15.12.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 328/42

(1)

Európska únia si stanovila za cieľ udržiavať a rozvíjať priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti.

(2)

Haagsky program (1) o posilňovaní slobody, bezpečnosti a spravodlivosti v Európskej únii, ktorý bol schválený Európskou radou na jej zasadnutí 4. a 5. novembra 2004, vyžaduje od členských štátov, aby zvážili právne predpisy o kolíziách právomocí s cieľom zvýšiť účinnosť trestných stíhaní pri zaručení riadneho výkonu spravodlivosti, aby sa zavŕšil komplexný program opatrení na vykonávanie zásady vzájomného uznávania súdnych rozhodnutí v trestných veciach.

(3)

Opatrenia ustanovené v tomto rámcovom rozhodnutí by mali predchádzať situáciám, keď sa voči rovnakej osobe vedú súbežné trestné konania v rôznych členských štátoch vo veci rovnakých skutkov, ktoré by mohli viesť ku konečnému rozhodnutiu týchto konaní v dvoch alebo viacerých členských štátoch. Cieľom rámcového rozhodnutia je preto brániť porušovaniu zásady ne bis in idem ustanovenej v článku 54 Dohovoru, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda zo 14. júna 1985 uzatvorená medzi vládami členských štátov hospodárskej únie Beneluxu, Nemeckej spolkovej republiky a Francúzskej republiky o postupnom zrušení kontrol na ich spoločných hraniciach (2), ako ju vyložil Súdny dvor Európskych spoločenstiev.

(4)

Priame konzultácie by mali existovať medzi príslušnými orgánmi členských štátov s cieľom dosiahnuť konsenzus o akomkoľvek účinnom riešení s cieľom vyhnúť sa nepriaznivým následkom vyplývajúcim zo súbežných konaní a strate času a zdrojov dotknutých príslušných orgánov. Takéto účinné riešenie by najmä mohlo viesť k sústredeniu trestných konaní v jednom členskom štáte, napríklad prostredníctvom prevzatia trestného konania. Mohlo by pozostávať aj z iného kroku umožňujúceho účinné a rozumné uskutočňovanie týchto konaní, napríklad predloženie veci Eurojustu, ak príslušné orgány nemôžu dospieť ku konsenzu. V tejto súvislosti by sa osobitná pozornosť mala venovať otázke zhromažďovaniu dôkazov, ktoré by mohlo byť ovplyvnené vedením súbežného konania.

(5)

Ak má príslušný orgán členského štátu opodstatnené dôvody sa domnievať, že vo veci rovnakých skutkov týkajúcich sa rovnakej osoby sa vedie súbežné trestné konanie v inom členskom štáte, ktoré by mohlo viesť ku konečnému rozhodnutiu tohto konania v dvoch alebo viacerých členských štátoch, mal by sa skontaktovať s príslušným orgánom tohto druhého členského štátu. Otázku, či existujú opodstatnené dôvody, by mal skúmať výhradne kontaktujúci orgán. Opodstatnené dôvody by mohli zahŕňať prípady, ak sa podozrivá alebo obvinená osoba za predloženia podrobností dovoláva toho, že sa proti nej vedie súbežné trestné konanie vo veci rovnakých skutkov v inom členskom štáte, alebo v prípade, že príslušná žiadosť o vzájomnú právnu pomoc zo strany príslušného orgánu iného členského štátu preukáže možnú existenciu takéhoto súbežného trestného konania, alebo v prípade, ak na tento účel poskytnú informácie policajné orgány.

(6)

Proces výmeny informácií a odpovede medzi príslušnými orgánmi by sa mal zakladať na povinnej výmene konkrétneho minimálneho súboru informácií, ktoré by sa mali vždy poskytovať. Dotknuté informácie by mali uľahčovať proces zabezpečenia riadnej identifikácie dotknutých osôb a povahu a štádium príslušného súbežného konania.

(7)

Príslušný orgán, s ktorým nadviazal kontakt príslušný orgán iného členského štátu, by mal mať všeobecnú povinnosť odpovedať na predloženú žiadosť. Kontaktujúci orgán sa nabáda, aby stanovil lehotu, v ktorej by mal kontaktovaný orgán odpovedať, ak je to možné. Počas procesu kontaktovania by príslušné orgány mali úplne zohľadňovať špecifickú situáciu osoby zbavenej osobnej slobody.

