17.3.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 80/7

(1)

Komisia oznámila 25. júna 2005 prostredníctvom oznámenia (ďalej len „oznámenie o začatí“) uverejneného v Úradnom vestníku Európskej únie  (2) začatie antidumpingového konania vo veci dovozu semišových usní s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „ČĽR“).

(2)

Konanie sa začalo na základe podnetu, ktorý v máji 2005 podala Britská kožiarska konfederácia (ďalej len „navrhovateľ“) v mene výrobcov, ktorí predstavujú väčšinový podiel, v tomto prípade viac ako 70 % celkovej výroby semišových usní v Spoločenstve. Podnet obsahoval jasné dôkazy o dumpingu uvedeného výrobku a o ním spôsobenej značnej ujme, ktoré sa považovali za dostatočné, aby opodstatnili začatie konania.

(3)

Komisia oficiálne informovala navrhovateľa, výrobcov v Spoločenstve, ktorí boli uvedení v podnete, ďalších známych výrobcov v Spoločenstve, predstaviteľov ČĽR, vyvážajúcich výrobcov, dovozcov, ako aj združenia, o ktorých sa vedelo, že sa ich začatie prešetrovania týka. Zainteresované strany dostali príležitosť, aby v lehote stanovenej v oznámení o začatí písomne predložili svoje stanoviská a požiadali o vypočutie. Jeden vývozca v ČĽR, ako aj výrobcovia a dovozcovia v Spoločenstve predložili svoje stanoviská písomne. Všetky strany, ktoré o to požiadali v rámci uvedenej lehoty a preukázali, že existujú konkrétne dôvody na ich vypočutie, dostali príležitosť byť vypočuté.

(4)

Vzhľadom na očakávaný veľký počet vyvážajúcich výrobcov a dovozcov zapojených do prešetrovania sa v oznámení o začatí predpokladalo uplatnenie výberu vzorky v súlade s článkom 17 základného zariadenia.

(5)

Aby Komisia mohla rozhodnúť, či bude výber vzorky nutný, a ak áno, vybrať vzorku, boli vyvážajúci výrobcovia a dovozcovia vyzvaní, aby sa prihlásili a poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí. Vyvážajúci výrobcovia nepredložili žiadne pripomienky k pravdepodobnému výberu vzorky.

(6)

Siedmi dovozcovia sa prihlásili a poskytli informácie v lehote stanovenej na tento účel, ale iba tri spoločnosti boli ochotné spolupracovať pri prešetrovaní. Vzhľadom na obmedzený počet dovozcov, ktorí odpovedali na dotazník na výber vzorky a uviedli svoju ochotu spolupracovať, sa rozhodlo, že výber vzorky nie je nutný. Dotazníky boli odoslané všetkým trom dovozcom. Následne však pri prešetrovaní nespolupracoval žiadny z dovozcov a odmietli zaslať úplne vyplnený dotazník. Dvaja z nich uviedli, že príslušný výrobok nepredstavuje hlavnú časť ich činnosti, a preto by ich dostupné zdroje, čo sa týka pracovníkov, ani finančné dôsledky nemohli podporiť spoluprácu pri prešetrovaní.

(7)

S cieľom umožniť vyvážajúcim výrobcom v ČĽR, aby v prípade záujmu mohli predložiť žiadosť o trhovohospodársky prístup (ďalej len „THP“) podľa článku 2 ods. 7 základného nariadenia alebo o individuálny prístup (ďalej len „IP“) podľa článku 9 ods. 5 základného nariadenia, Komisia zaslala formuláre žiadostí o THP a IP čínskym spoločnostiam, o ktorých bolo známe, že sa ich to týka. V tejto súvislosti žiadny vyvážajúci výrobca nepožiadal o THP ani o IP.

(8)

Vzhľadom na chýbajúce odpovede od vyvážajúcich výrobcov v ČĽR nebolo nutné vybrať žiadnu vzorku vyvážajúcich výrobcov. Keďže okrem toho žiadny vyvážajúci výrobca v ČĽR neposkytol potrebné informácie ani nepožiadal o THP ani o IP v lehotách stanovených v súlade so základným nariadením, rozhodlo sa, že k zisteniam týkajúcim sa posúdenia dumpingu sa dospeje na základe článku 18 základného nariadenia. Orgány v ČĽR boli o tom informované a nevzniesli žiadne námietky.

(9)

Komisia zaslala dotazníky všetkým stranám, o ktorých bolo známe, že sa ich to týka, a všetkým ostatným spoločnostiam, ktoré sa prihlásili v lehote uvedenej v oznámení o začatí. Odpovede prišli od troch výrobcov v Spoločenstve, ktorí boli uvedení v podnete.

(10)

Komisia si vyžiadala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na predbežné stanovenie dumpingu, spôsobenej ujmy a záujmu Spoločenstva. Overenie sa uskutočnilo v týchto spoločnostiach:

Výrobcovia v Spoločenstve

(11)

Keďže neboli predložené žiadne žiadosti o THP ani o IP a nebolo potrebné stanoviť normálnu hodnotu v prípade vyvážajúcich výrobcov v ČĽR, uskutočnilo sa overovanie na mieste v prevádzke tejto spoločnosti na účely stanovenia normálnej hodnoty na základe údajov z analogickej krajiny:

(12)

Prešetrovanie dumpingu a ujmy sa týkalo obdobia od 1. apríla 2004 do 31. marca 2005 (ďalej len „obdobie prešetrovania“ alebo „OP“). Preskúmanie trendov týkajúcich sa posúdenia ujmy sa týkalo obdobia od 1. januára 2001 do konca OP (ďalej len „posudzované obdobie“).

