o klasifikácii, označovaní a balení látok a zmesí, o zmene, doplnení a zrušení smerníc 67/548/EHS a 1999/45/ES a o zmene a doplnení nariadenia (ES) č. 1907/2006

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 95,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

1. Účelom tohto nariadenia je zabezpečiť vysokú úroveň ochrany zdravia ľudí a životného prostredia, ako aj voľný pohyb látok, zmesí a výrobkov, ako sa uvádza v článku 4 ods. 8, prostredníctvom:

3. Odpad, ako je vymedzený v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/12/ES z 5. apríla 2006 o odpadoch (26), nie je látkou, zmesou ani výrobkom v zmysle článku 2 tohto nariadenia.

4. Členské štáty môžu v osobitných prípadoch umožniť výnimky z tohto nariadenia pre určité látky alebo zmesi, ak je to potrebné v záujme obrany.

5. Toto nariadenie sa neuplatňuje na látky a zmesi v týchto formách, ktoré sú v konečnom stave a ktoré sú určené pre konečného užívateľa:

6. Okrem prípadov, v ktorých sa uplatňuje článok 33, sa toto nariadenie neuplatňuje na prepravu nebezpečného tovaru leteckou, námornou, cestnou, železničnou alebo vnútrozemskou vodnou dopravou.

Látka alebo zmes spĺňajúca kritériá týkajúce sa fyzikálnej nebezpečnosti, nebezpečnosti pre zdravie alebo nebezpečnosti pre životné prostredie, ktoré sú stanovené v častiach 2 až 5 prílohy I, je nebezpečná a klasifikuje sa podľa príslušných tried nebezpečnosti stanovených v uvedenej prílohe.

Ak sú triedy nebezpečnosti v prílohe I rozlíšené na základe spôsobu expozície alebo charakteru účinkov, látka alebo zmes sa klasifikuje v súlade s týmto rozlíšením.

1. Pred uvedením látok alebo zmesí na trh ich výrobcovia, dovozcovia a následní užívatelia klasifikujú v súlade s hlavou II.

2. Bez toho, aby bola dotknutá požiadavka uvedená v odseku 1, klasifikujú výrobcovia, výrobcovia výrobkov a dovozcovia v súlade s hlavou II tie látky, ktoré sa na trh neuvádzajú, ak:

3. Ak sa na látku na základe záznamu v časti 3 prílohy VI vzťahuje harmonizovaná klasifikácia a označovanie v súlade s hlavou V, táto látka sa klasifikuje v súlade s uvedeným záznamom a v prípade tried nebezpečnosti alebo rozlíšení, na ktoré sa vzťahuje daný záznam, sa klasifikácia látky podľa hlavy II nevykonáva.

Ak však látka patrí aj do jednej alebo viacerých tried nebezpečnosti alebo rozlíšení, na ktoré sa nevzťahuje žiadny záznam v časti 3 prílohy VI, pre tieto triedy nebezpečnosti alebo rozlíšenia sa klasifikácia podľa hlavy II vykoná.

4. Ak sa látka alebo zmes klasifikuje ako nebezpečná, dodávatelia zabezpečia, aby sa pred uvedením na trh označila a zabalila v súlade s hlavami III a IV.

5. Distribútori môžu pri plnení svojich povinností podľa odseku 4 použiť pre látku alebo zmes klasifikáciu, ktorú v súlade s hlavou II odvodil niektorý z účastníkov dodávateľského reťazca.

6. Následní užívatelia môžu pri plnení svojich povinností podľa odsekov 1 a 4 použiť pre látku alebo zmes klasifikáciu, ktorú v súlade s hlavou II odvodil niektorý z účastníkov dodávateľského reťazca, pod podmienkou, že nezmenia zloženie látky alebo zmesi.

7. Zmes uvedená v časti 2 prílohy II, ktorá obsahuje akúkoľvek látku klasifikovanú ako nebezpečnú, sa na trh uvádza iba vtedy, ak je označená v súlade s hlavou III.

8. Na účely tohto nariadenia sa výrobky uvedené v oddiele 2.1 prílohy I pred uvedením na trh klasifikujú, označujú a balia v súlade s pravidlami pre látky a zmesi.

9. Dodávatelia v dodávateľskom reťazci spolupracujú, aby splnili požiadavky na klasifikáciu, označovanie a balenie uvedené v tomto nariadení.

10. Látky a zmesi sa uvedú na trh iba vtedy, ak sú v súlade s týmto nariadením.

1. Výrobcovia, dovozcovia a následní užívatelia látky identifikujú relevantné dostupné informácie, aby sa stanovilo, či látka predstavuje fyzikálne nebezpečenstvo, nebezpečenstvo pre zdravie alebo pre životné prostredie, ako sú stanovené v prílohe I, a najmä tieto informácie:

Uvedené informácie sa týkajú foriem alebo fyzikálnych stavov, v akých sa látka uvádza na trh a v akých sa dá opodstatnene očakávať, že sa bude používať.

2. Výrobcovia, dovozcovia a následní užívatelia preskúmajú informácie uvedené v odseku 1, aby sa uistili, že sú primerané, spoľahlivé a vedecky overené na účely hodnotenia podľa kapitoly 2 tejto hlavy.

1. Výrobcovia, dovozcovia a následní užívatelia zmesi identifikujú relevantné dostupné informácie o samotnej zmesi alebo o látkach, ktoré obsahuje, aby sa stanovilo, či zmes predstavuje fyzikálne nebezpečenstvo, nebezpečenstvo pre zdravie alebo pre životné prostredie, ako sú stanovené v prílohe I, a najmä tieto informácie:

Uvedené informácie sa týkajú foriem alebo fyzikálnych stavov, v akých sa zmes uvádza na trh a prípadne v akých sa dá opodstatnene očakávať, že sa bude používať.

2. S výhradou odsekov 3 a 4, ak sú pre zmes ako takú k dispozícii informácie uvedené v odseku 1 a výrobca, dovozca alebo následný užívateľ sa uistil, že tieto informácie sú primerané a spoľahlivé a v prípade potreby vedecky overené, používa výrobca, dovozca alebo následný užívateľ tieto informácie na účely hodnotenia podľa kapitoly 2 tejto hlavy.

3. Na hodnotenie zmesí podľa kapitoly 2 tejto hlavy v súvislosti s triedami nebezpečnosti „mutagenita pre zárodočné bunky“, „karcinogenita“ a „reprodukčná toxicita“ uvedenými v oddieloch 3.5.3.1, 3.6.3.1 a 3.7.3.1 prílohy I používa výrobca, dovozca alebo následný užívateľ pre látky v zmesi iba relevantné dostupné informácie uvedené v odseku 1.

Okrem toho sa v prípadoch, ak dostupné údaje z testov o samotnej zmesi preukazujú mutagénne účinky na zárodočné bunky, karcinogénne účinky alebo reprodukčne toxické účinky, ktoré neboli zistené z informácií o jednotlivých látkach, zohľadňujú aj uvedené údaje.

4. Na hodnotenie zmesí podľa kapitoly 2 tejto hlavy v súvislosti s „biodegradačnými a bioakumulačnými“ vlastnosťami v rámci triedy nebezpečnosti „nebezpečné pre vodné prostredie“ uvedenými v oddieloch 4.1.2.8 a 4.1.2.9 prílohy I používa výrobca, dovozca alebo následný užívateľ pre látky v zmesi iba relevantné dostupné informácie uvedené v odseku 1.

5. Ak pre zmes ako takú nie sú dostupné údaje z testov, ako sú uvedené v odseku 1, alebo ak nie sú dostupné údaje primerané, výrobca, dovozca alebo následný užívateľ používa iné dostupné informácie o jednotlivých látkach a podobných testovaných zmesiach, ktoré sa takisto môžu považovať za relevantné na stanovenie, či je zmes nebezpečná, za predpokladu, že sa výrobca, dovozca alebo následný užívateľ uistil, že informácie sú primerané a spoľahlivé na účely hodnotenia podľa článku 9 ods. 4.

1. Ak sa na účely tohto nariadenia vykonávajú nové testy, testy na zvieratách v zmysle smernice 86/609/EHS sa vykonávajú iba vtedy, ak nie sú možné iné alternatívy, ktoré poskytujú primerane spoľahlivé a kvalitné údaje.

3. Testy na ľuďoch sa nemôžu vykonávať na účely tohto nariadenia. Údaje získané z iných zdrojov, ako napríklad z klinických štúdií, sa však na účely tohto nariadenia môžu používať.

1. Na účely stanovenia, či látka alebo zmes predstavuje nebezpečenstvo pre zdravie alebo životné prostredie, ako sú stanovené v prílohe I k tomuto nariadeniu, môže výrobca, dovozca alebo následný užívateľ vykonať nové testy za predpokladu, že vyčerpal všetky ostatné možnosti získavania informácií vrátane uplatnenia pravidiel ustanovených v oddiele 1 prílohy XI k nariadeniu (ES) č. 1907/2006.

2. Na účely stanovenia, či látka alebo zmes predstavuje niektoré z fyzikálnych nebezpečenstiev uvedených v časti 2 prílohy I, vykonáva výrobca, dovozca alebo následný užívateľ testy, ktoré sa vyžadujú v uvedenej časti, s výnimkou prípadu, ak už sú k dispozícii primerané a spoľahlivé informácie.

4. Ak výrobca, dovozca alebo následný užívateľ vykonáva nové ekotoxikologické alebo toxikologické testy a analýzy, tieto sa vykonajú sa v súlade s článkom 13 ods. 4 nariadenia (ES) č. 1907/2006.

5. Ak sa na účely tohto nariadenia vykonajú nové testy na zistenie fyzikálnych nebezpečenstiev, najneskôr od 1. januára 2014 sa vykonajú v súlade s príslušnými uznanými systémami kvality alebo ich vykonajú laboratóriá, ktoré spĺňajú príslušné uznané normy.

6. Testy, ktoré sa vykonajú na účely tohto nariadenia, sa vykonajú na látkach alebo zmesiach vo forme (formách) alebo fyzikálnom stave (fyzikálnych stavoch), v akých sa látka alebo zmes uvádza na trh a v akých sa opodstatnene dá očakávať, že sa bude používať.

1. Výrobcovia, dovozcovia a následní užívatelia látky alebo zmesi hodnotia informácie zistené v súlade s kapitolou 1 tejto hlavy uplatnením kritérií na klasifikáciu pre každú triedu nebezpečnosti alebo rozlíšenie v častiach 2 až 5 prílohy I, aby sa uistili o nebezpečenstvách súvisiacich s látkou alebo zmesou.

2. Pri hodnotení dostupných údajov z testov týkajúcich sa látky alebo zmesi, ktoré boli získané pomocou iných testovacích metód, ako sú metódy uvedené v článku 8 ods. 3, výrobcovia, dovozcovia a následní užívatelia porovnávajú použité testovacie metódy s metódami vymenovanými v uvedenom článku s cieľom stanoviť, či má použitie uvedených testovacích metód vplyv na hodnotenie uvedené v odseku 1 tohto článku.

3. Ak na zistené informácie nie je možné priamo uplatniť príslušné kritériá, výrobcovia, dovozcovia a následní užívatelia vykonajú hodnotenie stanovením závažnosti dôkazov expertným posudkom v súlade s oddielom 1.1.1 prílohy I k tomuto nariadeniu, pričom zvážia všetky dostupné informácie, ktoré majú vplyv na stanovenie nebezpečnosti látky alebo zmesi, a postupujú v súlade s oddielom 1.2 prílohy XI k nariadeniu (ES) č. 1907/2006.

4. Ak sú k dispozícii iba informácie uvedené v článku 6 ods. 5, výrobcovia, dovozcovia a následní užívatelia uplatňujú na účely hodnotenia princípy extrapolácie uvedené v oddiele 1.1.3 prílohy I a v každom oddiele v častiach 3 a 4 prílohy I.

Ak však uvedené informácie neumožňujú uplatnenie princípov extrapolácie ani zásad využitia expertného posudku a stanovenie závažnosti dôkazov, ktoré sú opísané v časti 1 prílohy I, výrobcovia, dovozcovia a následní užívatelia hodnotia dané informácie uplatnením inej metódy alebo metód, ktoré sú opísané v každom oddiele v častiach 3 a 4 prílohy I.

5. Pri hodnotení dostupných informácií na účely klasifikácie berú výrobcovia, dovozcovia a následní užívatelia do úvahy formy alebo fyzikálne stavy, v akých sa látka alebo zmes uvádza na trh a v akých sa opodstatnene dá očakávať, že sa bude používať.

1. Špecifické koncentračné limity a generické koncentračné limity sú limity priradené k určitej látke, ktoré označujú prahovú hodnotu, pri ktorej alebo pri prekročení ktorej vedie prítomnosť danej látky v inej látke alebo v zmesi ako identifikovanej nečistoty, prísady alebo jednotlivej zložky ku klasifikácii danej látky alebo zmesi ako nebezpečnej.

Špecifické koncentračné limity ustanoví výrobca, dovozca alebo následný užívateľ v prípade, ak primerané a spoľahlivé vedecké informácie preukazujú, že látka je zjavne nebezpečná, keď je prítomná v nižšej koncentrácii, ako sú koncentrácie stanovené pre ktorúkoľvek z tried nebezpečnosti v časti 2 prílohy I alebo ako sú generické koncentračné limity stanovené pre ktorúkoľvek z tried nebezpečnosti v častiach 3, 4 a 5 prílohy I.

Vo výnimočných prípadoch môže špecifické koncentračné limity stanoviť výrobca, dovozca alebo následný užívateľ, ak má k dispozícii primerané, spoľahlivé a presvedčivé vedecké informácie, že nebezpečnosť látky klasifikovanej ako nebezpečná nie je zjavná pri koncentrácii vyššej, ako sú koncentrácie stanovené pre príslušnú triedu nebezpečnosti v časti 2 prílohy I alebo ako sú generické koncentračné limity stanovené pre príslušnú triedu nebezpečnosti v častiach 3, 4 a 5 uvedenej prílohy.

2. Výrobcovia, dovozcovia a následní užívatelia ustanovia M-koeficienty pre látky klasifikované ako nebezpečné pre vodné prostredie kategórie akútnej nebezpečnosti 1 alebo kategórie chronickej nebezpečnosti 1.

3. Bez ohľadu na odsek 1 sa špecifické koncentračné limity nesmú stanoviť pre harmonizované triedy nebezpečnosti alebo rozlíšenia pre látky uvedené v časti 3 prílohy VI.

4. Bez ohľadu na odsek 2 sa M-koeficienty nesmú stanoviť pre harmonizované triedy nebezpečnosti alebo rozlíšenia pre látky uvedené v časti 3 prílohy VI, pre ktoré sa M-koeficient udáva v uvedenej časti.

Ak sa však pre látky klasifikované ako nebezpečné pre vodné prostredie kategórie akútnej nebezpečnosti 1 alebo kategórie chronickej nebezpečnosti 1 M-koeficient neudáva v časti 3 prílohy VI, M-koeficient pre danú látku stanoví výrobca, dovozca alebo následný užívateľ na základe dostupných údajov. Ak zmes obsahujúcu danú látku výrobca, dovozca alebo následný užívateľ klasifikuje pomocou metódy súčtu, použije sa tento M-koeficient.

5. Výrobcovia, dovozcovia a následní užívatelia berú pri stanovovaní špecifického koncentračného limitu alebo M-koeficientu do úvahy všetky špecifické koncentračné limity alebo M-koeficienty pre danú látku, ktoré boli zahrnuté do zoznamu klasifikácie a označovania.

6. Špecifické koncentračné limity stanovené v súlade s odsekom 1 majú prednosť pred koncentráciami uvedenými v príslušných oddieloch v časti 2 prílohy I alebo pred generickými koncentračnými limitmi na klasifikáciu, ktoré sú uvedené v príslušných oddieloch častí 3, 4 a 5 prílohy I.

1. Ak látka obsahuje inú látku, ktorá je sama klasifikovaná ako nebezpečná, buď vo forme identifikovanej nečistoty, prísady, alebo jednotlivej zložky, vezme sa to do úvahy na účely klasifikácie, ak je koncentrácia identifikovanej nečistoty, prísady alebo jednotlivej zložky rovnaká alebo vyššia ako uplatniteľná medzná hodnota v súlade s odsekom 3.

2. Ak zmes obsahuje látku, ktorá je klasifikovaná ako nebezpečná, a to buď ako zložku, alebo vo forme identifikovanej nečistoty či prísady, táto informácia sa zohľadňuje na účely klasifikácie, ak je koncentrácia tejto látky rovnaká alebo vyššia ako jej medzná hodnota v súlade s odsekom 3.

3. Medzná hodnota uvedená v odsekoch 1 a 2 sa určí podľa oddielu 1.1.2.2. prílohy I.

Ak sa pri hodnotení vykonanom podľa článku 9 identifikujú nasledujúce vlastnosti alebo účinky, výrobcovia, dovozcovia a následní užívatelia ich zohľadnia na účely klasifikácie:

Ak sa pri hodnotení vykonanom podľa článkov 9 a 12 preukáže, že nebezpečenstvo spojené s látkou alebo zmesou spĺňa kritériá na klasifikáciu do jednej alebo viacerých tried nebezpečnosti alebo rozlíšení uvedených v častiach 2 až 5 prílohy I, výrobcovia, dovozcovia a následní užívatelia klasifikujú látku alebo zmes do príslušnej triedy alebo tried nebezpečnosti alebo rozlíšení tak, že priradia:

1. Klasifikáciu zmesi nesmie ovplyvniť zistenie ktorejkoľvek z týchto skutočností pri hodnotení informácií:

2. Zmes sa nemusí klasifikovať v súvislosti s výbušnými, oxidujúcimi alebo horľavými vlastnosťami, ako sú uvedené v časti 2 prílohy I, za predpokladu, že je splnená niektorá z týchto požiadaviek:

1. Výrobcovia, dovozcovia a následní užívatelia podniknú všetky primerané kroky, ktoré majú možnosť podniknúť, aby sa oboznámili s novými vedeckými a technickými informáciami, ktoré by mohli ovplyvniť klasifikáciu látok a zmesí, ktoré uvádzajú na trh. Keď sa výrobca, dovozca alebo následný užívateľ oboznámi s takýmito informáciami, ktoré považuje za primerané a spoľahlivé, vykoná tento výrobca, dovozca alebo následný užívateľ bez zbytočného odkladu nové hodnotenie v súlade s touto kapitolou.

2. Ak výrobca, dovozca alebo následný užívateľ zmení zmes, ktorá bola klasifikovaná ako nebezpečná, vykoná tento výrobca, dovozca alebo následný užívateľ nové hodnotenie v súlade s touto kapitolou, ak ide o niektorú z týchto zmien:

3. Nové hodnotenie v súlade s odsekmi 1 a 2 sa nevyžaduje, ak možno náležite vedecky odôvodniť, že nebude viesť k zmene klasifikácie.

4. Výrobcovia, dovozcovia a následní užívatelia upravia klasifikáciu látky alebo zmesi v súlade s výsledkami nového hodnotenia s výnimkou prípadu, ak pre látky uvedené v časti 3 prílohy VI existujú harmonizované triedy nebezpečnosti alebo rozlíšenia.

5. Keď dotknutá látka alebo zmes patrí do rozsahu pôsobnosti smernice 91/414/EHS alebo smernice 98/8/ES, na odseky 1 až 4 tohto článku sa uplatňujú aj požiadavky uvedených smerníc.

1. Výrobcovia a dovozcovia môžu látku klasifikovať inak, ako je klasifikovaná v zozname klasifikácie a označovania, za predpokladu, že agentúre predložia odôvodnenie tejto klasifikácie spolu s oznámením v súlade s článkom 40.

2. Odsek 1 sa neuplatňuje, ak je klasifikácia uvedená v zozname klasifikácie a označovania harmonizovanou klasifikáciou uvedenou v časti 3 prílohy VI.

1. Látka alebo zmes, ktorá je klasifikovaná ako nebezpečná a ktorá sa nachádza v obale, sa označuje etiketou, ktorá obsahuje tieto prvky:

2. Etiketa sa vyhotoví v úradnom jazyku (úradných jazykoch) členských štátov, v ktorých sa látka alebo zmes uvádza na trh, ak dotknuté členské štáty nestanovia inak.

Dodávatelia môžu na svojich etiketách použiť viac jazykov, než vyžadujú členské štáty za predpokladu, že vo všetkých použitých jazykoch sú uvedené tie isté údaje.

1. Etiketa obsahuje údaje, ktoré umožňujú identifikáciu látky alebo zmesi (ďalej len „identifikátory výrobku“).

Termín použitý na identifikáciu látky alebo zmesi je rovnaký ako termín použitý na karte bezpečnostných údajov vystavenej v súlade s článkom 31 nariadenia (ES) č. 1907/2006 (ďalej len „karta bezpečnostných údajov“), bez toho, aby bol dotknutý článok 17 ods. 2 tohto nariadenia.

Ak názov podľa názvoslovia IUPAC obsahuje viac ako 100 znakov, môže sa použiť jeden z iných názvov (bežný názov, obchodný názov, skratka) uvedených v oddiele 2.1.2 prílohy VI k nariadeniu (ES) č. 1907/2006 za predpokladu, že je v oznámení v súlade s článkom 40 uvedený aj názov podľa názvoslovia stanoveného v IUPAC, aj iný použitý názov.

Ak by táto požiadavka v prípade uvedenom v písmene b) viedla k uvádzaniu viacerých chemických názvov, stačia najviac štyri chemické názvy, s výnimkou prípadu, ak je na vystihnutie charakteru a závažnosti nebezpečenstva potrebné uviesť viac ako štyri názvy.

Zvolenými chemickými názvami sa identifikujú látky primárne zodpovedné za hlavné nebezpečenstvá pre zdravie, ktoré viedli ku klasifikácii a k výberu zodpovedajúcich výstražných upozornení.

1. Na etikete sú znázornené príslušné výstražné piktogramy, ktorých účelom je sprostredkovať špecifické informácie o príslušnej nebezpečnosti.

2. S výhradou článku 33 musia spĺňať výstražné piktogramy požiadavky stanovené v oddiele 1.2.1 prílohy I a v prílohe V.

3. Výstražný piktogram príslušný pre každú špecifickú klasifikáciu je stanovený v tabuľkách s uvedením prvkov označovania, ktoré sa vyžadujú pre každú triedu nebezpečnosti v prílohe I.

1. Na etikete sa uvádza príslušné výstražné slovo v súlade s klasifikáciou nebezpečnej látky alebo zmesi.

2. Výstražné slovo príslušné pre každú špecifickú klasifikáciu je stanovené v tabuľkách s uvedením prvkov označovania, ktoré sa vyžadujú pre každú triedu nebezpečnosti v častiach 2 až 5 prílohy I.

3. Ak sa na etikete použije výstražné slovo „nebezpečenstvo“, slovo „pozor“ sa na etikete neuvádza.

1. Na etikete sa uvádzajú príslušné výstražné upozornenia v súlade s klasifikáciou nebezpečnej látky alebo zmesi.

2. Výstražné upozornenia príslušné pre každú klasifikáciu sú stanovené v tabuľkách s uvedením prvkov označovania, ktoré sa vyžadujú pre každú triedu nebezpečnosti v častiach 2 až 5 prílohy I.

3. Ak je látka uvedená v časti 3 prílohy VI, na etikete sa použije výstražné upozornenie príslušné pre každú špecifickú klasifikáciu, na ktorú sa vzťahuje záznam v uvedenej časti, spolu s výstražnými upozorneniami uvedenými v odseku 2 pre každú inú klasifikáciu, na ktorú sa daný záznam nevzťahuje.

2. Bezpečnostné upozornenia sa vyberajú z bezpečnostných upozornení stanovených v tabuľkách uvedených v častiach 2 až 5 prílohy I, v ktorých sa uvádzajú prvky označovania pre každú triedu nebezpečnosti.

3. Bezpečnostné upozornenia sa vyberajú v súlade s kritériami stanovenými v časti 1 prílohy IV, pričom sa zohľadňujú výstražné upozornenia a plánované alebo identifikované použitie alebo použitia látky alebo zmesi.

Osobitné ustanovenia o označovaní ustanovené v oddiele 1.3 prílohy I sa uplatňujú pri:

1. Ak látka v zmesi spĺňa kritériá uvedené v časti 1 prílohy I a ak môže jej výrobca, dovozca alebo následný užívateľ preukázať, že uvedenie chemickej identity tejto látky na etikete alebo karte bezpečnostných údajov ohrozuje dôverný charakter jeho podnikateľskej činnosti, najmä právo duševného vlastníctva, môžu agentúre predložiť žiadosť o použitie alternatívneho chemického názvu odkazujúceho na túto látku v zmesi buď prostredníctvom názvu, ktorý identifikuje najdôležitejšie funkčné chemické skupiny, alebo prostredníctvom alternatívneho označenia.

2. Každá žiadosť uvedená v odseku 1 tohto článku sa predkladá vo formáte uvedenom v článku 111 nariadenia (ES) č. 1907/2006 a zároveň sa spoplatňuje.

Výšku poplatkov stanoví Komisia v súlade s regulačným postupom uvedeným v článku 54 ods. 2 tohto nariadenia.

3. Agentúra si môže vyžiadať ďalšie informácie od výrobcu, dovozcu alebo následného užívateľa, ktorý žiadosť predkladá, ak sú tieto informácie potrebné na prijatie rozhodnutia. Ak agentúra nevznesie do šiestich týždňov od podania žiadosti alebo od doručenia ďalších požadovaných informácií žiadne námietky, používanie žiadaného názvu sa považuje za povolené.

4. Ak agentúra žiadosť neakceptuje, uplatňujú sa praktické opatrenia uvedené v článku 118 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1907/2006.

5. Agentúra informuje príslušné orgány o výsledku žiadosti v súlade s odsekom 3 alebo 4 a poskytne im informácie, ktoré predložil výrobca, dovozca alebo následný užívateľ.

6. Ak nové informácie ukazujú, že alternatívny chemický názov neposkytuje dostatočné informácie na prijatie potrebných zdravotných a bezpečnostných preventívnych opatrení na pracovisku a na zabezpečenie toho, aby mohli byť riziká spojené so zaobchádzaním so zmesou pod kontrolou, agentúra svoje rozhodnutie o používaní alternatívneho chemického názvu prehodnotí. Agentúra môže svoje rozhodnutie zrušiť alebo zmeniť a doplniť rozhodnutím, v ktorom upresní, ktorý alternatívny chemický názov sa môže používať. Ak agentúra svoje rozhodnutie zruší alebo zmení a doplní, uplatňujú sa praktické opatrenia uvedené v článku 118 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1907/2006.

7. Ak sa používanie alternatívneho chemického názvu povolilo, ale klasifikácia látky v zmesi, pre ktorú sa alternatívny názov používa, už nespĺňa kritériá stanovené v oddiele 1.4.1 prílohy I, dodávateľ tejto látky v zmesi použije pre látku na etikete a v karte bezpečnostných údajov identifikátor výrobku v súlade s článkom 18, a nie alternatívny chemický názov.

8. Ak agentúra uzná odôvodnenie v súlade s článkom 10 písm. a) bodom xi) nariadenia (ES) č. 1907/2006 týkajúce sa informácií uvedených v článku 119 ods. 2 písm. f) alebo g) uvedeného nariadenia, môže výrobca, dovozca alebo následný užívateľ použiť pre látku ako takú alebo látku v zmesi na etikete a v karte bezpečnostných údajov názov, ktorý sa zverejní na internete. Pre tie látky v zmesi, na ktoré sa článok 119 ods. 2 písm. f) alebo g) uvedeného nariadenia už nevzťahuje, môže výrobca, dovozca alebo následný užívateľ požiadať agentúru o použitie alternatívneho chemického názvu, ako sa uvádza v odseku 1 tohto článku.

9. Ak dodávateľ zmesi pred 1. júnom 2015 preukáže podľa článku 15 smernice 1999/45/ES, že uvedenie chemickej identity látky v zmesi ohrozuje dôverný charakter jeho podnikateľskej činnosti, môže na účely tohto nariadenia naďalej používať odsúhlasený alternatívny názov.

1. Ak má látka alebo zmes klasifikovaná ako nebezpečná fyzikálne vlastnosti alebo vlastnosti týkajúce sa zdravia uvedené v oddieloch 1.1 a 1.2 prílohy II, na etikete sa v časti pre doplňujúce informácie uvedú upozornenia.

Znenie upozornení je v súlade s oddielmi 1.1 a 1.2 prílohy II a časťou 2 prílohy III.

Ak sa látka uvádza v časti 3 prílohy VI, medzi doplňujúce informácie na etikete sa zahrnú akékoľvek doplňujúce výstražné upozornenia uvedené v tejto časti.

2. Ak látka alebo zmes klasifikovaná ako nebezpečná patrí do rozsahu pôsobnosti smernice 91/414/EHS, na etikete sa v časti pre doplňujúce informácie uvedie upozornenie.

Znenie upozornenia je v súlade s časťou 4 prílohy II a časťou 3 prílohy III k tomuto nariadeniu.

3. Dodávateľ môže na etikete v časti pre doplňujúce informácie uviesť iné doplňujúce informácie, ako sú informácie uvedené v odsekoch 1 a 2, za predpokladu, že uvedené informácie nesťažujú identifikáciu prvkov označovania uvedených v článku 17 ods. 1 písm. a) až g), poskytujú ďalšie podrobnosti a nie sú v rozpore s informáciami, ktoré sa pomocou týchto prvkov oznamujú, ani nespochybňujú ich platnosť.

4. Na etikete alebo obale akejkoľvek látky alebo zmesi sa neuvádzajú údaje, ako napríklad „netoxický“, „neškodlivý“, „neznečisťujúci“, „ekologický“ ani akékoľvek iné údaje, ktoré naznačujú, že látka alebo zmes nie je nebezpečná, ani akékoľvek iné údaje, ktoré nie sú v súlade s klasifikáciou uvedenej látky alebo zmesi.

6. Ak zmes obsahuje látku klasifikovanú ako nebezpečnú, označuje sa v súlade s časťou 2 prílohy II.

Upozornenia sa formulujú v súlade s časťou 3 prílohy III a uvádzajú sa na etikete v časti pre doplňujúce informácie.

Etiketa obsahuje aj identifikátor výrobku uvedený v článku 18 a meno/názov, adresu a telefónne číslo dodávateľa danej zmesi.

1. Ak by klasifikácia látky alebo zmesi viedla k uvedeniu viac ako jedného výstražného piktogramu na etikete, v záujme zníženia počtu potrebných výstražných piktogramov sa uplatňujú tieto pravidlá priority:

2. Ak by klasifikácia látky alebo zmesi viedla k uvedeniu viac ako jedného výstražného piktogramu pre tú istú triedu nebezpečnosti, na etikete sa pre každú dotknutú triedu nebezpečnosti uvádza výstražný piktogram zodpovedajúci najzávažnejšej kategórii nebezpečnosti.

Pre látky, ktoré sú uvedené v časti 3 prílohy VI a podliehajú aj klasifikácii podľa hlavy II, sa na etikete pre každú príslušnú triedu nebezpečnosti uvádza výstražný piktogram zodpovedajúci najzávažnejšej kategórii nebezpečnosti.

Ak je látka alebo zmes klasifikovaná vo viacerých triedach nebezpečnosti alebo rozlíšeniach v rámci triedy nebezpečnosti, na etikete sa uvádzajú všetky výstražné upozornenia vyplývajúce z klasifikácie, ak nejde o zjavnú duplicitu alebo nadbytočnosť.

1. Ak výber bezpečnostných upozornení vedie k tomu, že určité bezpečnostné upozornenia sú vzhľadom na určitú látku, zmes alebo obal jasne nadbytočné alebo nepotrebné, takéto upozornenia sa na etikete neuvádzajú.

2. Ak sa látka alebo zmes dodáva širokej verejnosti, na etikete sa uvádza jedno bezpečnostné upozornenie týkajúce sa zneškodnenia tejto látky alebo zmesi, ako aj zneškodnenia obalu, okrem prípadu, keď sa to nevyžaduje podľa článku 22.

Vo všetkých ostatných prípadoch sa bezpečnostné upozornenie týkajúce sa zneškodnenia nevyžaduje, ak je jasné, že zneškodnenie látky, zmesi alebo obalu nepredstavuje nebezpečenstvo pre zdravie ľudí ani pre životné prostredie.

3. Na etikete sa neuvádza viac ako šesť bezpečnostných upozornení s výnimkou prípadu, ak je to potrebné na vystihnutie charakteru a závažnosti nebezpečenstva.

1. Ak má obal látky alebo zmesi buď taký tvar alebo formu, alebo je taký malý, že nie je možné splniť požiadavku uvedenú v článku 31, aby sa etiketa uvádzala v jazykoch členského štátu, v ktorom sa látka alebo zmes uvádza na trh, prvky označovania v súlade s článkom 17 ods. 2 prvým pododsekom sa ustanovia v súlade s oddielom 1.5.1 prílohy I.

2. Ak nie je možné na etikete poskytnúť úplné informácie spôsobom uvedeným v odseku 1, možno informácie na etikete zredukovať v súlade s oddielom 1.5.2 prílohy I.

3. Ak sa nebezpečná látka alebo zmes uvedená v časti 5 prílohy II dodáva širokej verejnosti bez obalu, prikladá sa k nej kópia prvkov označovania v súlade s článkom 17.

