28.2.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 55/6

(1)

Komisia nariadením (ES) č. 994/2007 (2) (ďalej len „dočasné nariadenie“) uložila dočasné antidumpingové clo na dovoz ferosilícia (ďalej len „FeSi“) v súčasnosti zaradeného pod kódy KN 7202 21 00, 7202 29 10 a 7202 29 90 s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „ČĽR“), Egypte, Kazachstane, Bývalej juhoslovanskej republike Macedónsko a Rusku.

(2)

Po zverejnení základných skutočností a úvah, na základe ktorých sa rozhodlo o uložení dočasných antidumpingových opatrení (ďalej len „dočasné zverejnenie“), niekoľko zainteresovaných strán písomne vyjadrilo svoje stanovisko k dočasným zisteniam. Strany, ktoré o to požiadali, dostali možnosť byť vypočuté. Komisia pokračovala vo vyhľadávaní a overovaní všetkých informácií, ktoré považovala za nevyhnutne potrebné na svoje konečné zistenia.

(3)

Komisia pokračovala v prešetrovaní z hľadiska aspektov týkajúcich sa záujmu Spoločenstva a vykonala analýzu údajov z vyplnených dotazníkov, ktoré poskytli niektorí používatelia v Spoločenstve po uložení dočasných antidumpingových opatrení.

(4)

V odôvodnení 166 dočasného nariadenia sa Komisia pred prijatím konečného stanoviska zaviazala ďalej a podrobnejšie analyzovať vplyv dočasných opatrení na situáciu používateľov.

(5)

Na tento účel Komisia vzhľadom na to, že táto kategória používateľského odvetvia pred uložením dočasných opatrení neprejavila osobitný záujem o súčasné konanie, kontaktovala priamo a prostredníctvom združení približne 500 zlievarní so sídlom v Spoločenstve a poslala im dotazníky. Okrem toho boli všetci výrobcovia ocele spolupracujúci v dočasnom štádiu požiadaní, aby poskytli dodatočné informácie s cieľom umožniť Komisii analýzu možného vplyvu dočasných opatrení na ich činnosť.

(6)

Vyplnené dotazníky poslalo iba sedem zlievarní a dodatočné informácie osem výrobcov ocele. Všetkých sedem zlievarní a traja výrobcovia ocele poskytli informácie nevyhnutné na podrobnejšiu analýzu účinku dočasných opatrení na ich hospodársku situáciu.

(7)

Vzhľadom na komplexnú štruktúru pôsobenia čínskeho vyvážajúceho výrobcu, ktorému bolo udelené trhovohospodárske zaobchádzanie (ďalej len „THZ“), počas obdobia prešetrovania, bol tento výrobca požiadaný o dodatočné informácie s cieľom vypracovať konečné zistenia. Navyše, ako sa uvádza v odôvodnení 49 dočasného nariadenia, vzhľadom na skutočnosť, že čínsky vyvážajúci výrobca nakupoval elektrickú energiu od prepojeného dodávateľa, jeho náklady spojené s výrobou FeSi sa podrobnejšie prešetrili.

(8)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa uskutočnili tri overovacie návštevy v priestoroch týchto spoločností:

(9)

Ústne a písomné pripomienky predložené zainteresovanými stranami sa zvážili a, ak to bolo vhodné, zistenia sa zodpovedajúcim spôsobom upravili.

(10)

Všetky strany boli informované o základných skutočnostiach a úvahách, na základe ktorých sa malo odporučiť uloženie konečných antidumpingových opatrení na dovoz FeSi s pôvodom v ČĽR, Egypte, Kazachstane, Bývalej juhoslovanskej republike Macedónsko a Rusku a výber s konečnou platnosťou súm získaných prostredníctvom dočasného cla. Okrem toho sa im poskytla lehota, počas ktorej sa mohli vyjadriť k týmto zisteniam.

(11)

Poznamenáva sa, že prešetrovanie dumpingu a ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. októbra 2005 do 30. septembra 2006 (ďalej len „obdobie prešetrovania“ alebo „OP“). Pokiaľ ide o trendy relevantné z hľadiska hodnotenia ujmy, Komisia analyzovala údaje vzťahujúce sa na obdobie od 1. januára 2003 do konca obdobia prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

(12)

Ako sa uvádza v odôvodneniach 15 a 16 dočasného nariadenia, niekoľko vývozcov tvrdilo, že troska, ktorá obsahuje podstatne menej než 45 % kremíka, t. j. FeSi s nízkou čistotou, by sa mala z rozsahu prešetrovania vylúčiť, pretože údajne nemá rovnaké základné fyzikálne vlastnosti a rovnaké základné použitia. Komisia sa rozhodla túto záležitosť ďalej objasniť. V súvislosti s touto otázkou prišli po dočasnom zverejnení ďalšie pripomienky od niekoľkých zainteresovaných strán.

(13)

V tejto súvislosti treba najskôr poznamenať, že výrobok, ktorého sa súčasné prešetrovanie týka, je FeSi s obsahom najmenej 4 % železa a viac ako 8 % a menej ako 96 % kremíka. Prešetrovaním sa tiež ukázalo, že trosku s obsahom kremíka nižším ako 45 % je možné využiť v oceliarskom priemysle vo forme brikiet, ako je to v prípade FeSi s obsahom kremíka vyšším ako 45 %. Možno preto usúdiť, že troska má rovnaké základné fyzikálne vlastnosti a je zameniteľná s inými druhmi FeSi s vyšším obsahom kremíka. Na základe uvedeného sa týmto potvrdzujú dočasné závery uvedené v odôvodnení 16 dočasného nariadenia, že FeSi s nízkou čistotou by sa malo považovať za príslušný výrobok.

(14)

Jeden neprepojený dovozca tvrdil, že „atomizovaný“ prášok FeSi s obsahom kremíka 15 % a 45 % by mal byť vylúčený z rozsahu výrobkov, ktorých sa týka toto prešetrovanie. Vylúčenie „atomizovaného prášku FeSi“ zo súčasného prešetrovania však nie je opodstatnené, najmä vzhľadom na to, že FeSi s obsahom kremíka 15 % a 45 % spadá do definície príslušného výrobku. Okrem toho dovozca napriek žiadosti Komisie nepredložil po vypočutí žiadny dôkaz na podporu svojho tvrdenia. Tvrdenie preto muselo byť zamietnuté.

(15)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa podobného výrobku, odôvodnenie 17 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzuje.

(16)

Po dočasnom zverejnení jeden čínsky vyvážajúci výrobca zopakoval svoje pripomienky uvedené v odôvodnení 26 dočasného nariadenia, pokiaľ ide o zmenu v odhadovanej životnosti jeho aktív. Vyvážajúci výrobca však neposkytol nové argumenty, ktoré by neboli uvedené v predchádzajúcich fázach prešetrovania a ktoré by podporili jeho tvrdenie, že dočasné zistenia týkajúce sa situácie v súvislosti s THZ uvedenej v odôvodnení 23 dočasného nariadenia neboli správne.

(17)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne iné pripomienky týkajúce sa THZ, týmto sa potvrdzujú odôvodnenia 18 až 26 dočasného nariadenia.

(18)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa IZ, týmto sa potvrdzujú odôvodnenia 27 až 31 dočasného nariadenia.

(19)

Jeden čínsky vyvážajúci výrobca po dočasnom zverejnení argumentoval, že Nórsko nie je primeranou analogickou krajinou z dôvodu vysokých nákladov na elektrickú energiu, ktoré údajne nie sú reprezentatívne pre výrobné odvetvie z celosvetového hľadiska, a z dôvodu rozdielov v prístupe k surovinám v porovnaní s čínskymi výrobcami. Vyvážajúci výrobca tiež tvrdil, že nórski výrobcovia prevažne predávajú na vývozné trhy, keďže väčšina ich domácej spotreby predstavuje vlastnú spotrebu a že počas OP sa nórski výrobcovia zameriavali hlavne na osobitné triedy FeSi, pričom čínski vyvážajúci výrobcovia vyrábali len štandardné triedy. Na základe uvedeného žiadal vyvážajúci výrobca úpravy normálnej hodnoty, pokiaľ ide o Nórsko.

(20)

Malo by sa poznamenať, že hoci je pravda, že nórski výrobcovia predávajú veľké množstvá na vývozné trhy, vzhľadom na veľkosť domáceho trhu a podmienky hospodárskej súťaže na ňom, ako sa uvádza v odôvodnení 35 dočasného nariadenia, Nórsko sa pokladá za primeranú analogickú krajinu.

