Úradný vestník L 188 , 16/07/1984 S. 0020 - 0025
Fínske špeciálne vydanie: Kapitola 15 Zväzok 4 S. 0199
Španielske špeciálne vydanie: Kapitola 15 Zväzok 5 S. 0043
Švédske špeciálne vydanie: Kapitola 15 Zväzok 4 S. 0199
Portugalské špeciálne vydanie Kapitola 15 Zväzok 5 S. 0043
Smernica Rady z 28. júna 1984 o boji proti znečisťovaniu ovzdušia z priemyselných zariadení (84/360/EHS) RADA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV, so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva, a najmä na jej články 100 a 235, so zreteľom na návrh Komisie [1], so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu [2], so zreteľom na stanovisko Hospodárskeho a sociálneho výboru [3], keďže akčné programy Európskych spoločenstiev z rokov 1973 [4], 1977 [5] a 1983 [6] podčiarkujú v životnom prostredí dôležitosť ochrany a zníženia znečistenia ovzdušia; keďže akčné programy z rokov 1973 a 1977 stanovujú konkrétne nielen objektívne ohodnotenie rizík pre ľudské zdravie a pre životné prostredie zo znečistenia ovzdušia, ale aj formuláciu kvalitatívnych cieľov a stanovenie kvalitatívnych noriem najmä pre niektoré škodlivé látky v ovzduší, ktoré sa považujú za najrizikovejšie; keďže Rada už prijala niekoľko smerníc podľa týchto programov; keďže okrem toho rozhodnutím 81/462/EHS [7] spoločenstvo pristúpilo k Dohovoru o rozsiahlom znečistení ovzdušia presahujúcom hranice štátov; keďže akčný program z roku 1983, ktorého všeobecné usmernenia boli schválené Radou Európskych spoločenstiev a zástupcami členských štátov, ktorí sa stretli v rámci Rady, predpokladá, že Komisia bude pokračovať vo svojich snahách o vytvorenie kvalitatívnych noriem ovzdušia a o stanovenie toho, kde sa majú sformulovať primerané normy emisií pre určité typy zdrojov; keďže všetky členské štáty majú zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia týkajúce sa boja so znečistením ovzdušia zo stacionárnych priemyselných zariadení; keďže niekoľké členské štáty sú v procese doplnenia existujúcich ustanovení; keďže nezrovnalosti medzi ustanoveniami týkajúcimi sa boja so znečistením ovzdušia z priemyselných zariadení, ktoré v súčasnosti platia alebo sa nachádzajú v procese doplnenia v rôznych členských štátoch, podliehajú vytvoreniu nerovnakých podmienok hospodárskej súťaže, a preto majú rôzny vplyv na fungovanie spoločného trhu; keďže z tohto dôvodu sa vyžaduje aproximácia právnych predpisov v tejto oblasti, ako stanovuje článok 100 zmluvy; keďže jednou z dôležitých úloh spoločenstva je podporovať harmonický rozvoj hospodárskych činností a sústavné a vyvážené rozširovanie v rámci celého spoločenstva, a to všetko sú úlohy, ktoré sú nerealizovateľné bez kampane boja proti znečisteniu alebo za zlepšenie kvality života a ochrany životného prostredia; keďže spoločenstvo bude a musí napomáhať zvyšovanie účinnosti opatrení prijatých členskými štátmi pre boj so znečistením ovzdušia zo stacionárnych priemyselných zariadení; keďže pre dosiahnutie tohto cieľa musia byť zavedené určité princípy zamerané na zavedenie sérií opatrení a postupov navrhnutých na ochranu a zníženie znečistenia ovzdušia z priemyselných zariadení v rámci spoločenstva; keďže snahy spoločenstva o zavedenie týchto princípov môžu byť iba postupné, majúc na pamäti zložitosť situácie a základné princípy, na ktorých sú založené rôzne politiky členských štátov; keďže najprv sa musí zaviesť všeobecný rámec, aby sa umožnilo členským štátom prispôsobiť, ak je to potrebné, ich existujúce pravidlá princípom prijatým na úrovni spoločenstva; keďže členské štáty musia preto