5.6.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 140/114

(1)

Konečným cieľom Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy, ktorý bol schválený rozhodnutím Rady 94/69/ES z 15. decembra 1993 (3), je dosiahnuť stabilizáciu koncentrácií skleníkových plynov v atmosfére na úrovni, ktorá zabráni nebezpečným antropogénnym zásahom do klimatického systému.

(2)

V šiestom environmentálnom akčnom programe Spoločenstva ustanovenom rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 1600/2002/ES z 22. júla 2002 (4) sa určuje zmena klímy ako priorita akcie. Uvedený program uznáva, že sa Spoločenstvo zaviazalo dosiahnuť v rokoch 2008 až 2012 zníženie emisií skleníkových plynov o 8 % v porovnaní s úrovňami v roku 1990 a že z dlhodobého hľadiska bude potrebné znížiť globálne emisie skleníkových plynov približne o 70 % v porovnaní s úrovňami v roku 1990.

(3)

V oznámení Komisie z 10. januára 2007 s názvom „Obmedzenie globálnej klimatickej zmeny na dva stupne Celzia – cesta vpred do roku 2020 a neskôr“ sa vysvetľuje, že v súvislosti s predpokladaným globálnym znížením emisií skleníkových plynov o 50 % do roku 2050 sa vyžaduje zníženie emisií skleníkových plynov vo vyspelom svete o 30 % do roku 2020 a ďalej o 60 – 80 % do roku 2050, že toto zníženie je technicky realizovateľné a prínosy ďaleko presiahnu náklady, ale že na jeho dosiahnutie sa musia využiť všetky možnosti pre zlepšenie situácie.

(4)

Zachytávanie a geologické ukladanie oxidu uhličitého (CCS) je premosťujúcou technológiou, ktorá prispeje k zmierňovaniu zmeny klímy. Spočíva v zachytávaní oxidu uhličitého (CO2) z priemyselných zariadení, v jeho preprave na úložisko a jeho vtláčaní do vhodnej podzemnej geologickej jednotky na účely trvalého ukladania. Táto technológia by nemala slúžiť ako stimul na zvýšenie podielu elektrární na fosílne palivá. Jej rozvoj by nemal viesť k zníženiu úsilia zameraného na podporu politík šetrenia s energiou, obnoviteľných zdrojov energie a iných bezpečných trvalo udržateľných nízkouhlíkových technológií ani z hľadiska výskumu, ani z hľadiska financovania.

(5)

Predbežné odhady vykonané s cieľom posúdiť vplyv smernice, ktoré sú uvedené v posúdení vplyvu Komisie, naznačujú, že do roku 2020 by sa mohlo uskladniť sedem miliónov ton CO2 a do roku 2030 až 160 miliónov ton, za predpokladu 20 % zníženia emisií skleníkových plynov do roku 2020 a pod podmienkou, že CCS dostane podporu zo súkromného sektora, od štátu a od Spoločenstva a ukáže sa ako environmentálne bezpečná technológia. Emisie CO2, ktorým by sa zabránilo do roku 2030, by mohli predstavovať približne 15 % zníženia potrebného pre Úniu.

(6)

V rámci Druhého európskeho programu pre zmenu klímy, ktorý bol ustanovený oznámením Komisie z 9. februára 2005 s názvom „Víťazne v zápase s globálnymi klimatickými zmenami“ na prípravu a hodnotenie budúcej politiky Spoločenstva v oblasti klímy sa vytvorila pracovná skupina pre zachytávanie a geologické ukladanie uhlíka. Poslaním tejto pracovnej skupiny bolo skúmať CCS ako prostriedok na obmedzenie zmeny klímy. Pracovná skupina uverejnila podrobnú správu na tému regulácie, ktorá bola prijatá v júni 2006. V nej sa zdôraznila potreba vytvorenia politiky i regulačných rámcov pre CCS a na Komisiu sa naliehalo, aby vykonala ďalší výskum tejto záležitosti.

(7)

V oznámení Komisie z 10. januára 2007 s názvom „Trvalo udržateľná výroba energie z fosílnych palív: s cieľom dosiahnuť po roku 2020 takmer nulové emisie z uhlia“ sa znova zdôraznila potreba regulačného rámca na základe integrovaného posudzovania rizík úniku CO2, vrátane požiadaviek na výber úložiska, ktoré boli navrhnuté tak, aby sa minimalizovalo riziko úniku, a vrátane režimu monitorovania a predkladania správ s cieľom kontroly ukladania a vhodnej možnosti nápravy v prípade výskytu akejkoľvek poruchy, ktorá by mohla nastať. V oznámení sa stanovil akčný plán pre Komisiu v tejto oblasti na rok 2007, v ktorom sa vyžadovalo vytvorenie vhodného riadiaceho rámca pre CCS, vrátane prác na regulačnom rámci, stimulačnom rámci a podporných programoch, ako aj na vonkajších prvkoch, napríklad technologická spolupráca s kľúčovými krajinami v oblasti CCS.

(8)

Na zasadnutí Európskej rady v marci 2007 sa tiež naliehalo na členské štáty a Komisiu, aby vyvinuli úsilie na zintenzívnenie výskumu a vývoja a aby vytvorili potrebný technický, hospodársky a regulačný rámec na odstránenie existujúcich právnych prekážok, a pokiaľ je to možné, dosiahli zavedenie CCS bezpečného pre životné prostredie do nových elektrární na fosílne palivá do roku 2020.

(9)

Európska rada na zasadnutí z marca 2008 pripomenula, že cieľom, ktorý sa sleduje navrhnutím regulačného rámca pre CCS, je zabezpečiť, aby sa táto nová technológia zaviedla spôsobom bezpečným pre životné prostredie.

(10)

Európska rada na zasadnutí v júni 2008 vyzvala Komisiu, aby čo najskôr navrhla mechanizmus na stimulovanie investícií členských štátov a súkromného sektora s cieľom do roku 2015 vybudovať a spustiť prevádzku až 12 demonštračných zariadení CCS.

