5.6.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 140/136


ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY č. 406/2009/ES

z 23. apríla 2009

o úsilí členských štátov znížiť emisie skleníkových plynov s cieľom splniť záväzky Spoločenstva týkajúce sa zníženia emisií skleníkových plynov do roku 2020

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 175 ods. l,

so zreteľom na návrh Komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

po porade s Výborom regiónov,

konajúc v súlade s postupom ustanoveným v článku 251 zmluvy (2),

keďže:

(1)

Hlavným cieľom Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy (UNFCCC), ktorý bol v mene Európskeho spoločenstva schválený rozhodnutím Rady 94/69/ES (3), je dosiahnuť stabilizáciu koncentrácie skleníkových plynov v atmosfére na úrovni, ktorá zabráni nebezpečnému antropogénnemu vplyvu na klimatický systém.

(2)

Podľa názoru Spoločenstva, ktorý nedávno vyjadrila najmä Európska rada na svojom zasadnutí v marci 2007, by na splnenie tohto cieľa nemalo globálne zvýšenie priemernej ročnej teploty zemského povrchu presahovať 2 °C v porovnaní s predindustriálnymi úrovňami, čo znamená, že celkové emisie skleníkových plynov by sa mali do roku 2050 znížiť aspoň o 50 % oproti úrovni z roku 1990. Emisie skleníkových plynov vyprodukované v rámci Spoločenstva, ktoré sú predmetom tohto rozhodnutia, by sa mali naďalej znižovať aj po roku 2020 ako súčasť úsilia Spoločenstva prispieť k splneniu tohto cieľa v oblasti globálneho znižovania emisií. Rozvinuté krajiny vrátane členských štátov EÚ by mali naďalej zohrávať vedúcu úlohu, a preto by sa mali zaviazať na spoločné znižovanie svojich emisií skleníkových plynov do roku 2020 rádovo od 30 % v porovnaní s rokom 1990. Mali by tak urobiť aj s cieľom spoločne znižovať svoje emisie skleníkových plynov do roku 2050 o 60 % až 80 % v porovnaní s rokom 1990. K splneniu uvedených cieľov zníženia emisií by mali prispieť všetky hospodárske odvetvia vrátane medzinárodnej námornej a leteckej dopravy. Letecká doprava sa podieľa na týchto zníženiach prostredníctvom začlenenia do schémy obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Spoločenstve (ďalej len „schéma Spoločenstva“). V prípade, že členské štáty neschvália žiadnu medzinárodnú dohodu, ktorá by vo svojich cieľoch znižovania emisií zahŕňala emisie z medzinárodnej námornej dopravy prostredníctvom Medzinárodnej námornej organizácie a/alebo ak Spoločenstvo neschváli žiadnu takúto dohodu prostredníctvom UNFCCC do 31. decembra 2011, Komisia by mala predložiť návrh na zahrnutie emisií z medzinárodnej námornej dopravy do záväzku Spoločenstva znížiť emisie s cieľom dosiahnuť, aby navrhovaný akt nadobudol účinnosť do roku 2013. Takýto návrh by mal minimalizovať akýkoľvek negatívny dosah na konkurencieschopnosť Spoločenstva a zároveň zohľadniť možné prínosy pre životné prostredie.

(3)

Okrem toho s cieľom splniť tento cieľ Európska rada na svojom zasadnutí v marci 2007 v Bruseli schválila cieľ Spoločenstva znížiť do roku 2020 emisie skleníkových plynov o 30 % v porovnaní s úrovňou z roku 1990 ako svoj príspevok ku globálnej a komplexnej dohode na obdobie po roku 2012 za predpokladu, že ostatné rozvinuté krajiny sa zaviažu na porovnateľné zníženie emisií a ekonomicky vyspelejšie rozvojové krajiny sa zaviažu prispieť primerane podľa svojich povinností a schopností.

(4)

Európska rada na svojom zasadnutí v marci 2007 takisto zdôraznila, že Spoločenstvo sa zaviazalo transformovať Európu na hospodárstvo s vysokou energetickou účinnosťou a s nízkymi emisiami skleníkových plynov, a rozhodla, že do uzatvorenia globálnej a komplexnej dohody na obdobie po roku 2012 a bez toho, aby to malo vplyv na jej pozíciu v medzinárodných rokovaniach, Spoločenstvo prijme pevný nezávislý záväzok dosiahnuť do roku 2020 zníženie emisií skleníkových plynov najmenej o 20 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990.

(5)

Zvýšenie energetickej účinnosti má pre členské štáty kľúčový význam pre splnenie požiadaviek v zmysle tohto rozhodnutia. V tejto súvislosti by Komisia mala pozorne sledovať pokrok pri plnení cieľa znížiť spotrebu energie do roku 2020 o 20 % a v prípade nedostatočného pokroku navrhovať dodatočné opatrenia.

(6)

Smernica 2003/87/ES (4) ustanovuje schému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Spoločenstve, ktorá sa vzťahuje na určité odvetvia hospodárstva. Všetky odvetvia hospodárstva by sa mali podieľať na znížení emisií s cieľom znížiť čo najhospodárnejšie emisie skleníkových plynov do roku 2020 o 20 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990. Členské štáty by preto mali vykonávať ďalšie stratégie a opatrenia v úsilí viac obmedziť emisie skleníkových plynov zo zdrojov, na ktoré sa nevzťahuje smernica 2003/87/ES.

(7)

Úsilie každého členského štátu by malo byť určené vo vzťahu k úrovni jeho emisií skleníkových plynov z roku 2005, ktorá je predmetom tohto rozhodnutia a je upravená tak, aby nezahŕňala emisie zo zariadení existujúcich pred rokom 2005, ktoré boli začlenené do schémy Spoločenstva v rokoch 2006 až 2012. Ročne pridelené emisné kvóty v tonách ekvivalentu oxidu uhličitého na obdobie rokov 2013 až 2020 by sa mali určiť na základe preskúmaných a overených údajov.

(8)

Úsilie členských štátov v oblasti znižovania emisií by sa malo zakladať na zásade solidarity medzi členskými štátmi a na potrebe trvalo udržateľného hospodárskeho rastu v celom Spoločenstve pri zohľadnení relatívneho HDP na obyvateľa v jednotlivých členských štátoch. Členské štáty, ktoré majú v súčasnosti relatívne nízky HDP na obyvateľa, a teda vysoké očakávania rastu HDP, by mali mať povolené zvýšiť svoje emisie skleníkových plynov v porovnaní s rokom 2005, ale mali by obmedziť zvyšovanie týchto emisií skleníkových plynov, aby tak prispeli k nezávislému záväzku Spoločenstvu v oblasti znižovania emisií. Členské štáty, ktoré majú v súčasnosti relatívne vysoký HDP na obyvateľa, by mali svoje emisie skleníkových plynov v porovnaní s rokom 2005 znížiť.

