Smernica 2000/12/ES Európskeho parlamentu a Rady

z 20. marca 2000

o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, najmä na prvú a tretiu vetu článku 47 ods. 2,

so zreteľom na návrh Komisie,

so zreteľom na stanovisko Hospodárskeho a sociálneho výboru ([1]),

konajúc v súlade s postupom stanoveným v článku 251 zmluvy ([2]),

keďže:

(1) Smernica Rady 73/183/EHS z 28. júna 1973 o zrušení obmedzení práva usadiť sa a poskytovať služby v rámci samostatnej činnosti bánk a iných finančných inštitúcií ([3]), prvá smernica Rady (77/780/EHS) z 12. decembra 1977 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa začatia a výkonu činnosti úverových inštitúcií ([4]), smernica Rady 89/299/EHS zo 17. apríla 1989 o vlastných zdrojoch úverových inštitúcií ([5]), druhá smernica Rady 89/646/EHS z 15. decembra 1989 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa začatia a výkonu podnikania úverových inštitúcií ([6]), smernica Rady 89/647/EHS z 18. decembra 1989 o kapitálovej primeranosti úverových inštitúcií ([7]), smernica Rady 92/30/EHS zo 6. apríla 1992 o dohľade nad úverovými inštitúciami na konsolidovanom základe ([8]) a smernica Rady 92/121/EHS z 21. decembra 1992 o sledovaní a kontrolovaní veľkých rizík úverových inštitúcií ([9]) sa často a podstatným spôsobom menili a dopĺňali. Kvôli ich jasnosti a racionálnosti by sa tieto smernice mali kodifikovať a spojiť do jedného uceleného znenia.

(2) Podľa zmluvy je zakázaná akákoľvek diskriminácia v súvislosti so zakladaním a poskytovaním služieb z titulu národnosti alebo skutočnosti, že podnik nebol založený v členskom štáte, v ktorom služby poskytuje.

(3) Aby sa uľahčilo zakladanie a podnikanie úverových inštitúcií, je potrebné odstrániť najviac prekážajúce rozdiely v zákonoch členských štátov, ktoré stanovujú pravidlá platné pre tieto inštitúcie.

(4) Táto smernica predstavuje základný nástroj na vytvorenie vnútorného trhu v zmysle Jednotného európskeho aktu a podľa časového harmonogramu stanoveného v Bielej knihe Komisie, a to z hľadiska práva usadiť sa a práva poskytovať finančné služby v oblasti úverových inštitúcií.

(5) Opatrenia na koordináciu úverových inštitúcií, ktorých účelom je ochraňovať vklady a vytvoriť rovnaké podmienky pre hospodársku súťaž medzi týmito inštitúciami, musia platiť pre všetky tieto inštitúcie. V prípade potreby je potrebné náležite zohľadniť objektívne rozdiely v ich stanovách a v ich poslaní v zmysle vnútroštátneho práva.

(6) Tieto opatrenia by preto mali mať čo najväčší rozsah a mali by sa vzťahovať na všetky inštitúcie, ktorých predmetom podnikania je prijímanie vratných prostriedkov od verejnosti, či už v podobe vkladov, alebo iných nástrojov, ako sú priebežné emisie obligácií a iných cenných papierov a poskytovanie úverov na vlastný účet. Je potrebné stanoviť výnimky v prípade určitých úverových inštitúcií, na ktoré sa táto smernica nemôže uplatňovať. Ustanovenia tejto smernice neovplyvnia uplatňovanie vnútroštátnych právnych predpisov, ktorých predmetom sú osobitné dodatočné povolenia, ktoré úverovým inštitúciám umožňujú vykonávať určité konkrétne činnosti alebo operácie.

(7) Účelom prijatého prístupu je dosiahnuť len nevyhnutnú mieru harmonizácie, ktorá je potrebná a dostatočná na zabezpečenie vzájomného uznávania povolení a systémov bankového dohľadu, a tým umožniť udeľovanie jednej licencie, ktorá bude uznávaná v celom spoločenstve pri uplatnení zásady obozretného dohľadu v domovskom členskom štáte. Požiadavku predkladania programu činnosti preto treba považovať len za jeden z faktorov, ktorý má príslušným orgánom umožniť rozhodovať sa na základe presnejších informácií a objektívnych kritérií. Pokiaľ ide požiadavky týkajúce sa právnej formy úverových inštitúcií a ochranu mien bánk, je možné ponechať určitý priestor na flexibilné rozhodovanie.

(8) Rovnocenné finančné kritériá pre úverové inštitúcie sú nevyhnutným predpokladom na zabezpečenie ochranných mechanizmov pre vkladateľov a na vytvorenie spravodlivých podmienok na hospodársku súťaž medzi porovnateľnými skupinami úverových inštitúcií. Po ďalšej koordinácii budú zadefinované vhodné štrukturálne ukazovatele, ktoré v rámci spolupráce medzi vnútroštátnymi orgánmi umožnia sledovať postavenie porovnateľných druhov úverových inštitúcií pomocou štandardných metód. Tento postup by mal pomôcť v postupnom zbližovaní systémov ukazovateľov, ktoré si členské štáty vytvorili a ktoré používajú. Je však potrebné rozlišovať medzi koeficientmi, ktorých cieľom je zabezpečiť zdravý manažment úverových inštitúcií, a koeficientmi vytvorenými na účely realizácie hospodárskej a menovej politiky.

(9) Zásady vzájomného uznávania a dohľadu v domovskom členskom štáte si vyžadujú, aby príslušné orgány členských štátov neudeľovali, resp. aby odňali povolenie v prípade, že z predmetu činnosti, geografického rozloženia alebo z bežnej činnosti je zrejmé, že úverová inštitúcia si právny systém konkrétneho členského štátu vybrala len preto, aby sa vyhla prísnejším pravidlám, ktoré platia v inom členskom štáte, na území ktorého vykonáva alebo mieni vykonávať väčšiu časť svojich činností. Úverová inštitúcia, ktorá je právnickou osobou, musí mať povolenie na činnosť od členského štátu, v ktorom má svoje registrované sídlo. Úverová inštitúcia, ktorá nie je právnickou osobou, musí mať sídlo v členskom štáte, v ktorom dostala povolenie na podnikanie. Okrem toho členské štáty musia vyžadovať, aby úverová inštitúcia mala vždy sídlo v členskom štáte jej pôvodu a aby tam skutočne pôsobila.

(10) Príslušné orgány by nemali udeliť ani predĺžiť povolenie na činnosť úverovej inštitúcii v prípade, že im blízke vzťahy medzi touto inštitúciou a inými fyzickými alebo právnickými osobami znemožnia účinným spôsobom vykonávať dohľad. To platí aj pre úverové inštitúcie, ktoré už povolenie majú a ktoré o tejto otázke musia presvedčiť príslušné orgány uspokojivým spôsobom. Definícia "blízkych vzťahov", uvedená v tejto smernici, predstavuje minimálne kritériá. Neznamená to, že členské štáty ju nemôžu použiť aj za okolností, za ktorých sa jej použitie nepredpokladá. Samotné nadobudnutie podstatného podielu na kapitále spoločnosti ešte nepredstavuje účasť v zmysle "blízkych vzťahov", ak takýto podiel bol nadobudnutý výlučne ako dočasná investícia, ktorá neumožňuje ovplyvňovať štruktúru ani finančnú politiku inštitúcie.

(11) Odkaz o účinnom výkone dohľadu zo strany dohľadných orgánov zahŕňa aj dohľad na konsolidovanom základe, ktorý sa musí nad úverovou inštitúciou vykonávať v prípade, že to stanovujú ustanovenia práva spoločenstva. V takých prípadoch je potrebné, aby úrady, ktoré boli požiadané o udelenie povolenia na podnikanie, mali možnosť zistiť, ktoré úrady sú príslušné vykonávať dohľad na konsolidovanom základe nad takouto úverovou inštitúciou.

(12) Členský štát pôvodu môže zaviesť aj pravidlá, ktoré sú prísnejšie ako pravidlá stanovené pre inštitúcie, ktoré fungujú na základe povolenia jeho príslušných orgánov, v článku 5 ods. 1, prvý pododsek, ods. 2 a v článkoch 7, 16, 30, 51 a 65.

(13) Zrušenie povinnosti žiadať o udelenie povolenia na činnosť pobočiek úverových inštitúcií so sídlom v spoločenstve si vyžaduje zrušenie zvereného kapitálu.

(14) Vzhľadom na zásadu vzájomného uznávania zvolené riešenie umožňuje úverovým inštitúciám povoleným v ich domovskom členskom štáte kdekoľvek na území spoločenstva vykonávať všetky činnosti uvedené v prílohe 1 prostredníctvom zakladania pobočiek alebo poskytovania služieb. Pri vykonávaní činností neuvedených v tejto prílohe môžu využívať právo usadiť sa a poskytovať služby v zmysle všeobecných ustanovení zmluvy.

(15) Platnosť zásady vzájomného uznávania je však vhodné rozšíriť aj na činnosti uvedené v prílohe I v prípade, že ich vykonávajú finančné inštitúcie, ktoré sú dcérskymi podnikmi úverových inštitúcií, a to pod podmienkou, že tieto dcérske podniky podliehajú konsolidovanému dohľadu, ktorý sa vzťahuje na ich materské podniky, a že spĺňajú určité prísne podmienky.

(16) Hostiteľský členský štát v rámci uplatňovania práva usadiť sa a poskytovania služieb môže však od inštitúcií, ktoré v ich domovskom členskom štáte nemajú licenciu ako úverové inštitúcie, a pri činnostiach, ktoré nie sú uvedené v prílohe I, vyžadovať splnenie konkrétnych ustanovení jeho vlastných vnútroštátnych právnych predpisov alebo nariadení za predpokladu, že tieto ustanovenia sú na jednej strane v súlade s právom spoločenstva a ich účelom je ochrana všeobecného prospechu a že na strane druhej tieto inštitúcie, resp. tieto činnosti nepodliehajú rovnocenným pravidlám podľa takýchto zákonov alebo nariadení ich domovského členského štátu.

(17) Členské štáty musia zabezpečiť, aby nedošlo k žiadnym prekážkam pri vykonávaní činností, na ktoré sa vzťahuje vzájomné uznávanie, a aby sa mohli vykonávať rovnako ako v domovskom členskom štáte za predpokladu, že činnosti povolené v domovskom členskom štáte nie sú v rozpore s ochranou všeobecného prospechu v hostiteľskom členskom štáte.

(18) Účel tejto smernice nutne nadväzuje na liberalizáciu pohybu kapitálu, ktorá je predmetom osobitných právnych predpisov spoločenstva. Opatrenia týkajúce sa liberalizácie bankových služieb musia byť v súlade s opatreniami na liberalizáciu kapitálových pohybov.

(19) Pravidlá vzťahujúce sa na pobočky úverových inštitúcií so sídlom mimo spoločenstva by mali byť vo všetkých členských štátoch podobné. V súčasnosti je dôležité postarať sa o to, aby tieto pravidlá neboli výhodnejšie, ako sú pravidlá platné pre pobočky inštitúcií z iných členských štátov. Stanoví sa, že spoločenstvo môže uzatvárať dohody s tretími krajinami o uplatňovaní pravidiel, ktoré pre takéto pobočky zabezpečia rovnaké podmienky na ich území, pričom sa zohľadní zásada reciprocity. Pobočky úverových inštitúcií s povolením na činnosť v tretích krajinách nemajú právo poskytovať služby v zmysle druhého odseku článku 49 zmluvy ani právo na zakladanie podnikov v členských štátoch s výnimkou členských štátov, v ktorých boli založené. Žiadosti o povolenie činnosti dcérskych podnikov alebo o nadobudnutie podielu, ktoré podajú podniky patriace do pôsobnosti práva tretích krajín, sa riešia postupom, ktorý má zabezpečiť, aby úverové inštitúcie so sídlom v spoločenstve v dotknutých tretích krajinách dostali recipročné podmienky.

(20) Povolenia, ktoré úverovým inštitúciám udelia príslušné vnútroštátne orgány v zmysle tejto smernice, majú platnosť na celom území spoločenstva, a nielen vnútroštátnu platnosť. Existujúce doložky reciprocity preto nemajú žiadny účinok. Z toho dôvodu je potrebný flexibilný postup, ktorý umožní hodnotenie reciprocity na báze spoločenstva. Cieľom takéhoto postupu nie je uzavrieť finančné trhy spoločenstva, ale vzhľadom na to, že spoločenstvo zamýšľa svoje trhy ponechať otvorené pre zvyšok sveta, zlepšiť úroveň liberalizácie finančných trhov v tretích krajinách. S týmto cieľom táto smernica rieši postupy rokovaní s tretími krajinami a ako posledné východisko rieši aj možnosť prijatia potrebných opatrení vrátane pozastavenia nových žiadostí o povolenie alebo obmedzenie nových povolení.

(21) Je žiaduce, aby sa medzi spoločenstvom a tretími krajinami na recipročnej báze dosiahla dohoda, ktorá v praxi umožní vykonávanie dohľadu na konsolidovanom základe, pokrývajúceho čo najväčšie geografické územie.

(22) Zodpovednosť za dohľad nad finančným zdravím úverovej inštitúcie, a predovšetkým jej platobnou schopnosťou, nesú príslušné orgány (domovského) členského štátu jej pôvodu. Príslušné orgány hostiteľského členského štátu nesú zodpovednosť za sledovanie likvidity a menovej politiky. Sledovanie trhových rizík si vyžaduje úzku spoluprácu príslušných orgánov domovského a hostiteľského členského štátu.

(23) Hladké fungovanie vnútorného bankového trhu si vyžaduje nielen zákonom stanovené pravidlá, ale aj úzku a pravidelnú spoluprácu príslušných orgánov členských štátov. Najvhodnejším fórom na posudzovanie problémov týkajúcich sa jednotlivých úverových inštitúcií naďalej zostáva kontaktná skupina vytvorená medzi rôznymi orgánmi bankového dohľadu. Táto skupina je vyhovujúcim úradom pre vzájomnú výmenu informácií v zmysle článku 28.

(24) Postup vzájomného informovania v žiadnom prípade nie je náhradou bilaterálnej spolupráce v zmysle článku 28. Bez toho, aby boli dotknuté ich právomoci vykonávať riadnu kontrolu, príslušné orgány hostiteľského členského štátu môžu v prípade núdze z vlastného podnetu alebo na podnet príslušných orgánov domovského štátu skontrolovať, či činnosť úverovej inštitúcie so sídlom na ich území spĺňa príslušné zákony a zásady zdravých administratívnych a účtovných postupov a dostatočnej vnútornej kontroly.

(25) Je vhodné umožniť výmenu informácií medzi príslušnými orgánmi a úradmi, resp. orgánmi, ktoré z titulu svojej funkcie pomáhajú upevňovať stabilitu finančného systému. V snahe zachovať dôvernosť poskytovaných informácií je potrebné dodržať prísne obmedzený zoznam adresátov.

(26) Určitý druh správania, ako napríklad podvody a zneužívanie interných informácií a postavenia, môže narušiť stabilitu a dôveryhodnosť finančného systému aj v prípade, že sa vyskytne v inštitúciách, ktoré nie sú úverovými inštitúciami.

(27) Je nevyhnutné určiť podmienky, za ktorých je takáto výmena informácií povolená.

(28) V prípade, že je stanovené, že informácie sa môžu poskytovať len s výslovným súhlasom príslušných orgánov, tieto orgány môžu v prípade potreby svoj súhlas podmieniť splnením určitých presných podmienok.

(29) Výmena informácií medzi príslušnými orgánmi na jednej strane a centrálnymi bankami a inými menovými úradmi s podobným poslaním, respektíve inými štátnymi orgánmi zodpovednými za dohľad nad platobnými systémami na strane druhej by mala tiež podliehať procesu schvaľovania.

(30) Na účely upevnenia bankového dohľadu nad úverovými inštitúciami a ochrany klientov úverových inštitúcií sa stanoví, že auditor je povinný príslušné orgány bezodkladne upovedomiť vždy, keď pri plnení jeho povinností v zmysle tejto smernice zistí určité skutočnosti, ktoré môžu vážne ohroziť finančnú situáciu alebo organizáciu riadenia a účtovníctva úverovej inštitúcie. So zreteľom na tento cieľ je žiaduce, aby členský štát stanovil, že táto povinnosť platí aj za okolností, ak audítor takéto skutočnosti zistí pri plnení svojich úloh v podniku, ktorý je úzko prepojený s úverovou inštitúciou. Povinnosť audítorov nahlasovať príslušným orgánom určité skutočnosti a rozhodnutia týkajúce sa úverovej inštitúcie, ktoré zistia pri výkone svojich úloh v nefinančnom podniku, žiadnym spôsobom nemení povahu ich úloh v takomto podniku ani spôsob, akým svoje úlohy v tomto podniku majú vykonávať.

(31) Jednotné základné štandardné kritériá týkajúce sa vlastných zdrojov úverových inštitúcií sú kľúčovým faktorom pri budovaní vnútorného bankového trhu, pretože vlastné zdroje sú zárukou ďalšej existencie úverových inštitúcií a ochrany vkladov. Harmonizácia v tejto oblasti posilní dohľad nad úverovými inštitúciami a prispeje k ďalšej koordinácii v bankovom sektore.

1) Takéto štandardné kritériá sa musia uplatňovať na všetky úverové inštitúcie s povolením na výkon činnosti na území spoločenstva.

(33) Vlastné zdroje úverových inštitúcií môžu slúžiť na pokrytie strát, ktoré sa nepodarí vyrovnať dostatočným objemom zisku. Vlastné zdroje sú okrem toho pre príslušné orgány významným meradlom hlavne pri hodnotení platobnej schopnosti úverových inštitúcií a ďalších otázkach bankového dohľadu.

(34) V prostredí vnútorného bankového trhu úverové inštitúcie navzájom súťažia, a preto je nevyhnutné, aby pre ne platili rovnocenné definície a štandardné kritériá vlastných zdrojov. Preto o kritériách týkajúcich sa skladby vlastných zdrojov nesmú rozhodovať len členské štáty. Zavedenie jednotných základných štandardných kritérií je v najlepšom záujme spoločenstva, pretože zabráni deformácii hospodárskej súťaže a posilní bankový systém spoločenstva.

(35) Definícia vlastných zdrojov stanovená v tejto smernici vytvára priestor pre maximálny počet položiek a kvalifikačných súm, pričom každému členskému štátu dáva možnosť rozhodnúť sa, či použije všetky, alebo len niektoré z týchto položiek, resp. určiť si nižšie horné hranice kvalifikačných súm.

(36) Táto smernica uvádza kvalifikačné kritériá pre určité položky vlastných zdrojov, čo však členským štátom nebráni pri uplatnení prísnejších kritérií.

(37) V počiatočnej fáze sa jednotné základné štandardné kritériá definujú len voľne, aby bolo možné do nich zahrnúť všetky položky, ktoré sa v rôznych členských štátoch do vlastných zdrojov zahŕňajú.

(38) Podľa povahy položiek, z ktorých vlastné zdroje pozostávajú, táto smernica rozlišuje medzi položkami tvoriacimi pôvodné vlastné zdroje a položkami, ktoré predstavujú dodatočné vlastné zdroje.

(39) Aby sa zohľadnila skutočnosť, že položky predstavujúce dodatočné vlastné zdroje nie sú tej istej povahy ako položky tvoriace pôvodné vlastné zdroje, súčet dodatočných položiek zahrnutých do vlastných zdrojov nesmie presiahnuť výšku pôvodných vlastných zdrojov. Okrem toho platí, že výška určitých položiek dodatočných vlastných zdrojov nesmie presiahnuť polovicu pôvodných vlastných zdrojov.

(40) Aby sa zabránilo deformácii hospodárskej súťaže, verejné úverové inštitúcie do svojich vlastných zdrojov nesmú započítavať záruky členských štátov alebo miestnych úradov.

(41) Ak kedykoľvek v priebehu výkonu dohľadu vznikne potreba určiť výšku konsolidovaných vlastných zdrojov skupiny úverových inštitúcií, ich výška sa určí spôsobom určeným v tejto smernici.

(42) Presný postup účtovania použitý pri kalkulácii vlastných zdrojov, ukazovateľa platobnej schopnosti a hodnotení koncentrácie úverovej angažovanosti musí zohľadňovať ustanovenia smernice Rady 86/635/EHS z 8. decembra 1986 o ročnej účtovnej závierke a o konsolidovanej účtovnej závierke bánk a iných úverových inštitúcií ([10]), ktorá zahŕňa niektoré upravené ustanovenia smernice Rady 83/349/EHS z 13. júna 1983 o konsolidovaných účtovných závierkach, vychádzajúcej z článku 44 ods. 2 písm. g) zmluvy ([11]).

(43) Ustanovenia o vlastných zdrojoch sú súčasťou širšej medzinárodnej snahy o aproximáciu platných pravidiel o primeranosti vlastných zdrojov, ktoré používajú najvýznamnejšie krajiny.

(44) Komisia vypracuje správu o ustanoveniach o vlastných zdrojoch a pravidelne ich bude prehodnocovať v snahe upevňovať ich a dosiahnuť väčšie zjednotenie definície vlastných zdrojov. Vďaka takémuto zjednocovaniu sa vlastné zdroje úverových inštitúcií spoločenstva dostanú na rovnakú úroveň.

(45) Ustanovenia o ukazovateľoch platobnej schopnosti sú výsledkom práce Poradného výboru pre bankovníctvo, ktorého úlohou je Komisii predkladať návrhy na účely koordinácie koeficientov platných v členských štátoch.

(46) Stanovenie vhodného ukazovateľa platobnej schopnosti je jedným z pilierov dohľadu úverových inštitúcií.

(47) Ukazovateľ, ktorý hodnotí pohľadávky a podsúvahové položky podľa miery v nich obsiahnutých rizík, je obzvlášť dobrým meradlom platobnej schopnosti.

(48) Vytvorenie jednotných štandardných kritérií pre vlastné zdroje vo vzťahu k pohľadávkam a podsúvahovým položkám spojeným s istou dávkou rizika je preto nevyhnutným aspektom harmonizácie potrebnej na dosiahnutie vzájomného uznávania techník dohľadu, a teda aj na vytvorenie vnútorného bankového trhu.

(49) V tejto súvislosti treba ustanovenia o ukazovateli platobnej schopnosti posudzovať v nadväznosti na ďalšie špecifické nástroje, ktoré tiež prispievajú k harmonizácii základných techník dohľadu úverových inštitúcií.

(50) Vzhľadom na to, že v prostredí vnútorného bankového trhu sú inštitúcie nútené navzájom bezprostredne súťažiť, jednotné štandardné kritériá platobnej schopnosti v podobe minimálnej hodnoty tohto ukazovateľa zabránia deformácii hospodárskej súťaže a upevnia bankový systém spoločenstva.

(51) Táto smernica určuje rôzne váhy priraďované k zárukám vystaveným rôznymi finančnými inštitúciami. Komisia sa preto zaväzuje posúdiť, či táto smernica ako celok podstatným spôsobom nedeformuje hospodársku súťaž medzi úverovými inštitúciami a poisťovňami a či, vzhľadom na prípadné zistenia, nie sú opodstatnené nápravné opatrenia.

(52) V prílohe III sa stanovuje spôsob uplatnenia podsúvahových položiek v rámci výpočtu kapitálových potrieb úverových inštitúcií. Na účely hladkého fungovania vnútorného trhu, a najmä na účely zabezpečenia rovnakých pravidiel sú členské štáty povinné usilovať sa o jednotné hodnotenie zmluvných dohôd o nettingu zo strany ich príslušných orgánov. Príloha III zohľadňuje prácu medzinárodného fóra orgánov bankového dohľadu v otázke uznávania bilaterálneho čistého vyrovnania, predovšetkým pokiaľ ide o možnosť počítať potreby vlastných zdrojov pre určité transakcie na základe čistej a nie hrubej sumy za predpokladu, že existujú právne záväzné zmluvy, ktoré zabezpečujú, že úverové riziko sa vzťahuje len na čistú sumu. V prípade medzinárodne pôsobiacich úverových inštitúcií a skupín úverových inštitúcií pôsobiacich vo viacerých rôznych tretích krajinách, ktoré sú konkurenciou úverových inštitúcií zo spoločenstva, pravidlá prijaté na širšej medzinárodnej úrovni zaručia dokonalejší a cielenejší dohľad nad mimoburzovými (OTC) odvodenými nástrojmi. To povedie k lepšiemu povinnému kapitálovému krytiu, pričom sa zohľadnia účinky zmluvných dohôd o čistom vyrovnaní, uznaných úradmi dohľadu na znižovanie potenciálnych budúcich úverových rizík. Zúčtovanie mimoburzových derivátnych nástrojov, ktoré zabezpečujú z pozície centrálnej protistrany zúčtovacie ústavy, v niektorých členských štátoch zohráva významnú úlohu. Je preto správne uznať zásluhy takéto zúčtovania v znižovaní úverového rizika a s ním spojeného systémového rizika pri finančnom postupe v oblasti úverového rizika. Je potrebné, aby súčasné a potenciálne budúce angažovanosti, vyplývajúce zo zúčtovaných mimoburzových derivátnych obchodov, boli plne zabezpečené a aby sa odstránilo riziko, že angažovanosť zúčtovacích ústavov prekročí trhovú hodnotu poskytnutých záruk, vďaka čomu sa v prechodnom období na zúčtované mimoburzové deriváty bude vzťahovať rovnaký finančný postup ako pri derivátoch obchodovaných na burze. Príslušné orgány sa musia ubezpečiť, či počiatočná a variabilná záloha (marža) dosahuje požadované hodnoty a či poskytnuté záruky sú dostatočne kvalitné a poskytujú dostatočnú ochranu. Pri úverových inštitúciách so sídlom v členských štátoch príloha III poskytuje podobnú možnosť uznávania bilaterálneho čistého vyrovnávania zo strany príslušných orgánov, vďaka čomu týmto inštitúciám poskytuje rovnaké podmienky hospodárskej súťaže. Tieto pravidlá sú správne vyvážené a umožňujú ďalšie posilnenie opatrení finančného podnikania uplatňovaných na úverové inštitúcie. Príslušné orgány členských štátov by mali zabezpečiť, aby kalkulácie pridaných položiek vychádzali z efektívnych a nie zo zjavných národných súm.

(53) Minimálna výška ukazovateľa určená v tejto smernici bola stanovená na úrovni, ktorá má zabezpečiť posilňovanie kapitálu úverových inštitúcií v spoločenstve. Po štatistickom prieskume kapitálových požiadaviek platných na začiatku roku 1988 sa tento pomer stanovil vo výške 8 %.

(54) Mali by sa zosúladiť základné pravidlá monitorovania vysokej miery angažovanosti úverových inštitúcií. Členské štáty by však mali mať možnosť prijať ustanovenia, ktoré sú prísnejšie ako ustanovenia uvedené v tejto smernici.

(55) Monitorovanie a kontrola angažovanosti úverových inštitúcií je neoddeliteľnou súčasťou ich dohľadu. Nadmerná koncentrácia angažovanosti vo vzťahu k jednému klientovi alebo skupine prepojených klientov môže mať za následok neprijateľné riziko straty. Takáto situácia sa môže považovať za ohrozenie platobnej schopnosti úverovej inštitúcie.

(56) V prostredí vnútorného bankového trhu úverové inštitúcie navzájom priamo súťažia, a preto je potrebné, aby na celom území spoločenstva platili rovnocenné monitorovacie požiadavky. Kritériá použité pri meraní koncentrácie angažovanosti by preto mali vychádzať z právne záväzných pravidiel prijatých na úrovni spoločenstva a nemali by o nich svojvoľne rozhodovať len členské štáty. Prijatie jednotných pravidiel by bolo v najlepšom záujme spoločenstva, pretože by predišlo vznik nerovnakých podmienok konkurenčnej súťaže a pomohlo by upevniť bankový systém spoločenstva.

(57) Ustanovenia o ukazovateli platobnej schopnosti úverových inštitúcií obsahujú aj zoznam úverových rizík, ktorým sa úverové inštitúcie môžu vystaviť. Tento zoznam by sa preto mal použiť aj pri definovaní angažovanosti, pri ktorom ide o stanovenie limitov vysokej úverovej angažovanosti. V tejto súvislosti však spravidla nie je dobré vychádzať z váh, resp. mier rizika určených v uvedených ustanoveniach. Tieto váhy a miery rizika sú určené na stanovenie požiadavky všeobecnej platobnej schopnosti, ktorá má zabezpečiť úverové riziko úverových inštitúcií. V rámci regulácie vysokej úverovej angažovanosti však ide o obmedzenie maximálnej straty, ktorú úverová inštitúcia môže utrpieť kvôli jednému z klientov alebo skupine prepojených klientov. V tejto otázke je preto potrebné zaujať obozretný postoj, pri ktorom sa spravidla berie do úvahy nominálna hodnota úverovej angažovanosti, ale nepoužívajú sa žiadne váhy a miery rizika.

