Rozhodnutie Rady

z 22. júla 2003

o usmerneniach politiky zamestnanosti členských štátov

(2003/578/ES)

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 128 ods. 2,

so zreteľom na návrh Komisie [1],

so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu [2],

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru [3],

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov [4],

so zreteľom na stanovisko Výboru pre zamestnanosť,

keďže:

(1) Článok 2 Zmluvy o Európskej únii stanovuje cieľ únie podporovať hospodársky a sociálny pokrok a vysokú úroveň zamestnanosti. Článok 125 Zmluvy zakladajúcej Európske spoločenstvo uvádza, že členské štáty a spoločenstvo budú pracovať na rozvoji koordinovanej stratégie zamestnanosti, a najmä na podpore kvalifikovanej, vyškolenej a adaptabilnej pracovnej sily a trhov prác reagujúcich na hospodárske zmeny.

(2) Po mimoriadnom zasadnutí Európskej rady o zamestnanosti 20. a 21. novembra 1997 v Luxemburgu, rezolúciou Rady z 15. decembra 1997 o usmerneniach zamestnanosti 1998 [5] sa začal proces, ktorý má veľkú viditeľnosť, silné politické odhodlanie a súhlas všetkých zainteresovaných strán.

(3) Európska rada v Lisabone 23. a 24. marca 2000 stanovila nový strategický cieľ, pre Európsku úniu, stať sa najkonkurencieschopnejšou a najdynamickejšou ekonomikou na svete založenou na vedomostiach, schopnou udržať trvalý hospodársky rozvoj s početnejšími a lepšími pracovnými miestami a väčšou sociálnou súdržnosťou. Rada odsúhlasila ciele celkovej zamestnanosti a ciele zamestnanosti pre ženy pre rok 2010, ktoré boli doplnené na Európskej rade v Štokholme 23. a 24. marca 2001 o strednodobé ciele do januára 2005 a nové ciele do roku 2010 odrážajúce demografickú výzvu miery zamestnanosti starších žien a mužov.

(4) Európska rada v Nice 7., 8. a 9. decembra 2000 schválila Európsky sociálny program, ktorý uvádza, že návrat k plnej zamestnanosti predstavuje ambicióznu politiku pokiaľ ide o zvyšovanie miery zamestnanosti, zníženie regionálnych rozdielov, zníženie nerovnosti a zlepšenie kvality pracovných miest.

(5) Európska rada v Barcelone 15. a 16. marca 2002 vyzvala na posilnenie Európskej stratégie zamestnanosti prostredníctvom posilneného, zjednodušeného a lepšie riadeného procesu zosúladeného v časovom rámci do roku 2010, ktorý zahŕňa ciele a zámery lisabonskej stratégie. Európska rada v Barcelone tiež požadovala zefektívniť procesy koordinácie politiky so zosynchronizovanými harmonogramami pre prijatie zásad všeobecnej hospodárskej politiky a usmernení zamestnanosti.

(6) Európska rada v Bruseli 20. a 21. marca 2003 potvrdila, že stratégia zamestnanosti zohráva vedúcu úlohu pri plnení cieľov zamestnanosti a cieľov trhu práce lisabonskej stratégie, že stratégia zamestnanosti a zásady všeobecnej hospodárskej politiky, ktoré zabezpečujú hlavnú koordináciu hospodárskej politiky pre spoločenstvo, by mali pôsobiť konzistentne. Táto Európska rada žiadala, aby sa obmedzil počet usmernení, aby boli orientované na výsledky a aby umožnili členským štátom vytvoriť si vhodné kombinácie akcií, ktoré by boli podporované vhodnými cieľmi. Rok 2003 poskytuje výnimočnú príležitosť využiť podstatné, kľúčové koordinačné nástroje politiky – zásady všeobecnej hospodárskej politiky, usmernenia zamestnanosti a stratégiu vnútorného trhu – a vytvoriť pre ne novú trojročnú perspektívu.

(7) Stratégia zamestnanosti bola dôkladne vyhodnotená, vrátane podrobného strednodobého hodnotenia, ukončeného v roku 2000, a hlavného vyhodnotenia skúseností z prvých piatich rokov ukončeného v roku 2002. Toto hodnotenie poukázalo na nutnosť riešenia kontinuity stratégie pri zostávajúcich štrukturálnych nedostatkov, ako aj nutnosť riešiť nové výzvy očakávajúce rozšírenú Európsku úniu.

(8) Úspešné vykonávanie lisabonskej agendy si vyžaduje, aby politika zamestnanosti členských štátov vyvážene upevnila tri komplementárne a vzájomne sa podporujúce ciele plnej zamestnanosti, kvality a produktivity práce a sociálnej kohézie a inklúzie. Dosiahnutie týchto cieľov si vyžaduje, aby sa ďalšie štrukturálne reformy zamerali na 10 kľúčových vzájomne súvisiacich priorít a mala by sa venovať mimoriadna pozornosť koherentnému riadeniu procesov. Reformy politiky pri realizácii všetkých aktivít si vyžadujú prístup zohľadňujúci rovnosť mužov a žien.

