8.7.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 155/1


ODPORÚČANIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

z 18. júna 2009

o vytvorení európskeho referenčného rámca zabezpečenia kvality odborného vzdelávania a prípravy

(Text s významom pre EHP)

2009/C 155/01

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 149 ods. 4 a článok 150 ods. 4,

so zreteľom na návrh Komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov (2),

konajúc v súlade s postupom ustanoveným v článku 251 zmluvy (3),

keďže:

(1)

Prechod na vedomostnú ekonomiku (zasadnutie Európskej rady v Lisabone v roku 2000) vyžaduje modernizáciu a stále zlepšovanie systémov odborného vzdelávania a prípravy (OVP) v reakcii na rýchle zmeny v hospodárstve a spoločnosti, aby mohli pomáhať pri zvyšovaní zamestnateľnosti a sociálneho začlenenia a zlepšovaní prístupu k celoživotnému vzdelávaniu pre všetkých, vrátane znevýhodnených osôb.

(2)

Európska rada na zasadnutí v Barcelone v roku 2002 stanovila cieľ dosiahnuť do roku 2010 to, aby sa systémy vzdelávania a odbornej prípravy Európy stali svetovým štandardom kvality.

(3)

Lisabonské integrované usmernenia pre rast a zamestnanosť na roky 2005 – 2008 vyzývajú členské štáty, aby vytvorili dostupné a prístupné systémy celoživotného vzdelávania, ktoré reagujú na meniace sa potreby vedomostnej ekonomiky a spoločnosti. Prispôsobovanie a rozvoj kapacity systémov vzdelávania a odbornej prípravy sú potrebné na zvýšenie ich významu pre trh práce. Ciele stanovené v oblasti politiky vzdelávania a odbornej prípravy by mali preto stále viac dopĺňať ciele hospodárskej politiky a politiky trhu práce s cieľom spájať sociálnu súdržnosť s konkurencieschopnosťou.

(4)

Na základe uznesenia Rady z 19. decembra 2002 o podpore posilnenej európskej spolupráce v odbornom vzdelávaní a príprave (4) („Kodanský proces“) a ako výsledok následnej spolupráce Komisie, členských štátov, sociálnych partnerov, EHP – EZVO a kandidátskych krajín pri riešení otázky priority zabezpečenia kvality sa vytvoril spoločný rámec zabezpečenia kvality („CQAF“), ktorý zohľadňuje existujúce skúsenosti a „osvedčené postupy“ v rôznych účastníckych krajinách.

(5)

Podľa spoločnej priebežnej správy Rady a Komisie Európskej rade o pracovnom programe „Vzdelávanie a odborná príprava 2010“ (5) z roku 2004 by „CQAF pre OVP“ (ako súčasť následných opatrení ku kodanskému vyhláseniu) a „rozvoj schváleného súboru noriem, postupov a usmernení na zabezpečenie kvality“ (6) (v spojení s bolonským procesom a ako súčasť pracovného programu týkajúceho sa cieľov systémov vzdelávania a odbornej prípravy) mali predstavovať „hlavné priority pre Európu“.

(6)

Rada pre vzdelávanie schválila v máji 2004 (7) prístup uplatňovaný v CQAF a vyzvala členské štáty a Komisiu, aby ho v rámci svojej príslušnej právomoci podporovali na dobrovoľnom základe, spolu s príslušnými zainteresovanými stranami.

(7)

Európska sieť zabezpečenia kvality v odbornom vzdelávaní a príprave (8) poskytla európsku platformu, ktorá umožnila vhodne nadviazať na závery Rady z roku 2004 a helsinské komuniké a uľahčila trvalo udržateľnú spoluprácu medzi jednotlivými krajinami.

(8)

V roku 2006 sa v helsinskom komuniké zdôraznila potreba ďalej rozvíjať a vykonávať spoločné európske nástroje osobitne zamerané na OVP, vychádzajúc zo zásad, ktoré sú základom pre CQAF, ako je uvedené v záveroch Rady z mája 2004 týkajúcich sa zabezpečenia kvality v OVP, s cieľom podporovať kultúru zlepšovania kvality a širšiu účasť v európskej sieti zabezpečenia kvality odborného vzdelávania a prípravy.

