Usmernenie o národnej regionálnej pomoci

(98/C 74/06)

(Text s významom pre EHP)

1. Úvod

Kritériá uplatňované Komisiou pri šetrení súladu národnej regionálnej pomoci so spoločným trhom podľa článkov 92 ods. 3 písm. a) a 92 ods. 3 písm. c) Zmluvy o ES, boli uvádzané v rôznych druhoch dokumentov, ktoré sa stali predmetom záujmu členských štátov a iných zainteresovaných strán [1].

Narastajúci počet týchto dokumentov, ich rôznorodosť, dlhý čas prípravy, zmeny v myslení a praxi jednak Komisie ako aj členských štátov, potreba koncentrovať pomoc a minimalizovať narúšanie hospodárskej súťaže, vytvorili potrebu zamerať sa na prehodnotenie transparentnosti, aktuálnosti a jednoduchosti všetkých kritérií používaných v súčasnosti a nahradiť dané dokumenty [2] jednotným textom. Nasledujúci text sa snaží splniť túto potrebu.

Opatrenia pomoci, ktoré tvoria podstatu tohto usmernenia ("regionálna pomoc") sa líšia od iných kategórií štátnej pomoci (hlavne od pomoci pre vedu a výskum, ochranu životného prostredia, firmy v ťažkostiach) v tom, že sú určené pre určité regióny a ich špecifickým cieľom je rozvoj týchto regiónov [3].

Regionálna pomoc je určená na rozvoj zaostalých regiónov s cieľom podporiť investície a tvorbu pracovných miest v trvalo udržateľnom kontexte. Podporuje rast, modernizáciu a diverzifikáciu aktivít podnikov v týchto regiónoch, ako aj nové firmy, aby sa tam etablovali. Pre urýchlenie takéhoto vývoja a zníženie potenciálnych negatívnych vplyvov akéhokoľvek premiestňovania, je potrebné podmieniť poskytovanie takejto pomoci udržaním investícií a vytvorených pracovných miest v znevýhodnenom regióne počas určitého minimálneho obdobia.

Vo výnimočných prípadoch takáto pomoc nemusí postačovať na to, aby spustila proces regionálneho rozvoja, ak štrukturálne nedostatky daného regiónu sú príliš veľké. Len v takýchto prípadoch je možné regionálnu pomoc doplniť o prevádzkovú pomoc.

Komisia je toho názoru, že regionálna pomoc môže efektívne zohrávať úlohu, pre ktorú je určená, a teda odôvodniť následné narúšanie hospodárskej súťaže, pokiaľ dodržiava určité princípy a pridržiava sa určitých pravidiel. Medzi tieto princípy patrí hlavne výnimočná podstata tohto nástroja, v súlade so znením a podstatou článku 92.

V podstate takáto pomoc je možná v Európskej únii iba ak sa použije hospodárne a zameria sa na najzaostalejšie regióny [4]. Ak by sa mala pomoc stať všeobecnou, akoby normou, stratila by celú svoju motivačnú kvality a jej ekonomický dopad by bol nulový. Zároveň by pomoc narušila prirodzenú hru trhových síl a znížila by účinnosť ekonomiky spoločenstva ako celku.

2. Rozsah

Komisia bude uplatňovať toto usmernenie na regionálnu pomoc poskytovanú v každom odvetví hospodárstva, okrem výroby, spracovania a uvádzania na trh poľnohospodárskych produktov, uvedených v prílohe II k zmluve, rybného hospodárstva a uhoľného priemyslu. Okrem toho, niektoré odvetvia, pre ktoré platí, sa tiež riadia pravidlami osobitne zameranými na príslušné odvetvie [5].

Výnimku z princípu nezlučiteľnosti, uvedeného v článku 92 ods. 1 zmluvy, možno pripustiť v zmysle regionálnej pomoci iba vtedy, ak môže byť zaručená rovnováha medzi spôsobeným narušením hospodárskej súťaže a výhodami pomoci v podmienkach rozvoja zaostalého regiónu [6]. Efekt jednotlivých výhod pomoci sa bude zrejme meniť v závislosti od uplatnenej výnimky, pričom pomoc bude mať negatívnejší vplyv na hospodársku súťaž v prípadoch, ktoré sú uvedené v článku 92 ods. 3 písm. a), než v prípadoch článku 92 ods. 3 písm. c) [7].

Jednotlivý ad hoc prípad pomoci [8] určitej firme alebo pomoc obmedzená na jednu oblasť aktivity, môže mať značný dopad na hospodársku súťaž na relevantnom trhu a jej vplyv na regionálny rozvoj bude pravdepodobne príliš malý. Takáto pomoc všeobecne prichádza v rámci okruhu špecifických alebo odvetvových priemyselných politík a často nie je v súlade s povahou politiky regionálnej pomoci ako takej [9]. Táto musí zostať neutrálnou k rozdeleniu výrobných zdrojov medzi rôzne hospodárske odvetvia a aktivity.

Komisia je toho názoru, že pokiaľ nebude preukázaný opak, takáto pomoc nespĺňa požiadavky uvedené v predchádzajúcom odseku [10].

Následne, uvedené výnimky sa za normálnych okolností udelia pre multisektorálne programy pomoci v príslušnom regióne, ktoré sú otvorené pre všetky firmy v odvetviach, ktorých sa to týka.

3. VYMEDZENIE REGIÓNOV

3.1. V súlade s tým, aby sa v programoch pomoci, určených pre regióny, mohli využívať výhody jednej z výnimiek, musia regióny, ktorých sa to týka, splniť podmienky uvedené v týchto výnimkách. Komisia stanoví, či sú podmienky splnené, na základe vopred stanovených analytických kritérií.

3.2. V zmysle princípu uvedeného v úvode tohto usmernenia (teda výnimočnej povahy pomoci), je Komisia prima facie toho názoru, že celkový rozsah regiónov, ktorým je v spoločenstve poskytovaná pomoc, musí ostať menší, než tých, ktorým nie je poskytovaná pomoc. V praxi a použitím najbežnejšej jednotky merania rozsahu pomoci (percento obyvateľstva, ktorého sa týka) to znamená, že celkove regionálna pomoc v spoločenstve musí byť poskytovaná pre menej než 50 % obyvateľov spoločenstva.

3.3. Vzhľadom na to, že dve stanovené výnimky sa týkajú regionálnych problémov rôznej povahy a intenzity, priorita musí byť daná, v rámci limitov celkovej poskytovanej pomoci uvedenej v bode 3.2, regiónom, ktoré sú zasiahnuté najakútnejšími problémami [11].

3.4. Vymedzenie oprávnených regiónov musí preto viesť k priestorovej koncentrácii pomoci v súlade s princípmi uvedenými v bodoch 3.2 a 3.3.

Výnimka podľa článku 92 ods. 3 písm. a)

3.5. Článok 92 ods. 3 písm. a) stanovuje, že pomoc na podporu hospodárskeho rozvoja oblastí s mimoriadne nízkou životnou úrovňou alebo s mimoriadne vysokou nezamestnanosťou, sa môže považovať za zlučiteľnú so spoločným trhom. Súdny dvor Európskych spoločenstiev rozhodol, že "použitie slov "mimoriadne" vo výnimke obsiahnutej v článku 92 ods. 3 písm. a) znamená, že pomoc sa týka len oblastí, kde je hospodárska situácia extrémne nepriaznivá vo vzťahu k spoločenstvu ako celku" [12].

Komisia je teda toho názoru, že na základe osvedčeného a odskúšaného prístupu, sú stanovené podmienky splnené, ak región patriaci do geografickej jednotky úrovne NUTS [13] II, má na jedného obyvateľa hrubý domáci produkt (HDP) meraný v jednotkách kúpnej sily (JKS) nižší, než 75 % priemeru [14] spoločenstva. Údaje o HDP/JKS každého regiónu a priemeru spoločenstva, ktoré sa majú použiť na analýzu, musia vychádzať z priemeru dostupných štatistických údajov za posledné tri roky. Tieto hodnoty sa vypočítajú na základe údajov poskytnutých Štatistickým úradom Európskych spoločenstiev.

Výnimka podľa článku 92 ods. 3 písm. c)

3.6. Na rozdiel od článku 92 ods. 3 písm. a), kde daná situácia je identifikovaná presne a formálne, článok 92 ods. 3 písm. c) poskytuje väčšiu voľnosť, čo sa týka definovania problémov regiónu, ktoré možno zmierniť cestou opatrení pomoci. Preto sa v tomto prípade príslušné ukazovatele nemusia zredukovať len na životnú úroveň a nezamestnanosť. V každom prípade vhodný rámec pre vyhodnotenie týchto problémov môže poskytnúť nielen spoločenstvo ako celok, ale aj daný členský štát.

Súdny dvor Európskych spoločenstiev v prípade 248/84 (pozri poznámku pod čiarou 12) vyjadril svoj názor v týchto dvoch otázkach (rozsah problémov a príslušný rámec pre analýzu) nasledovne: "Výnimka v článku 92 ods. 3 písm. c) je, na druhej strane, širšia pri svojom uplatňovaní do tej miery, že dovoľuje rozvoj určitých oblastí bez toho, aby bola obmedzovaná ekonomickými podmienkami stanovenými v článku 92 ods. 3 písm. c), pokiaľ takáto pomoc ,"nepriaznivo neovplyvní podmienky obchodu tak, že by to bolo v rozpore so spoločným záujmom". Toto ustanovenie dáva Komisii možnosť schváliť pomoc, ktorá je zameraná na ďalší hospodársky rozvoj oblastí členských štátov, ktoré sú znevýhodnené vo vzťahu k národnému priemeru".

3.7. Avšak regionálna pomoc, ktorej sa týka výnimka podľa písmena c), musí tvoriť súčasť ucelenej regionálnej politiky členského štátu a dodržiavať princípy geografickej koncentrácie, ktoré boli stanovené vyššie. Vzhľadom na to, že je namierená na regióny, ktoré sú menej znevýhodnené než tie, ktorých sa týka písmeno a), takáto pomoc je, ešte vo väčšej miere, výnimočná a možno ju schváliť len vo veľmi obmedzenej miere. Keďže je tomu tak, len malá časť vnútroštátneho územia členských štátov môže prima facie splniť požiadavky pre pomoc takéhoto druhu. Z toho dôvodu množstvo populácie v regiónoch spadajúcich pod článok 92 ods. 3 písm. c) nesmie prekročiť 50 % populácie, pre ktorú neplatí výnimka podľa článku 92 ods. 3 písm. a) [15].