(58) V prípade, že úverová inštitúcia úveruje vlastný materský podnik alebo iné dcérske podniky jej materského podniku, je namieste osobitná opatrnosť. Riadenie úverovej angažovanosti úverových inštitúcií musí prebiehať absolútne nezávisle a výlučne podľa zásad zdravého riadenia bánk, pričom sa nesmie brať ohľad na žiadne iné faktory. Ustanovenia tejto smernice vyžadujú, aby v prípade, ak je pravdepodobné, že vplyv osôb priamo alebo nepriamo vlastniacich stanovený podiel úverovej inštitúcie bude pravdepodobne na ujmu zdravého a obozretného riadenia tejto inštitúcie, príslušné orgány prijali potrebné opatrenia na nápravu tejto situácie. Pokiaľ ide o úverovú angažovanosť, mali by sa stanoviť konkrétne štandardné hranice úverovej angažovanosti úverovej inštitúcie voči jej vlastnej skupine, pričom v tomto prípade sú opodstatnené prísnejšie obmedzenia ako v prípade angažovanosti voči iným subjektom. Prísnejšie obmedzenia však nemusia platiť v prípade, že materský podnik je finančná holdingová spoločnosť alebo úverová inštitúcia, resp. že dcérske podniky sú buď úverové, alebo finančné inštitúcie, alebo podniky poskytujúce doplnkové bankové služby, a to za predpokladu, že na všetky tieto podniky sa vzťahuje dohľad úverovej inštitúcie na konsolidovanom základe. V takých prípadoch konsolidované monitorovanie tejto skupiny podnikov umožňuje dostatočnú mieru dohľadu a nevyžaduje si uvalenie prísnejších obmedzení angažovanosti. Pri tomto prístupe sa bankové skupiny podporujú v tom, aby si svoju štruktúru zorganizovali spôsobom, ktorý umožní konsolidované monitorovanie, a tým aj komplexnejší dohľad.

(59) Aby dohľad na konsolidovanom základe mohol byť účinný, musí sa uplatňovať na všetky bankové skupiny vrátane tých, ktorých materské podniky nie sú úverové inštitúcie. Príslušné orgány musia mať potrebné právne nástroje na zabezpečenie takéhoto dohľadu.

(60) V prípade skupín s diverzifikovanými činnosťami, ktorých materské podniky ovládajú najmenej jeden dcérsky podnik, ktorý je úverovou inštitúciou, príslušné orgány musia mať možnosť zhodnotiť finančnú situáciu úverovej inštitúcie v tejto skupine. Až do ďalšej koordinácie si členské štáty môžu stanoviť vhodné postupy na dosiahnutie zámeru tejto smernice. Príslušné orgány musia mať prinajmenšom prostriedky na získanie informácií potrebných na výkon ich funkcie. V prípade skupín podnikov, ktoré vykonávajú celú škálu finančných činností, bude potrebná spolupráca medzi úradmi zodpovednými za dohľad nad rôznymi finančnými sektormi.

(61) Členské štáty okrem toho môžu zamietnuť alebo odňať bankovú licenciu v prípade určitých skupinových štruktúr, ktoré považujú za nevhodné na výkon bankových činností, najmä ak tieto štruktúry znemožňujú výkon účinného dohľadu. V tejto súvislosti majú príslušné orgány právomoci uvedené v prvom pododseku článku 7 ods. 1, článku 7 ods. 2, v písm. c) článku 14 ods. 1 a v článku 16 tejto smernice, aby zabezpečili zdravé a obozretné riadenie úverových inštitúcií.

(62) Členské štáty môžu rovnako uplatňovať rôzne techniky dohľadu aj na skupiny so štruktúrami, na ktoré sa táto smernica nevzťahuje. Ak sa takéto štruktúry stanú bežnými, účinnosť tejto smernice sa rozšíri aj na ne.

(63) Dohľad na konsolidovanom základe musí zahŕňať všetky činnosti uvedené v prílohe I. Dohľad na konsolidovanom základe sa preto musí vzťahovať na všetky podniky, ktoré takéto činnosti spravidla vykonávajú. To znamená, že definícia finančných inštitúcií sa môže rozšíriť tak, aby zahŕňala aj takéto činnosti.

(64) Smernica 86/635/EHS spolu so smernicou 83/349/EHS stanovila pravidlá konsolidácie, ktoré sa vzťahujú na zostavovanie konsolidovaných účtovných výkazov zverejňovaných úverovými inštitúciami. Vďaka tomu možno presnejšie určiť metódy, ktoré sa majú použiť pri výkone bankového dohľadu na konsolidovanom základe.

(65) Dohľad na konsolidovanom základe nad úverovými inštitúciami musí byť zameraný predovšetkým na ochranu záujmov vkladateľov týchto inštitúcií a na zabezpečenie stability finančného systému.

(66) Rozbor problémov spojených s otázkami, ktorými sa zaoberá táto smernica a iné smernice o podnikaní úverových inštitúcií, sa nezaobíde bez spolupráce príslušných orgánov a Komisie v rámci Poradného výboru pre bankovníctvo, najmä pokiaľ sa takýto rozbor vykonáva na účely užšej koordinácie. Poradný výbor pre bankovníctvo príslušných orgánov členských štátov nevylučuje ani iné formy spolupráce medzi úradmi, ktoré dozerajú na začatie a výkon podnikania úverových inštitúcií, a predovšetkým nevylučuje spoluprácu v rámci kontaktnej skupiny vytvorenej medzi rôznymi bankovými dohľadmi.

(67) Kvôli zohľadneniu aktuálneho vývoja v bankovom sektore bude možno potrebné podrobné pravidlá stanovené v tejto smernici priebežne technicky upravovať. Komisia vykoná potrebné úpravy po porade s Poradným výborom pre bankovníctvo v rámci vykonávacích právomocí, ktoré Komisii prislúchajú podľa zmluvy. Opatrenia potrebné na realizáciu tejto smernice budú prijaté v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa stanovujú postupy výkonu vykonávacích právomocí Komisie ([12]).

(68) Článok 36 ods. 1 tejto smernice povoľuje, aby sa spoločné a nerozdielne záväzky dlžníkov v prípade úverových inštitúcií zriadených v podobe družstiev alebo fondov považovali za súčasť vlastných zdrojov v zmysle článku 34 ods. 2 a 7. Dánska vláda vyjadrila veľký záujem o transformáciu jej niekoľkých hypotekárnych úverových inštitúcií zriadených v podobe družstiev a fondov na spoločnosti s ručením obmedzeným. Aby táto transformácia bola možná, je potrebná dočasná výnimka, ktorá im umožní zahrnúť časť ich spoločných a nerozdielnych záväzkov do vlastných zdrojov. Táto dočasná výnimka by nemala poškodiť podmienky hospodárskej súťaže medzi úverovými inštitúciami.

(69) Uplatnenie 20 % váhy na hypotekárne záložné listy v držbe úverových inštitúcií môže spôsobiť rozruch na vnútroštátnom finančnom trhu, na ktorom tieto nástroje hrajú dominantnú úlohu. V tomto prípade sa použijú provizórne opatrenia, podľa ktorých sa miera rizika bude uplatňovať len vo výške 10 %. Trh so zabezpečovacími nástrojmi sa v súčasnosti rýchlym tempom rozvíja. Je preto žiaduce, aby Komisia spolu s členskými štátmi posúdila finančné nakladanie s cennými papiermi krytými aktívami a aby do 22. júna 1999 predložila návrhy na úpravy súčasných právnych predpisov, ktoré majú zabezpečiť finančné nakladanie s cennými papiermi krytými aktívami. Príslušné orgány môžu povoliť uplatnenie 50 % rizikovej váhy na aktíva kryté hypotékou na kancelárske alebo viacúčelové obchodné priestory až do 31. decembra 2006. Majetok, na ktorý sa takáto hypotéka vzťahuje, musí podliehať prísnym oceňovacím kritériám a musí sa pravidelne oceňovať, aby jeho hodnota správne odrážala situáciu na trhu s obchodovateľnými nehnuteľnosťami. Majiteľ musí majetok buď sám obývať, alebo ho prenajímať. Úvery na rozvoj nehnuteľností sa do tejto 50 % rizikovej váhy nezahŕňajú.

(70) Aby bolo možné zabezpečiť jednotné uplatňovanie ustanovení o vysokej miere úverovej angažovanosti, členské štáty by mali mať možnosť stanoviť dvojfázovú aplikáciu nových limitov. Pre malé úverové inštitúcie by mohla platiť dlhšia prechodná lehota, pretože príliš náhle uplatnenie 25 % pravidla by mohlo priveľmi prudko znížiť ich úverové činnosti.

(71) Okrem toho prebieha aj harmonizácia podmienok reorganizácie a likvidácie úverových inštitúcií.

(72) Harmonizácia je potrebná aj pri riešeniach potrebných na zabezpečenie dohľadu rizík likvidity.

(73) Touto smernicou nie sú dotknuté záväzky členských štátov týkajúce sa termínov transpozíciu stanovených v prílohe V, časti B,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

OBSAH

HLAVA I DEFINÍCIE POJMOV A ROZSAH PÔSOBNOSTI 14

Článok 1 Definície pojmov 14

Článok 2 Rozsah platnosti

Článok 3 Zákaz podnikania v oblasti prijímania vkladov a iných vratných prostriedkov od verejnosti pre podniky, ktoré nie sú úverovými inštitúciami 19

HLAVA II POŽIADAVKY NA ZAČATIE A VÝKON PODNIKANIA ÚVEROVÝCH INŠTITÚCIÍ 19

Článok 4 Povolenie 19

Článok 5 Počiatočné imanie 19

Článok 6 Osoby zodpovedné za riadenie a umiestnenie ústredia úverových inštitúcií 20

Článok 7 Akcionári a členovia 21

Článok 8 Obchodný plán a organizačná štruktúra 21

Článok 9 Ekonomické potreby

Článok 10 Zamietnutie povolenia 21

Článok 11 Oznámenie o udelení povolenia Komisii 22

Článok 12 Predchádzajúce porady s príslušnými orgánmi iných členských štátov 22

Článok 13 Pobočky úverových inštitúcií povolených v inom členskom štáte 22

Článok 14 Odňatie povolenia 22

Článok 15 Názov

Článok 16 Kvalifikovaná účasť v úverovej inštitúcii 23

Článok 17 Postupy a vnútorné kontrolné mechanizmy 24

HLAVA III USTANOVENIA O PRÁVE USADIŤ SA

A PRÁVE POSKYTOVAŤ SLUŽBY 24

Článok 18 Úverové inštitúcie 24

Článok 19 Finančné inštitúcie 24

Článok 20 Uplatňovanie práva usadiť sa 25

Článok 21 Uplatňovanie práva poskytovať služby 26

Článok 22 Právomoci príslušných orgánov hostiteľského členského štátu 26

HLAVA IV VZŤAHY S TRETÍMI KRAJINAMI 28

Článok 23 Ohlasovanie dcérskych podnikov podnikov z tretích krajín a podmienky vstupu na trhy týchto krajín 28

Článok 24 Pobočky úverových inštitúcií so sídlom mimo spoločenstva 29

Článok 25 Spolupráca s príslušnými orgánmi tretích krajín v dohľade na konsolidovanom základe 29

HLAVA V ZÁSADY A TECHNICKÉ NÁSTROJE BANKOVÉHO DOHĽADU 30

Kapitola 1 Zásady bankového dohľadu 30

Článok 26 Kontrolné kompetencie domovského členského štátu 30

Článok 27 Kompetencie hostiteľského členského štátu 30

Článok 28 Spolupráca v oblasti dohľadu 31

Článok 29 Kontrola na mieste v pobočkách zriadených v inom členskom štáte 31

Článok 30 Výmena informácií a povinnosť mlčanlivosti 31

Článok 31 Úloha osôb zodpovedných za zákonnú kontrolu výročných a konsolidovaných účtovných výkazov 34

Článok 32 Právomoc príslušných orgánov ukladať sankcie 35

Článok 33 Právo obrátiť sa na súd 35

Kapitola 2 Technické nástroje bankového dohľadu 35

Oddiel 1Vlastné zdroje 35

Článok 34 Všeobecné zásady 35

Článok 35 Iné položky 37

Článok 36 Ďalšie ustanovenia o vlastných zdrojoch 37

Článok 37 Výpočet vlastných zdrojov na konsolidovanom základe 38

Článok 38 Odpočty a limity 39

Článok 39 Poskytnutie dôkazu príslušným orgánom

Oddiel 2 Ukazovateľ platobnej schopnosti 39

Článok 40 Všeobecné zásady 39

Článok 41 Čitateľ: Vlastné zdroje 40

Článok 42 Menovateľ: rizikovo upravené aktíva a podsúvahové položky 40

Článok 43 Rizikové váhy 40

Článok 44 Váženie pohľadávok voči orgánom regionálnej a miestnej správy členských štátov 43

Článok 45 Ďalšie váhy 44

Článok 46 Správne orgány a neziskové podniky 44

Článok 47 Úroveň ukazovateľa platobnej schopnosti 44

Oddiel 3 Vysoká angažovanosť 45

Článok 48 Nahlasovanie vysokej angažovanosti 45

Článok 49 Limity vysokej angažovanosti 45

Článok 50 Kontrola vysokej angažovanosti na konsolidovanom a nekonsolidovanom základe 48

Oddiel 4 Kvalifikované účasti mimo finančného sektora 49

Článok 51 Obmedzenie nefinančných kvalifikačných podielov

Kapitola 3 Dohľad na konsolidovanom základe 49

Článok 52 Dohľad úverových inštitúcií na konsolidovanom základe 49

Článok 53 Príslušné orgány zodpovedné za výkon dohľadu na konsolidovanom základe 51

Článok 54 Forma a rozsah konsolidácie 52

Článok 55 Informácie predkladané holdingovými spoločnosťami so zmiešanou činnosťou a ich dcérskymi podnikmi

Článok 56 Opatrenia umožňujúce dohľad na konsolidovanom základe 53

HLAVA VI Poradný výbor pre bankovníctvo 54

Článok 57 Zloženie a úlohy Poradného výboru pre bankovníctvo 54

Článok 58 Hodnotenie požiadaviek na udelenie povolenia 55

Článok 59 Pozorované ukazovatele 55

HLAVA VII VYKONÁVACIE PRÁVOMOCI 56

Článok 60 Technické úpravy 56

HLAVA VIII PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA 57

Kapitola I Prechodné ustanovenia 57

Článok 61 Prechodné ustanovenia týkajúce sa článku 36 57

Článok 62 Prechodné ustanovenia týkajúce sa článku 43 57

Článok 63 Prechodné ustanovenia týkajúce sa článku 47 59

Článok 64 Prechodné ustanovenia týkajúce sa článku 49 60

Článok 65 Prechodné ustanovenia týkajúce sa článku 51 61

Kapitola 2 Záverečné ustanovenia 61

Článok 66 Informovanie Komisie 61

Článok 67 Zrušené smernice 61

Článok 68 Vykonávanie

Článok 69 Adresáti 61

PRÍLOHA I Zoznam činností, na ktoré sa vzťahuje vzájomné uznávanie 62

PRÍLOHA II Klasifikácia podsúvahových položiek 62

PRÍLOHA III Použitie podsúvahových položiek 64

PRÍLOHA IV Druhy podsúvahových položiek 69

PRÍLOHA V Časť A Zrušené smernice spolu s ich neskoršími zmenami a dodatkami

(spomenuté v článku 67) 70

PRÍLOHA V Časť B Termíny vykonávania (uvedené v článku 67) 71

PRÍLOHA VI Tabuľka súvzťažností 73

HLAVA I

DEFINÍCIE POJMOV A ROZSAH PÔSOBNOSTI

Článok 1

Definície pojmov

Na účely tejto smernice:

1. "úverová inštitúcia" znamená podnik, ktorého predmetom činnosti je prijímať vklady a iné splatné peňažné prostriedky od verejnosti a poskytovať úvery na vlastný účet.

Na účely výkonu dohľadu na konsolidovanom základe sa za úverovú inštitúciu považuje úverová inštitúcia v zmysle prvého odseku a každý iný podnik súkromného alebo verejného práva, ktorý zodpovedá definícii v prvom odseku a ktorému bolo udelené povolenie na činnosť v tretej krajine.

Na účely výkonu dohľadu a kontroly veľkej angažovanosti sa za úverovú inštitúciu považuje úverová inštitúcia v zmysle prvého odseku, vrátane pobočiek úverovej inštitúcie v tretích krajinách, a každý iný podnik súkromného alebo verejného práva, ktorý zodpovedá definícii v prvom odseku a ktorému bolo udelené povolenie na činnosť v tretej krajine;

2. "povolenie" znamená nástroj vydaný v akejkoľvek podobe príslušnými orgánmi, ktorý inštitúciu oprávňuje podnikať ako úverová inštitúcia;

3. "pobočka" znamená miesto podnikania, ktoré tvorí právne závislú časť úverovej inštitúcie a ktoré priamo vykonáva všetky alebo niektoré transakcie, ktoré sú charakteristické pre podnikanie úverových inštitúcií; akýkoľvek počet miest podnikania, ktoré v tom istom členskom štáte vytvorí úverová inštitúcia so sídlom v inom členskom štáte, sa spolu považuje za jednu pobočku;

4. "príslušné orgány" znamenajú vnútroštátne orgány, ktoré sú zákonom alebo iným právnym predpisom poverené vykonávať dohľad nad úverovými inštitúciami;

5. "finančná inštitúcia" znamená podnik, ktorý nie je úverovou inštitúciou a ktorého hlavným predmetom činnosti je nadobúdať podiely alebo vykonávať jednu alebo viac z činností uvedených v bodoch 2 až 12 prílohy I;

6. "domovský členský štát" znamená členský štát, v ktorom úverová inštitúcia dostala povolenie na podnikanie v súlade s článkami 4 až 11;

7. "hostiteľský členský štát" znamená členský štát, na území ktorého má úverová inštitúcia svoju pobočku alebo tam poskytuje služby;

8. "kontrola" znamená vzťah medzi materským podnikom a dcérskym podnikom v zmysle článku 1 smernice 83/349/EHS alebo iný podobný vzťah medzi akoukoľvek fyzickou alebo právnickou osobou a podnikom;

9. "účasť" na účely dohľadu na konsolidovanom základe znamená priame alebo nepriame vlastníctvo aspoň 20 % hlasovacích práv alebo základného imania podniku;

10. "kvalifikovaná účasť" znamená priamy alebo nepriamy podiel v podniku, ktorý predstavuje aspoň 10 % základného imania alebo hlasovacích práv, resp. ktorý umožňuje podstatným spôsobom ovplyvňovať riadenie podniku, na ktorý sa podiel vzťahuje;

11. "počiatočné imanie" znamená základné imanie v zmysle článku 34 ods. 2 bodu 1 a 2;

12. "materský podnik" znamená materský podnik v zmysle definície v článkoch 1 a 2 smernice 83/349/EHS.

Na účel dohľadu na konsolidovanom základe a riadenia veľkej angažovanosti to znamená materský podnik v zmysle článku 1 ods. 1 smernice 83/349/EHS a každý podnik, ktorý má podľa názoru príslušných orgánov účinný dominantný vplyv na iný podnik;

13. "dcérsky podnik" znamená podnik v zmysle článkov 1 a 2 smernice 83/349/EHS.

Na účely dohľadu na konsolidovanom základe a kontroly veľkej angažovanosti znamená dcérsky podnik v zmysle článku 1 ods. 1 smernice 83/349/EHS a každý podnik, na ktorý má podľa názoru príslušných orgánov účinný dominantný vplyv materský podnik.

Všetky dcérske podniky dcérskych podnikov sa tiež považujú za dcérske podniky podniku, ktorý je ich pôvodným materským podnikom;

14. "zóna A" pozostáva zo všetkých členských štátov a všetkých ostatných krajín, ktoré sú plnoprávnymi členmi Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), a krajín, ktoré uzavreli osobitné úverové dohody s Medzinárodným menovým fondom (MMF) v spojitosti so všeobecnými úverovými dohodami fondu (GAB). Každá krajina, ktorá svoj zahraničný dlh reštrukturalizuje, sa však vylučuje zo zóny A na obdobie piatich rokov;

15. "zóna B" pozostáva zo všetkých krajín nepatriacich do zóny A;

16. "úverové inštitúcie zóny A" znamenajú všetky úverové inštitúcie, ktorým bolo udelené povolenie na podnikanie v členských štátoch v súlade s článkom 4, vrátane ich pobočiek v tretích krajinách, a všetky podniky súkromného a verejného práva, na ktoré sa vzťahuje definícia v bode 1, prvom pododseku, a ktorým bolo udelené povolenie na podnikanie v iných krajinách zóny A, vrátane ich pobočiek;

17. "úverové inštitúcie zóny B" znamenajú všetky podniky súkromného a verejného práva, na ktoré sa vzťahuje definícia v bode 1, prvom pododseku, a ktoré získali povolenie na podnikanie mimo zóny A, vrátane ich pobočiek v spoločenstve;

18. "nebankový sektor" znamená všetkých dlžníkov, ktorí nie sú úverovými inštitúciami v zmysle bodov 16 a 17, ústredné vlády a centrálne banky, orgány regionálnej a miestnej správy, Európske spoločenstvá, Európsku investičnú banku (EIB) a mnohostranné banky pre rozvoj v zmysle definície v bode 19;

19. "mnohostranné banky pre rozvoj" znamenajú Medzinárodnú banku pre obnovu a rozvoj, Medzinárodnú finančnú korporáciu, Medziamerickú banku pre rozvoj, Ázijskú banku pre rozvoj, Africkú banku pre rozvoj, Fond Rady Európy pre znovuosídlenie, Nordickú investičnú banku, Karibskú banku pre rozvoj, Európsku banku pre obnovu a rozvoj, Európsky investičný fond a Medziamerickú investičnú korporáciu;

20. ",vysokorizikové, ,stredne rizikové, ,stredne/nízkorizikové a ,nízkorizikové podsúvahové položky" znamenajú položky opísané v článku 43 ods. 2 a uvedené v prílohe II;

21. "finančná holdingová spoločnosť" znamená finančnú inštitúciu, ktorej dcérske podniky sú výlučne alebo prevažne úverové inštitúcie, resp. finančné inštitúcie, pričom aspoň jeden z takýchto dcérskych podnikov je úverová inštitúcia;

22. "holdingová spoločnosť so zmiešaným predmetom činnosti" znamená materský podnik, ktorý nie je finančnou holdingovou spoločnosťou ani úverovou inštitúciou a ktorého aspoň jeden dcérsky podnik je úverovou inštitúciou;

23. "podnik poskytujúci doplnkové bankové služby" znamená podnik, ktorého hlavným predmetom činnosti je vlastnenie alebo správa majetku, správa služieb spracovania dát, resp. iná podobná činnosť, ktorá je doplnkom hlavnej činnosti jednej alebo viacerých úverových inštitúcií;

24. "angažovanosť" na účely uplatňovania článkov 48, 49 a 50 znamená aktíva a podsúvahové položky uvedené v článku 43 a v prílohách II a IV bez použitia rizikových váh a mier v nich stanovených; riziká uvedené v prílohe IV sa musia počítať jedným zo spôsobov určených v prílohe III bez použitia váh rizika protistrany; všetky časti, ktoré sú v plnej miere kryté vlastnými zdrojmi, sa so súhlasom príslušných orgánov môžu z definície angažovanosti vyňať pod podmienkou, že tieto vlastné zdroje sa nebudú započítavať pri výpočte ukazovateľa platobnej schopnosti ani iných monitorovaných ukazovateľov stanovených v tejto smernici a v iných aktoch spoločenstva; do angažovanosti nepatrí:

- v prípade devízových transakcií angažovanosť, ktorá je výsledkom bežného postupu zúčtovania počas 48 hodín po platbe, ani

- v prípade kúpy alebo predaja cenných papierov angažovanosť, ktorá je výsledkom bežného postupu zúčtovania počas piatich pracovných dní po platbe, resp. doručení cenných papierov, podľa toho, čo nastane skôr;

25. "skupina prepojených klientov" znamená:

- dve alebo viac fyzických alebo právnických osôb, ktoré, pokiaľ to nie je vyjadrené inak, tvoria jedno riziko vzhľadom na to, že jedna z nich priamo alebo nepriamo ovláda druhú, resp. ostatné;

- dve alebo viac fyzických alebo právnických osôb, medzi ktorými nie je žiadny vzťah kontroly v zmysle prvej zarážky, ale ktoré sa majú považovať za jedno riziko, pretože sú natoľko prepojené, že ak sa jedna z nich dostane do finančných ťažkostí, je pravdepodobné, že sa do ťažkostí so splácaním záväzkov dostane aj druhá, resp. ostatné;

26. "úzke prepojenie" znamená situáciu, v ktorej sú dve alebo viac fyzických alebo právnických osôb prepojené prostredníctvom:

a) účasti, t. j. priameho vlastníctva alebo kontroly aspoň 20 % hlasovacích práv alebo základného imania podniku, alebo

b) kontroly, t. j. vzťahu medzi materským podnikom a dcérskym podnikom, vo všetkých prípadoch uvedených v článku 1 ods. 1 a 2 smernice 83/349/EHS, alebo podobného vzťahu medzi fyzickou alebo právnickou osobou a podnikom; každý dcérsky podnik dcérskeho podniku sa tiež považuje za dcérsky podnik materského podniku, ktorý je týmto podnikom nadradený.

Za úzke prepojenie sa považuje aj situácia, v ktorej sú dve alebo viac fyzických alebo právnických osôb trvalo prepojené s jednou a tou istou osobou, ktorá ich ovláda.

27. "uznané burzy" znamenajú burzy uznané príslušnými orgánmi, ktoré:

a) pravidelne fungujú;

b) majú burzový poriadok vydaný, resp. schválený príslušnými orgánmi domovskej krajiny burzy, ktoré určujú podmienky prevádzky burzy, podmienky prístupu na burzu, ako aj podmienky, ktoré musí zmluva splniť skôr, ako sa môže na burze účinne obchodovať;

c) majú zúčtovací mechanizmus, pri ktorom sa na obchody uvedené v prílohe IV vzťahuje požiadavka dennej zálohy, ktorá podľa stanoviska príslušných orgánov zabezpečuje dostatočnú ochranu.

Článok 2

Rozsah pôsobnosti

1. Táto smernica sa týka začatia a výkonu podnikania úverových inštitúcií. Táto smernica sa uplatňuje na všetky úverové inštitúcie.

2. Články 25 a 52 až 56 platia aj pre finančné holdingové spoločnosti a holdingové spoločnosti so zmiešaným predmetom činnosti, ktoré majú sídlo v spoločenstve.

Inštitúcie, ktoré sú podľa odseku 3 trvalo vyňaté, avšak s výnimkou centrálnych bánk členských štátov, sa na účely článku 25 a 52 až 56 považujú za finančné inštitúcie.

3. Táto smernica sa nevzťahuje na:

- centrálne banky členských štátov,

- inštitúcie poštových poukážok,

- v Belgicku na "Institut de Réescompte et de Garantie/Herdiscontering- en Waarborginstituut",

- v Dánsku na "Dansk Eksportfinansieringsfond", "Danmarks Skibskreditfond" a "Dansk Landbrugs Realkreditfond",

- v Nemecku na "Kreditanstalt für Wiederaufbau", podniky uznané podľa "Wohnungsgemein-nützigkeitsgesetz" za orgány štátnej bytovej politiky, ktorých hlavným predmetom činnosti nie sú bankové transakcie, a podniky, ktoré sa v zmysle uvedeného zákona považujú za neziskové bytové podniky,

- v Grécku na " " (Elliniki Trapeza Viomichanikis Anaptyxeos), " " (Tamio Parakatathikon kai Danion) a " " (Tachidromiko Tamieftirio),

- v Španielsku na "Instituto de Crédito Oficial",

- vo Francúzsku na "Caisse des dépots et consignations",

- v Írsku na "credfit unions" a "friendly societies",

- v Taliansku na "Cassa depositi e prestiti",

- v Holandsku na "Netherlandse Investeringsbank voor Ontwikkelingslanden NV", "NV Noordelijke Ontwikkelingsmaatschappij", "NV Industriebank Limburgs Instituut voor Ontwikkeling en Financiering" a "Overijsselse Ontwikkelingsmaatschappij NV",

- v Rakúsku na podniky uznané za verejnoprospešné stavebné združenia a na "Österreichische Kontrollbank AG",

- v Portugalsku na "Caixas Económicas" existujúce k 1. januáru 1986 s výnimkou tých, ktoré boli založené ako akciové spoločnosti, a "Caixa Económica Montepio Geral",

- vo Fínsku na "Teollisen yhteistyön rahasto Oy/Fonden för industriellt samarbete AB" a "Kera Oy/Kera Ab",

- vo Švédsku na "Svenska Skeppshypotekskassan",

- v Spojenom kráľovstve na "National Savings Bank", "Commonwealth Development Finance Company Ltd", "Agricultural Mortgage Corporation Ltd", "Crown Agents for overseas governments and administrations", "credit unions" a "municipal banks".

