28.5.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 131/101

(1)

Prijatím smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/59/ES (4) posilnila Európska únia svoju schopnosť predchádzať situáciám, ktoré predstavujú nebezpečenstvo pre ľudské životy na mori a pre ochranu morského životného prostredia.

(2)

Keďže táto smernica sa týka zmien a doplnení smernice 2002/59/ES, väčšina povinností v nej uvedených sa nebude vzťahovať na členské štáty, ktoré nemajú pobrežia a prístavy. Takže jediné povinnosti, ktoré budú uplatniteľné na Rakúsko, Českú republiku, Maďarsko, Luxembursko alebo Slovensko sú povinnosti týkajúce sa lodí plaviacich sa pod vlajkou uvedených štátov, bez toho, aby bola dotknutá povinnosť spolupráce členských štátov na zabezpečení kontinuity medzi službami námornej dopravy a inými modálnymi službami riadenia dopravy, predovšetkým medzi riečnymi informačnými službami.

(3)

Podľa tejto smernice by členské štáty, ktoré sú prímorské štáty, mali mať možnosť výmeny informácií zozbieraných počas plnenia úloh monitorovania námornej dopravy, ktoré vykonávajú v oblastiach, ktoré patria do ich právomoci. Systém Spoločenstva na výmenu námorných informácií „SafeSeaNet“, ktorý vyvinula Komisia po dohode s členskými štátmi, zahŕňa na jednej strane sieť výmeny údajov a na strane druhej štandardizáciu hlavných disponibilných informácií o lodiach a ich náklade (predbežné oznámenia a správy). Umožňuje tak lokalizovať pri zdroji a poskytovať akémukoľvek orgánu presné a aktuálne informácie o lodiach v európskych vodách, o ich pohybe a o ich nebezpečnom alebo znečisťujúcom náklade, ako aj o incidentoch na mori.

(4)

V tomto kontexte a s cieľom zabezpečiť operatívne využitie takto zozbieraných informácií je nevyhnutné, aby bola infraštruktúra potrebná na zber a výmenu údajov uvedených v tejto smernici a zavedená vnútroštátnymi orgánmi integrovaná do SafeSeaNet.

(5)

Spomedzi informácií oznamovaných a vymieňaných na základe smernice 2002/59/ES sú osobitne dôležité informácie týkajúce sa presných charakteristík nebezpečného alebo znečisťujúceho tovaru prevážaného po mori. V tomto zmysle a v súvislosti s nedávnymi námornými nehodami je potrebné umožniť pobrežným orgánom, aby mali ľahší prístup k charakteristikám uhľovodíkov prepravovaných po mori, čo je podstatným faktorom pri voľbe najvhodnejších techník kontroly, a zabezpečiť im v naliehavom prípade priame spojenie s operátormi, ktorí najlepšie poznajú prepravovaný tovar.

(6)

Automatické identifikačné systémy lodí (AIS – automatický identifikačný systém) uvedené v Medzinárodnom dohovore o bezpečnosti ľudského života na mori z 1. novembra 1974 umožňujú nielen zlepšiť možnosti monitorovania týchto lodí, ale predovšetkým im poskytujú vyššiu bezpečnosť v situáciách plavby v obmedzenom priestore. AIS bol preto zahrnutý medzi normatívne ustanovenia smernice 2002/59/ES. Vzhľadom na veľké množstvo kolízií rybárskych plavidiel, ktoré neboli zreteľne viditeľné pre obchodné lode alebo ktoré obchodné lode vo svojom okolí nevideli, je žiaduce, aby sa uvedené opatrenie vzťahovalo na rybárske plavidlá s dĺžkou viac ako 15 metrov. V rámci Európskeho fondu pre rybné hospodárstvo sa môže poskytnúť finančná pomoc na vybavenie palúb rybárskych plavidiel bezpečnostnými zariadeniami, ako je AIS. Medzinárodná námorná organizácia (IMO) uznala, že zverejnenie údajov AIS vysielaných loďami na internete alebo inde na komerčné účely môže predstavovať riziko pre bezpečnosť a zabezpečenie lodí a prístavov, a naliehavo vyzvala vlády svojich členov, aby v závislosti od svojich vnútroštátnych právnych predpisov zabránili príslušným subjektom v poskytovaní údajov AIS tretím stranám na účely ich zverejnenia na internete alebo inde. Navyše by sa mala zabezpečiť dôvernosť informácií, ktoré sa zasielajú členským štátom podľa tejto smernice, a členské štáty by mali využiť tieto informácie v súlade s touto smernicou.

