3.6.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 143/13

(1)

Európska rada pre chemický priemysel (CEFIC) (ďalej „navrhovateľ“) podala 23. júla 2007 podnet týkajúci sa dovozov kyseliny citrónovej s pôvodom v Čínskej ľudovej republike v mene výrobcov predstavujúcich prevažnú časť celkovej výroby kyseliny citrónovej v Spoločenstve, v tomto prípade viac ako 25 %.

(2)

Tento podnet obsahoval dôkazy o dumpingu uvedeného výrobku a o ním spôsobenej značnej ujme, ktoré sa považovali za dostatočné na odôvodnenie začatia konania.

(3)

Konanie sa začalo 4. septembra 2007 uverejnením oznámenia o jeho začatí v Úradnom vestníku Európskej únie  (2).

(4)

Komisia oficiálne informovala vyvážajúcich výrobcov, dovozcov, používateľov, o ktorých je známe, že sa ich konanie týka, a ich združenia, združenia spotrebiteľov, predstaviteľov vyvážajúcej krajiny a výrobcov v Spoločenstve o začatí antidumpingového konania. Zainteresované strany dostali príležitosť písomne vyjadriť svoje stanoviská a požiadať o vypočutie v rámci lehoty stanovenej v oznámení o začatí konania.

(5)

S cieľom umožniť vyvážajúcim výrobcom podať žiadosť o trhovohospodárske zaobchádzanie (ďalej len „THZ“) alebo individuálne zaobchádzanie (ďalej len „IZ“), ak si to želajú, Komisia zaslala formuláre žiadosti vyvážajúcim čínskym výrobcom, o ktorých bolo známe, že sa ich konanie týka, a zástupcom ČĽR. Osem vyvážajúcich výrobcov, vrátane skupín prepojených spoločností, požiadalo o THZ podľa článku 2 ods. 7 základného nariadenia alebo alternatívne o IZ v prípade, že by sa prešetrovaním zistilo, že nespĺňajú podmienky THZ.

(6)

Vzhľadom na zjavne veľký počet vyvážajúcich výrobcov a dovozcov, ktorých sa toto prešetrovanie týka, sa v oznámení o začatí konania predpokladal výber vzorky v súlade s článkom 17 základného nariadenia.

(7)

V záujme toho, aby Komisia bola schopná rozhodnúť, či je výber vzorky potrebný, a ak áno, určiť zloženie vzorky, vyvážajúci výrobcovia, dovozcovia a zástupcovia konajúci v ich mene boli oslovení, aby sa prihlásili a poskytli základné informácie o svojej činnosti týkajúcej sa príslušného výrobku do 15 dní odo dňa uverejnenia oznámenia o začatí konania, ako sa stanovuje v oznámení o začatí konania.

(8)

Pokiaľ ide o vyvážajúcich výrobcov, v súlade s článkom 17 základného nariadenia bola vybraná vzorka na základe najväčšieho reprezentatívneho objemu vývozu kyseliny citrónovej do Spoločenstva, ktorá by sa v stanovenej lehote dala náležite prešetriť. Na základe informácií od vyvážajúcich výrobcov sa vybrala vzorka štyroch spoločností alebo skupín prepojených spoločností (ďalej len „spoločnosti vo vzorke“) s najväčším objemom vývozu do Spoločenstva. Z hľadiska objemu vývozu tieto štyri spoločnosti vo vzorke predstavujú 79 % z celkového vývozu kyseliny citrónovej z ČĽR do Spoločenstva počas obdobia prešetrovania. V súlade s článkom 17 ods. 2 základného nariadenia sa príslušné strany zúčastnili na konzultáciách a nevzniesli žiadne námietky.

(9)

Všetci štyria výrobcovia mimo vzorky požiadali o individuálne rozpätie v súlade s článkom 17 ods. 3 základného nariadenia. Len jedna spoločnosť, DSM Citric Acid (Wuxi) Ltd., predložila požadované informácie v predpokladanom časovom rámci. Prišla teda len jedna úplná žiadosť o individuálne rozpätie. Keďže táto žiadosť sa neposúdila ako nadmerne zložitá a nebránila by ukončeniu prešetrovania v riadnom čase, bola prijatá.

(10)

Pokiaľ ide o neprepojených dovozcov v Spoločenstve, v súlade s článkom 17 základného nariadenia sa vybrala vzorka na základe najväčšieho reprezentatívneho objemu dovozu kyseliny citrónovej do Spoločenstva, ktorá by sa v stanovenej lehote dala náležite prešetriť. Na základe informácií od neprepojených dovozcov v Spoločenstve sa vybrala vzorka štyroch spoločností alebo skupín prepojených spoločností (ďalej len „spoločnosti vo vzorke“) s najväčším objemom dovozu do Spoločenstva. Z hľadiska objemu dovozu tieto štyri spoločnosti predstavujú 36 % z celkového dovozu kyseliny citrónovej z ČĽR do Spoločenstva počas obdobia prešetrovania. V súlade s článkom 17 ods. 2 základného nariadenia sa príslušné strany zúčastnili na konzultáciách a nevzniesli žiadne námietky. Jeden z dovozcov vo vzorke nebol schopný poskytnúť požadované informácie. Traja zostávajúci dovozcovia predstavujú 29 % z celkového dovozu kyseliny citrónovej z ČĽR do Spoločenstva počas obdobia prešetrovania.

(11)

Komisia vyhľadala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na predbežné stanovenie dumpingu, následnej ujmy a záujmu Spoločenstva, a vykonala overovania v priestoroch týchto spoločností:

(12)

Všetky zainteresované strany, ktoré o to požiadali a ktoré preukázali, že by na základe konkrétnych dôvodov mali byť vypočuté, boli vypočuté.

(13)

Vzhľadom na to, že je potrebné stanoviť normálnu hodnotu pre vyvážajúcich výrobcov, ktorým by nemuselo byť udelené THZ, overovanie s cieľom stanoviť normálnu hodnotu na základe údajov z analogickej krajiny, ktorou je v tomto prípade Kanada (pozri odôvodnenia 40 až 44), sa uskutočnilo v priestoroch tejto spoločnosti:

(14)

Prešetrovanie dumpingu a ujmy sa týkalo obdobia od 1. júla 2006 do 30. júna 2007 (ďalej len „obdobie prešetrovania“ alebo „OP“). V súvislosti s trendmi dôležitými na posúdenie ujmy Komisia analyzovala údaje vzťahujúce sa na obdobie od 1. januára 2004 do 30. júna 2007 (ďalej len „posudzované obdobie“).

(15)

Príslušným výrobkom je kyselina citrónová (vrátane citrátu sodného), okysľovadlo a regulátor pH s mnohými spôsobmi použitia, napr. v nápojoch, potravinách, pracích prostriedkoch, kozmetických výrobkoch a liečivách. Hlavnými surovinami na jej výrobu sú cukor/melasa, tapioka, kukurica alebo glukóza (získaná z obilnín) a rôzne činidlá pre submerznú mikrobiálnu fermentáciu uhľovodíkov.

(16)

Pod príslušný výrobok patrí monohydrát kyseliny citrónovej („CAM“), anhydrid kyseliny citrónovej („CAA“) a dihydrát citrátu trojsodného („TSC“). Tieto tri druhy tvoria príslušný výrobok, pretože majú podobné základné chemické vlastnosti a podobné použitie. Tieto druhy výrobku patria pod kódy KN 2918 14 00 (CAM, CAA) a ex 2918 15 00 (TSC). Kód CN 2918 15 00 zahŕňa tiež iné soli a estery, ktoré nie sú príslušným výrobkom.

(17)

Prešetrovaním sa zistilo, že rôzne druhy príslušného výrobku majú rovnaké základné technické a chemické vlastnosti a v podstate sa používajú na rovnaké účely. Preto sa na účely tohto konania považujú za jeden výrobok.

