Nariadenie Rady (ES) č. 975/98

z 3. mája 1998

o nominálnych hodnotách a technických špecifikáciách euromincí určených do obehu

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 105a ods. 2,

so zreteľom na návrh Komisie [1],

so zreteľom na stanovisko Európskeho menového inštitútu [2],

v súlade s postupom stanoveným v článku 189c Zmluvy [3],

(1) keďže na zasadnutí Európskej rady v Madride v dňoch 15. a 16. decembra 1995 bol prijatý scenár prechodu k jednotnej mene, ktorý ustanovuje zavedenie euromincí najneskôr do 1. januára 2002; keďže o presnom dni vydania euromincí sa rozhodne až potom, čo Rada prijme nariadenie o zavedení eura, ihneď po rozhodnutí o tom, ktoré členské štáty prijímajú euro ako jednotnú menu, čo bude prijaté najskôr v priebehu roka 1998;

(2) keďže podľa článku 105a ods. 2 Zmluvy môžu členské štáty vydávať mince za podmienky, že Európska centrálna banka (ECB) schváli objem emisie a Rada, konajúc v súlade s postupom podľa článku 189c, prijme po porade s ECB opatrenie k zosúladeniu nominálnych hodnôt a technických špecifikácií všetkých mincí určených do obehu v miere potrebnej na zabezpečenie ich plynulého obehu v spoločenstve;

(3) keďže Európsky menový inštitút oznámil, že eurobankovky budú vydávané v rozmedzí od päť eur do päťsto eur; keďže je potrebné, aby nominálne hodnoty bankoviek a mincí umožňovali ľahké prevedenie hotovostných platieb čiastok vyjadrených v eurách a centoch;

(4) keďže Rada poverila riaditeľov mincovní spoločenstva, aby preskúmali možnosť jednotnej Európskej sústavy mincí a vypracovali o nich správu; keďže v novembri 1996 predložili správu, po ktorej nasledovala vo februári 1997 prepracovaná správa, ktorá už uvádzala nominálne hodnoty a technické špecifikácie (priemer, hrúbku, hmotnosť, farbu, zloženie a hranu) nových euromincí;

(5) keďže by nová jednotná európska sústava mincí mala vzbudzovať dôveru verejnosti a zahŕňať technologické novinky, ktoré by ju učinili bezpečnou, spoľahlivou a účinnou;

(6) keďže prijatie nového systému verejnosťou je jedným z hlavných cieľov mincového systému spoločenstva; keďže dôvera verejnosti k novej sústave bude závisieť od fyzických vlastností euromincí, ktoré by mali byť pre užívateľov čo najpríjemnejšie;

(7) keďže po porade so združeniami spotrebiteľov Európska únia nevidiacich a zástupcovia výrobcov predajných automatov vzniesli osobitné požiadavky, aby sa prihliadalo na požiadavky významných kategórií užívateľov mincí; keďže na zaistenie plynulého prechodu na euro a na uľahčenie prijatia nových mincových systémov užívateľmi je potrebné zaistiť ľahké rozlišovanie medzi mincami na základe viditeľných a hmatateľných znakov;

(8) keďže nové euromince budú ľahšie rozlíšiteľné a bude možné si na ne ľahšie zvyknúť, ak bude jestvovať súvislosť medzi ich priemerom a nominálnou hodnotou;

(9) keďže sú potrebné určité osobitné ochranné prvky, aby sa obmedzil priestor na falšovanie, ktorý sa týka mincí v nominálnej hodnote 1 euro a 2 eurá s ohľadom na ich vysokú hodnotu; keďže použitie techniky, pri ktorej sa mince vyrábajú v troch vrstvách, a kombinácia dvoch rôznych farieb pri jednej minci sú považované za najúčinnejšie ochranné prvky proti falšovaniu, ktoré sú dnes dostupné;

(10) keďže skutočnosť, že mince budú mať jednu stranu európsku a druhú národnú, je vhodným vyjadrením myšlienky Európskej menovej únie medzi členskými štátmi a mohla by významne zvýšiť prijateľnosť týchto mincí občanmi Európy;

