31997L0068

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/68/ES zo 16. decembra 1997 o aproximácii právnych predpisov členských štátov, ktoré sa týkajú opatrení voči emisiám plynných a tuhých znečisťujúcich látok zo spaľovacích motorov inštalovaných v necestných pojazdných strojoch

Úradný vestník L 059 , 27/02/1998 S. 0001 - 0086
CS.ES Kapitola 13 Zväzok 020 S. 17 - 102
ET.ES Kapitola 13 Zväzok 020 S. 17 - 102
HU.ES Kapitola 13 Zväzok 020 S. 17 - 102
LT.ES Kapitola 13 Zväzok 020 S. 17 - 102
LV.ES Kapitola 13 Zväzok 020 S. 17 - 102
MT.ES Kapitola 13 Zväzok 020 S. 17 - 102
PL.ES Kapitola 13 Zväzok 020 S. 17 - 102
SK.ES Kapitola 13 Zväzok 020 S. 17 - 102
SL.ES Kapitola 13 Zväzok 020 S. 17 - 102


Smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/68/ES

zo 16. decembra 1997

o aproximácii právnych predpisov členských štátov, ktoré sa týkajú opatrení voči emisiám plynných a tuhých znečisťujúcich látok zo spaľovacích motorov inštalovaných v necestných pojazdných strojoch

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu a najmä jej článok 100a,

so zreteľom na návrh Komisie [1],

so zreteľom na stanovisko Hospodárskeho a sociálneho výboru [2],

v súlade s postupom stanoveným v článku 189b zmluvy [3], z hľadiska spoločného znenia schváleného zmierovacím výborom 11. novembra 1997,

(1) keďže politický a akčný program spoločenstva týkajúci sa životného prostredia a trvalo udržateľného rozvoja [4] uznáva za základný princíp to, že všetky osoby by mali byť účinne chránené pred uznávanými zdravotnými rizikami vznikajúcimi v dôsledku znečistenia ovzdušia a že to vyžaduje najmä regulovanie emisií oxidu dusičitého (NO2), častíc (PT) – čierny dym a iných znečisťujúcich látok, ako je napríklad oxid uhoľnatý (CO); keďže v záujme prevencie tvorby troposférického ozónu (O3) a jeho sprievodného vplyvu na zdravie a životné prostredie sa musia znížiť emisie prekurzorov oxidov dusíka (NOx) a uhľovodíkov (HC); keďže aj poškodenie životného prostredia spôsobené acidifikáciou (okysľovaním) bude vyžadovať zníženie, medzi iným, emisie NOx a HC;

(2) keďže spoločenstvo podpísalo v apríli 1992 protokol UN/ECE o znížení prchavých organických zlúčenín a v decembri 1993 pristúpilo k protokolu o znížení NOx, z ktorých oba sa týkajú Dohovoru o ďalekonosnom cezhraničnom znečistení ovzdušia, ktorý bol schválený v júli 1982;

(3) keďže cieľ znižovania úrovne emisií znečisťujúcich látok z motorov necestných pojazdných strojov a vytvorenia a fungovania vnútorného trhu s motormi a strojmi nie je možné v dostatočnej miere dosiahnuť jednotlivými členskými štátmi a môže sa preto lepšie dosiahnuť zbližovaním právnych predpisov členských štátov, ktoré sa týkajú opatrení voči znečisťovaniu ovzdušia motormi inštalovanými v necestných pojazdných strojoch;

(4) keďže nedávne výskumy, ktoré uskutočnila Komisia, ukazujú, že emisie z motorov necestných pojazdných strojov sa významným spôsobom podieľajú na celkových antropogénnych emisiách niektorých škodlivých látok znečisťujúcich ovzdušie; keďže kategória vznetových motorov, ktorá bude upravovaná touto smernicou, má značný podiel na znečistení ovzdušia NOx a PT, najmä v porovnaní s podielom pripadajúcim na odvetvie cestnej dopravy;

(5) keďže emisie z necestných pozemných pojazdných strojov vybavených vznetovými motormi, a najmä emisie NOx a PT, tvoria základný dôvod na obavy v tejto oblasti; keďže by tieto zdroje mali byť upravené v prvom rade; avšak keďže bude tiež primerané následne rozšíriť rozsah tejto smernice tak, aby zahrňoval reguláciu emisií z ostatných motorov necestných pojazdných strojov, vrátane prepraviteľných výrobných súprav, na základe príslušných skúšobných cyklov a najmä z benzínových motorov; keďže značné zníženie emisií CO a HC sa môže dosiahnuť predpokladaným rozšírením pôsobnosti tejto smernice na benzínové motory;

(6) keďže by sa čo najskôr mali zaviesť právne predpisy upravujúce emisie z motorov poľnohospodárskych a lesných traktorov zaisťujúce rovnakú úroveň ochrany životného prostredia, ako je úroveň stanovená v zmysle tejto smernice, pričom by normy a požiadavky boli v plnej miere v súlade s nimi;

(7) keďže ohľadne certifikačných postupov sa uplatňuje prístup schvaľovania typu, ktorý sa ako európska metóda časovo osvedčil u schvaľovania cestných vozidiel a ich komponentov; keďže ako nový prvok bolo zavedené schvaľovanie základného (východzieho) motora pre skupinu motorov (rady motorov) skonštruovaných z podobných komponentov podľa podobných konštrukčných princípov;

(8) keďže motory vyrobené v súlade s požiadavkami tejto smernice budú musieť byť patrične označené a ohlásené schvaľovacím orgánom; keďže v záujme minimalizácie administratívneho zaťaženia sa nepredpokladajú žiadne priame kontroly dátumov výroby motorov zo strany orgánu, ktoré sa týkajú posilnených požiadaviek; keďže táto voľnosť výrobcov od nich vyžaduje, aby umožnili prípravu kontrol orgánu na mieste a v pravidelných intervaloch sprístupnili príslušné informácie o plánovaní výroby; keďže absolútna zhoda s ohlásením v súlade s týmto postupom nie je povinná, ale vysoký stupeň zhody by umožnil plánovanie hodnotení schvaľovacími orgánmi a prispel k vzťahu so zvýšenou dôverou medzi výrobcami a orgánmi schvaľujúcimi typy;

(9) keďže schválenia udelené v súlade so smernicou 88/77/EHS [5] a nariadením OSN/EHK č. 49 série 02 tak, ako je to uvedené v prílohe IV, dodatok II k smernici 92/53/EHS [6], sa považujú za rovnocenné tomu, čo vyžaduje táto smernica vo svojej prvej etape;

(10) keďže uvedenie motorov do obehu, ktoré sú v súlade s požiadavkami tejto smernice a vzťahuje sa na ne jej pôsobnosť, musí byť v členských štátoch povolené; keďže tieto motory nesmú podliehať žiadnej inej vnútroštátnej emisnej požiadavke; keďže schvaľujúci členský štát učiní potrebné kontrolné opatrenia;

(11) keďže pri stanovení nových skúšobných postupov a hodnôt limitov je potrebné zohľadniť špecifické skladby použitia týchto typov motorov;

(12) keďže je vhodné zaviesť tieto nové normy podľa osvedčeného princípu dvojetapového prístupu;

(13) keďže u motorov s vyšším výkonom sa zdá byť dosiahnutie podstatného zníženia emisií jednoduchšie, nakoľko sa môže použiť existujúca technológia, ktorá bola vyvinutá pre motory cestných vozidiel; keďže sa pri zohľadnení vyššie uvedeného predpokladá odstupňované vykonanie požiadaviek, pričom sa začne najvyšším z troch výkonových pásiem pre etapu I; keďže tento princíp sa zachoval aj pre etapu II s výnimkou nového štvrtého výkonového pásma, ktoré nie je predmetom etapy I;

(14) keďže u tohto odvetvia aplikácií necestných pojazdných strojov, ktoré je teraz upravované a pri porovnaní s emisiami pochádzajúcimi z cestnej dopravy je popri poľnohospodárskych traktoroch najvýznamnejším odvetvím, je možné očakávať uplatňovaním tejto smernice značné zníženie emisií; keďže je vo všeobecnosti kvôli veľmi dobrému prevedeniu naftových motorov ohľadne emisií CO a HC priestor na zlepšenie z hľadiska celkového emitovaného množstva veľmi malý;

(15) keďže v záujme vydania ustanovenia týkajúceho sa prípadu výnimočných technických a ekonomických podmienok boli začlenené postupy, ktoré by mohli zbaviť výrobcov záväzkov vyplývajúcich z tejto smernice;

(16) keďže v záujme zaistenia "zhody výroby" po schválení motora sa bude od výrobcov vyžadovať, aby stanovili odpovedajúce opatrenia; keďže boli vydané ustanovenia týkajúce sa prípadu zisteného nesúladu, ktoré stanovujú informačné postupy, nápravné opatrenia a postup spolupráce, čo umožní urovnanie možných rozdielnych stanovísk medzi členskými štátmi ohľadne zhody certifikovaných motorov;

(17) keďže oprávnenie členských štátov stanoviť požiadavky zaisťujúce ochranu pracovníkov pri používaní necestných pojazdných strojov nesmie byť touto smernicou dotknuté;

(18) keďže by sa mali v niektorých prílohách k tejto smernici doplniť technické ustanovenia a podľa potreby prispôsobiť technickému pokroku podľa postupu výboru;

(19) keďže by sa mali stanoviť ustanovenia na zaistenie testovania motorov v súlade s pravidlami správnej laboratórnej praxe;

(20) keďže existuje potreba podpory globálneho obchodu v tomto odvetví maximálnou možnou harmonizáciou emisných noriem v spoločenstve s normami uplatňovanými alebo plánovanými v tretích krajinách;

(21) keďže je preto nevyhnutné predpokladať možnosť opätovného posúdenia situácie na základe dostupnosti a ekonomickej vhodnosti nových technológií a zohľadnenia pokroku dosiahnutého pri realizácii druhej etapy;

(22) keďže 20. decembra 1994 sa dosiahla dohoda o modus vivendi medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou týkajúca sa vykonávacích opatrení pre dokumenty prijaté v súlade s postupom stanoveným v článku 189b zmluvy [7],

PRIJALA TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Ciele

Cieľom tejto smernice je aproximácia právnych predpisov členských štátov, ktoré sa týkajú emisných noriem a postupov typového schvaľovania u motorov montovaných v necestných pojazdných strojoch. Bude prispievať k hladkému fungovaniu vnútorného trhu, pričom bude chrániť zdravie ľudí a životné prostredie.

Článok 2

Definície

Na účely tejto smernice:

- necestné pojazdné stroje znamenajú každý pojazdný stroj, prepraviteľné priemyselné zariadenie alebo vozidlo s alebo bez karosérie, ktoré nie sú určené pre použitie na prepravu osôb alebo tovarov na ceste, v ktorých je inštalovaný spaľovací motor stanovený v prílohe I, časť 1,

- typové schvaľovanie znamená postup, ktorým členský štát osvedčuje, že typ spaľovacieho motora alebo motorová rada s ohľadom na úroveň emisie plynných a tuhých znečisťujúcich látok motorom (motormi) spĺňa príslušné technické požiadavky tejto smernice,

- typ motora znamená kategóriu motorov, ktoré sa nelíšia v takých základných charakteristikách motora, ktoré sú stanovené v prílohe II, dodatok 1,

- motorová rada znamená skupinu motorov výrobcu, u ktorých sa kvôli ich konštrukcii očakávajú podobné charakteristiky emisie výfukových plynov a ktoré vyhovujú požiadavkám tejto smernice,

- základný motor znamená motor vybratý z motorovej rady takým spôsobom, že vyhovuje požiadavkám stanoveným v časti 6 a 7 prílohy I,

- výkon motora znamená čistý výkon tak, ako je to stanovené v časti 2.4 prílohy I,

- deň výroby motora znamená dátum, kedy motor prejde poslednou kontrolou po opustení výrobnej linky. V tejto etape je motor pripravený na dodanie alebo uskladnenie,

- uvedenie do obehu znamená akt sprístupnenia výrobku, za platbu alebo zdarma, ktorý je predmetom tejto smernice, na trhu spoločenstva s cieľom distribúcie a/alebo použitia v spoločenstve,

- výrobca znamená osobu alebo orgán, ktoré sú zodpovedné schvaľovaciemu orgánu za všetky aspekty procesu typového schvaľovania a za zaistenie zhody výroby. Nie je podstatné, či sú osoba alebo orgán priamo zapojené do všetkých etáp konštrukcie motora,

- schvaľovací orgán znamená príslušný orgán alebo orgány členského štátu zodpovedné za všetky aspekty typového schvaľovania motora alebo motorovej rady, za vydanie alebo odňatie osvedčení o schválení, za vykonávanie funkcie kontaktného miesta pre schvaľovacie orgány ostatných členských štátov a za overovanie zhody výrobných programov výrobcu,

- technická služba znamená organizáciu (organizácie) alebo orgán (orgány), ktoré boli stanovené ako skúšobné laboratórium na vykonávanie skúšok alebo kontrol v mene schvaľovacieho orgánu členského štátu. Túto funkciu môže vykonávať aj samotný schvaľovací orgán,

- informačný dokument znamená dokument stanovený v prílohe II, ktorý stanovuje informácie dodané žiadateľom (o vydanie osvedčenia),

- informačný spis znamená celý spis alebo súbor údajov, výkresov, fotografií atď., dodaných žiadateľom technickej službe alebo schvaľovaciemu orgánu tak, ako je to stanovené v informačnom dokumente,

- informačný balík znamená informačný spis spolu so správami o skúškach alebo iné dokumenty, ktoré technická služba alebo schvaľovací orgán doplnil do informačného spisu počas vykonávania svojich funkcií,

- register k informačnému balíku znamená dokument, v ktorom je uvedený obsah informačného balíka, vhodne očíslovaný alebo inak označený v záujme jasnej identifikácie všetkých strán.

Článok 3

Žiadosť o typové schválenie

1. Žiadosť o typové schválenie motora alebo motorovej rady musí byť predložená schvaľovaciemu orgánu členského štátu. Žiadosť musí sprevádzať informačný spis, ktorého obsah je uvedený v informačnom dokumente v prílohe II. Motor vyhovujúci typovým charakteristikám motora popísaným v prílohe II, dodatok 1, musí byť predložený technickej službe zodpovednej za vykonanie schvaľovacích skúšok.

2. V prípade žiadosti o typové schválenie motorovej rady, ak schvaľovací orgán stanoví, že pokiaľ ide o zvolený základný motor, predložená žiadosť nereprezentuje v plnej miere motorovú radu popísanú v prílohe II, dodatok 2, musí byť na schválenie podľa odseku 1 zabezpečený alternatívny a, podľa potreby, dodatočný základný motor.

3. Žiadna žiadosť ohľadne jedného typu motora alebo motorovej rady nemôže byť predložená viac ako jednému členskému štátu. Pre každý schvaľovaný typ motora alebo radu motorov musí byť predložená samostatná žiadosť.

Článok 4

Postup typového schvaľovania

1. Členský štát, ktorému sa predloží žiadosť, udelí typové schválenie na všetky typy alebo rady motorov, ktoré vyhovujú náležitostiam v informačnom spise a ktoré spĺňajú požiadavky tejto smernice.

2. Členský štát vyplní všetky aplikovateľné časti osvedčenia o typovom schválení podľa vzoru uvedeného v prílohe VI u každého typu motora alebo motorovej rady, ktorú schvaľuje a zostaví alebo overí obsah registra k informačnému balíku. Osvedčenia o typovom schválení musia byť očíslované v súlade so spôsobom popísaným v prílohe VII. Vyplnené osvedčenie o typovom schválení a jeho prílohy sa doručia žiadateľovi.

3. Ak schvaľovaný motor plní svoju funkciu alebo poskytuje špecifickú vlastnosť iba v spojení s inými dielmi necestných pojazdných strojov a z tohto dôvodu sa môže súlad s jedným alebo viac požiadavkami overiť iba vtedy, keď schvaľovaný motor pracuje v spojení s inými strojnými dielmi, či už skutočnými alebo simulovanými, bude v súlade s tým obmedzený rozsah typového schvaľovania motora (motorov). Osvedčenie o typovom schválení pre typ motora alebo radu motorov potom bude obsahovať všetky obmedzenia jeho použitia a budú uvedené všetky podmienky pre jeho montáž.

4. Schvaľovací orgán každého členského štátu má:

a) každý mesiac zaslať schvaľovacím orgánom ostatných členských štátov zoznam (obsahujúci náležitosti uvedené v prílohe VIII) typových schválení týkajúcich sa motora a rady motorov, ktoré počas tohto mesiaca udelil, odmietol udeliť alebo odňal;

b) po obdržaní žiadosti schvaľovacieho orgánu ďalšieho členského štátu bezodkladne zaslať:

- kópiu osvedčenia o typovom schválení motora alebo rady motorov s/bez informačného balíka pre každý typ motora alebo radu motorov, ktorú schválil alebo odmietol schváliť alebo odňal, a/alebo

- zoznam motorov vyrobených podľa udelených typových schválení tak, ako je to popísané v článku 6 ods. 3, ktorý obsahuje náležitosti uvedené v prílohe IX, a/alebo

- kópiu prehlásenia popísaného v článku 6 ods. 4.

5. Schvaľovací orgán každého členského štátu má každý rok alebo okrem toho po obdržaní zodpovedajúcej žiadosti, zaslať Komisii kópiu záznamového listu tak, ako je to uvedené v prílohe X, týkajúcej sa motorov schválených od posledného oznámenia.

Článok 5

Zmeny schválení

1. Členský štát, ktorý udelil typové schválenie, musí prijať potrebné opatrenia s cieľom zaistiť, aby bol informovaný o každej zmene v náležitostiach uvedených v informačnom balíku.

2. Žiadosť o zmenu alebo rozšírenie typového schválenia má byť predložená výlučne schvaľovaciemu orgánu členského štátu, ktorý udelil pôvodné typové schválenie.

