Smernica Rady 92/119/EHS

zo 17. decembra 1992,

ktorou sa zavádzajú všeobecné opatrenia spoločenstva na kontrolu určitých chorôb zvierat a osobitné opatrenia týkajúce sa vezikulárnej choroby ošípaných

RADA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva a najmä jej článku 43,

so zreteľom na návrh Komisie [1],

so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu [2],

so zreteľom na stanovisko Hospodárskeho a sociálneho výboru [3],

keďže na zozname prílohy II k zmluve sú uvedené živé zvieratá; keďže obchodovanie so živými zvieratami tvorí dôležitý zdroj príjmov pre poľnohospodársku populáciu;

keďže na úrovni spoločenstva je nutné stanoviť kontrolné opatrenia, ktoré sa majú realizovať v prípade vypuknutia choroby, a to tak, aby bol zabezpečený racionálny rozvoj poľnohospodárskeho sektoru a prispievalo sa k ochrane zdravia zvierat v spoločenstve;

keďže ohnisko choroby môže rýchlo dosiahnuť rozsahu epizoocie a vyvolať takú mortalitu a také poruchy, ktoré môžu závažne narušiť rentabilitu chovu;

keďže kontrolné opatrenia musia byť prijaté okamžite pri podozrení z choroby, aby sa mohli uskutočniť neodkladné a účinné kroky okamžite, hneď ako sa choroba potvrdí;

keďže opatrenia, ktoré sa majú prijať, musia umožniť prevenciu šírenia chorôb, a to predovšetkým dôkladnou kontrolou pohybu zvierat a živočíšnych výrobkov schopných prenášať infekciu;

keďže prevencia chorôb v spoločenstve by sa mala normálne zakladať na zásade nevakcinovať; keďže napriek tomu je dôležité urobiť opatrenia na vakcináciu vo vážnych situáciách, ktoré takýto zákrok vyžadujú;

keďže na zabezpečenie rozpoznania všetkých vakcinovaných zvierat je dôležité, aby zvieratá boli označené; keďže na poskytnutie nevyhnutných záruk musí byť účinnosť vakcíny schválená referenčným laboratóriom určeným spoločenstvom;

keďže k zabráneniu každého šírenia chorôb je nutný prehĺbený epizootologický prieskum; keďže členské štáty musia na tento účel zriadiť špeciálne jednotky;

keďže na zaistenie účinnosti systému tlmenia musí byť diagnostika chorôb zjednotená a vykonávaná pod záštitouzodpovedných laboratórií, ktorých koordinácia môže byť zaisťovaná referenčným laboratóriom menovaným spoločenstvom;

keďže ustanovenia článku 3 rozhodnutia Rady 90/424/EHS z 26. júna 1990, vzťahujúce sa na určité výdaje vo veterinárnej oblasti [4] sa uplatňujú v prípade prepuknutia jednej z chorôb uvedených v prílohe I;

keďže spoločné opatrenia boja proti týmto chorobám tvoria základ na udržiavanie jednotnej úrovne zdravotného stavu zvierat;

keďže, okrem iného je vhodné predpokladať špecifické ustanovenia na každú z príslušných chorôb a v prvom rade na vezikulárnu chorobu ošípaných,

PRIJALA TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Táto smernica stanovuje všeobecné kontrolné opatrenia spoločenstva, ktoré sa majú uplatňovať v prípade výskytu niektorej z chorôb uvedených v prílohe I.

Článok 2

Na potreby smernice sa nasledujúcimi výrazmi rozumie:

1. hospodárstvo: každé zariadenie (poľnohospodárske alebo iné) umiestnené na území členského štátu, v ktorom sú držané alebo chované zvieratá;

2. zviera: každé domáce zviera tohto druhu, ktorý môže byť priamo postihnutý príslušnou chorobou alebo každý voľne žijúci stavovec, ktorý by sa mohol podieľať na epizootológii choroby ako nositeľ alebo rezervoár infekcie;

3. vektor: každé zviera patriace k stavovcom alebo bezstavovcom, ktoré mechanicky alebo biologicky môže prenášať a šíriť pôvodcu príslušnej choroby;

4. majiteľ alebo držiteľ: fyzická/-é alebo právnická/-e osoba/-y, ktorá/-é vlastní/-ia alebo je (sú) poverená/-é starať sa o zvieratá za úplatu alebo bez úplaty;

5. inkubačná doba: časové obdobie, ktoré uplynie od chvíle vystavenia pôvodcovi choroby do objavenia sa klinických príznakov. Dĺžka tohto obdobia je pre každú z uvedených chorôb obsiahnutá v prílohe I;

6. potvrdenie infekcie: oznámenie príslušným úradom o výskyte niektorej z chorôb uvedených v prílohe I, podložené laboratórnymi výsledkami; prípadne v prípade epizoocie môže kompetetntný úrad rovnako potvrdiť výskyt choroby na základe výsledkov klinických a/alebo epizootologických;

7. príslušný úrad: ústredný úrad členského štátu, ktorý je kompetentný vykonávať veterinárnu kontrolu alebo každý veterinárny úrad, na ktorý ústredný úrad členského štátu deleguje túto kompetenciu;

8. úradný veterinár: veterinár menovaný kompetentným úradom.

Článok 3

Členské štáty dbajú na to, aby podozrenie z výskytu jednej z chorôb uvedených v prílohe I podliehalo povinnému a neodkladnému hláseniu kompetentnému úradu.

Článok 4

1. Akonáhle sa v hospodárstve nachádzajú zvieratá podozrivé z choroby alebo z nakazenia niektorou z chorôb uvedených v prílohe I, členské štáty dbajú na to, aby úradný veterinár začal neodkladne úradne vykonávať vyšetrenie s cieľom potvrdenia alebo vylúčenia výskytu príslušnej choroby; predovšetkým vykoná alebo nechá vykonať odber adekvátnych vzoriek na laboratórne vyšetrenie. Na tento účel môžu byť pod kontrolou kompetentného úradu prepravené do laboratória podozrivé zvieratá, pričom príslušný úrad prijme vhodné opatrenia na zabránenie akéhokoľvek šírenia choroby.

2. Od okamihu ohlásenia podozrenia z výskytu choroby dá kompetentný úrad hospodárstva pod úradný dozor a nariadi predovšetkým, aby:

a) bol vykonaný súpis všetkých kategórii vnímavých druhov zvierat, pričom sa u každej kategórie zaznamená počet už uhynutých zvierat, ďalej zvierat nakazených alebo podozrivých z choroby alebo z nakazenia. Súpis sa sústavne aktualizuje, aby existoval prehľad o zvieratách narodených alebo uhynutých za obdobie podozrenia. Všetky údaje súpisu musia byť aktualizované k danému dátumu a na požiadanie predložené a pri každej návšteve môžu byť skontrolované;

b) všetky druhy vnímavých zvierat hospodárstva boli držané na ich ustajňovacích miestach alebo zhromaždené na iných miestach umožňujúcich ich izoláciu, pričom sa v prípade potreby berie do úvahy prípadná úloha prenášačov;

c) bol zakázaný akýkoľvek pohyb vnímavých druhov zvierat smerom z hospodárstva alebo do hospodárstva;

d) hospodárstva boli podriadené kompetentnému úradu, ktorý stanoví podmienky nevyhnutné k tomu, aby sa vylúčili všetky riziká šírenia choroby; kompetentnému úradu sú preto podriadené:

- akýkoľvek pohyb osôb, zvierat iných druhov nevnímavých k chorobe a dopravných prostriedkov z chovu a do chovu,

- akýkoľvek pohyb mäsa alebo kadáverov zvierat, materiálu, odpadov, výlučkov, podstielky, hnoja a všetkého, čo môže prenášať príslušnú chorobu;

e) boli umiestnené vhodné dezinfekčné prostriedky pri vchodoch a východoch z budov, priestorov alebo miest, kde sú ustajnené vnímavé zvieratá, ako i pri vjazdoch a výjazdoch z hospodárstva;

f) bol vykonaný epizootologický prieskum podľa článku 8.

3. V očakávaní uvedenia do platnosti úradných opatrení uvedených v odseku 2 majiteľ alebo držiteľ každého zvieraťa podozrivého z choroby vykoná všetky vhodné opatrenia, aby sa podriadil ustanoveniam odseku 2 okrem bodu f).

4. Kompetentný úrad môže uplatniť akékoľvek z opatrení uvedených v odseku 2 na iných hospodárstvach v prípadoch, kde ich rozmiestnenie, ich topografia alebo styk s hospodárstvom, v ktorom existuje podozrenie z choroby, dovoľujú uvažovať o možnosti kontaminácie.