(9) 6. decembra 2001 prijala Rada sériu ukazovateľov na meranie 10-ich dimenzií investovania do kvality práce a vyzvala, aby sa tieto ukazovatele používali pri monitorovaní Európskych usmernení a odporúčaní zamestnanosti.

(10) Aktívne a preventívne politiky majú byť účinné s cieľom dosiahnuť plnú zamestnanosť a sociálnu integráciu v dôsledku čoho nezamestnaní a neaktívni ľudia by boli schopní súťažiť na trhu práce a začleniť sa doň. Tieto politiky by mali byť podporované modernými inštitúciami trhu práce.

(11) Členské štáty by mali podnecovať tvorbu viacerých a lepších pracovných miest podporovaním podnikania a inovácie v priaznivom podnikateľskom prostredí. Členské štáty sa majú zaviazať vykonávať Európsku chartu malých podnikov a zaangažovať do procesu hodnotenia podnikateľskej politiky.

(12) Zabezpečenie správnej rovnováhy medzi pružnosťou a istotou pomôže podporiť konkurencieschopnosť podnikov, zvýšiť kvalitu a produktivitu práce a uľahčiť prispôsobovanie sa podnikov a pracovníkov k hospodárskym zmenám. V tomto kontexte Európska rada v Barcelone a v Bruseli žiadala najmä revíziu právnych predpisov v oblasti zamestnanosti, rešpektujúc úlohu sociálnych partnerov. Úroveň noriem ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci by sa mala zvýšiť v súlade s novou stratégiou spoločenstva na roky 2002-2006. Osobitne treba venovať pozornosť sektorom s vysokou úrazovosťou v oblasti pracovných úrazov. Prístup pracovníkov k odbornej príprave je základným prvkom rovnováhy medzi pružnosťou a istotou a účasť všetkých pracovníkov by sa mala podporovať, zohľadňujúc návratnosť investícií pre pracovníkov, zamestnávateľov, ako aj pre spoločnosť ako celok. Hospodárska reštrukturalizácia predstavuje výzvu pre zamestnanosť tak v súčasných, ako aj v budúcich členských štátoch a vyžaduje pozitívne riadenie zapojením všetkých príslušných aktérov, vrátane sociálnych partnerov.

(13) Európska rada v Barcelone uvítala Akčný plán Komisie o zručnosti a mobilite a rezolúciu Rady o zručnosti a mobilite z 3. júna 2002, vyzvala Komisiu, členské štáty a sociálnych partnerov, aby vykonali požadované opatrenia. Lepšia profesná a geografická mobilita a nachádzanie primeraného zamestnania pomôže zvýšiť zamestnanosť a sociálnu kohéziu, berúc do úvahy pracovné aspekty imigrácie.

(14) Vykonávanie stratégie súvislého a komplexného celoživotného vzdelávania je nevyhnutné pri dosahovaní plnej zamestnanosti, zlepšenej kvality a produktivity práce a lepšej sociálnej kohézie. Európska rada v Barcelone privítala oznámenie Komisie "Vytváranie európskeho priestoru celoživotného vzdelávania", formulujúce základné stavebné kamene pre stratégie celoživotného vzdelávania – partnerstvo, poznanie dopytu po vzdelávaní, primerané zdroje, uľahčený prístup k vzdelávacím príležitostiam, vytváranie kultúry vzdelávania a úsilie o dokonalosť. Pokračujúci proces týkajúci sa konkrétnych budúcich cieľov ohľadom vzdelávacích systémov začatý Európskou radou v Lisabone zohráva dôležitú úlohu vzhľadom na rozvoj ľudského kapitálu a jeho súčinnosti so stratégiou zamestnanosti by mali byť plne využité. 5. – 6. mája 2003 Rada prijala sériu hodnotení (benchmarking) priemerného európskeho výkonu vo vzdelávaní a odbornej príprave, niektoré z nich majú zvláštny význam v kontexte politík zamestnanosti. Európska rada v Lisabone požaduje výrazný nárast investícií do ľudských zdrojov na osobu. Toto vyžaduje dostatočné stimuly pre zamestnávateľov a jednotlivcov a presmerovanie verejných financií smerom k efektívnejšiemu investovaniu do ľudských zdrojov v celom vzdelávacom spektre.

(15) Je potrebná adekvátna ponuka práce, ktorá by zodpovedala demografickej výzve, podporovala hospodársky rast, napomohla plnej zamestnanosti a podporila trvalú udržateľnosť systémov sociálnej ochrany. Spoločná správa Komisie a Rady "Zvyšovanie účasti pracovných síl a podpora aktívneho starnutia" prijatá Radou 7. marca 2002 prišla k záveru, že toto si vyžadujú rozvíjajúce sa komplexné národné stratégie založené na prístupe životných cyklov. Politiky by mali využívať zamestnanecký potenciál všetkých kategórií osôb. Európska rada v Barcelone sa dohodla, aby Európska únia sa snažila do roku 2010 postupne zvýšiť asi o 5 rokov skutočný priemerný vek odchodu do dôchodku. Tento vek sa v roku 2001 odhadoval na 59,9.

