a)

horľavá kvapalina je kvapalina, ktorej teplota vznietenia neprevyšuje 93 °C;

b)

horľavá tuhá látka je tuhá látka alebo zmes, ktorá je ľahko zápalná alebo môže spôsobiť zapálenie, alebo k nemu prispieť v dôsledku trenia. Ľahko zápalné tuhé látky sú práškové, zrnkové alebo pastové látky alebo zmesi, ktoré sú nebezpečné, ak sa môžu ľahko zapáliť už pri krátkom kontakte so zápalným zdrojom, ako je napríklad horiaca zápalka, a plameň sa následne rýchlo šíri;

c)

horľavý plyn je plyn alebo plynná zmes s hranicou horľavosti na vzduchu pri teplote 20 °C a štandardnom tlaku 1,013 bar.

a)

aerosól sa klasifikuje ako ‚extrémne horľavý‘, ak obsahuje 85 % alebo viac horľavých zložiek a chemické spalné teplo sa rovná alebo prevyšuje 30 kJ/g;

b)

aerosól sa klasifikuje ako ‚nehorľavý‘, ak obsahuje 1 % alebo menej horľavých zložiek a chemické spalné teplo je nižšie ako 20 kJ/g;

c)

všetky ostatné aerosóly sa podrobia nasledovným postupom klasifikácie horľavosti alebo sa klasifikujú ako ‚extrémne horľavé‘. Skúška zápalnej vzdialenosti, skúška zapálenia v uzavretom priestore a skúška horľavosti peny musia byť v súlade s bodom 6.3.

a)

ak je chemické spalné teplo nižšie ako 20 kJ/g:

b)

ak sa chemické spalné teplo rovná alebo prevyšuje 20 kJ/g, tak sa aerosól klasifikuje ako ‚extrémne horľavý‘, ak zapálenie nastane vo vzdialenosti 75 cm alebo viac. V opačnom prípade sa aerosól klasifikuje ako ‚horľavý‘.

a)

Aerosólový výrobok sa klasifikuje ako ‚extrémne horľavý‘, ak:

b)

Aerosólový výrobok, ktorý nespĺňa kritériá podľa písmena a), sa klasifikuje ako ‚horľavý‘, ak výška plameňa je 4 cm alebo viac a plameň horí 2 s alebo dlhšie.“

a)

podľa uznávaných technologických pravidiel uvedených napríklad v normách, ako sú ASTM D 240, ISO 13943 86.1 až 86.3 a NFPA 30B, alebo uznávanej vedeckej literatúre,

alebo

b)

využitím nasledujúcej metódy výpočtu:

ΔHc

=

chemické spalné teplo (kJ/g) výrobku,

wi%

=

hmotnostný podiel zložky i vo výrobku,

ΔHc(i)

=

špecifické spalné teplo (kJ/g) zložky i vo výrobku.

„b)

ak je aerosól klasifikovaný ako ‚horľavý‘ alebo ‚extrémne horľavý‘ podľa kritérií ustanovených v bode 1.9:

„a)

bez ohľadu na obsah ďalšie varovania, ktorými sa spotrebitelia upozornia na osobitné nebezpečenstvá výrobku. Ak sú k aerosólovému rozprašovaču priložené samostatné pokyny na používanie, musia aj tieto pokyny obsahovať uvedené varovania;

b)

ak je aerosól klasifikovaný ako ‚horľavý‘ alebo ‚extrémne horľavý‘ podľa kritérií ustanovených v bode 1.9, tieto upozornenia:

i)

Teplota vodného kúpeľa a trvanie skúšky by mali byť také, aby vnútorný tlak dosiahol hodnotu tlaku obsahu pri jednotnej teplote 50 °C.

ii)

Každý aerosólový rozprašovač, ktorý vykazuje viditeľnú trvalú deformáciu alebo netesnosť, sa musí vyradiť.

a)

skúšobná metóda musí byť schválená príslušným orgánom;

b)

osoba zodpovedná za uvedenie aerosólových rozprašovačov na trh musí podať žiadosť o schválenie príslušnému orgánu. K žiadosti sa priloží technický opis danej metódy;

c)

osoba zodpovedná za uvedenie aerosólových rozprašovačov na trh musí mať na účely dohľadu k dispozícii schválenie príslušným orgánom, technický opis metódy a prípadne aj správy z kontroly ľahko dostupné na adrese uvedenej na označení v súlade s článkom 8 ods. 1 písm. a);

d)

technický opis musí byť v úradnom jazyku Spoločenstva alebo musí byť pripojený jeho úradný preklad;

e)

‚príslušný orgán‘ je orgán určený každým členským štátom podľa smernice 94/55/ES.“

6.3.1.1.1.