(18)

Zistilo sa, že kyselina citrónová, ktorú v Spoločenstve vyrába a predáva výrobné odvetvie Spoločenstva, a kyselina citrónová, ktorá sa vyrába a predáva v ČĽR a v Kanade, ktorá slúžila ako analogická krajina, má v podstate rovnaké technické a chemické vlastnosti a rovnaké základné spôsoby použitia ako kyselina citrónová, ktorá sa vyrába v ČĽR a predáva sa na vývoz do Spoločenstva. Tieto výrobky sa preto predbežne považujú za podobné v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

(19)

Ako sa konštatuje v odôvodnení 6, v oznámení o začatí konania sa u vyvážajúcich výrobcov z ČĽR predpokladal výber vzorky. Celkove 8 skupín spoločností zaslalo vyplnený dotazník na výber vzorky v rámci časovej lehoty a poskytlo požadované informácie. Tieto spoločnosti predstavovali 96 % z celkového dovozu vykázaného Eurostatom. Úroveň spolupráce sa teda považuje za vysokú. Všetci vyvážajúci výrobcovia požiadali o THZ a IZ. Ako sa uviedlo v odôvodnení 8, do vzorky sa vybrali štyri skupiny spoločností na základe objemu ich vývozu do Spoločenstva.

(20)

Podľa článku 2 ods. 7 písm. b) základného nariadenia v antidumpingových prešetrovaniach týkajúcich sa dovozu s pôvodom v ČĽR sa normálna hodnota stanovuje v súlade s odsekmi 1 až 6 uvedeného článku pre tých výrobcov, o ktorých sa zistilo, že spĺňajú kritériá ustanovené v článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia.

(21)

Len stručne a na ľahkú orientáciu uvádzame v súhrnnej forme kritériá udelenia THZ:

(22)

Všetkých osem spoločností alebo skupín spoločností vyvážajúcich čínskych výrobcov, ktorí spolupracujú v tomto konaní, požiadalo o THZ podľa článku 2 ods. 7 písm. b) základného nariadenia a v rámci stanovenej lehoty zaslalo vyplnený formulár žiadosti o THZ pre vyvážajúcich výrobcov. Všetky tieto skupiny zahŕňali výrobcov príslušného výrobku aj spoločnosti prepojené s výrobcami a zapojené do podnikania s kyselinou citrónovou. V skutočnosti je bežný postup, že Komisia preskúma, či skupina prepojených spoločností ako celok spĺňa podmienky THZ. O THZ požiadali tieto skupiny:

(23)

V prípade uvedených spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov Komisia vyhľadala všetky informácie, ktoré považovala za potrebné, a informácie predložené v žiadosti o THZ podľa potreby overila v priestoroch príslušných spoločností.

(24)

Dve spoločnosti alebo skupiny spoločností (Laiwu Taihe a DSM Wuxi) splnili všetky kritériá zhrnuté v odôvodnení 21 a bolo možné im udeliť THZ.

(25)

Tri spoločnosti alebo skupiny spoločností (RZBC Co., Ltd, TTCA Co., Ltd, a Yixing Union Biochemical) založili väčšinu svojho majetku s cieľom získať úvery. Napriek tomu, že väčšinu svojho majetku založili, boli stále schopné ručiť za úvery, ktoré boli poskytnuté iným spoločnostiam. Ako protihodnotu RZBC, TTCA Co., Ltd, a Yixing Union Biochemical dostali podobné záruky za ich vlastné úvery od tých istých spoločností, pre ktoré vystupovali ako ručiteľ. Spoločnosti použili tieto záruky na získanie ďalších úverov vo výške 25 % – 50 % ich celkového majetku. Tieto spoločnosti tvrdili, že tento systém sa uplatňuje aj v krajinách s trhovým hospodárstvom a je výslovne stanovený čínskymi právnymi predpismi v oblasti bankovníctva. Z informácií zhromaždených v priebehu prešetrovania však vyplynulo, že banková politika by obvykle mala spočívať v poskytovaní úverov len vo výške zlomku hodnoty majetku použitého ako záruka, a nie vo výške, ktorá túto hodnotu presahuje. Bankový systém, v rámci ktorého boli úvery poskytnuté, bol navyše pod významným vplyvom štátu. Preto sa dospelo k záveru, že uvedené tri spoločnosti nesplnili kritérium 1 podľa zhrnutia v odôvodnení 21. Z toho dôvodu im nebolo možné udeliť THZ.

(26)

V prípade dvoch spoločností (TTCA Co., Ltd, a Weifang Ensign) hodnota práva na využívanie pôdy a/alebo hmotných aktív výrazne vzrástla (500 % – 1 500 %) v priebehu pomerne krátkeho časového obdobia medzi ich nadobudnutím alebo vkladom do spoločnosti vo forme kapitálového príspevku a neskorším termínom (o 1 až 5 rokov neskôr), keď boli opätovne ocenené. To naznačuje, že príslušný majetok sa získal za hodnotu nižšiu ako trhová cena, čo by predstavovalo skrytú podporu. Obidve spoločnosti tvrdili, že nárast nebol v skutočnosti taký výrazný a v podstate zodpovedal nárastu, ktorý bol v Číne obvykle zaznamenaný v prípade porovnateľných aktív. V tomto smere však neboli predložené žiadne dôkazy. Vzhľadom na výhodu, ktorú tieto spoločnosti získali nadobudnutím majetku za ceny podstatne nižšie ako trhová hodnota, nie je splnené kritérium 3 podľa zhrnutia v odôvodnení 21.

(27)

Jedna spoločnosť, Anhui BBCA Biochemical Co., Ltd, získala významnú peňažnú sumu počas OP (takmer 10 % jej celkového majetku alebo 15 % jej ročného obratu). Okrem toho bezplatne získala určité prenájmy. Vzhľadom na to a na značnú výšku získanej podpory sa usudzuje, že nie sú splnené kritériá 1 a 3 podľa zhrnutia v odôvodnení 21. Pripomienky spoločnosti v tomto smere neboli takého charakteru, aby mali vplyv na povahu zistení.

(28)

Jedna spoločnosť, Shanxi Ruicheng, dostala súkromné úvery v hodnote okolo 20 % majetku. Pre žiadny z týchto úverov neboli dohodnuté lehoty splácania (doteraz) ani neprebehlo žiadne pripísanie alebo vyplatenie úrokov. Preto úverové náklady spoločnosti boli značne skreslené. Keďže spoločnosť nebola schopná predložiť zmluvy na tieto úvery, nedá sa vylúčiť, že došlo k zásahu štátu v súvislosti s týmito úvermi, a to znamená, že nie je splnené kritérium 1 podľa zhrnutia v odôvodnení 21. Pripomienky spoločnosti v tomto smere neboli takého charakteru, aby mali vplyv na povahu zistení.

(29)

Na základe uvedených skutočností šesť z ôsmich čínskych spoločností alebo skupín spoločností, ktoré požiadali o THZ, nevedelo preukázať, že spĺňajú všetky kritériá stanovené v článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia.

(30)

Preto sa usúdilo, že THZ by sa malo udeliť dvom spoločnostiam (Laiwu Taihe a DSM Wuxi) a zamietnuť zostávajúcim šiestim spoločnostiam/skupinám spoločností. Uskutočnili sa konzultácie s poradným výborom, ktorý nevzniesol žiadne námietky proti týmto záverom.

(31)

Podľa článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia pre krajiny, na ktoré sa vzťahuje tento článok, sa clo, ak existuje, stanoví pre celú krajinu, s výnimkou prípadov, keď spoločnosti vedia preukázať, že spĺňajú všetky kritériá uvedené v článku 9 ods. 5 základného nariadenia.