(9)

S cieľom naďalej zaisťovať spravodlivé rozdelenie úsilia medzi členské štáty v oblasti prispievania k vykonávaniu nezávislého záväzku Spoločenstva v oblasti znižovania emisií by žiadny členský štát nemal byť povinný znížiť svoje emisie skleníkových plynov v roku 2020 o viac ako 20 % v porovnaní s úrovňami z roku 2005 ani by nemal mať povolené zvýšiť svoje emisie skleníkových plynov v roku 2020 o viac ako 20 % oproti úrovni z roku 2005. K zníženiam emisií skleníkových plynov by malo dôjsť medzi rokmi 2013 a 2020. Každý členský štát by mal mať povolené previesť z nasledujúceho roku až 5 % svojich ročných pridelených emisných kvót. Ak sa emisie členského štátu nachádzajú pod ročnými pridelenými emisnými kvótami, členský štát by mal mať povolené previesť svoj prebytok zníženia emisií do nasledujúcich rokov.

(10)

V záujme vyrovnania rozdielov v nákladoch na znižovanie emisií v rôznych členských štátoch umožnením zvýšenej geografickej flexibility, ktorou by sa zároveň zvýšila všeobecná nákladová efektívnosť celkového záväzku Spoločenstva, by členské štáty mali mať možnosť preniesť časť svojich ročných pridelených emisných kvót na iný členský štát. Transparentnosť takéhoto prenosu by sa zabezpečila prostredníctvom oznámenia Komisii a registráciou každého prenosu v registroch oboch zainteresovaných členských štátov. Takéto prenosy sa môžu uskutočniť vzájomne vyhovujúcim spôsobom vrátane aukcie, využitia trhových sprostredkovateľov pôsobiacich v rámci agentúr alebo formou dvojstranných dohôd.

(11)

V rámci Únie by sa emisie skleníkových plynov mali podstatne znížiť. Využívanie kreditov z projektových činností by malo byť obmedzené, aby dopĺňalo činnosti na vnútroštátnej úrovni. Únia je naďalej odhodlaná kontinuálne zlepšovať mechanizmus čistého rozvoja (CDM) a bude sa snažiť dosiahnuť zlepšenie prostredníctvom vhodných medzinárodných procesov. Je dôležité, aby kredity z projektových činností, ktoré používajú členské štáty, predstavovali skutočné, overiteľné, dodatočné a trvalé zníženie emisií, boli jasným prínosom pre trvalo udržateľný rozvoj bez zásadného negatívneho vplyvu na životné prostredie alebo sociálneho dosahu. Členské štáty by mali tiež podávať správy o kvalitatívnych kritériách, ktoré uplatňujú pri využívaní týchto kreditov.

(12)

Na poskytnutie flexibility členským štátom pri vykonávaní ich záväzkov a na podporu trvalo udržateľného rozvoja v tretích krajinách, najmä v rozvojových krajinách, a aby sa poskytla istota investorom, by Spoločenstvo malo naďalej uznávať určité množstvo kreditov z projektov na zníženie emisií skleníkových plynov v tretích krajinách, a to predtým, ako sa dosiahne budúca medzinárodná dohoda o zmene klímy (ďalej len „medzinárodná dohoda o zmene klímy“). Členské štáty by mali zabezpečiť, aby ich stratégie v oblasti nákupu týchto kreditov podporili spravodlivé zemepisné rozdelenie projektov predovšetkým zvýšením podielu certifikovaného zníženia emisií (CER) kúpeného od najmenej rozvinutých krajín a malých ostrovných rozvojových štátov a aby podporili dosiahnutie medzinárodnej dohody o zmene klímy.

(13)

Členské štáty by preto mali mať možnosť používať kredity za znižovanie emisií skleníkových plynov, ktoré boli vydané na zníženia emisií dosiahnuté počas obdobia rokov 2008 až 2012 a ktoré sú výsledkom typov projektov, ktoré boli počas tohto obdobia oprávnené na použitie v rámci schémy Spoločenstva. Členské štáty by takisto mali mať možnosť používať kredity znižovania emisií skleníkových plynov na znižovania dosiahnuté po období rokov 2008 až 2012, ktoré sú výsledkom projektov, ktoré boli zaregistrované a vykonané počas obdobia rokov 2008 až 2012, a výsledkom typov projektov („kategórie projektu“), ktoré boli počas tohto obdobia oprávnené na použitie v rámci schémy Spoločenstva.

(14)

V najmenej rozvinutých krajinách sa realizovalo veľmi málo projektov v rámci CDM. Keďže Spoločenstvo podporuje spravodlivé rozdelenie projektov CDM medziiným aj prostredníctvom Komisiou vytvorenej globálnej aliancie proti zmene klímy, ako je to stanovené v oznámení Komisie Rade a Európskemu parlamentu z 18. septembra 2007 s názvom Vytvorenie globálnej aliancie proti zmene klímy medzi Európskou úniou a chudobnými rozvojovými krajinami, ktoré sú najviac ohrozené zmenou klímy, je vhodné poskytnúť ubezpečenie o prijateľnosti kreditov z projektov, ktoré sa začnú uskutočňovať až po období rokov 2008 až 2012 v najmenej rozvinutých krajinách patriacich medzi projekty, ktoré boli počas obdobia rokov 2008 až 2012 oprávnené na použitie v rámci schémy Spoločenstva. Táto prijateľnosť by mala pokračovať buď do roku 2020, alebo do prijatia príslušnej dohody so Spoločenstvom, podľa toho, ktorá skutočnosť nastane skôr.

(15)

Na poskytnutie väčšej flexibility pre členské štáty a na podporu udržateľného rozvoja v rozvojových krajinách by členské štáty mali mať možnosť používať dodatočné kredity z projektov vyplývajúcich z dohôd uzatvorených Spoločenstvom s tretími krajinami. Bez medzinárodnej dohody o zmene klímy, v ktorej sa určí pridelené množstvo pre rozvinuté krajiny, spoločné vykonávacie projekty nebudú môcť po roku 2012 pokračovať. Kredity za znižovanie emisií skleníkových plynov pochádzajúce z týchto projektov by sa však mohli naďalej uznávať prostredníctvom dohôd s tretími krajinami.

