Smernica Rady

z 12. decembra 1991

o ochrane vôd pred znečistením dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov

(91/676/EHS)

RADA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva, najmä na jej článok 130s,

so zreteľom na návrh Komisie [1],

so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu [2],

so zreteľom na stanovisko Hospodárskeho a sociálneho výboru [3],

keďže v niektorých oblastiach členských štátov sa obsah dusičnanov vo vode zvyšuje a tento obsah je už vysoký v porovnaní s normami stanovenými v smernici Rady 75/440/EHS zo 16. júna 1975, týkajúcej sa požadovanej kvality povrchových vôd určených na odber pitnej vody v členských štátoch [4], ktorá bola zmenená a doplnená smernicou 79/869/EHS [5], ako aj v porovnaní s normami stanovenými v smernici Rady 80/778/EHS z 15. júla 1980 o kvalite vôd na ľudskú spotrebu [6], ktorá bola zmenená a doplnená Aktom o pristúpení z roku 1985;

keďže štvrtý akčný program Európskych hospodárskych spoločenstiev pre životné prostredie [7] naznačil, že Komisia zamýšľa navrhnúť smernicu o kontrole a znižovaní znečistenia vôd spôsobeného rozprašovaním maštaľného hnoja po pôde alebo vypúšťaním maštaľného odpadu, ako aj nadmerným používaním hnojív;

keďže z reformy Spoločnej poľnohospodárskej politiky vytýčenej v Zelenej knihe Komisie "Perspektívy spoločnej poľnohospodárskej politiky" vyplýva, že používanie dusíkatých hnojív a maštaľného hnoja je pre poľnohospodárstvo spoločenstva potrebné, avšak nadmerné používanie hnojív predstavuje riziko pre životné prostredie, že je potrebný spoločný postup pri riešení problémov spôsobených intenzívnou živočíšnou výrobou a že poľnohospodárska politika musí vo väčšej miere zohľadňovať otázky životného prostredia;

keďže uznesenie Rady z 28. júna 1988 o ochrane Severného mora a iných vôd spoločenstva [8] vyzýva Komisiu, aby podala návrhy na opatrenia na úrovni spoločenstva;

keďže hlavnou príčinou znečistenia vôd spoločenstva sú v rámci rôznych iných zdrojov dusičnany z poľnohospodárskych zdrojov;

keďže je preto potrebné, aby sa s cieľom ochrany zdravia ľudí, prírodných zdrojov a vodných ekosystémov a s cieľom zabezpečenia iných zákonných spôsobov používania vody znížilo znečistenie vôd zapríčinené alebo vyvolané dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov a zabránilo ďalšiemu znečisťovaniu tohto druhu; keďže je na tento účel dôležité prijať opatrenia týkajúce sa tak skladovania všetkých dusíkatých látok a ich aplikácie na pôdu, ako aj určitých praktík pôdneho hospodárstva;

keďže znečisťovanie vôd dusičnanmi v jednom členskom štáte môže mať vplyv na kvalitu vôd v iných členských štátoch, je potrebný postup na úrovni spoločenstva v súlade s článkom 130s;

keďže presadzovaním vhodných postupov v poľnohospodárstve môžu členské štáty pre budúcnosť zabezpečiť celkovú ochranu svojich vôd pred znečisťovaním;

keďže si určité pásma, ktorých vody sú ohrozované znečisťovaním zlúčeninami dusíka, vyžadujú osobitnú ochranu;

keďže je potrebné, aby členské štáty identifikovali ohrozené pásma a vypracovali a realizovali akčné programy s cieľom znížiť znečistenie vôd zlúčeninami dusíka v týchto pásmach;

keďže súčasťou týchto akčných programov by mali byť opatrenia, ktorými by sa obmedzila aplikácia všetkých hnojív s obsahom dusíka na pôdu a ktoré by predovšetkým stanovili osobitné limity na používanie maštaľných hnojív;

keďže na zabezpečenie účinnosti týchto opatrení je potrebné monitorovanie vôd a uplatňovanie referenčných metód merania na zisťovanie zlúčenín dusíka;

keďže je známe, že hydrogeológia je v niektorých členských štátoch na takej úrovni, že to potrvá dlhé roky, než sa ochranné opatrenia prejavia v zlepšení kvality vôd;

keďže by sa mal vytvoriť výbor, ktorý by Komisii pomáhal v záležitostiach týkajúcich sa vykonávania tejto smernice a jej aktualizácie z hľadiska vedecko-technického pokroku;

keďže by členské štáty mali vypracovať a predložiť Komisii správy o vykonávaní tejto smernice;

keďže by Komisia mala pravidelne podávať správy o vykonávaní tejto smernice členskými štátmi;