zaviesť systém predchádzajúceho povolenia na prevádzku a podstatné zmeny stacionárnych priemyselných zariadení, ktoré môžu spôsobiť znečistenie ovzdušia; keďže okrem toho príslušné vnútroštátne orgány nemôžu udeliť také povolenie, pokiaľ nebol splnený istý počet podmienok vrátane požiadaviek na to, že sú prijaté všetky primerané preventívne opatrenia a že prevádzka zariadenia nevyúsťuje do značnej úrovne znečistenia ovzdušia; keďže by malo byť možné použiť osobitné ustanovenia v mimoriadne znečistených oblastiach a v oblastiach, ktoré potrebujú osobitnú ochranu; keďže pravidlá použiteľné pre postupy povoľovania a na stanovenie emisií musia vyhovovať určitým požiadavkám; keďže v určitých situáciách musia príslušné orgány využiť potrebu stanovenia ďalších požiadaviek, ktoré však nesmú vyústiť do rozsiahlych nákladov na ich realizáciu; keďže ustanovenia prijaté podľa tejto smernice sa majú postupne použiť na existujúce zariadenia so zohľadnením technických faktorov a hospodárskych vplyvov; keďže sa musí vypracovať ustanovenie pre spoluprácu medzi samotnými členskými štátmi a s Komisiou na uľahčenie zavedenia opatrení navrhnutých na ochranu a zníženie znečistenia ovzdušia a pre vývoj preventívnej technológie, PRIJALA TÚTO SMERNICU: Článok 1 Účelom tejto smernice je ustanoviť ďalšie opatrenia a postupy navrhnuté na prevenciu alebo zníženie znečistenia ovzdušia z priemyselných zariadení v rámci spoločenstva, najmä tých, ktoré patria do kategórií stanovených v prílohe I. Článok 2 Na účely tejto smernice: 1. "Znečistenie ovzdušia" znamená zavedenie človekom priamo alebo nepriamo látok alebo energie do ovzdušia, ktoré vyústi do škodlivých vplyvov takého charakteru, ako je ohrozenie ľudského zdravia, poškodenie životných zdrojov a ekosystémov a hmotného majetku a poškodenie alebo narušenie prírodných krás a ďalších legitímnych použití životného prostredia. 2. "Zariadenie" znamená akúkoľvek prevádzkareň alebo ďalšie stacionárne zariadenie používané na priemyselné účely alebo na účely verejných služieb, ktoré pravdepodobne spôsobí znečistenie ovzdušia. 3. "Existujúce zariadenie" znamená zariadenie v prevádzke pred 1. júlom 1987 alebo postavené, alebo povolené pred týmto dátumom. 4. "Limitné hodnoty kvality ovzdušia" znamenajú koncentráciu znečisťujúcich látok v ovzduší počas špecifikovaného obdobia, ktoré sa nesmú prekročiť. 5. "Limitné hodnoty emisií" znamenajú koncentráciu a/alebo masu znečisťujúcich látok v emisiách zo zariadení počas špecifikovaného obdobia, ktoré sa nesmú prekročiť. Článok 3 1. Členské štáty podniknú potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, že prevádzka zariadení patriacich do kategórií uvedených v prílohe I vyžaduje predchádzajúce povolenie príslušných orgánov. Potreba splnenia požiadaviek stanovených pre takéto povolenie sa musí zohľadniť v etape návrhu zariadenia. 2. Povolenie sa vyžaduje aj v prípade podstatnej zmeny všetkých zariadení, ktoré patria do kategórií uvedených v prílohe I alebo ktoré v dôsledku zmeny patria pod tieto kategórie. 