Smernica Rady

z 22. decembra 1986

o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru

(87/102/EHS)

RADA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva, najmä na článok 100,

so zreteľom na návrh Komisie [1],

so zreteľom na stanovisko Zhromaždenia [2],

so zreteľom na stanovisko Hospodárskeho a sociálneho výboru [3],

keďže v oblasti spotrebiteľského úveru existujú v právnych predpisoch členských štátov rozsiahle rozdiely;

keďže tieto rozdiely v právnych predpisoch môžu viesť ku skresleniu súťaže medzi poskytovateľmi úveru v spoločnom trhu;

keďže tieto rozdiely obmedzujú príležitosti, ktoré spotrebiteľ má, aby v členských štátoch získal úver; keďže ovplyvňujú objem a povahu žiadaného úveru a tiež obchod s tovarom a službami;

keďže v konečnom dôsledku tieto rozdiely majú vplyv na voľný pohyb tovarov a služieb, ktoré môže spotrebiteľ získať na úver, a tak priamo ovplyvňujú fungovanie spoločného trhu;

keďže vytvorenie spoločného trhu v spotrebiteľskom trhu, za súčasného zvyšovania objemu úveru, ktorý môže spotrebiteľ získať v spoločenstve, by bolo rovnako prospešné spotrebiteľom, poskytovateľom úveru, výrobcom, veľkoobchodníkom a maloobchodníkom s tovarom i zabezpečovateľom služieb;

keďže programy Európskeho hospodárskeho spoločenstva pre ochranu spotrebiteľa a informačnú politiku [4]okrem iného zabezpečia, že spotrebiteľ by mal byť chránený proti nečestným úverovým podmienkam a že harmonizácia všeobecných podmienok riadenia spotrebiteľského úveru by bola zohľadňovaná ako prioritná;

keďže rozdiely medzi právnym predpisom a praxou vedú k nerovnakej ochrane spotrebiteľa v oblasti spotrebiteľského úveru od jedného členského štátu k druhému;

keďže v priebehu posledných rokov došlo k veľkej zmene v typoch úverov, ktoré sú k dispozícii a sú využívané spotrebiteľmi; keďže sa objavili nové formy spotrebiteľského úveru a pokračuje ich rozvoj;

keďže spotrebiteľ by mal dostávať zodpovedajúce informácie o podmienkach a cene úveru a o svojich záväzkoch; keďže tieto informácie by mali navzájom obsahovať ročnú percentuálnu mieru poplatkov za úver, alebo ak chýba, celkovú sumu, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť za úver; keďže je neuzavreté rozhodnutie vo veci metódy alebo metód kalkulácie ročnej percentuálnej miery poplatku v spoločenstve, členský štát by mal byť schopný zachovať existujúce metódy a spôsoby kalkulácie tejto miery alebo, ak chýba, mal by pre spotrebiteľa stanoviť ustanovenia na určenie celkových nákladov na úver;

keďže údaje o úvere môžu byť pre spotrebiteľa nevýhodné; keďže lepšia ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť prijatím určitých požiadaviek, ktoré sa majú uplatňovať na všetky formy úveru;

keďže, so zreteľom na charakter určitých úverových dohôd alebo typov transakcie, tieto dohody alebo transakcie by sa mali čiastočne alebo úplne vylúčiť z pôsobnosti tejto smernice;

keďže by členským štátom malo by umožnené, po porade s Komisiou, vylúčiť z pôsobnosti tejto smernice určité formy úveru nekomerčného charakteru, ktoré sa poskytujú za určitých podmienok;

keďže praktiky existujúce v niektorých členských štátoch, pri rešpektovaní autentických dokumentov predložených pred notára alebo sudcu, sú také, že vydanie uplatnení určitých ustanovení tejto smernice je v prípade takýchto dokumentov zbytočné; keďže by malo byť pre členské štáty možné takéto dokumenty vylúčiť z pôsobnosti týchto ustanovení;

keďže úverové zmluvy na veľmi vysoké finančné čiastky majú tendenciu odlišovať sa od bežných spotrebiteľských úverových zmlúv; keďže uplatňovanie opatrení tejto smernice na dané zmluvy u veľmi malých čiastok by mohla viesť k nežiaducim administratívnym nákladom u spotrebiteľov ako aj poskytovateľov úverov; keďže zmluvy nad a pod špecifikovanými finančnými limitmi by sa preto mali z tejto smernice vylúčiť;