(16)

Je dôležité, aby si členské štáty zachovali možnosť používať kredity CDM, keďže sa tak pomôže zaistiť trh pre tieto kredity po roku 2012. Aby sa zaistil tento trh a ďalšie znižovanie emisií skleníkových plynov v rámci EÚ a zároveň sa tak podporilo vykonávanie cieľov Spoločenstva v oblastiach obnoviteľnej energie, energetickej účinnosti, energetickej bezpečnosti, inovácií a konkurencieschopnosti, navrhuje sa povoliť, aby členské štáty ročne použili kredity zo znižovania emisií skleníkových plynov z projektov v tretích krajinách do výšky 3 % emisií skleníkových plynov každého členského štátu, na ktoré sa nevzťahuje smernica 2003/87/ES v roku 2005, alebo v iných členských štátoch až do uzatvorenia medzinárodnej dohody o zmene klímy. Členským štátom by sa malo povoliť previesť nevyužitú časť tohto množstva na iné členské štáty. Niektoré členské štáty so záporným emisným limitom alebo s kladným emisným limitom najviac 5 %, ako je uvedené v tomto rozhodnutí, by mali mať okrem uvedených kreditov možnosť každý rok použiť dodatočné kredity v hodnote 1 % svojich overených emisií v roku 2005 z projektov v najmenej rozvinutých krajinách a malých ostrovných rozvojových štátoch, ak splnia jednu zo štyroch podmienok stanovených v tomto rozhodnutí.

(17)

Týmto rozhodnutím by nemali byť dotknuté prísnejšie vnútroštátne ciele. V prípade, že členské štáty obmedzia emisie skleníkových plynov, ktoré upravuje toto rozhodnutie, nad rámec svojich povinností podľa tohto rozhodnutia s cieľom splniť prísnejší cieľ, obmedzenie využívania kreditov za znižovanie emisií skleníkových plynov, ktoré ukladá toto rozhodnutie, by sa nemalo uplatňovať na dodatočné znižovanie emisií zamerané na splnenie vnútroštátneho cieľa.

(18)

Na zvýšenie účinnosti nákladov plnenia vnútroštátnych cieľov, najmä v prípade členských štátov s ambicióznymi cieľmi, členské štáty môžu využiť kredity získané z projektov Spoločenstva podľa článku 24a smernice 2003/87/ES.

(19)

Po dosiahnutí medzinárodnej dohody o zmene klímy by členské štáty mali prijímať iba kredity za znižovanie emisií z krajín, ktoré ratifikovali uvedenú dohodu a ktoré podliehajú spoločnému prístupu.

(20)

Skutočnosťou, že niektoré ustanovenia tohto rozhodnutia odkazujú na schválenie medzinárodnej dohody o zmene klímy Spoločenstvom, nie je dotknuté uzavretie tejto dohody aj členskými štátmi.

(21)

Po schválení medzinárodnej dohody o zmene klímy na obdobie po roku 2012 a v zmysle jej znenia by sa Spoločenstvo a jeho členské štáty mali podieľať na financovaní merateľných, vykazovateľných, overiteľných a na vnútroštátnej úrovni vhodných opatrení na zmierňovanie emisií skleníkových plynov v rozvojových krajinách, ktoré ratifikovali túto dohodu, a to v súlade s cieľom obmedziť celkové globálne priemerné ročné zvyšovanie teploty povrchu na 2 °C oproti predindustriálnym úrovniam.

(22)

Po schválení medzinárodnej dohody o zmene klímy v období po roku 2012 a v zmysle jej znenia by sa Spoločenstvo a jeho členské štáty mali podieľať na financovaní podpory rozvojovým krajinám, ktoré ratifikovali túto dohodu, a to najmä spoločenstvám a krajinám, ktoré sú najviac ohrozené zmenou klímy, s cieľom pomôcť im pri realizácii stratégií v oblasti adaptácie a znižovania rizika.

(23)

V prípade, že do 31. decembra 2010 Spoločenstvo neschváli žiadnu medzinárodnú dohodu o zmene klímy, Komisia by mala navrhnúť začleniť emisie a záchyty týkajúce sa využívania pôdy, zmeny využívania pôdy a lesného hospodárstva do záväzku Spoločenstva týkajúceho sa zníženia emisií s cieľom dosiahnuť, aby navrhovaný akt nadobudol účinnosť od roku 2013 v súlade s harmonizovanými metódami, a pritom by mala nadviazať na úsilie vyvinuté v rámci UNFCCC a zabezpečiť pretrvanie a environmentálnu integritu prínosu využívania pôdy, zmeny využívania pôdy a lesného hospodárstva, ako aj presné monitorovanie a účtovanie. Komisia by mala posúdiť, či treba príslušným spôsobom upraviť príspevok jednotlivých členských štátov.

(24)

Pokrok pri vykonávaní záväzkov podľa tohto rozhodnutia by sa mal každoročne hodnotiť na základe správ predkladaných podľa rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 280/2004/ES z 11. februára 2004 o mechanizme sledovania emisií skleníkových plynov v Spoločenstve a uplatňovania Kjótskeho protokolu (5). Každé dva roky by sa malo uskutočniť posudzovanie plánovaného pokroku a úplné vyhodnotenie vykonávania tohto rozhodnutia by sa malo uskutočniť v roku 2016.

(25)

Akékoľvek úpravy rozsahu pôsobnosti smernice 2003/87/ES by sa mali zhodovať s úpravami maximálneho množstva emisií skleníkových plynov, na ktoré sa vzťahuje toto rozhodnutie.

(26)

Keď Spoločenstvo schváli medzinárodnú dohodu o zmene klímy, emisné limity členských štátov by sa mali upraviť tak, aby umožňovali dosiahnuť záväzok Spoločenstva znížiť emisie skleníkových plynov stanovené v uvedenej dohode, zohľadňujúc záväzok solidarity medzi členskými štátmi a potrebou trvalo udržateľného hospodárskeho rastu v celom Spoločenstve. Množstvo kreditov z projektov znižovania emisií skleníkových plynov v tretích krajinách, ktoré môže každý členský štát použiť, by sa malo zvýšiť až do výšky predstavujúcej polovicu dodatočného úsilia na zníženie emisií podľa tohto rozhodnutia.

(27)

Registre ustanovené v zmysle rozhodnutia č. 280/2004/ES a centrálny správca menovaný podľa smernice 2003/87/ES by sa mali využívať na presné spracovanie a zúčtovanie všetkých transakcií pri vykonávaní tohto rozhodnutia.

(28)

Keďže záväzok zníženia Spoločenstva ukladá úlohy nielen ústredným vládam členských štátov, ale aj ich miestnym a regionálnym samosprávam a ostatným miestnym a regionálnym zastupiteľským fóram a orgánom, členské štáty by mali zabezpečiť spoluprácu medzi svojimi ústrednými a miestnymi orgánmi na rôznych úrovniach.