PRIJALA TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Cieľom tejto smernice je:

- zníženie znečistenia vôd zapríčinené alebo vyvolané dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov a

- zabránenie ďalšiemu znečisťovaniu tohto druhu.

Článok 2

Na účely tejto smernice:

a) pod "podzemnými vodami" sa rozumejú všetky vody, ktoré sa nachádzajú pod povrchom zeme v saturovaných pásmach a sú v priamom kontakte s pôdou alebo s podložím;

b) pod "sladkou vodou" sa rozumie prirodzene sa vyskytujúca voda s nízkou koncentráciou solí, ktorá sa vo všeobecnosti považuje za vhodnú na to, aby sa z nej odoberala a úpravou získavala pitná voda;

c) pod "zlúčeninou dusíka" sa rozumie akákoľvek látka obsahujúca dusík s výnimkou plynného molekulárneho dusíka;

d) pod "dobytkom" sa rozumejú všetky zvieratá chované pre úžitok alebo zisk;

e) pod "hnojivom" sa rozumie akákoľvek látka obsahujúca zlúčeninu dusíka alebo zlúčeniny dusíka, aplikovaná na pôdu s cieľom podpory rastu vegetácie; môže sem patriť maštaľný hnoj, rybí odpad a splaškový kal;

f) pod "chemickým hnojivom" sa rozumie akékoľvek priemyselne vyrobené hnojivo;

g) pod "maštaľným hnojom" sa rozumejú výkaly dobytka alebo zmes steliva a výkalov dobytka vrátane ich spracovanej podoby;

h) pod "aplikáciou na pôdu" sa rozumie pridávanie látok do zeme či už rozprašovaním po povrchu zeme, vstrekovaním do zeme a umiestňovaním pod povrchom zeme, alebo zmiešaním s pôdou;

i) pod "eutrofizáciou" sa rozumie obohacovanie vôd o zlúčeniny dusíka, ktoré vyvolávajú zrýchlený rast rias a vyšších foriem rastlinstva, čo má za následok nežiaduce narušenie rovnováhy organizmov žijúcich vo vode, ako aj narušenie kvality príslušných vôd;

j) pod "znečistením" sa rozumie priame alebo nepriame vypúšťanie zlúčenín dusíka z poľnohospodárskych zdrojov do vodného prostredia, čo má za následok ohrozenie zdravia ľudí, poškodzovanie prírodného prostredia a vodných ekosystémov, znehodnocovanie sociálneho využitia alebo bránenie iným zákonným spôsobom využívania vodných zdrojov;

k) pod "ohrozeným pásmom" sa rozumejú pásma pôdy označené v súlade s článkom 3 ods. 2.

Článok 3

1. Vody zasiahnuté znečistením a vody, ktoré by mohli byť zasiahnuté znečistením v prípade, že by sa nerealizovali opatrenia podľa článku 5, členské štáty identifikujú v súlade s kritériami stanovenými v prílohe 1.

2. V priebehu dvoch rokov po oznámení tejto smernice označia členské štáty ako ohrozené pásma všetky známe pôdne pásma na svojich územiach, ktorých vody zodpovedajú identifikácii podľa odseku 1 a ktoré sa podieľajú na znečisťovaní. Členské štáty budú o tomto počiatočnom označení informovať Komisiu v priebehu šiestich mesiacov.

3. Ak sú ktorékoľvek z vôd identifikovaných určitým členským štátom v súlade s odsekom 1 znečisťované vodami, ktoré sa do nich priamo alebo nepriamo vlievajú z územia iného členského štátu, potom tie členské štáty, ktorých vody sú postihnuté znečisťovaním, môžu o relevantných skutočnostiach informovať Komisiu a ostatné členské štáty.