Táto skúšobná norma opisuje metódu stanovenia zápalnej vzdialenosti aerosólového spreja s cieľom posúdiť súvisiace riziko horľavosti. Aerosól sa strieka v smere zápalného zdroja v intervaloch 15 cm a pozoruje sa, či nastane zapálenie a neprerušené horenie. Zapálenie a neprerušené horenie sa definuje ako stabilný plameň, ktorý trvá aspoň 5 s. Zápalný zdroj sa definuje ako plynový horák s modrým nesvietivým plameňom vysokým 4 cm – 5 cm.

6.3.1.1.2.

Táto skúška sa používa pri aerosólových výrobkoch s dostrekom 15 cm alebo viac. Aerosólové výrobky s dostrekom kratším ako 15 cm, ako sú rozprašovače peny, gélov, pást alebo tie, ktoré sú vybavené dávkovačmi, sú z tejto skúšky vylúčené. Aerosólové výrobky, ktoré rozprašujú penu, gély alebo pasty, sa skúšajú skúškou horľavosti aerosólovej peny.

6.3.1.2.1.

Vyžaduje sa toto zariadenie:

6.3.1.3.1.1.

Pred skúškou sa každý aerosólový rozprašovač pripraví a potom vyskúša vypustením obsahu v trvaní približne 1 s. Účelom tohto postupu je odstrániť nehomogénne látky z čerpacej trubičky.

6.3.1.3.1.2.

Návod na použitie sa prísne dodržiava vrátane pokynov, či sa rozprašovač má používať v stojatej alebo obrátenej polohe. Ak je potrebné potriasť, potraste bezodkladne pred skúškou.

6.3.1.3.1.3.

Skúška sa vykonáva v prostredí bez prievanu s dostatočným vetraním pri teplote udržiavanej na 20 °C ± 5 °C a relatívnej vlhkosti v rozpätí 30 – 80 %.

6.3.1.3.1.4.

Každý aerosólový rozprašovač sa skúša:

6.3.1.3.1.5.

Počas skúšky je nádoba v polohe podľa pokynov uvedených na označení. Zápalný zdroj sa umiestni podľa potreby.

6.3.1.3.1.6.

Nasledujúci postup skúšky si vyžaduje skúšanie spreja v intervaloch 15 cm medzi plameňom horáku a spúšťacím mechanizmom aerosólu, a to v rozpätí 15 cm – 90 cm. Je výhodné začať vo vzdialenosti 60 cm medzi plameňom horáku a spúšťacím mechanizmom aerosólu. Vzdialenosť medzi plameňom horáku a spúšťacím mechanizmom aerosólu sa zvýši o 15 cm v prípade zapálenia spreja vo vzdialenosti 60 cm. Vzdialenosť sa zníži o 15 cm v prípade, ak nenastane zapálenie vo vzdialenosti 60 cm medzi plameňom horáku a spúšťacím mechanizmom aerosólu. Cieľom tohto postupu je stanoviť maximálnu vzdialenosť medzi spúšťacím mechanizmom aerosólu a plameňom horáku, pri ktorej nastane trvalé horenie spreja, alebo potvrdiť, že zapálenie nenastane ani vo vzdialenosti 15 cm medzi plameňom horáku a spúšťacím mechanizmom aerosólu.

a)

Najmenej 3 plné aerosólové rozprašovače sa pripravia na teplotu 20 °C ± 1 °C ponorením minimálne 95 % rozprašovača do vody na najmenej 30 minút pred začiatkom každej skúšky (ak je aerosól ponorený celý, tak 30-minútová príprava je dostatočná).

b)

Splňte všeobecné požiadavky. Zaznamenajte teplotu a relatívnu vlhkosť prostredia.

c)

Odvážte aerosólový rozprašovač a zaznamenajte jeho hmotnosť.

d)

Stanovte vnútorný tlak a počiatočnú rýchlosť vypúšťania pri teplote 20 °C ± 1 °C (aby ste vylúčili chybné alebo len čiastočne naplnené aerosólové rozprašovače).

