30.12.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 350/24


NARIADENIE RADY (ES) č. 1354/2008

z 18. decembra 2008,

ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1628/2004, ktorým sa ukladá konečné vyrovnávacie clo na dovoz určitých grafitových elektródových systémov s pôvodom v Indii, a nariadenie (ES) č. 1629/2004, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz určitých grafitových elektródových systémov s pôvodom v Indii

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 2026/97 zo 6. októbra 1997 o ochrane pred subvencovanými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva (1) (ďalej len „základné nariadenie“), a najmä na jeho články 15 a 19,

so zreteľom na návrh predložený Komisiou po porade s poradným výborom,

keďže:

A.   POSTUP

I.   Predchádzajúce prešetrovanie a existujúce opatrenia

(1)

Rada nariadením (ES) č. 1628/2004 (2) uložila konečné vyrovnávacie clo na dovoz grafitových elektród druhov používaných v elektrických peciach s mernou hustotou najmenej 1,65 g/cm3 a elektrickým odporom najviac 6,0 μΩ.m, zaradených pod kód KN ex 8545 11 00, a konektorov používaných pre takéto elektródy, zaradených pod kód KN ex 8545 90 90, s pôvodom v Indii, bez ohľadu na to, či sa dovážajú spolu, alebo samostatne. V prípade jednotlivo vymenovaných vývozcov sa výška cla pohybuje od 7,0 % do 15,7 %, pričom na dovoz ostatných vývozcov sa uplatňuje sadzba zostatkového cla vo výške 15,7 %.

(2)

Zároveň Rada nariadením (ES) č. 1629/2004 (3) uložila konečné antidumpingové clo na dovoz toho istého výrobku s pôvodom v Indii.

II.   Začiatok čiastočného predbežného preskúmania

(3)

Po uložení konečného vyrovnávacieho cla sa indická vláda vyjadrila, že okolnosti v súvislosti s dvoma systémami subvencovania (systém úverových colných knižiek a systém oslobodenia od dane z príjmov podľa oddielu 80 HHC zákona o dani z príjmov) sa zmenili a tieto zmeny majú trvalý charakter. Na základe toho tvrdila, že úroveň subvencovania sa pravdepodobne znížila, a preto by sa mali opatrenia, ktoré boli uložené čiastočne na základe týchto systémov, upraviť.

(4)

Komisia preskúmala dôkazy predložené indickou vládou a posúdila ich ako dostatočné na začatie preskúmania v súlade s ustanoveniami článku 19 základného antisubvenčného nariadenia. Po porade s poradným výborom Komisia na základe oznámenia uverejneného v Úradnom vestníku Európskej únie  (4) začala ex officio čiastočné predbežné preskúmanie platných opatrení.

(5)

Cieľom tohto čiastočného predbežného revízneho prešetrovania je posúdiť potrebu zachovania, odstránenia alebo zmeny a doplnenia súčasných opatrení, pokiaľ ide o tie spoločnosti, ktoré mali prospech z jedného alebo obidvoch zmenených systémov subvencovania, ako aj v súvislosti s týmito spoločnosťami, pokiaľ ide o ostatné systémy, v súvislosti s ktorými boli predložené dostatočné dôkazy v súlade s príslušnými ustanoveniami oznámenia o začatí prešetrovania.

III.   Obdobie prešetrovania

(6)

Obdobie prešetrovania sa týkalo obdobia od 1. októbra 2006 do 30. septembra 2007 (ďalej len „obdobie revízneho prešetrovania“ alebo „ORP“).

IV.   Strany, ktorých sa prešetrovanie týka

(7)

Komisia o začatí čiastočného predbežného revízneho prešetrovania oficiálne informovala indickú vládu, dvoch indických vyvážajúcich výrobcov uvedených v oznámení o začatí čiastočného predbežného preskúmania, ako aj výrobcov zo Spoločenstva. Zainteresované strany dostali možnosť predložiť svoje stanoviská písomne a požiadať o vypočutie. Písomné a ústne pripomienky, ktoré strany predložili, sa zvážili, prípadne zohľadnili.

(8)

Komisia zaslala dotazníky dvom spolupracujúcimi vyvážajúcim výrobcom a indickej vláde. Obaja spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia aj indická vláda zaslali vyplnené dotazníky.

(9)

Komisia si vyžiadala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na stanovenie subvencovania. Overovacie návštevy sa uskutočnili v priestoroch týchto zainteresovaných strán:

1.

Indická vláda

Ministerstvo obchodu, Nové Dilí

2.

Vyvážajúci výrobcovia v Indii

Graphite India Limited (GIL), Kalkata

Hindustan Electro Graphite (HEG) Limited, Noida

V.   Poskytovanie informácií a pripomienky k postupu

(10)

Indická vláda a ostatné zainteresované strany boli oboznámené so základnými skutočnosťami a úvahami, na základe ktorých Komisia zamýšľala navrhnúť zmenu sadzby cla uplatniteľného na dvoch spolupracujúcich indických výrobcov a zachovanie existujúcich opatrení pre všetky ostatné spoločnosti, ktoré v tomto čiastočnom predbežnom preskúmaní nespolupracovali. Takisto dostali primeraný čas na predloženie pripomienok. Všetky predložené vyjadrenia a pripomienky sa riadne zohľadnili, ako je uvedené nižšie.

B.   PRÍSLUŠNÝ VÝROBOK

(11)

Výrobok, ktorý bol predmetom tohto preskúmania, je rovnaký ako výrobok, na ktorý sa vzťahuje nariadenie (ES) č. 1628/2004, a síce grafitové elektródy druhov používaných v elektrických peciach s mernou hustotou najmenej 1,65 g/cm3 a elektrickým odporom najviac 6,0 μΩ.m, zaradené pod kód KN ex 8545 11 00, a konektory používané pre takéto elektródy, zaradené pod kód KN ex 8545 90 90, s pôvodom v Indii, bez ohľadu na to, či sa dovážajú spolu, alebo samostatne.

C.   SUBVENCIE

I.   Úvod

(12)

Na základe informácií predložených indickou vládou a spolupracujúcimi vyvážajúcimi výrobcami a na základe vyplnených dotazníkov Komisie sa prešetrili tieto systémy, v rámci ktorých sa údajne poskytujú subvencie:

a)

systém predbežných povolení (predtým známy ako systém predbežných licencií) (Advance Authorization Scheme – AAS);

b)

systém úverových colných knižiek (Duty Entitlement Passbook Scheme – DEPBS);

c)

systém podpory vývozu výrobných prostriedkov (Export Promotion Capital Goods Scheme – EPCGS);

d)

systém oslobodenia od dane z príjmov (Income Tax Exemption Scheme);

e)

systém oslobodenia od dane z elektrickej energie štátu Madhjapradéš (Electricity Duty Exemption Scheme).