5. Opatrenia uvedené v odsekoch 1 a 2 nie sú zrušené až do času, keď úradný veterinár vylúči podozrenie z výskytu choroby.

Článok 5

1. Akonáhle je v hospodárstve úradne potvrdený výskyt niektorej z chorôb uvedených v prílohe I, členské štáty dbajú na to, aby kompetentný úrad nariadil, ako doplnok k opatreniam uvedeným v článku 4 (2), uplatnenie týchto opatrení:

a) neodkladné usmrtenie na mieste všetkých zvierat vnímavých druhov v hospodárstve. Uhynuté alebo usmrtené zvieratá sú na mieste spálené alebo zakopané, alebo, keď je to možné, neškodne odstránené v kafilérii. Tieto operácie musia byť uskutočňované tak, aby sa znížilo na minimum riziko rozšírenia choroby;

b) zničenie alebo vhodné ošetrenie materiálu, ktorý môže byť kontaminovaný, alebo všetkého odpadu, ako sú krmivá, podstielka a hnoj. Toto ošetrenie, vykonávané podľa inštrukcií úradného veterinára, musí zaistiť zničenie etiologického činiteľa alebo vektora pôvodcu choroby;

c) po vykonaní operácií uvedených v bodoch a) a b) sa podľa článku 16 vykoná očista a dezinfekcia budov, použitých k ustajneniu zvierat vnímavých druhov, ako aj ich okolia, ďalej prepravných prostriedkov a tak isto všetkého materiálu, ktorý môže byť kontaminovaný;

d) vykoná sa epizootologický prieskum v súlade s článkom 8.

2. Keď sa pristúpi k zakopaniu, musí sa toto vykonať v dostatočnej hĺbke, aby sa zabránilo mäsožravcom vyhrabávať kadávery alebo odpady uvedené v odseku 1 a) a b); zakopanie sa musí vykonať vo vhodnom teréne, aby sa zabránilo kontaminácii hladín spodných vôd a akémukoľvek znečisteniu prostredia.

3. Kompetentný úrad môže rozšíriť opatrenia uvedené v odseku 1 na susedné hospodárstvo v prípade, že ich rozmiestnenie, ich topografia alebo styky s hospodárstvom, kde bol potvrdený výskyt choroby, vedú k podozreniu z prípadnej kontaminácie.

4. Nový zástav zvierat v hospodárstve povolí kompetentný úrad potom, čo úradný veterinár overí ku svojej spokojnosti, že očista a dezinfekcia boli vykonané podľa článku 16.

Článok 6

Keď sú nakazené voľne žijúce zvieratá alebo sú podozrivé z choroby, členské štáty dbajú na to, aby boli vykonané vhodné opatrenia. Členské štáty informujú Komisiu a ostatné členské štáty prostredníctvom Stáleho veterinárneho výboru zriadeného rozhodnutím 68/361/EHS [5] o opatreniach, ktoré prijali.

Článok 7

1. V prípade hospodárstva pozostávajúceho z dvoch alebo viac oddelených výrobných jednotiek môže príslušný úrad udeliť výnimku z článku 5 (1) a) týkajúcu sa zdravých výrobných jednotiek jedného zamoreného hospodárstva, pokiaľ úradný veterinár potvrdí, že štruktúra a význam týchto jednotiek, ako i činnosti, ku ktorým v nich dochádza, sú také, že tieto jednotky sú úplne oddelené, pokiaľ sa týka ustajnenia, ošetrovania, personálu, materiálu a kŕmenia zvierat takým spôsobom, ktorý zabraňuje šíreniu pôvodcu choroby z jednej jednotky do druhej.

2. V prípade odvolania sa na odsek 1 sa predpisy stanovené v rozhodnutí 88/397/EHS [6] Komisie uplatňujú mutatis mutandis. Podľa postupu stanoveného v článku 25 môžu byť tieto predpisy na príslušnú chorobu modifikované za predpokladu, že sa berie do úvahy špecifická povaha choroby.

Článok 8

1. Epizootologický prieskum zahŕňa:

a) dĺžku obdobia, počas ktorej mohla choroba existovať v hospodárstve predtým, ako bola ohlásená alebo bolo vyslovené podozrenie na jej výskyt;

b) možný zdroj choroby v hospodárstve a označenie ďalších hospodárstiev, v ktorých sú zvieratá vnímavých druhov, ktoré by mohli byť infikované alebo kontaminované;

c) pohyb osôb, zvierat, kadáverov, dopravných prostriedkov a všetkého iného materiálu, ktorý by mohol prenášať pôvodcu choroby v smere do alebo z príslušných hospodárstiev;

d) prípadný výskyt a distribúciu vektorov choroby.

2. Na účely dokonalej koordinácie všetkých nevyhnutných opatrení na zaistenie eradikácie choroby v čo najkratšom čase a s cieľom vykonania epizootologického prieskumu sa zriaďuje krízová jednotka.

Všeobecné pravidlá týkajúce sa národných krízových jednotiek a krízovej jednotky spoločenstva vyhlasuje Rada rozhodujúca kvalifikovanou väčšinou na návrh Komisie.

Článok 9

1. Keď úradný veterinár zistí alebo na základe potvrdených informácií považuje za možné, že choroba mohla byť zavlečená z iných hospodárstiev do hospodárstva uvedeného v článku 4 alebo z tohto zavlečená do ďalších hospodárstiev v dôsledku pohybu osôb, zvierat, dopravných prostriedkov alebo akýmkoľvek iným spôsobom, sú tieto ďalšie hospodárstva dané pod úradný dozor v súlade s článkom 4; tento dozor nie je zrušený tak dlho, dokiaľ podozrenie z výskytu choroby v hospodárstve nie je úradne vylúčené.

2. Keď úradný veterinár zistí alebo na základe potvrdených informácií považuje za možné, že choroba mohla byť zavlečená z iných hospodárstiev do hospodárstva uvedeného v článku 5 alebo z tohto zavlečená do iných hospodárstiev v dôsledku pohybu osôb, zvierat, dopravných prostriedkov alebo akýmkoľvek iným spôsobom, sú tieto ďalšie hospodárstva dané pod úradný dozor podľa článku 4; tento dozor nie je zrušený tak dlho, dokiaľ podozrenie z výskytu choroby v hospodárstve nie je úradne vylúčené.

3. Keď boli na hospodárstve uplatnené ustanovenia odseku 2, kompetentný úrad ponecháva v hospodárstve v platnosti ustanovenia článku 4 na obdobie, ktoré prinajmenšom zodpovedá najdlhšiemu inkubačnému obdobiu príslušnej choroby, počínajúc od dátumu pravdepodobného zavlečenia infekcie, stanovenom na základe epizootologického prieskumu vykonaného v súlade s článkom 8.

4. Keď kompetentný úrad usúdi, že to podmienky dovoľujú, môže obmedziť opatrenia stanovené v odseku 1 a 2 na časť hospodárstva a na zvieratá, ktoré sa v tejto časti nachádzajú, a to len vtedy, keď hospodárstvo môže spĺňať podmienky uvedené v článku 7 alebo kompetentný úrad môže uplatňovať opatrenia len na zvieratá druhov vnímavých na chorobu.

Článok 10

1. Akonáhle je diagnóza príslušnej choroby úradne potvrdená, členské štáty dbajú na to, aby kompetentný úrad vymedzil okolo infikovaného hospodárstva ochrannú zónu o minimálnom polomere tri kilometre, ktorá je zahrnutá do zóny dozoru s minimálnym polomerom desať kilometrov. Pri vymedzovaní zón sa musia brať do úvahy faktory geografické, administratívne, ekologické a epizootologické, súvisiace s príslušnou chorobou a štruktúrami kontroly.

2. V prípade, keď zóny zasahujú územie niekoľkých štátov, kompetentné úrady príslušných členských štátov spolupracujú pri vymedzovaní zón uvedených v odseku 1. V prípade potreby sú však ochranná zóna a zóna dozoru vymedzené podľa postupu uvedenom v článku 26.

3. Na patrične zdôvodnenú žiadosť členského štátu alebo na základe iniciatívy Komisie môže byť podľa postupu uvedenom v článku 26 prijaté rozhodnutie s cieľom modifikácie (týkajúcej sa predovšetkým redukcie alebo zväčšenia) vymedzenia zón definovaných v odseku 1, ako i dĺžky trvania reštrikčných opatrení, pričom sa berie do úvahy:

- ich geografická situácia a ekologické faktory,

- meteorologické podmienky,

- prítomnosť, rozšírenie a typ vektorov,

- výsledky epizootologických prieskumov vykonaných podľa článku 8,

- výsledky laboratórnych vyšetrení,

- účinne uplatňované protinákazové opatrenia.