(8)

Priamy kontakt medzi príslušnými orgánmi by mal byť hlavnou zásadou spolupráce ustanovenej podľa tohto rámcového rozhodnutia. V súlade so zásadou vnútroštátnej procesnej autonómie by členské štáty mali mať právomoc rozhodnúť, ktoré orgány sú príslušné konať v súlade s týmto rámcovým rozhodnutím za podmienky, že takéto orgány majú právomoc zasahovať a rozhodovať v súlade s jeho ustanoveniami.

(9)

V snahe o dosiahnutie konsenzu o účinnom riešení s cieľom vyhnúť sa negatívnym dôsledkom súbežných konaní prebiehajúcich v dvoch alebo viacerých členských štátoch by príslušné orgány mali vziať do úvahy, že každý prípad je špecifický a že by sa mali zohľadniť všetky okolnosti a skutková podstata. V snahe o konsenzus by príslušné orgány mali zvážiť príslušné kritériá, ktoré môžu zahŕňať kritériá vymedzené v usmerneniach, ktoré boli uverejnené vo výročnej správe Eurojustu za rok 2003 a ktoré boli zostavené pre potreby praxe, a zohľadňovať napríklad miesto, kde sa spáchala väčšina trestnej činnosti, miesto, kde bola spôsobená väčšina škody, miesto, kde sa nachádzajú podozrivé alebo obvinené osoby, a možnosti zabezpečenia ich odovzdania alebo vydania do právomocí iných príslušných štátov, štátna príslušnosť alebo miesto pobytu podozrivých alebo obvinených osôb, dôležité záujmy podozrivých alebo obvinených osôb, dôležité záujmy obetí a svedkov, prípustnosť dôkazov alebo prípadný odklad, ktorý sa môže vyskytnúť.

(10)

Povinnosť príslušných orgánov nadviazať priame konzultácie v záujme dosiahnutia konsenzu v kontexte tohto rámcového rozhodnutia by nemala vylučovať možnosť, aby sa takéto priame konzultácie uskutočňovali za pomoci Eurojustu.

(11)

Žiaden členský štát by nemal byť povinný vzdať sa právomoci alebo jej výkonu, ak si to neželá. Pokiaľ sa nedosiahne konsenzus o sústredení trestného konania, príslušné orgány členských štátov by mali mať možnosť pokračovať v trestnom konaní vo veci akéhokoľvek trestného činu, ktorý patrí do ich vnútroštátnej právomoci.

(12)

Keďže hlavným cieľom tohto rámcového rozhodnutia je predchádzať nepotrebnému súbehu trestných konaní, v ktorého dôsledku by sa mohla porušiť zásada ne bis in idem, jeho uplatňovanie by nemalo viesť ku kolízii výkonu právomocí, ku ktorej by za iných okolností nedošlo. V spoločnom priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti by sa mala zásada povinného stíhania, ktorou sa riadi procesné právo viacerých členských štátov, chápať a uplatňovať tak, že sa považuje za splnenú, keď ktorýkoľvek členských štát zabezpečí trestné stíhanie určitého trestného činu.

(13)

Ak sa dosiahne konsenzus o sústredení trestného konania do jedného členského štátu, príslušné orgány druhého členského štátu by mali konať v súlade s týmto konsenzom.

(14)

Keďže Eurojust je mimoriadne vhodným subjektom na poskytovanie pomoci pri riešení kolízií právomocí, keď sa nepodarí dosiahnuť konsenzus, veci by sa mali zvyčajne predkladať Eurojustu. Je potrebné poznamenať, že v súlade s článkom 13 ods. 7 písm. a) rozhodnutia Rady 2002/187/SVV z 28. februára 2002, ktorým sa zriaďuje Eurojust s cieľom posilniť boj proti závažným trestným činom (3) (ďalej len „rozhodnutie o Eurojuste“), naposledy zmeneného a doplneného rozhodnutím Rady 2009/426/SVV zo 16. decembra 2008 o posilnení Eurojustu (4), Eurojust musí informovať o každej veci, v ktorej došlo alebo môže dôjsť ku kolízii právomocí, a že vec možno predložiť Eurojustu kedykoľvek, keď to aspoň jeden príslušný orgán zapojený do priamych konzultácií považuje za vhodné.

(15)

Týmto rámcovým rozhodnutím nie sú dotknuté postupy podľa Európskeho dohovoru o prevzatí trestného konania podpísaného v Štrasburgu 15. mája 1972, ani na iné dohody týkajúce sa prevzatia trestného konania medzi členskými štátmi.

(16)

Toto rámcové rozhodnutie by nemalo viesť k zbytočnému administratívnemu zaťaženiu, ak v prípade problémov, ktorými sa zaoberá, existujú vhodnejšie možnosti riešenia. V situácii, keď majú členské štáty k dispozícii pružnejšie nástroje alebo dohody, majú tieto nástroje alebo dohody prednosť pred týmto rámcovým rozhodnutím.