(9)

Týmto odporúčaním sa vytvára európsky referenčný rámec zabezpečenia kvality („rámec“) ako referenčný nástroj na pomoc členským štátom pri podpore a monitorovaní neustáleho zlepšovania ich systémov OVP na základe spoločných európskych referencií, ktoré sa zakladajú na CQAF a ďalej ho rozvíjajú. Rámec by mal prispieť k zlepšovaniu kvality v oblasti OVP a k vyššej transparentnosti a jednotnosti vývoja politiky v oblasti OVP medzi členskými štátmi, a tým podporovať vzájomnú dôveru, mobilitu pracovníkov a vzdelávajúcich sa osôb, ako aj celoživotné vzdelávanie.

(10)

Rámec by mal obsahovať cyklus zabezpečovania a zlepšovania kvality, tvorený plánovaním, vykonávaním, hodnotením/posudzovaním a preskúmaním/revíziou OVP, ktorý podporujú spoločné kritériá kvality, orientačné deskriptory a ukazovatele. Členské štáty musia vhodným spôsobom stanoviť procesy monitorovania vrátane kombinácie interných a externých mechanizmov hodnotenia s cieľom určiť silné stránky systémov, procesov a postupov, ako aj oblasti, v ktorých je potrebné dosiahnuť zlepšenie. Rámec by mal zahŕňať používanie nástrojov na meranie s cieľom poskytovať dôkazy o účinnosti.

(11)

Rámec by sa mal uplatňovať na úrovni systémov OVP, na úrovni poskytovateľov OVP a na úrovni udeľovania kvalifikácie. Poskytuje systematický prístup ku kvalite, ktorý zahŕňa a spája príslušné úrovne a účastníkov. Rámec by mal klásť silný dôraz na monitorovanie a zlepšovanie kvality prostredníctvom kombinácie interného a externého hodnotenia, prehodnocovania a procesov zlepšovania, podporeného meraním a kvalitatívnou analýzou. Zároveň by mal tvoriť základ pre ďalší rozvoj spolupráce na európskej, vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni.

(12)

Toto odporúčanie prispieva prostredníctvom zabezpečenia konkrétnych prostriedkov na podporu hodnotenia a kultúry zlepšovania kvality na všetkých úrovniach k uplatňovaniu politiky a postupov založených na dôkazoch ako základu pre efektívnejšie a spravodlivejšie politiky v súlade so závermi Rady a zástupcov vlád členských štátov z roku 2006 o účinnosti a spravodlivosti v európskych systémoch vzdelávania a odbornej prípravy (9).

(13)

Toto odporúčanie poskytuje rámec na určenie, podporu a výmenu osvedčených postupov nielen na vnútroštátnej, ale aj na miestnej a regionálnej úrovni vo všetkých príslušných sieťach vrátane siete európskeho referenčného rámca zabezpečenia kvality.

(14)

Toto odporúčanie zohľadňuje „spoločné zásady zabezpečovania kvality vo vzdelávaní a odbornej príprave“, ktoré sú zahrnuté v prílohe III k odporúčaniu Európskeho parlamentu a Rady z 23. apríla 2008 o vytvorení európskeho kvalifikačného rámca pre celoživotné vzdelávanie (10) („EKR“). Rámec by mal preto podporovať vykonávanie EKR, najmä kvalitu certifikácie výsledkov vzdelávania. Mal by podporovať aj vykonávanie ďalších európskych nástrojov, ako európskeho kreditového systému pre OVP, a spoločné európske zásady identifikácie a uznávania neformálneho a informálneho vzdelávania.

(15)

Vzhľadom na jeho nezáväzný charakter je toto odporúčanie v súlade so zásadou subsidiarity uvedenou v článku 5 zmluvy, keďže jeho cieľom je podporovať a dopĺňať činnosť členských štátov uľahčením ďalšej spolupráce medzi nimi v záujme zvýšenia transparentnosti OVP a podpory mobility a celoživotného vzdelávania. Malo by sa vykonávať v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a postupmi. Toto odporúčanie je v súlade so zásadou proporcionality uvedenou v danom článku, keďže nenahrádza ani nevymedzuje vnútroštátne systémy zabezpečenia kvality. Rámec nepredpisuje konkrétny systém zabezpečenia kvality ani prístup ku kvalite, ale stanovuje zásady, kritériá kvality, orientačné deskriptory a ukazovatele, ktoré môžu pomôcť posudzovať a zlepšovať existujúce systémy a poskytovanie OVP.

