Nariadenie Komisie (ES) č. 658/2004

zo 7. apríla 2004,

ktorým sa ukladajú konečné ochranné opatrenia na dovoz určitých upravených alebo konzervovaných citrusových plodov (najmä mandarínok atď.)

KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 3285/94 z 22. decembra 1995 o spoločných pravidlách pre dovoz a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 518/94 [1] naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 2474/2000 [2] a najmä na jeho články 7 a 16,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 519/94 zo 7. marca 1994 o spoločných pravidlách pre dovoz z určitých tretích krajín a ktorým sa zrušujú nariadenia (ES) č. 1765/82, (EHS) č. 1766/82 a (EHS) č. 3420/83 [3] naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 427/2003 [4] a najmä na jeho články 6 a 15,

po konzultáciách v rámci poradného výboru zriadeného podľa článku 4 nariadenia (ES) č. 3285/94 a nariadenia (ES) č. 519/94,

keďže:

1. POSTUP

(1) 20. júna 2003 španielska vláda informovala Komisiu, že na základe vývoja v dovoze spracovaných alebo konzervovaných citrusových plodov (najmä mandarínok atď.) sa ukázalo ako potrebné požiadať o ochranné opatrenia podľa nariadenia (ES) č. 3285/94 a (ES) č. 519/94, predložila informácie, ktoré obsahujú dôkaz, ako je ustanovené podľa článku 10 nariadenia (ES) č. 3285/94 a článku 8 nariadenia (ES) č. 519/94 a požiadala Komisiu, aby prijala ochranné opatrenia na základe týchto dokumentov;

(2) Španielsko tvrdilo, že v poslednom čase nastal významný a rýchly nárast v dovoze príslušného výrobku celkovo a aj vo vzťahu k výrobe spoločenstva a spotrebe. Okrem toho Španielsko uviedlo, že nárast objemu dovozu do Európskeho spoločenstva mal negatívny vplyv na úroveň cien v spoločenstve a podiel na trhu a objem predaný výrobcami v spoločenstve, čo im spôsobilo vážnu ujmu. Španielsko tiež naliehavo žiadalo urýchlené prijatie ochranných opatrení spoločenstva;

(3) Komisia informovala všetky členské štáty o situácii a konzultovala s nimi podmienky dovozu, vývoj dovozu a vážnu ujmu alebo hrozbu vážnej ujmy a rôzne aspekty hospodárskej a obchodnej situácie v súvislosti s príslušnými výrobkami spoločenstva;

(4) 11. júla 2003 Komisia začala šetrenie týkajúce sa vážnej ujmy alebo hrozby vážnej ujmy pre výrobcov spoločenstva výrobkov, ktoré sú podobné, alebo priamo konkurujú dovážanému výrobku;

(5) po predbežnom šetrení Komisia uložila dočasné ochranné opatrenia proti dovozu určitých spracovaných alebo konzervovaných citrusových plodov (najmä mandarínok atď.) podľa nariadenia Komisie (ES) č. 1964/2003 [5] zo 7. novembra 2003;

(6) Komisia pokračovala v úplnom šetrení v súvislosti s príslušným výrobkom a oficiálne to oznámila vyvážajúcim výrobcom a dovozcom, ako aj spoločnostiam, ktoré ich zastupujú, o ktorých je známe, že sú zainteresované, zástupcom vyvážajúcich krajín a výrobcom spoločenstva;

(7) niektorí vyvážajúci výrobcovia, výrobcovia spoločenstva a dovozcovia písomne predložili pripomienky. Všetkým zainteresovaným stranám, ktoré požiadali o ústne prerokovanie v rámci stanovenej lehoty a ktoré naznačili, že by boli pravdepodobne dotknuté výsledkom konania a že existujú konkrétne dôvody, prečo by chceli ústne rokovať, sa takéto prerokovanie umožnilo. Ústne a písomné pripomienky predložené stranami sa posúdili a zohľadnili pri konečných zisteniach. Komisia zistila a overila všetky informácie, ktoré pokladala za potrebné na účely konečného rozhodnutia.

2. C. VÝSLEDKY ŠETRENIA

2.1. PRÍSLUŠNÝ VÝROBOK A PODOBNÝ ALEBO PRIAMO KONKURENČNÝ VÝROBOK

2.1.1. Príslušný výrobok

(8) Výrobok, o ktorom bola Komisia informovaná, že vývoj dovozu poukazuje na potrebu ochranných opatrení, sú určité spracované alebo konzervované mandarínky (vrátane druhu tangerines a satsumas), klementínky, wilkingy a iné podobné citrusové hybridy, ktoré neobsahujú pridaný alkohol, obsahujú pridaný cukor (príslušný výrobok).

(9) Príslušný výrobok sa v súčasnosti zatrieďuje do číselných znakov KN 20083055 a 20083075. Tieto číselné znaky KN zodpovedajú príslušnému výrobku v bezprostrednom obale s netto obsahom väčším ako 1 kg a s netto obsahom menším alebo rovným ako 1 kg.

(10) Šetrenie ukázalo, že príslušný výrobok sa získa olúpaním a rozdelením určitých odrôd malých citrusových plodov (najmä druhu satsumas), ktoré sa potom balia v náleve z cukrového sirupu (14 až 16 %). Olúpanie a rozdelenie sa môže vykonať manuálne alebo strojovo.

(11) Príslušný výrobok sa vyrába s rôznou hmotnosťou, aby uspokojili potreby spotrebiteľského trhu, aj hromadného stravovania a potravinárskeho priemyslu. Prevažnú väčšinu spotrebiteľského trhu tvorí balenie s netto hmotnosťou 312 g/(175 g bez nálevu), aj keď podiel predaja väčších balení 850 g/(480 g) narastá. Väčšie balenia najmä 2,65 kg/(1500 g) a 3,1 kg/(1700 g) sa používajú v hromadnom stravovaní a potravinárskom priemysle, pričom 2,65 kg balenie je najobľúbenejšie.

(12) Satsumas, klementínky a iné malé citrusové plody sú spolu známe pod spoločným menom "mandarínky." Väčšina týchto rôznych odrôd ovocia je vhodná na použitie ako čerstvý výrobok alebo na výrobu šťavy alebo konzervovanie. Sú podobné a skutočne čerstvé mandarínky (vrátane druhov tangerines a satsumas), klementínky, wilkingy a podobné citrusové hybridy všetky patria do jediného šesťmiestneho číselného znaku KN (080520).

(13) Niektorí vyvážajúci výrobcovia argumentovali, že nielen s konzervovanými mandarínkami, ale so všetkým konzervovaným ovocím by sa malo zaobchádzať ako s jediným dovážaným príslušným výrobkom.

(14) Komisia zamietla tento argument a potvrdila, že existuje rozdiel medzi konzervovanými mandarínkami a inými druhmi konzervovaného ovocia. Čerstvé ovocie, z ktorého sa vyrábajú iné druhy konzervovaného ovocia, má odlišné šesťmiestne číselné znaky v kombinovanej nomenklatúre. Je pravdou, že konzervované mandarínky a iné konzervované ovocie patria do číselného znaku HS 2008, ako aj iné výrobky, ktoré sú odlišné. Z tohto dôvodu sa nepokladá za dôležitý faktor iba to, či výrobok patrí do číselného znaku HS 2008. Zatiaľ čo rôzne druhy konzervovaného ovocia (ako jednej odrody, tak aj rôznych odrôd) majú niektoré vlastnosti spoločné (napr. dlhú trvanlivosť, konzervovanie v cukrovom sirupe alebo ovocnej šťave), chuť, konzistenciu, veľkosť, tvar a farba výrobkov sú rozdielne a nie sú bežne nahraditeľné konzervovanými mandarínkami. Aj keď sú to všetko potraviny, ich hlavné konečné použitie je tiež odlišné. Naviac je výrobný proces pre každý výrobok odlišný (v závislosti od toho, či je alebo nie je potrebné ovocie sušiť, olúpať, sekať, krájať alebo deliť).

(15) Ďalším argumentom bolo, že spracované a konzervované ovocie a čerstvé ovocie sú jedným dovážaným príslušným výrobkom. Tento argument sa tiež zamietol. Spracované a konzervované ovocie patrí do odlišného nomenklatúrneho zatriedenia ako čerstvé ovocie so štvormiestnym číselným znakom. Čerstvé ovocie sa nespracúva a má obmedzenú trvanlivosť. Vo všeobecnosti ho umýva, lúpe, odkôstkuje, krája alebo inak spracúva konečný užívateľ. Vo všeobecnosti sa usudzuje, že má odlišné vlastnosti, ako je chuť, štruktúra atď. ako spracované a konzervované ovocie, ako aj odlišné konečné použitie.

(16) Napriek skutočnosti, že príslušný výrobok sa môže vyrábať z množstva odlíšiteľných druhov malých citrusových plodov, že prichádza v rôznej kvalite a že je balený v bezprostredných obaloch rôznych veľkostí, prieskum Komisie naznačuje, že všetky majú rovnaké alebo podobné fyzikálne vlastnosti, uplatnenie a použitie. Na základe toho Komisia stanovila, že príslušný výrobok predstavuje jediný výrobok, ktorý patrí do príslušných číselných znakov KN.

2.1.2. Podobné alebo priamo konkurujúce výrobky

(17) Komisia preskúmala, či výrobok vyrábaný výrobcami spoločenstva (ďalej len podobný výrobok) je podobný dovážanému príslušnému výrobku.

(18) Príslušný výrobok sa vyrába v rôznej kvalite vo všeobecnosti s približne 10 % alebo menej rozpadnutých častí plodov (ďalej len "lepšia" kvalita ("fancy")). Všetky ostatné sa označujú ako "štandard". Niektorí spolupracujúci vývozcovia a dovozcovia tvrdili, že konzervované mandarínky s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ČĽR) mali lepšiu kvalitu ako výrobky s pôvodom v EÚ, pretože sú olúpané ručne, a konštatovali, že dovoz z ČĽR spravidla obsahoval menšie percento rozpadnutých častí. Keďže však prevažná väčšina dovozu má pôvod v ČĽR, vyskytuje sa rozporný dôkaz týkajúci sa kvality/vnímanej kvality príslušného výrobku a podobného výrobku a tento argument týkajúci sa kvality by sa nedal zdôvodniť:

- jeden dovozca predával prvotriedne a tiež zlacnené druhy príslušného výrobku. Overením sa zistilo, že v roku 2002 nakúpil o niečo väčšie množstvá výrobku prvotriednej kvality zo Španielska ako z ČĽR a všetky zlacnené druhy dovážal z ČĽR.

- na zabezpečenie kvality svojich výrobkov a najvyššieho hygienického štandardu, výrobcovia spoločenstva značne investovali do rozsiahlych programov modernizácie a ich postupy sú vysoko automatizované. Výrobcovia spoločenstva zdôraznili, že v dôsledku obáv z prísnosti, s akou sa uplatňujú kontroly hygieny na dovážané výrobky počas procesu konzervácie, v niektorých krajinách spotrebitelia uprednostňujú konzervované mandarínky vyrábané výrobcami spoločenstva.

(19) Za týchto okolností Komisia prišla k záveru, pokiaľ ide o túto otázku, že neexistuje významný rozdiel medzi skutočnou kvalitou alebo vnímanou kvalitou príslušného výrobku a výrobku vyrábaného výrobcami spoločenstva, aj keď nepatrné rozdiely v skutočnej kvalite aj vnímanej kvalite existujú.

(20) Pri zisťovaní Komisia zohľadnila najmä tieto zistenia vyplývajúce zo šetrenia:

a) dovážaný výrobok aj výrobok zo spoločenstva majú rovnaké medzinárodné nomenklatúrne zatriedenie (šesťmiestny číselný znak HS). Okrem toho majú rovnaké alebo podobné fyzikálne vlastnosti, ako je chuť, veľkosť, tvar a konzistencia. Vyskytovali sa nejaké rozdiely v kvalite, ale tieto spotrebitelia spravidla nevnímali. Okrem toho, ak na nálepke nie je uvedený pôvod určitých dovážaných výrobkov predávaných na európskych trhoch, je pre spotrebiteľov ťažké rozlíšiť medzi výrobkom EÚ a dovezeným výrobkom;

b) dovezený výrobok a výrobok spoločenstva sa predával cez podobné alebo rovnaké predajné kanály, cenová informácia bola ľahko dostupná pre kupujúcich a príslušný výrobok a výrobok výrobcov spoločenstva si konkurovali najmä cenou;

c) dovezený výrobok aj výrobok spoločenstva slúžia rovnakému alebo podobnému konečnému použitiu, boli preto alternatívnymi alebo náhradnými výrobkami a boli ľahko zameniteľné;

d) dovezený výrobok aj výrobok spoločenstva spotrebitelia vnímali ako alternatívy na uspokojenie konkrétnej potreby alebo dopytu, v tejto súvislosti rozdiely uvedené určitými vývozcami a dovozcami obsahovali len malé odchýlky.

(21) Na základe uvedeného Komisia usúdila, že napriek údajným rozdielom týkajúcim sa vlastností výrobku a kvality uvedenej v spomínaných stanoviskách dovezený výrobok a výrobok spoločenstva sú "podobné".