3. Ak sa zmenili náležitosti uvedené v informačnom balíku, príslušný schvaľovací orgán členského štátu má:

- podľa potreby vydať revidovanú stranu (strany) informačného balíka, pričom označí každú revidovanú stranu tak, aby jasne uvádzala charakter zmeny a dátum opätovného vydania. Pri každom vydaní revidovaných strán má byť zmenený aj register k informačnému balíku (ktorý je pripojený k osvedčeniu o typovom schválení) tak, aby uvádzal posledné dátumy revidovaných strán, a

- vydať revidované osvedčenie o typovom schválení (označené číslom rozšírenia), ak sa zmenila akákoľvek informácia na ňom (s vylúčením jeho príloh), alebo ak sa od dátumu bežne uvedeného na schválení zmenili normy tejto smernice. Revidované osvedčenie má jasne uvádzať dôvod zmeny a dátum opätovného vydania.

Ak príslušný schvaľovací orgán členského štátu zistí, že zmena informačného balíka oprávňuje ďalšie skúšky alebo kontroly, bude o tom informovať výrobcu a vydá uvedené dokumenty iba po vykonaní úspešných ďalších skúšok alebo kontrol.

Článok 6

Súlad

1. Výrobca priradí každej jednotke vyrobenej v súlade so schváleným typom značky v zmysle definície v časti 3 prílohe I, vrátane čísla typového schválenia.

2. Ak osvedčenie o typovom schválení, v súlade s článkom 4 ods. 3, zahŕňa obmedzenia použitia, má výrobca dodať s každou vyrobenou jednotkou podrobné informácie o týchto obmedzeniach a uviesť všetky podmienky pre jej montáž. Ak sa dodáva jedinému výrobcovi strojov séria typov motora, je dostatočné poskytnúť mu iba jeden taký informačný dokument, najneskôr v deň dodávky prvého motora, ktorý dodatočne uvádza príslušné identifikačné čísla motorov.

3. Výrobca má zaslať na požiadanie schvaľovaciemu orgánu, ktorý udelil typové schválenie, do 45 dní po skončení každého kalendárneho roka a bezodkladne po každom podaní žiadosti, keď sa menia požiadavky tejto smernice a okamžite po každom ďalšom dátume, ktorý môže orgán stanoviť, zoznam, ktorý obsahuje rozsah identifikačných čísiel pre každý typ motora vyrobený v súlade s požiadavkami tejto smernice od posledného podania správ alebo od prvej aplikovateľnosti požiadaviek tejto smernice. Ak to nie je vyjasnené kódovacím systémom motorov, musí tento zoznam stanoviť vzájomné vzťahy identifikačných čísiel k zodpovedajúcim typom motora alebo radám motorov a k číslam typového schválenia. Okrem toho musí tento zoznam obsahovať príslušné informácie, ak výrobca prestane vyrábať schválený typ motora alebo radu motorov. Ak sa nevyžaduje pravidelné zasielanie tohto zoznamu schvaľovaciemu orgánu, výrobca musí uchovávať tieto záznamy aspoň po dobu 20 rokov.

4. Výrobca musí zaslať schvaľovaciemu orgánu, ktorý udelil typové schválenie, do 45 dní po skončení každého kalendárneho roka a v každom termíne predloženia žiadosti uvedenom v článku 9, prehlásenie, ktoré stanovuje typy motorov a rady motorov spolu s príslušnými identifikačnými kódmi motorov pre tie motory, ktoré chce vyrábať od tohto dňa.

Článok 7

Akceptovanie ekvivalentných schválení

1. Európsky parlament a Rada, jednajúce na návrh Komisie, môžu uznať ekvivalentnosť medzi podmienkami a ustanoveniami pre typové schválenie motorov stanovenými touto smernicou a postupmi stanovenými medzinárodnými nariadeniami a nariadeniami tretích krajín, v rámci multilaterálnych a bilaterálnych dohôd medzi spoločenstvom a tretími krajinami.

2. Typové schválenia podľa smernice 88/77/EHS, ktoré sú v súlade s etapou A alebo B, stanovenými v článku 2 a časti 6.2.1 prílohy I k smernici 91/542/EHS [8] a podľa aplikovateľnosti, týkajúce sa schvaľovacie značky musia byť akceptované pre etapu I stanovenú v článku 9 ods. 2 tejto smernice. Táto platnosť má byť ukončená s účinnosťou od povinnej realizácie etapy II stanovenej v článku 9 ods. 3 tejto smernice.

Článok 8

Registrácia a uvedenie do obehu

1. Členské štáty nemôžu odmietnuť registráciu, ak sa to na ne vzťahuje alebo uvedenie nových motorov, či už montovaných v strojoch alebo nie, ktoré spĺňajú požiadavky tejto smernice, do obehu.

2. Členské štáty povolia iba registráciu, ak sa to na ne vzťahuje alebo uvedenie nových motorov, či už montovaných v strojoch alebo nie, ktoré spĺňajú požiadavky tejto smernice ohľadom uvoľnenia do obehu.

3. Schvaľovací orgán členského štátu udeľujúci typové schválenie musí prijať potrebné opatrenia vo vzťahu k tomuto schváleniu s cieľom zaregistrovať a kontrolovať, v prípade potreby v spolupráci so schvaľovacími orgánmi ostatných členských štátov, identifikačné čísla tých motorov, ktoré sú vyrobené v súlade s požiadavkami tejto smernice.

4. Ďalšia kontrola identifikačných čísiel sa môže uskutočniť v spojení s kontrolou súladu výroby v zmysle popisu v článku 11.

5. Pokiaľ ide o kontrolu identifikačných čísiel, výrobca alebo jeho zástupcovia zriadení v spoločenstve musia bezodkladne poskytnúť na požiadanie zodpovednému schvaľovaciemu orgánu všetky potrebné informácie týkajúce sa jeho/ich zákazníkov spolu s identifikačnými číslami motorov, ktoré boli vykázané ako motory vyrobené v súlade s článkom 6 ods. 3. Tam, kde sú motory predané výrobcovi strojov, nevyžadujú sa ďalšie informácie.

6. Ak nie je výrobca schopný na žiadosť schvaľovacieho orgánu overiť požiadavky tak, ako to ustanovuje článok 6, najmä v súvislosti s odsekom 5 tohto článku, môže byť schválenie udelené ohľadne odpovedajúceho typu alebo rady motorov v zmysle tejto smernice odňaté. Informačný postup bude potom vykonaný v zmysle popisu v článku 12 ods. 4.

Článok 9

Časový harmonogram

1. UDELENIE TYPOVÝCH SCHVÁLENÍ

2. TYPOVÉ SCHVÁLENIA ETAPA I

(KATEGÓRIE MOTOROV A/B/C)

Členské štáty odmietnu udeliť typové schválenie pre typ alebo radu motorov a vydať dokument v zmysle popisu v prílohe VI a odmietnuť udeliť každé iné typové schválenie u necestných pojazdných strojov, v ktorých je inštalovaný motor:

po 30. júni 1998 u motorov s výkonom:

—A: | 130 kW ≤ V ≤ 560 kW, |

—B: | 75 kW ≤ V < 130 kW, |

—C: | 37 kW ≤ V < 75 kW, |

ak motor nesplní požiadavky stanovené v tejto smernici a ak emisie plynných a tuhých znečisťujúcich látok z motora nevyhovujú hodnotám limitov uvedených v tabuľke v časti 4.2.1 prílohy I.

3. TYPOVÉ SCHVÁLENIA ETAPA II

(KATEGÓRIE MOTOROV D, E, F, G)

Členské štáty odmietnu udeliť typové schválenie pre typ alebo radu motorov a vydať dokument v zmysle popisu v prílohe VI a odmietnu udeliť každé iné typové schválenie u necestných pojazdných strojov, v ktorých je inštalovaný motor:

—D: | po 31. decembri 1999 u motorov s výkonom: 18 kW ≤ V < 37 kW, |

—E: | po 31. decembri 2000 u motorov s výkonom: 130 kW ≤ V ≤ 560 kW, |

—F: | po 31. decembri 2001 u motorov s výkonom: 75 kW ≤ V < 130 kW, |

—G: | po 31. decembri 2002 u motorov s výkonom: 37 kW ≤ V < 75 kW, |

ak motor nesplní požiadavky stanovené v tejto smernici a ak emisie plynných a tuhých znečisťujúcich látok z motora nevyhovujú hodnotám limitov uvedených v tabuľke v časti 4.2.3 prílohy I.

4. REGISTRÁCIA A UVEDENIE DO OBEHU: DÁTUMY VÝROBY MOTOROV

Etapa I

- kategória A: 31. december 1998

- kategória B: 31. december 1998

- kategória C: 31. marec 1999

Etapa II

- kategória D: 31. december 2000

- kategória E: 31. december 2001

- kategória F: 31. december 2002

- kategória G: 31. december 2003

Článok 10

Výnimky a alternatívne postupy

1. Požiadavky článku 8 ods. 1 a 2 a článku 9 ods. 4 sa nevzťahujú na:

- motory na použitie ozbrojenými službami,

- motory vyňaté v súlade s odsekom 2.

2. Každý členský štát môže na požiadanie výrobcu vyňať motory na konci série, ktoré sú stále v zásobe alebo zásoby necestných pojazdných strojov ohľadne ich motorov, z časového limitu (limitov) pre uvedenie do obehu uvedeného v článku 9 ods. 4 v súlade s nasledovnými podmienkami:

- výrobca musí predložiť žiadosť schvaľovacím orgánom toho členského štátu, ktorý schválil zodpovedajúci typ(-y) alebo radu (rady) motorov pred účinnosťou časového limitu (limitov),

- žiadosť výrobcu musí obsahovať zoznam v zmysle definície v článku 6 ods. 3 tých nových motorov, ktoré nie sú uvedené do obehu v časovom limite (limitoch); v prípade motorov, ktoré sú predmetom tejto smernice po prvýkrát, musí predložiť svoju žiadosť orgánu typového schvaľovania toho členského štátu, kde je motor uskladnený,

- žiadosť musí stanoviť technické a/alebo ekonomické dôvody, z ktorých vychádza,

- motory musia zodpovedať typu alebo rade, pre ktoré už typové schválenie nie je platné, alebo ktoré predtým nepotrebovali typové schválenie, ale ktoré boli vyrobené podľa časového limitu (limitov),

- motory museli byť fyzicky uskladnené v rámci spoločenstva v časovom limite (limitoch),

- maximálny počet nových motorov jedného alebo viac typov uvedených do obehu v každom členskom štáte uplatnením tejto výnimky nesmie presiahnuť 10 % nových motorov všetkých dotyčných typov umiestnených v tomto členskom štáte počas predchádzajúceho roku,

- ak je žiadosť členským štátom akceptovaná, členský štát musí do jedného mesiaca zaslať schvaľovacím orgánom ostatných členských štátov náležitosti a dôvody výnimiek udelených výrobcovi,

- členský štát udeľujúci výnimky podľa tohto článku zodpovedá za zaistenie toho, aby výrobca splnil všetky zodpovedajúce záväzky,

- schvaľovací orgán musí vydať pre každý predmetný motor osvedčenie o zhode, na ktorom bol urobený osobitný záznam. Podľa vhodnosti sa môže použiť zlúčený dokument, ktorý obsahuje všetky predmetné identifikačné čísla motorov,

- členské štáty musia každý rok zaslať Komisii zoznam udelených výnimiek s uvedením dôvodov.

Táto možnosť je obmedzená na obdobie 12 mesiacov, ktoré začína dňom, v ktorom motory po prvýkrát podliehali časovému limitu (limitom) pre uvedenie do obehu.

Článok 11

Súlad výrobných programov

1. Členský štát udeľujúci typové schválenie má prijať potrebné opatrenia s cieľom overiť, ohľadne technických podmienok (špecifikácií) stanovených v časti 5 prílohy I, podľa potreby v spolupráci so schvaľovacími orgánmi ostatných členských štátov, či bol realizovaný primeraný program v záujme zaistenia efektívnej kontroly súladu výroby predtým, ako udelí typové schválenie.

2. Členský štát, ktorý udelil typové schválenie, prijme potrebné opatrenia s cieľom overiť, ohľadne technických podmienok stanovených v časti 5 prílohy I, podľa potreby v spolupráci so schvaľovacími orgánmi ostatných členských štátov, či je program uvedený v odseku 1 naďalej primeraný a či každý motor z výroby nesúci číslo typového schválenia v zmysle tejto smernice naďalej odpovedá popisu tak, ako je uvedený v osvedčení o schválení a jeho dodatkoch pre schválený typ alebo radu motorov.

Článok 12

Nesúlad so schváleným typom alebo radou

1. Nesúlad so schváleným typom alebo radou existuje tam, kde sú zistené odchýlky od náležitostí v osvedčení o typovom schválení a/alebo informačného balíka a tam, kde neboli tieto odchýlky povolené, v zmysle článku 5 ods. 3, členským štátom, ktorý udelil typové schválenie.

2. Ak členský štát, ktorý udelil typové schválenie zistí, že motory sprevádzané osvedčením o zhode alebo nesúce schvaľovaciu značku neodpovedajú typu alebo rade, ktorú schválil, musí prijať potrebné opatrenia s cieľom zaistiť, aby motory vo výrobe opäť odpovedali schválenému typu alebo rade. Schvaľovacie orgány tohto členského štátu oznámia schvaľovacím orgánom ostatných členských štátov prijaté opatrenia, ktoré môžu podľa potreby viesť až k odobratiu typového schválenia.

3. Ak členský štát preukáže, že motory s číslom typového schválenia nezodpovedajú schválenému typu alebo rade, môže požiadať členský štát, ktorý udelil typové schválenie, aby overil, či motory vo výrobe zodpovedajú schválenému typu alebo rade. Takéto kroky sa učinia do šiestich mesiacov od dňa predloženia žiadosti.

4. Schvaľovacie orgány členských štátov sa majú vzájomne informovať do jedného mesiaca o každom odobratí typového schválenia a dôvodoch takéhoto opatrenia.

5. Ak členský štát, ktorý udelil typové schválenie, spochybňuje nesúlad, ktorý mu bol oznámený, príslušné členské štáty musia usilovať o urovnanie sporu. Komisia má byť informovaná a podľa potreby uskutoční náležité konzultácie s cieľom dosiahnuť urovnanie.

Článok 13

Požiadavky na ochranu pracovníkov

Ustanovenia tejto smernice nebudú mať vplyv na právo členských štátov stanoviť, pri riadnom dodržiavaní zmluvy také požiadavky, ktoré môžu považovať za potrebné na zaistenie ochrany pracovníkov pri použití strojov uvedených v tejto smernici za predpokladu, že to nemá vplyv na uvedenie príslušných motorov do obehu.

Článok 14

Prispôsobenie sa technickému pokroku

Všetky zmeny, ktoré sú potrebné na úpravu príloh k tejto smernici, s výnimkou požiadaviek stanovených v časti 1, častiach 2.1 až 2.8 a časti 4 prílohy I, v záujme zohľadnenia technického pokroku, prijíma Komisia s pomocou výboru zriadeného v súlade s článkom 13 smernice 92/53/EHS a v súlade s postupom stanoveným v článku 15 tejto smernice.

Článok 15

Postup výboru

1. Zástupca Komisie predkladá výboru návrh prijímaných opatrení. Výbor oznámi svoje stanovisko k návrhu v časovom limite, ktorý môže predseda stanoviť podľa naliehavosti záležitosti. Stanovisko sa prijíma väčšinou stanovenou v článku 148 ods. 2 zmluvy v prípade rozhodnutí, ktoré na návrh Komisie prijíma Rada. Hlasy zástupcov členských štátov v rámci výboru sa vážia spôsobom uvedeným v tom článku. Predseda nehlasuje.

2. a) Komisia prijíma opatrenia, ktoré sa uplatňujú okamžite.

b) Ak však predpokladané opatrenia nie sú v súlade so stanoviskom výboru, Komisia ich bezodkladne oznámi Rade. V tomto prípade:

- Komisia odloží uplatňovanie opatrení, o ktorých rozhodla o dobu nepresahujúcu tri mesiace odo dňa oznámenia,

- Rada na základe kvalifikovanej väčšiny, môže prijať iné rozhodnutie v časovom limite uvedenom v prvej zarážke.

Článok 16

Schvaľovacie orgány a technické služby

Členské štáty oznámia Komisii a ostatným členským štátom názvy a adresy schvaľovacích orgánov a technických služieb, ktoré sú zodpovedné na účely tejto smernice. Oznámené služby musia spĺňať požiadavky tak, ako sú stanovené v článku 14 smernice 92/53/EHS.

Článok 17

Transpozícia do vnútroštátneho práva

1. Členské štáty uvedú do platnosti zákony, nariadenia a administratívne ustanovenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do 30. júna 1998. Musia o tom bezodkladne informovať Komisiu.

Keď členské štáty príjmu tieto opatrenia, musia obsahovať odkaz na túto smernicu alebo musia byť sprevádzané takýmto odkazom pri príležitosti ich úradného uverejnenia. Spôsoby učinenia takéhoto odkazu musia byť stanovené členskými štátmi.

2. Členské štáty oznámia Komisii texty ustanovení vnútroštátneho práva, ktoré prijmú v oblasti, ktorú upravuje táto smernica.

Článok 18

Vstup do platnosti

Táto smernica nadobudne účinnosť 20. deň od jej uverejnenia v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev.

Článok 19

Ďalšie zníženie hodnôt emisných limitov

Európsky parlament a Rada rozhodnú do konca roka 2000 o návrhu, ktorý Komisia predloží do konca roka 1999, o ďalšom znížení hodnôt emisných limitov, pri zohľadnení globálnej dostupnosti metód kontrolovania emisií znečisťujúcich ovzdušie zo vznetových motorov a situácie v oblasti kvality ovzdušia.

Článok 20

Adresovanie

Táto smernica je adresovaná členským štátom.

V Bruseli 16. decembra 1997

Za Európsky parlament

predseda

J.M.Gil-Robles

za Radu

predseda

J. Lahure

[1] Ú. v. ES C 328, 7.12.1995, s. 1.

[2] Ú. v. ES C 153, 28.3.1996, s. 2.

[3] Stanovisko Európskeho parlamentu z 25. októbra 1995 (Ú. v. ES C 308, 20.11.1995, s. 29), spoločná pozícia Rady z 20. januára 1997 (Ú. v. ES C 123, 21.4.1997, s. 1) a rozhodnutie Európskeho parlamentu z 13. mája 1997, (Ú. v. ES C 167, 2.7.1997, s. 22). Rozhodnutie Rady zo 4. decembra 1997 a rozhodnutie Európskeho parlamentu zo 16. decembra 1997.

