18.9.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 243/23

(1)

Komisia 19. decembra 2006 podľa článku 5 základného nariadenia formou oznámenia (ďalej len „oznámenie o začatí konania“) uverejneného v Úradnom vestníku Európskej únie  (2) oznámila začatie antidumpingového konania v súvislosti s dovozom polyvinylalkoholu (ďalej len „PVA“) s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „ČĽR“) a v Taiwane (ďalej len „príslušné krajiny“) do Spoločenstva.

(2)

Konanie sa začalo na základe podnetu podaného 6. novembra 2006 spoločnosťou Kuraray Specialties Europe GmbH (ďalej len „navrhovateľ“), od januára 2007 uvádzanou ako Kuraray Europe GmbH, ktorá predstavuje podstatnú časť, v tomto prípade viac než 25 %, celkovej výroby PVA v Spoločenstve. Podnet obsahoval prima facie dôkaz o dumpingu PVA s pôvodom v príslušných krajinách a o súvisiacej značnej ujme, ktorá sa považovala za dostatočnú na odôvodnenie začatia konania.

(3)

Komisia oficiálne informovala navrhovateľa a ostatných známych výrobcov zo Spoločenstva, vyvážajúcich výrobcov v príslušných krajinách, dovozcov/obchodníkov a používateľov, o ktorých je známe, že sa ich konanie týka, a zástupcov príslušných vyvážajúcich krajín o začatí konania. Zainteresované strany dostali možnosť predložiť svoje stanoviská v písomnej forme a požiadať o vypočutie v lehote stanovenej v oznámení o začatí konania. Všetky zainteresované strany, ktoré o to požiadali, a preukázali, že by na základe konkrétnych dôvodov mali byť vypočuté, boli vypočuté.

(4)

S cieľom umožniť vyvážajúcim výrobcom v ČĽR, aby v prípade záujmu predložili žiadosť o trhovohospodárske zaobchádzanie (ďalej len „THZ“) alebo o individuálne zaobchádzanie (ďalej len „IZ“) zaslala Komisia formuláre žiadosti vyvážajúcim výrobcom, o ktorých vedela, že sa ich konanie týka, ako aj orgánom ČĽR. Jeden vyvážajúci výrobca v ČĽR požiadal v súlade s článkom 2 ods. 7 písm. b) základného nariadenia o THZ alebo o IZ v prípade, že na základe prešetrovania sa stanoví, že nesplnil podmienky pre THZ.

(5)

Vzhľadom na zjavne vysoký počet vyvážajúcich výrobcov v ČĽR a dovozcov v Spoločenstve Komisia v oznámení o začatí konania počítala pri stanovení dumpingu a ujmy s využitím výberu vzorky v súlade s článkom 17 základného nariadenia.

(6)

Pokiaľ však ide o vyvážajúcich výrobcov v ČĽR, vzhľadom na to, že iba traja vyvážajúci výrobcovia spolupracovali, rozhodlo sa, že výber vzorky nebude potrebný.

(7)

Pokiaľ ide o dovozcov PVA, Komisia požiadala všetkých známych dovozcov, aby poskytli informácie týkajúce sa dovozu a predaja príslušného výrobku. Na základe informácií poskytnutých 14 spolupracujúcimi dovozcami Komisia vybrala vzorku piatich dovozcov, z ktorých dvaja mali sídlo v Nemecku, jeden v Taliansku, jeden v Holandsku a jeden v Spojených štátoch amerických. Títo dovozcovia predstavovali najväčší reprezentatívny objem predaja spolupracujúcich dovozcov v Spoločenstve (približne 80 %), ktorý by sa mohol náležite prešetriť v stanovenom čase.

(8)

Komisia zaslala dotazníky všetkým stranám, o ktorých sa vie, že sa ich konanie týka, a všetkým ďalším spoločnostiam, ktoré sa prihlásili v lehote stanovenej v oznámení o začatí konania. Vyplnené dotazníky prišli od dvoch výrobcov zo Spoločenstva, troch vyvážajúcich výrobcov v ČĽR, jedného vyvážajúceho výrobcu v Taiwane, piatich dovozcov vo vzorke a siedmich používateľov v Spoločenstve.

(9)

Pokiaľ ide o vyplnené dotazníky zaslané používateľmi, dva z nich boli neúplné, a preto sa nemohli brať do úvahy. Okrem toho niekoľko používateľov predložilo pripomienky bez vyplnenia dotazníka.

(10)

Jeden z dovozcov vo vzorke dvakrát veľmi neskoro zrušil dohodnutú overovaciu návštevu. V dôsledku toho nebolo možné overiť údaje predložené touto spoločnosťou a museli byť predbežne zamietnuté.

(11)

Komisia získala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na účely THZ/IZ v prípade ČĽR a na predbežné stanovenie dumpingu, z neho vyplývajúcej ujmy a záujmu Spoločenstva pre obidve príslušné krajiny. Overovacie návštevy sa vykonali v priestoroch týchto spoločností:

(12)

Na základe potreby stanoviť normálnu hodnotu pre vyvážajúcich výrobcov v ČĽR, ktorí nepožiadali o THZ alebo ktorým nebolo THZ udelené, sa overenie na stanovenie normálnej hodnoty na základe údajov z analogickej krajiny uvedenej v oznámení o začatí konania, t. j. Japonska, uskutočnilo v priestoroch tohto výrobcu:

(13)

Prešetrovanie dumpingu a ujmy prebiehalo v období od 1. októbra 2005 do 30. septembra 2006 (ďalej len „obdobie prešetrovania“ alebo „OP“). Preskúmanie trendov týkajúcich sa hodnotenia ujmy trvalo od 1. januára 2003 do konca obdobia prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

(14)

Príslušným výrobkom sú určité polyvinylalkoholy (PVA) vo forme homopolymérovej živice s viskozitou (meranou v 4 % roztoku) minimálne 3 mPa a maximálne 61 mPa a so stupňom hydrolýzy minimálne 84,0 mol% a maximálne 99,9 mol% s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a v Taiwane (ďalej len „príslušný výrobok“), zvyčajne zaradené pod kód KN ex 3905 30 00.

(15)

PVA sa vyrába hydrolýzou polyvinylacetátu, ktorý sa vyrába polymerizáciou monoméru vinylacetát (vyrobeného najmä z etylénu a kyseliny octovej). PVA má veľmi široké použitie. V Spoločenstve sa používa najmä na výrobu polyvinylbutyralu (ďalej len „PVB“) (25 % – 29 % spotreby), polymerizačných činidiel (21 % – 25 %), na povrchovú úpravu papiera (17 % – 21 %), na výrobu lepidiel (13 % – 17 %) a na úpravu textílií (8 % – 12 %).

(16)

Jeden používateľ zo Spoločenstva tvrdil, že jeden konkrétny výrobok, ktorý nakúpil od ČĽR by sa nemal považovať za príslušný výrobok, keďže i) to nie je štandardný model PVA a má odlišné a veľmi špecifické chemické a fyzikálne vlastnosti a ii) má iné použitie ako komoditný PVA.

(17)

Pokiaľ ide o prvý argument, zistilo sa, že na tento model sa vzťahuje opis výrobku uvedený v odôvodnení 14 a že má rovnaké základné fyzikálne a technické vlastnosti ako iné modely, na ktoré sa vzťahuje definícia výrobku. Pokiaľ ide o druhý argument, tento konkrétny model PVA bol použitý na výrobu PVB, čo nielenže predstavuje, ako sa uvádza v odôvodnení 15, najvýznamnejšie použitie, ale aj najrýchlejšie rastúci trh, pokiaľ ide o PVA, v Spoločenstve. Bolo by nereálne charakterizovať takýto trh ako neštandardný. Okrem toho sa zistilo, že priemerné ceny zaplatené za PVA na rôzne použitia boli v rovnakom rozsahu. Vzhľadom na všetky tieto zistenia sa usúdilo, že neexistujú dôvody na vylúčenie tohto modelu z definície výrobku, a tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(18)

Na základe prešetrovania sa ukázalo, že PVA vyrobený a predávaný v Spoločenstve výrobným odvetvím Spoločenstva, PVA vyrobený a predávaný na domácich trhoch v Taiwane a ČĽR, PVA vyrobený v ČĽR a Taiwane a vyvážaný do Spoločenstva, ako aj PVA vyrobený a predávaný v Japonsku majú v zásade rovnaké základné chemické a fyzikálne vlastnosti a rovnakých základných používateľov. Preto sa považujú za podobné v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

(19)

Na stanovenie normálnej hodnoty sa najskôr zistilo, či bol domáci predaj podobného výrobku nezávislým zákazníkom jediného vyvážajúceho výrobcu v Taiwane reprezentatívny, t. j. či celkový objem takéhoto predaja predstavoval najmenej 5 % jeho celkového objemu vývozného predaja príslušného výrobku do Spoločenstva, v súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia.