Článok 11

1. Členské štáty dbajú na to, aby v ochrannej zóne boli uplatňované tieto opatrenia:

a) označenie všetkých hospodárstiev s vnímavými druhmi zvierat vo vnútri zóny;

b) periodické návštevy hospodárstiev s vnímavými druhmi zvierat, klinické vyšetrenie uvedených zvierat, zahrňujúce v prípade potreby i odber vzoriek s cieľom laboratórneho vyšetrenia, pričom sa rozumie, že musí byť o návštevách a pozorovaniach vyhotovený záznam. Častosť týchto návštev musí byť úmerná závažnosti, ktorú má choroba v hospodárstvách predstavujúcich najväčšie riziká;

c) zákaz obehu a prepravy zvierat vnímavých druhov po verejných alebo súkromných cestách, s výnimkou komunikácií vo vnútri hospodárstva; kompetentný úrad môže však urobiť výnimku z tohto zákazu na prepravu zvierat po železnici alebo po ceste pod podmienkou, že sa tak robí bez prekladania a bez zastávky;

d) zotrvávanie zvierat vnímavých druhov len v chovoch, v ktorých sa nachádzajú, s výnimkou priamej prepravy pod úradným dohľadom na nutné zabitie na bitúnok, ktorý sa nachádza v tejto zóne, alebo – keď v tejto zóne nie sú bitúnky pod veterinárnou kontrolou – do bitúnkov v zóne dozoru určených kompetentným úradom. Takáto preprava je kompetentným úradom povolená až po vyšetrení úradným veterinárom všetkých vnímavých zvierat v hospodárstve, na základe čoho je potvrdené, že žiadne zo zvierat nie je podozrivé z choroby. Kompetentný úrad zodpovedný za bitúnky je informovaný o úmysle prepraviť zvieratá do týchto bitúnkov.

2. Opatrenia uplatňované v ochrannej zóne sú dodržiavané minimálne na obdobie zodpovedajúce maximálnemu inkubačnému obdobiu príslušnej choroby, a to po eliminácii zvierat infikovaného hospodárstva podľa článku 5 a po vykonaní očisty a dezinfekcie uvedených v článku 16. Ak je choroba prenášaná hmyzom, kompetentný úrad môže stanoviť dĺžku uplatňovania opatrení a dať pokyny na prípadné ustajnenie kontrolných vnímavých zvierat ako biologických indikátorov choroby. O prijatých opatreniach členské štáty bezodkladne informujú Komisiu a ostatné členské štáty prostredníctvom Stáleho veterinárneho výboru.

Po uplynutí obdobia, ktoré je spomínané v predchádzajúcom odseku, sa predpisy uplatňované v zóne dozoru uplatňujú rovnako v ochrannej zóne.

Článok 12

1. Členské štáty dbajú na to, aby v zóne dozoru boli uplatňované tieto opatrenia:

a) označenie všetkých hospodárstiev so zvieratami vnímavých druhov;

b) zákaz obehu zvierat vnímavých druhov po verejných cestách, s výnimkou vyháňania na pastvu alebo premiestňovania do stajní určených týmto zvieratám, viac - menej kompetentný úrad môže z tohto zákazu urobiť výnimku na presun zvierat po ceste alebo po železnici za podmienok, že sa tento presun uskutoční bez prekladania a bez zastávky;

c) povolenie na prepravu zvierat vnímavých druhov vo vnútri zóny dozoru vydáva kompetentný úrad;

d) zotrvávanie zvierat vnímavých druhov vo vnútri zóny dozoru minimálne na obdobie najdlhšieho inkubačného obdobia od posledného zaznamenaného prípadu ochorenia. Potom zvieratá môžu opustiť túto zónu a sú pod úradnou kontrolou prepravené priamou cestou s cieľom okamžitého zabitia na bitúnku určenom kompetentným úradom. Kompetentný úrad povoľuje takúto prepravu len po klinickom vyšetrení vykonanom úradným veterinárom u všetkých vnímavých zvierat hospodárstva, ktorým sa potvrdí, že žiadne zviera nie je podozrivé z choroby. Kompetentný úrad zodpovedný za bitúnky je informovaný o zámere zaslať zvieratá do týchto bitúnkov.

2. Opatrenia uplatňované v zóne dozoru sú dodržiavané minimálne počas obdobia, ktoré zodpovedá maximálnemu inkubačnému obdobiu po eliminácii všetkých zvierat uvedených v článku 5 z hospodárstva a po vykonaní očisty a dezinfekcie stanovených v článku 16. Keďže je však choroba prenášaná hmyzom, kompetentný úrad môže stanoviť dĺžku uplatňovania opatrení a dať pokyny na prípadné ustajnenie kontrolných vnímavých zvierat ako biologických indikátorov choroby. O prijatých opatreniach štáty bezodkladne informujú Komisiu a ostatné členské štáty prostredníctvom Stáleho veterinárneho výboru.

Článok 13

Keď sú choroby uvedené v článku 11 (1) d) a v článku 12 (1) d) dodržiavané dlhšie než 30 dní v dôsledku výskytu nových prípadov ochorenia a keď tým vznikajú problémy s ustajnením zvierat, kompetentný úrad môže na základe odôvodnenej žiadosti majiteľa povoliť prepravu zvierat z hospodárstva umiestneného v zóne ochrany alebo v zóne dozoru, pokiaľ:

a) úradný veterinár konštatoval horeuvedené skutočnosti;

b) všetky zvieratá v hospodárstve boli vyšetrené;

c) u zvierat, ktoré majú byť prepravované, bolo vykonané klinické vyšetrenie s negatívnym výsledkom;

d) každé zviera bolo individuálne označené ušnou značkou alebo označené iným schváleným spôsobom;

e) hospodárstvo určenia leží v ochrannej zóne alebo vo vnútri zóny dozoru.

Musia byť vykonané všetky nevyhnutné ochranné opatrenia zamerané predovšetkým na očistu a dezinfekciu kamiónov po vykonanej preprave, aby sa zabránilo riziku šírenia pôvodcu choroby spojeným s touto prepravou.

Článok 14

1. Členské štáty dbajú na to, aby kompetentný úrad prijal všetky nevyhnutné opatrenia k informovaniu prinajmenšom osôb v ochranných zónach a v zónach dozoru o uplatňovaní obmedzení a aby boli prijaté všetky opatrenia, ktoré sa ukladajú s cieľom vhodného zavedenia týchto opatrení.

2. Keď v danej oblasti príslušná epizoocia nadobudne mimoriadnú závažnosť, sú podľa postupu stanoveného v článku 26 príslušnými členskými štátmi prijaté všetky dodatočné opatrenia.

Článok 15

Výnimku zo všeobecných pokynov stanovených touto smernicou, špecifické ustanovenia vzťahujúce sa na opatrenia boja a vlastnú eradikáciu každej z uvedených chorôb:

- pokiaľ ide o vezikulárnu chorobu ošípaných, sú to pokyny, ktoré sú uvedené v prílohe II,

- pokiaľ ide o jednu z ostatných chorôb uvedených v prílohe I, sú pokyny vyhlásené Radou, ktorá rozhodne o návrhu Komisie kvalifikovanou väčšinou.

Článok 16

1. Členské štáty dbajú na to, aby:

a) pri dezinfekčných alebo insekticídnych prostriedkoch, ktoré sa v jednotlivých prípadoch majú použiť, bola ich koncentrácia úradne schválená kompetentným úradom;

b) očista, dezinfekcia a dezinsekcia boli vykonané pod úradnou kontrolou:

- podľa inštrukcií úradného veterinára

a

- spôsobom, ktorým sa vylúči akékoľvek riziko šírenia alebo prežitia pôvodcu choroby;

c) po vykonaní výkonov opísaných v písmene b) sa úradný veterinár uistil, že boli náležite uplatnené všetky opatrenia a že uplynulo primerané obdobie, ktoré nemôže byť kratšie ako 21 dní, aby tak bola zaistená úplná eliminácia príslušnej choroby pred novým ustajnením zvierat vnímavých druhov.

2. Postupy očisty a dezinfekcie infikovaného hospodárstva:

- čo sa týka vezikulárnej choroby ošípaných, zodpovedajú postupom uvedeným v prílohe II,

- sú stanovené v rámci vypracovania špecifických opatrení na každú z chorôb uvedených v prílohe I podľa postupu uvedeného v druhej zarážke článku 15.

Článok 17

1. Členské štáty dbajú na to, aby v každom členskom štáte boli určené:

a) jedno národné laboratórium, disponujúce špecializovaným vybavením a personálom, ktoré umožňuje v ktorýkoľvek čas a predovšetkým v čase prvých prejavov choroby odhaliť typ, podtyp a variant príslušného vírusu a potvrdiť výsledky získané oblastnými diagnostickými laboratóriami;

b) jedno národné laboratórium poverené kontrolou reagencií používaných oblastnými diagnostickými laboratóriami.