[4] Rezolúcia Rady a predstaviteľov vlád členských štátov, ktorí sa stretli na pôde Rady, z 1. februára 1993 (Ú. v. ES C 138, 17.5.1993, s. 1).

[5] Smernice Rady 88/77/EHS z 3. decembra 1987 o aproximácii právnych predpisov členských štátov o opatreniach proti emisiám plynných znečistujúcich látok zo vznetových motorov určených na pohon vozidiel (Ú. v. ES L 36, 9.2.1988, s. 33). Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou 96/1/ES (Ú. v. ES L 40, 17.2.1996, s. 1).

[6] Smernica Rady 92/53/EHS z 18. júna 1992, ktorá mení a dopĺňa smernicu 70/156/EHS o aproximácii právnych predpisov členských štátov o typovom schválení motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel (Ú. v. ES L 225, 10.8.1992, s. 1).

[7] Ú. v. ES C 102, 4.4.1996, s. 1.

[8] Ú. v. ES L 295, 25.10.1991, s. 1.

--------------------------------------------------

PRÍLOHAI

ROZSAH, DEFINÍCIE, SYMBOLY A SKRATKY, ZNAČKY MOTOROV, TECHNICKÉ PODMIENKY A SKÚŠKY, STANOVENIE SÚLADU VYHODNOTENÍ VÝROBY, PARAMETRE DEFINUJÚCE RADU MOTOROV, VOĽBA ZÁKLADNÉHO MOTORA

1. ROZSAH

Táto smernica sa vzťahuje na motory inštalované v necestných pojazdných strojoch.

Táto smernica sa nevzťahuje na motory pre pohon:

- vozidiel v zmysle definície v smernici 70/156/EHS [1] a smernici 92/61/EHS [2],

- poľnohospodárskych traktorov v zmysle definície v smernici 74/150/EHS [3].

Okrem toho, aby boli motory predmetom tejto smernice, musia byť inštalované v strojoch, ktoré spĺňajú nasledovné špecifické požiadavky:

A. určené alebo vhodné na presun alebo byť presunuté po zemi, s alebo bez cesty a so vznetovým motorom s čistým výkonom v súlade s časťou 2.4, ktorý je vyšší ako 18 kW ale maximálne 560 kW [4] a ktorý pracuje skôr pri prerušovanej rýchlosti ako jednej konštantnej rýchlosti.

Stroje, na ktorých motory sa vzťahuje táto definícia, zahŕňajú najmä:

- priemyselné vŕtacie súpravy, kompresory, atď.,

- stavebné zariadenia vrátane kolesových nakladačov, buldozérov, pásových traktorov, pásových nakladačov, autonakladačov, terénnych nákladných automobilov, hydraulických diel atď.

- poľnohospodárske stroje, rotačné kypriče pôdy (kultivátory),

- lesné stroje,

- samohybné poľnohospodárske vozidlá (okrem traktorov v zmysle definície vyššie),

- zariadenia na manipuláciu s materiálom,

- vysokozdvižné vozíky,

- zariadenia na údržbu ciest (motorové zrovnávače, cestné valce, dokončovacie stroje (finišéry) asfaltu),

- snehové pluhy,

- pomocné pozemné stroje na letiskách,

- visuté výťahy,

- pojazdné žeriavy.

Táto smernica nie je uplatňovateľná na nasledovné zariadenia:

B. lode

C. železničné lokomotívy

D. lietadlá

E. výrobné súpravy

2. DEFINÍCIE, SYMBOLY A SKRATKY

Na účel tejto smernice,

2.1. vznetový motor znamená motor, ktorý pracuje na princípe kompresie/vznietenia (napr. dieselový motor);

2.2. plynné znečisťujúce látky znamenajú oxid uhoľnatý, uhľovodíky (predpokladaný pomer C1: H1.85) a oxidy dusíka, pričom posledne menované sú vyjadrené v ekvivalente oxidu dusičitého (NO2);

2.3. tuhé znečisťujúce látky znamenajú všetok materiál na stanovenom filtračnom médiu po rozriedení výfukových plynov vznetového motora čistým prefiltrovaným vzduchom tak, aby teplota neprekročila 325 K (52 °C);

2.4. čistý výkon znamená výkon v "EHS kW" získaný na testovacej stolici (na skúšanie motorov) na konci kľukového hriadeľa alebo jeho ekvivalent meraný v súlade s metódou EHS merania výkonu vznetových motorov u cestných vozidiel tak, ako je to stanovené v smernici 80/1269/EHS [5], okrem toho, že je zamedzený výkon chladiaceho ventilátora motora [6] a sú dodržané skúšobné podmienky a referenčné palivo stanovené v tejto smernici;

2.5. menovité otáčky znamená maximálne otáčky pri plnom zaťažení, ktorú umožňuje regulátor stanovený výrobcom;

2.6. percentuálne zaťaženie znamená časť maximálneho dostupného krútiaceho momentu pri určitých otáčkach motora;

2.7. otáčky pri maximálnom krútiacom momente znamená otáčky motora, pri ktorých sa získa z motora maximálny krútiaci moment, stanovené výrobcom;

2.8. stredné otáčky znamená také otáčky motora, ktoré spĺňajú jednu z nasledovných požiadaviek:

- u motorov, ktoré sú určené na prevádzku v rozsahu otáčok na krivke krútiaceho momentu pri plnom zaťažení, stredné otáčky sú stanovené otáčky pri maximálnom krútiacom momente, ak k nej dochádza v rozmedzí 60 % až 75 % menovitej rýchlosti,

- ak sú udávané otáčky pri maximálnom krútiacom momente menšie ako 60 % z menovitých otáčok, potom sú stredné otáčky 60 % z menovitých otáčok,

- ak sú udávaná otáčky pri maximálnom krútiacom momente väčšie ako 75 % z menovitých otáčok, potom sú stredné otáčky 75 % z menovitých otáčok.

2.9. Symboly a skratky

2.9.1. Symboly skúšobných parametrov

Symbol | Jednotka | Člen |

AP | m2 | Plocha prierezu izokinetickej vzorkovacej sondy |

AT | m2 | Plocha prierezu výfukovej rúry |

aver | | Vážené priemerné hodnoty: |

m3/hod | —objemového prietoku |

kg/hod | —hmotnostného prietoku |

C1 | — | Uhľovodík s ekvivalentným uhlíkom 1 |

conc | ppm obj % | Koncentrácia (s príponou navrhovanej zložky) |

concc | ppm obj % | Východisková korigovaná koncentrácia |

concd | ppm obj % | Koncentrácia zrieďovacieho vzduchu |

DF | — | Faktor zrieďovania |

fa | — | Laboratórny atmosférický (vzduchový) faktor |

FFH | — | Faktor špecifický pre palivo použitý pre výpočet mokrých koncentrácií z pomeru vodíka v suchých koncentráciách k uhlíku |

GAIRW | kg/hod | Hmotnostný prietok nasávaného vzduchu na mokrom základe |

GAIRD | kg/hod | Hmotnostný prietok nasávaného vzduchu na suchom základe |

GDILW | kg/hod | Hmotnostný prietok zrieďovacieho vzduchu na mokrom základe |

GEDFW | kg/hod | Ekvivalentný hmotnostný prietok zriedených výfukových plynov |

GEXHW | kg/hod | Hmotnostný prietok výfukových plynov na mokrom základe |

GFUEL | kg/hod | Hmotnostný prietok paliva |

GTOTW | kg/hod | Hmotnostný prietok zriedených výfukových plynov na mokrom základe |

HREF | g/kg | Referenčná hodnota absolútnej vlhkosti 10,71 g/kg pre výpočet korekčných faktorov NOx a vlhkosti tuhých znečisťujúcich látok |

Ha | g/kg | Absolútna vlhkosť nasávaného vzduchu |

Hd | g/kg | Absolútna vlhkosť zrieďovacieho vzduchu |

i | — | Index označujúci jednotlivý režim (spôsob) |

KH | — | Korekčný faktor vlhkosti pre NOx |

KP | — | Korekčný faktor vlhkosti tuhých znečisťujúcich látok |

KW,a | — | Suchý až mokrý korekčný faktor pre nasávaný vzduch |

KW,d | — | Suchý až mokrý korekčný faktor zrieďovacieho vzduchu |

KW,e | — | Suchý až mokrý korekčný faktor zriedených výfukových plynov |

KW,r | — | Suchý až mokrý korekčný faktor surových výfukových plynov |

L | % | Percentuálny krútiaci moment týkajúci sa maximálneho krútiaceho momentu pre skúšobnú rýchlosť |

mass | g/hod | Index označujúci hmotnostný prietok emisií |

MDIL | kg | Hmotnosť vzorky zrieďovacieho vzduchu prepustenej cez vzorkovacie filtre tuhých znečisťujúcich látok |

MSAM | kg | Hmotnosť vzorky zriedeného výfukového plynu prepustenej cez vzorkovacie filtre tuhých znečisťujúcich látok |

Md | mg | Usadená hmotnosť vzorky tuhých znečisťujúcich látok zrieďovacieho vzduchu |

Mf | mg | Usadená hmotnosť vzorky tuhých znečisťujúcich látok |

Pa | kPa | Tlak nasýtených pár nasávaného vzduchu motora (ISO 3046: psy = PSY skúšobný okolitý) |

pB | kPa | Celkový barometrický tlak (ISO 3046: Px = PX Miestny okolitý celkový tlak Py = PY Skúšobný okolitý celkový tlak) |

pd | kPa | Tlak nasýtených pár zrieďovacieho vzduchu |

ps | kPa | Suchý atmosférický tlak |

P | kW | Výkon, nekorigovaná brzda |

PAE | kW | Udávaný celkový výkon pohltený pomocným zariadením montovaným pre skúšku, ktoré odsek 2.4 tejto prílohy nevyžaduje |

PM | kW | Maximálny nameraný výkon pri skúšobnej rýchlosti za skúšobných podmienok (pozri príloha VI, dodatok 1) |

Pm | kW | Výkon nameraný pri rôznych skúšobných režimoch |

q | — | Zrieďovací pomer |

r | — | Pomer prierezových plôch izokinetickej sondy a výfukovej rúry |

Ra | % | Relatívna vlhkosť nasávaného vzduchu |

Rd | % | Relatívna vlhkosť zrieďovacieho vzduchu |

Rf | — | Faktor odozvy FID |

S | kW | Nastavenie dynamometra |

Ta | K | Absolútna teplota nasávaného vzduchu |

TD | K | Absolútna teplota rosného bodu |

Tref | K | Referenčná teplota (spaľovacieho vzduchu: 298 K) |

VAIRD | m3/hod | Objemový prietok nasávaného vzduchu na suchom základe |

VAIRW | m3/hod | Objemový prietok nasávaného vzduchu na mokrom základe |

VDIL | m3 | Objem vzorky zrieďovacieho vzduchu prepustenej cez vzorkovacie filtre tuhých znečisťujúcich látok |

VDILW | m3/hod | Objemový prietok zrieďovacieho vzduchu na mokrom základe |

VEDFW | m3/hod | Ekvivalentný objemový prietok zriedeného výfukových plynov na mokrom základe |

VEXHD | m3/hod | Objemový prietok výfukových plynov na suchom základe |

VEXHW | m3/hod | Objemový prietok výfukových plynov na mokrom základe |

VSAM | m3 | Objem vzorky prepustenej cez vzorkovacie filtre tuhých znečisťujúcich látok |

VTOTW | m3/hod | Objemový prietok zriedených výfukových plynov na mokrom základe |

WF | — | Faktor váženia |

WFE | — | Efektívny faktor váženia |

2.9.2. Symboly chemických zložiek

CO | Oxid uhoľnatý |

CO2 | Oxid uhličitý |

HC | Uhlovodíky |

NOx | Oxidy dusíka |

NO | Oxid dusnatý |

NO2 | Oxid dusičitý |

O2 | Kyslík |

C2H6 | Etán |

PT | Tuhá znečisťujúca látka |

DOP | Dioktylftalát |

CH4 | Metán |

C3H8 | Propán |

H2O | Voda |

PTFE | Polytetrafluóretylén |

2.9.3. Skratky

FID | Plameňový ionizačný detektor |

HFID | Zahrievaný plameňový ionizačný detektor |

NDIR | Nedisperzný infračervený analyzátor |

CLD | Chemiluminiscenčný detektor |

HCLD | Zahrievaný chemiluminiscenčný detektor |

PDP | Objemové čerpadlo |

CFV | Difúzer s kritickým tokom |

3. OZNAČENIA MOTORA

3.1. Motor schválený ako technická jednotka musí niesť:

3.1.1. obchodnú značku alebo obchodný názov výrobcu motora;

3.1.2. typ motora, radu motora (podľa vhodnosti) a špecifické identifikačné číslo motora;

3.1.3. číslo typového schválenia ES v zmysle popisu v prílohe VII.

3.2. Tieto označenia musia byť trvanlivé počas životnosti motora a musia byť jasne čitateľné a nezmazateľné. Ak sú použité nálepky alebo štítky, musia byť pripevnené takým spôsobom, aby bolo pripevnenie trvanlivé počas životnosti motora a aby sa nálepky/štítky nedali odstrániť bez ich zničenia alebo poškodenia.

3.3. Tieto označenia musia byť pripevnené k dielu motora, ktorý je potrebný na normálnu prevádzku motora a normálne nevyžaduje výmenu počas životnosti motora.

3.3.1. Tieto označenia musia byť umiestnené tak, aby boli ľahko viditeľné pre priemernú osobu po skompletizovaní motora so všetkými pomocnými zariadeniami potrebnými na prevádzku motora.

3.3.2. Každý motor musí byť vybavený doplnkovým prestaviteľným štítkom z trvanlivého materiálu, ktorý musí obsahovať všetky údaje uvedené v časti 3.1, podľa potreby umiestnený do polohy tak, aby boli označenia uvedené v časti 3.1 ľahko viditeľné priemernej osobe a ľahko dostupné pri montáži motora do stroja.

3.4. Kódovanie motorov v súvislosti s identifikačnými číslami musí byť také, aby umožnilo nepochybné stanovenie postupu výroby.

3.5. Predtým ako motory opustia výrobnú linku, musia niesť všetky označenia.

3.6. Presná poloha označení motora je oznámená v prílohe VI, časť 1.

4. TECHNICKÉ PODMIENKY (ŠPECIFIKÁCIE) A SKÚŠKY

4.1. Všeobecne

Komponenty, ktoré majú vplyv na emisie plynných a tuhých znečisťujúcich látok, musia byť navrhnuté, konštruované a zmontované tak, aby umožnili motoru pri normálnom použití, napriek kmitaniu, ktorému môže byť vystavený, dodržanie ustanovení tejto smernice.

Technické opatrenia prijaté výrobcom musia byť také, aby zaistili efektívne obmedzenie emisií, v zmysle tejto smernice, počas celej normálnej životnosti motora a za normálnych podmienok použitia. Tieto ustanovenia sa považujú za splnené, ak sú dodržané ustanovenia v častiach 4.2.1, 4.2.3 a 5.3.2.1.

Ak sa použije katalyzátor a/alebo odlučovač tuhých (znečisťujúcich) častíc, výrobca musí preukázať skúškami trvanlivosti, ktoré môže vykonať sám v súlade so správnou technickou praxou a odpovedajúcimi záznamami, že u týchto zariadení na dodatočnú úpravu sa môže očakávať riadne fungovanie počas životnosti motora. Záznamy musia byť vytvorené v súlade s požiadavkami časti 5.2 a najmä s časťou 5.2.3. Pre zákazníka musí byť zaistená odpovedajúca záruka. Dovolená je systematická výmena zariadenia po určitej prevádzkovej dobe motora. Každé nastavenie, oprava, demontáž, čistenie alebo výmena komponentov alebo systémov motora, ktoré sa vykonávajú periodicky v záujme prevencie funkčnej poruchy motora v súvislosti so zariadením na dodatočnú úpravu sa musia vykonať iba do takej miery, že sú technologicky nevyhnutné na zaistenie riadneho fungovania systému riadenia emisií. V súlade s tým musia byť požiadavky plánovanej údržby začlenené do príručky zákazníka, musia byť predmetom vyššie uvedených záručných ustanovení a schválené pred udelením schválenia. Do informačného dokumentu musí byť začlenený odpovedajúci výťah z príručky s ohľadom na údržbu/výmeny zariadenia (zariadení) na úpravu a záručné podmienky tak, ako je to stanovené v prílohe II k tejto smernici.

4.2. Technické podmienky týkajúce sa emisií znečisťujúcich látok

Plynné a tuhé zložky emitované motorom predloženým na skúšanie sa merajú metódami popísanými v prílohe V.

Môžu sa akceptovať iné systémy alebo analyzátory, ak poskytujú výsledky rovnocenné s nasledovnými referenčnými systémami:

- u plynných emisií meraných v neupravených výfukových plynoch systém znázornený na obrázku 2 v prílohe V,

- u plynných emisií meraných v riedených výfukových plynoch plnoprietokového zrieďovacieho systému systém znázornený na obrázku 3 v prílohe V,

- u tuhých emisií plnoprietokový zrieďovací systém pracujúci buď so samostatným filtrom pre každý režim, alebo s jednou filtračnou metódou, ktorý je znázornený na obrázku 13 v prílohe V.

Stanovenie rovnocennosti systému vychádza z korelačnej štúdie cyklu siedmich skúšok (alebo viac skúšok) medzi posudzovaným systémom a jedným alebo viac z vyššie uvedených referenčných systémov.

Kritérium rovnocennosti je definované ako ± 5 % zhoda priemerov vážených hodnôt cyklických emisií. Použitým cyklom je cyklus uvedený v prílohe III, časť 3.6.1.

Pre zavedenie nového systému do smernice vychádza stanovenie rovnocennosti z výpočtu opakovateľnosti a reprodukovateľnosti, v zmysle popisu v norme ISO 5725.

4.2.1. Získané emisie oxidu uhoľnatého, emisie uhľovodíkov, emisie oxidov dusíka a emisie častíc nesmú pre etapu I prekročiť množstvo uvedené v tabuľke nižšie:

Čistý výkon (V) (kW) | Oxid uhoľnatý (CO) (g/kWh) | Uhľovodíky (HC) (g/kWh) | Oxidy dusíka (NOx) (g/kWh) | Častice (PT) (g/kWh) |

130 ≤ P ≤ 560 | 5,0 | 1,3 | 9,2 | 0,54 |

75 ≤ P < 130 | 5,0 | 1,3 | 9,2 | 0,70 |

37 ≤ P < 75 | 6,5 | 1,3 | 9,2 | 0,85 |

4.2.2. Emisné limity uvedené v bode 4.2.1 sú výstupné limity motora a musia sa dosiahnuť pred akýmkoľvek zariadením na dodatočnú úpravu.