4. Rada na návrh Komisie, ktorá sa na tento účel poradí s výborom uvedeným v článku 57 (ďalej len "Poradný výbor pre bankovníctvo"), rozhodne o akýchkoľvek prípadných zmenách a doplneniach zoznamu uvedeného v odseku 3.

5. Úverové inštitúcie, ktoré sa k 15. decembru 1977 nachádzajú v tom istom členskom štáte a trvalo pridružené k ústrednej inštitúcii, ktorá nad nimi vykonáva dohľad a ktorá je usadená v tom istom členskom štáte, môžu byť oslobodené od požiadaviek stanovených v článku 6 ods. 1 a v článkoch 8 a 59, ak ich vnútroštátne právne predpisy najneskôr 15. decembra 1979 stanovovali, že:

- záväzky centrálneho orgánu a pridružených inštitúcií predstavujú spoločné a nerozdielne záväzky, resp. záväzky svojich pridružených inštitúcii centrálny orgán garantuje v plnej výške,

- platobná schopnosť a likvidita centrálneho orgánu a všetkých pridružených inštitúcií sa monitoruje ako celok na základe konsolidovaných účtovných závierok,

- vedenie centrálneho orgánu je oprávnené dávať pokyny vedeniu pridružených inštitúcií.

Úverové inštitúcie s miestnou pôsobnosťou, ktoré sú po 15. decembri 1977 pridružené k centrálnemu orgánu v zmysle prvého pododseku, môžu využiť podmienky v ňom stanovené za predpokladu, že sú normálnymi rozšíreniami siete tohto centrálneho orgánu.

V prípade úverových inštitúcií, pri ktorých nejde o inštitúcie založené na území novozískanom z mora ani o inštitúcie, ktoré sú výsledkom rozdelenia, zlúčenia alebo splynutia existujúcich inštitúcií závislých od centrálneho orgánu alebo jemu podliehajúcich, Rada na návrh Komisie, ktorá sa na tento účel poradí s Poradným výborom pre bankovníctvo, môže stanoviť dodatočné pravidlá uplatňovania druhého pododseku vrátane zrušenia výnimiek uvedených v prvom pododseku, ak podľa jej stanoviska prepojenie nových inštitúcií, ktoré požívajú výhody stanovené v druhom pododseku, môže poškodiť hospodársku súťaž. Rada o tejto otázke rozhodne kvalifikovanou väčšinou.

6. Úverová inštitúcia, ktorá je v zmysle definície prvého pododseku odseku 5 pridružená k centrálnemu orgánu v tom istom členskom štáte, môže byť tiež vyňatá z pôsobnosti ustanovení článku 5, ako aj článkov 40 až 51 a 65, a to za predpokladu, že bez toho, aby bolo dotknuté uplatňovanie týchto ustanovení na centrálny orgán, tento celok pozostávajúci z centrálneho orgánu a jeho pridružených inštitúcií podlieha horeuvedeným ustanoveniam na konsolidovanom základe.

V prípade takejto výnimky články 13, 18, 19, 20 ods. 1 až 6, 21 a 22 platia pre celok pozostávajúci z centrálneho orgánu a jeho pridružených inštitúcií.

Článok 3

Zákaz podnikania v oblasti prijímania vkladov a iných vratných prostriedkov od verejnosti pre podniky, ktoré nie sú úverovými inštitúciami

Členské štáty osobám a podnikom, ktoré nie sú úverovými inštitúciami, zakážu podnikať v oblasti prijímania vkladov a iných vratných prostriedkov od verejnosti. Tento zákaz sa nevzťahuje na prijímanie vkladov a iných vratných prostriedkov, ak ich prijíma členský štát, jeho orgány regionálnej alebo miestnej správy alebo orgány medzinárodného práva verejného, ktorých členmi je jeden alebo viac členských štátov, ani na prípady, ktoré sú výslovne stanovené vo vnútroštátnych právnych predpisoch alebo v práve spoločenstva, a to za predpokladu, že tieto činnosti podliehajú úprave a kontrolným mechanizmom, ktorých účelom je ochrana vkladateľov a investorov a ktoré sa na tieto prípady vzťahujú.

HLAVA II

POŽIADAVKY NA ZAČATIE A VÝKON PODNIKANIA ÚVEROVÝCH INŠTITÚCIÍ

Článok 4

Povolenie

Členské štáty požadujú od úverových inštitúcií, aby pred začatím svojej činnosti získali potrebné povolenie. Stanovia požiadavky na udelenie tohto povolenia v súlade s článkami 5 až 9 a oznámia ich Komisii a Poradnému výboru pre bankovníctvo.

Článok 5

Počiatočné imanie

1. Bez toho, aby boli dotknuté ostatné všeobecné podmienky vyplývajúce z vnútroštátneho práva, príslušné orgány povolenie neudelia v prípade, že úverová inštitúcia nemá samostatné vlastné zdroje, resp. ak jej počiatočné imanie je nižšie ako 5 miliónov EUR.

Členské štáty sa môžu rozhodnúť, že úverové inštitúcie, ktoré nespĺňajú požiadavku samostatných vlastných zdrojov a ktoré existovali k 15. decembru 1979, môžu vo svojej činnosti pokračovať. Tieto úverové inštitúcie môžu oslobodiť od povinnosti plniť požiadavku stanovenú v prvom pododseku článku 6 ods. 1.

2. Členské štáty však majú možnosť udeliť povolenie určitým kategóriám úverových inštitúcií, ktorých počiatočné imanie nedosahuje úroveň predpísanú v odseku 1. V takom prípade:

a) počiatočné imanie nesmie byť nižšie ako 1 milión EUR;

b) dotknuté členské štáty musia Komisii oznámiť svoje dôvody, pre ktoré sa rozhodli využiť možnosť poskytnutú v tomto odseku;

c) pri uverejnení zoznamu uvedeného v článku 11 sa pri mene každej úverovej inštitúcie, ktorej počiatočné imanie nedosahuje výšku predpísanú v odseku 1, táto skutočnosť uvedie.

3. Vlastné zdroje úverovej inštitúcie nesmú klesnúť pod úroveň počiatočného imania požadovaného v zmysle odsekov 1 a 2 v čase, keď jej bolo udelené povolenie na výkon činnosti.

4. Členské štáty sa môžu rozhodnúť, že úverové inštitúcie už existujúce k 1. januáru 1993, ktorých vlastné zdroje nedosahujú úroveň počiatočného imania predpísanú v odsekoch 1 a 2, môžu svoju činnosť naďalej vykonávať. V takom prípade ich vlastné zdroje nesmú klesnúť pod úroveň najvyššieho dosiahnutého stavu od 22. decembra 1989.

5. Ak nad úverovou inštitúciou patriacou do kategórie uvedenej v odseku 4 získa kontrolu fyzická alebo právnická osoba, a pritom to nie je osoba, ktorá inštitúciu ovládala už predtým, vlastné zdroje tejto inštitúcie musia dosiahnuť minimálne úroveň počiatočného imania predpísanú v odsekoch 1 a 2.

6. Za určitých špecifických okolností a so súhlasom príslušných orgánov, ak dôjde k zlúčeniu alebo splynutiu dvoch alebo viacerých úverových inštitúcií patriacich do kategórie uvedenej v odseku 4, vlastné zdroje inštitúcie, ktorá je výsledkom fúzie, nesmú klesnúť pod úroveň celkových vlastných zdrojov zlúčených/splynutých inštitúcií v čase fúzie, až pokiaľ sa nedosiahnu príslušné úrovne v zmysle odsekov 1 a 2.

7. Ak v prípadoch uvedených v odsekoch 3, 4 a 6 má dôjsť k zníženiu vlastných zdrojov, príslušné orgány môžu za opodstatnených okolností poskytnúť inštitúcii obmedzenú lehotu, v ktorej má tento stav napraviť alebo svoju činnosť ukončiť.

Článok 6

Osoby zodpovedné za riadenie a umiestnenie ústredia úverových inštitúcií

1. Príslušné orgány úverovej inštitúcii udelia povolenie len vtedy, ak podnikanie úverovej inštitúcie účinne riadia aspoň dve osoby.

Okrem toho dotknuté orgány povolenie neudelia vtedy, ak tieto osoby nemajú dostatočne dobrú povesť alebo primerané skúsenosti potrebné na výkon týchto úloh.

2. Každý členský štát požaduje, aby:

- každá úverová inštitúcia, ktorá je právnickou osobou a ktorá podľa jej vnútroštátneho práva má registrované sídlo, mala svoje ústredie v tom istom členskom štáte, v ktorom má registrované sídlo,

- každá iná úverová inštitúcia mala svoje sídlo v členskom štáte, ktorý jej udelil povolenie na činnosť a v ktorom naozaj podniká.

Článok 7

Akcionári a členovia

1. Príslušné orgány úverovým inštitúciám neudelia povolenie na podnikanie skôr, než dostanú informácie o totožnosti akcionárov, členov, priamych alebo nepriamych, a fyzických alebo právnických osobách, ktoré vlastnia kvalifikované účasti, ako aj informácie o výške týchto podielov.

Na účely definície kvalifikovaných účastí v kontexte tohto článku sa berú do úvahy aj hlasovacie práva uvedené v článku 7 smernice Rady 88/627/EHS([13]).

2. Príslušné orgány povolenie zamietnu, ak po zohľadnení potreby zabezpečiť zdravé a obozretné riadenie úverovej inštitúcie nie sú presvedčené o vhodnosti horeuvedených akcionárov alebo členov.

3. Ak je úverová inštitúcia úzko prepojená s inými fyzickými alebo právnickými osobami, príslušné orgány povolenie udelia len vtedy, ak tieto prepojenia nebudú prekážkou v účinnom výkone ich dohľadu.

Príslušné orgány povolenie zamietnu aj vtedy, ak účinný výkon ich dohľadu znemožňujú zákony, iné právne predpisy alebo správne opatrenia nečlenskej krajiny, ktorými sa spravuje jedna alebo viac fyzických alebo právnických osôb, s ktorými je úverová inštitúcia úzko prepojená, resp. ak je uplatňovanie týchto zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení spojené s ťažkosťami.

Príslušné orgány požadujú od úverových inštitúcií, aby im priebežne predkladali informácie potrebné na kontrolu dodržiavania podmienok uvedených v tomto odseku.

Článok 8

Obchodný plán a organizačná štruktúra

Členské štáty vyžadujú, aby k žiadosti o povolenie bol priložený aj obchodný plán, v ktorom sú okrem iného uvedené druhy plánovaných podnikateľských činností a organizačná štruktúra inštitúcie.

Článok 9

Ekonomické potreby

Členské štáty nemusia vyžadovať, aby sa žiadosť o udelenie povolenia hodnotila vo vzťahu k ekonomickým potrebám trhu.

Článok 10

Zamietnutie povolenia

Každé zamietnutie povolenia sa musí odôvodniť a žiadateľ o tejto skutočnosti musí byť upovedomený do šiestich mesiacov od doručenia žiadosti, resp. ak je žiadosť neúplná, do šiestich mesiacov odo dňa, keď žiadateľ zaslal dodatočne vyžiadané informácie potrebné na prijatie rozhodnutia. Rozhodnutie sa v každom prípade vynesie do 12 mesiacov od doručenia žiadosti.

Článok 11

Oznámenie o udelení povolenia Komisii

Komisia je informovaná o každom udelenom povolení. Každá úverová inštitúcia sa zaradí do zoznamu, ktorý Komisia zverejňuje v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev a ktorý sa priebežne aktualizuje.

Článok 12

Predchádzajúce porady s príslušnými orgánmi iných členských štátov

Predchádzajúce porady s príslušnými orgánmi druhého dotknutého členského štátu sú nevyhnutné v prípade, že povolenie sa má udeliť úverovej inštitúcii, ktorá je:

- dcérskym podnikom úverovej inštitúcie, ktorá získala povolenie v inom členskom štáte,

- dcérskym podnikom materského podniku úverovej inštitúcie, ktorá získala povolenie v inom členskom štáte alebo ktorú

- ovládajú tie isté fyzické alebo právnické osoby, ktoré kontrolujú úverovú inštitúciu, ktorá získala povolenie v inom členskom štáte.

Článok 13

Pobočky úverových inštitúcií povolených v inom členskom štáte

Hostiteľské členské štáty nesmú požadovať povolenie ani zloženie prostriedkov v prípade pobočiekúverových inštitúcií, ktoré získali povolenie v iných členských štátoch. Zakladanie a dohľad nad takýmito pobočkami prebieha spôsobom stanoveným v článku 17, článku 20 ods. 1 až 6 a článkoch 22 a 26.

Článok 14

Odňatie povolenia

1. Príslušné orgány môžu odňať povolenie udelené úverovej inštitúcii len v prípade, že táto inštitúcia:

a) povolenie nevyužije do 12 mesiacov, povolenia sa výslovne vzdá alebo prestane podnikať počas obdobia presahujúceho šesť mesiacov, ak dotknutý členský štát nestanovil, že v takom prípade platnosť povolenia zaniká automaticky;

b) povolenie získala na základe nepravdivých vyhlásení alebo inými neprípustnými prostriedkami;

c) prestala spĺňať podmienky, za ktorých jej povolenie bolo udelené;

d) nemá dostatočné vlastné zdroje alebo sa už nedá spoliehať na to, že bude plniť svoje záväzky voči veriteľom, a najmä ak už neposkytuje záruku na aktíva, ktoré sú jej zverené;

e) nastal jeden z iných prípadov, v ktorých vnútroštátne právne predpisy požadujú odňatie povolenia.

2. Každé odňatie povolenia sa musí zdôvodniť a musí sa oznámiť osobám, ktorých sa to týka; okrem toho o takom odňatí povolenia musí byť informovaná aj Komisia.

Článok 15

Názov

Na účely výkonu ich činností úverové inštitúcie, bez ohľadu na akékoľvek prípadné ustanovenia o použití slov "banka", "sporiteľňa" alebo iných bankových názvov v hostiteľskom členskom štáte, môžu na celom území spoločenstva používať ten istý názov, aký používajú v členskom štáte, v ktorom majú svoje sídlo. V prípade, že hrozí zámena, hostiteľský členský štát kvôli jednoznačnosti môže požadovať, aby k menu boli pripojené určité objasňujúce náležitosti.

Článok 16

Kvalifikovaná účasť v úverovej inštitúcii

1. Členské štáty požadujú od každej fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá má záujem priamo alebo nepriamo vlastniť kvalifikovaná účasť v úverovej inštitúcii, aby o svojom zámere najskôr informovala príslušné orgány a uviedla im výšku plánovaného podielu. Táto osoba musí príslušné orgány informovať aj vtedy, ak chce svoju kvalifikovanú účasť zvýšiť tak, že by jej podiel na hlasovacích právach alebo kapitále dosiahol alebo prekročil 20 %, 33 % alebo 50 %, resp. tak, že by sa úverová inštitúcia stala jej dcérskym podnikom.

Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia odseku 2, príslušné orgány majú maximálne tri mesiace odo dňa oznámenia podaného v zmysle prvého pododseku na to, aby voči tomuto plánu vzniesli svoje námietky, ak vzhľadom na potrebu zabezpečiť zdravé a obozretné riadenie úverovej inštitúcie nie sú presvedčené o vhodnosti osoby uvedenej v prvom pododseku. Ak voči zámeru uvedenému v prvom pododseku nevznesú žiadne námietky, môžu stanoviť maximálnu lehotu na jeho realizáciu.

2. Ak je nadobúdateľom podielu uvedeného v odseku 1 úverová inštitúcia, ktorá získala povolenie v inom členskom štáte, materský podnik úverovej inštitúcie povolenej v inom členskom štáte alebo fyzická alebo právnická osoba ovládajúca úverovú inštitúciu povolenú v inom členskom štáte, a ak by sa následkom takéhoto nadobudnutia inštitúcia, v ktorej chce nadobúdateľ získať podiel, stala dcérskym podnikom nadobúdateľa alebo by nad ňou získal kontrolu, potom sa na posúdenie tohto nadobudnutia vzťahuje povinnosť predchádzajúcich porád v zmysle článku 12.

3. Členské štáty požadujú od každej fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá sa chce priamo alebo nepriamo vzdať svojej kvalifikovanej účasti v úverovej inštitúcii, požadovať, aby najskôr informovala príslušné orgány a oznámila im výšku podielu, ktorý zamýšľa previesť. Táto osoba musí príslušné orgány informovať aj v prípade, že chce svoju kvalifikovanú účasť znížiť natoľko, že jej podiel na hlasovacích právach alebo základnom imaní by klesol pod úroveň 20 %, 33 % alebo 50 %, resp. že by následkom tohto zníženia úverová inštitúcia prestala byť jej dcérskym podnikom.

4. Ihneď, ako sa o nich dozvedia, úverové inštitúcie informujú príslušné orgány o akomkoľvek nadobudnutí a prevodoch podielov na ich základnom imaní, následkom ktorých tieto podiely presiahnu, resp. klesnú pod niektorý z prahov uvedených v odsekoch 1 a 3.

Okrem toho aspoň raz do roka oznamujú mená akcionárov a členov vlastniacich kvalifikované účasti a výšku takýchto účastí, ktorá je uvedená napr. v údajoch získaných na výročných valných zhromaždeniach akcionárov a členov alebo ktorá je výsledkom dodržiavania povinností týkajúcich sa obchodných spoločností kótovaných na burzách cenných papierov.

5. Členské štáty požadujú, aby v prípade, že vplyv osôb uvedených v odseku 1 môže narušiť obozretné a zdravé riadenie inštitúcie, príslušné orgány prijali vhodné opatrenia na nápravu takejto situácie. Medzi takéto opatrenia patria napr. zákazy, sankcie voči vedeniu inštitúcie alebo pozastavenie výkonu hlasovacích práv spojených s akciami, ktoré vlastnia dotknutí akcionári alebo členovia.

Podobné opatrenia sa vzťahujú aj na fyzické a právnické osoby, ktoré nesplnia povinnosť vopred poskytnúť informácie v zmysle odseku 1. V prípade, že osoba účasť nadobudne napriek zamietavému stanovisku príslušných orgánov, členský štát bez ohľadu na akékoľvek ďalšie uplatnené sankcie zabezpečí pozastavenie výkonu zodpovedajúcich hlasovacích práv, neplatnosť odovzdaných hlasov alebo možnosť určenia ich neplatnosti.

6. Na účely definície kvalifikovanej účasti a ďalších úrovní účasti stanovených v tomto článku sa berú do úvahy aj hlasovacie práva uvedené v článku 7 smernice 88/627/EHS.

Článok 17

Postupy a mechanizmy vnútornej kontroly

Príslušné orgány domovského členského štátu požadujú, aby každá úverová inštitúcia mala zavedené správne administratívne a účtovné postupy a dostatočné vnútorné kontrolné mechanizmy.

HLAVA III

USTANOVENIA O PRÁVE USADIŤ SA A PRÁVE POSKYTOVAŤ SLUŽBY

Článok 18

Úverové inštitúcie

Členské štáty stanovia, že činnosti uvedené v prílohe I sa na ich území môžu vykonávať v súlade s článkom 20 ods. 1 až 6, článkom 21 ods. 1 a 2 a článkom 22, a to buď prostredníctvom založenia pobočky alebo poskytovaním služieb akejkoľvek úverovej inštitúcie, ktorá získala povolenie a podlieha dohľadu príslušných orgánov iného členského štátu, za predpokladu, že sa jej povolenie na tieto činnosti vzťahuje.

Článok 19

Finančné inštitúcie

Členské štáty okrem toho stanovia, že činnosti uvedené v prílohe I sa na ich území môžu vykonávať v súlade s článkom 20 ods. 1 až 6, článkom 21 ods. 1 a 2 a článkom 22 buď prostredníctvom založenia pobočky, alebo poskytovaním služieb finančnej inštitúcie z iného členského štátu, či už ide o dcérsky podnik úverovej inštitúcie, alebo spoločný dcérsky podnik dvoch alebo viacerých úverových inštitúcií, ktorého stanovy povoľujú vykonávanie týchto činností a ktorý spĺňa všetky nasledujúce podmienky:

- materský podnik, resp. podniky musia mať povolenie podnikať ako úverová inštitúcia v členskom štáte, ktorého právom sa tento dcérsky podnik spravuje,

- dotknuté činnosti sa musia vykonávať na území toho istého členského štátu,

- materský podnik, resp. podniky musia vlastniť najmenej 90 % hlasovacích práv spojených s podielmi na základnom imaní dcérskeho podniku,

- materský podnik, resp. podniky musia príslušné orgány presvedčiť o obozretnom riadení dcérskeho podniku a so súhlasom príslušných orgánov domovského členského štátu musia vyhlásiť, že spoločne a nerozdielne ručia za záväzky, ktoré na seba dcérsky podnik prevezme,

- dcérsky podnik musí byť účinne zahrnutý - najmä v dotknutých činnostiach - do dohľadu materského podniku na konsolidovanom základe, resp. každého z materských podnikov, v súlade s článkami 52 až 56, najmä pokiaľ ide o určenie ukazovateľa platobnej schopnosti, kontrolu vysokej angažovanosti a na účely obmedzenia podielov v zmysle článku 51.

Príslušné orgány domovského členského štátu musia plnenie týchto podmienok kontrolovať a musia dcérskemu podniku vystaviť potvrdenie o ich splnení, ktoré je súčasťou oznámenia uvedeného v článku 20 ods. 1 až 6 a článku 21 ods. 1 a 2.

Príslušné orgány domovského členského štátu zabezpečia dohľad nad dcérskym podnikom v súlade s článkom 5 ods. 3 a článkami 16, 17, 26, 28, 29, 30 a 32.

Ustanovenia uvedené v tomto článku sa primerane s potrebnými úpravami uplatnia na dcérske podniky. Na tieto účely sa najmä pod pojmom "úverová inštitúcia" rozumie "finančná inštitúcia spĺňajúca podmienky stanovené v článku 19" a pod pojmom "povolenie" sa rozumejú "stanovy".

Druhý pododsek článku 20 ods. 3 znie:

"Príslušné orgány domovského členského štátu oznamujú aj výšku vlastných zdrojov dcérskeho podniku finančnej inštitúcie a konsolidovaného ukazovateľa platobnej schopnosti úverovej inštitúcie, ktorá je materským podnikom."

Ak finančná inštitúcia, ktorá vyhovuje ustanoveniam tohto článku, prestane plniť niektorú zo stanovených podmienok, domovský členský štát to oznámi príslušným orgánom hostiteľského členského štátu a činnosti, ktoré táto inštitúcia vykonáva v hostiteľskom členskom štáte, sa spravujú zákonmi hostiteľského členského štátu.

Článok 20

Uplatňovanie práva usadiť sa

1. Úverová inštitúcia, ktorá chce založiť pobočku na území iného členského štátu, svoj zámer oznámi príslušným orgánom svojho domovského členského štátu.

2. Členský štát požaduje od každej úverovej inštitúcie, ktorá chce založiť pobočku na území iného členského štátu, pri podaní oznámenia v zmysle odseku 1 nasledujúce informácie:

a) označenie členského štátu, na území ktorého chce založiť pobočku;

b) obchodný plán, v ktorom okrem iného uvedie plánované podnikateľské činnosti a organizačnú štruktúru pobočky;

c) adresu v hostiteľskom členskom štáte, na ktorej je možné získať dokumenty;

d) mená osôb zodpovedných za riadenie pobočky.

3. Ak príslušné orgány domovského členského štátu so zreteľom na plánované činnosti nemajú dôvod pochybovať o primeranosti administratívnej štruktúry a finančnej situácie úverovej inštitúcie, do troch mesiacov od doručenia informácií uvedených v odseku 2 tieto informácie oznámia príslušným orgánom hostiteľského členského štátu a upovedomia o tom dotknutú inštitúciu.

Príslušné orgány domovského členského štátu oznamujú aj výšku vlastných zdrojov a ukazovateľa platobnej schopnosti úverovej inštitúcie.

Ak príslušné orgány domovského členského štátu odmietnu príslušným orgánom hostiteľského členského štátu oznámiť informácie uvedené v odseku 2, svoje odmietnutie zdôvodnia dotknutej inštitúcii do troch mesiacov po doručení všetkých informácií. Proti tomuto odmietnutiu, resp. neodpovedaniu možno podať opravný prostriedok na súdy v domovskom členskom štáte.

4. Skôr než pobočka úverovej inštitúcie začne so svojou činnosťou, príslušné orgány hostiteľského členského štátu sa do dvoch mesiacov od prijatia informácií uvedených v odseku 3 pripravia na výkon dohľadu nad úverovou inštitúciou v súlade s článkom 22 a v prípade potreby uvedú podmienky, za ktorých sa jej činnosti vo všeobecnom záujme na území hostiteľského členského štátu musia vykonávať.

5. Po prijatí oznámenia od príslušných orgánov hostiteľského členského štátu, resp. ak do uplynutia lehoty stanovenej v odseku 4 takéto oznámenie nedostane, môže byť pobočka založená a môže začať vykonávať svoju činnosť.

6. V prípade zmeny akýchkoľvek údajov nahlásených podľa odseku 2 písm. b), c) alebo d) úverová inštitúcia túto zmenu písomne oznámi príslušným orgánom domovského a hostiteľského členského štátu najneskôr jeden mesiac pred uskutočnením takejto zmeny, aby príslušným orgánom domovského členského štátu umožnila prijať rozhodnutie v zmysle odseku 3 a príslušným orgánom hostiteľského členského štátu umožnila prijať rozhodnutie o zmene v zmysle odseku 4.

7. Pobočky, ktoré svoju činnosť začali v súlade s ustanoveniami platnými v ich hostiteľských členských štátoch pred 1. januárom 1993, sa považujú za pobočky, ktoré postupovali podľa odsekov 1 až 5. Od uvedeného dátumu sa spravujú ustanoveniami odseku 6 a článkov 18, 19, 22 a 29.

Článok 21

Uplatňovanie práva poskytovať služby

1. Každá úverová inštitúcia, ktorá chce po prvý raz uplatniť svoje právo poskytovať služby vykonávaním svojej činnosti na území iného členského štátu, oznámi príslušným orgánom domovského členského štátu činnosti zo zoznamu v prílohe I, ktoré mieni vykonávať.

2. Príslušné orgány domovského členského štátu do jedného mesiaca od prijatia oznámenia uvedeného v odseku 1 pošlú toto oznámenie príslušným orgánom hostiteľského členského štátu.

3. Týmto článkom nie sú dotknuté existujúce práva úverových inštitúcií, ktoré svoje služby poskytovali pred 1. januárom 1993.

Článok 22

Právomoci príslušných orgánov hostiteľského členského štátu

1. Hostiteľské členské štáty môžu na štatistické účely vyžadovať, aby všetky úverové inštitúcie, ktoré majú pobočky na ich území, podávali pravidelné správy o ich činnosti v týchto hostiteľských členských štátoch príslušným orgánom týchto hostiteľských členských štátov.

Pri plnení povinností, ktoré im ukladá článok 27, môžu hostiteľské členské štáty požadovať, aby pobočky úverových inštitúcií z iných členských štátov predkladali rovnaké informácie, aké na tento účel požadujú od domácich úverových inštitúcií.

2. Ak príslušné orgány hostiteľského členského štátu zistia, že inštitúcia, ktorá má pobočku alebo poskytuje služby na jeho území, nedodržiava právne predpisy, ktoré tento štát prijal v súlade s ustanoveniami tejto smernice o právomociach príslušných orgánov hostiteľského členského štátu, tieto orgány dotknutej inštitúcii nariadia túto situáciu napraviť.

3. Ak dotknutá inštitúcia neprijme potrebné opatrenia, príslušné orgány hostiteľského členského štátu upozornia na túto skutočnosť príslušné orgány domovského členského štátu. Príslušné orgány domovského členského štátu pri najbližšej príležitosti prijmú potrebné opatrenia, ktoré zabezpečia, že dotknutá inštitúcia tento stav napraví. O prijatých opatreniach informujú príslušné orgány hostiteľského členského štátu.

4. Ak inštitúcia naďalej porušuje právne predpisy uvedené v odseku 2, platné v hostiteľskom členskom štáte, a to napriek opatreniam domovského členského štátu, resp. pretože tieto opatrenia sú nepostačujúce alebo v danom členskom štáte nie sú k dispozícii, hostiteľský členský štát môže po podaní oznámenia príslušným orgánom domovského členského štátu prijať vhodné opatrenia, ktoré majú zabrániť porušovaniu právnych predpisov alebo uložiť sankcie za ďalšie porušovanie právnych predpisov, resp. pokiaľ je to potrebné, zabrániť inštitúcii v uskutočňovaní ďalších transakcií na jeho území. Členské štáty zabezpečia, aby na ich území bolo možné doručovať právne dokumenty potrebné pri uplatňovaní týchto opatrení na úverové inštitúcie.

