22.7.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 191/29

(1)

Rozdiely medzi právnymi predpismi alebo správnymi opatreniami prijatými členskými štátmi vo vzťahu k ekodizajnu výrobkov využívajúcich energiu môžu vytvárať prekážky obchodu a narúšať hospodársku súťaž v rámci Spoločenstva, a tým môžu mať priamy vplyv na vytvorenie a fungovanie vnútorného trhu. Harmonizácia vnútroštátnych právnych predpisov je jediným prostriedkom ako zabrániť takýmto prekážkam obchodu a nekalej hospodárskej súťaži.

(2)

Výrobky využívajúce energiu majú veľký podiel na spotrebúvaní prírodných zdrojov a energie v Spoločenstve. Majú aj množstvo iných významných vplyvov na životné prostredie. Vo veľkej väčšine kategórií výrobkov dostupných na trhu Spoločenstva možno pozorovať rôzne stupne vplyvu na životné prostredie napriek tomu, že majú podobný funkčný výkon. V záujme trvalo udržateľného rozvoja je potrebné podporovať nepretržité zlepšovanie celkového vplyvu týchto výrobkov na životné prostredie, a to predovšetkým zistením hlavných zdrojov negatívnych vplyvov na životné prostredie a zabránením prenosu znečistenia, ak toto zlepšovanie nespôsobuje nadmerné náklady.

(3)

Ekodizajn výrobkov je rozhodujúcim faktorom stratégie Spoločenstva v integrovanej politike výrobkov. Ako preventívny prístup vytvorený na účely optimalizácie environmentálnych vlastností výrobkov a zároveň zachovania ich funkčných vlastností, poskytuje výrobcom, spotrebiteľom a spoločnosti ako takej úplne nové možnosti.

(4)

Zlepšenie energetickej účinnosti — kde účinnejšie konečné využitie elektrickej energie predstavuje jednu z dostupných možností — sa považuje za výrazne prispievajúce k dosiahnutiu cieľov pre emisie skleníkových plynov v Spoločenstve. Dopyt po elektrickej energii je najrýchlejšie rastúcou kategóriou konečného využitia energie, a predpokladá sa, že v priebehu nasledujúcich 20 až 30 rokov vzrastie, ak sa na boj proti tomuto trendu neprijmú žiadne politické kroky. Významné zníženie spotreby energie, ako ho navrhuje Komisia v Európskom programe klimatickej zmeny (ECCP), je možné. Zmena klímy je jednou z priorít šiesteho environmentálneho akčného programu Spoločenstva ustanoveného rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 1600/2002/ES (3). Úspora energie je z hľadiska nákladov najúčinnejší spôsob ako zvýšiť bezpečnosť zásobovania a znížiť závislosť od dovozu. Z tohto dôvodu by sa mali prijať zásadné opatrenia a ciele na strane dopytu.

(5)

Mali by sa prijať opatrenia vo fáze projektovania výrobkov využívajúcich energiu, pretože je zrejmé, že o znečistení spôsobenom počas životného cyklu výrobku sa rozhoduje práve v tejto fáze, a zároveň vtedy vzniká väčšina vzniknutých výdavkov.

(6)

Mal by sa vytvoriť jednotný rámec na uplatnenie požiadaviek Spoločenstva na ekodizajn výrobkov využívajúcich energiu s cieľom zabezpečiť voľný pohyb takých výrobkov, ktoré spĺňajú tieto požiadavky, a zlepšiť ich celkový vplyv na životné prostredie. Tieto požiadavky Spoločenstva by mali rešpektovať zásady spravodlivej hospodárskej súťaže a medzinárodného obchodu.

(7)

Požiadavky na ekodizajn by sa mali stanoviť so zreteľom na ciele a priority šiesteho environmentálneho akčného programu Spoločenstva, podľa potreby aj vrátane príslušných cieľov týkajúcich sa tematických stratégií tohto programu.

(8)

Cieľom tejto smernice je dosiahnuť vysokú úroveň ochrany životného prostredia prostredníctvom zníženia potenciálnych vplyvov výrobkov využívajúcich energiu na životné prostredie, čo bude v konečnom dôsledku prínosom pre spotrebiteľov a iných koncových užívateľov. Trvalo udržateľný rozvoj si vyžaduje aj náležité zohľadnenie zdravotného, sociálneho a hospodárskeho vplyvu plánovaných opatrení. Zlepšenie energetickej účinnosti výrobkov prispieva k bezpečnosti dodávok energie, čo je základnou podmienkou zdravej hospodárskej činnosti, a tým aj trvalo udržateľného rozvoja.