(21)

Pokiaľ ide o ďalšie tvrdenia spoločnosti, zistilo sa, že podiel elektrickej energie na výrobných nákladoch bol v prípade čínskych výrobcov omnoho vyšší než v prípade nórskych spoločností. Okrem toho čínsky vývozca neposkytol žiadny dôkaz, že cena elektrickej energie bola v Nórsku vyššia alebo že údajné ťažkosti, pokiaľ ide o prístup k surovine, mali vplyv na normálnu hodnotu v Nórsku. Tieto tvrdenia sa preto zamietli.

(22)

Zistilo sa však, že druhy FeSi predávané nórskymi výrobcami v Nórsku sa líšili z hľadiska čistoty od druhov vyvážaných z ČĽR do Spoločenstva. Úprava sa preto pokladala za opodstatnenú, ako sa uvádza v ďalej uvedenom odôvodnení 25.

(23)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne iné pripomienky týkajúce sa analogickej krajiny, týmto sa potvrdzujú odôvodnenia 32 až 36 dočasného nariadenia.

(24)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa metodiky použitej na stanovenie normálnej hodnoty, týmto sa potvrdzujú odôvodnenia 37 až 47 dočasného nariadenia.

(25)

Jeden čínsky vyvážajúci výrobca, ktorému nebolo udelené THZ tvrdil, že normálna hodnota nebola správne vypočítaná, keďže neodrážala rozdiely medzi rôznymi druhmi príslušného výrobku predávaného v Nórsku a podobného výrobku vyvážaného z ČĽR. Po preskúmaní tohto tvrdenia sa usúdilo, že je primerané prepočítať normálnu hodnotu tak, aby zohľadňovala rozdiely vo fyzikálnych vlastnostiach medzi druhmi výrobku predávaného na nórskom domácom trhu a výrobkami vyvážanými z ČĽR do Spoločenstva. Normálna hodnota sa vypočítala na základe druhu výrobku s úpravami zohľadňujúcimi titánovú nečistotu a obsah FeSi v prípade tých druhov výrobku, ktoré mali odlišné vlastnosti.

(26)

Tento jeden čínsky vyvážajúci výrobca, ktorému bolo udelené THZ, je súčasťou veľmi veľkej čínskej skupiny pozostávajúcej z takmer sto prepojených spoločností pôsobiacich v rôznych priemyselných odvetviach. Vzhľadom na komplexnú štruktúru skupiny a konsolidácie súvisiace so spoločnosťami zapojenými do výroby a predaja FeSi, vyžiadali sa aj aktualizované údaje o skupine a tieto sa preskúmali. Okrem toho v odôvodnení 49 dočasného nariadenia sa uviedlo, že náklady spojené s výrobou a predajom elektrickej energie sa ďalej preskúmajú.

(27)

Dodatočným prešetrovaním sa ukázalo, že cena, za ktorú vyvážajúci výrobca nakúpil elektrickú energiu od prepojeného dodávateľa sa musela zamietnuť, pretože neumožňovala vrátenie nákladov vzniknutých pri výrobe elektrickej energie. Okrem toho predajné, všeobecné a administratívne (ďalej len „PVA“) náklady vyvážajúceho výrobcu boli upravené tak, aby zohľadnili celú sumu finančných nákladov spojených s výrobou príslušného výrobku. Prešetrovaním sa v skutočnosti ukázalo, že niektoré z týchto nákladov znášali prepojené strany a neboli zohľadnené vo výpočte dočasnej normálnej hodnoty.

(28)

Po vykonaní uvedených úprav nákladov v súlade s článkom 2 ods. 5 základného nariadenia sa zistilo, že domáce predajné ceny všetkých druhov príslušného výrobku, ktoré sa predávali na vývoz do Spoločenstva, boli neziskové. V dôsledku toho musela byť pre túto spoločnosť normálna hodnota vytvorená. Normálna hodnota sa vytvorila na základe vlastných výrobných nákladov spoločnosti s pripočítaním súm na upravené PVA náklady, ako sa už uviedlo. Pokiaľ ide o zisk, vzhľadom na neexistenciu ziskových transakcií spoločnosti a nedostatočné možnosti použitia zisku na rovnakú všeobecnú kategóriu výrobkov iných čínskych vyvážajúcich výrobcov sa pri vytvorení normálnej hodnoty v súlade s článkom 2 ods. 6 písm. c) základného nariadenia uplatnilo ziskové rozpätie vo výške 5 %. Toto rozpätie je v súlade s rozpätím použitým pri vytvorení normálnej hodnoty pre vyvážajúceho výrobcu v Bývalej juhoslovanskej republike Macedónsko, ako sa uvádza v odôvodnení 45 dočasného nariadenia. Neboli predložené žiadne informácie o tom, že táto suma zisku by prekročila zisk, ktorý normálne dosahujú iní vývozcovia alebo výrobcovia z predaja výrobkov rovnakej všeobecnej kategórie na čínskom trhu.

(29)

Po uložení dočasných opatrení jeden z egyptských vyvážajúcich výrobcov tvrdil, že pri stanovení normálnej hodnoty na základe vytvorenej hodnoty by sa malo použiť nižšie ziskové rozpätie v súlade s rozpätím použitým pre vyvážajúceho výrobcu v Bývalej juhoslovanskej republike Macedónsko.

(30)

Malo by sa poznamenať, že vytvorené normálne hodnoty boli stanovené v súlade s metodikou uvedenou v odôvodneniach 43 až 45 dočasného nariadenia. Použité ziskové rozpätie odráža situáciu na trhu v Egypte a uplatnilo sa v súlade s požiadavkami úvodných slov k článku 2 ods. 6 základného nariadenia. Uplatnené rozpätie sa preto zakladalo na skutočnom vlastnom ziskovom domácom predaji podobného výrobku vyvážajúceho výrobcu počas OP pri bežnom obchodovaní. V základnom nariadení sa nestanovuje, aby sa táto úroveň zisku nahradila inou úrovňou, ako navrhla príslušná spoločnosť. V dôsledku toho sa toto tvrdenie muselo zamietnuť.

(31)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa stanovenia normálnej hodnoty pre Kazachstan, týmto sa potvrdzuje odôvodnenie 51 dočasného nariadenia.

(32)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa stanovenia normálnej hodnoty pre Bývalú juhoslovanskú republiku Macedónsko, týmto sa potvrdzuje odôvodnenie 52 dočasného nariadenia.

(33)

Ruský vyvážajúci výrobca po dočasnom zverejnení tvrdil, že výmenné kurzy uplatňované pri výpočte normálnej hodnoty nezodpovedali skutočnému termínu predaja. Po overení sa zistilo, že toto tvrdenie bolo oprávnené, a výpočet sa zodpovedajúcim spôsobom upravil.

(34)

Ruský vyvážajúci výrobca po dočasnom zverejnení spochybnil úpravu, pokiaľ ide o jeho náklady na energiu, pričom tvrdil, že ceny energie stanovené ruskými orgánmi nie sú povinné, ale skôr indikatívne. Ukázalo to tvrdenie spoločnosti, že platia vyššiu ako odporúčanú cenu a že jej dodávateľ elektrickej energie je ziskový. Spoločnosť tiež tvrdila, že tento dodávateľ elektrickej energie je jeden z mála nezávislých dodávateľov elektrickej energie v Rusku, ktorý nepatrí pod United Electricity System of Russia, a preto sa na tohto dodávateľa nevzťahujú praktiky krížového subvencovania zdôraznené v správe OECD, na ktorú sa odkazuje v dočasnom nariadení.

(35)

Vzhľadom na podložené argumenty, ktoré predložila spoločnosť v súvislosti s elektrickou energiou, sa uznáva, že v konečnom výpočte jej normálnej hodnoty by sa nemala urobiť úprava, pokiaľ ide o náklady na energiu.

(36)

Čínsky vyvážajúci výrobca po dočasnom zverejnení uviedol, že pri výpočte jeho vývoznej ceny bol medzi RMB a eurom uplatnený výmenný kurz z konca OP, ktorý nadhodnocoval hodnotu výmenného kurzu. Spoločnosť navrhla namiesto toho použiť priemerný výmenný kurz počas OP. Po preskúmaní tohto tvrdenia pri konečnom výpočte sa rozhodlo, že by sa mal použiť priemerný výmenný kurz za mesiac, počas ktorého sa uskutočnili dané predajné transakcie.