(13)

Uvedené systémy a) až c) vychádzajú zo zákona o zahraničnom obchode (rozvoji a regulácii) z roku 1992 (č. 22 z roku 1992), ktorý nadobudol účinnosť 7. augusta 1992 (ďalej len „zákon o zahraničnom obchode“). Podľa zákona o zahraničnom obchode je indická vláda oprávnená vydávať oznámenia o vývoznej a dovoznej politike. Tieto oznámenia sú zhrnuté v dokumentoch pod názvom „vývozná a dovozná politika“, ktoré vydáva ministerstvo obchodu každých päť rokov a ktoré sa pravidelne aktualizujú. Pre ORP v tomto prípade je relevantný jeden dokument o vývoznej a dovoznej politike, a síce dokument, ktorý sa vzťahuje na obdobie od 1. septembra 2004 do 31. marca 2009 (ďalej len „politika EXIM na roky 2004 – 2009“). Indická vláda okrem toho stanovuje postupy, ktorými sa riadi politika EXIM na roky 2004 – 2009 v zväzku I Príručky postupov na obdobie od 1. septembra 2004 do 31. marca 2009 (ďalej len „PP I na roky 2004 – 2009“). Príručka postupov sa tiež pravidelne aktualizuje.

(14)

Systém oslobodenia od dane z príjmov uvedený v písmene d) vychádza zo zákona o dani z príjmov z roku 1961, ktorý sa každoročne mení a dopĺňa finančným zákonom.

(15)

Systém oslobodenia od dane z elektrickej energie uvedený v písmene e) vychádza z oddielu 3-B zákona štátu Madhjapradéš o dani z elektrickej energie z roku 1949.

(16)

V súlade s článkom 11 ods. 10 základného antisubvenčného nariadenia Komisia vyzvala indickú vládu na ďalšie konzultácie v súvislosti so zmenenými aj nezmenenými systémami s cieľom objasniť skutkový stav, pokiaľ ide o tieto údajné systémy subvencovania, a dosiahnuť vzájomne prijateľné riešenie. Po týchto konzultáciách, počas ktorých sa v súvislosti s týmito systémami nedospelo k vzájomne prijateľnému riešeniu, Komisia do prešetrovania subvencovania zahrnula všetky tieto systémy.

II.   Jednotlivé systémy

1.   Systém predbežných povolení

a)   Právny základ

(17)

Podrobný opis systému je uvedený v odsekoch 4.1.1. až 4.1.14. politiky EXIM na roky 2004 – 2009 a v kapitolách 4.1. až 4.30. PP I na roky 2004 – 2009. Počas predchádzajúceho revízneho prešetrovania, ktoré viedlo k uloženiu v (ES) č. 1628/2004, sa tento systém nazýval systém predbežných licencií.

b)   Oprávnenosť

(18)

Systém AAS pozostáva zo šiestich podsystémov, ktoré sú podrobnejšie opísané ďalej. Tieto podsystémy sa okrem iného odlišujú v rozsahu oprávnenosti. Vyvážajúci výrobcovia a vyvážajúci obchodníci „viazaní na“ podporných výrobcov sú oprávnení na AAS pre fyzický vývoz a na AAS pre ročnú potrebu. Vyvážajúci výrobcovia, ktorí zásobujú koncového vývozcu, sú oprávnení na AAS pre dodávky medziproduktov. Hlavní dodávatelia dodávajúci tovar v rámci kategórií „zamýšľaného vývozu“ uvedených v odseku 8.2. politiky EXIM na roky 2004 – 2009, ako sú napríklad dodávatelia pre subjekty zamerané na vývoz, majú nárok na AAS pre zamýšľaný vývoz. A napokon dodávatelia medziproduktov pre vyvážajúcich výrobcov sú oprávnení na výhody pre „zamýšľaný vývoz“ v rámci podsystémov predbežného príkazu na uvoľnenie (Advanced Release Order, ďalej len „ARO“) a tesne nadväzujúceho akreditívu pre domácich dodávateľov.

c)   Uplatňovanie v praxi

(19)

Predbežné povolenia sa môžu vydať na nasledujúce:

i)

Fyzický vývoz (Physical exports): Toto je hlavný podsystém. Umožňuje dovoz vstupných materiálov na výrobu špecifického výsledného vývozného výrobku bez cla. „Fyzický“ v tomto kontexte znamená, že vývozný výrobok musí opustiť indické územie. Dovozná colná úľava a vývozná povinnosť vrátane typu vývozného výrobku sú uvedené v povolení.

ii)

Ročná potreba (Annual requirement): Takéto povolenie nie je viazané na konkrétny vývozný výrobok, ale na širšiu skupinu výrobkov (napr. chemikálie a príbuzné výrobky). Držiteľ povolenia môže – do určitej hodnoty stanovenej na základe jeho vývoznej výkonnosti v minulosti – doviezť ľubovoľný vstupný materiál, ktorý sa má použiť na výrobu ktorejkoľvek z položiek patriacej do takejto skupiny výrobkov, bez cla. Vyviezť môže akýkoľvek výsledný výrobok patriaci do skupiny výrobkov, v ktorej sa využíva takýto materiál oslobodený od cla.

iii)

Dodávky medziproduktov (Intermediate supplies): Tento podsystém sa vzťahuje na prípady, keď dvaja výrobcovia zamýšľajú vyrábať jeden vývozný výrobok a rozdelia si výrobný proces. Vyvážajúci výrobca vyrába medziprodukt. Môže dovážať bez cla vstupné materiály a na tento účel môže získať AAS pre dodávky medziproduktov. Koncový vývozca výrobu dokončí a je povinný hotový výrobok vyviezť.

iv)

Zamýšľaný vývoz (Deemed exports): Tento podsystém umožňuje hlavnému dodávateľovi dovážať bez cla vstupné materiály potrebné na výrobu tovaru, ktorý sa má predávať v rámci „zamýšľaného vývozu“ kategóriám odberateľov uvedeným v odseku 8.2. písm. b) až f) a písm. g), i) a j) politiky EXIM na roky 2004 – 2009. Podľa indickej vlády sa za zamýšľaný vývoz považujú také transakcie, pri ktorých dodávaný tovar neopustí krajinu. Za zamýšľaný vývoz sa pokladá niekoľko kategórií dodávok tovaru za predpokladu, že tovar je vyrobený v Indii, napr. dodávka tovaru subjektu zameranému na vývoz alebo spoločnosti, ktorá sa nachádza v osobitnej hospodárskej zóne.

v)

