5.12.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 296/4


ODPORÚČANIE RADY

z 30. novembra 2009

o prostredí bez dymu

2009/C 296/02

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na druhý pododsek jej článku 152 ods. 4,

so zreteľom na návrh Komisie,

so zreteľom na rezolúciu Európskeho parlamentu (1),

so zreteľom na stanovisko Hospodárskeho a sociálneho výboru (2),

keďže:

(1)

V článku 152 zmluvy sa ustanovuje, že činnosti Spoločenstva, ktoré dopĺňajú vnútroštátne politiky, sa zameriavajú na zlepšenie verejného zdravia, prevenciu ľudských chorôb a ochorení a odstraňovanie zdrojov nebezpečenstva pre zdravie ľudí.

(2)

Podľa článku 137 zmluvy Spoločenstvo podporuje a dopĺňa činnosti členských štátov, okrem iného v oblasti zlepšovania pracovného prostredia najmä s ohľadom na ochranu zdravia a bezpečnosti pracovníkov.

(3)

Vystavenie tabakovému dymu v prostredí, ktorý sa tiež nazýva sekundárny tabakový dym, je rozšírenou príčinou úmrtnosti, chorobnosti a zdravotného postihnutia v Európskej únii.

(4)

Podľa opatrných odhadov zomrelo v roku 2002 v krajinách Európskej únie približne 7 300 dospelých vrátane 2 800 nefajčiarov v dôsledku vystavenia sekundárnemu tabakovému dymu na pracoviskách. Ďalších 72 000 úmrtí vrátane 16 400 úmrtí medzi nefajčiarmi bolo spôsobených vystavením sekundárnemu tabakovému dymu v domácnostiach.

(5)

Vystavenie sekundárnemu tabakovému dymu je nebezpečné najmä pre deti a mladistvých a mohlo by zvýšiť pravdepodobnosť, že začnú fajčiť.

(6)

Medzinárodná agentúra Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) pre výskum rakoviny klasifikovala sekundárny tabakový dym ako známy ľudský karcinogén a Fínsko a Nemecko ho klasifikovali ako karcinogén súvisiaci s povolaním.

(7)

Všetci ľudia majú právo na vysokú úroveň ochrany zdravia a mali by byť chránení pred vystavením tabakovému dymu.

(8)

Dobrovoľné politiky na vnútroštátnej úrovni sa ukázali ako neúčinné pri znižovaní vystavenia tabakovému dymu. Riadne presadzované a monitorované záväzné právne predpisy členských štátov sú účinným prostriedkom na primeranú ochranu ľudí pred zdravotnými rizikami sekundárneho tabakového dymu.

(9)

Právne predpisy týkajúce sa prostredia bez dymu sú najúčinnejšie, keď sa podporia opatreniami, akými sú kampane na zvyšovanie povedomia, podpora ukončenia konzumácie tabaku, výrazné výstrahy o zdravotných rizikách na obaloch tabakových výrobkov a iná regulácia tabakových výrobkov.

(10)

Občianska spoločnosť má dôležitú úlohu pri zabezpečovaní podpory právnych predpisov týkajúcich sa prostredia bez dymu a zaisťovaní ich dodržiavania.

(11)

Politiky v prospech prostredia bez dymu by mali zahŕňať primerané nástroje na uplatňovanie multisektorálneho prístupu ku kontrole tabaku.

(12)

Je potrebné posilniť spoluprácu medzi členskými štátmi s cieľom uľahčiť výmenu informácií a najlepších postupov a vytvoriť štandardizovaný systém monitorovania na úrovni EÚ.

(13)

V uznesení Rady a ministrov zdravotníctva členských štátov, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady, z 18. júla 1989 o zákaze fajčenia na miestach prístupných verejnosti (3), sa členské štáty vyzvali na prijatie opatrení zakazujúcich fajčenie v určitých uzavretých priestoroch prístupných verejnosti a na rozšírenie zákazu fajčenia na všetky formy verejnej dopravy.

(14)

V odporúčaní Rady 2003/54/ES z 2. decembra 2002 o prevencii fajčenia a iniciatívach na zlepšenie kontroly tabaku (4) sa odporučilo, aby členské štáty vykonávali právne predpisy a/alebo iné účinné opatrenia, ktoré zabezpečujú ochranu pred vystavením sekundárnemu tabakovému dymu na pracoviskách vo vnútri budov, uzavretých verejných miestach a vo verejnej doprave.

(15)

Aj keď smernica Rady 89/391/EHS z 12. júna 1989 o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov pri práci (5) jasne neodkazuje na tabakový dym, vzťahuje sa na všetky riziká pre zdravie a bezpečnosť pracovníkov (6).

(16)

Komisia sa vo svojom akčnom pláne pre životné prostredie a zdravie (2004 – 2010) (7) zaviazala „rozvíjať činnosť na zlepšenie kvality vzduchu v interiéroch“, najmä „podporou obmedzovania fajčenia na všetkých pracoviskách preskúmaním právnych mechanizmov aj iniciatív na podporu zdravia na európskej úrovni i na úrovni členského štátu“.

(17)

Z konzultácie, ktorá sa začala zelenou knihou Komisie „K Európe bez tabakového dymu: možnosti politiky na úrovni EÚ“ (8) („zelená kniha“) vyplynulo, že komplexné politiky v prospech prostredia bez dymu na všetkých uzavretých pracoviskách a verejných miestach, ako aj ďalšia činnosť EÚ na podporu prostredia bez dymu vo všetkých členských štátoch majú významnú podporu.