(9)

Členský štát, ktorý považuje za potrebné zachovať vnútroštátne ustanovenia z dôvodu výraznej potreby ochrany životného prostredia, alebo zaviesť nové ustanovenia založené na nových vedeckých dôkazoch týkajúcich sa ochrany životného prostredia ohľadom problému, ktorý je špecifický pre daný členský štát a ktorý sa vyskytne po prijatí platného vykonávacieho opatrenia, tak môže urobiť za podmienok uvedených v článku 95 ods. 4, 5 a 6 zmluvy, podľa ktorého sa vyžaduje predchádzajúce oznámenie tejto skutočnosti Komisii a jej súhlas.

(10)

S cieľom maximalizovať environmentálne prínosy vyplývajúce zo zlepšeného projektovania môže byť potrebné informovať spotrebiteľov o environmentálnej charakteristike a vlastnostiach výrobkov využívajúcich energiu a upovedomiť ich o tom, ako výrobky používať spôsobom, ktorý je ohľaduplný voči životnému prostrediu.

(11)

Cieľom prístupu ustanoveného v Zelenej knihe o integrovanej politike výrobkov, ktorý predstavuje hlavný inovačný prvok šiesteho environmentálneho akčného programu Spoločenstva, je zníženie vplyvu výrobku na životné prostredie počas jeho celého životného cyklu. Zváženie vplyvu výrobku na životné prostredie počas jeho životného cyklu už vo fáze projektovania má vysoký potenciál umožniť environmentálne zlepšenie hospodárnym spôsobom. Mala by existovať dostatočná flexibilita, aby sa tento faktor mohol začleniť do projektovania výrobku, a pritom zohľadniť technické, funkčné a ekonomické zretele.

(12)

Napriek tomu, že je žiaduce mať komplexný prístup k environmentálnym vlastnostiam, zníženie emisií skleníkových plynov prostredníctvom zvýšenej energetickej účinnosti by sa malo do prijatia pracovného plánu považovať za prvoradý environmentálny cieľ.

(13)

Môže byť potrebné a opodstatnené vytvoriť konkrétne kvantifikované požiadavky na ekodizajn niektorých výrobkov alebo niektorých ich environmentálnych aspektov s cieľom zaručiť, aby ich vplyv na životné prostredie bol minimálny. V súvislosti s naliehavou potrebou prispieť k dosiahnutiu záväzkov v rámci Kjótskeho protokolu k Rámcovému dohovoru OSN o zmene klímy (UNFCCC) a bez toho, aby bol dotknutý integrovaný prístup podporovaný v tejto smernici, je potrebné prideliť istú prioritu tým opatreniam, ktoré majú vysoký potenciál znížiť emisie skleníkových plynov pri nízkych nákladoch. Takéto opatrenia môžu prispievať aj k trvalo udržateľnému využívaniu zdrojov a tvoria hlavný prínos desaťročnému rámcu programov pre trvalo udržateľnú výrobu a spotrebu dohodnutý na Svetovom summite o trvalo udržateľnom rozvoji v Johannesburgu v septembri roku 2002.

(14)

Vo všeobecnosti by sa mala spotreba energie výrobkov využívajúcich energiu v stave pohotovosti alebo vo vypnutom stave znížiť na minimum nevyhnutné na ich riadne fungovanie.

(15)

Zatiaľ čo najvýkonnejšie výrobky či technológie dostupné na trhu, vrátane medzinárodných trhov, by sa mali považovať za referenčné, úroveň požiadaviek na ekodizajn by sa mala stanoviť na základe technických, ekonomických a ekologických analýz. Pružná metóda stanovenia úrovne týchto požiadaviek môže uľahčiť rýchle zlepšenie ekologického profilu. Pri tejto analýze treba konzultovať so zainteresovanými stranami, ktoré by mali na nej aktívne spolupracovať. Vypracovanie povinných opatrení si vyžaduje riadne konzultácie zainteresovaných strán. Počas týchto konzultácií sa môže ukázať, že je nutné tieto opatrenia zavádzať postupne alebo že sú potrebné prechodné opatrenia. Stanovenie dočasných cieľov zvyšuje predvídateľnosť politiky, umožňuje prispôsobiť vývojové cykly výrobku a uľahčuje zainteresovaným stranám dlhodobé plánovanie.