4.2.3. Získané emisie oxidu uhoľnatého, emisie uhľovodíkov, emisie oxidov dusíka a emisie častíc nesmú pre etapu II prekročiť množstvo uvedené v tabuľke nižšie:

Čistý výkon (V) (kW) | Oxid uhoľnatý (CO) (g/kWh) | Uhľovodíky (HC) (g/kWh) | Oxidy dusíka (NOx) (g/kWh) | Častice (PT) (g/kWh) |

130 ≤ P ≤ 560 | 3,5 | 1,0 | 6,0 | 0,2 |

75 ≤ P < 130 | 5,0 | 1,0 | 6,0 | 0,3 |

37 ≤ P < 75 | 5,0 | 1,3 | 7,0 | 0,4 |

18 ≤ P < 37 | 5,5 | 1,5 | 8,0 | 0,8 |

4.2.4. Ak v zmysle definície podľa časti 6 v súvislosti s prílohou II, dodatok 2, jedna rada motorov obsadzuje viac ako jedno výkonové pásmo, musia emisné hodnoty základného motora (typové schválenie) a všetkých typov motora v rámci rovnakej rady (COP) splniť prísnejšie požiadavky vyššieho výkonového pásma. Žiadateľ má slobodnú voľbu obmedziť definíciu rád motorov na jednovýkonové pásma a v súlade s tým požiadať o certifikáciu.

4.3. Montáž na pojazdných strojoch

Montáž motora na pojazdných strojoch musí vyhovovať obmedzeniam stanoveným v rozsahu typového schválenia. Okrem toho musia byť vždy splnené nasledovné charakteristiky ohľadne schválenia motora:

4.3.1. nesmie prekročiť nasávacie stlačenie stanovené pre schválený motor v prílohe II, dodatok 1 alebo 3;

4.3.2. protitlak výfukových plynov nesmie prekročiť protitlak stanovený pre schválený motor v prílohe II, dodatok 1 alebo 3.

5. STANOVENIE HODNOTENÍ ZHODY VÝROBY

5.1. Čo sa týka overenia existencie uspokojivých opatrení a postupov na zaistenie efektívnej kontroly zhody výroby pred udelením typového schválenia, schvaľovací orgán musí tiež akceptovať registráciu výrobcu podľa harmonizovanej normy EN 29002 (ktorej rozsah pokrýva príslušné motory) alebo ekvivalentnej akreditačnej normy ako splňujúce požiadavky. Výrobca musí poskytnúť podrobnosti o registrácii a zaviazať sa informovať schvaľovací orgán o každej zmene jej platnosti alebo rozsahu. V záujme overenia toho, či sú priebežne plnené požiadavky časti 4.2, sa musia vykonať vhodné kontroly výroby.

5.2. Držiteľ schválenia musí najmä:

5.2.1. zaistiť existenciu postupov efektívnej kontroly kvality produktu;

5.2.2. mať prístup ku kontrolným zariadeniam potrebným na kontrolu zhody s každým schváleným typom;

5.2.3. zaistiť, aby boli zaznamenané údaje o výsledkoch skúšok a aby pripojené dokumenty ostali prístupné v lehote stanovenej v súlade so schvaľovacím orgánom;

5.2.4. analyzovať výsledky každého typu skúšky s cieľom overiť a zabezpečiť stabilitu charakteristík motora, pričom sú povolené odchýlky v priemyselnom výrobnom procese;

5.2.5. zaistiť, aby každý odber vzoriek motorov alebo komponentov dokazujúci nezhodu s typom posudzovanej skúšky vyvolal ďalší odber vzoriek a ďalšiu skúšku. Musia byť prijaté všetky potrebné kroky na obnovu zhody zodpovedajúcej výroby.

5.3. Príslušný orgán, ktorý udelil schválenie, môže kedykoľvek overiť metódy kontroly zhody aplikovateľné na každú výrobnú jednotku.

5.3.1. Pri každej kontrole budú inšpektorovi predložené skúšobné knihy a záznam o sledovaní výroby.

5.3.2. Keď sa kvalita javí ako neuspokojivá alebo keď sa zdá nevyhnutné overiť platnosť údajov predložených na základe časti 4.2, zavedie sa nasledovný postup:

5.3.2.1. motor je odobratý zo série a°podlieha skúške popísanej v°prílohe III. Získané emisie oxidu uhoľnatého, emisie uhľovodíkov, emisie oxidov dusíka a emisie tuhých častíc nesmú prekročiť množstvá uvedené v tabuľke v časti 4.2.1, podliehajúc požiadavkám časti 4.2.2 alebo požiadavkám uvedeným v tabuľke v časti 4.2.3;

5.3.2.2. ak motor odobratý zo série nespĺňa požiadavky časti 5.3.2.1, výrobca môže požiadať o to, aby sa merania vykonali na vzorke motorov rovnakej špecifikácie odobratej zo série a zahrňujúcej pôvodne odobratý motor. Výrobca musí stanoviť veľkosť n vzorky v dohode s technickou službou. Motory iné ako pôvodne odobratý motor podliehajú skúške. Následne sa pre každú znečisťujúcu látku stanoví aritmetický priemer (

x

) výsledkov získaných u vzorky. Výroba série sa následne považuje za potvrdenú, ak je splnená nasledovná podmienka:

[7]

kde:

L je hodnota limitu stanovená v časti 4.2.1/4.2.3 pre každú posudzovanú znečisťujúcu látku,

k je štatistický faktor v závislosti na n a uvedený v nasledovnej tabuľke:

n | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9 | 10 |

k | 0,973 | 0,613 | 0,489 | 0,421 | 0,376 | 0,342 | 0,317 | 0,296 | 0,279 |

n | 11 | 12 | 13 | 14 | 15 | 16 | 17 | 18 | 19 |

k | 0,265 | 0,253 | 0,242 | 0,233 | 0,224 | 0,216 | 0,210 | 0,203 | 0,198 |

k =

0,8602n

5.3.3. Schvaľovací orgán alebo technická služba zodpovedná za overovanie zhody výroby musí vykonávať skúšky motorov, ktoré boli čiastočne alebo úplne zabehnuté, podľa technických pokynov výrobcu.

5.3.4. Normálna frekvencia kontrol povolených príslušných orgánom je jedna ročne. Ak požiadavky časti 5.3.2 nie sú splnené, príslušný orgán musí zaistiť, aby sa prijali všetky potrebné kroky na čo najrýchlejšiu obnovu zhody výroby.

6. PARAMETRE DEFINUJÚCE RADU MOTORA

Rada motora sa môže definovať základnými konštrukčnými parametrami, ktoré musia byť spoločné pre motory v rámci rady. V niektorých prípadoch môže existovať interakcia parametrov. Musia sa zohľadniť aj tieto vplyvy, aby boli do motorovej rady začlenené iba motory s podobnými charakteristikami emisie výfukových plynov.

Aby sa motory mohli považovať za motory patriace k rovnakej motorovej rade, musí byť spoločný nasledovný zoznam základných parametrov:

6.1. Spaľovací cyklus:

- dvojdobý

- štvordobý

6.2. Chladiace médium:

- vzduch

- voda

- olej

6.3. Objem jednotlivých valcov:

- motory v celkovom rozptyle 15 %

- počet valcov u motorov so zariadením pre dodatočnú úpravu

6.4. Spôsob nasávania vzduchu:

- prirodzene nasávaný

- plnenie pod tlakom

6.5. Typ/konštrukcia spaľovacej komory:

- predkomora

- vírivá komora

- otvorená komora

6.6. Ventil a systém kanálikov – usporiadanie, veľkosť a počet:

- hlava valca

- stena valca

- kľuková skriňa

6.7. Palivový systém:

- čerpadlo-potrubie-injektor (vstrekovač)

- radové čerpadlo

- rozvádzacie čerpadlo

- jeden prvok

- jednotkový injektor

6.8. Rôzne vlastnosti:

- recirkulácia výfukových plynov

- vstrekovanie/emulzia vody

- vstrekovanie vzduchu

- plniaci chladiaci systém

6.9. Dodatočné spracovanie výfukových plynov

- oxidačný katalyzátor

- redukčný katalyzátor

- tepelný reaktor

- odlučovač tuhých častíc

7. VÝBER ZÁKLADNÉHO MOTORA

7.1. Základný motor rady sa musí vybrať pomocou primárnych kritérií najväčšej dodávky paliva na zdvih pri udávanej rýchlosti pri maximálnom krútiacom momente. V prípade, že dva alebo viac motorov majú tieto primárne kritéria rovnaké, základný motor sa musí vybrať pomocou sekundárnych kritérií najväčšej dodávky paliva na zdvih pri menovitej rýchlosti. Za určitých podmienok môže schvaľovací orgán dôjsť k uzáveru, že emisná rada sa v najhoršom prípade môže najlepšie charakterizovať odskúšaním druhého motora. Schvaľovací orgán môže teda vybrať dodatočný motor pre skúšku na základe vlastností, ktoré signalizujú, že môže mať najvyššie emisné úrovne motorov v rámci tohto radu.

7.2. Ak motory v rámci rady zahŕňajú iné premenné vlastnosti, u ktorých by sa mohlo uvažovať, že ovplyvňujú emisie výfukových plynov, musia sa určiť a zohľadniť pri výbere základného motora aj tieto vlastnosti.

[1] Ú. v. ES L 42, 23.2.1970, s. 1. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou 93/81/EHS (Ú. v. ES L 264, 23.10.1993, s. 49).

[2] Ú. v. ES L 225, 10.8.1992, s. 72.

[3] Ú. v. ES L 84, 28.3.1974, s. 10. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou 88/297/EHS (Ú. v. ES L 126, 20.5.1988, s. 52).

[4] Súhlas udelený v súlade s nariadením č. 49 Európskej hospodárskej komisie OSN, séria noviel 02, zoznam tlačových chýb 1/2, sa považuje za ekvivalent schválenia udeleného v súlade so smernicou 88/77/EHS (pozri Smernica 92/53/EHS, príloha IV, časť II).

[5] Ú. v. ES L 375, 31.12.1980, s. 46. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou 89/491/EHS (Ú. v. ES L 238, 15.8.1989, s. 43).

[6] To znamená, že sa, v rozpore s požiadavkami časti 5.1.1.1 Dodatku 1 k smernici 80/1269/EHS, chladiaci ventilátor motora nesmie inštalovať počas skúšky na overenie čistého výkonu motora; ak, naopak, výrobca vykonáva skúšku s inštalovaným ventilátorom na motore, výkon pohltený samotným ventilátorom sa musí pripočítať k takto nameranému výkonu.

[7] St2 = ∑ x − x-2n − 1kde x je ľubovoľný jednotlivý výsledok získaný u vzorky n.

--------------------------------------------------

PRÍLOHAII

INFORMAČNÝ DOKUMENT č…

týkajúca sa typového schválenia a stanovujúca opatrenia voči emisii plynných a tuhých znečisťujúcich látok zo spaľovacích motorov montovaných v necestných pojazdných strojoch

(Smernica 97/68/ES naposledy zmenená a doplnená smernicou../…/ES)

+++++ TIFF +++++

--------------------------------------------------

PRÍLOHA III

SKÚŠOBNÝ POSTUP

1. ÚVOD

1.1. Táto príloha popisuje spôsob stanovenia emisií plynných a tuhých znečisťujúcich látok zo skúšaných motorov.

1.2. Skúška sa musí vykonať s motorom namontovaným na skúšobnej stolici a pripojeným k dynamometru.

2. SKÚŠOBNÉ PODMIENKY

2.1. Všeobecné požiadavky

Všetky objemy a objemové prietoky sa vzťahujú na 273 K (0 °C) a 101,3 kPa.

2.2. Skúšobné podmienky motora

2.2.1. Meria sa absolútna teplota Ta nasávacieho vzduchu motora vyjadrená v kelvinoch a suchý atmosférický tlak ps vyjadrený v kPa a podľa nasledovných ustanovení sa určuje parameter fa:

Motory s prirodzeným saním a mechanicky preplňované motory:

f

=

p

sT2980,7

Motor preplňovaný turbokompresorom s alebo bez chladenia nasávaného vzduchu:

f

=

p

×

T2981,5

2.2.2. Platnosť skúšky

Aby sa skúška uznala za platnú, parameter fa musí byť taký, aby:

0,98 ≤ f

≤ 1,02

2.2.3. Motory s chladením plniaceho vzduchu

Musí sa zaznamenať teplota chladiaceho média a teplota plniaceho vzduchu.

2.3. Systém prívodu vzduchu motora

Skúšobný motor je vybavený systémom prívodu vzduchu predstavujúci obmedzenie prívodu vzduchu v hornom limite stanovenom výrobcom pre čističku čistého vzduchu pri prevádzkových podmienkach motora tak, ako sú stanovené výrobcom, čo vedie k maximálnemu prietoku vzduchu.

Môže sa použiť systém skúšobne za predpokladu, že kopíruje skutočné prevádzkové podmienky motora.

2.4. Výfukový systém motora

Skúšobný motor je vybavený výfukovým systémom predstavujúcim protitlak výfukových plynov v hornom limite stanovenom výrobcom pre prevádzkové podmienky motora, ktoré vedú k maximálnemu udávanému výkonu.

2.5. Chladiaci systém

Chladiaci systém motora s dostatočným objemom na udržiavanie motora v normálnych prevádzkových teplotách stanovených výrobcom.

2.6. Mazací olej

Technické podmienky mazacieho oleja použitého na skúšku sa musia zaznamenať a predložiť s výsledkami skúšky.

2.7. Skúšobné palivo

Palivo je referenčným palivom stanoveným v prílohe IV.

Cetánové číslo a obsah síry referenčného paliva použitého na skúšku sa musí zaznamenať v častiach 1.1.1 a 1.1.2 prílohe VI, dodatok 1.

Teplota paliva na vstupe vstrekovacieho čerpadla musí byť 306 – 316 K (33 – 43 °C).

2.8. Stanovenie nastavení dynamometra

Nastavenia obmedzenia vstupu a protitlaku výfukového potrubia sa musí prispôsobiť horným limitom výrobcu, v súlade s časťami 2.3 a 2.4.

Hodnoty maximálneho krútiaceho momentu pri stanovených skúšobných otáčkach sa musia určiť experimentálne s cieľom vypočítať hodnoty krútiaceho momentu pre stanovené skúšobné režimy. U motorov, ktoré nie sú určené na prevádzku nad určitý rozsah počtu otáčok na krivke krútiacich momentov pri plnom zaťažení, musí maximálny krútiaci moment pri skúšobných otáčkach stanoviť výrobca.

Nastavenie motora pre každý skúšobný režim sa vypočíta pomocou nasledovného vzorca:

S =

P

+ P

L

100

− P

AE

Ak pomer

P

P

≥ 0,03

hodnotu PAE môže overiť technický orgán udeľujúci typové schválenie.

3. SKÚŠOBNÝ CHOD

3.1. Príprava vzorkovacích filtrov

Aspoň jednu hodinu pred skúškou sa musí každý filter (pár) umiestniť do uzavretej, ale neutesnenej Petriho misky a umiestniť do vážiacej komory na stabilizáciu. Na konci stabilizačnej doby sa každý filter (pár) odváži a zaznamená sa hmotnosť obalu. Filter (pár) sa následne uloží do uzavretej Petriho misky alebo držiaka filtra až dovtedy, kým nie je potrebný na skúšanie. Ak sa filter (pár) nepoužije do ôsmich hodín po svojom odobratí z vážiacej komory, pred použitím sa musí znovu odvážiť.

3.2. Inštalácia meracieho zariadenia

Prístrojové vybavenie a vzorkovacie sondy sa inštalujú podľa potreby. Pri použití plnoprietokového zrieďovacieho systému na riedenie výfukových plynov sa musí k systému pripojiť koncová rúrka.

3.3. Spúšťanie zrieďovacieho systému a motora

Zrieďovací systém a motor sa spúšťajú a zahrievajú dovtedy, kým sa všetky teploty a tlaky neustália na plnom zaťažení a menovitých otáčkach (časť 3.6.2).

3.4. Nastavenie zrieďovacieho pomeru

Systém odberu vzoriek tuhých častíc sa spúšťa a beží na obtoku pre jednofiltrovú metódu (voliteľné u viacfiltrovej metódy). Východisková úroveň tuhých častíc zrieďovacieho vzduchu sa môže určiť prechodom zrieďovacieho vzduchu cez filtre tuhých častíc. Ak sa použije filtrovaný zrieďovací vzduch, jedno meranie sa môže urobiť kedykoľvek pred, počas a po skúške. Ak zrieďovací vzduch nie je filtrovaný, vyžadujú sa merania v minimálne troch bodoch, po spustení, pred zastavením a v bode blízko stredu cyklu a spriemerované hodnoty.

Zrieďovací vzduch musí byť nastavený tak, aby v každom režime dosiahol maximálnu teplotu čelnej plochy filtra 325 K (52 °C) alebo menej. Celkový zrieďovací pomer nesmie byť menší ako 4.

U jednofiltrovej metódy sa musí hmotnostný prietok vzorky cez filter udržiavať pri konštantnom podiele hmotnostného prietoku zriedených výfukových plynov u plnoprietokových systémov u všetkých režimov. Tento hmotnostný pomer musí byť v tolerancii ± 5 %, okrem prvých 10 sekúnd každého režimu u systémov bez schopnosti obtoku. U zrieďovacích systémov s čiastočným obtokom pri jednofiltrovej metóde musí byť hmotnostný prietok cez filter konštantný v tolerancii ± 5 % počas každého režimu, okrem prvých 10 sekúnd každého režimu u systémov bez schopnosti obtoku.

U systémov s regulovanou koncentráciou CO2 alebo NOx sa musí obsah zrieďovacieho vzduchu merať na začiatku a konci každej skúšky. Meranie východiskových koncentrácií CO2 alebo NOx zrieďovacieho vzduchu pred a po skúške musí byť v rámci 100 ppm resp. 5 ppm navzájom.