4. Pre určité zmesi klasifikované ako nebezpečné pre životné prostredie sa môžu v súlade s postupom uvedeným v článku 53 stanoviť výnimky z určitých ustanovení o environmentálnom označovaní alebo z osobitných ustanovení týkajúcich sa environmentálneho označovania, ak sa môže preukázať, že by sa znížil vplyv na životné prostredie. Takéto výnimky alebo osobitné ustanovenia sú vymedzené v časti 2 prílohy II.

5. Komisia môže požiadať agentúru, aby jej pripravila a predložila ďalšie návrhy na výnimky z požiadaviek označovania a balenia.

1. Dodávateľ látky alebo zmesi zabezpečí, aby sa etiketa aktualizovala bez zbytočného odkladu po akejkoľvek zmene klasifikácie a označenia tejto látky alebo zmesi, ak je nové nebezpečenstvo vážnejšie alebo ak sa podľa článku 25 vyžadujú nové doplňujúce prvky označovania, a aby sa zohľadnil charakter zmeny, pokiaľ ide o ochranu zdravia ľudí a životného prostredia. Dodávatelia spolupracujú v súlade s článkom 4 ods. 9, aby uskutočnili zmeny označenia bez zbytočného odkladu.

2. Ak sa vyžadujú iné zmeny označenia ako zmeny uvedené v odseku 1, dodávateľ zabezpečí, aby sa etiketa aktualizovala do 18 mesiacov.

3. Dodávateľ látky alebo zmesi, ktorá patrí do rozsahu pôsobnosti smernice 91/414/EHS alebo 98/8/ES, aktualizuje etiketu v súlade s uvedenými smernicami.

1. Etikety sú pevne pripojené k jednému alebo viacerým povrchom obalu, ktorý látku alebo zmes bezprostredne obsahuje, a keď je obal položený obvyklým spôsobom, sú čitateľné vodorovne.

2. Farba a prevedenie každej etikety sú také, aby výstražný piktogram vystupoval zreteľne.

3. Prvky označovania uvedené v článku 17 ods. 1 sú zreteľne a nezmazateľne vyznačené. Zreteľne vystupujú na pozadí a majú takú veľkosť a usporiadanie, aby boli ľahko čitateľné.

4. Tvar, farba a veľkosť výstražného piktogramu, ako aj rozmery etikety sú v súlade s oddielom 1.2.1 prílohy I.

5. Etiketa sa nevyžaduje, keď sú prvky označovania uvedené v článku 17 ods. 1 zreteľne uvedené priamo na obale. V takýchto prípadoch sa na informácie na obale uplatňujú požiadavky tejto kapitoly, ktoré sú uplatniteľné na etiketu.

1. Na etikete sú spoločne umiestnené výstražné piktogramy, výstražné slovo, výstražné upozornenia a bezpečnostné upozornenia.

2. Dodávateľ si môže zvoliť poradie výstražných upozornení na etikete. S výhradou odseku 4 sú však všetky výstražné upozornenia na etikete zoskupené podľa jazyka.

Dodávateľ si môže zvoliť poradie bezpečnostných upozornení na etikete. S výhradou odseku 4 sú však všetky bezpečnostné upozornenia na etikete zoskupené podľa jazyka.

3. Zoskupenia výstražných upozornení a zoskupenia bezpečnostných upozornení uvedené v odseku 2 sú na etikete umiestnené spolu podľa jazykov.

4. Doplňujúce informácie sa uvádzajú v časti pre doplňujúce informácie uvedenej v článku 25 spolu s ostatnými prvkami označovania uvedenými v článku 17 ods. 1 písm. a) až g).

5. Okrem výstražných piktogramov sa v záujme splnenia osobitných požiadaviek na označovanie môže na iných častiach etikety použiť aj farba.

6. Prvky označovania vyplývajúce z požiadaviek ustanovených v iných aktoch Spoločenstva sú umiestnené v časti etikety pre doplňujúce informácie uvedenej v článku 25.

Osobitné pravidlá označovania vonkajších obalov, vnútorných obalov a jediného obalu

1. Ak balenie pozostáva z vonkajšieho a vnútorného obalu vrátane akéhokoľvek medziobalu a vonkajší obal spĺňa ustanovenia týkajúce sa označovania v súlade s predpismi o preprave nebezpečného tovaru, vnútorný obal a akýkoľvek medziobal sa označuje v súlade s týmto nariadením. Vonkajší obal sa tiež môže označovať v súlade s týmto nariadením. Ak sa výstražné piktogramy, ktoré sa požadujú podľa tohto nariadenia, vzťahujú na to isté nebezpečenstvo, ako sa uvádza v predpisoch o preprave nebezpečného tovaru, výstražné piktogramy požadované podľa tohto nariadenia sa nemusia uvádzať na vonkajšom obale.

2. Ak sa nevyžaduje, aby vonkajší obal balenia spĺňal ustanovenia týkajúce sa označovania v súlade s predpismi o preprave nebezpečného tovaru, vonkajší i akýkoľvek vnútorný obal vrátane akéhokoľvek medziobalu sa označujú v súlade s týmto nariadením. Ak však vonkajší obal umožňuje, aby bol vnútorný obal alebo medziobal jasne viditeľný, vonkajší obal sa nemusí označiť.

3. Jediné obaly, ktoré spĺňajú ustanovenia týkajúce sa označovania v súlade s predpismi o preprave nebezpečného tovaru, sa označujú v súlade s týmto nariadením i predpismi o preprave nebezpečného tovaru. Ak sa výstražné piktogramy, ktoré sa požadujú podľa tohto nariadenia, vzťahujú na to isté nebezpečenstvo, ako sa uvádza v predpisoch o preprave nebezpečného tovaru, výstražné piktogramy požadované podľa tohto nariadenia sa na obale nemusia uvádzať.

1. Do 20. januára 2012 uskutoční agentúra štúdiu o poskytovaní informácií širokej verejnosti o bezpečnom používaní látok a zmesí a možnej potrebe uviesť na etiketách dodatočné informácie. Táto štúdia sa uskutoční po porade s príslušnými orgánmi a zainteresovanými stranami a malo by sa pri nej prípadne čerpať z príslušných najlepších postupov.

2. Bez toho, aby boli dotknuté pravidlá označovania ustanovené v tejto hlave, predloží Komisia na základe štúdie uvedenej v odseku 1 Európskemu parlamentu a Rade správu a v odôvodnenom prípade predloží legislatívny návrh na zmenu a doplnenia tohto nariadenia.

1. Obal s obsahom nebezpečných látok alebo zmesí musí spĺňať tieto požiadavky:

2. Obaly obsahujúce nebezpečnú látku alebo zmes, ktoré sa dodávajú širokej verejnosti, nesmú mať tvar ani podobu, ktoré by mohli priťahovať deti alebo vyvolať ich aktívnu zvedavosť alebo by mohli spotrebiteľov uviesť do omylu, ani mať podobnú úpravu alebo podobu, aké sa používajú pre potraviny, krmivo pre zvieratá, lieky alebo kozmetické výrobky, ktoré by uviedli spotrebiteľov do omylu.

Ak obal obsahuje látku alebo zmes, ktorá spĺňa požiadavky podľa oddielu 3.1.1 prílohy II, musí byť vybavený uzáverom odolným proti otvoreniu deťmi v súlade s oddielmi 3.1.2, 3.1.3 a 3.1.4.2 prílohy II.

Ak obal obsahuje látku alebo zmes, ktorá spĺňa požiadavky podľa oddielu 3.2.1 prílohy II, musí sa na ňom uvádzať hmatateľná výstraha nebezpečenstva v súlade s oddielom 3.2.2 prílohy II.

3. Obal látok a zmesí spĺňa požiadavky odseku 1 písm. a), b) a c), ak spĺňa požiadavky pravidiel prepravy nebezpečného tovaru leteckou, námornou, cestnou, železničnou alebo vnútrozemskou vodnou dopravou.

HARMONIZÁCIA KLASIFIKÁCIE A OZNAČOVANIA LÁTOK A ZOZNAM KLASIFIKÁCIE A OZNAČOVANIA

1. Na látku, ktorá spĺňa kritériá stanovené v prílohe I pre nasledujúce položky, sa zvyčajne vzťahuje harmonizovaná klasifikácia a označovanie v súlade s článkom 37:

2. Na látku, ktorá je aktívnou látkou v zmysle smernice 91/414/EHS alebo smernice 98/8/ES, sa zvyčajne vzťahuje harmonizovaná klasifikácia a označovanie. Na tieto látky sa uplatňujú postupy uvedené v článku 37 ods. 1, 4, 5 a 6.

3. Ak látka spĺňa kritériá pre iné triedy nebezpečnosti alebo rozlíšenia, ako tie, ktoré sú uvedené v odseku 1, a nevzťahuje sa na ňu odsek 2, je možné v jednotlivých prípadoch doplniť do prílohy VI aj harmonizovanú klasifikáciu a označovanie v súlade s článkom 37, ak sa predloží odôvodnenie preukazujúce potrebu takéhoto konania na úrovni Spoločenstva.

1. Príslušný orgán môže agentúre predložiť návrh harmonizovanej klasifikácie a označovania látok a v prípade potreby špecifické koncentračné limity alebo M-koeficienty, alebo návrh na jeho revíziu.

Návrh je vo formáte stanovenom v časti 2 prílohy VI a obsahuje príslušné informácie stanovené v časti 1 prílohy VI.

2. Výrobca, dovozca alebo následný užívateľ látky môže agentúre predložiť návrh harmonizovanej klasifikácie a označenia uvedenej látky a v prípade potreby špecifické koncentračné limity alebo M-koeficienty za predpokladu, že v časti 3 prílohy VI neexistuje pre túto látku záznam v súvislosti s triedou nebezpečnosti alebo rozlíšením, na ktoré sa vzťahuje uvedený návrh.

Návrh sa vypracúva v súlade s príslušnými časťami oddielov 1, 2 a 3 prílohy I k nariadeniu (ES) č. 1907/2006 a zodpovedá formátu stanovenému v časti B správy o chemickej bezpečnosti v oddiele 7 uvedenej prílohy. Obsahuje príslušné informácie stanovené v časti 1 prílohy VI k tomuto nariadeniu. Uplatňuje sa článok 111 nariadenia (ES) č. 1907/2006.

3. Ak sa návrh výrobcu, dovozcu alebo následného užívateľa týka harmonizovanej klasifikácie a označenia látky v súlade s článkom 36 ods. 3, vyberá sa poplatok stanovený Komisiou v súlade s regulačným postupom uvedeným v článku 54 ods. 2.

4. Výbor pre hodnotenie rizík zriadený pri agentúre podľa článku 76 ods. 1 písm. c) nariadenia (ES) č. 1907/2006 prijíma stanovisko k návrhu predloženému podľa odseku 1 alebo 2 do 18 mesiacov od doručenia návrhu, pričom poskytne dotknutým stranám príležitosť vyjadriť sa k nemu. Agentúra postúpi toto stanovisko a prípadné pripomienky Komisii.

5. Ak Komisia usúdi, že harmonizácia klasifikácie a označenie dotknutej látky sú primerané, predloží bez zbytočného odkladu návrh rozhodnutia o zaradení uvedenej látky do tabuľky 3.1 časti 3 prílohy VI spolu s uvedením príslušnej klasifikácie a prvkov označovania a prípadných špecifických koncentračných limitov alebo M-koeficientov.

Do 31. mája 2015 sa do tabuľky 3.2 časti 3 prílohy VI za rovnakých podmienok vloží zodpovedajúci záznam.

Uvedené opatrenie zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tohto nariadenia sa prijme v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 54 ods. 3. Komisia môže zo závažných naliehavých dôvodov uplatniť postup pre naliehavé prípady uvedený v článku 54 ods. 4.

6. Výrobcovia, dovozcovia a následní užívatelia, ktorí majú k dispozícii nové informácie, ktoré by mohli viesť ku zmene harmonizovanej klasifikácie a označovania látok v časti 3 prílohy VI, predložia v súlade s druhým pododsekom odseku 2 návrh príslušnému orgánu v niektorom z členských štátov, v ktorých sa látka uvádza na trh.

Obsah stanovísk a rozhodnutí týkajúcich sa harmonizovanej klasifikácie a označovania v časti 3 prílohy VI; prístupnosť informácií

1. V každom stanovisku uvedenom v článku 37 ods. 4 a v každom rozhodnutí podľa článku 37 ods. 5 sa pre každú látku uvádzajú najmenej tieto údaje:

2. Pri zverejňovaní stanoviska alebo rozhodnutia uvedeného v článku 37 ods. 4 a 5 tohto nariadenia sa uplatňuje článok 118 ods. 2 a článok 119 nariadenia (ES) č. 1907/2006.

1. Každý výrobca alebo dovozca alebo skupina výrobcov alebo dovozcov (ďalej len „oznamovateľ“), ktorý uvádza na trh látku uvedenú v článku 39, oznámi agentúre na účely zaradenia tejto látky do zoznamu podľa článku 42 tieto informácie:

Informácie uvedené v písmenách a) až f) sa neoznamujú, ak boli agentúre predložené ako súčasť registrácie podľa nariadenia (ES) č. 1907/2006 alebo ak ich už oznámil oznamovateľ.

Oznamovateľ predkladá tieto informácie vo formáte uvedenom v článku 111 nariadenia (ES) č. 1907/2006.

2. Ak sa v súlade s preskúmaním podľa článku 15 ods. 1 prijalo rozhodnutie zmeniť klasifikáciu a označenie látky, príslušný oznamovateľ aktualizuje a oznámi agentúre informácie uvedené v odseku 1.

3. Látky, ktoré sa uvedú na trh 1. decembra 2010 alebo neskôr, sa oznámia v súlade s odsekom 1 do jedného mesiaca po ich uvedení na trh.

Látky uvedené na trh pred 1. decembrom 2010 sa však môžu oznámiť v súlade s odsekom 1 pred uvedeným dátumom.

Ak oznámenie podľa článku 40 ods. 1 vedie k rozdielnym záznamom v zozname uvedenom v článku 42 pre tú istú látku, oznamovatelia a registrujúci vynaložia maximálne úsilie na to, aby dospeli k dohode o zázname, ktorý má byť zaradený do zoznamu. Oznamovatelia informujú zodpovedajúcim spôsobom agentúru.

1. Agentúra zostavuje a vedie zoznam klasifikácie a označovania vo forme databázy.

V zozname sú uvedené informácie oznámené podľa článku 40 ods. 1, ako aj informácie predložené ako súčasť registrácie podľa nariadenia (ES) č. 1907/2006.

Informácie v zozname, ktoré zodpovedajú informáciám uvedeným v článku 119 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1907/2006, sú verejne prístupné. K ostatným informáciám o každej látke v zozname poskytuje agentúra prístup oznamovateľom a registrujúcim, ktorí predložili informácie o danej látke v súlade s článkom 29 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1907/2006. Iným subjektom poskytuje k takýmto informáciám prístup v súlade s článkom 118 uvedeného nariadenia.

2. Agentúra aktualizuje zoznam po získaní aktualizovaných informácií v súlade s článkom 40 ods. 2 alebo s článkom 41.

3. Okrem informácií uvedených v odseku 1 agentúra zaznamená pri každom zázname, ak je to uplatniteľné, tieto informácie:

Ak sa prijme rozhodnutie v súlade s článkom 37 ods. 5, informácie uvedené v písmene a) sa aktualizujú.

Ustanovenie príslušných orgánov a orgánov presadzovania a spolupráca medzi orgánmi

Členské štáty ustanovia príslušný orgán alebo príslušné orgány zodpovedné za návrhy harmonizovanej klasifikácie a označovania a orgány zodpovedné za presadzovanie povinností stanovených v tomto nariadení.

Príslušné orgány a orgány presadzovania vzájomne spolupracujú pri plnení svojich úloh vyplývajúcich z tohto nariadenia a príslušným orgánom iných členských štátov poskytujú na tento účel všetku potrebnú a užitočnú podporu.

S cieľom poskytovať poradenstvo výrobcom, dovozcom, distribútorom, následným užívateľom a iným zainteresovaným stranám v súvislosti s ich príslušnými zodpovednosťami a povinnosťami podľa tohto nariadenia zriadia členské štáty národné asistenčné pracoviská.

Ustanovenie orgánov zodpovedných za prijímanie informácií súvisiacich s reakciou na ohrozenie zdravia

1. Členské štáty ustanovia orgán alebo orgány zodpovedné za prijímanie informácií od dovozcov a následných užívateľov, ktorí uvádzajú zmesi na trh, najmä informácií týkajúcich sa navrhovania preventívnych a liečebných opatrení, a to predovšetkým v prípade reakcie na ohrozenie zdravia. Medzi tieto informácie patrí chemické zloženie zmesí uvedených na trh, ktoré sú klasifikované ako nebezpečné na základe ich účinkov na zdravie alebo na základe ich fyzikálnych účinkov, vrátane chemickej identity látok v zmesiach, v prípade ktorých agentúra schválila v súlade s článkom 24 žiadosť o používanie alternatívneho chemického názvu.

2. Ustanovené orgány poskytujú všetky nevyhnutné záruky na zachovanie mlčanlivosti o získaných informáciách. Takéto informácie sa môžu použiť iba:

3. Ustanovené orgány majú na vykonávanie úloh, za ktoré zodpovedajú, k dispozícii všetky informácie požadované od dovozcov a následných užívateľov zodpovedných za uvedenie na trh.

4. Do 20. januára 2012 Komisia preskúma možnosť harmonizovať informácie uvedené v odseku 1 vrátane stanovenia formátu, v ktorom dovozcovia a následní užívatelia predkladajú informácie ustanoveným orgánom. Na základe tohto preskúmania a po konzultácii s relevantnými zainteresovanými stranami, ako napríklad Európske združenie centier pre otravy a klinických toxikológov (EAPCCT – European Association of Poison Centres and Clinical Toxicologists) môže Komisia prijať nariadenie, ktorým sa k tomuto nariadeniu doplní príloha.

Uvedené opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tohto nariadenia jeho doplnením sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 54 ods. 3.

1. Členské štáty prijímajú všetky potrebné opatrenia vrátane zachovania systému úradných kontrol na zabezpečenie toho, že látky a zmesi sa uvádzajú na trh iba vtedy, ak sú klasifikované, označené, oznámené a balené v súlade s týmto nariadením.

2. Členské štáty predkladajú agentúre každých päť rokov do 1. júla správu o výsledkoch úradných kontrol a o ďalších opatreniach prijatých na účely presadzovania. Prvú správu predložia do 20. januára 2012. Agentúra sprístupňuje tieto správy Komisii, ktorá ich zohľadňuje pri vypracúvaní svojej správy podľa článku 117 nariadenia (ES) č. 1907/2006.

3. Fórum uvedené v článku 76 ods. 1 písm. f) nariadenia (ES) č. 1907/2006 vykonáva úlohy uvedené v článku 77 ods. 4 písm. a) až g) nariadenia (ES) č. 1907/2006, ktoré sa týkajú presadzovania tohto nariadenia.

Členské štáty zavedú sankcie za nedodržiavanie tohto nariadenia a prijmú všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie uplatňovania tohto nariadenia. Sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce. Členské štáty informujú Komisiu o ustanoveniach o sankciách najneskôr do 20. júla 2010 a bezodkladne jej oznámia každú ich následnú zmenu a doplnenie.

1. V každej reklame na látku, ktorá je klasifikovaná ako nebezpečná, sa musia uviesť príslušné triedy nebezpečnosti alebo kategórie nebezpečnosti.

2. V každej reklame na zmes klasifikovanú ako nebezpečnú alebo na zmes, na ktorú sa vzťahuje článok 25 ods. 6, ktorým sa komukoľvek zo širokej verejnosti umožňuje uzavrieť kúpnu zmluvu bez predchádzajúcej možnosti vidieť etiketu, sa musí uviesť druh alebo druhy nebezpečnosti uvedené na etikete.

Prvým pododsekom nie je dotknutá smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES z 20. mája 1997 o ochrane spotrebiteľa vzhľadom na zmluvy na diaľku (28).

1. Dodávateľ zhromaždí a sprístupní všetky informácie, ktoré používa na účely klasifikácie a označenia podľa tohto nariadenia najmenej počas desiatich rokov odo dňa, keď danú látku alebo zmes naposledy dodal.

Dodávateľ uchováva tieto informácie spolu s informáciami požadovanými podľa článku 36 nariadenia (ES) č. 1907/2006.

2. V prípade, že dodávateľ prestane vykonávať činnosť alebo prenesie časť alebo všetky svoje aktivity na tretiu stranu, je povinnosťou uvedenou v odseku 1 namiesto dodávateľa viazaný subjekt, ktorý je zodpovedný za likvidáciu podniku dodávateľa alebo ktorý prevzal zodpovednosť za uvedenie dotknutej látky alebo zmesi na trh.

3. Príslušný orgán alebo orgány presadzovania členského štátu, v ktorom je dodávateľ usadený, alebo agentúra môžu od dodávateľa požadovať, aby im predložil všetky informácie uvedené v odseku 1 prvom pododseku.

Ak sú však uvedené informácie dostupné agentúre ako súčasť registrácie podľa nariadenia (ES) č. 1907/2006 alebo ako súčasť oznámenia podľa článku 40 tohto nariadenia, agentúra uvedené informácie používa a orgán sa obracia na agentúru.

1. Agentúra poskytuje členským štátom a inštitúciám Spoločenstva čo najlepšie vedecké a odborné poradenstvo k otázkam týkajúcim sa chemikálií, ktoré patria do jej pôsobnosti a ktoré sa jej postúpia v súlade s týmto nariadením.

Členské štáty z dôvodov súvisiacich s klasifikáciou, označovaním alebo balením látok a zmesí v zmysle tohto nariadenia nezakážu, neobmedzia ani nebudú brániť uvedeniu na trh látok alebo zmesí, ktoré sú v súlade s týmto nariadením, prípadne s právnymi aktmi Spoločenstva prijatými na vykonávanie tohto nariadenia.

1. Ak má členský štát oprávnené dôvody domnievať sa, že látka alebo zmes, aj keď spĺňa požiadavky podľa tohto nariadenia, predstavuje vážne riziko pre zdravie ľudí alebo pre životné prostredie z dôvodov klasifikácie, označenia alebo balenia, môže prijať vhodné predbežné opatrenia. Členský štát o tom bezodkladne informuje Komisiu, agentúru a ostatné členské štáty a uvedie dôvody, ktoré ho viedli k tomuto rozhodnutiu.

2. Do 60 dní od prijatia informácií od členského štátu Komisia schváli v súlade s regulačným postupom uvedeným v článku 54 ods. 2 buď predbežné opatrenie na obdobie stanovené v rozhodnutí, alebo požiada členský štát, aby predbežné opatrenie zrušil.

3. V prípade schválenia predbežného opatrenia týkajúceho sa klasifikácie alebo označovania látky uvedeného v odseku 2 predloží príslušný orgán dotknutého členského štátu agentúre v súlade s postupom ustanoveným v článku 37 návrh harmonizovanej klasifikácie a označovania, a to do troch mesiacov od rozhodnutia Komisie.

1. Komisia môže upraviť a prispôsobiť článok 6 ods. 5, článok 11 ods. 3, články 12, 14, článok 18 ods. 3 písm. b), článok 23, články 25 až 29 a článok 35 ods. 2 druhý a tretí pododsek a prílohy I až VII vedeckému a technickému pokroku s náležitým ohľadom na ďalší vývoj GHS, najmä na všetky zmeny a doplnenia, ktoré uskutočnila OSN v súvislosti s používaním informácií o podobných zmesiach, a na vývoj v medzinárodne uznaných chemických programoch a údaje z databáz o nehodách. Uvedené opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tohto nariadenia sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 54 ods. 3. Komisia môže zo závažných naliehavých dôvodov uplatniť postup pre naliehavé prípady uvedený v článku 54 ods. 4.

2. Členské štáty a Komisia podporia harmonizáciu kritérií na klasifikáciu a označovanie perzistentných, bioakumulatívnych a toxických (PBT) alebo veľmi perzistentných a veľmi bioakumulatívnych (vPvB) látok na úrovni OSN spôsobom, ktorý zodpovedá ich úlohe na príslušných fórach OSN.

1. Komisii pomáha výbor ustanovený podľa článku 133 nariadenia (ES) č. 1907/2006.

2. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňujú sa články 5 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na jeho článok 8.

Lehota ustanovená v článku 5 ods. 6 rozhodnutia č. 1999/468/ES je tri mesiace.

3. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5a ods. 1 až 4 a článok 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na jeho článok 8.

4. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5a ods. 1, 2, 4 a 6 a článok 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na jeho článok 8.

Zmeny a doplnenia nariadenia (ES) č. 1907/2006 od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia

Nariadenie (ES) č. 1907/2006 sa od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia mení a dopĺňa takto:

Zmena a doplnenie nariadenia (ES) č. 1907/2006 s účinnosťou od 1. decembra 2010

Nariadenie (ES) č. 1907/2006 sa s účinnosťou od 1. decembra 2010 mení a dopĺňa takto:

Zmeny a doplnenia nariadenia (ES) č. 1907/2006 s účinnosťou od 1. júna 2015

Nariadenie (ES) č. 1907/2006 sa s účinnosťou od 1. júna 2015 mení a dopĺňa takto

Smernica 67/548/EHS a smernica 1999/45/ES sa zrušujú s účinnosťou od 1. júna 2015.

1. Do 1. decembra 2010 sa látky klasifikujú, označujú a balia v súlade so smernicou 67/548/EHS.

Do 1. júna 2015 sa zmesi klasifikujú, označujú a balia v súlade so smernicou 1999/45/ES.

2. Odchylne od článku 62 druhého pododseku tohto nariadenia a okrem požiadaviek odseku 1 tohto článku sa látky a zmesi môžu klasifikovať, označovať a baliť v súlade s týmto nariadením, pokiaľ ide o obdobie pred 1. decembrom 2010, prípadne 1. júnom 2015. V takom prípade sa neuplatňujú ustanovenia o označovaní a balení v smerniciach 67/548/EHS a 1999/45/ES.

3. Od 1. decembra 2010 do 1. júna 2015 sa látky klasifikujú v súlade so smernicou 67/548/EHS a v súlade s týmto nariadením. Označujú a balia sa v súlade s týmto nariadením.

4. Odchylne od článku 62 druhého pododseku tohto nariadenia látky klasifikované, označené a balené v súlade so smernicou 67/548/EHS a už uvedené na trh pred 1. decembrom 2010, nie je potrebné znova označovať a baliť v súlade s týmto nariadením, a to do 1. decembra 2012.

Odchylne od článku 62 druhého pododseku tohto nariadenia zmesi klasifikované, označené a balené v súlade so smernicou 1999/45/EHS a už uvedené na trh pred 1. júnom 2015 nie je potrebné znova označovať a baliť v súlade s týmto nariadením, a to do 1. júna 2017.

5. Ak bola látka alebo zmes klasifikovaná v súlade so smernicou 67/548/EHS alebo 1999/45/EHS pred 1. decembrom 2010, prípadne 1. júnom 2015, môžu výrobcovia, dovozcovia a následní užívatelia zmeniť klasifikáciu látky alebo zmesi za použitia prevodnej tabuľky uvedenej v prílohe VII k tomuto nariadeniu.

6. Do 1. decembra 2011 si môže členský štát zachovať všetky existujúce a prísnejšie klasifikácie a označovania látok zaradených do časti 3 prílohy VI k tomuto nariadeniu za predpokladu, že pred 20. januárom 2009 informuje o týchto klasifikáciách a prvkoch označovania Komisiu v súlade s ochrannou doložkou v smernici 67/548/EHS a že v súlade s článkom 37 ods. 1 tohto nariadenia predloží agentúre do 1. júna 2009 návrh na harmonizovanú klasifikáciu a označovanie.

Podmienkou je, aby sa rozhodnutie Komisie o navrhnutej klasifikácii a označovaní v súlade s ochrannou doložkou smernice 67/548/EHS neprijalo ešte pred 20. januárom 2009.

Ak sa navrhovaná harmonizovaná klasifikácia a označovanie predložené podľa prvého pododseku neuvádza alebo sa uvádza v zmenenej podobe v časti 3 prílohy VI v súlade s článkom 37 ods. 5, výnimka uvedená v prvom pododseku tohto odseku neplatí.

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Hlavy II, III a IV sa uplatňujú od 1. decembra 2010, pokiaľ ide o látky, a od 1. júna 2015, pokiaľ ide o zmesi.

(2) Stanovisko Európskeho parlamentu z 3. septembra 2008 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku).

PRÍLOHA I

POŽIADAVKY NA KLASIFIKÁCIU A OZNAČOVANIE NEBEZPEČNÝCH LÁTOK A ZMESÍ

V tejto prílohe sa ustanovujú kritériá klasifikácie v triedach nebezpečnosti, ich rozlišovanie a ďalšie ustanovenia o tom ako splniť tieto kritériá.

1. ČASŤ 1: VŠEOBECNÉ ZÁSADY KLASIFIKÁCIE A OZNAČOVANIA

1.0. Definície

Plyn je látka, ktorá

i)	má pri 50 oC tlak pár vyšší než 300 kPa (absolútny); alebo

ii)	je úplne plynná pri 20 oC a štandardnom tlaku 101,3 kPa;

Kvapalina je látka alebo zmes, ktorej

i)	tlak pár pri 50 oC neprevyšuje 300 kPa (3 bary);

ii)	nie je úplne plynná pri 20 oC a štandardnom tlaku 101,3 kPa; a

iii)	jej teplota topenia alebo počiatočná teplota topenia štandardnom tlaku 101,3 kPa je 20 oC alebo nižšia;

Tuhá látka je látka alebo zmes, ktorá nespĺňa podmienky vymedzujúce kvapalinu alebo plyn.

1.1. Klasifikácia látok a zmesí

1.1.0. Spolupráca s cieľom splniť požiadavky uvedené v tomto nariadení

Dodávatelia v dodávateľskom reťazci spolupracujú s cieľom splniť požiadavky na klasifikáciu, označovanie a balenie ustanovené v tomto nariadení.

Dodávatelia v niektorom odvetví priemyslu môžu spolupracovať s cieľom zvládnuť prechodné opatrenia v článku 61 pre látky a zmesi uvádzané na trh.

Dodávatelia v niektorom odvetví priemyslu môžu spolupracovať prostredníctvom vytvorenia siete alebo inými prostriedkami, aby tak spoločne využívali údaje a odborné znalosti pri klasifikácii látok a zmesí v súlade s hlavou II tohto nariadenia. Za týchto okolností dodávatelia v niektorom odvetví priemyslu vedú úplnú dokumentáciu o tom, na akom základe sa prijímajú rozhodnutia, a príslušným orgánom a na požiadanie orgánom presadzovania dokumentáciu sprístupnia spolu s údajmi a informáciami, na ktorých sa klasifikácia zakladá. Ak však dodávatelia v niektorom odvetví priemyslu takto spolupracujú, každý dodávateľ plne zodpovedá za klasifikáciu, označovanie a balenie látok a zmesí, ktoré uvádza na trh, ako aj za splnenie všetkých ďalších požiadaviek tohto nariadenia.

Sieť sa môže využívať aj na výmenu informácií a najlepších postupov s cieľom zjednodušiť plnenie povinností oznamovania.

1.1.1. Úloha a uplatňovanie expertného posudku a stanovenie závažnosti dôkazov.

1.1.1.1.

Ak na zistené informácie nie je možné priamo uplatniť príslušné kritériá, alebo ak sú dostupné len informácie uvádzané v článku 6 ods. 5, uplatňuje sa stanovenie závažnosti dôkazov pomocou expertného posudku v súlade s článkom 9 ods. 3 alebo článkom 9 ods. 4.

1.1.1.2.

Prístup ku klasifikácii zmesí môže zahŕňať využitie expertného posudku v niekoľkých oblastiach s cieľom zabezpečiť, aby sa existujúce informácie dali využiť pre čo najviac zmesí v záujme ochrany zdravia ľudí a životného prostredia. Expertný posudok sa môže vyžadovať aj pri intepretácii údajov pre stanovenie klasifikácie nebezpečnosti látok, najmä v prípadoch, keď je potrebné stanovenie závažnosti dôkazov.

1.1.1.3.

Stanovenie závažnosti dôkazov znamená, že všetky dostupné informácie dôležité pre stanovenie nebezpečnosti sa posudzujú spoločne, ako napríklad výsledky vhodných in vitro testov, relevantné údaje z testov na zvieratách, informácie získané uplatňovaním prístupu v rámci kategórií (zoskupovanie, krížové porovnávanie), odhady (Q)SAR modelov a skúsenosti u ľudí, akými sú údaje o účinkoch pri práci alebo údaje z databáz o nehodách, epidemiologické a klinické štúdie, ako aj dobre zdokumentované prípadové štúdie a pozorovania. Kvalite a konzistentnosti údajov sa pripisuje primeraná dôležitosť. Informácie o látkach alebo zmesiach týkajúce sa látky alebo zmesi, ktorá sa má klasifikovať, sa považujú za vhodné, ako aj miesto pôsobenia a výsledky štúdie mechanizmu alebo spôsobu účinku. Kladné i záporné výsledky sa zhromaždia a závažnosť dôkazov sa stanoví súhrnne.

1.1.1.4.