(20)

V súvislosti s každým druhom výrobku, ktorý vyvážajúci výrobca predával na svojom domácom trhu a o ktorom sa zistilo, že je priamo porovnateľný s druhom výrobku predávaným na vývoz do Spoločenstva, sa zisťovalo, či je jeho predaj na domácom trhu dostatočne reprezentatívny. Domáci predaj konkrétneho druhu výrobku sa považoval za dostatočne reprezentatívny, ak celkový objem tohto druhu výrobku predaný na domácom trhu nezávislým zákazníkom počas OP predstavoval aspoň 5 % celkového objemu predaja porovnateľného druhu výrobku vyvezeného do Spoločenstva.

(21)

Komisia ďalej skúmala, či môže byť domáci predaj každého druhu výrobku predávaného na domácom trhu v reprezentatívnych množstvách považovaný za predaj uskutočnený pri bežnom obchodovaní v súlade s článkom 2 ods. 4 základného nariadenia. Urobila to stanovením podielu ziskového domáceho predaja každého vyvážaného druhu výrobku nezávislým zákazníkom počas OP.

(22)

Pre tie druhy výrobkov, pri ktorých sa viac ako 80 % objemu predaja na domácom trhu uskutočnilo za ceny, ktoré neboli nižšie ako jednotkové náklady, a pri ktorých sa priemerné predajné ceny rovnali váženým priemerným výrobným nákladom alebo boli vyššie ako vážené priemerné výrobné náklady, sa normálna hodnota pre jednotlivé druhy výrobkov vypočítala ako vážený priemer všetkých domácich predajných cien daného druhu.

(23)

Ak objem ziskového predaja jedného druhu výrobku predstavoval 80 % alebo menej z celkového objemu predaja tohto druhu, alebo ak vážená priemerná cena tohto druhu bola nižšia ako výrobné náklady, normálna hodnota vychádzala zo skutočnej domácej ceny vypočítanej ako vážený priemer ziskového predaja iba tohto druhu, ak tento predaj tvoril 10 % alebo viac z celkového objemu predaja tohto druhu.

(24)

Ak objem ziskového predaja každého druhu výrobku predstavoval menej ako 10 % z celkového objemu predaja tohto druhu, usúdilo sa, že tento konkrétny druh sa predával v nedostatočných množstvách na to, aby domáca cena poskytla vhodný základ pre stanovenie normálnej hodnoty.

(25)

Ak na stanovenie normálnej hodnoty nemohli byť použité domáce ceny konkrétneho druhu výrobku predávaného vyvážajúcim výrobcom, normálna hodnota sa vypočítala v súlade s článkom 2 ods. 3 základného nariadenia.

(26)

Pri výpočte normálnej hodnoty podľa článku 2 ods. 3 základného nariadenia sa sumy na predajné, všeobecné a administratívne náklady a na zisky zakladali v súlade s článkom 2 ods. 6 základného nariadenia na skutočných údajoch týkajúcich sa výroby a predaja pri bežnom obchodovaní podobného výrobku vyvážajúcim výrobcom podliehajúcim prešetrovaniu.

(27)

Jediný vyvážajúci výrobca vyvážal príslušný výrobok priamo nezávislým zákazníkom v Spoločenstve. Vývozné ceny sa zakladali na cenách skutočne zaplatených alebo splatných týmito nezávislými zákazníkmi za príslušný výrobok v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia.

(28)

Normálne hodnoty a vývozné ceny jediného vyvážajúceho výrobcu sa porovnali na základe cien zo závodu. Na účely zabezpečenia spravodlivého porovnania medzi normálnou hodnotou a vývoznými cenami sa v oprávnených a odôvodnených prípadoch vykonali náležité úpravy s cieľom zohľadniť rozdiely v nákladoch na dopravu a poistenie, manipuláciu, naloženie a v dodatočných nákladoch, nákladoch na balenie, úver, v popredajných nákladoch (záruky alebo garancie) a iných faktoroch (bankové poplatky) v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia.

(29)

Pokiaľ ide o jediného taiwanského vyvážajúceho výrobcu spoločnosť Chang Chun Petrochemical Co. Ltd., na základe porovnania normálnych hodnôt s vývoznými cenami sa počas OP ukázalo dumpingové rozpätie – 2,30 %.

(30)

Vzhľadom na to, že táto jediná spolupracujúca spoločnosť je jediným vyvážajúcim výrobcom príslušného výrobku v Taiwane a že počas OP predstavovala 100 % taiwanského vývozu do ES, usúdilo sa, že pokiaľ ide o Taiwan, nebol zistený žiadny dumping.

(31)

Podľa článku 2 ods. 7 písm. b) základného nariadenia sa pri antidumpingových prešetrovaniach týkajúcich sa dovozu s pôvodom v ČĽR normálna hodnota stanoví v súlade s odsekmi 1 až 6 uvedeného článku pre tých vyvážajúcich výrobcov, ktorí dokázali, že spĺňajú kritériá stanovené v článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia, t. j. že títo vyvážajúci výrobcovia preukázali, že pokiaľ ide o výrobu a predaj podobného výrobku, prevládajú podmienky trhového hospodárstva. Len na pripomenutie v krátkosti uvádzame súhrnne tieto kritériá:

(32)

Jeden čínsky vyvážajúci výrobca a jeho prepojená obchodná spoločnosť požadovali THZ na základe článku 2 ods. 7 písm. b) základného nariadenia a v určených lehotách vyplnili formulár žiadosti o THZ určený pre vyvážajúcich výrobcov. Výrobca vyrába príslušný výrobok, pričom jeho prepojená obchodná spoločnosť je zapojená do vývozného predaja príslušného výrobku. Bežnou praxou Komisie je preskúmať, či skupina prepojených spoločností ako celok spĺňa podmienky pre THZ.

(33)

Pokiaľ ide o vyvážajúceho výrobcu a jeho prepojenú spoločnosť žiadajúcich o THZ, Komisia získala všetky informácie, ktoré považovala za potrebné, a informácie predložené v žiadosti o THZ overila v priestoroch príslušných spoločností.

(34)

Na základe prešetrovania sa ukázalo, že čínskemu vyvážajúcemu výrobcovi nebolo možné poskytnúť THZ, keďže nesplnil kritérium 1 stanovené v článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia.

(35)

Zistilo sa, že vyvážajúci výrobca, ako aj jeho prepojená spoločnosť sú pod kontrolou spoločností, ktoré úplne vlastní štát, reprezentovaných rozhodujúcou väčšinou členov dozornej rady v pomere neprimeranom ich podielu. Okrem toho väčšinu podielov počas OP vlastnil v konečnom dôsledku štát. Keďže príslušné spoločnosti nepredložili dôkazy, ktoré by sa mohli považovať za dostatočné na odstránenie pochybností o výraznom zásahu štátu do rozhodnutí manažmentu, usúdilo sa, že táto skupina spoločností bola pod výraznou kontrolou štátu. Zainteresované strany dostali príležitosť, aby sa k uvedeným zisteniam vyjadrili. Prijaté pripomienky neboli takej povahy, aby sa tieto závery zmenili.

(36)

Na základe uvedeného čínsky vyvážajúci výrobca a jeho prepojená obchodná spoločnosť nepreukázali, že spĺňajú kritériá stanovené v článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia, a preto im nemohlo byť udelené THZ.

(37)

Podľa článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia sa stanovuje celoštátne clo pre krajiny, na ktoré sa vzťahuje uvedený článok, s výnimkou prípadov, keď sú spoločnosti schopné preukázať, že spĺňajú všetky kritériá stanovené v článku 9 ods. 5 základného nariadenia.