(16)

Mali by sa uprednostniť alternatívne postupy, ako je samoregulácia zo strany priemyselného odvetvia, ak by takýto postup zabezpečil výsledky danej politiky rýchlejšie alebo lacnejšie ako záväzné požiadavky. Legislatívne opatrenia môžu byť potrebné v prípadoch, keď sa trhové sily nedokážu vyvíjať správnym smerom alebo prijateľne rýchlo.

(17)

Samoregulácia vrátane dobrovoľných dohôd ponúknutých ako jednostranné záväzky zo strany priemyselného odvetvia, môže zabezpečiť rýchly pokrok vďaka rýchlemu a nenákladnému vykonaniu a umožňuje pružné a vhodné prispôsobenie sa technickým možnostiam a citlivým stránkam trhu.

(18)

Na to, aby sa mohli vyhodnotiť dobrovoľné dohody, či iné samoregulačné opatrenia predstavované ako alternatívy k vykonávacím opatreniam, mali by byť k dispozícii informácie aspoň o nasledujúcich otázkach: o otvorenosti účasti, pridanej hodnote, reprezentatívnosti, kvantifikovaných a rozvrhnutých cieľoch, zapojení občianskej spoločnosti, monitorovaní a predkladaní správ, nákladovej efektívnosti samoregulačnej iniciatívy, trvalej udržateľnosti.

(19)

Kapitola 6 „Oznámenia o environmentálnych zmluvách na úrovni Spoločenstva v rámci akčného plánu o zjednodušení a zlepšení regulačného prostredia“ vydaného Komisiou by mohli poskytnúť užitočný návod pri posudzovaní samoregulácie zo strany priemyselného odvetvia v súvislosti s touto smernicou.

(20)

Táto smernica by mala podporiť začlenenie ekodizajnu aj v malých a stredných podnikoch (MSP) a vo veľmi malých podnikoch. Začleneniu môže pomôcť široká dostupnosť a ľahký prístup k informáciám týkajúcim sa udržateľnosti ich výrobkov.

(21)

Na výrobky využívajúce energiu, ktoré spĺňajú požiadavky na ekodizajn ustanovené vo vykonávacích opatreniach k tejto smernici, by malo byť umiestnené označenie CE a súvisiace informácie, aby sa mohli uviesť na vnútorný trh a voľne pohybovať. Rigorózna vynútiteľnosť vykonávacích opatrení je potrebná na to, aby sa znížil vplyv regulovaných výrobkov využívajúcich energiu na životné prostredie a aby sa zabezpečila spravodlivá hospodárska súťaž.

(22)

Pri príprave vykonávacích opatrení a svojho pracovného plánu by Komisia mala konzultovať so zástupcami členských štátov, ako aj so zainteresovanými stranami, ktorých sa týka daná skupina výrobkov, napríklad s priemyselným odvetvím, vrátane MSP a remeselných odvetví, s odbormi, obchodníkmi, maloobchodníkmi, dovozcami, skupinami na ochranu životného prostredia a spotrebiteľskými organizáciami.

(23)

Pri príprave vykonávacích opatrení by Komisia mala tiež riadne zohľadniť existujúce vnútroštátne právne predpisy týkajúce sa životného prostredia, najmä tie, ktoré sa týkajú toxických látok, o ktorých členské štáty uviedli, že sa domnievajú, že by sa mali zachovať bez toho, aby sa zmenšila existujúca a opodstatnená úroveň ochrany v členských štátoch.

(24)

Mali by sa zohľadniť moduly a pravidlá určené na použitie v technických harmonizačných smerniciach podľa rozhodnutia Rady 93/465/EHS z 22. júla 1993 o moduloch používaných v technických harmonizačných smerniciach pre rozličné fázy procesu posudzovania zhody a pravidlách umiestňovania a používania označenia zhody CE (4).

(25)

Orgány dohľadu by si mali vymieňať informácie o opatreniach plánovaných v rámci rozsahu pôsobnosti tejto smernice s cieľom zlepšiť dohľad nad trhom. Takáto spolupráca by mala v maximálnej miere využívať elektronické spôsoby komunikácie a príslušné programy Spoločenstva. Mala by sa uľahčiť výmena informácií o environmentálnych vlastnostiach počas životného cyklu a o výsledkoch dosiahnutých vďaka konštrukčným riešeniam. Jedným z najvýznamnejších prínosov tejto smernice je zhromažďovanie a rozširovanie fondu poznatkov vytvorených snahou výrobcov o ekodizajn.

