Nariadenie (ES) č. 1980/2000 Európskeho parlamentu a Rady

zo 17. júla 2000

o revidovanej metóde spoločenstva pri udeľovaní environmentálnej značky

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, najmä na jej článok 175 ods. 1,

so zreteľom na návrh Komisie [1],

so zreteľom na stanovisko Hospodárskeho a sociálneho výboru [2],

po porade s Výborom pre regióny,

konajúc v súlade s postupom, ktorý je ustanovený v článku 251 zmluvy [3],

keďže:

(1) Cieľmi nariadenia Rady (EHS) č. 880/92 z 23. marca 1992 o systéme udeľovania environmentálnej značky spoločenstva [4] bolo zavedenie dobrovoľného systému udeľovania environmentálnej značky spoločenstva zameraného na podporu výrobkov so zníženým dopadom na životné prostredie počas ich celého životného cyklu a na poskytovanie presných, nezavádzajúcich a vedecky podložených informácií o dopade výrobkov na životné prostredie zákazníkom.

(2) Článok 18 nariadenia (EHS) č. 880/92 ustanovuje, že do piatich rokov od nadobudnutia jeho účinnosti by Komisia mala zrevidovať systém vzhľadom na skúsenosti získané počas jeho fungovania a mala by navrhnúť akékoľvek vhodné zmeny a doplnenia nariadenia.

(3) Skúsenosti získané počas vykonávania nariadenia ukázali potrebu zmeniť a doplniť systém, aby sa zvýšila jeho efektívnosť, zlepšilo jeho plánovanie a zjednodušilo jeho fungovanie.

(4) Základné ciele dobrovoľného a výberového systému udeľovania environmentálnej značky spoločenstva sú stále platné; takýto systém udeľovania by predovšetkým mal poskytovať spotrebiteľom informácie o výrobku s možnosťou znižovania dopadu na životné prostredie počas jeho úplného celoživotného cyklu a mal by poskytovať informácie o vlastnostiach označovaného výrobku týkajúcich sa životného prostredia.

(5) Na to, aby bol systém udeľovania environmentálnej značky spoločenstva prijatý širokou verejnosťou, je dôležité, aby environmentálne mimovládne organizácie a spotrebiteľské organizácie zohrávali dôležitú úlohu a aby boli aktívne zapojené do rozvoja a do stanovovania kritérií pre environmentálne značky spoločenstva.

(6) Je potrebné spotrebiteľom vysvetľovať, že environmentálna značka označuje také výrobky, ktoré majú schopnosť znižovať určité negatívne dopady na životné prostredie v porovnaní s inými výrobkami v takej istej skupine výrobkov bez toho, aby boli dotknuté regulačné požiadavky uplatniteľné pre výrobky na úrovni spoločenstva alebo na národnej úrovni.

(7) Rozsah systému by mal zahŕňať výrobky a faktory životného prostredia, ktoré sú zaujímavé z hľadiska tak vnútorného trhu ako aj životného prostredia; s cieľom tohto nariadenia by výrobky mali zahŕňať aj služby.

(8) Procedurálny a metodologický prístup na stanovovanie kritérií pre environmentálne značky by sa mal aktualizovať vzhľadom na vedecký a technický pokrok a vzhľadom na skúsenosti získané v tejto oblasti, aby sa zabezpečila zhoda s príslušnými medzinárodne uznávanými normami, ktoré sa vyvíjajú v tejto oblasti.

(9) Zásady pre zavádzanie úrovne voliteľnosti environmentálnej značky by sa mali vyjasniť, aby sa uľahčilo zosúladené a účinné zavedenie tohto systému.

(10) Environmentálna značka by mala obsahovať jednoduché, presné, nezavádzajúce a vedecky podložené informácie o kľúčových hľadiskách životného prostredia, ktoré sa zohľadnili pri udeľovaní značky, aby sa zákazníkom umožnil výber na základe informácií.

(11) Na rôznych stupňoch udeľovania environmentálnej značky je treba vynaložiť úsilie na zabezpečenie efektívneho využitia zdrojov a vysokej úrovne ochrany životného prostredia.

(12) Je potrebné poskytovať viac informácií o značke, pokiaľ ide o dôvody pre jej udelenie, aby sa spotrebiteľom pomohlo pochopiť význam jej udelenia.

(13) Systém environmentálnych značiek by mal dlhodobo byť hlavne samofinancovaný. Finančné príspevky od členských štátov by sa nemali zvýšiť.

(14) Úlohu poskytovania príspevkov pre stanovovanie a preverovanie kritérií pre environmentálne značky ako aj posudzovanie a overovanie požiadaviek je potrebné priradiť vhodnej inštitúcii, Rade pre environmentálne označovanie Európskej únie (EUEB), aby sa dosiahlo efektívne a neutrálne zavedenie systému; EUEB by mala byť zložená z príslušných inštitúcií, ktoré na to už členské štáty vymenovali podľa článku 9 nariadenia (EHS) č. 880/92 a z poradenského fóra, ktoré by malo zabezpečiť vyrovnanú účasť všetkých dôležitých zainteresovaných strán.

