32003L0098



Úradný vestník L 345 , 31/12/2003 S. 0090 - 0096


Smernica 2003/98/ES Európskeho parlamentu a Rady

zo 17. novembra 2003

o opakovanom použití informácií verejného sektora

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 95,

so zreteľom na návrh Komisie [1],

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru [2],

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov [3],

konajúc v súlade s postupom ustanoveným v článku 251 Zmluvy [4],

keďže:

(1) Zmluva predpokladá vytvorenie vnútorného trhu a systému, ktorý zabezpečí aby nebola hospodárska súťaž na vnútornom trhu deformovaná. Zosúladenie pravidiel a postupov členských štátov týkajúcich sa použitia informácií verejného sektora prispieva k dosiahnutiu týchto cieľov.

(2) Vývoj smerom k informačnej a vedomostnej spoločnosti ovplyvňuje život každého občana spoločenstva inter alia aj tým, že im umožňuje získať nové možnosti prístupu k vedomostiam a k ich nadobúdaniu.

(3) Digitálny obsah hrá dôležitú úlohu v tomto vývoji; výroba obsahu vyvolala v posledných rokoch rýchly rast vytvárania pracovných miest a tento trend pokračuje. Väčšina týchto pracovných miest sa vytvára v malých vznikajúcich spoločnostiach.

(4) Verejný sektor zbiera, vyrába reprodukuje a šíri široké spektrum informácií v mnohých oblastiach aktivít ako sú informácie sociálne, hospodárske, geografické, informácie o počasí, turistike, obchode, patentoch a vzdelaní.

(5) Jedným z hlavných cieľov vytvorenia vnútorného trhu je vytvorenie podmienok napomáhajúcich rozvoju služieb v rámci celého spoločenstva. Informácie verejného sektora sú významným primárnym materiálom pre produkty digitálneho obsahu a služieb a s rozvojom bezdrôtových služieb obsahu sa stanú dokonca ešte významnejším zdrojom obsahu. V tejto súvislosti bude dôležité aj široké cezhraničné geografické pokrytie. Rozšírené možnosti opakovaného použitia informácií verejného sektora by okrem iného malo umožniť európskym spoločnostiam využiť ich potenciál a prispieť k hospodárskemu rastu a tvorbe pracovných miest.

(6) Existujú značné rozdiely v pravidlách a postupoch členských štátov týkajúcich sa použitia zdrojov informácií verejného sektora, ktoré predstavujú prekážky využitia plného hospodárskeho potenciálu tohto kľúčového dokumentačného zdroja. Tradičné postupy subjektov verejného sektora pri využívaní informácií verejného sektora sa vyvíjali rôznymi smermi; T by sa malo brať do úvahy. Minimálne zosúladenie vnútroštátnych pravidiel a postupov týkajúcich sa opakovaného použitia dokumentov verejného sektora by sa malo preto uskutočniť v prípadoch, keď rozdiely vo vnútroštátnych pravidlách a postupoch alebo nedostatočná zrozumiteľnosť, bránia hladkému fungovaniu vnútorného trhu a náležitému rozvoju informačnej spoločnosti v spoločenstve.

(7) Okrem toho bez minimálneho zosúladenia na úrovni spoločenstva by legislatívne aktivity, ktoré už boli zahájené v niekoľkých členských štátoch, aby reagovali na technologické výzvy, mohli vyústiť do ešte väčších rozdielov. Dopad takých legislatívnych rozdielov a neistôt by bol väčší s ďalším rozvojom informačnej spoločnosti, ktorý už značne zvýšil cezhraničné využitie informácií;

(8) je potrebný všeobecný rámec podmienok, ktorými sa riadi opakované použitie dokumentov verejného sektora, aby boli zabezpečené čestné, primerané a nediskriminačné podmienky opakovaného použitia takých informácií. Subjekty verejného sektora zhromažďujú, zhotovujú, reprodukujú a šíria dokumenty, aby plnili svoje úlohy. Využitie takých dokumentov z iných dôvodov predstavuje opakované použitie. Opatrenia členských štátov môžu ísť nad rámec minimálnych štandardov stanovených v tejto smernici a tým sa umožní rozsiahlejšie opakované použitie.