2. Národné laboratória určené na každú z uvedených chorôb sú zodpovedné za koordináciu noriem a diagnostických metód, ako i za používanie reagencií.

3. Národné laboratória určené na každú z uvedených chorôb sú zodpovedné za koordináciu noriem a diagnostických metód, stanovených každým diagnostickým laboratóriom na príslušnú chorobu v členskom štáte. Na tento účel národné laboratóriá:

a) môžu oblastným laboratóriám dodávať reagencie na diagnostiku;

b) kontrolujú kvalitu všetkých diagnostických reagencií používaných v členskom štáte;

c) periodicky organizujú porovnávacie testy;

d) uchovávajú izoláty vírusu príslušnej choroby, pochádzajúce z potvrdených prípadov v členskom štáte;

e) dbajú o potvrdzovanie pozitívnych výsledkov získaných v oblastných diagnostických laboratóriách.

4. Výnimkou z odseku 1 však členské štáty, ktoré nemajú k dispozícii kompetentné laboratórium na príslušnú chorobu, môžu požiadať o službu v danej záležitosti kompetentnú národné laboratórium iného členského štátu.

5. Zoznam národných laboratórií na vezikulárnu chorobu ošípaných je uvedený v prílohe II.

6. Národné laboratória určené na každú z uvedených chorôb spolupracujú s príslušným referenčnými laboratóriami spoločenstva, ktoré sú uvedené v článku 18.

7. Spôsoby uplatňovania tohto článku sú vyhlasované Komisiou podľa postupu stanoveného v článku 25.

Článok 18

1. Referenčné laboratórium spoločenstva na vezikulárnu chorobu ošípaných je uvedené v prílohe II.

2. Referenčné laboratória spoločenstva na každú z ďalších chorôb uvedených v prílohe I sú určované podľa postupu stanovenom v článku 15 druhá zarážka, v rámci vypracovania špecifických opatrení na každú z uvedených chorôb.

3. Bez obchádzania ustanovení rozhodnutia 90/424/EHS a predovšetkým jeho článku 28, kompetencie a úlohy laboratórií uvedených v odsekoch 1 a 2 tohto článku zodpovedajú kompetenciám a úlohám uvedeným v prílohe III.

Článok 19

1. Vakcinácie proti chorobám uvedeným v prílohe I môžu byť vykonávané len ako doplnok prijatých protinákazových opatrení v prípade prepuknutia príslušnej choroby a v súlade s nasledujúcim ustanoveniami:

a) rozhodnutie zaviesť vakcináciu ako doplnok protinákazových opatrení je prijaté v spolupráci s príslušným členským štátom Komisie, ktorá rozhodne podľa postupu stanovenom v článku 26;

b) toto rozhodnutie je založené predovšetkým na týchto kritériách:

- koncentrácia príslušných druhov zvierat v postihnutej zóne,

- typ a zloženie každej z použitých vakcín,

- spôsoby kontroly distribúcie, skladovania a použitia vakcín,

- druh a vek zvierat, ktoré môžu alebo musia byť podrobené vakcinácii,

- zóny, v ktorých vakcinácia môže alebo musí byť vykonaná,

- dĺžka vakcinačnej kampane.

2. V prípade uvedenom v odseku 1:

a) je zakázaná vakcinácia alebo revakcinácia zvierat vnímavých druhov v hospodárstvach uvedených v článku 4;

b) je zakázaná aplikácia hyperimúnneho séra.

3. V prípade použitia vakcinácie sú predpisy uplatňované na ich vykonávanie nasledujúce:

a) všetky vakcinované zvieratá musia byť označené zreteľnou a čitateľnou značkou, metódou, ktorá je schválená podľa postupu stanovenom v článku 25;

b) všetky vakcinované zvieratá musia zostať vo vakcinovanej zóne, s výnimkou tých, ktoré sú odoslané na bitúnok, určené kompetentným úradom, s cieľom okamžitého zabitia. Akýkoľvek pohyb zvierat môže byť povolený až po vyšetrení vykonanom úradným veterinárom u všetkých vnímavých zvierat hospodárstva, ktorým sa potvrdí, že žiadne zo zvierat nie je podozrivé z choroby.

4. Keď je vakcinácia ukončená, pohyby zvierat vnímavých druhov z vakcinačnej zóny môžu byť povolené podľa postupu stanovenom v článku 26, a to po uplynutí lehoty, ktorá sa musí stanoviť podľa rovnakého postupu.

5. Členské štáty pravidelne informujú Komisiu prostredníctvom Stáleho veterinárneho výboru o stave postupu vakcinačných opatrení.

6. Výnimkou z odseku 1 rozhodnutie prikročiť k núdzovej vakcinácii môže byť však prijaté príslušným členským štátom po oznámení Komisiou, za predpokladu, že nebudú ohrozené základné záujmy spoločenstva. Toto rozhodnutie, ktoré musí brať do úvahy predovšetkým stupeň koncentrácie zvierat v určitých oblastiach, nevyhnutnosť chrániť určité plemená, ako i geografickú zónu, v ktorej sa vakcinácia vykonáva, bude neodkladne preskúmané podľa postupu uvedenom v článku 26 v rámci Stáleho veterinárneho výboru, ktorý môže rozhodnúť o pokračovaní, modifikácii, prípadne i o rozšírení týchto opatrení alebo o ich ukončení.

Článok 20

1. Každý členský štát vyhotoví pohotovostný plán, použiteľný na všetky choroby uvedené v prílohe I, v ktorom sú špecifikované národné opatrenia, ktoré sa uvedú do účinnosti v prípade prepuknutia niektorej z týchto chorôb.

Tento plán musí umožniť prístup k budovám, vybaveniu, personálu a všetkému ďalšiemu materiálu, ktorý je považovaný za nevyhnutný na rýchlu a účinnú eradikáciu ohniska.

2. Všeobecné kritériá, ktoré sa musia uplatniť pri príprave pohotovostných plánov, sú uvedené v prílohe IV odseku 1 až 5 a 10, odseku 6 až 9, predstavujú kritériá, ktoré sa použijú v rámci príslušnej choroby. Členské štáty sa môžu však obmedziť na uplatnenie kritérií uvedených v odsekoch 6 až 9, keď kritéria odsekov 1 až 5 a 10 boli už uplatnené v rámci plánov týkajúcich sa kontrolných opatrení proti inej chorobe.

3. Pohotovostné plány vyhotovené podľa kritérií uvedených v prílohe IV sú predložené Komisii:

i) najneskoršie 6 mesiacov po nadobudnutí účinnosti tejto smernice, ak sa jedná o vezikulárnu chorobu ošípaných;

ii) najneskoršie za 6 mesiacov od dátumu začatia špecifických opatrení vhodných na každú z ďalších chorôb uvedených v prílohe I.

4. Komisia prekontroluje pohotovostné plány, aby posúdila, či umožňujú dosiahnuť uvedené ciele a navrhne príslušnému členskému štátu všetky nevyhnutné modifikácie, predovšetkým s cieľom zaistenia kompatibility týchto plánov s plánmi ostatných členských štátov.

Komisia schvaľuje alebo prípadne modifikuje tieto plány podľa postupu uvedenom v článku 25.

Plány môžu byť modifikované alebo doplnené neskôr podľa rovnakého postupu, aby sa mohol brať do úvahy vývoj situácie, ako i špecifická povaha príslušnej choroby.

Článok 21

Výnimkou z podmienok uvedených v článkoch 19 a 20 – týkajúcich sa núdzových opatrení, ktoré členské štáty musia prijať s cieľom možnosti brať do úvahy obmedzenia prirodzenej a geografickej povahy v príslušných administratívnych jednotkách v zámorí, na Azorách a na Madeire, pričom sa berie do úvahy i ich vzdialenosť v porovnaní s centrálnou časťou územia spoločenstva – sa príslušnému členskému štátu povoľuje uplatniť zvláštne špecifické ustanovenia týkajúce sa kontrolných opatrení ku každej z chorôb vymenovaných v prílohe I tejto smernice.

Príslušný členský štát informuje Komisiu a ostatné členské štáty prostredníctvom Stáleho veterinárneho výboru o opatreniach, ktoré v danom prípade prijal a predovšetkým o začatí kontrolných opatrení zameraných na to, aby zvieratá z príslušných území alebo výrobky pochádzajúce z týchto zvierat neboli odosielané do ostatných území spoločenstva.

Týmto informačným postupom uvedeným v predchádzajúcich riadkoch sa uplatňuje mutatis mutandis článok 20.