(15) Je potrebné zabezpečiť, aby systém spoločenstva pre udeľovanie environmentálnej značky bol zhodný a zosúladený s prioritami environmentálnej politiky spoločenstva a s inými systémami spoločenstva pre označovanie a osvedčovanie kvality, ako sú systémy zavedené podľa smernice Rady 92/75/EHS z 22. septembra o označovaní prostredníctvom značiek a štandardných informácií o výrobku, pokiaľ ide o spotrebu energie a iných zdrojov domácimi prístrojmi [5] a podľa smernice Rady (EHS) č. 2092/91 z 24. júna 1991 o organickej výrobe poľnohospodárskych výrobkov a údajoch o nich na poľnohospodárskych výrobkoch a potravinách [6].

(16) Keďže už existujúce ako aj nové environmentálne značky môžu naďalej existovať v členských štátoch, je potrebné vypracovať ustanovenie na zabezpečenie súladu medzi systémom environmentálnych značiek spoločenstva a inými systémami v spoločenstve, aby sa podporili spoločné ciele trvalej spotreby.

(17) Je potrebné zaručiť prehľadnosť v realizácii systému a zabezpečiť súlad s príslušnými medzinárodnými normami, aby sa výrobcom a vývozcom z krajín mimo spoločenstva umožnil prístup k systému a účasť na ňom.

(18) Opatrenia potrebné na vykonanie tohto nariadenia by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovuje postup na uplatňovanie vykonávacích právomocí delegovaných na Komisiu [7].

(19) Nariadenie (EHS) č. 880/92 by sa malo nahradiť týmto nariadením, aby sa najefektívnejším spôsobom zaviedli potrebné zrevidované ustanovenia z vyššie uvedených dôvodov, kým vhodné prechodné ustanovenia zabezpečia súvislosť a hladký prechod medzi tými dvomi nariadeniami,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Ciele a zásady

1. Cieľom systému (schémy) udeľovania environmentálnej značky spoločenstva (ďalej len systém) je propagovať výrobky, ktoré majú schopnosť znižovať negatívne dopady na životné prostredie v porovnaní s inými výrobkami v rovnakej skupine výrobkov, a tak prispievať k efektívnemu využívajú zdrojov a k vysokej úrovni ochrany životného prostredia. Tento cieľ bude presadzovaný prostredníctvom ustanovení o poradenstve a o presných nezavádzajúcich a vedecky podložených informáciách pre spotrebiteľov o takýchto výrobkoch.

Pre účely tohto nariadenia:

- pojem "výrobok" zahŕňa akékoľvek tovary a služby,

- pojem "spotrebiteľ" zahŕňa profesionálnych nakupujúcich.

2. Dopady na životné prostredie sa zistia na základe prešetrenia vzájomných účinkov výrobkov so životným prostredím vrátane použitia energie a prírodných zdrojov počas životného cyklu výrobku.

3. Účasťou na systéme nebudú dotknuté požiadavky týkajúce sa životného prostredia alebo iné regulačné požiadavky právnych predpisov spoločenstva alebo vnútroštátnych právnych predpisov uplatniteľných pre rôzne stupne životnosti tovaru, a kde je to vhodné, pre službu.

4. Realizácia systému sa zosúladí s ustanoveniami zmlúv, vrátane zásady prevencie, s nástrojmi prijatými podľa nich a s environmentálnou politikou spoločenstva, ako je to bližšie určené v Programe spoločenstva o politike a činnosti vzhľadom na Piaty akčný program o životnom prostredí a udržateľnom rozvoji zavedenom podľa rezolúcie z 1. februára 1993 [8] a zosúladí sa s inými opatreniami pre označovanie alebo osvedčovanie kvality ako aj so systémami ako takými, najmä so systémom označovania energie spoločenstva zavedenom smernicou 92/75/EHS a podľa systému organického poľnohospodárstva zavedenom nariadením (EHS) č. 2092/91.

Článok 2

Rozsah

1. Environmentálna značka spoločenstva sa môže udeliť výrobkom dostupným v spoločenstve, ktoré sú v súlade so základnými environmentálnymi požiadavkami uvedenými v článku 3 a s kritériami pre environmentálnu značku uvedenými v článku 4. Kritériá pre environmentálnu značku sa stanovia podľa skupiny výrobkov.

Skupina výrobkov znamená akékoľvek výrobky alebo služby, ktoré slúžia na podobné účely a sú rovnocenné čo do podmienok použitia a vnímania spotrebiteľom.

2. Aby sa skupina výrobkov zaradila do tohto systému, musí spĺňať nasledovné podmienky:

a) predstavuje významný objem predaja a obchodu na vnútornom trhu;

b) na jednom alebo na viacerých stupňoch životnosti výrobku zahŕňa závažný dopad na životné prostredie v globálnom alebo v regionálnom rozsahu a/alebo všeobecnej povahy;

c) predstavuje dôležitý potenciál pre vplyv na zlepšenie životného prostredia prostredníctvom výberu spotrebiteľom ako aj podnet pre výrobcov alebo pre poskytovateľov služieb, aby hľadali konkurenčné výhody prostredníctvom ponuky výrobkov, ktoré sa kvalifikujú pre environmentálnu značku; a

d) podstatná časť jej objemu predaja sa predá pre konečnú spotrebu alebo použitie.