ARO (Advance Release Order): Držiteľ AAS, ktorý má v úmysle obstarávať vstupy z domácich zdrojov namiesto priameho dovozu, má možnosť využiť ARO. V takých prípadoch sa predbežné povolenia potvrdzujú ako ARO a sú indosované na domáceho dodávateľa pri dodávke položiek v nich uvedených. Na základe indosovania ARO má domáci dodávateľ nárok na výhody pre zamýšľaný vývoz uvedené v odseku 8.3. politiky EXIM na roky 2004 – 2009 (t. j. AAS pre dodávky medziproduktov/zamýšľaný vývoz, vrátenie cla pri zamýšľanom vývoze a refundáciu konečnej spotrebnej dane). V rámci mechanizmu ARO sa dane a clá nevracajú koncovému vývozcovi vo forme vrátenia/refundácie cla, ale dodávateľovi. Refundácia daní/ciel je možná tak v prípade domácich vstupov, ako aj vstupov z dovozu.

vi)

Tesne nadväzujúci akreditív pre domácich dodávateľov (Back to back inland letter of credit): Tento podsystém sa opäť vzťahuje na tuzemské dodávky držiteľovi predbežného povolenia. Držiteľ predbežného povolenia sa môže obrátiť na banku, aby vystavila akreditív v prospech domáceho dodávateľa. Banka od množstva uvedeného v povolení na priamy dovoz odpočíta hodnotu a množstvo položiek, ktoré sa obstarajú z domácich zdrojov namiesto z dovozu. Domáci dodávateľ bude mať nárok na výhody pre zamýšľaný vývoz uvedené v odseku 8.3. politiky EXIM na roky 2004 – 2009 (t. j. AAS pre dodávky medziproduktov/zamýšľaný vývoz, vrátenie cla pri zamýšľanom vývoze a refundáciu konečnej spotrebnej dane).

(20)

Zistilo sa, že v priebehu ORP jeden zo spolupracujúcich vývozcov získal úľavy v rámci prvého podsystému, t. j. AAS fyzický vývoz. Preto nie je potrebné stanoviť vyrovnateľnosť zostávajúcich podsystémov.

(21)

Po uložení v súčasnosti platného konečného vyrovnávacieho cla na základe nariadenia (ES) č. 1628/2004 indická vláda zmenila systém kontroly uplatňovaný v prípade AAS. Držiteľ predbežného povolenia je konkrétne na účely kontroly zo strany indických orgánov zo zákona povinný viesť „skutočnú a riadnu evidenciu spotreby a používania tovaru dovezeného bez cla/na domácom trhu obstaraného tovaru“ v špecifickom formáte (kapitoly 4.26., 4.30. a príloha 23 k PP I na roky 2004 – 2009), t. j. register skutočnej spotreby. Tento register musí skontrolovať externý autorizovaný účtovník/účtovník nákladov a prác (cost and works accountant), ktorý vydá osvedčenie uvádzajúce, že povinné registre a príslušné záznamy boli preskúmané a že informácie predložené podľa prílohy 23 sú v každom ohľade pravdivé a správne. Vyššie uvedené ustanovenia sa však uplatňujú len na predbežné povolenia vydané od 13. mája 2005. Pokiaľ ide o všetky predbežné povolenia alebo predbežné licencie vydané pred týmto dátumom, ich držitelia sú povinní postupovať podľa predtým platných ustanovení týkajúcich sa kontroly, t. j. viesť pravdivú a riadnu evidenciu spotreby a využívania dovezeného tovaru, na ktorý sa vzťahuje licencia, v špecifickom formáte uvedenom v prílohe 18 (kapitola 4.30. a príloha 18 k PP I na roky 2002 – 2007).

(22)

Pokiaľ ide o podsystém, ktorý počas ORP využíval spolupracujúci vyvážajúci výrobca, t. j. fyzický vývoz, indická vláda stanovuje objem a hodnotu dovoznej colnej úľavy a vývoznej povinnosti a tieto informácie sa zaznamenávajú v povolení. Okrem toho v čase dovozu a vývozu majú štátni úradníci zaznamenať zodpovedajúce transakcie v povolení. Objem dovozu povolený v rámci tohto systému stanovuje indická vláda na základe štandardných noriem vstupu a výstupu (ďalej len „SION“). SION existujú pre väčšinu výrobkov vrátane príslušného výrobku a sú uverejnené v PP II na roky na roky 2004 – 2009.

(23)

Dovezené vstupné materiály sú neprevoditeľné a musia sa použiť na výrobu výsledného vývozného výrobku. Vývozná povinnosť sa musí splniť v stanovenej lehote po vydaní licencie (24 mesiacov s dvoma možnými predĺženiami o 6 mesiacov).

(24)

Pri revíznom prešetrovaní sa zistilo, že predbežné licencie, ktoré sa počas ORP využívali na dovoz surovín, boli vydané pred 13. májom 2005. Nové požiadavky na kontroly, ktoré indické orgány stanovili v PP I na roky 2004 – 2009, opísané v odôvodnení 21, neboli preto ešte overené v praxi. Spoločnosť okrem toho nebola schopná preukázať, že viedla nevyhnutný register skutočnej spotreby a register zásob vo formáte požadovanom v kapitole 4.30. a prílohe 18 k PP I na roky 2002 – 2007, ktorý sa uplatňuje na predbežné licencie vydané do 13. mája 2005. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa to považuje za to, že prešetrovaný vývozca nebol schopný preukázať, že v danom čase boli splnené príslušné ustanovenia EXIM.

d)   Pripomienky k zisteniam

(25)

Spolupracujúci vývozca, ktorý počas ORP využíval systém predbežných povolení, tvrdil, že dobrovoľne predložil použité predbežné licencie, aj keď boli vystavené pred 13. májom 2005, na overenie autorizovaným účtovníkom v súlade s požiadavkami PP I na roky 2004 – 2009, a tým sa preukázalo, že už existuje riadny systém kontroly podľa nových ustanovení PP.

(26)

Počas kontroly v priestoroch spoločnosti bol útvarom Komisie skutočne predložené osvedčenie v podobe prílohy 23 k PP, podpísané autorizovaným účtovníkom s dátumom 1. februára 2008. Vzhľadom na skutočnosť, že predbežné licencie boli vydané v roku 2004 a nové ustanovenia PP sa na ne nevzťahovali, je však potrebné prijať záver, že išlo o dobrovoľný krok zo strany spoločnosti, ktorý nepreukazuje, že indická vláda v skutočnosti zaviedla účinný systém kontroly. Okrem toho sa nepreukázalo, že odpustené nadmerné clo vypočítané autorizovaným účtovníkom, bolo vláde v skutočnosti vrátené.

e)   Záver

(27)

Oslobodenie od dovozných ciel je subvenciou v zmysle článku 2 ods. 1 písm. a) bodu ii) a článku 2 ods. 2 základného nariadenia, t. j. finančnou pomocou indickej vlády, v dôsledku ktorej bola prešetrovaným vývozcom poskytnutá výhoda.