(16)

Referenčné ukazovatele navrhované v prílohe II sú určené na podporu hodnotenia a zlepšovania kvality systémov OVP a/alebo poskytovateľov v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a postupmi a majú slúžiť ako súbor nástrojov, z ktorých si rôzni používatelia môžu vybrať tie ukazovatele, ktoré považujú za najrelevantnejšie pre požiadavky ich konkrétneho systému zabezpečenia kvality. Pokiaľ ide o ich povahu a účel, malo by sa rozlišovať medzi týmito ukazovateľmi a ukazovateľmi a referenčnými hodnotami uvedenými v záveroch Rady z 25. mája 2007 o jednotnom rámci na monitorovanie pokroku pri dosahovaní lisabonských cieľov vo vzdelávaní a odbornej príprave (11).

(17)

Ak budú členské štáty rámec používať a naďalej rozvíjať, mohol by im pomôcť ďalej zlepšovať a rozvíjať ich systémy OVP, podporovať stratégie celoživotného vzdelávania, prehlbovať integráciu v rámci európskeho trhu práce, presadzovať vykonávanie EKR, šíriť kultúru zlepšovania kvality na všetkých úrovniach a zároveň rešpektovať bohatú rozmanitosť vnútroštátnych vzdelávacích systémov.

(18)

Toto odporúčanie by malo prispieť k modernizácii systémov vzdelávania a odbornej prípravy, k zlepšeniu efektívnosti odbornej prípravy tým, že zabezpečí, aby ľudia neskončili školskú dochádzku bez kvalifikácie, k zlepšovaniu vzájomných väzieb medzi vzdelávaním, odbornou prípravou a zamestnaním, k preklenovaniu rozdielov medzi formálnym, neformálnym a informálnym vzdelávaním a k rozšíreniu udeľovania kvalifikácií na základe získaných skúseností,

TÝMTO ODPORÚČAJÚ, ABY ČLENSKÉ ŠTÁTY:

1.

používali a ďalej rozvíjali európsky referenčný rámec zabezpečenia kvality („rámec“), kritériá kvality, orientačné deskriptory a referenčné ukazovatele stanovené a bližšie opísané v prílohách I a II, aby tak ďalej zlepšovali a rozvíjali svoje systémy OVP, podporovali stratégie celoživotného vzdelávania a vykonávanie EKR a Európskej charty kvality mobility a podporovali kultúru zlepšovania kvality a inovácie na všetkých úrovniach; mimoriadny dôraz by sa mal klásť na prechod z OVP do vysokoškolského vzdelávania;

2.

najneskôr do 18. júna 2011 jednotlivo navrhli prístup zameraný podľa potreby na zlepšenie systémov zabezpečenia kvality na vnútroštátnej úrovni a na čo najlepšie využitie rámca, v ktorom sú zahrnutí sociálni partneri, regionálne a miestne samosprávy a všetky ostatné príslušné zainteresované strany v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a postupmi;

3.

aktívne sa zúčastňovali na sieti európskeho referenčného rámca zabezpečenia kvality („sieť rámca“), ktorá predstavuje základ pre ďalší rozvoj spoločných zásad, referenčných kritérií a ukazovateľov, usmernení a nástrojov na zlepšovanie kvality v OVP na vnútroštátnej, regionálnej a prípadne miestnej úrovni;

4.