3. Skupina výrobkov sa môže rozdeliť do podskupín s príslušným prispôsobením kritériám environmentálnej značky, keď si to vyžadujú vlastnosti výrobkov a vzhľadom na zabezpečenie optimálneho potenciálu environmentálnej značky na ovplyvnenie zlepšenia životného prostredia.

Kritériá pre environmentálnu značku týkajúce sa rôznych podskupín jedinej skupiny výrobkov, na ktoré sa vzťahuje ten istý dokument o kritériách uverejnený v súlade s článkom 6 ods. 5, sa stanú platnými súčasne.

4. Environmentálna značka sa nesmie udeliť látkam alebo prípravkom, ktoré sú klasifikované ako veľmi toxické, toxické, nebezpečné pre životné prostredie, karcinogénne, toxické pre reprodukciu alebo mutagénne v súlade so smernicou 67/548/EHS [9] alebo smernice 1999/45/ES Európskeho parlamentu a Rady [10] ani tovarom vyrobeným podľa postupov, o ktorých je pravdepodobné, že by závažne škodili ľuďom a/alebo životnému prostrediu, alebo ktoré by pri ich normálnom použití mohli škodiť spotrebiteľovi.

5. Toto nariadenie sa nevzťahuje na potraviny, nápoje, farmaceutické výrobky ani na tie lekárske prístroje, ako to definuje smernica Rady 93/42/EHS [11], ktoré sú určené iba na profesionálne použitie alebo na to, aby ich predpísali alebo kontrolovali zdravotní odborníci.

Článok 3

Environmentálne požiadavky

1. Environmentálna značka sa môže udeliť výrobkom majúcim vlastnosti, ktoré umožňujú podstatne prispievať k zlepšeniu, pokiaľ ide o kľúčové aspekty životného prostredia, ktoré majú spojenie s cieľmi a zásadami stanovenými v článku 1. Takéto aspekty životného prostredia sa definujú vzhľadom na matricu pre smerné hodnotenie v prílohe I musia spĺňať metodologické požiadavky stanovené v prílohe II.

2. Uplatnia sa nasledovné ustanovenia:

a) pri posudzovaní porovnateľných zlepšení sa zohľadní čistá rovnováha životného prostredia medzi výhodami a záťažami životného prostredia, vrátane zohľadnenia aspektov zdravia a bezpečnosti spojených s prispôsobeniami počas rôznych štádií životnosti výrobkov. Posudzovanie taktiež zohľadní možné výhody pre životné prostredie týkajúce sa využitia zvažovaných výrobkov;

b) kľúčové hľadiská životného prostredia sa určia prostredníctvom označenia kategórií dopadu na životné prostredie, kde preverovaný výrobok poskytuje najvýznamnejší príspevok z perspektívy životného cyklu a spomedzi takýchto hľadísk tie, pre ktoré existuje dôležitý potenciál na zlepšenie;

c) predvýrobný stupeň životného cyklu tovaru zahŕňa ťažbu alebo výrobu a spracovanie surovín a výrobu energie. Také hľadiská sa zohľadnia pokiaľ to bude technicky možné.

Článok 4

Kritériá pre environmentálne značky a požiadavky pre hodnotenie a preverovanie

1. Ustanovia sa špecifické kritériá pre environmentálne značky podľa skupín výrobkov. Takéto kritériá stanovia požiadavky pre každé z kľúčových hľadísk životného prostredia uvedených v článku 3, ktoré musí výrobok spĺňať, aby sa uvažovalo o udelení environmentálnej značky pre tento výrobok, vrátane požiadaviek týkajúcich sa vhodnosti výrobku pri spĺňaní potrieb spotrebiteľov.

2. Kritériá sa musia snažiť zabezpečiť základ voliteľnosti podľa nasledovných zásad:

a) vyhliadky výrobku na preniknutie na trh v spoločenstve musia počas doby platnosti kritérií postačovať na ovplyvňovanie zlepšenia životného prostredia prostredníctvom výberu spotrebiteľa;

b) voliteľnosť kritérií zohľadní technickú a ekonomickú dostupnosť prispôsobení potrebných na ich zosúladenie s nimi v rámci rozumnej doby;

c) voliteľnosť kritérií sa určí vzhľadom na dosiahnutie maximálneho potenciálu pre zlepšenie životného prostredia.

3. Spolu s kritériami sa pre každú skupinu výrobkov ustanovia požiadavky pre hodnotenie súladu špecifických výrobkov s kritériami pre environmentálne značky a pre preverovanie podmienok na použitie environmentálnej značky uvedených v článku 9 ods. 1

4. Doba platnosti kritérií a požiadavky na hodnotenie a preverovanie sa bližšie určia v rámci každej skupiny kritérií pre environmentálne značky pre každú skupinu výrobkov.