(13)

Semišová useň a kombinovaný semiš je koža, ktorá sa obvykle vyrába z koží oviec a jahniat, ale môže sa vyrábať aj z koží iných zvierat. Vyrába sa z koží, z ktorých sa odstránil zrnitý povrch, ktoré sa potom vyčiňujú výlučne rybím olejom alebo olejom z iných zvierat v prípade semišovej usne alebo čiastočným činením aldehydmi alebo inými činiacimi prípravkami a potom rybím olejom alebo olejom z iných zvierat v prípade kombinovaného semišu. Koža, ktorá sa získa po vyčinení, je začinená semišová useň, ktorá sa obvykle ďalej spracúva v rámci konečnej úpravy, ktorá zahŕňa úpravu na mäkký semišový povrch, aby koža získala povrchovú úpravu podobnú velúru. Hlavné charakteristiky výrobkov, ako absorpcia vody a mäkkosť, ktoré sa dosahujú činením alebo čiastočným činením rybím olejom alebo olejom z iných zvierat, robia zo semišových usní ideálny výrobok, ktorý je vhodný najmä na čistenie a leštenie.

(14)

Príslušným výrobkom je semišová useň alebo kombinovaný semiš, vyrezaný alebo nevyrezaný do tvaru, vrátane semišovej usne alebo kombinovaného začineného semišu (ďalej len „semišová useň“), s pôvodom v ČĽR (ďalej len „príslušný výrobok“), ktoré sa v súčasnosti zaraďujú pod kódy KN 4114 10 10 a 4114 10 90. Všetky tieto druhy sa považujú za dostatočne podobné, aby predstavovali jediný výrobok na účely konania vzhľadom na skutočnosť, že majú rovnaké základné fyzikálne vlastnosti a použitie.

(15)

Na základe informácií, ktoré poskytol navrhovateľ, neboli zistené žiadne rozdiely medzi príslušným výrobkom a semišovou usňou, ktorá sa vyrába a predáva v USA, ktoré slúžili ako analogická krajina na účely stanovenia normálnej hodnoty vzhľadom na ČĽR.

(16)

Na základe informácií, ktoré poskytol navrhovateľ, neboli zistené žiadne rozdiely medzi príslušným výrobkom a semišovou usňou, ktorú v Spoločenstve vyrába a predáva výrobné odvetvie Spoločenstva.

(17)

Dospelo sa preto k predbežnému záveru, že semišové usne vyrábané a predávané na domácom trhu ČĽR, vyrábané a predávané v USA a vyrábané výrobným odvetvím Spoločenstva a predávané na trhu Spoločenstva majú v súlade s článkom 1 ods. 4 základného nariadenia a na účely tohto prešetrovania rovnaké základné fyzikálne vlastnosti a použitie, a preto sa považujú za podobné ako príslušný výrobok.

(18)

Ako bolo vysvetlené v odôvodnení 6, z dôvodu chýbajúcich odpovedí od vyvážajúcich výrobcov v ČĽR nebolo nutné uplatniť výber vzorky vzhľadom na vyvážajúcich výrobcov v ČĽR.

(19)

Ako bolo vysvetlené v odôvodnení 7, v dôsledku chýbajúcich odpovedí alebo žiadostí o THP alebo o IP nebol žiadnemu vyvážajúcemu výrobcovi v ČĽR udelený THP ani IP.

(20)

Podľa článku 2 ods. 7 základného zariadenia bola normálna hodnota stanovená na základe cien alebo vytvorenej hodnoty v analogickej krajine. V oznámení o začatí sa uvažovalo o použití USA ako vhodnej analogickej krajiny na účely stanovenia normálnej hodnoty pre ČĽR a zainteresované strany boli vyzvané, aby sa vyjadrili k vhodnosti tohto výberu. Z tohto hľadiska žiadna strana nepredložila žiadne pripomienky ani námietky.

(21)

Prostredníctvom kontaktov so združeniami alebo obchodnými komorami, ktoré sa dali zistiť v tretích krajinách, bola napriek tomu preskúmaná vhodnosť iných krajín, o ktorých sa predpokladalo, že sa v nich pravdepodobne vyrába semišová useň. Zistilo sa, že v Brazílii a Indii neboli žiadni výrobcovia semišovej usne ani žiadni predajcovia predávajúci semišové usne na domácich trhoch týchto krajín. Pokiaľ ide o Turecko, informácie, ktoré poskytol turecký výrobca, naznačili, že turecký domáci trh je veľmi obmedzený. Na základe týchto skutočností sa rozhodlo zachovať USA ako analogickú krajinu. Komisia preto vyhľadala a nadviazala úplnú spoluprácu s jedným výrobcom v USA.