2.2. DEFINÍCIA VÝROBCOV SPOLOČENSTVA

(22) Celková výroba spoločenstva príslušného výrobku predstavovala približne 40000 ton počas konzervárenskej sezóny 2002/03. Celá výroba príslušného výrobku v spoločenstve sa uskutočnila v Španielsku.

(23) Ôsmi výrobcovia (výrobcovia konzerv) v spoločenstve, ktorí plne spolupracovali pri šetrení, sú všetci členovia združení integrovaní v Španielskej národnej federácii priemyslu spracovania ovocia a zeleniny (Spanish National Federation of Associations of Processed Fruit and Vegetables (FNACV)). V roku 2002/03 celková výroba spoločenstva príslušného výrobku bola 39600 ton, z čoho na uvedených výrobcov pripadalo 34150 ton, čo sa rovná 85 % celkovej výroby spoločenstva. Tvoria preto väčšinu celkovej výroby spoločenstva podľa článku 5 ods. 3 písm. c) nariadenia (ES) č. 3285/94 a článku 15 ods. 1 nariadenia (ES) č. 519/94. Na základe toho sa pokladajú za výrobcov spoločenstva na účely tohto konania.

3. ZVÝŠENÝ DOVOZ

3.1. ÚVOD

(24) Komisia skúmala, či sa príslušný výrobok dováža do spoločenstva v takých značne zvýšených množstvách absolútnych alebo relatívnych vzhľadom na celkovú výrobu spoločenstva a/alebo za takých podmienok alebo okolností, že spôsobujú alebo hrozí, že by spôsobili vážnu ujmu výrobcom spoločenstva. V tejto súvislosti sa Komisia zamerala na dovoz príslušného výrobku za posledné obdobie, za ktoré boli dostupné údaje. Tabuľka uvádza vývoj dovozu za roky 1998/99 až 2002/03.

| 1998/99 | 1999/2000 | 2000/01 | 2001/02 | 2002/03 |

Dovoz do EÚ | 16347 | 17573 | 20335 | 44804 | 44813 |

Výroba spoločenstva | 81869 | 75767 | 60462 | 60329 | 39600 |

Dovoz/Výroba | 20 % | 23 % | 34 % | 74 % | 113 % |

3.2. OBJEM DOVOZU

(25) Medzi rokmi 1998/99 a 1999/2000 dovoz vzrástol o približne 7 %. V nasledujúcom roku miera nárastu vzrástla na približne 16 % s dovozmi, ktoré vzrástli na 20335 ton v 2000/01. Potom nasledovala veľká vlna dovozu medzi rokmi 2000/01 a 2001/02. Dovoz vzrástol o 120 % za jediný rok na 44804 ton, 2,5-krát viac ako hodnota dovozu v rokoch 1998/99. Dovoz v konzervárenskej sezóne 2002/03 zostal na približne tejto úrovni.

Tento vývoj potvrdili najnovšie dostupné údaje. Posledné informácie ukazujú, že dovoz do EÚ počas roku 2003 (posledné obdobie, za ktoré boli k dispozícii údaje) dosiahol približne 54000 ton a dosiahol maximum v poslednom štvrťroku s dovozmi nad 17000 ton bez ohľadu na to, že sa 9. novembra 2003 zaviedli dočasné ochranné opatrenia.

(26) V porovnaní s celkovou výrobou spoločenstva dovoz vzrástol z 20 % v rokoch 1998/99 na 74 % v rokoch 2001/02 a 113 % v rokoch 2002/03. Tento vývoj potvrdili najnovšie informácie.

3.3. PODIEL DOVOZU NA TRHU

| 1998/99 | 1999/2000 | 2000/01 | 2001/02 | 2002/03 |

Podiel dovozu na trhu | 20 % | 24 % | 31 % | 56 % | 62 % |

(27) Podiel dovozu na trhu vzrástol medzi rokmi 1998/99 a 2000/01 z 20 na 31 %, predtým ako sa v rokoch 2001/02 takmer zdvojnásobil na 56 %. Podiel na trhu, ktorý tvoril dovoz, ďalej vzrástol na 62 % spotreby v rokoch 2002/03. Komisia usúdila, že nárasty v nedávnej minulosti sa môžu považovať za náhle, výrazné a významné pri porovnaní s vývojom za predchádzajúce konzervárenské sezóny.

4. DOVOZNÉ CENY

Zdroj:

Eurostat.

| 1998/99 | 1999/2000 | 2000/01 | 2001/02 | 2002/03 |

Cena EUR/tonu | 631 | 670 | 792 | 691 | 605 |

(28) Priemerná cena (CIF, EÚ hranica) dovezeného výrobku vzrástla o 6 % medzi rokmi 1998/99 a 1999/2000 a potom o ďalších 18 % medzi rokmi 1999/2000 a 2000/01 pred poklesom o 13 % v rokoch 2001/02 na 691 EUR/tonu. Priemerné ceny ďalej klesali v období 2002/03 a dosiahli 605 EUR. Komisia zaznamenala, že hoci ceny vzrástli v období 2000/01, hlavný nárast dovozu nastal v období 2001/02 so súčasne klesajúcimi cenami, ktoré ďalej klesali v období 2002/03 (o 12 %).

(29) Klesajúci trend cien potvrdili aj najnovšie dostupné údaje. Aktualizované informácie, ktoré poskytli dovozcovia o vývoji dovozných cien a cien opätovného predaja a množstiev v období apríl 2003 až december 2003, ukazujú, že ceny klesli v tomto období o ďalších 13,5 %. Keďže vývoz konzervovaných mandarínok sa obvykle fakturuje v USD, pokles amerického dolára proti euru prispel k ďalšiemu poklesu cien. Výmenný kurz bol v priemere USD 1,15: EUR v období apríl 2003 a december 2003 oproti USD 1,08: EUR v období 2002/03, pokles 6,6 %. Keďže celkový pokles cien dosiahol 13,5 %, zdá sa, že sa nemôže úplne prisudzovať pohybom výmenného kurzu, ale aj poklesu reálnej ceny počas mesiacov pred a krátko po uložení dočasných opatrení.

(30) Pri hodnotení pravdepodobného budúceho cenového vývoja Komisia tiež zaznamenala, že najväčší maloobchodný predajca na trhu so satsumas v Nemecku znížil cenu za 314 ml štandardnú konzervu z 0,35 EUR na 0,29 EUR od 5. januára 2004 (t. j. po uložení dočasných opatrení).

5. NEPREDVÍDATEĽNÝ VÝVOJ

(31) V posledných piatich rokoch sa vyskytol rad udalostí, ktoré viedli k prudkému nárastu dovozu príslušného výrobku, najmä z ČĽR. Tento rad udalostí sa nedal predvídať v čase uzavretia Uruguajského kola. Je potrebné poznamenať, že sa analýzy zameriavajú na ČĽR, keďže viac ako 98 % dovozu príslušného výrobku do EÚ je čínskeho pôvodu.

(32) Do polovice deväťdesiatych rokov kapacita ČĽR na výrobu príslušného výrobku postačovala na pokrytie domáceho dopytu a vývozov do jeho hlavných a najziskovejších vývozných trhov najmä Japonska a USA (západné pobrežie). Čínsky vývoz do spoločenstva bol na nízkej úrovni a boli pomerne stabilný.

(33) Tabuľka uvádza odhad celosvetovej spotreby a výrobnú kapacitu ČĽR, výrobu, vývoz a domácu spotrebu za konzervárenské sezóny 1998/99 až 2002/03 na indexovanom základe, pri odhadovanej celosvetovej spotrebe v rokoch 1998/99 rovnajúcej sa 100.

Zdroj:

Eurostat a iné verejne dostupné informácie, ako aj informácie predložené v šetrení. Údaje sú indexované, pretože strana, ktorá poskytla čínske údaje, požadovala, aby sa s týmito údajmi zaobchádzalo ako s dôvernými.

| 1998/99 | 1999/2000 | 2000/01 | 2001/02 | 2002/03 |

Celosvetová spotreba | 100 | 115 | 113 | 137 | 141 |

Čínska výrobná kapacita | 70 | 96 | 113 | 139 | 148 |

Čínska výroba | 57 | 82 | 86 | 109 | 124 |

Čínska domáca spotreba | 5 | 9 | 12 | 16 | 20 |

Čínsky celkový vývoz (odhadovaný) | 48 | 65 | 70 | 96 | 104 |

(34) V 1998/1999 bola čínska domáca spotreba 5, zatiaľ čo výrobná kapacita bola 70 a skutočná výroba bola 57 (veľký nadbytok vzhľadom na zásobovanie domácich potrieb). Do obdobia 2002/03 vzrástla čínska domáca spotreba na 20, ale čínska výrobná kapacita vzrástla na 148 a skutočná výroba bola 124 (88 % odhadovanej celosvetovej spotreby). Aj keď sa čínska spotreba rapídne zvýšila, reálna hodnota zostala nízka. Zatiaľ sa celosvetová spotreba pozvoľne zvyšovala (približne 7 % ročne). Za týchto okolností sa nedalo predvídať, že čínska výrobná kapacita sa prudko zvýši o 16 % za rok a predbehne celosvetovú spotrebu do obdobia 2002/03 a neposkytne žiadny priestor ostatný výrobcom. Keďže domáca spotreba ČĽR sa zvýšila iba na 20, nárast čínskej výrobnej kapacity a výroby samozrejme zvýšil tlak na ČĽR, aby vyvážala veľmi veľké množstvá (a skutočne vývoz sa viac ako zdvojnásobil zo 48 na 104 za posudzované obdobie). Tieto čísla dávajú zmysel pri posúdení, že čínsky vývoz v období 2002/03 bol viac ako trikrát vyšší ako celková odhadovaná spotreba v Európskom spoločenstve v tomto roku.

(35) Zdá sa, že obchodný spor medzi EÚ a USA týkajúci sa hormónov v mäse bol tiež jedným z faktorov nárastu čínskeho vývozu do EÚ. Do zoznamu výrobkov, ktoré Spojené štáty americké navrhli ako odvetné opatrenia v súvislosti s týmto sporom, patril aj príslušný výrobok. Zdá sa, že čínski vývozcovia si uvedomili, že majú príležitosť na podstatné zvýšenie svojho vývozu do Spojených štátov amerických ako náhrady za výrobok EÚ a podporili značné rozšírenie čínskej konzervárenskej kapacity. Príležitosť sa však nikdy nerealizovala a ČĽR čelila značnej nadmernej kapacite, pre ktorú musela nájsť alternatívne odbytiská. Najatraktívnejším trhom sa zdala byť EÚ a ČĽR výrazne zvýšila svoj vývoz na trh EÚ.

(36) Čínska menová politika, na základe ktorej je yuan viazaný na USD pri hodnote približne 8,28 yuanu/USD napriek viditeľným rozdielom v relatívnych hodnotách oboch mien, tiež podporila vývozy. Na základe toho bolo pravdepodobnejšie, že sa príslušný výrobok bude skôr vyvážať, ako predávať na čínskom domácom trhu. Okrem toho, po neočakávanom páde hodnoty USD voči euru od októbra 2000, stratil yuan hodnotu v porovnaní s euro, čo spôsobilo, že európsky trh bol pre čínskych vývozcov o to atraktívnejší.

(37) Na základe analýzy prišla Komisia k záveru, že nepredvídaný vývoj, ktorý spôsobil nárast dovozu do spoločenstva, pozostáva z množstva súbežných faktorov: neočakávané zvýšenie čínskej výrobnej kapacity, ktoré viedlo k veľkému tlaku na vývoz; možnosť, že odvetné opatrenia USA vzhľadom na spor týkajúci sa hormónov by vylúčili výrobok EÚ zo Spojených štátov, ktoré podporili zvýšenie kapacity ČĽR a následne výrobu; zmena spotrebiteľských preferencií od roku 2001 a politika výmenného kurzu čínskej vlády sa spojili s neočakávaným pádom amerického dolára od októbra 2000. Táto kombinácia faktorov, ktorá sa nepochybne nedala predvídať pred ukončením Uruguajského kola, vytvorila podmienky nepredvídateľnému nárastu dovozu do spoločenstva.

6. VÁŽNA UJMA

6.1. ÚVOD

(38) Na definitívne stanovenie, či ide o vážnu ujmu pre výrobcov podobného výrobku spoločenstva, t. j. významné celkové poškodenie pozície výrobcov spoločenstva, Komisia ukončila svoje hodnotenie všetkých príslušných faktorov objektívneho a merateľného charakteru, ktoré malo vzťah k situácii výrobcov spoločenstva. Najmä v prípade príslušného výrobku Komisia zhodnotila vývoj výrobnej kapacity, výroby, využitia kapacity, zamestnanosti, produktivity, finančného toku, návratnosti použitého kapitálu, vlastnej spotreby, zásob, spotreby, predaja, podielu na trhu, ceny, znižovania cien a ziskovosti za sezóny 1998/99 až 2002/03.

(39) Uvádza sa aj analýza spotreby spoločenstva, aj keď nie je indikátorom ujmy.