(9) Táto smernica neobsahuje záväzok umožniť opakované použitie dokumentov. Rozhodnutie o tom, či sa povolí alebo nepovolí opakované použite zostáva na členských štátoch alebo príslušnom subjekte verejného sektora. Táto smernica by sa mala uplatňovať na dokumenty, ktoré sa sprístupnili na opakované použitie v prípadoch, keď subjekty verejného sektora licencujú, predávajú, šíria, vymieňajú alebo vydávajú informácie. Aby sa zabránilo krížovým subvenciám, opakované použitie by malo zahŕňať následné využitie dokumentov v rámci samotnej organizácie na aktivity spadajúce mimo rozsahu pôsobnosti jej verejných úloh. Aktivity spadajúce mimo rozsah verejných úloh budú typicky zahŕňať poskytovanie dokumentov, ktoré sú zhotovované výhradne na komerčné účely a sú spoplatňované v hospodárskej súťaži s inými účastníkmi na trhu. Definícia pojmu "dokument" nie je určená pre počítačové programy. Smernica je postavená na existujúcom prístupovom režime členských štátov a nemení národné pravidlá prístupu k dokumentom. To sa neuplatňuje v prípadoch, keď občania alebo spoločnosti môžu podľa príslušného prístupového režimu, získať dokument len vtedy, keď môžu preukázať osobitný záujem. Na úrovni spoločenstva články 4 (právo na dobrú správu) a 42 Charty základných práv Európskej únie uznávajú právo každého občana únie a každej fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá má svoje bydlisko alebo svoje registrované sídlo v členskom štáte, na prístup k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie. Subjekty verejného sektora by mali byť podporované pri sprístupňovaní všetkých dokumentov, ktoré majú v držbe, na opakované použitie. Subjekty verejného sektora by mali podporovať opakované použitie dokumentov, vrátane oficiálnych textov legislatívneho a správneho charakteru v takých prípadoch, keď subjekt verejného sektora má právo povoliť ich opakované použitie.

(10) Definície "subjekt verejného sektora" a "verejnoprávna inštitúcia" sú prevzaté zo smerníc verejného obstarávania (92/50/EHS [5], 93/36/ES [6], 93/37/ES [7] a 98/4/ES [8]. Verejné podniky do týchto definícií nespadajú.

(11) Táto smernica stanovuje všeobecnú definíciu pojmu "dokument" v súlade s vývojom informačnej spoločnosti. Pojem pokrýva každé prezentovanie aktov, skutočností alebo informácií – a každú kompiláciu takých aktov, skutočností alebo informácií – bez ohľadu na médium (písané na papieri, alebo uchovávané v elektronickej forme alebo ako zvukové, vizuálne a alebo audiovizuálne záznamy), ktoré má v držbe subjekt verejného sektora. Dokument, ktorý má v držbe subjekt verejného sektora je dokument, ktorého ďalšie použitie môže subjekt povoliť.

(12) Lehota na odpovede na žiadosti o opakovanom použití by mala byť primeraná a v súlade s ekvivalentnou lehotou pre žiadosti o prístup k dokumentu podľa príslušných prístupových režimov. Primerané lehoty v celej únii budú stimulovať tvorbu nových agregovaných informačných produktov a služieb na celoeurópskej úrovni. Po schválení žiadosti o opakovanom použití dokumentov by ich mali subjekty verejného sektora sprístupniť v časovom rámci, ktorý umožní využitie ich úplného hospodárskeho potenciálu. To je obzvlášť dôležité pri dynamickom obsahu (napr. prevádzkové dáta), ktorého hospodárska hodnota závisí na okamžitej dostupnosti informácií a na pravidelnej aktualizácii. Ak by sa použila licencia, časová dostupnosť dokumentov môže byť časťou podmienok licencie.