Pri použití systému analýzy zriedených výfukových plynov sa príslušné koncentrácie pozadia stanovujú odberom vzoriek zrieďovacieho vzduchu do vzorkovacieho vreca v úplnom rozsahu skúšobného postupu.

Priebežná (nevrecová) východisková koncentrácia sa môže odobrať v minimálne troch bodoch, na začiatku, na konci a v bode blízko stredu cyklu a spriemerovať. Na žiadosť výrobcu sa merania pozadia môžu vynechať.

3.5. Kontrola analyzátorov

Emisné analyzátory musia byť nastavené na nulu a musí byť stanovený rozsah.

3.6. Skúšobný cyklus

3.6.1. Špecifikácia A strojov podľa časti 1 prílohy I:

3.6.1.1. Pri prevádzke dynamometra na skúšobnom motore musí byť dodržaný nasledovný 8-režimový cyklus [1]:

Číslo režimu | Otáčky motora | Zaťaženie (%) | Hmotnostný faktor |

1 | Menovité | 100 | 0,15 |

2 | Menovité | 75 | 0,15 |

3 | Menovité | 50 | 0,15 |

4 | Menovité | 10 | 0,1 |

5 | Stredné | 100 | 0,1 |

6 | Stredné | 75 | 0,1 |

7 | Stredné | 50 | 0,1 |

8 | Voľnobežné | — | 0,15 |

3.6.2. Príprava motora

Zahrievanie motora a systému musí byť pri maximálnych otáčkach a krútiacom momente, aby sa stabilizovali parametre motora podľa odporúčaní výrobcu.

Poznámka:

Doba prípravy by tiež mala zabrániť vplyvu usadením z predchádzajúcej skúšky vo výfukovom systéme. Medzi skúšobnými bodmi existuje aj požadovaná doba ustálenia (stabilizácie), ktorá bola začlenená v záujme minimalizácie medzibodových vplyvov.

3.6.3. Skúšobný postup

Musí byť zahájený skúšobný postup. Skúška sa vykonáva v poradí čísiel režimu tak, ako sú stanovené vyššie pre skúšobný cyklus.

Počas každého režimu skúšobného cyklu po počiatočnej prechodnej dobe sa stanovené otáčky musia udržiavať v tolerancii ± 1 % menovitých otáčok alebo ± 3 min-1, podľa toho, ktoré z nich sú vyššie, okrem nízkeho voľnobehu, ktorý musí byť v toleranciách udávaných výrobcom. Stanovený krútiaci moment sa musí udržiavať tak, aby bol priemer v celom rozsahu doby, počas ktorej sa robia merania, v tolerancii ± 2 % maximálneho krútiaceho momentu pri skúšobných otáčkach.

Pre každé miesto merania je potrebný minimálny čas 10 minút. Ak sa pre skúšanie motora vyžadujú z dôvodov získania dostatočnej hmotnosti častíc na meracom filtri dlhšie časy vzorkovania, doba skúšobného režimu sa môže podľa potreby predĺžiť.

Dĺžka režimu sa musí zaznamenať a oznámiť.

Hodnoty koncentrácie plynných emisií musia byť merané a zaznamenané počas 3 posledných minút režimu.

Odber vzoriek častíc a meranie plynných emisií by nemali byť zahájené pred dosiahnutím ustálenia motora, v zmysle definície výrobcu, a ich ukončenie by malo byť zhodné.

Teplota paliva sa meria na vstupe do vstrekovacieho čerpadla alebo tak, ako to stanoví výrobca a miesto merania sa zaznamenáva.

3.6.4. Odozva analyzátora

Výstup analyzátora sa zaznamenáva na páskový zapisovač, alebo sa meria ekvivalentným systémom zberu údajov, pričom výfukové plyny pretekajú cez analyzátor aspoň počas posledných troch minút každého režimu. Ak sa u merania CO a CO2 uplatní odober vzoriek do vreca (pozri dodatok 1, časť 1.4.4), vzorka sa musí umiestniť do vreca počas posledných troch minút každého režimu a vo vreci umiestnená vzorka analyzovať a zaznamenať.

3.6.5. Odber vzoriek častíc

Odber vzoriek častíc sa môže realizovať buď jednofiltrovou alebo viacfiltrovou metódou (dodatok 1, časť 1.5). Nakoľko sa výsledky týchto metód môže mierne líšiť, s výsledkami sa musí udávať použitá metóda.

U jednofiltrovej metódy sa počas odberu vzoriek musia úpravou prietoku vzorky a/alebo času odberu vzoriek náležite zohľadniť modálne váhové faktory stanovené v postupe skúšobného cyklu.

Odber vzoriek sa musí v rámci každého režimu vykonať čo najneskôr. Čas odberu vzoriek na režim musí byť aspoň 20 sekúnd u jednofiltrovej metódy a aspoň 60 sekúnd u viacfiltrovej metódy. U systémov bez možnosti obtoku musí byť čas vzorkovania na režim aspoň 60 sekúnd u jednofiltrovej i viacfiltrovej metódy.

3.6.6. Podmienky motora

U každého režimu sa po ustálení motora musia merať otáčky a zaťaženie motora, teplota nasávaného vzduchu, prietok paliva a prietok vzduchu alebo výfukových plynov.

Ak meranie prietoku výfukových plynov alebo meranie spaľovacieho vzduchu a spotreby paliva nie je možné, môže sa vypočítať pomocou metódy rovnováhy uhlíka a kyslíka (pozri dodatok 1, časť 1.2.3).

Musia sa zaznamenať všetky ďalšie údaje potrebné na výpočet (pozri dodatok 3, časti 1.1 a 1.2).

3.7. Opätovná kontrola analyzátorov

Po emisnej skúške sa na opätovnú kontrolu použije nulový plyn a rovnaký rozsahový (segmentovací) plyn. Skúška sa bude považovať za prijateľnú, ak je rozdiel výsledkov dvoch meraní menší ako 2 %.

[1] Totožný s cyklom CI v návrhu normy ISO 8178-4.

--------------------------------------------------

PRÍLOHA IV

TECHNICKÉ CHARAKTERISTIKY REFERENČNÉHO PALIVA STANOVENÉHO PRE SCHVAĽOVACIE SKÚŠKY A NA OVERENIE SÚLADU S VÝROBOU

REFERENČNÉ PALIVO PRE NECESTNÉ POJAZDNÉ STROJE (1)

Poznámka:

Kľúčové vlastnosti pre výkon motora/emisie výfukových plynov sú zvýraznené.

Poznámka 1:

Ak sa vyžaduje výpočet tepelnej účinnosti motora alebo vozidla, výhrevnosť paliva sa môže vypočítať z:

Merná energia

MJ/kg =

×

+ 9,42 · s − 2,499 · x

,

kde:

d = je hustota pri 288 K (15 °C)

x = je hmotnostný pomer vody (%/100)

y = je hmotnostný pomer popola (%/100)

s = je hmotnostný pomer síry (%/100)

Poznámka 2:

Hodnoty uvedené v špecifikácii sú "skutočné hodnoty". Pri určení ich limitných hodnôt sa použili výrazy ASTM D 3244 "Definovanie bázy u sporov týkajúcich sa kvality ropných produktov" a pri stanovení minimálnej hodnoty bol zohľadnený minimálny rozdiel 2R nad nulou; pri stanovení maximálnej a minimálnej hodnoty je minimálny rozdiel 4R (R = reprodukovateľnosť).

Nehľadiac na túto mieru, ktorá je potrebná zo štatistických dôvodov, by sa mal výrobca paliva napriek tomu zamerať na nulovú hodnotu, kde je stanovená maximálna hodnota 2R a strednú hodnotu v prípade udania maximálneho a minimálneho limitu. Ak je potrebné vyjasniť otázku toho, či palivo spĺňa požiadavky technických podmienok, mali by sa použiť pojmy ASTM D 3244.

Poznámka 3:

Uvedené obrázky znázorňujú odparené množstvá (znovuzískané percento + percentuálna strata).

Poznámka 4:

Rozsah cetánu nie je v súlade s požiadavkou minimálneho rozsahu 4R. V prípadoch sporu medzi dodávateľom a užívateľom paliva sa však na vyriešenie takýchto sporov môžu použiť pojmy v ASTM D 3244 za predpokladu, že sú skôr vykonané opakované merania dostatočného počtu v záujme dosiahnutia potrebnej presnosti ako jednotlivé stanovenia.

Poznámka 5:

Aj keď je oxidačná stabilita regulovaná, je pravdepodobné, že skladovateľnosť bude obmedzená. Je nutné získať odporúčania dodávateľa, pokiaľ ide o skladovacie podmienky a skladovateľnosť.

Poznámka 6:

Toto palivo by malo obsahovať iba primárne a krakované uhľovodíkové destilačné zložky; dovolené je odsírenie. Nesmie obsahovať žiadne kovové aditíva alebo aditíva na zlepšenie cetánového čísla.

Poznámka 7:

Nižšie hodnoty sú dovolené a v tomto prípade sa má udať cetánové číslo použitého referenčného paliva.

Poznámka 8:

Vyššie hodnoty sú dovolené a v tomto prípade sa má udať obsah síry použitého referenčného paliva.

Poznámka 9:

Neustále sledovaný z hľadiska trhových trendov. Na účel počiatočného schválenia motora bez žiadnych výfukových plynov na žiadosť žiadateľa je povolené minimum 0,050 hmot. % síry a v tomto prípade musí byť úroveň meraných častíc korigovaná smerom hore na priemernú hodnotu, ktorá je nominálne stanovená pre obsah síry v palive (0,150 hmot. %) podľa rovnice uvedenej nižšie:

PT

= PT +

SFC × 0,0917 × NSLF − FSF

kde:

PTadj = upravená hodnota PT (g/kWh)

PT = nameraná hodnota váženej špecifickej emisie pre emisiu častíc (g/kWh)

SFC = vážená špecifická spotreba paliva (g/kWh) vypočítaná podľa nižšie uvedeného vzorca

NSLF = priemer nominálnej špecifikácie hmotnostného zlomku obsahu síry (tzn. 0,15 %/100)

FSF = hmotnostný zlomok obsahu síry v palive (%/100)

Rovnica pre výpočet váženej špecifickej spotreby paliva:

SFC =

G

× WF

P

× WF

i

kde:

Pi = Pm,i + PAE,i

Na účel zhody hodnotení výroby v súlade s časťou 5.3.2 prílohy 1 musí byť splnená táto požiadavka použitím referenčného paliva s obsahom síry, ktorý vyhovuje minimálnej/maximálnej úrovni 0,1/0,2 hmot. %.

Poznámka 10:

Vyššie hodnoty sú dovolené do 855 kg/m3 a v tomto prípade má byť udaná hustota použitého referenčného paliva. Na účel zhody hodnotení výroby v súlade s časťou 5.3.2 prílohy 1 musí byť splnená táto požiadavka použitím referenčného paliva, ktoré vyhovuje minimálnej/maximálnej úrovni 835/845 kg/m3.

Poznámka 11:

Všetky charakteristiky paliva a limitné (medzné) hodnoty sa majú neustále sledovať z hľadiska trhových trendov.

Poznámka 12:

Nahradená EN/ISO 6245 s účinkom odo dňa implementácie.

| Limity a jednotky (2) | Skúšobná metóda |

Cetánové číslo (4) | Minimálne 45 (7) Maximálne 50 | ISO 5165 |

Hustota pri 15 °C | Minimálne 835 kg/m3 Maximálne 845 kg/m3 (10) | ISO 3675, ASTM D 4052 |

Destilácia (3) –95 % bod | Maximálne 370 °C | ISO 3405 |

Viskozita pri 40 °C | Minimálne 2,5 mm2/s Maximálne 3,5 mm2/s | ISO 3104 |

Obsah síry | Minimálne 0,1 hmot. % (9) Maximálne 0,2 hmot. % (8) | ISO 8754, EN 24260 |

Teplota vzplanutia | Minimálne 55 °C | ISO 2719 |

CFPP | Minimálne – Maximálne + 5 °C | EN 116 |

Korózia medi | Maximálne 1 | ISO 2160 |

Conradsonov zvyšok uhlíka (10 % GRD) | Maximálne 0,3 hmot. % | ISO 10370 |

Obsah popola | Maximálne 0,01 hmot. % | ASTM D 482 (12) |

Obsah vody | Maximálne 0,05 hmot. % | ASTM D 95, D 1744 |

Neutralizačná kapacita (silná kyselina) | Minimálne 0,20 mg KOH/g | |

Oxidačná stabilita (5) | Maximálne 2,5 mg/100 ml | ASTM D 2274 |

Aditíva (6) | | |

--------------------------------------------------

PRÍLOHA V

1. ANALYTICKÝ A VZORKOVACÍ SYSTÉM

SYSTÉMY ODBERU VZORIEK PLYNOV A ČASTÍC

Obrázok č. | Popis |

2 | Systém analýzy výfukových plynov pre neupravené výfukové plyny |

3 | Systém analýzy výfukových plynov pre zriedené výfukové plyny |

4 | Čiastočný prietok, izokinetický prietok, regulácia sacieho kompresora, frakčný odber vzoriek |

5 | Čiastočný prietok, izokinetický prietok, regulácia tlakového kompresora, frakčný odber vzoriek |

6 | Čiastočný prietok, regulácia CO2 alebo NOx, frakčný odber vzoriek |

7 | Čiastočný prietok, CO2 a uhlíková rovnováha, celkový odber vzoriek |

8 | Čiastočný prietok, jednoduchá Venturiho trubica a meranie koncentrácií, frakčný odber vzoriek |

9 | Čiastočný prietok, zdvojená Venturiho trubica alebo hrdlo a meranie koncentrácií, frakčný odber vzoriek |

10 | Čiastočný prietok, viacrúrkové delenie a meranie koncentrácií, frakčný odber vzoriek |

11 | Čiastočný prietok, regulácia prietoku, celkový odber vzoriek |

12 | Čiastočný prietok, regulácia prietoku, frakčný odber vzoriek |

13 | Úplný prietok, objemové čerpadlo alebo Venturiho trubica s kritickým prietokom, frakčný odber vzoriek |

14 | Systém odberu vzoriek častíc |

15 | Zrieďovací systém pre plnoprietokový systém |

1.1. Stanovenie plynných emisií

Časť 1.1.1 a obrázky 2 a 3 obsahujú podrobné popisy odporúčaných vzorkovacích a analyzačných systémov. Nakoľko rôzne konfigurácie môžu vytvárať ekvivalentné výsledky, nevyžaduje sa presný súlad s týmito obrázkami. Na poskytnutie ďalších informácií a koordinácie funkcií systémov komponentov sa môžu použiť ďalšie komponenty, ako sú prístroje, ventily, solenoidy, čerpadlá a prepínače. Iné komponenty, ktoré nie sú potrebné na zachovanie presnosti na niektorých systémoch, sa môžu vylúčiť, ak sú vylúčené na základe dobrého technického posudku.

1.1.1. Zložky výfukových plynov CO, CO2, HC, NOx

Analytický systém pre stanovenie plynných emisií v neupravenom alebo zriedenom výfukovom plyne je popísaný na základe použitia:

- analyzátora HFID pre meranie uhľovodíkov,

- analyzátorov NDIR pre meranie oxidu uhoľnatého a oxidu uhličitého,

- analyzátor HCLD alebo ekvivalentný analyzátor pre meranie oxidu dusnatého.

U neupraveného výfukového plynu (pozri obrázok č. 2) sa môže odobrať vzorka všetkých zložiek jednou vzorkovacou sondou alebo dvomi vzorkovacími sondami umiestnenými v tesnej blízkosti a vnútorne delených rôznych analyzátorov. Je nutné dávať pozor, aby na žiadnom mieste analytického systému nedošlo ku kondenzácii výfukových plynov (vrátane vody a kyseliny sírovej).

U zriedeného výfukového plynu (pozri obrázok 3) sa vzorka uhľovodíkov musí odobrať inou vzorkovacou sondou ako vzorka u ostatných zložiek. Je nutné dávať pozor, aby na žiadnom mieste analytického systému nedošlo ku kondenzácii výfukových plynov (vrátane vody a kyseliny sírovej).

+++++ TIFF +++++

Obrázok 2Prúdová schéma systému analýzy výfukových plynov pre CO, NOx a HC

+++++ TIFF +++++

Obrázok 3Prúdová schéma systému analýzy zriedených výfukových plynov pre CO, CO2, NOx a HC

Popisy – Obrázky 2 a 3

Všeobecné prehlásenie:

Všetky zložky v ceste vzorkovacieho plynu sa musia udržiavať na teplote stanovenej pre jednotlivé systémy.

- Vzorkovacia sonda neupravených výfukových plynov SP1 (iba obrázok 2)

Odporúča sa priama uzavretá sonda z nehrdzavejúcej ocele s viacerými otvormi. Vnútorný priemer nesmie byť väčší ako vnútorný priemer vzorkovacieho potrubia. Hrúbka steny sondy nesmie byť väčšia ako 1 mm. Musia existovať minimálne tri otvory v troch rôznych radiálnych rovinách dimenzované na vzorkovanie približne rovnakého prietoku. Sonda musí byť rozložená na aspoň 80 % priemeru výfukového potrubia.

- Vzorkovacia sonda zriedených výfukových plynov SP2 (iba obrázok 3)

Sonda má:

- byť definovaná ako prvých 254 až 762 mm potrubia na odber vzoriek uhľovodíkov (HSL3),

- mať minimálny vnútorný priemer 5 mm,

- byť inštalovaná v zrieďovacom tuneli DT (časť 1.2.1.2) v mieste, kde je zrieďovací vzduch dobre zmiešaný s výfukovými plynmi (tzn. približne 10 priemerov tunela v smere toku od miesta, kde výfuk vstupuje do zrieďovacieho tunela),

- byť dostatočne vzdialená (radiálne) od druhých sond a steny tunela tak, aby nebola ovplyvňovaná žiadnymi vírmi,

- byť vyhrievaná tak, aby zvýšila teplotu toku plynu na 463 K (190 °C) ± 10 K na výstupe sondy.

- Vzorkovacia sonda zriedených výfukových plynov CO, CO2, NOx, SP3 (iba obrázok 3)

Sonda má:

- byť v rovnakej rovine ako SP2,

- byť dostatočne vzdialená (radiálne) od druhých sond a steny tunela tak, aby nebola ovplyvňovaná žiadnymi vírmi,

- byť vyhrievaná a izolovaná po celej svojej dĺžke na minimálnu teplotu 328 K (55 °C) s cieľom zabrániť vodnej kondenzácie.