5. Ustanoveniami odsekov 1 až 4 nie je dotknutá právomoc hostiteľských členských štátov prijať potrebné opatrenia na prevenciu, resp. uložiť sankcie za nedostatky na ich území, ktoré sú v rozpore s právnymi predpismi prijatými vo všeobecnom záujme. Medzi takéto opatrenia patrí aj možnosť zabrániť inštitúciám porušujúcim zákon v uskutočňovaní akýchkoľvek ďalších transakcií na ich území.

6. Akékoľvek opatrenie prijaté v súlade s odsekmi 3, 4 a 5, pri ktorom ide o sankcie alebo obmedzenia uplatňovania práva poskytovať služby, musí byť riadne odôvodnené a musí sa oznámiť dotknutej inštitúcii. Voči každému opatreniu tohto druhu možno podať opravný prostriedok na súdy v členskom štáte, ktorého príslušné orgány opatrenie prijali.

1) Skôr ako začnú postupovať podľa odsekov 2, 3 a 4, môžu príslušné orgány hostiteľského členského štátu v prípade núdze zaviesť akékoľvek preventívne opatrenia potrebné na ochranu záujmov vkladateľov, investorov a iných osôb, ktorým sa služby poskytujú. Komisia a príslušné orgány druhých členských štátov musia byť na takéto opatrenia čo najskôr upozornené.

Komisia po porade s príslušnými orgánmi dotknutých členských štátov môže rozhodnúť o tom, že dotknutý členský štát má takéto opatrenia zmeniť alebo zrušiť.

8. Hostiteľské členské štáty môžu právomoci, ktoré na ne táto smernica preniesla, vykonávať tak, že prijmú vhodné opatrenia na prevenciu, resp. uložia sankcie za nedostatky, ku ktorým došlo na ich území. Znamená to aj možnosť zabrániť inštitúciám v uskutočňovaní ďalších transakcií na ich území.

9. V prípade odňatia povolenia sú príslušné orgány hostiteľského členského štátu o tejto skutočnosti informované a prijmú potrebné opatrenia, aby dotknutej inštitúcii zabránili v uskutočňovaní ďalších transakcií na jeho území a aby ochránili záujmy vkladateľov. Komisia predkladá Poradnému výboru pre bankovníctvo každé dva roky správu o prípadoch tohto druhu.

10. Členské štáty informujú Komisiu o počte a druhu prípadov, v ktorých došlo k zamietnutiu v zmysle článku 20 ods. 1 až 6, resp. v ktorých boli prijaté opatrenia v súlade s odsekom 4 tohto článku. Komisia predkladá Poradnému výboru pre bankovníctvo každé dva roky správu o prípadoch tohto druhu.

11. Podľa tohto článku úverovým inštitúciám so sídlom v iných členských štátoch nič nebráni propagovať ich služby pomocou všetkých dostupných oznamovacích prostriedkov na území hostiteľského členského štátu, pričom však platia pravidlá o forme a obsahu takejto reklamy prijaté vo všeobecnom záujme.

HLAVA IV

VZŤAHY S TRETÍMI KRAJINAMI

Článok 23

Ohlasovanie dcérskych podnikov podnikov z tretích krajín

a podmienky vstupu na trhy týchto krajín

1. Príslušné orgány členských štátov informujú Komisiu:

a) o každom povolení udelenom priamemu alebo nepriamemu dcérskemu podniku, ktorého jeden alebo viac materských podnikov podlieha zákonom tretej krajiny. Komisia o tom následne informuje Poradný výbor pre bankovníctvo;

b) vždy keď takýto materský podnik nadobudne účasť v úverovej inštitúcii so sídlom v spoločenstve, vďaka ktorému sa táto úverová inštitúcia stane jeho dcérskym podnikom. Komisia o tejto skutočnosti následne informuje Poradný výbor pre bankovníctvo.

Ak sa povolenie udelí priamemu alebo nepriamemu dcérskemu podniku, ktorého jeden alebo viac materských podnikov podlieha zákonom tretej krajiny, v oznámení príslušných orgánov adresovanom Komisii a podanom v zmysle článku 11 je opísaná štruktúra skupiny.

2. Členské štáty informujú Komisiu o akýchkoľvek všeobecných ťažkostiach, s ktorými sa ich úverové inštitúcie stretávajú pri zakladaní podnikov alebo výkone bankovej činnosti v tretej krajine.

3. Komisia pravidelne vypracúva správu o spôsobe, akým s úverovými inštitúciami so sídlom v spoločenstve zaobchádzajú v tretích krajinách v zmysle odsekov 4 a 5 v súvislosti so začatím a vykonávaním bankových činností a nadobúdaním účastí v úverových inštitúciách tretích krajín. Komisia tieto správy predkladá Rade spolu s vhodnými návrhmi.

4. Ak Komisia nadobudne dojem, buď na základe správ uvedených v odseku 3, alebo na základe iných informácií, že nejaká tretia krajina neumožňuje úverovým inštitúciám zo spoločenstva účinný prístup na trh, porovnateľný s prístupom, ktorý majú inštitúcie z tejto tretej krajiny, Komisia môže Rade navrhnúť, aby udelila potrebný mandát na rokovania, ktorých účelom bude získať porovnateľné podmienky hospodárskej súťaže pre úverové inštitúcie zo spoločenstva. Rada rozhoduje kvalifikovanou väčšinou.

5. Ak Komisia získa dojem, buď na základe správ uvedených v odseku 3, alebo na základe iných informácií, že úverové inštitúcie zo spoločenstva v tretej krajine nemajú podmienky, ktoré by im zabezpečovali rovnaké možnosti hospodárskej súťaže, aké majú domáce úverové inštitúcie, a že nie sú splnené predpoklady účinného prístupu na trh, Komisia môže iniciovať rokovania, ktorých účelom je tento stav napraviť.

Za okolností opísaných v prvom pododseku môže byť okrem podnetu na rokovania rozhodnuté v súlade s postupom stanoveným v článku 60 ods. 2, že príslušné orgány členských štátov musia obmedziť alebo pozastaviť svoje rozhodnutia týkajúce sa žiadostí, ktoré v momente rozhodnutia ešte nie sú vybavené, ako aj budúcich žiadostí o povolenia a nadobudnutie podielov priamych alebo nepriamych materských podnikov, ktoré sa spravujú právnymi predpismi dotknutej tretej osoby. Trvanie takýchto opatrení nesmie presiahnuť tri mesiace.

Pred ukončením uvedenej trojmesačnej lehoty môže Rada so zreteľom na výsledky rokovaní na návrh Komisie rozhodnúť kvalifikovanou väčšinou hlasov o tom, či opatrenia zostanú v platnosti.

Obmedzenia a pozastavenia tohto druhu sa nesmú vzťahovať na zakladanie dcérskych podnikov úverových inštitúcií, na ich dcérske spoločnosti, ktoré riadne získali povolenie na činnosť v spoločenstve, ani na nadobúdanie podielov takýchto úverových inštitúcií a dcérskych podnikov v úverových inštitúciách spoločenstva.

6. Ak Komisia kedykoľvek nadobudne dojem, že nastala jedna zo situácií uvedených v odsekoch 4 a 5, členské štáty ju na jej žiadosť informujú:

a) o každej žiadosti o udelenie povolenia priameho alebo nepriameho dcérskeho podniku, ktorého jeden alebo viac materských podnikov podlieha právnym predpisom dotknutej tretej krajiny;

b) vždy keď dostanú informácie v zmysle článku 16 o tom, že takýto podnik chce získať podiel v úverovej inštitúcii spoločenstva, vďaka ktorému by sa táto inštitúcia stala jeho dcérskym podnikom.

Táto informačná povinnosť uplynie po dosiahnutí dohody s treťou krajinou v zmysle článku 4 alebo 5, resp. ak prestanú platiť opatrenia prijaté podľa druhého a tretieho pododseku odseku 5.

7. Opatrenia prijaté v zmysle tohto článku sú v súlade so záväzkami spoločenstva vyplývajúcimi z dvojstranných a mnohostranných medzinárodných dohôd o začatí a podnikaní úverových inštitúcií.

Článok 24

Pobočky úverových inštitúcií so sídlom mimo spoločenstva

1. Členské štáty neuplatňujú na pobočky úverových inštitúcií so sídlom mimo spoločenstva pri začatí ani pri následnom výkone činnosti ustanovenia, ktoré by im poskytovali lepšie podmienky ako pobočkám úverových inštitúcií so sídlom v spoločenstve.

2. Príslušné orgány informujú Poradný výbor pre bankovníctvo o všetkých povoleniach udelených pobočkám úverových inštitúcií so sídlom mimo spoločenstva.

3. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia odseku 1, spoločenstvo sa prostredníctvom dohôd uzatvorených v súlade so zmluvou s jednou alebo viacerými krajinami môže zaviazať, že bude na základe zásady vzájomnosti uplatňovať ustanovenia, ktoré pobočkám úverových inštitúcií so sídlom mimo spoločenstva zabezpečia rovnaké podmienky na celom území spoločenstva.

Článok 25

Spolupráca s príslušnými orgánmi tretích krajín

v dohľade na konsolidovanom základe

1. Komisia môže na žiadosť niektorého členského štátu alebo z vlastného podnetu predložiť Rade návrh na rokovanie o dohodách s jednou alebo viacerými tretími krajinami, ktorých predmetom je výkon dohľadu na konsolidovanom základe nad:

- úverovými inštitúciami, ktorých materské podniky majú sídlo v tretej krajine,

- úverovými inštitúciami umiestenými v tretích krajinách, ktorých materské podniky, či už úverové inštitúcie, alebo finančné inštitúcie, majú sídlo na území spoločenstva.

2. Na základe dohôd uvedených v odseku 1 sa zabezpečí:

- aby príslušné orgány členských štátov mali možnosť získať informácie potrebné na dohľad na základe konsolidovanej finančnej situácie nad úverovými inštitúciami a finančnými holdingovými spoločnosťami, ktoré sa nachádzajú na území spoločenstva a ktoré majú dcérske podniky, ktoré sú úverovými inštitúciami alebo finančnými inštitúciami nachádzajúcimi sa mimo územia spoločenstva, alebo majú v takýchto spoločnostiach účasť, a zároveň

- aby príslušné orgány tretích krajín mali možnosť získať informácie potrebné na dohľad nad materskými podnikmi so sídlom na ich územiach, ktoré majú dcérske podniky, ktoré sú úverovými inštitúciami alebo finančnými inštitúciami nachádzajúcimi sa v jednom alebo viacerých členských štátoch, alebo majú v takýchto inštitúciách účasť.

3. Komisia a Poradný výbor pre bankovníctvo posúdia výsledky rokovaní uvedených v odseku 1, ako aj výslednú situáciu.

HLAVA V

ZÁSADY A TECHNICKÉ NÁSTROJE BANKOVÉHO DOHĽADU

KAPITOLA 1

ZÁSADY BANKOVÉHO DOHĽADU

Článok 26

Kontrolné právomoci domovského členského štátu

1. Dohľad nad obozretným podnikaním úverovej inštitúcie, vrátane dohľadu nad činnosťami, ktoré vykonáva v súlade s článkom 18 a 19, vykonávajú príslušné orgány domovského členského štátu bez toho, aby tým boli dotknuté ustanovenia tejto smernice, ktoré zakladajú príslušnosť orgánov hostiteľského členského štátu.

2. Odsek 1 nebráni výkonu dohľadu na konsolidovanom základe v zmysle tejto smernice.

Článok 27

Právomoci hostiteľského členského štátu

Až do ďalšej koordinácie zostáva zachovaná právomoc hostiteľských členských štátov na kontrolu likvidity pobočiek úverových inštitúcií v spolupráci s príslušnými orgánmi domovského členského štátu. Bez toho, aby boli dotknuté opatrenia potrebné na posilnenie Európskeho menového systému, zostáva plne zachovaná právomoc hostiteľských členských štátov prijímať opatrenia, ktoré sú výsledkom uskutočňovania ich menovej politiky. Takéto opatrenia nesmú spôsobovať diskrimináciu ani obmedzovanie žiadnej úverovej inštitúcie len z toho dôvodu, že svoje povolenie na činnosť získala v inom členskom štáte.

Článok 28

Spolupráca v oblasti dohľadu

Príslušné orgány dotknutých členských štátov úzko spolupracujú v dohľade nad činnosťou úverových inštitúcií, ktoré pôsobia - najmä prostredníctvom tam založených pobočiek - na území jedného alebo viacerých členských štátov, v ktorých nemajú svoje sídlo. Navzájom si poskytujú všetky informácie o vedení a vlastníckej štruktúre takýchto úverových inštitúcií, ktoré im umožnia riadny výkon dohľadu a hodnotenie dodržiavania podmienok na udelenie povolenia, ako aj všetky informácie, ktoré im môžu pomôcť pri monitorovaní takýchto inštitúcií, najmä ich likvidity, platobnej schopnosti, zabezpečenia vkladov, obmedzovania vysokej angažovanosti, administratívnych a účtovných postupov a vnútorných kontrolných mechanizmov.

Článok 29

Kontrola na mieste v pobočkách zriadených v inom členskom štáte

1. Hostiteľské členské štáty stanovia, že ak úverová inštitúcia, ktorá svoje povolenie na činnosť získala v inom členskom štáte, svoju činnosť vykonáva prostredníctvom pobočky, potom príslušné orgány domovského členského štátu po podaní oznámenia príslušným orgánom hostiteľského členského štátu môžu samy alebo prostredníctvom nimi poverených osôb vykonať kontrolu informácií uvedených v článku 28 priamo na mieste.

2. Príslušné orgány domovského členského štátu môžu okrem toho na účely kontroly pobočiek využiť jeden z ďalších postupov stanovených v článku 56 ods. 7.

3. Týmto článkom nie je dotknuté právo príslušných orgánov hostiteľského členského štátu pri plnení jeho povinností vyplývajúcich z tejto smernice vykonať kontrolu na mieste v pobočkách založených na jeho území.

Článok 30

Výmena informácií a povinnosť mlčanlivosti

1. Členské štáty stanovia, že všetky osoby v súčasnosti alebo v minulosti pracujúce pre príslušné orgány, ako aj audítori a znalci konajúci v mene príslušných orgánov sú viazaní povinnosťou mlčanlivosti. To znamená, že žiadne dôverné informácie získané pri výkone ich úloh nesmú poskytnúť žiadnej osobe ani orgánu, s výnimkou informácií poskytovaných v súhrnnej alebo všeobecnej podobe, pri ktorých nie je možné rozpoznať jednotlivé inštitúcie. Týmto zákazom nie sú dotknuté prípady, na ktoré sa vzťahuje trestné právo.

Ak je na úverovú inštitúciu vyhlásený konkurz alebo začatá nútená likvidácia, dôverné informácie, ktoré sa netýkajú tretích osôb zapojených do pokusov o záchranu inštitúcie, môžu byť napriek predchádzajúcim ustanoveniam poskytnuté v občianskoprávnom konaní.

2. Odsek 1 nebráni príslušným orgánom rôznych členských štátov v tom, aby si vymieňali informácie v zmysle tejto smernice a iných smerníc, ktoré sa vzťahujú na úverové inštitúcie. Na tieto informácie sa vzťahuje povinnosť mlčanlivosti stanovená v odseku 1.

3. Členské štáty môžu uzatvárať dohody o spolupráci umožňujúce výmenu informácií s príslušnými orgánmi tretích krajín, resp. s úradmi a orgánmi tretích krajín v zmysle definície v odsekoch 5 a 6, len pod podmienkou, že na takto poskytnuté informácie sa vzťahujú záruky povinnosti mlčanlivosti, ktoré sú prinajmenšom na úrovni tohto článku. Účelom takejto výmeny informácií musí byť plnenie úloh uvedených úradov a orgánov v oblasti dohľadu.

Ak informácie pochádzajú z iného členského štátu, možno ich ďalej poskytnúť iba s výslovným súhlasom príslušných orgánov, ktoré ich poskytli, resp. výlučne na účely, na ktoré tieto orgány dali svoj súhlas.

4. Príslušné orgány prijímajúce dôverné informácie v zmysle odsekov 1 a 2 ich môžu použiť len pri výkone svojich povinností:

- pri kontrole dodržiavania podmienok začatia podnikania úverových inštitúcií a aby umožnili nekonsolidované i konsolidované monitorovanie ich podnikania, najmä pokiaľ ide o ich likviditu, platobnú schopnosť, vysokú angažovanosť, administratívne a účtovné postupy a mechanizmy vnútornej kontroly,

- pri uplatnení sankcií,

- v správnom konaní o odvolaní proti rozhodnutiu príslušného orgánu,

- v rámci súdneho konania začatého v súlade s článkom 33 alebo osobitnými ustanoveniami uvedenými v tejto a iných smerniciach, ktoré boli prijaté v oblasti úverových inštitúcií.

5. Odseky 1 a 4 nebránia výmene informácií v rámci členského štátu v prípade, že v tom istom členskom štáte sú dva alebo viac príslušných orgánov, medzi členskými štátmi ani medzi príslušnými orgánmi a:

- orgánmi poverenými dohľadom iných finančných organizácií a poisťovní a úradmi zodpovednými za dohľad nad finančnými trhmi,

- orgánmi zapojenými do likvidácie a konkurzu úverových inštitúcií a do iných konaní podobného druhu,

- osobami zodpovednými za výkon zákonného auditu účtovníctva úverových inštitúcií a iných finančných inštitúcií,

v rámci plnenia ich úloh v oblasti dohľadu, a nebránia ani poskytovaniu informácií orgánom spravujúcim systémy ochrany vkladov, ktoré potrebujú na riadne plnenie svojej funkcie. Na prijaté informácie sa vzťahuje povinnosť mlčanlivosti stanovená v odseku 1.

6. Bez ohľadu na odseky 1 až 4 členské štáty môžu povoliť výmenu informácií medzi príslušnými orgánmi a:

- orgánmi zodpovednými za kontrolu orgánov zapojených do likvidácie a konkurzu úverových inštitúcií a iných konaní podobného druhu,

- orgánmi zodpovednými za kontrolu osôb poverených vykonávaním zákonného auditu účtovníctva poisťovní, úverových inštitúcií, investičných spoločností a iných finančných inštitúcií.

Členské štáty, ktoré využijú ustanovenia prvého pododseku, požadujú splnenie aspoň nasledujúcich podmienok:

- účelom týchto informácií je plnenie úloh dohľadu uvedených v prvom pododseku,

- na informácie prijaté v tejto súvislosti sa vzťahuje povinnosť mlčanlivosti stanovená v odseku 1,

- ak informácie pochádzajú z iného členského štátu, nie je možné ich ďalej poskytnúť bez výslovného súhlasu príslušných orgánov, ktoré ich poskytli, resp. výlučne na účely, na ktoré tieto úrady dali svoj súhlas.

Členské štáty oznámia Komisii a ostatným členským štátom názvy úradov, ktoré sú oprávnené prijímať informácie v zmysle tohto odseku.

7. Bez ohľadu na odseky 1 až 4 členské štáty môžu na účely posilnenia stability a integrity finančného systému povoliť výmenu informácií medzi príslušnými orgánmi a úradmi zo zákona, príslušnými na odhaľovanie a vyšetrovanie porušení práva obchodných spoločností.

Členské štáty, ktoré využijú ustanovenia prvého pododseku, požadujú splnenie aspoň nasledujúcich podmienok:

- účelom poskytnutia týchto informácií je plnenie úlohy uvedenej v prvom pododseku,

- na informácie prijaté v tejto súvislosti sa vzťahuje povinnosť mlčanlivosti stanovená v odseku 1,

- ak informácie pochádzajú z iného členského štátu, nie je možné ich ďalej poskytnúť bez výslovného súhlasu príslušných orgánov, ktoré ich poskytli, resp. výlučne na účely, na ktoré tieto orgány dali svoj súhlas.

Ak v niektorom členskom štáte orgány alebo úrady uvedené v prvom pododseku plnia svoje úlohy pri odhaľovaní a vyšetrovaní s pomocou osôb zvlášť poverených na tento účel, ktoré nie sú zamestnané vo verejnom sektore, možnosť výmeny informácií stanovená v prvom pododseku sa môže rozšíriť aj na tieto osoby, a to za podmienok stanovených v druhom pododseku.

Pri uplatnení tretej zarážky druhého pododseku orgány alebo úrady uvedené v prvom pododseku oznámia príslušným orgánom, ktoré informácie poskytli, mená a presné vymedzenie zodpovednosti osôb, ktorým sa informácie majú poslať.

Členské štáty oznámia Komisii a ostatným členským štátom názvy úradov, ktoré sú oprávnené prijímať informácie v zmysle tohto odseku.

Komisia vypracuje do 31. decembra 2000 správu o uplatňovaní ustanovení tohto odseku.

8. Tento článok nebráni príslušnému orgánu v tom, aby:

- centrálnym bankám a iným orgánom s podobnou funkciou v ich postavení menových úradov,

- prípadne iným verejnoprávnym orgánom zodpovedným za dohľad nad platobnými systémami,

poskytoval informácie potrebné na plnenie ich poslania a zároveň týmto orgánom nebráni oznamovať príslušným orgánom informácie, ktoré môžu potrebovať na účely odseku 4. Na informácie prijaté v tejto súvislosti sa vzťahuje povinnosť mlčanlivosti stanovená v tomto článku.

9. Bez ohľadu na ustanovenia uvedené v článku 1 a 4 môžu členské štáty v súlade s ustanoveniami zákona ďalej povoliť poskytnutie určitých informácií iným ústredným orgánom štátnej správy, ktoré sú zodpovedné za právne predpisy v oblasti dohľadu úverových inštitúcií, finančných inštitúcií, investičných služieb a poisťovní, a inšpektorom, ktorý konajú v ich mene.

Takéto poskytovanie informácií je však povolené len vtedy, ak je potrebné pre kontrolu finančného podnikania.

Členské štáty však stanovia, že informácie prijaté v zmysle odseku 2 a 5 a informácie získané v rámci kontroly na mieste uvedenej v článku 29 ods. 1 a 2 sa v prípadoch uvedených v tomto odseku nesmú poskytnúť bez výslovného súhlasu príslušných orgánov, ktoré informácie poskytli, resp. príslušných orgánov členského štátu, na území ktorého bola kontrola na mieste vykonaná.

10. Tento článok nebráni príslušným orgánom oznamovať informácie uvedené v odsekoch 1 až 4 zúčtovacím ústavom a iným podobným orgánom, ktoré zákon uznáva ako orgány zabezpečujúce zúčtovacie a vyrovnacie služby pre jeden z trhov ich členských štátov, ak usúdia, že poskytnutie takýchto informácií je nevyhnutné na zabezpečenie riadneho fungovania týchto orgánov vzhľadom na neplnenie povinností alebo možné neplnenie povinností účastníkov trhu. Na informácie prijaté v tejto súvislosti sa vzťahuje povinnosť mlčanlivosti stanovená v odseku 1. Členské štáty však zabezpečia, aby informácie prijaté v zmysle odseku 2 neboli ďalej poskytnuté za okolností uvedených v tomto odseku bez výslovného súhlasu príslušných orgánov, ktoré ich poskytli.

Článok 31

Úloha osôb zodpovedných za zákonnú kontrolu

výročných a konsolidovaných účtovných výkazov

1. Členské štáty prinajmenšom stanovia, že:

a) každá osoba oprávnená v zmysle smernice Rady 84/253/EHS ([14]), ktorá v úverovej inštitúcii vykonáva úlohu opísanú v článku 51 smernice Rady 78/660/EHS ([15]), v článku 37 smernice Rady 83/349/EHS alebo v článku 31 smernice 85/611/EHS ([16]), alebo inú úlohu vyplývajúcu zo zákona, je povinná príslušným orgánom bezodkladne ohlásiť akúkoľvek skutočnosť alebo rozhodnutie týkajúce sa tejto inštitúcie, ktoré sa dozvedela počas výkonu tejto úlohy a ktoré môže:

b) predstavovať závažné porušenie zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení, ktoré stanovujú podmienky povoľovania, resp. ktoré konkrétne riadia spôsob podnikania úverových inštitúcií,

c) narušiť nepretržité fungovanie úverovej inštitúcie,

d) viesť k tomu, že odmietne vystaviť potvrdenie o správnosti účtov alebo že k nim vyjadrí výhrady;

e) táto osoba má tiež povinnosť oznámiť akúkoľvek skutočnosť a rozhodnutia, o ktorých sa dozvie počas plnenia svojej úlohy opísanej v bode a) v podniku, ktorý je v dôsledku ovládacieho vzťahu úzko prepojený s úverovou inštitúciou, v ktorej horeuvedenú úlohu vykonáva.

2. Ak osoby oprávnené v zmysle smernice 84/253/EHS dobromyseľne nahlásia príslušným orgánom akúkoľvek skutočnosť alebo rozhodnutie uvedené v odseku 1, nepredstavuje to porušenie žiadneho obmedzenia poskytovania informácií, vyplývajúce zo zmluvy alebo akéhokoľvek zákona, iného právneho predpisu alebo správneho opatrenia, pričom tejto osobe kvôli tomu nevzniká žiadna zodpovednosť akéhokoľvek druhu.

Článok 32

Právomoc príslušných orgánov ukladať sankcie

Bez toho, aby boli dotknuté postupy odnímania povolení a ustanovenia trestného práva, členské štáty stanovia, že ich príslušné orgány môžu prijať voči úverovým inštitúciám, resp. voči osobám, ktoré v skutočnosti ovládajú úverové inštitúcie, ktoré porušujú platné zákony, iné právne predpisy alebo správne opatrenia týkajúce sa dohľadu alebo výkonu ich činnosti, opatrenia alebo uložiť sankcie, ktorých účelom je odstrániť zistené porušenia alebo ich príčiny.

Článok 33

Právo obrátiť sa na súd

Členské štáty zabezpečia, aby bolo možné napadnúť rozhodnutia prijaté v súvislosti s úverovými inštitúciami v dôsledku uplatňovania zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení opravným prostriedkom na súde. To isté platí aj v prípade, že do šiestich mesiacov od podania žiadosti o udelenie povolenia, ktorá obsahuje všetky informácie požadované podľa platných ustanovení, nie je vynesené rozhodnutie.

KAPITOLA 2

TECHNICKÉ NÁSTROJE BANKOVÉHO DOHĽADU

Oddiel 1

Vlastné zdroje

Článok 34

Všeobecné zásady

1. Vždy keď členský štát v rámci vykonávania právnych predpisov spoločenstva týkajúcich sa bankového dohľadu úverových inštitúcií zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením zavedie ustanovenie, ktoré používa pojem alebo sa odvoláva na koncept vlastných zdrojov, tento pojem, resp. koncept zosúladí s definíciou uvedenou v odsekoch 2, 3 a 4 a v článkoch 35 až 38.

2. Pokiaľ v článku 38 nie je ustanovené inak, nekonsolidované vlastné zdroje úverových inštitúcií pozostávajú z týchto častí:

1) základné imanie v zmysle článku 22 smernice 86/635/EHS v skutočne splatenej výške plus účet emisného ážia, ale bez kumulatívnych prioritných akcií;

2) rezervy v zmysle článku 23 smernice 86/635/EHS a nerozdelené zisky a straty prenesené po použití konečného zisku, resp. straty. Členské štáty môžu pred prijatím formálneho rozhodnutia povoliť započítanie predbežných ziskov len vtedy, ak tieto zisky overila osoba zodpovedná za audit účtovníctva a ak inštitúcia presvedčí príslušné orgány, že ich výška bola určená v súlade so zásadami stanovenými v smernici 86/635/EHS a že je znížená o všetky predpokladané náklady a dividendy;

3) fond pre všeobecné bankové riziká v zmysle článku 38 smernice 86/635/EHS;

4) preceňovacie rezervy v zmysle článku 33 smernice 78/660/EHS;

5) opravné položky v zmysle článku 37 ods. 2 smernice 86/635/EHS;

6) iné položky v zmysle článku 35;

7) záväzky členov úverových inštitúcií zriadených formou družstiev a spoločné a nerozdielne záväzky dlžníkov určitých inštitúcií organizovaných formou fondov, ako je uvedené v článku 36 ods. 1;

8) kumulatívne prioritné akcie s pevne stanovenou dobou platnosti a podriadený úverový kapitál v zmysle článku 36 ods. 3.

Nasledujúce položky sa v súlade s článkom 38 odpočítavajú:

1) vlastné akcie v držbe úverovej inštitúcie v účtovnej hodnote;

2) nehmotné aktíva v zmysle článku 4 ods. 9 ("Aktíva") smernice 86/635/EHS;

3) hmotné straty bežného finančného roku;

4) podiely v iných úverových a finančných inštitúciách presahujúce 10 % ich kapitálu, podriadené pohľadávky a nástroje uvedené v článku 35, ktoré úverová inštitúcia vlastní vo vzťahu k úverovým a finančným inštitúciám, v ktorých má zakaždým podiely presahujúce 10 % ich kapitálu.