(26)

Príslušným orgánom je vo všeobecnosti verejný alebo súkromný orgán, určený verejnými orgánmi, a predstavuje potrebné záruky nestrannosti a technickej spôsobilosti potrebnej na overenie toho, či je výrobok v zhode s platnými vykonávacími opatreniami.

(27)

So zreteľom na to, že je dôležité vyhnúť sa nezhode, členské štáty by mali zabezpečiť, aby boli k dispozícii potrebné prostriedky na účinný dohľad nad trhom.

(28)

V súvislosti s prípravou a informáciami o ekodizajne pre MSP môže byť vhodné zvážiť sprievodné činnosti.

(29)

V záujme fungovania vnútorného trhu je mať normy, ktoré boli harmonizované na úrovni Spoločenstva. Po uverejnení odkazu na takúto normu v Úradnom vestníku Európskej únie by mal súlad s danou normou zakladať domnienku zhody s príslušnými požiadavkami ustanovenými vo vykonávacom opatrení prijatom na základe tejto smernice, hoci by sa mali pripustiť aj iné spôsoby preukázania takejto zhody.

(30)

Jednou z hlavných úloh harmonizovaných noriem by mala byť pomoc výrobcom pri uplatňovaní vykonávacích opatrení prijatých podľa tejto smernice. Tieto normy môžu byť kľúčové na stanovenie metodiky merania a skúšania. V prípade všeobecných požiadaviek na ekodizajn by harmonizované normy mohli výrazne prispieť k tomu, aby naviedli výrobcov k vytvoreniu ekologického profilu svojich výrobkov v súlade s požiadavkami platného vykonávacieho opatrenia. Tieto normy by mali jasne označovať vzťah medzi ich ustanoveniami a predmetnými požiadavkami. Harmonizované normy by nemali mať za cieľ stanovovať limity pre environmentálne aspekty.

(31)

Na účely vymedzenia pojmov použitých v tejto smernici je užitočné odkazovať na príslušné medzinárodné normy, napríklad ISO 14040.

(32)

Táto smernica je v súlade s určitými zásadami vykonávania nového prístupu ustanoveného v uznesení Rady zo 7. mája 1985 o novom prístupe k technickej harmonizácii a normám (5) a odkazovania na harmonizované európske normy. Uznesenie Rady z 28. októbra 1999 o úlohe štandardizácie v Európe (6) odporúča, aby Komisia preskúmala, či zásadu nového prístupu možno rozšíriť aj na doposiaľ nepokryté sektory ako prostriedok na skvalitnenie a zjednodušenie právnych predpisov vždy, keď je to možné.

(33)

Táto smernica dopĺňa existujúce nástroje Spoločenstva, napríklad smernicu Rady 92/75/EHS z 22. septembra 1992 o udávaní spotreby energie a iných zdrojov domácimi spotrebičmi na štítkoch a štandardných informáciách o výrobkoch (7), nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1980/2000 zo 17. júla 2000 o revidovanej metóde Spoločenstva pri udeľovaní environmentálnej značky (8), nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2422/2001 zo 6. novembra 2001 o programe označovania energetickej účinnosti kancelárskych zariadení v Spoločenstve (9), smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2002/96/ES z 27. januára 2003 o odpade z elektrických a elektronických zariadení (OEEZ) (10), smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2002/95/ES z 27. januára 2003 o obmedzení používania určitých nebezpečných látok v elektrických a elektronických zariadeniach (11) a smernicu Rady 76/769/EHS z 27. júla 1976 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov o obmedzení uvádzania na trh a používania niektorých nebezpečných látok a prípravkov (12). Synergické účinky medzi touto smernicou a existujúcimi nástrojmi Spoločenstva by mali prispieť k zvýšeniu ich príslušných vplyvov a k stanoveniu koherentných požiadaviek, ktoré budú môcť výrobcovia uplatňovať.

(34)

Keďže smernica Rady 92/42/EHS z 21. mája 1992 o požiadavkách na účinnosť nových teplovodných kotlov na kvapalné alebo plynné palivá (13), smernica Európskeho parlamentu a Rady 96/57/ES z 3. septembra 1996 o požiadavkách na energetickú účinnosť elektrických chladničiek, mrazničiek pre domácnosť a ich kombinácií (14) a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/55/ES z 18. septembra 2000 o požiadavkách na energetickú účinnosť predradníkov pre žiarivkové osvetlenie (15) už obsahujú ustanovenia potrebné na preskúmanie požiadaviek na energetickú účinnosť, mali by sa začleniť do súčasného rámca.