(11)

Každá zo zložiek CCS, a to zachytávanie, preprava a ukladanie CO2 bola vyskúšaná v pilotných projektoch v menšom meradle, ako sa vyžaduje na ich priemyselné nasadenie. Tieto zložky sa ešte musia spojiť do úplného procesu CCS a je potrebné znížiť technologické náklady a zozbierať väčšie množstvo lepších vedeckých poznatkov. Preto je dôležité, aby úsilie Spoločenstva o demonštráciu CCS v rámci integrovanej politiky začalo čo najskôr, predovšetkým prostredníctvom právneho rámca pre environmentálne bezpečné ukladanie CO2, stimulov, najmä pre ďalší výskum a vývoj, úsilia v rámci demonštračných projektov a opatrení na zvýšenie povedomia verejnosti.

(12)

Na medzinárodnej úrovni sa právne prekážky geologického ukladania CO2 v geologických jednotkách pod morským dnom odstránili prijatím súvisiacich rámcov na riadenie rizík, a to na základe Londýnskeho protokolu z roku 1996 k Dohovoru o predchádzaní znečisťovaniu morí odpadmi a inými látkami z roku 1972 (ďalej len „Londýnsky protokol z roku 1996“) a Dohovoru o ochrane morského prostredia severovýchodného Atlantiku (ďalej len „dohovor OSPAR“).

(13)

Zmluvné strany Londýnskeho protokolu z roku 1996 prijali v roku 2006 zmeny a doplnenia k protokolu. Týmito zmenami a doplneniami sa umožňuje a reguluje ukladanie prúdov CO2 z procesov zachytávania CO2 v geologických jednotkách pod morským dnom.

(14)

Zmluvné strany dohovoru OSPAR prijali v roku 2007 zmeny a doplnenia k prílohám dohovoru s cieľom umožniť ukladanie CO2 v geologických jednotkách pod morským dnom, rozhodnutie o zabezpečení ukladania prúdov CO2 spôsobom bezpečným pre životné prostredie v geologických jednotkách a usmernenia OSPAR pre posudzovanie rizík a riadenie tejto činnosti. Taktiež prijali rozhodnutie o zákaze vypúšťania CO2 do vodného stĺpca v mori a na morskom dne kvôli potenciálnym nepriaznivým účinkom.

(15)

Na úrovni Spoločenstva už existujú mnohé legislatívne nástroje na riadenie niektorých rizík CCS pre životné prostredie, najmä vzhľadom na zachytávanie a prepravu CO2, a kde je to možné, mali by sa uplatňovať.

(16)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/1/ES z 15. januára 2008 o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia (5) je vhodná na regulovanie rizík zachytávania CO2 pre životné prostredie a zdravie ľudí, a preto by sa mala uplatňovať na zachytávanie prúdov CO2 na účely geologického ukladania zo zariadení, ktoré patria do pôsobnosti tejto smernice.

(17)

Smernica Rady 85/337/EHS z 27. júna 1985 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (6) by sa mala uplatňovať na zachytávanie a prepravu prúdov CO2 na účely geologického ukladania. Mala by sa tiež uplatňovať na úložiská podľa tejto smernice.

(18)

Táto smernica by sa mala uplatňovať na geologické ukladanie CO2 na území členských štátov, v ich výhradných hospodárskych zónach a v ich kontinentálnych šelfoch. Smernica by sa nemala uplatňovať na projekty s celkovým plánovaným obsahom na ukladanie menej ako 100 kiloton vykonávané na účely výskumu, vývoja alebo testovania nových výrobkov a procesov. Táto hranica sa tiež javí ako vhodná na účely iných súvisiacich právnych predpisov Spoločenstva. Nemalo by sa povoliť ukladanie CO2 v úložných komplexoch, ktoré presahujú teritoriálny rozsah pôsobnosti tejto smernice, a ukladanie CO2 vo vodnom stĺpci.

(19)

Členským štátom by sa malo zachovať právo určovať oblasti v rámci svojho územia, z ktorých možno vyberať úložiská. To zahŕňa právo členských štátov nepovoliť žiadne ukladanie v častiach svojho územia alebo na celom území, alebo prioritne uprednostňovať akékoľvek iné využitie podzemia, ako napr. prieskum, ťažbu a skladovanie uhľovodíkov alebo geotermálne využitie príslušných geologických vrstiev. V tomto kontexte by mali členské štáty riadne zvážiť ostatné možnosti využitia potenciálneho miesta ukladania na energetické účely vrátane možností, ktoré sú strategické pre bezpečnosť dodávok energie členského štátu alebo rozvoja obnoviteľných zdrojov energie. Výber vhodného miesta je rozhodujúci, aby sa zabezpečilo, že uložený CO2 bude úplne a trvale izolovaný. Členské štáty by mali pri výbere úložísk čo najobjektívnejšie a najefektívnejšie zohľadniť svoje geologické charakteristiky, napríklad seizmické vlastnosti. Miesto by sa teda malo vyberať ako úložisko, ak neexistuje žiadne významné riziko úniku a ak v žiadnom prípade nie je pravdepodobné, že by došlo k výraznému vplyvu na životné prostredie alebo zdravie. Toto by sa malo rozhodnúť na základe charakterizácie a posudzovania potenciálneho úložného komplexu podľa špecifických požiadaviek.

(20)

Zvýšenie výťažnosti uhľovodíkov (EHR) znamená obnovenie možnosti ťažby uhľovodíkov nad rámec ich prirodzenej vyťažiteľnosti, ktorá sa dosahuje vtláčaním vody alebo iným spôsobom. Samotná EHR nie je zahrnutá do rozsahu pôsobnosti tejto smernice. Ak sa však EHR kombinuje s geologickým ukladaním CO2, mali by sa uplatňovať ustanovenia tejto smernice pre environmentálne bezpečné ukladanie CO2. V takomto prípade by sa ustanovenia tejto smernice týkajúce sa úniku nemali uplatňovať na množstvá CO2 uvoľnené z povrchových zariadení, ktoré neprevyšujú to, čo je nevyhnutné v bežnom procese extrakcie uhľovodíkov, a ktoré neohrozujú bezpečnosť geologického ukladania alebo škodlivo nevplývajú na okolité prostredie. Otázka takýchto únikov sa rieši zahrnutím úložísk do pôsobnosti smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES z 13. októbra 2003 o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Spoločenstve (7), v ktorej sa vyžaduje odovzdávanie obchodných emisných kvót za všetky emisie z únikov.