(13) Možnosti opakovaného použitia sa môžu zlepšiť limitovaním potreby digitalizácie papierových dokumentov alebo spracovania digitálnych súborov na účely vzájomnej kompatibility. Preto by subjekty verejného sektora mali sprístupniť dokumenty vo všetkých dostupných formátoch alebo jazykoch prostredníctvom elektronických prostriedkov tam kde to je možné a uskutočniteľné. Subjekty verejného sektora by mali priaznivo posudzovať žiadosti o výpis z existujúcich dokumentov, keď sa takej žiadosti môže vyhovieť len jednoduchou manipuláciou. Subjekty verejného sektora by však nemali byť povinné poskytnúť výpis z dokumentu, keď je s tým spojená neprimerané úsilie. Na uľahčenie opakovaného použitia by subjekty verejného sektora mali sprístupniť svoje vlastné dokumenty vo formáte, ktorý pokiaľ je to možné a uskutočniteľné, nezávisí na použití špecifického softvéru. Pokiaľ je to možné a uskutočniteľné, subjekty verejného sektora by mali zohľadniť možnosti opakovaného použitia dokumentov invalidnými osobami a pre invalidné osoby.

(14) Pokiaľ sa vyberajú poplatky, celkový príjem by nemal presiahnuť celkové náklady na zber, zhotovenie, reprodukciu a šírenie dokumentov, spolu s primeranou návratnosťou investícií a patričným zreteľom na požiadavky prípadného samofinancovania príslušného subjektu verejného sektora. Zhotovenie zahŕňa tvorbu a usporiadanie a šírenie môže zahŕňať aj užívateľskú podporu. Nákladová návratnosť, spolu s primeranou návratnosťou investícií v súlade s platnými účtovnými princípmi a zodpovedajúcou metódou kalkulácie nákladov príslušného subjektu verejného sektora, predstavuje hornú hranicu poplatkov, akékoľvek nadmerné ceny by sa mali vylúčiť. Bez toho aby smernica sa dotkla práva členských štátov alebo subjektov verejného sektora na uplatňovanie nižších alebo žiadnych poplatkov; členské štáty by mali podporovať subjekty verejného sektora pri sprístupňovaní dokumentov za poplatky, ktoré nepresahujú marginálne náklady na reprodukciu a šírenie dokumentov;

(15) Zaručenie zrozumiteľnosti a verejnej dostupnosti podmienok opakovaného použitia dokumentov verejného sektora je nevyhnutnou podmienkou rozvoja informačného trhu spoločenstva. Preto by všetky platné podmienky opakovaného použitia dokumentov mali byť pre potenciálnych opakovaných užívateľov zrozumiteľné. Členské štáty by mali podporovať prípadné vytváranie on-line prístupných zoznamov, aby podporili a uľahčili žiadosti o opakované použitie. Žiadatelia o opakované použitie dokumentov by mali byť informovaní o dostupných opravných prostriedkoch vo vzťahu k príslušným rozhodnutiam alebo postupom. To bude obzvlášť dôležité pre stredné a malé podniky (SMP), ktoré nemusia byť oboznámené s podmienkami styku so subjektami verejného sektora ostatných členských štátov a zodpovedajúcimi opravnými prostriedkami.

(16) Verejné sprístupnenie všetkých všeobecne dostupných dokumentov, ktoré má v držbe verejný sektor – týkajúcich sa nielen politických postupov ale aj právnych a a správnych postupov – je základným nástrojom rozšírenia práva na vedomosti, ktoré je základným princípom demokracie. Tento cieľ platí pre inštitúcie na každej úrovni t. j. miestnej, národnej a medzinárodnej;

(17) V niektorých prípadoch sa opakované použitie dokumentov uskutoční bez dohodnutej licencie. V iných prípadoch bude vydaná licencia, v ktorej budú stanovené podmienky opakovaného použitia držiteľom licencie ako sú povinnosti, správne používanie dokumentov, záruka, že nebudú zmenené a potvrdenie zdroja, ak subjekty verejného sektora udeľujú licencie na opakované použitie dokumentov, licenčné podmienky by mali byť čestné a transparentné. Štandardné licencie, ktoré sú dostupné on-line, môžu hrať v tomto ohľade významnú úlohu. Preto by sa mohli členské štáty postarať o to, aby boli také štandardné licencie k dispozícii.