(35)

Smernica 92/42/EHS ustanovuje systém hodnotenia hviezdičkami, ktorý je určený na ohodnotenie energetického výkonu kotlov. Keďže členské štáty a priemyselné odvetvie súhlasia, že sa preukázalo, že systémom hodnotenia hviezdičkami sa nedosiahli očakávané výsledky, smernicu 92/42/EHS je potrebné zmeniť a doplniť tak, aby otvorila cestu účinnejším metódam.

(36)

Požiadavky ustanovené v smernici Rady 78/170/EHS z 13. februára 1978 o výkone zdrojov tepla na vykurovanie priestorov a prípravu teplej úžitkovej vody v nových alebo existujúcich nepriemyselných budovách a o izolácii rozvodov tepla a teplej úžitkovej vody pre domácnosť v nových nepriemyselných budovách (16) boli nahradené ustanoveniami smernice 92/42/EHS, smernice Rady 90/396/EHS z 29. júna 1990 o aproximácii právnych predpisov členských štátov, týkajúcich sa plynových spotrebičov (17) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/91/ES zo 16. decembra 2002 o energetickej hospodárnosti budov (18). Smernica 78/170/EHS by preto mala byť zrušená.

(37)

Smernica Rady 86/594/EHS z 1. decembra 1986 o hluku prenášanom vzduchom, ktorý spôsobujú domáce spotrebiče (19), ustanovuje podmienky, za ktorých môžu členské štáty požadovať zverejnenie informácií o hluku vydávanom takýmito spotrebičmi a definuje postup určovania hladiny hluku. Na účely harmonizácie by emisie hluku mali byť zahrnuté do integrovaného posudzovania environmentálnych vlastností. Keďže táto smernica ustanovuje takýto integrovaný prístup, smernica 86/594/EHS by mala byť zrušená.

(38)

Opatrenia potrebné na vykonávanie tejto smernice by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (20).

(39)

Členské štáty by mali ustanoviť sankcie, ktoré sa uložia v prípade porušenia vnútroštátnych ustanovení prijatých podľa tejto smernice. Tieto sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce.

(40)

Malo by sa pamätať na to, že odsek 34 Medziinštitucionálnej dohody o lepšom zákonodarstve (21) uvádza, že Rada „podporuje členské štáty, aby si pre seba a v záujme Spoločenstva vytvorili vlastné tabuľky, ktoré budú čo najlepšie znázorňovať vzťah medzi smernicami a transponujúcimi opatreniami, a aby ich zverejnili“.

(41)

Keďže cieľ navrhovanej činnosti, a to zabezpečenie fungovania vnútorného trhu tým, že sa bude vyžadovať, aby výrobky dosahovali primeranú úroveň environmentálnych vlastností, nemožno uspokojivo dosiahnuť činnosťou samotných členských štátov, a preto ho z dôvodov rozsahu a dôsledkov možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku neprekračuje táto smernica rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(42)

S Výborom regiónov sa konzultovalo, ale neprijal žiadne stanovisko,

1.

„výrobok využívajúci energiu“ alebo „EuP“ znamená výrobok, ktorý je po uvedení na trh a/alebo uvedení do prevádzky závislý od prísunu energie (elektrickej energie, fosílnych palív a obnoviteľných zdrojov energie), aby fungoval podľa plánovaného použitia alebo výrobok určený na tvorbu, prenos a meranie takejto energie, vrátane dielov závislých od prísunu energie a určených na začlenenie do výrobku využívajúceho energiu, na ktorý sa vzťahuje táto smernica, a uvedených na trh a/alebo uvádzaných do prevádzky ako samostatné diely pre koncových užívateľov, ktorých environmentálne vlastnosti možno samostatne ohodnotiť;

2.

„súčiastky a podzostavy“ znamenajú diely, ktoré sa majú začleniť do výrobku využívajúceho energiu a ktoré sa neuvádzajú na trh a/alebo sa neuvádzajú do prevádzky ako samostatné diely pre koncových užívateľov, alebo ktorých environmentálne vlastnosti nemožno samostatne ohodnotiť;

3.

„vykonávacie opatrenia“ znamenajú opatrenia prijaté podľa tejto smernice, ktoré stanovujú požiadavky na ekodizajn vymedzených výrobkov využívajúcich energiu alebo ich environmentálne aspekty;

4.