Preskúmanie kritérií pre environmentálne značky ako aj požiadaviek na hodnotenie a preverovanie týkajúcich sa kritérií sa uskutočnia dostatočne včas pred ukončením doby platnosti kritérií špecifikovaných pre každú skupinu výrobkov a ich výsledkom bude návrh na predĺženie, zrušenie alebo revíziu.

Článok 5

Pracovný plán

V súlade s cieľmi a zásadami ustanovenými v článku 1, Komisia vytvorí pracovný plán pre environmentálne značky spoločenstva do jedného roka od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia po predchádzajúcom prekonzultovaní s Radou pre environmentálne označovanie Európskej únie (EUEB) (ďalej len EUEB) ustanovenej v článku 13 v súlade s postupom uvedeným v článku 17. Pracovný plán bude obsahovať stratégiu pre rozvoj systému, ktorý by na ďalšie tri roky mal stanoviť nasledovné:

- ciele pre zlepšenie životného prostredia a pre prenikanie na trh, ktoré sa systém snaží dosiahnuť,

- neúplný zoznam skupín výrobkov, ktoré sa budú považovať za priority pre činnosť spoločenstva,

- plány pre koordináciu a spoluprácu medzi týmto systémom a inými systémami pre udeľovanie environmentálnej značky v členských štátoch.

Pracovný plán náležite zohľadní vývoj spoločných činností na podporu výrobkov, ktorým bola udelená environmentálna značka, a tvorbu mechanizmov pre výmenu informácií o existujúcich a budúcich skupinách výrobkov na vnútroštátnej úrovni a na úrovni Európskej únie.

Pracovný plán taktiež zabezpečí opatrenia na realizáciu stratégie a musí obsahovať plánované financovanie systému.

Prehľadne uvedie taktiež služby, na ktoré sa systém neuplatňuje, pričom zohľadní nariadenie Európskeho parlamentu a Rady povoľujúce dobrovoľnú účasť organizácií na systéme spoločenstva pre riadenie a audit životného prostredia (EMAS).

Pracovný plán sa pravidelne musí preverovať. Prvá revízia pracovného plánu musí obsahovať správu o tom, ako sa realizovali plány na koordináciu a spoluprácu medzi systémom spoločenstva a vnútroštátnymi systémami pre udeľovanie environmentálnej značky.

Článok 6

Postupy pre stanovovanie kritérií pre environmentálnu značku

1. Podmienky pre udelenie environmentálnej značky sa definujú podľa skupiny výrobku.

Špecifické ekologické kritériá pre každú skupinu výrobkov a ich príslušné doby platnosti sa ustanovia v súlade s postupom uvedeným v článku 17 po konzultácii s EUEB.

2. Komisia začne postup na základe vlastnej iniciatívy alebo na žiadosť EUEB. Poverí EUEB, aby vypracoval a pravidelne revidoval kritériá pre udeľovanie environmentálnej značky ako aj požiadavky na hodnotenie a preverovanie týkajúce sa kritérií vzhľadom na skupiny výrobkov, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie. Lehota na ukončenie práce sa ustanoví v poverení.

Pri navrhovaní poverenia Komisia náležite zohľadní

- pracovný plán ustanovený v článku 5,

- metodologické požiadavky uvedené v prílohe II.

3. Na základe poverenia EUEB navrhne kritériá environmentálnej značky vzhľadom na skupinu výrobkov a na požiadavky pre hodnotenie a preverovanie týkajúce takýchto kritérií, ako je to uvedené v článku 4 a v prílohe IV, pričom zohľadní výsledky projektových a trhových štúdií, hľadísk životného cyklu a metódy na zlepšenie uvedené v prílohe II.

4. O navrhnutých kritériách uvedených v odseku 3 informuje Komisiu a Komisia rozhodne, či poverenie:

- bolo splnené a či sa navrhnuté kritériá môžu predložiť regulačnému výboru v súlade s článkom 17, alebo

- nebolo splnené a v takom prípade EUEB musí pokračovať vo svojej práci na návrhu kritérií.

5. Kritériá environmentálnej značky a ich aktualizovanie Komisia uverejní v sérii L Úradného vestníka Európskych spoločenstiev.

Článok 7

Udeľovanie environmentálnej značky

1. Prihlášky na udelenie environmentálnej značky môžu podávať výrobcovia, dovozcovia, poskytovatelia služieb, obchodníci a maloobchodníci. Poslední dvaja môžu podávať prihlášky, iba pokiaľ ide o výrobky umiestnené na trh pod ich vlastnými obchodnými názvami.

2. Prihlášky sa môžu týkať výrobku umiestneného na trh pod jednou alebo pod viacerými obchodnými názvami. Pre nové zmeny vlastností výrobkov, ktoré nevplývajú na súlad s kritériami, sa nebudú požadovať nové prihlášky. O podstatných zmenách však musia byť informované príslušné orgány.