(22)

USA majú pomerne veľký a otvorený domáci trh so semišovou usňou (colná ochrana 3,2 %) s množstvom dodávateľov a značne vysokou úrovňou dovozu. V ČĽR sa okrem toho používajú podobné postupy výroby príslušného výrobku.

(23)

Podľa článku 2 ods. 7 základného nariadenia bola normálna hodnota stanovená na základe overených informácií získaných od výrobcu v tretej krajine s trhovým hospodárstvom, t. j. na základe zaplatených alebo splatných cien takých druhov výrobkov na domácom trhu v USA, o ktorých sa zistilo, že sa predávali v rámci bežného obchodovania.

(24)

V dôsledku toho bola normálna hodnota stanovená ako vážená priemerná domáca predajná cena spolupracujúceho výrobcu v USA pre neprepojených zákazníkov.

(25)

V dôsledku nespolupráce vyvážajúcich výrobcov v ČĽR bola vývozná cena stanovená na základe údajov Eurostatu o množstve a hodnote dovozu príslušného výrobku s pôvodom v ČĽR do Spoločenstva, čo sú najlepšie dostupné informácie v súlade s článkom 18 základného nariadenia. Použité informácie boli podrobené krížovej kontrole s informáciami, ktoré predložila jedna obchodná spoločnosť v ČĽR. Údaje, ktoré poskytla obchodná spoločnosť, boli v súlade so štatistickými údajmi použitými ako základ na stanovenie vývoznej ceny.

(26)

Normálna hodnota a vývozné ceny sa porovnali na základe cien zo závodu. S cieľom zabezpečiť spravodlivé porovnanie normálnej hodnoty s vývoznou cenou primerane sa zohľadnili rozdiely ovplyvňujúce ceny a cenovú porovnateľnosť formou úprav v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia. Urobili sa primerané úpravy týkajúce sa rozdielov vo fyzikálnych vlastnostiach, zľavách, doprave a poistení, balení, v úverových a doplnkových nákladoch v prípadoch, keď sa zistilo, že sú vhodné a doložené overenými dôkazmi.

(27)

Dumpingové rozpätie bolo stanovené na základe porovnania váženej priemernej normálnej hodnoty s váženou priemernou vývoznou cenou v súlade s článkom 2 ods. 11 a 12 základného nariadenia. Dumpingové rozpätie pre celú krajinu, vyjadrené ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Spoločenstva, clo nezaplatené, je 73,5 %.

(28)

Prešetrovaním sa zistilo, že podobný výrobok v súčasnosti väčšinou vyrábajú ôsmi výrobcovia v Spoločenstve, ktorí predstavujú asi 95 % celkovej výroby v Spoločenstve, pričom zostávajúcich 5 % výroby predstavuje množstvo veľmi malých garbiarní v rámci Spoločenstva.

(29)

Podnet podporilo osem výrobcov zo Spoločenstva (šesť navrhovateľov a dve spoločnosti, ktoré podporili navrhovateľa), z ktorých traja navrhovatelia úplne spolupracovali. Jeden navrhovateľ neposkytol úplne vyplnený dotazník, a preto sa považoval za nespolupracujúceho, hoci znovu potvrdil, že podporuje podnet. Jeden ďalší navrhovateľ a jedna spoločnosť podporujúca navrhovateľa poskytli iba obmedzené informácie týkajúce sa ich výroby. Obe spoločnosti sa považujú za spoločnosti nespolupracujúce pri konaní. Zostávajúce dve spoločnosti pri prešetrovaní nespolupracovali.

(30)

Tri spolupracujúce spoločnosti predstavujú viac ako 56 % výroby príslušného výrobku v Spoločenstve. Považujú sa preto za spoločnosti, ktoré predstavujú výrobné odvetvie Spoločenstva v zmysle článku 4 ods. 1 a článku 5 ods. 4 základného nariadenia.

(31)

Spotreba Spoločenstva bola stanovená sčítaním údajov o predaji spolupracujúcich výrobcov v Spoločenstve, odhadovanom predaji nespolupracujúcich výrobcov v Spoločenstve a údajov o celkovom dovoze uvedených v Eurostate, ktoré boli primerane upravené v prípade, že existovali dôkazy o nesprávnych štatistických údajoch o dovoze v prípade určitých krajín. Predaj nespolupracujúcich výrobcov bol založený na informáciách, ktoré predložili traja nespolupracujúci výrobcovia, a na podnete v dôsledku nedostatku ďalších zdrojov informácií. Pokiaľ ide o dovoz, údaje Eurostatu boli vyjadrené v tonách, a preto sa na ich vyjadrenie v štvorcových stopách použil prepočítavací index. Ukazuje sa, že dopyt po príslušnom výrobku v Spoločenstve v posudzovanom období mierne vzrástol o 5 %, čo predstavuje ročný nárast približne o 1 %.

(32)

Objem dovozu príslušného výrobku s pôvodom v ČĽR, odvodený z údajov Eurostatu a vyjadrený v štvorcových stopách pomocou metodiky opísanej v odôvodnení 31, sa zvýšil približne z 2,1 milióna štvorcových stôp v roku 2001 na 6,6 milióna štvorcových stôp v OP.