„uvedenie na trh“ znamená sprístupnenie výrobku využívajúceho energiu po prvýkrát na trhu Spoločenstva na účely jeho šírenia alebo používania v rámci Spoločenstva, či už odplatne alebo bezodplatne, a bez ohľadu na techniku predaja;

5.

„uvedenie do prevádzky“ znamená prvé použitie výrobku využívajúceho energiu na plánovaný účel koncovým užívateľom v Spoločenstve;

6.

„výrobca“ znamená fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá vyrába výrobky využívajúce energiu definované podľa tejto smernice a je zodpovedná za ich zhodu s touto smernicou berúc do úvahy, že sú umiestňované na trhu a/alebo sú prevádzkované pod výrobcovým vlastným menom alebo obchodnou značkou alebo slúžia na výrobcove vlastné použitie. V prípade, že neexistuje výrobca tak, ako je definovaný v prvej vete, ani dovozca, ako je definovaný v bode 8, akákoľvek fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá umiestni na trh a/alebo prevádzkuje výrobky využívajúce energiu podľa tejto smernice, je považovaná za výrobcu;

7.

„splnomocnený zástupca“ znamená akúkoľvek fyzickú osobu alebo právnickú osobu usadenú v Spoločenstve, ktorá bola výrobcom písomne poverená, aby v jeho mene vykonávala všetky alebo niektoré povinnosti a formality spojené s touto smernicou;

8.

„dovozca“ znamená fyzickú osobu alebo právnickú osobu usadenú v Spoločenstve, ktorá v rámci svojej obchodnej činnosti umiestni výrobok pochádzajúci z tretej krajiny na trh Spoločenstva;

9.

„materiály“ znamenajú všetky materiály použité počas životného cyklu výrobku využívajúceho energiu;

10.

„projektovanie výrobku“ znamená súbor postupov, ktoré pretvárajú právne, technické, bezpečnostné, funkčné, trhové alebo iné požiadavky, ktoré výrobok využívajúci energiu musí spĺňať, na technické špecifikácie takého výrobku využívajúceho energiu;

11.

„environmentálny aspekt“ znamená prvok alebo funkciu výrobku využívajúceho energiu, ktoré môžu počas jeho životného cyklu pôsobiť na životné prostredie;

12.

„vplyv na životné prostredie“ znamená akúkoľvek zmenu životného prostredia, ktorá je úplne alebo čiastočne spôsobená výrobkom využívajúcim energiu počas jeho životného cyklu;

13.

„životný cyklus“ znamená po sebe nasledujúce a vzájomne prepojené fázy výrobku využívajúceho energiu počínajúc od použitia základnej suroviny až po konečné zneškodnenie;

14.

„opätovné použitie“ znamená akúkoľvek činnosť, pri ktorej sa výrobok využívajúci energiu alebo jeho súčiastky po dosiahnutí konca svojho prvého použitia použijú na ten istý účel, na ktorý boli vytvorené, vrátane nepretržitého používania výrobku využívajúceho energiu, ktorý bol vrátený do zberne, distribútorovi, recyklovateľovi alebo výrobcovi, ako aj opätovné používanie výrobku využívajúceho energiu po jeho renovácii;

15.

„recyklácia“ znamená opätovné spracovanie odpadového materiálu vo výrobnom procese na pôvodné účely alebo na iné účely s výnimkou energetického zhodnotenia;

16.

„energetické zhodnotenie“ znamená použitie horľavého odpadu ako prostriedku na vytvorenie energie prostredníctvom priameho spálenia s iným odpadom alebo bez neho, avšak so zhodnotením tepla;

17.

„zhodnotenie“ znamená ktorúkoľvek z príslušných činností uvedených v prílohe IIB k smernici Rady 75/442/EHS z 15. júla 1975 o odpadoch (22);

18.

„odpad“ znamená akúkoľvek látku alebo predmet z kategórií uvedených v prílohe I k smernici 75/442/EHS, ktorých sa držiteľ zbavuje, ktorých sa chce zbaviť alebo ktorých je povinný sa zbaviť;

19.

„nebezpečný odpad“ znamená každý odpad, na ktorý sa vzťahuje článok 1 ods. 4 smernice Rady 91/689/EHS z 12. decembra 1991 o nebezpečných odpadoch (23);

20.