Na druhej strane fakt, že podstata takejto pomoci umožňuje vziať do úvahy vnútroštátne zvláštnosti členského štátu neznamená, že pomoc nemusí byť preskúmaná z hľadiska záujmov spoločenstva. Určenie oprávnených regiónov v každom členskom štáte preto musí byť v súlade s rámcom, ktorý garantuje celkový súlad takéhoto určenia na úrovni spoločenstva [16].

3.8. S cieľom umožniť vnútroštátnym orgánom dostatočnú voľnosť pri výbere oprávnených regiónov, bez ohrozenia efektívnosti systému kontroly vykonávanej Komisiou pri tomto type pomoci a rovnakého zaobchádzania so všetkými členskými štátmi, určenie oprávnených regiónov podľa uvedenej výnimky sa skladá z dvoch častí:

- stanovenia stropu o poskytnutí takej pomoci pre každú krajinu Komisiou,

- výberu oprávnených regiónov.

Výber regiónov sa musí držať transparentných pravidiel, avšak byť aj dostatočne pružný, aby bolo možné zohľadniť rôznorodé situácie, ktoré potenciálne odôvodnia uplatnenie výnimky. Strop poskytnutia pomoci je vytvorený preto, aby prispieval k vyššie uvedenej voľnosti pri výbere oprávnených regiónov a aby pritom zároveň zabezpečoval rovnaké zaobchádzanie s regiónmi, ktoré sa vyžaduje pri schvaľovaní takej pomoci z hľadiska spoločenstva.

3.9. Aby bola garantovaná efektívna kontrola regionálnej pomoci a aby sa zároveň prispelo k dosiahnutiu cieľov stanovených v článku 3 zmluvy, hlavne v bodoch g) a j), Komisia stanovuje celkový strop pre poskytovanie regionálnej pomoci na základe populácie. Celkové stropy zahŕňajú regióny oprávnené podľa výnimiek článku 92 ods. 3 písm. a) a c). Keďže regióny, oprávnené na regionálnu pomoc podľa výnimky uvedenej v článku 92 ods. 3 písm. a) a ich celkový rozsah na úrovni spoločenstva sa určuje exogénne a automaticky použitím kritéria 75 % HDP/JKS na jedného obyvateľa znamená to, že rozhodnutie Komisie o celkovom strope zároveň definuje aj strop podľa výnimky uvedenej v článku 92 ods. 3 písm. c) na úrovni spoločenstva. Strop podľa článku 92 ods. 3 písm. c) sa získa odčítaním z celkového stropu populácie regiónov, oprávnených podľa výnimky v článku 92 ods. 3 písm. a). Tento strop je potom rozdelený medzi rôzne členské štáty s prihliadnutím na pomernú socio-ekonomickú situáciu regiónov v každom členskom štáte, zhodnotenú v kontexte spoločenstva. Spôsob tohto percentuálneho určenia v každom členskom štáte je popísaný v prílohe III.

3.10. Podľa článku 93 ods. 3 členské štáty predložia Komisii na schválenie metodiku a kvantitatívne ukazovatele, ktoré chcú použiť pri určení oprávnených regiónov, zoznam regiónov, ktoré navrhujú na výnimku podľa písmena c) a relatívne intenzity [17]. Percento pre populáciu dotknutých regiónov nesmie prekročiť uvedený strop, určený na účely výnimky podľa článku 92 ods. 3 písm. c).

3.10.1. Metodika musí spĺňať nasledovné podmienky:

- musí byť objektívna,

- musí umožňovať meranie rozdielov v socio-ekonomických podmienkach dotknutých regiónov v členskom štáte a zvýrazniť podstatné rozdiely,

- musí byť prezentovaná jasným, detailným spôsobom, aby Komisia mala možnosť vyhodnotiť jej podstatu.

3.10.2. Ukazovatele musia spĺňať nasledovné podmienky:

- ich počet, vrátane jednoduchých ukazovateľov a ich kombinácií, musí byť obmedzený na päť,

- musia byť objektívne a vhodné na skúmanie socio-ekonomických podmienok regiónov,

- musia byť založené buď na štatistických údajoch týkajúcich sa ukazovateľov využívaných počas najmenej trojročného obdobia pred žiadosťou o schválenie (notifikáciou), alebo musia byť odvodené z posledného prieskumu, pokiaľ nie sú každoročne dostupné relevantné štatistické údaje,

- musia byť zostavené zo spoľahlivých štatistických zdrojov.

3.10.3. Zoznam regiónov musí spĺňať nasledovné podmienky:

- regióny musia spĺňať úroveň NUTS III alebo, v opodstatnených prípadoch, musia patriť do inej homogénnej geografickej jednotky. Každý členský štát môže predložiť iba jeden typ geografickej jednotky,

- jednotlivé navrhované regióny alebo skupiny susediacich regiónov musia tvoriť kompaktné zóny, pričom každá z nich musí mať populáciu minimálne 100000. Ak je populácia regiónov menšia, pre výpočet percenta zahrnutej populácie sa použije fiktívne číslo 100000. Výnimky z tohto pravidla tvoria regióny úrovne NUTS III, kde je populácia nižšia než 100000, ostrovy a iné regióny, pre ktoré je podobná geografická izolácia [18] charakteristická. Ak jeden región susedí s regiónmi, ktoré sú oprávnené v iných členských štátoch, pravidlá sa uplatňujú na celý komplex tvorený týmito regiónmi,

- zoznam regiónov musí byť usporiadaný na základe ukazovateľov uvedených v bode 3.10.2. V navrhovaných regiónoch musí byť zreteľná nerovnováha (polovica zo štandardnej odchýlky) v porovnaní s priemerom potenciálnych regiónov podľa článku 92 ods. 3 písm. c) daného členského štátu, vzhľadom na jeden alebo druhý ukazovateľ použitý v metóde.

3.10.4. Regióny s nízkou hustotou obyvateľstva:

- podliehajúc stropu uvedenému v bode 3.9 pre každý členský štát, regióny s hustotou obyvateľstva menšou ako 12,5 obyvateľa na štvorcový kilometer [19] môžu byť tiež oprávnené pre danú výnimku.

3.10.5. Súlad so štrukturálnymi fondmi:

- aby sa zabezpečil súlad medzi výberom takýchto regiónov členskými štátmi a výberom tých, ktoré spĺňajú podmienky pre pomoc zo strany spoločenstva, regióny oprávnené podľa štrukturálnych fondov môžu byť tiež oprávnené pre danú výnimku, podliehajúc stropom stanoveným v bode 3.9 a v súlade s podmienkami uvedenými v druhej zarážke bodu 3.10.3.

4. Cieľ, forma a úroveň pomoci

4.1. Cieľom regionálnej pomoci je zabezpečiť buď výrobnú investíciu (počiatočnú investíciu), alebo pracovné miesto, ktoré súvisí s investíciou. Avšak táto metóda nepreferuje ani faktor kapitálu, ani faktor práce.

4.2. Aby bolo zabezpečené, že podporená výrobná investícia bude životaschopná a spoľahlivá, príspevok [20] príjemcu na jej financovanie musí byť minimálne 25 %.

Formy pomoci sú rôzne: granty, pôžičky s nízkym úrokom alebo úľavy na úrokoch, vládna záruka alebo nákup štátnych akcií za výhodných podmienok, daňové úľavy, zníženie príspevkov na sociálne poistenie, dodávky tovarov a služieb za koncesionársku cenu atď.

Okrem toho, programy pomoci musia stanoviť, že žiadosť o poskytnutie pomoci musí byť predložená skôr, než sa práce na projektoch začnú.

4.3. Úroveň pomoci je definovaná ako intenzita, ktorá je porovnávaná s referenčnými nákladmi (pozri 4.5, 4.6 a 4.13).

Pomoc pre počiatočnú investíciu

4.4. Počiatočná investícia znamená investíciu do fixného kapitálu, vzťahujúcu sa k založeniu nového podniku, rozšíreniu existujúceho podniku alebo rozbehnutiu aktivity, ktorá si zahŕňa podstatnú zmenu produktu alebo výrobného procesu v existujúcom podniku (pomocou racionalizácie, diverzifikácie alebo modernizácie) [21].

Investícia do fixného kapitálu, realizovaná formou kúpy podniku, ktorý bol zatvorený alebo by musel byť zatvorený keby nebol odkúpený, sa tiež môže považovať za počiatočnú investíciu, pokiaľ daný podnik nie je súčasťou podniku v ťažkostiach. V tomto prípade môže pomoc na kúpu podniku zahŕňať aj výhodu pre podnik v ťažkostiach, čo sa však musí preskúmať v súlade s usmernením o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu podnikov v ťažkostiach [22].

4.5. Pomoc pre počiatočnú investíciu sa vypočíta ako percento hodnoty investície. Táto hodnota je vytvorená na základe jednotného zoznamu výdajových položiek (štandardný základ), ktorý tvoria nasledovné investičné prvky: pozemky, budovy a stroje/zariadenia [23].

Pri kúpe je potrebné brať do úvahy len náklady na zakúpenie tohto majetku [24] (transakcia sa musí uskutočniť za trhových podmienok). Majetok, pre nadobudnutie ktorého bola poskytnutá pomoc už pred kúpou, by mal byť odpočítaný.

4.6. Oprávnené výdavky tiež môžu zahŕňať určité kategórie nehmotných investícií do výšky 25 % štandardného základu v prípade veľkých firiem [25].

Takéto výdavky sa musia obmedzovať na výdaje spojené s transferom technológie prostredníctvom nadobudnutia:

- patentov,

- prevádzkových alebo patentovaných know-how licencií,

- nepatentovaného know-how.

Oprávnený nehmotný majetok podlieha nevyhnutným podmienkam, aby sa zabezpečilo, že zostal spojený s regiónom prijímateľa, ktorý je oprávnený na regionálnu pomoc a následne, aby sa nestal predmetom transferu v prospech iných regiónov, hlavne takých, ktoré nie sú oprávnené na regionálnu pomoc. Preto oprávnený nehmotný majetok musí splniť nasledovné podmienky, a to:

- musí byť výlučne používaný v podniku, ktorý dostáva regionálnu pomoc,

- musí byť považovaný za amortizovateľný majetok,

- musí byť zakúpený od tretích strán za trhových podmienok,

- musí byť začlenený do majetku firmy a zostať v podniku prijímajúcom regionálnu pomoc minimálne päť rokov.

4.7. Pomoc, o ktorú členské štáty žiadajú, musí byť zvyčajne vyjadrená v hrubých číslach, t. j. pred zdanením. Aby bolo možné porovnávať i) rôzne formy pomoci medzi sebou a ii) porovnávať intenzitu pomoci u jednotlivých členských štátov, Komisia prepočíta pomoc, o ktorú členské štáty žiadajú, na pomoc vyjadrenú v čistom ekvivalente pomoci (NGE – net grant equivalent) [26].