(11) keďže 30. júna 1994 prijali Európsky parlament a Rada smernicu 94/27/ES [4], ktorou sa obmedzuje používanie niklu v určitých výrobkoch s ohľadom na to, že by nikel mohol za určitých podmienok vyvolávať alergie; keďže sa uvedená smernica nevzťahuje na mince; keďže však určité členské štáty zo zdravotných dôvodov už vo svojom zostávajúcom mincovom systéme používajú zliatinu neobsahujúcu nikel, nazývanú severské zlato; keďže sa zdá byť žiaduce znížiť obsah niklu v minciach pri príležitosti prechodu na nový mincový systém;

(12) keďže je preto vhodné v zásade sa riadiť návrhom uvedených riaditeľov mincovní a prispôsobiť ho iba do takej miery, ako je potrebné s ohľadom najmä na osobitné požiadavky významných kategórií užívateľov mincí a na potrebu zníženia obsahu niklu v minciach;

(13) keďže zo všetkých predpísaných technických špecifikácií pre euromince má určujúcu povahu iba hodnota udávajúca hrúbku, pretože vlastná hrúbka mince závisí od predpísaného priemeru a hmotnosti,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Prvá séria euromincí zahŕňa osem nominálnych hodnôt v rozmedzí od jedného centu do dvoch eur s nasledujúcimi technickými špecifikáciami:

Nominálna hodnota (euro) | Priemer v mm | Hrúbka v mm | Hmotnosťv g | Tvar | Farba | Zloženie | Hrana |

2 | 25,75 | 1,95 | 8,5 | Guľatá | Vonkajšia časť: biela | Meďnikel (Cu75Ni25) | S nápisom Jeme vrúbkovan á |

Vnútorná časť: žltá | Tri vrstvy: nikel-mosadz/nikel/nikel-mosadz CuZn20Ni5/Ni12/CuZn20Ni5 |

1 | 23,25 | 2,125 | 7,5 | Guľatá | Vonkajšia časť: žltá | Nikel-mosadz (CuZn20Ni5) | Striedavo hladká a vrúbkovaná |

Vnútorná časť: biela | Tri vrstvy: Cu75Ni25/Ni7/Cu75Ni25 |

0,50 | 24,25 | 1,69 | 7 | Guľatá | Žltá | "Severské zlato" Cu89A15Zn5Sn1 | Hrubo vrúbkovaná |

0,20 | 22,25 | 1,63 | 5,7 | Tvar "španielsky kvet" | Žltá | "Severské zlato" Cu89A15Zn5Sn1 | Hladká |

0,10 | 19,75 | 1,51 | 4,1 | Guľatá | Žltá | "Severské zlato" Cu89A15Zn5Sn1 | Hrubo vrúbkovaná |

0,05 | 21,25 | 1,36 | 3,9 | Guľatá | Červená | Oceľ galvanicky pokovaná meďou | Hladká |

0,02 | 18,75 | 1,36 | 3 | Guľatá | Červená | Oceľ galvanicky pokovaná meďou | Hladká s drážkou |

0,01 | 16,25 | 1,36 | 2,3 | Guľatá | Červená | Oceľ galvanicky pokovaná meďou | Hladká |

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť 1. januára 1999.

Toto nariadenie je záväzné vo svojej celistvosti a je priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch v súlade so zmluvou, s výnimkou článku 109k ods. 1 a protokolov č. 11 a 12.

V Bruselu 3. mája 1998

Za Radu

predseda

G. Brown

[1] Ú. v. ES C 208, 9.7.1997, s. 5 a Ú. v. ES C 386, 20.12.1997, s. 12.

[2] Stanovisko z 25. júna 1997 (Ú. v. ES C 205, 5.7.1997, s. 18).

[3] Stanovisko Európskeho parlamentu zo 6. novembra 1997 (Ú. v. ES C 358, 24.11.1997, s. 24), spoločná pozícia Rady z 20. novembra 1997 (Ú. v. ES C 23, 23.1.1998, s. 1) a rozhodnutie Európskeho parlamentu zo 17. decembra 1997 (Ú. v. ES C 14, 19.1.1998).

[4] Ú. v. ES L 188, 22.7.1994, s. 1.

--------------------------------------------------