keďže ustanovenie o informáciách o nákladoch na úver v inzercii a obchodných priestoroch veriteľa alebo úverového makléra môže uľahčiť spotrebiteľovi porovnanie rozdielnych ponúk;

keďže ochrana spotrebiteľa sa naďalej zlepšuje, ak sú úverové zmluvy koncipované písomne a obsahujú určité minimálne náležitosti, ktoré sa týkajú kontraktačných údajov;

keďže v prípade úveru poskytnutého na nákup tovaru, členské štáty určia podmienky, za ktorých môže byť zmenené vlastníctvo k tovaru, najmä ak spotrebiteľ nedal svoj súhlas; keďže vyúčtovanie medzi stranami na základe zmeny vlastníctva tovaru by sa malo uskutočniť tak, aby sa zabezpečilo, že táto zmena vlastníctva tovaru nepovedie k protiprávnemu obohacovaniu;

keďže spotrebiteľovi by malo byť umožnené zrušiť svoje záväzky pred uplynutím lehoty; keďže spotrebiteľ by mal byť oprávnený, aby celkové náklady na úver znížil o zodpovedajúcu čiastku;

keďže by nemalo byť možné na základe úverovej zmluvy pripustiť podpísanie takých práv veriteľa, ktoré môžu spôsobiť zoslabenie pozície spotrebiteľa;

keďže tie členské štáty, ktoré spotrebiteľovi umožňujú využívať zmenky, dlžné úpisy alebo šeky v spojitosti s úverovými zmluvami, by mali zabezpečiť, že spotrebiteľ je vhodne chránený, ak takéto nástroje využíva;

keďže spotrebiteľ, ktorý kontrahoval tovar alebo služby, aby ich mohol získať na úver, by mal mať, prinajmenšom za doleuvedených okolností, svoje práva voči poskytovateľovi úveru, ktoré by boli nad rámec bežných kontraktačných práv voči nemu a dodávateľom tovaru a služieb; keďže horeuvedené okolnosti sú také, za ktorých poskytovateľ úveru a dodávateľ tovaru a služieb majú vopred uzatvorenú dohodu, na základe ktorej je úver výlučne k dispozícii zo strany poskytovateľa úveru smerom ku zákazníkom tohto dodávateľa s cieľom dať na základe uvedeného spotrebiteľovi možnosť získať tovar a služby;

keďže ECU je tým, čo bolo definované v nariadení Rady (EHS) č. 3180/78 [5], naposledy zmenenom nariadením (EHS) č. 2626/84 [6]; keďže členské štáty by mali mať do určitej miery voľnosť pri zaokrúhľovaní čiastok v národnej mene, ktoré vyplývajú z prevodu čiastok vyjadrených v tejto smernici v ECU; keďže sumy v tejto smernici by mali byť pravidelne prehodnocované s prihliadnutím na hospodárske a menové trendy v spoločenstve a, ak je to potrebné, aj revidované;

keďže by mali byť členskými štátmi prijaté vhodné opatrenia pre autorizáciu osôb ponúkajúcich úver alebo zaobstaranie úverových zmlúv, alebo pre inšpekciu a monitorovanie aktivít osôb, ktoré poskytujú úver alebo vykonávajú činnosti, ktoré smerujú k získaniu úveru alebo umožňujú spotrebiteľovi požiadať o úverovú zmluvu alebo úverové podmienky;

keďže by úverové zmluvy nemali na škodu spotrebiteľa znižovať hodnotu ustanovení prijatých v rámci plnenia tejto smernice alebo korešpondujúcich s jej ustanoveniami; keďže by sa dané ustanovenia nemali obchádzať na základe spôsobu, ktorým sú tieto zmluvy formulované;

keďže vzhľadom k určitému stupňu aproximácie právnych predpisov, nariadení a administratívnych ustanovení členských štátov, ktoré táto smernica ustanovuje a ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru a určitej úrovne ochrany spotrebiteľa, nemalo by sa členským štátom brániť ponechať si alebo prijať prísnejšie opatrenia k ochrane spotrebiteľa v súvislosti s ich záväzkami, ktoré vyplývajú zo zmluvy;

keďže by Komisia mala predložiť Rade najneskôr 1. januára 1995 správu, ktorá sa týka fungovania tejto smernice,

PRIJALA TÚTO SMERNICU:

Článok 1

1. Táto smernica platí pre úverové zmluvy.

2. Na účely tejto smernice:

a) "spotrebiteľ" je fyzická osoba, ktorá pri transakciách pokrytých touto smernicou vykonáva činnosť na účely, ktoré sa nachádzajú mimo jeho obchodnej činnosti a profesie;

b) "veriteľ" je fyzická alebo právnická osoba, ktorá poskytuje úver v rámci svojho obchodu, pracovnej činnosti alebo profesie, alebo je to skupina takýchto osôb;

c) "úverová zmluva" je dohoda, ktorou veriteľ poskytuje alebo prisľubuje poskytnúť spotrebiteľovi úver vo forme odloženej platby, pôžičky či inej podobnej finančnej výpomoci.

Zmluvy na zabezpečenie kontinuálnej základne pre službu alebo činnosť, za ktorú má spotrebiteľ právo zaplatiť pre udržanie jej trvania splátkami, nie sú v zmysle tejto smernice chápané ako úverové zmluvy;

d) pojem "úplné náklady na úver u spotrebiteľa" označuje všetky úverové náklady, vrátane úroku a ostatných poplatkov priamo spojených s úverovou zmluvou, určených v súlade s ustanoveniami a praktikami, ktoré existujú alebo sa majú v členských štátoch ustanoviť;

e) pojem "ročná percentuálna miera poplatkov" označuje úplné náklady na úver spotrebiteľa vyjadrené ako ročné percento objemu úveru získané a vyrátané podľa existujúcich metód členských štátov.

Článok 2

1. Táto smernica neplatí pre:

a) úverové zmluvy alebo zmluvy prisľubujúce poskytnutie úveru:

- určeného predovšetkým na získanie alebo udržanie majetkových práv k pozemku alebo k existujúcej či projektovanej budove,

- určeného na obnovu alebo opravu budovy ako takej;

b) nájomné zmluvy okrem tých, ktoré zabezpečujú prevod právneho nároku v konečnom dôsledku na nájomcu;

c) úver poskytnutý alebo uvoľnený bez platby úroku alebo akéhokoľvek poplatku;

d) úverové zmluvy, na základe ktorých sa neukladá žiadny úrok a ktoré zabezpečujú, že spotrebiteľ súhlasí so zaplatením úveru jednorazovou splátkou;

e) úver formou záloh na bežný účet poskytnutý úverovou alebo finančnou inštitúciou iným spôsobom než na úverové karetné účty.

Ustanovenia článku 6 však platia pre tieto úvery;

f) úverové zmluvy zahŕňajúce sumy nižšie ako 200 ECU alebo vyššie ako 20000 ECU;

g) úverové zmluvy, na základe ktorých sa vyžaduje, aby spotrebiteľ daný úver splatil:

- buď v rámci časovej lehoty nepresahujúcej tri mesiace,

- alebo maximálne štyrmi platbami v rámci časovej lehoty, ktorá nepresahuje 12 mesiacov.

2. Členský štát môže po porade s Komisiou vylúčiť z pôsobnosti tejto smernice určité typy úveru, ktoré spĺňajú nasledujúce podmienky:

- sú poskytované pri miere poplatkov, ktoré na trhu prevažujú a

- nie sú vo všeobecnosti poskytované verejnosti.

3. Ustanovenia článku 4 a článkov 6 až 12 neplatia pre úverové zmluvy alebo zmluvy, ktoré prisľubujú poskytnutie úveru krytého hypotékou na nehnuteľný majetok, ak už nie sú vylúčené z pôsobnosti tejto smernice na základe odseku 1 písm. a) tohto článku.

4. Členské štáty môžu vylúčiť z pôsobnosti ustanovení článkov 6 až 12 zmluvy vo forme autentického dokumentu podpísaného pred notárom alebo sudcom.

Článok 3

Bez dosahu na smernicu Rady 84/450/EHS z 10. septembra 1984 vzťahujúcu sa na aproximáciu právnych predpisov, nariadení a administratívnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú zavádzajúcej inzercie [7] a na pravidlách a princípy uplatniteľné na nečestnú inzerciu, akékoľvek oznámenie alebo akúkoľvek ponuku predloženú pre prípad uzatvorenia obchodu, v ktorej daná osoba ponúka úver alebo vybavenie úverovej zmluvy a v ktorej je určená úroková miera alebo akékoľvek skutočnosti vzťahujúce sa na náklady spojené s úverom, tiež zahŕňa určenie ročnej percentuálnej miery poplatkov v zmysle typického príkladu, ak nie sú uskutočniteľné žiadne iné spôsoby.