4.8. Intenzita pomoci sa musí prispôsobiť tak, aby zohľadnila podstatu a intenzitu regionálnych problémov, na ktoré je zameraná. Preto od začiatku musí byť stanovený rozdiel medzi povolenými intenzitami v regiónoch, ktoré majú nárok na výnimku podľa písmena a) a tými, ktoré sú povolené pre regióny oprávnené na výnimku podľa písmena c). V tejto súvislosti treba brať ohľad na fakt, že regióny, ktoré sú oprávnené podľa článku 92 ods. 3 písm. c), sa nevyznačujú mimoriadne nízkou životnou úrovňou alebo mimoriadne vysokou nezamestnanosťou v tom zmysle, v akom sa tieto pojmy používajú pri výnimke podľa písmena a). Vplyvy pomoci, ktoré narúšajú hospodársku súťaž sú teda v nich menej odôvodnené než v regiónoch podľa písmena a). To znamená, že prípustná intenzita pomoci je od začiatku menšia v regiónoch oprávnených podľa písmena c) než v tých, ktoré sú oprávnené podľa písmena a).

Preto v prípade regiónov podľa článku 92 ods. 3 písm. a) je Komisia toho názoru, že intenzita regionálnej pomoci nesmie presiahnuť hranicu 50 % NGE, okrem najvzdialenejších [27] regiónov, kde môže dosiahnuť až 65 % NGE. V regiónoch podľa článku 92 ods. 3 písm. c) vo všeobecnosti nesmie strop regionálnej pomoci presiahnuť 20 % NGE, okrem regiónov s nízkou hustotou obyvateľstva alebo najvzdialenejších regiónov, kde môže dosiahnuť až 30 % NGE.

V regiónoch úrovne NUTS II, oprávnených podľa článku 92 ods. 3 písm. a), v ktorých je HDP/JKS na obyvateľa vyšší než 60 % priemeru spoločenstva, intenzita regionálnej pomoci nesmie presiahnuť 40 % NGE, okrem najvzdialenejších regiónov, kde môže dosiahnuť až 50 % NGE.

V regiónoch, oprávnených podľa článku 92 ods. 3 písm. c), ktoré majú jednak vyšší HDP/JKS na obyvateľa a nižšiu nezamestnanosť než príslušný priemer [28] spoločenstva, intenzita regionálnej pomoci nesmie presiahnuť 10 % NGE, okrem regiónov s nízkou hustotou obyvateľstva alebo najvzdialenejších regiónov, kde môže dosiahnuť až 20 % NGE. Výnimočne v prípade regiónov, ktoré podliehajú uvedenému stropu 10 % NGE, môže byť schválená vyššia intenzita, neprekračujúca zvyčajný strop 20 % NGE, pre regióny (korešpondujúce s úrovňou NUTS III alebo menšie) susediace s regiónom, ktorý spĺňa podmienky podľa článku 92 ods. 3 písm. a).

Všetky vyššie uvedené stropy predstavujú horné hranice. Komisia v rámci skúmania v súvislostiach spoločenstva zabezpečí, aby sa pod týmito hranicami prispôsobila intenzita regionálnej pomoci tak, aby odrážala závažnosť a intenzitu regionálnych problémov, na ktoré je zameraná.

4.9. Stropy uvedené v bode 4.8. sa môžu zvýšiť o prídavky pre malých a stredných podnikateľov (MSP), ktoré sú stanovené v oznámení Komisie o pomoci pre MSP [29], t. j. o 15 hrubých percentných bodov [30] v prípade regiónov, oprávnených na výnimku podľa písmena a) a o 10 hrubých percentných bodov v prípade regiónov oprávnených na výnimku podľa písmena c). Konečný strop sa uplatní na základ pre MSP. Tieto prídavky pre MSP neplatia pre dopravné firmy.

4.10. Pomoc pre počiatočnú investíciu sa musí podmieniť buď prostredníctvom spôsobu jej vyplatenia, alebo prostredníctvom podmienok spojených s jej nadobudnutím, zachovaním danej investície počas minimálne päťročného obdobia.

Pomoc na vytváranie pracovných miest

4.11. Ako bolo uvedené v bode 4.1, regionálna pomoc sa tiež môže zameriavať na vytváranie pracovných miest. Avšak na rozdiel od pomoci na vytváranie pracovných miest, ktorá je definovaná v usmernení o pomoci pre zamestnanosť a týka sa pracovných miest nesúvisiacich s investičným projektom [31], my sa tu zaoberáme výlučne pracovnými miestami súvisiacimi s realizáciou projektu počiatočnej investície [32].

4.12. Vytvorenie pracovného miesta znamená čistý nárast počtu pracovných miest [33] v určitom podniku v porovnaní s priemerom za určité časové obdobie. Každé pracovné miesto, ktoré zanikne počas tohto obdobia, sa preto musí odpočítať od počtu pracovných miest vytvorených počas rovnakého obdobia [34].

4.13. Rovnako ako pri investičnej pomoci, aj pomoc na vytváranie pracovných miest upravená v tomto usmernení, musí byť prispôsobená povahe a intenzite regionálnych problémov, ktoré má riešiť. Komisia je toho názoru, že výška pomoci nesmie presiahnuť určité percento mzdových nákladov [35] na zamestnanú osobu, vypočítané za obdobie dvoch rokov. Toto percento sa rovná intenzite povolenej pre investičnú pomoc v danej oblasti.

4.14. Pomoc na vytváranie pracovných miest sa musí podmieniť, buď prostredníctvom spôsobu jej vyplatenia alebo prostredníctvom podmienok spojených s jej nadobudnutím, zachovaním vytvoreného pracovného miesta počas minimálne päťročného obdobia.

Prevádzková pomoc

4.15. Regionálna pomoc zameraná na zníženie súčasných nákladov firmy (prevádzková pomoc) je bežne zakázaná. Avšak výnimočne takáto pomoc môže byť poskytnutá regiónom oprávneným na výnimku podľa článku 92 ods. 3 písm. a), pokiaľ i) je opodstatnená z hľadiska jej podielu na regionálnom rozvoji a svojou podstatou a ii) výškou je adekvátna problémom, ktoré sa snaží odstrániť [36]. Je na členskom štáte, aby preukázal existenciu akýchkoľvek problémov a odhadol ich dôležitosť.

4.16. V najvzdialenejších regiónoch, oprávnených na výnimku podľa článku 92 ods. 3 písm. a) a c) a v regiónoch s nízkou hustotou obyvateľstva, oprávnených buď na výnimku podľa článku 92 ods. 3 písm. a), alebo 92 ods. 3 písm. c), na základe testu hustoty obyvateľstva, uvedeného v bode 3.10.4, pomoc namierená čiastočne na kompenzáciu dodatočných prepravných nákladov [37] môže byť povolená za zvláštnych podmienok [38]. Je na členskom štáte, aby preukázal, že takéto dodatočné náklady existujú a určil ich rozsah.

4.17. Okrem prípadov uvedených v bode 4.16 musí byť prevádzková pomoc časovo obmedzená a postupne znižovaná. Naviac, prevádzková pomoc na podporu vývozu [39] medzi členskými štátmi je vylúčená.

Pravidlá kumulácie pomoci

4.18. Stropy intenzity pomoci, stanovené v súlade s kritériami uvedenými v bodoch 4.8 a 4.9, platia pre celkovú pomoc:

- ak je pomoc poskytovaná súčasne v rámci viacerých regionálnych programov,

- ak pomoc prichádza z miestnych, regionálnych, národných zdrojov alebo zdrojov spoločenstva.

4.19. Pomoc na vytváranie pracovných miest, uvedená v bodoch 4.11 až 4.14 a investičná pomoc opísaná v bodoch 4.4 až 4.10, sa môže kombinovať [40], za podmienky dodržania stropu intenzity stanoveného pre región [41].

4.20. Pokiaľ výdavky, oprávnené na regionálnu pomoc, sú úplne alebo čiastočne oprávnené aj na iné účely, ich spoločná časť podlieha najvýhodnejšiemu stropu v daných programoch.

4.21. V prípadoch, kde členský štát stanoví, že štátna pomoc podľa jedného programu sa môže kombinovať s pomocou podľa iného programu, musí zároveň v každom programe osobitne špecifikovať spôsob zabezpečenia súladu s vyššie uvedenými podmienkami.

5. Mapa regionálnej pomoci a deklarovanie zlučiteľnosti pomoci

5.1. Regióny členských štátov, oprávnené podľa výnimiek a stropov intenzity pomoci pre počiatočné investície alebo pomoc pri vytváraní pracovných miest, schválené pre každý región, tvoria spolu mapu regionálnej pomoci členského štátu.

5.2. Podľa článku 93 ods. 3 zmluvy členský štát predloží na schválenie návrh mapy, vytvorenej v súlade s kritériami stanovenými v bodoch 3.5, 3.10, 4.8 a 4.9. Komisia schváli mapu v súlade s postupmi uvedenými v článku 93 zmluvy, obvykle v jednom rozhodnutí pre všetky relevantné regióny členského štátu a pre pevne stanovené časové obdobie. Preto sú národné mapy regionálnej pomoci pravidelne revidované.

5.3. V záujme zachovania jednotnosti medzi rozhodnutiami Komisie v oblasti hospodárskej súťaže a rozhodnutiami týkajúcimi sa regiónov oprávnených na pomoc zo štrukturálnych fondov, obdobie platnosti máp je v princípe zosúladené s harmonogramom pomoci zo štrukturálneho fondu.

5.4. Návrhy programov pomoci schvaľuje Komisia buď po zostavení mapy, alebo následne, na základe regiónov, stropov a doby trvania stanovených pre mapu.

5.5. Realizácia programov uvedených v bode 5.4, tvorí zo strany členského štátu, podstatu výročných správ pre Komisiu, v súlade s platnými pravidlami [42].

5.6. Počas obdobia platnosti mapy môže členský štát požadovať jej úpravy, ak je preukázateľné, že sa socio-ekonomické podmienky podstatne zmenili. Takéto zmeny sa môžu týkať miery intenzity a oprávnených regiónov, za predpokladu, že prípadné zaradenie nových regiónov sa kompenzuje vyradením regiónov s rovnako veľkou populáciou. Platnosť upravenej mapy sa skončí dňom skončenia platnosti pôvodnej mapy.

5.7. Pre regióny, ktoré v dôsledku revidovania regionálnej mapy stratia svoj štatút podľa článku 92 ods. 3 písm. a) a nadobudnú štatút podľa článku 92 ods. 3 písm. c), Komisia môže, počas prechodného obdobia, akceptovať postupné znižovanie intenzity pomoci, na ktorú boli tieto regióny oprávnené podľa článku 92 ods. 3 písm. a), lineárnym alebo rýchlejších tempom, pokiaľ sa nedosiahne intenzita stropu podľa bodov 4.8 a 4.9 [43] [44]. Prechodné obdobie by nemalo presiahnuť dva roky v prípade prevádzkovej pomoci a štyri roky v prípade pomoci na počiatočné investície a vytváranie pracovných miest.