- Vyhrievané vzorkovacie potrubie HSL1

Vzorkovacie potrubie zabezpečuje odber vzoriek plynu z jednej sondy do deliaceho miesta (miest) a analyzátora uhľovodíkov.

Vzorkovacie potrubie musí:

- mať vnútorný priemer minimálne 5 mm a maximálne 13,5 mm,

- byť vyrobené z nehrdzavejúcej ocele alebo PTFE,

- udržiavať teplotu steny 463 (190 °C) ± 10 K meranú v každej samostatne regulovanej vyhrievanej časti, ak je teplota výfukového plynu na vzorkovacej sonde rovná alebo nižšia ako 463 K (190 °C),

- udržiavať teplotu steny väčšiu ako 453 K (180 °C), ak je teplota výfukového plynu na vzorkovacej sonde nad 463 K (190 °C)

- udržiavať teplotu plynu 463 K (190 °C) ± 10 K bezprostredne pred vyhrievaným filtrom (F2) a HFID.

- Vyhrievané vzorkovacie potrubie NOx HSL2

Vzorkovacie potrubie má:

- udržiavať teplotu steny 328 až 473 K (55 až 200 °C) až do prevodníka, keď je použitý chladiaci kúpeľ a až do analyzátora, keď nie je použitý chladiaci kúpeľ,

- byť vyrobené z nehrdzavejúcej ocele alebo PTFE.

Keďže vzorkovacie potrubie je nutné ohrievať iba v záujme zabránenia kondenzácie vody a kyseliny sírovej, teplota vzorkovacieho potrubia bude závisieť na obsahu síry paliva.

- Vzorkovacie potrubie SL pre CO (CO2)

Vzorkovacie potrubie musí vyrobené z PTFE alebo nehrdzavejúcej ocele. Môže byť vyhrievané alebo nevyhrievané.

- Vrece pozadia BK (voliteľné; iba obrázok 3)

Pre meranie koncentrácií pozadia.

- Vrece vzorky BG (voliteľné; iba obrázok 3 CO a CO2)

Pre meranie koncentrácií vzorky.

- Vyhrievaný predfilter F1 (voliteľný)

Teplota má byť rovnaká ako u HSL1.

- Vyhrievaný filter F2 (voliteľný)

Filter musí extrahovať ľubovoľné tuhé častice z plynnej vzorky pred analyzátorom. Teplota má byť rovnaká ako u HSL1. Filter sa mení podľa potreby.

- Vyhrievané vzorkovacie čerpadlo P

Čerpadlo je vyhrievané na teplotu HSL1.

- Uhľovodíky

Vyhrievaný plameňovo-ionizačný detektor (HFID) pre určenie uhľovodíkov. Teplota sa udržiava na 453 až 473 K (180 až 200 °C).

- CO, CO2

Analyzátory NDIR pre určenie oxidu uhoľnatého a oxidu uhličitého.

- NO2

Analyzátor (H)CLD pre určenie oxidov dusíka. Ak sa použije HCLD, musí sa udržiavať na teplote 328 až 473 K (55 až 200 °C).

- Prevodník C

Prevodník sa používa na katalytickú redukciu NO2 na NO pred analýzou v CLD alebo HCLD.

- Chladiaci kúpeľ B

Na chladenie a kondenzovanie vody zo vzorky výfukových plynov. Kúpeľ sa udržiava na teplote 273 až 277 K (0 až 4 °C) ľadom alebo chladením. Je voliteľný, ak je analyzátor bez rušivých vplyvov vodnej pary tak, ako je to stanovené v prílohe III, dodatok 3, časti 1.9.1 a 1.9.2.

Na odstránenie vody zo vzorky nie sú dovolené chemické sušiarne.

- Snímač teploty T1, T2, T3

Na monitorovanie teploty toku plynu.

- Snímač teploty T4

Teplota prevodníka NO2–NO.

- Snímač teploty T5

Na monitorovanie teploty chladiaceho kúpeľa.

- Tlakomer G1, G2, G3

Na monitorovanie tlaku vo vzorkovacích potrubiach.

- Regulátor tlaku R1, R2

Na reguláciu tlaku vzduchu a paliva pre HFID.

- Regulátor tlaku R3, R4, R5

Na reguláciu tlaku vo vzorkovacích potrubiach a prietoku do analyzátorov.

- Prietokomer FL1, FL2, FL3

Na monitorovanie obtokového prietoku vzorky.

- Prietokomer FL4 až FL7 (voliteľný)

Na monitorovanie prietoku cez analyzátory.

- Ventil voliča V1 až V6

Vhodná regulácia ventilom pre voľbu prietoku vzorky, rozsahového plynu alebo nulový plyn do analyzátora.

- Solenoidový ventil V7, V8

Na obtok prevodníka NO2–NO.

- Ihlový ventil V9

Na vyrovnávanie prietoku cez prevodník NO2–NO a obtok.

- Ihlový ventil V10, V11

Na reguláciu prietokov do analyzátorov.

- Pákový ventil V12, V13

Na vypustenie kondenzátu z kúpeľa B.

- Ventil voliča V14

Voľba vreca vzorky alebo pozadia.

1.2. Stanovenie častíc

Časti 1.2.1 a 1.2.2 a obrázky 4 až 15 obsahujú podrobné popisy odporúčaných zrieďovacích a vzorkovacích systémov. Nakoľko rôzne konfigurácie môžu produkovať ekvivalentné výsledky, nevyžaduje sa presný súlad s týmito obrázkami. Na poskytnutie ďalších informácií a koordináciu funkcií systémov komponentov sa môžu použiť ďalšie komponenty, ako sú prístroje, ventily, solenoidy, čerpadlá a prepínače. Iné komponenty, ktoré nie sú potrebné na zachovanie presnosti na niektorých systémoch, sa môžu vylúčiť, ak ich vylúčenie z dobrého technického posudku.

1.2.1. Zrieďovací systém

1.2.1.1. Zrieďovací systém s čiastočným prietokom (obrázky 4 až 12)

Zrieďovací systém je popísaný na základe zriedenia časti toku výfukových plynov. Rozdelenie výfukových plynov a nasledovný proces riedenia sa môže realizovať rôznymi typmi zrieďovacích systémov. Pre následný zber častíc môže prejsť do vzorkovacieho systému častíc celý zriedený výfukový plyn alebo iba časť zriedeného výfukového plynu (časť 1.2.2, obrázok 14). Prvá metóda sa označuje ako celkový vzorkovací typ, druhá metóda ako frakčný vzorkovací typ.

Výpočet zrieďovacieho pomeru závisí na type použitého systému.

Odporúčajú sa nasledovné typy:

- izokinetické systémy (obrázky 4 a 5)

U týchto systémov je tok do prenosovej rúrky z hľadiska rýchlosti a/alebo tlaku plynu prispôsobený hlavnému prietoku výfukových plynov, čím sa vyžaduje nerušený a rovnomerný prietok výfukových plynov vo vzorkovacej sonde. To sa zvyčajne dosahuje použitím rezonátora a rúrky s priamym prístupom proti prúdu od miesta odberu vzoriek. Deliaci pomer sa potom vypočíta z ľahko odmerateľných hodnôt, ako sú priemery rúrky. Je nutné poznamenať, že izokinéza sa používa iba na prispôsobenie prietokových podmienok a nie na prispôsobenie rozmerového rozloženia. Rozmerové rozloženie nie je zvyčajne potrebné, pretože častice sú dostatočne malé na to, aby sledovali prúdnice kvapaliny,

- systémy s reguláciou prietoku s meraním koncentrácie (obrázky 6 až 10)

U týchto systémov sa vzorka odoberá z hlavného toku výfukových plynov nastavením prietoku zrieďovacieho vzduchu a celkového prietoku zriedených výfukových plynov. Zrieďovací pomer sa stanovuje z koncentrácií indikátorových plynov, ako sú CO2 alebo NOx, ktoré sa prirodzene vyskytujú vo výfukových plynoch motora. Koncentrácie v zriedených výfukových plynoch a v zriedenom vzduchu sú merané, zatiaľ čo koncentrácie v neupravenom výfukovom plyne sa buď priamo merajú, alebo stanovujú z prietoku paliva a rovnice uhlíkovej rovnováhy, ak je známe zloženie paliva. Systémy sa môžu regulovať vypočítaným zrieďovacím pomerom (obrázky 6 a 7) alebo prietokom do prenosovej rúrky (obrázky 8, 9 a 10),

- systémy s reguláciou prietoku s meraním prietoku (obrázky 11 a 12)

U týchto systémov sa vzorka odoberá z hlavného toku výfukových plynov nastavením prietoku zrieďovacieho vzduchu a celkového prietoku zriedených výfukových plynov. Zrieďovací pomer sa stanovuje z rozdielu oboch prietokov. Vyžaduje sa vzájomne súvisiaca presná kalibrácia prietokomerov, nakoľko relatívna veľkosť oboch prietokov môže viesť k významným chybám pri vyšších zrieďovacích pomeroch (obrázky 9 a vyššie). Regulácia prietoku je veľmi priama udržiavaním konštantného prietoku zriedených výfukových plynov a podľa potreby zmenou prietoku zrieďovacieho vzduchu.

V záujme realizovania výhod zrieďovacích systémov s čiastočným prietokom sa musí pozornosť venovať predchádzaniu potenciálnych problémov straty častíc v prenosovej rúrke s tým, že sa zabezpečí odobratie reprezentatívnej vzorky z výfukových plynov motora a stanoví deliaci pomer.

Popísané systémy venujú pozornosť týmto kritickým oblastiam.

+++++ TIFF +++++

Obrázok 4Zrieďovací systém s čiastočným prietokom s izokinetickou sondou a frakčným odberom vzoriek (SB regulácia)

Neupravené výfukové plyny sa prenášajú z výfukového potrubia EP do zrieďovacieho tunela DT cez prenosovú rúrku TT izokinetickou vzorkovacou sondou ISP. Diferenciálny tlak výfukových plynov medzi výfukovým potrubím a vstupom do sondy sa meria tlakovým snímačom DPT. Tento signál sa prenáša do prietokového regulátora FC1, ktorý ovláda sací kompresor SB tak, aby na dotyku sondy udržiaval nulový diferenciálny tlak. Za týchto podmienok sú rýchlosti výfukových plynov v EP a ISP totožné a prietok cez ISP a TT je konštantným podielom prietoku výfukových plynov. Deliaci pomer sa stanovuje z prierezových plôch EP a ISP. Prietok zrieďovacieho vzduchu sa meria prístrojom na meranie prietoku FM1. Zrieďovací pomer sa vypočíta z prietoku zrieďovacieho vzduchu a deliaceho pomeru.

+++++ TIFF +++++

Obrázok 5Zrieďovací systém s čiastočným prietokom s izokinetickou sondou a frakčným odberom vzoriek (PB regulácia)

Neupravené výfukové plyny sa prenášajú z výfukového potrubia EP do zrieďovacieho tunela DT cez prenosovú rúrku TT izokinetickou vzorkovacou sondou ISP. Diferenciálny tlak výfukových plynov medzi výfukovým potrubím a vstupom do sondy sa meria tlakovým snímačom DPT. Tento signál sa prenáša do prietokového regulátora FC1, ktorý ovláda tlakový kompresor PB tak, aby na dotyku sondy udržiavalo nulový diferenciálny tlak. To sa robí odobratím malej časti zrieďovacieho vzduchu, ktorého prietok sa už odmeral zariadením na meranie prietoku FM1, jeho privedením do TT pomocou pneumatického hrdla. Za týchto podmienok sú rýchlosti výfukových plynov v EP a ISP totožné a prietok cez ISP a TT je konštantným podielom prietoku výfukových plynov. Deliaci pomer sa stanovuje z prierezových plôch EP a ISP. Zrieďovací vzduch sa nasáva cez DT sacím kompresorom SB a prietok sa meria FM1 na vstupe do DT. Zrieďovací pomer sa vypočíta z prietoku zrieďovacieho vzduchu a deliaceho pomeru.

+++++ TIFF +++++

Obrázok 6Zrieďovací systém s čiastočným prietokom s meraním koncentrácie a frakčným odberom vzoriek CO2 alebo NOx

Neupravené výfukové plyny sa prenášajú z výfukového potrubia EP do zrieďovacieho tunela DT cez vzorkovaciu sondu SP a prenosovú rúrku TT. Koncentrácie indikátorového plynu (CO2 alebo NOx) sa merajú v neupravenom alebo zriedenom výfukovom plyne, ako aj zriedenom vzduchu analyzátorom (analyzátormi) výfukových plynov EGA. Tieto signály sa prenášajú do prietokového regulátora FC2, ktorý ovláda buď tlakový kompresor PB, alebo sací kompresor SB tak, aby v DT udržiaval požadované delenie výfukových plynov a zrieďovací pomer. Deliaci pomer sa vypočíta z koncentrácií indikátorových plynov v neupravenom výfukovom plyne, zriedenom výfukovom plyne a zrieďovacom vzduchu.

+++++ TIFF +++++

Obrázok 7Zrieďovací systém s čiastočným prietokom s meraním koncentrácií CO2, rovnováhou uhlíka a celkovým odberom vzoriek

Neupravené výfukové plyny sa prenášajú z výfukového potrubia EP do zrieďovacieho tunela DT cez vzorkovaciu sondu SP a prenosovú rúrku TT. Koncentrácie CO2 sa merajú v zriedenom výfukovom plyne a zrieďovacom vzduchu analyzátorom (analyzátormi) výfukových plynov EGA. Signály CO2 a prietoku GFUEL sa prenášajú buď do prietokového regulátora FC2, alebo do prietokového regulátora FC3 systému odberu vzoriek častíc (pozri obrázok 14). FC2 ovláda tlakový kompresor PB, kým FC3 ovláda systém odberu vzoriek častíc (pozri obrázok 14), čím nastavuje prietoky do a zo systému tak, aby v DT udržiavali požadované delenie výfukových plynov a zrieďovací pomer. Zrieďovací pomer sa vypočíta z koncentrácií CO2 a GFUEL pomocou predpokladu rovnováhy uhlíka.

+++++ TIFF +++++

Obrázok 8Zrieďovací systém s čiastočným prietokom s jednoduchou Venturiho trubicou, meraním koncentrácií a frakčným odberom vzoriek

Neupravené výfukové plyny sa prenášajú z výfukového potrubia EP do zrieďovacieho tunela DT cez vzorkovaciu sondu SP a prenosovú rúrku TT v dôsledku záporného tlaku vytvoreného Venturiho trubicou VN v DT. Prietok plynu cez TT závisí na výmene hybnosti v oblasti Venturiho trubice, a je preto ovplyvnený absolútnou teplotou plynu na výstupe TT. V dôsledku toho nie je delenie výfukových plynov pre daný prietok tunela konštantné a zrieďovací pomer pri nízkom zaťažení je mierne nižší ako pri vysokom zaťažení. Koncentrácie indikátorového plynu (CO2 alebo NOx) sa merajú v neupravenom výfukovom plyne, zriedenom výfukovom plyne a zrieďovacom vzduchu analyzátorom (analyzátormi) výfukových plynov EGA a zrieďovací pomer sa vypočíta z takto nameraných hodnôt.

+++++ TIFF +++++

Obrázok 9Zrieďovací systém s čiastočným prietokom s dvojitou Venturiho trubicou alebo dvojitým hrdlom, meraním koncentrácií a frakčným odberom vzoriek

Neupravené výfukové plyny sa prenášajú z výfukového potrubia EP do zrieďovacieho tunela DT cez vzorkovaciu sondu SP a prenosovú rúrku TT prietokovým deličom, ktorý obsahuje sústavu hrdiel alebo Venturiho trubíc. Prvá (FD1) je umiestnená v EP a druhá (FD2) v TT. Okrem toho sú na udržiavanie konštantného delenia výfukových plynov reguláciou spätného tlaku v EP a tlaku v DT potrebné dva redukčné ventily (PCV1 a PCV2). PCV1 je umiestnený v smere toku od SP v EP, PCV2 medzi tlakovým kompresorom PB a DT. Koncentrácie indikátorového plynu (CO2 alebo NOx) sa merajú v neupravenom výfukovom plyne, zriedenom výfukovom plyne a zrieďovacom vzduchu analyzátorom (analyzátormi) výfukových plynov EGA. Sú potrebné na kontrolu delenia výfukových plynov a môžu sa použiť na nastavenie PCV1 a PCV2 v záujme presnej regulácie delenia. Zrieďovací pomer sa vypočíta z koncentrácií indikátorového plynu.

+++++ TIFF +++++

Obrázok 10Zrieďovací systém s čiastočným prietokom s viacrúrkovým delením, meraním koncentrácií a frakčným odberom vzoriek

Neupravené výfukové plyny sa prenášajú z výfukového potrubia EP do zrieďovacieho tunela DT cez prenosovú rúrku TT prietokovým deličom FD3, ktorý obsahuje niekoľko rúrok rovnakých rozmerov (rovnaký priemer, dĺžka a polomer oblúkov) inštalovaných v EP. Výfukový plyn cez jednu z týchto rúriek je vedený do DT a výfukový plyn cez zvyšné rúrky prechádza cez tlmiacu komoru DC. Takto je delenie výfukových plynov určené celkovým počtom rúrok. Regulácia konštantného delenia vyžaduje nulový diferenciálny tlak medzi DC a výstupom TT, ktorý sa meria snímačom diferenciálneho tlaku DPT. Nulový diferenciálny tlak sa dosahuje vstreknutím čerstvého vzduchu do DT na výstupe TT. Koncentrácie indikátorového plynu (CO2 alebo NOx) sa merajú v neupravenom výfukovom plyne, zriedenom výfukovom plyne a zrieďovacom vzduchu analyzátorom (analyzátormi) výfukových plynov EGA. Sú potrebné na kontrolu delenia výfukových plynov a môžu sa použiť na reguláciu prietoku zrieďovacieho vzduchu v záujme presnej regulácie delenia. Zrieďovací pomer sa vypočíta z koncentrácií indikátorového plynu.