Článok 4

1. Úverová zmluva má písomnú formu. Spotrebiteľ dostane kópiu písomnej zmluvy.

2. Písomná zmluva zahŕňa:

a) vyjadrenie ročnej percentuálnej miery poplatkov;

b) vyjadrenie podmienok, za ktorých môže byť ročná percentuálna miera poplatkov pozmenená.

V prípadoch, kde nie je možné stanoviť ročnú percentuálnu mieru poplatkov, bude spotrebiteľ v písomnej zmluve zabezpečený zodpovedajúcimi informáciami. Tieto informácie obsahujú prinajmenšom podklady uvedené v druhej zarážke článku 6 ods. 1.

3. Písomná zmluva okrem toho obsahuje ďalšie podstatné údaje kontraktu.

Pre ilustráciu, príloha tejto smernice obsahuje zoznam údajov, ktorých začlenenie do písomnej zmluvy ako podstatných môžu členské štáty požadovať.

Článok 5

Ako výnimka článkov 3 a 4 ods. 2 a neuzavretom rozhodnutí o uvedení metódy alebo metód na výpočet ročnej percentuálnej miery poplatkov v spoločenstve, tie členské štáty, ktoré v čase vyhlásenia tejto smernice nepožadujú uvedenie ročnej percentuálnej miery poplatkov, alebo ktoré nemajú určenú metódu jej výpočtu, prinajmenšom požadujú, aby spotrebiteľovi boli určené úplné náklady na úver.

Článok 6

1. Napriek vylúčeniu ustanovenom v článku 2 ods. 1 písm. e), ak ide o zmluvu medzi úverovou či finančnou inštitúciou a spotrebiteľom na poskytnutie úveru formou zálohy na bežný účet inak než na kreditné karetné účty, bude spotrebiteľ v čase pre uzatvorením zmluvy alebo v čase jej uzatvárania informovaný:

- o úverovom limite, ak je stanovený,

- o ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď je zmluva uzatvorená a podmienkach, za ktorých môže byť zmenená a doplnená,

- o postupe o ukončení zmluvy.

Táto informácia sa potvrdzuje písomne.

2. Navyše po dobu platnosti zmluvy je spotrebiteľ informovaný o akýchkoľvek zmenách ročnej úrokovej sadzby alebo zodpovedajúcich poplatkov ihneď, ako sa vyskytnú. Takéto informácie môžu byť oznámené výpisom z účtu alebo ľubovolným iným spôsobom prijateľným v členských štátoch.

3. V členských štátoch, kde sú prípustné debetné saldá akceptované tichou cestou po termíne splatnosti, zúčastnené členské štáty zabezpečia, aby bol spotrebiteľ informovaný o ročnej úrokovej miere a aplikovateľných nákladoch a tiež o akejkoľvek zmene a doplnení, ktorá z toho vyplýva, ak debetné saldo po termíne splatnosti presiahne obdobie dlhšie ako tri mesiace.

Článok 7

V prípade úveru poskytnutého na nákup tovaru, členské štáty určia podmienky, za ktorých môže byť zmenené vlastníctvo k tovaru, najmä ak spotrebiteľ nedal svoj súhlas. Ďalej zabezpečia, že kde veriteľ získa späť vlastníctvo k tovaru, účet medzi týmito stranami bude vyrovnaný, aby sa zaistilo, že zmena vlastníctva nepovedie k akémukoľvek protiprávnemu obohateniu.

Článok 8

Spotrebiteľ má byť oprávnený na zrušenie svojich záväzkov, ktoré vyplývajú z úverovej zmluvy, pred uplynutím doby určenej touto zmluvou. V takom prípade v zhode s pravidlami, ktoré určujú členské štáty, bude mať spotrebiteľ právo na primerané zníženie celkových nákladov na úver.

Článok 9

Kde sú práva veriteľa na základe úverovej zmluvy prevedené na tretiu osobu, spotrebiteľ má byť oprávnený uviesť proti tejto osobe čokoľvek na svoju obhajobu, čo mal k dispozícii proti pôvodnému veriteľovi, vrátane vyrovnania účtov, kde horeuvedené je vo vzťahujúcom sa členskom štáte povolené.

