24.12.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 342/20

(1)

Pružné využívanie vzdušného priestoru je koncepciou spravovania vzdušného priestoru, ktorú opísala Medzinárodná organizácia civilného letectva (ICAO) a rozvinula Európska organizácia pre leteckú bezpečnosť (Eurocontrol), v zmysle ktorej by sa vzdušný priestor nemal označovať ako výhradne civilný alebo vojenský vzdušný priestor, ale mal by sa skôr považovať za jeden celok, v ktorom sa musia požiadavky všetkých používateľov uspokojiť v čo najväčšom možnom rozsahu.

(2)

V súlade s článkom 8 ods. 1 nariadenia (ES) č. 549/2004 dostal Eurocontrol poverenie pomôcť Komisii pri vývoji implementačných pravidiel pružného využívania vzdušného priestoru. Toto nariadenie plne prihliada na výslednú správu o poverení z 30. decembra 2004, ktorú vydal Eurocontrol.

(3)

Toto nariadenie sa nevzťahuje na vojenské operácie a výcvik, ako sa uvádza v článku 1 ods. 2 nariadenia (ES) č. 549/2004.

(4)

Členské štáty sa zaviazali vo vyhlásení o vojenských otázkach súvisiacich s jednotným európskym vzdušným priestorom (3) zaviazali vzájomne spolupracovať s ohľadom na vnútroštátne vojenské požiadavky, aby zabezpečili koncepciu pružného využívania vzdušného priestoru úplne a jednotne uplatňovali všetci užívatelia vzdušného priestoru vo všetkých členských štátoch.

(5)

V správe, ktorú vydalo oddelenie Eurocontrolu na posudzovanie výkonnosti (Performance Review Unit) spoločne s agentúrou Eurocontrolu v októbri 2001, sa uvádza, že v súčasnom uplatňovaní pružného využívania vzdušného priestoru v Európe existuje významný priestor na zlepšenie. Mali by sa prijať spoločné pravidlá na zabezpečenie tohto zlepšenia.

(6)

Koncepcia pružného využívania vzdušného priestoru zahŕňa aj priestor nad otvoreným morom. Mala by sa preto uplatňovať bez toho, aby boli dotknuté práva a povinnosti členských štátov podľa Dohovoru o medzinárodnom civilnom letectve zo 7. decembra 1944 (Chicagsky dohovor) a jeho príloh alebo Dohovoru OSN o morskom práve z roku 1982.

(7)

Existujú činnosti, ktoré si vzhľadom na ich nebezpečný charakter vyžadujú v stanovenom čase vyhradenie určitej časti vzdušného priestoru na výlučné alebo zvláštne využitie a potrebu zabezpečiť účinný a bezpečný rozstup od ostatnej letovej prevádzky.

(8)

Účinné a harmonizované uplatňovanie pružného využívania vzdušného priestoru v celom Spoločenstve si vyžaduje jasné a konzistentné pravidlá pre civilno-vojenskú koordináciu, v ktorej by sa mali zohľadňovať všetky požiadavky užívateľov a charakter ich rôznych činností.

(9)

Účinné postupy civilno-vojenskej koordinácie by sa mali opierať o pravidlá a normy s cieľom zabezpečiť účinné využívanie vzdušného priestoru všetkými užívateľmi.

(10)

Pri uplatňovaní koncepcie využívania vzdušného priestoru je dôležitá spolupráca medzi susediacimi členskými štátmi a zohľadnenie cezhraničných operácií.

(11)

Odlišnosti v organizovaní civilnej a vojenskej spolupráce v Spoločenstve obmedzuje jednotné a včasné spravovanie vzdušného priestoru. Je preto dôležité identifikovať osoby a/alebo organizácie, ktoré sú zodpovedné za uplatňovanie koncepcie pružného využívania vzdušného priestoru v každom členskom štáte. Tieto informácie by sa mali sprístupniť členským štátom.

(12)

Konzistentné postupy pre civilnú a vojenskú koordináciu a využívanie spoločného vzdušného priestoru sú dôležitým prvkom pri vytváraní funkčných blokov vzdušného priestoru definovaných v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 549/2004.

(13)

Flexibilné využitie vzdušného priestoru predstavuje riadenie na strategickej, predtaktickej a taktickej úrovni, pričom ide o samostatné riadiace funkcie, ktoré sú navzájom úzko súvisia a preto za účelom účinného využívania vzdušného priestoru musia byť vykonávané koherentne.

(14)

Programy riadenia letovej prevádzky, ktoré sa vypracúvajú v rámci spolupráce na európskej úrovni, by mali umožniť postupné dosahovanie konzistentnosti medzi funkciami spravovania vzdušného priestoru, usporiadania toku letovej prevádzky a letových prevádzkových služieb.