+++++ TIFF +++++

Obrázok 11Zrieďovací systém s čiastočným prietokom s reguláciou prietoku a celkovým odberom vzoriek

Neupravené výfukové plyny sa prenášajú z výfukového potrubia EP do zrieďovacieho tunela DT cez vzorkovaciu sondu SP a prenosovú rúrku TT. Celkový prietok cez tunel sa nastavuje prietokovým regulátorom FC3 a vzorkovacím čerpadlom P v rámci systému odberu vzoriek častíc (pozri obrázok 16). Prietok zrieďovacieho vzduchu sa reguluje prietokovým regulátorom FC2, ktorý môže použiť GEXH, GAIR alebo GFUEL ako príkazové signály, pre požadované delenie výfukových plynov. Prietok vzorky do DT je rozdiel celkového prietoku a prietoku zrieďovacieho vzduchu. Prietok zrieďovacieho vzduchu sa meria prístrojom na meranie prietoku FM1, celkový prietok prístrojom na meranie prietoku FM3 v rámci systému odberu vzoriek častíc (pozri obrázok 14). Zrieďovací pomer sa vypočíta z týchto dvoch prietokov.

+++++ TIFF +++++

Obrázok 12Zrieďovací systém s čiastočným prietokom s reguláciou prietoku a frakčným odberom vzoriek

Neupravené výfukové plyny sa prenášajú z výfukového potrubia EP do zrieďovacieho tunela DT cez vzorkovaciu sondu SP a prenosovú rúrku TT. Delič výfukových plynov a prietok do DT je ovládaný prietokovým regulátorom FC2, ktorý upravuje prietoky (alebo rýchlosti) tlakového kompresora PB a sacieho kompresora SB. Je to možné preto, lebo vzorka odoberaná systémom odberu vzoriek častíc sa vracia do DT. GEXH, GAIR alebo GFUEL sa môžu použiť ako príkazové signály pre FC2. Prietok zrieďovacieho vzduchu sa meria prístrojom na meranie prietoku FM1, celkový prietok prístrojom na meranie prietoku FM2. Zrieďovací pomer sa vypočíta z týchto dvoch prietokov.

Popis – obrázky 4 až 12

- Výfukové potrubie EP

Výfukové potrubie môže byť izolované. V záujme zníženia tepelnej zotrvačnosti výfukového potrubia sa odporúča pomer hrúbky k priemeru 0,015 alebo menej. Použitie pružných úsekov musí byť obmedzené na pomer dĺžky k priemeru 12 alebo menej. Ohyby sa budú minimalizovať s cieľom znížiť zotrvačné usadzovanie. Ak systém obsahuje podkladový tlmič, musí sa izolovať aj tlmič.

U izokonetického systému musí byť výfukové potrubie bez kolien, ohybov a prudkých zmien priemeru v rozsahu aspoň šesť priemerov potrubia proti toku a tri priemery potrubia v smere toku špičky sondy. Rýchlosť plynu v zóne odberu vzoriek musí byť vyššia ako 10 m/sek okrem prípadov voľnobežného režimu. Kolísanie tlaku výfukového plynu nesmie prekročiť priemerne ± 500 Pa. Žiadne kroky v záujme zníženia kolísania tlaku mimo použitia výfukového systému (vrátane tlmiča a zariadenia na dodatočné spracovanie) nesmú zmeniť výkonnosť motora ani spôsobiť usadzovanie častíc.

U systémov bez izokinetických sond sa odporúča priame potrubie šesť priemerov potrubia proti smeru toku a tri priemery potrubia v smere toku od špičky sondy.

- Vzorkovacia sonda SP (obrázky 6 až 12)

Minimálny vnútorný priemer musí byť 4 mm. Minimálny pomer priemerov medzi výfukovým potrubím a sondou musí byť štyri. Sondou musí byť otvorená rúrka obrátená proti smeru toku na osi výfukového potrubia alebo sonda s viacerými otvormi v zmysle popisu pod SP1 v časti 1.1.1.

- Izokinetická vzorkovacia sonda ISP (obrázky 4 a 5)

Izokinetická vzorkovacia sonda musí byť inštalovaná čelom proti smeru toku na osi výfukového potrubia tam, kde sú splnené prietokové podmienky v úseku EP a musia byť navrhnuté tak, aby poskytli úmernú vzorku neupraveného výfukového plynu. Minimálny vnútorný priemer musí byť 12 mm.

Pre izokinetické delenie výfukových plynov udržiavaním nulového diferenciálneho tlaku medzi EP a ISP je potrebný regulačný systém. Za týchto podmienok sú rýchlosti výfukového plynu v EP a ISP totožné a hmotnostný prietok cez ISP je konštantná časť prietoku výfukového plynu. ISP musí byť pripojená k snímaču diferenciálneho tlaku. Regulácia s cieľom zabezpečiť nulový diferenciálny tlak medzi EP a ISP sa vykonáva kompresnou rýchlosťou alebo reguláciou prietoku.

- Delič toku FD1, FD2 (obrázok 9)

Na zabezpečenie proporcionálnej vzorky neupraveného výfukového plynu je vo výfukovom potrubí EP a v prenosovej rúrke TT inštalovaná sústava Venturiho trubíc alebo hrdiel Regulačný systém pozostávajúci z dvoch výtlačných ventilov PCV1 a PCV2 je potrebný na proporcionálne delenie reguláciou tlakov v EP a DT.

- Delič toku FD3 (obrázok 10)

Na zabezpečenie proporcionálnej vzorky neupraveného výfukového plynu je vo výfukovom potrubí EP inštalovaná sústava rúrok (viacrúrková jednotka). Jedna z rúrok privádza výfukový plyn do zrieďovacieho tunela DT, kým z ostatných rúrok vystupuje výfukový plyn do tlmiacej komory DC. Rúrky musia mať rovnaké rozmery (rovnaký priemer, dĺžka, polomer oblúkov), aby delenie výfukových plynov záviselo na celkovom počte rúrok. Na proporcionálne delenie udržiavaním nulového diferenciálneho tlaku medzi výstupom viacrúrkovej jednotky do DC a výstupom TT je potrebný regulačný systém. Za týchto podmienok sú rýchlosti výfukových plynov v EP a FD3 proporcionálne a prietok TT je konštantnou časťou prietoku výfukových plynov. Obe miesta musia byť pripojené k snímaču diferenciálneho tlaku DPT. Regulácia na zabezpečenie nulového diferenciálneho tlaku sa vykonáva prietokovým regulátorom FC1.

- Analyzátor výfukových plynov EGA (obrázky 6 až 10)

Môžu sa použiť analyzátory CO2 a NOx (u metódy uhlíkovej rovnováhy iba CO2). Analyzátory sa kalibrujú ako analyzátory na meranie plynných emisií. Na stanovenie rozdielov koncentrácií sa môže použiť jeden alebo niekoľko analyzátorov.

Presnosť meracích systémov musí byť taká, aby bola presnosť GEDFW,i alebo VEDFW,i v tolerancii ± 4 %.

- Prenosová rúrka TT (obrázky 4 až 12)

Prenosová rúrka vzorky častíc musí byť:

- čo najkratšia, ale nie dlhšia ako 5 m,

- rovná alebo väčšia ako priemer sondy, ale v priemere nie väčšia ako 25 mm,

- vystupovať na osi zrieďovacieho tunela v smere toku.

Ak má rúrka dĺžku 1 meter alebo menej, má byť izolovaná materiálom s maximálnou tepelnou vodivosťou 0,05 W/(m · K) s radiálnou hrúbkou izolácie odpovedajúcou priemeru sondy. Ak je rúrka dlhšia ako 1 meter, musí byť izolovaná a vyhrievaná na minimálnu teplotu steny 523 K (250 °C).

Alternatívne sa požadované teploty steny rúrky môžu stanoviť štandardným výpočtom prenosu tepla.

- Snímač diferenciálneho tlaku DPT (obrázky 4, 5 a 10)

Snímač diferenciálneho tlaku musí mať rozsah ± 500 Pa alebo menej.

- Prietokový regulátor FC1 (obrázky 4, 5 a 10)

U izokinetických systémov (obrázky 4 a 5) je na udržiavanie nulového diferenciálneho tlaku medzi EP a ISP potrebný prietokový regulátor. Nastavenie je možné urobiť:

a) reguláciou rýchlosti alebo prietoku sacieho kompresora (SB) a udržiavaním konštantnej rýchlosti tlakového kompresora (PB) počas každého režimu (obrázok 4);

alebo

b) nastavením sacieho kompresora (SB) na konštantný hmotnostný prietok zriedených výfukových plynov a reguláciou prietoku tlakového kompresora PB a preto prietok vzorky výfukových plynov v oblasti na konci prenosovej rúrky (TT) (obrázok 5).

V prípade tlakovo regulovaného systému nesmie zostatková chyba v regulačnom obvode presiahnuť ± 3 Pa. Kolísanie tlaku v zrieďovacom tuneli nesmie prekročiť v priemere ± 250 Pa.

U viacrúrkového systému (obrázok 10) je na proporcionálne delenie výfukových plynov v záujme udržania nulového diferenciálneho tlaku medzi výstupom viacrúrkovej jednotky a výstupom z TT potrebný prietokový regulátor. Nastavenie je možné urobiť reguláciou prietoku vstrekovacieho vzduchu do DT pri výstupe TT.

- Redukčný ventil PCV1, PCV2 (obrázok 9)

U systému zdvojených Venturiho trubíc/zdvojených hrdiel pre proporcionálne delenie prietoku regulovaním spätného tlaku RP a tlaku v DT sú potrebné dva redukčné ventily. Ventily musia byť umiestnené v smere toku od SP v EP a medzi PB a DT.

- Tlmiaca komora DC (obrázok 10)

Tlmiaca komora je inštalovaná na výstupe viacrúrkovej jednotky s cieľom minimalizovať kolísanie tlaku vo výfukovom potrubí EP.

- Venturiho trubica VN (obrázok 8)

Venturiho trubica je inštalovaná v zrieďovacom tuneli DT s cieľom vytvoriť záporný tlak v oblasti výstupu prenosovej rúrky TT. Prietok plynu cez TT je určený výmenou hybnosti a je v podstate úmerný prietoku tlakového kompresora PB, pričom vedie ku konštantnému zrieďovaciemu pomeru. Nakoľko výmenu hybnosti ovplyvňuje teplota na výstupe z TT a rozdiel tlakov medzi EP a DT, skutočný zrieďovací pomer je pri nízkom zaťažení mierne nižší ako pri vysokom zaťažení.

- Prietokový regulátor FC2 (obrázky 6, 7, 11 a 12; voliteľný)

Prietokový regulátor sa môže použiť na reguláciu prietoku tlakového kompresora PB a/alebo sacieho kompresora PB. Môže byť pripojený k signálu prietoku výfukových plynov alebo paliva a/alebo k diferenciálnemu signálu CO2 alebo NOx.

Pri použití zdroja natlakovaného vzduchu (obrázok 11) FC2 priamo ovláda prietok vzduchu.

- Prístroj na meranie prietoku FM1 (obrázky 6, 7, 11 a 12)

Plynomer alebo iný prístroj na meranie prietoku zrieďovacieho vzduchu. FM1 je voliteľný, ak sa PB kalibruje v záujme merania prietoku.

- Prístroj na meranie prietoku FM2 (obrázok 12)

Plynomer alebo iný prístroj na meranie prietoku zrieďovacieho vzduchu. FM2 je voliteľný, ak sa sací kompresor SB kalibruje v záujme merania prietoku.

- Tlakový kompresor PB (obrázky 4, 5, 6, 7, 8, 9 a 12)

Na reguláciu prietoku zrieďovacieho vzduchu sa môže PB pripojiť k prietokovým regulátorom FC1 alebo FC2. PB sa nevyžaduje pri použití škrtiacej klapky. Ak je PB kalibrované, môže sa použiť na meranie prietoku zrieďovacieho vzduchu.

- Sací kompresor SB (obrázky 4, 5, 6, 9, 10 a 12)

Iba u systémov s frakčným odberom vzoriek. Ak je SB kalibrované, môže sa použiť na meranie prietoku zriedených výfukových plynov.

- Filter zrieďovacieho vzduchu DAF (obrázky 4 až 12)

Odporúča sa, aby sa zrieďovací vzduch filtroval a prepral dreveným uhlím s cieľom odstrániť uhľovodíky pozadia. Zrieďovací vzduch musí mať teplotu 298 K (25 °C) ± 5 K.

Na žiadosť výrobcu sa musia odobrať vzorky zrieďovacieho vzduchu podľa správnej technickej praxe s cieľom stanoviť úrovne častíc pozadia, ktoré je možné odčítať od hodnôt nameraných v zriedených výfukových plynoch.

- Sonda na ober vzoriek častíc PSP (obrázky 4, 5, 6, 8, 9, 10 a 12)

Sonda je prívodnou časťou PTT a

- musí sa inštalovať čelom proti smeru toku v mieste, kde sú zrieďovací vzduch a výfukový plyn dobre zmiešané, tzn. na osi DT zrieďovacích systémov približne 10 priemerov tunela v smere toku od bodu, kde výfuk vstupuje do zrieďovacieho tunela,

- musí mať vnútorný priemer minimálne 12 mm,

- môže byť vyhrievaná na teplotu steny maximálne 325 K (52 °C) priamym ohrevom alebo predohrevom zrieďovacieho vzduchu za predpokladu, že teplota vzduchu nepresahuje 325 K (52 °C) pred zavedením výfukových plynov do zrieďovacieho tunela,

- môže byť izolovaná.

- Zrieďovací tunel DT (obrázky 4 až 12)

Zrieďovací tunel:

- musí mať dostatočnú dĺžku v záujme úplného zmiešania výfukových plynov so zrieďovacím vzduchom pri podmienkach turbulentného prúdenia,

- musí byť postavený z nehrdzavejúcej ocele s:

- pomerom hrúbky k priemeru 0,025 alebo menej u zrieďovacích tunelov s vnútorným priemerom väčším ako 75 mm,

- nominálnou hrúbkou steny minimálne 1,5 mm u zrieďovacích tunelov s vnútorným priemerom rovným alebo menším ako 75 mm,

- musí mať u frakčného odberu vzoriek priemer aspoň 75 mm,

- by mal mať u celkového odberu vzoriek na základe odporúčania menší priemer ako 25 mm.

Môže byť vyhrievaný na maximálnu teplotu steny 325 K (52 °C) priamym ohrevom alebo predohrevom zrieďovacieho vzduchu za predpokladu, že teplota vzduchu nepresahuje 325 K (52 °C) pred zavedením výfukových plynov do zrieďovacieho tunela.

Môže byť izolovaný.

Výfukové plyny motora sa musia dôkladne premiešať so zrieďovacím vzduchom. U systémov s frakčným odberom vzoriek sa musí po uvedení do prevádzky kontrolovať kvalita premiešania pomocou profilu CO2 tunela chodom motora (aspoň štyri meracie body s rovnakým rozostupom). Podľa potreby sa môže použiť zmiešavacie hrdlo.

Poznámka:

Ak je teplota okolia v blízkosti zrieďovacieho tunela (DT) nižšia ako 293 K (20 °C), je nutné prijať preventívne opatrenia s cieľom predchádzať stratám častíc na chladných stenách zrieďovacieho tunela. Odporúča sa preto vyhrievanie a/alebo izolovanie tunela v rámci vyššie uvedených limitov.

Pri veľkých zaťaženiach motora sa môže tunel chladiť neagresívnymi prostriedkami, ako je cirkulačný ventilátor pokiaľ je teplota chladiaceho média nižšia ako 293 K (20 °C).

- Výmenník tepla HE (obrázky 9 a 10)

Výmenník tepla musí mať dostatočný výkon na udržanie teploty na výstupe do sacieho kompresora SB v tolerancii ± 11 K priemernej prevádzkovej teploty sledovanej počas skúšky.

1.2.1.2. Plnoprietokový zrieďovací systém (obrázok 13)

Zrieďovací systém je popísaný na základe zrieďovania celkových výfukových plynov pomocou koncepcie odberu vzoriek s konštantným objemom (CVS). Musí sa merať celkový objem zmesi výfukových plynov a zrieďovacieho vzduchu. Môže sa použiť buď systém PDP alebo CFV.

U následného zberu častíc prechádza vzorka zriedeného výfukového plynu do systému odberu vzoriek častíc (časť 1.2.2, obrázky 14 a 15). Ak sa to robí priamo, označuje sa to ako jednoduché zrieďovanie. Ak sa vzorka riedi ešte aj v sekundárnom zrieďovacom tuneli, označuje sa to ako dvojité zrieďovanie. Je to užitočné, ak sa požiadavka týkajúca sa teploty čela filtra nemôže splniť jedným zriedením. Hoci sa jedná čiastočne o zrieďovací systém, systém dvojitého zrieďovania sa popisuje ako úprava systému odberu vzoriek častíc v časti 1.2.2, obrázok 15, keďže má spoločnú väčšinu dielov s typickým systémom odberu vzoriek častíc.

Plynné emisie sa môžu určiť aj v zrieďovacom tuneli plnoprietokového zrieďovacieho systému. Vzorkovacie sondy pre plynné zložky sú preto znázornené na obrázku 13, ale nie sú uvedené v popisnom zozname. Príslušné požiadavky sú popísané v časti 1.1.1.

Popis – obrázok 13

- výfukové potrubie EP

Vyžaduje sa, aby bola maximálna dĺžka výfukového potrubia od výstupu rozvádzacieho potrubia motora, výstupu turbomiešadla alebo zariadenia na dodatočné spracovanie po zrieďovací tunel 10 m. Ak dĺžka systému presahuje 4 m, potom sa musí celé potrubie presahujúce 4 m izolovať, okrem vnútorného detektora dymu, ak je použitý. Radiálna hrúbka izolácie musí byť aspoň 25 mm. Tepelná vodivosť izolačného materiálu musí mať maximálnu hodnotu 0,1 W/(m · K) meranú pri 673 K (400°C). V záujme zníženia tepelnej zotrvačnosti výfukového potrubia sa odporúča pomer hrúbky k priemeru 0,015 alebo menej. Použitie pružných úsekov musí byť obmedzené na pomer dĺžky k priemeru 12 alebo menej.

+++++ TIFF +++++

Obrázok 13Plnoprietokový zrieďovací systém

Celkové množstvo neupraveného výfukového plynu je zmiešané v zrieďovacom tuneli DT zrieďovacím vzduchom.