(21)

Členské štáty by mali sprístupniť verejnosti environmentálne informácie týkajúce sa geologického ukladania CO2 v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi Spoločenstva.

(22)

Členské štáty, ktoré plánujú povoliť geologické ukladanie CO2 na svojom území, by mali vykonať posúdenie dostupnej úložnej kapacity svojho územia. Komisia by mala zorganizovať výmenu informácií a najlepších postupov medzi týmito členskými štátmi v kontexte výmeny informácií ustanovenej v tejto smernici.

(23)

Členské štáty by mali rozhodnúť, v ktorých prípadoch sa vyžaduje geologický prieskum na získanie informácií potrebných na výber úložiska. Geologický prieskum, t. j. činnosti zasahujúce pod povrch, by sa mal vykonávať na základe povolenia. Členské štáty nemusia pre postupy na udeľovanie povolení na geologický prieskum stanoviť kritériá prijateľnosti, ale ak tak spravia, mali by aspoň zabezpečiť, aby postupy na udeľovanie povolení na geologický prieskum boli otvorené pre všetky subjekty s potrebnými kapacitami. Členské štáty by mali zabezpečiť aj to, aby sa povolenia udeľovali na základe uverejnených objektívnych a nediskriminačných kritérií. Kvôli ochrane a podpore investícií do geologického prieskumu by sa povolenia na geologický prieskum mali udeľovať na oblasť obmedzenej veľkosti a na dobu určitú, počas ktorej by držiteľ povolenia mal mať výhradné právo na geologický prieskum potenciálneho úložného komplexu pre CO2. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby sa v tomto čase nepovolilo žiadne konfliktné využívanie úložného komplexu. Ak sa v primeranom čase nevykonávajú žiadne činnosti, členské štáty by mali zabezpečiť, že povolenie na geologický prieskum sa odoberie a že sa môže udeliť iným subjektom.

(24)

Úložisko by sa nemalo využívať bez povolenia na ukladanie. Povolenie na ukladanie by malo byť kľúčovým nástrojom na zabezpečenie toho, aby sa plnili zásadné požiadavky tejto smernice a aby sa preto geologické ukladanie vykonávalo spôsobom bezpečným pre životné prostredie. Pri udeľovaní povolenia na ukladanie by sa mal pred ostatnými konkurentmi uprednostniť držiteľ povolenia na geologický prieskum, ktorý spravidla už zrealizoval značné investície.

(25)

V počiatočnom štádiu vykonávania tejto smernice by sa všetky žiadosti o povolenie na ukladanie mali po ich doručení sprístupniť Komisii s cieľom zabezpečiť jednotné plnenie požiadaviek tejto smernice v celom Spoločenstve. Návrhy povolení na ukladanie by sa mali zaslať Komisii, aby k nim mohla vydať stanovisko do štyroch mesiacov od ich doručenia. Vnútroštátne orgány by mali prihliadať na toto stanovisko pri rozhodovaní o povolení a každú odchýlku od stanoviska Komisie by mali zdôvodniť. Kontrola na úrovni Spoločenstva by tiež mala prispieť k zvýšeniu dôvery verejnosti v CCS.

(26)

Príslušný orgán by mal kontrolovať a v prípade potreby aktualizovať alebo odobrať povolenie na ukladanie, okrem iného vtedy, ak bol informovaný o únikoch alebo významných nedostatkoch, ak zo správy, ktorú predložili prevádzkovatelia, alebo z vykonaných kontrol vyplynul nesúlad s podmienkami povolenia, alebo ak sa dozvie o akomkoľvek inom neplnení podmienok povolenia zo strany prevádzkovateľa. Po odobratí povolenia by mal príslušný orgán vydať nové povolenie alebo uzavrieť úložisko. Medzičasom by príslušný orgán mal prevziať zodpovednosť za úložisko vrátane osobitných právnych záväzkov. Vzniknuté náklady by mal uhradiť bývalý prevádzkovateľ.

(27)

Je potrebné stanoviť obmedzenia týkajúce sa zloženia prúdu CO2, ktoré sú v súlade s hlavným cieľom geologického ukladania, ktorým je izolácia emisií CO2 od atmosféry, a vychádzajú z rizík, ktoré môže spôsobiť znečistenie v oblasti bezpečnosti a ochrany prepravnej a skladovacej siete, ako aj v súvislosti so životným prostredím a zdravím ľudí. Z toho dôvodu by sa zloženie prúdu CO2 malo skontrolovať pred vtlačením a uložením. Zloženie prúdu CO2 je výsledkom procesov v zariadeniach na zachytávanie. Po začlenení zariadení na zachytávanie do pôsobnosti smernice 85/337/EHS sa musí v rámci procesu udeľovania povolenia na zachytávanie vykonať posudzovanie vplyvov na životné prostredie. Zahrnutím zariadení na zachytávanie do smernice 2008/1/ES sa ďalej zabezpečí, že sa budú musieť stanoviť a uplatňovať najlepšie dostupné techniky na zlepšenie zloženia prúdov CO2. Okrem toho by mal prevádzkovateľ úložiska v súlade s touto smernicou prijať a vtláčať prúdy CO2 iba vtedy, ak sa vykonala analýza zloženia prúdov vrátane obsahu korozívnych látok prúdov a posudzovanie rizika a ak toto posudzovanie rizika preukázalo, že úrovne kontaminácie prúdu CO2 sú v súlade s kritériami zloženia uvedenými v tejto smernici.

(28)

Monitorovanie je dôležité pri posudzovaní toho, či sa vtlačený CO2 správa podľa predpokladov, či nedochádza k migrácii alebo únikom a či nejaký zistený únik nepoškodzuje životné prostredie alebo zdravie ľudí. Z toho dôvodu by členské štáty mali zabezpečiť, aby v etape prevádzky prevádzkovateľ monitoroval úložný komplex a vtláčacie zariadenia na základe plánu monitorovania navrhnutého podľa špecifických požiadaviek na monitorovanie. Tento plán by sa mal predložiť príslušnému orgánu na schválenie. V prípade geologického ukladania pod morským dnom by sa monitorovanie malo ďalej prispôsobiť osobitným podmienkam pre riadenie CCS v morskom prostredí.