(28)

Okrem toho je AAS pre fyzický vývoz zo zákona jasne podmienený vývoznou výkonnosťou, a preto sa podľa článku 3 ods. 4 písm. a) základného nariadenia považuje za špecifický a podlieha vyrovnávacím opatreniam. Bez vývozného záväzku nemôže spoločnosť získať žiadne výhody na základe týchto systémov.

(29)

Podsystém využívaný v tomto prípade nemožno považovať za prípustný systém vrátenia cla alebo systém náhradného vrátenia cla v zmysle článku 2 ods. 1 písm. a) bodu ii) základného nariadenia. Nie je v súlade s prísnymi pravidlami ustanovenými v bode i) prílohy I, v prílohe II (vymedzenie vrátenia cla a jeho pravidlá) a v prílohe III (vymedzenie a pravidlá náhradného vrátenia cla) k základnému nariadeniu. Indická vláda účinným spôsobom neuplatnila systémy ani postupy kontroly na to, aby zistila, či sa vstupy spotrebovali pri výrobe vyvezeného výrobku a v akom množstve (oddiel II ods. 4 prílohy II k základnému nariadeniu a v prípade systémov náhradného vrátenia cla oddiel II ods. 2 prílohy III k základnému nariadeniu). Normy SION ako také nie je možné považovať za systém kontroly skutočnej spotreby, pretože indickej vláde neumožňujú s dostatočnou presnosťou zistiť, aké množstvo vstupov sa spotrebovalo pri výrobe na vývoz. Indická vláda navyše počas ORP nevykonala účinnú kontrolu na základe správne vedeného registra skutočnej spotreby. Okrem toho nevykonala ani žiadne ďalšie prešetrovanie na základe skutočne použitých vstupov, i keď by to za normálnych okolností pri absencii účinne uplatňovaného systému kontroly bolo potrebné (oddiel II ods. 5 prílohy II a oddiel II ods. 3 prílohy III k základnému nariadeniu).

(30)

Tento podsystém preto podlieha vyrovnávacím opatreniam.

f)   Výpočet výšky subvencie

(31)

Pri neexistencii prípustných systémov vrátenia cla alebo systémov náhradného vrátenia cla je vyrovnateľnou výhodou odpustenie celkových dovozných ciel obvykle splatných pri dovoze vstupov. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že v základnom nariadení sa neustanovuje len vyrovnávanie „nadmerného“ odpustenia cla. Podľa článku 2 ods. 1 písm. a) bodu ii) základného nariadenia a bodu i) prílohy I k nemu sa môže vyrovnávať iba odpustenie ciel v nadmernej výške za predpokladu, že sú splnené podmienky stanovené v prílohách II a III k základnému nariadeniu. Tieto podmienky však v tomto prípade neboli splnené. Teda ak sa zistí, že chýba primeraný monitorovací proces, uvedená výnimka pre systémy vrátenia cla sa neuplatňuje a namiesto údajného nadmerného odpustenia cla sa uplatňuje bežné pravidlo vyrovnávania výšky neuhradených ciel (ušlý príjem). Podľa oddielu II prílohy II a oddielu II prílohy III k základnému nariadeniu nie je na prešetrovacom orgáne, aby vypočítal takéto nadmerné odpustenie cla. Podľa článku 2 ods. 1 písm. a) bodu ii) základného nariadenia musí iba predložiť dostatočné dôkazy, aby dokázal, že údajný systém kontroly je nevhodný.

(32)

Výška subvencie pre vývozcu, ktorý využíval AAS, sa vypočítala na základe ušlých dovozných ciel (základné clo a osobitné dodatočné clo) na materiál dovezený v rámci tohto podsystému, ktorý sa v priebehu ORP využil na príslušný výrobok (čitateľ). V prípade, že boli uplatnené oprávnené nároky, poplatky, ktoré nutne vznikli v súvislosti so získaním subvencie, sa v súlade s článkom 7 ods. 1 písm. a) základného nariadenia odpočítali od výšky subvencie. V súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia sa táto výška subvencie rozdelila podľa obratu vývozu vytvoreného príslušným výrobkom v priebehu ORP (príslušný menovateľ), pretože subvencia je podmienená vývoznou výkonnosťou a nebola poskytnutá vzhľadom na vyrobené, vyprodukované, vyvezené alebo dopravené množstvo.

(33)

Sadzba subvencie pre príslušného spolupracujúceho výrobcu, ktorá bola v súvislosti s týmto systémom stanovená počas ORP, predstavuje 0,3 %.

2.   Systém úverových colných knižiek (ďalej len „DEPBS“)

a)   Právny základ

(34)

Podrobný opis systému DEPBS je uvedený v odseku 4.3. politiky EXIM na roky 2004 – 2009 a v kapitole 4 PP I na roky 2004 – 2009.

b)   Oprávnenosť

(35)

Na tento systém sú oprávnení všetci vyvážajúci výrobcovia alebo vyvážajúci obchodníci.

c)   Uplatňovanie systému DEPBS v praxi

(36)

Oprávnený vývozca môže požiadať o úvery DEPBS, ktoré sa vypočítavajú ako percento hodnoty výrobkov vyvážaných v rámci tohto systému. Indické orgány stanovili takéto sadzby DEPBS pre väčšinu výrobkov vrátane príslušného výrobku. Sadzby sa stanovujú na základe SION, pričom sa zohľadňuje pravdepodobný podiel dovezených vstupov vo vývoznom výrobku a colné zaťaženie tohto pravdepodobného dovozu, bez ohľadu na to, či sa dovozné clá v skutočnosti zaplatili alebo nie.

(37)

Na to, aby spoločnosť bola oprávnená na výhody v rámci tohto systému, musí vyvážať. V čase vývoznej transakcie musí vývozca predložiť orgánom v Indii vyhlásenie, v ktorom uvedie, že sa vývoz uskutočňuje v rámci DEPBS. Aby sa mohol tovar vyviezť, indické colné orgány pri colnom odbavovaní vystavia vývozný colný doklad. V tomto dokumente je okrem iného uvedená výška úveru DEPBS, ktorý sa za túto vývoznú transakciu poskytne. V tej chvíli vývozca pozná výhodu, ktorú získa. V momente, keď colné orgány vydajú vývozný colný doklad, stráca indická vláda možnosť rozhodovať o udelení úveru DEPBS. Pri výpočte výhody sa uplatňuje sadzba DEPBS platná v čase vystavenia vyhlásenia o vývoze.

(38)

Úvery DEPBS sú voľne prevoditeľné a platné 12 mesiacov od dátumu vydania. Môžu sa využiť na platbu cla pri ďalšom dovoze akéhokoľvek tovaru, ktorý je možné dovážať bez obmedzení, s výnimkou výrobných prostriedkov. Tovar dovezený s využitím takýchto úverov sa môže predať na domácom trhu (pričom podlieha dani z predaja) alebo sa môže využiť inak.