(18)

Na zasadnutí Rady pre zamestnanosť, sociálnu politiku, zdravie a spotrebiteľské záležitosti, ktoré sa konalo 30. a 31. mája 2007, sa uskutočnila výmena názorov o politických možnostiach na úrovni EÚ pre dosiahnutie prostredia bez dymu. Rada uvítala zelenú knihu a zdôraznila potrebu usmernení Spoločenstva na ďalšiu podporu prostredia bez dymu na úrovni EÚ, ako aj podporu Spoločenstva pre vnútroštátne opatrenia a ich koordináciu.

(19)

V uznesení Európskeho parlamentu z 24. októbra 2007 o zelenej knihe sa členské štáty vyzvali, aby do dvoch rokov zaviedli komplexné právne predpisy v prospech prostredia bez dymu, a Komisia sa vyzvala, aby v prípade nedostatočného pokroku predložila príslušný legislatívny návrh do roku 2011. Zároveň sa v uznesení vyzvala Komisia, aby navrhla zmenu a doplnenie súčasného legislatívneho rámca na účely klasifikácie sekundárneho tabakového dymu ako karcinogénu a uložila zamestnávateľom povinnosť zaistiť, aby bolo pracovisko bez dymu.

(20)

Článkom 8 rámcového dohovoru WHO o kontrole tabaku (FCTC), ktorý podpísali v júni 2003 všetci členovia WHO a doteraz ho ratifikovalo 167 zmluvných strán vrátane Spoločenstva a 26 z jeho členských štátov, vzniká jeho zmluvným stranám právna povinnosť, aby v rámci oblastí, ktoré patria pod existujúcu vnútroštátnu právomoc ustanovenú vnútroštátnym právom, prijali a vykonávali účinné opatrenia na ochranu ľudí pred vystavením sekundárnemu tabakovému dymu na všetkých pracoviskách vo vnútri budov, vo verejnej doprave a na verejných miestach vo vnútri budov a prípadne aj na iných verejných miestach a v rámci oblastí, ktoré patria pod inú právomoc, aktívne podporovali prijímanie a vykonávanie takýchto opatrení.

(21)

Na druhej konferencii zmluvných strán FCTC v júli 2007 sa prijali usmernenia o ochrane pred vystavením tabakovému dymu (9), ktorých cieľom je pomôcť zmluvným stranám splniť povinnosti vyplývajúce z článku 8 dohovoru. Každá zmluvná strana by sa mala usilovať vykonať usmernenia do piatich rokov od nadobudnutia platnosti rámcového dohovoru pre danú zmluvnú stranu.

(22)

Článkom 14 rámcového dohovoru WHO vzniká jeho zmluvným stranám právna povinnosť vypracovať a šíriť vhodné, komplexné a integrované usmernenia založené na vedeckých dôkazoch a najlepších postupoch a prijať účinné opatrenia na podporu ukončenia konzumácie tabaku a vhodnej liečby závislosti od tabaku. Na tretej konferencii zmluvných strán rámcového dohovoru WHO sa rozhodlo o vytvorení pracovnej skupiny na vypracovanie usmernení na vykonávanie uvedeného článku.

(23)

V európskej stratégii o kontrole tabaku prijatej regionálnym výborom WHO pre Európu v septembri 2002 sa odporučilo, aby členské štáty zaistili práva občanov na prostredie bez dymu okrem iného tým, že zabezpečia, aby boli verejné miesta, pracoviská a verejná doprava bez dymu, zakážu fajčenie vo vonkajších priestoroch všetkých vzdelávacích inštitúcií pre neplnoleté osoby, na všetkých miestach poskytovania zdravotnej starostlivosti a na verejných podujatiach, ako aj tým, že klasifikujú sekundárny tabakový dym ako karcinogén.

(24)

Týmto odporúčaním nie sú dotknuté právne predpisy Spoločenstva, ktoré ustanovujú minimálne požiadavky na bezpečnosť a ochranu zdravia pracovníkov, prijaté podľa článku 137 Zmluvy, smernica 2001/37/ES Európskeho parlamentu a Rady z 5. júna 2001 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov týkajúcich sa výroby, prezentácie a predaja tabakových výrobkov (10) a rozhodnutie Komisie 2003/641/ES z 5. septembra 2003 o používaní farebných fotografií alebo iných obrázkov ako zdravotných výstrah na baleniach tabakových výrobkov (11).

TÝMTO ODPORÚČA, ABY ČLENSKÉ ŠTÁTY:

1.

poskytovali účinnú ochranu pred vystavením tabakovému dymu na pracoviskách vo vnútri budov, verejných miestach vo vnútri budov, vo verejnej doprave, a prípadne aj na iných verejných miestach, ako sa ustanovuje v článku 8 rámcového dohovoru WHO o kontrole tabaku (FCTC) a na základe pripojených usmernení o ochrane pred vystavením tabakovému dymu, ktoré boli prijaté na druhej konferencii zmluvných strán FCTC, a to do piatich rokov od nadobudnutia platnosti FCTC pre daný členský štát alebo najneskôr do troch rokov od prijatia tohto odporúčania;

2.

vypracovali a/alebo posilnili stratégie a opatrenia na zníženie vystavenia detí a mladistvých sekundárnemu tabakovému dymu;

3.

doplnili politiky v prospech prostredia bez dymu podpornými opatreniami, ktoré môžu zahŕňať:

a)

prijatie účinných opatrení na podporu ukončenia konzumácie tabaku a vhodnej liečby závislosti od tabaku s prihliadnutím na okolnosti a priority konkrétnej krajiny, ako sa uvádza v článku 14 FCTC;

b)

zavedenie kombinovaných výstrah (vymedzených v článku 2 ods. 4 rozhodnutia Komisie 2003/641/ES o používaní farebných fotografií alebo iných obrázkov ako zdravotných výstrah na baleniach tabakových výrobkov (12) a informácií o službách podporujúcich ukončenie konzumácie tabaku na obaloch tabakových výrobkov s cieľom lepšie informovať spotrebiteľov o zdravotných rizikách konzumácie tabaku a vystavenia tabakovému dymu, podporiť úsilie prestať konzumovať tabak a odradiť od začatia s jeho konzumáciou;