(38)

Pokiaľ ide o ČĽR, jediný vyvážajúci výrobca a jeho prepojená spoločnosť, ktorí požiadali o THZ, požiadali aj o IZ v prípade, že im nebude udelené THZ.

(39)

Na základe dostupných informácií sa zistilo, že vyvážajúci výrobca a jeho prepojená spoločnosť nepreukázali, že súhrnne spĺňajú všetky požiadavky na IZ stanovené v článku 9 ods. 5 základného nariadenia. Konkrétne sa zistilo, že z dôvodov uvedených v odôvodnení 35 vyvážajúci výrobca a jeho prepojená obchodná spoločnosť nespĺňajú kritérium uvedené v článku 9 ods. 5 písm. c) základného nariadenia, konkrétne že väčšinový podiel patrí súkromným osobám a že štátni úradníci, ktorí sú členmi dozornej rady alebo ktorí zastávajú kľúčové riadiace funkcie, sú buď v menšine, alebo sa musí preukázať, že spoločnosť je napriek tomu dostatočne nezávislá od štátu.

(40)

Podľa článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia sa normálna hodnota pre vyvážajúcich výrobcov, ktorým nebolo udelené THZ, má stanoviť na základe cien alebo vytvorenej hodnoty v analogickej krajine.

(41)

V oznámení o začatí konania Komisia naznačila svoj úmysel použiť Japonsko ako vhodnú analogickú krajinu na účely stanovenia normálnej hodnoty pre ČĽR a zainteresované strany boli vyzvané, aby sa k tomu vyjadrili. Niektoré zo zainteresovaných strán sa vyslovili proti tomuto návrhu a namiesto Japonska navrhli Indiu alebo Taiwan.

(42)

V Indii sa podobný výrobok vo veľkej miere nevyrábal. Taiwan podliehal prešetrovaniu, a preto údaje v tejto krajine mohli byť skreslené dumpingom. Strany boli preto informované, že za analogickú krajinu sa vybralo Japonsko, pretože nepodliehalo prešetrovaniu, malo reprezentatívnu výrobu podobného výrobku a podmienky hospodárskej súťaže sa zdali primerané.

(43)

Komisia požiadala o spoluprácu štyroch známych výrobcov v Japonsku a poslala im príslušné dotazníky. Dvaja z japonských výrobcov dotazník vyplnili. Jeden z nich však nepredložil úplné údaje a nesúhlasil s overovacou návštevou. Údaje predložené jediným úplne spolupracujúcim japonským výrobcom boli overené na mieste.

(44)

Po overovacej návšteve u vyvážajúceho výrobcu v Taiwane sa však zistilo, že počas OP Taiwan neuskutočňoval dumping. Otázka výberu analogickej krajiny sa preto znovu zvážila.

(45)

V tejto súvislosti sa zistilo, že objem výroby v Taiwane predstavuje viac ako 100 % objemu čínskeho vývozu príslušného výrobku do Spoločenstva. Navyše taiwanský trh sa dá charakterizovať ako otvorený vzhľadom na to, že úroveň dovozného cla je nízka (clo MFN 5 %). Na základe prešetrovania sa tiež ukázalo, že v Taiwane bol značný domáci predaj podobného výrobku a že existoval dostatočný dovoz na taiwanský trh. Taiwan sa preto pokladal za konkurenčný trh a dostatočne reprezentatívny na stanovenie normálnej hodnoty pre ČĽR.

(46)

Okrem toho dovoz PVA do Taiwanu predstavuje približne 15 % domácej spotreby v porovnaní s iba 3 % v prípade Japonska, čo naznačuje, že japonský trh je z hľadiska hospodárskej súťaže pri dovoze menej primeraný než Taiwan. Na základe uvedeného sa dočasne rozhodlo, že ako analogická krajina sa použije Taiwan, keďže predstavuje najvhodnejšiu analogickú krajinu v zmysle článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia.

(47)

Na základe výberu Taiwanu ako analogickej krajiny, ako sa uvádza v odôvodnení 46, a v súlade s článkom 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia sa na výpočet dumpingu, pokiaľ ide o ČĽR, použila normálna hodnota stanovená pre Taiwan, ako sa uvádza v odôvodneniach 19 až 26.

(48)

Vzhľadom na to, že počas OP traja čínski spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia spolu predstavovali takmer celý vývoz príslušného výrobku do Spoločenstva, na stanovenie vývoznej ceny boli použité ich vlastné údaje o vývoze. Spoľahlivosť poskytnutých informácií sa však overila prostredníctvom krížovej kontroly s údajmi o dovoze Eurostatu, pri ktorej sa zistil primeraný súlad údajov.

(49)

Traja spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia v ČĽR uskutočňovali vývozný predaj do Spoločenstva priamo nezávislým zákazníkom v Spoločenstve alebo prostredníctvom ich prepojených obchodných spoločností sídliacich vo vyvážajúcej krajine.

(50)

Pokiaľ ide o celkový vývozný predaj, vývozné ceny boli stanovené na základe skutočne zaplatených alebo splatných cien v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia.

(51)

Normálne hodnoty jediného výrobcu v analogickej krajine (Taiwan) a vývozné ceny troch spolupracujúcich čínskych vyvážajúcich výrobcov sa porovnali na základe cien zo závodu. Na účely zabezpečenia spravodlivého porovnania medzi normálnou hodnotou a vývoznými cenami sa v oprávnených a odôvodnených prípadoch vykonali náležité úpravy s cieľom zohľadniť rozdiely v nákladoch na dopravu a poistenie, manipuláciu, naloženie a v dodatočných nákladoch, nákladoch na balenie, úver a na provízie v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia.

(52)

Vzhľadom na to, že THZ alebo IZ nebolo udelené žiadnym spolupracujúcim čínskym vyvážajúcim výrobcom, pre ČĽR sa vypočítalo celoštátne clo tak, že sa použil vážený priemer vývozných cien zo závodu troch spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov.

(53)

Pri porovnaní váženej priemernej čínskej vývoznej ceny a váženej priemernej normálnej hodnoty analogickej krajiny sa ukázalo dumpingové rozpätie vo výške 10,06 %.

(54)

V rámci Spoločenstva podobný výrobok na predaj vyrábajú tri spoločnosti. Spoločnosti Kuraray Europe GmbH (ďalej len „KEG“) v Nemecku, Celanese Ibérica Chemicals (ďalej len „Celanese“) v Španielsku a tretí výrobca, ktorý vyrába veľmi obmedzený objem, ale pri prešetrovaní nespolupracoval. Spoločnosti KEG a Celanese pri prešetrovaní plne spolupracovali.

(55)

Okrem uvedenej výroby podobný výrobok vyrábajú traja výrobcovia zo Spoločenstva, ale len na vlastnú spotrebu. Dve z týchto spoločností pri prešetrovaní spolupracovali ako používatelia, keďže tiež nakupovali výrazné množstvá príslušného výrobku na výrobu ich vlastných nadväzujúcich výrobkov.

(56)

Vzhľadom na to, že dvaja spolupracujúci výrobcovia uvedení v odôvodnení 54 predstavovali počas OP 80 % celkovej výroby Spoločenstva (či už na vlastnú spotrebu alebo nie), usudzuje sa, že predstavujú podstatnú časť celkovej výroby Spoločenstva podobného výrobku. Pokladajú sa preto za výrobné odvetvie Spoločenstva v zmysle článku 4 ods. 1 a článku 5 ods. 4 základného nariadenia a ďalej budú označovaní len ako „výrobné odvetvie Spoločenstva“.

(57)

Vzhľadom na to, že výrobné odvetvie Spoločenstva pozostáva len z dvoch výrobcov, museli sa kvôli zachovaniu dôvernosti v súlade s článkom 19 základného nariadenia údaje vzťahujúce sa na výrobné odvetvie Spoločenstva indexovať.

(58)

Na zistenie, či výrobné odvetvie Spoločenstva utrpelo ujmu, a stanovenie spotreby a rôznych ekonomických ukazovateľov týkajúcich sa situácie výrobného odvetvia Spoločenstva sa preskúmalo, či a do akej miery je potrebné v analýze zohľadniť následné využitie výroby výrobného odvetvia Spoločenstva podobného výrobku.