3. Prihláška sa predloží príslušnému orgánu v súlade s nasledovným:

a) v prípade, že výrobok pochádza z jediného členského štátu, prihláška sa predloží príslušnému orgánu takéhoto členského štátu;

b) v prípade, že výrobok v tej istej forme pochádza z niekoľkých členských štátov, prihláška sa môže predložiť príslušnému orgánu v jednom z týchto členských štátov. V takom prípade pri posudzovaní prihlášky konzultuje dotknutý príslušný orgán s príslušnými orgánmi v týchto ostatných členských štátoch;

c) v prípade, že výrobok má pôvod mimo spoločenstva, prihláška sa podá príslušnému orgánu v jednom z členských štátov, v ktorých sa výrobok má umiestniť na trh alebo sa už na trh umiestnil.

4. Rozhodnutie o udelení značky prijme príslušný orgán, ktorý prijal prihlášku, a to:

a) po preverení, že výrobok spĺňa kritériá uverejnené podľa článku 6 ods. 5;

b) po preverení, že prihláška je v súlade s požiadavkami pre hodnotenie a preverenie; a

c) po konzultáciách s príslušnými orgánmi, kde je to potrebné podľa odseku 3.

5. V prípade, že kritériá pre udeľovanie environmentálnej značky vyžadujú, aby výrobné zariadenia spĺňali určité požiadavky, tieto musia byť splnené vo všetkých zariadeniach, kde sa výrobok vyrába.

6. Príslušné orgány uznajú testy a preverenia vykonané orgánmi, ktoré sú akreditované podľa noriem série EN 45000 alebo podľa rovnocenných medzinárodných noriem. Príslušné orgány musia spolupracovať, aby zabezpečili efektívne a dôsledné vykonanie postupov hodnotenia a preverovania.

Článok 8

Environmentálna značka

Tvar environmentálnej značky bude v súlade s prílohou III. Špecifikácie pre informácie o životnom prostredí týkajúce sa každej skupiny výrobkov a pre prezentovanie takýchto informácií na environmentálnej značke budú zahrnuté do kritérií stanovených podľa článku 6. V každom prípade musia byť takéto informácie jasné a zrozumiteľné.

Do 24. septembra 2005 musí Komisia konzultovať s vnútroštátnymi združeniami spotrebiteľov zastúpenými vo výbore spotrebiteľov ustanovenom podľa rozhodnutia Komisie 95/260/ES [12], aby posúdila, ako efektívne environmentálna značka a doplňujúce informácie spĺňajú informačné potreby spotrebiteľov. Na základe takéhoto hodnotenia Komisia zavedie akékoľvek vhodné úpravy, pokiaľ ide o informácie, ktoré sa musia zahrnúť do environmentálnej značky v súlade s postupom ustanoveným v článku 17.

Článok 9

Podmienky použitia

1. Príslušný orgán uzatvorí zmluvu so žiadateľom o udelenie environmentálnej značky vzťahujúcu sa na podmienky použitia značky. Tieto musia obsahovať ustanovenia pre odobratie oprávnenia na používanie značky. Na základe akejkoľvek kontroly kritérií environmentálnej značky vzťahujúcej sa na daný výrobok sa oprávnenie znovu posúdi a zmluva sa upraví alebo ukončí, ako je to vhodné. Takáto zmluva uvedie, že účasťou na tomto systéme nebudú dotknuté požiadavky na životné prostredie alebo iné regulačné požiadavky právnych predpisov spoločenstva alebo vnútroštátnych právnych predpisov vzťahujúce sa na rôzne stupne životnosti tovarov alebo na službu.

Aby toto bolo možné, prijme sa štandardná zmluva v súlade s postupom uvedeným v článku 17.

2. Pokiaľ sa environmentálna značka neudelí, nesmie sa značka používať a nesmú sa robiť žiadne odkazy na environmentálnu značku v reklame, a potom iba vo vzťahu k špecifickému výrobku, pre ktorý sa značka udelila.

Zakazuje sa akákoľvek nepravdivá alebo zavádzajúca reklama alebo použitie akejkoľvek značky alebo loga, ktoré by mohli viesť k zámene s environmentálnou značkou spoločenstva, ktorú zavádza toto nariadenie.

Článok 10

Propagácia environmentálnej značky

Členské štáty a Komisia v spolupráci s členmi EUEB budú propagovať používanie environmentálnej značky prostredníctvom činnosti na zvýšenie povedomia a informačných kampaní pre spotrebiteľov, výrobcov, obchodníkov, maloobchodníkov a pre širokú verejnosť, a tak podporujúc rozvoj tohto systému (schémy).

Aby sa podporilo používanie výrobkov s environmentálnou značkou, mali by Komisia a iné inštitúcie spoločenstva, ako aj iné verejné orgány na vnútroštátnej úrovni dať príklad, bez toho, aby bolo dotknuté právo spoločenstva, pri špecifikovaní svojich požiadaviek pre výrobky.

Článok 11

Iné systémy environmentálnej značky v členských štátoch

Komisia a členské štáty musia konať tak, aby zabezpečili potrebnú koordináciu medzi týmto systémom spoločenstva a vnútroštátnymi systémami v členských štátoch, najmä pri výbere skupín výrobkov ako aj pri rozvoji a revidovaní kritérií spoločenstva na úrovni spoločenstva a na národnej úrovni. Pre tento účel sa ustanovia opatrenia pre spoluprácu a koordináciu podľa postupu, ktorý je ustanovený v článku 17 vrátane, medzi iným, takých, ktoré sa predpokladajú v pracovnom pláne vypracovanom v súlade s článkom 5.