(7)

Povinnosť vybavenia systémom AIS by sa mala chápať tak, že sa vyžaduje zabezpečenie nepretržitej prevádzky AIS okrem prípadov, keď medzinárodné pravidlá alebo normy ustanovujú ochranu navigačných informácií.

(8)

Členský štát, ktorý o to požiada, by mal byť oprávnený vyžiadať si od iného členského štátu informácie o lodi a nebezpečnom alebo znečisťujúcom tovare, ktorý loď prepravuje. Tieto informácie by mali byť dostupné cez SafeSeaNet a malo by ich byť možné požadovať len z dôvodov námornej bezpečnosti, zabezpečenia alebo ochrany morského životného prostredia. Z toho dôvodu je potrebné, aby Komisia vyšetrovala možné problémy bezpečnosti siete a informácií.

(9)

Smernica 2002/59/ES ustanovuje, že členské štáty majú prijať osobitné opatrenia voči lodiam, ktoré predstavujú potenciálne riziko z dôvodu svojho správania alebo svojho stavu. Z tohto dôvodu sa ukazuje ako žiaduce doplniť do zoznamu týchto lodí tie, ktoré nemajú uspokojivé poistné krytie alebo finančné záruky, alebo tie, ktoré boli označené lodivodmi alebo prístavnými orgánmi za lode so zjavnými nedostatkami, ktoré môžu ohroziť ich bezpečnú plavbu alebo predstavovať riziko pre životné prostredie.

(10)

V súlade so smernicou 2002/59/ES, s ohľadom na riziká, ktoré vznikajú pri výnimočne zlých poveternostných podmienkach, sa ukazuje ako nevyhnutné brať do úvahy potenciálne nebezpečenstvá, ktoré môžu predstavovať pre plavbu ľadové kryhy. Ak preto príslušný úrad určený členským štátom na základe predpovedí týkajúcich sa stavu ľadových krýh, ktoré mu poskytla kvalifikovaná meteorologická informačná služba, usúdi, že plavebné podmienky predstavujú vážne riziko pre bezpečnosť ľudských životov alebo vážne riziko znečistenia, mal by na to upozorniť kapitánov lodí prítomných v oblasti jeho právomoci alebo kapitánov, ktorí chcú vstúpiť do prístavov v príslušnej oblasti alebo ich opustiť. Dotknutý úrad by mal byť schopný prijať všetky vhodné opatrenia na zabezpečenie ochrany ľudských životov na mori a ochrany životného prostredia. Členské štáty by tiež mali mať možnosť preveriť, či na základe potrebnej dokumentácie na palube možno preukázať, že loď spĺňa požiadavky na pevnosť a odolnosť zodpovedajúce podmienkam týkajúcim sa stavu ľadu v dotknutej oblasti.

(11)

Smernica 2002/59/ES ustanovuje, že členské štáty majú vypracovať plány, ktoré umožnia, pokiaľ si to situácia vyžiada, prijať lode v núdzi vo svojich prístavoch alebo na akomkoľvek inom chránenom mieste za čo možno najlepších podmienok, aby sa obmedzili dôsledky nehôd na mori. Avšak, s ohľadom na Usmernenia o miestach útočišťa pre lode, ktoré potrebujú pomoc, ktoré sú prílohou k rezolúcii A.949(23) Medzinárodnej námornej organizácie A.949(23) z 13. decembra 2003 [ďalej len „rezolúcia IMO A.949(23)“], ktoré boli prijaté až po prijatí smernice 2002/59/ES, týkajúce sa skôr lodí, ktoré potrebujú pomoc, než lodí v núdzi, by sa uvedená smernica mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť. Táto smernica nemá vplyv na pravidlá uplatniteľné na záchranné operácie, ako napríklad tie, ktoré sú uvedené v Medzinárodnom dohovore o pátraní a záchrane na mori, keď ide o bezpečnosť ľudských životov.

(12)

Na prijímanie opatrení pre lode, ktoré potrebujú pomoc, ako sa uvádza v rezolúcii IMO A.949(23), by sa mal určiť jeden alebo viac príslušných úradov s cieľom znížiť nebezpečenstvá pre námornú bezpečnosť, bezpečnosť ľudských životov a životné prostredie.