Ak úverová inštitúcia vlastní akcie inej úverovej alebo finančnej inštitúcie len dočasne na účely finančnej podpory, ktorej cieľom je dotknutú inštitúciu reorganizovať a zachrániť, príslušný orgán môže od tohto ustanovenia upustiť;

1) podiely v iných úverových a finančných inštitúciách do výšky 10 % ich kapitálu, podriadené pohľadávky a nástroje uvedené v článku 35, ktoré úverová inštitúcia má vo vzťahu k úverovým a finančným inštitúciám, ktoré nepatria medzi inštitúcie uvedené v bode 12, pričom celková výška takýchto podielov, podriadených pohľadávok a nástrojov presahuje 10 % vlastných zdrojov tejto úverovej inštitúcie pred odpočítaním položiek v bode 12 a v tomto bode.

Až do ďalšej koordinácie ustanovení o konsolidácii členské štáty môžu stanoviť, že pri výpočte nekonsolidovaných vlastných zdrojov materské podniky podliehajúce priebežnému konsolidovanému dohľadu nemusia odpočítavať svoje podiely v iných úverových inštitúciách a finančných inštitúciách, ktoré sú zahrnuté do konsolidácie. Toto ustanovenie platí pre všetky pravidlá finančného podnikania harmonizované pomocou aktov spoločenstva.

3. Koncept vlastných zdrojov definovaný v bodoch 1 až 8 odseku 2 obsahuje maximálny počet položiek a súm. Členské štáty sa však môžu rozhodnúť, či budú používať všetky tieto položky, resp. či stanovia nižšie horné hranice a či budú odpočítavať aj iné položky, ako sú položky vymenované v bodoch 9 až 13 odseku 2. Členské štáty by sa však pritom mali snažiť o väčšiu konvergenciu v snahe o jednotnú definíciu vlastných zdrojov.

Na tento účel Komisia najneskôr do 1. januára 1996 predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o uplatňovaní tohto článku a článkov 35 až 39, ku ktorej v prípade potreby priloží navrhované úpravy, ktoré považuje za potrebné. Európsky parlament a Rada, konajúc v súlade s postupom stanoveným v článku 251 zmluvy a po porade s Hospodárskym a sociálnym výborom, najneskôr do 1. januára 1998 prehodnotí definíciu vlastných zdrojov s cieľom dosiahnuť rovnaké uplatňovanie jednotnej definície.

4. Úverová inštitúcia musí mať položky uvedené v bodoch 1 až 5 odseku 2 bezodkladne a bez obmedzenia k dispozícii, aby ich mohla použiť na zabezpečenie rizík a strát, len čo nastanú. Táto suma musí byť v momente jej výpočtu očistená od všetkých predpokladaných daňových odvodov, resp. musí byť správne upravená tak, aby odrážala, do akej miery tieto daňové náklady znižujú sumu, ktorá sa môže použiť na krytie rizík a strát.

Článok 35

Iné položky

1. Členský štát si do svojho konceptu vlastných zdrojov môže zahrnúť aj iné položky za predpokladu, že bez ohľadu na ich zákonný alebo účtovný význam tieto položky majú nasledujúce vlastnosti:

a) úverová inštitúcia ich má voľne k dispozícii na pokrytie bežných bankových rizík, ak ešte nezistila straty výnosov alebo kapitálu;

b) vykazujú sa vo vnútornej účtovnej evidencii;

c) ich výšku určuje vedenie úverovej inštitúcie, overujú ju nezávislí auditori, oznamuje sa príslušným orgánom a podlieha ich dohľadu.

2. Medzi ďalšie prijateľné položky možno zaradiť cenné papiere s neurčitou dobou splatnosti a ostatné nástroje, ktoré spĺňajú nasledujúce podmienky:

a) nie sú splatné na podnet držiteľa alebo bez predchádzajúceho súhlasu príslušného orgánu;

b) v zmluve o dlhovom záväzku musí byť stanovené, že úverová inštitúcia má možnosť odložiť splátky úrokov z dlhu;

c) pohľadávky úverového veriteľa voči úverovej inštitúcii musia byť plne podriadené pohľadávkam nepodriadených veriteľov;

d) podmienky emisie cenných papierov musia zabezpečiť, aby výška dlhu a nesplatených úrokov umožňovala absorbovať straty, a pritom úverovej inštitúcii umožnila pokračovať v obchodovaní;

e) zohľadnia sa len úplne splatené sumy.

K týmto položkám možno pridať aj kumulatívne prioritné akcie s výnimkou tých, ktoré sú uvedené v bode 8 článku 34 ods. 2.

Článok 36

Ďalšie ustanovenia o vlastných zdrojoch

1. Záväzky členov úverových inštitúcií zriadených formou družstiev, uvedené v bode 7 článku 34 ods. 2, predstavujú ich nesplatený kapitál; spolu so zákonnými záväzkami členov týchto družstiev, že v prípade vzniku straty vložia do družstva ďalšie nevratné prostriedky, pričom v takom prípade musí byť možnosť takéto platby vyžadovať bez akéhokoľvek odkladu.

Pre spoločné a nerozdielne záväzky dlžníkov v prípade úverových inštitúcií zriadených v podobe -fondov platí to isté ako pre predchádzajúce položky.

Všetky tieto položky sa do vlastných zdrojov môžu započítať, pokiaľ sa podľa vnútroštátnych zákonov považujú za vlastné zdroje inštitúcií patriacich do tejto kategórie.

2. Členské štáty do vlastných zdrojov verejných úverových inštitúcií nezapočítavajú záruky, ktoré im poskytol štát alebo jeho miestne orgány.

3. Členské štáty, resp. príslušné orgány môžu zahrnúť do vlastných zdrojov kumulatívne prioritné akcie s pevne stanovenou dobou platnosti, uvedené v bode 8. článku 34 ods. 2, a podriadený úverový kapitál uvedený v tom istom ustanovení, ak existujú záväzné dohody, podľa ktorých sa v prípade konkurzu alebo likvidácie úverovej inštitúcie radia za pohľadávky všetkých ostatných veriteľov a splácajú sa až po vyrovnaní všetkých v tom čase nesplatených dlhov.

Podriadený úverový kapitál musí okrem toho spĺňať nasledujúce kritériá:

a) do úvahy sa môžu brať len úplne splatené prostriedky;

b) s tým spojené úvery musia mať pôvodnú dobu platnosti najmenej päť rokov a splácať sa môžu až po jej uplynutí; ak doba platnosti dlhu nie je pevne stanovená, sú splatné s výpovednou lehotou päť rokov, ibaže by sa tieto úvery prestali považovať za vlastné zdroje alebo ak sa na predčasné splatenie výslovne vyžaduje predchádzajúci súhlas príslušných orgánov. Príslušné orgány môžu predčasné splatenie takýchto úverov povoliť pod podmienkou, že žiadosť bola podaná na podnet emitenta a že to neohrozí platobnú schopnosť dotknutej úverovej inštitúcie;

c) miera, do akej sa tieto prostriedky môžu zaraďovať do vlastných zdrojov, sa musí postupne znižovať prinajmenšom počas posledných piatich rokov pred termínom ich splatnosti;

d) úverová zmluva nesmie obsahovať žiadne podmienky, podľa ktorých by za určitých okolností, s výnimkou likvidácie úverovej inštitúcie, bol dlh splatný pred dohodnutým termínom splatnosti.

Článok 37

Výpočet vlastných zdrojov na konsolidovanom základe

1. Ak sa vlastné zdroje počítajú na konsolidovanom základe, potom sa konsolidované sumy položiek podľa článku 34 ods. 2 použijú podľa pravidiel stanovených v článkoch 52 až 56. Okrem toho sa pri výpočte vlastných zdrojov môžu za konsolidované rezervy považovať, ak predstavujú kreditné ("záporné") položky, tieto položky:

- všetky menšinové účasti v zmysle článku 21 smernice 83/349/EHS, ak sa použije metóda globálnej integrácie,

- prvý konsolidačný rozdiel v zmysle článkov 19, 30 a 31 smernice 83/349/EHS,

- konverzné rozdiely započítané do konsolidovaných rezerv v súlade s článkom 39 ods. 6 smernice 86/635/EHS,

- akýkoľvek rozdiel, ktorý vznikne po zahrnutí určitých podielových účastí spôsobom predpísaným v článku 33 smernice 83/349/EHS.

2. Ak sú tieto položky debetné ("kladné"), potom sa pri výpočte konsolidovaných vlastných zdrojov musia odpočítať.

Článok 38

Odpočty a limity

1. Na položky uvedené v bodoch 4 až 8 článku 34 ods. 2 sa vzťahujú tieto limity:

a) súčet položiek v bodoch 4 až 8 nesmie presiahnuť maximálnu výšku 100 % položiek 1 plus 2 a 3 mínus 9, 10 a 11;

b) súčet položiek v bodoch 7 a 8 nesmie presiahnuť maximálnu výšku 50 % položiek 1 plus 2 a 3 mínus 9, 10 a 11;

c) súčet položiek v bodoch 12 a 13 sa odpočíta od súčtu týchto položiek.

2. Príslušné orgány môžu úverovým inštitúciám za prechodných a výnimočných okolností povoliť prekročenie limitu stanoveného v odseku 1.

Článok 39

Poskytnutie dôkazu príslušným orgánom

Dodržiavanie podmienok stanovených v článku 34 ods. 2, 3 a 4 a v článkoch 35 až 38 sa musí dokázať príslušným orgánom k ich spokojnosti.

Oddiel 2

Ukazovateľ platobnej schopnosti

Článok 40

Všeobecné zásady

1. Ukazovateľ platobnej schopnosti vyjadruje pomer vlastných zdrojov v zmysle článku 41 k celkovým aktívam a podsúvahovým položkám upraveným o mieru rizika v súlade s článkom 42.

2. Ukazovatele platobnej schopnosti úverových inštitúcií, ktoré nie sú materskými podnikmi v zmysle článku 1 smernice 83/349/EHS ani dcérskymi podnikmi takýchto podnikov, sa počítajú individuálne.

3. Ukazovatele platobnej schopnosti úverových inštitúcií, ktoré sú materskými podnikmi, sa počítajú na konsolidovanom základe spôsobmi stanovenými v tejto smernici a v smernici 86/635/EHS.

4. Príslušné orgány zodpovedné za udelenie povolenia a dohľad nad materským podnikom, ktorý je úverovou inštitúciou, môžu okrem toho požadovať určovanie čiastkového a nekonsolidovaného ukazovateľa platobnej schopnosti za takýto materský podnik a za akýkoľvek jeho dcérsky podnik, ktorá podlieha ich povoľovacej právomoci a dohľadu. V prípade, že sa takéto monitorovanie uspokojivého rozdelenia kapitálu v rámci bankovej skupiny nevykonáva, musia sa prijať iné opatrenia, ktoré tento cieľ zabezpečia.

5. Bez toho, aby bola dotknutá povinnosť úverových inštitúcií plniť požiadavky vyplývajúce z odsekov 2, 3 a 4 a článku 52 ods. 8 a 9, príslušné orgány zabezpečia, aby tieto ukazovatele najmenej dvakrát za rok počítali buď samotné úverové inštitúcie, ktoré nahlásia výsledky a všetky potrebné čiastkové údaje príslušným orgánom, alebo príslušné orgány, ktoré použijú údaje predložené úverovými inštitúciami.

6. Aktíva a podsúvahové položky sa oceňujú v súlade so smernicou 86/635/EHS.

Článok 41

Čitateľ: vlastné zdroje

Vlastné zdroje v zmysle definície uvedenej v tejto smernici sú v čitateli ukazovateľa platobnej schopnosti.

Článok 42

Menovateľ: rizikovo upravené aktíva a podsúvahové položky

1. K položkám aktív sa priraďujú miery úverového rizika vyjadrené ako percentuálne váhy podľa článkov 43 a 44, a výnimočne podľa článkov 45, 62 a 63. Rizikovo upravenú hodnotu každého aktíva získame tak, že jeho súvahovú hodnotu vynásobíme príslušnou rizikovou váhou.

2. V prípade podsúvahových položiek vymenovaných v prílohe II sa používa dvojfázový výpočet stanovený v článku 43 ods. 2.

3. V prípade podsúvahových položiek uvedených v článku 43 ods. 3 sa potenciálne náklady na náhradu kontraktu v prípade zlyhania druhej zmluvnej strany počítajú jedným z dvoch spôsobov uvedených v prílohe III. Ich rizikovo upravené hodnoty získame tak, že tieto náklady vynásobíme príslušnou váhou rizika zlyhania protistrany podľa článku 43 ods. 1, s výnimkou 100 % váhy, ktorá sa nahradí 50 % váhou.

4. Súčet rizikovo upravených hodnôt aktív a podsúvahových položiek spomenutých v odsekoch 2 a 3 je menovateľom ukazovateľa platobnej schopnosti.

Článok 43

Rizikové váhy

1. Aj keď príslušné orgány v prípade, že to považujú za vhodné, môžu stanoviť vyššie hodnoty, na jednotlivé kategórie aktív sa uplatňujú tieto váhy:

a) Nulová váha

1) hotovosť a jej rovnocenné položky;

2) aktíva predstavujúce pohľadávky voči ústredným vládam a centrálnym bankám zóny A;

3) aktíva predstavujúce pohľadávky voči Európskym spoločenstvám;

4) aktíva predstavujúce pohľadávky spojené s výslovnými zárukami ústredných vlád a centrálnych bánk zóny A alebo z Európskych spoločenstiev;

5) aktíva predstavujúce pohľadávky voči ústredným vládam a centrálnym bankám zóny B, vyjadrené a financované v národných menách dlžníkov;

6) aktíva predstavujúce pohľadávky s výslovnými zárukami ústredných vlád a centrálnych bánk zóny B, vyjadrené a financované v spoločnej národnej mene ručiteľa a dlžníka;

7) aktíva zabezpečené k spokojnosti príslušných orgánov zárukou v podobe cenných papierov ústredných vlád a centrálnych bánk zóny A, cennými papiermi emitovanými Európskymi spoločenstvami, vinkulovaným hotovostným vkladom v úverovej inštitúcii, vkladovými listami alebo podobnými nástrojmi nimi emitovanými alebo u nich zloženými;

b) 20 % váha

1) aktíva predstavujúce pohľadávky voči EIB;

2) aktíva predstavujúce pohľadávky voči multilaterálnym bankám pre rozvoj;

3) aktíva predstavujúce pohľadávky spojené s výslovnou zárukou EIB;

4) aktíva predstavujúce pohľadávky s výslovnými zárukami multilaterálnych bánk pre rozvoj;

5) aktíva predstavujúce pohľadávky voči orgánom regionálnej a miestnej správy zóny A podľa článku 44;

6) aktíva predstavujúce pohľadávky s výslovnými zárukami orgánov regionálnej a miestnej správy zóny A podľa článku 44;

7) aktíva predstavujúce pohľadávky voči úverovým inštitúciám zóny A, ktoré netvoria vlastné zdroje takýchto inštitúcií;

8) aktíva predstavujúce pohľadávky voči úverovým inštitúciám zóny B s dobou splatnosti do jedného roka, ale nie cenné papiere emitované týmito inštitúciami, ktoré sa uznávajú za súčasť ich vlastných zdrojov;

9) aktíva spojené s výslovnými zárukami úverových inštitúcií zóny A;

10) aktíva predstavujúce pohľadávky s dobou splatnosti do jedného roka, spojené s výslovnými zárukami úverových inštitúcií zóny B;

11) aktíva, ktoré sú k spokojnosti príslušných orgánov kryté zárukou v podobe cenných papierov EIB alebo multilaterálnych bánk pre rozvoj;

12) hotovostné položky na ceste;

c) 50 % váha

1) úvery, ktoré sú k spokojnosti príslušných orgánov v plnej výške a úplne zabezpečené hypotékou na obytné nehnuteľnosti, ktoré dlžník obýva alebo prenajím, a úvery, ktoré sú k spokojnosti príslušných orgánov v plnej výške a úplne zabezpečené podielmi vo fínskych bytových podnikoch, ktoré svoju činnosť vykonávajú v súlade so zákonom o fínskom bytovom podniku z roku 1991, a neskoršími podobnými právnymi predpismi, ktoré sa vzťahujú na obytné nehnuteľnosti, ktoré dlžník obýva alebo prenajíma;

"cenné papiere kryté hypotékou", ktoré sa môžu brať ako úvery uvedené v prvom pododseku alebo v článku 62 ods. 1, ak príslušné orgány so zreteľom na platný právny rámec v každom členskom štáte usúdia, že sú rovnocenné vzhľadom na úverové riziko. Bez vplyvu na iné druhy cenných papierov, ktoré možno zahrnúť do tohto bodu 1 a ktoré spĺňajú podmienky v ňom stanovené, medzi "cenné papiere kryté hypotékou" môžu patriť nástroje v zmysle oddielu B bodu 1 písm. a) a b) prílohy k smernici Rady 93/22/EHS ([17]). Príslušné orgány sa musia k svojej spokojnosti ubezpečiť, že:

a) takéto cenné papiere sú plne a priamo kryté skupinou hypoték, ktoré sú tej istej povahy ako hypotéky definované v prvom pododseku alebo v článku 62 ods. 1 a pri vytvorení takýchto cenných papierov krytých hypotékou spĺňajú všetky podmienky;

b) investori do cenných papierov krytých hypotékou priamo alebo prostredníctvom správcu alebo povereného zástupcu majú prijateľné vysoko prioritné záložné právo na aktíva, ktoré sú predmetom hypotéky, proporcionálne k cenným papierom v ich držbe;

c) náklady budúcich období a časovo rozlíšené výnosy: na tieto aktíva sa vzťahujú váhy zodpovedajúce zaradeniu protistrany, ak ju úverová inštitúcia dokáže v zmysle smernice 86/635/EHS zistiť; ak protistranu zistiť nemôže, potom sa na ne vzťahuje paušálna 50 % váha;

d) 100 % váha

1) aktíva predstavujúce pohľadávky voči ústredným vládam a centrálnym bankám zóny B, s výnimkou pohľadávok vyjadrených a financovaných v národnej mene dlžníka;

2) aktíva predstavujúce pohľadávky voči orgánom regionálnej a miestnej správy zóny B;

3) aktíva predstavujúce pohľadávky voči úverovým inštitúciám zóny B s dobou splatnosti presahujúcou jeden rok;

4) aktíva predstavujúce pohľadávky voči nebankovým sektorom zóny A a B;

5) hmotné "aktíva" v zmysle článku 4 ods. 10 smernice 86/635/EHS;

6) akciové podiely, účasti a iné podiely na vlastných zdrojoch iných úverových inštitúcií, ktoré sa neodpočítavajú od vlastných zdrojov veriteľských inštitúcií;

7) všetky ostatné aktíva, ktoré sa neodpočítavajú od vlastných zdrojov.

2. Nasledujúce pravidlá platia pre podsúvahové položky, na ktoré sa nevzťahuje odsek 3. Najprv sa zoskupia do rizikových kategórií stanovených v prílohe II. Do úvahy sa berie plná hodnota plne rizikových položiek, 50 % hodnoty stredne rizikových položiek, 20 % hodnoty stredne/nízkorizikových položiek, zatiaľ čo hodnota bezrizikových položiek sa nastaví na nulu. Druhým krokom je vynásobiť podsúvahové hodnoty, upravené horeuvedeným spôsobom, váhami priradenými jednotlivým protistranám v súlade s rozdelením aktív stanoveným v odseku 1 a v článku 44. V prípade zmlúv o predaji a spätnej kúpe aktív a v prípade priamych termínovaných nákupov sa použijú váhy, ktoré sú priradené k týmto aktívam, a nie váhy prislúchajúce protistranám zapojeným do transakcie. Nesplatená časť kapitálu upísaného Európskemu investičnému fondu sa môže vážiť na 20 %.

3. Metódy určené v prílohe III sa uplatnia pri podsúvahových položkách uvedených v prílohe IV, s výnimkou:

- kontraktov obchodovaných na uznaných burzách,

- devízových kontraktov (s výnimkou obchodov so zlatom) s pôvodnou lehotou splatnosti do 14 dní.

Príslušné orgány členských štátov až do 31. decembra 2006 od uplatnenia metód stanovených v prílohe III môžu oslobodiť mimoburzové kontrakty, ktoré zúčtuje zúčtovací ústav, ktorý vystupuje v pozícii právnej protistrany, a pri ktorých všetci účastníci denne v plnej výške ručia (kauciou) za angažovanosť, ktorú na zúčtovací ústav prenášajú, čím mu poskytujú ochranu voči súčasnej aj potenciálnej budúcej angažovanosti. Príslušné orgány sa musia ubezpečiť, že poskytnuté záruky zabezpečujú rovnakú úroveň ochrany ako záruky, ktoré spĺňajú podmienky uvedené v odseku 1 písm. a) bode 7, a že riziko kumulácie angažovanosti zúčtovacieho ústavu nad úroveň trhovej hodnoty poskytnutých záruk je eliminované. V prípade, že sa túto možnosť rozhodnú využiť, členské štáty o tom informujú Komisiu.

4. Ak sú s podsúvahovými položkami spojené výslovné garancie, budú sa vážiť tak, ako keby vznikli vo vzťahu k ručiteľovi, a nie voči protistrane. Ak je potenciálna angažovanosť spojená s podsúvahovými transakciami k spokojnosti príslušných orgánov úplne a v celej výške krytá akýmikoľvek aktívami, ktoré sa akceptujú ako záruka v odseku 1 písm. a) bode 7 a písm. b) bode 11, potom sa podľa konkrétneho druhu záruky použije váha 0 %, resp. 20 %.

Členské štáty môžu uplatniť 50 % váhu na podsúvahové položky, pri ktorých ide o záruky (zaistenia) alebo garancie s povahou úverových substitútov a ktoré sú k spokojnosti príslušných orgánov úplne kryté hypotékami, ktoré spĺňajú podmienky stanovené v odseku 1 písm. c) bode 1, a to za predpokladu, že ručiteľ má na predmet záruky bezprostredné právo.

5. Ak sa pohľadávky alebo podsúvahové položky vážia nižšou sadzbou, pretože sú k spokojnosti príslušných orgánov spojené s výslovnými garanciami alebo zárukami (záložným právom), nižšie váhy sa uplatnia len na tú časť, na ktorú sa vzťahuje garancia, resp. ktorá je úplne krytá zárukou.

Článok 44

Váženie pohľadávok voči orgánom regionálnej a miestnej správy členských štátov

1. Bez ohľadu na požiadavky uvedené v článku 43 ods. 1 písm. b) členské štáty môžu pri svojich orgánoch regionálnej správy a miestnej správy stanoviť váhu 0 %, ak medzi pohľadávkami voči týmto orgánom a pohľadávkami voči ústrednej vláde nie je žiadny rozdiel v riziku vzhľadom na príjmové právomoci orgánov regionálnej a miestnej správy a existenciu špecifických inštitucionálnych riešení, ktoré znižujú riziko ich platobnej neschopnosti. Nulová váha stanovená v súlade s týmito kritériami sa uplatňuje na pohľadávky a podsúvahové položky voči dotknutým orgánom regionálnej a miestnej správy a na pohľadávky a podsúvahové položky voči iným subjektom, ktoré tieto orgány regionálnej správy a miestnej správy garantujú, resp. ktoré sú k spokojnosti príslušných orgánov kryté zárukou v podobe cenných papierov, ktorých emitentmi sú tieto orgány regionálnej a miestnej správy.

2. Ak sú presvedčené o opodstatnenosti použitia nulovej váhy podľa kritérií stanovených v odseku 1, členské štáty to oznámia Komisii. Komisia túto informáciu rozpošle ostatným dotknutým stranám. Ostatné členské štáty môžu úverovým inštitúciám, ktoré podliehajú dohľadu ich príslušných orgánov, poskytnúť možnosť uplatniť nulovú váhu v prípade, že uzavrú obchodnú transakciu s dotknutými orgánmi regionálnej a miestnej správy, resp. ak majú pohľadávky nimi garantované vrátane pohľadávok krytých cennými papiermi.

Článok 45

Ďalšie váhy

1. Bez toho, aby bol dotknutý článok 44 ods. 1, členské štáty môžu uplatniť váhu 20 % na aktíva, ktoré sú k spokojnosti dotknutých príslušných orgánov kryté zárukou v podobe cenných papierov, ktoré emitovali orgány regionálnej a miestnej správy zóny A v podobe vkladov v úverových inštitúciách zóny A (okrem danej úverujúcej inštitúcie) alebo vkladových listov a podobných nástrojov, ktoré tieto úverové inštitúcie vydávajú.

2. Členské štáty môžu uplatniť váhu 10 % na pohľadávky voči inštitúciám, ktoré sa špecializujú na medzibankový trh a trh s verejným dlhom v ich domovských členských štátoch a ktoré podliehajú intenzívnemu dohľadu príslušných orgánov, ak tieto aktíva sú k spokojnosti príslušných orgánov domovských členských štátov v plnej výške a úplne kryté nejakou kombináciou aktív uvedených v článku 43 ods. 1 písm. a) a b), ktoré uznávajú za primeranú a dostatočnú záruku.

3. Členské štáty informujú Komisiu o všetkých ustanoveniach prijatých v súlade s odsekmi 1 a 2, ako aj o dôvodoch, ktoré ich k tomu viedli. Komisia odovzdá tieto informácie ostatným členským štátom. Komisia pravidelne hodnotí dosah týchto ustanovení, aby zabezpečila, že nespôsobia deformácie podmienok hospodárskej súťaže.

Článok 46

Správne organizácie a neziskové podniky

Na účely článku 43 ods. 1 písm. b) príslušné orgány môžu do konceptu orgánov regionálnej a miestnej správy zahrnúť aj neziskové správne organizácie, ktoré podliehajú orgánom regionálnej a miestnej správy, resp. iným orgánom, ktoré podľa názoru príslušných orgánov plnia rovnaké úlohy ako orgány regionálnej a miestnej správy.

Príslušné orgány môžu do konceptu orgánov regionálnej a miestnej správy zahrnúť cirkvi a náboženské komunity založené ako právnické osoby podľa verejného práva, pokiaľ vyberajú dane v súlade s právnymi predpismi, ktoré ich na to oprávňujú. V tom prípade však neplatí možnosť uvedená v článku 44.

Článok 47

Úroveň ukazovateľa platobnej schopnosti

1. Úverové inštitúcie sú povinné stále dodržiavať ukazovateľ definovaný v článku 40 na úrovni najmenej 8 %.

2. Bez ohľadu na odsek 1 príslušné orgány v prípade, že to považujú za vhodné, môžu určiť vyššie minimálne hodnoty.

3. Ak ukazovateľ klesne pod 8 %, príslušné orgány zabezpečia, že daná úverová inštitúcia prijme opatrenia potrebné na čo najrýchlejší návrat ukazovateľa na požadovanú minimálnu hodnotu.

Oddiel 3

Vysoká angažovanosť

Článok 48

Nahlasovanie vysokej angažovanosti

1. Angažovanosť úverovej inštitúcie voči jednému klientovi alebo skupine prepojených klientov sa považuje za vysokú, ak jej hodnota dosiahne alebo prekročí 10 % jej vlastných zdrojov.

2. Úverová inštitúcia nahlasuje príslušným orgánom každú vysokú angažovanosť v zmysle odseku 1. Členské štáty stanovia, že takéto nahlasovanie podľa ich uváženia prebieha jedným z nasledujúcich dvoch spôsobov:

- nahlasovanie všetkých prípadov vysokej angažovanosti aspoň raz za rok, kombinované s priebežným nahlasovaním všetkých nových prípadov vysokej angažovanosti a prípadov zvýšenia existujúcich vysokých angažovaností o najmenej 20 % počas roka;

- nahlasovanie všetkých prípadov vysokej angažovanosti aspoň štyrikrát za rok.

3. Prípady angažovanosti, ktoré majú výnimku podľa článku 49 ods. 7 písm. a), b), c), d), f), g) a h), sa však nemusia nahlasovať spôsobom stanoveným v odseku 2. Frekvencia nahlasovania stanovená v druhej zarážke odseku 2 sa môže znížiť na dvakrát za rok v prípade angažovaností uvedených v článku 49 ods. 7 písm. e) a i), ako aj v odsekoch 8, 9 a 10.

4. Príslušné orgány požadujú od každej úverovej inštitúcie používanie správnych administratívnych a účtovných postupov a dostatočných vnútorných kontrolných mechanizmov na identifikáciu a evidenciu prípadov vysokej angažovanosti a ich následných zmien v zmysle definície a požiadaviek tejto smernice, ako aj na monitorovanie tejto angažovanosti v spojitosti s vlastnou politikou angažovanosti každej úverovej inštitúcie.