5.8. Pri zostavovaní mapy, členské štáty majú možnosť predložiť Komisii na schválenie, podľa článku 93 ods. 3 zmluvy, okrem zoznamu regiónov, navrhovaných ako oprávnené na dané výnimky a stropov intenzity, všetky ostatné faktory, ktoré je potrebné vziať do úvahy pri určovaní rámca programov pomoci (účel a formu pomoci, veľkosť firiem atď.), ktoré navrhujú prijať, či na regionálnej alebo miestnej úrovni. Počas obdobia platnosti mapy a v rámci doby jej trvania všetky programy, ktoré budú v súlade s daným rámcom programu, možno predložiť na schválenie v rámci zrýchleného postupu.

6. Nadobudnutie platnosti, realizácia a kontrola

6.1. Okrem prechodných ustanovení uvedených v bodoch 6.2 a 6.3 nižšie, Komisia posudzuje zlučiteľnosť regionálnej pomoci so spoločným trhom na základe tohto usmernenia, hneď ako sa začne uplatňovať. Avšak návrhy pomoci, o ktorých schválenie sa požiada predtým, než sa toto usmernenie oznámi členským štátom a v ktorých ešte Komisia neprijala konečné rozhodnutie, sa posúdia na základe kritérií platných v čase ich predloženia na schválenie.

Okrem toho, Komisia navrhne členským štátom vhodné opatrenia podľa článku 93 ods. 1 Zmluvy o ES, aby zabezpečila, že všetky mapy regionálnej pomoci a všetky programy regionálnej pomoci platné od 1. januára 2000 budú v súlade s týmto usmernením.

V tejto súvislosti Komisia navrhne ako vhodné opatrenie podľa článku 93 ods. 1, aby členské štáty obmedzili platnosť všetkých zoznamov zvýhodnených regiónov, schválených Komisiou bez obmedzenia platnosti alebo s dátumom ukončenia platnosti po 31. decembri 1999, do 31. decembra 1999.

Komisia tiež navrhne, ako vhodné opatrenie k článku 93 ods. 1, aby členské štáty zmenili existujúce programy regionálnej pomoci, ktoré budú v platnosti po 31. decembri 1999 tak, aby boli v súlade s týmto usmernením od 1. januára 2000 a aby oznámili navrhované zmeny do šiestich mesiacov.

6.2. Vzhľadom na to, že oprávnenosť na prijímanie regionálnej pomoci podľa výnimiek v článku 92 ods. 3 písm. a) a c) bola pre väčšinu zvýhodnených regiónov schválená do 31. decembra 1999 a s cieľom zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie s členskými štátmi do tohto dátumu, Komisia sa môže odchýliť od tohto usmernenia do 31. decembra 1999, čo sa týka skúmania oprávnenosti zoznamov regiónov (nové zoznamy alebo ich zmeny) predložených na schválenie pred 1. januárom 1999, pokiaľ platnosť uvedených zoznamov skončí 31. decembra 1999. V takýchto prípadoch sa bude Komisia pridržiavať metódy uvedenej v jej oznámení [45].

6.3. S cieľom zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie s členskými štátmi, Komisia sa môže odchýliť od tohto usmernenia do 31. decembra 1999, čo sa týka skúmania súladu zlučiteľnosti kombinácií intenzity pomoci a stropov navrhovaných v nových programoch, ad hoc prípadoch a modifikáciách existujúcich prípadov, predložených na schválenie pred 1. januárom 1999 za predpokladu, že uvedené kombinácie intenzity a stropov strácajú platnosť 31. decembra 1999 alebo ak navrhované kombinácie intenzity a stropov sú od 1. januára 2000 v súlade s týmto usmernením.

6.4. Komisia preskúma toto usmernenie do piatich rokov od začatia jeho uplatňovania. Okrem toho, sa môže rozhodnúť ho preskúmať kedykoľvek, ak to bude nutné z dôvodov súvisiacich s politikou hospodárskej súťaže alebo aby zohľadnila iné politiky spoločenstva a medzinárodné záväzky.

[1] Pozri Komisia Európskych spoločenstiev, Právo hospodárskej súťaže v Európskych spoločenstvách, zväzok IIA: Pravidlá týkajúce sa štátnej pomoci, Brusel – Luxemburg, 1995, s. 187 a nasl.

[2] Dokumenty, ktoré toto usmernenie nahrádza, vrátane príloh k nim:

- komunikácia Komisie s Radou (Ú. v. ES C 111, 4.11.1971, s. 7),

- komunikácia Komisie s Radou (COM(73) 1110, 27.6.1973),

- komunikácia Komisie s Radou (COM(75) 77 konečné znenie, 26.2.1975),

- komunikácia Komisie s členskými štátmi (Ú. v. ES C 31, 3.2.1979, s. 9),

- komunikácia Komisie s členskými štátmi o spôsobe uplatňovania článku 92 ods. 3 písm. a) a c) na regionálnu pomoc (Ú. v. ES C 212, 12.8.1988, s. 2),

- komunikácia Komisie s členskými štátmi o referenčných a diskontných sadzbách uplatňovaných vo Francúzsku, Írsku a Portugalsku (Ú. v. ES C 10, 16.1.1990, s. 8),

- komunikácia Komisie s členskými štátmi o spôsobe uplatňovania článku 92 ods. 3 písm. a) na regionálnu pomoc (Ú. v. ES C 163, 4.7.1990, s. 6),

- oznámenie Komisie adresované členským štátom a ostatným zúčastneným stranám týkajúce sa zmeny a doplnenia časti II Komunikácie o spôsobe uplatňovania článku 92 ods. 3 písm. a) a c) na regionálnu pomoc (Ú. v. ES C 364, 20.12.1994, s. 8).Toto usmernenie je v súlade s kritériami stanovenými v Rezolúcii Rady z 20. októbra 1971 (Ú. v. ES C 111, 4.11.1971, s. 1).Oznámenie týkajúce sa referenčnej a diskontnej sadzby (Ú. v. ES C 273, 9.9.1997, s. 3) už nie je súčasťou dokumentov o regionálnej pomoci, ale vzťahuje sa na štátnu pomoc všeobecne.

[3] Rovnako ako regionálna pomoc sa posudzuje aj pomoc pre malých a stredných podnikateľov, ktorá sa poskytuje na rozvoj zaostalých regiónov.

[4] Pozri závery Rady zo 6. – 7. novembra 1995 o politike hospodárskej súťaže a priemyselnej konkurencieschopnosti.

[5] Medzi odvetvia, ktoré riadia osobitné pravidlá a tiež pravidlá stanovené v tomto usmernení patria tieto: doprava, oceliarsky priemysel, lodiarsky priemysel, priemysel syntetických vlákien, automobilový priemysel. Okrem toho, osobitné pravidlá platia pre investície podľa multisektorálneho rámca pre veľké investičné projekty.

[6] K tomu pozri rozsudok Súdneho dvora ES v prípade 730/79 Philip Morris [1980] ECR 2671, odsek 17 a v prípade C-169/95 Španielsko v. Komisia [1997] ECR I-135, odsek 20.

[7] K tomu pozri rozsudok Súdu prvej inštancie v T-380/94 AIUFFASS a AKT [1996] ECR II-2169, odsek 54.

[8] K tomu pozri rozsudok Súdneho dvora ES v spojených prípadoch C-278/92, C-279/92 a C-280/92, Španielsko v. Komisia [1994] ECR I-4103.

[9] Podľa Dohody svetovej obchodnej organizácie o dotáciách a vyrovnávacích opatreniach bol tento druh pomoci výslovne vylúčený z kategórie nežalovateľnej regionálnej pomoci (schválená bez preskúmavania).

[10] Pomoc ad hoc pre firmy v ťažkostiach sa riadi osobitnými pravidlami a nepokladá sa za regionálnu pomoc ako takú. V súčasnosti je pre tento druh pomoci platný predpis Ú. v. ES C 368, 23.12.1994, s. 12.

[11] Regióny oprávnené podľa výnimky uvedenej v písmene a) v súčasnosti zahŕňajú 22,7 % obyvateľstva spoločenstva v porovnaní s 24 % v regiónoch oprávnených podľa písmena c).

[12] Prípad 248/84 Nemecko v. Komisia [1987] ECR 4013, odsek 19.

[13] Členenie podľa územných štatistických jednotiek.

[14] Základným predpokladom je, že ukazovateľ HDP odzrkadľuje spoločne oba spomínané javy.

[15] Okrem prechodnej výnimky podľa bodu 8 prílohy III k tomuto usmerneniu.

[16] V tejto súvislosti pozri rozsudok Súdneho dvora v prípade 730/79 Philip Morris, odsek 26 a v prípade 310/85 Deufil [1987] ECR 901, odsek 18.

[17] Pozri body 4.8 a 4.9.

[18] Z dôvodu veľkosti populácie je z tohto pravidla vyňatý aj Luxemburg.

[19] Kritérium oprávnenosti stanovené oznámením Komisie uvedenom v poznámke pod čiarou č. 2, ôsma zarážka.

[20] Tento minimálny príspevok 25 % nesmie obsahovať žiadnu pomoc. Nejde tu, napríklad, o dotované úvery alebo vládne záruky za úvery, ktoré obsahujú prvky pomoci.

[21] Investície na obnovu sú preto z tohto konceptu vylúčené. Pomoc na tento typ investícií patrí do kategórie prevádzkovej pomoci, pre ktorú platia pravidlá v bodoch 4.15 až 4.17.Z tohto konceptu je tiež vylúčená pomoc na finančnú reštrukturalizáciu podnikov v ťažkostiach v zmysle Usmernenia spoločenstva o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu podnikov v ťažkostiach (Ú. v. ES C 368, 23.12.1994, s. 12).Pomoc na reštrukturalizáciu v zmysle bodu 2.5 uvedeného usmernenia možno poskytnúť, pokiaľ sa vzťahuje na investičné opatrenia (racionalizácia, modernizácia, diverzifikácia), bez potreby osobitnej žiadosti o schválenie podľa programu regionálnej pomoci. Avšak keďže je takáto regionálna pomoc súčasťou plánovanej pomoci na reštrukturalizáciu podniku v ťažkostiach, musí sa brať do úvahy pri skúmaní podľa uvedeného usmernenia.

[22] Text, ktorý je platný v súčasnosti je uvedený v poznámke pod čiarou 10.