4.

vypracovali, vykonávali, pravidelne aktualizovali a prehodnocovali komplexné multisektorálne stratégie, plány alebo programy na kontrolu tabaku, ktoré sa okrem iného zameriavajú na ochranu pred tabakovým dymom na všetkých miestach prístupných širokej verejnosti alebo miestach kolektívneho využitia bez ohľadu na to, kto ich vlastní, alebo kto má na ne právo vstupu;

5.

zabezpečili primerané nástroje na vykonávanie vnútroštátnych stratégií, politík a programov na kontrolu tabaku, aby sa zaistila účinná ochrana pred vystavením tabakovému dymu;

6.

oznámili Komisii, pokiaľ možno do šiestich mesiacov od prijatia tohto odporúčania, vnútroštátne kontaktné miesta pre kontrolu tabaku na účely výmeny informácií a najlepších postupov, ako aj koordinácie politík s inými členskými štátmi;

7.

úzko spolupracovali navzájom a s Komisiou na jednotnom rámci vymedzení pojmov, referenčných hodnôt a ukazovateľov na vykonávanie tohto odporúčania;

8.

monitorovali a hodnotili účinnosť politických opatrení pomocou uvedených ukazovateľov;

9.

oznámili Komisii legislatívne a iné opatrenia prijaté v nadväznosti na tieto odporúčania, ako aj výsledky monitorovania a hodnotenia.

TÝMTO VYZÝVA KOMISIU ABY:

1.

podávala správy o vykonávaní, fungovaní a vplyvoch navrhovaných opatrení na základe informácií poskytnutých členskými štátmi;

2.

v kontexte možnej revízie smernice 2001/37/ES zvážila všetky opatrenia týkajúce sa výrobkov zamerané na zníženie príťažlivosti a návykovosti tabakových výrobkov;

3.

analyzovala právne otázky a poznatky v súvislosti s vplyvom jednoduchého balenia, okrem iného aj na fungovanie vnútorného trhu.

V Bruseli 30. novembra 2009

Za Radu

predseda

S. O. LITTORIN


(1)  Rezolúcia z 26. novembra 2009 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku).

(2)  Stanovisko z 5. novembra 2009 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku).

(3)  Ú. v. ES C 189, 26.7.1989, s. 1.

(4)  Ú. v. ES L 22, 25.1.2003, s. 31.

(5)  Ú. v. ES L 183, 29.6.1989, s. 1.

(6)  Pozri vec C-49/00 Komisia v. Taliansko, [2001] ECR 1-8575, odseky 12-13.

(7)  KOM(2004) 416 v konečnom znení.

(8)  KOM(2007) 27 v konečnom znení.

(9)  [FCTC/COP2(7)] Usmernenia o ochrane pred vystavením tabakovému dymu vypracované pracovnou skupinou, ktorá sa zišla na základe rozhodnutia FCTC/COP1(15) konferencie strán rámcového dohovoru WHO o kontrole tabaku.

(10)  Ú. v. ES L 194, 18.7.2001, s. 26.

(11)  Ú. v. EÚ L 226, 10.9.2003, s. 24.

(12)  Pozri poznámku pod čiarou 11.


PRÍLOHA

Usmernenia o ochrane pred vystavením tabakovému dymu prijaté na druhej konferencii strán k rámcovému dohovoru WHO o kontrole tabaku

ÚČEL, CIELE A KĽÚČOVÉ ASPEKTY

Účel usmernení

1.

V súlade s ostatnými ustanoveniami rámcového dohovoru WHO o kontrole tabaku a zámermi konferencie strán, je cieľom týchto usmernení pomôcť stranám pri plnení ich povinností podľa článku 8 dohovoru. Vychádzajú z najlepších dostupných dôkazov a skúseností strán, ktoré úspešne vykonali účinné opatrenia na zníženie vystavenia tabakovému dymu.

2.

Usmernenia obsahujú dohodnuté vyhlásenia o zásadách a vymedzenia relevantných termínov, ako aj dohodnuté odporúčania pre kroky potrebné na splnenie povinností vyplývajúcich z dohovoru. Okrem toho sa v usmerneniach určujú aj opatrenia potrebné na dosiahnutie účinnej ochrany pred rizikami sekundárneho tabakového dymu. Strany sa vyzývajú k tomu, aby používali tieto usmernenia nielen pri plnení svojich právnych povinností podľa dohovoru, ale takisto, aby sa riadili najlepšou praxou pri ochrane verejného zdravia.

Ciele usmernení

3.

Tieto usmernenia majú dva súvisiace ciele. Prvým cieľom je pomôcť stranám pri plnení ich povinností podľa článku 8 rámcového dohovoru WHO spôsobom, ktorý je v súlade s vedeckými dôkazmi, týkajúcimi sa vystavenia sekundárnemu tabakovému dymu a celosvetovou najlepšou praxou pri vykonávaní opatrení v prospech prostredia bez dymu, s cieľom ustanoviť vysokú úroveň zodpovednosti za dodržiavanie dohovoru a pomôcť stranám pri zaistení čo najvyššej úrovne zdravia. Druhým cieľom je určiť kľúčové prvky právnych predpisov potrebné na účinnú ochranu ľudí pred vystavením tabakovému dymu, ako sa vyžaduje v článku 8.

Základné aspekty

4.

