Rozhodnutie Rady

z 26. mája 1997

o výmene informácií týkajúcich sa pomoci pri dobrovoľnej repatriácii štátnych príslušníkov tretích krajín

(97/340/SVZ)

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii, najmä na jej článok K.3 ods. 2 písm. a),

keďže článok K.1 ods. 3) Zmluvy o Európskej únii stanovuje, že členské štáty považujú prisťahovaleckú politiku a politiku týkajúcu sa štátnych príslušníkov tretích krajín za záležitosť spoločného záujmu;

keďže bod 111 oznámenia Komisie z 23. februára 1994 o prisťahovaleckej a azylovej politike naznačuje, že politika členských štátov ohľadom dobrovoľného návratu štátnych príslušníkov tretích krajín sa zbližuje;

keďže viaceré členské štáty vybudovali programy na podporu dobrovoľného návratu štátnych príslušníkov tretích krajín s legálnym i nelegálnym pobytom;

keďže v prípade štátnych príslušníkov tretích krajín s legálnym pobytom by sa členské štáty mali zamerať na ich integráciu do spoločnosti a keďže pomoc pri dobrovoľnom návrate by sa nemala interpretovať ako odraz politiky aktívneho nabádania na takýto návrat, ale jej zámerom je jednoducho uľahčovať návrat tých, ktorí sa v tomto smere rozhodli podľa svojho slobodného uváženia;

keďže pomoc pri dobrovoľnom návrate štátnych príslušníkov tretích krajín s nelegálnym pobytom je v súlade s európskymi humanitárnymi tradíciami a môže byť príspevkom pri hľadaní dôstojného spôsobu znižovania počtu štátnych príslušníkov tretích krajín s nelegálnym pobytom v členských štátoch; keďže by sa malo zabrániť tomu, aby takáto pomoc viedla k neželaným podnecujúcim účinkom;

keďže toto rozhodnutie nenarúša ustanovenia Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd zo 4. novembra 1950 a Ženevského dohovoru o právnom postavení utečencov z 28. júla 1951 zmeneného a doplneného Newyorským protokolom z 31. januára 1967,

ROZHODLA TAKTO:

Článok 1

Výmena informácií

1. Tie členské štáty, ktoré podnikli opatrenia na rozvoj programov určených na podporu dobrovoľného návratu štátnych príslušníkov tretích krajín do krajín pôvodu, o nich každoročne podávajú správu Generálnemu sekretariátu Rady. Generálny sekretariát tieto informácie postúpi všetkým členským štátom a Komisii.

2. Informácie o týchto národných programoch repatriácie obsahujú predovšetkým tieto informácie:

- orgány zodpovedné za uskutočnenie programu, t.j. nevládne a/alebo medzinárodné organizácie;

- rozsah programu v zmysle osôb, ktorých sa týka;

- akékoľvek iné požiadavky, ktoré musia splniť jednotliví repatrianti, aby boli zaradení do programu pomoci;

- akékoľvek požiadavky, ktoré musí v rámci programu splniť krajina pôvodu;

- druh a úroveň poskytnutej pomoci (napr. cestovné výdavky pre repatrianta a jeho rodinu, náklady na presídlenie, repatriačný príspevok);

- odhad účinkov programu vrátane počtu užívateľov a výskyt akýchkoľvek podnecujúcich účinkov.

Článok 2

Analýza

1. Generálny sekretariát Rady každoročne poskytne členským štátom a Komisii návrh správy o informáciách získaných na základe článku 1. Táto správa je vyčerpávajúca a obsahuje osobitné informácie ku každému z bodov uvedených v článku 1 ods. 2).

2. Návrh správy, o ktorom sa hovorí v odseku 1, preskúmajú príslušné členské štáty a Komisia a v prípade potreby sa upraví.

Článok 3

Koordinácia

1. Na základe návrhu správy, o ktorom sa hovorí v článku 2 ods. 1) si príslušné členské štáty a Komisia vymenia v rámci Rady názory na programy uvedené v článku 1. Pri tom predovšetkým porovnajú rozsah, podmienky a účinky týchto programov s cieľom ich možnej aproximácie.

2. Príslušné členské štáty, ktoré tieto programy nezaviedli, preskúmajú výsledky a užitočnosť týchto programov.

Článok 4

1. Toto rozhodnutie sa uverejní v úradnom vestníku.

2. Príslušné členské štáty vypracujú správu spomínanú v článku 1 po prvýkrát v priebehu šiestich mesiacov od uverejnenia tohto rozhodnutia v úradnom vestníku.

V Bruseli 26. mája 1997

Za Radu

predseda

W. Sorgdrager

--------------------------------------------------