Smernica Rady

z 22. marca 1988,

ktorou sa mení a dopĺňa smernica 85/611/EHS o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP) v súvislosti s investičnou politikou niektorých PKIPCP

(88/220/EHS)

RADA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva, najmä na tretiu vetu článku 57 ods. 2,

so zreteľom na návrh Komisie [1],

v spolupráci s Európskym parlamentom [2],

so zreteľom na stanovisko Hospodárskeho a sociálneho výboru [3],

keďže článok 22 ods. 1 a 2 smernice 85/611/EHS [4] obmedzuje investície majetku PKIPCP do prevoditeľných cenných papierov toho istého emitenta na 5 %, pričom tento limit sa podľa potreby môže zvýšiť na 10 %;

keďže tento limit spôsobuje osobitné problémy PKIPCP so sídlom v Dánsku vtedy, keď chcú investovať významnú časť svojich aktív na domácom trhu s dlhopismi, pretože na tomto trhu dominujú hypotekárne záložné listy a počet inštitúcií, ktoré tieto hypotekárne záložné listy emitujú, je veľmi malý;

keďže hypotekárne záložné listy v Dánsku z dôvodu ochrany ich držiteľov podliehajú zvláštnym pravidlám osobitného dozoru a podľa dánskych právnych predpisoch sa považujú za rovnocenné s dlhopismi, ktoré emituje, alebo za ktoré ručí štát;

keďže článok 22 ods. 3 smernice 85/611/EHS poskytuje výnimku z odsekov 1 a 2 článku 22 v prípade dlhopisov, ktoré emituje, alebo za ktoré ručí členský štát, a povoľuje PKIPCP investovať do takýchto dlhopisov až 35 % ich aktív;

keďže podobná výnimka, ale v menšom rozsahu, je opodstatnená aj pri dlhopisoch súkromného sektoru, ktoré, aj keď za ne štát neručí, ponúkajú investorom zvláštne záruky podľa konkrétnych pravidiel, ktoré sa na ne vzťahujú; keďže je preto potrebné takúto výnimku rozšíriť na všetky dlhopisy spĺňajúce spoločne stanovené kritériá, pričom členským štátom sa prenechá úloha zostaviť zoznam dlhopisov, ktorým chcú v príslušných prípadoch poskytnúť výnimku, a stanoviť postup informovania ostatných členských štátov, zhodný s postupom stanoveným v článku 20 smernice 85/611/EHS,

PRIJALA TÚTO SMERNICU:

Článok 1

"4. Členské štáty môžu zvýšiť limit stanovený v odseku 1 na maximálne 25 % v prípade určitých dlhopisov, ktoré emitujú úverové inštitúcie so sídlom v členskom štáte a zo zákona podliehajú dozoru, ktorého cieľom je ochraňovať držiteľov dlhopisov. Prostriedky získané emisiou týchto dlhopisov sa musia investovať v súlade s právnymi predpismi predovšetkým do aktív, ktoré počas celého obdobia platnosti dlhopisov dokážu pokryť pohľa-dávky spojené s dlhopismi a ktoré budú v prípade platobnej neschopnosti emitenta použité prioritne na vyplatenie istiny a príslušných úrokov dlhopisov.

Ak PKIPCP investuje viac ako 5 % svojho majetku do dlhopisov uvedených v prvom pododseku, ktoré vydal jeden emitent, celková hodnota takýchto investícií nesmie presiahnuť 80 % hodnoty majetku PKIPCP.

Členské štáty pošlú Komisii podľa ustanovení článku 20 ods. 1 zoznam uvedených kategórií dlhopisov spolu s kategóriami emitentov, ktorí majú v súlade so zákonmi a s dozorným systémom uvedeným v prvom pododseku povolenie emitovať dlhopisy spĺňajúce uvedené kritériá. K týmto zoznamom bude priložené oznámenie o stave poskytovaných záruk. Bude sa uplatňovať postup stanovený v článku 20 ods. 2

5. Prevoditeľné cenné papiere uvedené v odsekoch 3 a 4 sa na účely uplatňovania limitu 40 % uvedeného v odseku 2 neberú do úvahy.

Limity stanovené v odsekoch 1, 2, 3 a 4 sa nesmú spájať, čo znamená, že investície do prevoditeľných cenných papierov vydaných tým istým subjektom a uskutočnené v súlade s odsekmi 1, 2, 3 a 4 nesmú za žiadnych okolností presiahnuť celkovú hranicu 35 % majetku PKIPCP."

Článok 2

Členské štáty uvedú do účinnosti opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou v rovnakých lehotách, aké sú stanovené v smernici 85/611/EHS. Bezodkladne o tom informujú Komisiu.

Článok 3

Táto smernica je adresovaná členským štátom.

V Bruseli 22. marca 1988

Za Radu

predseda

M. Bangemann

[1] Ú. v. ES C 155, 21.6.1986, s. 4.

[2] Stanovisko zverejnené v Ú. v. ES C 125, 11.5.1987, s. 162 a rozhodnutie z 10. februára 1988 (ešte nezverejnené v úradnom vestníku).

[3] Ú. v. ES C 333, 29.12.1986, s. 10.

[4] Ú. v. ES C 375, 31.12.1985, s. 3.

--------------------------------------------------