(18) Ak príslušný subjekt rozhodne, že už naďalej nebude sprístupňovať určité dokumenty na opakované použitie,, alebo prestane tieto dokumenty aktualizovať, musí také rozhodnutie verejne oznámiť pri najbližšej príležitosti, pokiaľ je to možné elektronickými prostriedkami.

(19) Podmienky opakovaného použitia by mali byť nediskriminačné pre porovnateľné kategórie opakovaného použitia. To by napríklad nemalo brániť bezplatnej výmene informácií medzi subjektami verejného sektora pri plnení ich verejných úloh, zatiaľ čo ostatné strany budú spoplatňované za opakované použitie tých istých dokumentov. Nemalo by to ani brániť prijatiu rôznej spoplatňovacej politiky pre komerčné a nekomerčné opakované použitie.

(20) Subjekty verejného sektora by mali pri stanovení princípov opakovaného použitia dokumentov rešpektovať pravidlá hospodárskej súťaže, pričom by sa mali vyhýbať podľa možností výhradným dohodám medzi nimi a partnermi zo súkromného sektoru. Avšak na účely poskytovania služieb vo všeobecnom hospodárskom záujme, môže byť niekedy výhradné právo na opakované použitie špecifických dokumentov verejného sektora nevyhnutné. To sa môže stať v prípade, keď by žiadny komerčný vydavateľ nezverejnil informácie bez takého výhradného práva.

(21) Táto smernica by sa mala vykonávať a uplatňovať v úplnej zhode s princípmi týkajúcimi sa ochrany osobných údajov v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane jednotlivcov vzhľadom na spracovávanie osobných údajov a o voľnom pohybe takých údajov [9].

(22) Práva duševného vlastníctva tretích strán nie sú touto smernicou dotknuté. Aby sa zabránilo pochybnostiam, pojem "práva duševného vlastníctva" sa vzťahujú len na autorské a s tým súvisiace práva (vrátane foriem ochrany sui generis). Táto smernica sa nevzťahuje na dokumenty, ktoré sú predmetom práva priemyselného vlastníctva ako sú patenty, registrované vzory a ochranné známky. Táto smernica nemá vplyv na existenciu alebo vlastníctvo práv duševného vlastníctva subjektov verejného sektora, ani neobmedzuje výkon takých práv akýmkoľvek spôsobom nad rámec stanovený touto smernicou. Povinnosti uložené touto smernicou sa uplatňujú len pokiaľ sú kompatibilné s ustanoveniami medzinárodných dohôd o ochrane práv duševného vlastníctva, najmä Bernského dohovoru o ochrane literárnych a umeleckých diel (Bernský dohovor) a Dohody o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva (dohoda TRIPS). Subjekty verejného sektora by však mali uplatňovať svoje autorské práva spôsobom, ktorý uľahčí opakované použitie.

(23) Nástroje, ktoré pomôžu potenciálnym užívateľom pri hľadaní dokumentov dostupných na opakované použitie a podmienky opakovaného použitia môžu značne uľahčiť cezhraničné využívanie dokumentov verejného sektora. Členské štáty by mali zabezpečiť aby sa uskutočnili praktické opatrenia, ktoré pomôžu ďalším užívateľom pri ich hľadaní dokumentov dostupných na opakované použitie. Príkladmi takých praktických opatrení je on-line dostupný zoznam položiek dôležitých dokumentov (dokumenty, ktoré sa v širokej miere opakovane používajú alebo, ktoré majú potenciál širokého opakovaného použitia) a internetové portály, ktoré sú spojené s decentralizovanými zoznamami položiek takýchto praktických opatrení.