6.1.1. Spotreba

| 1998/99 | 1999/2000 | 2000/01 | 2001/02 | 2002/03 |

Spotreba t) | 80065 | 74056 | 65676 | 80960 | 72843 |

(40) Spotreba príslušného výrobku v spoločenstve sa stanovila na základe celkového predaja uskutočneného výrobcami spoločenstva a ostatnými výrobcami EÚ a celkového dovozu príslušného výrobku do spoločenstva na základe oznámenia z Eurostatu.

(41) Medzi rokmi 1998/99 a 2000/01 klesla spotreba v spoločenstve o 18 % z 80065 ton na 65676 ton. Medzi rokmi 2000/01 a 2001/02 vzrástla o 23 %, aby dosiahla najvyššiu úroveň za skúmané obdobie (80960 ton). V poslednej sezóne (2002/03) nastal 10 % pokles spotreby v porovnaní s obdobím 2001/02 a spotreba sa priblížila k svojmu priemeru za posudzované obdobie (74720 ton za rok).

6.1.2. Výrobná kapacita a využitie kapacity

| 1998/99 | 1999/2000 | 2000/01 | 2001/02 | 2002/03 |

Kapacita t) | 126760 | 129260 | 129260 | 129260 | 129260 |

Využitie kapacity | 65 % | 59 % | 47 % | 47 % | 31 % |

(42) Komisia analyzovala výrobnú kapacitu výrobcov spoločenstva na základe výrobných kapacít celej sezóny (1. október až 30. september v nasledujúcom roku). Podobný výrobok sa vyrába od novembra do februára za použitia výrobných zariadení, z ktorých časť sa dá použiť na spracovanie iného ovocia a zeleniny počas zvyšnej časti roka. Od novembra do februára však nie sú k dispozícii iné druhy ovocia alebo zeleniny na spracovanie v príslušných regiónoch (Valencia a Murcia, Španielsko).

(43) Šetrenie potvrdilo, že celková odhadovaná teoretická výrobná kapacita zostala stabilná v priebehu obdobia šetrenia s jediným malým nárastom 2 % zaznamenaným medzi rokmi 1998/99 a 1999/2000.

(44) Využitie kapacity pokleslo medzi rokmi 1998/99 a 1999/2000 zo 65 na 59 %. Tento pokles sa čiastočne vysvetľuje 2 % zvýšením kapacity v danom období, ale väčšia časť sa vysvetľuje poklesom výroby o 7,5 % z 81869 ton na 75767 ton. Využitie kapacity pokleslo o ďalších 12 percentuálnych bodov v období 2000/01 (na 47 %). V nasledujúcom roku zostalo stabilné, ale potom kleslo na 31 % (pokles o 16 percentuálnych bodov) v období 2002/03. Pokles využitia kapacity od obdobia 1999/2000 odráža pokles výroby v rovnakom období.

6.1.3. Celková výroba spoločenstva

| 1998/99 | 1999/2000 | 2000/01 | 2001/02 | 2002/03 |

Výroba t) | 81869 | 75767 | 60462 | 60329 | 39600 |

(45) Celková výroba spoločenstva klesla medzi rokmi 1998/99 a 2001/02 z 81869 ton na 60329 ton. Potom produkcia klesla o ďalších 35 % v sezóne 2002/03 na svoju najnižšiu úroveň v skúmanom období.

(46) Trend výroby potvrdili posledné dostupné údaje (2003/04), ktoré ukazujú ďalší pokles výroby na 26165 ton (čiastočné údaje). Výrobcovia spoločenstva nemôžu investovať a pustiť sa do výroby, pokiaľ nemajú od svojich hlavných zákazníkov vopred objednávky. Nemôžu však získať takéto objednávky, keď nevedia cenovo konkurovať.

6.1.4. Zamestnanosť

| 1998/99 | 1999/2000 | 2000/01 | 2001/02 | 2002/03 |

Zamestnanosť (koniec obdobia) | 2502 | 2441 | 2462 | 2419 | 2343 |

(47) Zamestnanosť v súvislosti s príslušným výrobkom poklesla v období 1999/2000. Potom sa mierne zvýšila pred ďalším poklesom v rokoch 2001/02 a 2002/03. Okrem poklesu zamestnanosti zaznamenanom výrobcami spoločenstva, prišlo tiež počas päťročného obdobia k zníženiu zamestnanosti v oblasti konzervovania mandarínok v spoločenstve, keďže niektorí výrobcovia zaoberajúci sa konzervovaním príslušného výrobku v spoločenstve ukončili túto činnosť pred začatím šetrenia týkajúceho sa ochranných opatrení. Je potrebné poznamenať, že prevažnú väčšinu pracovnej sily tvoria sezónni pracovníci. Z tohto dôvodu by sa táto tabuľka mala posudzovať spolu s nasledujúcou tabuľkou o odpracovaných hodinách.

6.1.5. Odpracované hodiny a produktivita

| 1998/99 | 1999/2000 | 2000/01 | 2001/02 | 2002/03 |

Odpracované hodiny | 944000 | 985000 | 823000 | 861000 | 625000 |

Produktivita (odpracované hodiny/tonu) | 15,9 | 16,8 | 15,6 | 16,8 | 17,7 |

(48) Presnejší obraz vplyvu výrobcov spoločenstva na zamestnanosť je viditeľný z odpracovaných hodín, ktoré zahŕňajú zamestnávanie sezónnych pracovníkov. Počet odpracovaných hodín tiež poskytuje presnejší základ na meranie produktivity ako počet pracovníkov.

(49) Vo všeobecnosti sa dá pozorovať stály pokles počtu odpracovaných hodín s poklesom z 861000 na 625000, pokles o 27 % za posledné obdobie. Produktivita mierne poklesla medzi rokmi 1998/99 a 2001/02 z 15,9 odpracovaných hodín na tonu na 16,8 odpracovaných hodín a ďalej klesla na 17,7 hodín v poslednej sezóne (2002/03). Je potrebné poznamenať, že zmeny v produktivite sa udiali hlavne kvôli výťažnosti z čerstvého výrobku.

6.1.6. Peňažný tok a návratnosť kapitálu použitého vo výrobe (return on capital employed, ROCE)

Finančný rok | 1998 | 1999 | 2000 | 2001 | 2002 |

Peňažný tok (index: 1999 = 100) | 2 | 100 | 80 | 116 | -4 |

ROCE | 15,1 | 18,9 | 9,3 | 9,8 | 8,1 |

(50) Peňažný tok a ROCE by sa mali skúmať na úrovni spolupracujúcich spoločností, ktoré vyrábajú príslušný výrobok (skôr ako vo vzťahu s príslušným výrobkom) a uvádza sa za kalendárne roky. Tieto ukazovatele sú preto menej významné ako ostatné ukazovatele. Napriek tomu je možné vidieť, že peňažný tok a ROCE sa významne znížili za posledné obdobie.

6.1.7. Objem predaja

| 1998/99 | 1999/2000 | 2000/01 | 2001/02 | 2002/03 |

Objem predaja v spoločenstve t) | 63718 | 56483 | 45341 | 36156 | 28030 |

(51) Predaj v spoločenstve podobného výrobku výrobcami spoločenstva poklesol zo 63718 ton na 45341 ton medzi rokmi 1998/99 a 2000/01, čo odráža pokles spotreby a zvýšenie dovozu v tomto období. Napriek zvýšenej spotrebe v nasledujúcom roku však pokračoval pokles predaja medzi rokmi 2000/01 a 2001/02 (o 20 %) a dosiahol 36156 ton, aj keď dovoz sa viac ako zdvojnásobil na 44804 ton. Toto odráža zvyšujúcu sa prevahu dovozu na trhu. V poslednom období pokračoval pokles predaja na 28030 ton v 2002/03, čo bola najnižšia úroveň v histórii predstavujúca pokles o 56 % za štyri roky.

6.1.8. Podiel na trhu

| 1998/99 | 1999/2000 | 2000/01 | 2001/02 | 2002/03 |

Podiel na trhu | 79 % | 76 % | 69 % | 44 % | 38 % |

(52) Podiel výrobcov spoločenstva na trhu klesol zo 79 na 69 % medzi rokmi 1998/99 a 2000/01 na 44 % v období 2001/02 a na 38 % v období 2002/03. Značný pokles v posledných dvoch sezónach poukazuje na zvyšujúci sa prienik dovozu na trh v týchto obdobiach, ktorý sa objavil napriek skutočnosti, že výrobcovia spoločenstva znížili svoje ceny o 17 % medzi rokmi 2000/01 a 2001/02 a ďalej o 6 % v období 2002/03.

(53) Kombinácia poklesu cien a straty podielu na trhu v prospech dovozu nastala v rovnakom čase ako významný pokles ziskovosti výrobcov spoločenstva (uvedené nižšie).

6.1.9. Cena podobného výrobku a zníženie cien

| 1998/99 | 1999/2000 | 2000/01 | 2001/02 | 2002/03 |

Jednotkové ceny predaja spoločenstva (EUR/tonu) | 826 | 790 | 925 | 827 | 781 |

Jednotkové ceny čínskeho vývozu plus clo (EUR/tonu) | 732 | 773 | 910 | 790 | 691 |

Zníženie cien (EUR/tonu) | 94 | 17 | 15 | 37 | 90 |

Zníženie cien | 11 % | 2 % | 2 % | 4 % | 12 % |

(54) Priemerná cena podobného výrobku klesala medzi rokmi 1998/99 a 1999/2000, ale sa opäť zvýšila v období 2000/01 o 17 % na 925 EUR za tonu. Priemerná cena opäť klesla na 827 EUR za tonu v období 2001/02 a ďalej klesla na 781 EUR za tonu v období 2002/03.

(55) Na stanovenie hladiny zníženia cien sa skúmali cenové informácie za porovnateľné časové obdobia na rovnakej úrovni obchodu a za predaje podobným zákazníkom. Založené na porovnaní priemerných cien zo závodu účtovaných výrobcami spoločenstva a vyvážajúcimi výrobcami dovozcom spoločenstva (CIF EÚ hranica vrátane cla), domáce ceny boli v priebehu piatich skúmaných období znížené o 2 až 12 %.

6.1.10. Ziskovosť

| 1998/99 | 1999/2000 | 2000/01 | 2001/02 | 2002/03 |

Čistý zisk/strata na predaji spoločenstva | 4,0 % | 0,5 % | 6,8 % | -1,7 % | -4,3 % |

(56) Ziskovosť predaja výrobcov spoločenstva v spoločenstve značne kolísala v priebehu posudzovaného päťročného obdobia. Najnižšia ziskovosť sa zaznamenala v rokoch 2001/02 a 2002/03 a najvyššia v období 2000/01. Keďže dovoz vzrástol na svoju najvyššiu úroveň v posudzovanom období v rokoch 2002/03 priemerná cena dovozu klesla na 605 EUR za tonu a priemerná cena výrobku zo spoločenstva klesla na 781 EUR za tonu. Tento pokles cien spolu s poklesom objemu predaja nastal v rovnakom čase, ako klesla ziskovosť výrobcov spoločenstva zo 6,8 % na (-1,7 %) v období 2001/02 a tento trend pokračoval do situácie, keď sa zaznamenala väčšia strata (-4,3 %) v období 2002/03.

(57) Predaj pod cenu odráža mieru, o čo bola cena dovážaného výrobku nižšia ako cena, ktorú by mohli výrobcovia spoločenstva očakávať v situácii bez spôsobenej ujmy. Úroveň predaja pod cenu sa vypočítala na základe váženej priemernej ceny nespôsobujúcej ujmu za tonu výrobku zo spoločenstva. Táto cena sa vypočítala tak, že sa vzali príslušné náklady výroby za výrobok spoločenstva (upravené tak, aby sa zohľadnili dopravné náklady na zabezpečenie správneho porovnania s dovozmi do hlavnej geografickej oblasti na spotrebu), ku ktorým sa pridalo ziskové rozpätie 6,8 % Toto ziskové rozpätie sa považovalo za primerané, nakoľko zodpovedá ziskom výrobcov spoločenstva v obvyklých podmienkach predaja neovplyvnených náhlym prudkým nárastom dovozu. Táto cena nespôsobujúca ujmu sa porovnala s váženou priemernou cenou za tonu dovezeného príslušného výrobku počas obdobia od apríla do decembra 2003 na rovnakej úrovni predaja, CIF hranica spoločenstva, clo, náklady po dovoze a s pripočítaným ziskom dovozcov. Rozdiel medzi týmito dvomi cenami sa vyjadril ako percento ceny CIF/hranica spoločenstva dovezeného výrobku a výsledkom bol predaj pod cenu vo výške 57,9 %.

6.1.11. Zásoby

| 1998/99 | 1999/2000 | 2000/01 | 2001/02 | 2002/03 |

Konečné zásoby t) | 13016 | 10628 | 11205 | 17279 | 11069 |

(58) Úroveň zásob klesla v rozmedzí rokov 1998/99 a 2000/01, ale potom značne vzrástla v období 2001/02 pred opätovným poklesom v období 2002/03 na úroveň, ktorú dosiahla v rokoch 2000/01, keďže výrobcovia spoločenstva znížili svoje vysoké úrovne zásob znížením výroby. Zvýšenie zásob v rozmedzí rokov 2000/01 a 2001/02 sa zhodovalo s poklesom objemu predaja v spoločenstve výrobcov spoločenstva o 20 % a usúdilo sa, že sa dá pripísať hlavne poklesu objemu predaja.