(16) Rozdiely na trhu práce, čo sa týka pohlavia, by sa mali postupne odstrániť, ak má Európska únia dosiahnuť plnú zamestnanosť, zvýšiť kvalitu práce a podporovať sociálnu inklúziu a kohéziu. Toto si vyžaduje prístup zohľadňujúci rovnosť pohlaví, ako aj osobitné politické aktivity na vytváranie podmienok pre ženy a mužov na vstup, opätovný vstup a zotrvanie na trhu práce. Európska rada v Barcelone súhlasila, aby členské štáty zabezpečili do roku 2010 starostlivosť o deti pre najmenej 90 % detí vo veku od troch rokov do veku povinnej školskej dochádzky a aspoň pre 33 % detí mladších ako 3 roky. Mali by sa riešiť základné faktory rozdielov v pohlaví v súvislosti s nezamestnanosťou a v odmeňovaní a mali by sa takto dosiahnuť stanovené zníženia takýchto rozdielov bez toho, aby sa spochybnil princíp mzdovej diferenciácie podľa produktivity a situácie na trhu práce.

(17) Efektívne začlenenie znevýhodnených ľudí do trhu práce prinesie zvýšenú sociálnu inklúziu, vyššie miery zamestnanosti a zlepší trvalú udržateľnosť systémov sociálnej ochrany. Reakcie politiky musia riešiť diskrimináciu, zabezpečiť zosobnený prístup k potrebám jednotlivca a vytvárať vhodné pracovné príležitosti zabezpečovaním stimulovania zamestnávateľov pre prijímanie pracovníkov. Rozhodnutie Rady 2001/903/ES [6] z 3. decembra 2001 určilo rok 2003 za "Európsky rok ľudí so zdravotným postihnutím". Prístup na trh práce je hlavnou prioritou, pokiaľ ide o ľudí so zdravotným postihnutím, ktorí podľa odhadu predstavujú asi 37 miliónov osôb v Európskej únii, z ktorých mnohí majú schopnosti aj túžbu pracovať.

(18) Na zlepšenie vyhliadok na plnú zamestnanosť a sociálnu kohéziu mala by byť rovnováha medzi pracovným príjmom a príjmom v nezamestnanosti alebo v neaktivite taká, aby povzbudzovala ľudí vstúpiť, znova vstúpiť a zotrvať na trhu práce a podporovala tvorbu pracovných miest.

(19) Pod nedeklarovanou prácou sa rozumie "každá platená činnosť, ktorá je zákonná pokiaľ ide o jej charakter, ale ktorá nie je prihlásená verejným orgánom". Štúdie odhadujú veľkosť neformálneho hospodárstva v priemere na 7 % až 16 % HDP EÚ. Toto je potrebné premeniť na riadnu prácu tak, aby sa zlepšilo celkové podnikateľské prostredie, kvalita práce tých, ktorých sa to týka, sociálna kohézia a trvalá udržateľnosť verejných financií a systémov sociálnej ochrany. Malo by sa podporiť zlepšenie informovanosti o rozsahu nedeklarovanej práce v členských štátoch a v Európskej únii.

(20) Rozdiely medzi regiónmi v Európskej únii v zamestnanosti a nezamestnanosti zostávajú veľké a po rozšírení sa zväčšia. Mali by sa riešiť prostredníctvom širšieho prístupu zapojením aktérov na všetkých úrovniach, aby sa podporila hospodárska a sociálna kohézia, využívajúc štrukturálne fondy spoločenstva.

(21) Hodnotenie prvých piatich rokov stratégie zamestnanosti zvýraznilo kľúčový význam lepšieho riadenia pre budúcu účinnosť stratégie. Úspešné vykonávanie politík zamestnanosti závisí od partnerstiev na všetkých úrovniach, zapojenia mnohých prevádzkových služieb a primeraného finančného zabezpečenia na podporu vykonávania usmernení zamestnanosti. Členské štáty nesú zodpovednosť za účinné vykonávanie usmernení zamestnanosti, vrátane zabezpečenia rovnovážneho postúpenia na regionálnu a miestnu úroveň.

(22) Efektívne vykonávania usmernení zamestnanosti vyžaduje aktívnu účasť sociálnych partnerov na všetkých stupňoch, počnúc tvorbou politík až po ich realizáciu. Na Sociálnom summite 13. decembra 2001 vyjadrili sociálni partneri potrebu rozvíjať a zlepšovať koordináciu tripartitných konzultácií. Dohodlo sa tiež, že sa bude uskutočňovať tripartitný sociálny summit o raste a zamestnanosti pred každým jarným zasadnutím Európskej rady.