(24) Táto smernica nemá dopad na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES z 22. mája 2001 o zosúladení harmonizácii niektorých aspektov autorského práva a súvisiacich práv v informačnej spoločnosti [10] a smernicu Európskeho parlamentu a Rady 96/09/es z 11. marca 1996 o právnej ochrane databáz [11]. Stanovuje podmienky, v rámci ktorých subjekty verejného sektora môžu uplatňovať svoje práva duševného vlastníctva na medzinárodnom trhu informácií, keď povolia opakované použitie dokumentov.

(25) Pretože ciele navrhovaného opatrenia, t. j. uľahčiť tvorbu informačných produktov a služieb spoločenstva založených na dokumentoch verejného sektora, zvýšiť účinné cezhraničné využívanie dokumentov verejného sektora súkromnými spoločnosťami na trhu spoločenstva, nemôžu dostatočne dosiahnuť členské štáty a preto z hľadiska dopadu takého opatrenia sa tieto ciele môžu lepšie dosiahnuť na úrovni spoločenstva, môže spoločenstvo prijať opatrenia v súlade s princípom subsidiarity stanoveným v článku 5 zmluvy. V súlade s princípom proporcionality stanoveným v tom istom článku, táto smernica nejde nad rámec toho, čo je potrebné na dosiahnutie uvedených cieľov. Táto smernica by mala zabezpečiť minimálne zosúladenie a tým sa zabráni ďalším nezrovnalostiam medzi členskými štátmi pri regulácii ďalšieho použitia dokumentov verejného sektora,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

KAPITOLA I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1

Predmet a rozsah platnosti

1. Táto smernica stanovuje minimálny súbor pravidiel a praktické prostriedky, ktorými sa riadi a uľahčuje ďalšie použitie existujúcich dokumentov v držbe subjektami verejného sektora členských štátov.

2. Táto smernica sa neuplatňuje na:

a) dokumenty, ktorých zhotovenie nepatrí do rozsahu verejných úloh príslušných subjektov verejného sektora definovaných právnym predpisom alebo inými záväznými pravidlami v členskom štáte, alebo ak také pravidlá nie sú, definovaných v súlade so všeobecnou správnou praxou v príslušnom členskom štáte;

b) dokumenty, na ktoré majú tretie strany práva duševného vlastníctva;

c) dokumenty, ku ktorým nie je podľa prístupového režimu v členských štátoch prístup z dôvodov:

- ochrany národnej bezpečnosti (t. j. bezpečnosť štátu), obrany alebo verejnej bezpečnosti,

- dôverných štatistických alebo obchodných údajov;

d) dokumenty, ktoré majú v držbe verejnoprávne rozhlasové stanice a ich pobočky a iné orgány alebo ich pobočky, na účely plnenia verejných objednávok týkajúcich sa vysielania;

e) dokumenty, ktoré majú v držbe vzdelávacie a výskumné inštitúcie ako sú školy, univerzity, archívy, knižnice a výskumné inštitúty, prípadne vrátane organizácií založených na účely transferu výsledkov výskumu;

f) dokumenty, ktoré majú v držbe kultúrne inštitúcie ako sú múzeá, knižnice, archívy, orchestre, opery, balety a divadlá.

3. Táto smernica vychádza z existujúcich prístupových režimov členských štátov a nemá na ne dopad. Táto smernica sa neuplatňuje na prípady, keď občania alebo spoločnosti musia preukázať podľa prístupového režimu osobitný záujem na získaní dokumentov.

4. Táto smernica sa nedotýka a žiadnym spôsobom neovplyvňuje úroveň ochrany jednotlivcov z hľadiska spracovávania osobných údajov podľa ustanovení právnych predpisov spoločenstva a členských štátov a nemení najmä povinnosti a práva stanovené v smernici 95/46/ES.

5. Povinnosti uložené touto smernicou platia len do tej miery, do akej sú kompatibilné s ustanoveniami medzinárodných dohôd o ochrane práv duševného vlastníctva, najmä Bernského dohovoru a dohody TRIPS.