Na účely klasifikácie nebezpečnosti pre zdravie (časť 3) zistené nebezpečné účinky z vhodných štúdií na zvieratách alebo zo skúseností ľudí, ktoré sú v súlade s kritériami na klasifikáciu, spravidla oprávňujú na klasifikáciu. Ak sú k dispozícii dôkazy na ľuďoch i zo štúdií na zvieratách a zistenia sú rozporuplné, na účely klasifikácie sa hodnotí kvalita a spoľahlivosť dôkazov z obidvoch zdrojov. Spravidla majú vhodné, spoľahlivé a reprezentatívne údaje týkajúce sa ľudí prednosť pred ostatnými údajmi (vrátane epidemiologických štúdií, vedecky validovaných prípadových štúdií špecifikovaných v tejto prílohe alebo štatisticky podložených prípadov). Na posúdenie potenciálne zmätočných faktorov môže však i v dobre navrhnutých a vykonaných epidemiologických štúdiách chýbať dostatočný počet subjektov na zistenie relatívne zriedkavých, ale predsa významných účinkov. Pozitívne výsledky dobre vykonaných štúdií na zvieratách preto nemusia byť nevyhnutne negované nedostatkom pozitívnych skúseností u ľudí, ale vyžaduje si to posúdenie obsažnosti, kvality a štatistickej závažnosti údajov zo štúdií týkajúcich sa ľudí i zvierat.

1.1.1.5.

Na účely klasifikácie nebezpečnosti pre zdravie (časť 3) spôsob expozície, informácie o mechanizme a štúdie metabolizmu súvisia so stanovením závažnosti účinku na ľudí. Keď takéto informácie napriek ubezpečeniam o ich význame a kvalite vyvolajú pochybnosti o závažnosti pre ľudí, môže byť oprávnená nižšia klasifikácia. Ak existuje vedecký dôkaz o tom, že mechanizmus alebo spôsob účinku nie je pre ľudí významný, látka alebo zmes by sa nemala neklasifikovať.

1.1.2. Špecifické koncentračné limity, M-koeficienty a generické medzné hodnoty

1.1.2.1.

Špecifické koncentračné limity alebo M-koeficienty sa uplatňujú v súlade s článkom 10.

1.1.2.2. Medzné hodnoty

1.1.2.2.1.

Medzné hodnoty vyjadrujú, kedy sa má vziať do úvahy prítomnosť látky na účely klasifikácie látky alebo zmesi, ktorá obsahuje túto nebezpečnú látku, či už vo forme identifikovanej nečistoty, prísady alebo jednotlivej zložky (pozri článok 11).

1.1.2.2.2.

Medzné hodnoty uvedené v článku 11 sú tieto:

Pre nebezpečnosť pre zdravie alebo pre životné prostredie v častiach 3, 4 a 5 tejto prílohy:

pre látky, pre ktoré je stanovený špecifický koncentračný limit pre príslušnú triedu nebezpečnosti alebo rozlíšenie buď v časti 3 prílohy VI alebo v zozname klasifikácie a označovania uvedenom v článku 42 , a pre ktoré sa trieda nebezpečnosti alebo rozlíšenie uvádzajú v tabuľke 1.1, nižšia hodnota z hodnoty špecifického koncentračného limitu alebo príslušnej generickej medznej hodnoty v tabuľke 1.1; alebo

ii)

pre látky, pre ktoré je stanovenýšpecifický koncentračný limit pre príslušnú triedu nebezpečnosti alebo rozlíšenie buď v časti 3 prílohy VI alebo v zozname klasifikácie a označovania uvedenom v článku 42 j, a pre ktoré sa trieda nebezpečnosti alebo rozlíšenie neuvádzajú v tabuľke 1.1, špecifický koncentračný limit stanovený buď v časti 3 prílohy VI alebo v zozname klasifikácie a označovania; alebo

iii)

pre látky, pre ktoré špecifický koncentračný limit pre príslušnú triedu nebezpečnosti alebo rozlíšenie buď v časti 3 prílohy VI alebo v zozname klasifikácie a označovania uvedenom v článku 42 stanovený nie je, a pre ktoré sa trieda nebezpečnosti alebo rozlíšenie uvádzajú v tabuľke 1.1, príslušná generická medzná hodnota stanovená v tejto tabuľke; alebo

iv)

pre látky, pre ktoré špecifický koncentračný limit pre príslušnú triedu nebezpečnosti alebo rozlíšenie buď v časti 3 prílohy VI alebo v zozname klasifikácie a označovania uvedenom v článku 42 stanovený nie je, a pre ktoré sa trieda nebezpečnosti alebo rozlíšenie neuvádzajú v tabuľke 1.1, generický koncentračný limit pre klasifikáciu uvedený v príslušných oddieloch častí 3, 4 a 5 prílohy I.

Pre nebezpečnosť pre vodné prostredie v častiach 4.1 prílohy I:

i)	pre látky, pre ktoré sa stanovil M-koeficient pre príslušnú kategóriu nebezpečnosti buď v časti 3 prílohy VI alebo v zozname klasifikácie a označovania uvedenom v článku 42, v generická medzná hodnota v nižšie uvedenej tabuľke 1.1, upravená výpočtom stanoveným v oddieli 4.1 prílohy I; alebo

ii)	pre látky, pre ktoré nie je stanovený M-koeficient pre príslušnú kategóriu nebezpečnosti buď v časti 3 prílohy VI alebo v zozname klasifikácie a označovania uvedenom v článku 42, generická medzná hodnota uvedená v v tabuľke 1.1.

Tabuľka 1.1

Generickémedzné hodnoty

Trieda nebezpečnosti

Generické medzné hodnoty, ktoré je potrebné zohľadniť

Akútna toxicita

—	kategória 1-3

0,1 %

—	kategória 4

1 %

Žieravosť/dráždivosť pre kožu

1 % (1)

Vážne poškodenie očí/dráždivosť pre oči

1 % (2)

Nebezpečná pre vodné prostredie

—	Akútna kategória 1

0,1 % (3)

—	Chronická kategória 1

0,1 % (3)

—	Chronická kategória 2 – 4

1 %

Poznámka:

Generické medzné hodnoty sa udávajú v hmotnostných percentách, okrem plynných zmesí, kde sú vyjadrené v objemových percentách.

1.1.3. Princípy extrapolácie pri klasifikácii zmesí, pre ktoré nie sú pre kompletnú zmes k dispozícii údaje z testov

Ak sa samotná zmes netestovala na stanovenie jej nebezpečných vlastností, ale existujú dostatočné údaje o podobných testovaných zmesiach a jednotlivých nebezpečných zložkách na to, aby bolo možné primerane charakterizovať nebezpečnosť zmesi, mali by sa tieto údaje využiť v súlade s nasledujúcimi pravidlami extrapolácie uvedenými v článku 9 ods. 4 pre každú jednotlivú triedu nebezpečnosti v častiach 3 a 4 tejto prílohy, na ktorú sa vzťahujú všetky osobitné opatrenia pre zmesi v každej triede nebezpečnosti.

1.1.3.1. Riedenie

Ak sa zmes riedi látkou (riedidlom), ktorá má pri klasifikácii rovnakú alebo nižšiu kategóriu nebezpečnosti ako najmenej nebezpečná pôvodná zložka, a o ktorej sa nepredpokladá, že by vplývala na klasifikáciu nebezpečnosti ostatných zložiek, uplatňuje sa jeden z týchto krokov:

—	nová zmes sa klasifikuje rovnako ako pôvodná zmes;

—	metóda klasifikácie zmesí vysvetlená v jednotlivých oddieloch v časti 3 a v časti 4, ak sú k dispozícii údaje pre všetky alebo len niektoré zložky zmesi;

—	v prípade akútnej toxicity metóda klasifikácie zmesí na základe zložiek zmesi (súčtový vzorec).

1.1.3.2. Klasifikácia šarží

Možno predpokladať, že kategória nebezpečnosti jednej výrobnej šarže zmesi je v podstate rovnaká s kategóriou nebezpečnosti inej výrobnej šarže toho istého komerčného výrobku, ktoré vyrobil ten istý dodávateľ alebo boli vyrobené pod jeho kontrolou, pokiaľ nie je dôvod domnievať sa, že sú medzi šaržami také významné rozdiely, ktoré by zmenili klasifikáciu nebezpečnosti šarže. Ak k tomu dôjde, je nevyhnutné nové hodnotenie.

1.1.3.3. Koncentrácia veľmi nebezpečných zmesí

V prípade klasifikácie zmesí, na ktoré sa vzťahujú oddiely 3.1, 3.2, 3.3, 3.8, 3.9, 3.10 a 4.1, ak je zmes klasifikovaná v najvyššej kategórii alebo podkategórii nebezpečnosti a koncentrácia zložiek zmesi, ktoré sú v tejto kategórii alebo podkategórii, sa zvýši, nová zmes sa klasifikuje v tejto kategórii alebo podkategórii bez ďalšieho testovania.

1.1.3.4. Interpolácia v rámci jednej kategórie toxicity

V prípade klasifikácie zmesí, na ktoré sa vzťahujú oddiely 3.1, 3.2, 3.3, 3.8, 3.9, 3.10 a 4.1, platí: ak tri zmesi majú rovnaké nebezpečné zložky, pričom zmesi A a B sú v tej istej kategórii nebezpečnosti a zmes C má také isté účinné nebezpečné zložky s koncentráciami nachádzajúcimi sa medzi koncentráciami týchto nebezpečných zložiek v zmesiach A a B, predpokladá sa, že zmes C bude v tej istej kategórii nebezpečnosti ako A a B.

1.1.3.5. Veľmi podobné zmesi

Predpokladá sa:

dve zmesi, z ktorých každá obsahuje dve zložky:

A + B

ii)

C + B;

b)	koncentrácia zložky B je v podstate rovnaká v obidvoch zmesiach;

c)	koncentrácia zložky A v zmesi i) sa rovná koncentrácii zložky C v zmesi ii);

d)	údaje o nebezpečnosti pre A a C sú k dispozícii a sú v podstate rovnaké, t. j. sú v tej istej kategórii nebezpečnosti a nepredpokladá sa, že by ovplyvnili klasifikáciu nebezpečnosti B.

Ak je zmes i) už klasifikovaná v konkrétnej triede nebezpečnosti na základe údajov z testov, zmes ii) sa zaraďuje do tej istej kategórie nebezpečnosti.

1.1.3.6. Preskúmanie klasifikácie v prípade zmeny zloženia zmesi

Na uplatňovanie článku 15 ods. 2 písm. a) sú definované tieto odchýlky počiatočnej koncentrácie:

Tabuľka 1.2

Princíp extrapolácie pri zmenách zloženia zmesi

Pôvodný rozsah koncentrácie zložky	Povolená odchýlka od pôvodnej koncentrácie zložky
≤ 2,5 %	± 30 %
2,5 < C < 10 %	± 20 %
10 < C < 25 %	± 10 %
25 < C < 100 %	± 5 %

1.1.3.7. Aerosóly

V prípade klasifikácie zmesí, na ktoré sa vzťahujú oddiely 3.1, 3.2, 3.3, 3.4, 3.8 a 3.9, sa zmesi vo forme aerosólov klasifikujú v tej istej kategórii nebezpečnosti ako zmesi v inej ako aerosólovej forme, za predpokladu, že pridaný hnací plyn neovplyvňuje nebezpečné vlastnosti zmesi pri rozprašovaní a je k dispozícii vedecký dôkaz, ktorým sa preukáže, že aerosólová forma nie je nebezpečnejšia ako neaerosólová forma.

1.2. Označovanie

1.2.1. Rozmery a úprava etikiet

1.2.1.1.

Výstražné piktogramy stanovené v prílohe V majú čierny symbol na bielom podklade s dostatočne širokým červeným okrajom, aby bol jasne viditeľný.

1.2.1.2.

Výstražné piktogramy majú tvar štvorca postaveného na jeden vrchol. Každý piktogram pokrýva minimálne jednu pätnástinu povrchu plochy harmonizovanej etikety, ale minimálna plocha nie je menšia ako 1 cm2.

1.2.1.3.

Etiketa má tieto rozmery:

Tabuľka 1.3

Rozmery etikiet

Objem balenia	Rozmery (v milimetroch)
Nie viac ako 3 litre:	Ak je to možné, najmenej 52 × 74
Viac ako 3 litre, ale nepresahujúci 50 litrov	Najmenej 74 × 105
Viac ako 50 litrov, ale nepresahujúci 500 litrov:	Najmenej 105 × 148
Viac ako 500 litrov:	Najmenej 148 × 210

1.3. Výnimky z požiadaviek na označovanie v osobitných prípadoch

V súlade s článkom 23 sa uplatňujú tieto výnimky:

1.3.1. Prenosné tlakové nádoby

Pre prenosné tlakové nádoby s vodnou kapacitou ≤ 150 l sa povoľuje jedna z týchto možností:

formát a rozmery etikety zodpovedajúce predpisom aktuálneho vydania ISO normy ISO 7225 „Fľaše na plyny. Bezpečnostné označenia“. V tomto prípade etiketa môže obsahovať generický názov alebo priemyselný či obchodný názov nebezpečnej látky v zmesi za predpokladu, že nebezpečné zložky zmesi sú uvedené na samotnej tlakovej nádobe jasným a nezmazateľným spôsobom.

b)	informácie špecifikované v článku 17 uvedené na pevnom informačnom štítku alebo etikete, ktorá je prichytená na nádobe.

1.3.2. Tlakové nádoby určené na propán, bután alebo skvapalnený ropný plyn (LPG)

1.3.2.1.

Ak sa na trh uvádza propán, bután a skvapalnený ropný plyn alebo zmes obsahujúca tieto látky, klasifikované v súlade s kritériami tejto prílohy, v uzavretých opakovane plniteľných tlakových nádobách alebo v jednorazových zásobníkoch ako palivové plyny v rozsahu pôsobnosti EN 417, ktoré sú určené len na spaľovanie (aktuálne vydanie EN 417 „Jednorazové kovové nádoby na skvapalnené ropné plyny s ventilom alebo bez ventilu určené pre prenosné spotrebiče. Konštrukcia, kontrola, skúšanie a označovanie“), tieto nádoby alebo zásobníky sa označujú len príslušným piktogramom, výstražnými upozorneniami a bezpečnostnými upozorneniami týkajúcimi sa horľavosti.

1.3.2.2.

Na etikete sa neuvádzajú informácie týkajúce sa účinkov na zdravie ľudí a životné prostredie. Dodávateľ namiesto toho poskytuje následným užívateľom alebo distribútorom informácie o účinkoch na zdravie ľudí a životné prostredie prostredníctvom karty bezpečnostných údajov.

1.3.2.3.

Spotrebiteľom sa poskytujú dostatočné informácie, ktoré mu umožňujú prijať všetky nevyhnutné opatrenia na ochranu zdravia a bezpečnosť.

1.3.3. Aerosóly a nádoby vybavené utesneným rozprašovačom a obsahujúce látky alebo zmesi klasifikované ako látky alebo zmesi predstavujúce aspiračné nebezpečenstvo

Vzhľadom na uplatňovanie oddielu 3.10.4 látky alebo zmesi klasifikované v súlade s kritériami oddielov 3.10.2 a 3.10.3 nemusia byť označené v súvislosti s týmto nebezpečenstvom, keď sú uvádzané na trh v aerosólových obaloch alebo v obaloch vybavených utesneným rozprašovačom.

1.3.4. Kovy v celistvej forme, zliatiny, zmesi obsahujúce polyméry, zmesi obsahujúce elastoméry

1.3.4.1.

Kovy v celistvej forme, zliatiny, zmesi obsahujúce polyméry a zmesi obsahujúce elastoméry nevyžadujú označovanie podľa tejto prílohy, ak vo forme, v akej sú uvádzané na trh, nepredstavujú nebezpečenstvo pre zdravie ľudí pri vdychovaní, po požití alebo pri kontakte s pokožkou alebo pre vodné prostredie, i keď sú klasifikované ako nebezpečné v súlade s kritériami tejto prílohy.

1.3.4.2.

Dodávateľ namiesto toho poskytuje následným užívateľom alebo distribútorom informácie prostredníctvom karty bezpečnostných údajov.

1.3.5. Výbušniny uvádzané na trh na účely dosiahnutia výbušného alebo pyrotechnického efektu

Výbušniny, ako sú uvedené v časti 2.1, uvádzané na trh na účely dosiahnutia výbušného alebo pyrotechnického efektu sa budú označovať a baliť iba v súlade s požiadavkami na výbušniny.

1.4. Žiadosť o používanie alternatívneho chemického názvu

1.4.1. Žiadostiam o používanie alternatívneho chemického názvu podľa článku 24 sa môže vyhovieť, len ak

I)	sa pre látku v Spoločenstve nestanovila expozičná limitná hodnota na pracovisku a

II)

výrobca, dovozca alebo následný užívateľ vie dokázať, že používanie alternatívneho chemického názvu spĺňa požiadavku poskytnutia dostatočných informácií na prijatie nevyhnutných zdravotných a bezpečnostných predbežných opatrení na pracovisku a na zabezpečenie toho, aby mohli byť riziká spojené so zaobchádzaním so zmesou pod kontrolou; a

III)

látka je klasifikovaná výlučne v jednej alebo viacerých z týchto kategórií nebezpečnosti:

a)	ktorákoľvek z kategórií nebezpečnosti uvedených v časti 2 tejto prílohy;

b)	akútna toxicita, kategória 4;

c)	žieravosť/dráždivosť pre kožu, kategória 2;

d)	vážne poškodenie očí/dráždivosť pre oči, kategória 2;

e)	toxicita pre špecifický cieľový orgán – jednorazová expozícia, kategória 2 alebo 3;

f)	toxicita pre špecifický cieľový orgán – opakovaná expozícia, kategória 2;

g)	nebezpečná pre vodné prostredie – chronická, kategória 3 alebo 4.

1.4.2. Výber chemického názvu (názvov) pre zmesi určené na výrobu voňaviek a parfumov

V prípade látok, ktoré sa vyskytujú v prírode, sa môže používať chemický názov alebo chemické názvy typu „esenciálny olej z ...“ alebo „extrakt z ...“ namiesto chemických názvov zložiek tohto esenciálneho oleja alebo extraktu, ako sa uvádza v článku 18 ods. 3 písm. b).

1.5. Výnimky z požiadaviek na označovanie a balenie

1.5.1. Výnimky z článku 31 [(článok 29 ods. 1)]

1.5.1.1.

Ak sa uplatňuje článok 29 ods. 1), môžu sa prvky označovania uvedené v článku 17 poskytnúť jedným z týchto spôsobov:

a)	na skladacích letákoch; alebo

b)	na závesných štítkoch; alebo

c)	na vonkajšom obale.

1.5.1.2.

Etiketa na každom vnútornom obale obsahuje aspoň výstražné piktogramy, identifikátor výrobku uvedený v článku 18 a meno/názov a telefónne číslo dodávateľa danej látky alebo zmesi.

1.5.2. Výnimky z článku 17 [(článok 29 ods. 2)]

1.5.2.1. Označovanie balení s obsahom nepresahujúcim 125 ml

1.5.2.1.1.

Výstražné a bezpečnostné upozornenia súvisiace s kategóriami nebezpečnosti uvedenými nižšie sa v prvkoch označovania podľa požiadaviek článku 17 nemusia uviesť, ak:

a)	obsah balenia nepresahuje 125 ml a

látka alebo zmes je klasifikovaná v jednej alebo viacerých z týchto kategórií nebezpečnosti:

1)	oxidujúce plyny, kategória 1;

2)	plyny pod tlakom;

3)	horľavé kvapaliny kategórie 2 alebo 3;

4)	horľavé tuhé látky kategórie 1 alebo 2;

5)	samovoľne reagujúce látky alebo zmesi, typ C až F;

6)	samovoľne sa zahrievajúce látky alebo zmesi, kategória 2;

7)	látky, ktoré pri kontakte s vodou uvoľňujú horľavé plyny kategórie 1, 2 alebo 3;

8)	oxidujúce kvapaliny kategórie 2 alebo 3;

9)	oxidujúce tuhé látky kategórie 2 alebo 3;

10)	organické peroxidy, typ C až F;

11)	akútne toxické látky, kategória 4, ak sa látky alebo zmesi nedodávajú širokej verejnosti;

12)	látky dráždivé pre kožu, kategória 2;

13)	látky dráždivé pre oči, kategória 2;

14)	toxicita pre špecifický cieľový orgán – jednorazová expozícia, kategória 2 alebo 3, ak sa látka alebo zmes nedodávajú širokej verejnosti;

15)	toxicita pre špecifický cieľový orgán – opakovaná expozícia, kategória 2, ak sa látka alebo zmes nedodávajú širokej verejnosti;

16)	látky nebezpečné pre vodné prostredie – akútne, kategória 1;

17)	látky nebezpečné pre vodné prostredie – chronické, kategória 1 alebo 2.

Na aerosólové rozprašovače sa uplatňujú výnimky pre označovanie malých balení horľavých aerosólov, ktoré sú stanovené v smernici 75/324/EHS.

1.5.2.1.2.

Bezpečnostné upozornenia súvisiace s kategóriami nebezpečnosti uvedenými nižšie sa v prvkoch označovania podľa požiadaviek článku 17 nemusia uviesť, ak:

a)	obsah balenia nepresahuje 125 ml a

látka alebo zmes je klasifikovaná v jednej alebo viacerých z týchto kategórií nebezpečnosti:

1)	horľavé plyny, kategória 2;

2)	reprodukčná toxicita: účinky na laktáciu alebo prostredníctvom nej;

3)	látky nebezpečné pre vodné prostredie – chronické, kategória 3 alebo 4.

1.5.2.1.3.

Piktogram, výstražné upozornenie a bezpečnostné upozornenie súvisiace s kategóriami nebezpečnosti uvedenými nižšie sa v prvkoch označovania podľa požiadaviek článku 17 nemusia uviesť, ak:

a)	obsah balenia nepresahuje 125 ml a

látka alebo zmes je klasifikovaná v jednej alebo viacerých z týchto kategórií nebezpečnosti:

1)	korozívne pre kovy

1.5.2.2. Označovanie rozpustného balenia na jedno použitie

Prvky označenia požadované podľa článku 17 sa na označení rozpustného balenia určeného na jedno použitie nemusia uviesť, ak:

a)	obsah každého rozpustného balenia nepresahuje 25 ml;

b)	klasifikácia obsahu rozpustného balenia je výlučne v jednej alebo viacerých z kategórií nebezpečnosti uvedených v bode 1.5.2.1.1 b); a

c)	rozpustné balenie sa nachádza vo vnútri vonkajšieho balenia, ktoré plne spĺňa požiadavky uvedené v článku 17.

1.5.2.3.

Oddiel 1.5.2.2 sa neuplatňuje na látky alebo zmesi v rozsahu pôsobnosti smernice 91/414/EHS alebo 98/8/ES.

2. ČASŤ 2: FYZIKÁLNE NEBEZPEČENSTVÁ

2.1. Výbušniny

2.1.1. Definície

2.1.1.1.

Trieda výbušnín obsahuje

a)	výbušné látky a zmesi;

b)	výbušné výrobky s výnimkou zariadení obsahujúcich výbušné látky alebo zmesi v takom množstve alebo takej povahy, že ich neúmyselné alebo náhodné vznietenie alebo zapálenie nevyvolá žiadny efekt mimo zariadenia, či už expanziou, ohňom, dymom, teplom alebo silným hlukom; a

c)	látky, zmesi a výrobky neuvedené pod písmenami a) a b), ktoré sú vyrobené na účely dosiahnutia praktického výbušného alebo pyrotechnického efektu.

2.1.1.2.

Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto definície:

Výbušná látka alebo zmes je tuhá alebo kvapalná látka alebo zmes látok, ktorá je samovoľne schopná chemickou reakciou uvoľňovať plyn pri takej teplote a tlaku a takou rýchlosťou, že spôsobí poškodenie okolitého prostredia. Patria sem aj pyrotechnické látky, i keď neuvoľňujú plyny.

Pyrotechnická látka alebo zmes je látka alebo zmes látok určených na to, aby vyvolali tepelný, svetelný, zvukový, plynový alebo dymový efekt alebo ich kombinácie ako dôsledok nevýbušných samovoľných exotermických chemických reakcií.

Nestabilná výbušnina je výbušná látka alebo zmes, ktorá je tepelne nestabilná a/alebo príliš citlivá na bežnú manipuláciu, dopravu a používanie.

Výbušný výrobok je výrobok obsahujúci jednu alebo viac výbušných látok alebo zmesí.

Pyrotechnický výrobok je výrobok obsahujúci jednu alebo viac pyrotechnických látok alebo zmesí.

Účelová výbušnina je látka, zmes alebo výrobok, ktorý sa vyrába s cieľom dosiahnuť praktický výbušný alebo pyrotechnický efekt.

2.1.2. Kritériá klasifikácie

2.1.2.1.

Látky, zmesi a výrobky tejto triedy sa klasifikujú ako nestabilná výbušnina na základe schémy uvedenej na obrázku 2.1.2. Testovacie metódy sú opísané v časti I Príručky testov a kritérií, odporúčania OSN na prepravu nebezpečného tovaru (OPTN OSN).

2.1.2.2.

Látky, zmesi a výrobky tejto triedy, ktoré nie sú klasifikované ako nestabilná výbušnina, sa zaraďujú do jednej z nasledujúcich šiestich podtried v závislosti od typu nebezpečenstva, ktoré predstavujú:

a)	Podtrieda 1.1 Látky, zmesi a výrobky, ktoré predstavujú nebezpečenstvo rozsiahleho výbuchu (rozsiahly výbuch je taký, ktorý prakticky okamžite postihne takmer celé prítomné množstvo látky);

b)	Podtrieda 1.2 Látky, zmesi a výrobky, u ktorých existuje nebezpečenstvo expanzie, ale nie nebezpečenstvo rozsiahleho výbuchu;

Podtrieda 1.3 Látky, zmesi a výrobky, u ktorých existuje nebezpečenstvo vzniku požiaru a buď menšie nebezpečenstvo výbuchu alebo menšie nebezpečenstvo expanzie alebo obidve, ale nie nebezpečenstvo rozsiahleho výbuchu:

i)	ktorých horením sa vyžiari množstvo sálavého tepla; alebo

ii)	u ktorých sa postupným horením vytvára menší výbušný efekt alebo menší efekt expanzie alebo obidva;

Podtrieda 1.4 Látky, zmesi a výrobky, ktoré nepredstavujú významné nebezpečenstvo:

—

látky, zmesi a výrobky, ktoré predstavujú len malé nebezpečenstvo v prípade vznietenia alebo zapálenia. Účinky sú v prevažnej miere obmedzené na dané balenie a nepredpokladá sa expanzia úlomkov väčších rozmerov alebo väčšieho rozsahu. Oheň pôsobiaci zvonka v skutočnosti nespôsobí okamžitý výbuch takmer celého obsahu balenia;

Podtrieda 1.5 Veľmi necitlivé látky alebo zmesi, u ktorých existuje nebezpečenstvo rozsiahleho výbuchu:

—	látky a zmesi, u ktorých existuje nebezpečenstvo rozsiahleho výbuchu, ale sú také necitlivé, že pravdepodobnosť zapálenia alebo prechodu horenia do výbuchu je za bežných podmienok veľmi malá;

Podtrieda 1.6 Mimoriadne necitlivé výrobky, u ktorých neexistuje nebezpečenstvo rozsiahleho výbuchu:

—	výrobky, ktoré obsahujú len mimoriadne necitlivé výbušné látky alebo zmesi, ktoré vykazujú zanedbateľnú pravdepodobnosť náhodného zapálenia alebo rozšírenia výbuchu.

2.1.2.3.

Výbušniny, ktoré nie sú klasifikované ako nestabilná výbušnina, sa klasifikujú v jednej zo šiestich podtried uvedených v bode 2.1.2.2 tejto prílohy, na základe série testov 2 až 8 v časti I OPTN OSN, Príručka testov a kritérií, podľa výsledkov testov uvedených v tabuľke 2.1.1:

Tabuľka 2.1.1

Kritériá pre výbušniny

Kategória	Kritériá
Nestabilné výbušniny alebo výbušniny podtriedy 1.1 až 1.6	Pri výbušninách podtried 1.1 až 1.6 je potrebné vykonať túto základnú sadu testov:
	Výbušnosť: podľa série testov 2 OSN (oddiel 12 OPTN OSN, Príručka testov a kritérií). Na účelové výbušniny (4) sa nevzťahuje séria testov 2 podľa OSN.
	Citlivosť: podľa série testov 3 OSN (oddiel 13 OPTN OSN, Príručka testov a kritérií).
	Termostabilita: podľa testu 3(c) OSN (pododdiel 13.6.1 OPTN OSN, Príručka testov a kritérií). Na určenie správnej podtriedy sú potrebné ďalšie testy.

2.1.2.4.

Ak výbušniny nie sú zabalené alebo sú opätovne zabalené v obaloch iných ako pôvodných alebo v podobných obaloch, mali by sa znovu testovať.

2.1.3. Informovanie o nebezpečnosti

Pri látkach, zmesiach alebo výrobkoch, ktoré spĺňajú kritériá klasifikácie do tejto triedy nebezpečnosti, sa používajú prvky označovania v súlade s tabuľkou 2.1.2.

POZNÁMKA k tabuľke 2.1.2: Výbušniny, ktoré nie sú zabalené alebo sú opätovne zabalené v obaloch iných ako pôvodných alebo v podobných obaloch, musia obsahovať všetky tieto prvky označovania:

a)	piktogram: vybuchujúca bomba,

b)	výstražné slovo: „nebezpečenstvo“ a

c)	výstražné upozornenie: „výbušnina; nebezpečenstvo rozsiahleho výbuchu“;

ak sa však preukáže, že nebezpečenstvo zodpovedá jednej z kategórií nebezpečnosti v tabuľke 2.1.2, priraďuje sa zodpovedajúci symbol, výstražné slovo a/alebo výstražné upozornenie.

Tabuľka 2.1.2:

Prvky označovania pre výbušniny

Klasifikácia	Nestabilná výbušnina	Podtrieda 1.1	Podtrieda 1.2	Podtrieda 1.3	Podtrieda 1.4	Podtrieda 1.5	Podtrieda 1.6
Piktogramy GHS
Výstražné slovo	Nebezpečenstvo	Nebezpečenstvo	Nebezpečenstvo	Nebezpečenstvo	Pozor	Nebezpečenstvo	Bez signálneho slova
Výstražné upozornenie	H200: Nestabilná výbušnina	H201: Výbušnina; nebezpečenstvo rozsiahleho výbuchu	H202: Výbušnina; závažné nebezpečenstvo rozletenia úlomkov	H203: Výbušnina; nebezpečenstvo požiaru, výbuchu alebo rozletenia úlomkov	H204: Nebezpečenstvo požiaru alebo rozletenia úlomkov	H205: Nebezpečenstvo rozsiahleho výbuchu pri požiari	Bez výstražného upozornenia
Bezpečnostné upozornenie – prevencia	P201 P202 P281	P210 P230 P240 P250 P280	P210 P230 P240 P250 P280	P210 P230 P240 P250 P280	P210 P240 P250 P280	P210 P230 P240 P250 P280	Bez bezpečnostného upozornenia
Bezpečnostné upozornenie – odozva	P372 P373 P380	P370+P380 P372 P373	P370+P380 P372 P373	P370+P380 P372 P373	P370+P380 P372 P373	P370+P380 P372 P373	Bez bezpečnostného upozornenia
Bezpečnostné upozornenie – uchovávanie	P401	P401	P401	P401	P401	P401	Bez bezpečnostného upozornenia
Bezpečnostné upozornenie – zneškodňovanie	P501	P501	P501	P501	P501	P501	Bez bezpečnostného upozornenia

2.1.4. Ďalšie hľadiská klasifikácie

2.1.4.1.

Zaradenie látok, zmesí a výrobkov do tried nebezpečnosti výbušnín a ďalšie zaradenie do podtried je veľmi zložitý postup pozostávajúci z troch krokov. Je nevyhnutný odkaz na časť I OPTN OSN a Príručku testov a kritérií.

Prvým krokom je zistenie, či látka alebo zmes má výbušné účinky (séria testov 1). Druhým krokom je schvaľovací postup (séria testov 2 až 4) a tretím krokom je zaradenie do podtriedy nebezpečnosti (séria testov 5 až 7). Testy v rámci série testov 8 rozhodnú o tom, či kandidát na „emulziu alebo suspenziu alebo gél dusičnanu amónneho, medziproduktu pre trhaviny (ANE)“ je dosť necitlivý na to, aby bol zaradený medzi oxidujúce kvapaliny (oddiel 2.13) alebo oxidujúce tuhé látky (oddiel 2.14).

Výbušné látky a zmesi zvlhčené vodou alebo alkoholmi alebo riedené inými látkami, aby sa potlačili ich výbušné vlastnosti, sa môžu pri klasifikácii posudzovať odlišne, pričom sa môžu použiť iné triedy nebezpečnosti podľa ich fyzikálnych vlastností (pozri tiež prílohu II oddiel 1.1.).

Niektoré fyzikálne nebezpečenstvá (ktoré sú podmienené výbušnými vlastnosťami) sú ovplyvnené riedením, ako je to v prípade výbušnín so zníženou citlivosťou, pridaním do zmesi alebo výrobku, balením alebo inými faktormi.

Postup klasifikácie je stanovený v tejto logickej schéme rozhodovaní (pozri obrázky 2.1.1 až 2.1.4).