Tieto usmernenia vychádzajú z týchto hlavných aspektov.

a)

Povinnosť ochrany pred tabakovým dymom ustanovená v znení článku 8 je zakotvená v základných ľudských právach a slobodách. Pri zohľadnení nebezpečenstva spojeného s vdychovaním sekundárneho tabakového dymu je povinnosť ochrany pred tabakovým dymom implicitne obsiahnutá okrem iného v práve na život av práve na čo najvyššiu úroveň zdravia, ako sa uznáva v mnohých medzinárodných právnych nástrojoch (vrátane Ústavy Svetovej zdravotníckej organizácie, Dohovoru o právach dieťaťa, Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien a Dohovoru o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach), formálne začlenených do preambuly rámcového dohovoru WHO a ako sa uznáva v ústavách mnohých národov.

b)

Povinnosť ochraňovať jednotlivcov pred tabakovým dymom zodpovedá povinnosti vlád, aby prijali právne predpisy na ochranu jednotlivcov pred ohrozením ich základných práv a slobôd. Táto povinnosť sa vzťahuje na všetky osoby a nie iba na určité skupiny obyvateľov.

c)

Niekoľko orgánov s vedeckou autoritou určilo, že sekundárny tabakový dym je karcinogénny. Niektoré strany k rámcovému dohovoru WHO (napríklad Fínsko a Nemecko) klasifikovali sekundárny tabakový dym ako karcinogénny a začlenili ochranu pred vystavením tabakovému dymu na pracovisku do svojich právnych predpisov v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti. Okrem požiadaviek článku 8 preto môžu byť strany povinné riešiť riziko vystavenia tabakovému dymu v súlade s existujúcimi právnymi predpismi o ochrane zdravia na pracovisku alebo inými právnymi predpismi upravujúcimi vystavenie škodlivým látkam vrátane karcinogénov.

VYHLÁSENIE O ZÁSADÁCH A RELEVANTNÝCH VYMEDZENIACH TÝKAJÚCICH SA OCHRANY PRED VYSTAVENÍM TABAKOVÉMU DYMU

Zásady

5.

Ako sa uvádza v článku 4 rámcového dohovoru WHO, na prijatie opatrení na ochranu všetkých osôb pred vystavením tabakovému dymu je potrebný silný politický záväzok. Vykonávanie článku 8 dohovoru by sa malo riadiť týmito dohodnutými zásadami.

Zásada 1

6.

Ako sa uvádza v článku 8 rámcového dohovoru WHO, predpokladom účinných opatrení na zaistenie ochrany pred vystavením tabakovému dymu jeúplné odstránenie fajčenia a tabakového dymu v určitom priestore alebo prostredí na účely vytvorenia prostredia, v ktorom nie je žiadny dym. Bezpečná úroveň vystavenia tabakovému dymu neexistuje a termíny ako prahová hodnota toxicity zo sekundárneho dymu by sa mali odmietnuť, pretože sú v rozpore s vedeckými dôkazmi. Iné prístupy ako prostredia, v ktorých nie je žiadny dym, vrátane vetrania, filtrácie vzduchu a používania vyhradených fajčiarskych priestorov (so samostatnými vetracími systémami alebo bez nich) sa opakovane ukázali ako neúčinné a existujú presvedčivé vedecké a iné dôkazy, že technické prístupy neposkytujú ochranu pred vystavením tabakovému dymu.

Zásada 2

7.

Všetky osoby by mali byť chránené pred vystavením tabakovému dymu. Všetky vnútorné priestory na pracoviskách a vnútorné verejné miesta by mali byť nefajčiarske.

Zásada 3

8.

Právne predpisy sú potrebné na ochranu ľudí pred vystavením tabakovému dymu. Dobrovoľné politiky v prospech prostredia bez dymu neposkytujú primeranú ochranu a opakovane sa ukázali ako neúčinné. Na zaistenie účinnosti právnych predpisov by tieto mali byť jednoduché, jasné a vynútiteľné.

Zásada 4

9.

Dobré plánovanie a primerané zdroje sú kľúčové pri úspešnom vykonávaní a presadzovaní právnych predpisov v prospech prostredia bez dymu.

Zásada 5

10.

Občianska spoločnosť má ústrednú úlohu pri budovaní podpory a zaistení dodržiavania opatrení v prospech prostredia bez dymu a mala by byť zaradená ako aktívny partner v procese vypracúvania, vykonávania a presadzovania právnych predpisov.

Zásada 6

11.

Vykonávanie právnych predpisov v prospech prostredia bez dymu, ich presadzovanie a vplyv by sa mali monitorovať a hodnotiť. Toto by malo zahŕňať monitorovanie činností tabakového priemyslu, ktoré sťažujú vykonávanie a presadzovanie právnych predpisov, ako sa uvádza v článku 20 bode 4 rámcového dohovoru WHO a reagovanie na ne.

Zásada 7

12.

Ochrana ľudí pred vystavením tabakovému dymu by mala byť v prípade potreby posilnená a rozšírená; takáto činnosť môže zahŕňať nové alebo zmenené a doplnené právne predpisy, lepšie presadzovanie a ďalšie opatrenia, ktoré odrážajú nové vedecké dôkazy a poznatky z prípadových štúdií.

Vymedzenia

13.

Pri tvorbe právnych predpisov je dôležité dôkladne vymedziť kľúčové termíny. Ďalej sa uvádza niekoľko odporúčaní založených na skúsenostiach z mnohých krajín v súvislosti s vhodnými vymedzeniami. Vymedzenia v tomto oddiele dopĺňajú vymedzenia už začlenené v rámcovom dohovore WHO.

„Sekundárny tabakový dym“ alebo „environmentálny tabakový dym“

14.