(29)

Prevádzkovateľ by mal príslušnému orgánu predkladať správy okrem iného o výsledkoch monitorovania, a to aspoň jedenkrát za rok. Okrem toho by členské štáty mali zaviesť systém kontrol s cieľom zabezpečiť, aby prevádzka úložiska bola v súlade s požiadavkami tejto smernice.

(30)

Vyžadujú sa ustanovenia o zodpovednosti za škody na miestnom životnom prostredí a za poškodenie klímy v dôsledku akéhokoľvek nedostatku v trvalej izolácii CO2. Zodpovednosť za environmentálne škody (poškodenie chránených druhov a prirodzených biotopov, vody a pôdy) sa reguluje smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2004/35/ES z 21. apríla 2004 o environmentálnej zodpovednosti pri prevencii a odstraňovaní environmentálnych škôd (8), ktorá by sa mala uplatňovať na prevádzku úložísk podľa tejto smernice. Zodpovednosť za poškodenie klímy v dôsledku únikov sa rieši zahrnutím úložísk do smernice 2003/87/ES, v ktorej sa vyžaduje odovzdávanie obchodných emisných kvót za všetky emisie z únikov. Okrem toho by sa touto smernicou mala ustanoviť povinnosť prevádzkovateľa úložiska prijať opravné opatrenia v prípade únikov alebo významných nedostatkov na základe plánu opravných opatrení, ktorý sa predkladá na schválenie príslušnému vnútroštátnemu orgánu. Keď prevádzkovateľ neprijme potrebné opravné opatrenia, tieto opatrenia by mal prijať príslušný orgán, ktorý by mal žiadať od prevádzkovateľa úhradu nákladov.

(31)

Úložisko by sa malo uzavrieť, ak sú splnené podmienky uvedené v povolení, na žiadosť prevádzkovateľa so súhlasom príslušného orgánu alebo ak tak príslušný orgán rozhodne po odobratí povolenia na ukladanie.

(32)

Po uzavretí úložiska by mal prevádzkovateľ naďalej zostať zodpovedný za údržbu, monitorovanie a kontrolu, podávanie správ a opravné opatrenia podľa požiadaviek tejto smernice na základe plánu činnosti v etape po uzavretí, ktorý sa predkladá na schválenie príslušnému orgánu, ako aj za všetky z toho vyplývajúce povinnosti na základe iných súvisiacich právnych predpisov Spoločenstva, pokiaľ sa zodpovednosť za úložisko neprenesie na príslušný orgán.

(33)

Zodpovednosť za úložisko vrátane všetkých osobitných právnych záväzkov by sa mala preniesť na príslušný orgán, keď všetky dostupné dôkazy ukazujú, že uložený CO2 bude úplne a trvale izolovaný. Z tohto dôvodu by mal prevádzkovateľ predložiť príslušnému orgánu správu na účely schválenia prenosu zodpovednosti. V počiatočnom štádiu vykonávania tejto smernice by sa všetky správy mali po ich doručení sprístupniť Komisii s cieľom zabezpečiť jednotné plnenie požiadaviek tejto smernice v celom Spoločenstve. Návrhy rozhodnutí o schválení by sa mali zaslať Komisii, aby k nim mohla do štyroch mesiacov od ich doručenia vydať stanovisko. Vnútroštátne orgány by mali na toto stanovisko prihliadať pri rozhodovaní o schválení a každú odchýlku od stanoviska Komisie by mali zdôvodniť. Podobne ako kontrola návrhov povolení na ukladanie na úrovni Spoločenstva by aj kontrola návrhov rozhodnutí o schválení mala prispieť k zvýšeniu dôvery verejnosti v CCS.

(34)

Iné zodpovednosti, ako sú zodpovednosti, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, smernica 2003/87/ES a smernica 2004/35/ES, a najmä tie, ktoré sa týkajú etapy vtláčania, uzavretia úložiska a obdobia po prenose právnych záväzkov na príslušný orgán, by sa mali upraviť na vnútroštátnej úrovni.

(35)

Po prenose zodpovednosti by sa monitorovanie malo obmedziť na takú mieru, ktorá ešte umožňuje identifikovať úniky alebo významné nedostatky, ale monitorovanie by sa malo znova zintenzívniť, ak sa identifikujú úniky alebo významné nedostatky. Bývalý prevádzkovateľ by nemal príslušnému orgánu uhrádzať žiadne náklady, ktoré mu vzniknú po prenose zodpovednosti, s výnimkou prípadu, ak sa prevádzkovateľ dopustil pred prenosom zodpovednosti za úložisko chyby.

(36)

Malo by sa poskytnúť finančné zabezpečenie, aby sa zabezpečilo splnenie povinnosti pri uzavretí a v etape po uzavretí, povinnosti vyplývajúcej zo zahrnutia do pôsobnosti smernice 2003/87/ES a povinnosti prijať opravné opatrenia v prípade únikov alebo významných nedostatkov podľa tejto smernice. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby potenciálny prevádzkovateľ poskytol finančné zabezpečenie formou finančnej záruky alebo ľubovoľného iného rovnocenného nástroja tak, aby toto zabezpečenie nadobudlo platnosť a účinnosť pred začatím vtláčania.

(37)

Vnútroštátne orgány môžu po prenose zodpovednosti znášať náklady spojené s ukladaním CO2, ako napríklad náklady na monitorovanie. Prevádzkovateľ by preto pred uskutočnením prenosu zodpovednosti a na základe úpravy, ktorú určia členské štáty, mal príslušnému orgánu poskytnúť určitý finančný príspevok. Tento finančný príspevok by mal pokrývať aspoň predpokladané náklady na monitorovanie počas obdobia 30 rokov. S cieľom zabezpečiť jednotné plnenie požiadaviek tejto smernice v celom Spoločenstve by sa výška finančného príspevku mala stanoviť na základe usmernení, ktoré prijme Komisia.