(59)

PVA sa používa ako medziprodukt na výrobu rôznych ďalších výrobkov. V Spoločenstve sa často používa pri výrobe PVB, ako lepidlo, na povrchovú úpravu papiera, ako polymerizačné činidlo a na úpravu textílií. Pri prešetrovaní sa zistilo, že jeden výrobca zo Spoločenstva, ktorý predával väčšinu svojho PVA, ktorý vyrobil, na otvorenom trhu, využíval značné množstvá PVA, ktorý vyrobil, na ďalšie druhotné spracovanie v rámci tej istej spoločnosti. Táto situácia sa označuje ako výroba na vlastnú spotrebu. Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 55, tri ďalšie spoločnosti v Spoločenstve vyrábali PVA iba na vlastnú spotrebu a okrem tejto výroby na vlastnú spotrebu, minimálne dve z nich tiež nakupovali značné množstvá PVA na trhu ako používatelia na ďalšie druhotné spracovanie.

(60)

Zistilo sa, že množstvá, ktoré používajú príslušné spoločnosti v Spoločenstve na vlastnú spotrebu, je v zásade možné nahradiť nakúpeným PVA, napríklad v prípade, že túto zmenu vyvolajú okolnosti na trhu a/alebo finančné záujmy. Tieto spoločnosti boli teda zahrnuté do analýzy trhu Spoločenstva.

(61)

Spotreba Spoločenstva bola stanovená na základe objemov predaja na voľnom trhu vlastnej výroby výrobného odvetvia Spoločenstva na trhu Spoločenstva, použitia na vlastnú spotrebu výrobného odvetvia Spoločenstva, množstiev výroby iných (menších) výrobcov zo Spoločenstva získaných z najpoužívanejšej databázy v tejto konkrétnej oblasti, výroby na vlastnú spotrebu dvoch používateľov uvedených v odôvodnení 55, overených objemov dovozu jediného taiwanského výrobcu a údajov Spoločenstva o objemoch dovozu týkajúcich sa všetkých ostatných krajín získaných z Eurostatu.

(62)

Pokiaľ ide o údaje Spoločenstva o objemoch dovozu získané z Eurostatu, ako sa uvádza v odôvodnení 14, príslušný výrobok je v súčasnosti zaradený pod kód KN ex 3905 30 00. Údaje Eurostatu týkajúce sa ex kódu KN sa vzťahujú aj na určité vedľajšie výrobky, na ktoré sa rozsah výrobku nevzťahuje. Vzhľadom na to, že nebolo možné vyňať z tejto širšej kategórie výrobkov údaje týkajúce sa iba príslušného výrobku, tieto údaje boli upravené na základe informácií o dovoze týchto vedľajších výrobkov poskytnutých v podnete.

(63)

Treba tiež poznamenať, pokiaľ ide o údaje Eurostatu, že určitý dovoz príslušného výrobku sa viedol v kolónke „extra tajné“, a preto v databáze pre verejnosť neboli k dispozícii žiadne informácie o jeho pôvode. Údaje o krajinách pôvodu takto vedeného dovozu poskytli príslušné colné orgány, a preto boli zaradené do všetkých príslušných tabuliek a analýz.

(64)

Na základe uvedeného sa zistilo, že spotreba PVA sa počas posudzovaného obdobia a najmä medzi rokmi 2004 a 2005 výrazne zvýšila. Počas posudzovaného obdobia predstavovalo zvýšenie spotreby 14 %, čo bolo najmä v dôsledku rýchleho rastu dopytu po PVA ako surovine na výrobu PVB, ktorý sa používa na výrobu PVB filmov alebo fólií. PVB film sa používa ako medzivrstva pri výrobe vrstveného bezpečnostného skla na automobilovom a architektonickom trhu, ktorý v Spoločenstve predstavuje významný rastúci trh.

(65)

Vzhľadom na to, že dumpingové rozpätie pre Taiwan je pod hranicou de minimis, dovoz s pôvodom v tejto krajine by mal byť dočasne vylúčený z posúdenia ujmy.

(66)

Objemy dovozu príslušného výrobku sa medzi rokmi 2003 a 2004 znížili o 39 percentuálnych bodov, potom sa v roku 2005 zvýšili o 29 percentuálnych bodov, po čom sa mierne znížili, čoho dôsledkom bolo zníženie o 11 % počas OP v porovnaní s rokom 2003.

(67)

Rovnako podiel dovozu z ČĽR na trhu sa prudko znížil a potom zvýšil. Počas roku 2005 a OP predstavoval dovoz z ČĽR 13 % celkového trhu Spoločenstva.

(68)

Medzi rokom 2003 a OP priemerná cena dovozu príslušného výrobku s pôvodom v ČĽR klesla o 2 percentuálne body.

(69)

Na stanovenie cenového podhodnotenia sa analyzovali údaje o cenách vo vzťahu k OP. Príslušné predajné ceny výrobného odvetvia Spoločenstva boli čisté ceny po odpočítaní zrážok a zliav. Keď to bolo potrebné, tieto ceny sa upravili na úroveň zo závodu, t. j. odpočítali sa náklady na dopravu v Spoločenstve. Dovozné ceny ČĽR boli rovnako čisté ceny bez zliav a rabatov podľa potreby upravené na cenu CIF na hranici Spoločenstva s primeranou úpravou, pokiaľ ide o clá (6,5 %) a náklady po dovoze, ktoré vznikli dovozcom v Spoločenstve.

(70)

Predajné ceny výrobného odvetvia Spoločenstva a dovozné ceny ČĽR sa porovnávali na rovnakej úrovni obchodu, konkrétne na úrovni dodávok nezávislým zákazníkom na trhu Spoločenstva. Vzhľadom na to, že sa usudzovalo, že porovnanie jednotlivých modelov musí byť zmysluplné a spravodlivé, a teda by sa nemalo povoliť porovnanie medzi štandardnou triedou a osobitnou triedou, na ktorú sa vzťahuje definícia výrobku, považovalo sa za vhodné vylúčiť z porovnania niekoľko modelov. Tieto modely predstavovali 35 % dovozu z ČĽR, ale len veľmi malé množstvo predaja výrobného odvetvia Spoločenstva na trhu Spoločenstva.

(71)

Počas OP sa takto vypočítalo vážené priemerné rozpätie cenového podhodnotenia, vyjadrené ako percentuálny podiel z predajných cien vo výrobnom odvetví, v prípade ČĽR 3,3 %.

(72)

V súlade s článkom 3 ods. 5 základného nariadenia skúmanie vplyvu dumpingového dovozu na výrobné odvetvie Spoločenstva zahŕňalo hodnotenie všetkých hospodárskych faktorov, ktoré majú vplyv na stav výrobného odvetvia Spoločenstva počas posudzovaného obdobia. Vzhľadom na dôverný charakter, a keďže sa analýza týka len dvoch spoločností, väčšina ukazovateľov sa prezentuje vo forme indexov alebo sa uvádzajú rozsahy.

(73)

Výroba výrobného odvetvia Spoločenstva sa počas posudzovaného obdobia zvýšila o 26 %. Výrazný nárast výrobnej kapacity, najmä v roku 2005, vyvolal zvyšujúci sa dopyt na trhu Spoločenstva.

(74)

Výrobné odvetvie Spoločenstva medzi rokom 2003 a OP zvýšilo výrobnú kapacitu. V rovnakom období sa znížilo využitie kapacity o 6 %.

(75)

Uvedené údaje predstavujú výkon výrobného odvetvia Spoločenstva vo vzťahu k jeho predaju nezávislým zákazníkom v Spoločenstve.

(76)

Objemy predaja výrobného odvetvia Spoločenstva nezávislým zákazníkom v Spoločenstve sa od roku 2003 do OP zvýšili o 22 %. Je potrebné sa na to pozerať z hľadiska zvyšujúcej sa spotreby v Spoločenstve.

(77)

Podiel výrobného odvetvia Spoločenstva na trhu sa v roku 2004 zvýšil, potom sa v roku 2005 prudko znížil a počas OP bol o 4 % vyšší než v roku 2003.