(32)

Všetci vyvážajúci výrobcovia, ktorí požiadali o THZ, požiadali aj o IZ pre prípad, že by sa im neudelilo THZ.

(33)

Zo šiestich spoločností alebo skupín spoločností, ktorým nebolo udelené THZ, všetky spoločnosti splnili všetky kritériá stanovené v článku 9 ods. 5 a bolo im udelené IZ.

(34)

Normálna hodnota sa musí stanoviť pre všetky štyri spoločnosti vo vzorke aj pre jedinú spoločnosť, ktorá predložila úplnú žiadosť o individuálne rozpätie, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 9 (ďalej len „skúmané spoločnosti“).

(35)

Pokiaľ ide o stanovenie normálnej hodnoty, Komisia najskôr zistila v súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia v prípade každého vyvážajúceho výrobcu, ktorému mohlo byť udelené THZ, či jeho celkový domáci predaj príslušného výrobku je reprezentatívny, t. j. či celkový objem tohto predaja predstavuje aspoň 5 % z celkového objemu jeho predaja príslušného výrobku na vývoz do Spoločenstva. Jednej (DSM Wuxi) z piatich skúmaných spoločností sa mohlo udeliť THZ. Pri tejto spoločnosti, ktorej sa mohlo udeliť THZ, sa zistilo, že jej domáci predaj príslušného výrobku je reprezentatívny.

(36)

Komisia následne skúmala, či domáci predaj každého druhu príslušného výrobku, ktorý sa predáva na domácom trhu v reprezentatívnych množstvách, sa môže považovať za predaj realizovaný pri bežnom obchodovaní podľa článku 2 ods. 4 základného nariadenia. Toto sa vykonalo zistením podielu ziskového domáceho predaja jediného vyvážaného druhu výrobku nezávislým zákazníkom.

(37)

Pre DSM Wuxi prešetrovanie ukázalo, že predaj jediného druhu vyvážaného výrobku sa nerobil pri bežnom obchodovaní. Keďže na stanovenie normálnej hodnoty sa nemohol použiť domáci predaj, musela sa uplatniť iná metóda. Vzhľadom na to sa normálna metóda vytvorila v súlade s článkom 2 ods. 3 základného nariadenia na základe nákladov spoločnosti na výrobu príslušného výrobku. Pri vytváraní normálnej hodnoty podľa článku 2 ods. 3 základného nariadenia sa k výrobným nákladom pripočítala primeraná suma na predajné, všeobecné a administratívne výdavky (ďalej len „PVA výdavky“) a zisk.

(38)

Keďže DSM Wuxi nemala žiadny domáci predaj podobného výrobku pri bežnom obchodovaní, PVA výdavky a zisk sa nedali zistiť podľa metodiky stanovenej v úvode článku 2 ods. 6 základného nariadenia. Keďže žiadnemu vyvážajúcemu výrobcovi vo vzorke nebolo udelené THZ, PVA výdavky a zisk sa nedali stanoviť ani podľa metodiky uvedenej v článku 2 ods. 6 písm. a) základného nariadenia. Okrem toho, keďže DSM Wuxi predáva takmer výhradne kyselinu citrónovú, PVA výdavky a zisk sa nedali určiť ani podľa metodiky stanovenej v článku 2 ods. 6 písm. b) základného nariadenia. Rozhodlo sa teda, že PVA výdavky a zisk sa určia podľa článku 2 ods. 6 písm. c) základného nariadenia. Preto sa použili sumy PVA výdavkov a zisk za domáci predaj podobného výrobku stanovené v prípade spolupracujúcej spoločnosti v analogickej krajine.

(39)

Kde to bolo vhodné, na vytvorenie normálnej hodnoty sa použili overené náklady na výrobu a PVA výdavky.

(40)

Podľa článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia sa normálna hodnota pre vyvážajúcich výrobcov, ktorým nebolo udelené THZ, musí stanoviť na základe cien alebo vytvorenej hodnoty v analogickej krajine.

(41)

V oznámení o začatí konania Komisia oznámila záver použiť ako analogickú krajinu na účel stanovenia normálnej hodnoty pre ČĽR Spojené štáty americké. Zainteresované strany boli vyzvané, aby vyjadrili svoje pripomienky k tomuto výberu. Dve zainteresované strany vzniesli námietky proti tomuto návrhu. RZBC Co. navrhla ako analogickú krajinu Thajsko.

(42)

Pokiaľ ide o Thajsko, dostupné informácie naznačujú, že celková výroba dvoch thajských výrobcov je len približne 10 000 ton, z čoho sa 5 000 ton vyváža (najmä do Japonska). Keď sa domáci predaj (priemerne 2 500 ton za spoločnosť) porovná s čínskym vývozom do Spoločenstva (viac ako 50 000 ton u najväčších vývozcov), je nepravdepodobné, že by predaj u niektorého z thajských výrobcov bol reprezentatívny. Okrem toho RZBC uvádza, že štruktúra nákladov thajských spoločností sa pravdepodobne dá lepšie porovnať so stavom v ČĽR. Hlavným argumentom na podporu tejto pravdepodobnosti je však to, že Thajsko aj ČĽR sú ázijské krajiny. Treba poznamenať, že mzdové náklady obvykle predstavujú 5 % – 10 % obratu, takže určite nie sú hlavným prvkom v štruktúre nákladov žiadneho výrobcu kyseliny citrónovej.

(43)

Treba poznamenať, že thajské spoločnosti sú značne menšie ako spoločnosti v hlavných výrobných krajinách (Čína, EÚ, USA, Kanada a Brazília). Poprední čínski výrobcovia sú asi 10- až 20-krát väčší ako thajskí výrobcovia, zatiaľ čo veľkosť kanadského výrobcu a popredných čínskych výrobcov je porovnateľná.

(44)

USA boli pôvodne zvolené ako analogická krajina a dve americké spoločnosti najprv súhlasili so spoluprácou. Následne sa obidve americké spoločnosti vyjadrili, že od spolupráce odstupujú. Jediný výrobca v Kanade a dvaja výrobcovia v Brazílii boli preto oslovení so žiadosťou o spoluprácu pri prešetrovaní. V prešetrovaní však spolupracoval iba jediný kanadský výrobca. Ako základ stanovenia normálnej hodnoty pre porovnateľné druhy výrobku vyvážajúcich výrobcov, ktorým nebolo udelené THZ, sa preto použili ceny kyseliny citrónovej predávanej na kanadskom trhu pri bežnom obchodovaní.

(45)

Vyvážajúci výrobcovia uskutočňovali predaj na vývoz do Spoločenstva buď priamo nezávislým zákazníkom, alebo prostredníctvom prepojených alebo neprepojených obchodných spoločností so sídlom v Spoločenstve a mimo Spoločenstva. Všetkým spoločnostiam alebo skupinám spoločností sa mohlo udeliť THZ alebo IZ.

(46)

Ak sa predaj na vývoz do Spoločenstva uskutočnil priamo nezávislým zákazníkom v Spoločenstve alebo prostredníctvom neprepojených obchodných spoločností, vývozné ceny sa určovali na základe cien skutočne zaplatených alebo splatných za príslušný výrobok v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia.

(47)

Ak sa predaj na vývoz do Spoločenstva uskutočnil prostredníctvom prepojených obchodných spoločností so sídlom v Spoločenstve, vývozné ceny sa stanovili na základe prvých cien opätovného predaja týchto prepojených obchodníkov nezávislým zákazníkom v Spoločenstve podľa článku 2 ods. 9 základného nariadenia.

(48)

Normálna hodnota a vývozné ceny sa porovnali na základe cien zo závodu a na rovnakej úrovni obchodovania. Na účely zabezpečenia spravodlivého porovnania medzi normálnou hodnotou a vývoznými cenami sa vo forme úprav náležite zohľadnili rozdiely ovplyvňujúce ceny a porovnateľnosť cien v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia.