e)

Upevnite plynový horák na rovný horizontálny povrch alebo prichyťte horák svorkou k podstavcu.

f)

Zapáľte plynový horák. Plameň má byť nesvietivý a vysoký približne 4 cm – 5 cm.

g)

Umiestnite dýzu spúšťacieho mechanizmu do požadovanej vzdialenosti od plameňa. Aerosól sa skúša v polohe, v ktorej by sa mal používať, t. j. v stojatej alebo obrátenej polohe.

h)

Výškovo zarovnajte dýzu spúšťacieho mechanizmu a plameň horáku a uistite sa, že dýza smeruje presne na plameň (pozri obrázok 6.3.1.1). Sprej sa strieka cez hornú polovicu plameňa.

Obrázok 6.3.1.1.

i)

Splňte všeobecné požiadavky týkajúce sa pretrepania obsahu rozprašovača.

j)

Aktivujte piest aerosólového rozprašovača a striekajte jeho obsah počas 5 s, pokiaľ nenastane zapálenie. Ak nastane zapálenie, pokračujte v striekaní a udržujte plameň počas 5 s od zapálenia.

k)

Zaznamenajte výsledok zapálenia pre vzdialenosť medzi plynovým horákom a aerosólovým rozprašovačom do uvedenej tabuľky.

l)

Ak nenastane zapálenie počas kroku uvedenom v písmene j), skúšajte aerosól v iných polohách, t. j. v obrátenej polohe pri výrobkoch, ktoré sa majú používať v stojatej polohe a zistite, či nastane zapálenie.

m)

Opakujte kroky uvedené v písmenách g) až l) ešte dvakrát (spolu trikrát) s rovnakou nádobou a v rovnakej vzdialenosti medzi plynovým horákom a spúšťacím mechanizmom aerosólu.

n)

Opakujte postup skúšky s dvoma ďalšími aerosólovými nádobami rovnakého výrobku v rovnakej vzdialenosti medzi plynovým horákom a spúšťacím mechanizmom aerosólu.

o)

Opakujte kroky uvedené v písmenách g) až n) postupu skúšky vo vzdialenostiach od 15 do 90 cm medzi spúšťacím mechanizmom aerosólovej nádoby a plameňom horáku v závislosti od výsledku každej skúšky (pozri takisto 6.3.1.3.1.4 a 6.3.1.3.1.5).

p)

Ak nenastane zapálenie vo vzdialenosti 15 cm, postup pre pôvodne plné nádoby sa ukončí. Postup sa ukončí aj vtedy, ak zapálenie a neprerušené horenie nastane vo vzdialenosti 90 cm. Ak vo vzdialenosti 15 cm nenastane zapálenie, zaznamenajte, že zapálenie nenastalo. Maximálna vzdialenosť medzi plameňom horáku a spúšťacím mechanizmom aerosólu, pri ktorej nastalo zapálenie a neprerušené horenie, sa označuje ako ‚zápalná vzdialenosť‘pri všetkých ďalších okolnostiach.

q)

Jedna skúška sa vykoná s 3 nádobami menovite naplnenými na úroveň 10 – 12 % obsahu. Tieto nádoby sa skúšajú tak, aby vzdialenosť medzi spúšťacím mechanizmom aerosólu a plameňom horáku zodpovedala ‚vzdialenosti zapálenia pri plných nádobách + 15 cm‘.

r)

Vyprázdnite aerosólovú nádobu na 10 – 12 % úrovne menovitej náplne (podľa hmotnosti) dávkami v trvaní najviac 30 s. Dodržte minimálnu prestávku 300 s medzi jednotlivými dávkami. Počas tejto prestávky rozstrekovače umiestnite do vodného kúpeľa.

s)

Opakujte kroky uvedené v písmenách g) až n) s aerosólovými nádobami menovite naplnenými na 10 – 12 %, pričom vynechajte kroky uvedené v písmenách l) a m). Táto skúška sa vykonáva s aerosólmi iba v jednej polohe, t. j. stojatej alebo obrátenej, ktorá zodpovedá polohe, pri ktorej nastalo prípadné zapálenie pri plných nádobách.

t)

Zaznamenajte všetky výsledky do uvedenej tabuľky 6.3.1.1.