(13)

Na základe rezolúcie IMO A.949(23) a na základe prác vykonaných v spolupráci Komisie, Európskej námornej bezpečnostnej agentúry (ďalej len „agentúra“) a členských štátov sa však ukazuje ako nevyhnutné ustanoviť základné podmienky, ktoré musia byť obsiahnuté v plánoch pre lode, ktoré potrebujú pomoc, aby sa zabezpečila zosúladená a účinná realizácia uvedeného opatrenia a aby sa objasnil rozsah povinností prináležiacich členským štátom.

(14)

Rezolúcia IMO A.949(23) má tvoriť základ pre všetky plány vypracované členskými štátmi tak, aby účinne reagovali na ohrozenie, ktoré spôsobujú lode, ktoré potrebujú pomoc. Členské štáty však pri posudzovaní rizík spojených s takýmto ohrozením môžu so zreteľom na svoju osobitnú situáciu zohľadniť iné faktory, ako napríklad použitie morskej vody na výrobu pitnej vody, ako aj výrobu elektriny.

(15)

Námorníci sú uznaní ako osobitná kategória pracovníkov a s ohľadom na celosvetovú povahu lodného priemyslu a rôzne jurisdikcie, s ktorými môžu prísť do kontaktu, potrebujú osobitnú ochranu, a to najmä pri komunikácii s orgánmi verejnej moci. S cieľom zvýšiť námornú bezpečnosť by sa námorníci mali mať možnosť spoliehať na to, že v prípade námornej nehody sa s nimi bude zaobchádzať spravodlivo. Ich ľudské práva a dôstojnosť by sa mali vždy dodržiavať a bezpečnostné vyšetrovania by sa mali vykonávať spravodlivo a bezodkladne. V súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi by mali členské štáty na tento účel vziať do úvahy relevantné ustanovenia IMO usmernení o spravodlivom zaobchádzaní s námorníkmi v prípade námornej nehody.

(16)

Ak existuje loď, ktorá potrebuje pomoc, môže byť potrebné rozhodnúť o jej prijatí v mieste útočišťa. Dôležité je to najmä v prípade situácie, ktorá môže viesť k strate lode alebo ktorá predstavuje ohrozenie životného prostredia alebo plavby lode. V takom prípade je potrebné, aby bolo možné, v závislosti od vnútornej štruktúry členského štátu, obrátiť sa na úrad členského štátu, ktorý má požadovanú odbornosť a právomoci na prijatie nezávislého rozhodnutia s ohľadom na prijatie lode v mieste útočišťa. Je tiež potrebné, aby bolo rozhodnutie prijaté po predbežnom vyhodnotení situácie na základe informácií obsiahnutých v príslušnom pláne na prijímanie lodí v mieste útočišťa. Je vhodné, aby mal príslušný úrad trvalý charakter.

(17)

V plánoch na prijímanie lodí, ktoré potrebujú pomoc, by sa mala presne opísať postupnosť rozhodovania týkajúca sa signalizovania predmetných situácií a ich riešenia. Dotknuté úrady a ich právomoci by mali byť jasne opísané, rovnako ako prostriedky komunikácie medzi dotknutými stranami. Príslušné postupy by mali zabezpečiť, aby vhodné rozhodnutie prijali rýchlo na základe špecifických odborných námorných znalostí a dostatočných informácií dostupných príslušnému úradu.

(18)

Prístavy, ktoré prijímajú loď, by mali mať možnosť spoliehať sa na okamžitú náhradu nákladov a prípadných škôd spojených s touto operáciou. V tejto súvislosti je dôležité, aby sa uplatňovali relevantné medzinárodné dohovory. Členské štáty by sa mali usilovať, aby zaviedli právny rámec, podľa ktorého by mohli vo výnimočných prípadoch a v súlade s právom Spoločenstva nahradiť prístavu alebo inému subjektu náklady alebo hospodársku stratu, ktorá vyplýva z prijatia lode. Komisia by mala tiež preskúmať súčasný mechanizmus v členských štátoch na náhradu možných hospodárskych strát prístavu alebo úradu a na základe uvedeného preskúmania by mala navrhnúť rôzne možnosti politík.