Príslušné členské štáty sa postarajú, v prípade potreby s pomocou Komisie, o zladenie svojich postupov pri identifikácii takýchto zdrojov a prijímaní opatrení na ochranu vôd postihnutých znečisťovaním, aby sa tak zabezpečil súlad s touto smernicou.

4. Členské štáty preskúmajú najmenej každé štyri roky zoznam označených ohrozených pásem, a ak je to potrebné, príslušným spôsobom ho zmenia alebo doplnia tak, aby zohľadnili zmeny a skutočnosti, ktoré nebolo možné v čase jeho zostavovania predvídať. Tieto štáty budú v priebehu šiestich mesiacov informovať Komisiu o akýchkoľvek zmenách alebo doplneniach v zozname ohrozených pásem.

5. Členské štáty sa oslobodzujú od povinnosti identifikovať osobitné ohrozené pásma v prípade, ak vypracujú a realizujú akčné programy uvedené v článku 5 v súlade s touto smernicou, a to na celom území svojich krajín.

Článok 4

1. S cieľom poskytnutia všeobecnej úrovne ochrany všetkých vôd pred znečistením uskutočnia členské štáty v priebehu dvoch rokov od oznámenia tejto smernice nasledujúce kroky:

a) vypracujú kódex alebo kódexy vhodných postupov v poľnohospodárstve, ktoré budú poľnohospodári uplatňovať na princípe dobrovoľnosti a v ktorých by mali byť obsiahnuté ustanovenia dotýkajúce sa prinajmenšom položiek uvedených v prílohe II A;

b) podľa potreby vypracujú program vrátane poskytovania školení a informácií poľnohospodárom, podporujúci uplatňovanie kódexu (kódexov) vhodných postupov v poľnohospodárstve.

2. Členské štáty predložia Komisii podrobnosti týkajúce sa svojich kódexov vhodných postupov v poľnohospodárstve a Komisia tieto informácie zahrnie do správy uvedenej v článku 11. Na základe poskytnutých informácií môže Komisia podľa svojho uváženia predložiť príslušné návrhy Rade.

Článok 5

1. V priebehu dvoch rokov od zostavenia počiatočného zoznamu označených ohrozených pásem, uvedeného v článku 3 ods. 2, alebo v priebehu jedného roka od každého ďalšieho označovania, uvedeného v článku 3 ods. 4, vypracujú členské štáty s cieľom realizácie cieľov špecifikovaných v článku 1 akčné programy vo vzťahu k označeným ohrozeným pásmam.

2. Akčný program sa môže vzťahovať na všetky ohrozené pásma na území daného členského štátu, ak to však členský štát považuje za vhodné, môžu byť pre rôzne ohrozené pásma alebo časti pásem vypracované osobitné programy.

3. V akčných programoch sa zohľadnia:

a) dostupné vedecké a technické údaje, predovšetkým so zreteľom na príslušné hodnoty dusičnanov pochádzajúcich z poľnohospodárskych a iných zdrojov;

b) podmienky životného prostredia v príslušných oblastiach daných členských štátov.

4. Akčné programy sa realizujú v priebehu štyroch rokov od ich vypracovania a pozostávajú z nasledujúcich záväzných opatrení:

a) opatrenia uvedené v prílohe III;

b) opatrenia, ktoré členské štáty stanovili v kódexoch vhodných poľnohospodárskych postupov vypracovaných v súlade s článkom 4, s výnimkou opatrení, ktoré boli nahradené opatreniami uvedenými v prílohe III.

5. Okrem toho v prípadoch, ak sa na začiatku alebo na základe skúseností z realizácie akčných programov zistí, že opatrenia uvedené v odseku 4 nebudú postačujúce na dosiahnutie cieľov špecifikovaných v článku 1, prijmú členské štáty v rámci akčných programov podľa potreby doplňujúce opatrenia alebo účinnejšie postupy. Pri výbere týchto opatrení a postupov zohľadnia členské štáty ich účinnosť a výšku nákladov v porovnaní s inými možnými preventívnymi opatreniami.