Obrázok 2.1.1

Celková schéma postupu klasifikácie látky, zmesi alebo výrobku v triede výbušnín (trieda 1 pre dopravu)

Obrázok 2.1.2

Postup predbežného schválenia látky, zmesi alebo výrobku v triede výbušnín (trieda 1 pre dopravu)

Obrázok 2.1.3

Postup zaradenia do podtriedy v triede výbušnín (trieda 1 pre dopravu)

Obrázok 2.1.4

Postup klasifikácie emulzií, suspenzií alebo gélov dusičnanu amónneho

2.1.4.2. Skríningový postup

Výbušné vlastnosti súvisia s prítomnosťou určitých chemických skupín v molekule, ktoré môžu reagovať tak, že dochádza k náhlemu zvýšeniu teploty a tlaku. Cieľom skríningového postupu je zistiť prítomnosť takýchto reaktívnych skupín a potenciálu prudko uvoľňovať energiu. Ak sa pri skríningovom postupe zistí, že látka alebo zmes je potenciálne výbušná, musí sa vykonať schvaľovací postup (pozri oddiel 10.3 OPTN OSN,Príručka testov a kritérií).

Poznámka:

Test šírenia výbuchu série 1 typu (a), ani test citlivosti na detonačný otras série 2 typu (a) sa nevyžaduje, ak je energia exotermického rozkladu organických materiálov menšia ako 800 J/g.

2.1.4.3.

Látka alebo zmes sa neklasifikuje ako výbušnina, ak:

a)	molekula neobsahuje žiadne chemické skupiny súvisiace s výbušnými vlastnosťami. Príklady skupín, ktoré môžu svedčiť o výbušných vlastnostiach, sú uvedené v tabuľke A6.1 prílohy 6 OPTN OSN, Príručka testov a kritérií; alebo

látka obsahuje chemické skupiny súvisiace s výbušnými vlastnosťami, ktoré obsahujú kyslík a vypočítaná kyslíková bilancia je menšia ako – 200.

Výpočet kyslíkovej bilancie v chemickej reakcii:

CxHyOz+ [x+ (y/4)-(z/2)] O2 → x CO2 + (y/2) H2O

sa robí podľa vzorca:

Kyslíková bilancia = -1 600 [2x + (y/2)-z]/molekulová hmotnosť;

organická látka alebo homogénna zmes organických látok obsahuje chemické skupiny súvisiace s výbušnými vlastnosťami, ale energia exotermického rozkladu je menšia ako 500 J/g a exotermický rozklad sa začína pri teplote nižšej ako 500 oC. Energia exotermického rozkladu sa môže stanoviť vhodnou kalorimetrickou metódou; alebo

pre zmesi anorganických oxidujúcich látok s organickým materiálom (materiálmi) je koncentrácia anorganickej oxidujúcej látky:

—	menšia ako 15 % hmotnostných, ak je oxidujúca látka zaradená do kategórie 1 alebo 2;

—	menšia ako 30 % hmotnostných, ak je oxidujúca látka zaradená do kategórie 3.

2.1.4.4.

V prípade zmesí obsahujúcich známe výbušniny sa musí vykonať schvaľovací postup.

2.2. Horľavé plyny

2.2.1. Definícia

Horľavý plyn je plyn alebo zmes plynov, ktoré majú medze zápalnosti v zmesi so vzduchom pri teplote 20 oC a štandardnom tlaku 101,3 kPa.

2.2.2. Kritériá klasifikácie

2.2.2.1.

Horľavý plyn sa klasifikuje v tejto triede v súlade s tabuľkou 2.2.1:

Tabuľka 2.2.1

Kritériá pre horľavé plyny

Kategória

Kritériá

Plyny, ktoré pri 20 oC a štandardnom tlaku 101,3 kPa:

a)	sa môžu vznietiť, keď sú v zmesi so vzduchom s obsahom do 13 % objemových; alebo

b)	majú medze zápalnosti v zmesi so vzduchom minimálne 12 percentuálnych bodov bez ohľadu na dolnú medzu zápalnosti.

Plyny, iné ako kategórie 1, ktoré majú pri teplote 20 oC a štandardnom tlaku 101,3 kPa medze zápalnosti v zmesi so vzduchom.

Poznámka:

Klasifikáciu aerosólov pozri v oddiele 2.3.

2.2.3. Informovanie o nebezpečnosti

Pri látkach a zmesiach, ktoré spĺňajú kritériá klasifikácie do tejto triedy nebezpečnosti, sa používajú prvky označovania v súlade s tabuľkou 2.2.2.

Tabuľka 2.2.2

Prvky označovania pre horľavé plyny

Klasifikácia	Kategória 1	Kategória 2
Piktogram GHS		Bez piktogramu
Výstražné slovo	Nebezpečenstvo	Pozor
Výstražné upozornenie	H220: Mimoriadne horľavý plyn	H221: Horľavý plyn
Bezpečnostné upozornenie – prevencia	P210	P210
Bezpečnostné upozornenie – odozva	P377 P381	P377 P381
Bezpečnostné upozornenie – uchovávanie	P403	P403
Bezpečnostné upozornenie – zneškodňovanie

2.2.4. Ďalšie hľadiská klasifikácie

2.2.4.1.

Horľavosť sa stanovuje testovaním alebo v prípade zmesí, pri ktorých je k dispozícii dostatok údajov, výpočtom v súlade s metódami prijatými ISO (pozri ISO 10156 v znení zmien a doplnení, Plyny a zmesi plynov – stanovenie potenciálu vzniku požiaru a oxidačnej schopnosti pre výber výpustného ventilu tlakovej fľaše). Ak na použitie týchto metód nie je k dispozícii dostatok údajov, môže sa použiť testovacia metóda EN 1839 (Stanovenie medzí výbušnosti plynov a pár) v znení zmien a doplnení.

2.3. Horľavé aerosóly

2.3.1. Definície

Aerosól, t. j. aerosólový rozprašovač, je jednorazová nádoba vyrobená z kovu, skla alebo plastu a obsahujúca stlačený plyn, skvapalnený alebo rozpustený pod tlakom, s kvapalinou, pastou alebo práškom alebo bez kvapaliny, pasty alebo prášku, a vybavená vypúšťacím zariadením, ktoré umožňuje obsah vystreknúť ako tuhé alebo kvapalné častice suspendované v plyne, ako penu, pastu alebo prášok, alebo v kvapalnom alebo v plynnom stave.

2.3.2. Kritériá klasifikácie

2.3.2.1.

Aerosóly sa posudzujú na účely klasifikácie ako horľavé v súlade s bodom 2.3.2.2, ak obsahujú zložku, ktorá je klasifikovaná ako horľavá podľa kritérií v tejto časti, t. j.:

—	kvapaliny s teplotou vzplanutia ≤ 93 oC, čo zahŕňa horľavé kvapaliny podľa oddielu 2.6;

—	horľavé plyny (pozri 2.2);

—	horľavé tuhé látky (pozri 2.7).

Poznámka:

Medzi horľavé zložky nepatria samozápalné, samovoľne sa zahrievajúce alebo s vodou reagujúce látky a zmesi, pretože takéto zložky sa nikdy v aerosóloch nepoužívajú.

2.3.2.2.

Horľavý aerosól sa v tejto triede klasifikuje do jednej z dvoch kategórií na základe jeho zložiek, jeho chemického spalného tepla a prípadne podľa výsledkov testu horľavosti peny (pre penové aerosóly) a testu zápalnej vzdialenosti a testu v uzavretom priestore (pre rozprašovacie aerosóly) v súlade s obrázkom 2.3.1 a OPTN OSN, Príručka testov a kritérií, časť III, pododdiely 31.4, 31.5 a 31.6.

Obrázok 2.3.1

Obrázok 2.3.1 a) pre horľavé aerosóly

V prípade rozprašovacích aerosólov prejdite do logickej schémy rozhodovaní 2.3.1 b);

V prípade penových aerosólov prejdite do logickej schémy rozhodovaní 2.3.1 c).

Obrázok 2.3.1 b) pre rozprašovacie aerosóly

Obrázok 2.3.1 c) pre penové aerosóly

2.3.3. Informovanie o nebezpečnosti

Pri látkach alebo zmesiach, ktoré spĺňajú kritériá klasifikácie do tejto triedy nebezpečnosti, sa používajú prvky označovania v súlade s tabuľkou 2.3.2.

Tabuľka 2.3.2

Prvky označovania pre horľavé aerosóly

Klasifikácia	Kategória 1	Kategória 2
Piktogramy GHS
Výstražné slovo	Nebezpečenstvo	Pozor
Výstražné upozornenie	H222: Mimoriadne horľavý aerosól	H223: Horľavý aerosól
Bezpečnostné upozornenie – prevencia	P210 P211 P251	P210 P211 P251
Bezpečnostné upozornenie – odozva
Bezpečnostné upozornenie – uchovávanie	P410 + P412	P410 + P412
Bezpečnostné upozornenie – zneškodňovanie

2.3.4. Ďalšie hľadiská klasifikácie

2.3.4.1.

Chemické spalné teplo (ΔHc) v kilojouloch na gram (kJ/g) je súčin teoretického spalného tepla (ΔHcomb) a účinnosti spaľovania, obvykle menšej ako 1,0 (typická účinnosť spaľovania je 0,95 alebo 95 %).

Pri zložitých aerosólových formuláciách je chemické spalné teplo súčtom váženého spalného tepla jednotlivých zložiek:

Formula

kde:

ΔHc	=	chemické spalné teplo (kJ/g);
wi %	=	hmotnostný zlomok zložky i vo výrobku;
ΔHc(i)	=	špecifické spalné teplo (kJ/g) zložky i vo výrobku.

Chemické spalné teplo možno nájsť v literatúre, vypočítať ho alebo stanoviť testovaním (pozri ASTM D 240 v znení zmien a doplnení – štandardné testovacie metódy pre spalné teplo tekutých uhľovodíkových palív bombovým kalorimetrom, EN ISO 13943 v znení zmien a doplnení, 86.1 až 86.3 – Požiarna bezpečnosť – slovník a NFPA 30B v znení zmien a doplnení – Predpisy pri výrobe a uchovávaní aerosólových výrobkov).

2.4. Oxidujúce plyny

2.4.1. Definície

Oxidujúci plyn je plyn alebo zmes plynov, ktoré môžu vo všeobecnosti uvoľňovaním kyslíka spôsobiť alebo prispieť k horeniu iného materiálu viac ako vzduch.

2.4.2. Kritériá klasifikácie

2.4.2.1.

Oxidujúci plyn sa klasifikuje v tejto triede do jedinej kategórie v súlade s tabuľkou 2.4.1.:

Tabuľka 2.4.1

Kritériá pre oxidujúce plyny

Kategória	Kritériá
1	Každý plyn, ktorý vo všeobecnosti môže uvoľňovaním kyslíka spôsobiť alebo podporovať horenie iného materiálu viac ako vzduch.

Poznámka:

„Plyny, ktoré spôsobujú alebo podporujú horenie iného materiálu viac ako vzduch“, sú čisté plyny alebo zmesi plynov s oxidačnou schopnosťou väčšou ako 23,5 %, ako je stanovené metódou uvedenou v ISO 10156 v znení zmien a doplnení alebo 10156-2 v znení zmien a doplnení.

2.4.3. Informovanie o nebezpečnosti

Pri látkach alebo zmesiach, ktoré spĺňajú kritériá klasifikácie do tejto triedy nebezpečnosti, sa používajú prvky označovania v súlade s tabuľkou 2.4.2.

Tabuľka 2.4.2

Prvky označovania pre oxidujúce plyny

Klasifikácia	Kategória 1
Piktogram GHS
Výstražné slovo	Nebezpečenstvo
Výstražné upozornenie	H270: Môže spôsobiť alebo prispieť k rozvoju požiaru; oxidačné činidlo
Bezpečnostné upozornenie – prevencia	P220 P244
Bezpečnostné upozornenie – odozva	P370 + P376
Bezpečnostné upozornenie – uchovávanie	P403
Bezpečnostné upozornenie – zneškodňovanie

2.4.4. Ďalšie hľadiská klasifikácie

Na klasifikovanie oxidujúceho plynu sa vykonávajú testy alebo sa uskutočňujú výpočtové metódy opísané v ISO 10156 Plyny a zmesi plynov – stanovenie potenciálu vzniku požiaru a oxidačnej schopnosti pre výber výpustného ventilu tlakovej fľaše v znení zmien a doplnení a ISO 10156-2 – Fľaše na plyn. Plyny a zmesi plynov – Stanovenie oxidačných schopností toxických a žieravých plynov a zmesi plynov v znení zmien a doplnení.

2.5. Plyny pod tlakom

2.5.1. Definícia

2.5.1.1.

Plyny pod tlakom sú plyny, ktoré sa nachádzajú v nádobe pod tlakom 200 kPa (manometer) alebo vyšším, alebo plyny, ktoré sú skvapalnené alebo skvapalnené a schladené

Patria k nim stlačené plyny, skvapalnené plyny, rozpustené plyny a schladené skvapalnené plyny.

2.5.1.2.

Kritická teplota je teplota, nad ktorou sa čistý plyn nedá skvapalniť, bez ohľadu na stupeň stlačenia.

2.5.2. Kritériá klasifikácie

Plyny sa podľa fyzikálneho stavu, v akom sú zabalené, klasifikujú do jednej zo štyroch skupín v súlade s tabuľkou 2.5.1:

Tabuľka 2.5.1

Kritériá pre plyny pod tlakom

Skupina

Kritériá

Stlačený plyn

Plyn, ktorý ak je balený pod tlakom, ktorý je úplne v plynnom stave pri –50 oC; vrátane všetkých plynov s kritickou teplotou ≤ –50 oC.

Skvapalnený plyn

Plyn, ktorý ak je balený pod tlakom, ktorý je čiastočne kvapalný pri teplotách nad –50 oC. Rozlišuje sa medzi:

i)	plynom skvapalneným pri vysokom tlaku: plyn s kritickou teplotou medzi –50 oC a +65 oC; a

ii)	plynom skvapalneným pri nízkom tlaku: plyn s kritickou teplotou nad + 65 oC.

Schladený skvapalnený plyn

Plyn, ktorý sa po zabalení čiastočne stáva kvapalinou v dôsledku jeho nízkej teploty.

Rozpustený plyn

Plyn, ktorý je po zabalení pod tlakom rozpustený v kvapalnej fáze rozpúšťadla.

2.5.3. Informovanie o nebezpečnosti

Pri látkach alebo zmesiach, ktoré spĺňajú kritériá klasifikácie do tejto triedy nebezpečnosti, sa používajú prvky označovania v súlade s tabuľkou 2.5.2.

Tabuľka 2.5.2

Prvky označovania pre plyny pod tlakom

Klasifikácia	Stlačený plyn	Skvapalnený plyn	Schladený skvapalnený plyn	Rozpustený plyn
Piktogramy GHS
Výstražné slovo	Pozor	Pozor	Pozor	Pozor
Výstražné upozornenie	H280: Obsahuje plyn pod tlakom; pri zahriatí môže vybuchnúť	H280: Obsahuje plyn pod tlakom; pri zahriatí môže vybuchnúť	H281: Obsahuje schladený plyn; môže spôsobiť kryogénne popáleniny alebo poranenia	H280: Obsahuje plyn pod tlakom; pri zahriatí môže vybuchnúť
Bezpečnostné upozornenie – prevencia			P282
Bezpečnostné upozornenie – odozva			P336 P315
Bezpečnostné upozornenie – uchovávanie	P410 + P403	P410 + P403	P403	P410 + P403
Bezpečnostné upozornenie – zneškodňovanie

2.5.4. Ďalšie hľadiská klasifikácie

Pri tejto skupine plynov je potrebné poznať tieto informácie:

—	tlak pár pri 50 oC;

—	fyzikálny stav pri 20 oC pri bežnom tlaku okolia;

—	kritickú teplotu.

Tieto údaje možno nájsť v literatúre, vypočítať alebo stanoviť testovaním. Väčšina plynov je už klasifikovaná v OPTN OSN, Vzorové predpisy.

2.6. Horľavé kvapaliny

2.6.1. Definícia

Horľavá kvapalina je kvapalina, ktorá nemá teplotu vzplanutia väčšiu ako 60 oC.

2.6.2. Kritériá klasifikácie

2.6.2.1.

Horľavá kvapalina sa klasifikuje v tejto triede do jednej z troch kategórií v súlade s tabuľkou 2.6.1:

Tabuľka 2.6.1

Kritériá pre horľavé kvapaliny

Kategória	Kritériá
1	Teplota vzplanutia < 23 oC a počiatočná teplota varu ≤ 35 oC
2	Teplota vzplanutia < 23 oC a počiatočná teplota varu > 35 oC
3	Teplota vzplanutia ≥ 23 oC a ≤ 60 oC (5)

2.6.3. Informovanie o nebezpečnosti

Pri látkach alebo zmesiach, ktoré spĺňajú kritériá klasifikácie do tejto triedy nebezpečnosti, sa používajú prvky označovania v súlade s tabuľkou 2.6.2.

Tabuľka 2.6.2

Prvky označovania pre horľavé kvapaliny

Klasifikácia	Kategória 1	Kategória 2	Kategória 3
Piktogramy GHS
Výstražné slovo	Nebezpečenstvo	Nebezpečenstvo	Pozor
Výstražné upozornenie	H224: Mimoriadne horľavá kvapalina a pary	H225: Veľmi horľavá kvapalina a pary	H226: Horľavá kvapalina a pary
Bezpečnostné upozornenie – prevencia	P210 P233 P240 P241 P242 P243 P280	P210 P233 P240 P241 P242 P243 P280	P210 P233 P240 P241 P242 P243 P280
Bezpečnostné upozornenie – odozva	P303 + P361 + P353 P370 + P378	P303 + P361 + P353 P370 + P378	P303 + P361 + P353 P370 + P378
Bezpečnostné upozornenie – uchovávanie	P403 + P235	P403 + P235	P403 + P235
Bezpečnostné upozornenie – zneškodňovanie	P501	P501	P501

2.6.4. Ďalšie hľadiská klasifikácie

2.6.4.1.

Pri klasifikácii horľavých kvapalín sú potrebné údaje o teplote vzplanutia a počiatočnej teplote varu. Tieto údaje možno stanoviť testovaním, nájsť v literatúre alebo vypočítať. Ak údaje nie sú k dispozícii, teplota vzplanutia a počiatočná teplota varu sa stanoví testovaním. Na stanovenie teploty vzplanutia sa použije metóda v uzavretej nádobe.

2.6.4.2.

V prípade zmesí (6), ktoré obsahujú známe horľavé kvapaliny v definovaných koncentráciách, aj keď môžu obsahovať neprchavé zložky, napr. polyméry a aditíva, sa teplota vzplanutia nemusí stanovovať experimentálne, ak je teplota vzplanutia zmesi vypočítaná použitím metódy uvedenej v oddiele 2.6.4.3 minimálne o 5 oC (7) vyššia ako príslušné klasifikačné kritérium a za predpokladu, že:

a)	zloženie zmesi je presne známe (ak daný materiál má špecifikovaný rozsah zloženia, na posudzovanie sa vyberie zloženie s najnižšou vypočítanou teplotou vzplanutia);

b)	dolná medza výbušnosti každej zložky (keď sa tieto údaje extrapolujú na iné teploty ako sú testovacie podmienky, musí sa použiť vhodná korelácia) je známa rovnako, ako aj metóda na výpočet dolnej medze výbušnosti;

c)	závislosť teploty od tlaku nasýtených pár a od koeficientu aktivity je známa pre každú zložku prítomnú v zmesi;

d)	kvapalná fáza je homogénna.

2.6.4.3.

Vhodná metóda je opísaná v diele Gmehling a Rasmussen [Ind. Eng. Fundament, 21, 186, (1982)]. V prípade zmesi obsahujúcej neprchavé zložky sa teplota vzplanutia vypočíta z prchavých zložiek. Predpokladá sa, že neprchavá zložka len mierne znižuje parciálny tlak rozpúšťadiel a vypočítaná teplota vzplanutia je len o málo nižšia ako nameraná hodnota.

2.6.4.4.

Možné metódy stanovenia teploty vzplanutia horľavých kvapalín sú uvedené v tabuľke 2.6.3.

Tabuľka 2.6.3

Metódy stanovenia teploty vzplanutia horľavých kvapalín:

Európske normy:

EN ISO 1516 v znení zmien a doplnení

Stanovenie vzplanutia/nevzplanutia – Rovnovážna metóda v uzavretej nádobe

EN ISO 1523 v znení zmien a doplnení

Stanovenie teploty vzplanutia – Rovnovážna metóda v uzavretej nádobe

EN ISO 2719 v znení zmien a doplnení

Stanovenie teploty vzplanutia – Metóda v uzavretej nádobe podľa Penského -Martensa

EN ISO 3679 v znení zmien a doplnení

Stanovenie teploty vzplanutia – Rýchla rovnovážna metóda v uzavretej nádobe

EN ISO 3680 v znení zmien a doplnení

Stanovenie vzplanutia/nevzplanutia – Rýchla rovnovážna metóda v uzavretej nádobe

EN ISO 13736 v znení zmien a doplnení

Ropné výrobky a iné kvapaliny – Stanovenie teploty vzplanutia – Metóda v uzavretej nádobe podľa Abela

Vnútroštátne normy:

Association française de normalisation, AFNOR

NF M07-036 v znení zmien a doplnení

Détermination du point d'éclair – Vase clos Abel-Pensky

(zhodná s DIN 51755)

British Standards Institute

BS 2000 časť 170 v znení zmien a doplnení

(zhodná s EN ISO 13736)

Deutsches Institut für Normung

DIN 51755 (teploty vzplanutia pod 65 oC) v znení zmien a doplnení Prüfung von Mineralölen und anderen brennbaren Flüssigkeiten; Bestimmung des Flammpunktes im geschlossenen Tiegel, nach Abel-Pensky

(zhodná s NF M07-036)

2.6.4.5.

Kvapaliny s teplotou vzplanutia vyššou ako 35 oC sa nemusia klasifikovať v kategórii 3, ak sa dosiahli negatívne výsledky v teste neprerušenej horľavosti L.2 podľa odporúčaní OPTN OSN, Príručka testov a kritérií, časť III oddiel 32.

2.7. Horľavé tuhé látky

2.7.1. Definícia

2.7.1.1.

Horľavá tuhá látka je tuhá látka, ktorá je ľahko horľavá, alebo ktorá môže spôsobiť alebo prispieť k rozvoju požiaru trením.

Ľahko horľavé tuhé látky sú práškové, granulované alebo pastovité látky alebo zmesi, ktoré sú nebezpečné, ak sa dokážu ľahko zapáliť pri krátkom kontakte so zdrojom zapálenia, akým je horiaca zápalka, a ak sa plameň rýchlo šíri.

2.7.2. Kritériá klasifikácie

2.7.2.1.

Práškové, granulované alebo pastovité látky alebo zmesi (okrem kovových práškov a práškov kovových zliatin – pozri oddiel 2.7.2.2) sa klasifikujú ako ľahko horľavé tuhé látky, ak doba horenia jedného alebo viacerých testovacích pokusov vykonaných v súlade s testovacou metódou opísanou v časti III pododdiele 33.2.1 OPTN OSN, Príručka testov a kritérií, je kratšia ako 45 sekúnd alebo rýchlosť horenia je vyššia ako 2,2 mm/s.

2.7.2.2.

Kovové prášky alebo prášky kovových zliatin sa klasifikujú ako horľavé tuhé látky, keď sa môžu vznietiť a reakcia sa rozšíri na celú dĺžku vzorky za 10 minút alebo menej.

2.7.2.3.

Horľavá tuhá látka sa v tejto triede klasifikuje do jednej z dvoch kategórií použitím metódy N.1 opísanej v bode 33.2.1 odporúčaní OPTN OSN, Príručka testov a kritérií v súlade s tabuľkou 2.7.1:

Tabuľka 2.7.1

Kritériá pre horľavé tuhé látky

Kategória

Kritériá

Test rýchlosti horenia

Látky a zmesi iné ako kovové prášky:

a)	navlhčená oblasť požiar nezastaví a

b)	čas horenia < 45 sekúnd alebo rýchlosť horenia > 2,2 mm/s

Kovové prášky

čas horenia ≤ 5 minút

Test rýchlosti horenia

Látky a zmesi iné ako kovové prášky:

a)	navlhčená oblasť zastaví požiar aspoň na 4 minúty a

b)	čas horenia < 45 sekúnd alebo rýchlosť horenia > 2,2 mm/s

Kovové prášky

čas horenia > 5 minút a ≤ 10 minút

Poznámka:

Test sa vykoná s látkou alebo zmesou vo fyzikálnom skupenstve, v ktorom sa poskytuje. Ak sa napríklad na účely dodávky alebo prepravy má tá istá chemikália poskytovať vo fyzikálnom skupenstve, ktoré sa odlišuje od skupenstva, v ktorom bola testovaná, a považuje sa za pravdepodobné, že skutočne zmení jej vlastnosti v klasifikačnom teste , , táto látka sa testuje aj v novom skupenstve.

2.7.3. Informovanie o nebezpečnosti

Pri látkach alebo zmesiach, ktoré spĺňajú kritériá klasifikácie do tejto triedy nebezpečnosti, sa používajú prvky označovania v súlade s tabuľkou 2.7.2.

Tabuľka 2.7.2

Prvky označovania pre horľavé tuhé látky

Klasifikácia	Kategória 1	Kategória 2
Piktogramy GHS
Výstražné slovo	Nebezpečenstvo	Pozor
Výstražné upozornenie	H228: Horľavá tuhá látka	H228: Horľavá tuhá látka
Bezpečnostné upozornenie – prevencia	P210 P240 P241 P280	P210 P240 P241 P280
Bezpečnostné upozornenie – odozva	P370 + P378	P370 + P378
Bezpečnostné upozornenie – uchovávanie
Bezpečnostné upozornenie – zneškodňovanie

2.8. Samovoľne reagujúce látky a zmesi

2.8.1. Definícia

2.8.1.1.

Samovoľne reagujúce látky alebo zmesi sú tepelne nestabilné kvapalné alebo tuhé látky alebo zmesi podliehajúce silnému exotermickému rozkladu aj bez prítomnosti kyslíka (vzduchu). Do tejto definície nepatria látky a zmesi klasifikované podľa tejto časti ako výbušniny, organické peroxidy alebo ako oxidujúce látky.

2.8.1.2.

Samovoľne reagujúca látka alebo zmes sa považuje za látku alebo zmes s výbušnými vlastnosťami, keď má pri laboratórnom testovaní sklon k výbuchu, rýchlemu zhoreniu alebo vykazuje prudký efekt pri zahrievaní v ohraničenom priestore.

2.8.2. Kritériá klasifikácie

2.8.2.1.

Všetky samovoľne reagujúce látky alebo zmesi sa posudzujú na účely klasifikácie v tejto triede ako samovoľne reagujúce látky alebo zmesi, okrem prípadov, keď:

a)	sú to výbušniny v súlade s kritériami uvedenými v oddiele 2.1;

b)	sú to oxidujúce kvapaliny alebo tuhé látky podľa kritérií uvedených v oddiele 2.13 alebo 2.14, s výnimkou, že zmesi oxidujúcich látok, ktoré obsahujú 5 % alebo viac horľavých organických látok, sa klasifikujú ako samovoľne reagujúce látky podľa postupu definovaného v oddiele 2.8.2.2;

c)	sú to organické peroxidy v súlade s kritériami uvedenými v oddiele 2.15;

d)	ich rozkladné teplo je nižšie ako 300 J/g; alebo

e)	ich teplota samovoľného rozkladu (SADT) je vyššia ako 75 oC pre 50 kg balenie (8).

2.8.2.2.

Zmesi oxidujúcich látok, ktoré spĺňajú kritériá klasifikácie ako oxidujúce látky a ktoré obsahujú 5 % alebo viac horľavých organických látok a nespĺňajú kritériá uvedené v písmenách a), c), d) alebo e) v 2.8.2.1, podliehajú postupu klasifikácie samovoľne reagujúcich látok.

Takáto zmes vykazujúca vlastnosti samovoľne reagujúcej látky typu B až F (pozri bod 2.8.2.3), sa klasifikuje ako samovoľne reagujúca látka.

Ak sa testuje v zabalenej forme a obal sa zmení, vykonáva sa ďalší test, ak sa predpokladá, že zmena obalu ovplyvní výsledky testu

2.8.2.3.

Samovoľne reagujúce látky a zmesi sa v tejto triede klasifikujú do jednej zo siedmich kategórií „typu A až G“ podľa týchto zásad:

a)	každá samovoľne reagujúca látka alebo zmes, ktorá môže v zabalenom stave vybuchnúť alebo rýchlo zhorieť, sa definuje ako samovoľne reagujúca látka TYPU A;

b)	každá samovoľne reagujúca látka alebo zmes, ktorá má výbušné vlastnosti a pri ktorej nedochádza v zabalenom stave k výbuchu ani k rýchlemu zhoreniu, ale pôsobením tepla je v zabalenom stave schopná podliehať výbuchu, sa definuje ako samovoľne reagujúca látka TYPU B;

c)	každá samovoľne reagujúca látka alebo zmes, ktorá má výbušné vlastnosti, ale v zabalenom stave nemôže vybuchnúť ani rýchlo zhorieť, ani pôsobením tepla nepodlieha výbuchu, sa definuje ako samovoľne reagujúca látka TYPU C;

každá samovoľne reagujúca látka alebo zmes, pri ktorej pri laboratórnom testovaní:

i)	dochádza k čiastočnému výbuchu, nedochádza k rýchlemu zhoreniu a nevykazuje prudký efekt pri zahrievaní v ohraničenom priestore; alebo

ii)	vôbec nedochádza k výbuchu, horenie je pomalé a nevykazuje žiadny prudký efekt pri zahrievaní v ohraničenom priestore; alebo

iii)	vôbec nedochádza k výbuchu ani k horeniu a vykazuje stredne silný efekt pri zahrievaní v ohraničenom priestore;

sa definuje ako samovoľne reagujúca látka TYPU D;

e)	každá samovoľne reagujúca látka alebo zmes, pri ktorej pri laboratórnom testovaní nedochádza k výbuchu ani k horeniu a vykazuje malý alebo žiadny efekt pri zahrievaní v ohraničenom priestore, sa definuje ako samovoľne reagujúca látka TYPU E;

každá samovoľne reagujúca látka alebo zmes, pri ktorej pri laboratórnom testovaní vôbec nedochádza k výbuchu v kavitačnom stave ani k horeniu a vykazuje len malý alebo žiadny efekt pri zahrievaní v ohraničenom priestore, ako aj malú alebo žiadnu výbušnú silu, sa definuje ako samovoľne reagujúca látka TYPU F;

každá samovoľne reagujúca látka alebo zmes, pri ktorej pri laboratórnom testovaní vôbec nedochádza k výbuchu v kavitačnom stave ani k horeniu a nevykazuje žiadny efekt pri zahrievaní v ohraničenom priestore, ani žiadnu výbušnú silu, ak je tepelne stabilná (SADT je 60 oC až 75 oC pre 50 kg balenie) a v kvapalných zmesiach sa na zníženie citlivosti používa rozpúšťadlo s teplotou varu, ktorá nie je nižšia ako 150 oC, sa definuje ako samovoľne reagujúca látka TYPU G. Ak zmes nie je tepelne stabilná alebo sa na zníženie citlivosti používa rozpúšťadlo s teplotou varu nižšou ako 150 oC, zmes sa definuje ako samovoľne reagujúca látka TYPU F.

Ak sa testuje v zabalenej forme a obal sa zmení, vykonáva sa ďalší test, ak sa predpokladá, že zmena obalu ovplyvní výsledky testu

2.8.2.4. Kritériá na kontrolu teploty

Samovoľne reagujúce látky musia podliehať kontrole teploty, ak je ich SADT nižšia alebo sa rovná 55 oC. Testovacie metódy na stanovenie SADT, ako aj na odvodenie kontrolnej a havarijnej teploty, sú uvedené v OPTN OSN, Príručka testov a kritérií, časť II oddiel 28. Vybraný test sa vykonáva tak, aby bol reprezentatívny, pokiaľ ide o veľkosť i materiál obalu.

2.8.3. Informovanie o nebezpečnosti

Pri látkach alebo zmesiach, ktoré spĺňajú kritériá klasifikácie do tejto triedy nebezpečnosti, sa používajú prvky označovania v súlade sa tabuľkou 2.8.1.

Tabuľka 2.8.1

Prvky označovania pre samovoľne reagujúce látky a zmesi

Klasifikácia	Typ A	Typ B	Typ C & D	Typ E & F	Typ G
Piktogramy GHS					Pre túto kategóriu nebezpečnosti nie sú určené žiadne prvky označovania
Výstražné slovo	Nebezpečenstvo	Nebezpečenstvo	Nebezpečenstvo	Pozor
Výstražné upozornenie	H240: Zahrievanie môže spôsobiť výbuch	H241: Zahrievanie môže spôsobiť požiar alebo výbuch	H242: Zahrievanie môže spôsobiť požiar	H242: Zahrievanie môže spôsobiť požiar
Bezpečnostné upozornenie – prevencia	P210 P220 P234 P280	P210 P220 P234 P280	P210 P220 P234 P280	P210 P220 P234 P280
Bezpečnostné upozornenie – odozva	P370 + P378 P370 + P380 + P375	P370 + P378 P370 + P380 + P375	P370 + P378	P370 + P378
Bezpečnostné upozornenie – uchovávanie	P403 + P235 P411 P420	P403 + P235 P411 P420	P403 + P235 P411 P420	P403 + P235 P411 P420
Bezpečnostné upozornenie – zneškodňovanie	P501	P501	P501	P501

Typu G neboli pridelené žiadne prvky označovania nebezpečnosti, ale treba overiť, či látka alebo zmes nemá vlastnosti patriace ostatným triedam klasifikácie nebezpečnosti.