Pri opise typu dymu, ktorým sa zaoberá článok 8 rámcového dohovoru WHO, sa bežne používa niekoľko alternatívnych termínov. Medzi tieto patrí „sekundárny dym“, „environmentálny tabakový dym“ a „dym iných osôb“. Termíny ako „pasívne fajčenie“ a „nedobrovoľné vystavenie tabakovému dymu“ by sa nemali používať, keďže zo skúseností vo Francúzsku a inde vyplýva, že tabakový priemysel môže použiť tieto termíny na podporu názoru, že „dobrovoľné“ vystavenie je prijateľné. „Sekundárny tabakový dym“ (Second-hand tobacco smoke), niekedy v skratke „SHS“ a „environmentálny tabakový dym“ (environmental tobacco smoke), niekedy v skratke „ETS“ sú preferovanými termínmi; v týchto usmerneniach sa používa termín „sekundárny tabakový dym“.

15.

Sekundárny tabakový dym sa môže vymedziť ako „dym vychádzajúci z horiaceho konca cigarety alebo iných tabakových výrobkov, zvyčajne v kombinácii s dymom, ktorý fajčiar vydychuje“.

16.

„Vzduch bez dymu“ je vzduch, ktorý neobsahuje žiadny dym. Toto vymedzenie zahŕňa okrem iného vzduch, v ktorom nie je možné vidieť, cítiť, zachytiť alebo zmerať tabakový dym (1).

„Fajčenie“

17.

Tento pojem by sa mal vymedziť tak, aby zahŕňal držanie alebo manipuláciu so zapáleným tabakovým výrobkom bez ohľadu na to, či sa dym aktívne vdychuje, alebo vydychuje.

„Verejné miesta“

18.

Aj keď presné vymedzenie verejných miest sa bude rozlišovať medzi jurisdikciami, je dôležité, aby právne predpisy vymedzili tento pojem v čo najširšej miere. Použité vymedzenie by malo zahŕňať všetky miesta prístupné širokej verejnosti alebo miesta kolektívneho využitia, bez ohľadu na to, kto ich vlastní alebo kto má na ne právo vstupu.

„Vnútorný“ alebo „uzavretý“

19.

V článku 8 sa vyžaduje ochrana pred tabakovým dymom vo „vnútorných“ priestoroch na pracoviskách a na verejných miestach. S prihliadnutím na potenciálne úskalia pri vymedzovaní „vnútorných“ priestorov by sa mali osobitne preskúmať skúsenosti rôznych krajín pri vymedzovaní tohto termínu. Vymedzenie by malo byť čo najobsažnejšie a čo najjasnejšie a malo by sa pri ňom dbať na to, aby nedochádzalo k vytváraniu zoznamov, ktoré by sa mohli vykladať tak, že vylučujú určité potenciálne dôležité „vnútorné“ priestory. Odporúča sa, aby vymedzenie „vnútorných“ (alebo „uzavretých“) priestorov zahŕňalo akýkoľvek priestor pokrytý strechou alebo uzavretý jednou alebo viacerými múrmi alebo stenami, pričom nezáleží na type materiálu použitom na stavbu strechy, múru alebo steny a nezáleží na tom, či je konštrukcia trvalá alebo dočasná.

„Pracovisko“

20.

Pracovisko by sa malo širšie vymedziť ako „akékoľvek miesto používané ľuďmi pri svojom zamestnaní alebo pri práci“. Vymedzenie by sa malo vzťahovať nielen na prácu vykonávanú za odmenu, ale tiež na dobrovoľnú prácu, ak ide o typ práce, za ktorú sa bežne poskytuje odmena. Okrem toho, „pracoviská“ zahŕňajú nielen miesta výkonu práce, ale tiež všetky susediace a pridružené miesta, ktoré pracovníci spoločne používajú pri svojom zamestnaní, vrátane napríklad chodieb, výťahov, schodísk, vestibulov, spoločných zariadení, kafetérií, toaliet, salónikov, jedální a tiež priestorov okolo budov, ako napríklad prístreškov a prístavkov. Pracoviskom sú aj vozidlá používané pri práci a mali by byť ako také osobitne označené.

21.

Dôkladne je treba posúdiť pracoviská, ktoré sú zároveň domovom alebo miestom, kde sú osoby ubytované, napríklad väznice, psychiatrické liečebne alebo zariadenia starostlivosti. Tieto miesta tiež predstavujú pracoviská pre iné osoby, ktoré by mali byť ochránené pre vystavením tabakovému dymu.

„Verejná doprava“

22.

Vymedzenie verejnej dopravy by malo zahŕňať akékoľvek vozidlo používané vo verejnej doprave, zvyčajne spoplatnené alebo prevádzkované na účely obchodného zisku. Vzťahovalo by sa to aj na vozidlá taxi služby.

PÔSOBNOSŤ ÚČINNÝCH PRÁVNYCH PREDPISOV

23.

V článku 8 sa vyžaduje prijatie účinných opatrení na ochranu osôb pred vystavením tabakovému dymu vo 1. vnútorných priestoroch na pracoviskách, 2. na vnútorných verejných miestach, 3. vo verejnej doprave a 4. „prípadne“ na „iných verejných miestach“.

24.

Týmto vzniká povinnosť poskytnúť všeobecnú ochranu vo všetkých vnútorných verejných miestach, všetkých vnútorných priestoroch na pracoviskách, v akejkoľvek verejnej doprave a pokiaľ možno na ostatných (vonkajších alebo polootvorených) verejných miestach, a to zamedzením vystaveniu sekundárnemu tabakovému dymu. Žiadne výnimky na základe zdravotných alebo právnych argumentov nie sú odôvodnené. Ak sa musia na základe iných argumentov posúdiť výnimky, mali by byť minimálne. Ak okrem toho nie je strana schopná dosiahnuť okamžite všeobecné pokrytie, článkom 8 vzniká priebežný záväzok postupovať čo najrýchlejšie na odstránení akýchkoľvek výnimiek a zaistení všeobecnej ochrany. Každá strana by sa mala snažiť zabezpečiť všeobecnú ochranu počas piatich rokov od nadobudnutia platnosti rámcového dohovoru WHO pre danú stranu.