3. Členské štáty môžu vyžadovať, aby ďalšie kategórie zariadení podliehali povoleniu alebo ak to vyžadujú vnútroštátne právne predpisy, predchádzajúcemu oznámeniu. Článok 4 Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia vnútroštátnych právnych predpisov a ustanoveniami právnych predpisov spoločenstva na iný účel, ako je účel tejto smernice, sa povolenie môže vydať iba vtedy, ak je príslušný orgán presvedčený, že: 1. boli prijaté všetky primerané preventívne opatrenia voči znečisteniu ovzdušia vrátane použitia najlepšej dostupnej technológie za predpokladu, že použitie takýchto opatrení nevyvolá rozsiahle náklady; 2. použitie zariadenia nespôsobí značné znečistenie ovzdušia najmä z emisií látok uvedených v prílohe II; 3. žiadna z použiteľných limitných hodnôt emisií nebude prekročená; 4. všetky použiteľné limitné hodnoty kvality ovzdušia budú zohľadnené. Článok 5 Členské štáty môžu: - definovať mimoriadne znečistené oblasti, pre ktoré sa môžu stanoviť prísnejšie limitné hodnoty emisií ako tie, ktoré sú uvedené v článku 4, - definovať oblasti, ktoré sa majú špeciálne chrániť a pre ktoré sa môžu stanoviť prísnejšie limitné hodnoty kvality ovzdušia a limitné hodnoty emisií ako tie, ktoré sú uvedené v článku 4, - rozhodnúť, že vo vyššie uvedených oblastiach sa nesmú stavať alebo prevádzkovať zariadenia špecifikovaných kategórií uvedených v prílohe I, pokiaľ nie sú splnené špeciálne podmienky. Článok 6 Žiadosti o povolenie musia obsahovať opis zariadenia obsahujúci potrebné informácie na účely rozhodnutia toho, či udeliť povolenie v súlade s článkami 3 a 4. Článok 7 Pokiaľ ustanovenia týkajúce sa obchodného tajomstva neustanovujú inak, členské štáty si vymieňajú informácie medzi sebou a s Komisiou, zohľadňujúc svoje skúsenosti a znalosti opatrení na prevenciu a zníženie znečistenia ovzdušia a taktiež technických procesov, vybavenia a kvality ovzdušia a limitných hodnôt emisií. Článok 8 1. Rada jednomyseľne na návrh Komisie stanoví, ak je to potrebné, pevné limitné hodnoty emisií, založené na najlepšej dostupnej technológii, nevyvolávajúcej rozsiahle náklady a zohľadňujúcej charakter, množstvá a škodlivosť príslušných emisií. 2. Rada jednomyseľne na návrh Komisie určí vhodné techniky a metódy merania a odhadovania. Článok 9 1. Členské štáty podniknú potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, že žiadosti o povolenie a rozhodnutia príslušných orgánov sa sprístupnia zainteresovanej verejnosti v súlade s postupmi stanovenými vo vnútroštátnych právnych predpisoch. 2. Odsek 1 sa použije bez toho, aby boli dotknuté osobitné ustanovenia vnútroštátnych právnych predpisov alebo ustanovenia právnych predpisov spoločenstva týkajúce sa odhadu vplyvov verejných a súkromných projektov na životné prostredie a pokiaľ ustanovenia týkajúce sa obchodného tajomstva neustanovujú inak. Článok 10 Členské štáty sprístupnia ostatných zainteresovaným členským štátom rovnaké informácie, aké poskytujú svojim vlastným vnútroštátnym orgánom v rámci základu pre všetky potrebné konzultácie týkajúce sa ich dvojstranných vzťahov. Článok 11 Členské štáty podniknú všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, že emisie zo zariadení sú určené na účely monitorovania súladu s požiadavkami uvedenými v článku 4. Metódy určenia musia schváliť príslušné orgány. Článok 12 Členské štáty budú sledovať vývoj týkajúci sa čo najlepšej dostupnej technológie a situácie v oblasti životného prostredia. Vo svetle tohto skúmania, ak je to potrebné, stanovia primerané podmienky pre povolené zariadenia v súlade s touto smernicou, na základe obidvoch týchto vývojov a potreby vyhnúť sarozsiahlym nákladom na predmetné zariadenia, najmä s ohľadom na hospodársku situáciu zariadení patriacich k príslušnej kategórii. Článok 13 Vo svetle skúmania vývoja týkajúceho sa čo najlepších technológií a situácie v oblasti životného prostredia členské štáty zavedú politiku a stratégiu vrátane primeraných opatrení pre postupné prispôsobenie existujúcich zariadení patriacich do kategórií uvedených v prílohe I k najlepším dostupným technológiám, so zohľadnením