(37)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne iné pripomienky týkajúce sa čínskych vývozných cien, týmto sa potvrdzujú odôvodnenia 55 a 56 dočasného nariadenia.

(38)

Jeden z egyptských vyvážajúcich výrobcov po uložení dočasných opatrení tvrdil, že vo výmenných kurzoch uplatnených na vývozné transakcie do Spoločenstva sa vyskytli chyby, rovnako aj v stanovení váženej priemernej čistej vývoznej hodnoty pre niektoré druhy príslušného výrobku. Zistilo sa, že tieto tvrdenia boli opodstatnené, a vývozné ceny sa zodpovedajúcim spôsobom upravili.

(39)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa kazašských vývozných cien, týmto sa potvrdzuje odôvodnenie 58 dočasného nariadenia.

(40)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa vývozných cien v prípade Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko, týmto sa potvrdzuje odôvodnenie 59 dočasného nariadenia.

(41)

Jeden z ruských vyvážajúcich výrobcov po dočasnom zverejnení tvrdil, že ziskové rozpätie jeho prepojeného dovozcu v ES použité pri vytvorení vývoznej ceny v súlade s článkom 2 ods. 9 základného nariadenia bolo nadhodnotené. Poznamenáva sa, že zisk použitý pri vytvorení vývoznej ceny v dočasnej fáze bol zisk príslušného prepojeného dovozcu. V súlade so zaužívanou praxou inštitúcií by sa však suma zisku, ktorá sa má použiť, mala zakladať na sume zisku dosiahnutej neprepojenými dovozcami. Za týchto okolností sa muselo ziskové rozpätie použité v dočasnej fáze upraviť. Dôsledkom tejto zmeny bolo mierne zvýšenie použitého zisku, čo je v rozpore s tvrdením spoločnosti, že úroveň zisku bola nadhodnotená.

(42)

Ďalší ruský vyvážajúci výrobca po dočasnom zverejnení tvrdil, že dočasný výpočet jeho vývoznej ceny bol nesprávny, keďže PVA náklady a zisk jeho prepojenej obchodnej spoločnosti so sídlom na Britských Panenských ostrovoch, ako aj náklady na dopravu boli stanovené na základe ceny pre prvého nezávislého zákazníka, ktorý dosiahol úroveň cien zo závodu. Spoločnosť tvrdila, že obchodná spoločnosť je v skutočnosti oddelenie predaja výrobcu. Obidve spoločnosti majú spoločné riadenie a vykonávajú vzájomne sa dopĺňajúce úlohy, ktoré by za normálnych okolností boli v pôsobnosti jednej riadiacej štruktúry. Navyše sa zdôraznilo, že obchodná spoločnosť neobchoduje so žiadnym iným výrobkom. Na základe toho spoločnosť tvrdila, že pri stanovení ceny zo závodu došlo k nadmernému zníženiu. V tejto súvislosti sa zistilo, že táto obchodná spoločnosť vystavovala zákazníkom v Spoločenstve faktúry a tieto faktúry obchodnej spoločnosti zákazníci v Spoločenstve vyplatili. Okrem toho treba poznamenať, že v predaji vykonávanom prepojeným obchodníkom bola zahrnutá prirážka. Z finančných účtov obchodníka tiež vyplýva, že znášal predajné, všeobecné a administratívne náklady. Spoločnosť nepreukázala, že tieto náklady nevznikli pri predaji inter alia príslušného výrobku do Spoločenstva. Na základe toho sa tvrdenie spoločnosti zamietlo. Podobne ako pri úprave uvedenej v predchádzajúcom odôvodnení, týkajúcej sa úrovne zisku použitej pri vytvorení vývoznej ceny pre iného ruského vyvážajúceho výrobcu, muselo sa upraviť ziskové rozpätie použité v dočasnej fáze. V dôsledku tejto zmeny sa mierne znížil použitý zisk.

(43)

Jeden z egyptských vyvážajúcich výrobcov po uložení dočasných opatrení tvrdil, že by sa mala vykonať úprava o platby ciel na dovezené suroviny použité pri výrobe príslušného výrobku, ktorý sa predával na domácom trhu.

(44)

V odpovedi na toto tvrdenie by sa malo pripomenúť, že podľa článku 2 ods. 10 písm. b) základného nariadenia sa vykoná úprava o sumu zodpovedajúcu ľubovoľným dovozným prirážkam alebo nepriamym daniam na ťarchu podobného výrobku a materiálov do neho fyzicky začlenených, ak sú určené na spotrebu vo vyvážajúcej krajine a nie sú vyberané alebo nahradené vo vzťahu k výrobku vyvážanému do ES.

(45)

Žiadosť o úpravu o sumu na dovozné prirážky na jednu surovinu použitú pri výrobe príslušného výrobku predávaného na domácom trhu bola prijatá, keďže sa preukázalo, že za dovezenú surovinu, fyzicky začlenenú do príslušného výrobku predávaného v Egypte, boli zaplatené primerané clá. Žiadosť o úpravu týkajúca sa dvoch ďalších dovezených surovín musela byť zamietnutá, keďže prešetrovaním sa ukázalo, že počas OP bol každý takýto dovoz použitý na vývoz príslušného výrobku. Spoločnosť nepreukázala, že počas OP zaplatila dovozné clá, ktoré neboli následne vrátené, a v dôsledku toho boli na ťarchu podobného výrobku pri predaji na domácom trhu.

(46)

Jeden z egyptských vyvážajúcich výrobcov požiadal o úpravu o úroveň obchodovania na základe údajného rozdielu medzi predajom na domácom trhu a na vývoznom trhu. Spoločnosť tvrdila, že celý predaj na domácom trhu bol určený pre konečných užívateľov, pričom predaj do Spoločenstva bol určený pre distribútorov. Spoločnosť poskytla informácie a tvrdila, že by sa mala vykonať osobitná úprava podľa článku 2 ods. 10 písm. d) bodu ii) základného nariadenia.

(47)

V tejto súvislosti by sa malo pripomenúť, že žiadosť o úpravu o úroveň obchodovania podľa článku 2 ods. 10 písm. d) bodu i) je možné zvážiť iba vtedy, ak sa preukáže, že existujú dôsledné a zreteľné rozdiely v pôsobení a cenách pre rôzne úrovne obchodovania na domácom trhu.

(48)

V tomto prípade sa po dočasnom zverejnení potvrdilo, že celý domáci predaj v Egypte bol určený pre konečných používateľov. V súlade s článkom 2 ods. 10 písm. d) bodu i) základného nariadenia nebolo možné kvantifikovať rozdiel v úrovni obchodovania medzi domácim a vývozným predajom, pretože chýbali príslušné rozdielne úrovne obchodovania na domácom trhu v Egypte.

(49)

Pokiaľ ide o vývozný predaj spoločnosti do Spoločenstva, po analýze pripomienok spoločnosti po dočasnom zverejnení sa potvrdzuje, že celý predaj bol určený pre distribútorov. V súlade s ustanoveniami článku 2 ods. 10 písm. d) bodu ii) základného nariadenia sa preskúmalo, či boli dôvody na vykonanie osobitnej úpravy o úroveň obchodovania, ako tvrdila spoločnosť na základe svojich vlastných údajov.

(50)

Údaje poskytnuté spoločnosťou sa však nepovažovali za primeraný základ pre kvantifikáciu akejkoľvek osobitnej úpravy. Vzhľadom na to, že v článku 2 ods. 10 písm. d) bodu i) základného nariadenia sa stanovuje, že „výška úpravy vychádza z trhovej hodnoty rozdielu“, sa usúdilo, že ak by bolo možné preukázať, že existoval cenový rozdiel na trhu Spoločenstva, pokiaľ ide o predaj rôznym kategóriám zákazníkov, aj podľa článku 2 ods. 10 písm. d) bodu ii) základného nariadenia by sa to mohlo považovať za primeraný základ pre kvantifikáciu trhovej hodnoty rozdielu. V tejto súvislosti sa preskúmali informácie poskytnuté rôznymi zainteresovanými stranami v Spoločenstve, pokiaľ ide o ich predaj rôznym kategóriám zákazníkov. Zistilo sa, že existovali rozdiely v cenách na trhu Spoločenstva pri predaji uskutočnenom výrobným odvetvím Spoločenstva rôznym kategóriám zákazníkov (v tomto prípade sa preskúmali predajné ceny pre konečných používateľov a distribútorov). Usúdilo sa preto, že by sa mala vykonať osobitná úprava zodpovedajúca uvedenému rozdielu v cenách, pokiaľ ide o normálnu hodnotu pre egyptského vývozcu.