(23) Okrem týchto usmernení zamestnanosti by mali členské štáty plne realizovať zásady všeobecnej hospodárskej politiky a zabezpečiť, aby boli ich kroky plne v súlade s udržaním zdravých verejných financií a makroekonomickej stability,

ROZHODLA TAKTO:

Jediný článok

Týmto sa prijímajú usmernenia pre politiky zamestnanosti členských štátov ("usmernenia zamestnanosti") tak, ako sú uvedené v prílohe. Členské štáty ich zohľadnia vo svojich politikách zamestnanosti.

V Bruseli 22. júla 2003

Za Radu

predseda

G. Alemanno

[1] Návrh z 8. apríla 2003 (zatiaľ neuverejnený v úradnom vestníku).

[2] Stanovisko z 3. júna 2003 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku).

[3] Stanovisko z 14. mája 2003 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku).

[4] Stanovisko z 3. júla 2003 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku).

[5] Ú. v. ES C 30, 28.1.1998, s. 1.

[6] Ú. v. ES L 335, 19.12.2001, s. 15.

--------------------------------------------------

PRÍLOHA

USMERNENIA ZAMESTNANOSTI

Európska stratégia pre plnú zamestnanosť a lepšie pracovné miesta pre všetkých

Členské štáty budú usmerňovať svoje politiky zamestnanosti so zámerom vykonávať ciele a akčné priority a postupovať k cieľom, ktoré sú uvedené nižšie. Mimoriadnu pozornosť budú venovať zabezpečeniu dobrého riadenia politík zamestnanosti.

Okrem týchto usmernení zamestnanosti a s nimi spojených odporúčaní pre zamestnanosť budú členské štáty plne vykonávať zásady všeobecnej hospodárskej politiky, aby zabezpečili, že tieto dva nástroje budú pôsobiť konzistentne.

Odrážajúc Lisabonskú agendu budú politiky zamestnanosti členských štátov podporovať tieto tri preklenovacie a vzájomne súvisiace ciele – plnú zamestnanosť, kvalitu a produktivitu v práci a sociálnu kohéziu a inklúziu.

Tieto ciele by sa mali sledovať vyvážene, odrážajúc ich rovnakú dôležitosť pri dosahovaní ambícií únie. Mali by sledovať zapojenie všetkých relevantných aktérov. Malo by sa plne využívať synergické pôsobenie a vzájomné pozitívne pôsobenie medzi týmito troma cieľmi. Rovnosť príležitostí a rovnosť mužov a žien sú podstatné pre dosiahnutie pokroku smerom k týmto trom cieľom.

Takýto prístup môže prispieť k zníženiu nezamestnanosti a neaktivity.

Plná zamestnanosť

Členské štáty sa zamerajú na dosiahnutie plnej zamestnanosti realizáciou komplexného prístupu tvorby politiky zapracovaním opatrení na strane dopytu a ponuky, a tak priblížia miery zamestnanosti k cieľom Lisabonu a Štokholmu.

Politiky prispejú k dosiahnutiu priemeru v Európskej únii:

- celkovej miery zamestnanosti 67 % v roku 2005 a 70 % v roku 2010,

- celkovej miery zamestnanosti žien 57 % v roku 2005 a 60 % v roku 2010,

- miery zamestnanosti starších pracovníkov (55-64) 50 % v roku 2010.

Akékoľvek vnútroštátne ciele by mali byť zodpovedajúce výsledkom očakávaným na úrovni Európskej únie a mali by brať zreteľ na osobitné vnútroštátne okolnosti.

Zlepšovanie kvality a produktivity práce

Zlepšená kvalita práce je úzko vzájomne spätá so smerovaním ku konkurenčnej a na vedomostiach založenej ekonomike a mala by sa sledovať spojeným úsilím všetkých aktérov, a najmä prostredníctvom sociálneho dialógu. Kvalita je viacrozmerný pojem, ktorý rieši aj charakteristiky práce, aj širší trh práce. Zahŕňa základnú kvalitu práce, zručnosti, celoživotné vzdelávanie, kariérny rozvoj, rovnosť mužov a žien, zdravie a bezpečnosť pri práci, pružnosť a istotu, inklúziu a prístup na trh práce, organizáciu práce a vyváženosť pracovného života, sociálny dialóg a zapojenie pracovníkov, rozmanitosť a nediskrimináciu a celkový pracovný výkon.

Zvýšenie miery zamestnanosti musí kráčať ruka v ruke so zvyšovaním celkovej produktivity práce. Kvalita práce môže pomáhať zvyšovať produktivitu práce a mali by sa plne využívať ich vzájomné synergické účinky. Toto predstavuje osobitnú výzvu pre sociálny dialóg.