(49)

Na základe toho sa tam, kde to bolo vhodné a opodstatnené, upravili náklady na dopravu a poistenie, manipuláciu, nakládku a vedľajšie náklady, náklady na balenie, úverové náklady.

(50)

V prípade predaja, ktorý sa uskutočňoval prostredníctvom prepojených vývozcov so sídlom v Spoločenstve, sa vykonala úprava v súlade s článkom 2 ods. 10 písm. i) základného nariadenia, keď sa ukázalo, že tieto spoločnosti vykonávajú podobné funkcie ako nezávislý dovozca. Táto úprava vychádzala z PVA výdavkov dovozcov a zisku na základe údajov získaných od neprepojených dovozcov v Spoločenstve.

(51)

U vyvážajúcich výrobcov zo vzorky sa individuálne dumpingové rozpätia stanovili na základe porovnania váženej priemernej normálnej hodnoty s váženou priemernou vývoznou cenou v súlade s článkom 2 ods. 11 a 12 základného nariadenia. V prípade RZBC, keďže ide o skupinu, ktorá zahŕňa dvoch vyvážajúcich výrobcov, sa stanovilo jediné dumpingové rozpätie ako priemer z dumpingových rozpätí týchto dvoch spoločností.

(52)

Pre spolupracujúce spoločnosti, ktoré neboli zaradené do vzorky a nebolo im udelené individuálne preskúmanie, sa dumpingové rozpätie vypočítalo ako vážený priemer rozpätí stanovených pre všetky spoločnosti vo vzorke.

(53)

Vzhľadom na vysokú úroveň spolupráce (96 %), uvedenú v odôvodnení 19, celoštátne dumpingové rozpätie bolo nastavené na rovnakú úroveň ako najvyššie rozpätie, ktoré sa zistilo v prípade spolupracujúcej spoločnosti.

(54)

Na základe toho dočasné dumpingové rozpätia, vyjadrené ako percento z ceny CIF na hranici Spoločenstva, clo nezaplatené, sú takéto:

(55)

V rámci Spoločenstva podobný výrobok vyrábajú dve spoločnosti: Jungbunzlauer, Rakúsko, a S.A. Citrique Belge v Belgicku (časť skupiny DSM s centrálou vo Švajčiarsku). Navrhovateľ Jungbunzlauer predstavuje hlavný podiel celkovej známej výroby podobného výrobku v Spoločenstve, t. j. v tomto prípade viac ako 25 %. Obidvaja výrobcovia plne spolupracovali na prešetrovaní, ale druhý európsky výrobca zaujal k prešetrovaniu neutrálny postoj.

(56)

S.A. Citrique Belge N.V. realizoval dovoz z ČĽR v OP. Objemy jeho dovozu však boli zanedbateľné (medzi 1 % a 6 % výroby počas OP – tento rozsah sa uvádza z dôvodu dôvernosti), preto sa nepovažovalo za vhodné vylúčiť tohto výrobcu z vymedzenia výrobného odvetvia Spoločenstva.

(57)

Keďže dvaja spolupracujúci výrobcovia uvedení v odôvodnení 11 predstavovali 100 % celkovej výroby Spoločenstva počas OP, považujú sa za výrobcov, ktorí tvoria výrobné odvetvie Spoločenstva v zmysle článku 4 ods. 1 a článku 5 ods. 4 základného nariadenia, ďalej len „výrobné odvetvie Spoločenstva“.

(58)

Vzhľadom na to, že výrobné odvetvie Spoločenstva pozostáva len z dvoch výrobcov, na zachovanie dôvernosti podľa článku 19 základného nariadenia údaje týkajúce sa výrobného odvetvia Spoločenstva sa museli indexovať alebo sa použili rozsahy.

(59)

Spotreba Spoločenstva sa stanovila na základe objemov predaja vlastnej výroby výrobného odvetvia Spoločenstva na trhu Spoločenstva a na základe údajov o objemoch dovozu Spoločenstva, ktoré sa získali od Eurostatu.

(60)

V období od roku 2004 do OP sa trh Spoločenstva pre príslušný výrobok výrazne zvýšil o 15 %, a to v dôsledku nárastu používania kyseliny citrónovej.

(61)

Objem dovozu príslušného výrobku z ČĽR do Spoločenstva sa v priebehu posudzovaného obdobia výrazne zvýšil. Dovoz do EÚ vzrástol od roku 2004 o 37 %.

(62)

Podiel na trhu, ktorý predstavuje dovoz z ČĽR, v priebehu posudzovaného obdobia trvale narastal, a to o 7 percentuálnych bodov. Pri podrobnom pohľade sa zvýšil o 2 percentuálne body v období rokov 2004 a 2005, o ďalšie 2 percentuálne body v období rokov 2005 a 2006 a o 3 percentuálne body počas OP. V OP podiel čínskeho dovozu na trhu bol 46 %.

(63)

V období od roku 2004 do roku 2005 sa priemerná cena dovozu príslušného výrobku s pôvodom v ČĽR zvýšila o 3 % a potom v období od roku 2005 do roku 2006 prudko klesla o 9 percentuálnych bodov. Počas OP cena zostala na nízkej úrovni z roku 2006. Celkove sa ceny dovozov z príslušných krajín počas posudzovaného obdobia znížili o 6 %.

(64)

Na stanovenie cenového podhodnotenia sa analyzovali údaje o cenách vzťahujúcich sa na OP. Príslušné predajné ceny výrobného odvetvia Spoločenstva boli čisté ceny po odpočítaní zliav a rabatov. V prípade potreby sa tieto ceny upravili na úroveň cien zo závodu, t. j. odpočítali sa náklady na dopravu v Spoločenstve. Dovozné ceny ČĽR boli tiež čisté ceny bez zliav a rabatov a podľa potreby boli upravené na cenu CIF na hranici Spoločenstva s príslušnou úpravou vzhľadom na clá (6,5 %) a náklady po dovoze. Táto úprava zahŕňala aj úpravu vzhľadom na náklady na zvláštne zaobchádzanie, ktoré vznikli dovozcom v Spoločenstve pri odstraňovaní zlepencov z určitých objemov príslušného výrobku pred jeho ďalším predajom. Predajné ceny výrobného odvetvia Spoločenstva a dovozné ceny ČĽR sa porovnávali na rovnakej úrovni obchodu, konkrétne na úrovni dodávok nezávislým zákazníkom na trhu Spoločenstva. Počas OP takto vypočítané vážené priemerné rozpätie cenového podhodnotenia, vyjadrené ako percentuálny podiel z predajných cien výrobného odvetvia Spoločenstva, bolo pre ČĽR 17,42 %.

(65)

V súlade s článkom 3 ods. 5 základného nariadenia skúmanie vplyvu dumpingového dovozu na výrobné odvetvie Spoločenstva podnietilo hodnotenie všetkých hospodárskych faktorov, ktoré majú vplyv na stav výrobného odvetvia Spoločenstva počas posudzovaného obdobia. Vzhľadom na dôverný charakter, a keďže sa analýza týka len dvoch spoločností, väčšina ukazovateľov sa prezentuje vo forme indexov alebo sa uvádzajú rozsahy.

(66)

Výroba vo výrobnom odvetví Spoločenstva sa v posudzovanom období zvýšila o 5 % a kapacita výroby sa tiež zvýšila o 3 %, aby sa využili prínosy zo výšenia spotreby. V priebehu posudzovaného obdobia sa využitie kapacity mierne zvýšilo o 2 %.

(67)

Vzhľadom na to, že výrobné odvetvie Spoločenstva tvoria len dvaja výrobcovia a trh Spoločenstva s kyselinou citrónovou sa zásobuje len z troch miest pôvodu/zdrojov (výrobné odvetvie Spoločenstva, ČĽR, Izrael), údaje týkajúce sa podielov výrobného odvetvia Spoločenstva na trhu sa uvádzajú v indexovanej forme, aby sa zachoval dôverný charakter údajov, ktoré výrobné odvetvie Spoločenstva predkladá ako dôverné podľa článku 19 základného nariadenia.