(33)

V posudzovanom období sa podiel dovozu z ČĽR na trh Spoločenstva zvýšil z 10,7 % v roku 2001 na 31,7 % v OP. K tomuto prudkému nárastu podielu na trhu došlo na pozadí pomerne malého rastu spotreby.

(34)

Informácie o cenách príslušného dovozu boli odvodené z údajov Eurostatu na základe dovozných objemov stanovených pomocou metodiky opísanej v odôvodnení 31. Tieto informácie ukázali, že priemerné ceny CIF dovozu s pôvodom v ČĽR v posudzovanom období kolísali. Ceny sa najprv v roku 2002 zvýšili o 25 % a potom v roku 2003 klesli o 20 %. V roku 2004 sa zaznamenalo zvýšenie o 9 % pred ďalším znížením v OP.

(35)

Na účely výpočtu úrovne cenového podhodnotenia v OP boli ceny príslušného výrobku predávaného výrobcami výrobného odvetvia Spoločenstva porovnané s cenami dovozu na trh Spoločenstva v OP na základe váženej priemernej ceny všetkých druhov semišových usní na základe údajov Eurostatu. Ceny výrobného odvetvia Spoločenstva boli upravené na základe cien zo závodu. Ceny príslušného dovozu boli založené na CIF s príslušnou úpravou zistených rozdielov v kvalite, clách a nákladoch po dovoze.

(36)

Toto porovnanie ukázalo, že príslušné výrobky s pôvodom v ČĽR sa v OP predávali v Spoločenstve za ceny, ktoré podhodnotili ceny výrobného odvetvia Spoločenstva, vyjadrené ako percento jeho cien, o 30 %.

(37)

Podľa článku 3 ods. 5 základného nariadenia preskúmanie vplyvu dumpingového dovozu na výrobné odvetvie Spoločenstva zahŕňalo zhodnotenie všetkých hospodárskych faktorov, ktoré majú vplyv na stav výrobného odvetvia Spoločenstva v posudzovanom období.

(38)

Výrobná kapacita výrobného odvetvia Spoločenstva zostala v posudzovanom období stabilná. Výrobné odvetvie Spoločenstva v rovnakom období neustále znižovalo svoju výrobu, celkovo 20 %, a jeho miera využitia kapacity klesla zo 71,2 % v roku 2001 na 57 % v OP.

(39)

Predaj výrobného odvetvia Spoločenstva v Spoločenstve v posudzovanom období prudko klesol o 17 percentuálnych bodov z 8,1 milióna štvorcových stôp v roku 2001 na približne 6,7 milióna štvorcových stôp v OP napriek zvýšeniu spotreby v rovnakom období. Táto skutočnosť sa plne odráža v podiele výrobného odvetvia Spoločenstva na trhu, ktorý v OP nepretržite klesal zo 41,1 % v roku 2001 na 32,3 %.

(40)

Údaje predstavujú objem zásob na konci každého obdobia.

(41)

V roku 2002 zásoby prudko klesli o 26 percentuálnych bodov a potom neustále rástli až do OP. Tento vývoj je v dôsledku vývoznej činnosti spolupracujúcich výrobcov v Spoločenstve, ktorá po výraznom náraste v roku 2002, najmä v dôsledku niektorých veľkých zmlúv o predaji na trhu USA, klesla v roku 2004 a OP, ako ukazujú tieto údaje.

(42)

Výrobné odvetvie Spoločenstva tvrdilo, že pokles jeho vývoznej činnosti čiastočne spôsobila konkurencia čínskeho vývozu na trh USA. Z tohto hľadiska je zaujímavé pozorovať podstatný nárast dovozu príslušného výrobku s pôvodom v ČĽR do USA, zo 780 000 štvorcových stôp v roku 2002 na 1 209 000 štvorcových stôp v roku 2004.

(43)

Kým výroba spolupracujúcich výrobcov výrobného odvetvia Spoločenstva klesla v posudzovanom období o 20 percentuálnych bodov, spotreba Spoločenstva sa za rovnaké obdobie zvýšila o 5 % a objem príslušného dovozu súčasne vzrástol viac ako trojnásobne. Výrobné odvetvie Spoločenstva takto stratilo časť svojho podielu na trhu, zatiaľ čo príslušnému dovozu sa podarilo zvýšiť svoje podiely.

(44)

Úroveň zamestnanosti vo výrobnom odvetví Spoločenstva sa v posudzovanom období znížila o 6 %. Produktivita meraná ako výkon pripadajúci na zamestnanca za rok sa znížila o 15 %.

(45)

Priemerné čisté predajné ceny výrobcov výrobného odvetvia Spoločenstva klesli v období od roku 2001 do 2003 o 8 percentuálnych bodov, po ktorom nasledoval v roku 2004 malý nárast o 1 percentuálny bod. V OP ceny opäť klesli o ďalšie 3 percentuálne body. Tento vývoj svedčí o výrazne oslabených trhových podmienkach, ktorým výrobné odvetvie Spoločenstva čelilo v posudzovanom období.

(46)

Výnos čistej tržby výrobného odvetvia Spoločenstva na trhu Spoločenstva pred zdanením sa v posudzovanom období výrazne zhoršil, ako ukazuje táto tabuľka.