6. Členské štáty zostavia a budú realizovať vhodné monitorovacie programy na vyhodnotenie účinnosti akčných programov vypracovaných podľa tohto článku.

Členské štáty, ktoré na svojom území uplatňujú článok 5, budú na vybraných meracích bodoch monitorovať obsah dusičnanov vo vodách (povrchové vody a podzemné vody), čo umožní určiť rozsah znečistenia vôd dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov.

7. Najmenej každé štyri roky členské štáty preskúmajú a podľa potreby upravia svoje akčné programy vrátane dodatočných opatrení prijatých podľa odseku 5. Členské štáty budú o zmenách v akčných programoch informovať Komisiu.

Článok 6

1. Na účely zostavenia zoznamu označených ohrozených pásem a uskutočňovania zmien v tomto zozname sú členské štáty povinné:

a) do dvoch rokov od oznámenia tejto smernice monitorovať počas jedného roku koncentráciu dusičnanov v sladkých vodách:

i) v staniciach odberu vzoriek povrchových vôd, ustanovených podľa článku 5 ods. 4 smernice 75/440/EHS, a/alebo v iných staniciach odberu vzoriek, ktoré poskytujú typické vzorky povrchových vôd členských štátov, a to najmenej raz za mesiac, v záplavových obdobiach častejšie;

ii) v staniciach odberu vzoriek, ktoré poskytujú typické vzorky zásobární podzemných vôd členských štátov, a to v pravidelných intervaloch, pričom sa berú do úvahy ustanovenia smernice 80/778/EHS;

b) opakovať monitorovací program načrtnutý v písm. a) najmenej každé štyri roky, s výnimkou tých staníc odberu vzoriek, v ktorých bola koncentrácia dusičnanov vo všetkých predchádzajúcich vzorkách menšia ako 25 mg/l, pričom sa neobjavili žiadne nové faktory, ktoré by mohli zvýšiť obsah dusičnanov: v takomto prípade sa monitorovací program musí opakovať len každých osem rokov;

c) každé štyri roky preskúmať z hľadiska eutrofie sladké povrchové vody, vody pri ústí tokov a pobrežné vody.

2. Použijú sa referenčné metódy merania stanovené v prílohe IV.

Článok 7

Pravidlá monitorovania uvedeného v článkoch 5 a 6 môžu byť vypracované v súlade s postupom stanoveným v článku 9.

Článok 8

Prílohy k tejto smernici môžu byť upravené z hľadiska vedecko-technického pokroku v súlade s postupom stanoveným v článku 9.

Článok 9

1. Komisii pomáha výbor zložený zo zástupcov členských štátov, ktorému predsedá predstaviteľ Komisie.

2. Predstaviteľ Komisie predkladá výboru návrh opatrení, ktoré treba prijať. Výbor vyjadrí svoje stanovisko k návrhu v lehote stanovenej predsedom v závislosti od naliehavosti tej-ktorej záležitosti. Stanovisko vyjadrí väčšina ustanovená v článku 148 ods. 2 Zmluvy o založení EHS v prípade, že ide o rozhodnutia, ktoré má prijať Rada na základe návrhu Komisie. Hlasy zástupcov členských štátov v rámci výboru sa budú vážiť spôsobom ustanoveným vo vyššie uvedenom článku. Predseda nehlasuje.

3. a) Komisia prijíma plánované opatrenia vtedy, ak sú v súlade so stanoviskom výboru.

b) Ak plánované opatrenia nie sú v súlade so stanoviskom výboru, prípadne ak výbor nevyjadrí žiadne stanovisko, Komisia bezodkladne predloží Rade návrh týkajúci sa opatrení, ktoré sa majú prijať. Rada rozhodne kvalifikovanou väčšinou.

c) Ak od dňa postúpenia návrhu Rade uplynie lehota troch mesiacov a ak Rada nerozhodne, navrhované opatrenia prijme Komisia s výnimkou prípadov, keď Rada rozhodla jednoduchou väčšinou o ich neprijatí.