(29)

Okrem jednotlivých členských štátov, ústredných vlád a miestnych, ako aj regionálnych orgánov a úradov by sa na plnení záväzku zníženia Spoločenstva mali podieľať účastníci trhu spoločne s domácnosťami a jednotlivými spotrebiteľmi, a to bez ohľadu na množstvo emisií skleníkových plynov, ktoré im možno pripísať.

(30)

Členské štáty by mali zabezpečiť finančnú podporu využívaniu nových inovačných techník, aby sa priemyselným subjektom umožnilo vytvárať nové pracovné miesta, čím sa zvýši konkurencieschopnosť a podporí sa plnenie cieľov lisabonskej stratégie.

(31)

Keďže rastúca výroba elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov energie je zvlášť dôležitým prostriedkom znižovania emisií skleníkových plynov, členské štáty by sa o to mali snažiť v súvislosti so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/28/ES z 23. apríla 2009 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov (6).

(32)

Opatrenia potrebné na vykonávanie tohto rozhodnutia by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (7).

(33)

Komisia by predovšetkým mala byť splnomocnená na stanovenie ročných pridelených emisných kvót na obdobie rokov 2013 až 2020 v ekvivalente ton oxidu uhličitého, určenie podmienok s cieľom uľahčiť členským štátom prenosy častí ich pridelených emisných kvót a zvýšiť transparentnosť týchto prenosov a na prijatie opatrení na vykonávanie ustanovení týkajúcich sa registrov a centrálneho správcu. Keďže tieto opatrenia majú všeobecnú pôsobnosť a ich cieľom je zmeniť nepodstatné prvky tohto rozhodnutia jeho doplnením o nové nepodstatné prvky, musia sa prijať v súlade s regulačným postupom s kontrolou ustanoveným v článku 5a rozhodnutia 1999/468/ES.

(34)

Keďže ciele tohto rozhodnutia nemožno uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, ale z dôvodov rozsahu a účinkov ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity stanovenou v článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto rozhodnutie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov,

PRIJALI TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Predmet úpravy

Týmto rozhodnutím sa stanovuje minimálny príspevok každého členského štátu k splneniu záväzku Spoločenstva znížiť emisie skleníkových plynov na obdobie od roku 2013 do roku 2020, pokiaľ ide o emisie skleníkových plynov, na ktoré sa vzťahuje toto rozhodnutie a pravidlá plnenia týchto príspevkov a pravidlá ich vyhodnocovania.

Toto rozhodnutie tiež ustanovuje opatrenia na hodnotenie a zavedenie prísnejšieho záväzku Spoločenstva v oblasti znižovania emisií presahujúceho 20 %, ktorý sa má uplatniť po tom, ako Spoločenstvo schváli medzinárodnú dohodu o zmene klímy vedúcu k zníženiu emisií nad rámec zníženia požadovaného v zmysle článku 3, čoho prejavom je záväzok zníženia vo výške 30 % schválený na jarnom zasadnutí Európskej rady v marci 2007.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účel tohto rozhodnutia sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

1.

„Emisie skleníkových plynov“ sú emisie oxidu uhličitého (CO2), metánu (CH4), oxidu dusného (N2O), hydrofluórovaných uhľovodíkov (HFC), perfluórovaných uhľovodíkov (PFC) a fluoridu sírového (SF6) z kategórií uvedených v prílohe I, vyjadrené ekvivalentom ton oxidu uhličitého stanoveným podľa rozhodnutia č. 280/2004/ES, okrem emisií skleníkových plynov, na ktoré sa vzťahuje smernica 2003/87/ES.

2.

„Ročne pridelené emisné kvóty“ sú maximálne ročne povolené emisie skleníkových plynov na roky 2013 až 2020, tak ako sú stanovené v článku 3 ods. 2.

Článok 3

Úrovne emisií na obdobie rokov 2013 až 2020

1.   Do roku 2020 každý členský štát obmedzí svoje emisie skleníkových plynov najmenej o percentuálny podiel, ktorý je pre daný členský štát stanovený v prílohe II k tomuto rozhodnutiu vzhľadom na jeho emisie v roku 2005.

2.   S výhradou odsekov 3, 4 a 5 tohto článku a článku 5 každý členský štát so záporným emisným limitom podľa prílohy II zabezpečí, a to aj prostredníctvom flexibilít, ktoré toto rozhodnutie poskytuje, aby jeho emisie skleníkových plynov v roku 2013 nepresiahli jeho priemerné ročné emisie skleníkových plynov v priebehu rokov 2008, 2009 a 2010, nahlásené a overené podľa smernice 2003/87/ES a rozhodnutia č. 280/2004/ES.

S výhradou odsekov 3, 4 a 5 tohto článku a článku 5 každý členský štát s kladným emisným limitom podľa prílohy II zabezpečí, a to aj prostredníctvom flexibilít, ktoré toto rozhodnutie poskytuje, aby jeho emisie skleníkových plynov v roku 2013 nepresiahli úroveň definovanú lineárnou trajektóriou počnúc rokom 2009 a jeho priemernými ročnými emisiami skleníkových plynov v priebehu rokov 2008, 2009 a 2010, tak ako sú nahlásené a overené podľa smernice 2003/87/ES a rozhodnutia č. 280/2004/ES, a končiac rokom 2020 a emisným limitom príslušného členského štátu podľa prílohy II.

S výhradou odsekov 3, 4 a 5 tohto článku a článku 5 každý členský štát každoročne lineárne obmedzí svoje emisie skleníkových plynov, a to aj prostredníctvom flexibilít, ktoré toto rozhodnutie poskytuje, aby zaistil, že jeho emisie v roku 2020 nepresiahnu jeho emisný limit, ktorý je pre členský štát uvedený v prílohe II.

Keď budú k dispozícii príslušné preskúmané a overené údaje, do šiestich mesiacov sa prijmú opatrenia na určenie ročných pridelených emisných kvót v tonách ekvivalentu oxidu uhličitého na obdobie rokov 2013 až 2020.

Tieto opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tohto rozhodnutia jeho doplnením sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 13 ods. 2.

3.   V období rokov 2013 až 2019 každý členský štát smie previesť z nasledujúceho roku do 5 % svojich ročných pridelených emisných kvót. Ak sa emisie skleníkových plynov členského štátu nachádzajú pod úrovňou jeho ročných pridelených emisných kvót, pričom sa berú do úvahy flexibility v zmysle tohto odseku a odsekov 4 a 5, členský štát smie do nasledujúcich rokov, do roku 2020, prevádzať časť ročných pridelených emisných kvót z príslušného roku, ktorá prevyšuje výšku jeho emisií skleníkových plynov.