v prípade, že ešte neexistuje, zriadili národné referenčné miesto na zabezpečenie kvality pre OVP, ktoré je napojené na osobitné štruktúry a požiadavky každého členského štátu a ktoré pri zohľadnení vnútroštátnych tradícií združuje existujúce príslušné orgány a zahŕňa sociálnych partnerov a všetky dotknuté zainteresované strany na vnútroštátnej a regionálnej úrovni, s cieľom zabezpečiť kroky nadväzujúce na iniciatívy. Referenčné miesta by mali:

informovať široký okruh zainteresovaných strán o činnostiach siete rámca,

poskytovať aktívnu podporu vykonávaniu pracovného programu siete rámca,

prijímať konkrétne iniciatívy na podporu ďalšieho rozvoja rámca vo vnútroštátnom kontexte,

podporovať sebahodnotenie ako doplnkový a účinný nástroj na zabezpečenie kvality, ktorý umožňuje merať dosiahnuté úspechy a určovať oblasti, v ktorých je potrebné dosiahnuť zlepšenie v súvislosti s vykonávaním pracovného programu siete rámca,

zabezpečiť účinný prenos informácií zainteresovaným stranám;

5.

každé štyri roky preskúmali proces vykonávania, takéto preskúmanie sa zahrnie do každej druhej vnútroštátnej správy o pokroku, vypracovanej v súvislosti s budúcim strategickým rámcom európskej spolupráce v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy, a to na základe referenčných kritérií, ktoré sa vymedzia v rámci siete rámca v spolupráci s Komisiou a členskými štátmi.

SCHVAĽUJÚ ZÁMER KOMISIE:

1.

podporovať členské štáty pri realizácii uvedených úloh, najmä podporou spolupráce a vzájomného učenia sa, testovania a tvorby metodických materiálov a poskytovaním informácii o vývoji kvality v oblasti OVP v členských štátoch;

2.

podľa potreby podporovať sieť rámca a zúčastňovať sa na nej spolu s členskými štátmi prispievaním k rozvoju politiky v tejto oblasti prostredníctvom konkrétnych návrhov a iniciatív;

3.

zabezpečiť nadviazanie na vykonávanie tohto odporúčania každé štyri roky predkladaním správ Európskemu parlamentu a Rade o získaných skúsenostiach a vplyve na budúcnosť vrátane preskúmania tohto odporúčania podľa potreby, ktoré sa uskutoční v spolupráci s členskými štátmi a zahrnie rôzne zainteresované strany;

4.

vyhodnotiť na základe uvedenej správy a v spolupráci s členskými štátmi vykonávanie tohto odporúčania a podľa potreby ho aj preskúmať.

V Bruseli 18. júna 2009

Za Európsky parlament

predseda

H.-G. PÖTTERING

Za Radu

predseda

Štefan FÜLE


(1)  Ú. v. EÚ C 100, 30.4.2009, s. 136.

(2)  Ú. v. EÚ C 325, 19.12.2008, s. 48.

(3)  Stanovisko Európskeho parlamentu z 18. decembra 2008 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady z 11. mája 2009.

(4)  Ú. v. ES C 13, 18.1.2003, s. 2.

(5)  Ú. v. EÚ C 104, 30.4.2004, s. 1.

(6)  „Vytvorenie európskeho priestoru vysokoškolského vzdelávania“: Komuniké z konferencie ministrov zodpovedných za vysokoškolské vzdelávanie, ktorá sa konala v Berlíne 19. septembra 2003.

(7)  Závery Rady o zabezpečení kvality odborného vzdelávania a prípravy z 28. mája 2004.

(8)  Európsku sieť na zabezpečenie kvality v OVP vytvorila v októbri 2005 Komisia po priaznivom stanovisku poradného výboru pre odbornú prípravu. Jej členov vymenovali členské štáty, kandidátske krajiny, krajiny EZVO – EHP a organizácie európskych sociálnych partnerov v súlade s jasne určeným postupom.

(9)  Ú. v. EÚ C 298, 8.12.2006, s. 3.

(10)  Ú. v. EÚ C 111, 6.5.2008, s. 1.

(11)  Ú. v. EÚ C 311, 21.12.2007, s. 13.