Článok 22

Experti Komisie môžu v prípade, že je to nutné na jednotné uplatňovanie tejto smernice a v spolupráci s príslušnými úradmi, vykonávať kontroly na mieste. V rámci tejto inšpekcie môžu kontrolou overovať v reprezentatívnom počte hospodárstiev skutočnosť, či príslušné úrady kontrolujú dodržiavanie tejto smernice hospodárstvami. Komisia informuje členské štáty o výsledku vykonaných kontrol.

Členský štát, na území ktorého sa vykonáva kontrola, poskytuje expertom pri plnení ich poslania všestrannú nevyhnutnú pomoc.

Spôsoby uplatnenia tohto článku sú vyhlasované podľa postupu uvedenom v článku 25.

Článok 23

1. Podmienky finančnej účasti spoločenstva na akciách spojených s uplatňovaním tejto smernice sú definované rozhodnutím 90/424/EHS.

2. Článok 3 rozhodnutia 90/424/EHS je zmenený a doplnený takto:

a) do zoznamu chorôb špecifikovaných v odseku 1 sa pridáva táto choroba:

"epizootické hemoragické ochorenie jeleňovitých";

b) je pridaný tento odsek:

"2a. Spoločenstvo rovnako poskytuje finančnú pomoc príslušnému členskému štátu v prípade, keď sa vyskytne ohnisko jednej z chorôb vymenovaných v odseku 1, keď dva alebo viac členských štátov úzko spolupracujú pri realizácii tlmenia tejto epizoocie, predovšetkým v prípade vykonávania epizootologického prieskumu a pri vykonávaní opatrení dozoru príslušnej choroby. O špecifickej finančnej účasti spoločenstva bez obchádzania opatrení stanovených v rámci organizovania spoločných príslušných trhov sa rozhoduje podľa postupu stanovenom v článku 41."

Článok 24

1. V prípade potreby rozhoduje Rada hlasovaním kvalifikovanej väčšiny o návrhu Komisie modifikovať prílohy I, III a IV predovšetkým v prípade, keď je treba brať do úvahy rozvoj poznatkov a diagnostických metód.

2. Komisia môže zmeniť a doplniť prílohu II podľa postupu stanovenom v článku 25 predovšetkým v prípade, keď je potrebné brať do úvahy technický a vedecký rozvoj, ako i rozvoj diagnostických metód.

Článok 25

1. V prípade, keď sa odkazuje na postup definovaný v tomto článku, je neodkladne zvolaný Stály veterinárny výbor jeho predsedom, buď z jeho iniciatívy, alebo na žiadosť zástupcu členského štátu.

2. Zástupca Komisie predloží výboru návrh opatrení, ktorý sa má prijať. Výbor vyjadrí svoje stanovisko na tento návrh v lehote, ktorú môže podľa naliehavosti prípadu stanoviť predseda. Stanovisko sa vyjadruje na základe rozhodnutia väčšiny stanovenej článkom 148 (2) zmluvy na prijímanie rozhodnutí, ktoré je Rada vyzvaná prijať na návrh Komisie. Pri hlasovaní vo výbore sa hlasy zástupcov členských štátov vážia spôsobom stanoveným v tomto článku. Predseda nehlasuje.

3. a) Komisia prijme zamýšľané opatrenia vtedy, keď sú v súlade so stanoviskom výboru.

b) Keď zamýšľané opatrenia nie sú v súlade so stanoviskom výboru alebo keď výbor k nim nezaujme stanovisko, Komisia predloží Rade neodkladne návrh opatrení, ktoré sa majú prijať. Rada rozhoduje kvalifikovanou väčšinou.

Ak po uplynutí 3 mesiacov, počítajúc od dátumu zvolania Rady, táto nerozhodne, navrhnuté opatrenia sú vyhlásené Komisiou, s výnimkou prípadov, keď Rada rozhodla jednoduchou väčšinou proti uvedeným opatreniam.

Článok 26

1. V prípade, keď sa odkazuje na postup definovaný v tomto článku, Stály veterinárny výbor je neodkladne zvolaný jeho predsedom, buď z jeho iniciatívy, alebo na žiadosť členského štátu

2. Na úrovni výboru sa hlasy členských štátov hodnotia podľa článku 148 (2) zmluvy. Predseda nehlasuje.

3. Zástupca Komisie predloží návrh opatrení, ktoré sa majú prijať. Výbor vyjadrí svoje stanovisko na tieto opatrenia v lehote 2 dní. Rozhoduje na základe väčšiny, t. j. 54 hlasmi.

4. a) Keď sú opatrenia v súlade so stanoviskom výboru, Komisia ich prijme a bezodkladne ich implementuje.

b) Keď opatrenia nie sú v súlade so stanoviskom výboru alebo keď toto stanovisko chýba, Komisia neodkladne predkladá Rade návrh týkajúci sa opatrení, ktoré sa majú prijať. Rada prijíma opatrenia na základe rozhodnutia kvalifikovanej väčšiny.

Ak po uplynutí 15 dní, počítajúc dátumom zvolania, Rada neprijala opatrenia, Komisia prijme navrhované opatrenia a neodkladne ich implementuje, s výnimkou prípadu, kde sa Rada vyjadrila jednoduchou väčšinou proti navrhnutým opatreniam.

Článok 27

1. Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a administratívne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou pred 1. októbrom 1993. Bezodkladne o tom informujú Komisiu.

Akonáhle členské štáty prijmú tieto opatrenia, tieto obsahujú odkaz na túto smernicu alebo sú pri jej úradnom zverejnení takýmto odkazom sprevádzané. Spôsoby tohto odkazu stanovia členské štáty.

2. Členské štáty odovzdajú Komisii znenie základných ustanovení vnútroštátneho práva, ktoré boli prijaté v oblasti riadenej touto smernicou.

3. Stanovenie medzníkového dátumu na transpozíciu k 1. októbru 1993 nevedie k zrušeniu veterinárnych kontrol na hraniciach, ktoré stanovujú smernice 90/425/EHS.

Článok 28

Táto smernica je adresovaná členským štátom.

V Bruseli 17. decembra 1992

Za Radu

predseda

J. Gummer

[1] Ú. v. ES C 148, 7.6.1991, s. 12.

[2] Ú. v. ES C 280, 28.4.1992, s. 124.

[3] Ú. v. ES C 339, 31.12.1991, s. 12.

[4] Ú. v. ES L 224, 18.8.1990, s. 19. Rozhodnutie zmenené a doplnené rozhodnutím 91/133/EHS (Ú. v. ES L 66, 13.3.1991, s. 18).

[5] Ú. v. ES L 255, 18.10.1968, s. 23.

[6] Rozhodnutie Komisie 88/397/EHS z 12. júla 1988 koordinujúce pravidlá stanovené členskými štátmi v uplatňovaní článku 6 smernice Rady 85/511/EHS (Ú. v. ES L 189, 20.7.1988, s. 25).

--------------------------------------------------

PRÍLOHA I

ZOZNAM CHORÔB PODLIEHAJÚCICH POVINNÉMU HLÁSENIU

Choroba | Maximálne obdobie inkubácie |

Mor dobytka | 21 dní |

Mor malých prežúvavcov | 21 dní |

Vezikulárna choroba ošípaných | 28 dní |

Katarálna horúčka oviec | 40 dní |

Epizootické hemoragické ochorenie jeleňovitých | 40 dní |

Kiahne oviec a kiahne kôz | 21 dní |

Vezikulárna stomatitída | 21 dní |

Tešínska choroba | 40 dní |

Nodulárna dermatitída dobytka | 28 dní |

Horúčka Údolia Rift | 30 dní |

--------------------------------------------------

PRÍLOHA II

ŠPECIFICKÉ PROTINÁKAZOVÉ A ERADIKAČNÉ OPATRENIA PROTI NIEKTORÝM CHOROBÁM

Okrem všeobecných pokynov stanovených touto smernicou sa u vezikulárnej choroby ošípaných uplatňujú nasledujúce pokyny:

1. Opis ochorenia

Ide o chorobu ošípaných, ktorú nie je možné klinicky odlíšiť od slintačky a krívačky. Choroba vyvoláva tvorbu vezikúl na rypáku, pyskoch, jazyku a na mäkkých častiach paprčiek. Závažnosť priebehu ochorenia je veľmi premenlivá, stádo ošípaných môže byť infikované bez toho, aby sa ochorenie klinicky prejavilo. Vírus môže prežívať dlhé obdobie mimo organizmu, dokonca aj v čerstvom mäse, je mimoriadne rezistentný voči bežným dezinfekčným prostriedkom a jeho vlastnosťou je schopnosť perzistovať, je stabilný v rozpätí pH medzi 2,5 a 12, čo vyžaduje starostlivo vykonávanú očistu a dezinfekciu.