V prípade, že výrobok nesie tak environmentálnu značku spoločenstva ako aj národnú značku, zobrazia sa obidve logá na výrobku vedľa seba.

Z tohto hľadiska môžu existujúce ako aj nové systémy environmentálnej značky v členských štátoch naďalej spoluexistovať s týmto systémom.

Článok 12

Náklady a poplatky

Každá prihláška o udelenie environmentálnej značky podlieha zaplateniu poplatku, ktorý súvisí s nákladmi na spracovanie prihlášky.

Používanie environmentálnej značky vyžaduje od žiadateľa platenie každoročného poplatku.

Úroveň prihlášky a výška ročného poplatku sa stanovia v súlade s prílohou V a podľa postupu uvedeného v článku 17.

Článok 13

Rada pre udeľovanie environmentálnej značky

Komisia zriadi Radu pre udeľovanie environmentálnej značky (EUEB) skladajúcu sa z príslušných orgánov uvedených v článku 14 a z poradenského fóra uvedeného v článku 15. EUEB prispeje najmä k vypracovaniu a prevereniu kritérií pre environmentálnu značku ako aj k hodnoteniu a preverovaniu požiadaviek v súlade s článkom 6.

Pravidlá postupu EUEB ustanoví Komisia v súlade s postupom uvedeným v článku 17 a pri zohľadnení zásad o postupe stanovených v prílohe IV.

Článok 14

Príslušné orgány

1. Každý členský štát zabezpečí, aby orgán alebo orgány (ďalej len príslušný orgán alebo príslušné orgány), ktoré sú zodpovedné za vykonanie úloh ustanovených v tomto nariadení, bol/boli vymenované a funkčné. V prípade, že sa vymenuje viac ako jeden príslušný orgán, vymedzí príslušný orgán jednotlivé právomoci takýchto orgánov a pre nich platné požiadavky na koordináciu.

2. Členské štáty zabezpečia, aby:

a) zloženie príslušných orgánov bolo také, že zabezpečí ich nezávislosť a neutralitu;

b) pravidlá postupovania príslušných orgánov zabezpečili na vnútroštátnej úrovni aktívne zapojenie všetkých zainteresovaných strán a vhodnú úroveň prehľadnosti;

c) príslušné orgány správne uplatňovali ustanovenia tohto nariadenia.

Článok 15

Poradenské fórum

Komisia zabezpečí, aby EUEB pri výkone svojich činností dozeral, pokiaľ ide o každú skupinu výrobkov, na vyrovnanú účasť všetkých príslušných zainteresovaných strán, čo sa týka skupiny výrobkov, ako sú priemysel, poskytovatelia služieb, vrátane MSP (malých a stredných podnikov), remesiel a ich podnikateľských organizácií, odborových zväzov, obchodníkov, maloobchodníkov, dovozcov, skupín na ochranu životného prostredia a organizácií spotrebiteľov. Tieto strany sa stretnú v poradenskom fóre. Rokovacie pravidlá fóra ustanoví Komisia v súlade s postupom ustanoveným podľa článku 17.

Článok 16

Prispôsobenie sa technickému pokroku

Prílohy k tomuto nariadeniu sa môžu prispôsobiť technickému pokroku vrátane pokroku v rámci príslušných činností medzinárodnej normalizácie v súlade s postupom ustanoveným v článku 17.

Článok 17

Postup Komisie

1. Komisii pomáha výbor.

2. V prípade odkazu na tento článok, uplatnia sa články 5 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na ustanovenia jeho článku 8.

Doby ustanovená v článku 5 ods. 6 rozhodnutia 1999/468/ES sa stanoví na tri mesiace.

3. Komsia prijme svoje pravidlá na postup.

Článok 18

Porušenia

Členské štáty prijmú vhodné právne predpisy alebo správne opatrenia v prípade nesúladu s ustanoveniami tohto nariadenia a oznámia takéto opatrenia Komisii.

Článok 19

Prechodné ustanovenia

Týmto sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 880/92. Naďalej však platí pre zmluvy uzatvorené podľa jeho článku 12 ods. 1 Rozhodnutia na základe nariadenia (EHS) č. 880/92 zostanú v platnosti, až kým nebudú preskúmané alebo kým neuplynie ich platnosť.

Článok 20

Revízia

Do 24. septembra 2005 Komisia preverí systém vzhľadom na skúsenosti získané počas jeho fungovania.

Komisia navrhne akékoľvek vhodné zmeny a doplnenia k tomuto nariadeniu.

Článok 21

Záverečné ustanovenia

Toto nariadenie nadobúda účinnosť tretí deň po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev.

Toto nariadenie je záväzné vo svojej celistvosti a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 17. júla 2000

Za Európsky parlament

predsedkyňa

N. Fontaine

Za Radu

predseda

J. Glavany

[1] Ú. v. ES C 114, 12.4.1997, s. 9 aÚ. v. ES C 64, 6.3.1999, s. 14.