Ak úverová inštitúcia využije odsek 3, vedie záznamy o uvedených dôvodoch počas najmenej jedného roka po vzniku udalosti, na ktorú sa úľava vzťahuje, aby príslušné orgány mohli určiť, či takáto úľava je opodstatnená.

Článok 49

Limity vysokej angažovanosti

1. Úverová inštitúcia nesmie mať voči jednému klientovi alebo skupine prepojených klientov angažovanosť, ktorej hodnota presiahne 25 % jej vlastných zdrojov.

2. Ak je takýto klient alebo skupina prepojených klientov materským podnikom alebo dcérskym podnikom úverovej inštitúcie a/alebo jednou alebo viacerými dcérskymi podnikmi takéhoto materského podniku, potom sa percentuálna hranica stanovená v odseku 1 znižuje na 20 %. Členské štáty však môžu z 20% limitu vyňať prípady angažovanosti voči takýmto klientom, ak zabezpečia špecifické monitorovanie takýchto angažovaností pomocou iných opatrení alebo postupov. Obsah takýchto opatrení alebo postupov oznámia Komisii a Poradnému výboru pre bankovníctvo.

3. Úverová inštitúcia nesmie mať vysoké angažovanosti, ktorých celková výška presahuje 800 % jej vlastných zdrojov.

4. Členské štáty môžu uplatniť limity, ktoré sú prísnejšie ako limity stanovené v odsekoch 1, 2 a 3.

5. Úverová inštitúcia musí limity angažovanosti stanovené v odseku 1, 2 a 3 spĺňať v každom momente. Ak angažovanosť v určitých výnimočných prípadoch tieto hranice prekročí, túto skutočnosť musí bezodkladne ohlásiť príslušným orgánom, ktoré v prípade, že si to okolnosti vyžadujú, môžu úverovej inštitúcii určiť ohraničenú nápravnú lehotu na splnenie požadovaných limitov.

6. Členské štáty môžu od uplatnenia odsekov 1, 2 a 3 plne alebo čiastočne oslobodiť prípady angažovanosti úverovej inštitúcie voči jej materského podniku, voči iným dcérskym podnikom tohto materského podniku alebo voči jej vlastným dcérskym podnikom, ak sa na tieto podniky vzťahuje konsolidovaný dohľad, ktorému podlieha aj sama úverová inštitúcia, v súlade s touto smernicou alebo podobnými štandardmi platnými v tretej krajine.

7. Členské štáty môžu od uplatnenia odsekov 1, 2 a 3 plne alebo čiastočne oslobodiť nasledujúce prípady angažovanosti:

a) aktíva predstavujúce pohľadávky voči ústredným vládam a centrálnym bankám zóny A;

b) aktíva predstavujúce pohľadávky voči Európskym spoločenstvám;

c) aktíva predstavujúce pohľadávky spojené s výslovnými zárukami ústredných vlád a centrálnych bánk zóny A alebo Európskych spoločenstiev;

d) iné angažovanosti prislúchajúce alebo garantované ústrednými vládami alebo centrálnymi bankami zóny A, alebo Európskymi spoločenstvami;

e) aktíva predstavujúce pohľadávky a iné angažovanosti voči ústredným vládam a centrálnym bankám zóny B, vyjadrené a prípadne financované v národných menách dlžníkov;

f) aktíva zabezpečené k spokojnosti príslušných orgánov zárukou v podobe cenných papierov ústredných vlád a centrálnych bánk zóny A, resp. cenných papierov emitovaných Európskymi spoločenstvami alebo orgánmi regionálnej a miestnej správy členského štátu, ktorým článok 44 priraďuje na účely zisťovania platobnej schopnosti nulové riziko;

g) aktíva a iné angažovanosti, ktoré sú k spokojnosti príslušných orgánov kryté zárukou v podobe hotovostných vkladov vo veriteľskej inštitúcii alebo v úverovej inštitúcii, ktorá je materským podnikom alebo dcérskym podnikom veriteľskej inštitúcie;

h) aktíva a iné angažovanosti, ktoré sú k spokojnosti príslušných orgánov kryté zárukou v podobe vkladových listov vydaných veriteľskou inštitúciou alebo úverovou inštitúciou, ktorá je materským podnikom alebo dcérskym podnikom veriteľskej inštitúcie, ktoré sú zložené u niektorej z nich;

i) aktíva predstavujúce pohľadávky a iné angažovanosti splatné do jedného roka voči úverovým inštitúciám, ktoré netvoria vlastné zdroje týchto inštitúcií;

j) aktíva predstavujúce pohľadávky a iné angažovanosti voči inštitúciám, ktoré nie sú úverovými inštitúciami, ale spĺňajú podmienky uvedené v článku 45 ods. 2, s dobou splatnosti do jedného roka, a kryté spôsobom uvedeným v tom istom odseku;

k) obchodné zmenky a podobné zmenky splatné do jedného roka s podpisom iných úverových inštitúcií;

l) dlhové cenné papiere v zmysle definície v článku 22 ods. 4 smernice 85/611/EHS;

m) až do ďalšej koordinácie podiely v poisťovniach uvedené v článku 51 ods. 3 do výšky 40 % vlastných zdrojov úverovej inštitúcie, ktorá takýto podiel nadobudla;

n) aktíva predstavujúce pohľadávky voči regionálnym alebo ústredným úverovým inštitúciám, s ktorými je veriteľská inštitúcia spojená v sieti v súlade s právnymi alebo štatutárnymi nariadeniami a ktorá je podľa týchto ustanovení zodpovedná za hotovostné zúčtovanie operácií v rámci siete;

o) angažovanosti, ktorú sú k spokojnosti príslušných orgánov zabezpečené zárukou v podobe cenných papierov, ktoré nie sú uvedené bode f) pod podmienkou, že tieto cenné papiere nevydala sama úverová inštitúcia, jej materský podnik ani žiadny z ich dcérskych podnikov, ani klient, ani skupina prepojených klientov, ktorej sa to týka. Cenné papiere zastavené ako záruka sa musia oceniť na trhovú hodnotu, musia mať hodnotu vyššiu, ako je výška angažovanosti, ktorú majú kryť, a musia sa obchodovať na burze alebo sa musia účinne obchodovať a kótovať na trhu, ktorý funguje pod záštitou uznaných profesionálnych prevádzkovateľov a ktorý k spokojnosti príslušných orgánov členského štátu, v ktorom má úverová inštitúcia pôvod, umožňuje určiť objektívnu cenu, tak aby bolo možné priebežne sledovať kvalifikovanú nadhodnotu. Kvalifikovaná nadhodnota musí normálne dosahovať výšku 100 %, ale 150 % v prípade akcií a 50 % v prípade dlhových cenných papierov, ktorých emitentmi sú úverové inštitúcie, orgány regionálnej a miestnej správy členských štátov, iné, ako boli uvedené v článku 44, a v prípade dlhových cenných papierov EIB a multilaterálnych bánk pre rozvoj. Cenné papiere použité ako záruka nesmú tvoriť vlastné zdroje úverových inštitúcií;

p) úvery, ktoré sú k spokojnosti príslušných orgánov zabezpečené hypotékou na obytný nehnuteľný majetok alebo podielmi vo fínskych bytových podnikoch, ktoré svoju činnosť vykonávajú v súlade so zákonom o fínskom bytovom podniku z roku 1991 a neskoršími podobnými právnymi predpismi, a nájomnými transakciami, pri ktorých si prenajímateľ ponecháva plné vlastnícke právo na prenajaté obytné nehnuteľnosti až dovtedy, kým nájomca neuplatní svoju kúpnu opciu, a to vo všetkých prípadoch vo výške 50 % hodnoty dotknutých obytných nehnuteľností. Hodnota nehnuteľností sa k spokojnosti príslušných orgánov počíta pomocou prísnych odhadovacích pravidiel stanovených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením. Odhad sa vykonáva aspoň raz za rok. Na účely tohto bodu obytný nehnuteľný majetok znamená obydlie, ktoré dlžník obýva alebo prenajíma;

q) 50 % stredne/nízkorizikových podsúvahových položiek uvedených v prílohe II;

r) pod podmienkou súhlasu príslušných orgánov iné garancie ako úverové garancie, ktoré na základe zákona alebo nariadenia poskytnú svojim členom programy vzájomného ručenia so štatútom úverových inštitúcií, pričom na ich hodnotu sa uplatní 20 % riziková váha;

Členské štáty oznámia Komisii, ak sa túto možnosť rozhodnú využiť, aby nedošlo k narušeniu hospodárskej súťaže;

a) nízkorizikové podsúvahové položky uvedené v prílohe II, na ktoré sa vzťahuje zmluva s klientom alebo skupinou prepojených klientov, podľa ktorej angažovanosť môže vzniknúť len vtedy, ak sa dokáže, že nespôsobí prekročenie limitov stanovených v odseku 1, 2 a 3.

8. Na účely odsekov 1, 2 a 3 členské štáty môžu použiť váhu 20 % na aktíva predstavujúce pohľadávky voči orgánom regionálnej a miestnej správy členského štátu a na iné angažovanosti voči týmto orgánom, resp. nimi garantované; za podmienok stanovených v článku 44 však môžu členské štáty túto sadzbu znížiť na 0 %.

9. Pre účely odsekov 1, 2 a 3 členské štáty môžu použiť váhu 20 % na aktíva predstavujúce pohľadávky a iné angažovanosti voči úverovým inštitúciám so splatnosťou od jedného do troch rokov a váhu 50 % na aktíva predstavujúce pohľadávky voči úverovým inštitúciám so splatnosťou nad tri roky, a to za predpokladu, že ide o dlhové nástroje, ktoré emitovala úverová inštitúcia a ktoré sa podľa stanoviska príslušných orgánov dajú účinne obchodovať na trhu profesionálnych prevádzkovateľov, a že sú na tomto trhu denne kótované, resp. že ich emisiu schválili príslušné orgány členského štátu pôvodu emitujúcej úverovej inštitúcie. Tieto položky však v žiadnom prípade nesmú tvoriť vlastné zdroje.

10. Ako výnimku z odseku 7 bodu i) a ods. 9 členské štáty môžu použiť váhu 20 % na aktíva predstavujúce pohľadávky a iné angažovanosti voči úverovým inštitúciám bez ohľadu na dobu ich splatnosti.

11. Ak za angažovanosť voči klientovi ručí tretia osoba alebo záruka v podobe cenných papierov emitovaných treťou stranou za podmienok stanovených v odseku 7 písm. o), členské štáty môžu:

- túto angažovanosť brať tak, ako keby vznikla voči takejto tretej osobe, a nie voči klientovi, ak tretia osoba angažovanosť priamo a bezpodmienečne garantuje k spokojnosti príslušných orgánov,

- túto angažovanosť brať tak, ako keby vznikla voči takejto tretej osobe, a nie voči klientovi, ak je angažovanosť definovaná v odseku 7 písm. o) krytá zárukou za podmienok v ňom stanovených.

12. Rada na základe správy Komisie zhodnotí najneskôr do 1. januára 1999 používanie pravidiel pre medzibankové angažovanosti uvedené v odseku 7 písm. i) a odsekoch 9 a 10. Rada rozhodne o akýchkoľvek prípadných zmenách, ktoré sa majú uskutočniť na návrh Komisie.

Článok 50

Kontrola vysokej angažovanosti na konsolidovanom a nekonsolidovanom základe

1. Ak úverová inštitúcia nie je materským podnikom ani dcérskym podnikom, potom sa dodržiavanie povinností stanovených v článkoch 48 a 49 a vo všetkých ostatných ustanoveniach spoločenstva, ktoré sa na túto oblasť vzťahujú, sleduje na nekonsolidovanom základe.

2. V ostatných prípadoch sa dodržiavanie povinností stanovených v článkoch 48 a 49 a vo všetkých ostatných ustanoveniach spoločenstva, ktoré sa na túto oblasť vzťahujú, sleduje na konsolidovanom základe v súlade s článkami 52 až 56.

3. Členské štáty môžu upustiť od individuálneho alebo čiastkového monitorovania plnenia povinností stanovených v článkoch 48 a 49 a vo všetkých ostatných ustanoveniach spoločenstva zo strany úverovej inštitúcie, ktorá ako materský podnik podlieha konsolidovanému dohľadu, a zo strany dcérskeho podniku takejto úverovej inštitúcie, ktorej udelili povolenie na činnosť a ktorá podlieha ich dohľadu a monitorovaniu na konsolidovanom základe.

Členské štáty upustia od takéhoto monitorovania aj v prípade, že materský podnik je finančná holdingová spoločnosť založená v tom istom členskom štáte ako úverová inštitúcia, a to za predpokladu, že na túto spoločnosť sa vzťahuje rovnaké monitorovanie ako na úverové inštitúcie.

V prípadoch uvedených v prvom a druhom pododseku sa musia prijať opatrenia, ktoré zabezpečia správne rozdelenie rizík v rámci skupiny.

Oddiel 4

Kvalifikované účasti mimo finančného sektora

Článok 51

Obmedzenie nefinančných kvalifikačných účastí

1. Žiadna úverová inštitúcia nesmie mať kvalifikovaná účasť presahujúcu 15 % jej vlastných zdrojov v podniku, ktorý nie je úverovou inštitúciou, finančnou inštitúciou ani podnikom vykonávajúcim činnosť uvedenú v druhom pododseku článku 43 ods. 2 písm. f) smernice 86/635/EHS.

2. Celkový objem kvalifikačných podielov úverovej inštitúcie v podnikoch, ktoré nie sú úverovými inštitúciami, finančnými inštitúciami ani podnikmi vykonávajúcimi činnosť uvedenú v druhom pododseku článku 43 ods. 2 písm. f) smernice 86/635/EHS, nesmie prekročiť 60 % jej vlastných zdrojov.

3. Členské štáty nemusia limity stanovené v odsekoch 1 a 2 uplatňovať na podiely v poisťovniach v zmysle definície v smernici 73/239/EHS ([18]) a v smernici 79/267/EHS ([19]).

4. Akcie držané prechodne počas finančnej reorganizácie alebo záchrannej operácie, počas bežného postupu upisovania alebo v mene inštitúcie na účet iných subjektov, sa na účely výpočtu limitov stanovených v odsekoch 1 a 2 nepovažujú za kvalifikované účasti. Akcie, ktoré nie sú stálymi finančnými aktívami v zmysle článku 35 ods. 2 smernice 86/635/EHS, sa nezahŕňajú.

5. Limity stanovené v odsekoch 1 a 2 sa môžu prekročiť len za mimoriadnych okolností. V takých prípadoch však príslušné orgány môžu od úverovej inštitúcie požadovať, aby buď zvýšila svoje vlastné zdroje, alebo prijala iné podobné opatrenia.

6. Členské štáty môžu stanoviť, že príslušné orgány neuplatňujú limity stanovené v odsekoch 1 a 2, ak zároveň stanovia, že suma, o ktorú kvalifikované účasti úverovej inštitúcie tieto limity presahujú, musí byť na 100 % krytá vlastnými zdrojmi a že tieto vlastné zdroje sa nezapočítavajú pri výpočte ukazovateľa platobnej schopnosti. V prípade, že sú prekročené oba limity stanovené v odsekoch 1 a 2, suma krytá z vlastných zdrojov je vyššia ako sumy, o ktoré boli limity prekročené.

KAPITOLA 3

DOHĽAD NA KONSOLIDOVANOM ZÁKLADE

Článok 52

Dohľad úverových inštitúcií na konsolidovanom základe

1. Každá úverová inštitúcia, ktorá má dcérsky podnik, ktorý je úverovou alebo finančnou inštitúciou, alebo má v takýchto inštitúciách podiel, podlieha dohľadu na základe jej konsolidovanej finančnej situácie v rozsahu a spôsobom stanoveným v článku 54. Takýto dohľad sa vykonáva aspoň v oblastiach uvedených v odsekoch 5 a 6.

2. Každá úverová inštitúcia, ktorej materský podnik je finančná holdingová spoločnosť, podlieha dohľadu na základe konsolidovanej finančnej situácie tejto finančnej holdingovej spoločnosti v rozsahu a spôsobom stanoveným v článku 54. Takýto dohľad sa vykonáva aspoň v oblastiach uvedených v odsekoch 5 a 6. Z konsolidácie finančnej situácie finančnej holdingovej spoločnosti nijakým spôsobom nevyplýva, že príslušné orgány sú povinné zohrávať dohľadnú úlohu aj vo vzťahu k samej finančnej holdingovej spoločnosti.

3. Členské štáty, resp. príslušné orgány zodpovedné za výkon konsolidovaného dohľadu v zmysle článku 53 môžu v doleuvedených prípadoch rozhodnúť, že úverová inštitúcia, finančná inštitúcia alebo podnik poskytujúci doplnkové bankové služby, ktorý je dcérskym podnikom alebo v ktorom má sledovaná inštitúcia účasť, sa nemusí zahrnúť do konsolidácie:

- ak sa podnik, ktorý by sa do konsolidácie mal zahrnúť, nachádza v tretej krajine, v ktorej právne prekážky obmedzujú prenos potrebných informácií,

- ak podľa stanoviska príslušných orgánov podnik, ktorý by sa mal zahrnúť do konsolidácie, má len zanedbateľný význam pre ciele monitorovania úverových inštitúcií a v každom prípade, ak bilančná suma podniku, ktorý by sa do konsolidácie mal zahrnúť, je menšia ako nižšia z nasledujúcich hodnôt: 10 miliónov EUR alebo 1 % bilančnej sumy materského podniku, resp. podniku, ktorý v ňom má účasť. Ak horeuvedené kritériá spĺňa viac podnikov, do konsolidácie sa musia zahrnúť napriek tomu vtedy, ak ako celok vzhľadom na horeuvedené ciele už nie sú zanedbateľné, alebo

- ak by podľa stanoviska príslušných orgánov zodpovedných za konsolidovaný dohľad zohľadnenie finančnej situácie podniku, ktorý by sa mal do konsolidácie zahrnúť, bolo nevhodné alebo zavádzajúce vzhľadom na ciele dohľadu úverových inštitúcií.

4. Ak príslušné orgány členského štátu nezahrnú do konsolidácie dcérsky podnik úverovej inštitúcie v jednom z prípadov uvedených v druhej a tretej zarážke odseku 3, príslušné orgány členského štátu, v ktorom sa tento dcérsky podnik úverovej inštitúcie nachádza, môžu požiadať materský podnik o informácie, ktoré im môžu pomôcť pri výkone dohľadu nad takouto úverovou inštitúciou.

5. Sledovanie platobnej schopnosti, primeranosti vlastných zdrojov na krytie trhových rizík a kontrola vysokej angažovanosti sa vykonávajú na konsolidovanom základe v súlade s týmto článkom a článkami 53 až 56. Členské štáty prijmú všetky potrebné opatrenia na prípadné zahrnutie finančných holdingových spoločností do konsolidovaného dohľadu v súlade s odsekom 2.

Dodržiavanie limitov stanovených v článku 51 ods. 1 a 2 sa sleduje a kontroluje na základe konsolidovanej alebo čiastočne konsolidovanej finančnej situácie úverovej inštitúcie.

6. Príslušné orgány zabezpečia, aby všetky podniky zahrnuté do konsolidovaného dohľadu úverovej inštitúcie podľa odsekov 1 a 2 mali primerané kontrolné mechanizmy, ktoré dokážu produkovať dáta a informácie, ktoré sú relevantné pre výkon dohľadu na konsolidovanom základe.

7. Bez toho, aby boli dotknuté konkrétne ustanovenia uvedené v iných smerniciach, členské štáty môžu pri individuálnom alebo konsolidovanom dohľade upustiť od uplatňovania pravidiel stanovených v odseku 5 na úverovú inštitúciu, ktorá ako materský podnik podlieha dohľadu na konsolidovanom základe, ako aj na akýkoľvek dcérsky podnik, ktorá podlieha ich povoľovacím kompetenciám a dohľadu a ktorý je zahrnutý do konsolidovaného dohľadu jej materského podniku. Tá istá výnimka sa povoľuje aj v prípade, že materský podnik je finančná holdingová spoločnosť so sídlom v tom istom členskom štáte ako úverová inštitúcia, a to za predpokladu, že podlieha rovnakému dohľadu ako úverové inštitúcie, najmä pokiaľ ide o štandardy stanovené v odseku 5.

V oboch prípadoch uvedených v prvom pododseku sa musia urobiť potrebné opatrenia na zabezpečenie primeraného rozloženia kapitálu v rámci bankovej skupiny.

Ak príslušné orgány uplatnia tieto pravidlá individuálne na takéto úverové inštitúcie, pri výpočte vlastných zdrojov môžu využiť ustanovenia posledného pododseku článku 3 ods. 2.

8. Ak úverová inštitúcia, ktorej materský podnik je úverová inštitúcia, získala povolenie na činnosť a je umiestnená v inom členskom štáte, príslušné orgány, ktoré jej povolenie udelili, uplatnia na takúto inštitúciu pravidlá stanovené v odseku 5 na individuálnom, prípadne konsolidovanom základe.

9. Bez ohľadu na požiadavky stanovené v odseku 8, príslušné orgány zodpovedné za udelenie povolenia dcérskemu podniku materského podniku, ktorý je úverovou inštitúciou, môžu na základe bilaterálnej dohody delegovať svoje dohľadné kompetencie na príslušné orgány, ktoré udelili povolenie materskému podniku, aby tieto mohli prevziať zodpovednosť za výkon dohľadu nad dcérskym podnikom v súlade s touto smernicou. Komisia musí byť informovaná o existencii a obsahu dohôd tohto druhu. Získané informácie postúpi príslušným orgánom ostatných členských štátov a Poradnému výboru pre bankovníctvo.

10. Členské štáty stanovia, že ich príslušné orgány zodpovedné za výkon dohľadu na konsolidovanom základe môžu dcérske podniky úverovej inštitúcie alebo finančnej holdingovej spoločnosti, ktoré nepatria do rozsahu dohľadu na konsolidovanom základe, požiadať o informácie uvedené v článku 55. V takom prípade sa uplatňujú postupy pre prenos a overovanie informácií stanovené v uvedenom článku.

Článok 53

Príslušné orgány zodpovedné za výkon dohľadu na konsolidovanom základe

1. Ak je materský podnik úverovou inštitúciou, dohľad na konsolidovanom základe vykonávajú príslušné orgány, ktoré mu udelili povolenie na činnosť podľa článku 4.

2. Ak je materský podnik úverovej inštitúcie finančná holdingová spoločnosť, dohľad na konsolidovanom základe vykonávajú príslušné orgány, ktoré tejto úverovej inštitúcii udelili povolenie na činnosť podľa článku 4.

Ak však materským podnikom úverových inštitúcií, ktoré získali povolenie na činnosť v dvoch alebo viacerých členských štátoch, je tá istá finančná holdingová spoločnosť, dohľad na konsolidovanom základe vykonávajú príslušné orgány úverovej inštitúcie, ktoré jej udelili povolenie v členskom štáte, v ktorom bola finančná holdingová spoločnosť založená.

Ak v členskom štáte, v ktorom bola finančná holdingová spoločnosť založená, nebolo udelené povolenie žiadnej úverovej inštitúcii, príslušné orgány dotknutých členských štátov (vrátane príslušných orgánov členského štátu, v ktorom bola finančná holdingová spoločnosť založená) sa budú snažiť dohodnúť na tom, kto z nich bude dohľad na konsolidovanom základe vykonávať. Ak takúto dohodu nedosiahnu, dohľad na konsolidovanom základe vykonávajú príslušné orgány, ktoré udelili povolenie úverovej inštitúcii s najväčšou bilančnou sumou; ak je toto číslo rovnaké, dohľad na konsolidovanom základe vykonávajú príslušné orgány, ktoré povolenie uvedené v článku 4 udelili ako prvé.

3. Dotknuté príslušné orgány po spoločnej dohode môžu upustiť od uplatňovania pravidiel stanovených v prvom a druhom pododseku odseku 2.

4. V dohodách uvedených v treťom pododseku odseku 2 a v odseku 3 sa stanovia postupy spolupráce a prenosu informácií, ktoré umožnia splniť ciele dohľadu na konsolidovanom základe.

5. Ak členské štáty majú na bankový dohľad nad úverovými inštitúciami a finančnými inštitúciami viac ako jeden príslušný orgán, členské štáty prijmú potrebné opatrenia na zabezpečenie koordinácie medzi takýmito úradmi.

Článok 54

Forma a rozsah konsolidácie

1. Príslušné orgány zodpovedné za výkon dohľadu na konsolidovanom základe na účely dohľadu musia požadovať úplnú konsolidáciu všetkých úverových inštitúcií a finančných inštitúcií, ktoré sú dcérskymi podnikmi materského podniku.

V prípade, že podľa stanoviska príslušných orgánov je zodpovednosť materského podniku, ktorý má podiel na kapitále, vzhľadom na zodpovednosť ostatných akcionárov a členov, ktorých platobná schopnosť je uspokojivá, obmedzená na takýto podiel na kapitále, je možné predpísať proporcionálnu konsolidáciu. Zodpovednosť ostatných akcionárov a členov musí byť jasne stanovená, v prípade potreby prostredníctvom formálneh podpísaných záväzkov.

2. Príslušné orgány zodpovedné za výkon dohľadu na konsolidovanom základe musia pri svojom výkone požadovať proporcionálnu konsolidáciu účastí v úverových inštitúciách a finančných inštitúciách, ktoré riadi podnik zahrnutý do konsolidácie spolu s jednými alebo viacerými podnikmi, ktoré do konsolidácie zahrnuté nie sú, ak sa zodpovednosť týchto podnikov obmedzuje na veľkosť ich podielu na kapitále.

3. V prípade účasti a iných kapitálových väzieb, ako sú väzby uvedené v odsekoch 1 a 2, príslušné orgány určia, či a ako sa má konsolidácia vykonať. Predovšetkým môžu povoliť alebo požadovať použitie metódy ekvivalencie (metóda podielového oceňovania a účtovania investícií do iného podniku). Táto metóda však neznamená zahrnutie podnikov, ktorých sa to týka, do dohľadu na konsolidovanom základe.

4. Bez vplyvu na odseky 1, 2 a 3 príslušné orgány určia, či a ako sa má vykonať konsolidácia v týchto prípadoch:

- ak podľa stanoviska príslušných orgánov úverová inštitúcia podstatným spôsobom ovplyvňuje jednu alebo viac úverových inštitúcií alebo finančných inštitúcií, a pritom v nich nemá účasť ani iné kapitálové väzby,

- ak dve alebo viac úverových inštitúcií alebo finančných inštitúcií začne riadiť jeden manažment, pričom to nie je v súlade s kontraktom, stanovami ani spoločenskou zmluvou,

- ak dve alebo viac úverových inštitúcií alebo finančných inštitúcií má správne, riadiace alebo dohľadné orgány, ktorých členmi sú tie isté osoby tvoriace väčšinu.

Príslušné orgány môžu predovšetkým povoliť alebo požadovať použitie metódy uvedenej v článku 12 smernice 83/349/EHS. Použitie tejto metódy však neznamená zahrnutie podnikov, ktorých sa to týka, do dohľadu na konsolidovanom základe.

5. Ak sa dohľad na konsolidovanom základe vyžaduje v súlade s článkom 52 ods. 1 a 2, podniky poskytujúce doplnkové bankové služby sa do konsolidácie zahrnú v prípadoch a spôsobmi stanovenými v odsekoch 1 až 4 tohto článku.

Článok 55

Informácie predkladané holdingovými spoločnosťami so zmiešanou činnosťou

a ich dcérskymi podnikmi

1. Až do ďalšej koordinácie metód konsolidácie členské štáty stanovia, že v prípade, že materský podnik jednej alebo viacerých úverových inštitúcií je holdingová spoločnosť so zmiešanou činnosťou, príslušné orgány zodpovedné za udelenie povolenia a dohľad týchto úverových inštitúcií od nich požadujú akékoľvek informácie, ktoré sú relevantné pre dohľad týchto dcérskych úverových inštitúcií, pričom sa na holdingovú spoločnosť so zmiešanou činnosťou a jej dcérske podniky obrátia buď priamo, alebo prostredníctvom dcérskych úverových inštitúcií.

2. Členské štáty stanovia, že ich príslušné orgány môžu vykonať kontroly na mieste, resp. ich vykonaním poveria externých inšpektorov, ktorých cieľom je overiť informácie získané od holdingových spoločností so zmiešanou činnosťou a ich dcérskych podnikov. Ak je holdingová spoločnosť so zmiešanou činnosťou alebo jeden z jej dcérskych podnikov poisťovňou, potom sa môže použiť aj postup uvedený v článku 56 ods. 4. Ak sa holdingová spoločnosť so zmiešanou činnosťou alebo jeden z jej dcérskych podnikov nachádza v inom členskom štáte, v akom sa nachádza dcérska úverová inštitúcia, overovanie informácií na mieste sa vykoná postupom stanoveným v článku 56 ods. 7.