(51)

Jeden ruský vývozca po konečnom zverejnení skutočností a úvah, na základe ktorých sa plánovalo odporučiť uloženie konečných opatrení, tvrdil, že skutočnosť, že v súvislosti s ním nebola vykonaná požadovaná úprava o úroveň obchodovania, predstavovala diskrimináciu, keďže v súvislosti s jedným z egyptských vývozcov takáto úprava vykonaná bola. Pokiaľ ide o toto tvrdenie ruského vývozcu, zistilo sa, že na takúto úpravu nebol dôvod. Na základe overených údajov, ktoré spoločnosť poskytla, neexistoval žiadny konzistentný cenový rozdiel v cenách predaja FeSi na rozličných úrovniach obchodu v rámci ruského trhu. Na základe toho bola akákoľvek úprava podľa článku 2 ods. 10 písm. d) bodu i) základného nariadenia neopodstatnená.

(52)

S výnimkou úpravy uvedenej v odôvodnení 50 sa týmto potvrdzujú odôvodnenia 61 až 63 dočasného nariadenia.

(53)

Ďalšou analýzou po dočasnej fáze sa dokázalo, že úroveň spolupráce zo strany Ruska sa stanovila nesprávne. Hoci úroveň spolupráce predstavovala približne 100 %, bola nesprávne odhadovaná na úrovni 32 % (pozri odôvodnenie 76 dočasného nariadenia). Zvyškové dumpingové rozpätie by sa preto malo stanoviť na úrovni spoločnosti s najvyšším dumpingovým rozpätím (radšej než na metodike použitej v dočasnej fáze t. j. na váženom priemernom dumpingovom rozpätí najreprezentatívnejšieho druhu výrobku s najvyšším dumpingovým rozpätím).

(54)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne iné pripomienky týkajúce sa všeobecnej metodiky výpočtu dumpingového rozpätia, týmto sa potvrdzujú odôvodnenia 64 až 68 dočasného nariadenia (s výnimkou zmeny opísanej v odôvodnení 46).

(55)

V prípade spoločností, ktorým bolo udelené THZ alebo IZ, sa vážená priemerná normálna hodnota každého druhu príslušného výrobku vyvážaného do Spoločenstva porovnala s váženou priemernou vývoznou cenou zodpovedajúceho druhu príslušného výrobku, ako je stanovené v článku 2 ods. 11 a 12 základného nariadenia.

(56)

Na základe toho sú konečné dumpingové rozpätia vyjadrené ako percento ceny CIF na hranici Spoločenstva, clo nezaplatené, takéto:

(57)

Základ pre stanovenie dumpingového rozpätia pre celú krajinu sa stanovil v odôvodnení 71 dočasného nariadenia. Vzhľadom na uvedené zmeny čínskych normálnych hodnôt a vývozných cien bolo upravené aj rozpätie pre celú krajinu a v súčasnosti by malo byť stanovené na úroveň 55,6 % ceny CIF na hranici Spoločenstva, clo nezaplatené.

(58)

Jedna z egyptských spoločností po uložení dočasných opatrení spochybnila metódu výpočtu antidumpingového cla bez toho, aby to ďalej vysvetlila. V odpovedi na to by sa malo poznamenať, že spoločnosť svoje pripomienky nepodložila. V dôsledku toho sa tvrdenie muselo zamietnuť.

(59)

Konečné dumpingové rozpätia vyjadrené ako percento dovoznej ceny CIF na hranici Spoločenstva, clo nezaplatené, sú takéto:

(60)

Vzhľadom na nespoluprácu sa stanovilo iba dumpingové rozpätie pre celú krajinu. Konečné dumpingové rozpätie vyjadrené ako percento dovoznej ceny CIF na hranici Spoločenstva, clo nezaplatené, je stanovené na úrovni 37,1 %.

(61)

Spolupracujúci vyvážajúci výrobca je jediný známy výrobca FeSi v Bývalej juhoslovanskej republike Macedónsko. Konečné dumpingové rozpätia vyjadrené ako percento dovoznej ceny CIF na hranici Spoločenstva, clo nezaplatené, sú takéto:

(62)

Dvaja spolupracujúci ruskí vyvážajúci výrobcovia sú jedinými výrobcami FeSi v Rusku. Konečné dumpingové rozpätia vyjadrené ako percento dovoznej ceny CIF na hranici Spoločenstva, clo nezaplatené, sú takéto:

(63)

Určité zainteresované strany tvrdili, že posúdenie ujmy by sa nemalo vykonať súhrnne ale jednotlivo pre každú spoločnosť vzhľadom na údajne odlišné trendy rôznych výrobcov zo Spoločenstva, pokiaľ ide o ujmu.

(64)

Podľa článku 3 ods. 5 základného nariadenia je súčasťou preskúmania ujmy hodnotenie relevantných faktorov, ktoré majú vplyv na výrobné odvetvie Spoločenstva. Pojem „výrobné odvetvie Spoločenstva“ je vymedzený v článku 4 základného nariadenia ako označujúci výrobcov podobných výrobkov v rámci Spoločenstva ako celku alebo tých z nich, ktorých spoločná výroba výrobkov predstavuje podstatnú časť z celkovej výroby v rámci Spoločenstva. Z uvedeného jasne vyplýva, že stanovenie ujmy sa vykonáva na úrovni výrobného odvetvia Spoločenstva, ktoré sa preskúma ako celok, a nie na základe individuálnej situácie každého výrobcu zo Spoločenstva osobitne.

(65)

Na základe uvedeného boli tvrdenia zamietnuté, a odôvodnenia 78 až 80 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

(66)

Jedna zainteresovaná strana tvrdila, že Komisia vo svojom dočasnom nariadení neposkytla základné informácie týkajúce sa jej analýzy ujmy, ako je mesačný rozpis dopytu po FeSi, vývoj cien na trhu EÚ vrátane ceny výrobného odvetvia Spoločenstva a vývoj nákladov.

(67)

V základnom nariadení sa od výrobcov zo Spoločenstva alebo iných zainteresovaných strán nevyžaduje poskytovanie údajov týkajúcich sa posudzovaného obdobia za každý mesiac. Pokladá sa to za neprimeranú záťaž pre všetky zainteresované strany a na účely prešetrovania dumpingu a ujmy je zvyčajnou praxou vyžadovať údaje za rok. Okrem toho strana nepredložila žiadne dôkazy preukazujúce, že v tomto prípade bola na posúdenie ujmy nevyhnutná analýza na základe údajov za každý mesiac. Tabuľky poskytnuté v odôvodneniach 81, 85, 96 a 97 dočasného nariadenia primerane odrážajú spotrebu Spoločenstva, ceny na trhu Spoločenstva, zisk, a teda aj vývoj nákladov výrobného odvetvia Spoločenstva počas posudzovaného obdobia. Toto tvrdenie sa preto muselo zamietnuť.

(68)

Jedna zainteresovaná strana tvrdila, že dovoz z Ruska by sa na účely posúdenia ujmy nemal vyhodnotiť súhrnne s dovozom z ČĽR, keďže tento dovoz sa údajne neuskutočňoval za podmienok podobných hospodárskej súťaži na trhu Spoločenstva. Tvrdila najmä, že i) väčšina čínskych vyvážajúcich výrobcov nepôsobí v podmienkach trhového hospodárstva; ii) ruské spoločnosti predávajú prostredníctvom prepojených spoločností, pričom čínski vyvážajúci výrobcovia predávajú priamo nezávislým zákazníkom; iii) dumpingové rozpätie a rozpätie podhodnotenia pre čínske spoločnosti sú výrazne vyššie než rozpätia ruských spoločností a iv) čínski vyvážajúci výrobcovia stále viac prenikajú na trh EÚ, pričom tento prienik bol v prvých šiestich mesiacoch roku 2006 o 50 % vyšší než prienik ruských vyvážajúcich výrobcov.

(69)

Pokiaľ ide o prvé tvrdenie, skutočnosť, že väčšina čínskych vyvážajúcich výrobcov nepôsobí v podmienkach trhového hospodárstva, nie je dôvodom na to, aby sa vyhodnotenie nevykonalo súhrnne, ako sa predpokladá v článku 3 ods. 4 základného nariadenia. Skutočnosť, či príslušný výrobok bol alebo nebol vyrobený za podmienok trhového hospodárstva na domácom trhu, nie je preto z hľadiska rozhodnutia o súhrnnom vyhodnotení dovozu relevantná.