(19)

Členské štáty by mali pri vypracúvaní plánov urobiť súpis údajov o potenciálnych miestach útočišťa v pobrežnej oblasti s cieľom umožniť príslušnému úradu v prípade nehody alebo incidentu na mori jasne a rýchlo identifikovať najvhodnejšie oblasti na prijatie lode, ktorá potrebuje pomoc. Takéto údaje by mali obsahovať opis určitých charakteristík uvažovaných miest, zariadení a vybavenia, ktoré sú k dispozícii na uľahčenie prijatia lodí, ktoré potrebujú pomoc, alebo na riešenie dôsledkov nehody alebo znečistenia.

(20)

Je dôležité, aby bol vhodným spôsobom uverejnený zoznam príslušných úradov zodpovedných za rozhodovanie o prijatí lode v mieste útočišťa, ako aj úradov zodpovedných za prijatie žiadostí o poskytnutie útočišťa a následný postup. Prístup k relevantným informáciám sa taktiež môže ukázať ako užitočný pre strany zainteresované do operácií námornej pomoci, vrátane spoločností zabezpečujúcich pomoc a remorkáž, a orgány susediacich členských štátov, ktoré môžu byť pravdepodobne zasiahnuté núdzovou situáciou na mori.

(21)

Chýbajúce finančné poistenie nezbavuje členský štát povinnosti vykonať predbežné vyhodnotenie a rozhodnúť o prijatí lode do miesta útočišťa. Hoci môžu príslušné úrady preveriť, či je loď krytá poistkou alebo inou účinnou formou finančného zabezpečenia, ktorá umožňuje vhodnú náhradu nákladov a škôd spojených s jej prijatím do miesta útočišťa, vyžiadanie týchto informácií nesmie spomaliť záchrannú operáciu.

(22)

Špecifickou funkciou opatrení na monitorovanie lodnej dopravy a určovanie trasy lodí je umožniť členským štátom, aby mohli reálne poznať lode pohybujúce sa vo vodách spadajúcich pod ich právomoc, a teda umožniť im, ak je to potrebné, účinnejšie predchádzať potenciálnym rizikám. Vzájomné poskytovanie zozbieraných informácií pomáha zlepšiť ich kvalitu a uľahčuje ich spracovanie.

(23)

V súlade so smernicou 2002/59/ES dosiahli členské štáty a Komisia významný pokrok v oblasti harmonizácie výmeny údajov elektronickou cestou, najmä pokiaľ ide o prepravu nebezpečného alebo znečisťujúceho tovaru. SafeSeaNet vyvíjaný od roku 2002 by sa mal teraz zaviesť ako referenčná sieť na úrovni Spoločenstva. Cieľom SafeSeaNet by malo byť zníženie administratívneho zaťaženia a nákladov pre priemysel a pre členské štáty. Tiež by mal prípadne umožňovať jednotné vykonávanie medzinárodných pravidiel pre podávanie správ a oznamovanie.

(24)

Pokrok dosiahnutý v nových technológiách a hlavne v ich vesmírnych aplikáciách, akými sú vysielacie zariadenia na monitorovanie lodí, zobrazovacie systémy alebo globálny navigačný satelitný systém (GNSS), dnes umožňujú rozšíriť monitorovanie námornej dopravy ďalej od pobrežia, a tak zabezpečiť lepšie pokrytie európskych vôd aj pomocou systémov identifikácie a sledovania lodí na veľkú vzdialenosť (systémy LRIT). Ak sa majú takéto nástroje stať integrovanou súčasťou monitorovacieho a informačného systému pre lodnú dopravu, zriadeného smernicou 2002/59/ES, je potrebná plná spolupráca na uvedených činnostiach v rámci Spoločenstva.

(25)

S cieľom umožniť úsporu nákladov a vyhnúť sa nepotrebnej inštalácii zariadení na palube lodí plaviacich sa v morských oblastiach v dosahu staníc AIS so stálym sídlom by členské štáty a Komisia mali spolupracovať na určení požiadaviek inštalácie zariadení na zasielanie informácií LRIT a mali by predložiť IMO akékoľvek primerané opatrenia.

(26)

Zverejnenie údajov získaných prostredníctvom AIS a LRIT a vysielaných loďami by nemalo predstavovať riziko pre bezpečnosť, zabezpečenie alebo ochranu životného prostredia.