Členský štát smie požiadať o zvýšenie miery prevádzania emisií nad 5 % v roku 2013 a v roku 2014 v prípade extrémnych meteorologických podmienok, ktoré spôsobili závažné zvýšenie emisií skleníkových plynov za tieto roky v porovnaní s rokmi s normálnymi meteorologickými podmienkami. Na tento účel členský štát predloží Komisii správu, ktorou odôvodňuje túto žiadosť. V priebehu troch mesiacov Komisia rozhodne o tom, či možno povoliť zvýšené prenesenie.

4.   Členský štát môže preniesť až 5 % svojich ročných pridelených emisných kvót za príslušný rok na iné členské štáty. Prijímajúci členský štát môže toto množstvo využiť na účely plnenia vlastnej povinnosti v zmysle tohto článku za príslušný rok alebo za ktorýkoľvek z nasledujúcich rokov do roku 2020. Členský štát nemôže preniesť žiadnu časť svojich ročných pridelených emisných kvót, ak v čase prenosu nespĺňa požiadavky tohto rozhodnutia.

5.   Členský štát môže preniesť na iné členské štáty časť svojich ročných pridelených emisných kvót, ktoré prekračujú jeho emisie skleníkových plynov v danom roku, pričom zohľadní využitie flexibilít v zmysle odsekov 3 a 4. Prijímajúci členský štát môže toto množstvo využiť na účely plnenia vlastných povinností v zmysle tohto článku na ten istý rok alebo na ktorýkoľvek z nasledujúcich rokov do roku 2020. Členský štát nemôže preniesť žiadnu časť svojich ročných pridelených emisných kvót, ak v čase prenosu nespĺňa požiadavky tohto rozhodnutia.

6.   Na uľahčenie prenosov uvedených v odsekoch 4 a 5 a na zvýšenie transparentnosti sa prijmú opatrenia, v ktorých budú uvedené metódy pre takéto prenosy.

Tieto opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tohto rozhodnutia jeho doplnením sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 13 ods. 2.

Článok 4

Energetická účinnosť

1.   Do roku 2012 Komisia zhodnotí pokrok Spoločenstva a jeho členských štátov pri plnení cieľa znížiť do roku 2020 spotrebu energie o 20 % v porovnaní s predpoveďami na rok 2020, tak ako je uvedené v Akčnom pláne pre energetickú účinnosť, ktorý bol ustanovený v oznámení Komisie z 19. októbra 2006, a podá o tom správu.

2.   V prípade potreby, a najmä s cieľom pomôcť členským štátom pri prispievaní k splneniu záväzkov Spoločenstva v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov, Komisia do 31. decembra 2012 navrhne buď prísnejšie, alebo nové opatrenia na urýchlenie zlepšení v oblasti energetickej účinnosti.

Článok 5

Použitie kreditov z projektových činností

1.   Pri plnení svojich povinností podľa článku 3 členské štáty môžu používať tieto kredity za znižovanie emisií skleníkových plynov:

a)

certifikované zníženia emisií (CER) a jednotky zníženia emisií (ERU) ustanovené v smernici 2003/87/ES, vydané v súvislosti so zníženiami emisií do 31. decembra 2012, ktorých používanie v rámci schémy Spoločenstva bolo oprávnené počas obdobia rokov 2008 až 2012;

b)

CER a ERU vydané v súvislosti so zníženiami emisií od 1. januára 2013 z projektov, ktoré boli zaregistrované pred rokom 2013 a ktorých používanie v rámci schémy Spoločenstva bolo oprávnené počas obdobia rokov 2008 až 2012;

c)

CER vydané v súvislosti so zníženiami emisií dosiahnutými prostredníctvom projektov uskutočnených v najmenej rozvinutých krajinách, ktorých používanie v rámci schémy Spoločenstva bolo oprávnené počas obdobia rokov 2008 až 2012, až kým tieto krajiny neratifikujú príslušnú dohodu so Spoločenstvom, alebo do roku 2020, podľa toho, čo nastane skôr;

d)

dočasné CER (tCER) alebo dlhodobé CER (lCER) z projektov zalesňovania a obnovy lesov za predpokladu, že ak členský štát využil tCER alebo lCER na účely splnenia svojho záväzku v zmysle rozhodnutia Rady 2002/358/ES (8) v období rokov 2008 až 2012, zaväzuje sa tým na to, že bude tieto kredity pred uplynutím platnosti tCER alebo lCER nahrádzať tCER, lCER alebo inými jednotkami platnými v zmysle Kjótskeho protokolu, a tiež na to, že bude tCER alebo lCER využité v zmysle tohto rozhodnutia pred uplynutím platnosti tCER alebo lCER naďalej nahrádzať tCER, lCER alebo inými jednotkami využiteľnými na účely splnenia týchto záväzkov. V prípade, že sa nahrádzanie uskutočňuje pomocou tCER alebo lCER, členský štát postupne nahrádza aj tieto tCER alebo lCER pred uplynutím lehoty ich platnosti, až kým nebudú nahradené jednotkami s neobmedzenou platnosťou.

Členské štáty by mali zabezpečiť, že ich politikami v oblasti nákupu týchto kreditov sa podporí spravodlivé geografické rozdelenie projektov a posilní sa dosiahnutie medzinárodnej dohody o zmene klímy.

2.   Popri odseku 1 a v prípade, že rokovania o medzinárodnej dohode o zmene klímy sa neuzavrú do 31. decembra 2009, členské štáty môžu pri vykonávaní svojich povinností podľa článku 3 použiť ďalšie kredity za znižovanie emisií skleníkových plynov získané z projektov alebo iných činností znižujúcich emisie v súlade s dohodami uvedenými v článku 11a ods. 5 smernice 2003/87/ES.

3.   Ak sa dosiahne medzinárodná dohoda o zmene klímy, ako je uvedené v článku 1, členské štáty môžu od 1. januára 2013 používať len kredity z projektov v tretích krajinách, ktoré túto dohodu ratifikovali.

4.   Ročné použitie kreditov jednotlivými členskými štátmi podľa odsekov 1, 2 a 3 nepresiahne množstvo rovnajúce sa 3 % emisií skleníkových plynov daného členského štátu v roku 2005 plus akékoľvek množstvo prevedené v súlade s odsekom 6.