(47)

Výrobné odvetvie Spoločenstva bolo v rokoch 2001 a 2002 ziskové. Od roku 2003 sa však ziskovosť dramaticky znížila a v roku 2004 a OP zaznamenala vysoké straty.

(48)

Úroveň investícií spolupracujúcich výrobcov výrobného odvetvia Spoločenstva do výroby príslušného výrobku sa v posudzovanom období zvýšila približne z 354 000 EUR asi na 407 000 EUR. Tieto zvýšené investície sa použili najmä na nahradenie existujúcich aktív a získanie ďalšieho a/alebo nového zariadenia na lepšie zvládnutie existujúcej výroby.

(49)

Návratnosť investícií spolupracujúcich výrobcov výrobného odvetvia Spoločenstva, ktorá vyjadruje ich výsledok pred zdanením, vyjadrený ako percento priemernej počiatočnej a záverečnej čistej účtovnej hodnoty aktív použitých vo výrobe príslušného výrobku, bola v období rokov 2000 až 2003 pozitívna, čo poukazovalo na ich ziskovú situáciu. V roku 2004 a OP bola ich návratnosť investícií negatívna, čo poukazovalo na vytváranie straty.

(50)

Výrobné odvetvie Spoločenstva netvrdilo ani nenaznačilo, že narazilo na problémy so zvýšením kapitálu pre svoje činnosti. Je však potrebné uviesť, že straty, ktoré výrobné odvetvie utrpelo v roku 2004 a OP, spôsobili z tohto hľadiska nepriaznivú situáciu. Okrem toho je pozoruhodné, že malé a rodinné podniky, medzi ktoré patria spolupracujúci výrobcovia výrobného odvetvia Spoločenstva, majú iba vonkajších poskytovateľov finančných prostriedkov. Títo nie sú vo všeobecnosti ochotní prijať riziko, ktoré by materské spoločnosti v prípade väčších skupín prijali z dlhodobejšieho obchodného hľadiska, dúfajúc, že zotavenie sa zo súčasnej ťažkej situácie, v ktorej sa výrobné odvetvie nachádza, bude možné.

(51)

Spolupracujúci výrobcovia výrobného odvetvia Spoločenstva zaznamenali prílev čistej hotovosti z prevádzkových činností v období od roku 2001 do roku 2003. To sa však negatívne zmenilo v roku 2004 a v OP a prejavilo sa vo výrazných stratách zaznamenaných v týchto rokoch. To isté platí aj v prípade, ak je peňažný tok vyjadrený ako percento obratu. Počas posudzovaného obdobia sa zaznamenali výrazné krátkodobé odchýlky v peňažnom toku, ktoré boli spôsobené odchýlkami v stave zásob (pozri odôvodnenie 41).

(52)

Celkové mzdy spolupracujúcich výrobcov výrobného odvetvia Spoločenstva zostali v posudzovanom období pomerne stabilné s výnimkou 7 % poklesu v roku 2003. Pohyb v mzdách je nižší ako pohyb v životných nákladoch.

(53)

Pokiaľ ide o vplyv veľkosti skutočného dumpingového rozpätia na výrobné odvetvie Spoločenstva, tento vplyv je vzhľadom na objem a ceny dovozu z ČĽR podstatný.

(54)

Výrobné odvetvie Spoločenstva nebolo v situácii, aby sa muselo zotaviť z predchádzajúcich vplyvov poškodzujúceho dumpingu.

(55)

Preskúmanie uvedených faktorov ukazuje, že v období medzi rokom 2001 a OP sa dumpingový dovoz prudko zvýšil z hľadiska objemu a podielu na trhu. Jeho objem sa v skutočnosti zvýšil v posudzovanom období takmer trojnásobne a v OP jeho podiel na trhu dosiahol 31,7 %. Je potrebné uviesť, že dumpingový dovoz v OP predstavoval 72,7 % celkového dovozu príslušného výrobku do Spoločenstva. V OP okrem toho boli predajné ceny výrobného odvetvia Spoločenstva podstatne podhodnotené o 30 % cenami príslušného dovozu.

(56)

Takmer všetky ukazovatele ujmy sa v posudzovanom období vyvíjali negatívne. Výroba a využitie kapacity klesli (výroba – 20 % a využitie kapacity – 14 percentuálnych bodov), hoci vzhľadom na zvýšenie spotreby Spoločenstva o 5 % v rovnakom období sa mohlo očakávať, že tieto ukazovatele sa budú vyvíjať skôr pozitívne. Výrazne klesol aj objem predaja a predajné ceny (objem predaja – 17 % a predajné ceny – 10 %).

(57)

Výrobné odvetvie Spoločenstva stratilo v posudzovanom období významný podiel na trhu v čase, keď celková spotreba Spoločenstva vzrástla približne z 19,8 milióna štvorcových stôp na takmer 20,9 milióna štvorcových stôp. Výrobné odvetvie Spoločenstva zažilo dramatický pokles ziskovosti (– 10 percentuálnych bodov), peňažného toku (– 20,6 % obratu) a návratnosti investícií (– 37 percentuálnych bodov).

(58)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa dospelo k predbežnému záveru, že výrobné odvetvie Spoločenstva utrpelo značnú ujmu charakterizovanú prudkým poklesom cien, klesajúcou ziskovosťou, ako aj klesajúcou návratnosťou investícií v zmysle článku 3 základného nariadenia.