25.

Neexistuje žiadna bezpečná úroveň vystavenia sekundárnemu dymu a, ako už uznala konferencia strán v rozhodnutí FCTC/COP1(15), technické prístupy, ako napríklad vetranie, výmena vzduchu a použitie vyhradených priestorov pre fajčiarov, nechránia pred vystavením tabakovému dymu.

26.

Ochrana by sa mala poskytovať na všetkých vnútorných alebo uzavretých pracoviskách vrátane motorových vozidiel používaných ako pracovisko (napríklad vozidlá taxi služby, sanitné vozidlá alebo dodávacie vozidlá).

27.

Znenie dohody vyžaduje ochranné opatrenia nielen vo všetkých „vnútorných“ verejných miestach, ale aj v „ostatných“ (t. j. vonkajších alebo polootvorených) verejných miestach tam, kde je to „vhodné“. Pri identifikácií týchto vonkajších a polootvorených verejných miest, na ktoré sa môžu vzťahovať právne predpisy, by mali strany zvážiť dôkazy o možných zdravotných rizikách v rôznych prostrediach a presadzovať prijatie najúčinnejšej ochrany voči/proti vystaveniu, vždy keď dôkazy preukážu, že takéto riziko existuje.

INFORMOVANIE, KONZULTÁCIE A ZAPOJENIE VEREJNOSTI NA ZAISTENIE PODPORY A PLYNULÉHO VYKONÁVANIA PRÁVNYCH PREDPISOV

28.

Dôležitou úlohou pre vládne agentúry zaisťujúce v spolupráci s občianskou spoločnosťou, aby verejnosť pochopila a podporovala legislatívne opatrenia, je zvyšovanie povedomia verejnosti a mienkotvorných vedúcich predstaviteľov o rizikách vystavenia sekundárnemu tabakovému dymu prostredníctvom priebežných informačných kampaní. Medzi kľúčové zainteresované strany patria podniky, reštaurácie a združenia stravovacích a ubytovacích služieb, skupiny zamestnávateľov, odborové zväzy, médiá, odborný zdravotnícky personál, organizácie zastupujúce deti a mládež, vzdelávacie alebo náboženské inštitúcie, výskumná obec a široká verejnosť. Úsilie o zvýšenie povedomia by malo zahŕňať konzultácie s príslušnými podnikmi a ostatnými organizáciami a inštitúciami pri vypracovávaní právnych predpisov.

29.

Kľúčové informácie by sa mali zamerať na škodlivé účinky spôsobené vystavením sekundárnemu tabakovému dymu, na skutočnosť, že zákaz tabakového dymu vo vnútorných priestoroch je jediným vedecky podloženým riešením na zaistenie úplnej ochranu pred vystavením, na právo všetkých pracovníkov na rovnakú právnu ochranu a na skutočnosť, že medzi zdravím a ekonomikou neexistuje žiadny kompromis, pretože skúsenosti z čoraz väčšieho počtu jurisdikcií dokazujú, že prostredie bez dymu je prospešné pre zdravie aj pre ekonomiku. Kampane verejného vzdelávania by sa tiež mali zamerať na miesta, kde uplatňovanie právnych predpisov nemusí byť možné ani vhodné, napríklad na domácnosti.

30.

Rozsiahle konzultácie so zúčastnenými stranami majú tiež kľúčový význam pre vzdelávanie a mobilizáciu verejnosti a zvýšenie podpory právnych predpisov po ich prijatí. Po prijatí právnych predpisov by mala nasledovať vzdelávacia kampaň zameraná na ich vykonávanie, informovanie majiteľov podnikov a správcov budov o týchto predpisoch a zodpovedností z nich pre nich vyplývajúcich a o výrobe zo zdrojov, napríklad označení. Tieto opatrenia zvýšia pravdepodobnosť plynulého vykonávania a vysokých úrovní dobrovoľného dodržiavania uvedených predpisov. Informácie o posilnení postavenia nefajčiarov a poďakovanie fajčiarom za to, že dodržujú právne predpisy, posilní zapojenie verejnosti do ich presadzovania a plynulého vykonávania.

PRESADZOVANIE

Povinnosť dosiahnutia súladu

31.

Účinnými právnymi predpismi by sa mala ustanoviť právna zodpovednosť za ich dodržiavanie príslušnými podnikmi a jednotlivými fajčiarmi a mali by sa ustanoviť sankcie za ich porušenie pre podniky a prípadne pre fajčiarov. Presadzovanie by sa malo bežne zamerať na podniky. Zodpovednými za dodržiavanie by na základe právnych predpisov mali byť vlastník, vedúci alebo inú osobu zodpovedná za priestory a mali by jasne určiť opatrenia, ktoré tieto osoby musia vykonať. Tieto povinnosti by mali zahŕňať:

a)

povinnosť označiť zreteľne vchody a iné vhodné priestory označením, že fajčenie nie je povolené. Formát a obsah týchto označení by mali určiť orgány z oblasti zdravotníctva alebo iné vládne agentúry a malo by na nich byť uvedené telefónne číslo alebo iný spôsob, ako môže verejnosť ohlásiť porušenie zákazu fajčenia a meno osoby v daných priestoroch, ktorej by mali byť sťažnosti zaslané;

b)

povinnosť odstrániť z priestorov všetky popolníky;

c)

povinnosť kontrolovať dodržiavania pravidiel;

d)

povinnosť podniknúť určité primerané osobitné kroky na odradenie osôb od fajčenia v daných priestoroch. Tieto kroky by mohli spočívať v tom, že sa daná osoba požiada, aby nefajčila, je prerušená obsluha, daná osoba sa požiada, aby opustila priestory, prípadne sa kontaktuje orgán presadzovanie verejného poriadku alebo iný orgán.