Posilnenie sociálnej kohézie a inklúzie

Zamestnanosť je kľúčovým prostriedkom sociálnej inklúzie. V synergii s otvorenou metódou koordinácie v oblasti sociálnej inklúzie, politiky zamestnanosti by mali uľahčiť účasť v zamestnaní prostredníctvom podpory prístupu ku kvalitnému zamestnaniu pre všetky ženy a mužov, ktorí sú schopní pracovať; boja proti diskriminácii na trhu práce a zamedzením vylúčenia ľudí zo sveta práce.

Ekonomická a sociálna kohézia by sa mali podporovať znižovaním regionálnych rozdielov v zamestnanosti a nezamestnanosti, riešením problémov zamestnanosti zaostalých oblastí v Európskej únii a pozitívnym podporovaním ekonomickej a sociálnej reštrukturalizácie.

OSOBITNÉ USMERNENIA

Pri sledovaní týchto troch prepojených cieľov členské štáty realizujú politiky, ktoré berú zreteľ na tieto osobitné usmernenia, ktoré sú akčnými prioritami. Tým tiež prijmú prístup zohľadňujúci rovnosť mužov a žien v rámci každej z priorít.

1. AKTÍVNE A PREVENTÍVNE OPATRENIA PRE NEZAMESTNANÝCH A NEAKTÍVNYCH

Členské štáty vypracujú a budú vykonávať aktívne a preventívne opatrenia pre nezamestnaných a neaktívnych určené na predchádzanie prítoku do dlhodobej nezamestnanosti a podporovať trvalú integráciu nezamestnaných a neaktívnych ľudí do zamestnania. Členské štáty budú:

a) zabezpečovať, už na začiatku obdobia ich nezamestnanosti, aby všetci uchádzači o zamestnanie mohli mať prospech zo včasnej identifikácie ich potrieb a zo služieb, akými sú poradenstvo a usmernenie, pomoc pri hľadaní zamestnania a individuálny akčný plán;

b) na základe vyššie uvedenej identifikácie umožňovať uchádzačom o zamestnanie prístup k účinným a efektívnym opatreniam na zlepšenie ich zamestnateľnosti a možností sa integrovať, s osobitnou pozornosťou venovanou ľuďom, ktorí čelia najväčším problémom na trhu práce.

Členské štáty zabezpečia:

- aby každá nezamestnaná osoba dostala novú príležitosť pred uplynutím 6 mesiacov nezamestnanosti v prípade mladých ľudí a 12 mesiacov nezamestnanosti v prípade dospelých osôb vo forme odbornej prípravy, rekvalifikácie, pracovnej praxe, pracovného miesta alebo iného opatrenia zamestnateľnosti, v kombinácii, kde je to vhodné, s nepretržitou pomocou pri hľadaní zamestnania,

- aby sa do roku 2010 zúčastnilo 25 % dlhodobo nezamestnaných na aktívnom opatrení vo forme odbornej prípravy, rekvalifikácie, pracovnej praxe alebo iného opatrenia zamestnateľnosti s cieľom dosiahnuť priemer troch najpokročilejších členských štátoch;

c) aby sa modernizovali a posilnili inštitúcie trhu práce, najmä služby zamestnanosti;

d) aby sa zabezpečilo pravidelné vyhodnocovanie účinnosti a efektívnosti programov trhu práce a ich následné hodnotenie.

2. TVORBA PRACOVNÝCH MIEST A PODNIKANIE

Členské štáty budú podporovať vytváranie viacerých a lepších pracovných miest podporou podnikania, inovácií, investičnej kapacity a priaznivého podnikateľského prostredia pre všetky podniky. Osobitná pozornosť sa bude venovať využívaniu potenciálu nových podnikov vytvárať pracovné miesta, sektoru služieb a sektoru výskumu a vývoja. S podporou procesu hodnotenia podnikovej politiky a vykonávania Európskej charty pre malé podniky sa iniciatívy politiky zamerajú na:

- zjednodušenie a zníženie administratívneho a regulačného zaťaženia pre začínajúce podniky a MSP a pre najímanie personálu, uľahčenie prístupu ku kapitálu pre začínajúce podniky, nové a existujúce MSP a podniky s vysokým rastovým potenciálom a potenciálom tvorby pracovných miest (pozri tiež zásady všeobecnej hospodárskej politiky, zásadu 11),

- podporu vzdelávania a odbornej prípravy v podnikateľských a manažérskych zručnostiach a poskytovanie podpory, vrátane odbornej prípravy s cieľom urobiť podnikanie možnosťou voľby kariéry pre všetkých.

3. RIEŠIŤ ZMENY A PODPOROVAŤ ADAPTABILNOSŤ A MOBILITU NA TRHU PRÁCE

Členské štáty uľahčia prispôsobivosť pracovníkov a podnikov na zmeny, zohľadňujúc potrebu pružnosti a istoty a zdôrazňujúc kľúčovú úlohu sociálnych partnerov v tomto ohľade.