(78)

Hlavnou surovinou používanou na výrobu PVA je monomér vinylacetát alebo „VAM“. VAM je komoditný výrobok, a preto sa jeho ceny zakladajú na rovnováhe medzi dopytom a ponukou na trhu. Okrem toho trhovú cenu VAM výrazne ovplyvňuje vývoj cien ropy a plynu, keďže hlavné vstupné suroviny pri výrobe VAM sú kyselina octová (ktorej výroba je náročná na zemný plyn) a etylén (vyrobený z destilácie uhľovodíkov). Navyše energia je aj hlavná položka nákladov pri výrobe PVA z VAM. Celková váha nákladov na energie vo výrobe PVA teda predstavuje 50 % – 60 %, a preto je za normálnych okolností možné očakávať, že významná zmena v cenách ropy a plynu bude mať priamy vplyv na predajné ceny PVA.

(79)

Zistilo sa, že ceny týchto surovín na svetovom trhu sa od roku 2003 do OP výrazne zvýšili. Počas tohto obdobia sa ceny VAM zvýšili o 20 % – 30 % a zvýšenie cien energií bolo dokonca ešte vyššie. Tento dramatický vývoj cien hlavných surovín sa však neodrazil na vyšších predajných cenách výrobného odvetvia Spoločenstva: predajné ceny výrobného odvetvia Spoločenstva sa počas rovnakého obdobia znížili o 5 %, pričom obzvlášť zlý rok bol rok 2004 (– 7 %). Aby výrobné odvetvie Spoločenstva neprišlo o zákazníkov, muselo namiesto prenesenia celkového zvýšenia nákladov na svojich zákazníkov znížiť ceny.

(80)

Uvedené číselné údaje predstavujú objemy zásob na konci každého obdobia.

(81)

Úroveň zásob zostala celkovo dosť stabilná. Medzi rokom 2003 a 2004 sa znížila o 13 %, potom sa do konca roku 2005 zvýšila o 9 percentuálnych bodov a následne sa o 9 percentuálnych bodov zasa znížila.

(82)

Investície zaznamenali najvyššiu úroveň v rokoch 2004 a 2005, keď sa výrobná kapacita výrobného odvetvia Spoločenstva zvýšila v dôsledku zvýšenia dopytu na trhu. Pri prešetrovaní sa zistilo, že do budov, závodov a strojov sa v roku 2003, ako aj počas OP investovalo najmä kvôli zachovaniu výrobnej kapacity.

(83)

Pri prešetrovaní sa zistilo, že finančná výkonnosť výrobného odvetvia Spoločenstva sa zhoršila, ale neukázalo sa, že by to v posudzovanom období vážne ovplyvnilo jeho schopnosť zvýšiť kapitál.

(84)

Vzhľadom na veľmi vysoké a narúšajúce mimoriadne náklady, ktoré vznikli hlavnému výrobcovi Spoločenstva počas posudzovaného obdobia, sa nepovažovalo za primerané stanoviť ziskovosť na základe čistého zisku pred zdanením. Tieto mimoriadne náklady sa týkali zmeny vlastníctva hlavného výrobcu Spoločenstva v roku 2001. Ziskovosť výrobného odvetvia Spoločenstva sa preto stanovila vyjadrením prevádzkového zisku z predaja podobného výrobku neprepojeným zákazníkom ako percenta z obratu tohto predaja.

(85)

Pokles predajných cien medzi rokom 2003 a OP značne ovplyvnil ziskovosť dosiahnutú výrobným odvetvím Spoločenstva. Táto ziskovosť počas posudzovaného obdobia poklesla o viac než 10 percentuálnych bodov. Návratnosť celkových investícií sa vypočítala tak, že prevádzkový zisk z podobného výrobku sa vyjadril ako percentuálny podiel čistej účtovnej hodnoty hmotného majetku priradený podobnému výrobku. Ukazovateľ sa vyvíjal podobným smerom ako ziskovosť, t. j. počas posudzovaného obdobia sa značne znížil. Pokiaľ ide o peňažný tok, tu sa zistil podobný vývoj, ktorý viedol k celkovému dramatickému zhoršeniu finančnej situácie výrobného odvetvia Spoločenstva v OP.

(86)

V dôsledku veľkého úsilia znížiť náklady klesol od roku 2004 počet zamestnancov zamestnaných výrobným odvetvím Spoločenstva o 4 %. Od roku 2003 do OP bolo výrobné odvetvie Spoločenstva schopné zvýšiť produktivitu na jedného zamestnanca o 32 %. Počas rovnakého obdobia sa priemerné náklady práce na jedného zamestnanca znížili o 5 %. Je teda možné usúdiť, že počas posudzovaného obdobia dosiahlo výrobné odvetvie Spoločenstva značný pokrok z hľadiska efektívnosti nákladov.

(87)

Vzhľadom na objem a cenu dumpingového dovozu sa vplyv skutočných dumpingových rozpätí nemôže považovať za zanedbateľný.

(88)

Vzhľadom na nedostatok informácií o existencii dumpingu pred situáciou hodnotenou v tomto konaní sa táto otázka považuje za irelevantnú.

(89)

Na základe prešetrovania sa ukázalo, že počas posudzovaného obdobia zvýšilo výrobné odvetvie Spoločenstva svoj podiel na trhu o 1 % – 2 %.

(90)

V období od roku 2003 do OP sa niekoľko ukazovateľov vyvíjalo pozitívne: výrobné odvetvie Spoločenstva dokázalo zvýšiť svoj objem predaja a podiel na trhu a výrazne investovalo do ďalšej výrobnej kapacity.

(91)

Finančné ukazovatele sa však vyvíjali dramaticky: primerané ziskové rozpätie dosiahnuté v roku 2003 sa od roku 2004 do konca OP veľmi prudko a plynulo znižovalo. Dôvod tohto vývoja je skutočnosť, že prudký nárast cien surovín nebolo možné zohľadniť v predajných cenách podobného výrobku. Zatiaľ čo pri zvýšení cien surovín by sa za normálnej situácie na trhu dalo očakávať zvýšenie predajných cien PVA o 10 % – 20 %, predajné ceny podobného výrobku vyrobeného výrobným odvetvím Spoločenstva sa znížili o 5 %, čo malo negatívne následky z hľadiska ziskovosti. Napriek tomu počas OP ceny dovozu z ČĽR podhodnocovali ceny výrobného odvetvia Spoločenstva na základe váženého priemeru o 3,3 %.

(92)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa predbežne dospelo k záveru, že výrobné odvetvie Spoločenstva utrpelo značnú ujmu v zmysle článku 3 ods. 5 základného nariadenia.

(93)

V súlade s článkom 3 ods. 6 a ods. 7 základného nariadenia Komisia skúmala, či dumpingový dovoz príslušného výrobku s pôvodom v ČĽR spôsobil ujmu výrobnému odvetviu Spoločenstva do takej miery, že môže byť považovaná za značnú. Skúmali sa tiež známe faktory iné ako dumpingový dovoz, ktoré mohli v rovnakom čase výrobnému odvetviu Spoločenstva spôsobiť ujmu, aby sa zabezpečilo, že možná ujma spôsobená týmito inými faktormi sa nepripíše dumpingovému dovozu.

(94)

V posudzovanom období bola úroveň dovozu z ČĽR vysoká, t. j. trvalo predstavovala 10 % podielu na trhu alebo viac. V tom istom čase sa priemerné ceny všetkých vyvážajúcich výrobcov v ČĽR znížili o 2 % a v OP podhodnotili priemerné ceny výrobného odvetvia Spoločenstva o 3,3 %.

(95)

Dôsledkom takejto nekalej cenovej politiky v súvislosti s dumpingovým dovozom z ČĽR teda bolo, že ceny výrobného odvetvia Spoločenstva boli potlačené a nemohli pokryť ani výrazný nárast nákladov na suroviny. Toto sa potvrdilo výrazným znížením ziskovosti výrobného odvetvia Spoločenstva.

(96)

Na základe uvedených skutočností sa zistilo, že dovoz za nízke ceny z ČĽR, ktorý výrazne podhodnotil ceny výrobného odvetvia Spoločenstva, mal určujúci vplyv na situáciu vo výrobnom odvetví Spoločenstva, čo sa prejavilo v prudkom poklese ziskovosti a vo výraznom zhoršení, pokiaľ ide o iné finančné ukazovatele.

(97)

Podľa Eurostatu a podľa informácií, ktoré boli zhromaždené počas prešetrovania, hlavnými tretími krajinami, z ktorých sa PVA dovážalo, boli USA, Japonsko a Taiwan.