a)

zatvárací systém tvorený sklápacím krytom sa upevní na otvorený koniec nádoby alebo

b)

ako zatvárací systém môže slúžiť plastová fólia s hrúbkou 0,01 až 0,02 mm. Ak sa skúška vykonáva s plastovou fóliou, je potrebné postupovať takto: Napnite fóliu na otvorený koniec valca a prichyťte ju elastickou páskou. Pevnosť pásky má byť taká, že keď sa navlečie na valec položený na bočnej strane, tak sa roztiahne iba o 25 mm, ak k nej v najnižšom bode pripevníte závažie s hmotnosťou 0,45 kg. Vyrežte do fólie štrbinu s dĺžkou 25 mm začínajúcu 50 mm od okraja valca. Uistite sa, že fólia je napnutá;

c)

na opačnom konci valca vyvŕtajte otvor s priemerom 50 mm vzdialený 100 mm od okraja tak, aby bol umiestnený v hornej časti, keď je nádoba položená a pripravená na skúšku (obrázok 6.3.2.1);

Obrázok 6.3.2.1

d)

na kovový podstavec s rozmermi 200 × 200 mm umiestnite parafínovú voskovú sviečku s priemerom 20 mm až 40 mm a výškou 100 mm. Sviečka sa vymení, keď jej výška klesne pod 80 mm. Plameň sviečky sa chráni pred zásahom spreja krytom so šírkou 150 mm a výškou 200 mm. Vo výške 150 mm od základne krytu je rovina naklonená v uhle 45 ° (obrázok 6.3.2.2);

Obrázok 6.3.2.2

e)

sviečka na kovovom podstavci sa umiestni do stredu medzi dva konce valca (obrázok 6.3.2.3);

Obrázok 6.3.2.3

f)

Valec sa položí na podlahu alebo podstavec na mieste, kde je teplota medzi 15°C a 25 °C. Skúšaný výrobok sa strieka do vnútra valca s objemom približne 200 dm3, v ktorom je zápalný zdroj.

6.3.2.3.1.1.

Pred skúškou sa každý aerosólový rozprašovač pripraví a potom vyskúša vypustením obsahu v trvaní približne 1 s. Účelom tohto postupu je odstrániť nehomogénne látky z čerpacej trubičky.

6.3.2.3.1.2.

Návod na použitie sa prísne dodržiava vrátane pokynov, či sa rozprašovač má používať v stojatej alebo obrátenej polohe. Ak je potrebné pretrepať, pretrepte bezprostredne pred skúškou.

6.3.2.3.1.3.

Skúška sa vykonáva v prostredí bez prievanu s dostatočným vetraním pri teplote udržiavanej na 20 °C ± 5 °C a relatívnej vlhkosti v rozpätí 30 % – 80 %.

a)

Najmenej 3 plné aerosólové rozprašovače sa pripravia na teplotu 20 °C ± 1 °C ponorením minimálne 95 % rozprašovača do vody na najmenej 30 minút pred začiatkom každej skúšky (ak je aerosól ponorený celý, tak 30-minútová príprava je dostatočná).

b)

Odmerajte a vypočítajte skutočný objem valca v dm3.

c)

Splňte všeobecné požiadavky. Zaznamenajte teplotu a relatívnu vlhkosť prostredia.

d)

Stanovte vnútorný tlak a počiatočnú rýchlosť vypúšťania pri teplote 20 °C ± 1 °C (aby ste vylúčili chybné alebo len čiastočne naplnené aerosólové rozprašovače).

e)

Odvážte jeden z aerosólových rozprašovačov a zaznamenajte jeho hmotnosť.

f)

Zapáľte sviečku a použite zatvárací systém (kryt alebo plastová fólia).

g)

Umiestnite dýzu spúšťacieho mechanizmu aerosólového rozprašovača do vzdialenosti 35 mm od stredu otvoru vo valci alebo ešte bližšie pri širokom rozprašovaní. Zapnite časomieru (stopky) a podľa návodu na použitie výrobku nasmerujte sprej do stredu protiľahlého konca (kryt alebo plastová fólia). Aerosól sa skúša v polohe, v ktorej by sa mal používať, t. j. v stojatej alebo obrátenej polohe.

h)

Striekajte, až kým nenastane zapálenie. Zastavte stopky a zaznamenajte uplynutý čas. Opätovne odvážte aerosólový rozprašovač a zaznamenajte jeho hmotnosť.

i)