(59)

V súlade s článkom 3 ods. 6 a 7 základného nariadenia sa preskúmalo, či dumpingový dovoz s pôvodom v ČĽR spôsobil výrobnému odvetviu Spoločenstva takú ujmu, ktorá sa môže považovať za značnú. Okrem dumpingového dovozu boli preskúmané aj iné známe faktory, ktoré mohli súčasne spôsobiť ujmu výrobnému odvetviu Spoločenstva, aby sa zabezpečilo, že prípadná ujma spôsobená týmito ďalšími faktormi sa nepripíše dumpingovému dovozu.

(60)

Dovoz z ČĽR výrazne vzrástol v posudzovanom období o 4,5 milióna štvorcových stôp z hľadiska objemu a o 21 percentuálnych bodov z hľadiska podielu na trhu. Ceny dovozu s pôvodom v ČĽR výrazne podhodnotili ceny výrobného odvetvia Spoločenstva o 30 %.

(61)

Vplyvy dumpingového dovozu možno objasniť skutočnosťou, že výrobcovia v ČĽR zvýšili svoj podiel na trhu v posudzovanom období na úkor výrobného odvetvia Spoločenstva.

(62)

V období medzi rokom 2001 a OP sa strata podielu výrobného odvetvia Spoločenstva na trhu, ktorá predstavovala 8,8 percentuálneho bodu, úplne absorbovala zvýšením podielu dovozu z ČĽR na trhu.

(63)

Strata podielu na trhu a nedostatočné cenové úrovne výrobného odvetvia Spoločenstva nastali súčasne s poškodzujúcou situáciou výrobného odvetvia, čoho dôkazom boli výrazné straty, prudké zhoršenie jeho peňažného toku a návratnosti investícií a nepriaznivý vývoj zamestnanosti.

(64)

Tieto faktory spolu so skutočnosťou, že výrobné odvetvie Spoločenstva nedokázalo využiť mierne rastúci trh Spoločenstva v dôsledku znížených cien, mali taký účinok, že napriek investíciám smerujúcim do modernizácie výrobných zariadení výrobné odvetvie Spoločenstva utrpelo v sledovanom období značnú ujmu. Zväčšenie podielu dumpingového dovozu na trhu a pokles dovozných cien nastali súčasne s prudkou zmenou podmienok výrobného odvetvia Spoločenstva.

(65)

Údaje o dovoze v objemoch a cenách z iných hlavných krajín sú uvedené v tejto tabuľke.

(66)

Dovoz z Turecka sa počas celého posudzovaného obdobia výrazne zvyšoval a predstavoval nárast podielu na trhu o 6,2 percentuálneho bodu. Prešetrovanie však ukázalo, že výraznú časť tohto dovozu uskutočnil v rokoch 2003, 2004 a v OP jeden spolupracujúci výrobca Spoločenstva. Malá časť týchto dovezených výrobkov slúžila na doplnenie sortimentu výrobkov výrobcu a zvyšok sa po úprave a prebalení opäť vyviezol do tretích krajín. Tieto množstvá by preto nemohli spôsobiť výrobnému odvetviu Spoločenstva ujmu. Zostávajúce množstvá dovezené z Turecka predstavujú nízky a dosť stabilný podiel na trhu, ktorý predstavuje asi 2 % v posudzovanom období okrem OP, keď dosiahli 6 %. Pokiaľ ide o ceny týchto množstiev, boli nižšie ako ceny dovozu z ČĽR v rokoch 2002, 2003 a v OP, ale vyššie ako v rokoch 2001 a 2004. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa dospelo k záveru, že tento dovoz mohol prispieť, aj keď nie významne, k značnej ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva.

(67)

Pokiaľ ide o dovoz z iných krajín ako Turecko, hoci ceny tohto dovozu boli nižšie ako ceny výrobného odvetvia Spoločenstva v posudzovanom období, boli podstatne vyššie ako ceny dovozu z ČĽR počas celého posudzovaného obdobia okrem OP. Objem dovozu vzrástol z 1,7 milióna štvorcových stôp v roku 2001 na 2,5 milióna štvorcových stôp v OP, čo predstavuje zvýšenie podielu na trhu o 3,2 percentuálneho bodu v posudzovanom období v porovnaní s nárastom o 21 percentuálnych bodov v rovnakom období, pokiaľ ide o dovoz z ČĽR. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa preto dospelo k predbežnému záveru, že dovoz z iných tretích krajín nemohol byť určujúcim dôvodom ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva.

(68)

Podiel nespolupracujúcich výrobcov príslušného výrobku v Spoločenstve na trhu bol v OP asi 24 %, pokles takmer zo 40 % v roku 2001. Ich objem predaja v posudzovanom období výrazne klesol o 36 %. Priemerné ceny nespolupracujúcich výrobcov sa okrem toho dostali na rovnakú úroveň ako priemerné ceny výrobcov navrhovateľa. Tento dôkaz svedčí o tom, že sú v rovnakej situácii ako výrobné odvetvie Spoločenstva, t. j. že utrpeli ujmu v dôsledku dumpingového dovozu. Nie je preto možné dospieť k záveru, že iní výrobcovia v Spoločenstve spôsobili výrobnému odvetviu Spoločenstva značnú ujmu.