najmä: - technických charakteristík zariadenia, - jeho intenzity využitia a dĺžky zostávajúcej životnosti, - charakteru a objemu znečisťujúcich emisií, ktoré produkuje, - požiadavku vyhnutia sa rozsiahlym nákladom na príslušné zariadenie, najmä so zohľadnením hospodárskej situácie podnikov patriacich do predmetnej kategórie. Článok 14 Členské štáty môžu v záujme ochrany zdravia verejnosti a životného prostredia prijať prísnejšie opatrenia, ako sú tie, ktoré sú uvedené v tejto smernici. Článok 15 Táto smernica sa nepoužije pre priemyselné zariadenia slúžiace záujmom národnej obrany. Článok 16 1. Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do 30. júna 1987. 2. Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice. Článok 17 Táto smernica je adresovaná členským štátom. V Luxemburgu 28. júna 1984 Za Radu predseda H. Bouchardeau [1] Ú. v. ES C 139, 27.5.1983, s. 5. [2] Ú. v. ES C 342, 19.12.1983, s. 160. [3] Ú. v. ES C 23, 30.1.1984, s. 27. [4] Ú. v. ES C 112, 20.12.1973, s. 1. [5] Ú. v. ES C 139, 13.6.1977, s. 1. [6] Ú. v. ES C 46, 17.2.1983, s. 1. [7] Ú. v. ES L 171, 27.6.1981, s. 11. -------------------------------------------------- PRÍLOHA I KATEGÓRIE ZARIADENÍ [1] (v zmysle článku 3) 1. Energetický priemysel 1.1. Koksárenské pece 1.2. Ropné rafinérie (s výnimkou podnikov, ktoré vyrábajú z ropy iba mazivá) 1.3. Zariadenia na plynofikáciu a skvapalňovanie uhlia 1.4. Tepelné elektrárne (s výnimkou jadrových elektrární) a ďalšie spaľovacie zariadenia s nominálnym výstupom tepla väčším ako 50 MW. 2. Výroba a spracovanie kovov 2.1. Zariadenia na praženie a spekanie s kapacitou viac ako 1000 ton železnej rudy ročne 2.2. Integrované zariadenia na výrobu surového železa a surovej ocele 2.3. Zlievarne železných kovov s taviacimi zariadeniami s celkovou kapacitou viac ako 5 ton 2.4. Zariadenia na výrobu a tavenie neželezných kovov so zariadeniami s celkovou kapacitou viac ako 1 tona pre ťažké kovy alebo 0,5 tony pre ľahké kovy. 3. Výroba nekovových minerálnych výrobkov 3.1. Zariadenia na výrobu cementu a rotačné pece na výrobu vápna 3.2. Zariadenia na výrobu a spracovanie azbestu a výrobu výrobkov na základe azbestu 3.3. Zariadenia na výrobu skleneného vlákna alebo minerálneho vlákna 3.4. Zariadenia na výrobu skla (obyčajného a špeciálneho) s kapacitou viac ako 5000 ton ročne 3.5. Zariadenia na výrobu hrubej keramiky, najmä žiaruvzdorných tehál, kameninových potrubí, obkladov, dlaždíc a škridlíc. 4. Chemický priemysel 4.1. Chemické zariadenia na výrobu olefínov, derivátov olefínov, monomérov a polymérov 4.2. Chemické zariadenia na výrobu ďalších organických polotovarov 4.3. Zariadenia na výrobu základných anorganických chemikálií. 5. Likvidácia odpadu 5.1. Zariadenia na likvidáciu toxického a nebezpečného odpadu spaľovaním 5.2. Zariadenia na spracovanie ďalšieho tuhého a tekutého odpadu spaľovaním. 6. Ďalšie odvetvia Zariadenia na výrobu papierenskej celulózy chemickými metódami s výrobnou kapacitou 25000 ton ročne alebo viac. [1] Prahy uvedené v tejto prílohe sa týkajú výrobných kapacít. -------------------------------------------------- PRÍLOHA II ZOZNAM NAJDÔLEŽITEJŠÍCH ZNEČISŤUJÚCICH LÁTOK (v zmysle článku 4 ods. 2) 1. Oxid siričitý a ďalšie zlúčeniny síry 2. Oxidy dusíka a ďalšie zlúčeniny dusíka 3. Oxid uhoľnatý 4. Organické zlúčeniny, najmä uhľovodíky (s výnimkou metánu) 5. Ťažké kovy a ich zlúčeniny 6. Prach; azbestové (rozptýlené častice a vlákna), sklenené a minerálne vlákna 7. Chlór a jeho zlúčeniny 8. Fluór a jeho zlúčeniny --------------------------------------------------