Článok 10

Členské štáty, ktoré v spojitosti s úverovou zmluvou povoľujú spotrebiteľovi:

a) uskutočniť platbu prostredníctvom zmeniek, vrátane dlžných úpisov;

b) dať záruku prostredníctvom zmeniek, vrátane dlžných úpisov a šekov,

zabezpečia, že spotrebiteľ je vhodne chránený, ak používa tieto nástroje danými spôsobmi.

Článok 11

1. Členské štáty zabezpečia, že existencia úverovej zmluvy žiadnym spôsobom neovplyvní práva spotrebiteľa proti dodávateľovi tovaru a služieb obchodovaných v zmysle tejto zmluvy v prípadoch, kde tovar a služby nie sú dodané alebo sú iným spôsobom v nezhode s kontraktom na dodávku.

2. Kde:

a) s cieľom nakúpiť tovar alebo získať služby spotrebiteľ vstúpi do úverovej zmluvy s inou osobou, než je ich dodávateľ

a

b) poskytovateľ úveru a dodávateľ tovaru alebo služieb majú vopred existujúcu zmluvu, na základe ktorej je úver uvoľnený zo strany poskytovateľa úveru výlučne spotrebiteľovi tohto dodávateľa pre získanie tovaru a služieb od tohto dodávateľa a

c) spotrebiteľ s ohľadom na písm. a) získa svoj úver v zhode s touto vopred existujúcou zmluvou a

d) tovar a služby pokryté úverovou zmluvou nie sú dodané alebo sú dodané iba čiastočne, či nie sú v zhode s kontraktom na ich dodávku a

e) spotrebiteľ vykonal nápravné opatrenia voči dodávateľovi, ale nebol zaplatený, na čo bol oprávnený,

spotrebiteľ má právo vykonať nápravné opatrenia voči poskytovateľovi úveru. Členské štáty stanovia do akej miery a za akých podmienok sú tieto nápravné opatrenia uplatniteľné.

3. Odsek 2 neplatí, ak daná individuálna transakcia je objemovo menšia než ekvivalent 200 ECU.

Článok 12

1. Členské štáty:

a) zabezpečia, že osoby ponúkajúce úver alebo vybavenie úverových zmlúv na to získajú úradné splnomocnenie buď špecificky, alebo ako dodávateľ tovaru a služieb; alebo

b) zabezpečia, že osoby, ktoré poskytujú alebo vybavujú poskytnutie úveru, sú objektom inšpekcie alebo monitorovania svojich aktivít inštitúciou či oficiálnym orgánom; alebo

c) podporujú ustanovenie vhodných orgánov na prijímanie sťažností týkajúcich sa úverových zmlúv alebo úverových podmienok a na zabezpečovanie zodpovedajúcich informácií či rád spotrebiteľom, ktorí sa na ne obrátia.

2. Členské štáty môžu zabezpečiť, že splnomocnenie uvedené v odseku 1 písm. a) sa nebude vyžadovať, kde osoby ponúkajúce uzatvorenie alebo vybavenie úverových zmlúv spĺňajú definíciu v článku 1 prvej smernice Rady z 12. decembra 1977 o koordinácii právnych predpisov, nariadení a administratívnych ustanovení, ktoré sa vzťahujú na preberanie a uskutočňovanie činností úverových inštitúcií [8] a sú na to oprávnené v zhode s ustanoveniami tejto smernice.

Kde osoby ponúkajúce úver alebo jeho vybavenie boli oprávnené, a to ako špecificky, na základe ustanovení odseku 1 písm. a), tak aj na základe ustanovení predtým uvedených v smernici, ale druhé z uvedených oprávnení je následne zrušené, kompetentný zástupca zodpovedný za vydanie špecifického oprávnenia k poskytovaniu úveru podľa odseku 1 písm. a) bude informovaný a rozhodne, či osoby, ktorých sa to týka, môžu pokračovať v poskytovaní úveru alebo vybavovaní poskytnutia úveru, alebo či by sa špecifické oprávnenie poskytnuté podľa odseku 1 písm. a) malo zrušiť.

Článok 13

1. Na účely tejto smernice je ECU tým, čo bolo definované v nariadení (EHS) č. 3180/78, zmenenom a doplnenom nariadením (EHS) č. 2626/84. Ekvivalent v národnej mene sa spočiatku vypočíta pri kurze v deň prijatia tejto smernice.