(27)

Na zaručenie čo najlepšieho harmonizovaného využívania informácií na úrovni Spoločenstva, zozbieraných podľa smernice 2002/59/ES a týkajúcich sa námornej bezpečnosti, by mala byť Komisia oprávnená, ak je to potrebné, spracovávať a využívať tieto informácie a poskytovať ich úradom určeným členskými štátmi.

(28)

V tejto súvislosti vývoj systému „Equasis“ poukázal na dôležitosť podpory kultúry „bezpečnosti morí“, najmä medzi operátormi námornej dopravy. Komisia by mala byť schopná prispieť najmä prostredníctvom tohto systému k šíreniu akýchkoľvek informácií týkajúcich sa námornej bezpečnosti.

(29)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2099/2002 z 5. novembra 2002, ktorým sa ustanovuje Výbor pre bezpečnosť na mori a pre zabránenie znečisťovania z lodí (COSS) (5), sústreďuje úlohy výborov zriadených na základe príslušných právnych predpisov Spoločenstva v oblasti námornej bezpečnosti, prevencie znečisťovania z lodí a ochrany životných a pracovných podmienok na palube. Z tohto dôvodu by sa mal existujúci výbor nahradiť výborom COSS.

(30)

Taktiež je potrebné zohľadniť zmeny a doplnenia uvedených medzinárodných nástrojov.

(31)

Opatrenia potrebné na vykonávanie tejto smernice by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (6).

(32)

Komisia by predovšetkým mala byť splnomocnená na zmenu a doplnenie smernice 2002/59/ES, aby sa uplatnili následné zmeny a doplnenia k medzinárodným dohovorom, protokolom, kódexom a rezolúciám súvisiacich s nimi. Keďže tieto opatrenia majú všeobecnú pôsobnosť a ich cieľom je zmeniť nepodstatné prvky uvedenej smernice, okrem iného jej doplnením o nové nepodstatné prvky, musia sa prijať v súlade s regulačným postupom s kontrolou ustanoveným v článku 5a rozhodnutia 1999/468/ES.

(33)

V súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1406/2002 z 27. júna 2002, ktorým sa ustanovuje Európska námorná bezpečnostná agentúra (7), poskytuje agentúra potrebnú pomoc Komisii a členským štátom pri vykonávaní smernice 2002/59/ES.

(34)

V súlade s bodom 34 Medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva (8) sa členské štáty vyzývajú, aby pre seba a v záujme Spoločenstva vypracovali a zverejnili vlastné tabuľky, ktoré budú čo najlepšie vyjadrovať vzájomný vzťah medzi touto smernicou a opatreniami na jej transpozíciu.

(35)

Smernica 2002/59/ES by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť,

1.

článok 2 ods. 2 sa mení a dopĺňa takto:

2.

článok 3 sa mení a dopĺňa takto:

3.

vkladajú sa tieto články:

„Článok 6a

Používanie automatických identifikačných systémov (AIS) rybárskymi plavidlami

Každé rybárske plavidlo s celkovou dĺžkou viac ako 15 metrov, ktoré sa plaví pod vlajkou členského štátu a ktoré je registrované v Spoločenstve alebo prevádzkované vo vnútorných vodách alebo v teritoriálnych morských vodách členského štátu alebo vykladajúce svoj úlovok v prístave členského štátu, musí byť vybavené AIS (trieda A) vyhovujúcim výkonnostným normám IMO, a to v súlade s časovým harmonogramom uvedeným v prílohe II časti I(3).

Rybárske plavidlá vybavené AIS udržiavajú tieto systémy v nepretržitej prevádzke. Za výnimočných okolností môže byť AIS vypnutý, ak to kapitán lode považuje za potrebné v záujme bezpečnosti alebo ochrany svojho plavidla.

Článok 6b

Používanie systémov identifikácie a sledovania lodí na veľkú vzdialenosť (LRIT)

1.   Lode, na ktoré sa uplatňuje nariadenie SOLAS V/19-1 a výkonnostné normy a funkčné požiadavky prijaté IMO a ktoré vstupujú do prístavu členského štátu, musia byť vybavené LRIT, ktoré je v súlade s uvedeným nariadením SOLAS.

Členské štáty a Komisia mali spolupracovať na určení požiadaviek inštalácie zariadení na zasielanie informácií LRIT na palube lodí plaviacich sa v morských oblastiach v dosahu staníc AIS so stálym sídlom a mali by predložiť IMO akékoľvek primerané opatrenia.