ÚVOD K PRÍLOHÁM

Týmto odporúčaním sa zriaďuje európsky referenčný rámec zabezpečenia kvality („rámec“), ktorý zahŕňa cyklus zabezpečovania a zlepšovania kvality (plánovanie, vykonávanie, hodnotenie/posudzovanie a preskúmanie/revíziu) na základe výberu kritérií kvality, deskriptorov a ukazovateľov uplatniteľných na riadenie kvality na úrovni systémov OVP, ako aj na úrovni poskytovateľov OVP. Cieľom nie je zaviesť nové normy ale podporiť úsilie členských štátov a zároveň zachovať rôznorodosť ich prístupov.

Rámec by sa mal považovať skôr za „súbor nástrojov“, z ktorého rôzni používatelia môžu použiť tie deskriptory a ukazovatele, ktoré považujú za najrelevantnejšie pre požiadavky ich konkrétneho systému zabezpečenia kvality.

Navrhované deskriptory (príloha I) a ukazovatele (príloha II) sa poskytujú len ako usmernenie a používatelia rámca si ich môžu zvoliť a uplatňovať v súlade so všetkými alebo niektorými svojimi požiadavkami a existujúcimi vymedzeniami.

Môžu sa uplatniť v prípade základnej a/alebo ďalšej odbornej prípravy v závislosti od príslušných individuálnych charakteristík systému OVP a typu poskytovateľov OVP každého členského štátu.

Používajú sa na výlučne dobrovoľnom základe, pričom sa zohľadňuje ich prípadná pridaná hodnota, a v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a postupmi. Nemali by sa považovať za referenčné hodnoty ani za prostriedky na podávanie správ alebo vytváranie porovnaní, pokiaľ ide o kvalitu a efektívnosť rôznych vnútroštátnych systémov. Členské štáty sú plne zodpovedné za monitorovanie kvality týchto systémov.

PRÍLOHA I

EURÓPSKY REFERENČNÝ RÁMEC ZABEZPEČENIA KVALITY: KRITÉRIÁ KVALITY A ORIENTAČNÉ DESKRIPTORY  (1)

V tejto prílohe sa navrhujú spoločné kritériá kvality a orientačné deskriptory, ktoré majú členským štátom podľa ich uváženia pomôcť pri vykonávaní rámca (2).

Kritériá kvality

Orientačné deskriptory na úrovni systémov OVP

Orientačné deskriptory na úrovni poskytovateľov OVP

V plánovaní je vyjadrená spoločná strategická vízia príslušných zainteresovaných strán a sú v ňom obsiahnuté jasne určené konečné/priebežné ciele, činnosti a ukazovatele.

Konečné/priebežné ciele OVP sú opísané pre strednodobý a dlhodobý výhľad a sú prepojené s európskymi cieľmi.

Príslušné zainteresované strany sa podieľajú na stanovení konečných a priebežných cieľov OVP na rôznych úrovniach.

Ciele sa stanovujú a monitorujú prostredníctvom osobitných ukazovateľov (kritériá úspešnosti).

Sú vytvorené mechanizmy a postupy zisťovania potrieb odbornej prípravy.

Je vypracovaná informačná politika na zabezpečenie optimálneho sprístupňovania výsledkov kvality so zreteľom na vnútroštátne/regionálne požiadavky na ochranu údajov.

Sú stanovené normy a usmernenia na uznávanie, potvrdzovanie a certifikáciu odbornej spôsobilosti osôb.

V miestnych cieľoch stanovených poskytovateľmi OVP sú premietnuté európske, vnútroštátne a regionálne konečné/priebežné ciele politiky OVP.

Sú stanovené jasné konečné/priebežné ciele, ktoré sa monitorujú.

Uskutočňujú sa priebežné konzultácie s príslušnými zainteresovanými stranami s cieľom určiť osobitné miestne/individuálne potreby.

Povinnosti v oblasti riadenia a rozvoja kvality sú jasne pridelené.

Pracovníci sa zavčasu podieľajú na plánovaní aj s ohľadom na rozvoj kvality.

Poskytovatelia plánujú iniciatívy zamerané na spoluprácu s inými poskytovateľmi OVP.

Príslušné zainteresované strany sa podieľajú na procese analýzy miestnych potrieb.

Poskytovatelia OVP majú jasný a transparentný systém zabezpečenia kvality.

Vykonávacie plány sú vypracované na základe konzultácie so zainteresovanými stranami a obsahujú jasne stanovené zásady.