[23] V odvetví dopravy nemôžu byť výdavky na nákup dopravných zariadení (hnuteľný majetok) zahrnuté do jednotného zoznamu výdavkov (štandardný základ). Tieto výdavky preto nie sú oprávnené na počiatočnú investíciu.

[24] Ak je s kúpou spojená aj ďalšia počiatočná investícia, výdavky súvisiace s touto investíciou by sa mali pripočítať k nákupným nákladom.

[25] Pre malých a stredných podnikateľov sú kritériá a podmienky definované v Usmernení spoločenstva pre štátnu pomoc pre malé a stredné podniky (Ú. v. ES C 213, 23.7.1996, s. 4).

[26] Spôsob výpočtu NGE je uvedený v prílohe I.

[27] Najvzdialenejšími regiónmi sú: francúzske zámorské departementy (FZD), Azory, Madeira a Kanárske ostrovy (pozri Deklaráciu 26 o najvzdialenejších regiónoch spoločenstva, ktorá je pripojená k Zmluve o Európskej únii).

[28] HDP a nezamestnanosť sa musia merať na úrovni NUTS III.

[29] Regionálne prídavky sa tiež poskytujú v prípade pomoci pre R&D (výskum a vývoj) a pomoci na životné prostredie. Táto pomoc sa ale vypočítava z iného základu, ako pri regionálnej pomoci (vrátane pomoci pre MSP). Uvedené prídavky sa nepridávajú k regionálnej pomoci, ale k príslušnému druhu pomoci. Pre uvedené dva druhy pomoci v súčasnosti platia, pre R&D, predpis uverejnený v Ú. v. ES C 45, 17.2.1996, s. 5; pre pomoc na životné prostredie, predpis uverejnený v Ú. v. ES C 72, 10.3.1994, s. 3.

[30] Intenzita prídavkov v hrubom vyjadrení sa používa tak, ako to je definované v usmernení o pomoci pre MSP.

[31] Pozri platný predpis Ú. v. ES C 334, 12.12.1995, s. 4.

[32] Pracovné miesto sa považuje za spojené s realizáciou investičného projektu, ak sa týka činnosti, na ktorú sa vzťahuje daná investícia a ak je vytvorené do troch rokov od ukončenia investície. Aj pracovné miesta, ktoré sa vytvoria po investícii v dôsledku nárastu objemu využitia sa pokladajú za spojené s investíciou.

[33] Počet pracovných miest zodpovedá ročnej jednotke práce (ALU), t. j. počtu osôb zamestnaných počas jedného roka na plný pracovný úväzok; práce na čiastočný úväzok a sezónne práce sú časťami ALU.

[34] Nie je potrebné pripomínať, že takéto vymedzenie sa vzťahuje na existujúci podnik rovnako, ako na novozriadený podnik.

[35] Mzdové náklady zahŕňajú hrubú mzdu, t. j. mzdu pred zdanením a povinné príspevky na sociálne zabezpečenie. Komisia si ponecháva právo využívať na porovnávanie štatistiky spoločenstva o priemerných mzdových nákladoch v jednotlivých členských štátoch.

[36] Prevádzková pomoc má najčastejšie formu daňových úľav alebo znížení príspevkov na sociálne zabezpečenie.

[37] Dodatočné prepravné náklady predstavujú extra náklady, ktoré vznikajú pri preprave tovaru vo vnútri príslušného štátu. V žiadnom prípade nesmie taká pomoc predstavovať pomoc na vývoz, ani nesmie predstavovať opatrenia, ktoré majú rovnaký vplyv ako kvantitatívne obmedzenia dovozu v zmysle článku 30 Zmluvy o ES.

[38] Pokiaľ ide o osobitné podmienky pre regióny oprávnené podľa článku 92 ods. 3 písm. c) na základe kritéria hustoty populácie, pozri prílohu II. Pokiaľ ide o ostatné oprávnené regióny, platné podmienky pomoci na čiastočnú kompenzáciu dodatočných prepravných nákladov sú podobné ako v prílohe II.

[39] Pozri poznámku pod čiarou 3 oznámenia o pomoci de minimis, Ú. v. ES C 68, 6.3.1996, s. 9.

[40] Pomoc na vytváranie pracovných miest a investičná pomoc poskytovaná podľa tohto usmernenia sa nesmie kombinovať s pomocou na vytváranie pracovných miest podľa usmernenia o pomoci pre zamestnanosť, uvedeného v poznámke pod čiarou 31, pretože toto platí v odlišných podmienkach a v iných obdobiach. Napriek tomu je možné akceptovať zvýšenie pomoci pre najviac znevýhodnené kategórie príjemcov podľa úpravy stanovenej v usmernení o pomoci pre zamestnanosť.

[41] Táto podmienka sa považuje za splnenú, ak výška pomoci na počiatočnú investíciu, vyjadrená ako percento z investície a pomoc na vytvorenie pracovného miesta, vyjadrená ako percento zo mzdových nákladov, nepresahuje výšku, ktorá vyplýva z uplatnenia, buď stropu stanoveného pre región v súlade s kritériom v bode 4.8 a 4.9, alebo stropu stanoveného pre región v súlade s kritériom v bode 4.13.

[42] Pokiaľ ide o súčasné platné pravidlá, pozri list Komisie adresovaný členským štátom z 22. februára 1994, zmenený listom Komisie adresovaným členským štátom z 2. augusta 1995.

[43] Prechodné ustanovenia neplatia pre časť regiónov NUTS II, ktoré stratili svoj štatút podľa článku 92 ods. 3 písm. a), ktorá by musela byť vylúčená z novej mapy, ak nie je k dispozícii dodatočné percento za hustotu obyvateľstva pri uplatnení druhej úpravy v bode 8 prílohy III k tomuto usmerneniu.

[44] Vzhľadom na obzvlášť zložitú situáciu si Severné Írsko zachováva svoj štatút výnimočného regiónu a strop 40 %.

[45] Oznámenie Komisie o spôsobe uplatňovania článku 92 ods. 3 písm. a) a c) na regionálnu pomoc: pozri poznámku pod čiarou 2, piata zarážka.

--------------------------------------------------

PRÍLOHA I

EKVIVALENT ČISTEJ POMOCI PRI INVESTIČNEJ POMOCI

Komisia používa metódu výpočtu ekvivalentu čistej pomoci (NGE) pri posudzovaní programov pomoci, ktoré boli predložené na schválenie členskými štátmi. V zásade ju členské štáty nemusia uplatňovať a na tomto mieste ju uvádzame s cieľom priehľadnosti.

1. VŠEOBECNÉ PRINCÍPY

Výpočet ekvivalentu čistej pomoci (NGE) spočíva v obmedzení všetkých foriem pomoci, ktoré súvisia s investíciou [1], na jednotný rozmer, bez ohľadu na krajinu o ktorú ide, t. j. na čistú intenzitu, na účely ich vzájomného porovnávania alebo s vopred určeným stropom. Ide v podstate o porovnávaciu metódu ex ante, ktorá nie vždy odráža účtovnú prax.

Intenzita reprezentuje konečný prínos, ktorý má firma získať z hodnoty pomoci bez dane, súvisiacej s touto pomocou. Tento výpočet môže zohľadňovať len výdaje na fixný kapitál, ako sú pozemky, budovy a stroje, ktoré tvoria štandardný základ.

V prípade programov, ktorých základ zahŕňa dodatočné výdavky, tieto sa musia obmedziť na určitú časť štandardného základu. Teda všetky programy sa preskúmajú vzhľadom na ich intenzity, zredukované na výdavky zahrnuté v štandardnom základe, ako je to uvedené v nasledovných príkladoch [2].

Príklad 1

Základ programu: | stroje |

Maximálna intenzita programu: | 30 % |

Pretože všetky výdavky oprávnené pre tento program spadajú pod štandardný základ, Komisia zoberie do úvahy maximálnu intenzitu programu, t. j. 30 %. Ak Komisiou povolený strop intenzity v danom regióne je 30 %, program bude v tomto smere považovaný za zlučiteľný.

Príklad 2

Základ programu: | stroje, budovy + patenty do 20 % predchádzajúcich výdavkov |

Maximálna intenzita programu: | 30 % |

Všetky oprávnené výdavky programu spadajú buď pod štandardný základ (stroje, budovy), alebo do zoznamu oprávneného nehmotného majetku (patenty). Výdavky na nehmotný majetok nesmú presiahnuť 25 % štandardného základu. Za týchto okolností Komisia zoberie do úvahy maximálnu intenzitu programu t. j. 30 %. Ak strop Komisiou povolenej intenzity v danom regióne je 30 %, program bude v tomto smere považovaný za zlučiteľný.

Príklad 3

Základ programu: | stroje, budovy, pozemky + zásoby do 50 % predchádzajúcich výdavkov |

Maximálna intenzita programu: | 30 % |

Komisia bude brať do úvahy maximálnu intenzitu programu zníženú na štandardný základ, t. j. 30 % x 1,5 = 45 %. Ak Komisiou schválený strop intenzity je 30 %, program sa nebude považovať za zlučiteľný, pokiaľ jeho intenzita nebude znížená na 30 % / 1,5 = 20 %.

Príklad 4

Základ programu: | budovy |

Maximálna intenzita programu: | 60 % |

Ak strop schválený Komisiou pre región je 30 %, neexistuje nič, čo by zabezpečilo, aby bola pomoc v súlade s týmto stropom. Intenzita stanovená v programe je vyššia než regionálny strop, avšak aplikuje sa na znížený základ. Preto sa program v tomto smere nepovažuje za zlučiteľný, pokiaľ sa nepripojí jasná podmienka o dodržiavaní regionálneho stropu, platná pre celý základ.

Určenie NGE je založené iba na výpočte dane a súčasnej hodnoty, okrem prípadov určitých foriem pomoci, ktoré si vyžadujú osobitný postup. Takéto výpočty sú založené na prvkoch vyplývajúcich z programov pomoci alebo daňových zákonov danej krajiny a z určitých parametrov zavedených dohodou.

1.1. Zdaňovanie

Intenzita pomoci sa musí vypočítať po zdanení, t. j. po odpočítaní daní, ktoré sa z nej majú zaplatiť, najmä daní z príjmov právnických osôb. Toto tvorí základ pre pojem ekvivalent čistej pomoci (NGE), ktorý predstavuje pomoc pre príjemcu po zaplatení príslušnej dane, za predpokladu, že podnik vytvára zisk už od prvého roku, takže z pomoci je vyrubená maximálna daň.

