Nariadenie Rady (ES) č. 1264/94

z 30. mája 1994

o zákaze uspokojovania nárokov haitských orgánov týkajúcich sa zmlúv a transakcií, ktorých vykonávanie bolo ovplyvnené opatreniami uloženými prostredníctvom alebo na základe rezolúcií Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov 917 (1994), 841 (1993), 873 (1993) a 875 (1993)

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 73g a článok 228a,

so zreteľom na rozhodnutie Rady 94/315/SZBP z 30. mája 1994 týkajúce sa spoločnej pozície vymedzenej na základe článku J.2 Zmluvy o Európskej únii, ktorým sa obmedzujú hospodárske vzťahy s Haiti [1],

so zreteľom na návrh Komisie,

keďže podľa nariadení Rady (EHS) č. 1608/93 z 24. júna 1993 o uvalení embarga na určitý typ obchodu medzi Európskym hospodárskym spoločenstvom a Haiti [2] a nariadenia Rady (EHS) č. 3028/93 z 28. októbra 1993, ktorým sa ruší pozastavenie embarga na určitý typ obchodu medzi Európskym hospodárskym spoločenstvom a Haiti a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (EHS) č. 1608/93 o uvalení tohto embarga [3], a nariadení Rady (ES) č. 1263/94 z 30. mája 1994 o prerušení určitých finančných a hospodárskych vzťahov s Haiti [4];

keďže v dôsledku týchto opatrení sú ziskovo orientovaní prevádzkovatelia v spoločenstve a tretie krajiny vystavení riziku nárokov uplatňovaných haitskými orgánmi, pokiaľ ide o zmluvy alebo transakcie, vykonávanie ktorých bolo ovplyvnené rezolúciami Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov 917 (1994), 841 (1993), 873 (1993) a 875 (1993);

keďže odsek 11 rezolúcie 917 (1994) zaväzuje všetky štáty zabrániť uspokojovaniu takýchto nárokov vznesených haitskými orgánmi;

keďže preto je nevyhnutné trvale chrániť ziskovo orientovaných prevádzkovateľov pred takýmito nárokmi a zabrániť haitským orgánom v získaní kompenzácie za nepriaznivé následky embarga;

keďže spoločenstvo zvažuje, či pri rozhodovaní obmedziť alebo zrušiť opatrenia prijaté proti haitským orgánom, musí sa zohľadniť každé porušenie odseku 11 rezolúcie 917 (1994) týmito orgánmi,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Na účely tohto nariadenia sa pod pojmom:

1. "zmluva alebo transakcia" rozumie každá transakcia v akejkoľvek forme a podľa akéhokoľvek uplatniteľného práva, či už pozostáva z jednej, alebo viacerých zmlúv alebo podobných záväzkov uzatvorených medzi rovnakými alebo rôznymi stranami; na tento účel pojem "zmluva" zahŕňa dlhopis, finančnú záruku a zabezpečenie alebo úver, právne nezávislý alebo závislý, a akékoľvek súvisiace ustanovenie vznikajúce na základe transakcie alebo v súvislosti s ňou;

2. "nárok" rozumie každý nárok uplatnený v súdnom konaní alebo mimo neho uskutočnený pred alebo po dátume nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia podľa zmluvy alebo transakcie alebo v súvislosti s nimi a zahŕňa najmä:

a) nárok na splnenie každého záväzku vznikajúceho zo zmluvy alebo transakcie a v súvislosti s nimi;

b) nárok na rozšírenie alebo úhradu dlhopisu, finančnej záruky alebo zabezpečenia v akejkoľvek forme;

c) nárok na vyrovnanie vo vzťahu k zmluve alebo k transakcii;

d) protinárok;

e) nárok na uznanie alebo výkon, vrátane doložky vykonateľnosti rozsudku, arbitrážneho rozhodnutia alebo rovnocenného rozhodnutia kdekoľvek bolo vynesené alebo vydané;

3. "opatrenia, o ktorých bolo rozhodnuté na základe rezolúcie Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov 917 (1994) a súvisiacich rezolúcií" rozumejú opatrenia Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov alebo opatrenia zavedené Európskymi spoločenstvami alebo akýmkoľvek štátom, krajinou alebo medzinárodnou organizáciou, ako sa vyžaduje v súlade alebo v súvislosti s vykonávaním príslušných rozhodnutí Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov alebo akejkoľvek akcia povolená Bezpečnostnou radou Organizácie Spojených národov, pokiaľ ide o prerušenie určitých finančných a hospodárskych vzťahov s Haiti;

4. "osoba alebo subjekt v Haiti" rozumie:

a) orgány Haiti;

b) každý štátny občan Haiti;

c) každý subjekt, ktorý má svoje sídlo alebo ústredie v Haiti;

d) každý subjekt priamo alebo nepriamo kontrolovaný jednou alebo viacerými osobami alebo subjektami uvedenými v písmenách a), b) alebo c);

e) každá osoba, ktorá si uplatňuje nárok prostredníctvom alebo v prospech akejkoľvek osoby alebo subjektu uvedeného v písmenách a), b), c) alebo d).