(39)

Žiadosti o úvery DEPBS sa podávajú elektronicky a môžu sa vzťahovať na neobmedzený počet vývozných transakcií. Na podávanie žiadostí o úvery DEPBS sa v skutočnosti nevzťahujú prísne termíny. Elektronický systém, ktorý sa používa na správu DEPBS, automaticky nevylučuje vývozné transakcie po uplynutí lehoty na predloženie uvedenej v kapitole 4.47. PP I na roky 2004 – 2009. Žiadosti doručené po uplynutí lehoty na predloženie sa okrem toho vždy môžu, ako je jasne uvedené v kapitole 9.3. PP I na roky 2004 – 2009, posúdiť po uložení penále (vo výške 10 % z nároku).

d)   Pripomienky k zisteniam

(40)

Jeden zo spolupracujúcich vývozcov tvrdil, že všetky úvery DEPBS, ktoré spoločnosť získala, sa použili na dovoz materiálov používaných pri výrobe príslušného výrobku napriek tomu, že sa mohli v zásade použiť na iné účely uvedené vyššie. Tento vývozca tvrdil, že skutočné použitie DEPBS bolo z tohto hľadiska v súlade s bežným systémom vrátenia cla, a preto by sa malo vyrovnávať iba nadmerné odpustenie cla. Podľa článku 2 ods. 1 písm. a) bodu ii) základného nariadenia a prílohy I bodu i) k nemu sa však nadmerné odpustenie ciel môže vyrovnávať len ak sú splnené podmienky príloh II a III k základnému nariadeniu. Ako sa uvádza v odôvodnení 43, tieto podmienky neboli v tomto prípade splnené. Preto sa uplatňuje bežné pravidlo vyrovnávania výšky nezaplateného cla (ušlý príjem), a nie údajného nadmerného odpustenia cla.

e)   Závery v súvislosti so systémom DEPBS

(41)

Na základe systému DEPBS sa poskytujú subvencie v zmysle článku 2 ods. 1 písm. a) bodu ii) a článku 2 ods. 2 základného nariadenia. Úver DEPBS je finančnou pomocou indickej vlády, pretože sa nakoniec využije na vyrovnanie dovozných ciel, čím sa zníži príjem indickej vlády z cla, ktoré by bolo inak splatné. Okrem toho úver DEPBS poskytuje vývozcovi výhodu, pretože zlepšuje jeho likviditu.

(42)

DEPBS je zo zákona podmienený vývoznou výkonnosťou, a preto sa podľa článku 3 ods. 4 písm. a) základného nariadenia považuje za špecifický a podlieha vyrovnávacím opatreniam.

(43)

Tento systém nie je možné považovať za prípustný systém vrátenia cla alebo za systém náhradného vrátenia cla v zmysle článku 2 ods. 1 písm. a) bodu ii) základného nariadenia. Nie je v súlade s prísnymi pravidlami stanovenými v bode i) prílohy I, v prílohe II (vymedzenie vrátenia cla a jeho pravidlá) a v prílohe III (vymedzenie a pravidlá náhradného vrátenia) k základnému nariadeniu. Vývozca nemá povinnosť skutočne spotrebovať tovar dovezený bez cla vo výrobnom procese a výška úveru sa nevypočítava vo vzťahu k skutočne využitým vstupom. Okrem toho nie je zavedený žiadny systém ani postup, ktorý by umožňoval zistiť, ktoré vstupy sa spotrebovali vo výrobnom procese vývozného výrobku, alebo či bolo dovozné clo zaplatené v nadmernej výške v zmysle bodu i) prílohy I a príloh II a III k základnému nariadeniu. Vývozca má napokon nárok na výhody v rámci DEPBS bez ohľadu na to, či vôbec nejaké vstupy dováža. Na to, aby vývozca získal výhodu, stačí, aby jednoducho vyviezol tovar bez preukazovania, že vôbec došlo k dovozu nejakých vstupov. Teda dokonca aj vývozcovia, ktorí obstarávajú všetky svoje vstupy na miestnom trhu a nedovážajú žiadny tovar, ktorý sa môže použiť ako vstupy, majú nárok na výhodu v rámci DEPBS.

f)   Výpočet výšky subvencie

(44)

V súlade s článkom 2 ods. 2 a článkom 5 základného nariadenia sa výška vyrovnateľných subvencií vypočítala z hľadiska výhody poskytnutej príjemcovi, o ktorej sa zistilo, že existovala počas ORP. V tejto súvislosti sa za čas poskytnutia výhody príjemcovi považoval čas, keď došlo k vývoznej transakcii v rámci tohto systému. Indická vláda sa v súčasnosti zrieka ciel, čo predstavuje finančnú pomoc v zmysle článku 2 ods. 1 písm. a) bodu ii) základného nariadenia. V momente, keď colné orgány vydajú vývozný colný doklad, v ktorom sa okrem iného uvádza výška úveru DEPBS, ktorý sa má za danú vývoznú transakciu poskytnúť, stráca indická vláda možnosť rozhodovať o udelení, resp. neudelení, subvencie a o jej výške. Spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia okrem toho v čase vývoznej transakcie zaúčtovali úvery DEPBS na akruálnom princípe ako príjem.

(45)

V zmysle článku 7 ods. 1 písm. a) základného nariadenia sa v prípade uplatnenia odôvodnených nárokov od takto stanovených úverov odpočítali poplatky spojené so získaním subvencie, aby sa dospelo k výške subvencie (čitateľ). V súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia sa táto suma subvencie rozdelila podľa celkového obratu vývozu počas obdobia revízneho prešetrovania (príslušný menovateľ), pretože subvencia je podmienená vývoznou výkonnosťou a nebola poskytnutá vzhľadom na vyrobené, vyprodukované, vyvezené alebo dopravené množstvo.

(46)

Sadzby subvencií poskytnutých spolupracujúcim vyvážajúcim výrobcom, ktoré boli v súvislosti s týmto systémom stanovené počas ORP, predstavovali 6,2 %, resp. 5,7 %.

3.   Systém podpory vývozu výrobných prostriedkov (ďalej len „EPCGS“)

a)   Právny základ

(47)

Podrobný opis EPCGS je uvedený v kapitole 5 politiky EXIM na roky 2004 – 2009 a v kapitole 5 PP I na roky 2004 – 2009.

b)   Oprávnenosť

(48)

Na tento systém sú oprávnení vyvážajúci výrobcovia a vyvážajúci obchodníci „viazaní na“ podporných výrobcov a poskytovateľov služieb.

c)   Uplatňovanie v praxi

(49)

Pod podmienkou vývoznej povinnosti môže spoločnosť doviezť výrobné prostriedky [nové a od apríla 2003 aj použité (z druhej ruky) výrobné prostriedky najviac 10 rokov staré] so zníženou sadzbou cla. Na tento účel indická vláda vydáva na požiadanie a po uhradení poplatku licenciu EPCGS. Do 31. marca 2000 sa uplatňovala efektívna sadzba cla vo výške 11 % (vrátane 10 % prirážky) a v prípade dovozu vysokej hodnoty nulová sadzba cla. Od apríla 2000 systém umožňuje zníženú sadzbu dovozného cla vo výške 5 %, ktorá sa uplatňuje na všetky výrobné prostriedky dovezené v rámci systému. Na splnenie vývoznej povinnosti sa dovezené výrobné prostriedky musia použiť na výrobu určitého množstva vývozného tovaru v priebehu určitého obdobia.