1.2. Diskontovanie

Súčasná hodnota sa vypočítava na rôznych stupňoch pri určovaní NGE. Po prvé, keď pomoc a/alebo investičné výdavky sú rozvrhnuté rovnomerne počas určitého obdobia, skutočný čas vyplatenia pomoci a výdavkov sa musí zobrať do úvahy. Následne sú investičné náklady a splátky pomoci spätne diskontované ku koncu roka, v ktorom podnik robí svoje prvé odpisy amortizácie. Po druhé, súčasná hodnota sa vypočíta zo ziskov nadobudnutých pri splácaní dotovaného úveru alebo z dane vyrubenej z grantu.

Sadzba v takýchto prípadoch je referenčná/diskontná sadzba určená Komisiou pre každý členský štát. Okrem toho, že sa používa ako diskontná sadzba, používa sa aj na výpočet dotačných úrokov pri úveroch s nízkou úrokovou sadzbou.

1.3. Špecifické prípady

Okrem vyššie uvedeného zdaňovania a diskontovania, niektoré formy pomoci si vyžadujú osobitný prístup. Napr. v prípade pomoci určenej na prenájom budovy sa pomoc meria diskontovaním rozdielu medzi nájmom zaplateným podnikom a teoretickým ekvivalentom nájmu k referenčnej sadzbe uplatnenej na hodnotu budovy, plus čiastka prislúchajúca odpisu z budovy v danom roku. Podobná metóda sa používa na pomoc pri finančnom leasingu [3].

V prípade pomoci na prenájom pozemku, sa teoretický nájom vypočíta na základe referenčnej sadzby po odčítaní miery inflácie, uplatnenej na hodnotu pozemku.

2. EKVIVALENT ČISTEJ POMOCI PRE INVESTIČNÚ POMOC VO FORME KAPITÁLOVÉHO GRANTU

2.1. Všeobecne

Investičná pomoc poskytnutá podniku vo forme kapitálového grantu je vyjadrená, po prvé, ako percento investície, predstavujúce ekvivalent nominálnej pomoci alebo ekvivalent hrubej pomoci.

Podľa všeobecnej metódy hodnotenia, ekvivalent čistej pomoci (NGE) je výška pomoci pre prijímateľa po zaplatení daní z príjmov právnických osôb.

Vo väčšine prípadov samotné granty nie sú zdaniteľné, avšak odpočítavajú sa od hodnoty amortizovanej investície. To znamená, že investor odpisuje nižšiu čiastku každý rok, než v prípade, keby nebol získal pomoc. Keďže odpisované položky sú odpočítateľné zo zdaniteľných ziskov, grant zvyšuje čiastku, ktorú si berie štát každý rok vo forme dane z príjmov právnických osôb.

Uvedená metóda zdaňovania grantov, spočívajúca v tom, že sa grant pridáva k zisku synchronizovane pri odpisoch, je jedna z najbežnejšie používaných vo všetkých členských štátoch, avšak s inými zdaňovacími metódami sa stretávame v určitých programoch.

2.2. Príklady výpočtov

Príklad 1: | Pomoc nie je predmetom zdaňovania |

Vo všetkých členských štátoch sa granty vo všeobecnosti účtujú ako príjem a sú predmetom daňovej povinnosti. V určitých prípadoch, napríklad pri pomoci pre vedu a výskum, sú oslobodené od dane. V tomto prípade sa NGE rovná nominálnej pomoci.

Príklad 2: | Investícia obsahuje len jednu kategóriu výdavkov a grant plne podlieha daňovej povinnosti na konci prvého finančného roka |

To znamená, že celý grant podlieha dani z príjmu právnických osôb, počínajúc prvým rokom. Táto prax nie je neprimeraná, ak si uvedomíme, že firmy, ktoré zaznamenávajú v prvých rokoch svojej prevádzky stratu, môžu preniesť svoje straty do viacerých finančných rokov.

Pre výpočet NGE z grantu sa z neho odpočíta vyrubená čiastka dane.

Napríklad: | investícia 100 |

nominálna pomoc 20 |

sadzba dane 40,0 % |

Daň z grantu je teda 20 × 40 % = 8

NGE preto bude: (20 – 8)/100 = 12 %

Príklad 3: | Investícia obsahuje len jednu kategóriu výdavkov a grant podlieha zdaneniu rovnomerným spôsobom počas piatich rokov |

Tu je grant predmetom dane v rovnakých čiastkach počas piatich rokov. Teda jedna pätina pomoci sa pripočítava k ziskom počas piatich rokov. Pre výpočet NGE sa diskontované čiastky dane vyrubené každý rok na jednu pätinu podľa daňových predpisov odpočítavajú od grantu.

Napríklad: | investícia 100 |

nominálna pomoc 20 |

sadzba dane 40,0 % |

diskontná sadzba 8 % |

Uvedená tabuľka zobrazuje ako sa vypočítajú dane a diskontné hodnoty každý rok:

Obdobie | Daň vyrubená z grantu (1) | Diskontný faktor (2) | Diskontovaná hodnota (1) × (2) |

Koniec 1. roka | (20/5) × 40 % | 1,0 | 1,600 |

Koniec 2. roka | (20/5) × 40 % | 1/(1 + 0,08)1 | 1,481 |

Koniec 3. roka | (20/5) × 40 % | 1/(1 + 0,08)2 | 1,372 |

Koniec 4. roka | (20/5) × 40 % | 1/(1 + 0,08)3 | 1,270 |

Koniec 5. roka | (20/5) × 40 % | 1/(1 + 0,08)4 | 1,176 |

Celkom: | 6,900 |

Celková čiastka v poslednom stĺpci predstavuje sumu diskontovaných daní vyrubených každý rok. Musí sa odpočítať od nominálnej pomoci, aby sme získali ekvivalent čistej pomoci (NGE).

Teda NGE je: (20 – 6,9)/100 = 13,1 %

Pozn.:

Daň vyrubená z grantu je diskontovaná na konci prvého roka za predpokladu, že to je doba, kedy podnik robí svoje prvé odpisy amortizácie.

Príklad 4: | Investícia obsahuje tri kategórie kapitálových nákladov: pozemky, budovy a stroje, zdaňované počas rôznych časových období |

Tieto tri typy výdavkov tvoria to, čo sa nazýva štandardný základ pomoci. Výdavky sú rozdelené v rámci štandardného základu, pričom sa používa rozdelenie, ktoré sa líši v každom členskom štáte, tak ako je to uvedené v nasledujúcej tabuľke.

| Pozemok | Budovy | Prevádzka |

Belgicko | 5 | 40 | 55 |

Nemecko | 5 | 30 | 65 |

Francúzsko | 5 | 50 | 45 |

Taliansko | 5 | 30 | 65 |

Luxembursko | 5 | 50 | 45 |

Holandsko | 5 | 40 | 55 |

Veľká Británia | 10 | 20 | 70 |

Dánsko | 5 | 45 | 50 |

Grécko | 3 | 27 | 70 |

Španielsko | 5 | 40 | 55 |

Írsko | 5 | 50 | 45 |

Portugalsko | 3 | 25 | 72 |

Rakúsko | 5 | 30 | 65 |

Fínsko | 1 | 19 | 80 |

Švédsko | 5 | 45 | 50 |

Tieto faktory sa používajú pre výpočet teoretických NGE v jednotlivých programoch. Na druhej strane v individuálnych prípadoch pomoci sa používa proporcionálne rozdelenie troch kategórií výdavkov v štandardnom základe.

Keďže časový rámec, kedy je grant predmetom dane, sa líši podľa kategórie výdavkov, prvým krokom je proporcionálne priradenie grantu k jednotlivým položkám, ktoré tvoria základ pomoci.

Ďalší krok je vypočítať čiastky účtované ako daň, zvlášť pre každú kategóriu výdavkov (výpočty sú rovnaké ako v príklade 3).

Nakoniec, dane sa odpočítajú od nominálnej pomoci, aby sme dostali NGE:

NGE = | NOMINÁLNA POMOC mínus: |

| Daň z pomoci poskytnutej na pozemkyDaň z pomoci poskytnutej na budovyDaň z pomoci poskytnutej na stroje |

Napr.: | investícia: 100 |

z ktorej: | pozemky: 3 neamortizovateľnébudovy: 33 priame odpisy počas 20 rokovstroje: 64 znižujúce sa odpisy počas 5 rokov |

| nominálna pomoc: 20 |

| sadzba dane: 55 % |

| diskontná sadzba: 8 % |

Pre výpočet dane z pomoci poskytnutej na pozemok

Vo všeobecnosti sa pozemky neamortizujú. Predpokladajme, že pomoc by mala byť predmetom zdaňovania, a to rovnakým tempom ako odpisy; pomoc poskytnutá na pozemky nie je zdaňovaná a žiadna daň sa neodpočítava z grantu poskytnutého na pozemky.

Pre výpočet dane z pomoci poskytnutej na budovy

Predpokladajme, že pomoc poskytnutá na budovy je predmetom zdaňovania rovnakými čiastkami a rovnakým tempom ako odpisy, t. j. počas 20 rokov:

- nominálna pomoc poskytnutá na budovy by bol: 20 × 33 % = 6,6

- každý rok čiastka grantu, zahrnutá do ziskov, by bola: 66/20 = 0,33

- daň účtovaná na danú čiastku by bola: 0,33 × 55 % =0,18 %

Čiastka 0,18 bude splatná zo ziskov každý rok počas 20 rokov vzhľadom na grant poskytnutý na budovy. Ak tento súhrn čiastok bude diskontovaný na konci prvého roka (rovnaký spôsob výpočtu ako v tabuľke v príklade 3), celková daň účtovaná počas obdobia pomoci na budovy bude 1,925.

Pre výpočet dane z pomoci poskytnutej na stroje

Predpokladajme, že pomoc poskytnutá na stroje je predmetom zdaňovania rovnakým tempom ako odpisy, t. j. klesajúcim spôsobom počas piatich rokov s nasledujúcimi mierami: 40 %, 24 %, 14,4 %, 10,8 % a 10,8 %.

Na rozdiel od prípadu s budovami, tu je daň každý rok rozdielna. Preto sa daň bude musieť vypočítať pre každý rok. Podiel nominálnej pomoci poskytnutej na stroje je 20 × 64 %= 12,8.