Dovoz s pôvodom v iných tretích krajinách (množstvo)

Dovoz s pôvodom v iných tretích krajinách (priemerná cena)

Podiely na trhu

(98)

Dovoz z USA sa od roku 2003 značne zvýšil a počas OP dosiahol viac než 22 000 ton, čo predstavovalo takmer 14 % celkového trhu Spoločenstva (či už ide o výrobu na vlastnú spotrebu alebo nie). Na základe prešetrovania sa ukázalo, že väčšina tohto predaja sa týkala predaja medzi prepojenými stranami a že priemerné jednotkové ceny tohto transferového predaja boli počas posudzovaného obdobia o 15 % až 20 % vyššie ako priemerné ceny CIF čínskeho dovozu. Okrem toho sa zistilo, že množstvá sa opätovne predávali nezávislým zákazníkom za ceny o 10 % – 20 % vyššie než dovozné ceny pri uvedených transferoch. Keďže trhové ceny PVA s pôvodom v USA boli teda v rovnakom rozsahu ako predajné ceny PVA vyrobeného výrobným odvetvím Spoločenstva, pri znižovaní cien počas posudzovaného obdobia nehrali žiadnu úlohu. Záver je teda taký, že tento dovoz nemal žiadny významný vplyv na situáciu výrobného odvetvia Spoločenstva.

(99)

Počas posudzovaného obdobia sa uskutočňoval aj značný dovoz z Japonska, ktorý počas OP predstavoval takmer 9 % trhu Spoločenstva. Po znížení dovozu z Japonska v roku 2004 sa tento dovoz v roku 2005 zasa zvýšil a v porovnaní s rokom 2003 bol počas OP o 3 % vyšší. Na základe analýzy predajných cien tohto dovozu sa však ukázalo, že priemerné dovozné ceny tohto dovozu boli vyššie než ceny, ktoré mohlo dosiahnuť výrobné odvetvie Spoločenstva, a preto neprispeli k negatívnemu trendu vývoja cien, ktorý viedol k vážnemu zhoršeniu situácie výrobného odvetvia Spoločenstva.

(100)

Dovoz z Taiwanu pochádza iba od jedného výrobcu, ktorý plne spolupracoval pri prešetrovaní. Zistilo sa, že tieto údaje sú spoľahlivejšie ako údaje Eurostatu vzhľadom na to, že kód KN sa vzťahuje na iné výrobky ako je príslušný výrobok. Z dôvodu zachovania dôvernosti sú tieto údaje prezentované vo forme indexov alebo sú uvedené rozsahy. Taiwanský dovoz sa po prudkom zvýšení v roku 2004 postupne znížil a predstavoval 6 % – 7 % celkového trhu Spoločenstva počas OP (približne polovica podielu dovozu z ČĽR na trhu). V priebehu rovnakého obdobia sa priemerné ceny tohto dovozu zvýšili o 8 %, čo je opak trendu vývoja cien zisteného v súvislosti s dovozom z ČĽR. V dôsledku toho sa cenový rozdiel medzi PVA dovezeným z ČĽR a PVA dovezeným z Taiwanu počas OP zvýšil o 12 % – 18 %. Vzhľadom na tieto zistenia sa dočasne prijal záver, že tento dovoz nemal výrazný vplyv na situáciu výrobného odvetvia Spoločenstva.

(101)

Okrem dovozu z USA, Japonska a Taiwanu sa vo výraznej miere nedováža zo žiadnej inej krajiny. Na základe zistení týkajúcich sa tohto dovozu, ako sa uvádza v odôvodneniach 97 až 100, je teda možné dočasne prijať záver, že dovoz iný ako z ČĽR neprispel k značnej ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva.

(102)

Ako sa uvádza v odôvodneniach 54 a 55 sú v Spoločenstve okrem dvoch výrobcov, ktorí tvoria výrobné odvetvie Spoločenstva, známe štyri spoločnosti, ktoré vyrábajú príslušný výrobok. Tri z nich, z toho dve spolupracovali pri prešetrovaní ako používatelia, spotrebujú celú svoju výrobu PVA pri výrobe nadväzujúcich výrobkov. Štvrtá vyrába iba veľmi obmedzené množstvá. Vzhľadom na uvedené sa usudzuje, že ďalší výrobcovia zo Spoločenstva nemali vplyv na zníženie cien na trhu a následnú ujmu, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva.

(103)

Niekoľko zainteresovaných strán tvrdilo, že akákoľvek ujma, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva, bola spojená so skutočnosťou, že výrobné odvetvie Spoločenstva nedokázalo byť naďalej konkurencieschopné z hľadiska nákladov a prijalo nevhodné investičné rozhodnutia. Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 86, v tejto súvislosti sa na základe prešetrovania ukázalo, že výrobné odvetvie Spoločenstva počas posudzovaného obdobia výrazne zvýšilo svoju produktivitu, a to v dôsledku zvýšenia celkovej výroby a zníženia počtu pracovníkov. Okrem toho sa stanovilo, že investície spojené zo zvýšením výrobnej kapacity (pozri odôvodnenie 73) nemali výrazný vplyv na dramaticky negatívny trend zistený vo vývoji finančnej pozície výrobného odvetvia Spoločenstva.

(104)

Preto jediný faktor, ktorý mal negatívny vplyv na výrobné náklady podobného výrobku počas posudzovaného obdobia, bol prudký nárast cien hlavných surovín používaných pri výrobe podobného výrobku, ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 78 a 79. Na základe prešetrovania sa ukázalo, že vývoj nákupných cien VAM a energie výrobného odvetvia Spoločenstva bol primeraný vývoju týchto cien surovín na svetovom trhu, a preto sa im nemôže pripísať spôsob, akým ich výrobné odvetvie Spoločenstva kúpilo. Tento argument sa preto zamieta.

(105)

Významný používateľ PVA tvrdil, že v tomto konkrétnom sektore by bolo normálne, keby zvýšenie nákupnej ceny VAM zatiaľ neviedlo k úprave predajnej ceny PVA smerom nahor. Vysvetľovala by to skutočnosť, že dlhodobé zmluvy sú v tomto sektore štandardné, a preto by značný časový odstup predstavoval normálny jav. V tejto súvislosti, hoci sa uznáva, že určitý predaj výrobného odvetvia Spoločenstva sa uskutočňuje na základe dlhodobých zmlúv, zvyčajne tieto zmluvy nestanovujú pevnú cenu na obdobie dlhšie ako jeden rok. Pri týchto zmluvách budú ceny preto opätovne dohodnuté po určitom čase alebo v prípade, že sa ceny surovín výrazne zmenili. Tento argument sa preto zamieta.

(106)

Na záver treba podotknúť, že na základe uvedenej analýzy sa ukázalo, že dovoz z ČĽR počas posudzovaného obdobia spôsobil značné zníženie cien na trhu Spoločenstva počas celého tohto obdobia. Počas OP dovozné ceny z ČĽR výrazne podhodnotili ceny výrobného odvetvia Spoločenstva.

(107)

Toto zníženie cien viedlo k značnému zníženiu predajných cien výrobného odvetvia Spoločenstva, ktoré sa udialo v tom istom čase, keď došlo k značnému poklesu ziskovosti výrobného odvetvia Spoločenstva, jeho návratnosti investícií a peňažného toku z prevádzkových činností.

(108)

Na druhej strane preskúmanie iných faktorov, ktoré by mohli spôsobiť výrobnému odvetviu Spoločenstva ujmu, ukázalo, že ani jeden z nich nemohol mať výrazný negatívny vplyv.

(109)

Na základe uvedenej analýzy, ktorou sa náležite rozlíšil a oddelil vplyv všetkých známych faktorov týkajúcich sa situácie výrobného odvetvia Spoločenstva od poškodzujúceho vplyvu dumpingového dovozu, sa preto predbežne dospelo k záveru, že značnú ujmu výrobnému odvetviu Spoločenstva v zmysle článku 3 ods. 6 základného nariadenia spôsobil dumpingový dovoz s pôvodom v príslušnej krajine.

(110)

Komisia preskúmala, či napriek záverom týkajúcim sa dumpingu, ujmy a príčinnej súvislosti existujú presvedčivé dôkazy, ktoré by viedli k záveru, že v tomto konkrétnom prípade nie je v záujme Spoločenstva, aby sa prijali opatrenia. Z tohto dôvodu a podľa článku 21 základného nariadenia Komisia zvážila pravdepodobný vplyv opatrení na všetky príslušné strany.