Členské štáty preskúmajú a, ak je to vhodné, zmenia otvorene reštrikčné prvky v právnych predpisoch v oblasti zamestnanosti, ktoré ovplyvňujú dynamiku pracovného trhu a zamestnanosť tých skupín, ktoré majú sťažený prístup na trh práce, budú rozvíjať sociálny dialóg, podporovať podnikovú sociálnu zodpovednosť a prijímať iné vhodné opatrenia na podporu:

- rozmanitosti zmluvných a pracovných dojednaní, vrátane dojednaní o pracovnom čase, podporovaním kariérneho postupu, lepšej vyváženosti medzi prácou a súkromným životom a medzi pružnosťou a istotou,

- prístupu pracovníkov, najmä nízkokvalifikovaných, k odbornej príprave,

- lepších pracovných podmienok, vrátane ochrany zdravia a bezpečnosti; politiky budú zamerané najmä na dosiahnutie: výrazného zníženia výskytu miery úrazovosti pri práci a chorôb z povolania,

- tvorby a rozširovania inovačných a udržateľných foriem organizácie práce, ktoré podporujú produktivitu práce a kvalitu práce,

- predvídania a pozitívneho riadenia ekonomických zmien a reštrukturalizácie.

Členské štáty budú riešiť nedostatok pracovných síl a problémové miesta prostredníctvom okruhu opatrení, ako sú podporovanie profesnej mobility a odstraňovanie prekážok v územnej mobilite, osobitne vykonávaním akčného plánu zručností a mobility, zlepšením uznávania a transparentnosti kvalifikácií a spôsobilostí, prenosnosti práv na sociálne zabezpečenie a dôchodky, poskytnutím primeraných stimulov v daňových a dávkových systémoch a berúc do úvahy aspekty imigrácie na trhu práce.

Transparentnosť príležitostí zamestnania a príležitostí odbornej prípravy na vnútroštátnej a európskej úrovni by mala byť podporovaná, aby prispela k účinnému zosúladeniu pracovných miest a uchádzačov. Najmä, od roku 2005, uchádzači o zamestnanie v celej EÚ by mali mať možnosť byť informovaní o ponuke všetkých pracovných miest inzerovaných prostredníctvom služieb zamestnanosti členských štátov.

4. PODPORA ROZVOJA ĽUDSKÉHO KAPITÁLU A CELOŽIVOTNÉHO UČENIA

Členské štáty budú realizovať stratégie celoživotného vzdelávania, vrátane zlepšovania kvality a efektívnosti systémov vzdelávania a odbornej prípravy, aby vybavili všetkých jednotlivcov zručnosťami, ktoré sa vyžadujú od modernej pracovnej sily v spoločnosti založenej na vedomostiach, aby sa umožnil ich kariérny rozvoj a znížil nesúlad medzi kvalifikáciami a úzkym profilom na trhu práce.

V súlade s vnútroštátnymi prioritami budú politiky zamerané najmä na dosiahnutie nasledujúcich výsledkov do roku 2010:

- najmenej 85 % 22-ročných v EÚ by malo mať ukončené vyššie stredné vzdelanie,

- u dospelej populácie v produktívnom veku (25-64 ročných) dosiahnuť v priemere v EÚ 12,5 % účasť na celoživotnom vzdelávaní.

Politiky sa zamerajú najmä na zvýšenie investícií do ľudských zdrojov. V tomto kontexte je dôležité, aby sa dosiahol významný nárast investícií podnikov do vzdelávania dospelých osôb s cieľom zvýšiť produktivitu, súťaživosť a aktívne starnutie. Treba napomáhať účinným investíciám zamestnávateľov a jednotlivcov do ľudského kapitálu.

5. ZVÝŠIŤ PONUKU PRACOVNÍKOV A PODPOROVAŤ AKTÍVNE STARNUTIE

Členské štáty budú podporovať dostupnosť pracovníkov a pracovných príležitostí na podporu hospodárskeho rastu a zamestnanosti, berúc do úvahy pracovnú mobilitu, ako je uvedené v osobitnom usmernení 3. Obzvlášť budú:

- zvyšovať účasť na trhu práce využívaním potenciálu všetkých skupín obyvateľstva, prostredníctvom komplexného prístupu zabezpečujúceho najmä dostupnosť a atraktívnosť pracovných miest, ktoré by robili prácu výhodnou, zvyšovaním zručností a poskytovaním vhodných podporných opatrení,

- podporovať aktívne starnutie, konkrétne podporovaním pracovných podmienok napomáhajúcich udržaniu zamestnania – ako napr. prístupom k sústavnej odbornej príprave, uznaním mimoriadnej dôležitosti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci, inovatívnym a pružným formám organizácie práce – a odstránením stimulov pre predčasný odchod z trhu práce, konkrétne zmenou systémov predčasného odchodu do dôchodku a zabezpečením toho, aby sa oplatilo zostať aktívnym na trhu práce; a podporovať zamestnávateľov zamestnávať starších pracovníkov,

Politiky sa do roku 2010 zamerajú najmä na dosiahnutie zvýšenia skutočného priemerného veku odchodu z trhu práce na úrovni Európskej únie o 5 rokov (odhadovaný v roku 2001 na 59,9). V tomto smere sociálni partneri musia hrať významnú úlohu. Akékoľvek vnútroštátne ciele by mali byť konzistentné s výsledkami očakávanými na úrovni Európskej únie a mali by brať do úvahy osobitné vnútroštátne okolnosti,

- a, ak je to vhodné, plne zohľadniť ďalšiu pracovnú silu, ktorá je k dispozícii v dôsledku imigrácie.