Článok 10

1. Členské štáty predložia Komisii správu s informáciami uvedenými v prílohe V, týkajúcu sa obdobia štyroch rokov po oznámení tejto smernice a nasledovne za každé štyri roky.

2. Podľa tohto článku sa správa predloží Komisii do šiestich mesiacov od konca obdobia, na ktoré sa vzťahuje.

Článok 11

Na základe informácií získaných podľa článku 10 uverejní Komisia do šiestich mesiacov po prijatí správ od členských štátov súhrnné správy, ktoré oznámi Európskemu parlamentu a Rade. Na základe výsledkov vykonávania tejto smernice, najmä ustanovení prílohy III, Komisia predloží do 1. januára 1998 Rade správu s prípadnými návrhmi na revíziu tejto smernice.

Článok 12

1. Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou do dvoch rokov od jej oznámenia [9]. Bezodkladne o tom informujú Komisiu.

2. Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

3. Členské štáty oznámia Komisii znenie ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 13

Táto smernica je adresovaná členským štátom.

V Bruseli 12. decembra 1991

Za Radu

predseda

J. G. M. Alders

[1] Ú. v. ES C 54, 3.3.1989, s. 4, a Ú. v. ES C 51, 2.3.1990, s. 12.

[2] Ú. v. ES C 158, 26.6.1989, s. 487.

[3] Ú. v. ES C 159, 26.6.1989, s. 1.

[4] Ú. v. ES L 194, 25.7.1975, s. 26.

[5] Ú. v. ES L 271, 29.10.1979, s. 44.

[6] Ú. v. ES L 229, 30.8.1980, s. 11.

[7] Ú. v. ES C 328, 7.12.1987, s. 1.

[8] Ú. v. ES C 209, 9.8.1988, s. 3.

[9] Táto smernica bola oznámená členským štátom 19. decembra 1991.

--------------------------------------------------

PRÍLOHA I

KRITÉRIÁ IDENTIFIKOVANIA VÔD UVEDENÝCH V ČLÁNKU 3 ODS. 1

A. Vody uvedené v článku 3 ods. 1 sa určujú medziiným za pomoci nasledujúcich kritérií:

1. či povrchové sladké vody, najmä tie, ktoré sa používajú alebo sa majú používať na odber pitnej vody, obsahujú alebo či by mohli obsahovať v prípade, že sa neprijmú opatrenia podľa článku 5, vyššiu koncentráciu dusičnanov, než ustanovuje smernica 75/440/EHS;

2. či je obsah dusičnanov v podzemných vodách vyšší ako 50 mg/l alebo či by mohol byť vyšší ako 50 mg/l, ak by sa neprijali opatrenia podľa článku 5;

3. či sú prírodné sladkovodné jazerá, iné sladkovodné útvary, ústia riek, pobrežné vody a morské vody eutrofné alebo či by v blízkej budúcnosti mohli byť eutrofné, ak by sa neprijali opatrenia podľa článku 5.

B. Pri uplatňovaní týchto kritérií členské štáty tiež zohľadnia:

1. fyzické a environmentálne charakteristiky vôd a súše;

2. súčasné poznatky o tom, ako sa zlúčeniny dusíka správajú v rámci životného prostredia (vody a pôda);

3. súčasné poznatky o dosahu opatrení prijatých podľa článku 5.

--------------------------------------------------

PRÍLOHA II

KÓDEX (KÓDEXY) VHODNÝCH POSTUPOV V POĽNOHOSPODÁRSTVE

A. Kódex alebo kódexy vhodných postupov v poľnohospodárstve, ktorých cieľom je zníženie znečistenia dusičnanmi a ktoré by mali zohľadňovať podmienky v rôznych regiónoch spoločenstva, by mali podľa potreby obsahovať určité ustanovenia upravujúce:

1. obdobia, keď nie je vhodná aplikácia hnojív na pôdu;

2. aplikáciu hnojív na pôdu nachádzajúcu sa na strmých svahoch;

3. aplikáciu hnojív na pôdu v oblastiach, kde je zem presiaknutá vodou, zaplavená, zamrznutá alebo pokrytá snehom;