6.1.12. Záver

(59) Údaje ukazujú, že zatiaľ čo sa výrobná kapacita mierne zvýšila na začiatku posudzovaného obdobia, existuje negatívny vývoj využitia kapacity, výroby, zamestnanosti, produktivity, peňažného toku a ROCE. Celkove, na pozadí spotreby, ktorá klesla za dva roky a opätovne stúpla na takmer svoju predchádzajúcu úroveň pred poklesom v rokoch 2002/03, údaje poukazujú na negatívny vývoj predaja, podielu na trhu, cien a ziskovosti ako v období 2001/02, tak aj v období 2002/03. Prišlo k nárastu zásob v období 2001/02, ale vrátili sa na svoju predchádzajúcu úroveň.

(60) Komisia predovšetkým zaznamenala, že zatiaľ čo sa v rokoch 2001/02 dovoz viac ako zdvojnásobil (44804 ton), objem predaja výrobcov spoločenstva v spoločenstve dosiahol nízku úroveň (36156 ton) a ziskovosť výrobcov spoločenstva klesla na (- 1,7 %). Toto nastalo pri zvýšení spotreby v uvedenom roku. Za takejto situácie, keď by sa dalo predpokladať, že dovoz bude sledovať úroveň spotreby a ceny budú pevné, dovoz sa viac ako zdvojnásobil a cena dovážaného výrobku a vyrábaného výrobcami spoločenstva klesla.

(61) Ďalej v rokoch 2002/03, aj keď spotreba klesla o 10 %, nenastal žiadny pokles v úrovni dovozu a pokles spotreby dopadol na výrobcov spoločenstva, ktorých predaje klesli o 22 %, pričom ich ceny klesli o 6 %. Toto spolu s nadmernými zásobami z predchádzajúceho roku vyvolalo potrebu významného zníženia výroby výrobcami spoločenstva.

(62) Táto kombinácia faktorov sa odrazila v hospodárskych ukazovateľoch týkajúcich sa výrobcov spoločenstva. Výrobcovia spoločenstva stratili podiel na trhu, ktorý dosiahol najnižšiu úroveň v oboch obdobiach 2001/02 a 2002/03. Museli tiež znížiť predaj v absolútnom rozsahu v oboch obdobiach rokov 2001/02 a 2002/03. Následkom toho boli nútení znížiť výrobu v každom z týchto rokov. Výsledkom bolo, že využitie kapacity kleslo v oboch obdobiach 2001/02 a 2002/03. Produktivita a zamestnanosť tiež klesli v oboch obdobiach 2001/02 a 2002/03. Celkový účinok poklesov objemu predaja spoločenstva a cien je zníženie tržieb z predaja výrobcov spoločenstva o 29 % zo 41,9 milióna EUR v rokoch 2000/01 na 29,9 milióna v rokoch 2001/02 a 21,9 milióna EUR v rokoch 2002/03. V tom istom čase klesla ziskovosť výrobcov spoločenstva zo 6,8 % na (–1,7 %) v období 2001/02 a (– 4,3 %) v období 2002/03.

(63) Pri zohľadnení všetkých týchto faktorov Komisia usúdila, že výrobcovia zo spoločenstva utrpeli vážnu ujmu.

7. PRÍČINNÁ SÚVISLOSŤ

(64) Na preskúmanie príčinnej súvislosti medzi zvýšenými dovozmi a vážnou ujmou a na zabezpečenie, aby sa ujma spôsobená inými faktormi nepripisovala zvýšenému dovozu, Komisia postupovala takto:

- navzájom sa odlíšili faktory, o účinkoch ktorých sa usudzuje, že spôsobujú ujmu,

- tieto účinky spôsobujúce ujmu sa pripísali faktorom, ktoré ich spôsobujú a

- po pripísaní ujmy všetkým prítomným príčinným faktorom, Komisia určila, či zvýšený dovoz je "skutočnou a podstatnou" príčinou vážnej ujmy.

7.1. ANALÝZA PRÍČINNÝCH FAKTOROV

7.1.1. Účinok zvýšeného dovozu

(65) Trh s konzervovanými mandarínkami je prehľadný, pokiaľ ide o zdroje dodávok a zákazníkov. Keďže konzervované mandarínky sú v podstate komoditným výrobkom, príslušný výrobok a podobný výrobok si konkurujú najmä cenou.

(66) V období rokov 2000/01 až 2002/03 podiel dovozu na trhu vzrástol z 31 na 56 % a potom na 62 %, zatiaľ čo podiel výrobcov spoločenstva na trhu klesol zo 69 na 44 % a potom na 38 %. Počas rovnakého obdobia dovoz vzrástol z 34 na 74 % a na 113 % výroby spoločenstva, čo poukazuje na to, že dovoz vzrástol tiež relatívne k výrobe na účet výrobcov spoločenstva.

(67) Čo sa týka cien v rozmedzí rokov 2000/01 a 2002/03 priemerná jednotková cena dovezeného výrobku na trh spoločenstva podľa Eurostatu klesla zo 792 EUR na 691 EUR a potom na 605 EUR za tonu. Počas rovnakého obdobia priemerná jednotková cena výrobku spoločenstva klesla z 925 EUR na 827 EUR a potom na 781 EUR za tonu. Účinok poklesu priemernej jednotkovej ceny podobného výrobku iba na tržby výrobcov spoločenstva z predaja v spoločenstve by bolo zníženie o 11 % (4,4 milióna EUR) v rokoch 2001/02 a ďalšie zníženie o 6 % (1,7 milióna EUR) v rokoch 2002/03. Pri zohľadnení simultánneho poklesu objemu predaja skutočný pokles tržieb z predaja v spoločenstve bol 12 milióna EUR v období 2001/02 a 8 milióna EUR v období 2002/03. Toto zníženie tržieb z predaja (spolu so zvýšením nákladov) spôsobilo významný pokles ziskovosti a výrobcovia spoločenstva utrpeli stratu 1,7 % v období 2001/02 a 4,3 % v období 2002/03.

(68) Na základe uvedených dôvodov Komisia usúdila, že existuje súvislosť medzi zvýšením dovozu za nízke ceny a vážnou ujmou spôsobenou výrobcom spoločenstva a že zvýšenie dovozu malo účinky spôsobujúce ujmu, najmä pokiaľ ide o tlak na znižovanie cien a zníženie objemu predaného výrobcami spoločenstva na trhu spoločenstva.

7.1.2. Účinok zmien v spotrebe

(69) Komisia vykonala celkové preskúmanie účinkov spôsobujúcich ujmu na pokles spotreby v rozmedzí rokov 1998/99 a 2000/01. Tento pokles sa musí posudzovať v súvislosti s celkovým vývojom počas päťročného prešetrovaného obdobia. Spotreba sa znížila z 80065 ton v období 1998/99 na 74056 ton v období 1999/2000 a 65676 ton v období 2000/01, ale potom vzrástla o 15284 ton na 80960 ton v období 2001/02 pred opätovným poklesom na 72843 ton v období 2002/03.

(70) Komisia zaznamenala, že zatiaľ čo spotreba klesla na svoju najnižšiu úroveň za posudzované obdobie v období 2000/01, bol to tiež rok, v ktorom výrobcovia spoločenstva dosiahli najvyššiu úroveň ziskovosti (6,8 %). Na druhej strane spotreba vzrástla v roku 2001/02 na 80960 ton (jej najvyššia úroveň počas obdobia), ale zároveň klesla ziskovosť výrobcov spoločenstva na (-1,7 %). Z tohto dôvodu nie je jasná súvislosť medzi samotnou spotrebou a ziskovosťou a všeobecnou hospodárskou situáciou výrobcov spoločenstva.

(71) Pri skúmaní účinku spotreby na ziskovosť výrobcov spoločenstva sa musí zohľadniť reakcia všetkých účastníkov trhu na zmeny spotreby. V tejto súvislosti sa zistilo, že zatiaľ čo výrobcovia spoločenstva boli nútení znížiť svoje predaje v spoločenstve o približne 9185 ton v období 2001/02 v porovnaní s rokmi 2000/01, dovoz sa prudko pohol opačným smerom (+ 24469 ton). Podobne v rokoch 2002/03, zatiaľ čo si dovoz naďalej udržiaval svoju úroveň z predchádzajúceho roku, predaj výrobcov spoločenstva klesol o viac ako 8000 ton.

(72) Čo sa týka účinkov na ceny, zmeny spotreby konzervovaného tovaru s dlhou trvanlivosťou by nemali bežne viesť k významným účinkom na ceny, ak sa výroba prispôsobí potrebám trhu. V tejto súvislosti sa zdá, že výrobcovia spoločenstva odpovedali znížením ako výroby, tak aj predaja vo väčšej miere, ako bolo potrebné na to, aby držali krok s poklesom spotreby. Toto sa odzrkadlilo v podobnom poklese zásob.

(73) Podobne, ak sa tlak na ceny znížil, potom by sa mali tiež účinky spôsobujúce ujmu, ktoré vyplývajú z nízkych cien, minimalizovať. Najdôležitejším faktorom je zisk, kde by sa mal každý pokles minimalizovať, ak by ceny a objemy predaja výrazne neklesali. Preto sa odôvodnene usudzuje, že ak by nenastal prudký nárast dovozu za nízke ceny, pokles spotreby by neviedol k významného poklesu ziskov.

(74) Ak by všetci účastníci trhu upravili svoju výrobu, výrobcovia spoločenstva by stále predali menej v rokoch 1999/2000, 2000/01 a 2002/03. Ale spotreba v rokoch 2001/02 bola na svojej najvyššej úrovni od obdobia 1998/99 a približne na rovnakej úrovni ako v uvedenom roku. Predaj výrobcov spoločenstva však klesol v období 2001/02 v porovnaní s obdobím 1998/99 o 29438 ton, čo predstavuje pokles o 43 %. Zároveň sa zvýšil dovoz v rokoch 2001/02 o 28457 ton v porovnaní s obdobím 1998/99. Dovoz teda významne vzrástol v rozmedzí rokov 1998/99 a 2001/02 napriek tomu, že spotreba bola len mierne vyššia.

| 1998/99 | 1999/2000 | 2000/01 | 2001/02 | 2002/03 |

Spotreba t) skutočný vývoj | 80065 | 74056 | 65676 | 80960 | 72843 |

Skutočný podiel na trhu | 80 % | 76 % | 69 % | 45 % | 38 % |

Simulácia podielu na trhu | 80 % | 71 % | 57 % | 45 % | 35 % |

(75) Tabuľka uvádza, že aj keď spotreba zostala stála počas skúmaného obdobia, podiel odvetvia spoločenstva na trhu by sa nevyvíjal podstatne iným smerom. Toto ukazuje, že vývoj spotreby mal iba obmedzený vplyv na podiel odvetvia spoločenstva na trhu.

(76) Z uvedených dôvodov sa usúdilo, že aj keď existuje spojenie medzi poklesom spotreby a pozorovanými účinkami spôsobujúcimi ujmu, toto spojenie nie je podstatné.

7.1.3. Účinky zmien v realizácii vývozu

| 1998/99 | 1999/2000 | 2000/01 | 2001/02 | 2002/03 |

Vývoz (v tonách) | 21316 | 21672 | 14544 | 18099 | 17780 |

(77) Komisia preskúmala aj účinky poklesu vývozu. V rozmedzí rokov 1998/99 a 2000/01 objem vývozu výrobcov spoločenstva konzervovaných mandarínok klesol z 21316 ton na 14544 ton, keďže výrobcovia spoločenstva stratili podiel na trhu v prospech konkurencie s nízkymi cenami z ČĽR (najmä ako výsledok sporu týkajúceho sa hormónov uvedený v časti 35). V rozmedzí rokov 2000/01 a 2001/02 sa vývoz opätovne zvýšil na 18099 ton a na 17780 ton v sezóne 2002/03. V priebehu päťročného obdobia vývoz poklesol o približne 3500 ton, aj keď najdôležitejšie zníženie nastalo medzi rokmi 1999/2000 a 2000/01 (rok, v ktorom boli výrobcovia spoločenstva najziskovejší). V rokoch 2001/02 sa vývozy skutočne zvýšili v prospech výrobcov spoločenstva. Za posledné obdobie medzi rokmi 2001/02 a 2002/03 sa vývoz znížil o 319 ton alebo 1,7 %, čo predstavuje iba 0,8 % výroby spoločenstva v danom roku.

(78) Je potrebné poznamenať, že vo výpočte ziskovosti v bode 6.1.10 sa zohľadnil iba predaj spoločenstva. Z tohto dôvodu zaznamenaný pokles ziskovosti výrobcov spoločenstva za posledné obdobia je zväčša nezávislý od účinku vývozu.

(79) Na základe uvedených dôvodov sa usúdilo, že existuje určité spojenie medzi poklesom vývozov a účinkami spôsobujúcimi ujmu, nakoľko napríklad znížený vývoz prispel k nižšej výrobe a využitiu kapacity. Usudzuje sa však, že väčšina týchto účinkov sa vyskytla v rozmedzí rokov 1999/2000 a 2000/01 (keď boli výrobcovia spoločenstva ešte stále ziskoví) a že veľmi malé zníženie vývozu v období 2002/03 rovnajúce sa menej ako 1 % výroby spoločenstva nemalo badateľný účinok.