(38)

Prístup k prepravným sieťam a úložiskám CO2 by sa mohol bez ohľadu na geografické umiestnenie potenciálnych používateľov v Únii stať podmienkou vstupu na vnútorný trh s elektrinou a teplom alebo konkurenčného pôsobenia na ňom v závislosti od porovnateľných cien uhlíka a CCS. Preto je vhodné zaviesť také opatrenia pre potenciálnych používateľov, aby tento prístup získali. Malo by sa to urobiť tak, ako určí každý členský štát, pri uplatňovaní cieľov spravodlivého, otvoreného a nediskriminačného prístupu a s prihliadnutím okrem iného na prepravnú a úložnú kapacitu, ktorá je k dispozícii alebo sa môže v primeranej miere poskytnúť, ako aj na podiel jeho záväzku zníženia CO2 podľa medzinárodných právnych nástrojov a s prihliadnutím na právne predpisy Spoločenstva, ktoré sa majú dodržiavať prostredníctvom CCS. Potrubia na prepravu CO2 by podľa možnosti mali byť navrhnuté tak, aby umožňovali prístup prúdom CO2, ktoré spĺňajú primerané minimálne prahové hodnoty pre zloženie. Členské štáty by tiež mali zaviesť mechanizmy na riešenie sporov, ktoré by umožnili efektívne urovnávanie sporov v súvislosti s prístupom k prepravným sieťam a úložiskám.

(39)

Vyžadujú sa ustanovenia, ktorými by sa zabezpečilo, že v prípade cezhraničnej prepravy, cezhraničných úložísk alebo cezhraničných úložných komplexov príslušné orgány dotknutých členských štátov budú spoločne plniť požiadavky tejto smernice a všetkých ďalších právnych predpisov Spoločenstva.

(40)

Príslušný orgán by mal založiť a viesť register udelených povolení na ukladanie a všetkých uzavretých úložísk a okolitých úložných komplexov vrátane máp ich priestorového rozsahu a príslušné vnútroštátne orgány by z neho mali vychádzať pri príslušných plánovacích a povoľovacích postupoch. O vytvorení registra by sa mala informovať aj Komisia.

(41)

Členské štáty by mali predkladať správy o vykonávaní tejto smernice na základe dotazníkov, ktoré zostaví Komisia podľa smernice Rady 91/692/EHS z 23. decembra 1991, ktorá štandardizuje a racionalizuje správy o vykonávaní určitých smerníc, ktoré súvisia so životným prostredím (9).

(42)

Členské štáty by mali zaviesť pravidlá o sankciách uplatniteľných pri porušení vnútroštátnych ustanovení prijatých podľa tejto smernice. Tieto sankcie by mali byť účinné, primerané a odrádzajúce.

(43)

Opatrenia potrebné na vykonávanie tejto smernice by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (10).

(44)

Komisia by predovšetkým mala byť splnomocnená na zmenu a doplnenie príloh. Keďže tieto opatrenia majú všeobecnú pôsobnosť a ich cieľom je zmeniť nepodstatné prvky tejto smernice, musia sa prijať v súlade s regulačným postupom s kontrolou ustanoveným v článku 5a rozhodnutia 1999/468/ES.

(45)

Smernica 85/337/EHS by sa mala zmeniť a doplniť tak, aby zahŕňala zachytávanie a prepravu prúdov CO2 na účely geologického ukladania, ako aj na úložiská podľa tejto smernice. Smernica 2004/35/ES by sa mala zmeniť a doplniť tak, aby pokrývala prevádzku úložísk podľa tejto smernice. Smernica 2008/1/ES by sa mala zmeniť a doplniť tak, aby zahŕňala zachytávanie prúdov CO2 na účely geologického ukladania zo zariadení, ktoré patria do pôsobnosti tejto smernice.

(46)

Prijatím tejto smernice by sa mala zabezpečiť vysoká úroveň ochrany životného prostredia a zdravia ľudí proti rizikám vyvolaným geologickým ukladaním CO2. Z toho dôvodu by sa mala zmeniť a doplniť smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/12/ES z 5. apríla 2006 o odpadoch (11) a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1013/2006 zo 14. júna 2006 o preprave odpadu (12) tak, aby sa z rozsahu uplatňovania týchto nástrojov vylúčil CO2, ktorý sa zachytáva a prepravuje na účely geologického ukladania. Taktiež by sa mala zmeniť a doplniť smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa ustanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (13), aby sa umožnilo vtláčanie CO2 do slaných zvodnených vrstiev na účely geologického ukladania. Akékoľvek takéto vtláčanie podlieha ustanoveniam právnych predpisov Spoločenstva o ochrane podzemnej vody a musí byť v súlade s článkom 4 ods. 1 písm. b) smernice 2000/60/ES a so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2006/118/ES z 12. decembra 2006 o ochrane podzemných vôd pred znečistením a zhoršením kvality (14).

(47)

Prechod na nízkouhlíkovú výrobu energie si v prípade výroby energie z fosílnych palív vyžaduje, aby nové investície umožnili podstatné zníženie emisií. Z toho dôvodu by sa mala zmeniť a doplniť smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/80/ES z 23. októbra 2001 o obmedzení emisií určitých znečisťujúcich látok do ovzdušia z veľkých spaľovacích zariadení (15) tak, aby sa vyžadovalo, že všetky spaľovne s určitou kapacitou, ktorým sa prvé stavebné povolenie alebo prvé povolenie na prevádzku udelí po nadobudnutí účinnosti tejto smernice, budú mať na mieste inštalácie vhodný priestor na umiestnenie vybavenia potrebného na zachytávanie a stláčanie CO2, ak sú k dispozícii vhodné úložiská a ak je z technického a ekonomického hľadiska realizovateľná preprava CO2 a dodatočné vybavenie na zachytávanie CO2. Pri posudzovaní ekonomickej realizovateľnosti prepravy a dodatočného vybavenia by sa mali zohľadniť očakávané náklady na CO2, ktorým by sa dalo predísť za konkrétnych miestnych podmienok v prípade dodatočného vybavenia, a očakávané náklady na kvóty CO2 v Spoločenstve. Odhady by mali vychádzať z najnovších dôkazov a malo by sa tiež uskutočniť preskúmanie technických možností a analýza neistoty v procesoch posudzovania. Príslušný orgán by mal stanoviť, či sú tieto podmienky splnené, a to na základe posúdenia, ktoré uskutoční prevádzkovateľ, a iných dostupných informácií, ktoré sa týkajú najmä ochrany životného prostredia a zdravia ľudí.