2. Inkubačná doba

Na účely tejto smernice sa za maximálnu inkubačnú dobu považuje 28 dní.

3. Diagnostické metódy na potvrdenie diferenciálnej diagnózy vezikulárnej choroby ošípaných

Podrobnosti odberu vzoriek na stanovenie diagnózy, diagnostické vyšetrenia v laboratóriu, dôkaz protilátok a hodnotenie výsledkov laboratórnych vyšetrení sú určované podľa postupu stanovenom v článku 25, a to pred dátumom uvedenia tejto smernice do platnosti.

4. Potvrdenie výskytu vezikulárnej choroby ošípaných

Výnimkou z článku 2 (6) tejto smernice je výskyt choroby potvrdený:

a) v hospodárstvach, v ktorých bol izolovaný vírus vezikulárnej choroby buď od ošípaných, alebo z prostredia;

b) v hospodárstvach, v ktorých sú ošípané, ktoré sú séropozitívne na vezikulárnu chorobu ošípaných, pokiaľ tieto alebo iné ošípané v hospodárstve vykazujú zmeny, ktoré sú charakteristické pre vezikulárnu chorobu ošípaných;

c) v hospodárstvach, v ktorých sú ošípané s klinickými príznakmi alebo sú séropozitívne, pod podmienkou, že existuje priama epizootologická náväznosť s potvrdeným ohniskom;

d) v ostatných stádach, v ktorých boli zistené séropozitívne ošípané. V tomto poslednom prípade kompetentný úrad uskutoční doplňujúce vyšetrenie, hlavne nové vykonanie testov zo vzoriek odobratých najmenej 28 dní medzi odbermi vzoriek, predtým než potvrdí výskyt choroby. Ustanovenia článku 4 zostávajú v platnosti až do ukončenia týchto doplňujúcich vyšetrení. Pokiaľ neskoršie vyšetrenie neodhalí dôkaz o chorobe a keď sú ošípané stále séropozitívne, kompetentný úrad dbá, aby testované ošípané boli utratené a neškodne odstránené pod jeho kontrolou alebo aby boli pod jeho kontrolou zabité na bitúnku, ktorý bude na tento účel na jeho národnom území zriadený.

Kompetentný úrad dbá na to, aby od príchodu uvedených ošípaných na bitúnok boli ošípané držané a zabité oddelene od ostatných ošípaných a aby ich mäso bolo výhradne určené na vnútorný trh príslušného štátu.

5. Diagnostické laboratóriá

Belgicko: | Institut national de recherches vétérinaires,Groeselenberg 99,,B-1180 Bruxelles |

Dánsko: | Statens Veterinćre Institut for Virusforskning,Lindholm |

Nemecko: | Bundesforschungsanstalt für Viruskrankheiten der Tiere,Paul-Ehrlich-Straße,7400 Tübingen |

Francúzsko: | Laboratoire central de recherche vétérinaire,Maisons-Alfort |

Grécko: | Ινστιτούτο Λοιμωδών και Παρασιτικών Νοσημάτων,Νεαπόλεως 21,Αγία Παρασκευή |

Írsko: | Institute for Animal Health,Pirbright,Woking,Surrey |

Taliansko: | Istituto zooprofilattico sperimentale della Lombardia e dell'Emilia Romagna,Brescia |

Luxembursko: | Institut national de recherches vétérinaires,Groeselenberg 99,B-1180 Bruxelles |

Holandsko: | Centraal Diergeneeskundig Instituut,Lelystad |

Portugalsko: | Laboratório Nacional de Investigaçăo Veterinária,Lisboa |

Španielsko: | Laboratorio de Alta Seguridad Biológica (INIA),28130 Madrid |

Spojené kráľovstvo: | Institute for Animal Health,Pirbright,Woking,Surrey |

6. Referenčné laboratórium spoločenstva

AFRC Institute for Animal Health,Pirbright laboratory,Ash Road,Pirbright,

Woking,Surrey

GU24ONF,Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska.

7. Ochranná zóna

1. Rozmery ochrannej zóny zodpovedajú vymedzeniu uvedenému v článku 10 tejto smernice.

2. V prípade vezikulárnej choroby sú opatrenia stanovené v článku 11 tejto smernice nahradené formou výnimky nasledujúcimi opatreniami:

a) označujú sa všetky hospodárstva vo vnútri zóny, v ktorých sú držané zvieratá vnímavých druhov;

b) uskutočňujú sa pravidelné návštevy v hospodárstvach so zvieratami vnímavých druhov, tieto zvieratá sa klinicky vyšetria, prípadne sa u nich súčasne odoberajú vzorky k laboratórnemu vyšetreniu, pričom sa rozumie, že sa musia viesť záznamy o návštevách i o výsledkoch vykonaných pozorovaní. Opakovanosť týchto návštev musí byť úmerná závažnosti, ktorú má choroba v hospodárstvach predstavujúcich najväčšie riziká;

c) zavedie sa zákaz obehu a prepravy zvierat vnímavých druhov po verejných alebo súkromných cestách, s výnimkou komunikácií vo vnútri hospodárstva. Kompetentný úrad môže nakoniec z tohto zákazu urobiť výnimku na prepravu zvierat po ceste alebo po železnici, pokiaľ sa vykonáva bez prekladania a bez zastávky;

d) podľa postupu stanovenom v článku 25 môže však byť urobená výnimka na jatočné ošípané pochádzajúce z chovu mimo ochrannej zóny, ktoré sú prepravované na bitúnky umiestnené v tejto zóne;

e) kamióny, ako i ostatné dopravné prostriedky a vybavenia používané vo vnútri ochrannej zóny na prepravu ošípaných alebo iných zvierat, alebo materiálu, ktorý môže byť kontaminovaný – predovšetkým krmív, hnoja alebo močovky – nemôžu opustiť:

i) hospodárstvo umiestnené vo vnútri ochrannej zóny;

ii) ochrannú zónu;

iii) bitúnky;

bez toho, aby boli vyčistené a dezinfikované v súlade s postupmi stanovenými kompetentným úradom. Tieto postupy predpokladajú predovšetkým, že žiadny kamión alebo dopravný prostriedok použitý na prepravu ošípaných nemôže opustiť zónu bez toho, aby nebol skontrolovaný kompetentným úradom;

f) ošípané nemôžu opustiť hospodárstvo, v ktorom sú držané, a to 21dní, ktoré nasledujú po ukončení predbežnej očisty a dezinfekcii infikovaného hospodárstva stanovených článkom 16; po 21 dňoch môže byť udelené schválenie na prepravu ošípaných z horeuvedeného hospodárstva, a to:

i) priamo na bitúnky určené kompetentným úradom, prednostne vo vnútri zóny ochrany alebo dozoru, pokiaľ:

- všetky ošípané prítomné v hospodárstve boli skontrolované,

- ošípané určené na prepravu na zabitie boli klinicky vyšetrené,

- každá ošípaná bola individuálne označená ušnou značkou alebo bola označená iným schváleným prostriedkom,

- preprava sa uskutočňuje v dopravných prostriedkoch zapečatených kompetentným úradom.

Kompetentný úrad zodpovedný za bitúnky je informovaný o úmysle zaslať do nich ošípané.

Po vstupe do bitúnkov sú ošípané držané a zabíjané oddelene od ostatných ošípaných. Dopravné prostriedky a vybavenie slúžiace na prepravu ošípaných sa pred opustením bitúnkov vyčistí a dezinfikuje.

Počas prehliadky pred zabitím a post mortem vykonávanej na určených bitúnkoch má kompetentný úrad na zreteli príznaky, ktoré by mohli súvisieť s prítomnosťou vírusu vezikulárnej choroby ošípaných.

V prípade ošípaných zabíjaných podľa týchto ustanovení sa odoberie štatisticky reprezentatívny počet vzoriek krvi. V prípade pozitívnych výsledkov potvrdzujúcich prítomnosť vezikulárnej chorobu ošípaných sa uplatnia opatrenia uvedené v bode 9 (3);

ii) výnimočne priamo do iných miest, nachádzajúcich sa vo vnútri ochrannej zóny, pokiaľ:

- všetky ošípané prítomné v hospodárstve boli skontrolované,

- ošípané, ktoré majú byť prepravované, boli podrobené klinickému vyšetreniu s negatívnym výsledkom,

- každá ošípaná bola individuálne označená ušnou značkou alebo bola označená iným schváleným prostriedkom;

g) čerstvé mäso pochádzajúce z ošípaných uvedených v písmene f) bod i) je označené v súlade s prílohou smernice Rady 72/461/EHS z 12. decembra 1972, vzťahujúcej sa na veterinárne zdravotné problémy pri výmenách čerstvého mäsa vo vnútri spoločenstva [1] a neskôr ošetreného v súlade s článkom 4 (1) smernice Rady 80/215/EHS z 20. januára 1980, týkajúcu sa veterinárnych zdravotných problémov pri výmenách mäsových výrobkov vo vnútri spoločenstva [2]. Toto ošetrenie musí byť vykonané v zariadení určenom kompetentným úradom.