4. podmienky aplikácie hnojív na pôdu v blízkosti vodných tokov;

5. kapacitu a konštrukciu zásobníkov na skladovanie maštaľného hnoja vrátane opatrení zabraňujúcich znečisteniu podzemných a povrchových vôd spôsobenému vytekaním a presakovaním tekutej zložky maštaľného hnoja a odpadu zo skladovaného rastlinného materiálu, napríklad siláže;

6. postupy pri aplikácii chemických hnojív a maštaľného hnoja na pôdu vrátane frekvencie a jednotnosti rozprašovania, pri ktorých sa udržiavajú straty výživnej hodnoty vôd na prijateľnej úrovni.

B. Členské štáty môžu do svojich kódexov vhodných postupov v poľnohospodárstve zahrnúť aj:

7. hospodárne využívanie pôdy vrátane využívania systémov striedania plodín a stanovenie pomeru pásem zeme so stálymi plodinami a plodinami z každoročne kultivovanej pôdy;

8. udržiavanie minimálneho množstva vegetačného porastu počas období (dažďov), prijímajúceho z pôdy dusík, ktorý by inak mohol spôsobiť znečistenie vôd dusičnanmi;

9. vypracovanie plánov na používanie hnojív jednotlivými poľnohospodárskymi podnikmi a vedenie záznamov o používaní hnojív;

10. zabraňovanie znečisteniu vody spôsobenému vytekaním a stekaním vody v zavlažovacích systémoch mimo dosahu koreňov plodín.

--------------------------------------------------

PRÍLOHA III

OPATRENIA, KTORÉ MAJÚ BYŤ SÚČASŤOU AKČNÝCH PROGRAMOV UVEDENÝCH V ČLÁNKU 5 ODS. 4 PÍSM. a)

1. Súčasťou týchto opatrení sú pravidlá týkajúce sa:

(1) období, keď je zakázaná aplikácia určitých typov hnojív na pôdu;

(2) kapacity zásobníkov na skladovanie maštaľného hnoja; táto kapacita musí byť väčšia ako kapacita požadovaná na skladovanie počas najdlhšieho obdobia, v ktorom je aplikácia na pôdu v ochranných pásmach zakázaná, s výnimkou prípadov, keď sa dá príslušnému orgánu preukázať, že akékoľvek množstvo hnoja prevyšujúce skutočnú skladovaciu kapacitu sa bude likvidovať spôsobom, ktorý nepoškodí životné prostredie;

(3) obmedzenia aplikácie hnojív na pôdu, ktoré zodpovedá vhodným postupom v poľnohospodárstve a berie do úvahy charakteristiky daného ochranného pásma, a to najmä:

a) pôdne podmienky, typ pôdy a sklon;

b) klimatické podmienky, dažde a zavlažovanie;

c) využívanie pôdy a poľnohospodárske postupy vrátane systémov striedania plodín;

pritom je potrebné zachovať rovnováhu medzi:

i) predpokladaným množstvom dusíka potrebným pre plodiny

a

ii) zásobovaním plodín dusíkom získaným z pôdy a hnojenia, pričom úroveň tohto prísunu dusíka sa rovná:

- množstvu dusíka prítomnému v pôde v okamihu, keď ho plodina začína využívať v značnej miere (prebytočné množstvá na konci zimy),

- prísunu dusíka prostredníctvom čistej mineralizácie zásob organického dusíka v pôde,

- prísunu dusíkatých zlúčenín z maštaľného hnoja,

- prísunu dusíkatých zlúčenín z chemických a iných hnojív.

2. Cieľom týchto opatrení je zabezpečiť vo vzťahu ku každému poľnohospodárskemu podniku alebo k určitému množstvu dobytka, aby množstvo maštaľného hnojiva aplikovaného každoročne na pôdu, vrátane toho, ktoré sa na ňu dostane priamo od zvierat, neprekročilo množstvo stanovené na hektár.