Vykonávacie plány sú vypracované v spolupráci so sociálnymi partnermi, poskytovateľmi OVP a inými príslušnými zainteresovanými stranami na rôznych úrovniach.

Vykonávacie plány zahŕňajú posúdenie potrebných zdrojov, možnosti používateľov a nástroje a usmernenia potrebné na podporu.

Usmernenia a normy pre vykonávanie sú vypracované na rôznych úrovniach.

Vykonávacie plány zahŕňajú osobitnú podporu na odbornú prípravu učiteľov a školiteľov.

Povinnosti poskytovateľov OVP v procese vykonávania sú jasne opísané a transparentne vyjadrené.

Je vypracovaný vnútroštátny a/alebo regionálny rámec zabezpečenia kvality, ktorý obsahuje usmernenia a normy kvality na úrovni poskytovateľov OVP na podporu trvalého zlepšovania a samoregulácie.

Zdroje sú interne primerane zosúladené/priradené na účely dosiahnutia cieľov stanovených vo vykonávacích plánoch.

Relevantné a začleňujúce partnerstvá na vykonávanie plánovaných činností sú jasne podporované.

Strategický plán rozvoja odbornej spôsobilosti pracovníkov stanovuje potrebu odbornej prípravy učiteľov a školiteľov.

Pracovníci absolvujú pravidelnú odbornú prípravu a rozvíjajú spoluprácu s príslušnými externými zainteresovanými stranami na podporu posilňovania kapacít a zlepšovania kvality a na zlepšenie dosiahnutej úrovne.

Pravidelne sa vykonáva hodnotenie výsledkov a procesov na základe merania.

Je vypracovaná metodika hodnotenia, ktorá zahŕňa interné a externé hodnotenie.

Účasť zainteresovaných strán v procese monitorovania a hodnotenia je schválená a jasne opísaná.

Vnútroštátne/regionálne normy a postupy zlepšenia a zabezpečenia kvality sú relevantné a primerané potrebám sektora.

Systémy sú predmetom sebahodnotenia, interného a externého preskúmania, a to podľa potreby.

Sú zavedené systémy včasného varovania.

Uplatňujú sa ukazovatele dosiahnutých výsledkov.

Uskutočňuje sa relevantný, pravidelný a súvislý zber údajov s cieľom merať dosiahnuté úspechy a určiť oblasti na zlepšenie. Je vypracovaná primeraná metodika zberu údajov, napr. dotazníky a ukazovatele/škály meradiel.

Na základe vnútroštátnych a regionálnych predpisov/rámcov alebo na základe iniciatívy poskytovateľov OVP sa pravidelne vykonáva sebahodnotenie.

Hodnotenie a preskúmanie zahŕňajú procesy a výsledky/výstupy vzdelávania vrátane posudzovania spokojnosti vzdelávajúcich sa osôb, ako aj dosiahnutých výsledkov a spokojnosti pracovníkov.

Hodnotenie a preskúmanie obsahujú primerané a účinné mechanizmy na zapojenie interných a externých zainteresovaných strán.

Vykonávajú sa systémy včasného varovania.

Preskúmanie

Na všetkých úrovniach sú stanovené postupy, mechanizmy a nástroje na vykonávanie preskúmania.

Procesy sa pravidelne preskúmavajú a vypracúvajú sa akčné plány na dosiahnutie zmien. Systémy sa zodpovedajúcim spôsobom upravujú.

Informácie o výsledkoch hodnotenia sú sprístupňované verejnosti.

Zbiera sa spätná väzba od vzdelávajúcich sa osôb o ich individuálnych skúsenostiach s učením sa a o vzdelávacom prostredí. Spolu so spätnou väzbou od učiteľov sa využívajú ako poučenie pri ďalších činnostiach.

Informácie o výsledkoch preskúmania sú široko a verejne dostupné.

Postupy spätnej väzby a preskúmania predstavujú súčasť strategického procesu vzdelávania v organizácii.

Výsledky/výstupy procesu hodnotenia sa prerokúvajú s príslušnými zainteresovanými stranami a zavádzajú sa vhodné akčné plány.