(68)

V tabuľke sa uvádzajú údaje o výkone výrobného odvetvia Spoločenstva vo vzťahu k jeho predajom nezávislým zákazníkom v Spoločenstve. Objemy predaja výrobného odvetvia Spoločenstva nezávislým zákazníkom v Spoločenstve sa od roku 2004 do OP zvýšili o 5 %. Je potrebné sa na to pozerať z hľadiska 15 % zvýšenia spotreby v Spoločenstve. V týchto podmienkach podiel výrobného odvetvia Spoločenstva na trhu trvale klesal od roku 2004 do OP a celkove bol v OP o 5 percentuálnych bodov nižší.

(69)

Jednotkové ceny predaja sa vyvíjali takto:

Tabuľka ukazuje, že cena počas posudzovaného obdobia mierne vzrástla o 3 %. Poznamenáva sa, že hlavné suroviny na výrobu kyseliny citrónovej sú cukor/melasa alebo glukóza (získaná z obilnín). Okrem toho vo výrobe kyseliny citrónovej veľké náklady predstavujú energie. Celková váha nákladov na energie vo výrobe kyseliny citrónovej následne dosahuje 16 %, a preto za normálnych okolností sa dá očakávať, že významná zmena cien ropy a plynu bude mať priamy vplyv na predajnú cenu kyseliny citrónovej.

(70)

Zistilo sa, že ceny hlavných vstupov (cukor/melasa, glukóza a energie) na svetovom trhu sa v posudzovanom období výrazne zvýšili, čo viedlo k značnému nárastu výrobných nákladov. Tento vývoj sa neprejavil v predajných cenách výrobného odvetvia Spoločenstva, keďže tieto ceny sa v tom istom období zvýšili len o 3 %. Takže aby výrobné odvetvie Spoločenstva nestratilo zákazníkov, prenieslo na nich iba malú časť svojich zvýšených nákladov.

(71)

Uvedené číselné údaje predstavujú objemy zásob na konci každého obdobia. Úroveň zásob sa znížila o 28 % v záujme uspokojenia rastúceho dopytu na trhu.

(72)

Ročné investície výrobného odvetvia Spoločenstva do výroby podobného výrobku sa prudko znížili počas posudzovaného obdobia a v OP sa obmedzili výlučne na údržbárske práce.

(73)

Vzhľadom na veľmi vysoké a mimoriadne náklady na reštrukturalizáciu, ktoré vznikli jednému výrobcovi zo Spoločenstva, nepovažovalo sa za vhodné stanoviť ziskovosť na základe čistého zisku pred zdanením. Ziskovosť výrobného odvetvia Spoločenstva sa preto stanovila vyjadrením prevádzkového zisku z predaja podobného výrobku neprepojeným zákazníkom percentom z obratu z tohto predaja.

(74)

Počas posudzovaného obdobia sa ziskovosť výrobného odvetvia Spoločenstva výrazne zhoršila. Návratnosť celkových investícií sa vypočítala tak, že prevádzkový zisk z podobného výrobku sa vyjadril ako percentuálny podiel z čistej účtovnej hodnoty hmotného majetku priradeného k podobnému výrobku. Tento ukazovateľ sa vyvíjal v súlade so ziskovosťou a v priebehu posudzovaného obdobia výrazne klesal. Pokiaľ ide o peňažný tok, zistil sa podobný vývoj, ktorý viedol k celkovému dramatickému zhoršeniu finančnej situácie výrobného odvetvia Spoločenstva v OP.

(75)

Počet zamestnancov vo výrobnom odvetví Spoločenstva, ktoré sa zaoberá podobným výrobkom, sa od roku 2004 do OP znížil o 9 %. Priemerné mzdové náklady na zamestnanca klesli o 11 %.

(76)

Reštrukturalizácia zameraná na zníženie výrobných nákladov, racionalizácia a zníženie počtu zamestnancov viedli k zvýšeniu produkcie na pracovníka (15 % zvýšenie v priebehu posudzovaného obdobia). Možno teda urobiť záver, že počas posudzovaného obdobia výrobné odvetvie Spoločenstva dosiahlo veľmi významný pokrok z hľadiska efektívnosti nákladov.

(77)

Pokiaľ ide o vplyv veľkosti súčasných rozhraní dumpingu na výrobné odvetvie Spoločenstva, nemožno tento vplyv vzhľadom na objem a ceny dovozu z príslušnej krajiny považovať za zanedbateľný.

(78)

Vzhľadom na nedostatok informácií o existencii dumpingu pred situáciou posudzovanou v tomto konaní sa táto otázka považuje za irelevantnú.

(79)

V priebehu posudzovaného obdobia mnoho ukazovateľov ujmy vykázalo zrejmý kladný vývoj: výrobnému odvetviu Spoločenstva sa v snahe zvýšiť efektívnosť podarilo zvýšiť objem predaja a výroby, kapacitu výroby, využitie kapacity a produktivitu pri súčasnom znížení zásob a ročného objemu práce.

(80)

V podmienkach zvýšenej spotreby sa však podiel na trhu v posudzovanom období znížil o 9 %. Okrem toho finančné ukazovatele sa vyvíjali záporne: ziskovosť trvale klesala. Návratnosť investícií a situácia v peňažnom toku sa tiež vyvíjala záporne. Dôvodom tohto vývoja je skutočnosť, že výrazný nárast cien surovín sa len čiastočne zohľadnil v predajných cenách podobného výrobku. Malé zvýšenie predajných cien nestačilo výrobnému odvetviu Spoločenstva na udržanie jeho ziskového rozpätia.

(81)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa predbežne dospelo k záveru, že výrobné odvetvie Spoločenstva utrpelo značnú ujmu v zmysle článku 3 ods. 5 základného nariadenia.

(82)

V súlade s článkom 3 ods. 6 a 7 základného nariadenia Komisia preskúmala, či dumpingový dovoz spôsobil ujmu výrobnému odvetviu Spoločenstva v takom rozsahu, že ju možno označiť za značnú. Skúmali sa aj iné známe faktory ako dumpingový dovoz, ktoré mohli v tom istom čase poškodzovať výrobné odvetvie Spoločenstva, s cieľom zabezpečiť, aby sa možná ujma spôsobená týmito inými faktormi nepripisovala dumpingovému dovozu.

(83)

Výrazné zvýšenie objemu dumpingového dovozu o 37 % od roku 2004 do OP a zodpovedajúceho podielu na trhu Spoločenstva, t. j. o 7 percentuálnych bodov, ako aj zistené významné podhodnotenie (medzi 15 % a 21 % počas OP) sa časovo zhodovalo so zhoršením hospodárskej situácie výrobného odvetvia Spoločenstva, pričom priemerné ceny všetkých vyvážajúcich výrobcov v ČĽR sa znížili o 6 %.

(84)

Účinok týchto nekalých cenových praktík v súvislosti s dumpingovým dovozom z ČĽR bol taký, že ceny na trhu Spoločenstva boli stlačené a výrobné odvetvie Spoločenstva stratilo podiel na trhu v prospech dumpingových dovozov. Aby výrobné odvetvie Spoločenstva neprišlo o ďalší podiel na trhu, nemohlo preniesť zvýšenie cien vstupov na svojich zákazníkov v takom rozsahu, ktorý by bol potrebný na zachovanie ziskovosti.