„ekologický profil“ znamená opis vstupov a výstupov (napr. materiálov, emisií a odpadu) súvisiacich s výrobkom využívajúcim energiu počas jeho životného cyklu, ktoré sú významné z hľadiska jeho vplyvu na životné prostredie a vyjadrujú sa vo fyzikálnych veličinách, ktoré možno odmerať, a to v súlade s vykonávacími opatreniami vzťahujúcimi sa na výrobky využívajúce energiu;

21.

„environmentálne vlastnosti“ výrobku využívajúceho energiu znamenajú výsledky riadenia environmentálnych aspektov výrobkov využívajúcich energiu zo strany výrobcu, ako sú uvedené v spise s technickou dokumentáciou výrobku;

22.

„zlepšenie environmentálnych vlastností“ znamená proces skvalitnenia environmentálnych vlastností výrobkov využívajúcich energiu v priebehu nasledujúcich generácií, hoci nie nevyhnutne všetkých environmentálnych aspektov výrobku súčasne;

23.

„ekodizajn“ znamená začlenenie environmentálnych aspektov do projektovania výrobku s cieľom zlepšiť environmentálne vlastnosti výrobkov využívajúcich energiu počas celého ich životného cyklu;

24.

„požiadavka na ekodizajn“ znamená akúkoľvek požiadavku ohľadom výrobku využívajúceho energiu alebo akúkoľvek požiadavku ohľadom projektovania výrobku využívajúceho energiu, ktorá má zlepšiť jeho environmentálne vlastnosti, alebo akúkoľvek požiadavku na poskytnutie informácií týkajúcich sa environmentálnych aspektov výrobku využívajúceho energiu;

25.

„všeobecná požiadavka na ekodizajn“ znamená akúkoľvek požiadavku na ekodizajn na základe ekologického profilu výrobku využívajúceho energiu ako celku bez stanovených limitných hodnôt pre konkrétne environmentálne aspekty;

26.

„špecifická požiadavka na ekodizajn“ znamená kvantifikovanú a merateľnú požiadavku na ekodizajn týkajúcu sa jednotlivého environmentálneho aspektu výrobku využívajúceho energiu, napríklad energetickej spotreby pri používaní vypočítanej na danú jednotku výstupného výkonu;

27.

„harmonizovaná norma“ znamená technickú špecifikáciu prijatú uznanou normalizačnou inštitúciou na základe mandátu Komisie v súlade s postupmi ustanovenými v smernici Európskeho parlamentu a Rady 98/34/ES z 22. júna 1998 o postupe pri poskytovaní informácií v oblasti technických noriem a predpisov (24) na účely vytvorenia európskej požiadavky, zhoda s ktorou nie je povinná.

i)

organizovať v primeranej miere príslušné kontroly zhody výrobkov využívajúcich energiu a zaväzovať výrobcu alebo jeho splnomocneného zástupcu k stiahnutiu výrobkov využívajúcich energiu, ktoré nie sú v zhode, z trhu v súlade s článkom 7,

ii)

vyžadovať, aby dotknuté strany predložili všetky potrebné informácie uvedené vo vykonávacích opatreniach,

iii)

odoberať vzorky výrobkov a podrobovať ich overeniu zhody.

—

zabezpečiť, že výrobok využívajúci energiu uvedený na trh alebo do prevádzky je v zhode s touto smernicou a s platnými vykonávacími opatreniami a

—

mať k dispozícii vyhlásenie o zhode a technickú dokumentáciu.

a)

či informácie možno poskytnúť formou harmonizovaných symbolov alebo uznávaných kódov alebo inými prostriedkami,

b)

predpokladaný typ užívateľa výrobku využívajúceho energiu a povahu informácií, ktoré treba poskytnúť.

a)

nesplnením požiadaviek platného vykonávacieho opatrenia,

b)

nesprávnym uplatňovaním harmonizovaných noriem podľa článku 10 ods. 2,

c)

nedostatkami v harmonizovaných normách podľa článku 10 ods. 2

—

potrebné informácie o úlohe, ktorú môžu mať v trvalo udržateľnom používaní výrobku,

—

v prípadoch, keď to vyžadujú vykonávacie opatrenia, ekologický profil výrobku a výhody ekodizajnu.