5.   Členské štáty so záporným emisným limitom alebo s kladným emisným limitom najviac 5 %, ako je uvedené v prílohe II, ktoré sú uvedené v prílohe III, majú okrem kreditov použitých v súlade s odsekom 4 možnosť každý rok použiť dodatočné kredity v hodnote 1 % ich overených emisií v roku 2005 z projektov v najmenej rozvinutých krajinách a malých ostrovných rozvojových štátoch, ak splnia jednu z týchto štyroch podmienok:

a)

ak priame náklady na celkový balík prekračujú 0,70 % HDP podľa hodnotenia vplyvu vypracovaného Komisiou, ktorý je súčasťou balíka vykonávacích opatrení pre dosiahnutie cieľov EÚ v súvislosti so zmenou klímy a obnoviteľnou energiou na rok 2020;

b)

ak je medzi cieľom skutočne prijatým pre daný členský štát a nákladovo efektívnym scenárom podľa hodnotenia vplyvu vypracovaného Komisiou, uvedeného v písmene a), zvýšenie aspoň o 0,1 % HDP;

c)

ak viac ako 50 % celkového množstva emisií daného členského štátu, na ktoré sa vzťahuje toto rozhodnutie, predstavujú emisie súvisiace s dopravou alebo

d)

ak má daný členský štát cieľ v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov na rok 2020 vyšší ako 30 % stanovených v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2009/28/ES.

6.   Členský štát môže každý rok preniesť na iný členský štát nevyužitú časť svojho ročného množstva vo výške 3 %, ako sa uvádza v odseku 4. Ak členský štát v priebehu roka nevyužije kredity v množstve stanovenom v odseku 4, môže si preniesť nevyužitú časť tohto množstva do nasledujúcich rokov.

7.   Členské štáty majú navyše možnosť využiť kredity z projektov na úrovni Spoločenstva, ktoré boli vydané podľa článku 24a smernice 2003/87/ES, na splnenie svojich záväzkov v oblasti znižovania emisií bez akéhokoľvek kvantitatívneho obmedzenia.

Článok 6

Podávanie správ, hodnotenie pokroku, zmeny a doplnenia a revízie

1.   Vo svojich správach predkladaných v súlade s článkom 3 rozhodnutia č. 280/2004/ES členské štáty uvedú tieto informácie:

a)

svoje ročné emisie skleníkových plynov vyplývajúce z uplatňovania článku 3;

b)

využívanie, zemepisné rozdelenie a typy, ako aj kvalitatívne kritériá týkajúce sa kreditov využívaných v súlade s článkom 5;

c)

plánovaný pokrok smerom k splneniu svojich povinností v zmysle tohto rozhodnutia vrátane informácií o vnútroštátnych politikách a opatreniach a vnútroštátnych prognózach;

d)

informácie o ďalších plánovaných vnútroštátnych politikách a opatreniach, ktorých cieľom má byť obmedzenie emisií skleníkových plynov nad rámec ich záväzkov v zmysle tohto rozhodnutia a s cieľom vykonávania medzinárodnej dohody o zmene klímy, ako je uvedené v článku 8.

2.   V prípade, že členský štát využíva kredity z typov projektov, ktoré nemôžu využiť hospodárske subjekty zapojené do schémy Spoločenstva, tento členský štát poskytne podrobné odôvodnenie využívania takýchto kreditov.

3.   Komisia vo svojej správe predloženej podľa článku 5 ods. 1 a 2 rozhodnutia č. 280/2004/ES vyhodnotí, či pokrok členských štátov je pre nich postačujúci, pokiaľ ide o splnenie ich povinností podľa tohto rozhodnutia.

Pri tomto vyhodnotení sa zohľadní pokrok v politikách a opatreniach Spoločenstva a informácie poskytnuté členskými štátmi v súlade s článkom 3 a článkom 5 rozhodnutia č. 280/2004/ES.

Každé dva roky, počnúc emisiami skleníkových plynov vykázanými za rok 2013, sa do tohto vyhodnotenia zahrnie takisto naplánovaný pokrok Spoločenstva pri plnení svojho záväzku týkajúceho sa zníženia emisií a členských štátov pri plnení ich povinností podľa tohto rozhodnutia.

4.   V správe uvedenej v odseku 3 Komisia posúdi celkové uplatňovanie tohto rozhodnutia vrátane využívania a kvality kreditov CDM a potreby ďalších spoločných a koordinovaných politík a opatrení na úrovni Spoločenstva v odvetviach upravovaných týmto rozhodnutím, ktoré majú členským štátom pomôcť pri plnení ich záväzkov podľa tohto rozhodnutia, a v prípade potreby predloží návrhy.

5.   S cieľom vykonávať toto rozhodnutie Komisia predloží v prípade potreby návrhy na zmenu a doplnenie rozhodnutia č. 280/2004/ES a prijme zmeny a doplnenia rozhodnutia Komisie 2005/166/ES (9) s cieľom zabezpečiť platnosť pozmeňujúcich aktov od 1. januára 2013, aby zaistila najmä:

a)

rýchlejšie, efektívne, transparentné a nákladovo efektívne monitorovanie, podávanie správ a overovanie emisií skleníkových plynov;

b)

vypracovanie vnútroštátnych prognóz vývoja emisií skleníkových plynov po roku 2020.

Článok 7

Nápravné opatrenia

1.   Ak množstvo emisií skleníkových plynov členského štátu presiahne ročne pridelené emisné kvóty stanovené podľa článku 3 ods. 2, pri zohľadnení možností flexibility využitých podľa článkov 3 a 5 sa uplatňujú tieto opatrenia:

a)

množstvo pridelených emisných kvót v tonách ekvivalentu oxidu uhličitého, o ktoré bol prekročený emisný limit, vynásobené faktorom zníženia vo výške 1,08, sa odpočíta od emisných kvót pridelených členskému štátu na nasledujúci rok;

b)

vypracuje sa plán nápravných opatrení v súlade s odsekom 2 tohto článku a

c)

dočasne sa pozastaví oprávnenie na prenos časti pridelených emisných kvót a práv JI/CDM členského štátu na iný členský štát, až kým členský štát nesplní článok 3 ods. 2.

2.   Členský štát, na ktorý sa vzťahuje odsek 1, predloží Komisii do troch mesiacov hodnotenie a plán nápravných opatrení, ktorý zahŕňa:

a)

opatrenia, ktoré členský štát prijme, aby splnil svoje špecifické povinnosti v zmysle článku 3 ods. 2, pričom uprednostní domáce politiky a opatrenia a vykonávanie akcie Spoločenstva;

b)

časový plán vykonania týchto opatrení, ktorý umožní posúdiť ročný pokrok pri ich realizácii.

Komisia môže vydať stanovisko k plánu nápravných opatrení príslušného členského štátu.