(50)

Držiteľ licencie EPCGS môže tiež obstarávať výrobné prostriedky z domácich zdrojov. V takom prípade môže domáci výrobca výrobných prostriedkov využiť výhodu na bezcolný dovoz komponentov potrebných na výrobu takých výrobných prostriedkov. Prípadne si domáci výrobca môže v súvislosti s dodávkou výrobných prostriedkov držiteľovi licencie EPCGS uplatňovať nárok na výhodu pre zamýšľaný vývoz.

d)   Záver v súvislosti s EPCGS

(51)

V rámci EPCGS sa poskytujú subvencie v zmysle článku 2 ods. 1 písm. a) bodu ii) a článku 2 ods. 2 základného nariadenia. Zníženie cla predstavuje finančnú pomoc indickej vlády, keďže táto úľava znižuje jej príjem z cla, ktoré by v opačnom prípade bolo splatné. Okrem toho sa znížením cla poskytuje vývozcom výhoda, lebo clá ušetrené pri dovoze zlepšujú ich likviditu.

(52)

Okrem toho je systém EPCGS zo zákona podmienený vývoznou výkonnosťou, keďže takéto licencie nemožno získať bez záväzku vyvážať. Preto sa podľa článku 3 ods. 4 písm. a) základného nariadenia považuje za špecifický a podlieha vyrovnávacím opatreniam.

(53)

Tento systém sa nedá považovať za prípustný systém vrátenia cla alebo systém náhradného vrátenia cla v zmysle článku 2 ods. 1 písm. a) bodu ii) základného nariadenia. Výrobné prostriedky nie sú zahrnuté do rozsahu pôsobnosti takýchto prípustných systémov uvedeného v bode i) prílohy I k základnému nariadeniu, pretože sa nespotrebovávajú pri výrobe vývozných výrobkov.

e)   Výpočet výšky subvencie

(54)

V súlade s článkom 7 ods. 3 základného nariadenia sa výška subvencie vypočítala na základe neuhradeného cla na dovezené výrobné prostriedky rozdeleného na celé obdobie, ktoré zodpovedá obvyklému obdobiu odpisovania takýchto výrobných prostriedkov. V súlade so zavedeným postupom sa takto vypočítaná suma, ktorú možno pripísať ORP, upravila pripočítaním úroku za toto obdobie s cieľom zohľadniť celkovú hodnotu zvýhodnenia v čase. Komerčná dlhodobá úroková sadzba uplatňovaná v Indii počas obdobia revízneho prešetrovania sa považovala za primeranú na tento účel. V zmysle článku 7 ods. 1 písm. a) základného nariadenia sa v prípade uplatnenia odôvodnených nárokov od tejto sumy odpočítali poplatky spojené so získaním subvencie, aby sa dospelo k výške subvencie (čitateľ). V súlade s článkom 7 ods. 2 a 3 základného nariadenia sa táto suma subvencie rozdelila podľa obratu vývozu v priebehu ORP (príslušný menovateľ), pretože subvencia je podmienená vývoznou výkonnosťou a nebola poskytnutá vzhľadom na vyrobené, vyprodukované, vyvezené alebo dopravené množstvo.

(55)

Sadzby subvencií poskytnutých spolupracujúcim výrobcom, ktoré boli v súvislosti s týmto systémom stanovené počas ORP, predstavovali 0,7 %, resp. 0,3 %.

f)   Pripomienky k zisteniam

(56)

Jeden zo spolupracujúcich vývozcov poukázal na chybu v metodike, ktorá sa pôvodne použila na výpočet výhod zo systému EPCGS, najmä pokiaľ ide o uplatnenú výšku úroku. Táto chyba, ktorá mala vplyv na oboch spolupracujúcich vývozcov, sa opravila.

4.   Systém oslobodenia od dane z príjmov (ďalej len „ITES“)

(57)

V rámci tohto systému mohli vývozcovia využiť výhodu čiastočného oslobodenia od dane z príjmov pochádzajúcich z vývozného predaja. Právny základ pre toto oslobodenie bol ustanovený v oddiele 80HHC zákona o dani z príjmov.

(58)

Toto ustanovenie bolo pre posudzovaný rok 2005 – 2006 (t. j. pre finančný rok od 1. apríla 2004 do 31. marca 2005) a nasledujúce roky zrušené, na základe oddielu 80HHC zákona o dani z príjmov sa teda od 31. marca 2004 neposkytujú žiadne výhody. Spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia nevyužili v priebehu ORP žiadne výhody vyplývajúce z tohto systému. Keďže tento systém bol zrušený, nevzťahujú sa naň podľa článku 15 ods. 1 nariadenia vyrovnávacie opatrenia.

a)   Právny základ

(59)

Systém vychádza z oddielu 80IA zákona o dani z príjmov. Toto ustanovenie bolo do zákona o dani z príjmov zahrnuté na základe finančného zákona z roku 2001.

b)   Oprávnenosť

(60)

Oddiel 80IA zákona o dani z príjmov sa vzťahuje na spoločnosti, ktoré sa zaoberajú budovaním infraštruktúry vrátane výroby a distribúcie elektrickej energie, v ktorejkoľvek časti Indie.

c)   Uplatňovanie v praxi

(61)

Podľa ustanovení oddielu 80IA zákona o dani z príjmov je suma zodpovedajúca zisku vytvorenému činnosťami výroby elektrickej energie oslobodená od dane zo zisku po desať po sebe nasledujúcich rokov v priebehu prvých pätnástich rokov prevádzky výrobnej jednotky. Príslušná jednotka musí byť nová a musí byť uvedená do prevádzky od 1. apríla 2003 do 31. marca 2010.

(62)

Výpočet odpočtu dane z príjmov tvorí súčasť ročného daňového priznania spoločnosti a účtovne sa overuje spolu s výkazom ziskov a strát a ostatnými finančnými výkazmi spoločnosti. Musí byť v súlade s pravidlami stanovenými v zákone o dani z príjmov, a síce, že účtovné ocenenie vyrobenej elektriny musí zodpovedať jej trhovej hodnote. Úlohou orgánov zodpovedných za výber dane z príjmov je overiť, či je výpočet odpočtu dane z príjmov v súlade s podmienkami zákona o dani z príjmov a účtovne overenými výkazmi spoločnosti. Prešetrovaním sa preukázalo, že tieto orgány v praxi výpočet overujú a v odôvodnených prípadoch ho upravujú.