2.8.4. Ďalšie hľadiská klasifikácie

2.8.4.1.

Vlastnosti samovoľne reagujúcich látok alebo zmesí, ktoré sú rozhodujúce pre ich klasifikáciu, sa stanovujú experimentálne. Klasifikácia samovoľne reagujúcej látky alebo zmesi sa vykonáva v súlade so sériou testov A až H opísaných v časti II OPTN OSN, Príručka testov a kritérií. Postup klasifikácie je opísaný na obrázku 2.8.1.

2.8.4.2.

Postupy klasifikácie samovoľne reagujúcich látok a zmesí sa nemusia uplatňovať, ak:

a)	v molekule nie sú prítomné žiadne chemické skupiny súvisiace s výbušnými vlastnosťami alebo so samovoľnou reaktívnosťou; príklady takýchto skupín sú uvedené v tabuľkách A6.1 a A6.2 prílohy 6 OPTN OSN, Príručka testov a kritérií; alebo

pri jedinej organickej látke alebo homogénnej zmesi organických látok je odhadnutá SADT pre 50 kg balenie vyššia ako 75 oC alebo energia exotermického rozkladu je nižšia ako 300 J/g. Počiatočná teplota a energia rozkladu sa môže odhadnúť použitím vhodnej kalorimetrickej metódy (pozri časť II pododdiel 20.3.3.3 OPTN OSN, Príručka testov a kritérií).

Obrázok 2.8.1

Samovoľne reagujúce látky a zmesi

2.9. Samozápalné kvapaliny

2.9.1. Definícia

Samozápalná kvapalina je kvapalná látka alebo zmes, ktorá je aj v malých množstvách schopná vznietiť sa v priebehu piatich minút po kontakte so vzduchom.

2.9.2. Kritériá klasifikácie

2.9.2.1.

Samozápalná kvapalina sa klasifikuje v tejto triede do jedinej kategórie použitím testu N.3 v časti III pododdiele 33.3.1.5 OPTN OSN, Príručka testov a kritérií v súlade s tabuľkou 2.9.1:

Tabuľka 2.9.1

Kritériá pre samozápalné kvapaliny

Kategória	Kritériá
1	Kvapalina sa vznieti v priebehu 5 minút, keď sa pridá do inertného nosiča a vystaví sa pôsobeniu vzduchu, alebo v priebehu 5 minút pri kontakte so vzduchom spôsobí vznietenie alebo zuhoľnatenie filtračného papiera.

2.9.3. Informovanie o nebezpečnosti

Pri látkach alebo zmesiach, ktoré spĺňajú kritériá klasifikácie do tejto triedy nebezpečnosti, sa používajú prvky označovania v súlade s tabuľkou 2.9.2.

Tabuľka 2.9.2

Prvky označovania pre samozápalné kvapaliny

Klasifikácia	Kategória 1
Piktogram GHS
Výstražné slovo	Nebezpečenstvo
Výstražné upozornenie	H250: Pri kontakte so vzduchom sa spontánne vznieti
Bezpečnostné upozornenie – prevencia	P210 P222 P280
Bezpečnostné upozornenie – odozva	P302 + P334 P370 + P378
Bezpečnostné upozornenie – uchovávanie	P422
Bezpečnostné upozornenie – zneškodňovanie

2.9.4. Ďalšie hľadiská klasifikácie

2.9.4.1.

Postup klasifikácie samozápalných kvapalín sa nemusí uplatňovať, ak skúsenosti z výroby alebo manipulácie ukazujú, že látka alebo zmes sa pri bežných teplotách v kontakte so vzduchom spontánne nevznieti [t. j. je známe, že látka je pri teplote miestnosti stabilná počas dlhšej doby (dni)].

2.10. Samozápalné tuhé látky

2.10.1. Definícia

Samozápalná tuhá látka je tuhá látka alebo zmes, ktorá je aj v malých množstvách schopná vznietiť sa v priebehu piatich minút po kontakte so vzduchom.

2.10.2. Kritériá klasifikácie

2.10.2.1.

Samozápalná tuhá látka sa klasifikuje v tejto triede do jedinej kategórie použitím testu N.2 v časti III pododdielu 33.3.1.4 OPTN OSN, Príručka testov a kritérií v súlade s tabuľkou 2.10.1:

Tabuľka 2.10.1

Kritériá pre samozápalné tuhé látky

Kategória	Kritériá
1	Tuhá látka sa vznieti v priebehu 5 minút po kontakte so vzduchom.

Poznámka:

2.10.3. Informovanie o nebezpečnosti

Pri látkach alebo zmesiach, ktoré spĺňajú kritériá klasifikácie do tejto triedy nebezpečnosti, sa používajú prvky označovania v súlade s tabuľkou 2.10.2.

Tabuľka 2.10.2

Prvky označovania pre samozápalné tuhé látky

Klasifikácia	Kategória 1
Piktogram GHS
Výstražné slovo	Nebezpečenstvo
Výstražné upozornenie	H250: Pri kontakte so vzduchom sa spontánne vznieti
Bezpečnostné upozornenie – prevencia	P210 P222 P280
Bezpečnostné upozornenie – odozva	P335 + P334 P370 +P378
Bezpečnostné upozornenie – uchovávanie	P422
Bezpečnostné upozornenie – zneškodňovanie

2.10.4. Ďalšie hľadiská klasifikácie

2.10.4.1.

Postup klasifikácie samozápalných tuhých látok sa nemusí uplatňovať, ak skúsenosti z výroby alebo manipulácie ukazujú, že látka sa pri bežných teplotách v kontakte so vzduchom spontánne nevznieti [t. j. je známe, že látka alebo zmes je pri teplote miestnosti stabilná počas dlhšej doby (dni)].

2.11. Samovoľne sa zahrievajúce látky a zmesi

2.11.1. Definícia

2.11.1.1.

Samovoľne sa zahrievajúca látka alebo zmes je kvapalná alebo tuhá látka alebo zmes, iná ako samozápalná kvapalina alebo tuhá látka, ktorá je schopná sa reakciou so vzduchom a bez dodania energie samovoľne zahrievať; takáto látka alebo zmes sa líši od samozápalnej kvapaliny alebo tuhej látky tým, že k vznieteniu dochádza len vo veľkých množstvách (kilogramoch) a po dlhej dobe (hodiny alebo dni).

2.11.1.2.

Samovoľné zahrievanie látok alebo zmesí, ktoré vedie k spontánnemu horeniu, je spôsobené reakciou látky alebo zmesi s kyslíkom (vo vzduchu) a vyvinuté teplo sa dostatočne rýchlo neodvádza do okolia. K spontánnemu horeniu dochádza, keď je rýchlosť vytvárania tepla vyššia ako rýchlosť straty tepla a dosiahne sa teplota samovznietenia.

2.11.2. Kritériá klasifikácie

2.11.2.1.

Látka alebo zmes sa klasifikuje v tejto triede ako samovoľne sa zahrievajúca látka alebo zmes, ak pri testoch vykonaných v súlade s testovacou metódou stanovenou v časti III pododdiele 33.3.1.6 OPTN OSN, Príručka testov a kritérií:

a)	pri použití vzorky tvaru kocky s dĺžkou strany 25 mm pri 140 oC je výsledok kladný;

b)	pri teste s použitím vzorky tvaru kocky s dĺžkou strany 100 mm pri 140 oC je výsledok kladný a pri teste s použitím vzorky tvaru kocky s dĺžkou strany 100 mm pri 120 oC je výsledok záporný a látka alebo zmes sa má baliť v baleniach s objemom viac ako 3 m3;

c)	pri teste s použitím vzorky tvaru kocky s dĺžkou strany 100 mm pri 140 oC je výsledok kladný a pri teste s použitím vzorky tvaru kocky s dĺžkou strany 100 mm pri 100 oC je výsledok záporný a látka alebo zmes sa má baliť v baleniach s objemom viac ako 450 l;

d)	pri teste s použitím vzorky tvaru kocky s dĺžkou strany 100 mm pri 140 oC je výsledok kladný a pri teste s použitím vzorky tvaru kocky s dĺžkou strany 100 mm pri 100 oC je výsledok kladný.

2.11.2.2.

Samovoľne sa zahrievajúca látka alebo zmes sa v tejto triede klasifikuje do jednej z dvoch kategórií, ak v teste vykonanom v súlade s testovacou metódou N.4 v časti III pododdiele 33.3.1.6 OPTN OSN, Príručka testov a kritérií výsledok vyhovuje kritériám podľa tabuľky 2.11.1:

Tabuľka 2.11.1

Kritériá pre samovoľne sazahrievajúce látky a zmesi

Kategória

Kritériá

Pri teste s použitím vzorky tvaru kocky s dĺžkou strany 25 mm pri 140 oC je výsledok kladný

a)	pri teste s použitím vzorky tvaru kocky s dĺžkou strany 100 mm pri 140 oC je výsledok kladný a pri teste s použitím vzorky tvaru kocky s dĺžkou strany 25 mm pri 140 oC je výsledok záporný a látka alebo zmes sa má baliť v baleniach s objemom viac ako 3 m3; alebo

pri teste s použitím vzorky tvaru kocky s dĺžkou strany 100 mm pri 140 oC je výsledok kladný a pri teste s použitím vzorky tvaru kocky s dĺžkou strany 25 mm pri 140 oC je výsledok záporný, pri teste s použitím vzorky tvaru kocky s dĺžkou strany 100 mm pri 120 oC je výsledok kladný a látka alebo zmes sa má baliť v baleniach s objemom viac ako 450 l; alebo

c)	pri teste s použitím vzorky tvaru kocky s dĺžkou strany 100 mm pri 140 oC je výsledok kladný a pri teste s použitím vzorky tvaru kocky s dĺžkou strany 25 mm pri 140 oC je výsledok záporný a pri teste s použitím vzorky tvaru kocky s dĺžkou strany 100 mm pri 100 oC je výsledok kladný.

Poznámka:

2.11.2.3.

Látky a zmesi s teplotou samovznietenia vyššou ako 50 oC pre objem 27 m3 sa neklasifikujú ako samovoľne sa zahrievajúca látka alebo zmes.

2.11.2.4.

Látky a zmesi s teplotou samovznietenia vyššou ako 50 oC pre objem 450 litrov sa nezaraďujú do kategórie 1 tejto triedy.

2.11.3. Informovanie o nebezpečnosti

Pri látkach alebo zmesiach, ktoré spĺňajú kritériá klasifikácie do tejto triedy nebezpečnosti, sa používajú prvky označovania v súlade s tabuľkou 2.11.2.

Tabuľka 2.11.2

Prvky označovania pre samovoľne sa zahrievajúce látky a zmesi

Klasifikácia	Kategória 1	Kategória 2
Piktogramy GHS
Výstražné slovo	Nebezpečenstvo	Pozor
Výstražné upozornenie	H251: Samovoľne sa zahrieva; môže sa vznietiť	H252: Vo veľkých množstvách sa samovoľne zahrieva; môže sa vznietiť
Bezpečnostné upozornenie – prevencia	P235 + P410 P280	P235 + P410 P280
Bezpečnostné upozornenie – odozva
Bezpečnostné upozornenie – uchovávanie	P407 P413 P420	P407 P413 P420
Bezpečnostné upozornenie – zneškodňovanie

2.11.4. Ďalšie hľadiská klasifikácie

2.11.4.1.

Pokiaľ ide o podrobné logické schémy rozhodovaní pre klasifikáciu a testovanie, ktoré treba vykonať na stanovenie rôznych kategórií, pozri obrázok 2.11.1.

2.11.4.2.

Postup klasifikácie samovoľne sa zahrievajúcich látok alebo zmesí sa nemusí uplatňovať, ak výsledky skríningového testu možno vhodne dať do vzájomného vzťahu s testom klasifikácie a použije sa primeraná tolerancia. Príklady skríningových testov:

a)	test v Grewerovej piecke (návod VDI 2263, časť 1, 1990, Testovacia metóda na stanovenie bezpečnostných charakteristík práškových materiálov) s počiatočnou teplotou 80 K nad referenčnou teplotou pre objem 1 l;

b)	skríningový test sypkého prášku [Gibson, N. Harper, D. J. Rogers, R. Hodnotenie rizík vzniku požiaru a výbuchu pri sušení práškových materiálov, Plank Operation Progress, 4 (3) 181–189, 1985] s počiatočnou teplotou nad 60 K nad referenčnou teplotou pre objem 1 l.

Obrázok 2.11.1

Samovoľne sa zahrievajúce látky a zmesi

2.12. Látky a zmesi, ktoré pri kontakte s vodou uvoľňujú horľavé plyny

2.12.1. Definícia

Látky alebo zmesi, ktoré pri kontakte s vodou uvoľňujú horľavé plyny, sú tuhé alebo kvapalné látky alebo zmesi, ktoré sa pri interakcii s vodou spontánne zapália alebo uvoľňujú horľavé plyny v nebezpečných množstvách.

2.12.2. Kritériá klasifikácie

2.12.2.1.

Látka alebo zmes, ktorá pri kontakte s vodou uvoľňuje horľavé plyny, sa klasifikuje v tejto triede do jednej z troch kategórií použitím testu N.5 v časti III pododdiele 33.4.1.4 OPTN OSN, Príručka testov a kritérií v súlade s tabuľkou 2.12.1:

Tabuľka 2.12.1

Kritériá pre látky alebo zmesi, ktoré pri kontakte s vodou uvoľňujú horľavé plyny

Kategória	Kritériá
1	Látka alebo zmes, ktorá prudko reaguje s vodou pri teplotách okolia a vzniknutý plyn vo všeobecnosti prejavuje sklon spontánne sa zapáliť, alebo ktorá reaguje s vodou pri teplote okolia tak prudko, že rýchlosť uvoľňovania horľavého plynu je rovná alebo väčšia ako 10 litrov na kilogram látky za jednu minútu.
2	Látka alebo zmes, ktorá reaguje s vodou pri teplotách okolia tak prudko, že maximálna rýchlosť uvoľňovania horľavého plynu je rovná alebo väčšia ako 20 litrov na kilogram látky za hodinu, a ktorá nespĺňa kritériá pre kategóriu 1.
3	Látka alebo zmes, ktorá reaguje s vodou pri teplotách okolia tak pomaly, že maximálna rýchlosť uvoľňovania horľavého plynu je rovná alebo väčšia ako 1 liter na kilogram látky za hodinu, a ktorá nespĺňa kritériá pre kategóriu 1 a 2.

Poznámka:

Test sa vykoná s látkou alebo zmesou vo fyzikálnom skupenstve, v ktorom sa poskytuje. Ak sa napríklad na účely dodávky alebo prepravy má tá istá chemikália poskytovať vo fyzikálnom skupenstve, ktoré sa odlišuje od skupenstva, v ktorom bola testovaná, a považuje sa za pravdepodobné, že skutočne zmení jej vlastnosti v klasifikačnom teste, táto látka musí byť testovaná aj v novom skupenstve.

2.12.2.2.

Látka alebo zmes sa klasifikuje ako látka alebo zmes, ktorá pri kontakte s vodou uvoľňuje horľavé plyny, ak v ľubovoľnom kroku testovacieho postupu dochádza k spontánnemu zapáleniu.

2.12.3. Informovanie o nebezpečnosti

Pri látkach alebo zmesiach, ktoré spĺňajú kritériá klasifikácie do tejto triedy nebezpečnosti, sa používajú prvky označovania v súlade s tabuľkou 2.12.2.

Tabuľka 2.12.2

Prvky označovania pre látky alebo zmesi, ktoré pri kontakte s vodou uvoľňujú horľavé plyny

Klasifikácia	Kategória 1	Kategória 2	Kategória 3
Piktogramy GHS
Výstražné slovo	Nebezpečenstvo	Nebezpečenstvo	Pozor
Výstražné upozornenie	H260: Pri kontakte s vodou uvoľňuje horľavé plyny, ktoré sa môžu spontánne zapáliť	H261: Pri kontakte s vodou uvoľňuje horľavé plyny	H261: Pri kontakte s vodou uvoľňuje horľavé plyny
Bezpečnostné upozornenie – prevencia	P223 P231 + P232 P280	P223 P231 + P232 P280	P231 + P232 P280
Bezpečnostné upozornenie – odozva	P335 + P334 P370 + P378	335 + P334 P370 + P378	P370 + P378
Bezpečnostné upozornenie – uchovávanie	P402 + P404	P402 + P404	P402 + P404
Bezpečnostné upozornenie – zneškodňovanie	P501	P501	P501

2.12.4. Ďalšie hľadiská klasifikácie

2.12.4.1.

Postup klasifikácie sa v tejto triede nemusí uplatňovať, ak:

a)	chemická štruktúra látky alebo zmesi neobsahuje kovy ani polokovy; alebo

b)	skúsenosti z výroby alebo manipulácie ukazujú, že látka alebo zmes nereaguje s vodou, napr. látka sa vyrába za prítomnosti vody alebo sa premýva vodou; alebo

c)	je známe, že látka alebo zmes je rozpustná vo vode a tvorí s ňou stabilnú zmes.

2.13. Oxidujúce kvapaliny

2.13.1. Definícia

Oxidujúca kvapalina je kvapalná látka alebo zmes, ktorá síce sama nemusí byť horľavá, ale vo všeobecnosti môže uvoľňovaním kyslíka spôsobovať horenie alebo podporovať horenie iného materiálu.

2.13.2. Kritériá klasifikácie

2.13.2.1.

Oxidujúca kvapalina sa klasifikuje v tejto triede do jednej z troch kategórií použitím testu O.2 v časti III pododdiele 34.4.2 OPTN OSN, Príručka testov a kritérií v súlade sa tabuľkou 2.13.1:

Tabuľka 2.13.1

Kritériá pre oxidujúce kvapaliny

Kategória	Kritériá
1	Látka alebo zmes, ktorá sa pri testovaní zmesi látky (alebo zmesi) s celulózou v hmotnostnom pomere 1:1 spontánne zapáliť; alebo je priemerný čas zvyšovania tlaku v zmesi látky s celulózou v hmotnostnom pomere 1:1 menší ako čas pre zmes 50-percentnej kyseliny chloristej s celulózou v hmotnostnom pomere 1:1.
2	Látka alebo zmes, ktorá pri testovaní zmesi látky (alebo zmesi) s celulózou v hmotnostnom pomere 1:1 vykazuje priemerný čas zvyšovania tlaku menší alebo rovný ako priemerný čas zvyšovania tlaku zmesi 40-percentného vodného roztoku chlorečnanu sodného s celulózou v hmotnostnom pomere 1:1 a nie sú splnené kritériá pre kategóriu 1.
3	Látka alebo zmes, ktorá pri testovaní zmesi látky (alebo zmesi) s celulózou v hmotnostnom pomere 1:1 vykazuje priemerný čas zvyšovania tlaku menší alebo rovný ako priemerný čas zvyšovania tlaku zmesi 65-percentného vodného roztoku kyseliny dusičnej s celulózou v hmotnostnom pomere 1:1 a nie sú splnené kritériá pre kategóriu 1 a 2.

2.13.3. Informovanie o nebezpečnosti

Pri látkach alebo zmesiach, ktoré spĺňajú kritériá klasifikácie do tejto triedy nebezpečnosti, sa používajú prvky označovania v súlade s tabuľkou 2.13.2.

Tabuľka 2.13.2

Prvky označovania pre oxidujúce kvapaliny

Klasifikácia	Kategória 1	Kategória 2	Kategória 3
Piktogramy GHS
Výstražné slovo	Nebezpečenstvo	Nebezpečenstvo	Pozor
Výstražné upozornenie	H271: Môže spôsobiť požiar alebo výbuch; silné oxidačné činidlo	H272: Môže prispieť k rozvoju požiaru; oxidačné činidlo	H272: Môže prispieť k rozvoju požiaru oxidačné činidlo
Bezpečnostné upozornenie – prevencia	P210 P220 P221 P280 P283	P210 P220 P221 P280	P210 P220 P221 P280
Bezpečnostné upozornenie – odozva	P306 + P360 P371 + P380 + P375 P370 + P378	P370 + P378	P370 + P378
Bezpečnostné upozornenie – uchovávanie
Bezpečnostné upozornenie – zneškodňovanie	P501	P501	P501

2.13.4. Ďalšie hľadiská klasifikácie

2.13.4.1.

Pri organických látkach alebo zmesiach sa postup klasifikácie v tejto triede neuplatňuje, ak:

a)	látka alebo zmes neobsahuje kyslík, fluór alebo chlór; alebo

b)	látka alebo zmes obsahuje kyslík, fluór alebo chlór a tieto prvky sú chemicky viazané len na uhlík alebo vodík.

2.13.4.2.

Pri anorganických látkach alebo zmesiach sa postup klasifikácie v tejto triede neuplatňuje, ak neobsahujú kyslík alebo atómy halogénov.

2.13.4.3.

V prípade rozdielu medzi výsledkami testov a známymi skúsenosťami s manipuláciou a používaním látok alebo zmesí, ktoré dokazujú, že tieto látky alebo zmesi oxidujú, má posúdenie vychádzajúce zo známych skúseností prednosť pred výsledkami testov.

2.13.4.4.

V prípadoch, keď látky alebo zmesi vyvolávajú zvýšenie tlaku (príliš vysoké alebo príliš nízke) spôsobené chemickými reakciami, ktoré nie sú charakteristické pre oxidačné vlastnosti látky alebo zmesi, zopakuje sa test opísaný v časti III pododdiele 34.4.2 OPTN OSN, Príručka testov a kritérií s inertnou látkou, napr. s kremelinou (kieselguhr) namiesto celulózy, s cieľom zistiť charakter reakcie a overiť falošný pozitívny výsledok.

2.14. Oxidujúce tuhé látky

2.14.1. Definícia

Oxidujúca tuhá látka je tuhá látka alebo zmes, ktorá síce sama nemusí byť horľavá, ale vo všeobecnosti môže uvoľňovaním kyslíka spôsobovať alebo podporovať horenie iného materiálu.

2.14.2. Kritériá klasifikácie

2.14.2.1.

Oxidujúca tuhá látka sa klasifikuje v tejto triede do jednej z troch kategórií použitím testu O.1 v časti III pododdiele 34.4.1 OPTN OSN, Príručka testov a kritérií, v súlade s tabuľkou 2.14.1:

Tabuľka 2.14.1

Kritériá pre oxidujúce tuhé látky

Kategória	Kritériá
1	Látka alebo zmes, ktorá pri testovaní zmesi vzorka – celulóza v (hmotnostnom) pomere 4:1 alebo 1:1 vykazuje priemernú dobu horenia menšiu ako je priemerná doba horenia zmesi bromičnanu draselného s celulózou v hmotnostnom pomere 3:2.
2	Látka alebo zmes, ktorá pri testovaní zmesi vzorka – celulóza v (hmotnostnom) pomere 4:1 alebo 1:1 vykazuje priemernú dobu horenia rovnú alebo menšiu ako je priemerná doba horenia zmesi bromičnanu draselného s celulózou v (hmotnostnom) pomere 2:3 a kritériá pre kategóriu 1 nie sú splnené.
3	Látka alebo zmes, ktorá pri testovaní zmesi vzorka – celulóza v (hmotnostnom) pomere 4:1 alebo 1:1 vykazuje priemernú dobu horenia rovnú alebo menšiu ako je priemerná doba horenia zmesi bromičnanu draselného s celulózou v (hmotnostnom) pomere 3:7 a kritériá pre kategóriu 1 a 2 nie sú splnené.

Poznámka 1:

Niektoré oxidujúce tuhé látky takisto predstavujú nebezpečenstvo výbuchu za určitých podmienok (keď sú skladované vo veľkých množstvách). Niektoré druhy dusičnanu amónneho môžu za extrémnych podmienok predstavovať nebezpečenstvo výbuchu a na posúdenie tejto nebezpečnosti sa môže použiť „test odolnosti voči výbuchu“ (BC-Code, príloha III, test 5). Príslušné informácie sa poskytujú prostredníctvom karty bezpečnostných údajov.

Poznámka 2:

2.14.3. Informovanie o nebezpečnosti

Pri látkach alebo zmesiach, ktoré spĺňajú kritériá klasifikácie do tejto triedy nebezpečnosti, sa používajú prvky označovania v súlade s tabuľkou 2.14.2.

Tabuľka 2.14.2

Prvky označovania pre oxidujúce tuhé látky

	Kategória 1	Kategória 2	Kategória 3
Piktogramy GHS
Výstražné slovo	Nebezpečenstvo	Nebezpečenstvo	Pozor
Výstražné upozornenie	H271: Môže spôsobiť požiar alebo výbuch; silné oxidačné činidlo	H272: Môže prispieť k rozvoju požiaru; oxidačné činidlo	H272: Môže prispieť k rozvoju požiaru; oxidačné činidlo
Bezpečnostné upozornenie – prevencia	P210 P220 P221 P280 P283	P210 P220 P221 P280	P210 P220 P221 P280
Bezpečnostné upozornenie – odozva	P306 + P360 P371 + P380 + P375 P370 + P378	P370 + P378	P370 + P378
Bezpečnostné upozornenie – uchovávanie
Bezpečnostné upozornenie – zneškodňovanie	P501	P501	P501

2.14.4. Ďalšie hľadiská klasifikácie

2.14.4.1.

Pri organických látkach alebo zmesiach sa postup klasifikácie v tejto triede neuplatňuje, ak:

a)	látka alebo zmes neobsahuje kyslík, fluór alebo chlór; alebo

b)	látka alebo zmes obsahuje kyslík, fluór alebo chlór a tieto prvky sú chemicky viazané len na uhlík alebo vodík.

2.14.4.2.

Pri anorganických látkach alebo zmesiach sa postup klasifikácie v tejto triede neuplatňuje, ak neobsahujú kyslík alebo atómy halogénov.

2.14.4.3.

2.15. Organické peroxidy

2.15.1. Definícia

2.15.1.1.

Organické peroxidy sú kvapalné alebo tuhé organické látky, ktoré obsahujú dvojmocnú štruktúru -O-O- a možno ich považovať za deriváty peroxidu vodíka, v ktorom sa jeden alebo obidva atómy vodíka nahradili organickými radikálmi. Pojem organický peroxid zahŕňa zmesi organických peroxidov (formulácie), ktoré obsahujú najmenej jeden organický peroxid. Organické peroxidy sú tepelne nestabilné látky alebo zmesi, ktoré môžu podliehať exotermickému samovoľnému rozkladu. Okrem toho môžu mať jednu alebo viaceré z týchto vlastností:

i)	majú sklon k výbušnému rozkladu;

ii)	prudko horia;

iii)	sú citlivé na náraz alebo trenie;

iv)	nebezpečne reagujú s inými látkami.

2.15.1.2.

Organický peroxid sa považuje za látku s výbušnými vlastnosťami, keď je pri laboratórnom testovaní zmes (formulácia) schopná vybuchnúť, rýchlo zhorieť alebo vykazuje prudký efekt pri zahrievaní v ohraničenom priestore.

2.15.2. Kritériá klasifikácie

2.15.2.1.

Organický peroxid sa posudzuje na účely klasifikácie v tejto triede, okrem prípadu, keď obsahuje:

a)	nie viac ako 1,0 % využiteľného kyslíka z organických peroxidov pri obsahu nie viac ako 1,0 % peroxidu vodíka; alebo

b)	nie viac ako 0,5 % využiteľného kyslíka z organických peroxidov pri obsahu viac ako 1,0 %, ale nie viac ako 7,0 % peroxidu vodíka.

Poznámka:

Obsah využiteľného kyslíka ( %) zmesi organických peroxidov je daný vzorcom:

Formula

kde:

ni	=	počet peroxidových skupín na molekulu organického peroxidu i;
ci	=	koncentrácia (hmotnostné %) organického peroxidu i;
mi	=	molekulová hmotnosť organického peroxidu i.

2.15.2.2.

Organické peroxidy sa v tejto triede klasifikujú do jednej zo siedmich kategórií „Typu A až G“ podľa týchto zásad:

a)	organický peroxid, ktorý môže v zabalenom stave vybuchnúť alebo rýchlo zhorieť, sa definuje ako organický peroxid TYPU A;

b)	organický peroxid, ktorý má výbušné vlastnosti a pri ktorom v zabalenom stave nedochádza k výbuchu ani k rýchlemu zhoreniu, ale je schopný v zabalenom stave pôsobením tepla vybuchnúť, sa definuje ako organický peroxid TYPU B;

c)	organický peroxid, ktorý má výbušné vlastnosti, keď v látke alebo zmesi v zabalenom stave nemôže dôjsť k výbuchu, k rýchlemu zhoreniu, ani nemôže pôsobením tepla vybuchnúť, sa definuje ako organický peroxid TYPU C;

organický peroxid, pri ktorom pri laboratórnom testovaní:

i)	dochádza k čiastočnému výbuchu, nedochádza k rýchlemu zhoreniu a nevykazuje prudký efekt pri zahrievaní v ohraničenom priestore; alebo

ii)	vôbec nedochádza k výbuchu, zhorenie je pomalé a nevykazuje prudký efekt pri zahrievaní v ohraničenom priestore; alebo

iii)	vôbec nedochádza k výbuchu ani k zhoreniu a vykazuje stredne silný efekt pri zahrievaní v ohraničenom priestore;

sa definuje ako organický peroxid TYPU D;

e)	organický peroxid, pri ktorom pri laboratórnom testovaní vôbec nedochádza k výbuchu ani zhoreniu a vykazuje malý alebo žiadny efekt pri zahrievaní v ohraničenom priestore, sa definuje ako organický peroxid TYPU E;

f)	organický peroxid, pri ktorom pri laboratórnom testovaní vôbec nedochádza k výbuchu v kavitačnom stave, ani k zhoreniu a vykazuje len malý alebo žiadny efekt pri zahrievaní v ohraničenom priestore, ako aj malú alebo žiadnu výbušnú silu, sa definuje ako organický peroxid TYPU F;

organický peroxid, pri ktorom pri laboratórnom testovaní vôbec nedochádza k výbuchu v kavitačnom stave ani k zhoreniu a nevykazuje žiadny efekt pri zahrievaní v ohraničenom priestore ani žiadnu výbušnú silu, za predpokladu, že je tepelne stabilný, t. j. SADT je 60 oC alebo vyššia pre 50 kg balenie (9), a v prípade kvapalných zmesí sa na zníženie citlivosti používa rozpúšťadlo s teplotou varu nie menšou ako 150 oC, sa definuje ako organický peroxid TYPU G. Ak organický peroxid nie je tepelne stabilný alebo sa na zníženie citlivosti používa rozpúšťadlo s teplotou varu nižšou ako 150 oC, organický peroxid sa definuje ako organický peroxid TYPU F.

Ak sa testuje v zabalenej forme a obal sa zmení, vykonáva sa ďalší test, ak sa predpokladá, že zmena obalu ovplyvní výsledky testu.

2.15.2.3. Kritériá na kontrolu teploty

Kontrola teploty sa musí vykonávať pri týchto organických peroxidoch:

a)	organické peroxidy typu B a C s SADT ≤ 50 oC;

b)	organický peroxid typu D, ktorý vykazuje stredne silný efekt pri zahrievaní v ohraničenom priestore (10), s SADT ≤ 50 oC alebo ktorý vykazuje slabý alebo žiadny efekt pri zahrievaní v ohraničenom priestore s SADT ≤ 45 oC; a

c)	organický peroxid typu E a F s SADT ≤ 45 oC.

Testovacie metódy na stanovenie SADT, ako aj na odvodenie kontrolnej a havarijnej teploty, sú uvedené v OPTN OSN, Príručka testov a kritérií, časť II oddiel 28. Vybraný test sa vykonáva tak, aby bol reprezentatívny, pokiaľ ide o veľkosť i materiál obalu.

2.15.3. Informovanie o nebezpečnosti

Pri látkach alebo zmesiach, ktoré spĺňajú kritériá klasifikácie do tejto triedy nebezpečnosti, sa používajú prvky označovania v súlade s tabuľkou 2.15.1.

Tabuľka 2.15.1

Prvky označovania pre organické peroxidy

Klasifikácia	Typ A	Typ B	Typ C & D	Typ E & F	Typ G
Piktogramy GHS					Pre túto kategóriu nebezpečnosti nie sú určené žiadne prvky označovania
Výstražné slovo	Nebezpečenstvo	Nebezpečenstvo	Nebezpečenstvo	Pozor
Výstražné upozornenie	H240: Zahrievanie môže spôsobiť výbuch	H241: Zahrievanie môže spôsobiť požiar alebo výbuch	H242: Zahrievanie môže spôsobiť požiar	H242: Zahrievanie môže spôsobiť požiar
Bezpečnostné upozornenie – prevencia	P210 P220 P234 P280	P210 P220 P234 P280	P210 P220 P234 P280	P210 P220 P234 P280
Bezpečnostné upozornenie – odozva
Bezpečnostné upozornenie – uchovávanie	P411 + P235 P410 P420	P411 + P235 P410 P420	P411 + P235 P410 P420	P411 + P235 P410 P420
Bezpečnostné upozornenie – zneškodňovanie	P501	P501	P501	P501

Typu G neboli pridelené žiadne prvky označovania nebezpečnosti, ale treba overiť, či látka nemá vlastnosti patriace ostatným triedam klasifikácie nebezpečnosti.