Pre výpočet dane

Obdobie | Daň vyrubená z grantu (1) | Diskontný faktor (2) | Diskontovaná hodnota (1) × (2) |

Koniec 1. roka | 12,8 × 40 % × 55 % | 1,0 | 2,816 |

Koniec 2. roka | 12,8 × 24 % × 55 % | 1/(1 + 0,08)1 | 1,564 |

Koniec 3. roka | 12,8 × 14,4 % × 55 % | 1/(1 + 0,08)2 | 0,869 |

Koniec 4. roka | 12,8 × 10,8 % × 55 % | 1/(1 + 0,08)3 | 0,604 |

Koniec 5. roka | 12,8 × 10,8 % × 55 % | 1/(1 + 0,08)4 | 0,559 |

Celkom: | 6,412 |

Pre výpočet NGE:

nominálna pomoc | 20 |

mínus: |

daň z poskytnutej pomoci na pozemky | 0 |

daň z poskytnutej pomoci na budovy | –1,925 |

× | |

daň z poskytnutej pomoci na stroje | –6,412 |

NGE = | 11,6 % |

Pozn.:

1. Zdaňovanie grantov, uvedené v spoločnej metóde hodnotenia pomoci, sa riadi jednak daňovými zákonmi jednotlivých členských štátov a rôznymi špeciálnymi opatrenia v rámci daného programu.

2. Preto na účely určenia NGE je potrebné mať presné informácie o:

- rozsahu sadzieb daní z príjmov v danej krajine,

- platných predpisoch pre odpisy alebo o špecifických metódach zahrnutia pomoci do zisku, tak ako to opisuje daný program.

3. EKVIVALENT ČISTEJ POMOCI PRE INVESTIČNÚ POMOC VO FORME DOTOVANÉHO ÚVERU

3.1. Všeobecne

Investičná pomoc poskytnutá podniku vo forme dotovaného úveru je vyjadrená ako počet percentuálnych bodov úľavy, t. j. rozdiel medzi referenčnou úrokovou mierou a mierou, ktorú účtuje veriteľ.

Jediný efekt úrokovej úľavy je zníženie úrokových poplatkov, pretože je tu predpoklad, že splácanie kapitálu sa vykonáva vždy rovnakým spôsobom, či už je úroková miera bežná alebo znížená.

V prípade kapitálových grantov je táto výhoda pri splácaní úveru je vyjadrená ako percento z investície. Z toho dostaneme ekvivalent nominálnej pomoci alebo ekvivalent hrubej pomoci.

Toto však ešte nepredstavuje konečnú výhodu, ktorú podnik dostáva z úrokovej dotácie. Keďže úrokové poplatky sú odpočítateľné od zdaniteľného zisku, úroková dotácia znamená stratu časti takejto daňovej výhody zvýšením podielu, ktorý si berie štát vo forme dane z príjmov právnických osôb.

Následne ekvivalent čistej pomoci (NGE) sa získa odčítaním dane vyrubenej štátom od ekvivalentu hrubej pomoci, pri zvýšení zdaniteľných ziskov v dôsledku úľavy.

V prípade grantu je NGE dotovaného úveru založený na prvkoch buď v rámci programu pomoci, alebo daňových zákonov danej krajiny, spolu so všetkými ostatnými faktormi, ktoré vyplývajú z dohody.

Nasledovné prvky sú potrebné pre výpočet NGE investičnej pomoci vo forme dotovaného úveru:

- časové obdobie úveru,

- doba odkladu, t. j. počiatočné obdobie, kedy sa nemusia splácať žiadne splátky, úroky sa splácajú z celkovej čiastky istiny,

- počet percentuálnych bodov úľavy,

- trvanie úľavy, nemusí byť nevyhnutne rovnako dlhé ako úver,

- výška úveru ako percento alebo časť investície,

- referenčná/diskontná sadzba,

- sadzba dane.

Taktiež je potrebné poznať podmienky splácania úveru. Vo väčšine prípadov sa úver spláca rovnomerne, rovnakými čiastkami, úroky bývajú splatné z ešte nesplatenej čiastky. Splácanie sa niekedy robí vo forme konštantných ročných splátok a tento fakt sa berie do úvahy pri výpočte NGE.

3.2. Príklady výpočtov

Príklad 1

1. Parametre

- úver je na desať rokov s rovnomerným splácaním a bez obdobia odkladu,

- úľava predstavuje tri percentá počas celého obdobia úveru,

- úver je 40 % z investície,

- referenčná/diskontná sadzba je 8 %,

- sadzba dane je 35 %.

2. Výpočet prvku jednobodového zvýhodnenia

Prvok jednobodového zvýhodnenia je ekvivalent nominálnej pomoci jednopercentnej úľavy na úvere vo výške 100 % investície, pričom sa ako parametre berú do úvahy charakteristiky pomoci. Vypočítava sa nasledovne:

1 | 100 | 1 % | 1 | 1/(1 + 0,08)1 | 0,926 |

2 | 90 | 1 % | 0,9 | 1/(1 + 0,08)2 | 0,772 |

3 | 80 | 1 % | 0,8 | 1/(1 + 0,08)3 | 0,635 |

4 | 70 | 1 % | 0,7 | 1/(1 + 0,08)4 | 0,515 |

5 | 60 | 1 % | 0,6 | 1/(1 + 0,08)5 | 0,408 |

6 | 50 | 1 % | 0,5 | 1/(1 + 0,08)6 | 0,315 |

7 | 40 | 1 % | 0,4 | 1/(1 + 0,08)7 | 0,233 |

8 | 30 | 1 % | 0,3 | 1/(1 + 0,08)8 | 0,162 |

9 | 20 | 1 % | 0,2 | 1/(1 + 0,08)9 | 0,100 |

10 | 10 | 1 % | 0,1 | 1/(1 + 0,08)10 | 0,046 |

Prvok jednobodového zvýhodnenia: | 4,112 |

3. Výpočet ekvivalentu čistej pomoci

Ekvivalent čistej pomoci sa jednoducho získa vynásobením prvku jednobodového zvýhodnenia charakteristikami pomoci (3 % úľava, 40 % podiel, nezdaniteľná časť pomoci: 1 – 35 %):

NGE = 4,112 × 3 × 40 % ×

= 3,21 %

Príklad 2

1. Parametre

Parametre sú rovnaké ako v príklade 1, ale s dvojročným obdobím odkladu splácania. To znamená, že kapitál sa nespláca počas prvých dvoch rokov. Desaťročný úver sa však bude splácať v ôsmich rovnakých čiastkach od tretieho roka až po desiaty. Úroky počas desiatich rokov sa splácajú z nesplateného zostatku.

2. Výpočet prvku jednobodového zvýhodnenia

1 | 100 | 1 % | 1 | 1/(1 + 0,08)1 | 0,926 |

2 | 100 | 1 % | 1 | 1/(1 + 0,08)2 | 0,857 |

3 | 100 | 1 % | 1 | 1/(1 + 0,08)3 | 0,794 |

4 | 87,5 | 1 % | 0,875 | 1/(1 + 0,08)4 | 0,643 |

5 | 75,0 | 1 % | 0,750 | 1/(1 + 0,08)5 | 0,510 |

6 | 62,5 | 1 % | 0,625 | 1/(1 + 0,08)6 | 0,394 |

7 | 50,0 | 1 % | 0,500 | 1/(1 + 0,08)7 | 0,292 |

8 | 37,5 | 1 % | 0,375 | 1/(1 + 0,08)8 | 0,203 |

9 | 25,0 | 1 % | 0,250 | 1/(1 + 0,08)9 | 0,125 |

10 | 12,5 | 1 % | 0,125 | 1/(1 + 0,08)10 | 0,058 |

Prvok jednobodového zvýhodnenia: | 4,802 % |

3. Výpočet ekvivalentu čistej pomoci

Ako v príklade 1, prvok jednobodového zvýhodnenia je vynásobený počtom bodov úľavy, časťou nákladov krytých úverom a doplnkom jednotky sadzby dane:

NGE = 4,802 × 3 × 40 % ×

= 3,75 %

Pozn.:

Vidíme, že ostatné veci zostávajú nezmenené, avšak výsledkom zavedenia obdobia odkladu kapitálových splátok je zvýšenie NGE. Obdobie odkladu zvyšuje zostatok, ktorý je splatný v každom roku, a tým výhodu úľavy a následne prvok jednobodového zvýhodnenia.

Príklad 3

1. Parametre

Rovnaké fakty ako v príklade 2, avšak úver sa spláca v konštantných ročných splátkach.

V tomto prípade výpočet metódy sa značne líši od tej, ktorá bola použitá v predchádzajúcich dvoch prípadoch: ako prvé sa vypočítajú "bežné" ročné splátky, bez úľavy na úroku, potom splátky s "úľavou"; rozdiel medzi nimi sa stanovuje z roka na rok a výsledky sú diskontované, aby sa získal ekvivalent pomoci.

2. Pre výpočet ekvivalentu pomoci

Konštantné ročné splátky vyjadrené ako percento úveru sa vypočítajú nasledovne:

A = i/

r = 1/

pričom i je úroková miera a n počet rokov, na ktoré sa počítajú splátky. Dole uvedený výpočet je založený na úvere so 100 jednotkami:

1 | 8 | 5 | 3 | 1/(1 + 0,08)1 | 2,778 |

2 | 8 | 5 | 3 | 1/(1 + 0,08)2 | 2,572 |

3 | 17,401 | 15,472 | 1,929 | 1/(1 + 0,08)3 | 1,532 |

4 | 17,401 | 15,472 | 1,929 | 1/(1 + 0,08)4 | 1,418 |

5 | 17,401 | 15,472 | 1,929 | 1/(1 + 0,08)5 | 1,313 |

6 | 17,401 | 15,472 | 1,929 | 1/(1 + 0,08)6 | 1,216 |

7 | 17,401 | 15,472 | 1,929 | 1/(1 + 0,08)7 | 1,126 |

8 | 17,401 | 15,472 | 1,929 | 1/(1 + 0,08)8 | 1,042 |

9 | 17,401 | 15,472 | 1,929 | 1/(1 + 0,08)9 | 0,965 |

10 | 17,401 | 15,472 | 1,929 | 1/(1 + 0,08)10 | 0,894 |

Ekvivalent pomoci: | 14,85 % |

3. Výpočet ekvivalentu čistej pomoci

Ekvivalent čistej pomoci sa získa vynásobením ekvivalentu pomoci proporcionálnou čiastkou a odčítaním čiastky, ktorá je účtovaná ako daň:

NGE = 14,85 × 40 % ×

= 3,86 %

Pozn.:

Ak neexistuje žiadne obdobie odkladu splátok, NGE vypočítané rovnakým spôsobom je 3,41 %.

3.3. Vzorec pre výpočet NGE pri dotovanom úvere

Predchádzajúce metódy, ktoré sa jednoducho dajú preniesť do tabuľky, umožňujú vypočítať NGE pre nízkoúrokový úver podľa charakteristík prípadu, o ktorý ide. V štandardných prípadoch sa NGE dá tiež vypočítať priamymi metódami pomocou nasledovných vzorcov.

1. Premenné

i je referenčná sadzba pre interval a r = 1/(1 + i)

i′ je dotovaná sadzba na interval splatnosti a r′= 1/(1 + i′)

P je obdobie (počet intervalov splatnosti) úveru

Q je proporčná časť

T je sadzba dane

počet intervalov, počet období odkladu splátok istiny: počas obdobia odkladu sa spláca len úrok z úveru, a to s dotovanou úrokovou mierou.