a)

podľa posledných dostupných údajov predstavuje významný objem odbytu výrobku využívajúceho energiu v rámci Spoločenstva orientačne viac ako 200 000 jednotiek ročne,

b)

výrobok využívajúci energiu musí mať vzhľadom na objem uvedený na trh alebo do prevádzky významný dopad na životné prostredie v rámci Spoločenstva, ako sa uvádza v strategických prioritách Spoločenstva uvedených v rozhodnutí č. 1600/2002/ES,

c)

výrobok využívajúci energiu predstavuje významný potenciál zlepšenia dopadu na životné prostredie bez neprimerane vysokých nákladov, pričom sa berie do úvahy najmä:

a)

priority Spoločenstva v oblasti životného prostredia, napríklad priority stanovené v rozhodnutí č. 1600/2002/ES alebo v Európskom programe klimatických zmien (ECCP),

b)

príslušné právne predpisy Spoločenstva a samoreguláciu, napríklad dobrovoľné dohody, ktoré by po hodnotení podľa článku 17 mali dosiahnuť strategické ciele rýchlejšie a pri nižších výdavkoch než povinné požiadavky.

a)

vezme do úvahy životný cyklus výrobku využívajúceho energiu a všetky jeho dôležité environmentálne aspekty, okrem iného energetickú účinnosť. Hĺbka analýzy environmentálnych aspektov a realizovateľnosti ich zlepšenia bude úmerná ich významu. Prijatie požiadaviek na ekodizajn významných environmentálnych aspektov výrobku využívajúceho energiu sa nemá odkladať z dôvodu neistôt súvisiacich s ďalšími aspektmi,

b)

vypracuje hodnotenie, v ktorom posúdi vplyv výrobkov využívajúcich energiu na životné prostredie, spotrebiteľov a výrobcov vrátane MSP, z hľadiska konkurencieschopnosti, vrátane trhov nachádzajúcich sa mimo Spoločenstva, inovácie, prístupu na trh a nákladov a výnosov,

c)

zohľadní existujúce vnútroštátne právne predpisy v oblasti životného prostredia, ktoré členské štáty považujú za relevantné,

d)

vykoná vhodné konzultácie so zainteresovanými stranami,

e)

vypracuje odôvodnenie k návrhu vykonávacieho opatrenia na základe posúdenia uvedeného v písmene b),

f)

určí dátum (dátumy) na vykonanie, akékoľvek fázové alebo prechodné opatrenia alebo obdobia, pričom zohľadní najmä možné vplyvy na MSP alebo na špecifické skupiny výrobkov vyrábaných predovšetkým MSP.

a)

z hľadiska užívateľa nemajú žiadny významný negatívny vplyv na funkčnosť výrobku,

b)

nemajú nežiaduci vplyv na zdravie, bezpečnosť a životné prostredie,

c)

nemajú žiadny významný negatívny vplyv na spotrebiteľov, najmä pokiaľ ide o cenovú dostupnosť a náklady na výrobok počas jeho životného cyklu,

d)

nemajú žiadny významný negatívny vplyv na konkurencieschopnosť priemyslu,

e)

stanovenie požiadavky na ekodizajn v zásade nemá za následok uloženie prevzatia technológií, ktoré vlastní určitý výrobca, inými výrobcami,

f)

neukladajú výrobcom nadmerné administratívne zaťaženie.

—

vykonávacie opatrenia začínajúc tými výrobkami, ktoré ECCP označil za výrobky, ktoré poskytujú veľký potenciál na hospodárne zníženie emisií skleníkových plynov, ako sú napríklad zariadenia na vykurovanie a ohrev teplej vody, elektromotory, osvetlenie v domácnostiach a treťom sektore, domáce spotrebiče, kancelárske vybavenie v domácnostiach a treťom sektore, spotrebná elektronika a HVAC systém (ohrievací ventilačný klimatizačný systém),

—

osobitné vykonávacie opatrenie znižujúce straty v stave pohotovosti pre skupinu výrobkov.

1.

Článok 6 sa vypúšťa.

2.

Dopĺňa sa tento článok:

„Článok 10a

Táto smernica predstavuje vykonávacie opatrenie v zmysle článku 15 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/32/ES zo 6. júla 2005 o vytvorení rámca na stanovenie požiadaviek na ekodizajn výrobkov využívajúcich energiu (26), pokiaľ ide o energetickú účinnosť počas používania v súlade s uvedenou smernicou, a môže byť zmenená a doplnená alebo zrušená v súlade s článkom 19 ods. 2 smernice 2005/32/ES.

3.

V prílohe I sa vypúšťa oddiel 2.

4.

Príloha II sa vypúšťa.