(70)

Pokiaľ ide o druhé tvrdenie týkajúce sa údajného rozdielu v kanáloch predaja, poznamenáva sa, že aj keď ruskí vyvážajúci výrobcovia využívali prepojených obchodníkov, podobné výrobky dovážané tak z ČĽR, ako aj z Ruska sa predávajú rovnakému typu konečných zákazníkov v Spoločenstve, konkrétne používateľom a distribútorom.

(71)

Pokiaľ ide o tretie tvrdenie týkajúce sa dumpingového rozpätia a rozpätia podhodnotenia, poznamenáva sa, že dumpingové rozpätia pre obidve krajiny boli stanovené na úrovni presahujúcej úroveň de minimis, ako sa vyžaduje v článku 3 ods. 4 písm. a) základného nariadenia, a že sa zistilo, že v súvislosti s obidvoma krajinami existovalo podhodnotenie.

(72)

Pokiaľ ide o posledné tvrdenie o dovoznom objeme, poznamenáva sa, že objem dovážaný z Ruska (a ČĽR) nebol zanedbateľný, ako sa požaduje v článku 3 ods. 4 písm. a) základného nariadenia, keďže počas OP dosiahol podiel na trhu vo výške 18 % a 21 %, v uvedenom poradí.

(73)

Z uvedených dôvodov je nesúhrnné vyhodnotenie, pokiaľ ide o dovoz z Ruska, neopodstatnené a tvrdenie sa zamieta.

(74)

Ďalšia zainteresovaná strana tvrdila, že Komisia neanalyzovala podmienky hospodárskej súťaže medzi výrobkami dovážanými z príslušných krajín a že účinky dumpingového dovozu z Egypta na situáciu výrobného odvetvia Spoločenstva by preto mali byť posúdené osobitne.

(75)

Ako sa uvádza v odôvodneniach 83 a 89 dočasného nariadenia, analyzovali sa podmienky hospodárskej súťaže medzi dovážanými výrobkami týkajúce sa podobnosti výrobku a podobnosti správania sa vývozcov (t. j. význam úrovne objemu dovozu, vývoj a úroveň ceny dovozu a jeho podhodnotenie cien výrobného odvetvia Spoločenstva a podobnosti kanálov predaja). Na základe toho sa zistilo, že boli splnené podmienky opodstatňujúce súhrnné vyhodnotenie dovozu z príslušných krajín. Z tohto dôvodu muselo byť toto tvrdenie zamietnuté a odôvodnenie 84 dočasného nariadenia sa potvrdzuje.

(76)

Jeden egyptský vyvážajúci výrobca tiež tvrdil, že jeho obmedzený objem vývozu počas OP nespôsobil výrobnému odvetviu Spoločenstva ujmu, a preto by sa jeho situácia mala posúdiť osobitne. V tejto súvislosti sa poznamenáva, že podľa článku 3 ods. 4 základného nariadenia sa účinky dumpingového dovozu na situáciu výrobného odvetvia Spoločenstva vyhodnotia súhrne ak okrem iného objem dovozu z každej prešetrovanej krajiny nie je zanedbateľný. Keďže sa zistilo, že dovoz z Egypta dosiahol počas OP podiel na trhu vo výške 3,7 %, nebol zanedbateľný v zmysle článku 5 ods. 7 základného nariadenia. Toto tvrdenie sa preto muselo zamietnuť.

(77)

Keďže v tejto súvislosti neboli predložené žiadne iné pripomienky, týmto sa potvrdzujú odôvodnenia 82 až 89 dočasného nariadenia.

(78)

Jedna zainteresovaná strana tvrdila, že rozpätia podhodnotenia zistené v dočasnom nariadení by sa mali znížiť o 3 % až 5 %, aby sa zohľadnilo FeSi „z miestneho zdroja“, keďže výrobca ocele v Spoločenstve by údajne zaplatil prémiu za materiál z miestnych (EÚ) zdrojov, a to z dôvodu spoľahlivosti, kvality a dodávky načas.

(79)

Odôvodnenie 38 a odôvodnenia 87 až 89 dočasného nariadenia vysvetľujú základ porovnania cien účtovaných výrobným odvetvím Spoločenstva s cenami účtovanými príslušnými vývozcami. Pri porovnaní sa vzali do úvahy rôzne kvality príslušného výrobku, ako sa uvádza v odôvodnení 13 dočasného nariadenia. Okrem toho, pokiaľ ide o spoľahlivosť a dodávku načas, prešetrovaním sa nezistilo, že došlo k vyplateniu takejto prémie alebo že táto potenciálne konkurenčná výhoda bola zahrnutá v cene účtovanej výrobným odvetvím Spoločenstva výrobcom ocele. Nakoniec treba poznamenať, že zainteresovaná strana neposkytla žiadne dôkazy na podloženie svojho tvrdenia, preto muselo byť zamietnuté.

(80)

Určité zainteresované strany spochybnili metodiku použitú v odôvodnení 93 dočasného nariadenia na výpočet výrobnej kapacity výrobného odvetvia Spoločenstva. Navrhli najmä, aby sa v súvislosti s kapacitou použil údaj, v ktorom sa zohľadní pozastavenie prevádzky z dôvodu údržby alebo prerušenia prívodu elektrickej energie, namiesto „teoretickej nominálnej kapacity“, ktorá bola použitá v dočasnom nariadení.

(81)

Prešetrovaním sa ukázalo, že akékoľvek pozastavenie prevádzky strojov výrobného odvetvia Spoločenstva z dôvodu údržby alebo prerušenia prívodu elektrickej energie bolo dočasného charakteru a v posudzovanom období k nemu nedochádzalo pravidelne. Malo by sa poznamenať, že aj keď by sa upravila výrobná kapacita, ako navrhli tieto zainteresované strany, trendy týkajúce sa výrobnej kapacity a využitia kapacity by zostali nezmenené. Závery, ku ktorým sa dospelo v súvislosti s existenciou značnej ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva, by tiež zostali rovnaké. Z tohto dôvodu musí byť žiadosť o použitie inej definície výrobnej kapacity zamietnutá.

(82)

Na základe uvedených skutočností a úvah sa týmto potvrdzuje záver v odôvodneniach 107 až 110 dočasného nariadenia, že výrobné odvetvie Spoločenstva utrpelo značnú ujmu.

(83)

Určité zainteresované strany tvrdili, že posúdenie príčinných súvislostí medzi ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva, a dumpingovým dovozom by sa nemalo vykonať súhrnne ale jednotlivo pre každú spoločnosť vzhľadom na údajne odlišné faktory príčinných súvislostí rôznych výrobcov zo Spoločenstva.

(84)

Ako sa už uviedlo v odôvodnení 64 týkajúcom sa ujmy, v článku 3 ods. 5, 6 a 7 základného nariadenia nie je žiadny právny základ, podľa ktorého by sa príčinné súvislosti mali posudzovať jednotlivo pre každého výrobcu zo Spoločenstva zahrnutého v definícii výrobného odvetvia Spoločenstva. Výrobné odvetvie Spoločenstva je definované v článku 4 základného nariadenia ako označujúce výrobcov podobných výrobkov v rámci Spoločenstva ako celku alebo tých z nich, ktorých spoločná výroba výrobkov predstavuje podstatnú časť z celkovej výroby v rámci Spoločenstva.

(85)

Pripomína sa, že počas posudzovaného obdobia sa výrazne zvýšil podiel na trhu a objem dumpingového dovozu s pôvodom v príslušných krajinách. Okrem toho došlo k jasnej časovej zhode medzi nárastom dumpingového dovozu a zhoršením hospodárskej situácie výrobného odvetvia Spoločenstva. Výrobné odvetvie nemohlo zvýšiť svoje predajné ceny na úroveň potrebnú na pokrytie svojich celkových nákladov, pretože v OP jeho ceny podhodnocoval dumpingový dovoz.

(86)

Na základe toho sa týmto potvrdzujú zistenia a závery uvedené v odôvodneniach 112 až 114 dočasného nariadenia.

(87)

Určité zainteresované strany tvrdili, že FeSi je produkt, s ktorým sa obchoduje na celosvetovom trhu, a že trhové ceny FeSi boli určované na základe meniaceho sa dopytu oceliarskeho priemyslu a neodvíjali sa od nákladov.