(48)

Komisia by do 30. júna 2015 mala vykonať preskúmanie tejto smernice vzhľadom na skúsenosti získané vo včasnej etape jej vykonávania a prípadne vypracovať návrhy na jej revíziu.

(49)

Keďže cieľ tejto smernice, a to vytvorenie právneho rámca pre environmentálne bezpečné ukladanie CO2, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, ale z dôvodov jeho rozsahu a dôsledkov ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku neprekračuje táto smernica rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(50)

V súlade s bodom 34 Medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva (16) sa členské štáty vyzývajú, aby vo vlastnom záujme a v záujme Spoločenstva vypracovali a zverejnili tabuľky, ktoré budú čo najlepšie vyjadrovať vzájomný vzťah medzi touto smernicou a transpozičnými opatreniami.

(51)

Uplatňovanie tejto smernice sa uskutočňuje bez toho, aby bolo dotknuté uplatňovanie článkov 87 a 88 zmluvy,

1.

„geologické ukladanie CO2“ je vtláčanie a s tým spojené ukladanie prúdov CO2 do podzemných geologických jednotiek;

2.

„vodný stĺpec“ je súvislé vodné množstvo merané vertikálne od jeho hladiny po sedimenty na dne vodného priestoru;

3.

„úložisko“ je veľkostne vymedzená oblasť v rámci konkrétnej geologickej jednotky, kde sa ukladá CO2 a kde sú vybudované súvisiace povrchové a vtláčacie zariadenia;

4.

„geologická jednotka“ je litostratigrafická jednotka, v rámci ktorej možno overiť a vymapovať horninové litotypy;

5.

„únik“ je každé uvoľnenie CO2 z úložného komplexu;

6.

„úložný komplex“ je úložisko a susediace geologické oblasti, ktoré môžu vplývať na celkovú celistvosť a bezpečnosť ukladania, t. j. odvodené kontrolné oblasti;

7.

„hydraulická jednotka“ je hydraulicky súvislý pórovitý priestor, v ktorom možno technickými prostriedkami merať prejavy tlaku a ktorý je ohraničený prietokovými bariérami, akými sú napríklad trhliny, soľné pne, litologické rozhrania alebo vyklinenie či tektonické ukončenie jednotky;

8.

„geologický prieskum“ je posudzovanie potenciálnych úložných komplexov na účely geologického ukladania CO2 na zistenie geologických informácií o horninovom prostredí v potenciálnom úložnom komplexe podpovrchovými prácami, akými sú vrty, a v prípade potreby realizácia vtláčacích testov na účely charakterizácie úložiska;

9.

„povolenie na geologický prieskum“ je písomné a zdôvodnené rozhodnutie, ktorým sa povoľuje prieskum a stanovujú sa podmienky, za ktorých sa môže vykonávať, a ktoré vydáva príslušný orgán podľa požiadaviek tejto smernice;

10.

„prevádzkovateľ“ je akákoľvek fyzická osoba alebo právnická osoba, súkromná osoba alebo štátna organizácia, ktorá prevádzkuje alebo kontroluje úložisko, alebo ktorá bola poverená dohľadom nad odbornou funkčnosťou úložiska podľa vnútroštátnych právnych predpisov;

11.

„povolenie na ukladanie“ je písomné a odôvodnené rozhodnutie alebo rozhodnutia, ktorými sa prevádzkovateľovi povoľuje geologické ukladanie CO2 v úložisku a stanovujú sa podmienky, za ktorých sa môže vykonávať, a ktoré vydáva príslušný orgán podľa požiadaviek tejto smernice;

12.

„podstatná zmena“ je akákoľvek zmena, ktorá nie je stanovená v povolení na ukladanie a ktorá môže mať výrazný vplyv na životné prostredie alebo zdravie ľudí;

13.

„prúd CO2“ je tok látok, ktorý je výsledkom postupov zachytávania CO2;

14.

„odpad“ sú látky, ktoré sú vymedzené ako odpad v článku 1 ods. 1 písm. a) smernice 2006/12/ES;

15.

„zhluk CO2“ je disperzný objem CO2 v geologickej jednotke;

16.

„migrácia“ je pohyb CO2 v rámci úložného komplexu;

17.

„významný nedostatok“ je akýkoľvek nedostatok v operácii vtláčania alebo ukladania alebo v systéme samotného úložného komplexu, ktorý poukazuje na riziko úniku alebo ohrozenie životného prostredia alebo zdravia ľudí;

18.

„významné riziko“ je kombinácia pravdepodobnosti výskytu škody a rozsahu škody, ktorý nemožno ignorovať bez spochybnenia účelu tejto smernice v súvislosti s dotknutým úložiskom;

19.

„opravné opatrenia“ sú opatrenia prijaté na nápravu významných nedostatkov alebo ukončenia únikov s cieľom zamedziť alebo zastaviť uvoľňovanie CO2 z úložného komplexu;

20.

„uzavretie“ úložiska je definitívne ukončenie procesu vtláčania CO2 do daného úložiska;

21.

„etapa po uzavretí“ je obdobie po uzavretí úložiska, vrátane obdobia po prenose zodpovednosti na príslušný orgán;

22.

„prepravná sieť“ je sieť potrubných vedení, vrátane pripojených kompresných staníc, na prepravu CO2 na úložisko.