(111)

Ako sa uvádza v odôvodnení 56, výrobné odvetvie Spoločenstva tvoria dve spoločnosti s výrobnými zariadeniami v Nemecku a Španielsku, ktoré zamestnávajú približne 200 – 300 pracovníkov priamo zamestnaných vo výrobe podobného výrobku, v jeho predaji a súvisiacej administratíve. Ak sa prijmú opatrenia, očakáva sa, že pokles cien na trhu Spoločenstva sa zastaví a že predajné ceny výrobného odvetvia Spoločenstva sa začnú zotavovať, v dôsledku čoho sa zlepší finančná situácia výrobného odvetvia Spoločenstva.

(112)

Na druhej strane, pokiaľ sa antidumpingové opatrenia neuložia, je pravdepodobné, že negatívny vývoj finančných ukazovateľov výrobného odvetvia Spoločenstva, a najmä jeho ziskovosti, bude pokračovať. Výrobné odvetvie Spoločenstva stratí značný podiel na trhu, keďže sa už nebude schopné riadiť trhovými cenami stanovenými na základe dovozu z ČĽR. V najhoršom prípade sa bude musieť výrobné odvetvie Spoločenstva stiahnuť z voľného trhu a pokračovať iba vo výrobe PVA na vlastnú spotrebu. V obidvoch prípadoch budú pravdepodobným dôsledkom zníženie výroby a investícií, zatvorenie niektorých výrobných kapacít a prepúšťanie zamestnancov v Spoločenstve.

(113)

Na záver treba dodať, že uloženie antidumpingových opatrení umožní výrobnému odvetviu Spoločenstva zotaviť sa z účinkov poškodzujúceho dumpingu.

(114)

Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 8, piati dovozcovia vo vzorke vyplnili dotazník a počas OP predstavovali približne 80 % dovozu príslušného výrobku do Spoločenstva. Informácie predložené jedným z dovozcov vo vzorke sa nemohli v tejto fáze brať do úvahy, pretože tento dovozca dvakrát zrušil dohodnutú overovaciu návštevu. Tri z vyplnených dotazníkov boli overené na mieste.

(115)

Celkový význam PVA v rámci celého obratu z činností týchto dovozcov bol veľmi nízky. V priemere bolo možné spojiť s dovozom PVA z ČĽR 3 % – 4 % činností týchto dovozcov. Dovozcovia majú omnoho širší rozsah činností, ktorý môže zahŕňať aj všeobecné obchodovanie a distribúciu. Niektorí dovozcovia nakupujú výrobok, ktorý je predmetom prešetrovania, nielen od ČĽR, ale aj od iných zdrojov v Spoločenstve a mimo neho, vrátane výrobného odvetvia Spoločenstva. Priemerné ziskové rozpätie dosiahnuté dovozcami vo vzorke v rámci ich obchodovania s PVA predstavuje približne 5 %.

(116)

Dovozcovia v Spoločenstve nesúhlasia s uložením opatrení. Spolupracujúci dovozcovia argumentovali tým, že uloženie opatrení by vážne narušilo ich činnosť, keďže by nemohli preniesť zvýšenie ceny na používateľov. V tejto súvislosti bude uloženie antidumpingového cla na dovoz z ČĽR, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 111, pravdepodobne viesť k úprave trhových cien mierne smerom nahor. Dá sa preto očakávať, že dovozcovia, ktorí kupujú príslušný výrobok od ČĽR, budú môcť preniesť tieto colné náklady na konečného zákazníka. Značné podhodnocovanie zistené aj po úprave cien CIF na hranici Spoločenstva vzhľadom na náklady po dovoze tiež naznačuje, že existuje priestor na zvýšenie ceny. V každom prípade vzhľadom na obmedzený význam predaja tohto výrobku v rámci činností dovozcu a na súčasné celkové ziskové rozpätie, ako aj ziskové rozpätie týkajúce sa iba ich predaja PVA sa očakáva, že dočasne stanovené clo nebude mať výrazný vplyv na finančnú situáciu týchto hospodárskych operátorov.

(117)

Hoci dovozcovia/distribútori nesúhlasia s opatreniami, možno na základe dostupných informácií dospieť k záveru, že záujem výrobného odvetvia Spoločenstva neutralizovať účinky nekalých a poškodzujúcich obchodných praktík prevažuje nad všetkými výhodami, ktoré títo dovozcovia/distribútori môžu získať z neuloženia antidumpingových opatrení.

(118)

Sedem používateľov vyplnilo dotazník. Dotazníky od dvoch z týchto spoločností boli nekompletné, a preto nebolo možné ich zaradiť do analýzy. Zostávajúcich päť spoločností používalo PVA na rôzne účely: na výrobu lepidiel, priemyselných práškov, PVB, na úpravu a konečnú úpravu textílií a na výrobu živice.

(119)

Podľa informácií o nákupoch uvedených v nimi vyplnených dotazníkoch nákupy piatich spolupracujúcich používateľov počas OP predstavovali približne 19 % celkovej spotreby PVA v Spoločenstve a ich dovoz z Číny približne 22 % celkového dovozu z ČĽR. Je dôležité poznamenať, že dovoz z ČĽR celkovo predstavuje malú časť ich nákupov, t. j. 15 %. Ide však o veľmi odlišnú situáciu: jeden zo spolupracujúcich používateľov z ČĽR počas OP vôbec nedovážal, zatiaľ čo pre ďalšieho spolupracujúceho používateľa bola zdrojom PVA výlučne ČĽR.

(120)

Spolupracujúci používatelia uviedli viacero argumentov proti uloženiu ciel.

(121)

Dve spoločnosti používali PVA na výrobu lepidiel. Zistilo sa, že pri výrobe takýchto lepidiel predstavoval PVA hlavné vstupné náklady, ktoré podľa zloženia zmesi mohli predstavovať až 80 % výrobných nákladov. Spoločnosti argumentovali, že vzhľadom na značný význam PVA v rámci výrobných nákladov a na súčasné ziskové rozpätia, pokiaľ ide o predaj lepidiel, antidumpingové clo by mohlo viesť k bankrotu alebo by ich mohlo donútiť preniesť výrobu mimo Spoločenstva. Tieto spoločnosti vyjadrili veľmi silné obavy v súvislosti s ochotou ich zákazníkov platiť eventuálnu zvýšenú cenu spôsobenú clami. V tejto súvislosti, hoci sa uznáva, že ziskové rozpätia dosahované v tomto konkrétnom sektore sú mierne, by sa malo poznamenať, že tieto navrhované opatrenia majú priamy vplyv iba na nákupné ceny PVA s pôvodom v ČĽR, ktorá je jedným zdrojom ponuky, a že tieto ceny počas obdobia prešetrovania výrazne podhodnocovali ceny výrobného odvetvia Spoločenstva. Vplyv cla na výrobné náklady lepidiel týchto spoločností je preto značný, ale vzhľadom na navrhovanú úroveň cla sa zdá, že nie je dôvod, prečo by ich zákazníci neboli ochotní znášať aspoň značnú časť tohto zvýšenia nákladov.

(122)

Dve ďalšie spoločnosti používali PVA na výrobu PVB. Aj v prípade výroby PVB predstavuje PVA hlavné výrobné náklady. Jedna z týchto spoločností, ktorá následne používala PVB na výrobu PVB filmov, uviedla, že dôsledkom eventuálnych opatrení by mohol byť presun výroby PVB spoločnosti mimo Spoločenstva. Táto spoločnosť tiež uviedla, že vzhľadom na čas potrebný na to, aby bolo PVA možné použiť na tento účel, by pre nich bolo zložité a zaťažujúce zmeniť dodávateľa. Aj ďalší výrobca PVB spolupracujúci ako používateľ, ktorý používal PVA nielen na výrobu PVB, ale hlavne na výrobu priemyselných práškov, uviedol aký ťažký a zdĺhavý je proces zmeny dodávateľa a zdôraznil obavy týkajúce sa zvýšených nákladov, ktoré by mohli opatrenia priniesť.