6. ROVNOSŤ MUŽOV A ŽIEN

Členské štáty budú prostredníctvom integrovaného prístupu kombinujúceho prístup zohľadňujúci rovnosť mužov a žien s osobitnými akčnými krokmi, podporovať účasť žien na trhu práce a dosahovať podstatné zníženie rozdielov medzi mužmi a ženami v miere zamestnanosti, v miere nezamestnanosti a platoch do roku 2010. V tomto ohľade je podstatná úloha sociálnych partnerov. Zvlášť, s cieľom jej odstránenia, budú politiky zamerané do roku 2010 na dosiahnutie významného zníženia rozdielov medzi mužmi a ženami v platoch v každom členskom štáte prostredníctvom mnohostranného prístupu riešiaceho základné faktory rozdielov medzi mužmi a ženami v platoch, vrátane sektorovej a profesnej segregácie, vzdelávania a odbornej prípravy, klasifikácie zamestnaní a systémov odmeňovania, zvyšovania povedomia a transparentnosti.

Osobitná pozornosť sa bude venovať zosúladeniu pracovného a súkromného života, najmä zabezpečením služieb starostlivosti o deti a ďalšie závislé osoby, podporovaním podieľania sa na rodinných a profesných povinnostiach a uľahčovaním návratu do práce po období neprítomnosti. Členské štáty by mali odstrániť zábrany pre účasť ženskej pracovnej sily a usilovať sa, berúc do úvahy dopyt po zariadeniach starostlivosti o deti a v súlade s vnútroštátnymi modelmi poskytovania starostlivosti o deti, poskytovať starostlivosť o deti do roku 2010 najmenej pre 90 % detí od 3 rokov veku do veku povinnej školskej dochádzky a najmenej pre 33 % detí do troch rokov veku.

7. PODPOROVAŤ INTEGRÁCIU A BOJOVAŤ PROTI DISKRIMINÁCII ĽUDÍ ZNEVÝHODNENÝCH NA TRHU PRÁCE

Členské štáty budú podporovať integráciu osôb, ktoré majú osobitné ťažkosti na trhu práce, ako sú osoby s neukončenou školskou dochádzkou, nízko kvalifikovaní pracovníci, osoby so zdravotným postihnutím, imigranti a etnické menšiny rozvíjaním ich zamestnateľnosti, zvyšovaním pracovných príležitostí a predchádzaním všetkých foriem diskriminácie proti nim.

Predovšetkým sa politiky zamerajú na dosiahnutie do roku 2010:

- priemernej miery v EÚ najviac 10 % osôb s neukončenou školskou dochádzkou,

- významného zníženia rozdielov v nezamestnanosti u ľudí so znevýhodnením v každom členskom štáte, podľa akýchkoľvek národných cieľov a definícií,

- významného zníženia rozdielov v nezamestnanosti medzi štátnymi príslušníkmi EÚ a štátnymi príslušníkmi mimo EÚ v každom členskom štáte, podľa akýchkoľvek národných cieľov.

8. ZABEZPEČIŤ ABY SA OPLATILO PRACOVAŤ PROSTREDNÍCTVOM STIMULOV NA ZVÝŠENIE ATRAKTÍVNOSTI PRÁCE

Členské štáty zreformujú finančné stimuly s cieľom zatraktívniť prácu a povzbudiť mužov a ženy hľadať si prácu, prijať prácu a zotrvať v nej. V tomto kontexte by členské štáty mali vytvoriť primerané politiky s cieľom zníženia počtu chudobných pracujúcich. Prehodnotia a, kde je to vhodné, zreformujú systémy daní a dávok a ich vzájomné pôsobenie s cieľom odstrániť nezamestnanosť, chudobu a pascu neaktívnosti a povzbudia účasť žien, nízko kvalifikovaných osôb, starších pracovníkov, ľudí so zdravotným postihnutím a okrajových skupín vzdialených trhu práce.

Pri zachovaní primeranej úrovne sociálnej ochrany prehodnotia členské štáty najmä miery náhrad a trvanie dávok; zabezpečia účinné riadenie dávok, obzvlášť s ohľadom na prepojenie s účinným hľadaním zamestnania, vrátane prístupu k aktivizačným opatreniam na podporu zamestnateľnosti, zohľadňujúc individuálne situácie; zvážia poskytovanie pracovných výhod tam, kde je to vhodné; a budú odstraňovať pasce neaktivity.