Členské štáty môžu zaokrúhliť sumy v národnej mene vyplývajúcej z prevodu čiastok v ECU, pričom zabezpečia, že toto zaokrúhlenie nepresiahne 10 ECU.

2. Každých päť rokov, prvýkrát v roku 1995 Rada činná na základe návrhu Komisie prehodnotí a, ak je to potrebné, reviduje sumy v tejto smernici s prihliadnutím na hospodárske a menové trendy v spoločenstve.

Článok 14

1. Členské štáty zabezpečia, že úverové zmluvy neznižujú, na škodu spotrebiteľa, ustanovenia vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré vyplývajú alebo sú v zhode s touto smernicou.

2. Členské štáty taktiež zabezpečia, aby sa ustanovenia, ktoré prijmú na vykonanie tejto smernice, neobchádzali v dôsledku formulácie dohôd, najmä však formou rozdelenia čiastky úveru do niekoľkých dohôd.

Článok 15

Táto smernica nezamedzuje členským štátom, aby udržiavali a prijímali prísnejšie ustanovenia k ochrane spotrebiteľov konzistentné s ich záväzkami, ktoré vyplývajú zo zmluvy.

Článok 16

1. Členské štáty uvedú do účinnosti najneskôr do 1. januára 1990 opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou a bezodkladne o tom informujú Komisiu.

2. Členské štáty oznámia Komisii texty hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 17

Najneskôr do 1. januára 1995 Komisia predloží Rade správu, ktorá sa týka fungovania tejto smernice.

Článok 18

Táto smernica je adresovaná členským štátom.

V Bruseli 22. decembra 1986

Za Radu

predseda

G. Shaw

[1] Ú. v. ES C 80, 27.3.1979, s. 4 aÚ. v. ES C 183, 10.7.1984, s. 4.

[2] Ú. v. ES C 242, 12.9.1983, s. 10.

[3] Ú. v. ES C 113, 7.5.1980, s. 22.

[4] Ú. v. ES C 92, 25.4.1975, s. 1 aÚ. v. ES C 133, 3.6.1981, s. 1.

[5] Ú. v. ES L 379, 30.12.1978, s. 1.

[6] Ú. v. ES L 247, 16.9.1984, s. 1.

[7] Ú. v. ES L 250, 19.9.1984, s. 17.

[8] Ú. v. ES L 322, 17.12.1977, s. 30

--------------------------------------------------

PRÍLOHA

ZOZNAM ÚDAJOV UVEDENÝCH V ČLÁNKU 4 ODS. 3

1. Úverové zmluvy na financovanie dodávky jednotlivých tovarov a služieb:

i) popis tovaru a služieb zahrnutých v zmluve;

ii) cena v hotovosti a cena splatná na základe úverovej zmluvy;

iii) množstvo zásob, ak existujú, počet a množstvo splátok a dátumy splatnosti alebo metóda ich zisťovania, ak nie je známa v čase, keď sa zmluva uzatvára;

iv) konštatovanie, že spotrebiteľ bude podľa článku 8 oprávnený k zľave, ak spláca včas;

v) kto vlastní tovar (ak vlastníctvo neprechádza okamžite na spotrebiteľa) a údaje, na základe ktorých sa spotrebiteľ stáva ich vlastníkom;

vi) popis požadovanej záruky, ak existuje;

vii) doba zmrazenia, ak existuje;

viii) určenie požadovaného poistenia(poistení), ak existujú, a kde výber poisťovateľa nie je ponechaný na spotrebiteľovi, určenie z toho vyplývajúcich nákladov.

2. Úverové zmluvy fungujúce cez úverové karty:

i) hodnota úverového limitu, ak existuje;

ii) údaje o splácaní alebo spôsoby ich stanovenia;

iii) doba zmrazenia, ak existuje.

3. Úverové zmluvy, ktoré nie sú pokryté touto smernicou, fungujúce na základe účtu:

i) hodnota úverového limitu, ak existuje, alebo metóda jeho stanovenia;

ii) údaje o využívaní a splácaní;

iii) doba zmrazenia, ak existuje.

4. Ďalšie úverové zmluvy pokryté touto smernicou:

i) hodnota úverového limitu, ak existuje;

ii) určenie požadovanej záruky, ak existuje;

iii) údaje o splácaní;

iv) doba zmrazenia, ak existuje;

v) údaj o tom, že spotrebiteľ bude podľa článku 8 oprávnený k zľave, ak spláca včas.

--------------------------------------------------