(15)

Keď sa v tom istom vzdušnom priestore vyskytnú rozličné letecké činnosti s rôznymi požiadavkami, ich koordinácia by sa mala zamerať na bezpečné vykonávanie letov a zároveň na optimálne využitie vzdušného priestoru, ktorý je k dispozícii.

(16)

Presnosť informácií o stave vzdušného priestoru a o konkrétnych situáciách a ich včasná distribúcia v letovej prevádzke civilným a vojenským riadiacim letovej prevádzky má priamy vplyv na bezpečnosť a účinnosť vykonávania letov.

(17)

Včasný prístup k aktualizovaným informáciám o stave vzdušného priestoru je dôležitý pre všetky zúčastnené strany, ktoré chcú zužitkovať dostupné štruktúry vzdušného priestoru, keď vypĺňajú alebo menia letový plán.

(18)

Pravidelné posudzovanie využitia vzdušného priestoru je významným spôsobom zvyšovania dôvery medzi poskytovateľmi civilných a vojenských služieb a používateľmi a je dôležitým nástrojom na zlepšenie organizácie a spravovania vzdušného priestoru.

(19)

Výročná správa o uplatňovaní pružného využívania vzdušného priestoru uvedená v článku 7 ods. 2 nariadenia (ES) č. 551/2004 by mala obsahovať príslušné informácie zozbierané vo vzťahu k pôvodným cieľom s jediným zámerom a to lepšie uspokojiť požiadavky používateľov.

(20)

Na splnenie požiadaviek na koordináciu medzi stanovišťami civilných letových prevádzkových služieb a vojenských letových prevádzkových služieb a/alebo vojenskými riadiacimi stanovišťami by sa malo stanoviť prechodné obdobie.

(21)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Výboru pre jednotný vzdušný priestor zriadeného podľa článku 5 ods. 1 nariadenia (ES) č. 549/2004,

a)

„pracovisko spravovania vzdušného priestoru (AMC)“ znamená pracovisko, ktoré zodpovedá za každodenné spravovanie vzdušného priestoru patriaceho do zodpovednosti jedného alebo viacerých členských štátov;

b)

„rezervácia vzdušného priestoru“ znamená stanovený rozsah vzdušného priestoru rezervovaný na výlučné alebo špecifické využitie určitými kategóriami používateľov;

c)

„obmedzenie vzdušného priestoru“ znamená vymedzený vzdušný priestor, v ktorom môžu byť v určitých časoch rôznym spôsobom riadené činnosti nebezpečné pre let lietadla („nebezpečná oblasť“); alebo taký vzdušný priestor nachádzajúci sa nad pevninou alebo teritoriálnymi vodami štátu, v ktorom je let lietadla obmedzený v súlade s určitými špecifickými podmienkami („obmedzená oblasť“); alebo vzdušný priestor nachádzajúci sa nad pevninou alebo teritoriálnymi vodami štátu, v ktorom je let lietadla zakázaný („zakázaná oblasť“).

d)

„štruktúra vzdušného priestoru“ znamená vymedzenú časť vzdušného priestoru určenú na bezpečnú a optimálnu prevádzku lietadla;

e)

„stanovište letových prevádzkových služieb (stanovište ATS)“ znamená civilné alebo vojenské stanovište zodpovedné za poskytovanie letových prevádzkových služieb;

f)

„civilno-vojenská koordinácia“ znamená koordináciu medzi civilnou a vojenskou stranou, ktoré sú oprávnené prijímať rozhodnutia a schvaľovať opatrenia potrebné na daný účel;

g)

„vojenské stanovište riadenia“ znamená každé stacionárne alebo mobilné vojenské stanovište, ktoré riadi vojenskú letovú prevádzku a/alebo iné činnosti, ktoré si pre svoj špecifický charakter môžu vyžadovať rezerváciu alebo obmedzenie vzdušného priestoru;

h)

„cezhraničný vzdušný priestor“ znamená štruktúru vzdušného priestoru presahujúcu hranice štátov a/alebo regionálne hranice informačných oblastí;

i)

„letový zámer“ znamená dráhu letu a príslušné údaje o lete, ktorými sa opisuje plánovaná dráha letu na miesto určenia, aktualizované v ktoromkoľvek okamihu;

j)

„dráha letu“ znamená trojrozmerne definovanú dráhu letu lietadla vo vzduchu;

k)

„reálny čas“ znamená skutočný čas, v ktorom sa odohráva istý proces alebo istá udalosť;

l)

„rozstup“ znamená vzdialenosť medzi lietadlami, hladinami alebo traťami;

m)