(63)

Prešetrovaním sa ukázalo, že obaja prešetrovaní vyvážajúci výrobcovia vybudovali v rámci svojich podnikov na výrobu grafitových elektród elektrárne vyrábajúce elektrickú energiu na ich vlastnú spotrebu. Preto v súlade s ustanoveniami zákona o dani z príjmov požiadali o príslušný odpočet dane z príjmov.

d)   Záver v súvislosti s ITES podľa oddielu 80IA zákona o dani z príjmov

(64)

Oslobodenie od dane z príjmov je subvenciou v zmysle článku 2 ods. 1 písm. a) bodu ii) a článku 2 ods. 2 základného nariadenia, t. j. finančnou pomocou indickej vlády, v dôsledku ktorej bola prešetrovaným vývozcom poskytnutá výhoda.

(65)

Z prešetrovania však vyplynulo, že prístup k ITES podľa oddielu 80IA zákona o dani z príjmov nie je obmedzený na určité subjekty v zmysle článku 3 ods. 2 písm. a) základného nariadenia. Zdá sa, že tento systém môžu využiť všetky spoločnosti na základe objektívnych kritérií. V tomto prípade sa okrem toho nenašli žiadne dôkazy o tom, že tento systém je špecifický.

(66)

Navyše je viazaný na iný výrobok (elektrická energia), než je príslušný výrobok, a výhody v rámci systému sa preto poskytujú na základe činnosti, ktorou nie je výroba či predaj príslušného výrobku. Za týchto okolností sa to považuje za to, že žiadne výhody, ktoré vznikli príslušným vývozcom v rámci tohto systému, by sa nemali vyrovnávať.

5.   Oslobodenie od dane z elektrickej energie (ďalej len „EDE“)

(67)

Na základe politiky podpory priemyslu z roku 2004 štát Madhjapradéš ponúka priemyselným podnikom, ktoré investujú do výroby elektrickej energie na vlastnú spotrebu, oslobodenie od dane z elektrickej energie.

a)   Právny základ

(68)

Systém oslobodenia od dane z elektrickej energie, ktorý uplatňuje madhjapradéšska vláda, je opísaný v odseku 3-B zákona o dani z elektrickej energie z roku 1949.

b)   Oprávnenosť

(69)

Všetky priemyselné podniky, ktoré patria do jurisdikcie madhjapradéšskej vlády a investujú do nových elektrární vyrábajúcich elektrickú energiu na vlastnú spotrebu (ďalej len „podnikové elektrárne“).

c)   Uplatňovanie v praxi

(70)

Podľa oznámenia madhjapradéšskej vlády z 29. septembra 2004 môžu spoločnosti alebo osoby, ktoré investujú do nových podnikových elektrární s kapacitou viac ako 10 KW, získať od inšpektorátu pre elektrickú energiu štátu Madhjapradéš osvedčenie o oslobodení od dane z elektrickej energie. Výnimka sa udeľuje len pre elektrickú energiu vyrábanú na vlastnú spotrebu a len pokiaľ nová podniková elektráreň nenahrádza staršiu. Výnimka sa poskytuje na obdobie piatich rokov.

(71)

Oznámením madhjapradéšskej vlády z 5. apríla 2005 bola nová elektráreň vybudovaná jedným z vyvážajúcich výrobcov spolupracujúcich v tomto prešetrovaní oslobodená od dane z elektrickej energie na obdobie desiatich rokov.

d)   Pripomienky k zisteniam

(72)

Spolupracujúci vývozca, ktorý bol oslobodený od dane z elektrickej energie, tvrdil, že systém EDE nie je špecifický a uplatňuje sa nediskriminačne na všetky oprávnené spoločnosti. Podľa tohto vývozcu madhjapradéšska vláda následne prehodnotila počiatočnú politiku poskytovania výnimiek na päť rokov a udelila výnimku na desať rokov. Ani spolupracujúci vývozca, ani indická vláda však vo svojich odpovediach nepredložili zverejnené oznámenie o takejto zmene politiky.

e)   Záver v súvislosti so systémom EDE

(73)

Tento systém je subvenciou v zmysle článku 2 ods. 1 písm. a) bodu ii) a článku 2 ods. 2 základného nariadenia. Predstavuje finančnú pomoc madhjapradéšskej vlády, pretože tento stimul znižuje príjmy štátu, ktoré by v opačnom prípade bolo nutné zaplatiť. Okrem toho poskytuje výhodu prijímajúcej spoločnosti.

(74)

Napriek tomu, že v politike podpory priemyslu z roku 2004 a v oznámení madhjapradéšskej vlády z 29. septembra 2004 sa predpokladá päťročné obdobie oslobodenia, príslušný vyvážajúci výrobca bol od cla oslobodený na obdobie desiatich rokov. Preto sa zdá, že tento stimul nebol poskytnutý v súlade s kritériami a podmienkami jasne stanovenými v zákone, inom predpise alebo inom úradnom dokumente.

f)   Výpočet výšky subvencie

(75)

Výhoda pre vyvážajúceho výrobcu sa vypočítala na základe výšky dane z elektrickej energie obvykle splatnej v priebehu obdobia revízneho prešetrovania, ktorá sa však v rámci tohto systému neuhradila. V súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia sa výška subvencie (čitateľ) potom rozdelila na celkový predaj v priebehu obdobia revízneho prešetrovania (menovateľ), pretože sa týka celého predaja, domáceho a vývozného, a nebola poskytnutá vzhľadom na vyrobené, vyprodukované, vyvezené alebo dopravené množstvo.

(76)

Takto sa stanovilo rozpätie subvencie vo výške 0,7 % pre tú spoločnosť, ktorej sa poskytli výhody v rámci EDE.

III.   Výška vyrovnateľných subvencií

(77)

Je potrebné pripomenúť, že v nariadení (ES) č. 1628/2004 sa zistená výška vyrovnateľných subvencií poskytnutých dvom vyvážajúcim výrobcom spolupracujúcim v rámci súčasného čiastočného predbežného preskúmania vyjadrila ad valorem 15,7 %, resp. 7 %.

(78)

Počas súčasného čiastočného predbežného preskúmania sa zistila táto výška vyrovnateľných subvencií vyjadrených ad valorem:

Spoločnosť

AAS

DEPBS

EPCGS

EDE

Celkom

Graphite India Ltd.

nula

6,2 %

0,1 %

nula

6,3 %

HEG Ltd.