(85)

Vzhľadom na jasne preukázanú časovú zhodu medzi náhlym nárastom dumpingového dovozu za ceny, ktoré výrazne podhodnocujú ceny výrobného odvetvia Spoločenstva, na jednej strane a poklesom ziskovosti a zhoršením iných finančných ukazovateľov výrobného odvetvia Spoločenstva na strane druhej sa dospelo k predbežnému záveru, že dumpingový dovoz hral rozhodujúcu úlohu v situácii spôsobujúcej ujmu výrobnému odvetviu Spoločenstva.

(86)

Podľa Eurostatu hlavnou treťou krajinou, z ktorej sa dováža kyselina citrónová, je Izrael. Podiel na trhu, ktorý patrí dovozu z Izraela, je však obmedzený a v priebehu posudzovaného obdobia sa znižoval, a to z 5 % v roku 2004 na 3 % v OP. Okrem toho priemerné ceny dovozu z Izraela sú na rovnakej úrovni alebo dokonca vyššie ako ceny Spoločenstva v posudzovanom období.

(87)

Okrem dovozu z Izraela neexistuje žiadny významný dovoz z iných krajín. Na základe zistení týkajúcich sa tohto dovozu možno predbežne prijať záver, že žiadny iný dovoz ako z ČĽR neprispel k značnej ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva.

(88)

Niektoré zainteresované strany tvrdili, že ujma, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva, súvisí so zvýšením ceny cukru, ktorý sa používa ako hlavná surovina na výrobu podobného výrobku, v dôsledku reformy režimu v sektore cukru v EÚ a následného zrušenia výrobných náhrad poskytovaných chemickému priemyslu.

(89)

Vzhľadom na to treba poznamenať, že jeden výrobca v Spoločenstve používa ako hlavnú surovinu najmä melasu, na ktorú sa nikdy nevzťahovali výrobné náhrady, i keď formálne patrí do rámca spoločnej poľnohospodárskej politiky pre cukor.

(90)

Pri prešetrovaní sa ukázalo, že vzhľadom na používanie cukru ako suroviny malo výrobné odvetvie Spoločenstva v skutočnosti nárok na výrobnú náhradu v rámci spoločnej organizácie trhu s cukrom, ktorá by pomohla zachovať jeho konkurencieschopnosť na svetovom trhu. Výrobnými náhradami sa pokrýval rozdiel medzi intervenčnou cenou cukru v EÚ a cenou na svetovom trhu, ku ktorej sa pripočítala štandardná suma zodpovedajúca nákladom na prepravu pri vývoze cukru zo Spoločenstva. Výrobné odvetvie Spoločenstva takto dostávalo svoje dodávky cukru za ceny platné na svetovom trhu.

(91)

Od júla 2007 prešiel tento systém reformou, pričom sa obmedzila ochrana pre sektor cukru. Podľa nového systému, ako sa ustanovuje v nariadení Rady (ES) č. 318/2006 z 20. februára 2006 o spoločnej organizácii trhov v sektore cukru (3), po prvé chemický priemysel môže slobodne dojednávať množstvá a ceny priemyselného cukru s výrobcami cukru a pestovateľmi repy, t. j. v tomto sektore sa zrušila metodika referenčných cien a kvóty. Po druhé výrobné odvetvie Spoločenstva môže tiež nakupovať určité množstvá priemyselného cukru na svetovom trhu bez cla. A nakoniec, ak nie je k dispozícii žiadny cukor za cenu zodpovedajúcu svetovej cene cukru, chemický priemysel je oprávnený požiadať o poskytnutie výrobnej náhrady. Ustanovenie o týchto výrobných náhradách, i keď stále existuje, sa od júla 2006 nepoužilo. To možno považovať za významný znak toho, že k dispozícii je dostatočné množstvo cukru za ceny platné na svetovom trhu.

(92)

Okrem toho analýza ukázala, že v závislosti od skladby surovín, ktoré sa vo výrobnom odvetví Spoločenstva používajú na výrobu podobného výrobku, cukor tvoril 6 % až 21 % (rozsah je uvedený z dôvodu dôvernosti údajov) výrobných nákladov od januára do júna 2006 a tento podiel sa v OP nezvýšil viac ako ceny cukru na svetovom trhu.

(93)

Pri prešetrovaní sa teda ukázalo, že reforma trhu s cukrom nemala žiadny významný vplyv na stav nákladov vo výrobnom odvetví Spoločenstva.

(94)

Na základe uvedených skutočností sa dospelo k predbežnému záveru, že reforma trhu s cukrom neprispela k značnej ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva.

(95)

Niektoré zainteresované strany tvrdili, že ujma, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva, súvisela so zvýšením nákladov na energie.

(96)

V súvislosti s tým treba poznamenať, že výroba kyseliny citrónovej je náročná na energie, pričom celková váha nákladov na energie vo výrobe dosahuje 16 % (pozri odôvodnenie 69). Náklady na energie v skutočnosti rástli v posudzovanom období pomerne mierne, a to sa odrazilo v nákladoch na výrobu.

(97)

V každom prípade na finančnú situáciu výrobného odvetvia Spoločenstva nemalo záporný vplyv samotné zvýšenie ceny energií, ale neschopnosť odvetvia preniesť tieto zvýšené náklady na energie v potrebnom rozsahu na zákazníkov, a to v dôsledku stlačenia cien spôsobeného významným objemom dumpingového dovozu.

(98)

Okrem toho sa tvrdilo, že zvýšené ceny energií mohli mať na výrobu kyseliny citrónovej aj nepriamy vplyv, keďže európske výrobné odvetvie kyseliny citrónovej mohlo súťažiť s odvetvím biopalív o uhľovodíky, čo je jedna z hlavných zložiek používaných na výrobu kyseliny citrónovej. Keďže stúpa dopyt po energiách, a teda aj po biopalivách, výrobcovia biopalív by mohli byť schopní platiť viac za tieto uhľovodíky (t. j. za cukor a zvyškovú melasu, glukózu). To by zvýšilo náklady na tieto uhľovodíky pre výrobné odvetvie Spoločenstva. Ako však ukázala analýza nákladov na výrobu vo výrobnom odvetví Spoločenstva (pozri odôvodnenia 69 a 92), nedošlo k žiadnemu zvýšeniu nákladov na výrobu cukru ani melasy, ktoré nebolo viazané na všeobecné zvýšenie cien cukru na svetovom trhu. Nezistil sa teda žiadny nepriamy vplyv výroby biopalív na výrobcov kyseliny citrónovej. Tento argument sa preto zamieta.

(99)

Na základe uvedených skutočností sa dospelo k predbežnému záveru, že dôsledky zvýšenia nákladov na energie neprispeli k značnej ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva.

(100)

Niektoré zainteresované strany tvrdili, že stratu podielu na trhu si európski výrobcovia spôsobili sami dohodou o cenách kyseliny citrónovej (1991 – 1995), na ktorej sa zúčastnil navrhovateľ aj druhý európsky výrobca (v jeho predchádzajúcom vlastníctve). Títo tvrdia, že v dôsledku protisúťažných praktík sa predajná cena umelo udržiavala na vysokej úrovni, a to umožnilo čínskym výrobcom vstup na trh. Analýza štatistických údajov ukazuje, že veľký nárast čínskeho dovozu kyseliny citrónovej nastal v rokoch 1998 až 1999 (64 %) a ešte väčší v rokoch 2002 až 2004 (137 %), teda niekoľko rokov po ukončení dohody o cenách.

(101)

Na základe uvedených skutočností sa dospelo k predbežnému záveru, že dôsledky protisúťažných praktík, na ktorých sa zúčastnilo výrobné odvetvie Spoločenstva, neprispeli k značnej ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva.

(102)

Niektoré zainteresované strany tvrdili, že pri poklese kurzu amerického dolára (USD) voči euru sa zvýhodnil dovoz kyseliny citrónovej do Európskeho spoločenstva.