2.   Komisia a členské štáty spolupracujú na vytvorení európskeho dátového centra LRIT, ktorého úlohou má byť spracovanie informácií získaných prostredníctvom systému identifikácie a sledovania na veľkú vzdialenosť.“;

4.

článok 12 sa nahrádza takto:

„Článok 12

Požiadavky na informácie o preprave nebezpečného tovaru

1.   žiadny nebezpečný alebo znečisťujúci tovar nesmie byť ponúkaný na prepravu alebo prijatý na palubu lode v prístave členského štátu, bez ohľadu na jej rozmery, pokiaľ nebolo kapitánovi alebo operátorovi pred prijatím tovaru na palubu predložené vyhlásenie obsahujúce tieto informácie:

2.   Plavidlá prichádzajúce z prístavu mimo Spoločenstva, ktoré vstupujú do prístavu členského štátu a prepravujú na palube nebezpečný alebo znečisťujúci tovar, musia byť držiteľmi vyhlásenia ustanoveného pre zasielateľa, ktoré obsahuje informácie požadované podľa odseku 1 písm. a), b) a c).

3.   Je povinnosťou a zodpovednosťou každého zasielateľa, aby kapitánovi alebo operátorovi predložil také vyhlásenie a aby zabezpečil, že zásielka ponúkaná na prepravu je skutočne zásielkou zodpovedajúcou vyhláseniu v súlade s odsekom 1.“;

5.

v článku 14 ods. 2 sa písm. c) nahrádza takto:

6.

článok 15 sa nahrádza takto:

„Článok 15

Výnimky

1.   Členské štáty môžu vyňať pravidelné dopravné služby vykonávané medzi prístavmi umiestnenými na ich území z požiadaviek stanovených v článkoch 4 a 13, ak sú splnené tieto podmienky:

Služba sa na účely prvého pododseku považuje za pravidelnú službu len za predpokladu, že bude prevádzkovaná aspoň po dobu jedného mesiaca.

Výnimky z požiadaviek ustanovených v článkoch 4 a 13 sa obmedzujú len na trasy, ktorých plánovaná dĺžka je maximálne 12 hodín.

2.   Keď sú pravidelné medzinárodné dopravné služby prevádzkované medzi dvoma alebo viacerými štátmi, z ktorých je aspoň jeden členským štátom, ktorýkoľvek zúčastnený členský štát môže požiadať iný členský štát o udelenie výnimky pre takúto službu. Všetky zúčastnené členské štáty, vrátane príslušných pobrežných štátov, spolupracujú pri udeľovaní výnimky pre príslušnú službu v súlade s podmienkami ustanovenými v odseku 1.

3.   Členské štáty pravidelne kontrolujú plnenie podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2. Ak už nie je splnená aspoň jedna z uvedených podmienok, členské štáty okamžite zrušia výhodu výnimky udelenej príslušnej spoločnosti.

4.   Členské štáty oznámia Komisii zoznam spoločností a lodí, ktorým bola udelená výnimka podľa tohto článku, ako aj akúkoľvek aktualizáciu tohto zoznamu.“;

7.

do článku 16 ods. 1 sa dopĺňajú tieto písmená:

8.

vkladá sa tento článok:

„Článok 18a

Opatrenia v prípade rizík vyplývajúcich z prítomnosti ľadu

1.   Ak príslušné úrady usúdia, že vzhľadom na stav ľadových krýh existuje vážne ohrozenie bezpečnosti ľudských životov na mori alebo ochrany ich námorných či pobrežných oblastí alebo námorných či pobrežných oblastí iných štátov:

2.   Opatrenia prijaté podľa odseku 1 sa zakladajú, pokiaľ ide o údaje o stave ľadových krýh, na predpovediach týkajúcich sa stavu ľadových krýh a poveternostných podmienok poskytovaných kvalifikovanou meteorologickou informačnou službou uznanou členským štátom.“;

9.

článok 19 sa mení a dopĺňa takto:

10.

článok 20 sa nahrádza takto:

„Článok 20

Príslušný úrad na prijímanie lodí, ktoré potrebujú pomoc

1.   Členský štát určí jeden alebo viac príslušných úradov, ktoré majú počas záchrannej operácie požadovanú odbornosť a právomoc na to, aby z vlastnej iniciatívy prijímali rozhodnutia týkajúce sa prijímania lodí, ktoré potrebujú pomoc.