Článok 2

Definície

Na účely tejto smernice sa uplatňujú tieto definície:

1. "subjekt verejného sektora" znamená štátne, regionálne alebo miestne orgány, verejnoprávne inštitúcie a združenia, tvorené jedným alebo viacerými takýmito orgánmi alebo jednou alebo viacerými takýmito verejnoprávnymi inštitúciami;

2. "verejnoprávne inštitúcie" sú akékoľvek inštitúcie:

a) založené na osobitné účely plniace potreby všeobecného záujmu, ktoré nemajú priemyselný alebo komerčný charakter;

b) majú právnu subjektivitu; a

c) sú z väčšej časti financované štátnymi, alebo regionálnymi alebo miestnymi orgánmi, alebo inými verejnoprávnymi inštitúciami; alebo sú podriadené riadiacemu dozoru týchto orgánov; alebo ktoré majú v správnom, riadiacom alebo dozornom orgáne viac ako polovicu členov menovaných štátnymi, regionálnymi alebo miestnymi orgánmi alebo inými verejnoprávnymi inštitúciami;

3. "dokument" znamená:

a) každý obsah bez ohľadu na formu prenosu dát (na papieri alebo v elektronickej forme, alebo ako zvukový, vizuálny alebo audiovizuálny záznam);

b) akúkoľvek časť takého obsahu;

4. "opakované použitie" znamená použitie dokumentov, ktoré majú v držbe subjekty verejného sektora, osobami alebo právnymi subjektami na komerčné alebo nekomerčné účely iné, než je pôvodný účel v rámci verejných úloh, pre ktoré bol dokument zhotovený. Výmena dokumentov medzi subjektami verejného sektora len na účely plnenia verejných úloh, nepredstavuje opakované použitie;

5. "osobné údaje" znamenajú údaje definované v článku 2 písm. a) smernice 95/46/ES.

Článok 3

Všeobecný princíp

Členské štáty zabezpečia aby tam, kde je povolené opakované použitie dokumentov v držbe subjektov verejného sektora, boli by tieto dokumenty opakovane použiteľné na komerčné alebo nekomerčné účely v súlade s podmienkami stanovenými v kapitole III a IV. Pokiaľ je to možné, dokumenty budú sprístupnené v elektronickej forme.

KAPITOLA II

ŽIADOSTI O OPAKOVANÉ POUŽITIE

Článok 4

Požiadavky na spracovanie žiadostí o opakované použitie

1. Subjekty verejného sektora, pokiaľ je to možné a vhodné, prostredníctvom elektronických prostriedkov spracujú žiadosti o opakované použitie a vyhotovia dokument na opakované použitie pre žiadateľa, alebo ak je potrebná licencia, predložia žiadateľovi licenčnú ponuku v primeranej časovej lehote, ktorá zodpovedá časovému rámcu stanovenému na spracovanie žiadostí o prístup k dokumentom.

2. Ak nie sú stanovené žiadne lehoty alebo iné pravidlá regulujúce včasné vyhotovenie dokumentov, subjekty verejného sektora spracujú žiadosť a doručia dokumenty na opakované použitie, alebo ak je potrebná licencia, predložia žiadateľovi licenčnú ponuku v primeranej časovej lehote, ktorá nesmie byť dlhšia než 20 pracovných dní od prijatia žiadosti. Táto lehota sa môže predĺžiť o ďalších 20 pracovných dní v prípade rozsiahlych alebo zložitých žiadostí. V takých prípadoch sa žiadateľovi do troch týždňov od podania počiatočnej žiadosti oznámi, že na spracovanie žiadosti je potrebné viac času.

3. V prípade negatívneho rozhodnutia, subjekty verejného sektora oznámia dôvody zamietnutia žiadosti na základe príslušných ustanovení prístupového režimu členského štátu alebo vnútroštátnych ustanovení podľa tejto smernice, najmä článku 1 ods. 2 písm. a), b) a c), alebo článku 3. Ak je negatívne rozhodnutie založené na článku 1 ods. 2 písm. b), subjekt verejného sektora uvedie odkaz na fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá je držiteľom práva, pokiaľ je známa, poprípade udeľovateľa licencie, od ktorého subjekt verejného sektora príslušný materiál získal.