7.1.4. Účinok nadmernej kapacity

(80) Komisia preskúmala, či účinky spôsobujúce ujmu, môžu byť výsledkom nadmernej kapacity medzi výrobcami spoločenstva. Uskutočnila sa iba malá zmena v odhadovanej teoretickej výrobnej kapacite počas obdobia šetrenia, keď sa v období 1999/2000 výrobná kapacita zvýšila o 2 % na 129260 ton.

(81) Toto zvýšenie kapacity prispelo k poklesu využitia kapacity v rokoch 1999/2000 a nasledujúcich rokoch, keďže sa nerealizovala predpokladaná potreba dodatočnej kapacity. Preto sa usúdilo, že existuje spojenie medzi zvýšením kapacity a pozorovanými účinkami spôsobujúcimi ujmu v skoršej časti päťročného obdobia, hoci účinok dodatočnej kapacity na celkovú ziskovosť výrobcov spoločenstva bol veľmi malý.

7.1.5. Účinok nedostatočných dodávok suroviny

(82) Niektorí vývozcovia tvrdili, že dôvodom poklesu produkcie výrobcov spoločenstva boli nedostatočné dodávky suroviny (najmä čerstvých malých citrusových plodov) na trhu EÚ. Na základe svojho prieskumu trhu EÚ s malými citrusovými plodmi Komisia zistila, že dodávky boli dostatočné, aby pokryli dopyt spracovateľského priemyslu.

(83) Tabuľka A uvádza skutočnú výrobu malých citrusových plodov (klementínky, mandarínky a satsumas) v rokoch 1998 až 2002.

Tabuľka A

Zdroj:

CLAM

Rok | 1998 | 1999 | 2000 | 2001 | 2002 |

Výroba | 2329341 | 2823106 | 2511550 | 2379634 | 2650000 |

7.1.6. Dopyt spracovateľského priemyslu po čerstvých malých citrusových plodoch

(84) Množstvo klementínok a satsumas, ktoré použil spracovateľský priemysel na výrobu konzervovaných mandarínok od rokov 1998/99 do 2002/03, je uvedené v tabuľke B.

Tabuľka B

Sezóna | 1998/99 | 1999/2000 | 2000/01 | 2001/02 | 2002/03 |

Satsumas a klementínky | 120000 | 110000 | 95000 | 95000 | 60000 |

(85) Ako uvádzajú tabuľky A a B, ponuka malých čerstvých citrusových plodov na trhu EÚ bola omnoho väčšia ako dopyt spracovateľského priemyslu.

(86) Spracovateľský priemysel si však konkuruje s inými nákupcami čerstvých satsumas a klementínok a jeho schopnosť konkurovať sa zdá, že bola narušená poklesom cien, ktoré dosiahol podobný výrobok. Cena čerstvých mandarínok na spracovanie je stanovená ročnými zmluvami medzi výrobcami konzerv a farmármi na začiatku sezóny. Tabuľka C uvádza cenu, ktorú získali výrobcovia za mandarínky predávané ako čerstvý výrobok a na konzervovanie.

Tabuľka C

Sezóna | 1998/99 | 1999/2000 | 2000/01 | 2001/02 | 2002/03 |

Čerstvé (EUR/tonu) | 547 | 498 | 571 | 557 | 527 |

Konzervovanie (EUR/tonu) | 256 | 255 | 313 | 245 | 172 |

(87) Cenový rozdiel odráža dva faktory. Prvým je, že výrobcovia spoločenstva sa dostali do situácie, keď si môžu dovoliť kúpiť menej suroviny (čerstvé satsumas a klementínky) za cenu, ktorá by im umožnila dosiahnuť primeranú úroveň ziskovosti. Druhým je, že kvôli nízkym cenám, ktoré ponúkli výrobcovia spoločenstva pestovateľom za satsumas, ktoré sa hlavne používajú ako surovina na konzervovanie, pestovatelia v úsilí zvýšiť ziskovosť svojej výroby preorientovali svoju výrobu zo satsumas na klementínky. Nezdá sa však, že tento postup bol dostatočne rozšírený, aby mal významný účinok na dostupnosť ponuky pre výrobcov spoločenstva.

(88) Z tohto dôvodu Komisia konštatovala, že nedostatočné dodávky neprispeli k ujme spôsobenej výrobcom spoločenstva.

7.1.7. Iné faktory

(89) Služby Komisie neidentifikovali žiadne príčinné (iné ako uvedené v častiach 7.1.1 až 7.1.6), ani ich v priebehu definitívneho šetrenia neuviedli zainteresované strany.

7.2. PRIRADENIE ÚČINKOV SPÔSOBUJÚCICH UJMU

(90) Vážna ujma, ktorá poškodila výrobcov spoločenstva, bola najmä vo forme zníženého objemu predaja, znížených jednotkových cien a zhoršenia ziskovosti a finančných strát. Komisia uviedla, že okrem zvýšenia dovozu k ujme prispeli tri faktory: pokles spotreby, pokles vývozu a zvýšenie kapacity.

(91) Predovšetkým nastal pokles spotreby v rozmedzí rokov 1998/99 a 2000/01, po ktorom nastal nárast spotreby v období 2001/20002, po ktorom nasledoval v poslednom období ďalší pád. Vývoj dovozu však vôbec nesledoval tento priebeh spotreby a Komisia usudzuje, že pokles spotreby medzi rokmi 1998/99 a 2000/01 nezohráva významnú úlohu ani v objeme, ani cenách. Pokles spotreby v období 2002/03 sa zhodoval s poklesom objemov predaja, cien a ziskovosti výrobcov spoločenstva a Komisia usudzuje, že tento pokles spotreby bol faktorom, ktorý prispel k vážnej ujme, ktorá poškodila výrobcov spoločenstva.

(92) Komisia tiež preskúmala pokles vývozu výrobcov spoločenstva počas päťročného obdobia. Pokles nastal v priebehu skoršej časti päťročného obdobia. V poslednej časti obdobia, keď sa utrpela vážna ujma, sa však vývoz zvýšil predtým, ako mierne klesol. Z tohto dôvodu vývoj vývozu mal podstatne menší vplyv na výrobcov spoločenstva v obdobiach 2001/02 a 2002/03 ako vlna dovozu.

(93) Komisia preskúmala aj zvýšenie kapacity v rokoch 1999/2000, ktoré sa potom zachovalo. Ročné náklady na túto dodatočnú kapacitu neboli významné.

(94) Komisia zaznamenala po uistení sa, že účinky iných faktorov sa nepripisujú zvýšenému dovozu, že existuje skutočná a podstatná príčinná súvislosť medzi poklesom objemu predaja výrobcov spoločenstva, predajnými cenami a ziskovosťou a zvýšením dovozu, ktorý sa nielen zvýšil v oveľa väčšej miere ako zvýšenie spotreby medzi rokmi 2000/01 a 2001/02, ale sa zvýšili, zatiaľ čo spotreba klesala od rokov 1998/99 až 2000/01 a v rokoch 2002/03.

7.2.1. Záver

(95) Po preskúmaní účinkov iných známych faktorov spôsobujúcich ujmu a ich oddelení a odlíšení navzájom a od účinkov zvýšeného dovozu spôsobujúceho ujmu a po uistení, že ujma spôsobená inými faktormi sa nepripisuje dovozu, Komisia dospela k záveru, že existuje skutočná a podstatná súvislosť medzi dovozom a vážnou ujmou spôsobenou výrobcom spoločenstva.

8. ZÁUJEM SPOLOČENSTVA

8.1. PREDBEŽNÉ POZNÁMKY

(96) Cieľom ochranných opatrení je odstrániť vážnu ujmu a zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu situácie výrobcov príslušného výrobku spoločenstva. Okrem nepredvídateľného vývoja, zvýšeného dovozu, vážnej ujmy a príčin Komisia skúmala, či neexistujú nejaké naliehavé ekonomické dôvody, ktoré by mohli viesť k záveru, že nie je v záujme spoločenstva uložiť konečné opatrenia. Na tento účel sa na základe dostupných dôkazov posudzoval vplyv opatrení na všetky strany zainteresované v konaniach a pravdepodobné následky prijatia alebo neprijatia opatrení.

8.2. ZÁUJEM VÝROBCOV SPOLOČENSTVA

(97) Výrobcovia spoločenstva intenzívne investovali a majú najviac mechanizované a automatizované výrobné systémy na svete. Sú životaschopní a konkurenční v bežných obchodných podmienkach. Počas skúmaného obdobia výrobcovia spoločenstva utrpeli významný pokles produkcie a predaja, v dôsledku čoho nie sú v súčasnosti schopní hospodáriť ziskovo. Pozícia výrobcov spoločenstva by bola naďalej ohrozená, ak by pokračovala súčasná vysoká úroveň dovozu za nízke ceny.

(98) Uloženie konečných ochranných opatrení by poskytlo výrobcom spoločenstva možnosť na reštrukturalizáciu a tým zabezpečenie dlhodobej životaschopnosti ich výroby príslušného výrobku a ich činností celkovo. Poskytlo by im potrebný voľný priestor na reštrukturalizáciu a úžitok z vyšších výdavkov na výskum a rozvoj zameraných na ďalšie zníženie výrobných nákladov. Plány na konsolidáciu už v rámci sektora výrazne pokročili, ale je potrebný čas na uskutočnenie konsolidácie a z nej vyplývajúci úžitok. Okrem toho sa identifikovalo množstvo úsporných iniciatív vrátane väčšej spolupráce medzi výrobcami spoločenstva pri nákupe iných surovín ako samotné čerstvé ovocie (ktoré už je predmetom spoločných nákupných dohôd).

8.3. ZÁUJMY VÝROBCOV ČERSTVÝCH MALÝCH CITRUSOVÝCH PLODOV V SPOLOČENSTVE

(99) V záujme výrobcov čerstvého ovocia, ktorí dodávajú surovinu výrobcom spoločenstva, je mať silný a predvídateľný dopyt po ich výrobku za cenu, pri ktorej majú možnosť primeraného zisku. Zdá sa, že jedným z účinkov vysokej úrovne dovozu s nízkymi cenami príslušného výrobku je stlačenie ceny suroviny (malé čerstvé citrusové plody, predovšetkým satsumas) na trhu EÚ. Z tohto dôvodu je v záujme výrobcov čerstvého ovocia, aby sa prijali opatrenia na zníženie objemu dovozu príslušného výrobku s nízkymi cenami do EÚ.

8.4. ZÁUJEM UŽÍVATEĽOV A DOVOZCOV V SPOLOČENSTVE

(100) Na posúdenie vplyvu opatrení na dovozcov a užívateľov Komisia poslala dotazníky známym dovozcom a užívateľom príslušného výrobku na trhu spoločenstva. Získali sa odpovede od deviatich dovozcov, ale žiadna odpoveď sa nezískala od iných užívateľov ako užívateľov spojených s dovozcami.

(101) Niektorí dovozcovia príslušného výrobku tvrdili, že uloženie opatrení bolo zbytočné, keďže problémy, ktoré mali výrobcovia spoločenstva boli skôr spôsobené vysokými cenami a nedostatočnými dodávkami čerstvých mandarínok na konzervovanie v spoločenstve ako zvýšenými dovozmi. Zaznamenalo sa však, že koncom obdobia 2001/02, keď sa dovoz zvýšil na 44804 ton a predaj v EÚ výrobcov spoločenstva klesol na 36156 ton, zásoby výrobcov spoločenstva vzrástli o 6074 ton na 17279 ton. Zdá sa, že to poukazuje na to, že pokles predaja, ktorý utrpeli výrobcovia, spoločenstva nebol spôsobený ich neschopnosťou dodávať, ale nejakým iným faktorom a najpravdepodobnejším vysvetlením sa zdá byť narastajúca prevaha zvýšeného dovozu za nízke ceny.

(102) Dovozcovia tiež tvrdili, že bolo lepšie zachovať rôzne zdroje dodávok a že, ak by sa prijali opatrenia, tieto opatrenia by nemali byť vo forme systému minimálnej ceny alebo prideľovania kvót na základe "kto prvý príde", čím by sa ďalej narúšal trh. Najmä princíp "kto prvý príde" by podporil dovoz na začiatku roku, pokiaľ by sa nevyčerpala kvóta, potom by sa spotreba orientovala na domácu ponuku. Okrem toho zdôraznili, že obchodníci na hlavných európskych trhoch a spotrebitelia musia mať naďalej prístup k výrobkom s dobrou kvalitou za nízke ceny.

(103) Konečné opatrenia pozostávajú z colných kvót, ktoré odrážajú obvyklú úroveň dovozu. Z tohto dôvodu sa usudzuje, že by nevýhody, ktoré by znášali užívatelia a dovozcovia, ak vôbec nejaké existujú, neprevážili očakávané narastajúce výhody pre výrobcov ako dôsledok opatrení, o ktorých sa súdi, že sú minimálne potrebné na zabránenie ďalšieho zhoršovania situácie výrobcov spoločenstva.