Mäso je odoslané do uvedeného zariadenia pod podmienkou, že zásielka je pred prepravou a po celý čas prepravy zapečatená.

Na požiadanie členského štátu, čo je doprevádzané príslušným zdôvodnením a podľa postupu uvedenom v článku 25 tejto smernice, môžu však byť prijaté špecifické riešenia týkajúce sa predovšetkým označovania mäsa a jeho neskoršieho použitia, ako i miesta určenia takto ošetrených výrobkov.

3. Uplatňovanie opatrení v ochrannej zóne sa dodržuje minimálne do času, keď:

a) všetky opatrenia uvedené v článku 16 tejto smernice boli úspešne dokončené;

b) vo všetkých hospodárstvach zóny bolo vykonané:

i) klinické vyšetrenie ošípaných, ktoré umožňuje konštatovať, že tieto ošípané nemajú žiaden príznak ochorenia, z ktorého by sa dalo predpokladať prítomnosť vezikulárnej choroby ošípaných, a

ii) na základe sérologického vyšetrenia štatisticky reprezentatívnej vzorky ošípaných nebola zistená prítomnosť protilátok proti vírusu vezikulárnej choroby ošípaných. Program sérologickej depistáže berie do úvahy prenos vezikulárnej choroby ošípaných a spôsob ustajnenia ošípaných. Uvedený program je stanovený podľa postupu uvedenom v článku 25 tejto smernice, a to ešte pred dátumom uvedenia do platnosti tejto smernice.

Vyšetrenia a odber vzoriek opísaných v bodoch i) a ii) sa môže vykonať až po 28 dňoch po predbežnej očiste a dezinfekcii infikovaného hospodárstva.

4. Po uplynutí času uvedeného v odseku 3 sa predpisy uplatňované v zóne dozoru uplatňujú tiež rovnako v ochrannej zóne.

8. Zóna dozoru

1. Rozmer zóny dozoru zodpovedá rozmeru uvedenému v článku 10.

2. V prípade vezikulárnej choroby ošípaných sú opatrenia stanovené v článku 12 nahradené nasledujúcimi opatreniami:

a) označenie všetkých hospodárstiev, v ktorých sú držané zvieratá vnímavých druhov;

b) akýkoľvek pohyb ošípaných inde než na bitúnky z hospodárstva zóny dozoru je dovolené, len pokiaľ v predchádzajúcich 21 dňoch nebola do tohto hospodárstva začlenená žiadna ošípaná. Majiteľ zvierat alebo osoba, ktorá sa o nich stará, musí zaznamenávať všetky pohyby ošípaných;

c) presun zvierat zo zóny dozoru môže kompetentný úrad povoliť, pokiaľ:

- všetky ošípané prítomné v hospodárstve boli počas 48 hodín pred transportom skontrolované,

- počas 48 hodín pred prepravou boli klinicky vyšetrené s negatívnym výsledkom všetky ošípané určené na prepravu,

- sérologickým vyšetrením vykonaným počas 14 dní pred prepravou štatisticky reprezentatívnej vzorky ošípaných určených na prepravu sa nezistila prítomnosť protilátok proti vírusu vezikulárnej choroby ošípaných. Čo sa týka jatočných ošípaných, sérologické vyšetrenie však môže byť vykonané so vzorkami krvi odobratými na bitúnkoch určenia, stanovených kompetentným úradom na území, ktoré mu podlieha. V prípade pozitívnych výsledkov, ktoré potvrdzujú prítomnosť vezikulárnej choroby ošípaných, sa uplatní opatrenie stanovené v bode 9 (3),

- každá ošípaná bola individuálne opatrená ušnou značkou alebo bola označená iným schváleným prostriedkom,

- kamióny, ako i iné dopravné prostriedky a ostatné vybavenia použité na prepravu týchto ošípaných boli vyčistené a dezinfikované po každom transporte;

d) kamióny, ako i iné dopravné prostriedky a vybavenie použité na prepravu ošípaných alebo iných zvierat, alebo materiálu, ktorý môže byť kontaminovaný a ktorý je používaný vo vnútri zóny dozoru, môžu opustiť túto zónu len po očiste a dezinfekcii, ktoré sú v súlade s postupmi stanovenými kompetentným úradom.

3. a) Rozmer zóny dozoru môže byť modifikovaný v súlade s dispozíciami stanovenými v článku 10 (3).

b) Opatrenia pre zónu dozoru sa uplatňujú minimálne do doby, keď:

i) všetky opatrenia uvedené v článku 16 boli úspešne vykonané;

ii) všetky opatrenia vyžadované v ochrannej zóne boli úspešne vykonané.

9. Spoločné všeobecné opatrenia

Okrem predchádzajúcich opatrení je vhodné uplatňovať nasledujúce spoločné ustanovenia:

1. V prípade, keď je výskyt vezikulárnej choroby ošípaných úradne potvrdený, členské štáty dbajú na to, aby okrem opatrení uvedených v článku 4 (2) a v článku 5 tejto smernice, mäso ošípaných zabíjaných v období medzi pravdepodobným zavlečením choroby do hospodárstva a začatím vykonávania úradných opatrení bolo, ak je to možné, pod úradným dohľadom vyhľadané a neškodne odstránené takým spôsobom, aby sa vylúčili všetky možnosti šírenia vírusu vezikulárnej choroby ošípaných.

2. Keď úradný veterinár má dôvod predpokladať, že ošípané niektorého hospodárstva boli kontaminované v dôsledku pohybu osôb, zvierat, dopravných prostriedkov alebo akýmkoľvek iným spôsobom, ošípané hospodárstva podliehajú obmedzeniam pohybu uvedeným v článku 9 tejto smernice, a to minimálne do času, keď sa v hospodárstve vykoná:

a) klinické vyšetrenie prasiat s negatívnym výsledkom;

b) sérologické vyšetrenie štatisticky reprezentatívneho počtu prasiat, pri ktorom sa nepreukáže prítomnosť protilátok proti vírusu vezikulárnej choroby prasiat, v súlade s odsekom 7 (3) b) ii).

Vyšetrenie uvedené v písmenách a) a b) môže byť vykonané až po 28 dňoch, ktoré uplynú od prípadnej kontaminácie miest pohybom osôb, zvierat, dopravnými prostriedkami alebo inými spôsobmi.

3. V prípade potvrdenia výskytu vezikulárnej choroby ošípaných na bitúnkoch dbá kompetentný úrad, aby:

a) všetky ošípané prítomné na bitúnkoch boli neodkladne zabité;

b) trupy a vedľajšie produkty porážky infikovaných a kontaminovaných ošípaných boli neškodne odstránené pod úradným dohľadom tak, aby sa vylúčilo riziko šírenia vírusu vezikulárnej choroby ošípaných;

c) bola vykonaná očista a dezinfekcia budov a vybavení vrátane dopravných prostriedkov, a to pod kontrolou úradného veterinára podľa inštrukcií stanovených kompetentným úradom;

d) bol vykonaný epizootologický prieskum v súlade s článkom 8 tejto smernice;

e) nové osadenie ošípaných s cieľom zabitia nebolo vykonané pred uplynutím minimálne 24 hodín po dokončení očisty a dezinfekcie vykonaných v súlade s písmenom c).

10. Očista a dezinfekcia infikovaných hospodárstiev

Okrem ustanovení uvedených v článku 16 tejto smernice sa uplatňujú tieto opatrenia:

1. Postup pri predbežnej očiste a dezinfekcii

a) Akonáhle boli odobraté k neškodnému odstráneniu kadávery ošípaných, musia byť časti, kde boli ustajnené ošípané a všetky ostatné časti miest kontaminovaných počas zabitia, pokropené dezinfekčným prostriedkom schváleným podľa článku 16, a to v koncentrácii účinnej na vezikulárnu chorobu ošípaných. Použitý dezinfekčný prostriedok musí byť na povrchu minimálne 24 hodín.

b) Akákoľvek krv a všetky tkanivá ošípaných, ktorými boli znečistené miesta porážky počas zabíjania, musia byť pozorne zozbierané a neškodne odstránené spoločne s kadávermi (zabitie sa musí vždy vykonávať na nepresakujúcom povrchu).