[2] Ú. v. ES C 296, 29.9.1997, s. 77.

[3] Stanovisko Európskeho parlamentu z 13. mája 1998 (Ú. v. ES C 167, 1.6.1998, s. 118) potvrdené 6. mája 1999, spoločná pozícia Rady z 11. novembra 1999 (Ú. v. ES C 25, 28.1.2000, s. 1) a rozhodnutie Európskeho parlamentu z 15. marca 2000 (doposiaľ neuverejnené v Úradnom vestníku). Rozhodnutie Rady z 29. júna 2000.

[4] Ú. v. ES L 99, 11.4.1992, s. 1.

[5] Ú. v. ES L 297, 13.10.1992, s. 16.

[6] Ú. v. ES L 198, 22.7.1991, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 1804/1999 (Ú. v. ES L 222, 24.8.1999, s. 1).

[7] Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23.

[8] Ú. v. ES C 138, 17.5.1993, s. 1.

[9] Ú. v. ES 196, 16.8.1967, s. 1. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou 1999/33/ES Európskeho parlamentu a Rady (Ú. v. ES L 199, 30.7.1999, s. 57).

[10] Ú. v. ES L 200, 30.7.1999, s. 1.

[11] Ú. v. ES L 169, 12.7.1993, s. 1. Smernica zmenená a doplnená smernicou 98/79/ES Európskeho parlamentu a Rady (Ú. v. ES L 331, 7.12.1998, s. 1).

[12] Ú. v. ES L 162, 13.7.1995, s. 37.

--------------------------------------------------

PRÍLOHA I

+++++ TIFF +++++

--------------------------------------------------

PRÍLOHA II

METODOLOGICKÉ POŽIADAVKY PRE STANOVENIE KRITÉRIÍ PRE ENVIRONMENTÁLNE ZNAČKY

Úvod

Postup pre zisťovanie a výber kľúčových aspektov životného prostredia, ako aj stanovenie kritérií pre environmentálne značky zahŕňa nasledovné kroky:

- štúdiu o efektívnosti a trhu,

- hľadiská životného cyklu,

- analýzu zlepšenia,

- návrh kritérií.

Štúdia o efektívnosti a trhu

Štúdia o efektívnosti a trhu zohľadní rôzne typy príslušných skupín výrobkov na trhu spoločenstva, vyrobené alebo dodané, dovezené a predané množstvá, ako aj štruktúru trhu v členských štátoch. Taktiež sa zohľadní vnútorný a zahraničný obchod.

Posúdi sa vnímanie spotrebiteľov, funkčné rozdiely medzi typmi výrobkov a potreba určovania podskupín.

Hľadiská životného cyklu (LCC)

Prostredníctvom využitia hľadísk životného cyklu sa definujú kľúčové aspekty životného prostredia, pre ktoré bude treba vyvinúť kritériá a splnia sa v súlade s medzinárodne uznávanými metódami a normami. Kde je to vhodné, sa riadne zohľadnia zásady ustanovené v EN ISO 14040 a v ISO 14024.

Analýza zlepšenia

Pre zohľadnenie zlepšenia sa vezmú do úvahy najmä nasledovné aspekty:

- teoretický potenciál pre zlepšenie životného prostredia v spojení s možnými zmenami vyvolanými v trhových štruktúrach. Základom toho bude zlepšenie hodnotenia pri zvažovaní životných cyklov,

- technická, priemyselná a ekonomická efektívnosť a zmeny trhu,

- postoje spotrebiteľa, vnímanie a uprednostňovania, ktoré môžu ovplyvniť efektívnosť environmentálnej značky.

Návrh kritérií

Konečný návrh ekologických kritérií zohľadní dôležité aspekty životného prostredia týkajúce sa skupiny výrobkov.

--------------------------------------------------

PRÍLOHA III

POPIS ENVIRONMENTÁLNEJ ZNAČKY

Tvar environmentálnej značky

Environmentálna značka sa udelí výrobkom, ktoré spĺňajú kritériá pre všetky vybrané kľúčové aspekty životného prostredia. Musí obsahovať informácie pre spotrebiteľov v súlade s článkom 8 a podľa nasledovného nákresu.

Značka sa skladá z nasledovných dvoch častí: časť 1 a časť 2:

+++++ TIFF +++++

Časť 2 obsahuje informácie o dôvodoch pre udelenie environmentálnej značky. Informácie sa musia vzťahovať aspoň na jeden a nie na viac ako tri dopady na životné prostredie. Informácie budú vo forme stručného slovného opisu.

Toto je príklad:

* | nízke znečistenie ovzdušia |

* | energeticky efektívny |

* | znížená toxicita |

Časť1 a časť 2 sa použijú spoločne, kde je to možné, avšak kde je zohľadnenie priestoru dôležitým faktorom vzhľadom na drobné tovary, môže sa časť 2 vynechať pri niektorom použití za predpokladu, že úplná značka sa použije v inom použití týkajúcom sa takého istého tovaru. Napríklad, časť 1 sa môže samostatne použiť na vlastnom výrobku, ak sa úplná značka objaví niekde na obale na informačnom letáku alebo na inom predajnom materiále.