Článok 56

Opatrenia umožňujúce dohľad na konsolidovanom základe

1. Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na odstránenie všetkých právnych prekážok, ktoré podnikom zahrnutým do konsolidovaného dohľadu, holdingovým spoločnostiam so zmiešanou činnosťou a ich dcérskym podnikom, resp. dcérskym podnikom uvedeným v článku 52 ods. 10 bránia vo vzájomnej výmene informácií, ktoré sú relevantné pre výkon dohľadu v súlade s článkami 52 až 55 a týmto článkom.

2. Ak sa materský podnik a ktorýkoľvek z jeho dcérskych podnikov, ktoré sú úverovými inštitúciami, nachádzajú v rôznych členských štátoch, príslušné orgány každého členského štátu si navzájom oznámia všetky informácie, ktoré umožňujú výkon dohľadu na konsolidovanom základe alebo ho napomáhajú.

Ak príslušné orgány členského štátu, v ktorom sa nachádza materský podnik, samy nevykonávajú dohľad na konsolidovanom základe v zmysle článku 53, iné príslušné orgány zodpovedné za výkon takéhoto dohľadu ich môžu vyzvať, aby materský podnik požiadali o akékoľvek informácie potrebné na účely dohľadu na konsolidovanom základe a aby im tieto informácie odovzdali.

3. Členské štáty povolia výmenu informácií uvedených v odseku 2 medzi ich príslušnými orgánmi, pričom sa však rozumie, že v prípade finančných holdingových spoločností, finančných inštitúcií a podnikov poskytujúcich doplnkové bankové služby zo zbierania a držania takýchto informácií nevyplýva, že tieto príslušné orgány sú zodpovedné plniť funkciu dohľadu vo vzťahu k týmto inštitúciám a samotným podnikom.

Členské štáty rovnako oprávnia svoje príslušné orgány vymieňať si informácie uvedené v článku 55, pričom sa rozumie, že zo zbierania a držania takýchto informácií nevyplýva, že tieto príslušné orgány sú zodpovedné plniť funkciu dohľadu vo vzťahu k holdingovej spoločnosti so zmiešanou činnosťou, a tým k jej dcérskym podnikom, ktoré nie sú úverovými inštitúciami, resp. vo vzťahu k dcérskym podnikom typu uvedeného v článku 52 ods. 10.

4. Ak úverová inštitúcia, finančná holdingová spoločnosť alebo holdingová spoločnosť so zmiešanou činnosťou ovláda jeden alebo viac dcérskych podnikov, ktoré sú poisťovňami alebo inými podnikmi poskytujúcimi investičné služby, na ktoré je potrebné povolenie, príslušné orgány a úrady poverené úlohou vykonávať dohľad nad poisťovňami a inými podnikmi poskytujúcimi investičné služby musia úzko spolupracovať. Bez toho, aby to ovplyvnilo ich dohľadné povinnosti, tieto úrady si navzájom poskytujú všetky informácie, ktoré im môžu uľahčiť plnenie ich úloh a ktoré umožnia výkon dohľadu nad činnosťou a celkovou finančnou situáciou podnikov, na ktoré dozerajú.

5. V rámci výkonu dohľadu na konsolidovanom základe sa na všetky prijaté informácie, a najmä na akúkoľvek výmenu informácií medzi príslušnými orgánmi v zmysle tejto smernice vzťahuje povinnosť dodržiavať služobné tajomstvo stanovená v článku 30.

6. Príslušné orgány zodpovedné za dohľad na konsolidovanom základe vytvoria zoznamy finančných holdingových spoločností uvedených v článku 52 ods. 2. Tieto zoznamy sa oznámia príslušným orgánom ostatných členských štátov a Komisii.

7. Ak si pri uplatňovaní tejto smernice príslušné orgány jedného členského štátu v konkrétnych prípadoch chcú overiť informácie o úverovej inštitúcii, finančnej holdingovej spoločnosti, podniku poskytujúcom doplnkové bankové služby, holdingovej spoločnosti so zmiešanou činnosťou alebo dcérskom podniku typu opísaného v článku 55, alebo dcérskom podniku typu opísaného v článku 52 ods. 10, ktorý sa nachádza na území iného členského štátu, musia požiadať príslušné orgány tohto členského štátu, aby toto overenie vykonali. Úrady, ktoré takúto žiadosť dostanú, musia v rámci svojich kompetencií vyhovieť žiadosti buď tak, že kontrolu vykonajú samy, že úradom, ktoré žiadosť podali, povolia kontrolu vykonať, alebo že vykonanie kontroly umožnia auditorovi alebo znalcovi.

8. Bez vplyvu na svoje ustanovenia trestného práva členské štáty zabezpečia, aby na finančné holdingové spoločnosti, holdingové spoločnosti so zmiešanou činnosťou alebo na ich manažérov, ktorí porušujú zákony, iné právne predpisy alebo správne opatrenia prijaté v rámci vykonávania článkov 52 až 55 a tohto článku, mohli byť uvalené tresty alebo opatrenia zamerané na nápravu zistených porušení alebo ich príčin. V určitých prípadoch si takéto opatrenia môžu vyžiadať zásah súdu. Príslušné orgány úzko spolupracujú, aby zabezpečili, že horeuvedené tresty, resp. opatrenia dosiahnu želaný účinok, najmä ak sa ústredné vedenie alebo hlavný podnik finančnej holdingovej spoločnosti alebo holdingovej spoločnosti so zmiešanou činnosťou nenachádza v jej sídle.

HLAVA VI

Poradný výbor pre bankovníctvo

Článok 57

Zloženie a úlohy Poradného výboru pre bankovníctvo

1. Pri Komisii sa vytvorí Poradný výbor pre bankovníctvo príslušných orgánov členských štátov.

2. Úlohou Poradného výboru pre bankovníctvo je pomáhať Komisii pri zabezpečovaní riadneho vykonávania tejto smernice. Okrem toho plní iné úlohy, ktoré mu ukladá táto smernica, a Komisii pomáha pri tvorbe nových návrhov predkladaných Rade, týkajúcich sa ďalšej koordinácie v oblasti úverových inštitúcií.

3. Poradný výbor pre bankovníctvo sa nezaoberá konkrétnymi problémami jednotlivých úverových inštitúcií.

4. Poradný výbor pre bankovníctvo je zložený najviac z troch zástupcov každého členského štátu a Komisie. S predchádzajúcim súhlasom Komisie môžu týchto zástupcov priebežne sprevádzať poradcovia. Komisia môže na zasadania výboru prizvať aj kvalifikované osoby a odborníkov. Sekretariát zabezpečuje Komisia.

5. Poradný výbor pre bankovníctvo si prijme vlastné procedurálne pravidlá a spomedzi zástupcov členských štátov si zvolí predsedu. Výbor zasadá v pravidelných intervaloch a vždy, keď si to vyžiada situácia. Komisia môže výbor požiadať o zvolanie mimoriadneho zasadania, ak usúdi, že si to vyžaduje situácia.

6. Ak Komisia nerozhodne inak, zasadania Poradného výboru pre bankovníctvo a ich výsledky sú dôverné.

Článok 58

Hodnotenie požiadaviek na udelenie povolenia

Poradný výbor pre bankovníctvo hodnotí obsah podmienok príslušných orgánov v zmysle článku 5 ods. 1 a článku 6 ods. 1, všetky iné požiadavky, ktoré členské štáty uplatňujú, a informácie, ktoré musia byť uvedené v programe činnosti. V prípade potreby sa Komisii podávajú návrhy na účely podrobnejšej koordinácie.

Článok 59

Pozorované ukazovatele

1. Až do neskoršej koordinácie, príslušné orgány na účely pozorovania, a ak to bude potrebné, okrem koeficientov, ktoré môžu používať, zavedú ukazovatele na vyjadrenie pomeru medzi rôznymi aktívami a pasívami úverových inštitúcií, pomocou ktorých monitorujú ich platobnú schopnosť a likviditu a iné meradlá použité na zabezpečenie ochrany úspor.

Poradný výbor pre bankovníctvo rozhodne s týmto cieľom o obsahu rôznych faktorov pozorovaných ukazovateľov uvedených v prvom pododseku a stanoví spôsob, akým sa majú počítať.

Poradný výbor pre bankovníctvo sa v prípade potreby riadi technickými poradami s úradmi vykonávajúcimi dohľad nad jednotlivými kategóriami inštitúcií, ktorých sa to týka.

2. Pozorované ukazovatele zavedené v súlade s odsekom 1 sa počítajú najmenej raz za šesť mesiacov.

3. Poradný výbor pre bankovníctvo hodnotí výsledky analýz úradov dohľadu uvedených v treťom pododseku odseku 1 na základe výpočtov stanovených v odseku 2.

4. Poradný výbor pre bankovníctvo môže dávať Komisii návrhy v snahe o koordináciu koeficientov používaných v jednotlivých členských štátoch.

HLAVA VII

VYKONÁVACIE PRÁVOMOCI

Článok 60

Technické úpravy

1. Bez toho, aby to v súvislosti s vlastnými zdrojmi ovplyvnilo správu uvedenú v druhom pododseku článku 34 ods. 3, technické úpravy v nasledujúcich oblastiach sa vykonávajú postupom stanoveným v odseku 2:

- spresnenie definícií, aby sa pri uplatňovaní tejto smernice zohľadnil vývoj na finančných trhoch,

- spresnenie definícií na zabezpečenie jednotného uplatňovania tejto smernice v spoločenstve,

- zosúladenie terminológie a definícií s neskoršími aktmi týkajúcimi sa úverových inštitúcií a s tým súvisiacich záležitostí,

- definícia "zóny A" v článku 1 ods. 14,

- definícia "mnohostranných bánk pre rozvoj" v článku 1 ods. 19,

- zmena výšky počiatočného imania predpísanej v článku 5, ktorá má zohľadniť vývoj v hospodárskej a menovej oblasti,

- rozšírenie obsahu zoznamu spomenutého v článkoch 18 a 19 a uvedeného v prílohe I, alebo prispôsobenie terminológie použitej v tomto zozname kvôli zohľadneniu vývoja na finančných trhoch,

- oblasti, v ktorých si príslušné orgány musia vymieňať informácie, vymenované v článku 28,

- zmeny definícií aktív vymenovaných v článku 43 kvôli zohľadneniu vývoja na finančných trhoch,

- zoznam a klasifikácia podsúvahových položiek v prílohách II a IV a ich použitie vo výpočte pomerného ukazovateľa opísaného v článkoch 42, 43 a 44 a v prílohe III,

- prechodné zníženie minimálnej výšky ukazovateľa predpísanej v článku 47 alebo váhy predpísanej v článku 43 kvôli zohľadneniu špecifických okolností,

- spresnenie výnimiek stanovených v článku 49 ods. 5 až 10.

2. Komisii pomáha výbor.

Pri odkaze na tento odsek platia články 5 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na ustanovenia článku 8 uvedeného rozhodnutia.

Lehota stanovená v článku 5 ods. 6 rozhodnutia 1999/468/ES sa stanovuje na tri mesiace.

Výbor prijme vlastný rokovací poriadok.

HLAVA VIII

PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

KAPITOLA I

PRECHODNÉ USTANOVENIA

Článok 61

Prechodné ustanovenia týkajúce sa článku 36

Dánsko môže svojim hypotekárnym úverovým inštitúciám zriadeným pred 1. januárom 1990 v podobe družstiev alebo fondov, ktoré sa transformovali na spoločnosti s ručením obmedzeným, povoliť, aby do svojich vlastných zdrojov započítavali spoločné a nerozdielne záväzky ich členov, resp. dlžníkov uvedených v článku 36 ods. 1, voči ktorým sa pohľadávky hodnotia rovnako ako takéto spoločné a nerozdielne záväzky za nasledujúcich podmienok:

a) základom výpočtu spoločných a nerozdielnych záväzkov dlžníkov je súčet položiek uvedených v článku 34 ods. 2 bode 1 a ods. 2 znížený o položky uvedené v článku 34 ods. 2 bodov 9, 10 a 11;

b) základom výpočtu 1. januára 1991, resp. ak sa transformovali po tomto dni, tak v deň transformácie bude maximálny základ výpočtu. Základ výpočtu nesmie nikdy presiahnuť maximálny základ výpočtu;

c) maximálny základ výpočtu sa od 1. januára 1997 znižuje o polovicu výnosov z akejkoľvek emisie nového kapitálu v zmysle definície v článku 34 ods. 2 bode 1 uskutočnenej po tomto dátume, a

d) maximálna výška spoločných a nerozdielnych záväzkov dlžníkov zahrnutá do vlastných zdrojov nesmie nikdy presiahnuť:

50 % základu výpočtu v rokoch 1991 a 1992;

45 % základu výpočtu v rokoch 1993 a 1994;

40 % základu výpočtu v rokoch 1995 a 1996;

35 % základu výpočtu v roku 1997;

30 % základu výpočtu v roku 1998;

20 % základu výpočtu v roku 1999;

10 % základu výpočtu v roku 2000 a

0 % základu výpočtu po 1. januári 2001.

Článok 62

Prechodné ustanovenia týkajúce sa článku 43

1. Príslušné orgány členských štátov môžu do 31. decembra 2006 svojim úverovým inštitúciám povoliť uplatňovať rizikovú váhu 50 % na úvery, ktoré sú k ich spokojnosti v plnej výške a úplne zabezpečené hypotékami na kancelárske priestory alebo viacúčelové komerčné objekty, ktoré sa nachádzajú na území členských štátov, ktoré 50 % rizikovú váhu povoľujú, za týchto podmienok:

a) 50 % riziková váha sa vzťahuje na tú časť úveru, ktorá nepresahuje limit vypočítaný spôsobom uvedeným v bode a) alebo v bode b):

b) 50 % trhovej hodnoty majetku, ktorý je predmetom hypotéky.

Trhovú hodnotu majetku musia určiť dvaja nezávislí odhadcovia, ktorí robia nezávislé odhady v čase poskytnutia úveru. Úver musí vychádzať z nižšieho z týchto dvoch odhadov.

Majetok najmenej raz za rok preceňuje jeden znalec. Pri úveroch nepresahujúcich 1 milión EUR a 5 % vlastných zdrojov úverovej inštitúcie majetok preceňuje najmenej raz za tri roky jeden odhadca;

a) 50 % trhovej hodnoty majetku alebo 60 % hodnoty hypotekárneho úveru, podľa toho, čo je nižšie, v členských štátoch, ktoré stanovili prísne kritériá na stanovovanie hodnoty hypotéky pomocou zákonov alebo nariadení.

Hodnota hypotéky je hodnota majetku určená odhadcom, ktorý obozretným spôsobom posúdi možnosti predaja majetku v budúcnosti, pričom berie do úvahy aspekty dlhodobej životnosti majetku, normálne a miestne trhové podmienky, súčasné využitie a možnosti iného využitia majetku. Pri odhade hodnoty hypotéky sa neberú do úvahy špekulatívne prvky. Hodnota hypotéky musí byť jasne a transparentne podložená.

Hodnota hypotéky, a najmä predpoklady vývoja príslušných trhov, z ktorých vychádza, sa prehodnocuje aspoň raz za rok alebo ak trh klesne o viac ako 10 %.

V bodoch a) aj b) "trhová hodnota" znamená cenu, za ktorú by sa majetok dal predať v rámci súkromnej zmluvy medzi predávajúcim, ktorý má záujem predať, a bezprostredným kupujúcim v deň vykonania odhadu hodnoty, pričom sa predpokladá, že majetok je verejne dostupný na trhu, že podmienky trhu umožňujú uspokojivý predaj a že na dojednanie podmienok predaja je k dispozícii normálna doba so zreteľom na povahu majetku;

i) 100 % riziková váha sa vzťahuje na tú časť úveru, ktorá presahuje limit stanovený v bode i);

ii) vlastník musí majetok sám používať alebo prenajímať.

Prvý pododsek nebráni príslušným orgánom členského štátu, ktorý na svojom území uplatňuje vyššiu rizikovú váhu, v tom, aby za horeuvedených podmienok povolili uplatňovanie 50 % rizikovej váhy na tento typ úverov na území členských štátov, ktoré 50 % rizikovú váhu povoľujú.

Príslušné orgány členských štátov môžu svojim úverovým inštitúciám povoliť, aby 50 % rizikovú váhu uplatňovali na úvery nesplatené k 21. júlu 2000 za predpokladu, že sú splnené podmienky stanovené v tomto odseku. V takom prípade sa majetok ohodnotí v súlade s horeuvedenými oceňovacími kritériami najneskôr 21. júla 2003.

Ak je úverová inštitúcia viazaná zmluvnými podmienkami, pri úveroch poskytnutých pred 31. decembrom 2006 riziková váha 50 % platí až do ich splatnosti.

Príslušné orgány členského štátu môžu okrem toho svojim úverovým inštitúciám až do 31. decembra 2006 povoliť, aby 50 % rizikovú váhu uplatňovali na tú časť úverov, ktorá je k ich spokojnosti v plnej výške a úplne krytá akciami fínskych bytových podnikov, ktoré svoju činnosť vykonávajú v súlade so zákonom o fínskom bytovom podniku z roku 1991 a neskoršími podobnými právnymi predpismi, ak sú splnené podmienky stanovené v tomto odseku.

Členské štáty informujú Komisiu o využití tohto odseku.

2. Členské štáty môžu 50 % rizikovú váhu uplatňovať na transakcie uzavreté pred 31. decembrom 2006, ktorých predmetom je prenájom majetku nachádzajúceho sa v krajine, v ktorej sa nachádza sídlo, na obchodné využitie a ktoré sa riadia zákonnými ustanoveniami, podľa ktorých si prenajímateľ ponecháva plné vlastnícke právo na prenajatý majetok až dovtedy, kým nájomca neuplatní svoju kúpnu opciu. Členské štáty informujú Komisiu o využití tohto odseku.

3. Článok 43 ods. 3 nemá žiadny vplyv na to, že príslušné orgány uznávajú dvojstranné zmluvy o novácii, týkajúce sa nasledujúcich krajín:

- Belgicko pred 23. aprílom 1996,

- Dánsko pred 1. júnom 1996,

- Nemecko pred 30. októbrom 1996,

- Grécko pred 27. marcom 1997,

- Španielsko pred 7. januárom 1997,

- Francúzsko pred 30. májom 1996,

- Írsko pred 27. júnom 1996,

- Taliansko pred 30. júlom 1996,

- Luxembursko pred 29. májom 1996,

- Holandsko pred 1. júlom 1996,

- Rakúsko pred 30. decembrom 1996,

- Portugalsko pred 15. januárom 1997,

- Fínsko pred 21. augustom 1996,

- Švédsko pred 1. júnom 1996,

- Spojené kráľovstvo pred 30. aprílom 1996.

Článok 63

Prechodné ustanovenia týkajúce sa článku 47

1. Úverová inštitúcia, ktorej ukazovateľ nedosiahne do 1. januára 1991 minimálnu hodnotu 8 % ,stanovenú v článku 47 ods. 1, sa k tejto úrovni musí postupne dostať vo viacerých etapách. Než tento cieľ dosiahne, nesmie dovoliť, aby ukazovateľ klesol pod už dosiahnutú úroveň. Akákoľvek fluktuácia by mala byť dočasná a príslušné orgány by mali zistiť jej dôvody.

2. Počas obdobia nepresahujúceho päť rokov po 1. januári 1993 členské štáty môžu stanoviť váhu 10 % pre dlhopisy uvedené v článku 22 ods. 4 smernice 85/611/EHS a pre úverové inštitúcie ju zachovať, ak to považujú za potrebné, aby zabránili vážnym poruchám vo fungovaní ich trhov. Výnimky tohto druhu sa ohlasujú Komisii.

3. Počas obdobia nepresahujúceho sedem rokov po 1. januári 1993 článok 47 ods. 1 neplatí pre Grécku poľnohospodársku banku. Táto banka však úroveň požadovanú v článku 47 ods. 1 musí dosiahnuť po etapách spôsobom opísaným v odseku 1 tohto článku.

Článok 64

Prechodné ustanovenia týkajúce sa článku 49

1. Ak si úverová inštitúcia k 5. februáru 1993 už vytvorila angažovanosť, resp. angažovanosti presahujúce limit jednotlivej vysokej angažovanosti alebo limit celkovej vysokej angažovanosti stanovený v článku 49, príslušné orgány od tejto úverovej inštitúcie požadujú, aby uskutočnila opatrenia potrebné na zníženie tejto angažovanosti alebo týchto anagažovaností do limitov stanovených v článku 49.

2. Postup na znižovanie takejto angažovanosti na povolené limity sa vypracuje, schváli, zavedie a ukončí v lehote, ktorú príslušné orgány považujú za vhodnú so zreteľom na zásadu zdravého riadenia a spravodlivej hospodárskej súťaže. Príslušné orgány budú Komisiu a Poradný výbor pre bankovníctvo informovať o schválenom harmonograme všeobecného procesu.

3. Úverová inštitúcia nesmie prijať žiadne opatrenie, ktoré by spôsobilo nárast angažovanosti spomenutej v odseku 1 nad úroveň, ktorú dosahovala 5. februára 1993.

4. Lehota v zmysle odseku 2 uplynie najneskôr 31. decembra 2001. Angažovanosti s dlhšou lehotou splatnosti, pri ktorých úverová inštitúcia musí dodržiavať zmluvné podmienky, môžu pokračovať až do ich splatnosti.

5. Členské štáty môžu do 31. decembra 1998 zvýšiť limit stanovený v článku 49 ods. 1 na 40 % a limit stanovený v článku 49 ods. 2 na 30 %. V takom prípade a za podmienok uvedených v odsekoch 1 až 4 lehota na zníženie stavu angažovanosti ku koncu tohto obdobia minimálne na hranicu stanovenú v článku 49 uplynie 31. decembra 2001.

6. V prípade úverových inštitúcií, ktorých vlastné zdroje nepresahujú 7 miliónov EUR, a len v prípade takýchto inštitúcií môžu členské štáty predĺžiť lehoty stanovené v odseku 5 o 5 rokov. Členské štáty, ktoré možnosť uvedenú v tomto odseku využijú, prijmú opatrenia na zabránenie deformácie hospodárskej súťaže a informujú o nich Komisiu a Poradný výbor pre bankovníctvo.

7. V prípadoch uvedených v článkoch 5 a 6 sa angažovanosť môže považovať za vysokú, ak predstavuje min. 15 % vlastných zdrojov.

8. Členské štáty do 31. decembra 2001 môžu namiesto požiadavky ohlasovania aspoň dvakrát za rok použiť frekvenciu ohlasovania vysokej angažovanosti uvedenú v druhej zarážke článku 48 ods. 2.

9. Členské štáty môžu od uplatňovania článku 49 ods. 1, 2 alebo 3 plne alebo čiastočne oslobodiť angažovanosti úverových inštitúcií, pozostávajúce z hypotekárnych úverov v zmysle definície v článku 62 ods. 1, uzatvorených pred 1. januárom 2002, ako aj transakcie, v ktorých ide o prenájom majetku v zmysle definície v článku 62 ods. 2, uzatvorené pred 1. januárom 2002, v oboch prípadoch do výšky 50 % dotknutého majetku.

To isté platí aj pre úvery, ktoré sú k spokojnosti príslušných orgánov kryté podielmi vo fínskych bytových podnikoch, ktoré svoju činnosť vykonávajú v súlade so zákonom o fínskom bytovom podniku z roku 1991 a neskoršími podobnými právnymi predpismi a ktoré sú podobné hypotekárnym úverom uvedeným v prvom pododseku.

Článok 65

Prechodné ustanovenia týkajúce sa článku 51

Úverové inštitúcie, ktoré 1. januára 1993 prekračujú limity stanovené v článkoch 51 ods. 1 a 2, musia tieto limity splniť do 1. januára 2003.

KAPITOLA 2

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 66

Informovanie Komisie

Členské štáty oznámia Komisii znenia hlavných ustanovení zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 67

Zrušené smernice

1. Smernice č. 73/183/EHS, 77/780/EHS, 89/299/EHS, 89/646/EHS, 89/647/EHS, 92/30/EHS a 92/121/EHS, zmenené a doplnené smernicami uvedenými v časti A prílohy V, sa týmto rušia bez toho, aby boli dotknuté povinnosti členských štátov týkajúce sa termínov realizácie týchto smerníc, stanovených v časti B prílohy V.

2. Odkazy na zrušené smernice sa vykladajú ako odkazy na túto smernicu a čítajú sa podľa korelačnej tabuľky uvedenej v prílohe VI.

Článok 68

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobudne účinnosť dvadsiaty deň po dni jej uverejnenia v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev.

Článok 69

Adresáti

Táto smernica je adresovaná členským štátom.

V Bruseli 20. marca 2000

Za Európsky parlament Za Radu

predsedníčka

predseda

N. Fontaine J. GAMA

_________________

PRÍLOHA I

ZOZNAM ČINNOSTÍ, NA KTORÉ SA VZŤAHUJE VZÁJOMNÉ UZNÁVANIE

1) Prijímanie vkladov a iných vratných prostriedkov.

2) Poskytovanie úverov ([20]).

3) Finančný lízing.

4) Služby peňažných prevodov.

5) Vydávanie a správa platobných prostriedkov (napr. kreditné karty, cestovné šeky a bankové zmenky).

6) Záruky (garancie) a prísľuby.

7) Obchodovanie na vlastný účet alebo účet klientov s:

8) a) nástrojmi peňažného trhu (šeky, zmenky, vkladové listy atď.);

b) devízami;

a) finančnými termínovými obchodmi (futures) a opciami;

b) kurzovými a úrokovými nástrojmi;

c) prevoditeľnými cennými papiermi.

d) Účasť na emisiách cenných papierov a poskytovanie s tým spojených služieb.

e) Podnikové poradenstvo v otázkach kapitálovej štruktúry, priemyselnej stratégie a podobne a poradenstvo a služby v otázkach fúzií a kúpy podnikov.

f) Peňažné sprostredkovanie.

g) Správa portfólia cenných papierov (portfolio management) a poradenstvo.

h) Úschova a správa cenných papierov.

i) Úverové referenčné služby.

j) Služby ochrany cenných papierov.

___________________

PRÍLOHA II

KLASIFIKÁCIA PODSÚVAHOVÝCH POLOŽIEK

Úplne rizikové

- garancie s charakterom úverových substitútov,

- akceptácie,

- rubopisy zmeniek, ktoré nenesú meno inej úverovej inštitúcie,

- transakcie bez regresu,

- neodvolateľné standby akreditívy s charakterom úverových substitútov,

- aktíva kúpené v rámci priamych termínovaných kúpnych zmlúv,

- vklady s úrokovou mierou dohodnutou k budúcemu termínu,

- nesplatená časť čiastočne splatených akcií a cenných papierov,

- iné úplne rizikové položky.

Stredne rizikové

- otvorené a potvrdené dokumentárne akreditívy (pozri aj stredne/nízkorizikové),

- záruky a prísľuby náhrady škody (vrátane tendrových, realizačných, colných a daňových kaucií) a garancie, ktoré nemajú charakter úverových substitútov,

- zmluvy o predaji a spätnom odkúpení aktív v zmysle definície v článku 12 ods. 3 a 5 smernice 86/635/EHS,

- neodvolateľné standby akreditívy, ktoré nemajú charakter úverových substitútov,

- nevyčerpané úverové služby (záväzky požičať, kúpiť cenné papiere, poskytnúť garancie alebo akceptácie) s pôvodnou platnosťou nad jeden rok,

- strednodobé zmenky/úpisy a revolvingové upisovacie facility,

- iné stredne rizikové položky.

Stredne/nízkorizikové

- dokumentárne akreditívy so záložným právom na dodávku, na ktorú sa vzťahujú, a iné samolikvidujúce transakcie,

- iné stredne/nízkorizikové položky.

Nízkorizikové

- nevyčerpané úverové služby (záväzky požičať, kúpiť cenné papiere, poskytnúť garancie alebo akceptácie) s pôvodnou platnosťou do jedného roka, resp. ktoré sa môžu kedykoľvek bezpodmienečne zrušiť bez výpovednej lehoty,

- iné nízkorizikové položky.

Členské štáty sa zaväzujú informovať Komisiu ihneď po tom, ako odsúhlasia zaradenie nejakej novej podsúvahovej položky do poslednej zarážky každej rizikovej kategórie. Takéto položky sa definitívne klasifikujú na úrovni spoločenstva po ukončení postupu stanoveného v článku 60.

_________________

PRÍLOHA III

POUŽITIE PODSÚVAHOVÝCH POLOŽIEK

1. VÝBER METÓDY

Pri meraní rizík spojených s kontraktmi zo zoznamu uvedeného v bodoch 1 a 2 prílohy IV úverové inštitúcie so súhlasom príslušných orgánov môžu použiť jednu z doleuvedených metód. Úverové inštitúcie, ktoré sú povinné dodržiavať článok 6 ods. 1 smernice 93/6/EHS ([21]), musia použiť metódu 1. Pri meraní rizík spojených s kontraktmi uvedenými v bode 3 prílohy IV musia doleuvedenú metódu 1 použiť všetky úverové inštitúcie.