(88)

V trhových hospodárstvach a za normálnych trhových podmienok sa ceny zvyčajne stanovujú podľa úrovne dopytu a ponuky na trhu, pokiaľ ide o určitý výrobok. Môžu však existovať ďalšie faktory, akými je napríklad existencia dumpingového dovozu za nízku cenu, ktoré hrajú dôležitú úlohu, pokiaľ ide o úroveň cien. V tomto prípade sa prešetrovaním ukázalo, že mechanizmy stanovovania cien FeSi boli skutočne ovplyvnené existenciou značného množstva dumpingového dovozu. Hoci je určite pravda, že celosvetový dopyt po FeSi, najmä zo strany oceliarskeho priemyslu, ovplyvnil stanovovanie cien v určitých častiach posudzovaného obdobia, na základe dostupných informácií sa ukázalo, že boli aj obdobia, počas ktorých zmluvné ceny FeSi klesali napriek rastúcemu dopytu.

(89)

Tie isté zainteresované strany poskytli informácie preukazujúce vývoj výroby surovej a nehrdzavejúcej ocele EÚ a okamžitých cien FeSi EÚ od roku 2002. Na základe týchto údajov zainteresované strany usúdili, že ceny FeSi mohli byť určované iba na základe dopytu (predovšetkým zo strany výrobcov ocele). Analýzou týchto informácií sa však potvrdil záver uvedený v odôvodnení 88, t. j. že aj na úrovni Spoločenstva ceny FeSi v určitých obdobiach klesali napriek zvyšujúcemu sa dopytu zo strany oceliarskeho priemyslu.

(90)

Preto tvrdenie, že nízku úroveň cien FeSi určoval dopyt a nie dumpingový dovoz, muselo byť zamietnuté.

(91)

Jedna zainteresovaná strana tvrdila, že ujma, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva, sa musí pripísať jedine údajnej nedostatočnej konkurencieschopnosti výrobcov zo Spoločenstva a nie dumpingovému dovozu. Táto zainteresovaná strana sa odvolala najmä na pracovný dokument (3), v ktorom boli za najdôležitejšie faktory konkurencieschopnosti kovopriemyslu EÚ označené suroviny a energia.

(92)

Na základe analýzy uvedeného dokumentu sa však ukázalo, že v texte sa nedospelo k záveru, že by európsky ferozliatinársky priemysel bol nedostatočne konkurencieschopný. Naopak v tomto pracovnom dokumente sa uvádza, že výrobcovia ferozliatin „čelia narastajúcemu dovozu z tretích krajín, ako je ČĽR, Rusko, Ukrajina, Brazília a Kazachstan. Ak sa urýchlene nezabezpečia rovnaké podmienky aj pre konkurenciu z tretích krajín, mohlo by to ohroziť dlhodobú udržateľnosť ferozliatinárskeho priemyslu EÚ (4)“. Na základe uvedeného sa tvrdenie zamietlo.

(93)

Tá istá zainteresovaná strana ďalej tvrdila, že väčšina výrobcov zo Spoločenstva bola nezisková už pred tým, ako došlo k poškodzujúcemu dumpingu na trhu Spoločenstva. Preto by dôvodom nepriaznivej hospodárskej situácie výrobného odvetvia Spoločenstva nebol dumpingový dovoz, ale citlivé štruktúry nákladov.

(94)

Ako jasne vyplýva z odôvodnenia 97 dočasného nariadenia, výrobné odvetvie Spoločenstva bolo v roku 2003 ziskové so ziskovým rozpätím pred zdanením na úrovni 2,3 %, ktoré sa v roku 2004 zvýšilo na úroveň 2,7 %. V roku 2005 sa však prejavil výrazný klesajúci trend, pokiaľ ide o ziskovosť, a straty dosiahli – 9,2 % obratu. Najvyššie straty, na úrovni – 12,9 %, vznikli počas OP. V tejto súvislosti sa poznamenáva, že časť roka 2005 spadala do OP. Z toho vyplýva, že argument, že výrobné odvetvie Spoločenstva bolo neziskové už pred tým, ako došlo k poškodzujúcemu dumpingu, musí byť zamietnutý.

(95)

Pokiaľ ide o dovoz z iných tretích krajín, vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne nové pripomienky, týmto sa potvrdzuje záver konštatovaný v odôvodnení 121 dočasného nariadenia, že tento dovoz značne neprispel k ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva.

(96)

Rôzne zainteresované strany zopakovali tvrdenia predložené pred uložením dočasných opatrení, že značná ujma, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva bola údajne spôsobená inými faktormi, než je dumpingový dovoz. Týmito tvrdeniami sa už náležite zaoberalo dočasné nariadenie. Konkrétne tvrdeniami, ktoré sa odvolávali na to, že značnú ujmu si výrobné odvetvie Spoločenstva údajne spôsobilo samo, sa zaoberali odôvodnenia 134 až 136 dočasného nariadenia a tvrdeniami týkajúcimi sa zníženia dopytu po oceli sa zaoberalo odôvodnenie 124 dočasného nariadenia. Hoci neboli predložené žiadne nové argumenty na podporu týchto tvrdení, hlavné zistenia a závery stanovené v dočasnom nariadení sa objasňujú v ďalej uvedenom texte.

(97)

Niekoľko zainteresovaných strán tvrdilo, že značnú ujmu zistenú počas OP spôsobilo prudké zvýšenie nákladov, najmä na suroviny a elektrickú energiu, ktoré zaznamenalo výrobné odvetvie Spoločenstva, a zníženie výrobnej kapacity jedného výrobcu zo Spoločenstva.

(98)

Pokiaľ ide o údajné zníženie výrobnej kapacity jedného výrobcu zo Spoločenstva, poznamenáva sa, že kapacita sa upravila, ako sa uvádza v odôvodnení 93 dočasného nariadenia, s cieľom riadne zohľadniť túto konkrétnu situáciu.

(99)

Pokiaľ ide o zvýšenie nákladov, výrobné odvetvie Spoločenstva tvrdilo, že k zvýšeniu nákladov zistenému v zliatinárskom priemysle zvyčajne dochádza na celosvetovej úrovni, a teda to má rovnaký vplyv na celosvetový priemysel. Z analýzy vývoja cien hlavných nákladových položiek počas posudzovaného obdobia vyplýva, že náklady sa zvýšili (elektrická energia, kremenec a pastová elektróda). Prešetrovaním sa však ukázalo, že aj keď boli tieto zvýšenia čiastočne kompenzované zvýšením predajných cien, existencia dumpingového dovozu za nízku cenu neumožnila výrobnému odvetviu Spoločenstva úplne preniesť svoje zvýšenie nákladov do predajnej ceny. Preto sa potvrdzujú odôvodnenia 131 až 140 dočasného nariadenia.

(100)

Niekoľko zainteresovaných strán argumentovalo, že jeden konkrétny výrobca zo Spoločenstva mal problémy so svojim dodávateľom elektrickej energie, čo viedlo k zníženiu výrobných množstiev v rokoch 2005 a 2006. Tvrdili, že táto skutočnosť úplne vysvetľovala zníženie objemu výroby a predaja výrobného odvetvia Spoločenstva a stratu ziskovosti.

(101)

Ako sa už uviedlo v odôvodnení 84, príčina spôsobenej ujmy sa bude analyzovať na úrovni výrobného odvetvia Spoločenstva ako celku. Avšak pokiaľ ide o toto tvrdenie, aj keby údaje týkajúce sa tohto výrobcu mohli byť vylúčené z posúdenia ujmy, trendy zistené v súvislosti so zvyšnou časťou výrobného odvetvia Spoločenstva by boli aj tak výrazne negatívne a naďalej by vykazovali značnú ujmu. Toto tvrdenie sa preto muselo zamietnuť.

(102)

Vzhľadom na uvedenú analýzu, pri ktorej sa riadne odlíšili a oddelili účinky všetkých ďalších známych faktorov pôsobiacich na situáciu vo výrobnom odvetví Spoločenstva od poškodzujúcich účinkov dumpingového dovozu, sa týmto potvrdzuje, že tieto ďalšie faktory ako také nič nemenia na skutočnosti, že značná ujma sa musí pripísať pôsobeniu dumpingového dovozu.