(1)  Na účely tohto odporúčania vymedzenia pojmov, ktoré sa uplatňujú, vychádzajú zo Slovníka kvality v odbornom vzdelávaní Cedefop (pracovný dokument, november 2003).

(2)  Ďalší súbor vybraných ukazovateľov kvality je podrobne opísaný v prílohe II.

PRÍLOHA II

REFERENČNÝ SÚBOR VYBRANÝCH UKAZOVATEĽOV KVALITY PRE POSÚDENIE KVALITY OVP

V tejto prílohe sa navrhuje komplexný súbor vybraných ukazovateľov kvality, ktoré sa môžu použiť na podporu hodnotenia a zlepšovania kvality systémov OVP a/alebo poskytovateľov OVP. Tento súbor ukazovateľov sa bude ďalej rozvíjať prostredníctvom európskej spolupráce na dvojstrannom a/alebo viacstrannom základe, vychádzajúc z európskych dátových a vnútroštátnych registrov.

Pokiaľ ide o ich povahu a účel, malo by sa rozlišovať medzi týmito ukazovateľmi a ukazovateľmi a referenčnými hodnotami uvedenými v záveroch Rady z 25. mája 2007 o jednotnom rámci na monitorovanie pokroku pri dosahovaní lisabonských cieľov vo vzdelávaní a odbornej príprave.

Tabuľka ukazovateľov okrem toho neobsahuje súhrnné ukazovatele na vnútroštátnej úrovni v prípadoch, keď tieto neexistujú alebo ťažko ich získať. Takéto ukazovatele možno na vnútroštátnej úrovni zhromaždiť neskôr na základe spoločnej dohody medzi členskými štátmi, Komisiou a sieťou európskeho referenčného rámca zabezpečenia kvality.

Ukazovateľ

Druh ukazovateľa

Účel politiky

Zastrešujúce ukazovatele zabezpečenia kvality

Č. 1

Dôležitosť systémov zabezpečenia kvality pre poskytovateľov OVP:

a)

podiel poskytovateľov OVP uplatňujúcich interné systémy zabezpečenia kvality stanovené zákonom/z vlastnej iniciatívy

b)

podiel akreditovaných poskytovateľov OVP

Kontextový ukazovateľ/ukazovateľ vstupov

Podporovať kultúru zlepšovania kvality na úrovni poskytovateľov OVP.

Zvýšiť transparentnosť kvality odbornej prípravy.

Zlepšiť vzájomnú dôveru v poskytovanie odbornej prípravy.

Č. 2

Investície do odbornej prípravy učiteľov a školiteľov:

a)

podiel učiteľov a školiteľov podieľajúcich sa na ďalšej odbornej príprave

b)

výška investovaných prostriedkov

Ukazovateľ vstupov/procesov

Podporovať zodpovednosť učiteľov a školiteľov v procese rozvoja kvality v oblasti OVP.

Zlepšiť schopnosť OVP reagovať na meniace sa požiadavky trhu práce.

Zvýšiť schopnosť individuálneho vzdelávania.

Zlepšiť výsledky vzdelávajúcich sa osôb.

Ukazovatele podporujúce ciele kvality pre politiky OVP

Č. 3

Miera účasti na programoch OVP:

Počet účastníkov v programoch OVP (1) podľa druhu programu a individuálnych kritérií (2)

Ukazovateľ vstupov/procesov/výstupov

Získať základné informácie na úrovni systémov OVP a na úrovni poskytovateľov OVP o atraktívnosti OVP.

Cieľová podpora zvýšenia prístupu k OVP vrátane znevýhodnených skupín.

Č. 4

Miera úspešného absolvovania programov OVP:

Počet osôb, ktoré úspešne dokončili/predčasne ukončili programy OVP podľa druhu programu a individuálnych kritérií

Ukazovateľ procesov/výstupov/výsledkov

Získať základné informácie o dosiahnutých výsledkoch vzdelávania a kvalite procesov odbornej prípravy.

Vypočítať mieru osôb, ktoré ukončili program predčasne, v porovnaní s mierou účasti.