(17)

Toto rámcové rozhodnutie sa obmedzuje na zavedenie ustanovení o výmene informácií a priamych konzultáciách medzi príslušnými orgánmi členských štátov, a preto nemá vplyv na právo jednotlivcov tvrdiť, že by mali byť stíhaní vo svojej alebo inej jurisdikcii, ak toto právo existuje vo vnútroštátnom práve.

(18)

Rámcové rozhodnutie Rady 2008/977/SVV z 27. novembra 2008 o ochrane osobných údajov spracúvaných v rámci policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach (5) by sa malo vzťahovať na spracovanie osobných údajov vymieňaných podľa tohto rámcového rozhodnutia.

(19)

Členské štáty sa vyzývajú, aby pri vydaní vyhlásenia o jazykovom režime uviedli aspoň jeden jazyk, ktorý nie je ich úradným jazykom a bežne sa používa v Európskej únii.

(20)

Toto rámcové rozhodnutie rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané článkom 6 Zmluvy o Európskej únii a vyjadrené v Charte základných práv Európskej únie,

a)

predchádzať situáciám, keď sa voči rovnakej osobe za rovnaké skutky vedú súbežné trestné konania v rôznych členských štátoch, ktoré by mohli viesť ku konečnému rozhodnutiu v dvoch alebo viacerých členských štátoch a tak predstavovať porušenie zásady ne bis in idem; a

b)

dospieť ku konsenzu o akomkoľvek účinnom riešení s cieľom vyhnúť sa nepriaznivým následkom vyplývajúcim z takýchto súbežných konaní.

a)

postup kontaktovania medzi príslušnými orgánmi členských štátov s cieľom potvrdiť existenciu súbežných trestných konaní vo veci rovnakých skutkov týkajúcich sa rovnakej osoby;

b)

výmenu informácií prostredníctvom priamych konzultácií medzi príslušnými orgánmi dvoch alebo viacerých členských štátov, ktoré vedú súbežné trestné konania vo veci rovnakých skutkov týkajúcich sa rovnakých osôb v prípade, že už majú poznatky o existencii súbežných trestných konaní, aby sa dospelo ku konsenzu o akomkoľvek účinnom riešení s cieľom vyhnúť sa nepriaznivým následkom vyplývajúcim z takýchto súbežných konaní.

a)

„súbežné konania“ sú trestné konania vrátane predsúdneho aj súdneho konania, ktoré sa vedú v dvoch alebo viacerých členských štátoch vo veci rovnakých skutkov týkajúcich sa rovnakej osoby;

b)

„príslušný orgán“ je justičný alebo iný orgán, ktorý je podľa práva svojho členského štátu príslušný na úkony ustanovené v článku 2 ods. 1 tohto rámcového rozhodnutia;

c)

„kontaktujúci orgán“ je príslušný orgán členského štátu, ktorý kontaktuje príslušný orgán v inom členskom štáte, aby potvrdil existenciu súbežného konania;

d)

„kontaktovaný orgán“ je príslušný orgán, ktorý kontaktujúci orgán požiada o potvrdenie existencie súbežného trestného konania.

a)

kontaktné údaje príslušného orgánu;

b)

opis skutkov a okolností, ktoré sú predmetom dotknutého trestného konania;

c)

všetky relevantné údaje o totožnosti podozrivej alebo obvinenej osoby a prípadne o obetiach;

d)

štádium dosiahnuté v trestnom konaní a

e)

prípadne informácie o predbežnej alebo riadnej väzbe podozrivej alebo obvinenej osoby.

a)

či sa viedlo alebo vedie trestné konanie vo veci niektorých alebo všetkých rovnakých skutkov ako sú tie, ktoré sú predmetom trestného konania uvedenom v žiadosti o informácie podanej kontaktujúcim orgánom, a či sa vec týka tých istých osôb;

v prípade kladnej odpovede na otázku v písmene a):

b)

kontaktné údaje príslušného orgánu a

c)

štádium tohto konania, alebo ak sa dospelo ku konečnému rozhodnutiu, povahu tohto konečného rozhodnutia.

a)

naďalej uplatňovať dvojstranné alebo mnohostranné dohody alebo dojednania, ktoré sú platné v čase nadobudnutia účinnosti tohto rámcového rozhodnutia;

b)

uzatvárať dvojstranné alebo mnohostranné dohody alebo dojednania po nadobudnutí účinnosti tohto rámcového rozhodnutia.