Pred vydaním tohto stanoviska môže Komisia predložiť plán nápravných opatrení Výboru pre zmeny klímy uvedenému v článku 13 ods. 1 na pripomienkovanie.

Článok 8

Uplatniteľné úpravy po schválení medzinárodnej dohody o zmene klímy Spoločenstvom

1.   Do troch mesiacov po tom, ako Spoločenstvo podpíše medzinárodnú dohodu o zmene klímy, ktorá do roku 2020 povedie k záväznému zníženiu emisií skleníkových plynov o viac ako 20 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990, ako je vyjadrené v záväzku dosiahnuť 30 % záväzku zníženia schválenom na zasadnutí Európskej rady v marci 2007, Komisia podá správu, v ktorej vyhodnotí predovšetkým tieto oblasti:

a)

charakter opatrení dohodnutých v rámci medzinárodných rokovaní, ako aj záväzkov prijatých inými rozvinutými krajinami na zníženie emisií porovnateľné so Spoločenstvom a záväzkov prijatých v hospodársky rozvinutejších rozvojových krajinách, ktoré sa zaväzujú prispieť primerane podľa svojej zodpovednosti a možností;

b)

dôsledky medzinárodnej dohody o zmene klímy a následne možnosti požadované na úrovni Spoločenstva s cieľom pokročiť k cieľu znížiť emisie o 30 % vyváženým, transparentným a spravodlivým spôsobom, berúc do úvahy úsilie vynaložené počas prvého záväzného obdobia plnenia Kjótskeho protokolu;

c)

konkurencieschopnosť výrobného priemyslu Spoločenstva v súvislosti s rizikami úniku uhlíka;

d)

vplyv medzinárodnej dohody o zmene klímy na iné hospodárske odvetvia Spoločenstva;

e)

dosah na poľnohospodárske odvetvie Spoločenstva vrátane rizík úniku uhlíka;

f)

vhodné podmienky zahrnutia emisií a presunov súvisiacich s využívaním pôdy, so zmenami vo využívaní pôdy a s lesným hospodárstvom v Spoločenstve;

g)

zalesňovanie a obnova lesov, zabraňovanie odlesňovaniu a degradácii lesov v tretích krajinách v prípade vytvorenia akéhokoľvek medzinárodne uznávaného systému v tejto súvislosti;

h)

potrebu dodatočných politík a opatrení Spoločenstva vzhľadom na záväzky Spoločenstva a členských štátov znižovať emisie skleníkových plynov.

2.   Na základe správy uvedenej v odseku 1 Komisia podľa potreby predloží Európskemu parlamentu a Rade legislatívny návrh na zmenu a doplnenie tohto rozhodnutia v súlade s odsekom 1 s cieľom, aby pozmeňujúci akt nadobudol účinnosť po tom, ako Spoločenstvo schváli medzinárodnú dohodu o zmene klímy, a aby sa záväzok znížiť emisie vykonal podľa tejto dohody.

Návrh sa zakladá na zásadách transparentnosti, hospodárskej efektívnosti a efektívnosti nákladov, rovnako ako aj spravodlivosti a solidárnosti, pokiaľ ide o deľbu práce medzi členskými štátmi.

3.   Návrh primerane umožní členským štátom využiť okrem kreditov, ktoré stanovuje toto rozhodnutie, aj CER, ERU alebo iné schválené kredity z projektov v tretích krajinách, ktoré ratifikovali medzinárodnú dohodu o zmene klímy.

4.   Návrh tiež podľa potreby obsahuje opatrenia umožňujúce členským štátom využiť nevyužitú časť dodatočného využiteľného množstva uvedeného v odseku 3 v nasledujúcich rokoch alebo preniesť nevyužitú časť tohto množstva na iný členský štát.

5.   Súčasťou návrhu budú podľa potreby aj akékoľvek iné opatrenia potrebné ako pomoc pri plnení cieľov povinného znižovania emisií v súlade s odsekom 1 transparentným, vyváženým a spravodlivým spôsobom, a najmä bude zahŕňať vykonávacie opatrenia, ktoré členským štátom umožnia podľa potreby využívať buď ďalšie typy projektových kreditov, alebo iné mechanizmy vytvorené na základe medzinárodnej dohody o zmene klímy.

6.   Komisia na základe pravidiel dohodnutých v rámci medzinárodnej dohody o zmene klímy vypracuje návrh, ktorého cieľom bude podľa potreby zahrnúť emisie a presuny súvisiace s využívaním pôdy, so zmenami vo využívaní pôdy a s lesným hospodárstvom do záväzku Spoločenstva v oblasti znižovania emisií v súlade s harmonizovanými metódami zabezpečujúcimi pretrvanie a environmentálnu integritu prínosu využívania pôdy, zmien vo využívaní pôdy a lesného hospodárstva, ako aj presné monitorovanie a účtovanie. Komisia posúdi, či treba príslušným spôsobom upraviť rozdelenie práce medzi jednotlivé členské štáty.

7.   Návrh zahrnie vhodné prechodné opatrenia a odkladacie opatrenia, kým medzinárodná dohoda o zmene klímy nenadobudne platnosť.

Článok 9

Postup súvisiaci s využívaním pôdy, so zmenou vo využívaní pôdy a s lesným hospodárstvom v prípade neuzavretia medzinárodnej dohody o zmene klímy

V prípade, že do 31. decembra 2010 Spoločenstvo neschváli medzinárodnú dohodu o zmene klímy, členské štáty môžu konkretizovať svoje zámery v oblasti začlenenia využívania pôdy, zmeny vo využívaní pôdy a lesného hospodárstva do záväzku Spoločenstva v oblasti znižovania emisií, pričom zohľadnia metodiky práce uskutočnenej v rámci UNFCCC. Komisia zohľadní takúto konkretizáciu členských štátov a do 30. júna 2011 posúdi metodiky začlenenia emisií a presunov z činností spojených s využívaním pôdy, so zmenou vo využívaní pôdy a s lesným hospodárstvom do záväzku Spoločenstva v oblasti znižovania, pričom zabezpečí pretrvanie a environmentálnu integritu prínosu využívania pôdy, zmeny vo využívaní pôdy a lesného hospodárstva, ako aj presné monitorovanie a účtovanie, a v prípade potreby predloží návrh tak, aby navrhovaný akt nadobudol účinnosť od roku 2013. Komisia vo svojom hodnotení zváži, či treba príslušným spôsobom upraviť rozdelenie práce medzi jednotlivé členské štáty.