2.15.4. Ďalšie hľadiská klasifikácie

2.15.4.1.

Organické peroxidy sa podľa definície klasifikujú na základe ich chemickej štruktúry a obsahu využiteľného kyslíka a peroxidu vodíka v zmesi (pozri bod 2.15.2.1). Vlastnosti organických peroxidov, ktoré sú potrebné na ich klasifikáciu, sa stanovujú experimentálne. Klasifikácia organických peroxidov sa vykonáva v súlade so sériou testov A až H opísaných v časti II OPTN OSN, Príručka testov a kritérií. Postup klasifikácie je opísaný na obrázku 2.15.1.

2.15.4.2.

Zmesi už klasifikovaných organických peroxidov sa môžu klasifikovať v rámci toho istého typu organického peroxidu ako ich najnebezpečnejšia zložka. Keďže však dve stabilné zložky môžu vytvoriť tepelne menej stabilnú zmes, stanovuje sa SADT zmesi.

Poznámka: Suma jednotlivých častí môže byť nebezpečnejšia ako jednotlivé zložky.

Obrázok 2.15.1

Organické peroxidy

2.16. Korozívnosť pre kovy

2.16.1. Definícia

Látka alebo zmes korozívna pre kov je látka alebo zmes, ktorá chemickým pôsobením poškodzuje alebo dokonca spôsobuje zničenie kovov.

2.16.2. Kritériá klasifikácie

2.16.2.1.

Látka alebo zmes korozívna pre kov sa klasifikuje v tejto triede do jedinej kategórie použitím testu v časti III oddiele 37 pododiele 37.4 OPTN OSN, Príručka testov a kritérií v súlade tabuľkou 2.16.1:

Tabuľka 2.16.1

Kritériá pre látky a zmesi korozívne pre kovy

Kategória	Kritériá
1	Rýchlosť korózie na oceľových alebo na hliníkových povrchoch presahuje 6,25 mm za rok pri testovacej teplote 55 oC keď sa testuje na oboch materiáloch.

Poznámka:

Ak z počiatočného testu na oceli alebo na hliníku vyplýva, že testovaná látka alebo zmes je korozívna, následný test na inom kove sa nevyžaduje.

2.16.3. Informovanie o nebezpečnosti

Pri látkach a zmesiach, ktoré spĺňajú kritériá klasifikácie do tejto triedy nebezpečnosti, sa používajú prvky označovania v súlade s tabuľkou 2.16.2.

Tabuľka 2.16.2

Prvky označovania pre látky a zmesi korozívne pre kovy

Klasifikácia	Kategória 1
Piktogram GHS
Výstražné slovo	Pozor
Výstražné upozornenie	H290: Môže byť korozívna pre kovy
Bezpečnostné upozornenie – prevencia	P234
Bezpečnostné upozornenie – odozva	P390
Bezpečnostné upozornenie – uchovávanie	P406
Bezpečnostné upozornenie – zneškodňovanie

2.16.4. Ďalšie kritériá klasifikácie

2.16.4.1.

Rýchlosť korózie sa môže merať podľa testovacej metódy v časti III pododdiele 37.4 OPTN OSN, Príručka testov a kritérií. Vzorka, ktorá sa má použiť na testovanie, sa pripravuje z týchto materiálov:

na účely testovania ocele, typy ocele

—	S235JR+CR (1.0037, resp. St 37-2),

—	S275J2G3+CR (1.0144, resp. St 44-3), EN ISO 3574 v znení zmien a doplnení, Normalizovaný systém číslovania (JSČ) G 10200, alebo SAE 1020.

b)	na účely testovania hliníka: neplátovacie typy 7075-T6 alebo AZ5GU-T6.

3. ČASŤ 3: NEBEZPEČNOSŤ PRE ZDRAVIE

3.1. Akútna toxicita

3.1.1. Definícia

3.1.1.1.

Akútna toxicita sú nepriaznivé účinky, ktoré sa vyskytnú po orálnom alebo dermálnom podaní jednej dávky látky alebo zmesi alebo viacerých dávok podaných v priebehu 24 hodín alebo pri inhalačnej expozícii počas 4 hodín.

3.1.1.2.

V rámci triedy nebezpečnosti akútnej toxicity sa rozlišuje:

—	akútna orálna toxicita;

—	akútna dermálna toxicita;

—	akútna inhalačná toxicita.

3.1.2. Kritériá klasifikácie akútne toxických látok

3.1.2.1.

Látky sa môžu zaradiť do jednej zo štyroch kategórií toxicity na základe akútnej orálnej, dermálnej alebo inhalačnej toxicity podľa numerických kritérií uvedených v tabuľke 3.1.1. Hodnoty akútnej toxicity sú vyjadrené ako (približné) hodnoty LD50 (orálne, dermálne) alebo LC50 (inhalačne) alebo ako odhady akútnej toxicity (ATE). Vysvetlivky sú uvedené za tabuľkou 3.1.1.

Tabuľka 3.1.1

Kategórie nebezpečnosti akútnej toxicity a odhady akútnej toxicity (ATE), ktoré definujú príslušné kategórie

Spôsob expozície		Kategória 1	Kategória 2	Kategória 3	kategória 4
Orálne (mg/kg telesnej hmotnosti) Pozri poznámku a)		ATE ≤ 5	5 < ATE ≤ 50	50 < ATE ≤ 300	300 < ATE ≤ 2 000
Dermálne (mg/kg telesnej hmotnosti) Pozri poznámku a)		ATE ≤ 50	50 < ATE ≤ 200	200 < ATE ≤ 1 000	1 000 < ATE ≤ 2 000
Plyny [ppmV (11)]
Pozri	poznámku a) poznámku b)	ATE ≤ 100	100 < ATE ≤ 500	500 < ATE ≤ 2 500	2 500 < ATE ≤ 20 000
Pary (mg/l)
Pozri	poznámku a) poznámku b) poznámku c)	ATE ≤ 0,5	0,5 < ATE ≤ 2,0	2,0 < ATE ≤ 10,0	10,0 < ATE ≤ 20,0
Prachy a hmly (mg/l)
Pozri	poznámku a) poznámku b)	ATE ≤ 0,05	0,05 < ATE ≤ 0,5	0,5 < ATE ≤ 1,0	1,0 < ATE ≤ 5,0

Poznámky k tabuľke 3.1.1:

Odhad akútnej toxicity (ATE) pre klasifikáciu látky alebo zložky zmesi sa získa použitím:

—	LD50/LC50, ak je k dispozícii,

—	vhodnej prepočítanej hodnoty z tabuľky 3.1.2, ktorá sa vzťahuje k výsledkom testovania rozsahu; alebo

—	vhodnej prepočítanej hodnoty z tabuľky 3.1.2, ktorá sa vzťahuje ku klasifikačnej kategórii.

b)	Generické koncentračné limity inhalačnej toxicity v tabuľke vychádzajú zo 4-hodinového expozičného testovacieho času. Prepočítanie existujúcich údajov inhalačnej toxicity, ktoré sa stanovili pri 1-hodinovej expozícii, možno vykonať ich vydelením faktorom 2 pre plyny a pary a 4 pre prachy a hmly.

Pri niektorých látkach alebo zmesiach testovacie prostredie nie je čistá para, ale tvorí ho zmes kvapalnej a parnej fázy. Pri iných látkach alebo zmesiach testovacie prostredie môže tvoriť para, ktorá je takmer plynnou fázou. V týchto prípadoch sa klasifikuje na základe ppmV takto: kategória 1 (100 ppmV), kategória 2 (500 ppmV), kategória 3 (2 500 ppmV), kategória 4 (20 000 ppmV).

Pojmy „prach“, „hmla“ a „para“ sa definujú takto:

—	prach: tuhé častice látky alebo zmesi suspendované v plyne (obvykle vo vzduchu);

—	hmla: kvapky kvapalnej látky alebo zmesi suspendované v plyne (obvykle vo vzduchu);

—	para: plynná forma látky alebo zmesi uvoľnená z jej kvapalného alebo tuhého stavu.

Prach sa vo všeobecnosti vytvára mechanickými procesmi. Hmla sa vo všeobecnosti vytvára kondenzáciou presýtených pár alebo fyzikálnym oddeľovaním kvapalín. Prachy a hmly majú vo všeobecnosti veľkosť v rozsahu od menej ako 1 μm približne do 100 μm.

3.1.2.2. Špecifické hľadiská klasifikácie akútne toxických látok

3.1.2.2.1.

Prioritným testovacím druhom na hodnotenie akútnej orálnej a inhalačnej toxicity je potkan, kým potkan alebo králik sú prioritné pri hodnotení akútnej dermálnej toxicity. Ak sú k dispozícii experimentálne údaje akútnej toxicity od viacerých druhov pokusných zvierat, použije sa vedecké posúdenie pri výbere najvhodnejšej hodnoty LD50 spomedzi validovaných správne uskutočnených testov.

3.1.2.3. Špecifické hľadiská klasifikácie látok, ktoré sú akútne toxické pri vdýchnutí

3.1.2.3.1.

Jednotky pre inhalačnú toxicitu sú funkciou formy vdychovaného materiálu. Hodnoty pre prachy a hmly sú vyjadrené v mg/l. Hodnoty pre plyny sú vyjadrené v ppmV. Keďže s testovaním pár, z ktorých niektoré sú tvorené zmesou kvapalnej a parnej fázy, môžu byť spojené ťažkosti, v tabuľke sú uvedené hodnoty v jednotkách mg/l. V prípade tých pár, ktoré sú takmer plynnou fázou, musí však byť klasifikácia založená na ppmV.

3.1.2.3.2.

Pri klasifikácii inhalačnej toxicity je v kategóriách vysokej toxicity pre prachy a hmly osobitne dôležité používať hodnoty s dobrou vypovedacou schopnosťou. Vdychované častice so stredným aerodynamickým priemerom (MMAD) v intervale 1 až 4 mikróny sa ukladajú vo všetkých častiach dýchacej sústavy potkana. Tento rozsah veľkosti častíc zodpovedá maximálnej dávke približne 2 mg/l. Aby sa pokusy na zvieratách mohli uplatňovať aj na expozíciu ľudí, v ideálnom prípade by sa mali testovať prachy a hmly v tomto rozsahu na potkanoch.

3.1.2.3.3.

Ak sú k dispozícii údaje, ktoré naznačujú, že mechanizmus toxicity spočíva v žieravosti, látka alebo zmes sa okrem klasifikácie pre inhalačnú toxicitu označí aj ako „žieravá pre dýchaciu sústavu“ (pozri poznámku 1 v bode 3.1.4.1). Žieravosť pre dýchaciu sústavu je definovaná zničením tkaniva dýchacej sústavy po jednorazovej, časovo obmedzenej expozícii, podobne ako v prípade žieravosti pre kožu; patrí k nej aj zničenie sliznice. Pri hodnotení žieravosti možno vychádzať z expertného posudku s použitím takých dôkazov, akými sú: skúsenosti u ľudí a zvierat, existujúce údaje (in vitro), hodnoty pH, informácie týkajúce sa podobných látok a akékoľvek iné súvisiace údaje.

3.1.3. Kritériá klasifikácie akútne toxických zmesí

3.1.3.1.

Kritériá klasifikácie akútne toxických látok, ako je uvedené v oddiele 3.1.2, vychádzajú z údajov letálnej dávky (testovacích alebo odvodených). Pre zmesi je potrebné získať alebo odvodiť informácie, ktoré umožňujú uplatniť tieto kritériá pre zmes na účely klasifikácie. Prístup pri klasifikácii podľa akútnej toxicity je viacúrovňový a závisí od množstva informácií, ktoré sú k dispozícii o samotnej zmesi a o jej zložkách. Vývojový diagram na obrázku 3.1.1 zobrazuje proces, ktorý treba dodržať.

3.1.3.2.

Pri akútnej toxicite sa berie do úvahy každý spôsob expozície na účely klasifikácie zmesí, ale potrebný je len jeden spôsob expozície, pokiaľ sa tento spôsob sleduje (odhadom alebo testami) pre všetky zložky. Ak sa akútna toxicita stanoví pre viac ako jeden spôsob expozície, na klasifikáciu sa použije prísnejšia kategória nebezpečnosti. Pre komunikáciu nebezpečnosti sa posudzujú všetky dostupné informácie a identifikujú sa všetky významné spôsoby expozície.

3.1.3.3.

Aby sa na účely klasifikácie nebezpečnosti zmesí použili všetky dostupné údaje, boli stanovené určité predpoklady a tieto sa vo vhodných prípadoch uplatňujú pri viacúrovňovom prístupe:

„významné zložky“ zmesi sú tie, ktoré sú prítomné v koncentráciách 1 % (hmotnostných pre tuhé látky, kvapaliny, prachy, hmly a pary a objemových pre plyny) alebo vyšších, pokiaľ neexistuje dôvodné podozrenie, že aj zložka prítomná v koncentrácii nižšej ako 1 % je dôležitá pri klasifikácii zmesi akútnej toxicity (pozri tabuľku 1.1);

b)	ak sa klasifikovaná zmes použije ako zložka inej zmesi, môže sa použiť skutočná toxicita alebo odvodený odhad akútnej toxicity (ATE) uvedenej zmesi, keď sa vypočítava klasifikácia novej zmesi s použitím vzorcov v oddiele 3.1.3.6.1 a bode 3.1.3.6.2.3.

Obrázok 3.1.1

Viacúrovňový prístup pri klasifikácii akútne toxických zmesí:

3.1.3.4. Klasifikácia zmesí, ak sú dostupné údaje akútnej toxicity pre celú zmes

3.1.3.4.1.

Ak samotná zmes bola testovaná na stanovenie jej akútnej toxicity, klasifikuje sa podľa rovnakých kritérií, aké boli použité pri látkach uvedených v tabuľke 3.1.1. Ak testovacie údaje za zmes nie sú dostupné, vykonajú sa postupy, ktoré sú uvedené v oddieloch 3.1.3.5 a 3.1.3.6.

3.1.3.5. Klasifikácia zmesí, ak nie sú dostupné údaje akútnej toxicity pre celú zmes: princípy extrapolácie

3.1.3.5.1.

Ak samotná zmes nebola testovaná na stanovenie jej akútnej toxicity, ale existuje dostatok údajov o jednotlivých zložkách a podobných testovaných zmesiach, ktoré umožňujú primerane charakterizovať nebezpečnosť zmesi, tieto údaje sa používajú v súlade s princípmi extrapolácie stanovenými v oddiele 1.1.3.

3.1.3.5.2.

Ak je zmes zriedená vodou alebo iným úplne netoxickým materiálom, toxicita zmesi sa môže vypočítať z testovacích údajov nezriedenej zmesi.

3.1.3.6. Klasifikácia zmesí na základe zložiek zmesi (súčtový vzorec)

3.1.3.6.1. K dispozícii sú údaje za všetky zložky

Aby sa zabezpečilo, že klasifikácia zmesi je presná a že výpočet sa musí vykonať len jedenkrát pre všetky systémy, sektory a kategórie, odhad akútnej toxicity (ATE) zložiek sa posudzuje takto:

a)	zahrnú sa zložky so známou akútnou toxicitou, ktoré patria do ľubovoľnej kategórie akútnej toxicity uvedenej v tabuľke 3.1.1;

b)	do úvahy sa neberú zložky, o ktorých sa predpokladá, že nie sú akútne toxické (napr. voda, cukor);

c)	do úvahy sa neberú zložky, ak limitný orálny test neindikuje akútnu toxicitu pri 2 000 mg/kg telesnej hmotnosti.

Zložky, ktoré patria do rozsahu pôsobenia tohto bodu, sa posudzujú ako zložky so známym odhadom akútnej toxicity (ATE).

ATE zmesi sa stanovuje výpočtom z hodnôt ATE pre všetky významné zložky podľa tohto vzorca pre orálnu, dermálnu alebo inhalačnú toxicitu:

Formula

kde:

Ci	=	koncentrácia zložky i ( % hmotnostných alebo % objemových)
i	=	individuálna zložka od 1 do n
n	=	počet zložiek
ATEi	=	odhad akútnej toxicity zložky i.

3.1.3.6.2. Klasifikácia zmesí, ak nie sú dostupné údaje pre všetky zložky

3.1.3.6.2.1.

Ak nie je k dispozícii ATE pre individuálnu zložku zmesi, ale z dostupných informácií, ako napríklad z informácií uvedených nižšie, možno získať odvodenú prepočítanú hodnotu, ako sú hodnoty uvedené v tabuľke 3.1.2, používa sa vzorec uvedený v oddiele 3.1.3.6.1.

K tomu patrí hodnotenie:

a)	extrapolácie medzi odhadmi orálnej, dermálnej a inhalačnej akútnej toxicity (12). Takéto hodnotenie by si mohlo vyžadovať vhodné farmakodynamické a farmakokinetické údaje;

b)	dôkazov z expozície ľudí, ktoré naznačujú toxické účinky, ale neposkytujú údaje o letálnej dávke;

c)	dostupných dôkazov z ľubovoľných iných testov/analýz toxicity pre látku, ktoré naznačujú akútne toxické účinky, ale nemusia poskytovať údaje o letálnej dávke; alebo

d)	údajov o veľmi podobných látkach s použitím vzťahov medzi štruktúrou a aktivitou.

Tento prístup si vo všeobecnosti vyžaduje značné doplňujúce technické informácie a vysokokvalifikovaných a skúsených odborníkov (expertný posudok, pozri oddiel 1.1.1) na stanovenie spoľahlivého odhadu akútnej toxicity. Ak tieto informácie nie sú dostupné, pokračujte bodom 3.1.3.6.2.3.

3.1.3.6.2.2.

V prípade, že v zmesi je prítomná zložka bez akýchkoľvek použiteľných informácií v koncentrácii 1 % alebo viac, záver je taký, že tejto zmesi sa nemôže priznať žiadny definitívny odhad akútnej toxicity. V tejto situácii sa zmes klasifikuje len na základe známych zložiek s doplňujúcou informáciou, že x percent zmesi tvorí zložka (zložky) neznámej toxicity.

3.1.3.6.2.3.

Ak celková koncentrácia zložky (zložiek) s neznámou akútnou toxicitou je ≤ 10 %, použije sa vzorec uvedený v bode 3.1.3.6.1. Ak celková koncentrácia zložky (zložiek) s neznámou toxicitou je > 10 %, vzorec uvedený v oddiele 3.1.3.6.1 sa na účely prispôsobenia celkovému percentuálnemu obsahu neznámej zložky (zložiek) upraví takto:

Formula

Tabuľka 3.1.2

Prepočítanie experimentálne získaných hodnôt rozsahu akútnej toxicity (alebo kategórií nebezpečnosti pre akútnu toxicitu) pre odhady akútnej toxicity na účely klasifikácie podľa príslušných spôsobov expozície

Spôsoby expozície

Klasifikačná kategória alebo experimentálne získaný odhad rozsahu akútnej toxicity

Odhad hodnôt akútnej toxicity po prepočítaní

(pozri poznámku 1)

Orálne

(mg/kg telesnej hmotnosti)

0 < kategória 1 ≤ 5

5 < kategória 2 ≤ 50

50 < kategória 3 ≤ 300

300 < kategória 4 ≤ 2 000

0,5

100

500

Dermálne

(mg/kg telesnej hmotnosti)

0 < kategória 1 ≤ 50

50 < kategória 2 ≤ 200

200 < kategória 3 ≤ 1 000

1 000 < kategória 4 ≤ 2 000

300

1 100

Plyny

(ppmV)

0 < kategória 1 ≤ 100

100 < kategória 2 ≤ 500

500 < kategória 3 ≤ 2 500

2 500 < kategória 4 ≤ 20 000

100

700

4 500

Pary

(mg/l)

0 < kategória 1 ≤ 0,5

0,5 < kategória 2 ≤ 2,0

2,0 < kategória 3 ≤ 10,0

10,0 < kategória 4 ≤ 20,0

0,05

0,5

Prach/hmla

(mg/l)

0< kategória 1 ≤ 0,05

0,05 < kategória 2 ≤ 0,5

0,5 < kategória 3 ≤ 1,0

1,0 < kategória 4 ≤ 5,0

0,005

0,05

0,5

1,5

Poznámka 1:

Tieto hodnoty sú navrhnuté na použitie pri výpočte ATE na účely klasifikácie zmesi na základe jej zložiek a nereprezentujú výsledky testov.

3.1.4. Informovanie o nebezpečnosti

3.1.4.1.

V prípade látok alebo zmesí, ktoré spĺňajú kritériá klasifikácie do tejto triedy nebezpečnosti, sa používajú prvky označovania v súlade s tabuľkou 3.1.3

Tabuľka 3.1.3

Prvky označovania pre akútnu toxicitu

Klasifikácia

Kategória 1

Kategória 2

Kategória 3

Kategória 4

Piktogramy GHS

Výstražné slovo

Nebezpečenstvo

Pozor

Výstražné upozornenie:

—

orálne

H300:

Srteľný po požití

H300:

Smrteľný po požití

H301:

Toxický po požití

H302:

Škodlivý po požití

—

dermálne

H310: Smrteľný pri kontakte s pokožkou

H311: Toxický pri kontakte s pokožkou

H312: Škodlivý pri kontakte s pokožkou

—	inhalačne (pozri poznámku 1)

H330: Smrteľný pri vdýchnutí

H331: Toxický pri vdýchnutí

H332: Škodlivý pri vdýchnutí

Bezpečnostné upozornenie – prevencia (orálne)

P264

P270

P264

P270

P264

P270

P264

P270

Bezpečnostné upozornenie – odozva (orálne)

P301 + P310

P321

P330

P301 + P310

P321

P330

P301 + P310

P321

P330

P301 + P312

P330

Bezpečnostné upozornenie – uchovávanie (orálne)

P405

Bezpečnostné upozornenie – zneškodňovanie (orálne)

P501

Bezpečnostné upozornenie – prevencia (dermálne)

P262

P264

P270

P280

P262

P264

P270

P280

Bezpečnostné upozornenie – odozva (dermálne)

P302 + P350

P310

P322

P361

P363

P302 + P350

P310

P322

P361

P363

P302 + P352

P312

P322

P361

P363

P302 + P352

P312

P322

P363

Bezpečnostné upozornenie – uchovávanie (dermálne)

P405

Bezpečnostné upozornenie – zneškodňovanie (dermálne)

P501

Bezpečnostné upozornenie – prevencia (inhalačne)

P260

P271

P284

P260

P271

P284

P261

P271

P261

P271

Bezpečnostné upozornenie – odozva (inhalačne)

P304 + P340

P310

P320

P304 + P340

P310

P320

P304 + P340

P311

P321

P304 + P340

P312

Bezpečnostné upozornenie – uchovávanie (inhalačne)

P403 + P233

P405

P403 + P233

P405

P403 + P233

P405

Bezpečnostné upozornenie – zneškodňovanie (inhalačne)

P501

Poznámka 1:

Okrem klasifikácie na inhalačnú toxicitu, ak sú dostupné údaje, ktoré naznačujú, že mechanizmom toxicity je žieravosť, látka alebo zmes sa označí aj ako EUH071: „žieravá pre dýchaciu sústavu“ – pozri odporúčanie v bode 3.1.2.3.3. Okrem príslušného piktogramu pre akútnu toxicitu sa môže pridať piktogram pre žieravosť (používaný pre žieravosť pre kožu a oči) spolu s upozornením „žieravý pre dýchaciu sústavu“.

Poznámka 2:

V prípade, že v zmesi je prítomná zložka, o ktorej nie sú dostupné žiadne použiteľné informácie, v koncentrácii 1 % alebo viac, zmes sa označí doplňujúcou informáciou „x percent zmesi tvorí zložka (zložky) neznámej toxicity“ – pozri odporúčanie v bode 3.1.3.6.2.2.

3.2. Žieravosť/dráždivosť pre kožu

3.2.1. Definície

3.2.1.1.

Žieravý pre kožu znamená vznik ireverzibilného poškodenia kože, a to viditeľná nekróza cez epidermu až do dermy po aplikácii testovanej látky v trvaní do štyroch hodín. Pre reakcie na žieravosť sú typické vredy, krvácanie, krvavé chrasty a na konci pozorovania po 14 dňoch strata farby v dôsledku vyblednutia kože, celé plochy postihnuté alopéciou a jazvy. Na vyhodnotenie nejasných lézií je potrebné použiť histopatologické vyšetrenie.

Dráždivý pre kožu je vznik reverzibilného poškodenia kože po aplikácii testovanej látky v trvaní do 4 hodín.

3.2.2. Kritériá klasifikácie pre látky

3.2.2.1.

Pri stanovení žieravého a dráždivého potenciálu látok treba pred vykonaním testov posúdiť niekoľko faktorov. Tuhé látky (prášky) sa môžu stať žieravými alebo dráždivými pri zvlhnutí alebo pri kontakte s vlhkou pokožkou alebo membránami sliznice. Existujúce skúsenosti u ľudí a údaje o zvieratách vyplývajúce z jednorazovej alebo opakovanej expozície sú prvým podkladom pre analýzu, keďže poskytujú informácie týkajúce sa priamo účinkov na kožu. Alternatívne možnosti in vitro, ktoré boli validované a akceptované, sa takisto môžu použiť na pomoc pri prijímaní klasifikačných rozhodnutí (pozri článok 5). V niektorých prípadoch môže byť na vykonanie klasifikačných rozhodnutí k dispozícii dostatok informácií o štruktúrne podobných zlúčeninách.

3.2.2.2.

Podobne extrémne hodnoty pH, ako napríklad ≤ 2 a ≥ 11,5, môžu byť náznakom potenciálu spôsobovať dermálne účinky, najmä ak je známa tlmivá (pufračná) kapacita, i keď korelácia nie je úplne presná. Vo všeobecnosti sa predpokladá, že takéto látky vyvolávajú na koži významné účinky. Ak posúdenie rezervy kyselín/zásad naznačuje, že látka alebo zmes nemusí byť napriek nízkej alebo vysokej hodnote pH žieravá, na potvrdenie sa vykonajú ďalšie testy, najlepšie s použitím vhodného validovaného testu in vitro.

3.2.2.3.

Ak je látka vysoko dermálne toxická, skúmanie dráždivosti/žieravosti pre kožu nie je prakticky uskutočniteľné, keďže množstvo testovanej látky, ktoré sa má použiť, značne presahuje toxickú dávku a vedie k uhynutiu zvierat. Keď sa robia pozorovania dráždivosti/žieravosti pre kožu pri skúmaní akútnej toxicity a pozorovania sa robia pre väčšiu dávku ako je limitná dávka, ďalšie testy nie sú potrebné za predpokladu, že použité zriedenie a testované druhy pokusných zvierat sú rovnaké.

3.2.2.4.

Všetky uvedené informácie, ktoré sú pre látku dostupné, sa použijú na stanovenie potreby vykonania testov dráždivosti pre kožu in vivo.

I keď informácie by sa mohli získať z hodnotenia jednotlivých parametrov v rámci jednej úrovne (pozri bod 3.2.2.5), napr. hydroxidy alkalického kovu s extrémnou hodnotou pH sa považujú za žieravé pre kožu, užitočné je posúdenie všetkých existujúcich informácií a stanovenie celkovej závažnosti dôkazov. Platí to najmä vtedy, keď sú dostupné informácie o niektorých, ale nie o všetkých parametroch. Vo všeobecnosti sa hlavný dôraz kladie na existujúce skúsenosti a údaje o ľuďoch, potom nasledujú skúsenosti a údaje z testov na zvieratách, potom iné zdroje informácií, ale stanovenia z prípadu na prípad sú nevyhnutné.

3.2.2.5.

Keď je to možné, uvažuje sa o viacúrovňovom prístupe k hodnoteniu počiatočných informácií, pričom sa uznáva, že v určitých prípadoch nemusia byť významné všetky prvky.

3.2.2.6. Žieravosť

3.2.2.6.1.

Ako sa uvádza v tabuľke 3.2.1 Látka sa klasifikuje ako žieravá na základe výsledkov testov na zvieratách. Žieravou je látka, ktorá spôsobuje zničenie kožného tkaniva, t. j. viditeľnú nekrózu cez epidermu až do dermy, minimálne u jedného testovaného zvieraťa po pôsobení trvajúcom do 4 hodín. Pre reakcie na leptanie sú typické vredy, krvácanie, krvavé chrasty a na konci pozorovania po 14 dňoch strata farby v dôsledku vyblednutia kože, celé plochy postihnuté alopéciou a jazvami. Na vyhodnotenie nejasných lézií je potrebné použiť histopatologické vyšetrenie.

3.2.2.6.2.

V kategórii žieravosti sú ustanovené tri podkategórie: podkategória 1A – kde sa odozvy prejavia po expozícii v trvaní do 3 minút a pozorovanie trvá maximálne 1 hodinu; podkategória 1B – kde sú odozvy zaznamenané po expozícii v dĺžke od 3 minút do 1 hodiny a pozorovania trvajú maximálne 14 dní; a podkategória 1C – kde k odozvám dochádza po expozícii v dĺžke od 1 hodiny do 4 hodín a pozorovania trvajú maximálne 14 dní.

3.2.2.6.3.

O použití údajov od ľudí sa hovorí v oddieloch 3.2.2.1 a 3.2.2.4 a takisto v bodoch 1.1.1.3, 1.1.1.4 a 1.1.1.5.

Tabuľka 3.2.1

Kategória a podkategórie žieravosti pre kožu

		Žieravé u ≥ 1 z 3 zvierat
	Podkategórie žieravosti	Expozícia	Pozorovanie
Kategória 1: Žieravé	1A	≤ 3 minúty	< 1 hodina
	1B	> 3 minúty – ≤ 1 hodina	≤ 14 dní
	1C	> 1 hodina – ≤ 4 hodiny	≤ 14 dní

3.2.2.7. Dráždivosť

3.2.2.7.1.

S použitím výsledkov testov na zvieratách je v tabuľke 3.2.2. uvedená jediná kategória pre dráždivosť (kategória 2). O použití údajov od ľudí sa hovorí v oddieloch 3.2.2.1 a 3.2.2.4 a takisto v bodoch 1.1.1.3, 1.1.1.4 a 1.1.1.5. Hlavné kritérium pre kategóriu dráždivosti je to, keď aspoň dve z troch testovaných zvierat majú priemerné bodové hodnotenie ≥ 2,3 – ≤ 4,0.

Tabuľka 3.2.2

Kategória dráždivosť pre kožu

Kategória

Kritériá

Kategória 2: Dráždivé

(1)	Priemerná hodnota ≥ 2,3 – ≤ 4,0 pre erytém/eschar alebo pre edém aspoň u dvoch z 3 testovaných zvierat z odčítania po 24, 48 a 72 hodinách od odstránenia náplasti alebo, ak sú reakcie oneskorené, z odčítania v 3 po sebe nasledujúcich dňoch po prepuknutí reakcií kože; alebo

(2)	Zápal, ktorý pretrváva do konca doby pozorovania, obvykle 14 dní, minimálne u dvoch zvierat, s osobitným prihliadnutím na alopéciu (obmedzená plocha), hyperkeratózu, hyperplaziu a šupinatosť; alebo

(3)	V niektorých prípadoch, keď sa u zvierat prejavuje väčšia variabilnosť odoziev, s veľmi jednoznačnými pozitívnymi účinkami jediného zvieraťa pri expozícii látke, ale slabšími ako je uvedené vyššie.

3.2.2.8. Poznámky k reakciám získaným pri testoch dráždivosti pre kožu na zvieratách

3.2.2.8.1.

Odozvy podráždenia kože u zvierat pri testoch môžu byť dosť rozdielne, podobne ako je to u žieravosti. Hlavným kritériom pre klasifikáciu látky ako dráždivej pre kožu, ako sa uvádza v oddiele 3.2.2.7.1, je priemerná hodnota bodového hodnotenia pre sčervenanie kože/chrasty alebo opuch, vypočítaná za aspoň dve z troch testovaných zvierat. Osobitné kritérium dráždivosti sa používa pre prípady, keď odozva na podráždenie je významná, ale slabšia ako kritérium priemerného bodového hodnotenia pri pozitívnom teste. Testovaný materiál môže byť napríklad označený ako dráždivý, ak aspoň jedno z troch testovaných zvierat má veľmi zvýšené priemerné bodové hodnotenie počas celej štúdie, ako aj poškodenia kože pretrvávajúce aj na konci doby pozorovania, obvykle 14 dní. Ďalšie odozvy by tiež mohli splniť toto kritérium. Je však potrebné uistiť sa o tom, že tieto odozvy sú dôsledkom expozície chemickej látke.

3.2.2.8.2.

Reverzibilita kožných poškodení je ďalšie hľadisko pri hodnotení odoziev na podráždenie. Ak zápal pretrváva do konca doby pozorovania u dvoch alebo viacerých testovaných zvierat, s prihliadnutím na alopéciu (obmedzená plocha), hyperkeratózu, hyperplaziu a šupinatosť, materiál sa považuje za dráždivý.

3.2.3. Kritériá klasifikácie pre zmesi

3.2.3.1. Klasifikácia zmesí, keď sú dostupné údaje pre celú zmes

3.2.3.1.1.