(69)

Vývoz výrobného odvetvia Spoločenstva, ktorý je uvedený v tabuľke v odôvodnení 41, vzrástol v posudzovanom období o 7 % na rozdiel od predaja na trhu EÚ, ktorý sa v rovnakom období znížil o 17 %. Vývozné predajné ceny boli v posudzovanom období v priemere na úrovni zisku alebo na vyrovnanej úrovni. Za týchto okolností sa dospelo k predbežnému záveru, že vývozná výkonnosť výrobného odvetvia Spoločenstva neprispela k utrpenej ujme.

(70)

Zainteresované strany v priebehu prešetrovania neuviedli žiadne ďalšie faktory, ktoré by mohli súčasne spôsobiť ujmu výrobnému odvetviu Spoločenstva, ani neboli zistené žiadne ďalšie takéto faktory.

(71)

Je potrebné zdôrazniť, že ujma mala v tomto prípade predovšetkým formu poklesu cien a klesajúceho predaja, ktoré spôsobujú výrobnému odvetviu Spoločenstva výrazné straty. K tomuto stavu došlo súčasne s prudkým nárastom dovozu z ČĽR za dumpingové ceny, ktoré výrazne podhodnotili ceny výrobného odvetvia Spoločenstva. Neexistuje žiadny náznak toho, že by uvedené iné faktory mohli byť významným dôvodom značnej ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva.

(72)

Vzhľadom na uvedenú analýzu, ktorá primerane odlíšila a rozdelila vplyvy všetkých známych faktorov na situáciu výrobného odvetvia Spoločenstva od poškodzujúcich vplyvov dumpingového dovozu, sa dospelo k predbežnému záveru, že existuje príčinná súvislosť medzi dumpingovým dovozom z ČĽR a značnou ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva.

(73)

V súlade s článkom 21 základného nariadenia Komisia posudzovala, či by napriek záveru o poškodzujúcom dumpingu zavedenie antidumpingových opatrení bolo v rozpore so záujmami Spoločenstva ako celku. Stanovenie záujmu Spoločenstva bolo založené na preskúmaní všetkých rôznych záujmov, t. j. záujmu výrobného odvetvia Spoločenstva, dovozcov príslušného výrobku a obchodníkov s príslušným výrobkom.

(74)

Aby Komisia posúdila záujem Spoločenstva, analyzovala pravdepodobné vplyvy zavedenia/nezavedenia antidumpingových opatrení na príslušné hospodárske subjekty.

(75)

Výrobné odvetvie Spoločenstva tvoria najmä malé spoločnosti. Výrobná činnosť v súčasnosti využíva iba 57 % výrobnej kapacity.

(76)

Očakáva sa, že zavedenie opatrení zabráni pokračujúcej deformácii trhu a poklesu cien. Opatrenia by umožnili výrobnému odvetviu Spoločenstva zvýšiť predaj a takto obnoviť stratený podiel na trhu, a pritom predávať za ceny, ktoré by pokryli náklady a priniesli zisk. Na záver sa očakáva, že najmä pokles jednotkových nákladov (vďaka vyššiemu využitiu kapacity v dôsledku zvýšeného predaja a následne vyššej produktivite) a v menšej miere mierny nárast cien by umožnili, aby výrobné odvetvie Spoločenstva zlepšilo svoju finančnú situáciu.

(77)

Ak sa antidumpingové opatrenia nezavedú, je pravdepodobné, že negatívny trend finančnej situácie výrobného odvetvia Spoločenstva bude pokračovať. Výrobné odvetvie Spoločenstva je výrazne poznačené stratou príjmov v dôsledku znížených cien, klesajúcim podielom na trhu a výraznými stratami. Vzhľadom na klesajúce príjmy a značnú ujmu, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva v OP, je veľmi pravdepodobné, že finančná situácia výrobného odvetvia Spoločenstva sa bude ďalej zhoršovať, ak sa opatrenia nezavedú. To by nakoniec viedlo k zníženiu výroby a zatvoreniu výrobných závodov, čo by ohrozilo zamestnanosť a investície v Spoločenstve.

(78)

Vzhľadom na uvedené sa dospelo k predbežnému záveru, že zavedenie antidumpingových opatrení by umožnilo výrobnému odvetviu Spoločenstva zotaviť sa z poškodzujúceho dumpingu, ktorý utrpelo, a bolo by v záujme výrobného odvetvia Spoločenstva.

(79)

Ako bolo uvedené v odôvodnení 6, po začatí prešetrovania sa prihlásili traja dovozcovia, ale následne všetci odmietli spolupracovať pri prešetrovaní. Žiaden z nich nevyjadril stanovisko k možnému zavedeniu opatrení. Za týchto okolností nebolo možné úplné posúdenie pravdepodobného vplyvu prijatia alebo neprijatia opatrení. Je však potrebné pripomenúť, že antidumpingové opatrenia nie sú určené na to, aby bránili dovozu, ale skôr na to, aby zabezpečili, že dovoz sa nebude uskutočňovať za poškodzujúco dumpingové ceny. Keďže vstup dovozu na trh Spoločenstva za primerané ceny bude stále povolený a dovoz z tretích krajín budú tiež pokračovať, je pravdepodobné, že tradičný obchod dovozcov nebude výrazne ovplyvnený, dokonca aj keď budú zavedené antidumpingové opatrenia proti dumpingovému dovozu. Okrem toho je potrebné uviesť, že pripomienky dovozcov proti zavedeniu opatrení neboli podložené, a preto boli ako také zamietnuté.