Článok 10

Zmeny v rozsahu pôsobnosti smernice 2003/87/ES a uplatňovaní jej článku 24a

Maximálne množstvo emisií každého členského štátu podľa článku 3 tohto rozhodnutia sa upraví v súlade s množstvom:

a)

kvót na emisie skleníkových plynov vydaných podľa článku 11 smernice 2003/87/ES, ktoré vyplýva zo zmeny zdrojov, na ktoré sa smernica vzťahuje, na základe konečného schválenia národných alokačných plánov na obdobie rokov 2008 až 2012 Komisiou podľa smernice 2003/87/ES;

b)

kvót alebo kreditov vydaných podľa článkov 24 a 24a smernice 2003/87/ES v súvislosti so znížením emisií, na ktoré sa vzťahuje toto rozhodnutie, v členskom štáte;

c)

kvót na emisie skleníkových plynov zo zariadení, ktoré nie sú súčasťou schémy Spoločenstva v súlade s článkom 27 smernice 2003/87/ES, počas obdobia ich vylúčenia.

Komisia uverejní údaje vyplývajúce z tejto úpravy.

Článok 11

Registre a centrálny správca

1.   Register Spoločenstva a registre jeho členských štátov zriadené podľa článku 6 rozhodnutia č. 280/2004/ES musia zaistiť presné zúčtovanie transakcií podľa tohto rozhodnutia. Tieto informácie sa sprístupnia verejnosti.

2.   Centrálny správca určený podľa článku 20 smernice 2003/87/ES vykonáva prostredníctvom svojho nezávislého protokolu transakcií automatizovanú kontrolu každej transakcie podľa tohto rozhodnutia a v prípade potreby transakcie zastaví, aby zaistil, že nedôjde k nezrovnalostiam. Tieto informácie sa sprístupnia verejnosti.

3.   Komisia prijme opatrenia potrebné na vykonávanie odsekov 1 a 2.

Tieto opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tohto rozhodnutia jeho doplnením sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 13 ods. 2.

Článok 12

Zmeny a doplnenia nariadenia (ES) č. 994/2008

Na vykonávanie tohto rozhodnutia Komisia prijme zmeny a doplnenia nariadenia Komisie (ES) č. 994/2008 z 8. októbra 2008 o normalizovaných a zabezpečených systémoch registrov v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES a rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 280/2004/ES (10).

Článok 13

Výbor

1.   Komisii pomáha Výbor pre zmenu klímy zriadený článkom 9 rozhodnutia č. 280/2004/ES.

2.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5a ods. 1 až 4 a článok 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na jeho článok 8.

Článok 14

Správa

Komisia vypracuje hodnotiacu správu o vykonávaní tohto rozhodnutia. V tejto správe sa tiež zhodnotí, ako vykonávanie tohto rozhodnutia ovplyvnilo hospodársku súťaž na vnútroštátnej úrovni, úrovni Spoločenstva a medzinárodnej úrovni. Komisia predloží svoju správu Európskemu parlamentu a Rade do 31. októbra 2016 spolu s priloženými prípadnými návrhmi týkajúcimi sa najmä toho, či je vhodné rozlišovať vnútroštátne ciele na obdobie po roku 2020.

Článok 15

Nadobudnutie účinnosti

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 16

Adresáti

Toto rozhodnutie je určené členským štátom.

V Štrasburgu 23. apríla 2009.

Za Európsky parlament

predseda

H.-G. PÖTTERING

Za Radu

predseda

P. NEČAS


(1)  Ú. v. EÚ C 27, 3.2.2009, s. 71.

(2)  Stanovisko Európskeho parlamentu zo 17. decembra 2008 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady zo 6. apríla 2009.

(3)  Ú. v. ES L 33, 7.2.1994, s. 11.

(4)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES z 13. októbra 2003 o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Spoločenstve (Ú. v. EÚ L 275, 25.10.2003, s. 32).

(5)  Ú. v. EÚ L 49, 19.2.2004, s. 1.

(6)  Pozri stranu 16 tohto úradného vestníka.

(7)  Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23.

(8)  Rozhodnutie Rady 2002/358/ES z 25. apríla 2002, ktoré sa týka schválenia Kjótskeho protokolu k Rámcovému dohovoru Organizácie Spojených národov o klimatických zmenách a spoločnom plnení záväzkov z neho vyplývajúcich v mene Európskeho spoločenstva (Ú. v. ES L 130, 15.5.2002, s. 1).

(9)  Rozhodnutie Komisie 2005/166/ES z 10. februára 2005, ktorým sa stanovujú pravidlá vykonávajúce rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 280/2004/ES, týkajúce sa mechanizmu sledovania emisií skleníkových plynov v Spoločenstve a uplatňovania Kjótskeho protokolu (Ú. v. EÚ L 55, 1.3.2005, s. 57).

(10)  Ú. v. EÚ L 271, 11.10.2008, s. 3.


PRÍLOHA I

KATEGÓRIE UVEDENÉ V ČLÁNKU 2 ODS. 1 TOHTO ROZHODNUTIA A BLIŽŠIE ŠPECIFIKOVANÉ V PRÍLOHE I KATEGÓRIÁCH 1 AŽ 4 A 6 ROZHODNUTIA 2005/166/ES

Energetika

Spaľovanie paliva

Fugitívne emisie z palív

Priemyselné postupy

Použitie rozpúšťadiel a ostatných výrobkov

Poľnohospodárstvo

Odpad


PRÍLOHA II

EMISNÉ LIMITY SKLENÍKOVÝCH PLYNOV ČLENSKÝCH ŠTÁTOV PODĽA ČLÁNKU 3

 

Emisné limity skleníkových plynov členských štátov v roku 2020 v porovnaní s úrovňami emisií skleníkových plynov v roku 2005

Belgicko

–15 %

Bulharsko

20 %

Česká republika

9 %

Dánsko

–20 %

Nemecko

–14 %

Estónsko

11 %

Írsko

–20 %

Grécko

–4 %

Španielsko

–10 %

Francúzsko

–14 %

Taliansko

–13 %

Cyprus

–5 %

Lotyšsko

17 %

Litva

15 %

Luxembursko

–20 %

Maďarsko

10 %

Malta

5 %

Holandsko

–16 %

Rakúsko

–16 %

Poľsko

14 %

Portugalsko

1 %

Rumunsko

19 %

Slovinsko

4 %

Slovensko

13 %

Fínsko

–16 %

Švédsko

–17 %

Spojené kráľovstvo

–16 %


PRÍLOHA III

ČlENSKÉ ŠTÁTY UVEDENÉ V ČLÁNKU 5 ODS. 5

 

Belgicko

 

Dánsko

 

Írsko

 

Španielsko

 

Taliansko

 

Cyprus

 

Luxembursko

 

Rakúsko

 

Portugalsko

 

Slovinsko

 

Fínsko

 

Švédsko