0,3 %

5,7 %

0,5 %

0,7 %

7,2 %

IV.   Vyrovnávacie opatrenia

(79)

V súlade s ustanoveniami článku 19 základného antisubvenčného nariadenia a na základe dôvodov tohto čiastočného predbežného preskúmania uvedených v bode 3 oznámenia o začatí prešetrovania sa stanovuje, že úroveň subvencovania, pokiaľ ide o spolupracujúcich výrobcov, sa zmenila, a preto sa sadzba vyrovnávacieho cla uloženého nariadením (ES) č. 1628/2004 musí zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(80)

Vyrovnávacie clo, ktoré je predmetom preskúmania, bolo výsledkom súčasne prebiehajúceho antisubvenčného a antidumpingového prešetrovania (ďalej len „pôvodné prešetrovania“). V súlade s článkom 24 ods. 1 základného nariadenia a článkom 14 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 384/96 z 22. decembra 1995 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva (5), boli upravené antidumpingové clá uložené nariadením (ES) č. 1629/2004, pretože výška subvencovania a dumpingové rozpätie vychádzali z rovnakej situácie.

(81)

Systémy subvencovania, ktoré boli prešetrené a uznané za vyrovnateľné v súčasnom revíznom konaní, s výnimkou EDE, predstavovali vývozné subvencie v zmysle článku 3 ods. 4 písm. a) základného nariadenia.

(82)

Je preto vhodné, aby sa antidumpingové clo opätovne upravilo tak, aby sa zohľadnili nové úrovne subvencovania vývozu zistené týmto preskúmaním. V súlade s článkom 15 ods. 1 základného nariadenia by okrem toho nemala byť výška vyrovnávacích ciel vyššia ako rozpätie na odstránenie ujmy zistené v pôvodnom prešetrovaní. Rovnako ako v pôvodnom prešetrovaní bolo vzhľadom na vysokú úroveň spolupráce (100 %) zvyškové subvenčné rozpätie stanovené na úrovni spoločnosti s najvyšším individuálnym rozpätím.

(83)

Úrovne vyrovnávacích a antidumpingových ciel by sa v súlade s tým mali upraviť takto:

Spoločnosť

Rozpätie subvencií

Dumpingové rozpätie

Rozpätie na odstránenie ujmy

Vyrovnávacie clo

Antidumpingové clo

Graphite India Ltd.

6,3 %

31,1 %

15,7 %

6,3 %

9,4 %

HEG Ltd.

7,2 %

24,4 %

7,0 %

7,0 %

0 %

Všetky ostatné

7,2 %

31,1 %

15,7 %

7,2 %

8,5 %

(84)

Jeden spolupracujúci vývozca tvrdil, že vzhľadom na skutočnosť, že toto čiastočné predbežné preskúmanie bolo obmedzené na úroveň subvencovania, nemali by sa zmeniť antidumpingové clá.

(85)

V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že v oznámení o začatí tohto preskúmania sa uvádzalo, že „pokiaľ dôjde k zmene vyrovnávacieho opatrenia, môže byť v prípade spoločností, na ktoré sa vzťahujú aj antidumpingové, aj vyrovnávacie opatrenia, antidumpingové opatrenie zodpovedajúcim spôsobom upravené“. Zmena antidumpingových ciel nie je výsledkom nových zistení o úrovni dumpingu, ale automatickým dôsledkom skutočnosti, že pôvodné dumpingové rozpätia boli upravené tak, aby zohľadňovali zistenú úroveň subvencovania vývozu, a že tieto rozpätia boli teraz prehodnotené.

(86)

Sadzby vyrovnávacieho cla pre jednotlivé spoločnosti uvedené v tomto nariadení zohľadňujú stav zistený počas čiastočného predbežného preskúmania. Z tohto dôvodu sú uplatniteľné výlučne na dovoz príslušného výrobku vyrábaného týmito spoločnosťami. Dovoz príslušného výrobku vyrobeného akoukoľvek inou spoločnosťou, ktorá nie je konkrétne uvedená v normatívnych ustanoveniach tohto nariadenia, vrátane subjektov, ktoré sú prepojené so spoločnosťami konkrétne uvedenými v nariadení, nepodlieha týmto sadzbám, ale colnej sadzbe uplatniteľnej na „všetky ostatné spoločnosti“.

(87)

Akákoľvek žiadosť o uplatňovanie týchto individuálnych sadzieb vyrovnávacieho cla (napríklad po zmene názvu subjektu alebo po zriadení nových výrobných či predajných subjektov) by sa mala bezodkladne zaslať Komisii (6) spolu so všetkými príslušnými informáciami, najmä informáciami o akejkoľvek zmene činnosti spoločnosti spojenej s výrobou, informáciami o domácom predaji či predaji na vývoz súvisiacom napríklad s touto zmenou názvu alebo zmenou výrobných či predajných subjektov. Komisia sa týmto oprávňuje, aby v prípade potreby a po porade s poradným výborom zodpovedajúcim spôsobom zmenila a doplnila toto nariadenie tým, že aktualizuje zoznam spoločností, ktoré využívajú individuálne sadzby cla,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

V článku 1 nariadenia (ES) č. 1628/2004 sa odsek 2 nahrádza takto:

„2.   Pre výrobky vyrobené ďalej uvedenými spoločnosťami platí takáto sadzba konečného vyrovnávacieho cla uplatniteľná na čistú franko cenu na hranici Spoločenstva pred preclením:

Spoločnosť

Konečné clo

Doplnkový kód TARIC

Graphite India Limited (GIL), 31 Chowringhee Road, Kalkata – 700016, Západné Bengálsko

6,3 %

A530

Hindustan Electro Graphite (HEG) Limited, Bhilwara Towers, A-12, Sector – 1, Noida – 201301, Uttarpradéš

7,0 %

A531

Všetky ostatné

7,2 %

A999“

Článok 2

V článku 1 nariadenia (ES) č. 1629/2004 sa odsek 2 nahrádza takto:

„2.   Pre výrobky vyrobené ďalej uvedenými spoločnosťami platí takáto sadzba konečného antidumpingového cla uplatniteľná na čistú franko cenu na hranici Spoločenstva pred preclením:

Spoločnosť

Konečné clo

Doplnkový kód TARIC

Graphite India Limited (GIL), 31 Chowringhee Road, Kalkata – 700016, Západné Bengálsko

9,4 %

A530

Hindustan Electro Graphite (HEG) Limited, Bhilwara Towers, A-12, Sector – 1, Noida – 201301, Uttarpradéš

0 %

A531

Všetky ostatné

8,5 %

A999“

Článok 3

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 18. decembra 2008

Za Radu

predseda

M. BARNIER


(1)  Ú. v. ES L 288, 21.10.1997, s. 1.

(2)  Ú. v. EÚ L 295, 18.9.2004, s. 4.

(3)  Ú. v. EÚ L 295, 18.9.2004, s. 10.

(4)  Ú. v. EÚ C 230, 2.10.2007, s. 9.

(5)  Ú. v. ES L 56, 6.3.1996, s. 1.

(6)  European Commission, Directorate General for Trade, Directorate H, Office N-105 4/92, 1049 Brussels, Belgium.