Zmes sa klasifikuje s použitím kritérií pre látky a s prihliadnutím na stratégie testovania a hodnotenia na získanie údajov pre tieto triedy nebezpečnosti.

3.2.3.1.2.

Na rozdiel od iných tried nebezpečnosti, na testovanie žieravosti pre kožu sú pre určité látky a zmesi dostupné alternatívne testy, ktoré môžu dávať presný výsledok na účely klasifikácie a ktorých vykonanie je zároveň jednoduché a pomerne lacné. Keď sa uvažuje o testovaní zmesi, vykonávateľom klasifikácie sa odporúča, aby používali stratégiu viacúrovňového stanovenia závažnosti dôkazov, ako je zahrnutá v kritériách pre klasifikáciu látok na žieravosť a dráždivosť pre kožu (bod 3.2.2.5), a tým pomohli zabezpečiť presnú klasifikáciu a nevykonávanie zbytočných testov na zvieratách. Zmes sa považuje za žieravú pre kožu (kategória 1 žieravosti pre kožu), ak jej pH je 2 a menej alebo ak je jej pH 11,5 a viac. Ak posúdenie rezervy kyselín/zásad naznačuje, že látka alebo zmes nemusí byť napriek nízkej alebo vysokej hodnote pH žieravá, na potvrdenie sa vykonajú ďalšie testy, najlepšie s použitím vhodného validovaného testu in vitro.

3.2.3.2. Klasifikácia zmesí, keď nie sú dostupné údaje pre celú zmes: princípy extrapolácie

3.2.3.2.1.

Ak samotná zmes nebola testovaná na stanovenie nebezpečnosti žieravosti/dráždivosti pre kožu, ale existuje dostatok údajov o jednotlivých zložkách a podobných testovaných zmesiach, ktoré umožňujú primerane charakterizovať nebezpečnosť zmesi, tieto údaje sa používajú v súlade s princípmi extrapolácie stanovenými v oddiele 1.1.3.

3.2.3.3. Klasifikácia zmesí, keď sú dostupné údaje pre všetky zložky alebo len pre niektoré zložky zmesi

3.2.3.3.1.

Aby sa na účely klasifikácie nebezpečnosti žieravosti/dráždivosti zmesi pre kožu použili všetky dostupné údaje, bol stanovený tento predpoklad a uplatňuje sa vždy, keď je to vhodné pri viacúrovňovom prístupe:

Predpoklad: „významné zložky“ zmesi sú tie, ktoré sú prítomné v koncentráciách 1 % (hmotnostné pre tuhé látky, kvapaliny, prachy, hmly a pary a objemové pre plyny) alebo vyššej, pokiaľ sa nepredpokladá (napr. v prípade žieravých zložiek), že niektorá zložka prítomná v koncentrácii nižšej ako 1 % môže byť napriek tomu významná pre klasifikáciu zmesi na žieravosť/dráždivosť pre kožu.

3.2.3.3.2.

Vo všeobecnosti prístup ku klasifikácii zmesí ako dráždivých alebo žieravých pre kožu, keď sú dostupné údaje o zložkách, ale nie o zmesi ako celku, vychádza z teórie aditivity, t.j. že každá žieravá alebo dráždivá zložka prispieva k celkovým žieravým alebo dráždivým vlastnostiam zmesi úmerne svojmu potenciálu a koncentrácii. Modifikujúci faktor 10 sa používa pre žieravé zložky, keď sú prítomné v koncentrácii nižšej ako generický koncentračný limit pre klasifikáciu v kategórii 1, ale ich koncentrácia je taká, že prispieva ku klasifikácii zmesi ako dráždivej. Zmes sa klasifikuje ako žieravá alebo dráždivá, ak je súčet koncentrácií takýchto zložiek vyšší ako koncentračný limit.

3.2.3.3.3.

Tabuľka 3.2.3 obsahuje generické koncentračné limity, ktoré sa majú použiť na stanovenie, či sa zmes považuje za dráždivú alebo žieravú pre kožu.

3.2.3.3.4.1.

Osobitná pozornosť sa musí venovať klasifikovaniu určitých typov zmesí, ktoré obsahujú látky, akými sú napríklad kyseliny a zásady, anorganické soli, aldehydy, fenoly a povrchovo aktívne látky. Prístup vysvetlený v bodoch 3.2.3.3.1 a 3.2.3.3.2 nemusí byť použiteľný, ak mnohé z týchto látok sú žieravé alebo dráždivé v koncentráciách < 1 %.

3.2.3.3.4.2.

Pre zmesi, ktoré obsahujú silné kyseliny alebo zásady, sa ako klasifikačné kritérium používa pH (pozri bod 3.2.3.1.2), keďže pH je lepším ukazovateľom žieravosti ako koncentračné limity uvedené v tabuľke 3.2.3.

3.2.3.3.4.3.

Zmes, ktorá obsahuje zložky žieravé alebo dráždivé pre kožu a ktorú nemožno klasifikovať na základe metódy aditivity (tabuľka 3.2.3) v dôsledku chemických vlastností, ktoré spôsobujú nefunkčnosť tohto prístupu, sa klasifikuje ako žieravá pre kožu kategórie 1A, 1B alebo 1C, ak obsahuje ≥ 1 % niektorej zložky klasifikovanej do kategórie 1A, 1B, resp. 1C, alebo do kategórie 2, ak obsahuje ≥ 3 % niektorej dráždivej zložky. Klasifikácia zmesí so zložkami, pre ktoré neplatí prístup v tabuľke 3.2.3, je zhrnutá v tabuľke 3.2.4.

3.2.3.3.5.

Niekedy možno spoľahlivými údajmi preukázať, že nebezpečenstvo žieravosti/dráždivosti nejakej zložky pre kožu nie je zrejmé, keď je prítomná vo vyšších limitoch ako sú generické koncentračné limity uvedené v tabuľkách 3.2.3 a 3.2.4. V takých prípadoch sa zmes klasifikuje podľa týchto údajov (pozri aj články 10 a 11). V iných prípadoch, ak sa predpokladá, že nebezpečenstvo žieravosti/dráždivosti nejakej zložky pre kožu nie je zrejmé, keď je prítomná vo vyššej koncentrácii ako sú generické koncentračné limity uvedené v tabuľkách 3.2.3 a 3.2.4, zvažuje sa vykonanie testovania tejto zmesi. V takých prípadoch sa uplatňuje stratégia viacúrovňového stanovenia závažnosti dôkazov, ako je opísaná v bode 3.2.2.5.

3.2.3.3.6.

Ak existujú údaje, ktoré preukazujú, že zložka (zložky) je žieravá alebo dráždivá v koncentrácii < 1 % (žieravá) alebo < 3 % (dráždivá), zmes sa klasifikuje zodpovedajúcim spôsobom.

Tabuľka 3.2.3

Generické koncentračné limity zložiek klasifikovaných na nebezpečnosť žieravosti/dráždivosti pre kožu (kategória 1 alebo 2), ktoré vedú ku klasifikácii zmesi ako žieravej/dráždivej pre kožu

Súčet zložiek klasifikovaných ako:	Koncentrácia, ktorá vedie ku klasifikácii zmesi ako:
	Žieravá pre kožu	Dráždivá pre kožu
	Kategória 1 (pozrite poznámku nižšie)	Kategória 2
Žieravé pre kožu kategórie 1A, 1B, 1C	≥ 5 %	≥1 % ale < 5 %
Dráždivé pre kožu kategória 2		≥ 10 %
(10 × žieravé pre kožu kategória 1A, 1B, 1C) + dráždivé pre kožu kategória 2		≥ 10 %

Poznámka:

Aby sa zmes mohla klasifikovať ako žieravá pre kožu kategórie 1A, 1B alebo 1C, súčet všetkých zložiek zmesi klasifikovaných ako žieravé pre kožu kategórie 1A, 1B, resp. 1C musí byť ≥ 5 %. Ak súčet zložiek žieravých pre kožu kategórie 1A je < 5 %, ale súčet zložiek kategórie 1A+1B je ≥ 5 %, zmes sa klasifikuje ako žieravá pre kožu, kategória 1B. Podobne, ak súčet zložiek žieravých pre kožu kategórie 1A+1B je < 5 %, ale súčet zložiek kategórie 1A+1B+1C je ≥ 5 %, zmes sa klasifikuje ako žieravá pre kožu kategórie 1C.

Tabuľka 3.2.4

Generické koncentračné limity zložiek zmesi, na ktoré sa neuplatňuje metóda aditivity a ktoré vedú ku klasifikácii zmesi ako žieravej/dráždivej pre kožu

Zložka:	Koncentrácia:	Zmes klasifikovaná ako: dermálne
Kyselina s pH ≤ 2	≥ 1 %	Kategória 1
Zásada s pH ≥ 11,5	≥ 1 %	Kategória 1
Iné žieravé (kategória 1A, 1B, 1C) zložky, na ktoré sa neuplatňuje metóda aditivity	≥ 1 %	Kategória 1
Iné dráždivé (kategória 2) zložky, na ktoré sa neuplatňuje metóda aditivity, vrátane kyselín a zásad	≥ 3 %	Kategória 2

3.2.4. Informovanie o nebezpečnosti

3.2.4.1.

V prípade látok alebo zmesí, ktoré spĺňajú kritériá klasifikácie do tejto triedy nebezpečnosti, sa používajú prvky označovania v súlade s tabuľkou 3.2.5.

Tabuľka 3.2.5

Prvky označovania pre žieravosť/dráždivosť pre kožu

Klasifikácia	Kategória 1 A/1 B/1 C	Kategória 2
Piktogramy GHS
Výstražné slovo	Nebezpečenstvo	Pozor
Výstražné upozornenie	H314: Spôsobuje vážne poleptanie kože a poškodenie očí	H315: Dráždi kožu
Bezpečnostné upozornenie – prevencia	P260 P264 P280	P264 P280
Bezpečnostné upozornenie – odozva	P301 + P330 + P331 P303 + P361 + P353 P363 P304 + P340 P310 P321 P305 + P351 + P338	P302 + P352 P321 P332 + P313 P362
Bezpečnostné upozornenie – uchovávanie	P405
Bezpečnostné upozornenie – zneškodňovanie	P501

3.3. Vážne poškodenie očí/podráždenie očí

3.3.1. Definície

3.3.1.1.

Vážne poškodenie oka je poškodenie tkaniva oka alebo závažné fyzické zhoršenie zraku po aplikácii testovanej látky na vonkajší povrch oka, ktoré nie je úplne reverzibilné do 21 dní po aplikácii.

Podráždenie oka je tvorba zmien v oku následkom aplikácie testovanej látky na vonkajší povrch oka, ktoré sú úplne reverzibilné do 21 dní od aplikácie.

3.3.2. Kritériá klasifikácie pre látky

3.3.2.1.

Klasifikačný systém pre látky zahŕňa systém viacúrovňového testovania a hodnotenia, ktorý spája vopred existujúce informácie o vážnych poškodeniach očného tkaniva a podráždení oka (vrátane údajov na základe historických skúseností u ľudí alebo zvierat), ako aj hľadiská modelov (Q)SAR a výstupy z validovaných testov in vitro, s cieľom nevykonávať zbytočné testy na zvieratách.

3.3.2.2.

Skôr v ako sa vykoná akýkoľvek test vážneho poškodenia oka/podráždenia oka in vivo, preskúmajú sa všetky existujúce informácie o danej látke. Na základe existujúcich údajov sa často môžu prijať predbežné rozhodnutia o tom, či látka spôsobuje vážne (t.j. ireverzibilné) poškodenie očí. Ak je možné látku klasifikovať na základe týchto údajov, nevyžadujú sa žiadne testy.

3.3.2.3.

Pred vykonaním testov je potrebné posúdiť niekoľko faktorov na stanovenie potenciálu látky spôsobovať vážne poškodenie alebo podráždenie oka. Zhromaždené skúsenosti u ľudí a zvierat sú prvým podkladom pre analýzu, keďže poskytujú informácie priamo súvisiace s účinkami na oči. Na prijatie rozhodnutia o nebezpečnosti v niektorých prípadoch môže byť dostupný dostatok informácií o štruktúrne príbuzných zlúčeninách. Podobne extrémne hodnoty pH ≤ 2 a ≥ 11,5 môžu spôsobiť vážne poškodenie oka, najmä ak sú spojené so značnou tlmivou kapacitou. O takých látkach sa predpokladá, že majú značné účinky na oči. Možná žieravosť pre kožu sa musí vyhodnotiť pred posúdením vážneho poškodenia/podráždenia oka, aby nebolo potrebné vykonávať testovanie lokálnych účinkov na oči s látkami žieravými pre kožu. Látky žieravé pre kožu sa považujú za látky, ktoré spôsobujú aj vážne poškodenie očí (kategória 1), zatiaľ čo látky dráždivé pre kožu sa môžu považovať za látky spôsobujúce podráždenie očí (kategória 2). Na vykonanie klasifikačných rozhodnutí sa môžu použiť alternatívne testy in vitro, ktoré boli validované a akceptované (pozri článok 5).

3.3.2.4.

Všetky uvedené informácie, ktoré sú pre látku dostupné, sa použijú na stanovenie potreby vykonania testov dráždivosti pre oko in vivo. I keď sa informácie môžu získať z hodnotenia jednotlivých parametrov v rámci jednej úrovne (napr. hydroxidy alkalických kovov s extrémnou hodnotou pH sa považujú za lokálne žieraviny), pri stanovení celkovej závažnosti dôkazov sa posudzujú všetky existujúce informácie, najmä keď sú dostupné informácie o niektorých, ale nie o všetkých parametroch. Vo všeobecnosti sa hlavný dôraz kladie na expertný posudok, posúdenie skúseností s látkou u ľudí, potom na výsledky testov dráždivosti pre kožu a dobre validovaných alternatívnych metód. Pokiaľ je to možné, malo by sa upustiť od testov žieravých látok alebo zmesí na zvieratách.

3.3.2.5.

Keď je to možné, uvažuje sa o viacúrovňovom prístupe k hodnoteniu počiatočných informácií, pričom sa uznáva, že v určitých prípadoch nemusia byť významné všetky prvky.

3.3.2.6. Ireverzibilné účinky na oči/vážne poškodenie očí (kategória 1)

3.3.2.6.1.

Látky, ktoré majú potenciál vážne poškodiť oči, sa klasifikujú v kategórii 1 (ireverzibilné účinky na oči). Látky sa do tejto kategórie nebezpečnosti klasifikujú na základe výsledkov testov na zvieratách, v súlade s kritériami uvedenými v tabuľke 3.3.1. Tieto pozorovania zahŕňajú zvieratá s léziami rohovky 4. stupňa a s inými vážnymi reakciami (napr. zničením rohovky), ktoré sa pozorujú kedykoľvek v priebehu testovania, ako aj s trvalým zákalom rohovky, sfarbením rohovky farbiacou látkou, zrastami tkanív, panusom a poruchami funkcie dúhovky alebo s inými účinkami, ktoré zhoršujú videnie. V tejto súvislosti sa za trvalé lézie považujú tie, ktoré nie sú úplne reverzibilné v priebehu pozorovacieho obdobia spravidla v dĺžke 21 dní. Látky sa takisto klasifikujú do kategórie 1, ak spĺňajú kritériá zákalu rohovky ≥ 3 alebo zápalu dúhovky > 1,5, zistené pri teste očí podľa Draizea na králikoch s tým, že takéto vážne lézie sú obvykle ireverzibilné v priebehu 21-dňového pozorovacieho obdobia.

Tabuľka 3.3.1

Kategória pre ireverzibilné účinky na oči

Kategória

Kritériá

Ireverzibilné účinky na oči

(Kategória 1)

Ak pôsobením na oči zvieraťa látka vyvolá:

—	najmenej u jedného pokusného zvieraťa účinky na rohovke, dúhovke alebo spojivke, ktorých reverzia sa neočakáva alebo ku ktorých reverzii nedošlo v priebehu pozorovacieho obdobia spravidla v dĺžke 21 dní; a/alebo

—

najmenej u 2 z 3 testovaných zvierat pozitívnu odozvu v podobe:

—	zákalu rohovky ≥ 3 a/alebo

—	zápalu dúhovky > 1,5,

čo sa vypočíta ako priemerné bodové hodnotenie stupňované po 24, 48 a 72 hodinách od aplikácie testovaného materiálu.

3.3.2.6.2.

Použitím údajov od ľudí sa zaoberajú body 3.3.2.1, 3.3.2.4 a takisto body 1.1.1.3, 1.1.1.4 a 1.1.1.5.

3.3.2.7. Reverzibilné účinky na oči (kategória 2)

3.3.2.7.1.

Látky, ktoré majú potenciál vyvolávať reverzibilné podráždenie očí, sa zaraďujú do kategórie 2 (dráždivé pre oči).

Tabuľka 3.3.2

Kategória pre reverzibilné účinky na oči

Kategória

Kritériá

Dráždivé pre oči

(Kategória 2)

Ak pôsobením na oči zvieraťa látka vyvolá:

—

najmenej u 2 z 3 testovaných zvierat pozitívnu odozvu v podobe:

—	zákalu rohovky ≥ 1 a/alebo

—	zápalu dúhovky ≥ 1, a/alebo

—	sčervenanie spojiviek ≥ 2 a/alebo

—	edém spojiviek (chemóza) ≥ 2,

—	vypočítanú ako priemerné bodové hodnotenie stupňované po 24, 48 a 72 hodinách po aplikácii testovaného materiálu a ktorá je plne reverzibilná v priebehu pozorovacieho obdobia 21 dní

3.3.2.7.2.

Ak sú pri týchto látkach odozvy zvierat zreteľne rôznorodé, zohľadňujú sa tieto informácie pri stanovení klasifikácie.

3.3.3. Kritériá klasifikácie pre zmesi

3.3.3.1. Klasifikácia zmesí, keď sú dostupné údaje pre celú zmes

3.3.3.1.1.

Zmes sa klasifikuje pomocou kritérií pre látky a pri zohľadnení stratégií testovania a hodnotenia použitých na získanie údajov pre tieto triedy nebezpečnosti.

3.3.3.1.2.

Na rozdiel od iných tried nebezpečnosti sú pre určité druhy zmesí dostupné alternatívne testy žieravosti pre kožu, ktoré poskytujú presné výsledky na účely klasifikácie, pričom ich vykonanie je jednoduché a relatívne lacné. Keď sa uvažuje o testovaní zmesi, vykonávateľom klasifikácie sa odporúča, aby používali stratégiu viacúrovňového stanovenia závažnosti dôkazov, ako je zahrnutá v kritériách pre klasifikáciu látok na žieravosť a vážne poškodenie očí a na dráždivosť pre oči, a tým pomohli zabezpečiť presnú klasifikáciu a nevykonávanie zbytočných testov na zvieratách. Zmes sa považuje za spôsobujúcu vážne poškodenie očí (kategória 1), ak jej pH ≤ 2,0 alebo ≥ 11,5. Ak zohľadnenie rezervy kyselín/zásad naznačuje, že zmes nemusí mať potenciál spôsobovať vážne poškodenia očí napriek nízkej alebo vysokej hodnote pH, na potvrdenie je potrebné vykonať ďalšie testy, najlepšie s použitím vhodného validovaného testu in vitro.

3.3.3.2. Klasifikácia zmesí, keď nie sú dostupné údaje pre celú zmes: princípy extrapolácie

3.3.3.2.1.

Keď zmes ako celok nebola testovaná na stanovenie jej žieravosti pre kožu alebo potenciálu spôsobovať vážne poškodenia alebo podráždenia očí, ale existuje dostatok údajov o jednotlivých zložkách a podobných testovaných zmesiach, ktoré umožňujú primerane charakterizovať nebezpečnosť zmesi, tieto údaje sa používajú v súlade s princípmi extrapolácie stanovenými v oddiele 1.1.3.

3.3.3.3. Klasifikácia zmesi, keď sú dostupné údaje pre všetky zložky alebo len pre niektoré zložky zmesi

3.3.3.3.1.

Aby sa využili všetky dostupné údaje na účely klasifikácie zmesí, pokiaľ ide o ich vlastnosti spôsobujúce podráždenie očí/vážne poškodenie očí, bol stanovený tento predpoklad a uplatňuje sa pri viacúrovňovom prístupe vždy, keď je to vhodné:

Predpoklad: „významné zložky“ zmesi sú tie, ktoré sú prítomné v koncentrácii 1 % (hmotnostné pre tuhé látky, kvapaliny, prachy, hmly a pary a objemové pre plyny) alebo vyššej, pokiaľ sa nepredpokladá (napr. v prípade žieravých zložiek), že niektorá zložka prítomná v koncentrácii nižšej ako 1 % je predsa len významná pre klasifikáciu zmesi na dráždivosť/vážne poškodenie očí.

3.3.3.3.2.

Vo všeobecnosti prístup ku klasifikácii zmesí ako dráždivých pre oči alebo vážne poškodzujúcich oči, keď sú dostupné údaje o zložkách, ale nie o zmesi ako celku, vychádza z teórie aditivity, t. j. že každá žieravá alebo dráždivá zložka prispieva k celkovým dráždivým alebo žieravým vlastnostiam zmesi úmerne k svojmu potenciálu a koncentrácii. Modifikujúci faktor 10 sa používa pre žieravé zložky, keď sú prítomné v koncentrácii nižšej ako generický koncentračný limit pre klasifikáciu v kategórii 1, ale ich koncentrácia je taká, že prispieva ku klasifikácii zmesi ako dráždivej. Zmes sa klasifikuje ako spôsobujúca vážne poškodenie očí alebo dráždivá pre oči, keď súčet koncentrácií týchto zložiek presiahne koncentračný limit.

3.3.3.3.3.

V tabuľke 3.3.3 sú uvedené generické koncentračné limity, ktoré sa majú použiť, keď sa stanovuje, či bude zmes klasifikovaná ako dráždivá pre oči alebo spôsobujúca vážne poškodenie očí.

3.3.3.3.4.1.

Osobitná pozornosť sa musí venovať klasifikovaniu určitých typov zmesí, ktoré obsahujú látky, akými sú napríklad kyseliny a zásady, anorganické soli, aldehydy, fenoly a povrchovo aktívne látky. Prístup, ktorý bol vysvetlený v bodoch 3.3.3.3.1 a 3.3.3.3.2, nemusí fungovať, keď mnohé z týchto látok sú žieravé alebo dráždivé v koncentráciách < 1 %.

3.3.3.3.4.2.

Pre zmesi, ktoré obsahujú silné kyseliny alebo zásady, sa používa pH ako klasifikačné kritérium (pozri oddiel 3.3.2.3), pretože pH je lepším ukazovateľom vážneho poškodenia očí ako generické koncentračné limity z tabuľky 3.3.3.

3.3.3.3.4.3.

Zmes obsahujúca žieravé alebo dráždivé zložky, ktoré nemožno klasifikovať na základe metódy aditivity (tabuľka 3.3.3) v dôsledku chemických vlastností, ktoré spôsobujú nefunkčnosť tejto metódy, sa zaraďuje do kategórie 1 pre účinky na oči, ak obsahuje ≥ 1 % žieravej zložky, a do kategórie 2, ak obsahuje ≥ 3 % dráždivej zložky. Klasifikácia zmesí so zložkami, na ktoré sa neuplatňuje prístup podľa tabuľky 3.3.3, je zhrnutá v tabuľke 3.3.4.

3.3.3.3.5.

Niekedy sa môže spoľahlivými údajmi preukázať, že reverzibilné/ireverzibilné účinky zložky na oči nie sú zrejmé, keď je prítomná na úrovni vyššej ako sú generické koncentračné limity uvedené v tabuľkách 3.3.3 a 3.3.4. V takých prípadoch sa zmes klasifikuje podľa týchto údajov. V iných prípadoch, v ktorých sa predpokladá, že nebezpečenstvo žieravosti/dráždivosti pre kožu alebo reverzibilné/ireverzibilné účinky zložky na oči nie sú zrejmé, keď je zložka prítomná na úrovni vyššej ako generické koncentračné limity uvedené v tabuľkách 3.3.3 a 3.3.4, sa zvažuje testovanie zmesi. V takých prípadoch sa uplatňuje stratégia viacúrovňového stanovenia závažnosti dôkazov.

3.3.3.3.6.

Ak existujú údaje, ktoré preukazujú, že zložka (zložky) môže byť žieravá alebo dráždivá v koncentrácii < 1 % (žieravá) alebo < 3 % (dráždivá), zmes sa klasifikuje zodpovedajúcim spôsobom.

Tabuľka 3.3.3

Generické koncentračné limity zložiek zmesi klasifikovaných ako žieravé pre kožu v kategórii 1 a/alebo v kategórii 1 alebo 2 pre účinky na oči, ktoré vedú ku klasifikácii zmesi pre jej účinky na oči (kategória 1 alebo 2)

Súhrn zložiek klasifikovaných ako:	Koncentrácia, ktorá vedie ku klasifikácii zmesi ako:
	Ireverzibilné účinky na oči	Reverzibilné účinky na oči
	Kategória 1	Kategória 2
Účinky na oči kategória 1 alebo žieravé pre kožu kategória 1A, 1B, 1C	≥ 3 %	≥ 1 %, ale < 3 %
Účinky na oči kategória 2		≥ 10 %
(10 × účinky na oči kategória 1) + účinky na oči kategória 2		≥ 10 %
Žieravé pre kožu kategória 1A, 1B, 1C + účinky na oči kategória 1	≥ 3 %	≥ 1 %, ale < 3 %
10 × (žieravé pre kožu kategória 1A, 1B, 1C + účinky na oči kategória 1) + účinky na oči kategória 2		≥ 10 %

Tabuľka 3.3.4

Generické koncentračné limity zložiek zmesi, na ktoré sa neuplatňuje metóda aditivity a ktoré vedú ku klasifikácii zmesi ako nebezpečnej pre oči

Zložka	Koncentrácia	Zmes klasifikovaná ako: Oči
Kyselina s pH ≤ 2	≥ 1 %	Kategória 1
Zásada s pH ≥ 11,5	≥ 1 %	Kategória 1
Iné žieravé zložky (kategória 1), na ktoré sa neuplatňuje metóda aditivity	≥ 1 %	Kategória 1
Iné dráždivé zložky (kategória 2), na ktoré sa neuplatňuje metóda aditivity, vrátane kyselín a zásad	≥ 3 %	Kategória 2

3.3.4. Informovanie o nebezpečnosti

3.3.4.1.

V prípade látok alebo zmesí, ktoré spĺňajú kritériá klasifikácie do tejto triedy nebezpečnosti, sa používajú prvky označovania v súlade s tabuľkou 3.3.5.

Tabuľka 3.3.5

Prvky označovania pre vážne poškodenie očí/podráždenie očí

Klasifikácia	Kategória 1	Kategória 2
Piktogramy GHS
Výstražné slovo	Nebezpečenstvo	Pozor
Výstražné upozornenie	H318: Spôsobuje vážne poškodenie očí	H319: Spôsobuje vážne podráždenie očí
Bezpečnostné upozornenie – prevencia	P280	P264 P280
Bezpečnostné upozornenie – odozva	P305 + P351 + P338 P310	P305 + P351 + P338 P337 + P313
Bezpečnostné upozornenie – uchovávanie
Bezpečnostné upozornenie – zneškodňovanie

3.4. Respiračná alebo kožná senzibilizácia

3.4.1. Definície a všeobecné hľadiská

3.4.1.1.

Respiračný senzibilizátor je látka, ktorá vyvoláva precitlivenosť dýchacích ciest po vdychovaní látky.

3.4.1.2.

Kožný senzibilizátor je látka, ktorá vyvoláva alergickú odozvu po kontakte s pokožkou.

3.4.1.3.

Na účely oddielu 3.4 senzibilizácia zahŕňa dve fázy: prvou fázou je indukcia špeciálnej imunologickej pamäte u jednotlivca po expozícii alergénu. Druhou fázou je elicitácia, t. j. vyvolaniealergickej odozvy sprostredkovanej bunkami alebo protilátkou po expozícii senzibilizovaného jedinca alergénom.

3.4.1.4.

Pri respiračnej senzibilizácii je model indukcie, po ktorom nasleduje fáza elicitácie, rovnaký ako pri kožnej senzibilizácii. Pri kožnej senzibilizácii sa vyžaduje fáza indukcie, v ktorej sa imunitný systém učí reagovať; klinické príznaky môžu vzniknúť vtedy, keď následná expozícia je dostatočná na to, aby vyvolala viditeľnú reakciu na pokožke (fáza elicitácie). V dôsledku toho prognostické testy spravidla dodržiavajú tento model s fázou indukcie, pričom odozva na ňu sa meria v štandardizovanej fáze elicitácie, obvykle s použitím náplasťového testu. Výnimkou je lokálna skúška s vyšetrením lymfatických uzlín, pri ktorej sa meria priamo odozva na indukciu. Dôkaz o kožnej senzibilizácii u ľudí sa obvykle posudzuje diagnostickým náplasťovým testom.

3.4.1.5.

Pre kožnú i respiračnú senzibilizáciu sú na elicitáciu obvykle potrebné nižšie úrovne ako na indukciu. Ustanovenia týkajúce sa upozorňovania senzibilizovaných osôb na prítomnosť určitého senzibilizátora v zmesi možno nájsť v oddiele 3.4.4.

3.4.1.6.

V rámci triedy nebezpečnosti respiračná a kožná senzibilizácia sa rozlišuje:

—	respiračná senzibilizácia,

—	kožná senzibilizácia.

3.4.2. Kritériá klasifikácie pre látky

3.4.2.1. Respiračné senzibilizátory

Látky sa klasifikujú ako respiračné senzibilizátory (kategória 1) v súlade s kritériami uvedenými v tabuľke 3.4.1:

Tabuľka 3.4.1

Kategória nebezpečnosti respiračných senzibilizátorov

Kategória

Kritériá

Kategória 1

Látky sa klasifikujú ako respiračné senzibilizátory (kategória 1) v súlade s týmito kritériami:

a)	ak existuje dôkaz u ľudí, že látka môže vyvolať špecifickú respiračnú precitlivenosť a/alebo

b)	ak existujú pozitívne výsledky z vhodného testu na zvieratách.

3.4.2.1.1. Dôkazy u ľudí

3.4.2.1.1.1.

Dôkazy, že nejaká látka môže indukovať špecifickú respiračnú precitlivenosť, obvykle vychádzajú zo skúseností u ľudí. V tejto súvislosti sa precitlivenosť obvykle prejavuje ako astma, ale posudzujú sa aj iné hypersenzibilné reakcie, ako je zápal nosovej sliznice/zápal očnej spojivky a alveolitída. Stav má klinický charakter alergickej reakcie. Imunologický mechanizmus sa však nemusí dokazovať.

3.4.2.1.1.2.

Pri posudzovaní dôkazov u ľudí je potrebné na rozhodnutie o klasifikácii okrem dôkazov z jednotlivých prípadov zohľadniť:

a)	veľkosť exponovanej populácie;

b)	rozsah expozície.

Použitím údajov o ľuďoch sa zaoberajú body 1.1.1.3, 1.1.1.4 a 1.1.1.5.

3.4.2.1.1.3.

Uvedenými dôkazmi môžu byť

klinická anamnéza a údaje z vhodných testov funkcie pľúc vo vzťahu k expozícii látke potvrdené inými podpornými dôkazmi, ku ktorým môže patriť:

i)	imunologický test in vivo (napr. test vpichovaním do kože);

ii)	imunologický test in vitro (napr. sérologické analýzy);

iii)	štúdie, ktoré naznačujú ďalšie špecifické reakcie súvisiace s precitlivenosťou, kde nebol preukázaný imunologický mechanizmus účinku, napr. opakované podráždenie pri nízkych hladinách, farmakologicky vyvolané účinky;

iv)	chemická štruktúra týkajúca sa látok, o ktorých je známe, že spôsobujú respiračnú precitlivenosť;

b)	údaje z jedného alebo viacerých pozitívnych bronchoprovokačných testov s látkou vykonané podľa akceptovaných návodov na stanovenie špecifickej hypersenzitívnej reakcie.

3.4.2.1.1.4.

Klinická anamnéza zahŕňa chorobopisy i pracovné záznamy na stanovenie vzťahu medzi expozíciou určitej látke a vznikom respiračnej precitlivenosti. Medzi dôležité informácie patria priťažujúce faktory doma i na pracovisku, začiatok a priebeh ochorenia, rodinná anamnéza a chorobopis príslušného pacienta. Chorobopis obsahuje aj poznámky o iných alergických problémoch alebo ochoreniach horných dýchacích ciest od detstva a záznamy o fajčení.

3.4.2.1.1.5.

Výsledky pozitívnych bronchoprovokačných testov sa považujú za základ, ktorý sám osebe poskytuje dostatok dôkazov na klasifikáciu. Uznáva sa však, že v praxi už mnohé z uvedených vyšetrení boli vykonané.

3.4.2.1.2. Štúdie na zvieratách

3.4.2.1.2.1.

Údaje z vhodných štúdií na zvieratách (13), ktoré môžu naznačiť potenciál látky spôsobovať u ľudí (14) senzibilizáciu pri vdychovaní, môžu zahŕňať:

i)	merania imunoglobulínu E (IgE) a iných špecifických imunologických parametrov u myší;

ii)	špecifické pľúcne reakcie u morčiat.

3.4.2.2. Kožné senzibilizátory

3.4.2.2.1.