2. METÓDY

Metóda 1: metóda "ocenenia v trhovej hodnote"

Krok a): priradením súčasnej trhovej hodnoty ku kontraktom zistíme súčasné reprodukčné náklady všetkých kontraktov s kladnou hodnotou.

Krok b): aby sme získali údaj o potenciálnej budúcej úverovej angažovanosti ([22]), fiktívne sumy istiny, resp. súvisiacich hodnôt, vynásobíme nasledujúcimi percentuálnymi sadzbami:

TABUĽKA 1 (a)(b)

Zostávajúca doba platnosti (c) Úrokové kontrakty Kontrakty týkajúce sa devíz a zlata Kontrakty týkajúce sa cenných papierov Kontrakty týkajúce sa cenných kovov okrem zlata Kontrakty týkajúce sa komodít iných ako cenné kovy

do jedného roka 0 % 1 % 6 % 7 % 10 %

viac ako rok, ale menej ako päť 0,5 % 5 % 8 % 7 % 12 %

viac ako päť rokov 1,5 % 7,5 % 10 % 8 % 15 %

a) Kontrakty, ktoré nepatria do žiadnej z horeuvedených piatich kategórií, sa zaradia medzi kontrakty týkajúce sa iných komodít ako cenné kovy.

b) Pri kontraktoch s viacnásobnou výmenou istiny sa percentuálne sadzby musia vynásobiť počtom platieb, ktoré sa podľa kontraktu ešte majú uskutočniť.

c) Pri kontraktoch, ktoré sú stavané tak, že zostatková angažovanosť sa po konkrétnych platobných termínoch vyrovnáva a že podmienky sa zmenia tak, aby hodnota kontraktu v týchto termínoch bola nulová, zostávajúca doba platnosti sa bude rovnať času zostávajúcemu do najbližšieho termínu zmeny. V prípade úrokových kontraktov, ktoré tieto kritériá spĺňajú a ktoré majú zostávajúcu dobu platnosti dlhšiu ako jeden rok, použitá percentuálna sadzba nebude nižšia ako 0,5 %.

Pri počítaní potenciálnej budúcej angažovanosti podľa kroku b) príslušné orgány môžu úverovým inštitúciám do 31. decembra 2006 dovoliť namiesto percentuálnych sadzieb stanovených v tabuľke 1 používať nasledujúce sadzby za predpokladu, že inštitúcie využijú možnosť uvedenú v článku 11a smernice 93/6/EHS pre kontrakty v zmysle odseku 3 písm. b) a c) prílohy IV:

TABUĽKA 1a

Zostávajúca doba platnosti Cenné kovy (okrem zlata) Bežné kovy Poľnohospodárske výrobky (nekovové komodity) Iné, vrátane energetických produktov

do jedného roka 2 % 2,5 % 3 % 4%

viac ako rok, ale menej ako päť 5 % 4% 5 % 6 %

viac ako päť rokov 7,5 % 8 % 9 % 10 %

Krok c): suma súčasných reprodukčných nákladov a potenciálnej budúcej úverovej angažovanosti sa vynásobí rizikovými váhami priradenými k príslušným protistranám v článku 43.

Metóda 2: metóda "pôvodnej angažovanosti"

Krok a): fiktívna hodnota istiny každého nástroja sa vynásobí nasledujúcim percentuálnymi sadzbami:

TABUĽKA 2

Pôvodná doba platnosti (1) Úrokové kontrakty Kontrakty týkajúce sa devízových kurzov a zlata

do jedného roka 0,5 % 2 %

viac ako rok, ale najviac dva roky 1 % 5 %

za každý ďalší rok 1 % 3 %

(1) V prípade úrokových kontraktov si úverové inštitúcie so súhlasom príslušných orgánov môžu vybrať pôvodnú alebo zostávajúcu dobu platnosti.

Krok b): takto vypočítaná pôvodná angažovanosť sa vynásobí rizikovými váhami priradenými k príslušným protistranám v článku 43.

Pri metóde 1 a 2 musia príslušné orgány zabezpečiť, aby použitá fiktívna suma správne odrážala riziko spojené s kontraktom. Ak kontrakt napríklad predpokladá znásobenie hotovostných tokov, potom sa fiktívna suma musí prispôsobiť tak, aby zohľadnila účinky takéhoto znásobenia na rizikovú štruktúru kontraktu.

3. ZMLUVNÝ NETTING (ZMLUVY O NOVÁCII A INÉ ZMLUVY O ZAPOČÍTANÍ)

a) Druhy nettingu, ktoré môžu príslušné orgány uznať

Na účely tohto bodu 3 "protistrana" znamená akýkoľvek subjekt (vrátane fyzických osôb) oprávnený uzavrieť zmluvu o nettingu.

Príslušné orgány môžu z hľadiska znižovania rizika uznať tieto druhy zmluvného nettingu:

a) dvojstranné zmluvy o novácii medzi úverovou inštitúciou a jej protistranou, v rámci ktorých sa vzájomné pohľadávky a záväzky automaticky započítavajú tak, že pri každej novácii sa stanoví jedna čistá suma, ktorá predstavuje jedinú právne záväznú zmluvu, ktorá nahrádza a ruší všetky predchádzajúce zmluvy;

b) iné dvojstranné zmluvy medzi úverovou inštitúciou a jej protistranou.

b) Podmienky uznávania

Príslušné orgány môžu účinky zmluvného nettingu na znižovanie rizika uznať len za týchto podmienok:

i) úverová inštitúcia musí mať so svojou protistranou zmluvu o nettingu, ktorá vytvára jediný právny záväzok pokrývajúci všetky zahrnuté transakcie, pri ktorom v prípade neplnenia protistrany z dôvodu platobnej neschopnosti, úpadku, likvidácie alebo inej podobnej situácie úverová inštitúcia má nárok prijať, resp. povinnosť zaplatiť len čistú sumu rovnú súčtu kladných a záporných trhových hodnôt jednotlivých zahrnutých transakcií;

ii) úverová inštitúcia musí príslušným orgánom poskytnúť písomné a odôvodnené právne posudky, z ktorých vyplýva, že v prípade právneho problému by príslušné súdy a správne úrady v prípadoch uvedených v bode i) dospeli k stanovisku, že pohľadávky a záväzky úverovej inštitúcie by boli obmedzené na čistú sumu v zmysle bodu i) podľa:

iii) práva platného v štáte, v ktorom má protistrana sídlo, resp. pokiaľ ide o zahraničnú pobočku podniku, aj podľa práva platného v štáte, v ktorom sa táto pobočka nachádza,

iv) práva, ktorým sa spravujú jednotlivé zahrnuté transakcie, a podľa

v) práva, ktorým sa spravuje akákoľvek zmluva alebo dohoda potrebná na uskutočnenie zmluvného nettingu;

vi) úverová inštitúcia musí mať zavedené postupy, ktoré zabezpečujú prehodnocovanie platnosti jej zmluvného nettingu vzhľadom na možné zmeny relevantných zákonov.

Príslušné orgány sa musia ubezpečiť, v prípade potreby po porade s inými dotknutými príslušnými orgánmi, že zmluvný netting je právoplatný podľa práva každej relevantnej jurisdikcie. Ak niektoré príslušné orgány o tom nie sú presvedčené, potom sa pri jednej ani druhej protistrane neuznáva zmluvný netting ako znižovanie rizík.

Príslušné orgány môžu akceptovať odôvodnené právne posudky vypracované pre jednotlivé druhy zmluvného nettingu.

Žiadny kontrakt obsahujúci ustanovenie, ktoré protistrane plniacej svoje záväzky umožňuje uhrádzať len obmedzené alebo žiadne platby v prospech konkurznej podstaty neplniacej protistrany, aj keď neplniaca strana je čistým veriteľom ("odchodová" doložka), sa nesmie uznávať ako znižovanie rizika.

Príslušné orgány môžu uznať účinky na znižovanie rizika v prípade zmlúv o nettingu, ktoré sa vzťahujú na devízové kontrakty s pôvodnou dobou platnosti do 14 kalendárnych dní, písomné opcie a podobné podsúvahové položky, na ktoré sa nevzťahuje táto príloha, pretože sú s nimi spojené len zanedbateľné alebo žiadne úverové riziká. Ak, v závislosti od kladnej alebo zápornej trhovej hodnoty týchto kontraktov, ich zahrnutie do ďalšej zmluvy o nettingu môže spôsobiť zvýšenie, resp. zníženie požiadaviek na kapitál, príslušné orgány musia od svojich úverových inštitúcií požadovať, aby s nimi zaobchádzali konzistentne.

c) Účinky uznania

i) Zmluvy o novácii

Vážiť sa môže jedna čistá suma určená podľa zmluvy o novácii, a nie zahrnuté hrubé sumy. To znamená, že pri použití metódy 1 získame:

- v kroku a): súčasné reprodukčné náklady a

- v kroku b): fiktívnu sumu istín, resp. súvisiacich hodnôt

tak, že pri výpočte vezmeme do úvahy zmluvu o novácii. Pri použití metódy 2 v kroku a) pri výpočte fiktívnej hodnoty istiny môžeme vziať do úvahy zmluvu o novácii; musia sa však uplatniť percentuálne sadzby stanovené v tabuľke 2.

i) Iné zmluvy o nettingu

Pri použití metódy 1:

- v kroku a) sa súčasné reprodukčné náklady na kontrakty zahrnuté do zmluvy o nettingu môžu určiť tak, že sa vezmú do úvahy skutočné hypotetické čisté reprodukčné náklady, ktoré zo zmluvy vyplývajú; ak je výsledkom nettingu čistý záväzok úverovej inštitúcie, ktorá čisté reprodukčné náklady počíta, súčasné reprodukčné náklady sa budú rovnať "0",

- v kroku b) sa údaj o potenciálnej budúcej úverovej angažovanosti zo všetkých kontraktov zahrnutých do zmluvy o nettingu môže zredukovať podľa nasledujúcej rovnice:

PCEred = 0,4 * PCEhrubá + 0,6 * NGR * PCEhrubá

kde:

- PCEred = znížený údaj vyjadrujúci potenciálnu budúcu úverovú angažovanosť zo všetkých kontraktov s danou protistranou, ktoré sú zahrnuté do právoplatnej bilaterálnej zmluvy o nettingu,

- PCEhrubá = súčet potenciálnych budúcich úverových angažovaností zo všetkých kontraktov s danou protistranou, ktoré sú zahrnuté do právoplatnej bilaterálnej zmluvy o nettingu a ktoré sa počítajú tak, že ich fiktívne hodnoty istiny sa vynásobia percentuálnymi sadzbami stanovenými v tabuľke 1,

- NGR = pomer "net-to-gross" (čistá k hrubej hodnote): podľa rozhodnutia príslušných orgánov buď:

oddelená kalkulácia: kvocient čistých reprodukčných nákladov na všetky kontrakty zahrnuté do právoplatnej bilaterálnej zmluvy o nettingu s určitou protistranou (čitateľ) a hrubých reprodukčných nákladov na všetky kontrakty zahrnuté do právoplatnej bilaterálnej zmluvy o nettingu s touto protistranou (menovateľ), alebo

súhrnná kalkulácia: kvocient súčtu čistých reprodukčných nákladov, vypočítaného na bilaterálnej báze za všetky protistrany, berúc do úvahy kontrakty zahrnuté do právoplatných zmlúv o nettingu (čitateľ), a hrubých reprodukčných nákladov na všetky kontrakty zahrnuté do právoplatných zmlúv o nettingu (menovateľ). Ak členské štáty umožnia úverovým inštitúciám vybrať si jednu z metód, vybratá metóda sa musí uplatňovať konzistentne.

Pri výpočte potenciálnej budúcej úverovej angažovanosti pomocou horeuvedeného vzorca sa dokonale vyrovnané kontrakty zahrnuté do zmluvy o nettingu môžu zohľadniť ako jeden kontrakt s fiktívnou istinou rovnou čistým príjmom. Dokonale vyrovnané kontrakty sú termínované devízové kontrakty a podobné kontrakty, pri ktorých sa fiktívna istina rovná hotovostným tokom, ak sú hotovostné toky splatné v ten istý deň a plne alebo čiastočne splatné v tej istej mene.

Pri použití metódy 2 v kroku a)

- dokonale vyrovnané kontrakty zahrnuté do zmluvy o nettingu sa môžu zohľadniť ako jeden kontrakt s fiktívnou istinou rovnou čistým príjmom, pričom fiktívne hodnoty istiny sa násobia percentuálnymi koeficientmi stanovenými v tabuľke 2,

- pri všetkých ostatných kontraktoch zahrnutých do zmluvy o nettingu sa použité percentuálne sadzby môžu znížiť tak, ako je uvedené v tabuľke 3:

TABUĽKA 3

Pôvodná doba platnosti (1) Úrokové kontrakty Kontrakty týkajúce sa devízových kurzov a zlata

do jedného roka 0,35 % 1,50 %

viac ako rok, ale najviac dva roky 0,75 % 3,75 %

za každý ďalší rok 0,75 % 2,25 %

(1) V prípade úrokových kontraktov si úverové inštitúcie so súhlasom príslušných orgánov môžu vybrať pôvodnú alebo zostávajúcu dobu platnosti.

PRÍLOHA IV

DRUHY PODSÚVAHOVÝCH POLOŽIEK

1. Úrokové kontrakty:

a) úrokové swapy v jednej mene;

b) bázické swapy;

c) dohody o budúcich úrokových mierach;

d) termínované úrokové obchody;

e) kúpené úrokové opcie;

f) iné zmluvy podobného charakteru.

2. Devízové zmluvy a zmluvy, ktorých predmetom je zlato:

a) krížové menové úrokové swapy;

b) termínované devízové kontrakty;

c) menové termínované obchody;

d) kúpené menové opcie;

e) iné kontrakty podobného charakteru;

f) zmluvy, ktorých predmetom je zlato, a kontrakty podobného charakteru ako a) až e).

3. Zmluvy, ktoré sa svojím charakterom podobajú zmluvám v bodoch 1 písm. a) až e) a 2 písm. a) až d) a ktorých predmetom sú iné referenčné položky alebo indexy týkajúce sa:

a) akcií;

b) cenných kovov okrem zlata;

c) iných komodít ako cenné kovy;

d) iné zmluvy podobného charakteru.

__________________

PRÍLOHA V

ČASŤ A

ZRUŠENÉ SMERNICE SPOLU S ICH NESKORŠÍMI ZMENAMI A DOPLNKAMI

(uvedené v článku 67)

Smernica Rady 73/183/EHS

Smernica Rady 77/780/EHS

Smernica Rady 85/345/EHS

Smernica Rady 86/137/EHS

Smernica Rady 86/524/EHS

Smernica Rady 89/646/EHS

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/26/ES,

len článok 1, prvá zarážka, článok 2 ods. 1, prvá zarážka, a ods. 2, prvá zarážka, článok 3 ods. 2, článok 4 ods. 2, 3 a 4 s ohľadom na odkazy na smernicu 77/780/EHS, a odsek 6, článok 5, prvá zarážka

Smernica Rady 96/13/ES

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/33/ES

Smernica Rady 89/299/EHS

Smernica Rady 91/633/EHS

Smernica Rady 92/16/EHS

Smernica Rady 92/30/EHS

Smernica Rady 89/646/EHS

Smernica Rady 92/30/EHS

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/26/ES

len článok 1, prvá zarážka

Smernica Rady 89/647/EHS

Smernica Komisie 91/31/EHS

Smernica Rady 92/30/EHS

Smernica Komisie 94/7/ES

Smernica Komisie 95/15/ES

Smernica Komisie 95/67/ES

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 96/10/ES

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/32/ES

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/33/ES (článok 2)

Smernica Rady 92/30/EHS

Smernica Rady 92/121/EHS

ČASŤ B

LEHOTY NA VYKONANIE

(uvedené v článku 67)

Smernica Lehota na vykonanie

73/183/EHS (Ú. v. ES L 194, 16.7.1973, s. 1) 2. 1. 1975 ([23])

77/780/EHS (Ú. v. ES L 322, 17.12.1977, s. 30) 15. 12. 1979

85/345/EHS (Ú. v. ES L 183, 16.7.1985, s. 19) 15. 7. 1985

86/137/EHS (Ú. v. ES L 106, 23.4.1986, s. 35) -

86/524/EHS (Ú. v. ES L 309, 4.11.1986, s. 15) 31. 12. 1986

89/299/EHS (Ú. v. ES L 124, 5.5.1989, s. 16) 1. 1. 1993

89/646/EHS (Ú. v. ES L 386, 30.12.1989, s. 1) článok 6 ods. 2 1. 1. 1990

Ostatné ustanovenia 1. 1. 1993

89/647/EHS (Ú. v. ES L 386, 30.12.1989, s. 14) 1. 1. 1991

91/31/EHS (Ú. v. ES L 17, 23.1.1991, s. 20) 31. 3. 1991

91/633/EHS (Ú. v. ES L 339, 11.12.1991, s. 16) 31. 12. 1992

92/16/EHS (Ú. v. ES L 75, 31.3.1992, s. 48) 31. 12. 1992

92/30/EHS (Ú. v. ES L 110, 28.4.1992, s. 52) 31. 12. 1992

92/121/EHS (Ú. v. ES L 29, 5.2.1993, s. 1) 31. 12. 1993

94/7/ES ((Ú. v. ES L 89, 6.4.1994, s. 17) 25. 11. 1994

95/15/ES (Ú. v. ES L 125, 8.6.1995, s. 23) 30. 9. 1995

95/26/ES (Ú. v. ES L 168, 18.7.1995, s. 7) 18. 7. 1996

95/67/ES (Ú. v. ES L 314, 28.12.1995. s. 72) 1. 7. 1996

96/10/ES (Ú. v. ES L 85, 3.4.1996, s. 17) 30. 6. 1996

96/13/ES (Ú. v. ES L 66, 16.3.1996, s. 15) 15. 4. 1996

98/32/ES (Ú. v. ES L 204, 21.7.1998, s. 26) 21. 7. 2000

98/33/ES (Ú. v. ES L 204, 21.7.1998, s. 29) 21. 7. 2000

_________________

PRÍLOHA VI

KORELAČNÁ TABUĽKA

Táto smernica Smernica 77/780/EHS Smernica 89/299/EHS Smernica 89/646/EHS Smernica 89/647/EHS Smernica 92/30/EHS Smernica 92/121/EHS Smernica 96/10/ES

článok 1 ods. 1 článok 1, prvá zarážka článok 1, prvá zarážka článok 1 písm. a)

článok 1 ods. 2 článok 1, druhá zarážka

článok 1 ods. 3 článok 1 ods. 3

článok 1 ods. 4 až 8 článok 1 ods. 5 až 9

článok 1 ods. 9 článok 1, šiesta zarážka

článok 1 ods. 10 a 11 článok 1 ods. 10 a 11

článok 1 ods. 12 článok 1 ods. 12 článok 1, siedma zarážka článok 1 písm. c)

článok 1 ods. 13 článok 1 ods. 13 článok 1, ôsma zarážka článok 1 písm. d)

článok 1 ods. 14 až 17 článok 2 ods. 1, druhá až piata zarážka

článok 1 ods. 18 až 20 článok 2 ods. 1, šiesta až ôsma zarážka

článok 1 ods. 21 až 23 článok 1, tretia až piata zarážka

článok 1 ods. 24 článok 1 písm. h)

článok 1 ods. 25 článok 1 písm. m)

článok 1 ods. 26 článok 1, piata zarážka

článok 1 ods. 27 článok 2 ods. 1, deviata zarážka

článok 2 ods. 1 článok 2 ods. 1 článok 2 ods. 1 článok 1 ods. 1

článok 2 ods. 2 článok 2

článok 2 ods. 3 článok 2 ods. 2

článok 2 ods. 4 článok 2 ods. 3

článok 2 ods. 5, prvý, druhý a tretí pododsek článok 2 ods. 4 písm. a), b) a c)

článok 2 ods. 6 článok 2 ods. 3 článok 1 ods. 3 článok 2 ods. 2 písm. b)

článok 3 článok 3

článok 4 článok 3 ods. 1

článok 5 ods. 1, prvý pododsek článok 3 ods. 2, prvý pododsek článok 4 ods. 1

článok 5 ods. 1, druhý pododsek článok 10 ods. 1, tretí pododsek

článok 5 ods. 2 článok 4 ods. 2, úvodná veta, písm. a), b), c)

článok 5 ods. 3 až 7 článok 10 ods. 1 až 5

článok 6 ods. 1 článok 3 ods. 2, prvý pododsek, tretia zarážka, a druhý pododsek

článok 6 ods. 2 článok 3 ods. 2a

článok 7 ods. 1 a 2 článok 1 ods. 10, druhý pododsek, a článok 5 ods. 1 a 2

článok 7 ods. 3 článok 3 ods. 2, tretí, štvrtý a piaty pododsek

článok 8 článok 3 ods. 4

článok 9 článok 3 ods. 3 písm. a)

článok 10 článok 3 ods. 6

článok 11 článok 3 ods. 7

článok 12 článok 7

článok 13 článok 6 ods. 1

článok 14 ods. 1 článok 8 ods. 1

článok 14 ods. 2 článok 8 ods. 5

článok 15 článok 5

článok 16 ods. 1 až 5 článok 11 ods. 1 až 5

článok 16 ods. 6 článok 1 ods. 10, druhý pododsek

článok 17 článok 13 ods. 2

článok 18 článok 18 ods. 1

článok 19 článok 18 ods. 2

článok 20 ods. 1 až 6 článok 19

článok 20 ods. 7 článok 23 ods. 1

článok 21 ods. 1 a 2 článok 20

článok 21 ods. 3 článok 23 ods. 2

článok 22 článok 21

článok 23 ods. 1 článok 8

článok 23 ods. 2 až 7 článok 9

článok 24 článok 9

článok 25 článok 8

článok 26 článok 13 ods. 1 a 3

článok 27 článok 14 ods. 2

článok 28 článok 7 ods. 1

článok 29 článok 15

článok 30 ods. 1 až 5 článok 12 ods. 1 až 5

článok 30 ods. 6 článok 12 ods. 5a

článok 30 ods. 7 článok 12 ods. 5b

článok 30 ods. 8 článok 12 ods. 6

článok 30 ods. 9 článok 12 ods. 7

článok 30 ods. 10 článok 12 ods. 8

článok 31 článok 12a

článok 32 článok 17

článok 33 článok 13

článok 34 ods. 1 článok 1 ods. 1

článok 34 ods. 2 až 4 článok 2 ods. 1 až 3

článok 35 článok 3

článok 36 článok 4

článok 37 článok 5

článok 38 článok 6 ods. 1 a 4

článok 39 článok 7

článok 40 článok 3 ods. 1 až 4, 7 a 8

článok 41 článok 4

článok 42 článok 5

článok 43 článok 6

článok 44 článok 7

článok 45 článok 8

článok 46 článok 2 ods. 2

článok 47 článok 10

článok 48 článok 3

článok 49 článok 4 ods. 1 až 7 písm. r), druhý pododsek, prvá veta, a ods. 7 písm. s) až ods. 12

článok 50 článok 5 ods. 1 až 3

článok 51 ods. 1 až 5 článok 12 ods. 1 až 5

článok 51 ods. 6 článok 12 ods. 8

článok 52 ods. 1 až 7 článok 3 ods. 1 až 7

článok 52 ods. 8 a 9 článok 3 ods. 5 a 6 článok 3 ods. 8 a 9 článok 5 ods. 4 a 5

článok 52 ods. 10 článok 3 ods. 10

článok 53 článok 4

článok 54 článok 5

článok 55 článok 6

článok 56 článok 7

článok 57 článok 11

článok 58 článok 3 ods. 5

článok 59 článok 6

článok 60 článok 8 článok 22 článok 9 článok 7

článok 61 článok 4a

článok 62 ods. 1 a 2 článok 11 ods. 4 a 5

článok 62 ods. 3 článok 2

článok 63 článok 11 ods. 1 až 3

článok 64 článok 6 ods. 1 až 9

článok 65 článok 12 ods. 7

článok 66 článok 14 ods. 2 článok 9 ods. 2 článok 24 ods. 3 článok 12 ods. 2

článok 67 - - - - - - -

článok 68 - - - - - - -

článok 69 - - - - - - -

príloha I príloha

príloha II príloha I

príloha III príloha II

príloha IV príloha III

príloha V - - - - - - -

príloha VI - - - - - - -

[1] Ú. v. ES C 157, 25.5.1998, s. 13.

[2] Stanovisko Európskeho parlamentu z 18. januára 2000 (ešte neuverejnené v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady z 13. marca 2000 (ešte neuverejnené v úradnom vestníku).

[3] Ú. v. ES L 194, 16.7.1973, s. 1.

[4] Ú. v. ES L 322, 17.12.1977, s. 30. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou 98/33/ES (Ú. v. ES L 204, 21.7.1998, s. 29).

[5] Ú. v. ES L 124, 5.5.1989, s. 16. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou 92/30/EHS (Ú. v. ES L 110, 28.4.1992, s. 52).

[6] Ú. v. ES L 386, 30.12.1989, s. 1. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou 95/26/ES (Ú. v. ES L 168, 18.7.1995, s. 7).

[7] Ú. v. ES L 386, 30.12.1989, s. 14. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou 98/33/ES.

[8] Ú. v. ES L 110, 28.4.1992, s. 52.

[9] Ú. v. ES L 29, 5.2.1993, s. 1. Smernica zmenená a doplnená Aktom o pristúpení z roku 1994.

[10] Ú. v. ES L 372, 31.12.1986, s. 1.

[11] Ú. v. ES L 193, 18.7.1983, s. 1. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou 90/605/EHS (Ú. v. ES L 317, 16.11.1990, s. 60).

[12]0).

[13] Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23

[14] Smernica rady 88/627/EHS z 12. decembra 1988 o informáciách zverejňovaných pri nadobudnutí alebo prevode podstatného podielu v kótovanej spoločnosti (Ú. v. ES L 348, 17.12.1988, s. 62).

[15] Ôsma smernica Rady (84/253/EHS) z 10. apríla 1984 o schvaľovaní osôb zodpovedných za vykonávanie povinných auditov účtovných dokladov, vychádzajúca z článku 44 ods. 2 písm. g) zmluvy (Ú. v. ES L 126, 12.5.1984, s. 20).

[16] Štvrtá smernica Rady (78/660/EHS) z 25. júla 1978 o ročnej účtovnej závierke niektorých typov obchodných spoločností, vychádzajúca z článku 44 ods. 2 písm. g) zmluvy (Ú. v. ES L 222, 14.8.1978, s. 11). Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou 1999/60/ES (Ú. v. ES L 62, 26.6.1999, s. 65).

[17] Smernica Rady 85/611/EHS z 20. decembra 1985 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení, ktoré sa vzťahujú na podniky kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP) (Ú. v. ES L 375, 31.12.1985, s. 3). Smernica naposledy zmenená doplnená smernicou 95/26/ES (Ú. v. ES L 168, 18.7.1995, s. 7).

[18] Smernica rady 93/22/EHS z 10. mája 1993 o investičných službách v oblasti cenných papierov (Ú. v. ES L 141, 11.6.1993, s. 27). Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou 97/9/ES (Ú. v. ES L 84, 26.3.1997, s. 22).

[19] Prvá smernica Rady 73/239/EHS z 24. júla 1973 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení vzťahujúcich sa na začatie a vykonávanie podnikania v oblasti priameho poistenia s výnimkou životného poistenia (Ú. v. ES L 228, 16.8.1973, s. 3). Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou 95/26/ES.

[20] Prvá smernica Rady 79/267/EHS z 5. marca 1979 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení vzťahujúcich sa na začatie a vykonávanie podnikania v oblasti životného poistenia (Ú. v. ES L 63, 13.3.1979, s. 1). Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou 95/26/ES.

[21] okrem iného vrátane:

- spotrebiteľských úverov,

- hypotekárnych úverov,

- faktoringu, s regresom a bez regresu,

- financovania obchodných transakcií (vrátane forfajtingu).

[22] Smernica Rady 93/6/EHS z 15. marca 1993 o kapitálovej primeranosti investičných firiem a úverových inštitúcií (Ú. v. ES L 141, 11.6.1993, s. 1). Smernica zmenená a doplnená smernicou 98/33/ES (Ú. v. ES L 204, 21.7.1998, s. 29).

[23] S výnimkou prípadov úrokových swapov typu "floating/floating" v jednej mene, pri ktorých sa počítajú len súčasné reprodukčné náklady.

([24]) Pokiaľ ide o zrušenie obmedzenia uvedeného v článku 3 (2) g), Holandsko dostalo odklad vykonania do 2. júla 1977. (Pozri článok 8 druhý pododsek smernice 73/183/EHS.)