Podporovať úspešné dokončenie ako jeden z hlavných cieľov kvality OVP.

Podporovať prispôsobené poskytovanie odbornej prípravy aj pre znevýhodnené skupiny.

Č. 5

Miera pracovného umiestnenia osôb v programoch OVP:

a)

umiestnenie osôb, ktoré sa vzdelávali v OVP v určenom čase po dokončení odbornej prípravy, podľa druhu programu a individuálnych kritérií (3)

b)

podiel zamestnaných osôb, ktoré sa vzdelávali v určenom čase po dokončení odbornej prípravy, podľa druhu programu a individuálnych kritérií

Ukazovateľ výsledkov

Podporovať zamestnateľnosť.

Zlepšiť schopnosť OVP reagovať na zmeny dopytu na trhu práce.

Podporovať poskytovanie prispôsobenej odbornej prípravy vrátane znevýhodnených skupín.

Č. 6

Využívanie nadobudnutých zručností na pracovisku:

a)

informácie o zamestnaní získanom osobami po dokončení odbornej prípravy, podľa druhu odbornej prípravy a individuálnych kritérií

b)

miera spokojnosti osôb a zamestnávateľov so získanými zručnosťami/odbornými spôsobilosťami

Ukazovateľ výsledkov

(kombinácia kvalitatívnych a kvantitatívnych údajov)

Zvyšovať zamestnateľnosť.

Zlepšiť schopnosť OVP reagovať na zmeny dopytu na trhu práce.

Podporovať poskytovanie prispôsobenej odbornej prípravy vrátane znevýhodnených skupín.

Kontextové informácie

Č. 7

Miera nezamestnanosti (4) podľa individuálnych kritérií

Kontextový ukazovateľ

Základné informácie pre politické rozhodnutia na úrovni systémov OVP

Č. 8

Výskyt zraniteľných skupín:

a)

percento účastníkov OVP klasifikovaných ako znevýhodnené skupiny (v určenom regióne alebo spádovej oblasti) podľa veku a pohlavia

b)

miera úspešnosti znevýhodnených skupín podľa veku a pohlavia

Kontextový ukazovateľ

Základné informácie pre politické rozhodnutia na úrovni systémov OVP.

Podporovať prístup znevýhodnených skupín k OVP.

Podporovať poskytovanie odbornej prípravy prispôsobenej pre znevýhodnené skupiny.

Č. 9

Mechanizmy na určenie potrieb odbornej prípravy na trhu práce:

a)

informácie o mechanizmoch zriadených na zisťovanie meniacich sa požiadaviek na rôznych úrovniach

b)

dôkazy o ich účinnosti

Kontextový ukazovateľ/ukazovateľ vstupov

(kvalitatívne informácie)

Zlepšiť schopnosť OVP reagovať na zmeny dopytu na trhu práce.

Podporovať zamestnateľnosť.

Č. 10

Programy používané na podporu lepšieho prístupu k OVP:

a)

informácie o existujúcich programoch na rôznych úrovniach

b)

dôkazy o ich účinnosti

Ukazovateľ procesov

(kvalitatívne informácie)

Podporovať prístup k OVP aj pre znevýhodnené skupiny.

Podporovať poskytovanie prispôsobenej odbornej prípravy.


(1)  Pre základnú odbornú prípravu: na to, aby sa študent považoval za účastníka, je potrebné obdobie 6 týždňov.

Pre celoživotné vzdelávanie: percento obyvateľov prijatých do formálnych programov OVP.

(2)  Okrem základných informácií o pohlaví a veku sa môžu uplatňovať ďalšie sociálne kritériá, napr. osoby, ktoré ukončili vzdelávanie predčasne, najvyššie dosiahnuté vzdelanie, migrujúce osoby, osoby so zdravotným postihnutím, dĺžka nezamestnanosti.

(3)  Pre základnú odbornú prípravu: vrátane informácií o umiestnení vzdelávajúcich sa osôb, ktoré predčasne ukončili dochádzku.

(4)  Definícia podľa MOP a OECD: nezamestnané osoby vo veku 15 –74 rokov, ktoré si aktívne hľadajú prácu a sú pripravené nastúpiť do zamestnania.