8.5. ZÁUJEM SPOTREBITEĽOV V SPOLOČENSTVE

(104) Keďže príslušný výrobok je spotrebiteľským výrobkom, Komisia informovala rôzne spotrebiteľské organizácie o začatí šetrenia. Od spotrebiteľských organizácií sa nezískali žiadne odpovede a vplyv na spotrebiteľov sa preto považuje za minimálny.

9. ROZŠÍRENIE EÚ

9.1. DOVOZ DO PRISTUPUJÚCICH KRAJÍN

(105) Ak opatrenia nadobudnú účinnosť po rozšírení EÚ s harmonogramom uplatnenia 1. mája 2004, Komisia tiež posúdila zvýšenie dovozu (ako v absolútnych číslach, tak aj relatívne), keďže sa týkajú EÚ-25.

| 2000 | 2001 | 2002 | 2003 |

Dovoz pristupujúcich krajín z iných krajín ako EÚ-25 | 2562 | 4268 | 5350 | 6528 |

Dovoz pristupujúcich krajín z krajín EÚ-15 | 1964 | 1014 | 1472 | 1500 |

Celkom | 4527 | 5283 | 6821 | 8028 |

(106) Dovoz do pristupujúcich krajín z iných krajín ako EÚ-25 sa zvýšil o 67 % z 2562 ton v roku 2000 na 4268 ton v roku 2001 a naďalej sa zvyšoval na 5350 ton (ďalšie zvýšenie o 25 %) v roku 2002. V roku 2003 sa dovoz zvýšil o ďalších 22 % na 6528 ton.

(106) Aby sa dalo posúdiť, aké by bolo pravdepodobné zvýšenie dovozu do EÚ-25 v posledných rokoch, je potrebné pripočítať dovoz EÚ spolu s dovozom pristupujúcich krajín z iných krajín ako EÚ-25.

| 2000 | 2001 | 2002 | 2003 |

Dovoz do EÚ | 17573 | 20335 | 44804 | 44813 |

Dovoz pristupujúcich krajín z iných krajín ako EÚ-25 | 2562 | 4268 | 5350 | 6528 |

Celkom | 20135 | 24603 | 50154 | 51341 |

(108) Podľa tohto by sa celkový dovoz v prípade EÚ-25 zvýšil o 22 % z 20135 na 24603 ton v rozmedzí rokov 2000 a 2001 a potom o 104 % na 50154 ton v rozmedzí rokov 2001 a 2002. Dovoz by potom pokračoval na tejto vysokej úrovni v roku 2003 a skutočne by nastal nárast o 2 % na 51341 ton.

(109) V pristupujúcich krajinách neexistuje výroba príslušného výrobku a ako je už uvedené, dovoz do EÚ-25 sa vyvíjal podobne ako dovoz do EÚ-15. Z tohto dôvodu sa usudzuje, že analýza vážnej ujmy a príčiny v prípade EÚ-15 zostáva v platnosti aj pre EÚ-25.

(110) Komisia tiež posúdila otázku záujmu spoločenstva vo vzťahu k EÚ-25. V pristupujúcich krajinách neexistuje výroba suroviny alebo príslušného výrobku. Dovoz príslušného výrobku do pristupujúcich krajín, ktorý predstavuje približne 12 % celkového dovozu do EÚ-25, však existuje. Záujmy dovozcov, užívateľov a spotrebiteľov v pristupujúcich krajinách sú rovnaké ako dovozcov/užívateľov a spotrebiteľov a zodpovedajú záujmom dovozcov/užívateľov a spotrebiteľov v EÚ-15, ktoré sú reprezentované oveľa väčšími číslami. Záujmy dovozcov/užívateľov a spotrebiteľov v EÚ-15 sú rovnaké a plne reprezentatívne ako v prípade EÚ-25. Z tohto dôvodu sa usudzuje, že analýza vážnej ujmy a príčinnosti v prípade EÚ-15 zostáva v platnosti v prípade EÚ-25.

(111) Každá zainteresovaná strana, ktorá usudzuje, že pokračovanie opatrení v ich súčasnej podobe po rozšírení EÚ je neoprávnené vo vzťahu k EÚ-25, sa vyzýva, aby poskytla Komisii vyjadrenie najneskôr do 15. mája 2004 s uvedením podrobných dôvodov, prečo by Komisia mala zrevidovať opatrenia.

10. VŠEOBECNÉ ASPEKTY

(112) Z dôvodu zvýšeného dovozu príslušného výrobku (ako je uvedené v častiach 24 až 27) trh spoločenstva s príslušným výrobkom, ktorý je jedným z výrobkov uvedených v článku 1 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 2201/96 z 28. októbra 1996 o spoločnej organizácii trhov so spracovanými ovocnými a zeleninovými výrobkami [10] naposledy zmenenom a doplnenom nariadením Komisie (ES) č. 386/2004 [11], je ovplyvnený vážnym narušením, ktoré by mohlo ohroziť dosiahnutie cieľov uvedených v článku 33 Zmluvy. Zodpovedajúce podmienky ustanovené v článku 22 nariadenia (ES) č. 2201/96 sú preto splnené.

11. ZÁVEREČNÉ ASPEKTY

(113) Analýza Komisie o zisteniach šetrenia ukazuje, že sú splnené podmienky na ochranné opatrenia.

11.1. FORMA A ÚROVEŇ OPATRENÍ

(114) Na udržanie otvoreného trhu spoločenstva a na zabezpečenie dostupnosti primeraných dodávok na uspokojenie dopytu je potrebné ustanoviť systém colných kvót a v prípade ich prekročenia sa nariadi zaplatenie dodatočného cla tak, aby aj dovoz prekračujúci colné kvóty mohol vstúpiť do spoločenstva, aj keď po zaplatení dodatočného cla. Výška tohto dodatočného cla by sa mala stanoviť na úrovni, aby sa zhodovala s cieľom zabrániť vážnej ujme výrobcom spoločenstva. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že dodatočné clo stanovené podľa dočasných ochranných opatrení (nariadenie Komisie (ES) č. 1964/2003) sa ukázalo ako neprimerané na zníženie úrovne dovozu v krátkom čase. Skutočne sa v období platnosti dočasných opatrení od 9. novembra do 10. apríla 2004 dovoz príslušného výrobku naďalej zvyšoval a ceny naďalej klesali. V prípade dočasných opatrení bola sadzba dodatočného cla stanovená na 155 EUR za tonu. Čiastočne ako výsledok posilnenia eura, je zrejmé, že túto sadzbu absorbovalo zníženie priemernej ceny účtovanej vyvážajúcimi výrobcami v ČĽR. Z tohto dôvodu na dosiahnutie požadovaného účinku by sadzba dodatočného cla mala byť vyššia ako 155 EUR za tonu.

(115) Výška dodatočného cla sa vypočítala na základe cieľovej ceny, pri ktorej by výrobcovia spoločenstva mohli dosiahnuť zisk 6,8 % z obratu upraveného tak, aby sa zohľadnili dopravné náklady na zabezpečenie správneho porovnania s dovozom dopraveným do hlavnej geografickej oblasti na spotrebu. Táto čiastka sa porovnala s priemernou dovoznou cenou v období apríl 2003 až december 2003 na rovnakej úrovni obchodu upravenej na CIF hranica spoločenstva, o clo, náklady po dovoze a s pripočítaným ziskom dovozcov. Uvedená úroveň zisku bola založená na posúdení skutočných ziskov, ktoré dosiahli výrobcovia spoločenstva v období 1998/99 až 2001/02. Úroveň predaja pod cenu sa počítala pri 57,9 % z CIF dovoznej ceny. Pokiaľ ide o výšku pevného cla, clo, ktoré sa má zaplatiť, by malo byť vo výške 301 EUR za tonu. Vzhľadom na preukázateľný účinok hlavných zmien v sile eura vo vzťahu k čínskemu yuanu v prípade cien dovozu v prípade, keď euro neskôr klesne vo vzťahu k yuanu tak, že by sa významne ovplyvnili ceny, sa výška cla môže zrevidovať.

(116) Na zachovanie prístupu na trh spoločenstva by sa colné kvóty mali zakladať na objeme dovozu počas posledného obdobia. Posledné trojročné obdobie, za ktoré sú k dispozícii štatistické údaje o dovoze, sú roky 1999/2000 až 2001/02 (2002/03 sa nepokladá za reprezentatívny, keďže sa počas tohto obdobia začalo konanie o ochranných opatreniach). Colné kvóty by sa preto mali zakladať na priemernom objeme dovezenom za tieto roky (27570 ton v prípade EÚ-15). Vzhľadom na vytvorenie značných zásob niektorými dovozcami a pokračujúcu vysokú úroveň dovozu v poslednom čase, sa usudzuje, že toto je maximálny objem, ktorý by mal byť dovezený bez dodatočného cla. Usudzuje sa, že tento objem je taký, aby umožnil výrobcom spoločenstva ďalšie prispôsobenie, zatiaľ čo sa zabráni ďalšiemu zhoršovaniu ich situácie.

(117) Komisia zaznamenala, že výšku colných kvót bude musieť zrevidovať v súvislosti s rozšírením, ktoré sa plánuje 1. mája 2004. Výška colných kvót za prvé obdobie (27570 ton v prípade EÚ-15) by sa mala z tohto dôvodu zvýšiť o priemerné dovezené množstvo za rok z iných krajín ako EÚ do pristupujúcich krajín v rokoch 2000 až 2002. Tento priemer je 4060 ton. Preto by mala byť colná kvóta EÚ-25 za prvé obdobie 31630 ton. Keďže posledné obdobie trvá len 212 dní, aktuálna dovozná kvóta na posledné obdobie by sa mala úmerne znížiť.

(118) Na zachovanie obvyklých obchodných tokov pri zabezpečení, že trh spoločenstva zostane otvorený novým dodávajúcim krajinám, výška colných kvót by sa mala rozdeliť medzi krajiny, ktoré majú skutočný záujem dodávať príslušný výrobok na trh spoločenstva a časť by mala byť rezervovaná pre krajiny, ktoré v súčasnosti nemajú takýto skutočný záujem. Po konzultácii s ČĽR, jedinou krajinou, ktorá má takýto skutočný záujem, Komisia pokladá za potrebné určiť konkrétnu colnú kvótu ČĽR založenú na pomere celkového množstva výrobku dodaného touto krajinou v priebehu trojročného obdobia 1999/2000 až 2001/02. Prevažná väčšina dovozu za toto obdobie mala pôvod v ČĽR a preto by sa kvóta na konkrétnu krajinu mala uplatňovať na ČĽR a iná na všetky ostatné krajiny.

(119) Na základe uvedeného výška počiatočnej kvóty stanovenej pre ČĽR v prípade EÚ-25 by bola 30843 ton na obdobie jedného roku, zatiaľ čo výška stanovená pre všetky ostatné krajiny na toto obdobie by bola 787 ton. Usudzuje sa, že ak by sa toto urobilo, kvóta stanovená pre všetky ostatné krajiny by bola príliš malá, aby umožnila hospodársku súťaž, alebo aby umožnila novým účastníkom vstúpiť na trh. Je potrebné, aby aj iné krajiny ako ČĽR mali tiež možnosť vyvážať príslušný výrobok do spoločenstva. Kvóta stanovená pre všetky ostatné krajiny by sa mala preto zvýšiť na 3 % priemernej spotreby spoločenstva počas posudzovaného obdobia (alebo 2314 ton za jeden rok), čím sa poskytne celkový základ pre colné kvóty vo výške 33157 ton.

(120) V súvislosti s povinnosťou liberalizovať opatrenia by sa celková ročná výška colných kvót mala zvýšiť o 5 % v každom z nasledujúcom období t. j. na 34815 ton za obdobie do 10. apríla 2004, na 36556 ton za obdobie do 10. apríla 2007 a 22294 za obdobie do 8. novembra 2007 (212 dní). Komisia vykoná v polovici obdobia revíziu v súlade s článkom 21 nariadenia (ES) č. 3285/94, aby preskúmala účinky opatrenia, stanovila, či a akým spôsobom je potrebné urýchliť liberalizáciu a zistila, či je stále potrebné uplatňovať opatrenie. Pri revízii v polovici obdobia Komisia tiež zohľadní reštrukturalizačné opatrenia, ktoré prijali výrobcovia zo spoločenstva.

(121) V súlade s legislatívou spoločenstva a medzinárodnými záväzkami spoločenstva by sa ochranné opatrenia nemali uplatňovať na žiaden výrobok s pôvodom v rozvojovej krajine, ak podiel jej dovozu tohto výrobok do spoločenstva neprekračuje 3 %. Jedinou rozvojovou krajinou, ktorá nespĺňa požiadavky, aby využila túto derogáciu, je ČĽR. Rozvojové krajiny, na ktoré sa neuplatňujú konečné opatrenia, by sa mali preto špecifikovať a toto je uvedené v prílohe 2.

11.2. SPRÁVA COLNEJ KVÓTY

(122) Pred uložením opatrení, niektorí dovozcovia a ich združenia požadovali, aby sa zaviedol systém, ktorý by umožnil dovozcom, ktorí tradične dovážajú príslušný výrobok z ČĽR, aby mali zaručené množstvá založené na svoje tradičnej úrovni dovozu z ČĽR. Iní dovozcovia tvrdili, že každý systém kvót by mal pracovať na princípe "kto prvý príde", aby sa zabránilo nadbytočnej administratívnej záťaži a zachovala hospodárska súťaž.