(103)

Vzhľadom na uvedené sa dospelo k záveru, že dumpingový dovoz FeSi s pôvodom v ČĽR, Kazachstane, Egypte, Bývalej juhoslovanskej republike Macedónsko a Rusku spôsobil značnú ujmu výrobnému odvetviu Spoločenstva v zmysle článku 3 ods. 6 základného nariadenia.

(104)

Vzhľadom na to, že v tejto súvislosti neboli predložené iné pripomienky, týmto sa potvrdzujú závery v odôvodneniach 137 až 140 dočasného nariadenia.

(105)

Určité zainteresované strany argumentovali, že trh s FeSi sa od konca OP zotavil a že ceny údajne dosiahli rekordnú úroveň. Výrobné odvetvie Spoločenstva by teda mohlo obnoviť výrobu a zvýšiť svoju ziskovosť bez toho, aby bolo potrebné uložiť akékoľvek antidumpingové opatrenia. Okrem toho sa tvrdilo, že uloženie opatrení by bolo prínosom skôr pre vyvážajúcich výrobcov so sídlom v tretích krajinách, ktorých sa antidumpingové opatrenia netýkajú, než pre výrobné odvetvie Spoločenstva.

(106)

Podľa článku 6 ods. 1 základného nariadenia sa informácie vzťahujúce sa na obdobie, ktoré nasleduje po období prešetrovania, bežne v záveroch nezohľadňujú. V každom prípade, hoci z dostupných informácií vyplýva, že ceny FeSi skutočne vzrástli v mesiacoch nasledujúcich po OP, ceny hlavných vstupných nákladov FeSi sa v rovnakom období tiež zvýšili. Na základe toho nie je možné dospieť k záveru, že výrobné odvetvie Spoločenstva sa zotavilo do takej miery, že uloženie opatrení by bolo neopodstatnené. Tento argument sa preto musel zamietnuť.

(107)

Pokiaľ ide o argument, že uloženie opatrení by bolo prínosom skôr len pre vyvážajúcich výrobcov so sídlom v tretích krajinách, ktorých sa antidumpingové opatrenia netýkajú, než pre výrobné odvetvie Spoločenstva, poznamenáva sa, že cieľom antidumpingových opatrení je náprava účinkov dumpingu, ktoré deformujú obchod, a obnovenie účinnej hospodárskej súťaže na trhu Spoločenstva. Na druhej strane sa nebude brániť vstupu dovozu z príslušných krajín na trh Spoločenstva, na ktorom bude prevládať účinná hospodárska súťaž prínosná pre všetky hospodárske subjekty. Rovnako pre výrobné odvetvie Spoločenstva bude obnovenie účinnej hospodárskej súťaže na trhu Spoločenstva výhodné. Na základe uvedeného sa tento argument považuje za neopodstatnený, a preto sa musí zamietnuť.

(108)

Vzhľadom na to, že v tejto konkrétnej súvislosti neboli predložené žiadne iné pripomienky, týmto sa potvrdzujú zistenia uvedené v odôvodneniach 143 až 149 dočasného nariadenia.

(109)

Vzhľadom na to, že dodávatelia po zverejnení dočasných zistení nepredložili žiadne iné pripomienky, týmto sa potvrdzujú odôvodnenia 150 až 152 dočasného nariadenia.

(110)

Jedna zainteresovaná strana dovážajúca FeSi z ČĽR a dodávajúca ho hlavne zlievarniam tvrdila, že uloženie akýchkoľvek antidumpingových opatrení bude mať vážne negatívne účinky na odvetvie odlievania železa, v dôsledku čoho budú v rámci neho zanikať podniky, a teda na trhu Spoločenstva dôjde k strate pracovných miest.

(111)

Ako sa však uvádza v odôvodnení 115, napriek veľmi obmedzenej spolupráci zlievarní, z ďalšieho prešetrovania vykonaného po uložení dočasných opatrení vyplýva, že uloženie opatrení pravdepodobne nebude mať na zlievarne výrazné negatívne účinky. Toto tvrdenie sa preto muselo zamietnuť.

(112)

Vzhľadom na to, že v tejto konkrétnej súvislosti neboli predložené žiadne iné pripomienky, týmto sa potvrdzujú zistenia uvedené v odôvodneniach 153 až 158 dočasného nariadenia.

(113)

Ako sa uvádza v odôvodneniach 3 až 5, ďalej sa preskúmali možné účinky dočasných opatrení na situáciu používateľských odvetví, najmä zlievarní a výrobcov ocele. Hoci zainteresovaným stranám sa zaslalo viac než 500 dotazníkov, ich úroveň spolupráce, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 5, bola veľmi nízka.

(114)

Dodatočná analýza sa zamerala na dve hlavné skupiny používateľov, najmä výrobcov ocele a zlievarne. Na základe dodatočných predložených informácií sa potvrdilo, že FeSi v priemere predstavuje približne 0,7 % výrobných nákladov výrobcov ocele. Pokiaľ ide o zlievarne, zistilo sa, že tento podiel je vyšší (1,4 % výrobných nákladov).

(115)

Na základe uvedeného a vzhľadom na to, že priemerná konečná sadzba cla je 23,4 %, neočakáva sa, že vplyv opatrení na oceliarsky a zlievarenský priemysel bude výrazný, keďže ich finančné výsledky ovplyvnia maximálne o 0,16 % a 0,33 %, v uvedenom poradí. Na tento najhorší scenár by sa malo pozerať z hľadiska celkových výhod pre trh Spoločenstva, ktoré prinesie náprava deformácií obchodu. Okrem toho, ak sa v tejto analýze zohľadní skutočnosť, že dovoz z príslušných krajín predstavuje približne 50 % spotreby Spoločenstva, účinok opatrení na finančné výsledky používateľských odvetví by bol skutočne výrazne nižší.

(116)

Vzhľadom na uvedené sa týmto potvrdzuje odôvodnenie 166 dočasného nariadenia.

(117)

Niekoľko zainteresovaných strán tvrdilo, že vzhľadom na to, že antidumpingové opatrenia uložené v minulosti údajne nemali na výrobné odvetvie Spoločenstva očakávaný nápravný účinok, inštitúcie sa rozhodli nechať antidumpingové opatrenia uplynúť v roku 2001, pozri odôvodnenie 129 rozhodnutia Komisie 2001/230/ES z 21. februára 2001, ktorým sa ukončuje anti-dumpingové konanie ohľadom dovozu ferosilícia s pôvodom v Brazílii, Čínskej ľudovej republike, Kazachstane, Rusku, na Ukrajine a vo Venezuele (5).

(118)

Bez pripomienok, pokiaľ ide o správnosť uvedeného tvrdenia, v základnom nariadení sa vyžaduje, aby sa rozhodnutia prijímali na základe informácií zhromaždených a analyzovaných počas príslušného prešetrovania, a nie na základe predchádzajúcich prešetrovaní. Uvedený predpoklad týchto zainteresovaných strán preto nie je v tomto prípade relevantný a musí sa zamietnuť.

(119)

Vzhľadom na výsledky ďalšieho prešetrovania aspektov uvedeného prípadu týkajúcich sa záujmu Spoločenstva sa týmto potvrdzujú zistenia a závery obsiahnuté v odôvodneniach 141 až 168 dočasného nariadenia.

(120)

Niektoré zainteresované strany vyjadrili nesúhlas s dočasným zistením, že ziskové rozpätie 5 % by bolo ziskové rozpätie, ktoré by bolo možné primerane dosiahnuť vo výrobe takéhoto typu odvetvia v normálnych podmienkach hospodárskej súťaže.

(121)

Jedna zainteresovaná strana tvrdila, že ziskové rozpätie použité pre výrobné odvetvie Spoločenstva na stanovenie úrovne odstránenia ujmy by malo byť stanovené na úrovni zisku dosiahnutej výrobným odvetvím Spoločenstva v roku 2003, t. j. 2,3 %, a v žiadnom prípade nie na úrovni zisku dosiahnutej v roku 2004, ktorý bol výnimočne prínosný v zliatinárskom sektore.