Množstvom stanoveným na hektár je množstvo hnoja obsahujúce 170 kg dusíka. Avšak:

a) v prvom štvorročnom akčnom programe môžu členské štáty povoliť množstvo hnoja obsahujúceho do 210 kg dusíka;

b) počas a po skončení prvého štvorročného akčného programu môžu členské štáty stanoviť iné množstvá ako tie, ktoré sú uvedené vyššie. Tieto množstvá musia byť stanovené tak, aby to nemalo vplyv na dosiahnutie cieľov špecifikovaných v článku 1, pričom musia byť zdôvodnené na základe objektívnych kritérií, napríklad:

- dlhé obdobia rastu,

- plodiny s vysokou absorpciou dusíka,

- vysoká čistá zrážkovosť daného ohrozeného pásma,

- pôdy s mimoriadne vysokou schopnosťou denitrifikácie.

V prípade, že členský štát povolí iné množstvo podľa písm. b), informuje o tom Komisiu, ktorá preskúma oprávnenosť tohto povolenia v súlade s postupom stanoveným v článku 9.

3. Členské štáty môžu vypočítať množstvá uvedené v odseku 2 na základe počtu zvierat.

4. Členské štáty informujú Komisiu o spôsobe, akým uplatňujú ustanovenia odseku 2. Na základe získaných informácií môže Komisia, ak to uzná za potrebné, predložiť príslušné návrhy Rade v súlade s článkom 11.

--------------------------------------------------

PRÍLOHA IV

REFERENČNÉ METÓDY MERANIA

Chemické hnojivá

Dusíkaté zlúčeniny sa merajú pomocou metódy opísanej v smernici Komisie 77/535/EHS z 22. júna 1977 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa metód odberu vzoriek a analýzy hnojív [1], ktorá bola zmenená a doplnená smernicou 89/519/EHS [2].

Sladké vody, pobrežné vody a morské vody

Koncentrácia dusičnanov sa meria v súlade s článkom 4a ods. 3 rozhodnutia Rady 77/795/EHS z 12. decembra 1977, ktorým sa ustanovuje spoločný postup pri výmene informácií o kvalite sladkých povrchových vôd v spoločenstve [3] a ktoré bolo zmenené a doplnené rozhodnutím 86/574/EHS [4].

[1] Ú. v. ES L 213, 22.8.1977, s. 1.

[2] Ú. v. ES L 265, 12.9.1989, s. 30.

[3] Ú. v. ES L 334, 24.12.1977, s. 29.

[4] Ú. v. ES L 335, 28.11.1986, s. 44.

--------------------------------------------------

PRÍLOHA V

INFORMÁCIE, KTORÉ MAJÚ OBSAHOVAŤ SPRÁVY UVEDENÉ V ČLÁNKU 10

1. Vyhlásenie o preventívnych opatreniach prijatých podľa článku 4.

2. Mapa, na ktorej sú označené:

a) vody identifikované v súlade s článkom 3 ods. 1 a prílohou I, pričom je pri každej z nich uvedené, ktoré z kritérií v prílohe I bolo použité s cieľom identifikácie;

b) miesta, kde sa nachádzajú určené ohrozené pásma, pričom sa odlišujú už existujúce pásma a pásma, ktoré boli určené v období nasledujúcom po podaní predchádzajúcej správy.

3. Súhrn výsledkov monitorovania získaných podľa článku 6 vrátane vyhlásenia dôvodov, ktoré viedli k určeniu každého ohrozeného pásma a k zmene v zozname určených ohrozených pásem alebo k doplneniu tohto zoznamu.

4. Súhrn akčných programov vypracovaných podľa článku 5, a to najmä:

a) opatrenia požadované v článku 5 ods. 4 písm. a) a b);

b) informácie požadované v prílohe III (4);

c) akékoľvek ďalšie opatrenia alebo účinnejšie postupy prijaté podľa článku 5 ods. 5;

d) súhrn výsledkov monitorovacích programov realizovaných podľa článku 5 ods. 6;

e) pravdepodobný časový horizont, v rámci ktorého by sa podľa predpokladu členských štátov mali na vodách identifikovaných v súlade s článkom 3 ods. 1 prejaviť výsledky opatrení akčného programu, ako aj naznačenie toho, do akej miery sú tieto predpoklady neisté.

--------------------------------------------------