(F = 0, ak neexistuje obdobie odkladu)

2. Lineárne splácanie

NGE =

iʼ

– r

i ×

P – F

3. Splácanie v konštantných ročných splátkach

NGE =

1 – r

rF – rP1 – r'P–F

[1] Daňová pomoc sa môže považovať za pomoc spojenú s investíciou, ak je založená na investícii do regiónu. Naviac, každá daňová pomoc sa môže považovať za spojenú s investíciou, ak sa stanoví strop vyjadrený ako percento zo sumy investovanej v regióne. Ak je poskytovanie daňovej pomoci rozložené na niekoľko rokov, zostatok na konci každého roka sa môže preniesť do nasledujúceho roka a zvýšený v súlade referenčnou sadzbou.

[2] Tento systém prepočítavania intenzity sa neuplatňuje na nehmotné investície uvedené v bode 4.6 tohto usmernenia.

[3] Treba poznamenať, že výdavky spojené s kúpou pozemkov alebo budov firmou s cieľom prenájmu sa môžu považovať za oprávnené za predpokladu, že sa preukáže potreba určitej pomoci.

[4] Diskontovanie začína na začiatku prvého roka.

[5] Diskontovanie začína na začiatku prvého roka.

[6] Diskontovanie začína na začiatku prvého roka.

--------------------------------------------------

PRÍLOHA II

POMOC NA KOMPENZÁCIU DODATOČNÝCH NÁKLADOV NA DOPRAVU V REGIÓNOCH SPADAJÚCICH POD VÝNIMKU PODĽA ČLÁNKU 92 ODS. 3 PÍSM. C) NA ZÁKLADE TESTU HUSTOTY OBYVATEĽSTVA

Podmienky pre poskytnutie pomoci

- pomoc môže slúžiť len na kompenzáciu dodatočných nákladov na dopravu. Daný členský štát musí preukázať, že kompenzácia je potrebná na základe objektívnych dôvodov. Nikdy nesmie dôjsť k nadmernej kompenzácii. V týchto prípadoch je potrebné prihliadať aj na iné programy pomoci v doprave,

- pomoc možno poskytnúť iba na zvýšené náklady na dopravu tovarov v rámci hraníc územia danej krajiny. Nesmie sa z nej stať pomoc na vývoz,

- pomoc musí byť objektívne merateľná na základe "pomeru pomoci na jeden kilometer" alebo na základe "pomoci na jeden kilometer" a na základe "pomeru pomoci na jednotku váhy" a musí sa zostaviť ročná správa, ktorá okrem iného, odzrkadľuje fungovanie daného pomeru alebo pomerov,

- odhad dodatočných nákladov sa musí zakladať na najhospodárnejšej forme dopravy a najkratšej ceste medzi miestom výroby alebo spracovania a komerčnými predajnými miestami,

- pomoc sa môže poskytovať iba firmám, ktoré sú umiestnené v oblastiach, ktoré majú nárok na regionálnu pomoc, na základe nového testu hustoty obyvateľstva. Takéto oblasti budú vytvorené hlavne z geografických regiónov úrovne NUTS III s hustotou obyvateľstva menej než 12,5 obyvateľa na štvorcový kilometer. Avšak vo výbere oblastí je možná určitá voľnosť, za predpokladu nasledujúcich obmedzení:

- flexibilita pri výbere oblastí nesmie znamenať navýšenie obyvateľstva v oblasti, do ktorej je poskytovaná pomoc na dopravu,

- časti NUTS III, ktoré spĺňajú podmienky pre túto flexibilitu, musia mať hustotu obyvateľstva menej než 12,5 obyvateľa na štvorcový kilometer,

- musia susediť s regiónmi NUTS III, ktoré spĺňajú test nízkej hustoty obyvateľstva,

- ich populácia musí zostať nízka v porovnaní s celkovým poskytovaním pomoci na dopravu,

- žiadna pomoc nesmie byť poskytnutá na dopravu alebo na presun produktov podnikov bez alternatívneho umiestnenia (produkty ťažobných odvetví, vodné elektrárne atď.),

- o schválenie pomoci na dopravu pre firmy v odvetviach, ktoré Komisia považuje za citlivé (motorové vozidlá, syntetické vlákna, lodiarsky a oceliarsky priemysel) sa musí vždy požiadať vopred a musia sa dodržať usmernenia platné pre dané odvetvie.

--------------------------------------------------

PRÍLOHA III

METÓDA URČENIA STROPOV PRE POPULÁCIU PODĽA VÝNIMKY ČLÁNKU 92 ODS. 3 PÍSM. C)

1. Komisia najprv stanoví celkový strop pre regionálnu pomoc v spoločenstve. Takto sa určí maximálne percento populácie, s ktorým môžu regióny oprávnené v spoločenstve na regionálnu výnimku podľa článku 92 ods. 3 rátať.

2. Regióny oprávnené na regionálnu pomoc podľa výnimky v článku 92 ods. 3 písm. a) a ich celkové zastúpenie v rámci spoločenstva sa určuje exogénne a automaticky pomocou kritéria 75,0 % HDP na jedného obyvateľa vyjadrenom v jednotkách kúpnej sily (JKS). Preto rozhodnutie Komisie o celkovom strope zároveň stanovuje aj strop tohto zastúpenia podľa výnimky článku 92 ods. 3 písm. c) rámci spoločenstva.

3. Rozloženie stropu spoločenstva podľa článku 92 ods. 3 písm. c) medzi jednotlivé členské štáty sa realizuje použitím distribučného kľúča (pozri časť I), pri ktorom sa prihliada k regionálnym rozdielom v národnom kontexte a kontexte spoločenstva.

Takto získané výsledky sa potom upravujú aj zohľadnením rôznych ďalších aspektov (pozri časť II).

1. DISTRIBUČNÝ KĽÚČ

4. Distribučný kľúč pre strop spoločenstva podľa článku 92 ods. 3 písm. c) sa vypočíta na základe populácie regiónov, ktoré majú na národnej úrovni minimálne rozdiely čo sa týka HDP/JKS na jedného obyvateľa a/alebo nezamestnanosť, určené vo vzťahu k určitým prahom (pozri bod 5).

Používanou geografickou jednotkou je úroveň NUTS III. Pre každý región NUTS III sa vypočíta priemerná hodnota indexov HDP/JKS na jedného obyvateľa a nezamestnanosti za tri roky, určená vo vzťahu k národnej úrovni. Ukazovatele miery HDP/JKS na osobu a nezamestnanosti poskytuje Eurostat.

5. Vyššie uvedené prahy sú vypočítané pre každé z dvoch kritérií (HDP/JKS na jedného obyvateľa a nezamestnanosť) a pre každý jednotlivý členský štát. Výpočet sa robí v dvoch fázach. V prvej sa vytvára rovnaký základný prah pre všetky členské štáty, stanovený na úroveň 85 pre HDP na jedného obyvateľa a úroveň 115 pre mieru nezamestnanosti. V druhej fáze sa základný prah upravuje tak, že zohľadňuje relatívnu situáciu každého členského štátu v porovnaní s priemerom v spoločenstve. Používa sa nasledovný vzorec:

Prah = 1

2 ×

Základný prah + Základný prah × 100Európsky index

kde európsky index vyjadruje situáciu rôznych členských štátov, čo sa týka nezamestnanosti alebo HDP/JKS na jedného obyvateľa, ako percento z priemeru spoločenstva. Európsky index sa vypočítava ako priemerná hodnota za rovnaké trojročné obdobie ako pri regionálnych indexoch.

Teda čím je priaznivejšia situácia členského štátu čo sa týka nezamestnanosti alebo životnej úrovne, o to selektívnejšie sú prahy používané na distribúciu stropu podľa článku 92 ods. 3 písm. a opačne.

Avšak, aby sa kritérium nezamestnanosti nestalo príliš tvrdým, príslušný prah podlieha stropu 150. Toto umožňuje poskytovať regionálnu pomoc členským štátom, ktoré prejavujú značné rozdiely v domácej zamestnanosti, avšak ktorých situácia nevyzerá až tak nepriaznivo na úrovni spoločenstva. Keďže rozdiely prahov HDP/JKS na jedného obyvateľa medzi členskými štátmi sú malé, nepovažovalo sa za nutné stanoviť minimálnu úroveň.

6. Regionálne indexy sa potom porovnávajú s vyššie uvedenými prahmi, čo umožňuje určiť, či daný región vykazuje dostatočné regionálne rozdiely, ktoré treba vziať do úvahy pri výpočte distribučného kľúča.

Populácia všetkých regiónov, ktoré nie sú oprávnené na pomoc podľa výnimky článku 92 ods. 3 písm. a), ktoré vykazujú dostatočné regionálne rozdiely v porovnaní s minimálne jedným z vyššie uvedených prahov, sa spočítava pre každý členský štát. Distribučný kľúč stropu spoločenstva podľa článku 92 ods. 3 písm. c) je definovaný ako podiel každého členského štátu na celkovej populácii spoločenstva.

7. Po vyššie spomínaných úpravách sa strop populácie pre každý členský štát podľa výnimky článku 92 ods. 3 písm. c) vypočíta priamo pomocou distribučného kľúča, t. j. vynásobením stropu spoločenstva podľa článku 92 ods. 3 písm. c) vyjadrenom populáciou, podielom daného členského štátu na celkovej získanej sume.

2. ÚPRAVY

8. Takto získané výsledky sa potom upravia, ak je nutné, aby:

- sa každému členskému štátu garantovalo, že súčet obyvateľstva, ktoré je zvýhodnené podľa výnimky článku 92 ods. 3 písm. c) dosahuje aspoň 15 % a nepresahuje 50 % jeho populácie, na ktorú sa nevzťahuje výnimka podľa článku 92 ods. 3 písm. a),

- sa v každom členskom štáte dosiahla dostatočná úroveň pre zaradenie všetkých regiónov, ktoré práve stratili štatút článku 92 ods. 3 písm. a) a oblastí s nízkou hustotou obyvateľstva,

- sa obmedzilo zníženie v celkovom poskytovaní (podľa dvoch regionálnych výnimiek článku 92 ods. 3) členského štátu na 25 % jeho predchádzajúceho poskytovania.

9. Výsledky získané pre členské štáty, ktorých sa netýkali priamo vyššie uvedené úpravy, sa potom primerane upravujú tak, aby sa výška jednotlivých stropov rovnala stropu stanovenému pre spoločenstvo článkom 92 ods. 3 písm. c).

--------------------------------------------------

31998Y0310(01)