2.   Úrad alebo úrady uvedené v odseku 1 môžu tam, kde je to vhodné, a najmä v prípade hrozby pre námornú bezpečnosť a ochranu životného prostredia, prijať ktorékoľvek z opatrení uvedených v zozname príkladov pre opatrenia, ktorý je v prílohe IV.

3.   Úrad alebo úrady uvedené v odseku 1 sa pravidelne stretávajú, aby si vymieňali svoje skúsenosti a vylepšili opatrenia prijaté podľa tohto článku. Môžu sa stretnúť vždy, keď si to vyžadujú osobitné okolnosti.“;

11.

vkladajú sa tieto články:

„Článok 20a

Plány na prijímanie lodí, ktoré potrebujú pomoc

1.   Členské štáty vypracujú plány na prijímanie lodí s cieľom pripraviť sa na hrozby, ktoré predstavujú lode, ktoré potrebujú pomoc a ktoré sa nachádzajú vo vodách patriacich do ich právomoci, prípadne hrozieb pre ľudské životy a životné prostredie. Úrad alebo úrady uvedené v článku 20 ods. 1 sa podieľajú na vypracovaní a uskutočňovaní plánov.

2.   Plány uvedené v odseku 1 sa vypracúvajú po konzultácii s dotknutými stranami na základe rezolúcií IMO A.949(23) a A.950(23) a obsahujú aspoň tieto základné údaje:

3.   Členské štáty zverejnia názov a kontaktnú adresu úradu alebo úradov uvedených v článku 20 ods. 1 a úradov vymenovaných na prijímanie žiadostí o poskytnutie útočišťa a zodpovedných za následný postup.

Členské štáty na požiadanie poskytnú susediacim členským štátom relevantné informácie týkajúce sa plánov.

Pri vykonávaní postupov ustanovených v plánoch na prijímanie lodí, ktoré potrebujú pomoc, členské štáty zabezpečia, aby boli príslušné informácie k dispozícii stranám zainteresovaným do operácií.

Ak o to členské štáty požiadajú, tie členské štáty, ktoré prijímajú informácie v súlade s druhým a tretím pododsekom, sú viazané povinnosťou zachovávať ich dôvernosť.

4.   Členské štáty najneskôr do 30. novembra 2010 informujú Komisiu o opatreniach prijatých na uplatňovanie tohto článku.

Článok 20b

Rozhodnutie o prijatí lode

Úrad alebo úrady uvedené v článku 20 ods. 1 rozhodujú o prijatí lode v mieste útočišťa po predchádzajúcom vyhodnotení situácie, ktoré sa uskutočňuje na základe plánov uvedených v článku 20a. Úrad alebo úrady zabezpečia, aby bola loď prijatá do miesta útočišťa, ak považujú takéto prijatie za najlepšiu možnosť na účely ochrany ľudských životov a životného prostredia.

Článok 20c

Finančné zabezpečenie a náhrady

1.   Chýbajúce osvedčenie o poistení v zmysle článku 6 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/20/ES z 23. apríla 2009 o poistení vlastníkov lodí, ktoré sa vzťahuje na námorné pohľadávky (9), nezbavuje členské štáty povinnosti uskutočniť predbežné vyhodnotenie a prijať rozhodnutie uvedené v článku 20b a samo osebe nemôže byť považované za dostatočný dôvod na to, aby členský štát odmietol prijať loď do miesta útočišťa.

2.   Bez toho, aby bol dotknutý odsek 1, členský štát môže pri prijatí lode do miesta útočišťa požiadať operátora, agenta alebo kapitána lode o predloženie osvedčenia o poistení v zmysle článku 6 smernice 2009/20/ES. Vyžiadanie osvedčenia nesmie viesť k oneskoreniu pri prijímaní lode.

Článok 20d

Preskúmanie Komisie

Komisia preskúma súčasný mechanizmus v členských štátoch na náhradu možných hospodárskych strát prístavu alebo úradu v dôsledku rozhodnutia prijatého podľa článku 20 ods. 1. Na základe tohto preskúmania navrhne a vyhodnotí rôzne možnosti politík. Komisia predloží do 31. decembra 2011 Európskemu parlamentu a Rade správu o výsledkoch uvedeného preskúmania.