2. Postup priebežnej očisty a dezinfekcie

a) Všetok hnoj, podstielka, kontaminované krmivá musia byť z budov odstránené, navŕšené na hromady a pokropené schváleným dezinfekčným prostriedkom. Močovka musí byť ošetrená metódou, ktorá je schopná zabiť vírus.

b) Akékoľvek mobilné príslušenstvo musí byť z priestorov odstránené a oddelene očistené a dezinfikované.

c) Mastnota a ostatné nečistoty musia byť odstránené zo všetkých povrchov aplikáciou odmasťovača a povrchy potom omyté vodou pod tlakom.

d) Dezinfekčný prostriedok sa znovu aplikuje pokropením všetkých povrchov.

e) Dobre utesnené stajne musia byť dezinfikované fumigáciou.

f) Opravy podláh, stien a ďalších poškodených častí musia podliehať súhlasu po inšpekcii úradného veterinára a musia byť vykonané ihneď.

g) Po skončení týchto opráv sa vykonáva kontrola, ktorou sa overí, či tieto práce boli riadne vykonané.

h) Všetky časti miest dokonale zbavené zápalných látok môžu byť tepelne ošetrené pomocou letovacej lampy.

i) Všetky povrchy musia byť poprášené alkalickým dezinfekčným prostriedkom, ktorého pH je vyššie než 12,5 alebo iným schváleným dezinfekčným prostriedkom. Po 48 hodinách pôsobenia sa tento dezinfekčný prostriedok odstráni omytím vodou.

3. Postup záverečnej očisty a dezinfekcie

Ošetrenie letovacou lampou alebo alkalickým dezinfekčným prostriedkom – odsek 2 h) alebo i) – musí byť znovu vykonané za 14 dní.

11. Repopulácia infikovaných hospodárstiev

Okrem opatrení stanovených v článku 5 (4) tejto smernice sa uplatňujú tieto ustanovenia:

1. Repopulácia by nemala začať pred uplynutím štyroch týždňov po prvej kompletne vykonanej dezinfekcii miest, t. j. po 3. etape očisty a dezinfekcie.

2. Pri opätovnom ustajnení ošípaných sa berie do úvahy typ chovu uskutočňovaný v príslušnom hospodárstve a repopulácia musí byť v súlade s nasledujúcimi ustanoveniami:

a) Keď ide o hospodárstvo pod holým nebom, repopulácia začína ustajnením určitého obmedzeného počtu kontrolných indikátorových odstavčiat, ktoré reagovali negatívne pri kontrole prítomnosti protilátok proti vírusu vezikulárnej choroby ošípaných. Kontrolné indikátorové odstavčatá sú rozdelené podľa požiadaviek kompetentného úradu vo všetkých infikovaných hospodárstvach a za 28 dní po ich umiestnení do hospodárstva sa u nich vykoná klinické vyšetrenie a odber vzoriek na sérologické vyšetrenie.

Keď žiadne z kontrolných prasiatok nevykazuje klinické príznaky vezikulárnej choroby ošípaných, ani nedošlo k vytvoreniu protilátok proti vírusu vezikulárnej choroby ošípaných, môže sa vykonať kompletná repopulácia.

b) U všetkých ostatných foriem chovu sa repopulácia vykoná buď podľa opatrení stanovených pod písmenom a), alebo úplnou repopuláciou pod podmienkou, že:

- všetky ošípané sú do chovu prepravené počas 8 dní, pochádzajú z hospodárstva ležiaceho mimo zóny obmedzenia z dôvodu vezikulárnej choroby ošípaných a sú séronegatívne,

- žiadne z ošípaných nemôže počas 60-tich dní od príchodu posledných ošípaných opustiť hospodárstvo,

- repopulované stádo sa vyšetruje klinicky a sérologicky v súlade s ustanoveniami určenými kompetentným úradom. Toto vyšetrenie môže byť vykonané najskôr po 28 dňoch po repopulácii.

12. Do 1. októbra 1997 Komisia predloží Rade správu vypracovanú na základe názoru Stáleho vedeckého a veterinárneho výboru na vývoj výskumu a diagnostických metód, ako i na technický a vedecký rozvoj vzhľadom k vezikulárnej chorobe ošípaných. V správe Komisie sa uvedú prípadne návrhy prihliadajúce k záverom uvedenej správy. Rada rozhodne o týchto návrhoch kvalifikovanou väčšinou najneskoršie do 6 mesiacov po ich predložení.

[1] Ú. v. ES L 302, 31.12.1972, s. 24. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou 91/687/EHS (Ú. v. ES L 377, 31.12.1991, s. 16).

[2] Ú. v. ES L 47, 21.2.1980, s. 4. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou 91/687/EHS (Ú. v. ES L 377, 31.12.1991, s. 16).

--------------------------------------------------

PRÍLOHA III

REFERENČNÉ LABORATÓRIÁ SPOLOČENSTVA PRE PRÍSLUŠNÚ CHOROBU

Referenčné laboratória spoločenstva pre príslušné choroby majú tieto kompetencie a úlohy:

1. konzultáciami s Komisiou koordinovať diagnostické metódy príslušnej choroby v členských štátoch, a to predovšetkým formou:

a) špecifikácie, udržiavania a doručovania kmeňov vírusu príslušnej choroby na sérologické testy a prípravu antiséra;

b) doručovania referenčných sér a iných referenčných reagencií národným referenčným laboratóriám s cieľom štandardizácie testov a reagencií používaných v každom členskom štáte;

c) zriadenia a udržiavania zbierky kmeňov a izolátov vírusu príslušnej choroby;

d) periodického organizovania porovnávacích testov diagnostických metód spoločenstva;

e) zhromažďovania a porovnávania údajov a informácií týkajúcich sa používaných diagnostických metód a výsledkov testov vykonaných v spoločenstve;

f) charakteristiky izolátov vírusu príslušnej choroby dokonalejšími metódami s cieľom lepšieho pochopenia epizootológie choroby;

g) celosvetového sledovania vývoja situácie týkajúceho sa dozoru, epizootológie a prevencie príslušnej choroby;

h) poskytovaním znaleckého vyjadrenia na vírus príslušnej choroby a na príslušné iné vírusy s cieľom umožnenia rýchlej diferenciálnej diagnózy;

i) získavania dokonalejších znalostí o príprave a používaní imunologických veterinárnych prípravkov používaných na eradikáciu a tlmenie príslušnej choroby;

2. aktívne poskytovať pomoc pri identifikácii ohnísk príslušnej choroby v členských štátoch formou štúdia izolátov vírusu zaslaných na potvrdenie diagnózy, typizáciu a epizootologické štúdie;

3. umožňovať školenie alebo doškoľovanie expertov v laboratórnej diagnostike s cieľom zladenia diagnostických metód v celom spoločenstve.

--------------------------------------------------

PRÍLOHA IV

MINIMÁLNE KRITÉRIÁ UPLATŇOVANÉ V POHOTOVOSTNÝCH PLÁNOCH

Pohotovostné plány musia počítať minimálne:

1. na národnej úrovni s vytvorením krízovej jednotky určenej ku koordinácii všetkých pohotovostných opatrení v príslušnom členskom štáte;

2. so zoznamom miestnych pohotovostných stredísk, primerane vybavených na koordináciu opatrení na tlmenie choroby na miestnej úrovni;

3. s podrobnými informáciami o osobách poverených pohotovostnými opatreniami, o ich kvalifikácii a zodpovednostiach;

4. s možnosťou pre každé miestne pohotovostné stredisko rýchlo kontaktovať osoby alebo organizácie, ktorých sa zamorenie týka priamo alebo nepriamo;

5. s možnosťou pohotovo využiť zariadenia a materiály nevyhnutné k riadnemu vykonaniu núdzových opatrení;

6. s presnými inštrukciami týkajúcimi sa akcií, ktoré sa musia vykonať v prípade podozrenia a potvrdenia infekcie a kontaminácie vrátane prostriedkov na neškodné odstránenie kadáverov;

7. s programami školení, aktualizácii poznatkov týkajúcich sa postupov v teréne a administratívnych postupov;

8. na účely diagnostických laboratórií so službou zaisťujúcou vyšetrenie post mortem, s nevyhnutnými kapacitami na vykonávanie sérologických, histologických a iných vyšetrení s aktualizáciou rýchlych diagnostických metód (na tento účel je vhodné vyhlásiť ustanovenia týkajúce sa rýchlej dopravy vzoriek);

9. s upresnením týkajúcim sa množstva vakcín proti príslušnej chorobe, ktoré je považované za nevyhnutné na vykonanie núdzovej vakcinácie;

10. s predpismi obsahujúcimi pokyny na uskutočnenie pohotovostných plánov.

--------------------------------------------------