Vyvetrajte a vyčistite valec, a pritom odstráňte všetky pozostatky, ktoré by mohli ovplyvniť nasledujúce skúšky. Podľa potreby nechajte valec vychladnúť.

j)

Opakujte postup skúšky v krokoch uvedených v písmenách d) až i) s dvoma ďalšími aerosólovými rozprašovačmi rovnakého výrobku (spolu 3, upozornenie: každý rozprašovač sa skúša iba jedenkrát).

a)

skúšaný výrobok a jeho referencie;

b)

vnútorný tlak a počiatočná rýchlosť vypúšťania aerosólového rozprašovača;

c)

teplota a relatívna vlhkosť vzduchu v miestnosti;

d)

pri každej skúške čas vypúšťania (s) potrebný na zapálenie (ak sa výrobok nezapáli, uveďte túto skutočnosť);

e)

hmotnosť výrobku vystriekanú počas každej skúšky (g);

f)

skutočný objem valca (dm3).

6.3.3.3.1.1.

Pred skúškou sa každý aerosólový rozprašovač pripraví a potom vyskúša vypustením obsahu v trvaní približne 1 s. Účelom tohto postupu je odstrániť nehomogénne látky z čerpacej trubičky.

6.3.3.3.1.2.

Návod na použitie sa prísne dodržiava vrátane pokynov, či sa rozprašovač má používať v stojatej alebo obrátenej polohe. Ak je potrebné pretrepať, pretrepte bezprostredne pred skúškou.

6.3.3.3.1.3.

Skúška sa vykonáva v prostredí bez prievanu s dostatočným vetraním pri teplote udržiavanej na 20 °C ± 5 °C a relatívnej vlhkosti v rozpätí 30 % – 80 %.

a)

Najmenej štyri plné aerosólové rozprašovače z každého výrobku sa pripravia na teplotu 20 °C ± 1 °C ponorením minimálne 95 % rozprašovača do vody na najmenej 30 minút pred začiatkom každej skúšky (ak je aerosól ponorený celý, tak 30-minútová príprava je dostatočná).

b)

Splňte všeobecné požiadavky. Zaznamenajte teplotu a relatívnu vlhkosť prostredia.

c)

Stanovte vnútorný tlak pri teplote 20 °C ± 1 °C (aby ste vylúčili chybné alebo len čiastočne naplnené aerosólové rozprašovače).

d)

Odmerajte rýchlosť vypúšťania alebo prietoku skúšaného aerosólového výrobku, aby bolo možné presnejšie určiť použité množstvo skúšaného výrobku.

e)

Odvážte jeden z aerosólových rozprašovačov a zaznamenajte jeho hmotnosť.

f)

Na základe odmeranej rýchlosti vypúšťania alebo prietoku a podľa pokynov výrobcu vypustite približne 5 g výrobku do stredu čistého hodinového sklíčka s cieľom vytvoriť kôpku nie vyššiu ako 25 mm.

g)

Do 5 s po dokončení vypúšťania priložte zápalný zdroj k okraju vzorky a zároveň zapnite časomieru (stopky). Pokiaľ je to potrebné, odstráňte zápalný zdroj od okraja vzorky po približne dvoch sekundách, aby ste zreteľne videli, či nastalo zapálenie. Ak nepozorujete žiadne zapálenie vzorky, priložte zápalný zdroj opäť k okraju vzorky.

h)

Ak nastane zapálenie, zaznamenajte nasledujúce údaje:

i)

Vyvetrajte skúšobný priestor okamžite po každej skúške.

j)

Ak nenastane zapálenie a vypustený výrobok zostane vo forme peny alebo pasty počas doby použitia, zopakujte kroky uvedené v písmenách e) až i). Výrobok nechajte odstáť 30 sekúnd, 1 minútu, 2 minúty alebo 4 minúty pred priložením zápalného zdroja.

k)

Opakujte postup skúšky v krokoch uvedených v písmenách e) až j) ešte dvakrát (spolu trikrát) s rovnakou nádobou.

l)

Opakujte postup skúšky v krokoch uvedených v písmenách e) až k) s dvoma ďalšími aerosólovými rozprašovačmi rovnakého výrobku (spolu 3 nádoby).

a)

či sa výrobok zapálil;

b)

maximálna výška plameňa v cm;

c)

trvanie plameňa v s;

d)

hmotnosť skúšaného výrobku.“