(103)

V období medzi rokom 2004 a koncom OP USD stratil 6,01 % svojej hodnoty voči euru. Ani cenový vývoj vo výrobnom odvetví Spoločenstva, ani objem dovozu z príslušnej krajiny alebo iných tretích krajín neodráža pomerne nízke znehodnotenie USD voči euru.

(104)

Znehodnotenie USD voči euru sa preto musí považovať za zanedbateľné a nemôže sa považovať za hlavnú príčinu straty podielu výrobného odvetvia Spoločenstva na trhu.

(105)

Okrem toho sa pripomína, že pri prešetrovaní sa musí preskúmať, či dumpingový dovoz (z hľadiska cien a objemov) spôsobil značnú ujmu výrobnému odvetviu Spoločenstva alebo či bola takáto značná ujma dôsledkom iných faktorov. V tomto smere sa v článku 3 ods. 6 základného nariadenia konštatuje, že pokiaľ ide o ceny, je potrebné preukázať, že ujmu spôsobuje cenová úroveň dumpingového dovozu. V tomto ustanovení sa tak uvádza iba rozdiel medzi cenovými úrovňami, a teda nepožaduje sa analýza faktorov, ktoré ovplyvňujú úroveň týchto cien.

(106)

Aj keby sa však vzal do úvahy menový výkyv USD/EUR medzi rokom 2004 a OP a predpokladalo by sa, že všetok predaj na vývoz do Spoločenstva sa realizoval v USD, bolo by tu stále viac ako 10 % podhodnotenie.

(107)

V dôsledku toho sa dospelo k predbežnému záveru, že zhodnotenie eura voči USD nebolo také, aby sa tým porušila príčinná súvislosť medzi zistenou ujmou a príslušným dovozom do Spoločenstva, a toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(108)

Uvedená analýza preukázala, že v posudzovanom období došlo k významnému zvýšeniu objemu dovozu pochádzajúceho z príslušnej krajiny a jeho podielu na trhu a zároveň k značnému zníženiu predajných cien a k vysokej úrovni podhodnotenia počas OP. Toto zvýšenie podielu na trhu v prospech dovozu za nízke ceny sa časovo zhodovalo so znížením podielu výrobného odvetvia Spoločenstva na trhu, stlačením cien a poklesom ziskovosti.

(109)

Na druhej strane sa pri preskúmaní ostatných faktorov, ktoré mohli spôsobiť ujmu výrobnému odvetviu Spoločenstva, zistilo, že žiadny z nich nemohol mať výrazný záporný vplyv.

(110)

Na základe uvedenej analýzy, ktorou sa náležite rozlíšili a oddelili vplyvy všetkých známych faktorov na situáciu výrobného odvetvia Spoločenstva od poškodzujúceho vplyvu dumpingového dovozu, sa predbežne dospelo k záveru, že dumpingový dovoz pochádzajúci z príslušnej krajiny spôsobil značnú ujmu výrobnému odvetviu Spoločenstva v zmysle článku 3 ods. 6 základného nariadenia.

(111)

Komisia skúmala, či napriek záverom týkajúcim sa dumpingu, ujmy a príčinnej súvislosti neexistujú presvedčivé dôkazy, ktoré by viedli k záveru, že v tomto konkrétnom prípade nie je v záujme Spoločenstva, aby sa prijali opatrenia. Z tohto dôvodu a podľa článku 21 základného nariadenia Komisia zvážila pravdepodobný vplyv opatrení na všetky príslušné strany.

(112)

Ako sa uvádza v odôvodnení 11, výrobné odvetvie Spoločenstva tvoria dve spoločnosti s výrobnými zariadeniami v Rakúsku a Belgicku, ktoré zamestnávajú 500 až 600 osôb priamo zapojených do výroby podobného výrobku, jeho predaja a správy. Ak sa uložia opatrenia, predpokladá sa, že stláčanie cien na trhu Spoločenstva sa zastaví a predajné ceny výrobného odvetvia Spoločenstva sa začnú zotavovať, v dôsledku čoho by sa mala zlepšiť finančná situácia výrobného odvetvia Spoločenstva.

(113)

Na druhej strane, ak sa antidumpingové opatrenia neuložia, je pravdepodobné, že záporný trend vo vývoji finančných ukazovateľov výrobného odvetvia Spoločenstva, a najmä jeho ziskovosti, bude pokračovať. Výrobné odvetvie Spoločenstva bude naďalej strácať podiel na trhu, keďže sa nedokáže prispôsobiť umelým nízkym trhovým cenám, ktoré sa zaviedli dovozom z ČĽR. Pravdepodobným výsledkom by bolo zníženie výroby a investícií, zatvorenie určitých výrobných kapacít a zníženie počtu pracovných miest v Spoločenstve.

(114)

V súvislosti s tým treba poznamenať, že od roku 2004 uzavreli prevádzku traja výrobcovia kyseliny citrónovej v Spoločenstve.

(115)

Záverom možno konštatovať, že uložením antidumpingových opatrení by sa umožnilo výrobnému odvetviu Spoločenstva zotaviť sa z účinkov zisteného poškodzujúceho dumpingu.

(116)

Ako sa uvádza v odôvodnení 10, štyria dovozcovia vo vzorke poslali vyplnené dotazníky a počas OP predstavovali približne 36 % dovozu príslušného výrobku do Spoločenstva. Jeden z dovozcov vo vzorke nebol schopný poskytnúť požadované informácie. Dotazník, ktorý predložil, sa preto nebral do úvahy. Ostatné tri vyplnené dotazníky boli overené na mieste.

(117)

Súhrnný podiel, ktorý predstavuje kyselina citrónová v celkovom obrate týchto dovozcov, bol veľmi malý. V priemere asi 1 % činnosti týchto dovozcov sa mohlo spájať s dovozom kyseliny citrónovej z ČĽR, ktorá sa napriek tomu považuje za dôležitý doplnok ich škály výrobkov. Určití dovozcovia nakupujú výrobok, ktorý je predmetom prešetrovania, nielen z ČĽR, ale aj z iných zdrojov v Spoločenstve a mimo neho vrátane výrobného odvetvia Spoločenstva. Priemerné ziskové rozpätie, ktoré dosiahli dovozcovia vo vzorke z obchodovania s kyselinou citrónovou, je približne 4,4 %.

(118)

Dovozcovia v Spoločenstve nesúhlasia s uložením opatrení. Spolupracujúci dovozcovia argumentovali tým, že uloženie opatrení by vážne narušilo ich činnosť, keďže by nemohli preniesť zvýšenie ceny na používateľov. V tejto súvislosti uloženie antidumpingového cla na dovoz z ČĽR s najväčšou pravdepodobnosťou bude viesť k úprave trhových cien smerom nahor. Účinok ciel sa v celkovom výsledku dovozcov so všetkou pravdepodobnosťou oslabí, keďže kyselina citrónová predstavuje len zlomok ich celkového obratu. Značné podhodnocovanie zistené aj po úprave cien CIF na hranici Spoločenstva vzhľadom na náklady po dovoze tiež naznačuje, že existuje priestor na zvýšenie ceny. Nedá sa teda vylúčiť, že dovozcovia môžu preniesť časť ciel na svojich zákazníkov v potravinárskom a nápojovom priemysle. Vzhľadom na obmedzený význam predaja tohto výrobku v rámci činností dovozcov a na ziskové rozpätie, ktoré sa v súčasnosti dosahuje či už vo všeobecnosti, alebo len z hľadiska predaja kyseliny citrónovej, sa v každom prípade predpokladá, že dočasne uložené clo nebude mať žiadny významný účinok na finančnú situáciu týchto hospodárskych subjektov.