Prietok zriedeného výfukového plynu sa meria buď objemovým čerpadlom PDP, alebo Venturiho trubicou CFV s kritickým prietokom. Na proporcionálny odber vzoriek častíc a na stanovenie prietoku sa môže použiť výmenník tepla HE alebo elektronická kompenzácia prietoku EFC. Keďže stanovenie hmotnosti častíc vychádza z celkového prietoku zriedeného výfukového plynu, nevyžaduje sa výpočet zrieďovacieho pomeru.

- objemové čerpadlo PDP

PDP meria celkový prietok zriedeného výfukového plynu z počtu otáčok a výtlak čerpadla. Protitlak výfukového systému nesmie byť umele znížený PDP alebo vstupným systémom zrieďovacieho vzduchu. Statický protitlak výfukových plynov meraný pri prevádzke systému CVS musí ostať v tolerancii ± 1,5 kPa statického tlaku meraného bez pripojenia k CVS pri rovnakých otáčkach a zaťažení motora.

Teplota plynnej zmesi bezprostredne pred PDP musí byť v tolerancii ± 6 K priemernej prevádzkovej teploty zisteného počas skúšky, keď sa nevyužíva žiadna kompenzácia prietoku.

Kompenzácia prietoku sa môže využiť iba vtedy, ak teplota na vstupe PDP nepresahuje 50 °C (323 K).

- Venturiho trubica s kritickým prietokom CFV

CFV meria celkový prietok zriedených výfukových plynov udržiavaním prietoku pri škrtených podmienkach (statický prietok). Statický protitlak výfukových plynov meraný pri prevádzke systému CFV musí ostať v tolerancii ± 1,5 kPa statického tlaku meraného bez pripojenia k CFV pri rovnakých otáčkach a zaťažení motora. Teplota plynnej zmesi bezprostredne pred CFV musí ostať v tolerancii ± 11 K priemernej prevádzkovej teploty zistenej počas skúšky, keď sa nevyužíva žiadna kompenzácia prietoku.

- výmenník tepla HE (voliteľný pri použití EFC)

Výmenník tepla musí mať dostatočnú kapacitu, aby udržiaval teplotu vo vyššie požadovaných limitoch.

- elektronická kompenzácia prietoku EFC (voliteľný pri použití HE)

Ak sa teplota na vstupe do PDP alebo CFV neudržiava vo vyššie stanovených limitoch, pre priebežné meranie prietoku a reguláciu proporcionálneho odberu vzoriek v systéme častíc sa vyžaduje systém kompenzácie prietoku.

Na tento účel sa na korigovanie prietoku vzorky cez filtre častíc systému odberu vzoriek častíc používajú priebežne merané prietokové signály (pozri obrázky 14 a 15).

- zrieďovací tunel DT

Zrieďovací tunel:

- má mať dostatočný malý priemer na to, aby spôsoboval turbulentný tok (Reynoldsovo číslo väčšie ako 4000) a dostatočnú dĺžku na to, aby spôsoboval úplné zmiešanie výfukových plynov a zrieďovacieho vzduchu. Môže sa použiť zmiešavacie hrdlo,

- musí mať priemer aspoň 75 mm,

- môže byť izolovaný.

Výfukové plyny motora sú usmernené v smere toku v bode, kde sú zavedené do zrieďovacieho tunela a dôkladne zmiešané.

Pri použití jednoduchého riedenia sa vzorka prenáša zo zrieďovacieho tunela do systému odberu vzoriek častíc (časť 1.2.2, obrázok 14). Prietokový výkon PDP alebo CFV musí byť dostatočný na to, aby udržiaval zriedené výfukové plyny na teplote nižšej alebo rovnej 325 K (52 °C) bezprostredne pred primárnym filtrom častíc.

Pri použití dvojitého riedenia sa vzorka prenáša do sekundárneho zrieďovacieho tunela, kde sa ďalej mieša a následne prechádza cez vzorkovacie filtre (časť 1.2.2, obrázok 15).

Prietokový výkon PDP alebo CFV musí byť dostatočný na to, aby udržiaval tok zriedených výfukových plynov v DT na teplote menšej alebo rovnej 464 K (191 °C) v oblasti odberu vzoriek. Sekundárny zrieďovací systém musí poskytovať dostatočný sekundárny zrieďovací vzduch na to, aby udržiaval tok dvojnásobne zriedených výfukových plynov na teplote menšej alebo rovnej 325 K (52 °C) bezprostredne pred primárnym filtrom častíc.

- filter zrieďovacieho vzduchu DAF

Odporúča sa, aby sa zrieďovací vzduch v záujme odstránenia uhľovodíkov pozadia filtroval a pral v aktívnom (drevenom) uhlí. Zrieďovací vzduch musí mať teplotu 298 K (25 °C) ± 5 K. Na žiadosť výrobcu sa vzorky zrieďovacieho vzduchu musia odoberať podľa správnej technickej praxe s cieľom stanoviť úrovne častíc pozadia, ktoré sa následne môžu odpočítať od hodnôt nameraných v zriedených výfukových plynoch.

- vzorkovacia sonda častíc PSP

Sonda je prívodným úsekom PTT a

- musí byť inštalovaná čelom proti smeru toku v mieste, kde sa dobre zmiešava zrieďovací vzduch s výfukovým plynom, tzn. na osi zrieďovacieho tunela DT zrieďovacích systémov približne 10 priemerov tunela v smere toku miesta, kde výfukový plyn vstupuje do zrieďovacieho tunela,

- musí mať minimálny vnútorný priemer 12 mm,

- môže byť vyhrievaná na maximálnu teplotu steny 325 K (52 °C) priamym ohrevom alebo predohrevom zrieďovacieho vzduchu za predpokladu, že teplota vzduchu nepresahuje 325 K (52 °C) pred zavedením výfukového plynu do zrieďovacieho tunela,

- môže byť izolovaná.

1.2.2. Systém odberu vzoriek častíc (obrázky 14 a 15)

Systém odberu vzoriek sa vyžaduje na zber častíc na filtri častíc. V prípade celkového odberu vzoriek riedenie s čiastočným prietokom, ktoré pozostáva z prechodu celej vzorky zriedených plynov cez filtre, zrieďovací systém (časť 1.2.1.1, obrázky 7 a 11) a vzorkovací systém zvyčajne tvoria integrálnu jednotku. V prípade frakčného odberu vzoriek riedenie s čiastočným alebo plným prietokom, ktoré pozostáva z prechodu cez filtre iba časti zriedených výfukových plynov, zrieďovací systém (časť 1.2.1.1, obrázky 4, 5, 6, 8, 9, 10 a 12 a časť 1.2.1.2, obrázok 13) a vzorkovací systém zvyčajne tvoria rôzne jednotky.

V tejto smernici systém dvojitého riedenia DDS (obrázok 15) plnoprietokového zrieďovacieho systému sa považuje za špecifickú úpravu typického systému odberu vzoriek častíc tak, ako je znázornený na obrázku 14. Systém dvojitého riedenia zahŕňa všetky dôležité časti systému odberu vzoriek častíc, ako sú držiaky filtrov a vzorkovacie čerpadlo a okrem toho niektoré zrieďovacie charakteristiky ako prívod zrieďovacieho vzduchu a sekundárny zrieďovací tunel.

V záujme zamedzenia akéhokoľvek vplyvu na regulačné obvody sa odporúča, aby vzorkovacie čerpadlo pracovalo počas celého kompletného skúšobného postupu. U jednofiltrovej metódy sa musí použiť obtokový systém na prechod vzorky cez vzorkovacie filtre v požadovaných časoch. Musí sa minimalizovať rušivý vplyv prepínacieho postupu na regulačné obvody.

Popisy – obrázky 14 a 15

- sonda odberu vzoriek častíc PSP (obrázky 14 a 15)

Sonda odberu vzoriek častíc znázornená na obrázkoch je zavádzacím úsekom prenosovej rúrky častíc PTT.

Sonda:

- má byť inštalovaná čelom proti smeru toku v mieste, kde sa dobre zmiešava zrieďovací vzduch s výfukovým plynom, tzn. na osi zrieďovacieho tunela DT zrieďovacích systémov približne 10 priemerov tunela v smere toku miesta, kde výfukový plyn vstupuje do zrieďovacieho tunela,

- musí mať minimálny vnútorný priemer 12 mm,

- môže byť vyhrievaná na maximálnu teplotu steny 325 K (52 °C) priamym ohrevom alebo predohrevom zrieďovacieho vzduchu za predpokladu, že teplota vzduchu nepresahuje 325 K (52 °C) pred zavedením výfukového plynu do zrieďovacieho tunela,

- môže byť izolovaná.

+++++ TIFF +++++

Obrázok 14Systém odberu vzoriek častíc

Vzorka zriedeného výfukového plynu sa odoberá zo zrieďovacieho tunela DT zrieďovacieho systému s plným alebo čiastočným prietokom cez sondu odberu vzoriek častíc PSP a prenosovú rúrku častíc PTT pomocou vzorkovacieho čerpadla P. Vzorka prechádza cez držiaky) filtra FH, ktorý obsahuje filtre odberu vzoriek častíc. Prietok vzorky sa reguluje prietokovým regulátorom FC3. Ak sa použije elektronická kompenzácia prietoku EFC (pozri obrázok 13), prietok zriedeného výfukového plynu sa používa ako príkazový signál FC3.

+++++ TIFF +++++

Obrázok 15Zrieďovací systém (iba plnoprietokový systém)

Vzorka zriedeného výfukového plynu sa prenáša zo zrieďovacieho tunela DT plnoprietokového systému cez sondu systému odberu vzoriek PSP a prenosovú rúrku častíc PTT do sekundárneho zrieďovacieho tunela DT, kde je viac krát zriedená. Vzorka potom prechádza cez držiaky) filtra FH, ktorý obsahuje filtre odberu vzoriek častíc. Stupeň zriedenia vzduchu je zvyčajne konštantný, zatiaľ čo prietok vzorky sa reguluje prietokovým regulátorom FC3. Ak sa použije elektronická kompenzácia prietoku EFC (pozri obrázok 13), prietok zriedeného výfukového plynu sa používa ako príkazový signál FC3.

- prenosová rúrka častíc PTT (obrázky 14 a 15)

Dĺžka prenosovej rúrky častíc nesmie presahovať 1020 mm a musí sa minimalizovať, kedykoľvek je to možné.

Rozmery platia pre:

- frakčný typ odberu vzoriek zrieďovania s čiastočným prietokom a plnoprietokový jednoduchý systém zrieďovania od špičky sondy po držiak filtra,

- celkový typ odberu vzoriek zrieďovania s čiastočným prietokom od konca zrieďovacieho tunela po držiak filtra,

- plnoprietokový systém dvojitého zrieďovania od špičky sondy po sekundárny zrieďovací tunel.

Prenosová rúrka:

- môže byť vyhrievaná na maximálnu teplotu steny 325 K (52 °C) priamym ohrevom alebo predohrevom zrieďovacieho vzduchu za predpokladu, že teplota vzduchu nepresahuje 325 K (52 °C) pred zavedením výfukového plynu do zrieďovacieho tunela,

- môže byť izolovaná.

- sekundárny zrieďovací tunel SDT (obrázok 15)

Sekundárny zrieďovací tunel by mal mať minimálny priemer 75 mm a dostatočnú dĺžku na to, aby poskytol dobu zdržania aspoň 0,25 sekúnd u vzorky s dvojitým riedením. Primárny držiak filtra FH musí byť umiestnený do 300 mm od výstupu SDT.

Sekundárny zrieďovací tunel:

- sa môže vyhrievať na maximálnu teplotu steny 325 K (52 °C) priamym ohrevom alebo predohrevom zrieďovacieho vzduchu za predpokladu, že teplota vzduchu nepresahuje 325 K (52 °C) pred zavedením výfukového plynu do zrieďovacieho tunela,

- môže byť izolovaný.

- Držiak(-y) filtra FH (obrázky 14 a 15)

U primárnych a záložných filtrov sa môže použiť jedno teleso filtra alebo samostatné telesá filtra. Musia byť dodržané požiadavky prílohy II, dodatok 1, časť 1.5.1.3.

Držiak(-y) filtra:

- sa môže vyhrievať na maximálnu teplotu steny 325 K (52 °C) priamym ohrevom alebo predohrevom zrieďovacieho vzduchu za predpokladu, že teplota vzduchu nepresahuje 325 K (52 °C) pred zavedením výfukového plynu do zrieďovacieho tunela,

- môže byť izolovaný.

- Vzorkovacie čerpadlo P (obrázky 14 a 15)

Čerpadlo na odber vzoriek častíc musí byť umiestnené v dostatočnej vzdialenosti od tunela, aby sa udržiavala konštantná vstupná teplota plynu (± 3 K), ak sa nepoužíva prietoková korekcia pomocou FC3.

- Čerpadlo zrieďovacieho vzduchu DP (obrázok 15) (iba plnoprietokové dvojité zrieďovanie)

Čerpadlo zrieďovacieho vzduchu musí byť umiestnené tak, aby bol sekundárny zrieďovací vzduch privádzaný pri teplote 298 K (25 °C) ± 5 K.

- Prietokový regulátorFC3 (obrázky 14 a 15)

Prietokový regulátor sa používa na kompenzáciu prietoku vzorky častíc pre teplotné a protitlakové zmeny dráhy vzorky, ak nie sú k dispozícii žiadne iné prostriedky. Prietokový regulátor je nutný v prípade použitia elektronickej kompenzácie prietoku EFC (pozri obrázok 13).

- Prístroj na meranie prietokuFM3 (obrázky 14 a 15) (prietok vzorky častíc)

Plynomer alebo prístrojové vybavenie na meranie prietoku musia byť umiestnené v dostatočnej vzdialenosti od čerpadla vzorky, aby ostala vstupná teplota plynu konštantná (± 3 K), ak sa nepoužíva korekcia prietoku pomocou FC3.

- Prístroj na meranie prietokuFM4 (obrázok 15) (iba plnoprietokové dvojité riedenie, zrieďovací vzduch)

Plynomer alebo prístrojové vybavenie na meranie prietoku musia byť umiestnené tak, aby vstupná teplota vzduchu ostala na 298 K (25 °C) ± 5 K.

- Guľový ventilBV (voliteľný)

Guľový ventil nesmie mať priemer menší ako vnútorný priemer vzorkovacej rúrky a prepínaciu dobu menej ako 0,5 sekundy.

Poznámka:

Ak je teplota prostredia v blízkosti PSP, PTT, SDT a FH menšia ako 239 K (20 °C), je nutné prijať preventívne opatrenia s cieľom predísť stratám častíc na chladiacej stene týchto častí. Odporúča sa preto vyhrievanie a/alebo izolovanie týchto častí v rámci limitov uvedených v príslušných popisoch. Odporúča sa tiež, aby teplota čelnej plochy filtra nebola počas odberu vzoriek nižšia ako 293 K (20 °C).

Pri vysokých zaťaženiach motora sa vyššie uvedené časti môžu chladiť neagresívnymi prostriedkami, ako je cirkulačný ventilátor, pokiaľ teplota chladiaceho média nie je nižšia ako 293 K (20 °C).

--------------------------------------------------

PRÍLOHA VI

+++++ TIFF +++++

+++++ TIFF +++++

--------------------------------------------------

PRÍLOHAVII

SYSTÉM ČÍSLOVANIA OSVEDČENÍ O SCHVÁLENÍ

[pozri článok 4 (2)]

1. Číslo pozostáva z piatich častí oddelených znakom "*".

Časť 1 1 pre Nemecko

2 pre Francúzsko

3 pre Taliansko

4 pre Holandsko

5 pre Švédsko

6 pre Belgicko

9 pre Španielsko

11 pre Veľkú Britániu

12 pre Rakúsko

13 pre Luxembursko

17 pre Fínsko

18 pre Dánsko

21 pre Portugalsko

23 pre Grécko

IRL pre Írsko

Časť 2 číslo tejto smernice. Nakoľko obsahuje rôzne dátumy vykonávania a rôzne technické normy, sú doplnené dva abecedné znaky. Tieto znaky odkazujú na rôzne dátumy aplikácie pre stupne závažnosti a na použitie motora pre rôznu špecifikáciu pojazdných strojov, na základe ktorého bolo udelené typové schválenie. Prvý znak je definovaný v článku 9. Druhý znak je definovaný v prílohe I, časť 1, vzhľadom k režimu skúšky definovaného v prílohe III, časť 3.6.

Časť 3 číslo poslednej novelizujúcej smernice vzťahujúcej sa na schválenie. Ak sa majú doplniť aplikovateľné dva ďalšie abecedné znaky v závislosti na podmienkach popísaných v časti 2, aj keď ako výsledok nových parametrov by sa mal meniť iba jeden zo znakov. Ak sa neuplatňuje žiadna zmena týchto znakov, vynechávajú sa.

Časť 4 štvorčíslicové poradové číslo (s počiatočnými nulami podľa vhodnosti) na označenie základného čísla schválenia. Sekvencia začína od 0001.

Časť 5 dvojčíslicové poradové číslo (s počiatočnou nulou podľa vhodnosti) na označenie predĺženia. Sekvencia začína od 01 pre každé základné číslo schválenia.

2. Príklad tretieho schválenia (zatiaľ bez predĺženia) odpovedajúceho dátumu aplikácie A (etapa I, horné výkonové pásmo) a použitie motora pre špecifikáciu pojazdných strojov A, vydaného Veľkou Britániou:

e 11*98/…AA*00/000XX*0003*00

3. Príklad druhého predĺženia štvrtého schválenia odpovedajúceho dátumu aplikácie E (etapa II, stredné výkonové pásmo) pre rovnakú špecifikáciu strojov (A), vydaného Nemeckom:

e 1*01/…EA*00/000XX*0004*02

--------------------------------------------------

PRÍLOHAVIII

+++++ TIFF +++++

--------------------------------------------------

PRÍLOHAIX

+++++ TIFF +++++

--------------------------------------------------

PRÍLOHA X

+++++ TIFF +++++

Prehlásenie Komisie týkajúce sa článku 15

Komisia potvrdzuje, že v súlade s listom a v zmysle princípu modus vivendi týkajúceho sa postupu výboru bude v plnej miere priebežne informovať Európsky parlament čo sa týka implementácie opatrení vyplývajúcich z tejto smernice, ktoré navrhne prijať.

--------------------------------------------------