„používatelia“ znamená civilné alebo vojenské lietadlá prevádzkované vo vzduchu, ako aj akékoľvek iné strany, ktoré vyžadujú vzdušný priestor.

a)

Koordinácia medzi civilnými a vojenskými orgánmi sa organizuje na strategickej, predtaktickej a taktickej úrovni spravovania vzdušného priestoru prostredníctvom uzatvárania dohôd a stanovenia postupov s cieľom zvýšiť úroveň bezpečnosti a kapacitu vzdušného priestoru a zlepšiť účinnosť a pružnosť prevádzky lietadiel.

b)

Konzistentnosť medzi spravovaním vzdušného priestoru, riadením toku letovej prevádzky a letovými prevádzkovými službami sa stanoví a udržiava na troch úrovniach spravovania vzdušného priestoru vymenovaných v písmene a) s cieľom zabezpečiť účinnosť plánovania vzdušného priestoru, jeho prideľovania a využívania na prospech všetkých používateľov.

c)

Rezervácia vzdušného priestoru na výlučné alebo osobitné využitie istými kategóriami používateľov má dočasný charakter, uplatňuje sa len v ohraničenom časovom období, ktoré spočíva na skutočnom využití, a uvoľní sa hneď ako sa činnosť, ktorá spôsobila jeho rezervovanie, skončí.

d)

Členské štáty navzájom spolupracujú pri účinnom a konzistentnom uplatňovaní koncepcie pružného využívania vzdušného priestoru presahujúcom štátne hranice a/alebo hranicami letových informačných oblastí a to najmä pri riešení cezhraničných aktivít. Táto spolupráca zahŕňa všetky príslušné právne, prevádzkové a technické otázky.

e)

Stanovištia letových prevádzkových služieb a používatelia využívajú dostupný vzdušný priestor čo najefektívnejšie.

a)

zabezpečujú celkové uplatňovanie koncepcie pružného využívania vzdušného priestoru na strategickej, predtaktickej a taktickej úrovni;

b)

pravidelne vyhodnocujú požiadavky užívateľov;

c)

schvaľujú činnosti, ktoré si vyžadujú vyhradenie alebo obmedzenie vzdušného priestoru;

d)

stanovujú dočasné štruktúry a postupy vzdušného priestoru s cieľom ponúknuť viacero možností rezervácie vzdušného priestoru a tratí;

e)

stanovujú kritériá a postupy na vytvorenie a využívanie variabilných horizontálnych a vertikálnych hraníc vzdušného priestoru potrebných na prispôsobenie sa rôznym odchýlkam dráh letu a krátkodobým zmenám letov;

f)

posudzujú vnútroštátne štruktúry vzdušného priestoru a sieť tratí s cieľom plánovať pružné štruktúry vzdušného priestoru a postupy;

g)

definujú špecifické podmienky, podľa ktorých majú zodpovednosť za rozstup medzi civilnými a vojenskými letmi stanovištia letových prevádzkových služieb alebo vojenské stanovištia riadenia.

h)

rozvíjajú využitie cezhraničného vzdušného priestoru so susediacimi štátmi ak je to potrebné z hľadiska tokov prevádzky a činností používateľov;

i)

koordinujú svoje politiky spravovania vzdušného priestoru so susediacimi štátmi s cieľom spoločne riešiť využívanie vzdušného priestoru naprieč štátnymi hranicami a/alebo regionálnymi hranicami letových informačných oblastí;

j)

zavádzajú a sprístupňujú štruktúry vzdušného priestoru používateľmi v úzkej spolupráci a koordinácii so susediacimi členskými štátmi, v prípadoch kde dané štruktúry vzdušného priestoru významne ovplyvňujú prevádzku naprieč štátnymi hranicami a/alebo hranicami letových informačných oblastí s cieľom zabezpečiť optimálne využitie vzdušného priestoru pre všetkých používateľov v celom Spoločenstve;

k)

spolu so susediacimi štátmi stanovujú spoločný súbor noriem pre rozstup medzi civilnými a vojenskými letmi v prípade cezhraničných činností;

l)

stanovujú konzultačné mechanizmy medzi osobami alebo organizáciami podľa odseku 3 a všetkými relevantnými partnermi a organizáciami s cieľom zabezpečiť zodpovedajúce riešenie požiadaviek používateľov;

m)

posudzujú a vyhodnocujú postupy tykajúce sa vzdušného priestoru a výkonnosť systému pružného využívania vzdušného priestoru;

n)

zavádzajú mechanizmy na archivovanie údajov o požiadavkách, prideľovaní a skutočnom využívaní štruktúr vzdušného priestoru na ďalšie analytické a plánovacie činnosti.