(122)

Stanovenie úrovne odstránenia ujmy sa musí zakladať na posúdení úrovne ziskového rozpätia, ktorej dosiahnutie sa môže primerane očakávať vo výrobnom odvetví Spoločenstva z predaja podobného výrobku na trhu Spoločenstva bez pôsobenia dumpingového dovozu. Ziskové rozpätie dosiahnuté na začiatku posudzovaného obdobia v rámci daného prešetrovania sa môže považovať za zisk dosiahnutý bez pôsobenia dumpingového dovozu. Poznamenáva sa však, že počas prešetrovania pred uplynutím platnosti, ktoré viedlo k ukončeniu antidumpingových opatrení uplatniteľných na dovoz FeSi s pôvodom v Brazílii, ČĽR, Kazachstane, Rusku, Ukrajine a Venezuele, boli zisky dosiahnuté výrobným odvetvím Spoločenstva bez pôsobenia dumpingového dovozu na úrovni 11,2 %, pozri odôvodnenie 105 rozhodnutia 2001/230/ES. V súlade s tým cieľový zisk 5 % použitý v súčasnom prešetrovaní, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 171 dočasného nariadenia, odráža skôr konzervatívny prístup. Na základe uvedeného sa muselo tvrdenie zamietnuť.

(123)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne iné pripomienky týkajúce sa úrovne odstránenia ujmy, týmto sa potvrdzujú odôvodnenia 169 až 171 dočasného nariadenia.

(124)

Na základe uvedených skutočností a v súlade s článkom 9 ods. 4 základného nariadenia by konečné antidumpingové clo malo byť uložené na úrovni dostatočnej na odstránenie ujmy spôsobenej dumpingovým dovozom bez prekročenia zisteného dumpingového rozpätia.

(125)

Vzhľadom na predložené pripomienky určitých zainteresovaných strán po dočasnom zverejnení a vzhľadom na preskúmania opísané v tomto nariadení boli určité rozpätia zmenené.

(126)

Sadzba konečných ciel sa s konečnou platnosťou stanovuje takto:

(127)

Niektoré zainteresované strany navrhli uložiť minimálnu dovoznú cenu namiesto cla ad valorem. Uloženie minimálnej dovoznej ceny sa však v tomto prípade nepovažovalo za primerané. Zistilo sa, že FeSi sa dováža v širokej škále rôznych typov so značne odlišnou cenovou úrovňou. Navyše všetci spolupracujúci vývozcovia majú odlišné úrovne cla (niektoré sa zakladajú na dumpingových rozpätiach, niektoré na rozpätiach ujmy), čo si vyžaduje veľké množstvo rôznych minimálnych dovozných cien. Za týchto okolností by uloženie minimálnej dovoznej ceny bolo značne neefektívne opatrenie. Návrh bol preto zamietnutý.

(128)

Sadzby antidumpingového cla pre jednotlivé spoločnosti uvedené v tomto nariadení sa stanovili na základe zistení tohto prešetrovania. Odrážajú preto situáciu, ktorá bola zistená v súvislosti s týmito spoločnosťami počas uvedeného prešetrovania. Tieto colné sadzby (na rozdiel od cla pre celú krajinu uplatniteľného na „všetky ostatné spoločnosti“) sú teda uplatniteľné výlučne na dovoz výrobkov s pôvodom v príslušných krajinách a vyrobených týmito spoločnosťami, a teda uvedenými konkrétnymi právnickými osobami. Dovážané výrobky vyrobené akoukoľvek inou spoločnosťou, ktorej názov a adresa sa osobitne neuvádzajú v základnej časti tohto nariadenia, vrátane subjektov prepojených s osobitne uvedenými subjektmi, nemôžu využívať tieto sadzby a podliehajú colnej sadzbe uplatniteľnej na „všetky ostatné spoločnosti“.

(129)

Akákoľvek žiadosť o uplatnenie týchto antidumpingových colných sadzieb pre jednotlivé spoločnosti (napríklad po zmene názvu subjektu alebo po založení nových výrobných alebo predajných subjektov) by sa mala okamžite adresovať Komisii (6) so všetkými príslušnými informáciami, najmä o všetkých zmenách v činnosti spoločnosti súvisiacich s výrobou, domácim a vývozným predajom spojenými napríklad so zmenou názvu alebo zmenou výrobných a predajných subjektov. V prípade potreby sa nariadenie zmení a doplní aktualizáciou zoznamu spoločností, na ktoré sa vzťahujú individuálne sadzby cla.

(130)

Záväzok ponúknutý vyvážajúcim výrobcom v Bývalej juhoslovanskej republike Macedónsko bol prijatý v dočasnej fáze dočasným nariadením. Po zverejnení dočasných zistení ponúkli dvaja spolupracujúci výrobcovia v Rusku, jeden vyvážajúci výrobca v Egypte a jeden čínsky vývozca cenové záväzky v súlade s článkom 8 ods. 1 základného nariadenia.

(131)

Poznamenáva sa však, že odkedy boli uložené dočasné opatrenia, bola v súvislosti s príslušným výrobkom a podobným výrobkom zaznamenaná výrazná nestálosť cien, a preto sa FeSi už nepokladá za výrobok vhodný na účely záväzku pevnej ceny. Na prekonanie tohto problému sa preskúmala možnosť indexácie minimálnej dovoznej ceny podľa ceny hlavnej časti nákladov. Usúdilo sa však, že nestálosť cien na trhu nie je možné vysvetliť iba zvýšením ceny hlavného vstupného nákladu, preto indexácia minimálnych dovozných cien podľa ceny hlavnej časti nákladov nie je možná. Na základe uvedeného sa dospelo k záveru, že záväzky ponúknuté vývozcami nemožno prijať.

(132)

Pri skúmaní, či by sa mali alebo nemali prijať štyri záväzky ponúknuté po zverejnení konečných zistení, Komisia preskúmala aj funkčnosť záväzku prijatého v dočasnej fáze od vyvážajúceho výrobcu v Bývalej juhoslovanskej republike Macedónsko za zmenených okolností spočívajúcich v nestálosti cien. V dôsledku opísanej výraznej nestálosti ceny už nie je minimálna dovozná cena vyplývajúca zo záväzku dostatočná na odstránenie poškodzujúceho účinku dumpingu, ako sa stanovilo v prešetrovaní. V mesiacoch po prijatí záväzku sa ceny skutočne výrazne zvýšili. Vzhľadom na skutočnosť, že minimálna dovozná cena nemôže byť indexovaná, sa usúdilo, že záväzok v jeho súčasnej podobe, t. j. s pevne stanovenými minimálnymi cenami, už nie funkčný. Preto by prijatie záväzku ponúknutého vyvážajúcim výrobcom v Bývalej juhoslovanskej republike Macedónsko malo byť stiahnuté. V tejto súvislosti Komisia stiahla prijatie záväzku nariadením Komisie (ES) č. 174/2008 (7).

(133)

Vzhľadom na veľkosť zistených dumpingových rozpätí a na základe hodnoty ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Spoločenstva sa považuje za nevyhnutné, aby sa konečne vybrali sumy stanovené prostredníctvom dočasného antidumpingového cla, uloženého v dočasnom nariadení, a to v rozsahu uloženého konečného cla. Ak sú konečné clá nižšie ako dočasné clá, dočasne získané sumy presahujúce konečnú sadzbu antidumpingových ciel sa vrátia. Keď sú konečné clá vyššie ako dočasné clá, s konečnou platnosťou sa vyberú len tie sumy, ktoré sú zaistené vo výške dočasných ciel.

(134)

S cieľom minimalizovať riziko obchádzania vzhľadom na veľký rozdiel v colných sadzbách sa v tomto prípade pokladajú za potrebné osobitné opatrenia, aby sa zabezpečilo riadne uplatňovanie antidumpingových ciel. Týmito osobitnými opatreniami platnými len pre spoločnosti, pre ktoré sa zavádza individuálna colná sadzba, sa nariaďuje predloženie platnej obchodnej faktúry colným orgánom členského štátu, ktorá spĺňa požiadavky stanovené v prílohe. Pri dovoze, ku ktorému takáto faktúra nie je priložená, sa uplatní zvyškové antidumpingové clo uplatniteľné na všetkých ostatných vývozcov.

(135)

Poznamenáva sa, že ak by sa po uložení antidumpingových opatrení výrazne zvýšil objem vývozu spoločností, na ktoré sa vzťahujú nižšie individuálne colné sadzby, takéto zvýšenie by sa mohlo považovať za zvýšenie predstavujúce zmenu v štruktúre obchodu v dôsledku uloženia opatrení v zmysle článku 13 ods. 1 základného nariadenia. Za takýchto okolností a ak sú splnené podmienky, môže sa začať prešetrovanie zamerané na obchádzanie opatrení. Uvedeným prešetrovaním sa môže okrem iného preskúmať potreba odstránenia individuálnych sadzieb cla a následného uloženia cla pre celú krajinu,