Bez toho, aby to malo dopad na ustanovenia článku 2, výkon zmluvy alebo transakcie sa považuje za ovplyvnený opatreniami, o ktorých bolo rozhodnuté na základe rezolúcie Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov 917 (1994) a súvisiacich rezolúcií, pokiaľ existencia alebo obsah nároku vyplýva priamo alebo nepriamo z týchto opatrení.

Článok 2

1. Je zakázané uspokojovať nárok alebo vykonať akýkoľvek krok na účel uspokojenia nároku uplatneného:

a) osobou alebo subjektom v Haiti alebo osobou alebo subjektom konajúcim prostredníctvom osoby alebo subjektu v Haiti;

b) akoukoľvek osobou alebo subjektom konajúcim priamo alebo nepriamo v mene alebo v prospech jednej alebo viacerých osôb alebo subjektov v Haiti;

c) akoukoľvek osobou alebo subjektom využívajúcim prevod práv alebo inak uplatňujúcim nárok prostredníctvom jednej alebo viacerých osôb alebo subjektov v Haiti;

d) akoukoľvek inou osobou alebo subjektom uvedeným v odseku 11 rezolúcie Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov 917 (1994);

e) akoukoľvek osobou alebo subjektom uplatňujúcim nárok vyplývajúci z úhrady dlhopisu alebo finančnej záruky alebo zabezpečenia alebo v súvislosti s nimi voči jednej alebo viacerým osobám alebo subjektom uvedeným v tomto odseku

na základe zmluvy alebo transakcie alebo v súvislosti s nimi, pokiaľ bol ich výkon priamo alebo nepriamo, celkom alebo z časti, ovplyvnený opatreniami, o ktorých bolo rozhodnuté na základe rezolúcie Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov 917 (1994) a súvisiacich rezolúcií.

2. Zákaz uvedený v odseku 1 sa uplatní v rámci spoločenstva a na akéhokoľvek občana členského štátu a akýkoľvek subjekt, ktorý je registrovaný alebo zriadený podľa práva členského štátu.

Článok 3

Bez toho, aby to malo dopad na opatrenia, o ktorých bolo rozhodnuté na základe rezolúcie Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov 917 (1994) a súvisiacich rezolúcií, článok 2 sa nepoužije na:

a) nároky vzťahujúce sa k zmluvám alebo transakciám s výnimkou akéhokoľvek dlhopisu, finančnej záruky alebo zabezpečenia, pri ktorých osoby alebo subjekty uvedené v uvedenom článku preukážu súdu v členskom štáte, že nárok bol uznaný stranami pred prijatím opatrení, o ktorých bolo rozhodnuté na základe rezolúcie Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov 917 (1994) a súvisiacich rezolúcií, a že tieto opatrenia nemali žiadny vplyv na existenciu alebo obsah nároku;

b) nároky na úhradu na základe poistnej zmluvy týkajúce sa udalosti, ktorá sa stala pred prijatím opatrení uvedených v článku 2, alebo na základe poistnej zmluvy, kde je toto poistenie povinné podľa práva členského štátu;

c) nároky na úhradu čiastok platených na účet, z ktorého bola zablokovaná výplata na základe opatrení uvedených v článku 2 za predpokladu, že sa táto platba netýka čiastok platených na základe dlhopisov týkajúcich sa zmlúv uvedených v tomto článku;

d) nároky týkajúce sa pracovných zmlúv podliehajúce právu ktoréhokoľvek členského štátu;

e) nároky na platbu za tovary, u ktorých osoby alebo subjekty uvedené v článku 2 preukážu súdu v členskom štáte, že boli vyvezené pred prijatím opatrení, o ktorých bolo rozhodnuté na základe rezolúcie Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov 917 (1994) a súvisiacich rezolúcií, a že tieto opatrenia nemali žiadny vplyv na existenciu alebo obsah nároku;

f) nároky na čiastky, o ktorých osoby alebo subjekty uvedené v článku 2 preukážu súdu v členskom štáte, že sú splatné na základe akejkoľvek pôžičky poskytnutej pred prijatím opatrení, o ktorých bolo rozhodnuté na základe rezolúcie Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov 917 (1994) a súvisiacich rezolúcií, a že tieto opatrenia nemali žiadny vplyv na existenciu alebo obsah nároku

za predpokladu, že nárok neobsahuje žiadnu čiastku, ktorá by prostredníctvom úroku, poplatku alebo inak vyrovnávala skutočnosť, že výkon nebol v dôsledku týchto opatrení uskutočnený v súlade s podmienkami príslušnej zmluvy alebo transakcie.

Článok 4

V akomkoľvek postupe pri vymáhaní nároku nesie osoba, ktorá tento nárok vymáha, dôkazné bremeno o tom, že uspokojenie tohto nároku nie je článkom 2 zakázané.

Článok 5

Každý členský štát stanoví sankcie, ktoré budú uložené v prípade porušenia ustanovení tohto nariadenia.

Článok 6

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev.

Toto nariadenie je záväzné vo svojej celistvosti a je priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 30. mája 1994

Za Radu

Predseda

G. Moraitis

[1] Ú. V. ES L 139, 2.6.1994, s. 10.

[2] Ú. v. ES L 155, 26.6.1993, s. 2.

[3] Ú. v. ES L 270, 30.10.1993, s. 73.

[4] Ú. v. ES L 139, 2.6.1994, s. 1.

--------------------------------------------------