4. Akékoľvek negatívne rozhodnutie musí obsahovať odkaz na opravné prostriedky v prípade, že sa žiadateľ chce proti rozhodnutiu odvolať.

5. Od subjektov verejného sektora, ktoré spadajú pod článok 1 ods. 2 písm. d), e) a f) sa nevyžaduje splnenie požiadaviek tohto článku.

KAPITOLA III

PODMIENKY OPAKOVANÉHO POUŽITIA

Článok 5

Dostupné formáty

1. Subjekty verejného sektora, pokiaľ je to možné a vhodné, vyhotovia svoje dokumenty vo všetkých dostupných formátoch alebo jazykoch v elektronickej forme. Toto nezaväzuje subjekty verejného sektora k tvorbe alebo prispôsobovaniu dokumentov tak, aby zodpovedali žiadosti ani k tomu, aby poskytovali výpisy z dokumentov, ak by to vyžadovalo neprimerané úsilie presahujúce rámec jednoduchej operácie.

2. Na základe tejto smernice sa od subjektov verejného sektora nemôže žiadať, aby pokračovali vo vyhotovovaní určitého typu dokumentov z hľadiska ich opakovaného použitia, prostredníctvom organizácie súkromného alebo verejného sektora.

Článok 6

Princípy regulovania poplatkov

Ak sa vyberajú poplatky, celkový príjem za vyhotovenie a povoľovanie dokumentov na opakované použitie nesmie presiahnuť náklady na zber, zhotovenie, reprodukciu a šírenie, spolu s primeranou návratnosťou investícií. Poplatky by mali byť nákladovo orientované na zodpovedajúce účtovné obdobie a kalkulované v súlade s účtovnými princípmi platnými pre príslušné subjekty verejného sektora.

Článok 7

Transparentnosť

Všetky podmienky a štandardné poplatky aplikovateľné na opakované použitie dokumentov v držbe subjektov verejného sektora, by sa mali vopred stanoviť a uverejniť v elektronickej forme. Na požiadanie subjekt verejného sektora uvedie základ pre kalkuláciu uverejnených poplatkov. Príslušný subjekt verejného sektora uvedie aj faktory, ktoré boli pri kalkulácii poplatkov u atypických prípadov zohľadnené. Subjekty verejného sektora zabezpečia, aby žiadatelia o opakované použitie dokumentov boli informovaní o dostupných opravných prostriedkoch týkajúcich sa rozhodnutí alebo postupov, ktoré sa ich dotýkajú.

Článok 8

Licencie

1. Subjekty verejného sektora môžu povoliť opakované použitie dokumentov bez podmienok, alebo môžu prípadne prostredníctvom licencie stanoviť podmienky, ktoré regulujú príslušné záležitosti. Tieto podmienky nemusia nevyhnutne obmedzovať možnosti opakovaného použitia a nesmú sa použiť na obmedzenie hospodárskej súťaže.

2. Členské štáty, v ktorých sa používajú licencie zabezpečia, aby boli na opakované použitie dokumentov verejného sektora k dispozícii v digitálnom formáte štandardné licencie, ktoré sa môžu prispôsobiť tak, aby spĺňali osobitné licenčné požiadavky a aby sa mohli elektronicky spracovávať. Členské štáty podporia všetky subjekty verejného sektora pri používaní štandardných licencií.

Článok 9

Praktické opatrenia

Členské štáty zabezpečia, aby boli prijaté praktické opatrenia, ktoré uľahčia vyhľadávanie dokumentov vhodných na opakované použitie ako sú prednostne on-line dostupné zoznamy dôležitých dokumentov a internetové portály, ktoré sú spojené s decentralizovanými zoznamami položiek.