(123) Na získanie potrebných informácií na stanovenie vhodnej metódy na riadenie colných kvót Komisia 2. októbra 2003 [12] uverejnila oznámenie. Na základe poskytnutých informácií v každej z konzervárenských sezón 1999/2000, 2000/01 a 2001/2002 prevažnú väčšinu dovozu príslušného výrobku (viac ako 90 % doviezlo malé množstvo dovozcov, ktorí doviezli v priemere 500 ton alebo viac na konzervárenské obdobie (ďalej len tradiční dovozcovia). Zvyšok doviezli iní ako tradiční dovozcovia (ďalej len iní dovozcovia).

(124) Kým niektorí dovozcovia tvrdili, že prahová hodnota pre tradičných dovozcov by mala byť nižšia (napr. 300 ton alebo menej), pri uplatňovaní dočasných opatrení sa zistilo, že bol väčší počet dovozcov, ktorí mali záujem dovážať menšie množstvá. Z tohto dôvodu záujem dovozcov menších množstiev je celkove lepšie uspokojený zvýšením podielu colnej kvóty dostupnej pre netradičných dovozcov ako znížením prahovej hodnoty na vymedzenie tradičných dovozcov.

(125) Po preskúmaní požiadavky z hľadiska získaných skúseností počas uplatňovania dočasných opatrení, Komisia zaznamenala toto:

- bez systému garantovaných licencií by cena dovezeného výrobku z ČĽR pravdepodobne dramaticky rástla v skoršej časti obdobia uplatňovania colnej kvóty a mohla by následne spadnúť, keď dovozcovia dosiahnu alebo prekročia úroveň dovozu potrebnú na splnenie svojich objednávok ("Windfall" účinky). "Windfall" účinky pridelenia colných kvót na princípe "kto prvý príde" hrozí poškodením výrobcov spoločenstva, keďže sa dopyt sústredí na dovoz z ČĽR na začiatku konzervárenskej sezóny a prenesie sa na výrobok výrobcov spoločenstva po vyčerpaní colnej kvóty. Tieto riziká znižujú predaj výrobcov spoločenstva na začiatku konzervárenskej sezóny a tiež by boli poškodení neistotou spôsobenou prudkým pohybom cien. Ak by sa toto stalo, ohrozilo by to dosiahnutie cieľa, ktorý sa stanovením konečných opatrení sleduje,

- je v záujme existujúcich dovozcov, ktorí bežne dovážajú významné množstvo príslušného výrobku z ČĽR, aby sa toto opatrenie prijalo na zabezpečenie, že sa tradičné obchodné toky zachovajú a že budú naďalej môcť dovážať určité množstvo príslušného výrobku z ČĽR bez dodatočného cla. Je aj v záujme nových dovozcov, aby mali nejakú možnosť na dovoz príslušného výrobku z ČĽR bez dodatočného cla,

- je v záujme maloobchodníkov a spotrebiteľov, aby mohli naďalej dostávať zodpovedajúce dodávky príslušného výrobku na trh spoločenstva a aby sa trhová cena stabilizovala,

- konečné opatrenia by mali mať takú podobu, aby sa dosiahol ich cieľ, pričom sa minimalizuje prílišné narušenie trhu v podobe prudkého pohybu cien a negatívneho účinku na výrobcov spoločenstva a aby sa zabezpečila najmenšia administratívna záťaž na dovozcov. V tejto súvislosti sa zaznamenalo, že počas obdobia uplatňovania dočasných opatrení, dovoz príslušného výrobku v skutočnosti vzrástol, zatiaľ čo sa maloobchodná cena účtovaná aspoň jedným veľkým obchodníkom znížila o 17 %.

- opatrenia by mali byť v takej forme, aby podporili zvýšenie hospodárskej súťaže medzi dovozcami a zabezpečili, aby noví netradiční dovozcovia mali možnosť vstúpiť na trh.

(126) Pri zohľadnení týchto aspektov Komisia usudzuje, že by nebolo vhodné spravovať colnú kvótu na princípe "kto prvý príde". Skôr tie hospodárske subjekty, ktoré tradične dovážali veľké množstvá príslušného výrobku do spoločenstva alebo pristupujúcich krajín (tradiční dovozcovia) by mali mať možnosť požiadať o licenciu na dovoz množstva príslušného výrobku bez dodatočného cla na základe svojej tradičnej úrovne dovozu z ČĽR. Zároveň ostatní dovozcovia, ktorí majú záujem dovážať príslušný výrobok do spoločenstva z ČĽR, ale ktorí nespĺňajú toto kritérium (iní dovozcovia), by mali mať možnosť požiadať o licenciu na dovoz množstva príslušného výrobku bez dodatkového cla.

(127) Preto by sa mohol stanoviť systém licencií, na základe ktorého oprávnenie na dovoz príslušného výrobku bez dodatočného cla podlieha predloženiu dovoznej licencie. Podrobné pravidlá pre tento systém by mali dopĺňať alebo derogovať pravidlá ustanovené nariadením Komisie (ES) 1291/2000 z 9. júna 2000, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá uplatňovania systému dovozných a vývozných licencií a certifikátov s vopred stanovenou sadzbou náhrady pre poľnohospodárske výrobky [13], naposledy zmeneným a doplneným nariadením (ES) č. 322/2004 [14].

(128) Aby systém pracoval efektívne, právo požiadať o licenciu by malo byť obmedzené na hospodárske subjekty, fyzické alebo právnické osoby, jednotlivcov alebo skupiny, ktoré majú nedávne skúsenosti s dovozom do spoločenstva alebo pristupujúcich krajín. Opatrenia sú potrebné aj na to, aby sa minimalizovali špekulatívne žiadosti o dovozné licencie, ktorých dôsledkom by bolo, že by sa colné kvóty úplne nevyčerpali. Z tohto dôvodu na to, aby mali dovozcovia právo požiadať o licenciu, mali by v poslednom čase doviezť do spoločenstva primerané minimálne množstvo podobných výrobkov. Na základe povahy a hodnoty príslušného výrobku sa považuje za primerané, aby na právo požiadať o licenciu museli dovozcovia doviezť najmenej 50 ton spracovaných ovocných a zeleninových výrobkov, ako je uvedené v článku 1 ods. 2 nariadenia (ES) č. 2201/96 v jednej alebo viacerých z posledných troch konzervárenských sezón (2000/01, 2001/02 a 2002/03) za prvé obdobie uplatňovania konečných opatrení (11. apríl 2004 až 10. apríl 2005). Ďalej by sa malo ustanoviť zaplatenie zábezpeky na každú tonu príslušného výrobku, na ktorú sa žiada licencia. Táto zábezpeka by mala byť dostatočne vysoká, aby odradila špekulatívne žiadosti, ale nie tak vysoká, aby odradila tých, ktorí sa skutočne zúčastňujú na obchodovaní so spracovanými ovocnými a zeleninovými výrobkami. Usudzuje sa, že zábezpeka rovnajúca sa približne 20 % hodnoty dovezeného príslušného výrobku je v tomto zmysle primeraná.

(129) V dočasných opatreniach tradiční dovozcovia získali 58 % colných kvót (23435 ton ročne), zatiaľ čo ostatní dovozcovia dostali 15 % (4135 ton ročne) Opatrenia by mali zachovať pozíciu tradičných dovozcov, pričom sa zároveň zachová hospodárska súťaž a prístup na trh pre iných dovozcov. Existuje značné množstvo dovozcov, ktorí majú dlhoročné skúsenosti s dovozom konzervovaných satsumas z ČĽR, ale ktorí nespĺňajú 500-tonovú prahovú hodnotu, aby sa považovali za tradičných dovozcov. Vzhľadom na rôzne množstvá dovezené týmito dovozcami sa zistilo, že je spravodlivejšie zvýšiť colnú kvótu pre takýchto dovozcov ako znížiť objem prahovej hodnoty.

(130) Usudzuje sa, že napriek veľkému percentuálnemu podielu príslušného výrobku dovezeného tradičnými dovozcami v poslednej konzervárenskej sezóne, na udržanie otvoreného trhu, zachovanie hospodárskej súťaže a na umožnenie, aby sa dovozcovia menších množstiev mohli zúčastniť na trhu, by mohla byť k dispozícii pre "iných dovozcov" 25 % colná kvóta za tovar s pôvodom v ČĽR. Pridelením 75 % tradičným dovozcom v konečných opatreniach by sa zachovala počiatočná ročná výška colnej kvóty, ktorú majú k dispozícii, vo výške 23132 ton. Týmto by sa zachovala pozícia tradičných dovozcov, zatiaľ čo by sa umožnilo pridelenie vyššieho percenta netradičným dovozcom, ako bolo pridelené v dočasných opatreniach. Z tohto dôvodu by sa výška pridelená ostatným dovozcom zvýšila na 7711 ton (25 % colnej kvóty).

(131) Licencie na príslušné percento colnej kvóty pridelenej tradičným dovozcom na príslušné obdobie na dovoz príslušného výrobku s pôvodom v ČĽR by mali byť k dispozícii tradičným dovozcom na základe žiadosti a objektívnych kritérií. Licencie na zvyšok colnej kvóty na príslušné obdobie by mali byť k dispozícii na základe žiadosť a objektívnych kritérií pre "iných dovozcov". Takéto kritériá sú potrebné na zabezpečenie, aby každý tradičný dovozca mal možnosť zachovať svoju pozíciu voči ostatným tradičným dovozcom, aby žiadny jednotlivý dovozca nemohol kontrolovať trh a aby sa zachovala hospodárska súťaž medzi dovozcami. V tejto súvislosti najvhodnejším objektívnym kritériom pre tradičných dovozcov je maximálne množstvo (čistá hmotnosť) príslušného výrobku dovezeného za konzervárenskú sezónu tradičným dovozcom za posledné tri konzervárenské sezóny (2000/01, 2001/02 a 2002/03 v prvom období konečných opatrení (11. apríl 2004 až 10. apríl 2005). Najvhodnejším objektívnym kritériom pre iných dovozcov je limit 20 % colnej kvóty dostupnej pre iných dovozcov na tovar čínskeho pôvodu (t. j. 3 % colnej kvóty na tovar čínskeho pôvodu).

(132) Pokiaľ ide o dovoz príslušného výrobku s pôvodom v iných krajinách ako ČĽR, keďže tradiční dovozcovia nedovážajú veľké množstvá príslušného výrobku z iných krajín ako ČĽR a keďže colná kvóta, ktorá sa má stanoviť, je podstatne vyššia ako dovoz v predchádzajúcich konzervárenských sezónach, usudzuje sa, že celá colná kvóta by mala byť dostupná všetkým dovozcom rovnako a že (z uvedených dôvodov) najvhodnejším objektívnym kritériom na obmedzenie žiadostí o dovozné licencie je limit 20 % colnej kvóty, ktorá je k dispozícii na tovar tohto pôvodu.

(133) Či dovezený tovar z rozvojových krajín bude vyňatý z colných kvót, závisí od pôvodu tovaru. Či je dovezený tovar vhodný na čerpanie colnej kvóty pridelenej dovozu s pôvodom v ČĽR a colnej kvóty na dovoz s pôvodom vo všetkých ostatných krajinách, závisí tiež od pôvodu tovaru. Kritériá na určenie pôvodu, ktoré sú v súčasnosti platné v spoločenstve, by sa mali preto uplatňovať a na zabezpečenie, aby sa colné kvóty riadne spravovali, by sa malo vyžadovať predloženie osvedčenia o pôvode na hraniciach spoločenstva v prípade dovozu príslušného výrobku okrem prípadu, keď sa na dovoz príslušného výrobku vzťahuje dôkaz o pôvode vydaný alebo vyhotovený v súlade s príslušnými pravidlami ustanovenými na priznanie preferenčných sadzobných opatrení.

11.3. TRVANIE

(134) Konečné opatrenia by nemali trvať dlhšie ako štyri roky vrátane obdobia dočasných opatrení, ktoré nadobudli účinnosť 9. novembra 2003. Na základe toho by sa mali najneskôr 8. novembra 2007 ukončiť,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Systém colných kvót

1. Týmto sa otvára systém colných kvót na dovoz určitých spracovaných alebo konzervovaných mandarínok (vrátane druhu tangerines a satsumas), klementíniek, wilkingov a iných podobných citrusových hybridov, ktoré neobsahujú pridaný alkohol, obsahujú cukor, ktoré patria do číselných znakov KN 20083055 and 20083075 (ďalej len konzervované mandarínky) do spoločenstva. Objem každej z colných kvót a obdobie, v ktorom sa uplatňujú, sú uvedené v prílohe 1.

2. Zmluvná colná sadzba ustanovená v nariadení Rady (ES) č. 2658/87 [15] alebo preferenčná colná sadzba sa bude naďalej uplatňovať na konzervované mandarínky dovezené v rámci kvót uvedených v odseku 1.

3. Podľa článku 9 dovoz týchto konzervovaných mandarínok, ktoré sa uskutočnia bez predloženia licencie, ako je uvedené v článku 3 ods. 1, vzťahujúcej sa na krajinu, v ktorej tieto konzervované mandarínky majú pôvod, podlieha dodatočnému clu vo výške 301 EUR na tonu.