(80)

Je preto možné dospieť k predbežnému záveru, že pravdepodobné vplyvy zavedenia antidumpingových opatrení na neprepojených dovozcov/obchodníkov by neboli významné.

(81)

V lehote stanovenej v oznámení o začatí sa neprihlásilo žiadne združenie užívateľov ani spotrebiteľov. Vzhľadom na chýbajúcu spoluprácu s týmito stranami možno urobiť predbežný záver, že zavedenie akéhokoľvek antidumpingového opatrenia by nemalo neprimeraný vplyv na ich situáciu. Veľký počet výrobcov v Spoločenstve a objem dovozu z iných tretích krajín okrem toho zabezpečí, že užívatelia a maloobchodníci budú mať naďalej veľký výber dodávateľov príslušného výrobku za primerané ceny. Očakáva sa, že opatrenia spôsobia nárast cien v prospech výrobného odvetvia Spoločenstva, aby sa vrátilo do prijateľného ziskového stavu. Je však nepravdepodobné, že takéto zvýšenie bude výrazné, keďže značný dovoz z iných krajín za konkurenčné ceny zabráni výrobnému odvetviu Spoločenstva, aby nadmerne zvýšilo svoje ceny.

(82)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa dospelo k predbežnému záveru, že v tomto prípade neexistujú žiadne závažné dôvody proti zavedeniu opatrení a že uplatnenie opatrení by bolo v rozpore so záujmom Spoločenstva.

(83)

Vzhľadom na závery, ku ktorým sa dospelo, pokiaľ ide o dumping, ujmu, príčinné súvislosti a záujem Spoločenstva, by sa dočasné opatrenia mali zaviesť, aby sa zabránilo ďalšej ujme výrobného odvetvia Spoločenstva spôsobenej dumpingovým dovozom.

(84)

Dočasné opatrenia by sa mali zaviesť na takej úrovni, ktorá bude dostatočná na odstránenie poškodzujúceho vplyvu, ktorý spôsobil výrobnému odvetviu Spoločenstva dumpingový dovoz, bez toho, aby sa prekročilo zistené dumpingové rozpätie. Pri výpočte výšky cla potrebného na odstránenie vplyvov poškodzujúceho dumpingu sa vzalo do úvahy, že prípadné opatrenia by mali výrobnému odvetviu Spoločenstva umožniť pokryť svoje náklady a dosiahnuť celkový zisk pred zdanením, ktorý by výrobné odvetvie Spoločenstva mohlo primerane dosiahnuť za normálnych podmienok hospodárskej súťaže, t. j. pri absencii dumpingového dovozu.

(85)

Predpokladá sa, že v období rokov 2001 a 2002 bola na trhu Spoločenstva normálna konkurenčná situácia a výrobné odvetvie Spoločenstva dosahovalo pri absencii poškodzujúceho dumpingu obvyklé ziskové rozpätie, ktoré v priemere predstavovalo úroveň 5 %. V dôsledku toho sa na základe dostupných informácií predbežne zistilo, že ziskové rozpätie predstavujúce 5 % obratu by sa mohlo považovať za primeranú úroveň, ktorú by výrobné odvetvie Spoločenstva mohlo dosiahnuť pri absencii poškodzujúceho dumpingu.

(86)

Požadované zvýšenie ceny bolo potom stanovené na základe porovnania váženej priemernej dovoznej ceny na rovnakej úrovni obchodu, ktorá bola stanovená pre výpočty podhodnotenia ceny, s nepoškodzujúcou cenou výrobkov predávaných výrobným odvetvím Spoločenstva na trhu Spoločenstva. Nepoškodzujúca cena sa získala úpravou predajných cien každého výrobcu výrobného odvetvia Spoločenstva na rovnovážny bod a pripočítaním uvedeného ziskového rozpätia. Akýkoľvek rozdiel vyplývajúci z tohto porovnania bol potom vyjadrený ako percento celkovej dovoznej hodnoty CIF.

(87)

Rozpätie odstránenia ujmy zistené na tomto základe bolo 62 %.

(88)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa predpokladá, že v súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia by sa mali uložiť dočasné antidumpingové clá na dovoz semišových usní s pôvodom v ČĽR na úrovni zisteného rozpätia odstránenia ujmy, keďže toto rozpätie bolo nižšie ako zistené dumpingové rozpätie.

(89)

V záujme riadneho administratívneho spracovania by sa mala stanoviť lehota, v rámci ktorej zainteresované strany, ktoré sa prihlásili v termíne stanovenom v oznámení o začatí, môžu písomne vyjadriť svoje stanovisko a požiadať o vypočutie. Okrem toho je potrebné uviesť, že zistenia týkajúce sa uloženia cla na účely tohto nariadenia sú dočasné a je možné, že sa na účely konečného cla budú musieť prehodnotiť,