1.

názov a adresu potenciálneho prevádzkovateľa;

2.

dôkaz o technickej spôsobilosti potenciálneho prevádzkovateľa;

3.

charakteristiku úložiska a úložného komplexu a posudzovanie predpokladanej bezpečnosti ukladania podľa článku 4 ods. 3 a 4;

4.

celkové množstvo CO2, ktoré sa má vtlačiť a uložiť, ako aj predpokladané zdroje a spôsoby prepravy, zloženie prúdov CO2, rýchlosť a tlak vtláčania a umiestnenie vtláčacích zariadení;

5.

opis opatrení na zabránenie významným nedostatkom;

6.

návrh plánu monitorovania podľa článku 13 ods. 2;

7.

návrh plánu opravných opatrení podľa článku 16 ods. 2;

8.

predbežný návrh plánu na etapu po zavretí podľa článku 17 ods. 3;

9.

informácie, ktoré sa poskytujú podľa článku 5 smernice 85/337/EHS;

10.

dôkaz o tom, že finančná záruka alebo iné rovnocenné zabezpečenie požadované na základe článku 19 nadobudne platnosť a účinnosť pred začiatkom vtláčania.

1.

príslušný orgán sa na základe žiadosti predloženej podľa článku 7 a akýchkoľvek iných relevantných informácií presvedčil o tom, že:

2.

príslušný orgán zvážil každé stanovisko Komisie k návrhu povolenia vydané podľa článku 10.

1.

názov a adresu prevádzkovateľa;

2.

presné miesto a vymedzenie úložiska a úložného komplexu a informácií týkajúcich sa hydraulickej jednotky;

3.

požiadavky na operáciu ukladania, celkové množstvo CO2 povolené na geologické ukladanie, obmedzenia tlaku v zásobníku a maximálne rýchlosti a tlaky vtláčania;

4.

požiadavky na zloženie prúdu CO2 a postup na akceptáciu prúdu CO2 podľa článku 12 a v prípade potreby ďalšie požiadavky na vtláčanie a ukladanie, najmä s cieľom zabrániť významným nedostatkom;

5.

schválený plán monitorovania, povinnosti súvisiace s vykonaním tohto plánu a požiadavky na jeho aktualizáciu podľa článku 13, ako aj požiadavky na podávanie správ podľa článku 14;

6.

požiadavku na informovanie príslušného orgánu v prípade únikov alebo významných nedostatkov, schválený plán opravných opatrení a povinnosť vykonať tento plán opravných opatrení v prípade únikov alebo významných nedostatkov podľa článku 16;

7.

podmienky na uzavretie a schválený predbežný plán činností po uzavretí uvedené v článku 17;

8.

všetky ustanovenia o zmenách, kontrole, aktualizácii a odobratí povolenia na ukladanie podľa článku 11;

9.

požiadavku zložiť a udržiavať finančnú záruku alebo akékoľvek iné rovnocenné zabezpečenie podľa článku 19.

a)

ak dostal informáciu o akýchkoľvek únikoch alebo významných nedostatkoch podľa článku 16 ods. 1 alebo bol na ne upozornený;

b)

ak sa v správach predložených podľa článku 14 alebo po environmentálnych kontrolách, ktoré sa vykonávajú podľa článku 15, vykazuje nesúlad s podmienkami povolenia alebo riziká únikov alebo významných nedostatkov;

c)

ak je informovaný o akomkoľvek inom pochybení v dodržiavaní podmienok povolenia zo strany prevádzkovateľa;

d)

ak sa to považuje za potrebné na základe najnovších vedeckých zistení a technického pokroku, alebo

e)

bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia písmen a) až d), päť rokov po vydaní povolenia, a potom každých desať rokov.

a)

nepriaznivo ovplyvnila neporušenosť úložiska alebo príslušná prepravná infraštruktúra;

b)

vyskytlo významné riziko pre životné prostredie alebo zdravie ľudí alebo

c)

porušili požiadavky uplatniteľných právnych predpisov Spoločenstva.

a)

prijal a vtláčal prúdy CO2 iba vtedy, ak sa vykonala analýza zloženia prúdov vrátane obsahu korozívnych látok a posudzovanie rizika a ak posudzovanie rizika preukázalo, že úrovne kontaminácie sú v súlade s podmienkami uvedenými v odseku 1;

b)

viedol register množstiev a vlastnosti dodaných a vtlačených prúdov CO2 vrátane zloženia týchto prúdov.

a)

porovnania skutočného a modelového správania CO2 a formačnej vody v úložisku;

b)

zisťovania významných nedostatkov;

c)

zisťovania migrácie CO2;

d)

zisťovania únikov CO2;

e)

zisťovania významných nepriaznivých účinkov na okolité prostredie, najmä na pitnú vodu, na obyvateľstvo alebo na používateľov okolitej biosféry;

f)

posudzovania efektívnosti všetkých opravných opatrení, ktoré sa prijmú podľa článku 16;

g)

aktualizácie posudzovania bezpečnosti a neporušenosti úložného komplexu z krátkodobého a dlhodobého hľadiska vrátane posúdenia, či uložený CO2 bude úplne a trvalo izolovaný.

1.

všetky výsledky monitorovania podľa článku 13 za obdobie, ktorého sa správa týka, vrátane informácií o použitej monitorovacej technike;

2.

množstvá a vlastnosti prúdov CO2 dodaných a vtláčaných v období, ktorého sa správa týka, vrátane zloženia týchto prúdov CO2 registrovaných podľa článku 12 ods. 3 písm. b);

3.

dôkaz o zložení a udržiavaní finančnej záruky podľa článku 19 a článku 9 bodu 9;

4.

všetky ďalšie informácie, ktoré príslušný orgán považuje za dôležité na účely posúdenia plnenia podmienok povolenia na ukladanie a rozširovania poznatkov o správaní CO2 v úložisku.

a)

ak príslušný orgán dostane informáciu o únikoch alebo významných nedostatkoch podľa článku 16 ods. 1, alebo je na ne upozornený;

b)

ak správy podľa článku 14 preukázali nedostatočné plnenie podmienok povolenia;

c)

na účely vyšetrenia závažných sťažností súvisiacich so životným prostredím alebo zdravím ľudí;

d)

v iných situáciách, keď to príslušný orgán považuje za vhodné.