KAPITOLA IV

NEDISKRIMINÁCIA A ČESTNÉ OBCHODOVANIE

Článok 10

Nediskriminácia

1. Všetky podmienky uplatňované na opakované použitie dokumentov musia byť pre porovnateľné kategórie opakovaného použitia nediskriminačné.

2. Ak subjekt verejného sektora opakovane použije dokumenty ako vstup pre svoje komerčné aktivity, ktoré nepatria do rozsahu jeho verejných úloh, na zhotovenia dokumentov takých aktivít uplatnia rovnaké poplatky a iné podmienky, aké platia pre iných užívateľov.

Článok 11

Zákaz výhradných dohôd

1. Opakované použitie dokumentov je otvorené pre všetkých potenciálnych účastníkov na trhu, dokonca aj vtedy keď jeden alebo niekoľko účastníkov trhu už použilo produkty pridanej hodnoty, založené na týchto dokumentoch. Zmluvy alebo iné dohody medzi subjektami verejného sektora, ktoré majú v držbe dokumenty a tretími stranami, nesmú poskytovať výhradné práva.

2. Ak sú však výhradné práva nevyhnutné na zabezpečenie služieb vo verejnom záujme, dôvod na udelenie takého výhradného práva sa pravidelne overuje, v každom prípade minimálne každé tri roky. Výhradné dohody uzavreté po nadobudnutí účinnosti tejto smernice, musia byť transparentné a zverejnené.

3. Existujúce výhradné dohody, ktorých sa netýka výnimka podľa odseku 2, sa musia ukončiť po uplynutí zmluvy, najneskôr však do 31. decembra 2008.

KAPITOLA V

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 12

Vykonávanie

Členské štáty do 1. júla 2005 uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou do 1. júla 2005. Bezodkladne o tom informujú Komisiu.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

Článok 13

Revízia

1. Komisia do 1. júla 2008 vykoná revíziu uplatňovania tejto smernice a oznámi Európskemu parlamentu a Rade výsledky tejto revízie, spolu s prípadnými návrhmi na zmeny smernice.

2. Pri revízii sa preskúma najmä oblasť pôsobnosti a dopad tejto smernice, vrátane rozsahu zvýšenia opakovaného použitia dokumentov verejného sektora, pôsobenie princípov uplatňovaných na spoplatňovanie a opakované použitie oficiálnych textov legislatívnej a správnej povahy, ako aj ďalšie možnosti zdokonalenia riadneho fungovania vnútorného trhu a rozvoja európskeho odvetvia obsahu.

Článok 14

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dňom jej uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 15

Adresáti

Táto smernica je adresovaná členským štátom.

V Bruseli 17. novembra 2003

Za Európsky parlament

predseda

P. Cox

Za Radu

predseda

G. Alemanno

[1] Ú. v. ES C 227 E, 24.9.2002, s. 382.

[2] Ú. v. EÚ C 85, 8.4.2003, s. 25.

[3] Ú. v. EÚ C 73, 26.3.2003, s. 38.

[4] Stanovisko Európskeho parlamentu z 12. februára 2003 (ešte neuverejnené v úradnom vestníku), spoločné stanovisko Rady z 26. mája 2003 (Ú. v. EÚ C 159 E, 8.7.2003, s. 1) a pozícia Európskeho parlamentu z 25. septembra 2003 (ešte neuverejnené v úradnom vestníku). Rozhodnutie Rady z 27. októbra 2003.

[5] Ú. v. ES L 209, 24.7.1992, s. 1. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou Komisie 2001/78/ES (Ú. v. ES L 285, 29.10.2001, s. 1).

[6] Ú. v. ES L 199, 9.8.1993, s. 1. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou Komisie 2001/78/ES

[7] Ú. v. ES L 199, 9.8.1993, s. 54. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou Komisie 2001/78/ES

[8] Ú. v. ES L 101, 1.4.1998, s. 1.

[9] Ú. v. ES L 281, 23.11.95, s. 31.

[10] Ú. v. ES L 167, 22.6.2001, s. 10.

[11] Ú. v. ES L 77, 27.3.1996, s. 20.

--------------------------------------------------