--------------------------------------------------

PRÍLOHA IV

ZÁSADY POSTUPU PRI STANOVOVANÍ KRITÉRIÍ PRE ENVIRONMENTÁLNE ZNAČKY

Na vypracovanie kritérií pre environmentálne značky ako aj pre požiadavky na hodnotenie a preverovanie týkajúce sa takýchto kritérií sa vzťahujú nasledovné zásady:

1. Zapojenie zainteresovaných strán

a) V rámci EUEB sa zriadi osobitná pracovná skupina ad hoc, v ktorej budú zainteresované strany uvedené v článku 15 a príslušné orgány uvedené v článku 14, na vypracovanie kritérií pre environmentálne značky pre každú skupinu výrobku,.

b) Zainteresované strany budú zapojené do procesu zisťovania a výberu kľúčových aspektov životného prostredia a hlavne v nasledovných fázach:

i) štúdia o efektívnosti a trhu,

ii) zohľadnenie životných cyklov,

iii) analýza zlepšenia,

iv) návrh kritérií.

Vynaloží sa všetko úsilie na dosiahnutie zhody počas celého procesu pri snahe o dosiahnutie najvyššej úrovne ochrany životného prostredia.

Vydá sa pracovná správa, ktorá zhrnie hlavné zistenia o každej fáze a rozošle sa účastníkom včas pred zasadaním pracovnej skupiny ad hoc.

2. Verejné prerokovanie a prehľadnosť

a) Vydá a uverejní sa záverečná správa obsahujúca hlavné výsledky. Priebežné dokumenty obsahujúce výsledky rôznych stupňov práce sa sprístupnia zainteresovaným stranám a pripomienky k nim sa zohľadnia.

b) Uskutoční sa verejné prerokovanie o obsahu správy. Na predkladanie pripomienok k navrhnutým kritériám pred predložením kritérií komisii v súlade s postupom ustanoveným podľa článku 17 sa poskytne doba aspoň 60 dní. Akékoľvek doručené postrehy sa zoberú do úvahy. Na požiadanie sa poskytnú informácie o prešetrení pripomienok.

c) Do správy sa zahrnú vykonávací súhrn a prílohy s podrobnými výpočtami inventáru.

3. Zachovanie tajomstva

Zabezpečí sa ochrana tajomstva informácií, ktoré poskytnú jednotlivci, verejné organizácie, súkromné spoločnosti, záujmové skupiny alebo iné zdroje.

--------------------------------------------------

PRÍLOHA V

POPLATKY

1. Poplatky za prihlásenie

Prihláška na udelenie environmentálnej značky podlieha zaplateniu poplatku súvisiaceho s nákladmi so spracovaním prihlášky. Stanoví sa minimálny a maximálny poplatok.

V prípade MSP [1] a taktiež v prípade výrobcov výrobku ako aj poskytovateľov služieb z rozvojových krajín sa poplatok za prihlásenie zníži aspoň o 25 %.

2. Ročné poplatky

Každý žiadateľ, ktorému bola pridelená environmentálna značka bude platiť ročný poplatok za užívanie značky príslušnému orgánu, ktorý značku udelil.

Doba vzťahujúca sa na poplatok sa začína dňom udelenia environmentálnej značky žiadateľovi.

Ročný poplatok sa vypočíta v pomere k ročnému objemu z predaja výrobku, ktorému bola udelená environmentálna značka, v rámci spoločenstva. Stanoví sa minimálny a maximálny poplatok.

V prípade MSP [2] a taktiež v prípade výrobcov výrobku ako aj poskytovateľov služieb z rozvojových krajín sa poplatok za prihlásenie zníži aspoň o 25 %.

Žiadatelia, ktorí už obdržali osvedčenie podľa EMAS alebo ISO 14001, môžu dostať dodatočnú zľavu z ročného poplatku.

Ďalšia zľava sa môže udeliť podľa ustanovení článku 17 tam, kde je to vhodné.

3. Náklady na testovanie a preverovanie

Ani poplatok za prihlásenie ani ročný poplatok nezahŕňajú žiadne náklady týkajúce sa testovania a preverovania, ktoré by mohli byť nevyhnutné pri výrobkoch, ktoré sú predmetom prihlášky. Žiadatelia sami zaplatia náklady na takéto testovanie a preverovanie.

Pri navrhovaní požiadaviek na hodnotenie a preverovanie sa musí sledovať cieľ, aby sa prísne dodržiavali minimálne náklady. Toto je dôležité najmä preto, aby sa uľahčila účasť MSP na systéme spoločenstva pre udeľovanie environmentálnej značky a tým aby sa prispelo k väčšiemu rozširovaniu systému.

[1] MSP ako sú definované v odporúčaní Komisie 96/280/ES (Ú. v. ES L 107, 30.4.1996, s. 4).

[2] MSP ako sú definované v odporúčaní Komisie 96/280/ES (Ú. v. ES L 107, 30.4.1996, s. 4).

--------------------------------------------------