a)

keď sú splnené príslušné podmienky uvedené v povolení;

b)

na základe odôvodnenej žiadosti prevádzkovateľa, so súhlasom príslušného orgánu, alebo

c)

ak tak rozhodne príslušný orgán po odobratí povolenia na ukladanie podľa článku 11 ods. 3.

a)

podľa potreby aktualizuje, pričom sa zohľadní analýza rizika, najlepšie postupy a technologické zlepšenia;

b)

predloží na schválenie príslušnému orgánu a

c)

schváli príslušným orgánom ako záväzný plán pre etapu po uzavretí.

a)

všetky dostupné dôkazy naznačujú, že uložený CO2 bude úplne a trvalo izolovaný;

b)

uplynula minimálna doba po uzavretí úložiska, ktorú určí príslušný orgán. Táto minimálna doba nesmie byť kratšia ako 20 rokov, pokiaľ nie je príslušný orgán presvedčený, že kritérium uvedené v písmene a) je splnené pred ukončením tohto obdobia;

c)

splnili sa finančné záväzky uvedené v článku 20;

d)

úložisko bolo zaplombované a vtláčacie zariadenia boli odstránené.

a)

súlad skutočného správania vtláčaného CO2 s modelovým správaním;

b)

absenciu zistiteľného úniku;

c)

vývoj úložiska smerom k dlhodobej stabilite.

a)

po uzavretí úložiska podľa článku 17 ods. 1 písm. a) alebo b), pokiaľ sa zodpovednosť za úložisko neprenesie na príslušný orgán podľa článku 18 ods. 1 až 5;

b)

po odobratí povolenia na ukladanie CO2 podľa článku 11 ods. 3:

a)

úložnú kapacitu, ktorá je k dispozícii alebo sa môže v primeranej miere sprístupniť na územiach, ktoré sú na to určené na základe článku 4, a na prepravnú kapacitu, ktorá je k dispozícii alebo sa môže v primeranej miere dať k dispozícii;

b)

podiel jeho záväzku zníženia CO2 podľa medzinárodných právnych nástrojov a právnych predpisov Spoločenstva, ktorý plánuje splniť cestou zachytávania a geologického ukladania CO2;

c)

potrebu odmietnuť prístup, ak existuje nezlučiteľnosť technických špecifikácií, ktorú nemožno vhodným spôsobom prekonať;

d)

potrebu prihliadať na riadne zdôvodnené potreby vlastníka alebo prevádzkovateľa úložiska alebo prepravnej siete a na záujmy všetkých ostatných používateľov úložiska alebo prepravy alebo príslušných spracovateľských alebo manipulačných zariadení, ktoré môžu byť dotknuté.

a)

register udelených povolení na ukladanie a

b)

stály register všetkých uzavretých úložísk a okolitých úložných komplexov vrátane máp a prierezov ich priestorového rozsahu a dostupných informácií relevantných pre posúdenie úplnej a trvalej izolácie uloženého CO2.

1.

príloha I sa mení a dopĺňa takto:

2.

príloha II sa mení a dopĺňa takto:

„—

vtláčanie prúdov oxidu uhličitého na účely ukladania do geologických jednotiek, ktoré sú z prirodzených dôvodov trvale nevhodné na iné účely, ak je toto vtláčanie vykonávané v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/31/ES z 23. apríla 2009 o geologickom ukladaní oxidu uhličitého (17) alebo vyňaté z rozsahu pôsobnosti uvedenej smernice podľa jej článku 2 ods. 2;

„14.

Prevádzka úložísk podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/31/ES z 23. apríla 2009 o geologickom ukladaní oxidu uhličitého (17).

„a)

plynné odpady vypúšťané do atmosféry a oxid uhličitý zachytávaný a prepravovaný na účely geologického ukladania a geologicky ukladaný v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/31/ES z 23. apríla 2009 o geologickom ukladaní oxidu uhličitého (17) alebo vyňatý z rozsahu pôsobnosti uvedenej smernice podľa jej článku 2 ods. 2;

„h)

preprava CO2 na účely geologického ukladania v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/31/ES z 23. apríla 2009 o geologickom ukladaní oxidu uhličitého (17);

„6.9.

Zachytávanie prúdov CO2 zo zariadení, ktoré patria do pôsobnosti tejto smernice, na účely geologického ukladania podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/31/ES z 23. apríla 2009 o geologickom ukladaní oxidu uhličitého (17).

—

či sa dostatočne preukázala trvalá izolácia CO2 zameraná na vylúčenie alebo čo najväčšie zníženie nepriaznivých účinkov CCS na životné prostredie a akýchkoľvek súvisiacich rizík pre zdravie ľudí a životné prostredie a bezpečnosť ľudí,

—

či sú postupy Komisie na skúmanie návrhov povolení na ukladanie uvedených v článku 10 a návrhov rozhodnutí o prenose zodpovednosti uvedených v článku 18 stále potrebné,

—

skúsenosti s ustanoveniami o kritériách a postupe na akceptáciu prúdu CO2 uvedenými v článku 12,

—

skúsenosti s ustanoveniami o prístupe tretích strán uvedenými v článkoch 21 a 22 a s ustanoveniami o cezhraničnej spolupráci podľa článku 24,

—

ustanovenia, ktoré sa vzťahujú na spaľovacie zariadenia s nominálnym elektrickým výkonom 300 megawattov alebo viac, uvedené v článku 9a smernice 2001/80/ES,

—

perspektívu geologického ukladania CO2 v tretích krajinách;

—

ďalší vývoj a aktualizáciu kritérií uvedených v prílohách I a II,

—

skúsenosti so stimulmi na používanie CCS v prípade zariadení spaľujúcich biomasu,

—

potrebu ďalšej právnej úpravy environmentálnych rizík týkajúcich sa prepravy CO2,

a)

úložiská používané v súlade s existujúcimi právnymi predpismi k 25. júna 2009;

b)

úložiská povolené v súlade s takýmito právnymi predpismi pred alebo k 25. júna 2009 pod podmienkou, že sa tieto úložiská začnú používať najneskôr jeden rok od uvedeného dátumu.