Látky sa klasifikujú ako kožné senzibilizátory (kategória 1) v súlade s kritériami uvedenými v tabuľke 3.4.2:

Tabuľka 3.4.2

Kategória nebezpečnosti kožných senzibilizátorov

Kategória

Kritériá

Kategória 1

Látky sa klasifikujú ako kožné senzibilizátory (kategória 1) v súlade s týmito kritériami:

i)	ak existujú u ľudí dôkazy, že látka môže vyvolávať senzibilizáciu pri kontakte s pokožkou u významného počtu osôb alebo

ii)	ak existujú pozitívne výsledky z vhodných testov na zvieratách (pozri špecifické kritériá v bode 3.4.2.2.4.1).

3.4.2.2.2. Špecifické hľadiská

3.4.2.2.2.1.

Na klasifikáciu látky ako kožného senzibilizátora musia byť dostupné niektoré alebo všetky z týchto dôkazov:

a)	pozitívne údaje z náplasťového testu získané obvykle na viac ako jednej dermatologickej klinike;

b)	epidemiologické štúdie, ktoré preukazujú alergickú kontaktnú dermatitídu spôsobenú látkou; osobitnú pozornosť treba venovať situáciám, pri ktorých vysoký podiel exponovaných osôb vykazuje charakteristické príznaky, i keď počet prípadov je nízky;

c)	pozitívne údaje z vhodných štúdií na zvieratách;

d)	pozitívne údaje z experimentálnych štúdií na ľuďoch (pozri článok 7.2);

e)	dobre zdokumentované prípady alergickej kontaktnej dermatitídy získané obvykle na viac ako jednej dermatologickej klinike.

Použitím údajov o ľuďoch sa zaoberajú body 1.1.1.3, 1.1.1.4 a 1.1.1.5.

3.4.2.2.2.2.

Pozitívne účinky zistené u ľudí alebo zvierat sú za normálnych okolností dôvodom na klasifikáciu. Dôkazy zo štúdií na zvieratách (pozri oddiel 3.4.2.2.4) sú obvykle oveľa spoľahlivejšie ako dôkazy z expozície ľudí. V prípadoch, keď sú dostupné dôkazy z obidvoch zdrojov a medzi výsledkami je rozpor, musí sa posúdiť kvalita a spoľahlivosť dôkazov z oboch zdrojov, aby sa vyriešila otázka klasifikácie z prípadu na prípad. Za normálnych okolností sa na účely klasifikácie nebezpečnosti údaje o ľuďoch negenerujú v riadených experimentoch na dobrovoľníkoch, ale ako súčasť hodnotenia rizík na potvrdenie neexistencie účinkov pozorovaných pri testoch na zvieratách. V dôsledku toho sa pozitívne údaje o kožnej senzibilizácii týkajúce sa ľudí obvykle odvodzujú z prípadových štúdií s kontrolnou skupinou alebo z iných, menej presne definovaných štúdií. Hodnotenie údajov u ľudí sa teda musí vykonávať opatrne, pretože početnosť odráža spolu s hodnotením vnútorných vlastností látok, také faktory, ako situácia, v ktorej expozícia prebieha, biologická dostupnosť, individuálna predispozícia a prijaté preventívne opatrenia. Negatívne údaje o ľuďoch sa za normálnych okolností nemôžu použiť na popretie pozitívnych výsledkov zo štúdií na zvieratách.

3.4.2.2.2.3.

Ak žiadna z uvedených podmienok nie je splnená, látku nie je potrebné klasifikovať ako kožný senzibilizátor. Toto rozhodnutie však môže zmeniť kombinácia dvoch alebo viacerých ukazovateľov kožnej senzibilizácie, ktoré sú uvedené ďalej. Toto je potrebné posúdiť z prípadu na prípad:

a)	izolované prípady alergickej kontaktnej dermatitídy;

b)	epidemiologické štúdie s obmedzenou vypovedacou schopnosťou, napr. ak plne alebo s primeranou mierou spoľahlivosti nebola vylúčená náhoda, odchýlka alebo zmätočné údaje;

c)	údaje z testov na zvieratách vykonaných podľa existujúcich usmernení, ktoré nespĺňajú kritériá pre pozitívne výsledky opísané v oddiele 3.4.2.2.4.1, ale ktoré sú dostatočne blízke medznej hodnote, aby ich bolo možné považovať za významné;

d)	pozitívne údaje z neštandardných metód;

e)	pozitívne výsledky zo štruktúrne podobných analógov.

3.4.2.2.3. Imunologická kontaktná žihľavka

3.4.2.2.3.1.

Niektoré látky, ktoré spĺňajú kritériá klasifikácie ako respiračné senzibilizátory, môžu okrem toho spôsobovať imunologickú kontaktnú žihľavku. Posudzuje sa aj klasifikácia týchto látok ako kožných senzibilizátorov a uvedenie informácií týkajúcich sa kontaktnej žihľavky na etikete alebo v karte bezpečnostných údajov použijúc vhodné upozornenie.

3.4.2.2.3.2.

Pre látky, ktoré vyvolávajú príznaky imunologickej kontaktnej žihľavky, ale ktoré nespĺňajú kritériá ako respiračné senzibilizátory, sa posudzuje ich klasifikácia ako kožných senzibilizátorov. Nie je dostupný žiadny uznávaný model pre zvieratá na identifikáciu látok, ktoré spôsobujú imunologickú kontaktnú žihľavku. Preto klasifikácia obvykle vychádza z dôkazov u ľudí, ktoré sú podobné ako dôkazy pre kožnú senzibilizáciu

3.4.2.2.4. Štúdie na zvieratách

3.4.2.2.4.1.

Keď sa pre kožnú senzibilizáciu využije testovacia metóda na morčatách s použitím pomocnej látky, odozva najmenej 30 % zvierat sa považuje za pozitívnu. Keď sa použije testovacia metóda s morčatami bez pomocnej látky, odozva najmenej 15 % zvierat sa považuje za pozitívnu. Používajú sa testovacie metódy pre kožnú senzibilizáciu opísané v nariadení Komisie (ES) č. 440/2008 prijatom v súlade s článkom 13 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1907/2006 („nariadenie o testovacích metódach“) alebo iné metódy za predpokladu, že sú riadne validované a vedecky zdôvodniteľné.

3.4.3. Kritériá klasifikácie pre zmesi

3.4.3.1. Klasifikácia zmesí, keď sú dostupné údaje pre celú zmes

3.4.3.1.1.

Keď sú pre zmes dostupné spoľahlivé a kvalitné dôkazy zo skúsenosti u ľudí alebo z vhodných štúdií na pokusných zvieratách, ako sú opísané v kritériách pre látky, môže sa táto zmes klasifikovať na základe hodnotenia závažnosti dôkazov týchto údajov. Pri hodnotení údajov o zmesiach treba postupovať opatrne, aby použitá dávka nespôsobila, že výsledky budú nepresvedčivé.

3.4.3.2. Klasifikácia zmesí, keď nie sú dostupné údaje pre celú zmes: princípy extrapolácie

3.4.3.2.1.

Keď samotná zmes nebola testovaná na stanovenie senzibilizujúcich vlastností, ale existuje dostatok údajov o jednotlivých zložkách a podobných testovaných zmesiach, ktoré umožňujú primerane charakterizovať nebezpečnosť zmesi, tieto údaje sa používajú v súlade s princípmi extrapolácie stanovenými v oddiele 1.1.3.

3.4.3.3. Klasifikácia zmesí, keď sú dostupné údaje pre všetky zložky alebo len pre niektoré zložky zmesi.

3.4.3.3.1.

Zmes sa klasifikuje ako respiračný alebo kožný senzibilizátor, keď najmenej jedna jej zložka bola klasifikovaná ako respiračný alebo kožný senzibilizátor a je prítomná v množstve zodpovedajúcom príslušnému generickému koncentračnému limitu, ako je uvedené v tabuľke 3.4.3 pre tuhú látku/kvapalinu, resp. pre plyn, alebo vo vyššom množstve.

3.4.3.3.2.

Niektoré látky, ktoré sú klasifikované ako senzibilizujúce, môžu vyvolať odozvu u jedincov, ktorí sú už senzibilizovaní na túto látku alebo zmes, ak sa v zmesi nachádzajú v množstvách, ktoré sú nižšie ako koncentrácie stanovené v tabuľke 3.4.1, pozri poznámku 1 k tabuľke 3.4.3.

Tabuľka 3.4.3

Generické koncentračné limity zložiek zmesi klasifikovaných ako kožné senzibilizátory alebo respiračné senzibilizátory, ktoré vedú ku klasifikácii zmesi

Zložky klasifikované ako:	Koncentrácia, ktorá vedie ku klasifikácii zmesi ako:
	Kožný senzibilizátor	Respiračný senzibilizátor
	Všetky fyzikálne skupenstvá	Tuhá látka/kvapalina	plyn
Kožný senzibilizátor	≥ 0,1 % (poznámka 1)	—	—
Kožný senzibilizátor	≥ 1,0 % (poznámka 2)	—	—
Respiračný senzibilizátor	—	≥ 0,1 % (poznámka 1)	≥ 0,1 % (poznámka 1)
Respiračný senzibilizátor	—	≥ 1,0 % (poznámka 3)	≥ 0,2 % (poznámka 3)

Poznámka 1:

Tento koncentračný limit sa vo všeobecnosti používa na uplatňovanie osobitných požiadaviek na označovanie podľa prílohy II oddielu 2.8 na ochranujedincov, ktorí už sú senzibilizovaní. Karta bezbečnostných údajov sa vyžaduje v prípade zmesi, ktorá obsahuje niektorú zložku prekračujúcu túto koncentráciu.

Poznámka 2:

Tento koncentračný limit vedie ku klasifikácii zmesi ako kožného senzibilizátora.

Poznámka 3:

Tento koncentračný limit vedie ku klasifikácii zmesi ako respiračného senzibilizátora.

3.4.4. Informovanie o nebezpečnosti

3.4.4.1.

Pri látkach alebo zmesiach, ktoré spĺňajú kritériá klasifikácie v tejto triede nebezpečnosti, sa používajú prvky označovania v súlade s tabuľkou 3.4.4

Tabuľka 3.4.4

Prvky označovania pre respiračnú alebo kožnú senzibilizáciu

Klasifikácia	Respiračná senzibilizácia	Kožná senzibilizácia
Klasifikácia	kategória 1	kategória 1
Piktogramy GHS
Výstražné slovo	Nebezpečenstvo	Pozor
Výstražné upozornenie	H334: Pri vdýchnutí môže vyvolať alergiu alebo príznaky astmy, alebo dýchacie ťažkosti	H317: Môže vyvolať alergickú kožnú reakciu
Bezpečnostné upozornenie – prevencia	P261 P285	P261 P272 P280
Bezpečnostné upozornenie – odozva	P304 + P341 P342+ P311	P302 + P352 P333 + P313 P321 P363
Bezpečnostné upozornenie – uchovávanie
Bezpečnostné upozornenie – zneškodňovanie	P501	P501

3.5. Mutagenita zárodočných buniek

3.5.1. Definície a všeobecné hľadiská

3.5.1.1.

Mutácia je trvalá zmena množstva a štruktúry genetického materiálu v bunke. Pojem „mutácia“ sa vzťahuje tak na dedičné genetické zmeny, ktoré sa môžu prejavovať na úrovni fenotypu, ako aj na príslušné modifikácie DNA, ak sú známe (vrátane napríklad špecifických zmien bázových párov a chromozomálnych translokácií). Pojem „mutagénny“ a „mutagén“ sa používa pri látkach, ktoré spôsobujú zvýšený výskyt mutácií v populáciách buniek a/alebo organizmoch.

3.5.1.2.

Všeobecnejšie pojmy „genotoxický“ a „genotoxicita“ sa vzťahujú na látky alebo procesy, pri ktorých sa mení štruktúra, informačný obsah alebo štiepenie DNA vrátane tých, ktoré spôsobujú poškodenie DNA interferenciou s normálnymi procesmi replikácie, alebo pri ktorých sa nefyziologickým spôsobom (dočasne) zmení jej replikácia. Výsledky testovania genotoxicity obvykle slúžia ako indikátory mutagénnych účinkov.

3.5.2. Kritériá klasifikácie pre látky

3.5.2.1.

Táto trieda nebezpečnosti sa v prvom rade týka látok, ktoré môžu spôsobovať mutácie v ľudských zárodočných bunkách a tieto sa môžu prenášať na potomstvo. Výsledky testov mutagenity alebo genotoxicity in vitro a v somatických a zárodočných bunkách cicavcov in vivo sa však takisto zohľadňujú pri klasifikácii látok a zmesí v tejto triede nebezpečnosti.

3.5.2.2.

Na účely klasifikácie mutagenity zárodočných buniek sa látky zaraďujú do jednej z dvoch kategórií, ako je uvedené v tabuľke 3.5.1.

Tabuľka 3.5.1

Kategórie nebezpečnosti pre mutagény zárodočných buniek

Kategórie

Kritériá

KATEGÓRIA 1:

Látky, o ktorých sa vie, že vyvolávajú dedičné mutácie alebo sa posudzujú tak, ako keby vyvolávali dedičné mutácie v ľudských zárodočných bunkách

Látky, o ktorých sa vie, že vyvolávajú dedičné mutácie v ľudských zárodočných bunkách.

Kategória 1A:

Klasifikácia v kategórii 1A vychádza z pozitívnych dôkazov z epidemiologických štúdií na ľuďoch

Látky, ktoré sa posudzujú tak, ako keby vyvolávali dedičné mutácie v ľudských zárodočných bunkách

Kategória 1B:

Klasifikácia v kategórii 1B vychádza z:

—	pozitívneho výsledku (výsledkov) testov in vivo dedičnej mutagenity zárodočných buniek cicavcov alebo

—

pozitívneho výsledku (výsledkov) testov in vivo mutagenity somatických buniek cicavcov, v kombinácii s niektorými dôkazmi o tom, že látka má potenciál spôsobovať mutácie zárodočných buniek. Tieto podporné dôkazy je možné odvodiť z testovania mutagenity/genotoxicity zárodočných buniek in vivo alebo preukázaním schopnosti látky alebo jej metabolitu (metabolitov) interagovať s genetickým materiálom zárodočných buniek alebo

—	pozitívnych výsledkov testov, ktoré preukazujú mutagénne účinky v ľudských zárodočných bunkách, bez dôkazu prenosu na potomstvo; napríklad zvýšenie frekvencie aneuploidie v mužských pohlavných bunkách exponovaných ľudí.

KATEGÓRIA 2:

Látky, ktoré vyvolávajú u ľudí obavy, pretože môžu vyvolať dedičné mutácie v ľudských zárodočných bunkách

Klasifikácia v kategórii 2 vychádza z:

—

pozitívnych dôkazov získaných pri experimentoch s cicavcami a/alebo v niektorých prípadoch pri experimentoch in vitro získaných z:

—	testov mutagenity somatických buniek cicavcov in vivo alebo

—	iných testov genotoxicity somatických buniek in vivo, ktoré sú podopreté pozitívnymi výsledkami analýz mutagenity in vitro.

Poznámka: Pri látkach, ktoré sú pozitívne v analýzach mutagenity cicavcov in vitro a ktoré vykazujú aj vzťah medzi chemickou štruktúrou a aktivitou pre známe mutagény zárodočných buniek, sa uvažuje o ich klasifikácii ako mutagény kategórie 2.

3.5.2.3. Špecifické hľadiská pre klasifikáciu látok ako mutagénov zárodočných buniek

3.5.2.3.1.

Aby sa dospelo ku klasifikácii, berú sa do úvahy experimentálne výsledky testov stanovenia mutagénnych a/alebo genotoxických účinkov v zárodočných a/alebo somatických bunkách exponovaných zvierat. Mutagénne a/alebo genotoxické účinky zistené pri testoch in vitro sa takisto berú do úvahy.

3.5.2.3.2.

Systém vychádza z nebezpečnosti, pričom látky sa klasifikujú na základe ich vnútornej schopnosti indukovať mutácie v zárodočných bunkách. Táto schéma preto nie je určená na (kvantitatívne) hodnotenie rizika látok.

3.5.2.3.3.

Klasifikácia dedičných účinkov na ľudské zárodočné bunky sa robí na základe riadne vykonaných, dostatočne validovaných testov, najlepšie tak, ako je opísané v nariadení (ES) č. 440/2008 prijatom v súlade s článkom 13 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1907/2006 („nariadenie o testovacích metódach“), napríklad ako sú testy uvedené v nasledujúcich odsekoch. Na účely klasifikácie sa vykonáva hodnotenie výsledkov testov s použitím expertného posudku a zvažujú sa všetky dostupné dôkazy.

3.5.2.3.4.

Testy in vivo dedičnej mutagenity zárodočných buniek, napríklad:

—	test dominantnej letálnej mutácie na hlodavcoch;

—	test dedičnej translokácie na myšiach.

3.5.2.3.5.

Testy in vivo mutagenity somatických buniek, napríklad:

—	test chromozómovej aberácie v bunkách kostnej drene cicavcov;

—	spot test u myší;

—	test mikrojadier erytrocytov na cicavcoch.

3.5.2.3.6.

Testy metagentity/genotoxicity zárodočných buniek, napríklad:

mutagenita:

—	test chromozómovej aberácie v spermatogonálnych bunkách cicavcov;

—	test mikrojadier spermatogonálnych buniek;

genotoxicita:

—	analýza výmeny sesterských chromatíd v spermatogonálnych bunkách;

—	neplánovaná syntéza DNA (UDS) v testikulárnych bunkách.

3.5.2.3.7.

Testy genotoxicity somatických buniek, napríklad:

—	neplánovaná syntéza DNA (UDS) v pečeni in vivo;

—	test výmeny sesterských chromatíd v bunkách kostnej drene cicavcov.

3.5.2.3.8.

In vitro mutagenita, napríklad:

—	test in vitro chromozómovej aberácie cicavcov;

—	test in vitro génovej mutácie cicavcov;

—	test reverznej mutácie na baktériách.

3.5.2.3.9.

Klasifikácia jednotlivých látok vychádza z celkovej závažnosti dôkazov s použitím expertného posudku (pozri oddiel 1.1.1). V tých prípadoch, keď sa na účely klasifikácie použije jediný riadne vykonaný test, musí poskytovať jasné a jednoznačne pozitívne výsledky. Môžu sa tiež použiť nové, dobre validované testy, ktoré sa objavia, pričom sa posúdi celková závažnosť dôkazov. Berie sa do úvahy aj porovnanie závažnosti spôsobu expozície použitej v štúdii látky so spôsobom expozície ľudí.

3.5.3. Kritériá klasifikácie pre zmesi

3.5.3.1. Klasifikácia zmesí, keď sú dostupné údaje pre všetky zložky alebo len pre niektoré zložky zmesi.

3.5.3.1.1.

Zmes sa klasifikuje ako mutagén, keď aspoň jedna jej zložka bola klasifikovaná ako mutagén kategórie 1A, kategórie 1B alebo kategórie 2 a je prítomná v množstve rovnom alebo vyššom ako je príslušný generický koncentračný limit uvedený v tabuľke 3.5.2 pre kategóriu 1A, kategóriu 1B, resp. kategóriu 2.

Tabuľka 3.5.2

Generické koncentračné limity zložiek zmesí klasifikovaných ako mutagénne pre zárodočné bunky, ktoré vedú ku klasifikácii zmesi

	Koncentračné limity, ktoré vedú ku klasifikácii zmesi ako:
Zložky klasifikované ako:	Mutagén kategórie 1A	Mutagén kategórie 1B	Mutagén kategórie 2
Mutagén kategórie 1A	≥ 0,1 %	—	—
Mutagén kategórie 1B	—	≥ 0,1 %	—
Mutagén kategórie 2	—	—	≥ 1,0 %

Poznámka:

Koncentračné limity uvedené v tabuľke vyššie platia pre tuhé látky a kvapaliny (hmotnostné percentá), ako aj pre plyny (objemové percentá).

3.5.3.2. Klasifikácia zmesí, keď sú dostupné údaje pre celú zmes

3.5.3.2.1.

Klasifikácia zmesí vychádza z dostupných údajov z testov pre jednotlivé zložky zmesi za použitia koncentračných limitov pre zložky klasifikované ako mutagény zárodočných buniek. V určitých prípadoch sa na klasifikáciu môžu použiť údaje z testov zmesí, ak sa pri nich prejavia účinky, ktoré neboli stanovené na základe hodnotenia jednotlivých zložiek. V takých prípadoch sa musí preukázať, že pri zohľadnení dávky a iných faktorov, akými sú trvanie, pozorovania, citlivosť a štatistická analýza testovacích systémov mutagenity zárodočných buniek sú výsledky testov pre zmes ako celok nezvratné. Príslušná dokumentácia, ktorá je podkladom pre klasifikáciu, sa uchováva a na požiadanie sa sprístupní na preskúmanie.

3.5.3.3. Klasifikácia zmesí, keď nie sú dostupné údaje pre celú zmes: princípy extrapolácie

3.5.3.3.1.

Ak zmes z dôvodu stanovenia jej nebezpečnosti vzhľadom na mutagenitu zárodočných buniek nebola testovaná, o jej jednotlivých zložkách a podobných testovaných zmesiach (s výhradou oddielu 3.5.3.2.1) je však dostupné dostatočné množstvo údajov, ktoré primerane charakterizujú nebezpečnosť tejto zmesi, tieto údaje sa použijú v súlade s príslušnými pravidlami extrapolácie uvedenými v oddiele 1.1.3.

3.5.4. Informovanie o nebezpečnosti

3.5.4.1.

Pri látkach alebo zmesiach, ktoré spĺňajú kritériá klasifikácie do tejto triedy nebezpečnosti, sa používajú prvky označovania v súlade s tabuľkou 3.5.3.

Tabuľka 3.5.3

Prvky označovania pre mutagenitu zárodočných buniek

Klasifikácia	Kategória 1A alebo kategória 1B	kategória 2
Piktogramy GHS
Výstražné slovo	Nebezpečenstvo	Pozor
Výstražné upozornenie	H340: Môže spôsobovať genetické poškodenie (uveďte spôsob expozície, ak sa presvedčivo preukáže, že iné spôsoby expozície nevyvolávajú nebezpečenstvo)	H341: Podozrivý, že spôsobuje genetické poškodenie (uveďte spôsob expozície, ak sa presvedčivo preukáže, že iné spôsoby expozície nevyvolávajú nebezpečenstvo)
Bezpečnostné upozornenie – prevencia	P201 P202 P281	P201 P202 P281
Bezpečnostné upozornenie – odozva	P308 + P313	P308 + P313
Bezpečnostné upozornenie – uchovávanie	P405	P405
Bezpečnostné upozornenie – zneškodňovanie	P501	P501

3.5.5. Ďalšie hľadiská klasifikácie

Stále viac sa akceptuje názor, že proces tvorby tumorov u človeka alebo zvierat vyvolanej chemikáliami sprevádzajú genetické zmeny napríklad v proto-onkogénoch a/alebo v tumor-supresorových génoch somatických buniek. Preto môže mať preukázanie mutagénnych vlastností látok v somatických a/alebo zárodočných bunkách cicavcov in vivo dôsledky na potenciálnu klasifikáciu týchto látok ako karcinogénov (pozri aj karcinogenita, oddiel 3.6., bod 3.6.2.2.6).

3.6. Karcinogenita

3.6.1. Definícia

3.6.1.1.

Karcinogén je látka alebo zmes látok, ktorá vyvoláva rakovinu alebo zvyšuje jej výskyt. Látky, ktoré vyvolali nezhubné alebo zhubné nádory pri dobre vykonaných experimentálnych štúdiách na zvieratách, sa takisto považujú za pravdepodobné alebo podozrivé ľudské karcinogény, pokiaľ neexistujú presvedčivé dôkazy o tom, že mechanizmus tvorby nádoru nie je pre ľudí relevantný.

3.6.2. Kritériá klasifikácie pre látky

3.6.2.1.

Na účely klasifikácie so zreteľom na karcinogenitu sa látky zaraďujú do jednej z dvoch kategórií podľa sily dôkazov a ďalších hľadísk (závažnosť dôkazov). V určitých prípadoch môže byť odôvodnená špecifická klasifikácia podľa spôsobu expozície, ak sa dá jednoznačne preukázať, že žiadny iný spôsob expozície nepredstavuje nebezpečenstvo.

Tabuľka 3.6.1

Kategórie nebezpečnosti pre karcinogény

Kategórie

Kritériá

KATEGÓRIA 1:

Známe alebo pravdepodobné ľudské karcinogény

Látka sa zaraďuje do kategórie 1 pre karcinogenitu na základe epidemiologických údajov a/alebo údajov o zvieratách. Látka sa môže ďalej pri klasifikácii rozlišovať ako látka

Kategória 1A:

kategórie 1A, o ktorej je známe, že má karcinogénny potenciál pre ľudí a klasifikácia vo veľkej miere vychádza z dôkazov u ľudí alebo ako

Kategória 1B:

látka kategórie 1B, o ktorej sa predpokladá, že má karcinogénny potenciál pre ľudí a klasifikácia vo veľkej miere vychádza z dôkazov u zvierat.

Klasifikácia v kategórii 1A a 1B vychádza zo sily dôkazov a ďalších hľadísk (pozri oddiel 3.6.2.2). Tieto dôkazy môžu byť odvodené z:

—	štúdií u ľudí, ktoré stanovujú príčinný vzťah medzi expozíciou človeka látke a vznikom rakoviny (známy ľudský karcinogén) alebo

—	pokusov na zvieratách, u ktorých existuje dostatok (15) dôkazov na preukázanie karcinogenity pre zvieratá (predpokladaný ľudský karcinogén).

Okrem toho vedecké posudzovanie jednotlivých prípadov môže odôvodniť rozhodnutie o predpokladanej karcinogenite pre ľudí opierajúce sa o štúdie, ktoré poskytujú obmedzené dôkazy o karcinogenite pre ľudí spolu s obmedzenými dôkazmi o karcinogenite u pokusných zvierat.

KATEGÓRIA 2:

Podozrivé ľudské karcinogény

Zaradenie látky do kategórie 2 sa robí na základe dôkazov získaných zo štúdií u ľudí a/alebo zvierat, ktoré však nie sú dostatočne presvedčivé na to, aby sa látka mohla zaradiť do kategórie 1A alebo 1B na základe sily dôkazov, spolu s ďalšími hľadiskami (pozri oddiel 3.6.2.2). Tieto dôkazy môžu byť odvodené buď z obmedzených (15) dôkazov o karcinogenite zo štúdií u ľudí alebo z obmedzených dôkazov o karcinogenite zo štúdií na zvieratách.

3.6.2.2. Špecifické hľadiská pre klasifikáciu látok ako karcinogénov

3.6.2.2.1.

Klasifikácia karcinogénov sa uskutočňuje na základe dôkazov zo spoľahlivých a akceptovateľných štúdií a má sa používať pre látky, ktoré majú vnútornú vlastnosť, ktorá spôsobuje rakovinu. Hodnotenia vychádzajú zo všetkých existujúcich údajov, z odborne recenzovaných uverejnených štúdií a z ďalších akceptovateľných údajov.

3.6.2.2.2.

Klasifikácia látky ako karcinogénu je proces zahŕňajúci dve navzájom súvisiace stanovenia: hodnotenie sily dôkazov a zohľadnenie všetkých ostatných relevantných informácií na zaradenie látok s potenciálom vyvolávať rakovinu ľudí do kategórií nebezpečnosti.

3.6.2.2.3.

Posúdenie sily dôkazov zahŕňa vyjadrenie početnosti nádorov zo štúdií u ľudí a zvierat a stanovenie úrovne ich štatistickej významnosti. Dostatočný dôkaz u ľudí preukazuje príčinnú súvislosť medzi expozíciou človeka a vznikom rakoviny, zatiaľ čo dostatočný dôkaz u zvierat preukazuje príčinnú súvislosť medzi látkou a zvýšeným výskytom nádorov. Obmedzený dôkaz u ľudí dokazuje pozitívnu súvislosť medzi expozíciou a rakovinou, ale príčinnú súvislosť nemožno potvrdiť. Za obmedzený dôkaz u zvierat sa považujú údaje, ktoré naznačujú karcinogénny účinok, ale nie dostatočne. Pojmy „dostatočný“ a „obmedzený“ sa tu používajú tak, ako ich definovala Medzinárodná agentúra pre výskum rakoviny, a to takto:

Karcinogenita u ľudí

Dôkazy o karcinogenite zo štúdií na ľuďoch sa rozdeľujú do jednej z nasledujúcich kategórií:

—	dostatočné dôkazy o karcinogenite: medzi expozíciou látke a rakovinou u ľudí sa zistil príčinný vzťah. To znamená, že sa pozoroval pozitívny vzťah medzi expozíciou a rakovinou v štúdiách, v ktorých sa s primeranou mierou spoľahlivosti dá vylúčiť náhoda, odchýlka alebo zmätočné údaje;

—	obmedzené dôkazy o karcinogenite: medzi expozíciou látke a rakovinou u ľudí sa zistila pozitívna súvislosť, u ktorej sa kauzálna interpretácia považuje za vierohodnú, ale náhoda, odchýlka alebo zmätočné údaje sa nedajú vylúčiť s primeranou mierou spoľahlivosti.

Karcinogenita u pokusných zvierat

Karcinogenita u pokusných zvierat sa dá hodnotiť pomocou konvenčných biologických analýz, biologických analýz s využitím geneticky modifikovaných zvierat a iných in-vivo analýz, ktoré sa zameriavajú na jedno alebo viac kritických štádií karcinogenézy. Ak chýbajú údaje z konvenčných dlhodobých biologických analýz alebo z analýz, v ktorých je neoplázia sledovaným parametrom, v hodnotení stupňa dôkazu karcinogenity u pokusných zvierat by sa mali zohľadňovať konzistentne pozitívne výsledky vo viacerých modeloch, ktoré súvisia s viacerými štádiami mnohostupňového procesu karcinogenézy. Dôkazy o karcinogenite u pokusných zvierat sa rozdeľujú do jednej z nasledujúcich kategórií:

—

dostatočné dôkazy o karcinogenite: medzi expozíciou látke a zvýšeným výskytom malígnych neoplaziem alebo zodpovedajúcej kombinácie benígnych a malígnych neoplaziem sa zistil príčinný vzťah a) u dvoch alebo viacerých druhov zvierat alebo b) v dvoch alebo viacerých nezávislých štúdiách s jedným druhom zvierat uskutočnených v rôznom čase alebo v rôznych laboratóriách alebo s rôznymi protokolmi. Dostatočný dôkaz môže poskytnúť aj zvýšený výskyt nádorov u oboch pohlaví jedného druhu v dobre zrealizovanej štúdii, ideálne v štúdii dodržiavajúcej zásady správnej laboratórnej praxe. V prípade jednej štúdie s jedným druhom a pohlavím zvierat sa za dostatočné dôkazy karcinogenity môže považovať výskyt malígnych neoplaziem s neobvyklým stupňom, pokiaľ ide o výskyt, miesto, typ nádoru alebo vek pri vzniku nádoru alebo ak existujú významné nálezy nádorov na viacerých miestach;

—

Obmedzené dôkazy o karcinogenite: údaje naznačujú karcinogénne účinky, ale sú nedostatočné pre uskutočnenie definitívneho hodnotenia, pretože napr. a) dôkazy karcinogenity sa obmedzujú na jeden experiment; b) ostávajú nezodpovedané otázky, pokiaľ ide o primeranosť navrhnutia, vykonania alebo interpretácie štúdie; c) látka zvyšuje len výskyt benígnych neoplaziem alebo lézií neurčitého neoplastického potenciálu; alebo d) dôkaz karcinogenity sa obmedzuje len na štúdie, ktoré preukazujú iba účinky podporujúce vznik nádorov v úzkom rozsahu tkanív alebo orgánov.

3.6.2.2.4.

Ďalšie hľadiská [ako súčasť prístupu pri stanovení závažnosti dôkazov (pozri 1.1.1)]. Okrem stanovenia sily dôkazov pre karcinogenitu je potrebné posudzovať množstvo ďalších faktorov, ktoré ovplyvňujú celkovú pravdepodobnosť toho, že látka predstavuje karcinogénne nebezpečenstvo pre ľudí. Úplný zoznam faktorov, ktoré majú vplyv na toto stanovenie, by bol veľmi dlhý, ale niektoré významnejšie faktory sa posudzujú v tomto materiáli.

3.6.2.2.5.

Na faktory možno nazerať ako na činitele zvyšujúce alebo znižujúce úroveň obáv v súvislosti s ľudskou karcinogenitou. Relatívny dôraz, ktorý sa kladie na každý faktor, závisí od množstva a konzistentnosti dôkazov súvisiacich s každým z nich. Vo všeobecnosti existuje požiadavka na úplnejšie informácie skôr kvôli zníženiu úrovne obáv ako jej zvýšeniu. V jednotlivých prípadoch by sa malo využiť na posúdenie nálezov nádorov a iných faktorov ďalšie hodnotenie.

3.6.2.2.6.

Pri hodnotení celkovej úrovne obáv sa môže vziať do úvahy jeden alebo viacero z týchto dôležitých faktorov:

a)	druh nádoru a okolnosti výskytu;

b)	odozvy z viacerých miest;

c)	prechod od lézií k zhubnému bujneniu;

d)	znížená latentnosť nádorov.

e)	či odozvy nastávajú u jedného alebo u obidvoch pohlaví;</