(123)

Uznáva sa, že zvýšenie nákupných nákladov PVA sa odrazí vo vyšších výrobných nákladoch PVB. Dovoz z ČĽR však predstavuje 13 % trhu Spoločenstva, t. j. tieto opatrenia nebudú mať priamy vplyv na 87 % PVA spotrebovaného v Spoločenstve. Okrem toho navrhovaná sadzba cla je mierna. Vzhľadom na uvedené a vzhľadom na dobré trhové podmienky, pokiaľ ide o PVB, účinky takéhoto cla sa pokladajú za znesiteľné.

(124)

V súvislosti s procesom kvalifikácie sa uznáva, že pri niektorých uplatneniach môžu byť charakteristiky PVA skutočne veľmi náročné a individuálne, čo má za následok zdĺhavý proces kvalifikácie, ktorého súčasťou je intenzívne testovanie. Malo by sa však pripomenúť, že účelom antidumpingových opatrení nie je brániť niektorým dodávateľom v prístupe na trh Spoločenstva. Akékoľvek navrhované opatrenie má za cieľ znova nastoliť spravodlivý obchod a napraviť narušenú situáciu na trhu. Preto nie je dôvod, najmä keď sa zoberie do úvahy navrhovaná úroveň sadzby cla, prečo by niektorí používatelia museli po zavedení opatrení zmeniť dodávateľa.

(125)

Jeden spolupracujúci používateľ, výrobca tkanín zo zmesi bavlny a polyesteru a bavlnených tkanín, ktorý používa PVA na úpravu a konečnú úpravu surových tkanín, uviedol, že opatrenia môžu donútiť jeho spoločnosť preniesť činnosti súvisiace s pradením a tkaním mimo Spoločenstva. V tejto súvislosti sa zistilo, že podiel nákladov na PVA bol v rámci výrobných nákladov tejto spoločnosti dosť obmedzený, t. j. na úrovni 0,2 % až 0,8 %. Vzhľadom na navrhovanú úroveň sadzby cla sa preto usudzuje, že vplyv tohto cla nie je výrazný.

(126)

Nakoniec navrhovateľ (spoločnosť KEG) uviedol, že nezavedenie opatrení by bolo v rozpore so záujmom používateľov, keďže nepriaznivé finančné výsledky jej činností súvisiacich s PVA by mohli motivovať spoločnosť KEG, aby posilnila obchodný trh a zamerala sa na nadväzujúce trhy. Spoločnosť argumentovala tým, že ak by sa to stalo, užívateľský priemysel by zaznamenal nedostatok dodávok, keďže KEG je veľkým a spoľahlivým dodávateľom. Hoci tento argument príslušní používatelia nepotvrdili priamo, je skutočne pravda, že traja z piatich príslušných používateľov nakupujú značné množstvá PVA od spoločnosti KEG a že táto spoločnosť sa môže pokladať za najvýznamnejšieho dodávateľa na trh Spoločenstva. Preto, ak by sa z akéhokoľvek dôvodu spoločnosť KEG stiahla z trhu, nie je možné vylúčiť, že odvetvie používateľov by čelilo vážnym problémom s dodávkami.

(127)

Možno očakávať, že účinky uloženia opatrení umožnia výrobnému odvetviu Spoločenstva zlepšiť jeho ziskovosť. Vzhľadom na nepriaznivú finančnú situáciu výrobného odvetvia Spoločenstva existuje skutočné riziko, že bez opatrení môže výrobné odvetvie Spoločenstva zatvoriť svoje výrobné zariadenia a prepustiť zamestnancov. Vo všeobecnosti by bolo zavedenie opatrení pre používateľov v Spoločenstve prínosom, keďže dodávka dostatočného objemu PVA nebude ohrozená a celkové zvýšenie nákupnej ceny PVA bude mierne. Na základe uvedeného sa dočasne usúdilo, že z hľadiska záujmu Spoločenstva v tomto prípade neexistujú žiadne presvedčivé dôvody, aby sa opatrenia nezaviedli.

(128)

Vzhľadom na závery týkajúce sa dumpingu, ujmy, príčinnej súvislosti a záujmu Spoločenstva, ku ktorým sa dospelo, by sa mali uložiť dočasné opatrenia na dovoz príslušného výrobku s pôvodom v ČĽR s cieľom zabrániť spôsobeniu ďalšej ujmy výrobnému odvetviu Spoločenstva v dôsledku dumpingového dovozu.

(129)

Pokiaľ ide o dovoz príslušného výrobku s pôvodom v Taiwane, dočasne sa nezistil žiadny dumping, ako sa uvádza v odôvodnení 30. Z tohto dôvodu by nemali byť uložené žiadne dočasné opatrenia. Vzhľadom na načasovanie tohto zistenia sa považovalo za vhodné poskytnúť zainteresovaným stranám jeden mesiac na predloženie pripomienok k tomuto dočasnému zisteniu s cieľom možného ukončenia konania, pokiaľ ide o dovoz príslušného výrobku s pôvodom v Taiwane.

(130)

Dočasné antidumpingové opatrenia na dovoz s pôvodom v ČĽR by mali byť na úrovni postačujúcej na odstránenie poškodzujúcich účinkov, ktoré spôsobil výrobnému odvetviu Spoločenstva dumpingový dovoz, a to bez prekročenia zisteného dumpingového rozpätia. Pri výpočte výšky cla potrebného na odstránenie účinkov poškodzujúceho dumpingu sa dospelo k záveru, že akékoľvek opatrenia by mali umožniť, aby výrobné odvetvie Spoločenstva mohlo pokryť svoje náklady a celkovo dosiahnuť zisk pred zdanením, ktorý by bolo možné primerane dosiahnuť za normálnych podmienok hospodárskej súťaže, t. j. ak by neexistoval dumpingový dovoz.

(131)

Usudzuje sa, že v roku 2003 bola na trhu Spoločenstva normálna konkurenčná situácia, v rámci ktorej výrobné odvetvie Spoločenstva, keďže neexistoval poškodzujúci dumping, dosiahlo normálny zisk v rozsahu opísanom v odôvodnení 84. Z tohto dôvodu sa na základe dostupných informácií predbežne zistilo, že ziskové rozpätie zodpovedajúce tejto úrovni sa mohlo považovať za primeranú úroveň, ktorú by výrobné odvetvie Spoločenstva mohlo dosiahnuť, ak by neexistoval dumpingový dovoz.

(132)

Potrebné zvýšenie cien sa potom stanovilo na základe porovnania vážených priemerných dovozných cien stanovených pre výpočty cenového podhodnotenia na rovnakej úrovni obchodu s cenou výrobkov, ktorá nespôsobuje ujmu, predávaných výrobným odvetvím Spoločenstva na trhu Spoločenstva. Cena, ktorá nespôsobuje ujmu, sa získala upravením predajnej ceny každého výrobcu výrobného odvetvia Spoločenstva na prah rentability a pripočítaním uvedeného ziskového rozpätia. Akýkoľvek rozdiel, ktorý bol výsledkom tohto porovnania, sa potom vyjadril ako percentuálny podiel z celkovej dovoznej hodnoty CIF. Vzhľadom na to, že žiadnemu zo spolupracujúcich čínskych výrobcov sa neudelilo THZ ani IZ a vzhľadom na vysokú úroveň spolupráce bola dočasná jednotná celoštátna úroveň odstránenia ujmy vypočítaná ako vážený priemer rozpätí ujmy všetkých troch čínskych spolupracujúcich výrobcov.

(133)

Takto stanovené rozpätie ujmy pre ČĽR bolo výrazne vyššie než zistené dumpingové rozpätie.

(134)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti a v súlade s článkom 7 ods. 2 základného rozhodnutia sa usudzuje, že dočasné antidumpingové clo by sa malo uložiť na dovoz príslušného výrobku s pôvodom v ČĽR na úrovni najnižších zistených rozpätí dumpingu a ujmy v súlade s pravidlom nižšieho cla.

(135)

Na základe uvedeného je navrhovaná sadzba cla pre príslušný výrobok s pôvodom v ČĽR 10,0 %.

(136)

V záujme riadnej správy by sa mala určiť lehota, v ktorej by zainteresované strany, ktoré sa samy prihlásia do termínu stanoveného v oznámení o začatí konania, mohli vyjadriť svoje názory písomne a požiadať o vypočutie. Okrem toho je potrebné uviesť, že zistenia týkajúce sa uloženia ciel sú na účely tohto nariadenia dočasné a je možné, že sa budú musieť pred uložením akýchkoľvek konečných opatrení prehodnotiť,