Sankcie

32.

V právnych predpisoch by sa mali určiť pokuty alebo iné peňažné sankcie za porušenie. Aj keď výška týchto sankcií bude nevyhnutne odrážať osobitné praktiky a zvyky každej krajiny, toto rozhodnutie by sa malo riadiť niekoľkými zásadami. Sankcie by mali byť predovšetkým dostatočne vysoké, aby odrádzali od porušovania právnych predpisov, pretože ináč ich môžu porušovatelia môžu prehliadať alebo považovať iba za súčasť nákladov na podnikanie. Vyššie sankcie majú odradiť porušovateľov z radov podnikov skôr ako jednotlivých fajčiarov, ktorých zdroje sú zvyčajne obmedzenejšie. Sankcie by sa mali zvýšiť v prípade opakovaného porušenia a mali by byť v súlade s tým, ako daná krajina rieši iné, rovnako závažné priestupky.

33.

Okrem peňažných sankcií by právne predpisy mali v súlade s praxou a právnym poriadkom danej krajiny tiež povoliť správne sankcie, napr. pozastavenie povolenia na podnikanie. Tieto „sankcie v krajnom prípade“ sa používajú zriedkakedy, ale sú veľmi dôležité pri presadzovaní práva voči ktorýmkoľvek podnikom, ktoré sa rozhodnú opakovane nedodržiavať zákon.

34.

Pokiaľ je to vhodné v rámci právneho a kultúrneho kontextu danej krajiny, je možné zvážiť aj začlenenie trestnoprávnych sankcií za porušenia.

Infraštruktúra presadzovania právnych predpisov

35.

V právnych predpisoch by sa mal určiť orgán alebo orgány zodpovedné za presadzovanie a mali by sa do nich začleniť systémy tak na monitorovanie dodržiavania právnych predpisov ako aj na stíhanie porušovateľov.

36.

Monitorovanie by malo zahŕňať proces inšpekcie podnikov v súvislosti s dodržiavaním právnych predpisov. Zriedkakedy je potrebné vytvoriť nový inšpekčný systém presadzovania právnych predpisov v prospech prostredia bez dymu. Dodržiavanie uvedených predpisov je možné zvyčajne monitorovať pomocou jedného alebo viacerých mechanizmov, ktoré sa už používajú na inšpekciu priestorov a pracovísk jednotlivých podnikov. Na tieto účely zvyčajne existuje celá škála možností. V mnohých krajinách je možné kontrolu dodržiavania právnych predpisov začleniť do inšpekcií povolení na podnikanie, zdravotných a hygienických inšpekcií, inšpekcií bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, protipožiarnej bezpečnosti alebo podobných programov. Mohlo by byť cenné použiť súčasne viacero takýchto zdrojov zberu informácií.

37.

Ak je to možné, odporúča sa využitie inšpektorov alebo orgánov presadzovania práva na miestnej úrovni; čím sa pravdepodobne zvýšia dostupné zdroje presadzovanie a úroveň dodržovania právnych predpisov. Tento prístup vyžaduje zavedenie vnútroštátneho koordinačného mechanizmu na zaistenie zosúladeného prístupu na celoštátnej úrovni.

38.

Bez ohľadu na použitý mechanizmus by malo byť sledovanie založené na celkovom pláne presadzovania a malo by zahŕňať proces účinnej odbornej prípravy inšpektorov. Účinné monitorovanie môže kombinovať pravidelné inšpekcie s neplánovanými, neohlásenými inšpekciami alebo kontrolami na základe sťažností. Takéto návštevy môžu mať charakter poučení v počiatočnom období po nadobudnutí účinnosti právneho predpisu, keďže väčšina porušení bude pravdepodobne neúmyselná. Na základe právnych predpisov by mali byť inšpektori oprávnení na vstup do priestorov podliehajúcich zákonu a zber vzoriek a dôkazov, ak už táto právomoc nie je ustanovená v existujúcich právnych predpisoch. Podobne by sa v právnych predpisoch mal ustanoviť zákaz pre podniky mariť činnosť inšpektorov.

39.

Náklady na účinné monitorovanie nie sú nadmerné. Nie je potrebné zamestnávať veľký počet inšpektorov, pretože inšpekcie sa môžu vykonať využitím existujúcich programov a zamestnancov a skúsenosti ukazujú, že právne predpisy v prospech prostredia bez dymu sa rýchlo začnú presadzovať samy (teda prevažne ich presadzuje verejnosť). Ak sa budú právne predpisy vykonávať opatrne a podniky a verejnosť budú dostatočne poučené, prípadov žalôb nebude mnoho.

40.

Aj keď tieto programy nie sú finančne náročné, na vzdelávanie podnikov, odbornú prípravu inšpektorov, na koordináciu inšpekčného procesu a odmeny zamestnancov za inšpekcie podnikov mimo bežných pracovných hodín sú potrebné zdroje. Na tieto účely by sa mal identifikovať mechanizmus financovania. Účinné monitorovacie programy používali viacero zdrojov financovania vrátane vyhradeného príjmu z daní, poplatkov z povolení na podnikanie a vyhradených príjmov zo zaplatených pokút.

Stratégie presadzovania právnych predpisov

41.

Strategické prístupy k presadzovaniu právnych predpisov môžu maximalizovať ich dodržiavanie, zjednodušiť ich vykonávanie a znížiť úroveň zdrojov potrebných na ich presadzovanie.

42.

