rady 2000/13/ES z 20. marca 2000 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa označovania, prezentácie a reklamy potravín (2) sa vyžaduje, aby takéto označenie nezavádzalo spotrebiteľa vyvolávaním dojmu, že potravina má osobitné vlastnosti, ak v skutočnosti všetky podobné potraviny majú tieto isté vlastnosti.

(9)

V smernici Komisie 2006/141/ES z 22. decembra 2006 o počiatočnej dojčenskej výžive a následnej dojčenskej výžive a o zmene a doplnení smernice 1999/21/ES (3) sa zakazuje použitie zložiek obsahujúcich glutén pri výrobe týchto potravín. Preto by použitie pojmov „veľmi nízky obsah gluténu“ alebo „bezgluténový“ na označeniach týchto výrobkov malo byť zakázané, keďže podľa tohto nariadenia sa tieto označenia používajú na uvedenie obsahu gluténu nepresahujúceho 100 mg/kg na označenie „veľmi nízky obsah gluténu“ a 20 mg/kg na označenie „bezgluténový“.

(10)

V smernici Komisie 2006/125/ES z 5. decembra 2006 o potravinách spracovaných na báze obilnín a detskej potrave určených pre dojčatá a malé deti (4) sa vyžaduje uvedenie informácie o tom, či výrobok obsahuje glutén, alebo nie, ak je výrobok určený pre deti mladšie ako šesť mesiacov. Neprítomnosť gluténu v týchto výrobkoch by sa mala uviesť v súlade s požiadavkami stanovenými v tomto nariadení.

(11)

Na 31. zasadnutí Komisie pre Codex Alimentarius v júli 2008 (5) bol prijatý Kódex noriem pre potraviny na osobitné výživové účely pre osoby trpiace neznášanlivosťou gluténu, ktorého cieľom je umožniť týmto osobám nájsť na trhu rôzne potraviny vhodné pre ich potreby podľa ich citlivosti na glutén. Na účely tohto nariadenia by sa mal uvedený kódex náležite zohľadniť.

(12)

Aby hospodárske subjekty mohli prispôsobiť svoje výrobné procesy, mal by dátum uplatňovania tohto nariadenia umožniť potrebné prechodné obdobie. S výrobkami, ktoré však ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia už spĺňajú ustanovenia tohto nariadenia, sa môže obchodovať na trhu Spoločenstva od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.

(13)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat,

a)

„potraviny pre osoby trpiace neznášanlivosťou gluténu“ sú potraviny na osobitné výživové účely, ktoré sú špeciálne vyrobené, pripravené a/alebo spracované tak, aby spĺňali osobitné výživové potreby osôb trpiacich neznášanlivosťou gluténu;

b)

„glutén“ je bielkovinová frakcia z pšenice, raže, jačmeňa, ovsa alebo ich krížených variantov a derivátov, na ktorú majú niektoré osoby neznášanlivosť a ktorá nie je rozpustná vo vode a v 0,5 M roztoku chloridu sodného;

c)

„pšenica“ je akákoľvek odroda Triticum.

a)

potraviny na bežnú konzumáciu;

b)

potraviny na osobitné výživové účely so špeciálnym zložením, ktoré boli špeciálne spracované alebo pripravené tak, aby spĺňali osobitné výživové potreby, iné ako výživové potreby osôb trpiacich neznášanlivosťou gluténu, ktoré sú však vďaka svojmu zloženiu vhodné na osobitné výživové potreby osôb trpiacich neznášanlivosťou gluténu.