Zvlášť sa politiky zamerajú do roku 2010 na dosiahnutie významného zníženia vysoko marginálnych účinných daňových sadzieb a tam, kde je to vhodné, daňového zaťaženia pracovníkov s nízkym príjmom, odzrkadľujúc vnútroštátne pomery.

9. PREMENIŤ NEDEKLAROVANÚ PRÁCU NA RIADNE ZAMESTNANIE

Členské štáty by mali vypracovať a vykonať rozsiahle aktivity a opatrenia na odstránenie nedeklarovanej práce, ktoré kombinujú zjednodušenie podnikateľského prostredia, odstraňovanie zábran, zabezpečenie vhodných stimulov do systémov daní a dávok a zlepšenie schopnosti presadzovať právo a uplatňovať sankcie. Mali by podniknúť potrebné úsilie na vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ, aby zachytili rozsah problému a dosiahnutý pokrok na vnútroštátnej úrovni.

10. RIEŠIŤ REGIONÁLNE NEROVNOSTI V ZAMESTNANOSTI

Členské štáty by mali vykonávať široký prístup smerom k znižovaniu nerovností v regionálnej zamestnanosti a nezamestnanosti. Mali by podporovať potenciál pre vytváranie pracovných miest na miestnej úrovni, vrátane sociálneho ekonomiky, a mali by podporiť partnerstvá medzi všetkými príslušnými aktérmi. Členské štáty budú:

- podporovať priaznivé podmienky pre činnosti súkromného sektora a pre investície do zaostávajúcich regiónov,

- zabezpečovať, aby sa verejná podpora v zaostávajúcich regiónoch zamerala na investície do ľudského a vedomostného kapitálu, rovnako ako do primeranej infraštruktúry (pozri zásady všeobecnej hospodárskej politiky, zásady 18 a 19).

Plne sa má využívať potenciál Kohézneho a štrukturálnych fondov a Európskej investičnej banky.

DOBRÉ RIADENIE A PARTNERSTVO PRI VYKONÁVANÍ USMERNENÍ ZAMESTNANOSTI

Členské štáty zabezpečia účinné vykonávanie usmernení zamestnanosti, vrátane regionálnej a miestnej úrovne.

Zapojenie parlamentných orgánov, sociálnych partnerov a iných príslušných aktérov

Dobré riadenie a partnerstvo sú dôležitými prvkami pre vykonávanie Európskej stratégie zamestnanosti, pri plnom rešpektovaní národných tradícií a praxe. Európsky parlament bude v tomto ohľade zohrávať dôležitú úlohu. Zodpovednosť za vykonávanie stratégie zamestnanosti majú členské štáty. V súlade s národnými tradíciami, príslušné parlamentné orgány spolu s príslušnými aktérmi v oblasti zamestnanosti na vnútroštátnej a regionálnej a miestnej úrovni musia priniesť dôležitý prínos.

V súlade so svojimi národnými tradíciami a praxou sociálni partneri na vnútroštátnej úrovni by mali byť vyzvaní, aby zabezpečili účinné vykonávanie usmernení zamestnanosti a podávali správy o svojich najvýznamnejších prínosoch vo všetkých oblastiach, za ktoré zodpovedajú, najmä v súvislosti s riadením zmien a adaptabilnosťou, synergickými účinkami spojenia pružnosti a bezpečnosti, rozvojom ľudského kapitálu, rovnosťou mužov a žien, zvýhodňovaním práce a aktívneho starnutia, ako aj ochranou zdravia a bezpečnosťou pri práci.

Európski sociálni partneri na medziprofesnej a sektorovej úrovni sa vyzývajú, aby prispeli k vykonávaniu európskych zásad a podporili úsilie vynakladané vnútroštátnymi sociálnymi partnermi na všetkých úrovniach, ako je medziprofesná, sektorová a miestna úroveň. Ako to bolo oznámené v ich spoločnom pracovnom programe, európski sociálni partneri na medziprofesnej úrovni budú každoročne podávať správy o svojom prínose k vykonávaniu usmernení zamestnanosti. Európski sociálni partneri na sektorovej úrovni sa vyzývajú podávať správy o svojich konkrétnych krokoch.

Naviac by mali operačné služby vykonávať politiky zamestnanosti výkonne a účinne.

Primerané prerozdelenie finančných zdrojov

Členské štáty zabezpečia transparentnosť a efektívnosť prerozdelenia finančných zdrojov na vykonávanie usmernení zamestnanosti, pri súčasnom dodržiavaní potreby zdravých verejných financií, v súlade so zásadami všeobecnej hospodárskej politiky.

Budú plne využívať potenciálny prínos štrukturálnych fondov spoločenstva, najmä Európskeho sociálneho fondu, na podporu uplatňovania politík a posilnenia inštitucionálnej kapacity v oblasti zamestnanosti.

--------------------------------------------------