Pre úspech právneho predpisu a úspech monitorovania a presadzovania právneho predpisu v budúcnosti sú mimoriadne dôležité činnosti zamerané na presadzovanie hneď po nadobudnutí účinnosti uvedeného právneho predpisu. V mnohých jurisdikciách sa odporúča počiatočné obdobie ľahšieho presadzovania, počas ktorého sú porušovatelia varovaní, ale nie sankcionovaní. Tento prístup by sa mal kombinovať s aktívnou kampaňou zameranou na poučenie majiteľov podnikov o ich právnych povinnostiach a podniky by mali pochopiť, že po tomto počiatočnom miernejšom období alebo období postupného zavádzania bude nasledovať prísnejšie presadzovanie.

43.

Po začatí aktívneho presadzovania mnoho jurisdikcií odporúča použitie dôrazných trestných stíhaní na posilnenie odradzujúceho účinku. Identifikáciou najvýznamnejších osôb, ktoré porušujú zákon a nedodržujú ho alebo osôb, ktoré sú verejne známe, prijatím rozhodných a rýchlych opatrení a zaistením maximálneho verejného povedomia o týchto činnostiach sú orgány schopné preukázať svoju rozhodnosť a závažnosť daného právneho predpisu. Toto zvyšuje dobrovoľné dodržiavanie a znižuje zdroje potrebné na budúce monitorovanie a presadzovanie.

44.

Aj keď právne predpisy v prospech prostredia bez tabakového dymu začne rýchlo presadzovať sama verejnosť, je predsa len dôležité, aby orgány boli pripravené rýchlo a rozhodne reagovať na jednotlivé prípady otvoreného odporu. Predovšetkým vtedy, keď právny predpis po prvýkrát nadobudne účinnosť, sa môže príležitostne vyskytnúť osoba, ktorá chce ukázať verejnosti pohŕdanie zákonom. Rázna reakcia v týchto prípadoch stanovuje očakávanie dodržovania právnych predpisov, ktoré uľahčí budúce úsilie, pričom nerozhodnosť môže rýchlo viesť k rastúcemu počtu prípadov ich porušovania.

Mobilizácia a zapojenie verejnosti

45.

Účinnosť programu monitorovania a presadzovania sa posilňuje začlenením verejnosti do programu. Využitie podpory verejnosti a povzbudzovanie občanov, aby sledovali dodržiavanie predpisov a hlásili ich porušenie výrazne rozširuje dosah inštitúcii, ktoré ich vymáhajú a znižuje zdroje potrebné na dosiahnutie dodržovania. V mnohých krajinách a regiónoch sú sťažnosti verejnosti v podstate primárnym prostriedkom na zaisťovanie dodržovania právnych predpisov. Z tohto dôvodu by sa malo v právnych predpisoch v prospech prostredia bez dymu určiť, že občania môžu iniciovať sťažnosti a každá osoba alebo mimovládna organizácia by mala byť oprávnená podať opatrenie na vynútenie dodržovania opatrení upravujúcich vystavenie sekundárnemu dymu. V programe presadzovania právnych predpisov by mala byť aj bezplatná telefonická linka pre podávanie sťažností alebo podobný systém na povzbudenie verejnosti, aby hlásila porušovanie právnych predpisov.

MONITOROVANIE A HODNOTENIE OPATRENÍ

46.

Monitorovanie a hodnotenie opatrení na zníženie vystavenia tabakovému dymu sú dôležité z viacerých dôvodov, napríklad:

a)

na zvýšenie politickej a verejnej podpory na posilnenie a rozšírenie legislatívnych ustanovení;

b)

na preukázanie úspechov, ktoré budú signálom pre ostatné krajiny a pomôžu im v ich snahách;

c)

na určenie a uverejnenie snáh tabakového priemyslu podkopávať opatrenia vykonávacích právnych predpisov.

47.

Rozsah a komplexnosť monitorovania a hodnotenia sa bude líšiť medzi jurisdikciami, v závislosti od dostupných odborných poznatkov a zdrojov. Je však dôležité zhodnotiť výsledok vykonaných opatrení, predovšetkým v súvislosti s kľúčovým ukazovateľom vystavenia sekundárnemu dymu na pracoviskách a vo verejných miestach. To je možné dosiahnuť nákladovo účinnými spôsobmi, napríklad použitím údajov alebo informácii zozbieraných v rámci bežných činností, ako sú kontroly na pracoviskách.

48.

Existuje osem kľúčových procesných a výsledných ukazovateľov, ktoré by sa mali posúdiť (2):

Procesy

a)

znalosti, postoje a podpora politík v prospech prostredia bez dymu medzi všeobecným obyvateľstvom a potenciálne u osobitných skupín, napríklad pracovníkov v baroch;

b)

presadzovanie politík v prospech prostredia bez dymu a ich dodržiavanie;

Výsledky

a)

zníženie vystavenia zamestnancov sekundárnemu tabakovému dymu na pracoviskách a na verejných miestach;

b)

zníženie obsahu sekundárneho tabakového dymu vo vzduchu na pracoviskách (predovšetkým v reštauráciách) a na verejných miestach;

c)

zníženie úmrtnosti a chorobnosti z vystavenia sekundárnemu tabakovému dymu;

d)

zníženie vystavenia sekundárnemu tabakovému dymu v domácnostiach;

e)

zmeny vo výskyte fajčenia a v správaní fajčiarov;

f)

ekonomické vplyvy.


(1)  Je možné, že zložkové prvky, ktoré tvoria tabakový dym môžu existovať vo vzduchu v takých malých množstvách, že ich nie je možné zmerať. Možnosti, že tabakový priemysel alebo sektor stravovacích a ubytovacích služieb sa môžu pokúsiť využiť obmedzenia tohto vymedzenia, by sa mala venovať pozornosť.

(2)  V publikácii „WHO policy recommendations: protection from exposure to second-hand tobacco smoke“ (Ženeva, Svetová zdravotnícka organizácia, 2007) sa uvádzajú odkazy a prepojenia na monitorovacie štúdie uskutočnené inde na všetkých týchto ukazovateľoch.