(119)

Ďalej sa tvrdilo, že ak sa uložia clá, mohlo by to viesť k dvojpolárnej situácii trhu Spoločenstva, v ktorej by boli tretie krajiny vylúčené z hospodárskej súťaže. Niektoré zainteresované strany vyjadrili obavy o schopnosť európskych výrobcov uspokojiť rastúci európsky dopyt. Prešetrovanie ukázalo, že ak by aj výrobné odvetvie Spoločenstva využívalo svoju plnú kapacitu, dokázalo by uspokojiť len 75 % európskeho dopytu počas OP. Vzhľadom na to je potrebné zdôrazniť, že antidumpingové clá by nevyvolali účinok zastavenia všetkých dovozov, ale skôr obnovenie rovnakých podmienok. V súvislosti s dovozom z iných tretích krajín, ako je Izrael, sa predbežne dospelo k záveru, že by sa tým zabezpečili dostatočné dodávky na uspokojenie dopytu v Spoločenstve. Úroveň dovozu z Číny sa však po uložení dočasných opatrení bude podrobne skúmať v záujme posúdenia stavu dodávok na trhu EÚ.

(120)

I keď dovozcovia/distribútori nesúhlasia s uložením opatrení, na základe dostupných informácií možno urobiť záver, že nad všetkými výhodami, ktoré by mohli získať pri neuložení antidumpingových opatrení, prevažuje záujem výrobného odvetvia Spoločenstva neutralizovať účinky nekalých a poškodzujúcich obchodných praktík z ČĽR.

(121)

Desať používateľov vyplnilo používateľský dotazník. Všetky vyplnené dotazníky boli neúplné, a preto sa nemohli plne zahrnúť do analýzy, i keď sa jasne ukazuje, že kyselina citrónová má mnoho rozličných spôsobov použitia, ale používa sa len v malých množstvách. Vplyv antidumpingového cla na ich celkové výrobné náklady by teda nebol významný. Len jeden spolupracujúci používateľ uviedol, že uloženie akýchkoľvek opatrení by malo veľký vplyv na jeho podnikanie, bez ďalšieho zdôvodnenia tohto argumentu.

(122)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti a na celkovú nízku mieru spolupráce je preto nepravdepodobné, že by navrhované opatrenia výrazne ovplyvnili situáciu používateľov v Spoločenstve.

(123)

Od uloženia opatrení možno očakávať, že výrobnému odvetviu Spoločenstva sa poskytne príležitosť opätovne získať stratený podiel na predaji a trhu a zlepšiť svoju ziskovosť. Vzhľadom na nepriaznivú finančnú situáciu výrobného odvetvia Spoločenstva existuje skutočné riziko, že bez opatrení môže výrobné odvetvie Spoločenstva zatvoriť svoje výrobné zariadenia a prepustiť zamestnancov. Vo všeobecnosti by bolo uloženie opatrení prínosné aj pre používateľov v Spoločenstve v tom zmysle, že by neboli ohrozené dodávky dostatočného množstva kyseliny citrónovej, pričom celkový nárast nákupnej ceny kyseliny citrónovej by bol mierny. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa dospelo k predbežnému záveru, že z hľadiska záujmu Spoločenstva v tomto prípade neexistujú žiadne presvedčivé dôvody, aby sa opatrenia neuložili.

(124)

Vzhľadom na závery týkajúce sa dumpingu, ujmy, príčinných súvislostí a záujmu Spoločenstva, ku ktorým sa dospelo, mali by sa prijať dočasné opatrenia s cieľom zabrániť ďalšej ujme výrobného odvetvia Spoločenstva v dôsledku dumpingového dovozu.

(125)

Úroveň dočasných antidumpingových opatrení by mala byť postačujúca na odstránenie ujmy výrobného odvetvia Spoločenstva spôsobenej dumpingovým dovozom, a to bez prekročenia zistených dumpingových rozpätí. Pri výpočte výšky cla potrebného na odstránenie účinkov poškodzujúceho dumpingu sa usúdilo, že akékoľvek opatrenia by mali výrobnému odvetviu Spoločenstva umožniť dosiahnuť zisk pred zdanením, ktorý by sa dal primerane dosiahnuť v normálnych podmienkach hospodárskej súťaže, t. j. keď nedochádza k dumpingovému dovozu. V tejto súvislosti sa uplatnil cieľový zisk vo výške 9 %, a to na základe zisku, ktorý sa dosahoval pred veľkým nárastom dovozu kyseliny citrónovej z Číny.

(126)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti a podľa článku 7 ods. 2 základného nariadenia sa usudzuje, že dočasné antidumpingové clo by sa malo uložiť na úrovni najnižších zistených rozpätí dumpingu a ujmy v súlade s pravidlom nižšieho cla, ktoré sa vo všetkých prípadoch rovná zistenému rozpätiu ujmy.

(127)

Úroveň spolupráce bola veľmi vysoká, a preto sa v prípade zostávajúcich spoločností, ktoré nespolupracovali pri prešetrovaní, považovalo za vhodné stanoviť clo na úrovni najvyššieho cla uloženého spoločnostiam, ktoré pri prešetrovaní spolupracovali. Zostatkové clo bolo teda stanovené vo výške 49,3 %.

(128)

Z toho vyplýva, že dočasné antidumpingové clá by mali byť takéto:

(129)

Uvedené antidumpingové opatrenia sa dočasne určili vo forme ciel ad valorem. So zreteľom na skutočnosť, že kapacita výroby vo výrobnom odvetví Spoločenstva nemusí byť dostatočná na uspokojenie potrieb trhu v Spoločenstve (pozri odôvodnenie 119), úroveň dovozu z ČĽR po uložení dočasných ciel sa bude podrobne skúmať. Ak sa ukáže, že pri dodávkach kyseliny citrónovej na trh Spoločenstva dochádza k ťažkostiam, zváži sa uplatnenie alternatívnej formy opatrení.

(130)

V záujme riadneho úradného postupu by sa malo stanoviť obdobie, počas ktorého môžu zainteresované strany, ktoré sa prihlásili v rámci časovej lehoty uvedenej v oznámení o začatí konania, vyjadriť svoje názory v písomnej forme a podať žiadosť o vypočutie. Okrem toho je potrebné uviesť, že zistenia týkajúce sa uloženia ciel na účely tohto nariadenia sú dočasné a v záujme uloženia konečných opatrení sa možno budú musieť prehodnotiť.

(131)

Sadzby individuálneho antidumpingového cla uvedené v tomto nariadení sa stanovili na základe zistení tohto prešetrovania. Preto odrážajú situáciu, ktorá sa v súvislosti s týmito spoločnosťami zistila počas uvedeného prešetrovania. Tieto colné sadzby (na rozdiel od celoštátneho cla platného pre „všetky ostatné spoločnosti“) sa teda výlučne vzťahujú na dovoz výrobkov s pôvodom v ČĽR a vyrobených týmito spoločnosťami, teda uvedenými konkrétnymi právnymi subjektmi. Dovážané výrobky vyrábané v ktorejkoľvek inej spoločnosti, ktorá nie je výslovne uvedená v normatívnej časti tohto nariadenia na základe uvedenia jej názvu a adresy, vrátane subjektov prepojených s výslovne uvedenou spoločnosťou, nemôžu využívať túto sadzbu a vzťahuje sa na ne celoštátne clo.

(132)

Každú žiadosť o uplatňovanie sadzby individuálneho antidumpingového cla spoločnosťou (napr. po zmene názvu subjektu alebo po zriadení nových výrobných alebo predajných subjektov) je potrebné bezodkladne predložiť Komisii spolu so všetkými náležitými informáciami, najmä pokiaľ ide o všetky zmeny v činnosti spoločnosti, ktoré súvisia s výrobou, domácim predajom a predajom na vývoz, napr. v súvislosti so zmenou názvu alebo so zmenou výrobných alebo predajných subjektov. Ak je to potrebné, nariadenie sa zodpovedajúcim spôsobom zmení a doplní prostredníctvom aktualizácie zoznamu spoločností, na ktoré sa vzťahujú individuálne clá,