12.

vkladá sa tento článok:

„Článok 22a

SafeSeaNet

1.   Na účely spracovania informácií uvedených v tejto smernici zriadia členské štáty na národnej alebo miestnej úrovni systémy na riadenie námorných informácií.

2.   Systémy zriadené podľa odseku 1 umožnia operatívne využitie zozbieraných informácií a musia spĺňať najmä podmienky ustanovené v článku 14.

3.   Na účely zabezpečenia efektívnej výmeny informácií uvedených v tejto smernici členské štáty zaistia, aby národné alebo miestne systémy zriadené na zber, spracovanie a uchovávanie týchto informácií mohli byť prepojené so SafeSeaNet. Komisia zabezpečí, aby SafeSeaNet bol schopný prevádzky 24 hodín denne. Opis a základné zásady SafeSeaNet sú stanovené v prílohe III.

4   Bez toho, aby bol dotknutý odsek 3, členské štáty pri spolupráci podľa dohôd v Spoločenstve alebo v rámci medziregionálnych alebo medzinárodných projektov v Spoločenstve zabezpečia, aby vyvinuté informačné systémy alebo siete zodpovedali požiadavkám tejto smernice a boli zlučiteľné a prepojené so SafeSeaNet.“;

13.

článok 23 sa mení a dopĺňa takto:

14.

vkladá sa tento článok:

„Článok 23a

Spracovanie a riadenie informácií o námornej bezpečnosti

1.   Komisia v prípade potreby zabezpečí spracovanie, využitie a šírenie informácií, ktoré sa zozbierali podľa tejto smernice, úradom určeným členskými štátmi.

2.   Komisia, ak je to vhodné, prispeje k rozvoju a prevádzke systémov zberu a distribúcie údajov týkajúcich sa námornej bezpečnosti, najmä prostredníctvom systému Equasis alebo akéhokoľvek iného rovnocenného verejného systému.“;

15.

do článku 24 sa dopĺňajú tieto odseky:

„Článok 24

Dôvernosť informácií

1.   Členské štáty prijmú v súlade s právnymi predpismi Spoločenstva alebo vnútroštátnymi právnymi predpismi opatrenia potrebné na zabezpečenie dôvernosti informácií, ktoré im boli zaslané v súlade s touto smernicou, a uvedené informácie použijú iba v súlade s touto smernicou.

2.   Komisia preskúma možné problémy v oblasti zabezpečenia sietí a informácií a navrhne prípadné zmeny a doplnenia k prílohe III na účely zlepšenia bezpečnosti siete.“;

16

články 27 a 28 sa nahrádzajú takto:

„Článok 27

Postup pri zmene a doplnení

1.   Odkazy na nástroje Spoločenstva a IMO v tejto smernici, definície v jej článku 3 a jej prílohy sa môžu meniť a dopĺňať s cieľom zosúladiť ich s ustanoveniami práva Spoločenstva alebo medzinárodným právom, ktoré bolo prijaté, zmenené alebo doplnené alebo nadobudlo účinnosť, pokiaľ také zmeny a doplnenia nerozširujú rozsah pôsobnosti tejto smernice.

Uvedené opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 28 ods. 2.

2.   Prílohy I, III a IV sa môžu meniť a dopĺňať na základe skúseností získaných touto smernicou, pokiaľ také zmeny a doplnenia nerozširujú jej rozsah pôsobnosti.

Uvedené opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 28 ods. 2.

Článok 28

Výbor

1.   Komisii pomáha Výbor pre bezpečnosť na mori a pre zabránenie znečisťovania z lodí (COSS) ustanovený nariadením Komisie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2099/2002 (10).

2.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5a ods. 1 až 4 a článok 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na jeho článok 8.

17.

v prílohe I sa zarážka X v časti 4 nahrádza takto:

18.

do prílohy II časti I sa dopĺňa tento bod:

„3.   Rybárske plavidlá

Rybárske plavidlá s celkovou dĺžkou viac ako 15 metrov podliehajú požiadavke na vybavenie ustanovenej v článku 6a podľa tohto časového harmonogramu:

Novopostavené rybárske plavidlo s celkovou dĺžkou viac ako 15 metrov podlieha požiadavke na vybavenie ustanovenej v článku 6a od 30. novembra 2010“;

19.

príloha III sa nahrádza textom, ktorý je v prílohe k tejto smernici.