Článok 2

Definície

Na účely tohto nariadenia:

a) "konzervárenská sezóna" znamená: obdobie 12 mesiacov od 1. októbra jedného roku do 30. septembra nasledujúceho roku;

b) "pristupujúce krajiny" znamená Lotyšsko, Litvu, Estónsko, Poľsko, Maďarsko, Českú republiku, Slovensko, Slovinsko, Maltu a Cyprus;

c) "dovozca" znamená hospodársky subjekt, fyzickú alebo právnickú osobu, jednotlivca alebo skupinu, ktorá doviezla do spoločenstva alebo pristupujúcich krajín v jednej alebo viacerých z posledných troch konzervárenských sezón najmenej 50 ton za konzervárenskú sezónu spracovaných ovocných a zeleninových výrobkov, ako je uvedené v článku 1 ods. 2 nariadenia (ES) č. 2201/96 bez ohľadu na pôvod tohto dovozu;

d) "tradičný dovozca" znamená dovozcu, ktorý doviezol v priemere 500 ton alebo viac konzervovaných mandarínok za konzervárenskú sezónu do spoločenstva alebo pristupujúcich krajín za posledné tri konzervárenské sezóny bez ohľadu na pôvod tohto dovozu;

e) "referenčné množstvo" znamená najväčšie množstvo konzervovaných mandarínok dovezených za konzervárenskú sezónu tradičným dovozcom počas jednej z posledných troch konzervárenských sezón;

f) "iní dovozcovia" znamená dovozcov, ktorí nie sú tradičnými dovozcami;

g) "pôvod" sa vzťahuje na krajinu, v ktorej dovoz má svoj pôvod, buď ČĽR na jednej strane alebo iná krajina ako ČĽR na strane druhej.

Článok 3

Systém dovozných licencií

1. Na všetok dovoz v rámci kvót uvedených v článku 1 ods. 1 sa musí predkladať dovozná licencia (ďalej licencia) vydaná v súlade s nariadením (ES) č. 1291/2000 podľa ustanovení tohto nariadenia.

2. Článok 8 ods. 4 nariadenia (ES) č. 1291/2000 sa neuplatňuje na licencie. V odseku 19 v licenciách sa musí uviesť "0".

3. Pri derogácii z článku 9 nariadenia (ES) č. 1291/2000 práva vyplývajúce z licencií nie sú prevoditeľné.

4. Hodnota zábezpeky uvedenej v článku 15 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1291/2000 je 150 EUR na netto tonu.

Článok 4

Platnosť licencií

1. V odseku 8 v žiadosti o vydanie licencie a licenciách sa uvedie krajina pôvodu výrobku. Slovo "áno" v odseku 8 sa označí krížikom. Licencie budú platiť iba pre výrobky s pôvodom v krajine uvedenej v danom odseku.

2. Licencie platia iba na obdobie, na ktoré boli vydané. Odsek 24 v licenciách obsahuje zápis uvádzajúci obdobie platnosti licencie (napr. "licencia je platná iba od 11. apríla 2004 do 10. apríla 2005.").

Článok 5

Žiadosti o vydanie licencie

1. Žiadosti môžu predložiť len dovozcovia.

Žiadosti sa predložia kompetentným národným orgánom. Na podporu svojich žiadostí dovozcovia poskytnú informácie, ktorými preukážu kompetentným národným orgánom súlad s článkom 2 písm. c) a d).

2. Žiadosti o vydanie licencie na obdobie do 10. apríla 2005 sa môžu podávať počas obdobia od 1. mája do 7. mája 2004. Žiadosti o vydanie licencie na každé neskoršie obdobie sa môžu podávať od 1. do 8. februára bezprostredne pred začatím príslušného obdobia vo všetkých ostatných prípadoch.

3. Žiadosti o vydanie licencie podané tradičnými dovozcami sa musia vzťahovať na množstvo nepresahujúce referenčné množstvo pre príslušného tradičného dovozcu v súvislosti dovozom konzervovaných mandarínok s pôvodom v ČĽR a nepresahujúce 20 % colnej kvóty uvedenej v súvislosti s dovozom konzervovaných mandarínok s pôvodom vo všetkých ostatných krajinách.

4. Žiadosti o vydanie licencie podané všetkými ostatnými dovozcami sa musia vzťahovať na množstvo nepresahujúce 3 % colnej kvóty uvedenej v prílohe 1 v súvislosti s dovozom konzervovaných mandarínok s pôvodom v ČĽR a nepresahujúcich 20 % colnej kvóty uvedenej v súvislosti s dovozom konzervovaných mandarínok s pôvodom vo všetkých ostatných krajinách.

5. V odseku 20 žiadosti o vydanie licencie sa uvedie "tradičný dovozca" alebo "iný dovozca" podľa potreby a "žiadosť podľa nariadenia (ES) č. 658/2004".

Článok 6

Pridelenie colných kvót

1. Na dovoz čínskeho pôvodu sa colná kvóta definovaná v článku 1 ods. 1 na každé obdobie pridelí takto:

a) 75 % pre tradičných dovozcov;

b) 25 % pre iných dovozcov.

Ak v niektorom období pridelené množstvo nevyčerpá úplne jedna kategória dovozcov, môže sa zvyšok prideliť inej kategórii.

2. Na dovoz iného pôvodu ako čínskeho bude kvóta definovaná v článku 1 ods. 1 dostupná pre tradičných dovozcov a iných dovozcov.

Článok 7

Oznámenia členských štátov Komisii

1. Členské štáty oznámia Komisii, či sa podali žiadosti o vydanie dovozných licencií a množstvá, na ktoré sa žiadosti o vydanie licencií vzťahujú;

2. Na obdobie 11. apríla 2004 až 10. apríla 2005 sa informácie uvedené v odseku 1 oznámia najneskôr 11. mája 2004 do 12.00 hod. (bruselského času).

3. Na každé nasledujúce obdobie sa informácie uvedené v odseku 1 oznámia najneskôr 10. februára do 12.00 hod. (bruselského času) bezprostredne pred začatím príslušného obdobia.

4. Oznámenie podľa odseku 1 sa pošle elektronicky na formulári, ktorý pošle na tento účel Komisia členským štátom. Uvedené informácie v tomto formulári sa rozpíšu podľa typu dovozcu a pôvodu podľa článku 2.

Článok 8

Vydávanie licencií

1. Na základe informácií oznámených členskými štátmi podľa článku 7 Komisia rozhodne nariadením o rozsahu, v akom sa vydajú licencie na každý pôvod a každý typ dovozcu podľa článku 2 a pri zohľadnení odseku 2. Toto rozhodnutie sa prijme najneskôr 2. júna 2004 v prípade obdobia od 11. apríla 2004 až 10. apríla 2005 a najneskôr 15. marca bezprostredne pred začatím príslušného obdobia vo všetkých ostatných prípadoch.

2. Ak na základe informácií oznámených členskými štátmi podľa článku 7 Komisia zistí, že žiadosti o vydanie licencií presahujú množstvá ustanovené v súlade s článkami 1 a 6, stanoví jednotné percentuálne zníženie, ktoré sa uplatní v prípade príslušných žiadostí o vydanie licencií.

3. Licencie vydajú príslušné národné orgány na štvrtý pracovný deň po nadobudnutí účinnosti nariadenia uvedeného v odseku 1.

4. Ak podľa odseku 1 množstvo, na ktoré sa licencia vydáva je menšie ako požadované množstvo, žiadosť o vydanie licencie sa môže vziať späť do troch pracovných dní od nadobudnutia účinnosti opatrení prijatých podľa toho odseku. V prípade takéhoto späťvzatia sa zábezpeka ihneď uvoľní.

Článok 9

Rozvojové krajiny

Dovoz konzervovaných mandarínok s pôvodom v jednej z rozvojových krajín uvedených v prílohe 2 nepodlieha colným kvótam, ani nebude prideľovaný podľa colných kvót.

Článok 10

Všeobecné ustanovenia

1. Pôvod konzervovaných mandarínok, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie sa určí v súlade s pravidlami platnými v spoločenstve.

2. Podľa odseku 3 pri každom prepustení konzervovaných mandarínok s pôvodom v tretej krajine do voľného obehu v spoločenstve sa musí predložiť osvedčenie o pôvode vydané príslušnými národnými orgánmi danej krajiny, ktoré bude spĺňať podmienky ustanovené v článku 47 nariadenia Komisie (EHS) č. 2454/93 [16].

3. Osvedčenie o pôvode uvedené v odseku 2 sa nevyžaduje v prípade dovozu konzervovaných mandarínok, na ktoré sa vzťahuje dôkaz o pôvode vydaný alebo vyhotovený v súlade s príslušnými pravidlami ustanovenými na účely priznania preferenčných sadzobných opatrení.

4. Dôkaz o pôvode sa uzná, len ak konzervované mandarínky spĺňajú kritériá na určenie pôvodu uvedené v platných ustanoveniach spoločenstva.

Článok 11

Členské štáty a Komisia budú úzko spolupracovať na zabezpečovaní súladu s týmto nariadením.

Článok 12

To nariadenie nadobudne účinnosť 11. apríla 2004 a platí do 8. novembra 2007.

Toto nariadenie je záväzné vo svojej celistvosti a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 7. apríla 2004

Za Komisiu

Pascal Lamy

člen Komisie

[1] Ú. v. ES L 349, 31.12.1994, s. 53.

[2] Ú. v. ES L 286, 11.11.2000, s. 1.

[3] Ú. v. ES L 67, 10.3.1994, s. 89.

[4] Ú. v. EÚ L 65, 8.3.2003, s. 1.

[5] Ú. v. EÚ L 290, 8.11.2003, s. 3.

[10] Ú. v. ES L 297, 21.11.1996, s. 29.

[11] Ú. v. EÚ L 64, 2.3.2004, s. 25.

[12] Ú. v. EÚ C 236, 2.10.2003, s. 30.

[13] Ú. v. ES L 152, 24.6.2000, s. 1.

[14] Ú. v. EÚ L 58, 26.2.2004, s. 3.

[15] Ú. v. ES L 256, 7.9.1987, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením Komisie (ES) č. 2344/2003 (Ú. v. EÚ L 346, 31.12. 2003, s. 38).

[16] Ú. v. ES L 253, 11.10.1993, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 2286/2003 (Ú. v. EÚ L 343, 31.12.2003, s. 1).

--------------------------------------------------

PRÍLOHA I

Obdobie | Kvóta – ČĽR (tony) | Kvóta – všetky ostatné krajiny (tony) |

11.04.2004 až 10.04.2005 | 30843 | 2314 |

11.04.2005 až 10.04.2006 | 32385 | 2430 |

11.04.2006 až 10.04.2007 | 34004 | 2551 |

11.04.2007 až 18.11.2007 | 20738 | 1556 |

--------------------------------------------------

PRÍLOHA II

Zoznam rozvojových krajín – vyňatých z opatrení, keďže ich vývoz tvorí menej ako 3 % dovozu do spoločenstva.

Spojené arabské emiráty, Afganistan, Antigua a Barbuda, Angola, Argentína, Barbados, Bangladéš, Burkina Faso, Bahrain, Burundi, Benin, Brunejský sultanát, Bolívia, Brazília, Bahamy, Bhután, Botswana, Belize, Konžská demokratická republika, Stredoafrická republika, Kongo, Pobrežie slonoviny, Čile, Kamerun, Kolumbia, Kostarika, Kuba, Kapverdy, Džibuti, Dominika, Dominikánska republika, Alžírsko, Ekvádor, Egypt, Eritrea, Etiópia, Fidži, Mikronézske federatívne štáty, Gabun, Grenada, Ghana, Gambia, Guinea, Rovníková Guinea, Guatemala, Guinea-Bissau, Guajana, Honduras, Haiti, Hongkong, Indonézia, India, Irak, Irán (Islamská republika), Jamajka, Jordánsko, Keňa, Kambodža, Kiribati, Komory, Svätý Krištof a Nevis, Kuvajt, Laoská ľudovodemokratická republika, Libanon, Svätá Lucia, Srí Lanka, Libéria, Lesotho, Libyjská arabská džamahíria, Maroko, Madagaskar, Maršalove ostrovy, Mali, Mjanmar, Mongolsko, Mauretánia, Maurícius, Maledivy, Malavi, Mexiko, Malajzia, Mozambik, Namíbia, Niger, Nigéria, Nikaragua, Nepál, Nauru, Omán, Panama, Peru, Papua Nová Guinea, Filipíny, Pakistan, Palau, Paraguaj, Katar, Rwanda, Saudská Arábia, Šalamúnove ostrovy, Seychely, Sudán, Sierra Leone, Senegal, Somálsko, Surinam, Svätý Tomáš a Princov ostrov, Salvador, Sýrska arabská republika, Swazijsko, Čad, Togo, Thajsko, Tunisko, Tonga, Východný Timor, Trinidad a Tobago, Tuvalu, Tanzánia (Zjednotená republika), Čínsky Taipei, Uganda, Uruguaj, Sv. Vincent a Severné Grenadíny, Venezuela, Vietnam, Vanuatu, Samoa, Jemen, Južná Afrika, Zambia a Zimbabwe.

--------------------------------------------------