16.7.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 185/35


ROZHODNUTIE RADY 2005/511/SVV

z 12. júla 2005

o ochrane eura proti falšovaniu ustanovením Europolu ako ústredného úradu na boj proti falšovaniu eura

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii, a najmä na jej článok 30 ods. 1 písm. b) a článok 34 ods. 2 písm. c),

so zreteľom na podnet Spolkovej republiky Nemecko, Španielskeho kráľovstva, Francúzskej republiky, Talianskej republiky a Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska (1),

so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu (2),

keďže:

(1)

Euro sa ako zákonná mena 12 členských štátov stále viac stáva svetovou menou, a preto sa stáva aj hlavným cieľom medzinárodných organizácií falšovateľov v Európskej únii a tretích krajinách.

(2)

Je potrebné zabrániť ďalšiemu nárastu počtu falzifikátov eura, ktorý by ohrozil voľný obeh bankoviek a mincí eura.

(3)

Je potrebné zvýšiť spoluprácu medzi členskými štátmi navzájom a medzi členskými štátmi a Europolom s cieľom posilniť systém ochrany eura mimo územia Európskej únie.

(4)

Medzinárodný dohovor o potieraní falšovania meny, ktorý bol dohodnutý 20. apríla 1929 v Ženeve (ďalej len „Ženevský dohovor“), by sa mal podľa podmienok európskej integrácie uplatňovať účinnejšie.

(5)

Tretie krajiny potrebujú ústredný kontakt pre informácie o falzifikátoch eura a všetky informácie o falzifikátoch eura by sa mali na účely analýzy zhromažďovať v Europole.

(6)

So zreteľom na rámcové rozhodnutie Rady č. 2000/383/SVV z 29. mája 2000 o zvyšovaní ochrany trestnými sankciami a inými sankciami proti falšovaniu v súvislosti so zavedením eura (3), Rada považuje za vhodné, aby sa všetky členské štáty stali zmluvnými stranami Ženevského dohovoru a zriadili ústredné úrady v zmysle článku 12 uvedeného dohovoru.

(7)

Rada považuje za vhodné ustanoviť Europol ako ústredný úrad na boj proti falšovaniu eura v zmysle článku 12 Ženevského dohovoru,

ROZHODLA TAKTO:

Článok 1

1.   Pre členské štáty, ktoré sú zmluvnými stranami Ženevského dohovoru, vystupuje Europol v súlade s vyhlásením uvedeným v prílohe (ďalej len „vyhlásenie“) ako ústredný úrad na boj proti falšovaniu eura v zmysle prvej vety článku 12 Ženevského dohovoru. Pokiaľ ide o falšovanie všetkých ostatných mien a funkcie ústredného úradu, ktorými nebol Europol podľa vyhlásenia poverený, zostávajú v platnosti existujúce právomoci vnútroštátnych ústredných úradov.

2.   Vlády členských štátov, ktoré sú zmluvnými stranami Ženevského dohovoru, vydajú vyhlásenie a poveria zástupcu Spolkovej republiky Nemecko, aby postúpil vyhlásenia generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov.

Článok 2

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.

V Bruseli 12. júla 2005

Za Radu

predseda

G. BROWN


(1)  Ú. v. EÚ C 317, 22.12.2004, s. 10.

(2)  Stanovisko z 12. apríla 2005 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku).

(3)  Ú. v. ES L 140, 14.6.2000, s. 1. Rámcové rozhodnutie zmenené a doplnené rámcovým rozhodnutím 2001/888/SVV (Ú. v. ES L 329, 14.12.2001, s. 3).


PRÍLOHA

Vyhlásenie z ... o ustanovení Europolu ako ústredného úradu na boj proti falšovaniu eura

…, členský štát Európskej únie, poveruje Európsky policajný úrad (ďalej len „Europol“) na boj proti falšovaniu eura.

S cieľom efektívnejšieho fungovania Ženevského dohovoru z roku 1929 bude … v budúcnosti plniť svoje záväzky takto:

1.

Pokiaľ ide o falšovanie eura, Europol vykonáva – v rámci svojho cieľa podľa aktu Rady z 26. júla 1995 o zriadení Európskeho policajného úradu (Dohovor o Europole) (1) – tieto funkcie ústredného úradu v zmysle článkov 12 až 15 Ženevského dohovoru z roku 1929.

1.1.

Europol sústreďuje a spracováva v súlade s Dohovorom o Europole všetky podstatné informácie s cieľom uľahčiť vyšetrovanie, prevenciu a boj proti falšovaniu eura a tieto informácie bezodkladne postúpi vnútroštátnym ústredným úradom členských štátov.

1.2.

V súlade s Dohovorom o Europole, najmä v súlade s jeho článkom 18 a s aktom Rady z 12. marca 1999, ktorým sa prijímajú pravidlá upravujúce prenos osobných údajov Europolom tretím krajinám a orgánom (2), Europol s cieľom plniť úlohy ustanovené v bodoch 1.3, 1.4 a 1.5 tohto vyhlásenia komunikuje priamo s ústrednými úradmi tretích krajín.

1.3.

Pokiaľ to Europol pokladá za prospešné, postúpi ústredným úradom tretích krajín sadu vzoriek súčasných eur.

1.4.

Europol pravidelne oznamuje ústredným úradom tretích krajín nové emisie meny a stiahnutie meny z obehu s uvedením všetkých podrobností.

1.5.

Okrem prípadov čisto miestneho záujmu, Europol, pokiaľ to pokladá za prospešné, oznámi ústredným úradom tretích krajín:

každé zistenie falzifikátu alebo sfalšovanej meny euro. Prílohou k oznámeniu o falšovaní alebo falzifikácii je technický popis falšovania, ktorý poskytne výhradne inštitúcia, ktorej bankovky boli sfalšované. Mala by sa zaslať fotografická reprodukcia alebo, ak je to možné, vzorka sfalšovanej bankovky. V naliehavých prípadoch možno oznámenie a stručný popis, ktorý vyhotovili policajné orgány, diskrétne zaslať zainteresovaným ústredným úradom bez toho, aby bolo dotknuté vyššie uvedené oznámenie a technický popis,

podrobnosti o zistení falšovania s uvedením, či bolo možné zaistiť všetky falzifikáty meny, ktoré boli uvedené do obehu.

1.6.

Europol sa ako ústredný úrad pre členské štáty zúčastňuje konferencií o falšovaní eura v zmysle článku 15 Ženevského dohovoru.

1.7.

V prípade, že Europol nemôže vykonať úlohy uvedené v bodoch 1.1 až 1.6 v súlade s Dohovorom o Europole, vnútroštátne ústredné úrady členských štátov si ponechajú právomoc.

2.

Pokiaľ ide o falšovanie všetkých ostatných mien a funkcie ústredného úradu, ktorými nebol Europol poverený v súlade s bodom 1, zostávajú v platnosti existujúce právomoci vnútroštátnych ústredných úradov.

Meno zástupcu … dňa …


(1)  Ú. v. ES C 316, 27.11.1995, s. 1.

(2)  Ú. v. ES C 88, 30.3.1999, s. 1. Akt Rady z 28. februára 2002 (Ú. v. ES C 76, 27.3.2002, s. 1).